DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Táto dôvodová správa je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii („akt o interoperabilnej Európe“).

Digitálna transformácia verejnej správy patrí medzi hlavné priority tohto desaťročia a členské štáty do digitalizácie svojej verejnej správy intenzívne investujú. Hoci sú verejné služby, ktoré poskytuje verejný sektor EÚ, v čoraz väčšej miere digitalizované, ich úroveň interoperability je stále nedostatočná.

Interoperabilita umožňuje organizáciám komunikovať pri dosahovaní vzájomne prospešných cieľov. Zahŕňa zdieľanie informácií a poznatkov organizáciami prostredníctvom podnikových procesov, ktoré podporujú, a to pomocou výmeny údajov medzi ich sieťami a informačnými systémami. Interoperabilita zabezpečuje bezproblémovú výmenu údajov.

V čase, keď sa procesy automatizujú a digitálne technológie sa stávajú súčasťou verejnej správy, je nevyhnutné, aby boli orgány verejnej správy aj naďalej schopné navzájom komunikovať. Interoperabilita je dôležitým prvkom na dosiahnutie tohto cieľa. To sa nedá zabezpečiť len technickými prostriedkami. Vyžaduje si to dohody a zavedené procesy medzi jednotlivými organizáciami, zosúladené opisy údajov, právne predpisy, ktoré umožňujú túto výmenu údajov, a štruktúrovanú dlhodobú spoluprácu. Vysoká úroveň interoperability digitálnych služieb verejného sektora má zásadný význam pre digitálny jednotný trh.

Skúsenosti s pandémiou COVID-19 ukázali, že interoperabilné riešenia pomáhajú zabezpečiť, aby občania Európskej únie mohli uplatňovať svoje právo na voľný pohyb stanovené v zmluvách. Interoperabilita verejného sektora má významný dosah aj na právo na voľný pohyb tovaru a služieb stanovené v zmluvách, keďže zaťažujúce administratívne postupy môžu vytvárať značné prekážky, a to najmä pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

Interoperabilita je takisto kľúčovým faktorom pri zmierňovaní narastajúcich kybernetických rizík, ktorým Únia a členské štáty čelia. V súčasnosti je verejná správa pravidelným terčom kybernetických útokov.

Interoperabilita preto nie je len technickou záležitosťou, ale vyžaduje si opatrenia vo viacerých oblastiach. Medzi tieto opatrenia patrí:

•zabezpečenie toho, aby právne rámce, na základe ktorých jednotlivé organizácie pôsobia, nebránili poskytovaniu bezproblémových verejných služieb medzi členskými štátmi a v rámci nich (právna interoperabilita),

•účinná koordinácia jednotlivých subjektov verejného sektora na všetkých úrovniach verejnej správy pri poskytovaní verejných služieb (organizačná interoperabilita) a

•zabezpečenie toho, aby sa zachoval a chápal formát a význam vymieňaných údajov a informácií pri každej výmene medzi stranami (sémantická interoperabilita).

Optimálna interoperabilita verejného sektora predpokladá vysokú úroveň interoperability, ktorá umožňuje efektívnejšiu a bezpečnejšiu výmenu údajov s cieľom poskytovať bezproblémové verejné služby. Nízka úroveň interoperability vedie k tomu, že občania a podniky čelia zbytočnej administratívnej záťaži, a k zvýšeným nákladom orgánov verejnej správy. Posilnenie interoperability verejného sektora poskytuje významné príležitosti na inovácie, lepšie plánovanie dopredu (napr. v krízových situáciách) a zlepšenie technologickej suverenity EÚ. Ideálny stupeň interoperability by mal vytvoriť jasné a stabilné prostredie pre vývoj rôznych interoperabilných riešení.

Regulácia cezhraničnej interoperability je základným predpokladom ďalšieho rozvoja a dokončenia všetkých existujúcich aspektov digitálneho jednotného trhu.

Špecifické ciele tejto iniciatívy sú:

1.zabezpečiť jednotný a na človeka zameraný prístup EÚ k interoperabilite, a to od tvorby politiky až po jej vykonávanie;

2.vytvoriť štruktúru riadenia interoperability navrhnutú tak, aby umožnila orgánom verejnej správy na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach, ako aj súkromným zainteresovaným stranám spolupracovať – s jasným mandátom dohodnúť sa na spoločných riešeniach interoperability (napr. rámce, otvorené špecifikácie, otvorené normy, aplikácie alebo usmernenia);

3.spoločne vytvoriť ekosystém riešení interoperability pre verejný sektor EÚ, aby orgány verejnej správy na všetkých úrovniach v EÚ a iné zainteresované strany mohli prispieť k takýmto riešeniam a opakovane ich používať, spoločne inovovať a vytvárať verejnú hodnotu.

Samotné členské štáty požiadali o súdržný, synergický, kooperatívny prístup k téme vykonávania politiky na základe potrieb, a to s ohľadom na stupňujúce sa regulačné prostredie v tejto oblasti. Medzi príklady patrí jednotná digitálna brána [zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 1 , ktorým sa zavádza technický systém založený na zásade „jedenkrát a dosť“, prostredníctvom ktorého si budú členské štáty v budúcnosti vymieňať dôležité dôkazy] a vyvíjajúci sa právny rámec týkajúci sa digitálnej identity 2 , ktorým sa vytvára rámec na účely interoperability vnútroštátnych schém elektronickej identifikácie alebo nadchádzajúcich dátových priestorov 3 . Technický systém založený na zásade „jedenkrát a dosť“ je prvým medziodvetvovým dátovým priestorom verejných služieb, ktorý vychádza z úplného súboru osobitných pravidiel interoperability.

Keďže interoperabilita vo verejnom sektore EÚ sa týka spolupráce rôznych subjektov s cieľom dosiahnuť jednotný cieľ, spoločný prístup k interoperabilite možno uplatňovať len v dynamickom, ale homogénnom rámci, pri plnom rešpektovaní subsidiarity a prostredníctvom konsolidovaného viacúrovňového riadenia.

Zo skúseností členských štátov vyplýva, že keď sa poskytne právny základ pre rámce interoperability, tieto rámce časom slúžia ako zosúladený a jednotný referenčný bod, ktorý pri politických úvahách kladie interoperabilitu na popredné miesto. Napríklad cieľom návrhu európskeho rámca interoperability pre inteligentné mestá a komunity (EIF4SCC 4 ) je poskytnúť usmernenia o miestnom a regionálnom prístupe k interoperabilite a doplniť celkový prístup európskeho rámca interoperability.

Návrh obsahuje jasný model riadenia podporovaný členskými štátmi a inštitúciami EÚ a zároveň zainteresovaným stranám poskytuje príležitosti vyjadriť svoje stanoviská a obavy pomocou hladko fungujúcich procesov, čo v konečnom dôsledku prispieva k spoločným riešeniam interoperability. Účinná politika interoperability by spájala kľúčové iniciatívy v rámci inovatívnej architektúry spolupráce, bola by otvorená, bezpečná a inkluzívna a podporovala by realizáciu záverov.

V tomto návrhu sa stanovuje vytvorenie európskeho rámca interoperability. V európskom rámci interoperability sa zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť všetky rôzne úrovne interoperability – technickú, sémantickú, organizačnú a právnu, ako aj uplatňovať integrovaný prístup k riadeniu. Európsky rámec interoperability bol prvýkrát zostavený v roku 2004. Jeho najnovšia verzia bola uverejnená ako príloha 2 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania [COM(2017) 134 final]. Vykonávanie európskeho rámca interoperability na úrovni členských štátov monitoruje pozorovateľňa vnútroštátneho rámca interoperability.

Okrem toho tento návrh vytvára predpoklady na rozvoj potrebných znalostí o interoperabilite a o príslušných riešeniach, najmä medzi odborníkmi mimo oblasti IT. Komunikácia a spolupráca sú základnými prvkami interoperability. Preto je dôležité mať jednotné kontaktné miesto na podporu dôveryhodnej výmeny informácií – portál interoperabilnej Európy.

Regulácia cezhraničnej interoperability vo verejnom sektore by sa mala zamerať na ochranu verejného záujmu o otvorené riešenia zamerané na používateľa. Otvorený zdrojový kód podporuje realizáciu riešení interoperability. Otvorený zdrojový kód umožňuje používateľom aktívne hodnotiť a kontrolovať interoperabilitu a bezpečnosť riešení, používatelia sú teda pri riadení svojich vlastných infraštruktúr samostatní, nezávislí a bez vonkajších obmedzení. Okrem toho zmierňuje kybernetické riziká a odkázanosť na určitého dodávateľa, ktoré možno riešiť koordinovaným prístupom medzi členskými štátmi. Zabezpečuje aj najlepšiu návratnosť investícií verejných finančných prostriedkov, čo umožňuje stavať na existujúcich riešeniach a zlepšovať ich namiesto toho, aby sa začínalo od nuly. Zavádzanie stratégií otvoreného zdroja má pozitívne účinky presahovania na efektívnosť inovácií a na Úniu 5 . Otvorený zdroj a otvorené normy spoločne umožňujú interoperabilitu. V tejto súvislosti má osobitný význam otázka príslušných licencií. Súčasná verzia verejnej licencie Európskej únie (EUPL), štandardnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom (verzia 1.2), bola prijatá vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/863.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky

Na oblasť politiky interoperability verejného sektora sa v súčasnosti nevzťahujú záväzné zastrešujúce ustanovenia politiky EÚ. Nezáväzný európsky rámec interoperability je však súčasťou politiky EÚ v oblasti interoperability už od roku 2010. Jeho najnovšiu verziu prijala Komisia v oznámení v roku 2017 6 . Vykonávanie rámca sa podporovalo a naďalej sa podporuje súborom nástrojov financovania, ako je program ISA² a v súčasnosti program Digitálna Európa 7 . Bola uznaná potreba ráznejších opatrení v tejto oblasti a vo viacerých oznámeniach Komisie boli oznámené konkrétne opatrenia, okrem iného aj v oznámeniach Formovanie digitálnej budúcnosti Európy 8 , Európska dátová stratégia 9 , Identifikácia a riešenie prekážok na jednotnom trhu 10 a Digitalizácia justície v Európskej únii – Súbor príležitostí 11 . Týmto návrhom sa vykonáva aj politický mandát udelený Európskou radou, v ktorom sa vyzýva na posilnenie rámca interoperability 12 . Táto iniciatíva bola zahrnutá do ročného pracovného programu Komisie na rok 2022 (príloha REFIT) 13 . Aby sa zabezpečil súlad s prístupom prijatým v minulosti, tento návrh vychádza z hodnotení nezáväzného politického rámca, európskeho rámca interoperability 14 a programu ISA² 15 .

Okrem toho dochádza k rýchlemu vývoju v širšej oblasti politiky digitálnych verejných služieb. Medzi príklady patrí nariadenie o jednotnej digitálnej bráne 16 , smernica o otvorených dátach 17 a akt o správe údajov 18 , zatiaľ čo zákonodarca Únie rokuje o nových legislatívnych návrhoch, napr. o nariadení o európskej digitálnej identite 19 a o akte o údajoch 20 . Keďže sa tieto iniciatívy už dotýkajú rôznych aspektov digitálneho hospodárstva a interoperability, cieľom navrhovaného aktu o interoperabilnej Európe je uľahčiť interoperabilné vykonávanie určitých častí týchto politík, ktoré sú relevantné z hľadiska verejných služieb, a to zavedením priebežnej štruktúrovanej spolupráce v oblasti cezhraničnej interoperability verejného sektora.

Hoci niektoré z týchto politických iniciatív obsahujú ustanovenia, ktoré sú relevantné pre poskytovanie verejných služieb (napr. pravidlá opakovaného použitia chránených verejných údajov stanovené v akte o správe údajov), nestanovuje sa v nich komplexný rámec pre interoperabilitu sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb v Únii. Členské štáty a inštitúcie, agentúry a orgány EÚ sa ako poskytovatelia sietí a informačných systémov pre verejné služby dohodnú na riešeniach interoperability prostredníctvom špecializovaného riadiaceho orgánu („riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu“). Tento dohodnutý konsenzus môže urýchliť a podporiť vykonávanie, najmä ostatných digitálnych politík, čím sa zabezpečí interoperabilita medzi rôznymi vykonávacími opatreniami. Okrem toho spoločenstvo pre interoperabilnú Európu zabezpečí koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami v oblasti cezhraničnej a medziodvetvovej interoperability. Portál interoperabilnej Európy bude jednotným kontaktným miestom pre informácie týkajúce sa interoperability príslušných sietí a informačných systémov a v programe interoperabilnej Európy sa stanoví strategický celoeurópsky program návrhov na ďalšie zlepšenia vrátane koordinovaných podporných opatrení.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Je potrebné vytvoriť prepojenie medzi všetkými špecifikáciami sietí a informačných systémov verejného sektora, ktorých používanie je v dôsledku právnych ustanovení Únie povinné. Pre vykonávacie orgány nie je vždy ľahké nájsť požiadavky v najaktuálnejšom a strojovo čitateľnom formáte. Jednotné kontaktné miesto a jasné pravidlá týkajúce sa metaúdajov takýchto informácií by mali pomôcť subjektom verejného sektora, aby ich infraštruktúry digitálnych služieb boli v súlade so súčasnými a budúcimi pravidlami. Ide o ďalší dôležitý faktor toho, ako návrh pomôže spojiť politiky v rôznych odvetviach EÚ a podporiť ich jednotné vykonávanie.

Vzhľadom na prierezový charakter interoperability sa tento návrh fakticky zameriava aj na uľahčenie digitálneho vykonávania odvetvových politík. Cieľom návrhu je zabrániť tomu, aby záväzné požiadavky na interoperabilitu boli v rozpore s odvetvovými politikami, v ktorých sa stanovujú požiadavky na siete a informačné systémy pre verejné služby alebo naopak. Namiesto toho sa posúdenie interoperability zameriava na podporu zavádzania interoperabilných riešení v budúcom rozvoji politiky a na zlepšenie súladu s navrhovanou politikou a s ostatnými politikami, najmä s ich všeobecným digitálnym vykonávaním.

Interoperabilita sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, je dôležitá aj na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa verejného sektora stanovených v oznámení Komisie s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob 21 . Zatiaľ čo 100 % verejných služieb poskytovaných online by sa potenciálne mohlo dosiahnuť aj pomocou iných ako interoperabilných riešení, využívanie interoperabilných riešení pomôže verejnej správe dosiahnuť cieľ účinnejšie a efektívnejšie. To isté platí pre odvetvové ciele, napríklad v oblasti zdravia. Údaje zhromaždené podľa tohto nariadenia môžu takisto prispieť k príslušnému monitorovaniu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

V súlade s článkom 170 ZFEÚ by EÚ mala pomôcť pri vytváraní a rozvoji transeurópskych sietí, najmä v oblasti telekomunikácií, s cieľom pomôcť pri dosahovaní cieľov uvedených v článkoch 26 a 174 ZFEÚ a umožniť občanom EÚ, hospodárskym subjektom a regionálnym a miestnym spoločenstvám, aby využívali všetky výhody priestoru bez vnútorných hraníc. V rámci systému otvorených a konkurencieschopných trhov sa činnosť Európskej únie zameria na podporu a povzbudzovanie vzájomného prepojenia a cezhraničnej interoperability vnútroštátnych sietí a zlepšenie prístupu k takýmto sieťam.

Podľa článku 171 ods. 1 ZFEÚ Únia stanoví usmernenia, vymedzí projekty spoločného záujmu a uskutoční všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie interoperability transeurópskych sietí. Podľa článku 171 ods. 2 „[č]lenské štáty v spojení s Komisiou koordinujú medzi sebou politiky uskutočňované na vnútroštátnej úrovni, ktoré môžu významne ovplyvniť“ cieľ vytvorenia transeurópskych sietí, a Komisia „v úzkej spolupráci s členskými štátmi môže vyvíjať akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto koordinácie“.

Cieľom tohto návrhu je vyvinúť jednotný a na človeka zameraný prístup k cezhraničnej interoperabilite sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb od tvorby politiky až po jej vykonávanie, sprevádzaný jasným riadením v úsilí zefektívniť spoločné rámce, riešenia, usmernenia a špecifikácie interoperability v súvislosti s cezhraničným poskytovaním digitálnych verejných služieb v EÚ.

Opatrenia EÚ na zlepšenie interoperability verejného sektora – vytvorením štruktúry riadenia na usmerňovanie rozvoja cezhraničnej interoperability sietí a informačných systémov používaných na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb vo verejnom sektore EÚ – by pomohli hlbšie integrovať jednotný trh, pretože odstraňujú prekážky brániace obehu informácií v rámci EÚ a podporujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. V ZFEÚ sa EÚ poskytuje právomoc prijať na tento účel vhodné ustanovenia na vytvorenie a rozvoj transeurópskych sietí v oblasti telekomunikačných infraštruktúr (článok 170 ZFEÚ).

Od roku 1994 EÚ využíva tento právny základ a jeho predchodcu na vytvorenie programov financovania na podporu vývoja a šírenia riešení interoperability pre orgány verejnej správy a podniky a na zriaďovanie cezhraničných infraštruktúr digitálnych služieb 22 . Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že opatrenia EÚ, ktoré prispievajú k „telematickej výmene údajov medzi správnymi orgánmi v Spoločenstve (IDA)“, patria do pôsobnosti transeurópskych sietí v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry podľa článku 129 Zmluvy o ES 23 .

Článok 172 je preto vhodným právnym základom pre činnosť EÚ na podporu cezhraničnej interoperability sietí a informačných systémov.

S cieľom pomôcť vytvoriť a rozvíjať transeurópske siete v súvislosti s digitálnymi verejnými službami, ktoré poskytujú subjekty verejného sektora, treba vytvoriť nový systém koordinácie na úrovni EÚ s jasnými úlohami a mandátmi.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Podľa zásady subsidiarity stanovenej v článku 5 ods. 3 ZEÚ by sa opatrenia na úrovni EÚ mali prijať len vtedy, keď zamýšľané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto ich možno z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovaného opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Okrem toho je potrebné prispôsobiť povahu a intenzitu daného opatrenia zisteným problémom.

Opatrenia na podporu cezhraničnej interoperability verejného sektora v celej EÚ nemožno dosiahnuť, ak členský štát postupuje samostatne, a vyžadujú si koordináciu na úrovni EÚ. Rozvoj celoúnijnej štruktúrovanej spolupráce na podporu interoperability verejného sektora je vo svojej podstate úlohou, ktorú treba vykonať na úrovni EÚ.

•Proporcionalita

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii opatrenia v tomto návrhu neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov zmlúv (rozvoj a dokončenie digitálneho jednotného trhu). Návrh sa zaoberá existujúcimi prekážkami interoperabilných verejných služieb v EÚ. Stanovuje sa v ňom právny rámec pre zdieľanie a opakované používanie otvorených odporúčaných riešení interoperability a technológií verejnej správy („GovTech“) vo všeobecnosti v snahe lepšie podporiť prepojenie príslušných infraštruktúr. V návrhu sa takisto stanovuje rámec pre spoluprácu, ktorý príslušným verejným subjektom a rôznym odvetviam umožňuje koordinovať svoje činnosti na úrovni EÚ. Vychádza z existujúcich riešení, ktoré boli v posledných rokoch vypracované a čiastočne realizované v rôznych verejných subjektoch a odvetviach, ako je európsky rámec interoperability.

Z krátkodobého hľadiska bude tento návrh viesť k nákladom, ktoré bude musieť znášať Komisia, pri vytváraní mechanizmu štruktúrovanej spolupráce medzi správnymi orgánmi v EÚ a v členských štátoch. Z dlhodobého hľadiska Komisii vzniknú náklady na uľahčenie riadenia interoperability a vypracovanie usmernení a spoločných riešení. Členským štátom vzniknú aj náklady súvisiace s vývojom a realizáciou spoločných riešení interoperability na základe usmernení a nástrojov, ktoré umožnil mechanizmus spolupráce. Tieto náklady by sa z dlhodobého hľadiska vyrovnali prínosom, ktoré by vyplývali z lepšej spolupráce a vývoja, vykonávania a opakovaného používania spoločných opatrení interoperability pre verejné služby, čím by sa znížila duplicita úsilia a zbytočná záťaž.

V snahe minimalizovať záťaž spojenú s regulačným oznamovaním bude monitorovanie v čo najväčšej miere vychádzať z existujúcich kanálov a infraštruktúry nahlasovania údajov a z automatizovaného vyhľadávania údajov.

Pokiaľ ide o podniky a verejnosť, návrh pravdepodobne povedie k zníženiu nákladov na interakciu s orgánmi verejnej správy, ako aj nákladov na podnikanie v EÚ.

•Výber nástroja

Za najvhodnejší právny nástroj na stanovenie rámca pre cezhraničnú interoperabilitu verejného sektora v EÚ sa považuje nariadenie. Priama uplatniteľnosť nariadenia v súlade s článkom 288 ZFEÚ poskytne väčšiu právnu istotu zavedením harmonizovaného súboru základných pravidiel, čo prispeje k fungovaniu jednotného trhu. Nariadením sa vytvorí aj mechanizmus štruktúrovanej spolupráce.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, vychádza okrem iného z hodnotenia európskeho rámca interoperability 24 , ktoré sa vykonávalo súbežne a uverejnilo spolu s týmto návrhom. Kľúčovým zistením hodnotenia je to, že cezhraničnú interoperabilitu možno dosiahnuť efektívnejšie a účinnejšie opatreniami EÚ než samotnými vnútroštátnymi opatreniami alebo opatreniami na nižšej ako celoštátnej úrovni. Niektoré odporúčania európskeho rámca interoperability sa už v členských štátoch uplatňujú koncepčne. Predpokladalo sa, že náklady na vypracovanie vnútroštátnych rámcov interoperability zosúladených s európskym rámcom interoperability budú relatívne nízke. Súčasný európsky rámec interoperability však dostatočne nepodporuje praktické vykonávanie interoperabilných európskych digitálnych verejných služieb. Je potrebný nový mechanizmus, aby bol rámec vhodnejší. V posúdení vplyvu sa zdôrazňuje najmä potreba: i) lepšieho riadenia interoperability v EÚ; ii) väčšieho počtu spoločných potenciálne záväzných pravidiel a iii) lepšieho súladu najmä politík EÚ a programov financovania EÚ s európskym rámcom interoperability.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Proces konzultácií a jeho hlavné závery, z ktorých tento návrh vychádza, sú zhrnuté v prílohe 2 k posúdeniu vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu aktu o interoperabilnej Európe. Konzultačné činnosti zahŕňali otvorenú verejnú a cielenú online konzultáciu, semináre s rôznymi kategóriami príslušných zainteresovaných strán a expertné skupiny zriadené Komisiou.

Respondenti považovali presné ciele uvedené v posúdení vplyvu z väčšej časti za zmysluplné, pričom uviedli, že mnohé z týchto cieľov sú vzájomne prepojené a nemožno ich dosiahnuť jednotlivo.

Zainteresované strany určili niekoľko ďalších cieľov, napríklad: i) tvorba a presadzovanie osobitných noriem a usmernení, ktoré by mohli nasmerovať verejnú správu k interoperabilite v štádiu návrhu; ii) prechod k aktívnym a nezávislým službám; iii) zvýšenie transparentnosti uplatňovaním zásady „jedenkrát a dosť“; iv) rámec, ktorý sústreďuje informácie používateľov; a v) zdôrazňovanie hodnoty interoperability v oblasti občianskych práv, digitálneho zapojenia pre všetkých, rozmanitosti a demokratizácie verejných poznatkov.

Väčšina zainteresovaných strán výslovne uviedla potrebu dohodnutých a otvorených noriem a špecifikácií. Niektoré z nich okrem toho zdôraznili potrebu koordinovanejšieho zapojenia verejného sektora do normalizačných organizácií. Väčšina zainteresovaných strán mala podobné názory na vytvorenie stimulov na rozdelenie nákladov na tvorbu v súvislosti s ľahko použiteľnými, dôveryhodnými a bezpečnými riešeniami (vrátane riešení medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami) a na podporu celoeurópskeho zdieľania a opakovaného používania vyspelých, opakovane použiteľných, interoperabilných riešení s otvoreným zdrojom pre verejnú správu. Uviedli tiež, že takéto riešenia by mali sprevádzať jasné usmernenia o používaní otvorených noriem a otvoreného zdroja (vrátane jasného vymedzenia) a že je potrebné zahrnúť technickú pomoc na všetkých úrovniach (vrátane príslušných zdrojov odbornej prípravy).

Zainteresované strany okrem toho požadovali, aby bola politika interoperability praktickejšia a aby sa posilnil jej súlad s ostatnými politikami EÚ, a to nastolením myšlienky referenčných implementácií. Tieto implementácie sprevádzajú politické návrhy s nezáväznými „zlatými normami“, ako by mohla fungovať interoperabilná implementácia na administratívnej úrovni, a ukazujú, ako možno návrhy realizovať.

•Získavanie a využívanie expertízy

Návrh bol vypracovaný v spolupráci s expertnou skupinou pre interoperabilitu európskych verejných služieb. V rámci tohto procesu vydala expertná skupina v októbri 2021 politické odporúčania pre budúcu európsku politiku interoperability 25 .

Na podporu práce na iniciatíve sa uskutočnilo niekoľko štúdií. Patrí medzi ne:

•Study supporting the evaluation of the implementation of the EIF (Štúdia na podporu hodnotenia vykonávania európskeho rámca interoperability) 26 ,

•Study supporting the final evaluation of the programme on interoperability solutions for European public administrations, businesses and citizen (ISA2) [Štúdia podporujúca záverečné hodnotenie programu pre riešenia interoperability pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2)] 27 ,

•JRC Technical Report – Quantifying the Benefits of Location Interoperability in the European Union (Technická správa JRC – Kvantifikácia prínosov interoperability v oblasti lokalizácie v Európskej únii) 28 .

•Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu priložené k tomuto návrhu bolo 19. januára 2022 preskúmané výborom pre kontrolu regulácie. Rada vydala kladné stanovisko s výhradami. Komisia sa týmito pripomienkami zaoberala v konečnej verzii posúdenia vplyvu (podrobnosti sú uvedené v jeho prílohe 1).

V posúdení vplyvu sa popri základnej možnosti nekonať porovnávajú tri možnosti.

Cieľom možnosti 1 je postupný a nepretržitý rozvoj európskeho rámca interoperability.

Pri možnosti 2 sa zachováva súčasný dobrovoľný rámec. Navrhuje sa legislatívne opatrenie, ktoré sa sústreďuje na vytvorenie mechanizmu štruktúrovanej spolupráce s pružným mandátom na zabezpečenie nepretržitého vývoja a udržiavania dohodnutých spoločných riešení interoperability, ako aj na určenie spoločných experimentov a cielených iniciatív na podporu politiky.

Podobne ako v prípade možnosti 2 sa v prípade možnosti 3 navrhuje legislatívne opatrenie, ale navrhované opatrenie je ďalekosiahlejšie. Zameriava sa na zakotvenie priamo uplatniteľných európskych minimálnych požiadaviek na interoperabilitu v právnych predpisoch, ktoré by sa revidovali vykonávacími rozhodnutiami.

Podľa posúdenia očakávaných vplyvov možnosť 1 a základná možnosť účinne nevyriešia nedostatky odhalené pri hodnotení európskeho rámca interoperability. V dôsledku nedostatočných stimulov pre spoluprácu sa pri žiadnej z týchto dvoch možností nesplnia politické a prevádzkové očakávania zainteresovaných strán, najmä členských štátov. Rovnako je menej pravdepodobné, že možnosť 3 získa politickú podporu vzhľadom na svoj široký rozsah pôsobnosti a vysokú úroveň citlivosti vzhľadom na subsidiaritu (napr. pokiaľ ide o pôvodné systémy EÚ a členských štátov). Hoci sa očakáva, že zakotvenie priamo uplatniteľných minimálnych požiadaviek na interoperabilitu v právnych predpisoch EÚ bude účinné, bude to zdĺhavý postup a bude si vyžadovať značné náklady a úsilie na vykonávanie. Preto sa predpokladá, že bude mať menší vplyv pri zabezpečovaní pružnejšej a vnímavejšej reakcie na rýchlo sa meniace technologické a politické požiadavky.

V posúdení vplyvu sa ako uprednostňovaný scenár stanovila možnosť 2. Očakáva sa, že rozhodnutie o vytvorení mechanizmu štruktúrovanej spolupráce poskytne členským štátom stabilitu a (právnu) predvídateľnosť, ktorú potrebujú, a zároveň umožní požadovanú flexibilitu, aby mohli pokračovať vo vývoji spoločných riešení interoperability v reakcii na meniace sa potreby politiky. Možnosť 2 sa zameriava aj na rozvoj participatívnych procesov. Tieto procesy sú relevantnejšie pre urýchlený technologický pokrok. Sú takisto menej rušivé, pokiaľ ide o vplyv na pôvodné systémy, keďže v právnych predpisoch priamo nešpecifikujú (minimálne) požiadavky zlučiteľnosti (ako by to bolo v prípade možnosti 3). Zatiaľ je menej pravdepodobné, že možnosť 3 získa politickú podporu vzhľadom na svoj široký rozsah pôsobnosti a vysokú úroveň citlivosti vzhľadom na subsidiaritu (najmä pokiaľ ide o pôvodné systémy EÚ a členských štátov). Preto sa predpokladá, že možnosť 2 bude mať menší vplyv pri zabezpečovaní pružnejšej a vnímavejšej reakcie na rýchlo sa meniace technologické a politické požiadavky. Možnosť 2 môže postupne viesť aj k možnosti 3.

Predpokladá sa jednotné riadenie cezhraničnej interoperability EÚ v snahe podporiť spoluprácu zdola nahor a zodpovednosť kľúčových zainteresovaných strán v členských štátoch zhora nadol, čo povedie k spoločnému ekosystému interoperability. Tým sa uľahčuje včasné zapojenie do tvorby politiky a identifikácie potrieb (spoločných) investícií a zlepšuje vykonávanie politiky. Z týchto dôvodov možnosť 2 nepredstavuje hrozbu, ale faktor, ktorý umožňuje subsidiaritu, pričom posilňuje odolnosť verejnej správy a technologickú suverenitu.

Opatrenia navrhnuté v prípade možnosti 2 budú mať pravdepodobne obmedzený, ale pozitívny vplyv na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky. Väčšia cezhraničná interoperabilita by mohla znížiť záťaž, napríklad uľahčením nahlasovania emisií uhlíka, znížením spotreby papiera a obmedzením fyzického cestovania, ktoré sa vyžaduje od používateľov verejných služieb pri plnení administratívnych postupov.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Politické opatrenia navrhnuté v rámci uprednostňovanej možnosti sa zameriavajú na ciele zjednodušenia a zníženia administratívnej záťaže v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a výkonnosti (REFIT), ktorý vytvorila Komisia 29 . Jeho potenciál na zníženie administratívnej záťaže v oblasti politiky bol uznaný platformou Fit for Future, ktorá ho zahrnula do svojho ročného pracovného programu na rok 2022 30 .

Účelom tejto iniciatívy je znížiť administratívnu záťaž nielen v oblasti politiky, ale aj v jednotlivých odvetviach a na jednotlivých administratívnych úrovniach. Jej cieľom je zvýšenou interoperabilitou znížiť administratívne náklady orgánov verejnej správy a ich náklady na dodržiavanie predpisov. Verejnosť bude mať nižšie administratívne zaťaženie a bude sa môcť plne spoľahnúť na digitálne verejné služby a na možnosť bezpečnej cezhraničnej výmeny údajov s rovnakou právnou silou v zahraničí. Podniky – najmä malé a stredné podniky (MSP) – takisto ušetria náklady na dodržiavanie predpisov.

•Základné práva

V tomto návrhu sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie 31 .

Návrh je zvlášť dôležitý pre právo na dobrú správu vecí verejných, ako sa vymedzuje v článku 41 Charty základných práv Európskej únie. V tomto článku sa uvádza, že dobrá správa je základným právom, a vyhlasuje sa v ňom, že každý má právo na to, aby inštitúcie a orgány EÚ alebo členské štáty, ktoré uplatňujú právo EÚ, vybavovali jeho záležitosti určitým spôsobom. Právo na dobrú správu vecí verejných zdôrazňuje význam transparentnosti v čoraz viac digitálnom veku. Iniciatívy na podporu digitalizácie verejných služieb možno považovať za uľahčujúce prostriedky, pokiaľ ide o právo na dobrú správu vecí verejných, pretože môžu uľahčiť podstatné úvahy o dobrej správe vecí verejných, ako je neutralita, nestrannosť a schopnosť predvídať pri riešení rôznych záležitostí 32 . Žiadne ďalšie opatrenie týkajúce sa európskeho rámca interoperability a súvisiacich zásad by nemalo mať negatívne dôsledky, napríklad na článok 8 Charty základných práv Európskej únie, právo na ochranu osobných údajov, alebo na článok 22 charty, právo na jazykovú rozmanitosť. Ak sa osobné údaje spracúvajú v experimentálnych regulačných prostrediach, návrh obsahuje primerané záruky ochrany údajov s cieľom zabezpečiť ochranu práv dotknutých osôb.

Pokiaľ ide o právo na voľný pohyb v rámci EÚ, z prieskumu MSP vyplýva, že neinteroperabilné administratívne postupy oslabujú schopnosť európskych MSP podnikať v iných krajinách EÚ, ako aj pružne a bezvýhradne fungovať na jednotnom trhu 33 .

4.VPLYV NA ROZPOČET

V tomto návrhu sa stanovuje niekoľko povinností Komisie, najmä vytvoriť mechanizmus štruktúrovanej spolupráce medzi správnymi orgánmi v EÚ a členských štátoch, podporovať toto riadenie interoperability a vypracovať usmernenia a spoločné riešenia. Program Digitálna Európa už vo svojich pracovných programoch na roky 2021 a 2022 podporoval súvisiace činnosti Komisie počiatočným príspevkom vo výške takmer 50 miliónov EUR.

Nariadením sa zriaďuje nástroj na koordináciu verejných investícií do riešení interoperability: program interoperabilnej Európy. Mal by poskytovať komplexný prehľad možností financovania a finančných záväzkov v tejto oblasti, pričom by v prípade potreby mal zahŕňať súvisiace programy Únie, ako je program Digitálna Európa, Európsky fond regionálneho rozvoja, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Nástroj technickej podpory, program Horizont Európa a iné programy.

Splnenie povinností Komisie stanovených v tomto právnom návrhu si od roku 2023 do roku 2027 vyžiada približne 130 miliónov EUR a bude financované priamo z programu Digitálna Európa. Príspevky z programu Digitálna Európa od roku 2023 sú podmienené dostupnosťou rozpočtových prostriedkov stanovených v návrhu všeobecného rozpočtu Únie po prijatí uvedeného rozpočtu rozpočtovým orgánom a budú sa posudzovať v kontexte prípravy príslušných pracovných programov. Ich konečné pridelenie bude závisieť od stanovenia priorít financovania v kontexte základného postupu prijímania a súhlasu príslušného programového výboru. Administratívne náklady Komisie sa odhadujú na úrovni približne 2,822 milióna EUR, a to vrátane nákladov na ľudské zdroje a ostatných administratívnych výdavkov.

V legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu sa uvádza vplyv na rozpočet, ľudské a administratívne zdroje.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Po prijatí sa budú vplyvy nariadenia monitorovať a hodnotiť v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu. Ukazovatele budú čo najviac vychádzať z existujúcich údajov z monitorovania a uprednostní sa automatizované vyhľadávanie údajov pred dotazníkmi. Údaje z monitorovania a hodnotiace správy budú verejne dostupné a budú obsahovať podrobnosti o účinnom uplatňovaní a presadzovaní tohto nariadenia.

Keďže mnohé zainteresované strany navrhli zaviesť ešte dôraznejšie opatrenia, otázkou ďalšieho posilnenia politiky sa budú zaoberať budúce hodnotenia.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole 1 (Všeobecné ustanovenia) sa vysvetľuje predmet úpravy nariadenia, a to zriadenie európskej siete pre cezhraničnú interoperabilitu sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb v Únii a na podporu prepojení medzi existujúcimi vnútroštátnymi verejnými službami. V tejto kapitole sa vymedzujú aj pojmy, ktoré sa používajú v jednotlivých nástrojoch. V záujme posilnenia jednotného prístupu EÚ k cezhraničnej interoperabilite a podpory troch hlavných pilierov návrhu (riešenia interoperability, projekty na podporu vykonávania politík a rámec riadenia) sa v kapitole stanovujú dve všeobecné povinnosti pre subjekty verejného sektora: vykonávať posúdenia interoperability a podporovať spoločné využívanie riešení interoperability vo verejnom sektore. (články 1 – 4)

V kapitole 2 (Riešenia interoperability) sa upravuje zavádzanie riešení interoperability s odkazom na: 1) európsky rámec interoperability a jeho špecializované rámce interoperability, 2) špecifikácie a aplikácie iniciatívy interoperabilnej Európy, ktoré odporúča riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu. Ich používanie vo všetkých odvetviach a na všetkých administratívnych úrovniach, hoci nie je povinné, sa podporuje prostredníctvom mechanizmov stanovených v kapitole 1 a kapitole 3. (články 5 – 8)

V kapitole 3 (Podporné opatrenia) sa stanovujú opatrenia určené na podporu subjektov verejného sektora pri vykonávaní nariadenia. V pravidlách, ktorými sa upravuje podpora vykonávania politiky, sa stanovuje proces, akým môžu projekty politiky v rámci celej EÚ, ktoré sa vykonávajú podľa nariadenia, podporovať vykonávanie interoperabilnej a digitálnej politiky EÚ v celom verejnom sektore EÚ. V tejto kapitole sa stanovujú aj inovačné opatrenia na podporu vývoja a zavádzania inovačných riešení interoperability v cezhraničnom kontexte. Na podporu testovacích prostredí pre inovačné riešenia interoperability môže Komisia povoliť zriadenie experimentálnych regulačných prostredí. Experimentálne prostredia by mali nielen prispievať k novým technologickým riešeniam, ale aj k regulačnému vzdelávaniu. Systém partnerského preskúmania a ustanovenia o odbornej príprave posilňujú ďalšie dva dôležité faktory umožňujúce interoperabilitu: výmenu zručností a znalostí. (články 9 – 14)

V kapitole 4 (Riadenie) sa stanovuje rámec viacúrovňového riadenia. Členské štáty a zástupcovia Komisie, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v rámci riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu stanovili strategické ciele a dohodli sa na konkrétnych opatreniach, ktorými sa môže zabezpečiť cezhraničná interoperabilita ich sietí a informačných systémov poskytujúcich alebo riadiacich digitálne verejné služby. Výboru zaisťuje podporu spoločenstvo („spoločenstvo pre interoperabilnú Európu“), ktoré umožní zapojenie širšej skupiny zainteresovaných strán a ktoré sa zapája do operačných úloh spojených s vykonávaním nariadenia. (články 15 – 18)

V kapitole 5 (Plánovanie, monitorovanie a hodnotenie) sa stanovuje mechanizmus na integrované plánovanie („program interoperabilnej Európy“). Hoci sa v nariadení nestanovuje mechanizmus financovania, zavádza sa ním nový rozmer plánovania v rámci jednotlivých programov financovania EÚ a príslušných vnútroštátnych iniciatív na zvýšenie súčinnosti opatrení v oblasti digitalizácie vo verejnom sektore. V kapitole sa ďalej stanovujú pravidlá monitorovania a hodnotenia. (články 19 – 20)

V kapitole 6 (Záverečné ustanovenia) sa stanovujú náklady spojené s týmto návrhom a dátum nadobudnutia jeho účinnosti. (články 21 – 22)

2022/0379 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii (akt o interoperabilnej Európe)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 34 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 35 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Je potrebné posilniť rozvoj cezhraničnej interoperability sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb v Únii, aby mohli orgány verejnej správy v Únii spolupracovať a aby verejné služby fungovali cezhranične. Existujúca neformálna spolupráca by sa mala nahradiť jasným právnym rámcom, ktorý by umožnil interoperabilitu na rôznych administratívnych úrovniach a v rôznych odvetviach a zabezpečil plynulé cezhraničné toky údajov pre skutočne európske digitálne služby. Interoperabilita verejného sektora má významný dosah na právo na voľný pohyb tovaru a služieb stanovené v zmluvách, keďže zaťažujúce administratívne postupy môžu vytvárať značné prekážky, a to najmä pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

(2)Členské štáty a Únia už viac ako dve desaťročia pracujú na podpore modernizácie správnych orgánov prostredníctvom digitálnej transformácie a na posilnení úzkych prepojení potrebných pre skutočne európsky digitálny priestor. V oznámení Komisie Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob [COM(2021) 118] sa zdôrazňuje potreba urýchliť digitalizáciu verejných služieb do roku 2030, a to aj zabezpečením interoperability na všetkých úrovniach verejnej správy a vo všetkých verejných službách. Pandémia COVID-19 okrem toho zvýšila rýchlosť digitalizácie, čím sa na orgány verejnej správy vyvíjal tlak, aby sa prispôsobili online paradigme, a to aj pokiaľ ide o cezhraničné digitálne verejné služby, ako aj o inteligentnejšie a ekologickejšie využívanie technológií v súlade s cieľmi v oblasti klímy a energetiky stanovenými v Európskej zelenej dohode a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 36 . Cieľom tohto nariadenia je významne prispieť k týmto cieľom Únie vytvorením rámca štruktúrovanej spolupráce v oblasti cezhraničnej interoperability medzi členskými štátmi a Komisiou na podporu zriadenia digitálnych verejných služieb.

(3)Nová štruktúra riadenia by mala mať právny mandát na podporu ďalšieho rozvoja európskeho rámca interoperability a iných spoločných riešení interoperability, ako sú špecifikácie a aplikácie. Okrem toho by sa týmto nariadením malo zaviesť jasné a ľahko rozpoznateľné označenie pre niektoré riešenia interoperability. Malo by sa podporiť vytvorenie dynamického spoločenstva v súvislosti s otvorenými technologickými riešeniami verejnej správy.

(4)Je v záujme jednotného prístupu k interoperabilite verejného sektora v celej Únii, podpory zásady dobrej správy vecí verejných a voľného pohybu osobných údajov a iných ako osobných údajov v rámci Únie, aby sa čo najviac zosúladili pravidlá pre všetky verejné sektory, ktoré sú prevádzkovateľmi alebo poskytovateľmi sietí a informačných systémov používaných na uľahčenie alebo riadenie verejných služieb. Tento cieľ zahŕňa Komisiu a ostatné inštitúcie, orgány a agentúry Únie, ako aj subjekty verejného sektora v členských štátoch na všetkých úrovniach verejnej správy: celoštátnej, regionálnej a miestnej. Agentúry zohrávajú dôležitú úlohu pri zhromažďovaní údajov regulačného oznamovania od členských štátov. Preto by do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mala patriť aj interoperabilita týchto údajov.

(5)Cezhraničná interoperabilita nie je založená len na centralizovaných digitálnych infraštruktúrach členských štátov, ale aj na decentralizovanom prístupe. To zahŕňa výmenu údajov medzi miestnymi správnymi orgánmi v jednotlivých členských štátoch bez toho, aby nevyhnutne prechádzala národnými uzlami. Preto je potrebné vypracovať spoločné riešenia na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä pokiaľ ide o špecifikácie a aplikácie. Potreby cezhraničných digitálnych interakcií sa zvyšujú, čo si vyžaduje riešenia, ktoré môžu tieto potreby uspokojiť. Zámerom tohto nariadenia je uľahčiť a podporiť výmenu medzi všetkými úrovňami verejnej správy.

(6)Interoperabilita uľahčuje úspešné vykonávanie politík, najmä tých, ktoré majú silné prepojenie s verejným sektorom, ako je spravodlivosť a vnútorné veci, dane a clá, doprava, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, ako aj regulácia podnikov a priemyslu. Perspektíva interoperability v rámci samostatných odvetví je spojená s rizikom, že prijatie rozdielnych alebo nekompatibilných riešení na vnútroštátnej alebo odvetvovej úrovni vytvorí nové elektronické prekážky, ktoré budú brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a súvisiacim slobodám pohybu. Okrem toho hrozí, že sa oslabí otvorenosť a konkurencieschopnosť trhov a poskytovanie služieb všeobecného záujmu podnikom a občanom. Toto nariadenie by preto malo uľahčiť, podporiť a uplatňovať aj medziodvetvovú interoperabilitu.

(7)S cieľom odstrániť fragmentáciu v oblasti interoperability v Únii by sa malo presadzovať jednotné chápanie interoperability v Únii a ucelený prístup k riešeniam interoperability. Štruktúrovaná spolupráca by mala podporovať opatrenia presadzujúce štandardné nastavenie politiky pripravenosti na digitalizáciu a interoperabilitu. Okrem toho by mala podporovať efektívne riadenie a využívanie infraštruktúr digitálnych služieb a ich príslušných zložiek subjektmi verejného sektora a inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie, ktoré umožňujú zriadenie a prevádzku udržateľných a efektívnych cezhraničných verejných služieb.

(8)Pri zriaďovaní cezhraničných interoperabilných verejných služieb je dôležité zamerať sa na aspekt interoperability čo najskôr v procese tvorby politiky. Verejná organizácia, ktorá má v úmysle zriadiť novú alebo upraviť existujúcu sieť a informačný systém, čo by mohlo mať veľký vplyv na cezhraničnú interoperabilitu, by preto mala vykonať posúdenie interoperability. Toto posúdenie je potrebné na pochopenie závažnosti vplyvu plánovaných činností a na navrhnutie opatrení na využitie výhod a riešenie potenciálnych nákladov. Posúdenie interoperability by malo byť povinné v troch prípadoch, ktoré sa týkajú cezhraničnej interoperability. V iných situáciách sa verejné organizácie môžu rozhodnúť vykonávať posúdenie interoperability na dobrovoľnom základe.

(9)Za určitých okolností môže byť takisto rozumné a hospodárne, aby bol predmet posúdenia interoperability širší ako jeden projekt, napríklad keď subjekty verejného sektora zamýšľajú vytvoriť spoločnú aplikáciu či spracovateľskú platformu. V týchto ostatných prípadoch by sa posudzovanie malo dôrazne podporovať, aby prekročilo rámec dosiahnutia cieľov interoperabilnej Európy smerom k zavedeniu interoperability v plnom rozsahu.

(10)V rámci posúdenia interoperability by sa mali vyhodnotiť vplyvy plánovaného opatrenia na cezhraničnú interoperabilitu siete a informačného systému, napríklad so zreteľom na pôvod, povahu, špecifickosť a rozsah týchto vplyvov. Výsledok tohto posudzovania by sa mal zohľadniť pri určovaní vhodných opatrení, ktoré je potrebné prijať s cieľom vytvoriť alebo upraviť sieť a informačný systém.

(11)Organizácia by mala zverejniť výsledok posúdenia interoperability na svojom webovom sídle. Zverejnenie výsledku by nemalo ohroziť práva duševného vlastníctva alebo obchodné tajomstvá a malo by byť obmedzené, ak je to opodstatnené z dôvodu verejného poriadku alebo bezpečnosti. Mali by sa dodržiavať ustanovenia práva Únie, ktorými sa upravuje ochrana osobných údajov.

(12)Subjekty verejného sektora alebo inštitúcie, orgány alebo agentúry Únie, ktoré hľadajú riešenia interoperability, by mali mať možnosť vyžiadať si od iných subjektov verejného sektora alebo inštitúcií, orgánov alebo agentúr Únie zdrojový kód softvéru, ktorý tieto organizácie používajú, spolu so súvisiacou dokumentáciou. Zdieľanie by sa malo stať štandardom medzi subjektmi verejného sektora a inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie, pričom opak by si vyžadoval právne odôvodnenie. Okrem toho by sa subjekty verejného sektora alebo inštitúcie, orgány alebo agentúry Únie mali snažiť vyvíjať nové riešenia interoperability alebo ďalej rozvíjať existujúce riešenia interoperability.

(13)Keď sa orgány verejnej správy rozhodnú zdieľať svoje riešenia s inými orgánmi verejnej správy alebo s verejnosťou, konajú vo verejnom záujme. Ešte viac to platí pre inovačné technológie: napríklad vďaka otvorenému kódu sa algoritmy stávajú transparentnými, čo umožňuje nezávislé audity a reprodukovateľné moduly. Zdieľanie riešení interoperability orgánmi verejnej správy by malo vytvoriť podmienky na dosiahnutie otvoreného ekosystému digitálnych technológií pre verejný sektor, ktorý môže priniesť viaceré prínosy.

(14)Pri monitorovaní súdržnosti riešení interoperability a navrhovaní opatrení na zabezpečenie ich zlučiteľnosti s existujúcimi riešeniami, ktoré majú spoločný účel, by riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu mal zohľadniť zastaranie riešení.

(15)Európskym rámcom interoperability by sa mala zabezpečiť súdržnosť a mal by byť uznávaný ako jednotný referenčný bod pre prístup Únie k interoperabilite v sektore verejných služieb. Okrem toho sa špecializovanými rámcami interoperability môžu riešiť potreby konkrétnych sektorov, oblastí alebo administratívnych úrovní. Tieto rámce by mali ďalej podporovať vykonávanie riešení interoperability.

(16)Európsky rámec interoperability by mal byť vytváraný riadiacim výborom pre interoperabilnú Európu, ktorý je zložený okrem iného z jedného zástupcu každého členského štátu. Členské štáty spolu s ostatnými členmi riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu sú teda v centre rozvoja a vykonávania európskeho rámca interoperability. Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu by mal v prípade potreby európsky rámec interoperability aktualizovať.

(17)V špecializovaných rámcoch interoperability vydaných na doplnenie európskeho rámca interoperability by sa mali zohľadňovať existujúce rámce špecifické pre daný sektor vytvorené na úrovni Únie (napríklad v sektore zdravotníctva) a nemali by mať na ne vplyv.

(18)Interoperabilita priamo súvisí s otvorenými špecifikáciami a normami a závisí od ich používania. Verejný sektor Únie by preto mal mať možnosť dohodnúť sa na prierezových otvorených špecifikáciách a iných riešeniach na podporu interoperability. Nový rámec by mal zabezpečiť jasný proces vytvárania a podpory takýchto dohodnutých riešení interoperability v budúcnosti. Verejný sektor tak bude mať jednotnejší hlas, ktorý nasmeruje potreby verejného sektora a verejné hodnoty do širších diskusií.

(19)Mnohé špecifikácie interoperability, ktoré používa verejný sektor, by sa mohli odvodiť z existujúcich právnych predpisov Únie. Je preto potrebné vytvoriť prepojenie medzi všetkými špecifikáciami sietí a informačných systémov verejného sektora, ktorých používanie je v dôsledku právnych ustanovení Únie povinné. Pre vykonávacie orgány nie je vždy ľahké nájsť požiadavky v najaktuálnejšom a strojovo čitateľnom formáte. Jednotné kontaktné miesto a jasné pravidlá týkajúce sa metaúdajov takýchto informácií by mali pomôcť subjektom verejného sektora, aby ich infraštruktúry digitálnych služieb boli v súlade so súčasnými a budúcimi pravidlami.

(20)Mal by sa vytvoriť portál interoperabilnej Európy ako referenčný bod pre riešenia interoperability, znalosti a spoločenstvo. Portál by mal byť vytvorený ako odkaz na oficiálne zdroje, ale mal by byť otvorený aj príspevkom spoločenstva pre interoperabilnú Európu.

(21)Portál interoperabilnej Európy by mal verejne sprístupňovať riešenia, ktoré sa riadia zásadami európskeho rámca interoperability, ktorými sú otvorenosť, technická neutralita a bezpečnosť. Keďže otvorený zdroj umožňuje používateľom aktívne posudzovať a kontrolovať interoperabilitu a bezpečnosť riešení, je dôležité, aby podporoval vykonávanie riešení interoperability. V tejto súvislosti by sa malo podporovať používanie licencií s otvoreným zdrojovým kódom, aby sa zlepšila právna zrozumiteľnosť a vzájomné uznávanie licencií v členských štátoch.

(22)Verejné služby Únie poskytované alebo spravované elektronicky v súčasnosti v mnohých prípadoch závisia od poskytovateľov mimo Únie. Je v strategickom záujme Únie zabezpečiť, aby si zachovala a rozvíjala základné technologické kapacity na zabezpečenie svojho digitálneho jednotného trhu, a najmä aby zabezpečila poskytovanie služieb, chránila kritické siete a informačné systémy a poskytovala kľúčové služby. Podporné opatrenia interoperabilnej Európy by mali pomôcť orgánom verejnej správy, aby sa rozvíjali a boli schopné začleniť nové výzvy a nové oblasti v cezhraničnom kontexte. Interoperabilita je podmienkou na to, aby sa zabránilo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie, umožnil technický rozvoj a podporovali inovácie, čo by malo podporiť celosvetovú konkurencieschopnosť Únie.

(23)Treba vytvoriť mechanizmus riadenia na uľahčenie vykonávania politík Únie spôsobom, ktorým sa zabezpečí interoperabilita. Tento mechanizmus by sa mal zamerať na interoperabilné digitálne vykonávanie politík po ich prijatí vo forme právnych aktov a mal by slúžiť na vývoj riešení interoperability na základe potrieb. Mechanizmus by mal podporovať subjekty verejného sektora. Projekty na podporu subjektov verejného sektora by mal navrhnúť riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu Komisii, ktorá by mala rozhodnúť, či sa projekty zriadia.

(24)Všetky úrovne verejnej správy by mali pri navrhovaní, vývoji a prevádzke verejných služieb spolupracovať s inovatívnymi organizáciami, či už ide o spoločnosti alebo neziskové subjekty. Podpora spolupráce GovTech medzi subjektmi verejného sektora a startupmi a inovatívnymi MSP alebo spolupráca zahŕňajúca najmä organizácie občianskej spoločnosti (ďalej len „CivicTech“) je účinným prostriedkom podpory inovácií verejného sektora a podpory využívania nástrojov interoperability medzi partnermi zo súkromného a verejného sektora. Podpora otvoreného ekosystému GovTech v Únii, ktorý spája verejné a súkromné subjekty cez hranice a zahŕňa rôzne úrovne verejnej správy, by mala umožniť vývoj inovatívnych iniciatív zameraných na navrhovanie a zavádzanie riešení interoperability GovTech.

(25)Identifikovanie spoločných inovačných potrieb a priorít a zameranie spoločného úsilia GovTech a experimentovania cez hranice by pomohlo subjektom verejného sektora v Únii podeliť sa o riziká, vymieňať si získané poznatky a výsledky projektov na podporu inovácií. Tieto činnosti sa dotknú najmä bohatej zásoby technologických startupov a MSP v Únii. Úspešné projekty GovTech a inovačné opatrenia, ktoré sa skúšobne vykonávajú v rámci inovačných opatrení interoperabilnej Európy, by mali pomôcť rozšíriť nástroje GovTech a riešenia interoperability na opakované použitie.

(26)Podporné opatrenia interoperabilnej Európy by mohli mať prínos z bezpečných priestorov na experimentovanie a zároveň zabezpečiť zodpovedné inovácie a integráciu vhodných opatrení na zmiernenie rizika a záruk. Na zabezpečenie právneho rámca, ktorý bude priaznivý pre inovácie, nadčasový a odolný voči narušeniu, by malo byť možné prevádzkovať takéto projekty v experimentálnych regulačných prostrediach. Experimentálne regulačné prostredia by mali pozostávať z kontrolovaných testovacích prostredí, ktoré uľahčia vývoj a testovanie inovačných riešení pred integráciou takýchto systémov do sietí a informačných systémov verejného sektora. Medzi ciele experimentálnych regulačných prostredí by mala patriť podpora interoperability prostredníctvom inovačných riešení, a to vytvorením kontrolovaného prostredia na experimentovanie a testovanie s cieľom zabezpečiť súlad riešení s týmto nariadením a inými príslušnými právnymi predpismi Únie a právnymi predpismi členských štátov, posilnenie právnej istoty inovátorov a príslušných orgánov a zvýšenie pochopenia príležitostí, vznikajúcich rizík a vplyvov nových riešení. Na zabezpečenie jednotného vykonávania v celej Únii a úspor z rozsahu je vhodné stanoviť spoločné pravidlá vykonávania experimentálnych regulačných prostredí. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov môže v súvislosti s experimentálnymi regulačnými prostrediami uložiť inštitúciám a orgánom Únie správnu pokutu podľa článku 58 ods. 2 písm. i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725.

(27)Treba poskytnúť právny základ na používanie osobných údajov zozbieraných na iné účely s cieľom vyvinúť určité riešenia interoperability vo verejnom záujme v rámci experimentálneho regulačného prostredia v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 a článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725. Cieľom nariadenia je iba stanovenie právneho základu na spracúvanie osobných údajov v kontexte experimentálneho regulačného prostredia ako takého. Akékoľvek iné spracúvanie osobných údajov, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by si vyžadovalo samostatný právny základ.

(28)Treba zlepšiť správne chápanie problémov interoperability, a to najmä medzi zamestnancami verejného sektora. Ďalšia odborná príprava je v tomto ohľade kľúčová a v tejto oblasti by sa mala podporovať spolupráca a koordinácia. Okrem odbornej prípravy v oblasti riešení interoperabilnej Európy by všetky iniciatívy v náležitých prípadoch mali vychádzať zo spoločného využívania skúseností a riešení a výmeny a podpory najlepších postupov alebo by mali byť nimi doplnené.

(29)Na vytvorenie mechanizmu, ktorým sa uľahčí proces vzájomného učenia medzi subjektmi verejného sektora a spoločné využívanie najlepších postupov pri vykonávaní riešení interoperabilnej Európy v členských štátoch, je potrebné určiť ustanovenia o procese partnerského preskúmania. Výsledkom partnerských preskúmaní môžu byť cenné poznatky a odporúčania pre subjekt verejného sektora, ktorý sa zúčastňuje na preskúmaní. Mohli by prispieť najmä k uľahčeniu prenosu technológií, nástrojov, opatrení a procesov medzi členskými štátmi zapojenými do partnerského preskúmania. Vytvárajú funkčnú cestu pre výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s rôznou úrovňou vyspelosti v oblasti interoperability. Aby sa zabezpečilo, že proces partnerského preskúmania bude nákladovo efektívny a prinesie jasné a presvedčivé výsledky, a aby sa predišlo zbytočnému zaťaženiu, Komisia môže prijať usmernenia o najlepšom nastavení takýchto partnerských preskúmaní na základe potrieb a po konzultácii s riadiacim výborom pre interoperabilnú Európu.

(30)Na účely rozvoja všeobecného smerovania štruktúrovanej spolupráce v rámci interoperabilnej Európy pri podpore digitálneho prepojenia a interoperability verejných služieb v Únii a na účely dohľadu nad strategickými a vykonávacími činnosťami súvisiacimi s touto spoluprácou by sa mal zriadiť riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu. Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu by mal vykonávať svoje úlohy s prihliadnutím na pravidlá a riešenia cezhraničnej interoperability, ktoré už boli zavedené pre existujúce siete a informačné systémy.

(31)Boli vytvorené určité orgány Únie, ako napríklad Európsky dátový inovačný výbor a Rada európskeho priestoru pre zdravotné údaje, ktorých úlohou je okrem iného zlepšiť interoperabilitu na úrovni konkrétnej oblasti alebo politiky. Žiadny z existujúcich orgánov však nemá za úlohu riešiť cezhraničnú interoperabilitu sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb v Únii. Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu vytvorený týmto nariadením by mal podporovať orgány Únie pracujúce na politikách, opatreniach a riešeniach dôležitých pre cezhraničnú interoperabilitu sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb v Únii, napríklad v oblasti sémantickej interoperability pre prenosnosť a opakovanú použiteľnosť dátových priestorov. Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu by mal spolupracovať so všetkými príslušnými orgánmi Únie, aby sa zabezpečilo zosúladenie a synergia medzi opatreniami v oblasti cezhraničnej interoperability a opatreniami špecifickými pre daný sektor.

(32)Pokrok v interoperabilite verejného sektora si vyžaduje aktívne zapojenie a angažovanosť odborníkov, profesionálov z praxe, používateľov a zainteresovanej verejnosti v členských štátoch na všetkých úrovniach verejnej správy a so zapojením medzinárodných partnerov a súkromného sektora. S cieľom využiť ich odborné znalosti, zručnosti a kreativitu by vyhradené otvorené fórum („spoločenstvo pre interoperabilnú Európu“) malo pomôcť sprostredkovať spätnú väzbu, potreby používateľov a prevádzkové potreby, identifikovať oblasti ďalšieho rozvoja a pomôcť určiť priority spolupráce EÚ v oblasti interoperability. Vytvorenie spoločenstva pre interoperabilnú Európu by malo podporiť koordináciu a spoluprácu medzi strategickými a operačnými kľúčovými hráčmi v oblasti interoperability.

(33)Spoločenstvo pre interoperabilnú Európu by malo byť otvorené pre všetky zainteresované strany. Prístup do spoločenstva pre interoperabilnú Európu by mal byť čo najjednoduchší, bez zbytočných prekážok a záťaže. Spoločenstvo pre interoperabilnú Európu by malo spájať verejné a súkromné zainteresované strany vrátane občanov s odbornými znalosťami v oblasti cezhraničnej interoperability, ktoré pochádzajú z rôznych prostredí, ako sú akademická obec, výskum a inovácie, vzdelávanie, normalizácia a špecifikácie, podniky a verejná správa na všetkých úrovniach.

(34)Aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie pravidiel stanovených v tomto nariadení, je potrebné určiť príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za jeho vykonávanie. V mnohých členských štátoch už niektoré subjekty plnia úlohu pri rozvoji interoperability. Tieto subjekty by mohli prevziať úlohu príslušného orgánu v súlade s týmto nariadením.

(35)Mal by sa zriadiť program interoperabilnej Európy ako hlavný nástroj Únie na koordináciu verejných investícií do riešení interoperability. Program by mal poskytnúť komplexný prehľad možností financovania a finančných záväzkov v tejto oblasti, pričom v prípade potreby by mal zahŕňať súvisiace programy Únie. Malo by sa tým prispieť k vytváraniu synergií a ku koordinácii finančnej podpory súvisiacej s rozvojom interoperability a predchádzaniu duplicite.

(36)Mali by sa zbierať informácie na účely posúdenia plnenia tohto nariadenia v súvislosti s cieľmi, ktoré sleduje, a na účely poskytnutia spätnej väzby na hodnotenie tohto nariadenia v súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 37 . Komisia by preto mala vykonávať monitorovanie a hodnotenie tohto nariadenia. Hodnotenie by malo byť založené na piatich kritériách efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ. Hodnotenie by malo takisto slúžiť ako základ na posúdenie vplyvu možných ďalších opatrení. Monitorovanie by malo zahŕňať existujúce zdroje údajov a procesy monitorovania.

(37)Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť pravidlá a podmienky zriadenia a fungovania experimentálnych regulačných prostredí.

(38)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zaistiť interoperabilitu v rámci verejnej správy na úrovni Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa toho istého článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov zmlúv, najmä so zreteľom na posilnenie jednotného trhu.

(39)Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo odložiť o tri mesiace odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, aby sa členským štátom a inštitúciám, orgánom a agentúram Únie poskytol dostatočný čas na prípravu uplatňovania tohto nariadenia. Takýto čas je potrebný na zriadenie riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu a spoločenstva pre interoperabilnú Európu a na určenie príslušných vnútroštátnych orgánov a koordinátorov interoperability.

(40)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 38 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko …,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1
Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovujú opatrenia na podporu cezhraničnej interoperability sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb v Únii, a to stanovením spoločných pravidiel a rámca pre koordináciu interoperability verejného sektora, s cieľom podporiť rozvoj interoperabilnej infraštruktúry transeurópskych digitálnych verejných služieb.

2.Toto nariadenie sa vzťahuje na subjekty verejného sektora členských štátov a inštitúcie, orgány a agentúry Únie, ktoré poskytujú alebo spravujú siete alebo informačné systémy, ktoré umožňujú elektronické poskytovanie alebo riadenie verejných služieb.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1. „cezhraničná interoperabilita“ je schopnosť sietí a informačných systémov byť využívané subjektmi verejného sektora v rôznych členských štátoch a inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie s cieľom vzájomne interagovať na základe zdieľania údajov prostredníctvom elektronickej komunikácie;

2. „sieť a informačný systém“ je sieť a informačný systém v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 [návrh smernice NIS 2];

3. „riešenie interoperability“ je technická špecifikácia vrátane normy alebo iné riešenie vrátane koncepčných rámcov, usmernení a aplikácií, v ktorých sa opisujú právne, organizačné, sémantické alebo technické požiadavky, ktoré musí spĺňať sieť a informačný systém s cieľom zlepšiť cezhraničnú interoperabilitu;

4. „subjekt verejného sektora“ je subjekt verejného sektora vymedzený v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2019/1024;

5. „údaje“ sú údaje vymedzené v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) 2022/868 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) 39 ;

6. „strojovo čitateľný formát“ je strojovo čitateľný formát vymedzený v článku 2 bode 13 smernice (EÚ) 2019/1024;

7. „GovTech“ je technologická spolupráca medzi subjektmi verejného a súkromného sektora podporujúca digitálnu transformáciu verejného sektora;

8. „norma“ je norma vymedzená v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 40 ;

9. „manažment najvyššej úrovne“ je manažér, manažment alebo orgán koordinácie a dohľadu na najvyššej správnej úrovni s ohľadom na mechanizmus vrcholovej správy a riadenia v jednotlivých inštitúciách, orgánoch alebo agentúrach Únie.

Článok 3

Posúdenie interoperability

1.Ak má subjekt verejného sektora alebo inštitúcia, agentúra alebo orgán Únie v úmysle vytvoriť novú alebo výrazne upraviť existujúcu sieť a informačný systém, ktoré umožňujú poskytovanie alebo riadenie verejných služieb elektronicky, vykoná posúdenie vplyvov plánovaného opatrenia na cezhraničnú interoperabilitu (ďalej len „posúdenie interoperability“) v týchto prípadoch:

a)ak zamýšľané usporiadanie alebo úprava ovplyvňuje jednu alebo viacero sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie cezhraničných služieb vo viacerých sektoroch alebo správnych orgánoch;

b)ak zamýšľané usporiadanie alebo úprava s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k obstarávaniu sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie cezhraničných služieb nad limit stanovený v článku 4 smernice 2014/24/EÚ;

c)ak sa zamýšľané usporiadanie alebo úprava týka siete a informačného systému, ktoré sa používajú na poskytovanie cezhraničných služieb a financujú sa z programov Únie.

Subjekt verejného sektora alebo dotknutá inštitúcia, orgán alebo agentúra Únie môže vykonať posúdenie interoperability aj v iných prípadoch.

2.Posúdenie interoperability sa vykoná pred prijatím záväzných rozhodnutí o právnych, organizačných, sémantických alebo technických požiadavkách na novú alebo upravenú sieť a informačný systém. Na účely súboru požiadaviek a viacerých sietí a informačných systémov sa môže vykonať jediné posúdenie interoperability.

Dotknutý subjekt verejného sektora alebo inštitúcia, orgán alebo agentúra Únie zverejní na svojom webovom sídle správu s výsledkom posúdenia interoperability.

3.Príslušné vnútroštátne orgány a koordinátori interoperability poskytnú potrebnú podporu na vykonanie posúdenia interoperability. Komisia môže na podporu posudzovania poskytnúť technické nástroje.

4.Posúdenie interoperability obsahuje aspoň:

a)opis zamýšľanej operácie a jej vplyvov na cezhraničnú interoperabilitu jednej alebo viacerých príslušných sietí a informačných systémov vrátane odhadovaných nákladov na úpravu príslušných sietí a informačných systémov;

b)opis úrovne súladu príslušných sietí a informačných systémov s európskym rámcom interoperability a riešeniami interoperabilnej Európy po vykonaní operácie a kde nastalo zlepšenie v porovnaní s úrovňou súladu pred operáciou;

c)opis aplikačných programovacích rozhraní, ktoré umožňujú interakciu stroj-stroj s údajmi, ktoré sa považujú za relevantné pre cezhraničnú výmenu s inými sieťami a informačnými systémami.

5.Dotknutý subjekt verejného sektora alebo inštitúcia, orgán alebo agentúra Únie sa o zamýšľanej operácii poradí s príjemcami dotknutých služieb alebo ich zástupcami, ak má daná operácia na príjemcov priamy vplyv. Touto konzultáciou nie je dotknutá ochrana obchodných alebo verejných záujmov ani bezpečnosť takýchto systémov.

6.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu prijme najneskôr do… [jedného roka po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] usmernenia týkajúce sa obsahu posúdenia interoperability vrátane praktických kontrolných zoznamov.

Článok 4

Zdieľanie a opakované používanie riešení interoperability subjektmi verejného sektora, inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie

1.Subjekt verejného sektora alebo inštitúcia, orgán alebo agentúra Únie sprístupní každému inému takémuto subjektu, ktorý o to požiada, riešenia interoperability podporujúce verejné služby, ktoré poskytuje alebo riadi elektronicky. Zdieľaný obsah zahŕňa technickú dokumentáciu a podľa potreby aj zdokumentovaný zdrojový kód. Táto povinnosť zdieľania sa nevzťahuje na žiadne z týchto riešení interoperability:

a)ktoré podporujú procesy, ktoré nepatria do rozsahu verejnej úlohy dotknutých subjektov verejného sektora alebo inštitúcií, orgánov alebo agentúr Únie v zmysle vymedzenia v zákonoch alebo iných záväzných pravidlách, alebo, ak takéto pravidlá neexistujú, v zmysle vymedzenia v súlade s bežnou administratívnou praxou v príslušných správnych orgánoch členského štátu alebo Únie za predpokladu, že rozsah verejných úloh je transparentný a podlieha preskúmaniu;

b)v prípade ktorých tretie strany vlastnia práva duševného vlastníctva a neumožňujú zdieľanie;

c)ku ktorým je prístup vylúčený alebo obmedzený z dôvodu:

i)citlivých informácií o ochrane kritickej infraštruktúry v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. d) smernice Rady 2008/114/ES 41 ;

ii)ochrany obranných záujmov alebo verejnej bezpečnosti.

2.Aby sa opakovane používajúcemu subjektu umožnilo nezávisle riadiť riešenie interoperability, zdieľajúci subjekt určuje záruky, ktoré sa poskytnú opakovane používajúcemu subjektu, pokiaľ ide o spoluprácu, podporu a údržbu. Opakovane používajúci subjekt pred prijatím riešenia interoperability poskytne zdieľajúcemu subjektu posúdenie riešenia, pokiaľ ide o jeho schopnosť nezávisle riadiť kybernetickú bezpečnosť a vývoj opakovane použitého riešenia interoperability.

3.Povinnosť uvedenú v odseku 1 tohto článku možno splniť uverejnením príslušného obsahu na portáli interoperabilnej Európy alebo na portáli, v katalógu alebo úložisku napojenom na portál interoperabilnej Európy. V takom prípade sa odsek 2 tohto článku na zdieľajúci subjekt neuplatňuje. Uverejnenie na portáli interoperabilnej Európy uskutočňuje Komisia na žiadosť zdieľajúceho subjektu.

4.Subjekt verejného sektora, inštitúcia, orgán alebo agentúra Únie alebo tretia strana, ktoré používajú riešenie interoperability, ho môžu prispôsobiť svojim vlastným potrebám. Ak bolo riešenie interoperability zverejnené v zmysle odseku 3, prispôsobené riešenie interoperability sa zverejní rovnakým spôsobom.

5.Zdieľajúci subjekt a opakovane používajúci subjekt môžu uzavrieť dohodu o rozdelení nákladov na budúci vývoj riešenia interoperability.

Kapitola 2
Riešenia interoperability

Článok 5

Všeobecné zásady

1.Komisia uverejňuje riešenia interoperabilnej Európy a európsky rámec interoperability na portáli interoperabilnej Európy elektronicky vo formátoch, ktoré sú otvorené, strojovo čitateľné, prístupné 42 , vyhľadateľné a prípadne opakovane použiteľné, spolu s ich metaúdajmi.

2.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu monitoruje celkovú koherentnosť vyvinutých alebo odporúčaných riešení interoperability a navrhuje opatrenia, aby sa v prípade potreby zabezpečila ich kompatibilita s inými riešeniami interoperability, ktoré majú rovnaký účel, a aby sa zároveň prípadne podporila komplementarita s novými technológiami alebo prechod na ne.

Článok 6

Európsky rámec interoperability a špecializované rámce interoperability

1.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu vypracuje európsky rámec interoperability 43 a navrhuje jeho prijatie Komisii. Komisia môže európsky rámec interoperability prijať. Komisia uverejní európsky rámec interoperability v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Európsky rámec interoperability poskytuje vzor a súbor odporúčaní týkajúcich sa právnej, organizačnej, sémantickej a technickej interoperability, ktoré sú určené všetkým subjektom patriacim do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na účely ich vzájomnej interakcie prostredníctvom ich sietí a informačných systémov. Európsky rámec interoperability sa zohľadňuje pri posúdení interoperability v súlade s článkom 3 ods. 4 písm. b) a článkom 3 ods. 6.

3.Komisia po porade s riadiacim výborom pre interoperabilnú Európu môže prijať ďalšie rámce interoperability („špecializované rámce interoperability“) zacielené na potreby osobitných sektorov alebo správnych úrovní. Špecializované rámce interoperability vychádzajú z európskeho rámca interoperability. Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu posudzuje súlad špecializovaných rámcov interoperability s európskym rámcom interoperability. Komisia uverejňuje špecializované rámce interoperability na portáli interoperabilnej Európy.

4.Ak členský štát vyvíja vnútroštátny rámec interoperability a iné príslušné vnútroštátne politiky, stratégie alebo usmernenia, musí zohľadniť európsky rámec interoperability.

Článok 7

Riešenia interoperabilnej Európy

Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu odporúča riešenia pre cezhraničnú interoperabilitu sietí a informačných systémov používaných na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, ktoré sa majú v Únii poskytovať alebo riadiť elektronicky. Ak riešenie interoperability odporúča riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu, označí sa značkou „riešenie interoperabilnej Európy“ a uverejní sa na portáli interoperabilnej Európy.

Článok 8

Portál interoperabilnej Európy

1.Komisia poskytne portál („portál interoperabilnej Európy“) ako jednotné kontaktné miesto pre informácie týkajúce sa cezhraničnej interoperability sietí a informačných systémov používaných na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, ktoré sa majú v Únii poskytovať alebo riadiť elektronicky. Portál je prístupný elektronicky a je bezplatný. Portál musí mať aspoň tieto funkcie:

a)prístup k riešeniam interoperabilnej Európy;

b)prístup k iným riešeniam interoperability, ktoré nemajú označenie „riešenie interoperabilnej Európy“ a poskytujú sa v rámci iných politík Únie alebo spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 2;

c)prístup k technickým špecifikáciám IKT, na ktoré sa môže odkazovať v súlade s článkom 13 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

d)prístup k informáciám o spracúvaní osobných údajov v súvislosti s experimentálnymi regulačnými prostrediami uvedenými v článkoch 11 a 12, ak bolo zistené vysoké riziko pre práva a slobody dotknutých osôb, ako sa uvádza v článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v článku 39 nariadenia (EÚ) 2018/1725, ako aj prístup k informáciám o mechanizmoch reakcie na rýchle zmiernenie týchto rizík. Uverejnené informácie môžu obsahovať zverejnenie posúdenia vplyvu na ochranu údajov;

e)podpora výmeny vedomostí medzi členmi spoločenstva pre interoperabilnú Európu, ako sa stanovuje v článku 16, napríklad poskytovanie systému spätnej väzby na vyjadrenie ich názorov na opatrenia navrhované riadiacim výborom pre interoperabilnú Európu alebo na vyjadrenie ich záujmu podieľať sa na činnostiach súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia;

f)prístup k údajom z monitorovania súvisiaceho s interoperabilitou, ako sa uvádza v článku 20;

g)umožňovať občanom a organizáciám občianskej spoločnosti poskytovať spätnú väzbu k uverejnenému obsahu.

2.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu môže navrhnúť Komisii, aby na portáli uverejnila ďalšie riešenia interoperability alebo aby sa na portáli na ne odkazovalo. Tieto riešenia:

a)nesmú byť predmetom práv tretích strán ani obsahovať osobné údaje alebo dôverné informácie;

b)musia mať vysokú úroveň súladu s riešeniami interoperabilnej Európy, čo možno preukázať uverejnením výsledku posúdenia interoperability, ako sa uvádza v článku 3;

c)musia využívať licenciu, ktorá umožňuje aspoň opakované použitie inými subjektmi verejného sektora alebo inštitúciami, orgánmi alebo agentúrami Únie, alebo musia byť vydané ako otvorený zdrojový kód. Licencia s otvoreným zdrojovým kódom je licencia, v rámci ktorej sa na základe jednostranného vyhlásenia nositeľa práv povoľuje opakované použitie softvéru na všetky určené použitia a v rámci ktorej sa používateľom sprístupnia zdrojové kódy softvéru;

d)musia sa pravidelne udržiavať, za čo nesie zodpovednosť vlastník riešenia interoperability.

3.Ak subjekt verejného sektora alebo inštitúcia, orgán alebo agentúra Únie poskytuje portál, katalóg alebo úložisko s podobnými funkciami, prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie interoperability s portálom interoperabilnej Európy. Ak takéto portály zhromažďujú riešenia s otvoreným zdrojovým kódom, musia umožňovať používanie verejnej licencie Európskej únie.

4.Komisia môže prijať usmernenia týkajúce sa interoperability pre iné portály s podobnými funkciami, ako sa uvádza v odseku 3.

Kapitola 3
Podporné opatrenia interoperabilnej Európy

Článok 9

Projekty na podporu vykonávania politík

1.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu môže Komisii navrhnúť, aby vytvorila projekty na podporu subjektov verejného sektora pri digitálnom vykonávaní politík Únie, ktorými sa zabezpečí cezhraničná interoperabilita sietí a informačných systémov používaných na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, ktoré sa majú poskytovať alebo riadiť elektronicky („projekty na podporu vykonávania politík“).

2.V projekte na podporu vykonávania politík sa stanovia:

a)existujúce riešenia interoperabilnej Európy, ktoré sa považujú za potrebné na digitálne vykonávanie požiadaviek politiky;

b)všetky chýbajúce riešenia interoperability, ktoré sa majú vyvinúť a považujú sa za potrebné na digitálne vykonávanie požiadaviek politiky;

c)iné odporúčané podporné opatrenia, napríklad odborná príprava alebo partnerské preskúmanie.

3.Komisia po porade s riadiacim výborom pre interoperabilnú Európu stanoví rozsah, harmonogram, potrebné zapojenie sektorov a správnych úrovní a pracovné metódy podporného projektu. Ak Komisia už uskutočnila a uverejnila posúdenie interoperability v súlade s článkom 3, výsledok tohto posúdenia sa zohľadní pri vytváraní podporného projektu.

4.V záujme posilnenia projektu na podporu vykonávania politík môže riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu navrhnúť vytvorenie experimentálneho regulačného prostredia v zmysle článku 11.

5.Výsledky projektu na podporu vykonávania politík, ako aj riešenia interoperability vyvinuté v rámci tohto projektu musia byť otvorene k dispozícii a zverejnené na portáli interoperabilnej Európy.

Článok 10

Inovačné opatrenia

1.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu môže navrhnúť Komisii, aby pripravila inovačné opatrenia na podporu vývoja a zavádzania inovačných riešení interoperability v EÚ („inovačné opatrenia“).

2.Inovačné opatrenia musia:

a)prispievať k vývoju existujúcich alebo nových riešení interoperabilnej Európy;

b)zahŕňať aktérov GovTech.

3.S cieľom podporiť vývoj inovačných opatrení môže riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu navrhnúť vytvorenie experimentálneho regulačného prostredia.

4.Komisia verejne sprístupňuje výsledky inovačných opatrení na portáli interoperabilnej Európy.

Článok 11

Vytvorenie experimentálnych regulačných prostredí

1.Experimentálne regulačné prostredia zabezpečujú kontrolované prostredie na vývoj, testovanie a validáciu inovačných riešení interoperability podporujúcich cezhraničnú interoperabilitu sietí a informačných systémov používaných na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, ktoré sa majú poskytovať alebo riadiť elektronicky, a to na obmedzené obdobie pred ich uvedením do prevádzky.

2.Experimentálne regulačné prostredia sa prevádzkujú v rámci zodpovednosti zúčastnených subjektov verejného sektora a v prípade, že experimentálne prostredie zahŕňa spracúvanie osobných údajov subjektmi verejného sektora, pod dohľadom iných príslušných vnútroštátnych orgánov alebo, ak experimentálne prostredie zahŕňa spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie, v rámci zodpovednosti európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

3.Vytvorenie experimentálneho regulačného prostredia stanoveného v odseku 1 má prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov:

a)podporiť inovácie a uľahčiť vývoj a zavádzanie inovačných riešení digitálnej interoperability pre verejné služby;

b)uľahčiť cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a synergie pri poskytovaní verejných služieb;

c)uľahčiť vývoj otvoreného európskeho ekosystému GovTech vrátane spolupráce s malými a strednými podnikmi a startupmi;

d)dosiahnuť, aby orgány lepšie pochopili príležitosti alebo prekážky cezhraničnej interoperability inovačných riešení interoperability vrátane právnych prekážok;

e)prispieť k vývoju alebo aktualizácii riešení interoperabilnej Európy.

4.Vytvorenie experimentálnych regulačných prostredí prispieva k zvyšovaniu právnej istoty prostredníctvom spolupráce s orgánmi zapojenými do experimentálneho regulačného prostredia s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením a podľa potreby s inými právnymi predpismi Únie a členských štátov.

5.Komisia po porade s riadiacim výborom pre interoperabilnú Európu a v prípade, že by experimentálne regulačné prostredie zahŕňalo spracúvanie osobných údajov, s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, povolí vytvorenie experimentálneho regulačného prostredia na základe spoločnej žiadosti aspoň troch zúčastnených subjektov verejného sektora. Táto porada by nemala nahradiť predchádzajúcu konzultáciu uvedenú v článku 36 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v článku 40 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Povolenie nie je potrebné, ak je experimentálne prostredie vytvorené pre riešenia interoperability podporujúce cezhraničnú interoperabilitu sietí a informačných systémov používaných na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, ktoré má poskytovať alebo riadiť elektronicky jedna alebo viacero inštitúcií, orgánov alebo agentúr Únie, prípadne s účasťou subjektov verejného sektora.

Článok 12

Účasť v experimentálnych regulačných prostrediach

1.Pokiaľ inovačné riešenie interoperability obsahuje spracúvanie osobných údajov alebo na inom základe podlieha dohľadu iných vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytujú alebo podporujú prístup k údajom, zúčastnené subjekty verejného sektora zabezpečia, aby do prevádzky experimentálneho regulačného prostredia boli zapojené vnútroštátne orgány na ochranu údajov a tieto iné vnútroštátne orgány. Zúčastnené subjekty verejného sektora môžu podľa potreby povoliť, aby sa do experimentálneho regulačného prostredia zapojili ďalší aktéri v rámci ekosystému GovTech, napríklad vnútroštátne alebo európske normalizačné organizácie, notifikované osoby, výskumné a experimentálne laboratóriá, centrá inovácií a spoločnosti, ktoré majú záujem otestovať inovačné riešenia interoperability. Počítať možno aj so spoluprácou s tretími krajinami, pričom sa vytvoria mechanizmy na podporu inovačných riešení interoperability pre verejný sektor.

2.Účasť na experimentálnom regulačnom prostredí sa obmedzuje na obdobie, ktoré zodpovedá zložitosti a rozsahu projektu, a v každom prípade najviac na dva roky od vytvorenia experimentálneho regulačného prostredia. Účasť možno predĺžiť najviac o jeden rok, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu spracúvania.

3.Účasť na experimentálnom regulačnom prostredí vychádza z osobitného plánu vypracovaného účastníkmi so zohľadnením odporúčania iných príslušných vnútroštátnych orgánov, prípadne európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Plán musí obsahovať aspoň tieto prvky:

a)opis zapojených účastníkov a ich úlohy, plánované inovačné riešenie interoperability a jeho zamýšľaný účel, ako aj príslušný proces vývoja, testovania a validácie;

b)konkrétne regulačné problémy a usmernenia, ktoré sa očakávajú od orgánov vykonávajúcich dohľad nad experimentálnym regulačným prostredím;

c)osobitné formy spolupráce medzi účastníkmi a orgánmi, ako aj akýmkoľvek iným subjektom zapojeným do experimentálneho regulačného prostredia;

d)mechanizmus riadenia a monitorovania rizík na zisťovanie rizík a ich zmierňovanie, ako aj na predchádzanie rizikám;

e)kľúčové míľniky, ktoré majú účastníci dosiahnuť, aby sa riešenie interoperability mohlo považovať za pripravené na uvedenie do prevádzky;

f)požiadavky na hodnotenie a podávanie správ a prípadný ďalší postup;

g)ak sa spracúvajú osobné údaje, uvedenie kategórií dotknutých osobných údajov, účelov spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené, a aktérov zapojených do spracúvania a ich úlohy.

4.Účasť na experimentálnych regulačných prostrediach nemá vplyv na právomoci dohľadu a nápravy, ktorými disponujú orgány vykonávajúce dohľad nad experimentálnym prostredím.

5.Účastníci experimentálneho regulačného prostredia sú naďalej zodpovední podľa príslušných právnych predpisov Únie a členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za akúkoľvek škodu spôsobenú počas ich účasti na experimentálnom regulačnom prostredí.

6.Osobné údaje možno spracúvať v experimentálnom regulačnom prostredí za týchto kumulatívnych podmienok:

a)inovačné riešenie interoperability je vyvinuté s cieľom chrániť verejné záujmy v oblasti vysokej úrovne efektívnosti a kvality verejnej správy a verejných služieb;

b)spracúvané údaje sa obmedzujú na to, čo je potrebné na fungovanie riešenia interoperability, ktoré sa má vyvinúť alebo testovať v experimentálnom prostredí, a fungovanie nie je možné účinne dosiahnuť spracúvaním anonymizovaných, syntetických alebo iných ako osobných údajov;

c)existujú účinné mechanizmy monitorovania umožňujúce zistiť, či počas prevádzkovania experimentálneho prostredia môžu vznikať vysoké riziká pre práva a slobody dotknutých osôb, ako sa uvádza v článku 35 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v článku 39 nariadenia (EÚ) 2018/1725, ako aj mechanizmus reakcie na rýchle zmiernenie týchto rizík a v prípade potreby na zastavenie spracúvania;

d)všetky osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať, sú vo funkčne oddelenom, izolovanom a chránenom prostredí spracúvania údajov pod kontrolou účastníkov a prístup k týmto údajom majú len oprávnené osoby;

e)iné strany, ktoré nie sú účastníkmi experimentálneho prostredia, nezasielajú ani neprenášajú žiadne spracúvané osobné údaje, ani k nim nemajú inak prístup, a ani sa tieto údaje neprenášajú iným stranám než účastníkom experimentálneho prostredia;

f)žiadne spracúvanie osobných údajov nemá vplyv na uplatňovanie práv dotknutých osôb, ako sa stanovujú v právnych predpisoch Únie v oblasti ochrany osobných údajov, najmä v článku 22 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v článku 24 nariadenia (EÚ) 2018/1725;

g)všetky spracúvané osobné údaje sú chránené vhodnými technickými a organizačnými opatreniami a po ukončení účasti na experimentálnom prostredí alebo po skončení obdobia uchovávania osobných údajov sa vymažú;

h)logy zo spracovania osobných údajov sa uchovávajú počas trvania účasti na experimentálnom prostredí a na obmedzené obdobie po jej ukončení, a to výlučne na účely plnenia povinností týkajúcich sa zodpovednosti a vedenia dokumentácie podľa právnych predpisov Únie alebo členských štátov a len tak dlho, ako je to na plnenie týchto povinností potrebné;

i)ako súčasť technickej dokumentácie sa spolu s výsledkami testovania uchováva úplný a podrobný opis procesu a zdôvodnenia odbornej prípravy, testovania a validácie riešenia interoperability a zasiela sa riadiacemu výboru pre interoperabilnú Európu;

j)na portáli interoperabilnej Európy sa sprístupňuje krátke zhrnutie riešenia interoperability vyvinutého v experimentálnom prostredí, jeho ciele a očakávané výsledky.

7.Zúčastnené subjekty verejného sektora predkladajú riadiacemu výboru pre interoperabilnú Európu a Komisii pravidelné správy a záverečnú správu o výsledkoch experimentálnych regulačných prostredí vrátane osvedčených postupov, získaných poznatkov a odporúčaní týkajúcich sa ich usporiadania a prípadne aj o vývoji tohto nariadenia a iných právnych predpisov Únie, nad ktorými sa v rámci experimentálneho regulačného prostredia vykonáva dohľad. Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu vydáva Komisii stanovisko k výsledku experimentálneho regulačného prostredia, v ktorom sa podľa potreby uvádzajú opatrenia potrebné na realizáciu nových riešení interoperability s cieľom podporiť cezhraničnú interoperabilitu sietí a informačných systémov používaných na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, ktoré sa majú poskytovať alebo riadiť elektronicky.

8.Komisia zabezpečuje, aby informácie o experimentálnych regulačných prostrediach boli dostupné na portáli interoperabilnej Európy.

9.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné pravidlá a podmienky týkajúce sa vytvorenia a prevádzkovania experimentálnych regulačných prostredí vrátane kritérií oprávnenosti a postupu podávania žiadostí týkajúcich sa experimentálneho prostredia, jeho výberu, účasti v ňom a ukončenia pôsobenia v experimentálnom prostredí, ako aj stanoviť práva a povinnosti účastníkov.

10.Ak experimentálne regulačné prostredie zahŕňa využívanie umelej inteligencie, v prípade rozporu s pravidlami stanovenými v tomto nariadení majú prednosť pravidlá stanovené v článkoch 53 a 54 [návrhu] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a ktorým sa menia určité legislatívne akty Únie.

Článok 13

Odborná príprava

1.Komisia s pomocou riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu poskytuje materiály na odbornú prípravu v oblasti používania európskeho rámca interoperability a riešení interoperabilnej Európy. Subjekty verejného sektora a inštitúcie, orgány a agentúry Únie poskytujú svojim zamestnancom zodpovedným za strategické alebo operačné úlohy s vplyvom na siete a informačné systémy Únie vhodné programy odbornej prípravy v oblasti interoperability.

2.Komisia organizuje kurzy odbornej prípravy v oblasti interoperability na úrovni Únie s cieľom posilniť spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi zamestnancami subjektov verejného sektora, inštitúcií, orgánov a agentúr Únie. Kurzy sa oznámia na portáli interoperabilnej Európy.

Článok 14

Partnerské preskúmanie

1.Vytvorí sa mechanizmus spolupráce medzi subjektmi verejného sektora na účely ich podpory pri zavádzaní riešení interoperabilnej Európy do ich sietí a informačných systémov a pomôže im pri uskutočňovaní posúdenia interoperability uvedeného v článku 3 („partnerské preskúmanie“).

2.Partnerské preskúmanie uskutočňujú experti na interoperabilitu z iných členských štátov, než je členský štát, v ktorom sa nachádza subjekt verejného sektora, ktorý je predmetom preskúmania. Komisia môže po porade s riadiacim výborom pre interoperabilnú Európu prijať usmernenia týkajúce sa metodiky a obsahu partnerského preskúmania.

3.Všetky informácie získané prostredníctvom partnerského preskúmania sa používajú výlučne na uvedený účel. Experti, ktorí sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní, nesmú sprístupniť tretím stranám žiadne citlivé ani dôverné informácie získané v priebehu tohto preskúmania. Dotknutý členský štát zabezpečuje, aby sa každé riziko konfliktu záujmov týkajúce sa určených expertov bezodkladne oznámilo ostatným členským štátom a Komisii.

4.Experti, ktorí uskutočňujú partnerské preskúmanie, vypracujú a do jedného mesiaca od ukončenia partnerského preskúmania poskytnú správu, ktorú predložia dotknutému subjektu verejného sektora a riadiacemu výboru pre interoperabilnú Európu. Správy sa uverejňujú na portáli interoperabilnej Európy, keď to povolí členský štát, v ktorom sa nachádza subjekt verejného sektora, ktorý je predmetom partnerského preskúmania.

Kapitola 4
Riadenie cezhraničnej interoperability

Článok 15

Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu

1.Zriaďuje sa riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu. Riadiaci výbor uľahčuje strategickú spoluprácu a výmenu informácií o cezhraničnej interoperabilite sietí a informačných systémov používaných na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, ktoré sa majú v Únii poskytovať alebo riadiť elektronicky.

2.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu tvorí:

a)jeden zástupca z každého členského štátu;

b)jeden zástupca vymenovaný každým z týchto subjektov:

i)Komisia;

ii)Výbor regiónov;

iii)Európsky hospodársky a sociálny výbor.

3.Riadiacemu výboru predsedá Komisia. Krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátske krajiny môžu byť prizvané ako pozorovatelia. Okrem toho predseda po konzultácii s riadiacim výborom pre interoperabilnú Európu môže udeliť jednotlivcom a organizáciám štatút pozorovateľa. Predseda môže vyzvať expertov, ktorí majú osobitné kompetencie v prerokúvanej téme, aby sa zúčastnili ad hoc. Sekretariát riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu zabezpečuje Komisia.

Členovia riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu vynakladajú maximálne úsilie na prijímanie rozhodnutí na základe konsenzu. V prípade hlasovania sa o výsledku rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov členov. Členovia, ktorí hlasovali proti alebo sa zdržali hlasovania, majú právo, aby sa k stanoviskám, odporúčaniam alebo správam pripojil dokument, v ktorom budú zhrnuté dôvody ich pozície.

4.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu má tieto úlohy:

a)podporovať vykonávanie vnútroštátnych rámcov interoperability a iných príslušných vnútroštátnych politík, stratégií alebo usmernení;

b)prijímať usmernenia týkajúce sa obsahu posúdenia interoperability uvedené v článku 3 ods. 6;

c)navrhovať opatrenia na podporu zdieľania a opakovaného používania riešení interoperability;

d)monitorovať celkovú koherentnosť vyvinutých alebo odporúčaných riešení interoperability;

e)navrhovať Komisii opatrenia na to, aby sa v prípade potreby zabezpečila kompatibilita riešení interoperability s inými riešeniami interoperability, ktoré majú rovnaký účel, a zároveň prípadne podporiť komplementaritu s novými technológiami alebo prechod na ne;

f)vypracovať a v prípade potreby aktualizovať európsky rámec interoperability a navrhnúť ho Komisii;

g)posúdiť súlad špecializovaných rámcov interoperability s európskym rámcom interoperability a reagovať na žiadosť Komisie o konzultáciu o týchto rámcoch;

h)odporúčať riešenia interoperabilnej Európy;

i)navrhovať Komisii, aby na portáli interoperabilnej Európy uverejnila riešenia interoperability uvedené v článku 8 ods. 2, alebo aby sa na portáli na ne odkazovalo;

j)navrhovať Komisii, aby vytvorila projekty na podporu vykonávania politík a inovačné či iné opatrenia, ktoré môže spoločenstvo pre interoperabilnú Európu navrhnúť;

k)preskúmavať správy o inovačných opatreniach týkajúce sa používania experimentálneho regulačného prostredia a partnerského preskúmania a v prípade potreby navrhovať nadväzujúce opatrenia;

l)navrhovať opatrenia na zlepšenie schopností subjektov verejného sektora v oblasti interoperability, napríklad odbornú prípravu;

m)prijímať program interoperabilnej Európy;

n)poskytovať Komisii poradenstvo v oblasti monitorovania a podávania správ o uplatňovaní tohto nariadenia;

o)navrhovať opatrenia príslušným normalizačným organizáciám a orgánom s cieľom prispieť k európskym normalizačným činnostiam, najmä prostredníctvom postupov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1025/2012;

p)navrhovať opatrenia na spoluprácu s medzinárodnými orgánmi, ktoré by mohli prispieť k rozvoju cezhraničnej interoperability, najmä s medzinárodnými komunitami v oblasti riešení s otvoreným zdrojovým kódom, otvorených noriem alebo špecifikácií a iných platforiem bez právnych účinkov;

q)koordinovať svoju činnosť s Európskym dátovým inovačným výborom uvedeným v nariadení (EÚ) 2022/686, pokiaľ ide o riešenia interoperability pre spoločné európske dátové priestory, ako aj s akoukoľvek inou inštitúciou, orgánom alebo agentúrou Únie, ktoré pracujú na riešeniach interoperability relevantných pre verejný sektor;

r)pravidelne informovať koordinátorov interoperability a spoločenstvo pre interoperabilnú Európu a koordinovať s nimi svoju činnosť v záležitostiach týkajúcich sa cezhraničnej interoperability sietí a informačných systémov.

5.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu môže zostaviť pracovné skupiny na preskúmanie konkrétnych bodov týkajúcich sa úloh riadiaceho výboru. Do pracovných skupín sa zapájajú členovia spoločenstva pre interoperabilnú Európu.

6.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu prijme svoj vlastný rokovací poriadok.

Článok 16

Spoločenstvo pre interoperabilnú Európu

1.Zriaďuje sa spoločenstvo pre interoperabilnú Európu. Spoločenstvo prispieva k činnostiam riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu poskytovaním odborných znalostí a poradenstva.

2.Verejné a súkromné zainteresované strany s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte sa môžu zaregistrovať na portáli interoperabilnej Európy ako člen spoločenstva pre interoperabilnú Európu.

3.Po potvrdení registrácie sa stav členstva zverejní na portáli interoperabilnej Európy. Členstvo nie je časovo obmedzené. Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu ho však môže kedykoľvek zrušiť z primeraných a opodstatnených dôvodov, najmä ak daná osoba už nedokáže prispievať k pôsobeniu spoločenstva pre interoperabilnú Európu alebo ak zneužila svoje postavenie člena spoločenstva.

4.Členovia spoločenstva pre interoperabilnú Európu môžu byť okrem iného vyzvaní, aby:

a)prispievali k obsahu portálu interoperabilnej Európy;

b)sa zúčastňovali na činnosti pracovných skupín;

c)sa zúčastňovali na partnerských preskúmaniach.

5.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu raz do roka zorganizuje online zhromaždenie spoločenstva pre interoperabilnú Európu.

6.Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu prijme kódex správania pre spoločenstvo pre interoperabilnú Európu, ktorý sa zverejní na portáli interoperabilnej Európy.

Článok 17

Príslušné vnútroštátne orgány

1.Najneskôr do… [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] každý členský štát určí jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za uplatňovanie tohto nariadenia. Členské štáty môžu na tento účel určiť existujúci orgán.

2.Príslušný orgán má tieto úlohy:

a)vymenúvať členov riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu;

b)koordinovať v rámci členského štátu všetky otázky týkajúce sa tohto nariadenia;

c)podporovať subjekty verejného sektora v rámci členského štátu, aby vypracovali alebo prispôsobili svoje postupy na vykonávanie posúdenia interoperability uvedeného v článku 3;

d)podporovať zdieľanie a opakované používanie riešení interoperability prostredníctvom portálu interoperabilnej Európy alebo iného relevantného portálu;

e)prispievať na portáli interoperabilnej Európy vedomosťami o jednotlivých krajinách;

f)koordinovať a podporovať aktívne zapojenie širokého okruhu vnútroštátnych subjektov do spoločenstva pre interoperabilnú Európu a ich účasť na projektoch na podporu vykonávania politík podľa článku 9 a na inovačných opatreniach podľa článku 10;

g)podporovať subjekty verejného sektora v členských štátoch, aby spolupracovali s príslušnými subjektmi verejného sektora v iných členských štátoch v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3.Členské štáty zaistia, aby mal príslušný orgán primerané právomoci a zdroje na účinné a efektívne plnenie úloh, ktoré mu boli pridelené.

4.Členské štáty vytvoria potrebné štruktúry medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do vykonávania tohto nariadenia. Tieto štruktúry môžu vychádzať z existujúcich mandátov a postupov v danej oblasti.

5.Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii určenie príslušného orgánu, jeho úlohy a každú následnú zmenu a informuje Komisiu o ďalších vnútroštátnych orgánoch zapojených do dohľadu nad politikou interoperability. Každý členský štát zverejní určenie svojho príslušného orgánu. Komisia uverejní zoznam určených príslušných orgánov.

Článok 18

Koordinátori interoperability pre inštitúcie, orgány a agentúry Únie

1.Všetky inštitúcie, orgány a agentúry Únie, ktoré poskytujú alebo spravujú siete a informačné systémy, ktoré umožňujú elektronické poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, určia koordinátora interoperability pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne s cieľom zaistiť príspevok k vykonávaniu tohto nariadenia.

2.Koordinátor interoperability podporuje dotknuté útvary pri vytváraní alebo prispôsobovaní ich postupov na vykonávanie posúdenia interoperability.

Kapitola 5
Plánovanie a monitorovanie interoperabilnej Európy

Článok 19

Program interoperabilnej Európy

1.Po usporiadaní verejnej konzultácie prostredníctvom portálu interoperabilnej Európy, do ktorej sa okrem iného zapoja členovia spoločenstva pre interoperabilnú Európu, prijme riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu každý rok strategický program na plánovanie a koordináciu priorít rozvoja cezhraničnej interoperability sietí a informačných systémov, ktoré sa používajú na poskytovanie alebo riadenie verejných služieb, ktoré sa majú poskytovať alebo riadiť elektronicky („program interoperabilnej Európy“). V programe interoperabilnej Európy sa zohľadnia dlhodobé stratégie Únie v oblasti digitalizácie, existujúce programy financovania z prostriedkov Únie a prebiehajúce vykonávanie politík Únie.

2.Program interoperabilnej Európy obsahuje:

a)potreby vývoja riešení interoperability;

b)zoznam prebiehajúcich a plánovaných podporných opatrení interoperabilnej Európy;

c)zoznam navrhovaných nadväzujúcich akcií k inovačným opatreniam;

d)identifikáciu synergií s inými príslušnými programami a iniciatívami Únie a členských štátov.

3.Program interoperabilnej Európy nepredstavuje finančné záväzky. Komisia program po jeho prijatí uverejní na portáli interoperabilnej Európy.

Článok 20

Monitorovanie a hodnotenie

1.Komisia monitoruje pokrok v rozvoji cezhraničných interoperabilných verejných služieb, ktoré sa majú v Únii poskytovať alebo riadiť elektronicky. Pri monitorovaní sa uprednostňuje opakované použitie existujúcich údajov z medzinárodného, únijného a vnútroštátneho monitorovania a automatizovaný zber údajov.

2.Pokiaľ ide o témy osobitného záujmu v prípade vykonávania tohto nariadenia, Komisia monitoruje:

a)vykonávanie európskeho rámca interoperability členskými štátmi;

b)využívanie riešení interoperability v rôznych odvetviach, v jednotlivých členských štátoch a na miestnej úrovni;

c)vývoj riešení s otvoreným zdrojovým kódom pre verejné služby, inovácie vo verejnom sektore a spoluprácu s aktérmi GovTech v oblasti cezhraničných interoperabilných verejných služieb, ktoré sa majú v Únii poskytovať alebo riadiť elektronicky.

3.Výsledky monitorovania uverejňuje Komisia na portáli interoperabilnej Európy. Ak je to možné, uverejňujú sa v strojovo čitateľnom formáte.

4.Komisia najneskôr do… [tri roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každé štyri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ktorá obsahuje závery hodnotenia. V správe sa osobitne posúdi potreba zavedenia povinných riešení interoperability.

Kapitola 6
Záverečné ustanovenia

Článok 21

Náklady

1.V závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov sa zo všeobecného rozpočtu Únie hradia náklady na:

a)vývoj a údržbu portálu interoperabilnej Európy;

b)vývoj, údržbu a podporu riešení interoperabilnej Európy;

c)podporné opatrenia interoperabilnej Európy.

2.Tieto náklady sa hradia v súlade s platnými ustanoveniami príslušného základného aktu.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [3 mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

[…] […]

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.4.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.5.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.4.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii (akt o interoperabilnej Európe)

1.2.Príslušné oblasti politiky

Transeurópske siete

Digitálne (digitálna transformácia verejnej správy, interoperabilita verejného sektora)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 44

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Nariadenie sa začne uplatňovať 20 dní po uverejnení v úradnom vestníku.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex ante):

Z hodnotení európskeho rámca interoperability a programu ISA² podporujúceho európsku spoluprácu v oblasti interoperability, ako aj z posúdenia vplyvu vykonaného pre túto iniciatívu vyplýva, že doteraz prijatý dobrovoľný prístup k spolupráci v oblasti interoperability nenaplnil potreby a politické očakávania členských štátov vyjadrené napríklad v ministerských vyhláseniach z Tallinnu v roku 2017 a z Berlína v roku 2020 a v odporúčaniach, ktoré prijala expertná skupina pre interoperabilitu v roku 2021. Úspešná digitálna transformácia verejného sektora v Európe si vyžaduje stabilnejší rámec spolupráce a väčšiu istotu pri používaní riešení interoperability.

Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex post):

Interoperabilitu nemôže dosiahnuť len jeden subjekt. Vybudovanie rámca štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ umožňuje subjektom členských štátov a Únie navrhovať verejné služby interoperabilné v štádiu návrhu a zlepšovať vykonávanie digitálnych politík. Týmto sa zvýši efektívnosť a účinnosť politík a podporí sa digitálny jednotný trh.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Iniciatíva vychádza z hodnotení európskeho rámca interoperability a programu ISA² podporujúceho európsku spoluprácu v oblasti interoperability, v ktorých sa v oboch dospelo k záveru, že opatrenia EÚ v oblasti interoperability sú prínosné, ale zároveň sa ukázalo, že vplyv by sa mohol značne zlepšiť stanovením povinného rámca spolupráce v oblasti interoperability na úrovni EÚ.

1.4.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Iniciatíva čerpá zo zdrojov riadku vyhradeného pre interoperabilitu v rámci strategického cieľa 5 programu Digitálna Európa a je v súlade okrem iného s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti (45 miliárd EUR vyčlenených na digitálnu transformáciu verejného sektora), s Nástrojom technickej podpory (podpora projektov reformy verejného sektora) a s programom Horizont Európa (napr. činnosti Európskej rady pre inovácie) a je pre ne relevantná.

1.4.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Iniciatíva sa opiera o presun administratívnych zdrojov, ktoré sa doteraz používali na dobrovoľnú spoluprácu v oblasti interoperability (európsky rámec interoperability, expertná skupina pre interoperabilitu), a o finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii pre interoperabilitu v rámci programu Digitálna Európa.

1.5.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

– v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2023 do roku 2027,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 45

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

– prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú primerané finančné záruky,

– osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Bez pripomienok.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia bude monitorovať pokrok vo vývoji interoperabilných transeurópskych digitálnych verejných služieb, pričom uprednostní opakované použitie údajov z existujúceho medzinárodného, únijného a vnútroštátneho monitorovania a automatizovaný zber údajov.

Komisia bude monitorovať najmä: zavádzanie riešení interoperability v rôznych odvetviach, v jednotlivých členských štátoch a na miestnej úrovni a vývoj riešení s otvoreným zdrojovým kódom pre verejné služby, inovácie vo verejnom sektore a spoluprácu s aktérmi GovTech v oblasti interoperability digitálnych verejných služieb.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Opatrenia plánované podľa tohto nariadenia sa budú vykonávať prostredníctvom priameho riadenia s využitím spôsobov vykonávania, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách, pričom ide najmä o granty a verejné obstarávanie. Priame riadenie umožňuje uzatvárať dohody a zmluvy o grante s prijímateľmi a dodávateľmi priamo zapojenými do činností, ktoré slúžia politikám Únie. Komisia zabezpečí priame monitorovanie výsledku financovaných opatrení. Spôsoby platieb týkajúcich sa financovaných opatrení sa upravia podľa rizík spojených s finančnými transakciami.

S cieľom zabezpečiť účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť kontrol Komisie sa stratégia kontroly zameria na vyváženosť kontrol ex ante a ex post a sústredí sa na tri kľúčové fázy plnenia grantov/zmlúv v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách: výber návrhov/ponúk, ktoré zodpovedajú politickým cieľom nariadenia; prevádzkové kontroly, monitorovacie kontroly a kontroly ex ante, ktoré zahŕňajú vykonávanie projektov, verejné obstarávanie, zálohové, priebežné a záverečné platby, riadenie záruk; na vzorke transakcií sa vykonajú aj kontroly ex post v priestoroch prijímateľov/dodávateľov.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Vykonávanie tohto nariadenia zahŕňa zriadenie a prevádzku mechanizmu riadenia s členskými štátmi a pridelenie verejných zákaziek a grantov na konkrétne činnosti.

Hlavné riziká sú:

a) riziko neúplného dosiahnutia cieľov nariadenia z dôvodu nedostatočného zapojenia partnerov, využívania riešení a/alebo kvality a/alebo oneskorenia pri vykonávaní vybraných projektov alebo zákaziek;

b) riziko neefektívneho alebo nehospodárneho využívania pridelených finančných prostriedkov v prípade grantov (zložitosť pravidiel financovania), ako aj v prípade verejného obstarávania (obmedzený počet hospodárskych subjektov s požadovanými odbornými znalosťami v spojení s nedostatočnými možnosťami na porovnávanie cenových ponúk v určitých odvetviach);

c) riziko poškodenia dobrého mena Komisie v prípade pomalého alebo nedostatočného vykonávania rámca spolupráce alebo v prípade odhalenia podvodu či trestnej činnosti.

Komisia zaviedla vnútorné postupy s cieľom pokryť uvedené riziká. Tieto vnútorné postupy sú v úplnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a zahŕňajú opatrenia na boj proti podvodom a zohľadnenie nákladov a prínosov. V tomto rámci Komisia naďalej skúma možnosti zlepšenia riadenia a dosahovania zvýšenej efektívnosti.

Hlavné znaky kontrolného rámca:

1. Kontroly na zaistenie zapojenia zainteresovaných strán

Zavedú sa vhodné postupy riadenia zainteresovaných strán s cieľom zaistiť, aby mechanizmus spolupráce v oblasti interoperability zriadený týmto nariadením fungoval správne a aby sa jeho vplyv pravidelne monitoroval.

2. Kontroly pred realizáciou projektov a počas ich realizácie (v súlade s pravidlami, ktorými sa riadi program Digitálna Európa):

a) v rámci programu Digitálna Európa sa zavedie vhodný systém riadenia projektov zameraný na to, aby projekty a zmluvy prispievali k cieľom politiky, pričom sa zabezpečí systematické zapojenie všetkých aktérov, zavedie sa pravidelné podávanie správ o riadení projektov, ktoré sa podľa individuálneho posúdenia doplní o návštevy na mieste, vrátane správ o rizikách vrcholovému manažmentu, so zachovaním primeranej rozpočtovej pružnosti;

b) v rámci Komisie boli vypracované používané modelové dohody o grante a zmluvy o poskytnutí služby. Stanovuje sa v nich viacero kontrolných ustanovení, ako sú audítorské osvedčenia, finančné záruky, audity na mieste, ako aj kontroly úradu OLAF. Zjednodušujú sa pravidlá, ktorými sa upravuje oprávnenosť nákladov, napríklad použitím jednotkových nákladov, jednorazových platieb, príspevkov, ktoré nie sú spojené s nákladmi, a iných možností, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Znížia sa tým náklady na kontroly a dôraz sa položí na overenia a kontroly vo vysokorizikových oblastiach;

c) všetci zamestnanci sa prihlásia ku kódexu dobrého úradného postupu. Zamestnanci zapojení do výberového postupu alebo riadenia dohôd/zmlúv o grante podpíšu (aj) vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov. Zamestnanci sa pravidelne odborne pripravujú a používajú siete na výmenu najlepších postupov;

d) v pravidelných intervaloch sa vykonáva administratívna kontrola technického vykonávania projektu na základe správ dodávateľov a prijímateľov o technickom pokroku. Okrem toho sa v jednotlivých prípadoch plánujú stretnutia s dodávateľmi/prijímateľmi a návštevy na mieste.

3. Kontroly pri ukončení projektu:

Audity ex post sa vykonávajú na vzorke transakcií s cieľom overiť na mieste oprávnenosť žiadostí o úhradu nákladov. Cieľom týchto kontrol je predchádzať vecným chybám týkajúcim sa zákonnosti a správnosti finančných transakcií a tieto chyby odhaľovať a napraviť. Na dosiahnutie vysokého vplyvu kontrol sa predpokladá, že pri výbere prijímateľov, u ktorých sa má vykonať audit, sa spojí výber založený na rizikách s výberom náhodnej vzorky a že počas auditu na mieste sa podľa možnosti bude vždy venovať pozornosť prevádzkovým aspektom.

Uplatňujú sa pravidlá fungovania programu Digitálna Európa.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

Komisia, pokiaľ ide o jej činnosti týkajúce sa priameho riadenia, prijme vhodné opatrenia, aby boli finančné záujmy Európskej únie chránené preventívnymi opatreniami proti podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, a to účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nesprávne vyplatených súm a v prípade potreby účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 46

krajín EZVO 47

kandidátskych krajín 48

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

02.06.05.02 Zavádzanie/Interoperabilita

DRP

ÁNO

NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

Žiadne

ÁNO/NIE

ÁNO/
NIE

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov. Vplyv návrhu na rozpočet bude v plnej miere pokrytý pridelenými prostriedkami, ktoré už boli naplánované v programe Digitálna Európa, ako je uvedené v tejto tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

GR: DIGIT			Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	Po roku 2027 49	SPOLU
□ Operačné rozpočtové prostriedky
02.04.05.02 Program Digitálna Európa: Zavádzanie/Interoperabilita 50	Záväzky	(1a)	23,790	24,131	25,511	28,573	29,162		131,167
	Platby	(2 a)	7,137	21,513	24,511	26,292	28,443	23,271	131,167
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1b)
	Platby	(2b)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 51
02.01.30.01 Podporné výdavky na program Digitálna Európa		(3)	0,400	0,400	0,400	0,400	0,400		2,000
Rozpočtové prostriedky pre GR DIGIT	Záväzky	= 1a + 1b + 3	24,190	24,531	25,911	28,973	29,562		133,167
	Platby	= 2a + 2b + 3	7,537	21,913	24,911	26,692	28,843	23,271	133,167

□ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	23,790	24,131	25,511	28,573	29,162		131,167
	Platby	(5)	7,137	21,513	24,511	26,292	28,443	23,271	131,167
□ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)	0,400	0,400	0,400	0,400	0,400		2,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6	24,190	24,531	25,911	28,973	29,562		133,167
	Platby	= 5 + 6	7,537	21,913	24,911	26,692	28,843	23,271	133,167

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

□ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky	(4)	23,790	24,131	25,511	28,573	29,162		131,167
	Platby	(5)	7,137	21,513	24,511	26,292	28,443	23,271	131,167
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)		(6)	0,400	0,400	0,400	0,400	0,400		2,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)	Záväzky	= 4 + 6	24,190	24,531	25,911	28,973	29,562		133,167
	Platby	= 5 + 6	7,537	21,913	24,911	26,692	28,843	23,271	133,167

Okruh viacročného finančného
rámca

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel treba vyplniť s použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
GR: DIGIT
□ Ľudské zdroje		2,717	2,717	2,717	2,717	2,717	13,585
□ Ostatné administratívne výdavky		0,105	0,105	0,105	0,105	0,105	0,525
GR DIGIT SPOLU	Rozpočtové prostriedky	2,822	2,822	2,822	2,822	2,822	14,110

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 7
viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

2,822

14,110

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	Po roku 2027	SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	27,012	27,353	28,733	31,795	32,384		147,277
	Platby	10,359	24,735	27,733	29,514	31,665	23,271	147,277

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	2,717	2,717	2,717	2,717	2,717	13,585
Ostatné administratívne výdavky	0,105	0,105	0,105	0,105	0,105	0,525
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	2,822	2,822	2,822	2,822	2,822	14,110

Mimo OKRUHU 7 52 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky	0,400	0,400	0,400	0,400	0,400	2,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	0,400	0,400	0,400	0,400	0,400	2,000

SPOLU

3,222

16,110

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027
□ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		14	14	14	14	14
20 01 02 03 (delegácie)
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
01 01 01 11 (priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
□ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) 53
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia)		6	6	6	6	6
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 xx yy zz 54	‒ ústredie
	– delegácie
01 01 01 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
01 01 01 12 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		20	20	20	20	20

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Úradníci a dočasní zamestnanci (odborní referenti a programoví manažéri) budú vykonávať úlohy a činnosti podľa nariadenia, najmä vykonávanie článkov 5 až 19, a to:

–vývoj a riadenie katalógu opakovane použiteľných riešení interoperability a portálu interoperabilnej Európy,

–pravidelné preskúmania a aktualizácie európskych rámcov interoperability, metodík a nástrojov na posudzovanie vplyvu interoperability,

–návrh a vykonávanie mechanizmov monitorovania,

–správa a podpora rámca riadenia (riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu a spoločenstvá),

–horizontálne úlohy týkajúce sa komunikácie, riadenia zainteresovaných strán a medziinštitucionálnych vzťahov,

–príprava a vypracovanie delegovaných aktov v súlade s týmto nariadením.

9 úradníkov AD, 2 úradníkov AST a 2 úradníkov AST-SC zabezpečia zamestnanci, ktorí v súčasnosti pracujú v GR DIGIT na činnostiach v oblasti interoperability.

Celkové pracovné zaťaženie vplyvom činností v oblasti interoperability sa zvýši najmä na podporu zriadenia a správy mechanizmu štruktúrovanej spolupráce a komunít, ako aj na vývoj metodík a nástrojov na posúdenie interoperability. Z tohto dôvodu je potrebné 1 ďalšie pracovné miesto AD, čím sa celkový počet pracovných miest zvýši na 14.

Externí zamestnanci

Pracovné miesta ZZ a VNE podporujú vykonávanie nariadenia, pričom dopĺňajú pracovné miesta úradníkov predovšetkým v oblastiach, ktoré sa týkajú koordinácie činnosti s členskými štátmi a organizovania zasadnutí riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu, seminárov a konferencií, nadviazania na projekty, napr. vytvorenie katalógu opakovane použiteľných riešení interoperability a portálu interoperabilnej Európy, a činnosti monitorovania. 2 pracovné miesta ZZ a 3 pracovné miesta VNE zabezpečia zamestnanci, ktorí v súčasnosti pracujú v GR DIGIT na činnostiach v oblasti interoperability. Bude sa vyžadovať ďalšia kvóta hodín pre ZZ, čím sa celkový počet hodín ekvivalentu plného pracovného času zvýši na 6.

3.2.3.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

– môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Rozpočtové prostriedky budú prerozdelené v rámci finančného krytia prideleného činnostiam v oblasti interoperability v rámci programu Digitálna Európa vo VFR 2021 – 2027.

– si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky, zodpovedajúce sumy a nástroje, ktorých použitie sa navrhuje.

– si vyžaduje revíziu VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.4.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

– nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

– zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

– Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

– vplyv na vlastné zdroje

– vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov 

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[…]

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1 – 38).

(2) Pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu [COM(2021) 281 final].

(3) Horizontálne pravidlá pre dátové priestory sa navrhujú v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch) [COM(2022) 68 final] a v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej správe údajov (akt o správe údajov) [COM(2020) 767 final].

(4) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/f69284c4-eacb-11eb-93a8-01aa75ed71a1/language-en .

(5) Odhaduje sa, že spoločnosti so sídlom v EÚ investovali do softvéru s otvoreným zdrojovým kódom 1 miliardu EUR (údaje za rok 2018), čo predstavuje prínos k európskemu hospodárstvu v hodnote 65 až 95 miliárd EUR. Európska komisia, GR pre komunikačné siete, obsah a technológie, Blind, K., Pätsch, S., Muto, S., a kol.: The impact of open source software and hardware on technological independence, competitiveness and innovation in the EU economy: final study report (Vplyv softvéru a hardvéru s otvoreným zdrojovým kódom na technologickú nezávislosť, konkurencieschopnosť a inovácie v hospodárstve EÚ: záverečná správa o štúdii), Úrad pre publikácie, 2021, https://data.europa.eu/doi/10.2759/430161 .

(6) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania [COM(2017) 134 final].

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).

(8) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Formovanie digitálnej budúcnosti Európy [COM(2020) 67 final].

(9) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska dátová stratégia, 19.2.2020 [COM(2020) 66 final].

(10) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Identifikácia a riešenie prekážok na jednotnom trhu [COM(2020) 93 final].

(11) Oznámenie Komisie o digitalizácii justície v Európskej únii, Súbor príležitostí [COM(2020) 710 final].

(12) Oznámenie Generálneho sekretariátu Rady delegáciám o záveroch mimoriadneho zasadnutia Európskej rady (1. a 2. októbra 2020) (EUCO 13/20).

(13) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Pracovný program Komisie na rok 2022, Spolu za silnejšiu Európu [COM(2021) 645 final].

(14) Podrobnosti týkajúce sa procesu hodnotenia a výsledkov, ako aj podporné dôkazy sú dostupné v pracovnom dokumente útvarov Komisie [SWD(2022) 720 final].

(15) Dokument útvarov Komisie – Záverečné hodnotenie programu ISA² [SWD(2021) 965 final], sprievodný dokument k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Výsledky záverečného hodnotenia programu ISA² [COM(2021) 965 final].

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Text s významom pre EHP), PE/41/2018/REV/2.

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (PE/28/2019/REV/1).

(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (PE/85/2021/REV/1).

(19) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu [COM(2021) 281 final].

(20) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch) [COM(2022) 68 final].

(21) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob [COM(2021) 118 final].

(22) Posledným z nich je rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240.

(23) Vec C-22/96, Európsky parlament/Rada Európskej únie, ECLI:EU:C:1998:258. Súdny dvor rozhodol, že: „[…] [N]iektoré aspekty napadnutého rozhodnutia sa týkajú interoperability sietí v zmysle článku 129c ods. 1 druhej zarážky. Po prvé, […] v preambule tohto rozhodnutia sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť interoperabilitu vnútroštátnych telematických systémov. Po druhé […] v napadnutom rozhodnutí sa stanovuje, že osobitný postup stanovený v článku 4 sa uplatňuje na ‚prijatie spoločných pravidiel a postupov na dosiahnutie technickej a administratívnej interoperability‘. Okrem toho podľa článku 5 ods. 1 zahŕňajú typy opatrení, ktoré príspevok Spoločenstva môže obsahovať, najmä opatrenia týkajúce sa interoperability. Interoperabilita je v skutočnosti špecifikovaná ako jedna z rámcových podmienok stanovených v článku 5 ods. 2. Hoci vytvorenie a rozvoj transeurópskych telekomunikačných sietí medzi správnymi orgánmi samy o sebe zahŕňajú vzájomné prepojenie a interoperabilitu vnútroštátnych sietí, ako aj prístup k takýmto sieťam, z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa vzťahuje na opatrenia, na ktoré sa osobitne vzťahuje článok 129c ods. 1 druhá zarážka.“ (body 35 – 36).

(24) SWD(2022) 720 final.

(25) Register expertných skupín Komisie a podobných subjektov. (18. október 2021). Európska komisia, https://ec.europa.eu/transparency/expert-groups-register/screen/expert-groups/consult?lang=sk&groupID=3714 .

(26) CEPS (2021): Study supporting the evaluation of the implementation of the EIF (Štúdia na podporu hodnotenia vykonávania európskeho rámca interoperability), Európska komisia. DOI: 10.2799/58201.

(27) CEPS (2021): Study supporting the final evaluation of the programme on interoperability solutions for European public administrations, businesses and citizens [Štúdia podporujúca záverečné hodnotenie programu pre riešenia interoperability pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA²)], Európska komisia. DOI: 10.2799/94683.

(28) Ulrich, P., Duch Brown, N., Minghini, M., Kotsev, A., Hernandez Quiros, L., Boguslawski, R., a Pignatelly, F. (2021). Quantifying the Benefits of Location Interoperability in the European Union (Kvantifikácia prínosov interoperability v oblasti lokalizácie v Európskej únii). Európska komisia.

(29) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vhodnosť právnych predpisov EÚ [COM(2012) 746 final].

(30) Ročný pracovný program na rok 2022 platformy Fit for Future. (bez dátumu), Európska komisia, https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/2022_annual_work_programme_-_fit_for_future_platform_en.pdf .

(31) Charta základných práv Európskej únie z 26. októbra 2012 (2012/C 326/02).

(32) Matusiak, J., a Princ, M., (2018). eGovernment as an element of the right to good administration (Elektronická verejná správa ako prvok práva na dobrú správu vecí verejných). Central and Eastern European eDem and eGov Days, 331, s. 29 – 39. https://doi.org/10.24989/ocg.v331.3 .

(33) SWD(2020) 54 final, Identifikácia a riešenie prekážok na jednotnom trhu.

(34) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(35) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(37) Ú. v. EÚ L 123, 12.5. 2016, s. 1.

(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 1).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(41) Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75).

(42) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70 – 115).

(43) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania [(COM)2017 134 final].

(44) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(45) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(46) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(47) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(48) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(49) Všetky údaje v tomto stĺpci („Po roku 2027“) sú orientačné a závisia od pokračovania programov a dostupnosti rozpočtových prostriedkov.

(50) Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(51) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(52) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(53) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(54) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).