EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 12. 2022

COM(2022) 701 final

2022/0407(CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek

{SEC(2022) 433 final} - {SWD(2022) 393 final} - {SWD(2022) 394 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je hlavným zdrojom príjmov vo všetkých členských štátoch EÚ 1 . Je takisto kľúčovým zdrojom financovania rozpočtu EÚ, keďže 0,3 % DPH vybranej na vnútroštátnej úrovni sa prevádza do EÚ ako vlastné zdroje, čo predstavuje 12 % z celkového rozpočtu EÚ. Systém DPH napriek kľúčovému významu DPH pri tvorbe rozpočtovej politiky brzdia suboptimálne metódy výberu a kontroly DPH. Systém vytvára aj nadmerné zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov.

Strata daňových príjmov, známa ako „výpadok príjmov z DPH 2 “, vykresľuje problémy spôsobené suboptimálnym výberom a kontrolou DPH. Strata sa celkovo odhaduje na 93 miliárd EUR v roku 2020, pričom významná časť tejto straty je spôsobená podvodmi v rámci Spoločenstva založenými na chýbajúcom obchodnom subjekte 3 . Výpadok príjmov z DPH zahŕňa aj ušlé príjmy v dôsledku vnútroštátnych podvodov a daňových únikov v oblasti DPH a vyhýbania sa povinnosti platiť DPH, v dôsledku konkurzov a platobnej neschopnosti, ako aj nesprávnych výpočtov a administratívnych chýb. Systém DPH je nielen náchylný na podvody, ale je aj čoraz zložitejší a zaťažujúcejší pre podniky. 30 rokov staré pravidlá DPH pre cezhraničný obchod už predovšetkým nie sú vhodné pre podnikanie v digitálnom veku, a preto sa treba zamyslieť, ako pomocou technológií znížiť administratívne zaťaženie a súvisiace náklady pre podniky a zároveň zakročiť proti daňovým podvodom.

Komisia preto vo svojom akčnom pláne z roku 2020 pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy 4 oznámila legislatívny balík „Pravidlá pre DPH pre digitálny vek“, ktorý bol zahrnutý aj do pracovného programu Komisie na rok 2022 5 . Tento návrh je súčasťou tohto balíka spolu s návrhom nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia administratívnej spolupráce v oblasti DPH potrebné pre digitálny vek 6 , a s návrhom vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o požiadavky na informácie pri určitých úpravách DPH 7 .

Po ohlásení akčného plánu Komisie v oblasti daní Rada uviedla, že „podporuje návrh Komisie na objasnenie, zjednodušenie a modernizáciu pravidiel EÚ v oblasti DPH“, „víta iniciatívu ohlásenú Komisiou na modernizáciu oznamovacích povinností pri cezhraničných transakciách (…) a zámer Komisie preskúmať potrebu prispôsobiť rámec DPH platformovému hospodárstvu“ 8 . Uznesenia Európskeho parlamentu vo všeobecnosti podporujú iniciatívy na boj proti podvodom v oblasti DPH 9 . Okrem toho Európsky parlament vyjadril svoju výslovnú podporu tejto iniciatíve, keď uviedol, že „so záujmom očakáva legislatívny návrh na modernizáciu oznamovacích povinností týkajúcich sa DPH“ 10 . Nedávno Európsky parlament prijal uznesenie 11 , v ktorom poukázal na potenciál dát a digitálnych nástrojov znížiť byrokraciu a zjednodušiť rôzne povinnosti daňovníkov, najmä v oblasti daňových priznaní k DPH a súhrnných výkazov, (…) a uvítal návrh Komisie na modernizáciu, zjednodušenie a harmonizáciu požiadaviek na DPH pomocou vykazovania a elektronickej fakturácie v reálnom čase založených na transakciách. V uznesení sa takisto zdôrazňuje, že rozdiely v daňových predpisoch členských štátov predstavujú zaťažujúcu výzvu, a hoci sa v uznesení schvaľuje jednotné kontaktné miesto Únie (ďalej aj „OSS“, z angl. One Stop Shop), požaduje sa v ňom, aby sa jeho rozsah rozšíril na širší rad služieb.

Tento balík má tri hlavné ciele:

1.modernizácia oznamovacích povinností týkajúcich sa DPH 12  zavedením požiadaviek na digitálne oznamovanie, ktorými sa štandardizujú informácie, ktoré musia zdaniteľné osoby o každej transakcii predkladať daňovým orgánom v elektronickom formáte. Zároveň sa uloží povinnosť používať elektronickú fakturáciu pre cezhraničné transakcie;

2.riešenie výziev platformového hospodárstva 13  tak, že sa aktualizujú pravidlá v oblasti DPH uplatniteľné na platformové hospodárstvo s cieľom riešiť otázku rovnakého zaobchádzania, objasnia sa pravidlá o mieste poskytovania služieb uplatniteľných na tieto transakcie a posilnení sa úloha platforiem pri výbere DPH, keď uľahčujú poskytovanie služieb krátkodobého prenájmu ubytovania alebo služieb prepravy cestujúcich, a

3.vyhnutie sa potrebe viacerých registrácií pre DPH v EÚ a zlepšenie fungovania nástroja zavedeného na priznanie a zaplatenie DPH splatnej pri predaji tovaru na diaľku 14 zavedením jednotnej registrácie pre DPH. To znamená zlepšenie a rozšírenie existujúcich systémov jednotného kontaktného miesta (OSS)/jednotného kontaktného miesta pre dovoz (IOSS) a prenesenia daňovej povinnosti s cieľom minimalizovať prípady, v ktorých je zdaniteľná osoba povinná registrovať sa v inom členskom štáte.

1.Oznamovanie na účely DPH a požiadavky na digitálne oznamovanie

Smernica o DPH pochádza zo 70. rokov 20. storočia a štandardné požiadavky na oznamovanie ako také nie sú digitálne. Globálny trend však naznačuje posun od tradičného dodržiavania predpisov o DPH k zdieľaniu údajov o transakciách v reálnom čase s daňovými správami, často na základe elektronickej fakturácie. Smernica o DPH 15  predstavuje výraznú prekážku digitalizácie, keďže členské štáty musia získať výnimku, aby mohli prijať požiadavky na digitálne oznamovanie, ktoré vychádzajú z požiadaviek povinnej elektronickej fakturácie.

Napriek tomu práve s využitím takejto výnimky viaceré členské štáty zaviedli rôzne typy požiadaviek na digitálne oznamovanie, na základe ktorých sa daňovým orgánom poskytujú informácie o jednotlivých transakciách. Opatrenia sa osvedčili pri zvyšovaní výberu DPH vďaka zlepšeniu daňovej kontroly a odradzujúcemu účinku vo vzťahu k nedodržiavaniu predpisov. Súvisiaci nárast príjmov z DPH od roku 2014 do roku 2019 sa odhaduje na 19 až 28 miliárd EUR v tých členských štátoch, ktoré v tomto období zaviedli požiadavky na digitálne oznamovanie, čo zodpovedá ročnému zvýšeniu príjmov z DPH o 2,6 % až 3,5 % 16 .

Smernica o DPH poskytuje členským štátom širokú právomoc zavádzať povinnosti, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie správneho výberu dane a na zabránenie daňovým únikom. Požiadavky na digitálne oznamovanie sa preto v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Môžu pozostávať i) zo zasielania mesačných správ o obchodných transakciách; ii) z predkladania faktúr v reálnom čase; iii) zo zasielania údajov z faktúr v reálnom alebo kvázi reálnom čase alebo iv) z predkladania daňových a účtovných údajov alebo záznamov o DPH. Iné členské štáty zaviedli nedigitálne nástroje na oznamovanie transakcií, ako sú zoznamy, ktoré neposkytujú údaje na úrovni transakcií, ale poskytujú iba hodnoty predaja alebo nákupu na zákazníka alebo dodávateľa, resp. poskytovateľa (zoznamy dodávateľov, resp. poskytovateľov a zákazníkov). Všetky tieto požiadavky dopĺňajú povinnosť podať daňové priznanie k DPH.

Zainteresované strany počas konzultácie potvrdili rozsah problémov spôsobených rýchlym zavedením rozdielnych požiadaviek na digitálne oznamovanie DPH a potrebu rýchlo konať 17 . Výsledná fragmentácia regulačného rámca prináša dodatočné náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky, ktoré pôsobia v rôznych členských štátoch, a preto musia spĺňať rôzne miestne požiadavky, a vytvára prekážky v rámci jednotného trhu. So zvyšujúcim sa počtom členských štátov, ktoré zavádzajú rôzne modely povinností digitálneho oznamovania 18 , sú náklady spôsobené fragmentáciou pre nadnárodné spoločnosti (spoločnosti so zastúpením vo viac ako jednom členskom štáte) 19 značné. V celej EÚ sa odhadujú na približne 1,6 miliardy EUR ročne, z čoho 1,2 miliardy EUR znášajú malé nadnárodné spoločnosti a 0,4 miliardy EUR veľké nadnárodné spoločnosti 20 .

Okrem toho súčasný systém oznamovania transakcií v rámci Spoločenstva (v smernici o DPH uvádzaný ako „súhrnné výkazy“ 21 ) neumožňuje členským štátom účinne bojovať proti podvodom v oblasti DPH súvisiacim s týmito transakciami. Súčasné súhrnné výkazy pochádzajú z roku 1993 a odvtedy sa výrazne nezmenili. Na digitálne hospodárstvo nie sú dobre pripravené a len ťažko ich možno porovnávať s oveľa modernejšími systémami digitálneho oznamovania, ktoré niektoré členské štáty zaviedli pre transakcie uskutočňované na vnútroštátnej úrovni.

Súhrnné výkazy okrem iných nedostatkov poskytujú iba súhrnné údaje za každú zdaniteľnú osobu, a nie údaje o jednotlivých transakciách. Okrem toho neumožňujú krížové porovnávanie údajov z dodaní s údajmi o nadobudnutiach, keďže vďaka smernici o DPH je oznamovanie nadobudnutí v rámci Spoločenstva pre členské štáty nepovinné a túto povinnosť zaviedla menej ako polovica členských štátov. Okrem toho tieto údaje nemusia byť k dispozícii daňovým orgánom v iných členských štátoch v správnom čase, a to z dôvodu frekvencie podávania a času, ktorý miestne daňové orgány potrebujú na nahranie údajov do systému. Tieto nedostatky správne zdôraznili takmer dve tretiny informovaných zainteresovaných strán, ktoré reagovali na verejnú konzultáciu a ktoré úplne alebo čiastočne súhlasili s tým, že súhrnné výkazy by boli účinnejšie v boji proti podvodom v rámci EÚ, ak by sa údaje zbierali na základe jednotlivých transakcií a bližšie k času transakcie.

Akákoľvek reforma oznamovania cezhraničných transakcií si nevyhnutne vyžaduje zmeny v administratívnej spolupráci a výmene údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov a systémom výmeny informácií o DPH (VIES) 22 .

Tieto problémy sa v súvislosti s bojom proti podvodom v oblasti DPH vyplývajúcim z obchodu v rámci Spoločenstva vyriešia zavedením systému oznamovania jednotlivých transakcií, ktorý bude členským štátom poskytovať informácie takmer v reálnom čase, po vzore úspešných systémov, ktoré viacero členských štátov zaviedlo pre transakcie uskutočňované na vnútroštátnej úrovni. Pokiaľ ide o nedostatočnú harmonizáciu vnútroštátnych systémov oznamovania, tieto problémy sa vyriešia zavedením spoločného vzoru, ktorý budú musieť oznamujúce subjekty dodržiavať a ktorý zdaniteľným osobám umožní vždy oznamovať údaje z elektronických faktúr vyhotovených podľa európskej normy stanovenej v smernici 2014/55/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní 23 .

2.Režim DPH pre platformové hospodárstvo

Vzostup obchodného modelu platformového hospodárstva 24 vyvolal nové problémy pre systém DPH. Jedným z týchto problémov je nerovnosť v oblasti DPH.

Podľa pravidiel DPH sa zdaniteľnou osobou rozumie každá osoba (fyzická alebo právnická), ktorá nezávisle vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť 25 . Zdaniteľné osoby sú povinné registrovať sa pre DPH a účtovať DPH zo svojho predaja. Fyzické osoby konajúce ako súkromné osoby sa však nepovažujú za zdaniteľné osoby. Okrem toho sú aj malé podniky oslobodené od DPH v dôsledku zjednodušujúceho opatrenia, ktoré ich oslobodzuje od administratívnych povinností týkajúcich sa DPH.

Až donedávna sa súkromné osoby a oslobodené malé podniky nepovažovali za osoby, ktoré by mali vplyv na hospodársku súťaž na trhu s podnikmi registrovanými pre DPH. Platformové hospodárstvo však prinieslo nové obchodné modely, ktoré túto situáciu menia.

Súkromné osoby a malé podniky môžu prostredníctvom platformy poskytovať svoje služby bez DPH a vďaka úsporám z rozsahu a sieťovému účinku 26 môžu priamo konkurovať tradičným poskytovateľom registrovaným pre DPH. To znamená, že napríklad hotel by mohol súťažiť s ponukami ubytovania, ktoré na svoje služby neúčtujú DPH. V Európe môže byť cena za ubytovanie cez platformu v priemere o 8 % až 17 % lacnejšia ako priemerná denná sadzba v regionálnom hoteli 27 . Podľa informácií zo štúdie o DPH v digitálnom veku 28 (hoci sa tieto údaje líšia v závislosti od typu platformy) až 70 % z celkového počtu pôvodných poskytovateľov využívajúcich platformu nie je registrovaných na účely DPH. S takýmto narušením hospodárskej súťaže sa stretli viac ako dve tretiny respondentov s názorom na túto problematiku.

Sektory prepravy cestujúcich a ubytovania boli v štúdii explicitne označené ako sektory, v ktorých je nerovnosť v oblasti DPH najvýraznejšia (v tom, že model ubytovacej platformy priamo konkuruje hotelovému sektoru a model platformy prepravy cestujúcich priamo konkuruje súkromným taxislužbám). Toto sú zároveň dva najväčšie sektory platformového hospodárstva 29 po predaji tovaru prostredníctvom platforiem (známym aj ako „elektronický obchod“), ktorý má svoje vlastné pravidlá týkajúce sa dodania tovaru.

Ďalšou problémovou oblasťou je nedostatočná jasnosť pravidiel DPH, ktoré upravujú služby poskytované týmito platformami, a najmä určenie postavenia pôvodného poskytovateľa z hľadiska DPH.

Zdaniteľné postavenie osôb, ktoré poskytujú služby prostredníctvom platformy, určuje režim DPH uplatniteľný na uľahčujúce služby poskytované platformou, keď je poskytovateľ usadený v inom členskom štáte, ako je štát platformy. V takejto situácii, a bez ohľadu na to, či je poskytovateľ nezdaniteľnou osobou alebo zdaniteľnou osobou, by platforma mohla využiť jednotné kontaktné miesto alebo uplatniť prenesenie daňovej povinnosti. Toto určenie však nie je jednoduché, pretože platformám často chýbajú informácie, ktoré potrebujú na posúdenie postavenia pôvodného poskytovateľa.

Rôzne pravidlá v smernici o DPH, ktoré sa vzťahujú na platformové hospodárstvo, navyše členské štáty uplatňujú rozlične 30 . Napríklad uľahčujúce služby účtované platformami sa v niektorých členských štátoch považujú za elektronicky poskytované služby, kým v iných sa považujú za sprostredkovateľské služby. Tieto pravidlá treba objasniť, pretože súčasné rozdielne uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti DPH v jednotlivých členských štátoch môže viesť k uplatňovaniu rôznych miest poskytovania služieb 31 , čo môže následne viesť k dvojitému zdaneniu alebo nezdaneniu.

Ďalšia problémová oblasť sa týka povinností uložených platformám.

Od platforiem sa vyžaduje, aby uchovávali určité informácie 32 týkajúce sa dodaní tovaru alebo poskytovania služieb, ktoré uľahčujú, a na požiadanie ich sprístupnili členským štátom. Platformy však čelia množstvu rôznych požiadaviek členských štátov týkajúcich sa časového rámca a formátu týchto informácií. Preto je potrebná právna úprava. Navyše je potrebné, aby platformy v záujme boja proti podvodom tieto informácie uchovávali a sprístupňovali nielen v prípade dodaní tovaru alebo poskytovania služieb medzi podnikmi (B2B) (ako je to teraz), ale aj medzi podnikom a koncovým zákazníkom (B2C).

Tieto problémy sa vyriešia zavedením modelu domnelého poskytovateľa, v rámci ktorého budú platformy zaúčtovávať DPH z pôvodnej poskytnutej služby, ak poskytovateľ neúčtuje DPH, čím sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s digitálnym a off-line sektorom služieb krátkodobého prenájmu ubytovania a prepravy cestujúcich. Okrem toho sa objasní režim pre uľahčujúcu službu, aby sa umožnilo jednotné uplatňovanie pravidiel miesta poskytovania služieb, a prijmú sa kroky na zosúladenie zasielania informácií od platformy členským štátom.

3.Požiadavky na registráciu pre DPH v EÚ

Podniky, ktoré vykonávajú transakcie zdaňované v iných členských štátoch, stále čelia výraznému zaťaženiu a nákladom na dodržiavanie predpisov DPH, čo predstavuje prekážku v rámci jednotného trhu. Odhad týchto nákladov je takýto:

·minimálne jednorazové náklady na registráciu pre DPH v inom členskom štáte sú 1 200 EUR,

·minimálne ročné náklady na dodržiavanie predpisov DPH v inom členskom štáte sú 8 000 EUR pre priemernú firmu a 2 400 EUR pre MSP.

Balík opatrení v oblasti DPH pre elektronický obchod, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2021, po prvýkrát poskytol komplexné právne predpisy v oblasti DPH, ktoré upravujú hospodárstvo založené na elektronickom obchode (keď spotrebitelia objednávajú, najmä prostredníctvom internetu, priamo od dodávateľov v iných členských štátoch a krajinách mimo EÚ). Úpravy vypracované (alebo rozšírené) prostredníctvom balíka opatrení pre elektronický obchod zmiernili registračné zaťaženie pre podniky, ktoré vykonávajú transakcie v členských štátoch, v ktorých nie sú usadené, keďže sa predišlo potrebe registrácie dodávateľov/domnelých dodávateľov na účely DPH v každom členskom štáte usadenia ich zákazníka.

Tieto úpravy sú známe ako jednotné kontaktné miesto (OSS) pre dodania spotrebiteľom v rámci EÚ a jednotné kontaktné miesto pre dovoz (IOSS) na účely dovozu malých balíkov spotrebiteľského tovaru (ktorého hodnota nepresahuje 150 EUR). Zaviedli sa osobitné ustanovenia a povinnosti týkajúce sa DPH pre „platformy“ (zavedenie pojmu „domnelý dodávateľ“), ktoré majú v hospodárstve založenom na elektronickom obchode prevládajúce postavenie.

Uplatňovanie úprav OSS a IOSS sa ukázalo ako veľmi úspešné, čo dokazuje aj hodnotenie 33 balíka opatrení pre elektronický obchod. Prínosy úprav OSS a IOSS pre podniky a pre jednotný trh potvrdili členské štáty v záveroch Rady ECOFIN 34 z marca 2022.

Niektoré dodania tovaru a poskytnutia služieb však nie sú zahrnuté do žiadnej z týchto zjednodušených úprav a namiesto toho sa na ne naďalej vzťahujú zaťažujúce požiadavky na účtovanie DPH v iných členských štátoch. Patria sem určité druhy dodania tovaru, ktoré, aj keď môžu mať cezhraničný aspekt, nepatria do vymedzenia pojmu predaj tovaru na diaľku v rámci EÚ. Keďže úprava IOSS je v súčasnosti dobrovoľná, jej potenciál na zmiernenie potreby viacerých registrácií pre DPH je obmedzený a zložitosť procesu dovozu nie je znížená natoľko, ako by to bolo možné.

Rozšírením rozsahu úprav OSS a IOSS sa zabezpečí ďalšie zníženie potreby viacerých registrácií pre DPH v EÚ.

Navrhovaný balík DPH v digitálnom veku je iniciatívou REFIT, ktorá sa zaoberá pravidlami v oblasti DPH v súvislosti s čoraz častejším využívaním digitálnych technológií 35 u daňovými orgánov aj v podnikateľskej komunite. Systém DPH ešte v plnej miere nevyužíva príležitosti vytvorené týmto technologickým pokrokom. Nové digitálne nástroje a riešenia pomôžu daňovým orgánom efektívnejšie riešiť výpadky príjmov z DPH a zároveň umožnia zjednodušiť dodržiavanie predpisov o DPH a znížiť súvisiace náklady. Cieľom tejto iniciatívy je teda ďalej prispôsobiť rámec EÚ pre DPH digitálnej ére.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Táto iniciatíva je v súlade s návrhom 36 na konečný systém DPH na zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi, ktorý v roku 2018 predložila Komisia a o ktorom sa stále rokuje v Rade. Cieľom tohto návrhu je nahradiť v súčasnosti platný prechodný systém 37 tak, aby sa s transakciami v rámci Spoločenstva zaobchádzalo rovnako ako s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni. DPH by bola splatná v členskom štáte určenia tovaru 38 so sadzbou tohto členského štátu, ale účtoval a vyberal by ju dodávateľ vo svojom vlastnom členskom štáte. Iniciatíva DPH v digitálnom veku má potenciál posilniť súčasný aj konečný systém DPH.

Balík opatrení v oblasti DPH pre elektronický obchod bol navrhnutý tak, aby sa prepracoval, aktualizoval a zmodernizoval systém DPH s cieľom zabezpečiť jeho relevantnosť a účinné uplatňovanie na novú realitu na trhu elektronického obchodu. Reformy mali zároveň zjednodušiť dodržiavanie predpisov o DPH pre legitímne podniky, ktoré vykonávajú cezhraničnú online obchodnú činnosť, a to prostredníctvom nového prístupu k výberu dane. Hlavným cieľom bolo vytvoriť spravodlivejší, jednoduchší a harmonizovanejší systém zdaňovania. Tento návrh nadväzuje na úspešnú reformu pravidiel DPH pre elektronický obchod tým, že ďalej znižuje potrebu registrácie neidentifikovaných obchodníkov v členskom štáte spotreby. Zahŕňať to bude okrem iného aj aktualizáciu súčasných pravidiel v oblasti elektronického obchodu, ktoré sa vzťahujú na malé a stredné podniky (MSP), čo MSP umožní využívať zjednodušenia, ktoré prináša nová úprava pre MSP 39 , ako aj existujúce úpravy OSS.

Iniciatíva podporuje stratégiu udržateľného rastu EÚ 40 , v ktorej sa uvádza lepší výber daní, znižovanie daňových podvodov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ako aj znižovanie nákladov na dodržiavanie predpisov pre podniky, jednotlivcov a daňové správy. Zlepšovanie daňových systémov s cieľom podporiť udržateľnejšiu a spravodlivejšiu hospodársku činnosť je takisto súčasťou programu EÚ pre konkurencieschopnú udržateľnosť.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Iniciatíva DPH v digitálnom veku je spojená s cieľom vytvoriť funkčný vnútorný trh 41 vychádzajúcim zo zmlúv a zohľadňujú sa v nej priority Európskej komisie 42 týkajúce sa zlepšenia prostredia zdaňovania podnikov na jednotnom trhu, ako aj riešenia rozdielov v daňových pravidlách, ktoré môžu byť prekážkou hlbšej integrácie jednotného trhu. Cieľom tejto iniciatívy je prispôsobiť rámec EÚ pre DPH digitálnej ére. Preto sú ciele iniciatívy takisto v súlade s jednou zo šiestich hlavných priorít Komisie s názvom Európa pripravená na digitálny vek a s jej cieľom umožniť podnikom využiť potenciál digitálnej transformácie.

Iniciatíva DPH v digitálnom veku prebieha spolu s ďalšími iniciatívami Komisie týkajúcimi sa digitálneho hospodárstva, ako je nedávny návrh smernice na zlepšenie pracovných podmienok ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem 45 a prebiehajúca práca týkajúca sa krátkodobých prenájmov. Tieto iniciatívy sa vo všeobecnosti zameriavajú na zvýšenie zodpovednosti platforiem a na to, aby platformy zohrávali väčšiu úlohu v regulačnom rámci. Je to v súlade so zmenami navrhnutými v tejto smernici pre platformové hospodárstvo, podľa ktorých budú za zaplatenie splatnej DPH za určitých okolností zodpovedné platformy namiesto malých poskytovateľov na platformách. Zlepší sa tým výber DPH, keďže mnohí z týchto poskytovateľov si neuvedomujú svoje potenciálne povinnosti týkajúce sa DPH a v každom prípade by sa pri plnení týchto povinností stretli s ťažkosťami.

Iniciatívou DPH v digitálnom veku sa zabezpečuje aj súlad s existujúcimi právnymi predpismi v digitálnej oblasti, ako je smernica EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (medzi podnikmi a verejným sektorom – B2G) 46 . Cieľom tejto smernice je uľahčiť používanie spoločnej európskej normy pre elektronickú fakturáciu v členských štátoch v záujme podpory interoperability a konvergencie na úrovni EÚ. To má potenciál znížiť prekážky cezhraničného obchodu, ktoré vznikajú v dôsledku koexistencie rôznych vnútroštátnych právnych požiadaviek a technických noriem v oblasti elektronickej fakturácie. V iniciatíve DPH v digitálnom veku sa stanovuje, že táto európska norma pre elektronickú fakturáciu sa stane štandardnou metódou na účely požiadaviek na digitálne oznamovanie týkajúce sa DPH.

Táto iniciatíva je takisto v súlade s akčným plánom v colnej oblasti 47 . Riadenie elektronického obchodu je jednou zo štyroch kľúčových oblastí činnosti v akčnom pláne v colnej oblasti. V dôsledku toho sa zlepšenie úpravy jedného kontaktného miesta pre dovoz (IOSS) v tomto návrhu obmedzuje na povinné využívanie tejto úpravy pre platformy. Akékoľvek ďalšie zlepšenie alebo rozšírenie úpravy, ako napríklad odstránenie limitu 150 EUR, do ktorého možno túto zjednodušenú úpravu využiť, sa uskutoční v rámci tejto colnej reformy 48 .

V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy 49 občania vyzývajú na „zosúladenie a koordináciu daňových politík v rámci členských štátov EÚ s cieľom zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“ a na „podporu spolupráce medzi členskými štátmi EÚ s cieľom zabezpečiť, aby všetky spoločnosti v EÚ platili spravodlivý diel daní“. Iniciatíva DPH v digitálnom veku je v súlade s týmito cieľmi.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

V oblasti platformového hospodárstva je proporcionalita zabezpečená zameraním opatrenia na sektory ubytovania a prepravy cestujúcich, kde je problém nerovnosti v oblasti DPH najakútnejší.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Vykonávanie balíka pomohlo aj v boji proti podvodom v oblasti DPH. Z analýzy colných údajov vyplýva, že osem najväčších obchodníkov registrovaných pre úpravu IOSS predstavovalo približne 91 % všetkých transakcií deklarovaných na dovoz do EÚ prostredníctvom IOSS. Ide o veľmi povzbudivú štatistiku, pretože ukazuje vplyv nového ustanovenia o „domnelosti“ na dodržiavanie predpisov v prípade trhovísk. V návrhu sa preto počíta so zavedením režimu domnelého poskytovateľa v sektoroch ubytovania a prepravy cestujúcich v rámci platformového hospodárstva.

 •Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia pri diskusiách na technickej úrovni spolupracovala s dvoma skupinami odborníkov: so skupinou pre budúcnosť DPH a skupinou odborníkov v oblasti DPH. S cieľom prediskutovať rôzne otázky súvisiace s iniciatívou DPH v digitálnom veku sa uskutočnili stretnutia skupiny pre budúcnosť DPH (9. februára a 6. mája 2022) a skupiny odborníkov v oblasti DPH (29. novembra 2021 a 10. júna 2022). Podskupina Aspekty DPH v platformovom hospodárstve zložená z členov skupiny pre budúcnosť DPH a skupiny odborníkov v oblasti DPH mala za úlohu radiť a pomáhať GR TAXUD tým, že dôkladne analyzovala problémy súvisiace s DPH, s ktorými sa stretávajú rôzni aktéri v platformovom hospodárstve. Výsledok jej práce sa nachádza na adrese: 2. SKUPINA PRE BUDÚCNOSŤ DPH (GFV) – Knižnica (europa.eu) .

Uskutočnili sa aj dva semináre programu Fiscalis (máj a október 2021) s cieľom získať od členských štátov a zainteresovaných strán spätnú väzbu k priebežnej správe a návrhu záverečnej správy štúdie o DPH v digitálnom veku.

Od 20. januára do 5. mája 2022 sa uskutočnila aj verejná konzultácia, ktorej výsledkom bolo 193 odpovedí. Cieľom konzultácie bolo získať názory zainteresovaných strán na to, či sú súčasné pravidlá DPH vhodné pre digitálny vek, a na to, ako možno digitálne technológie využiť na pomoc členským štátom v boji proti podvodom v oblasti DPH a v prospech podnikov. Správa o konzultácii je k dispozícii na stránke verejnej konzultácie iniciatívy: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13186-VAT-in-the-digital-age/public-consultation_sk .

Zainteresované strany sa zhodli na tom, že medzi starými pravidlami v oblasti DPH a dnešným digitálnym vekom je nesúlad.

Pokiaľ ide o oznamovanie na účely DPH, respondenti sa zhodli na tom, že požiadavky na digitálne oznamovanie by mohli mať prínosy a dali jasne najavo, že uprednostňujú riešenie elektronickej fakturácie, ktoré je možné použiť aj pre ich interné procesy. Členské štáty vyzvali na väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o vnútroštátnych požiadavkách na digitálne oznamovanie.

Pokiaľ ide o platformové hospodárstvo, zainteresované strany vo všeobecnosti uznali problémy, pričom názory boli rozdielnejšie v závislosti od obchodného modelu respondenta. Respondenti, ktorých by sa to týkalo (t. j. platformy), vo všeobecnosti odmietli ustanovenie o „domnelom poskytovateľovi“ a vyjadrili sa, že uprednostňujú súčasný stav.

Pokiaľ ide o registráciu pre DPH, zainteresované strany sa jednomyseľne zhodli na tom, že je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti úprav OSS/IOSS. Podniky takisto žiadali, aby bolo prenesenie daňovej povinnosti povinné pre dodania tovaru alebo poskytovanie služieb medzi podnikmi, ktoré uskutočňujú neusadené osoby. Vyjadrili aj podporu tomu, aby bola úprava IOSS povinná.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia použila analýzu, ktorú vykonala spoločnosť Economisti Associati S.r.l., pre štúdiu o DPH v digitálnom veku (v období od októbra 2020 do marca 2022) 51 . Záverečná správa bola odovzdaná 1. apríla 2022.

•Posúdenie vplyvu

·V prípade oznamovania na účely DPH sa možnosti pohybovali od jednoduchého odporúčania zaviesť požiadavky na digitálne oznamovanie v EÚ a žiadosti o údaje v špecifickom formáte až po zavedenie požiadaviek na digitálne oznamovanie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni.

·Pokiaľ ide o režim DPH pre platformové hospodárstvo, možnosti sa pohybovali od právnych objasnení až po zavedenie všeobecného ustanovenia o „domnelom poskytovateľovi“, ktoré sa vzťahuje na všetky predaje služieb prostredníctvom platforiem.

·V prípade registrácie pre DPH sa možnosti týkali obchodu v rámci EÚ (rôzne stupne rozšírenia úpravy OSS a zavedenie prenesenia daňovej povinnosti pre dodania tovaru medzi podnikmi zo strany neusadených osôb) a dovozu zásielok s nízkou hodnotou (zavedenie povinnej úpravy IOSS pre rôznych dodávateľov, s určitým limitom/bez limitu a odstránenie limitu 150 EUR na využívanie úpravy IOSS).

·41,4 miliardy EUR v dôsledku oznamovania na účely DPH (11 miliárd EUR v dôsledku odstránenia starých oznamovacích povinností, 24,2 miliardy EUR v dôsledku zníženia nákladov spôsobených fragmentáciou, 4,3 miliardy EUR úspor vďaka predvyplneným daňovým priznaniam k DPH a 1,9 miliardy EUR v dôsledku prínosov elektronickej fakturácie),

·0,5 miliardy EUR v dôsledku zjednodušení a objasnení v oblasti platformového hospodárstva a

·8,7 miliardy EUR v dôsledku odstránenia povinností registrácie pre DPH. Očakávajú sa aj prínosy v oblasti životného prostredia, v sociálnej oblasti a v oblasti automatizácie obchodu, ako aj prínosy súvisiace s fungovaním vnútorného trhu (vyrovnanejšie podmienky) a s efektívnosťou daňovej kontroly.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Platformy: články 28a, 46a, článok 135 ods. 3, články 136b, 172a, 242a, 306

V sektoroch krátkodobého prenájmu ubytovania a prepravy cestujúcich v platformovom hospodárstve sa zavedie režim domnelého poskytovateľa (článok 28a). V rámci tohto opatrenia, ak pôvodný poskytovateľ neúčtuje DPH, pretože je napríklad fyzickou osobou, alebo využíva osobitnú úpravu pre malé podniky, bude platforma účtovať a zaúčtovávať DPH zo základnej poskytnutej služby. Zabezpečia sa tým rovnaké podmienky medzi platformami ponúkajúcimi služby a inými tradičnými poskytovateľmi, ktorí sa kvalifikujú ako zdaniteľné osoby, pričom sa nezaťažia pôvodní poskytovatelia pôsobiaci prostredníctvom platformy. Model „domnelého poskytovateľa“ je zjednodušujúce opatrenie, ktorého cieľom je uľahčiť výber DPH v konkrétnych situáciách. Toto je zvyčajne prípad, keď má sprostredkovateľ v transakcii (t. j. platforma) lepšiu pozíciu ako pôvodný poskytovateľ na zabezpečenie výberu DPH splatnej z tejto transakcie. Dôvodom je buď skutočnosť, že pre tohto pôvodného poskytovateľa je príliš náročné vyberať DPH (napr. keď je pôvodným poskytovateľom fyzická osoba alebo zdaniteľná osoba využívajúca osobitné úpravy pre malé podniky), alebo skutočnosť, že je bezpečnejšie vyberať DPH od tohto sprostredkovateľa (ak pôvodný poskytovateľ nie je usadený v EÚ). Ďalšie prvky týkajúce sa praktického uplatňovania opatrenia sú v sprievodnom návrhu na zmenu vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 282/2011.

S cieľom zabrániť zneužívaniu sa objasnilo, že transakcia, pre ktorú je platforma domnelým poskytovateľom, nemôže byť zahrnutá do osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie (článok 306).

Okrem toho boli zavedené objasnenia existujúcich právnych predpisov o DPH v tejto oblasti. Konkrétne sa objasnilo, že:

·uľahčujúca služba poskytovaná platformou by sa mala považovať za sprostredkovateľskú službu (článok 46a); tým sa umožní jednotné uplatňovanie pravidiel miesta poskytovania uľahčujúcej služby,

·poskytovanie služieb pôvodného poskytovateľa platforme je oslobodené od DPH bez práva na odpočítanie dane (článok 136b),

·poskytovanie krátkodobého prenájmu ubytovania sa považuje za sektor podobného charakteru ako hotelový sektor, a preto nie je oprávnené na oslobodenie od DPH (článok 135); tým sa zabezpečí, že na domnelé poskytovanie služieb platformy konečnému spotrebiteľovi sa bude vzťahovať rovnaký režim DPH ako na poskytovanie služieb tradičných hotelov konečnému spotrebiteľovi,

·poskytovanie služieb zo strany platformy koncovému zákazníkovi by nemalo mať vplyv na právo platformy na odpočet dane za jej činnosti (článok 172a),

·v prípade poskytovania služieb, ktoré nepatria do modelu domnelého poskytovateľa, bude platforma povinná viesť záznamy týkajúce sa poskytovania služieb medzi podnikmi (B2B) a medzi podnikom a koncovým zákazníkom (B2C) (článok 242a); v sprievodnom právnom predpise [návrh na zmenu nariadenia (EÚ) č. 904/2010] sa štandardizuje spôsob zasielania týchto informácií členským štátom; na poskytovanie služieb patriace do modelu domnelého poskytovateľa sa budú uplatňovať bežné pravidlá zúčtovania DPH.

Elektronická fakturácia bude všeobecným pravidlom pre vyhotovovanie faktúr: články 217, 218 a 232

Prispôsobenie smernice o DPH novej digitálnej realite si vyžaduje zmenu v režime elektronických faktúr. Smernica o DPH doteraz umožňovala rovnaké východiskové podmienky pre papierové a elektronické faktúry. Podľa článku 232 podliehalo vydávanie elektronických faktúr súhlasu príjemcu. Táto požiadavka bránila členským štátom zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu, ktorá by sa mohla použiť ako základ pre systém elektronického oznamovania. Spomalila aj rozvoj elektronických faktúr, keďže zdaniteľné osoby nemohli prispôsobiť svoje systémy fakturácie na účely vykonávania úplnej elektronickej fakturácie, pretože museli vyhotovovať papierové faktúry vždy, keď príjemca neakceptoval elektronické faktúry.

Návrh túto situáciu mení a v článku 218 sa stanovuje, že elektronická fakturácia sa stane štandardným systémom na vyhotovovanie faktúr. Používanie papierových faktúr bude možné len v situáciách, keď ich členské štáty povolia. Toto povolenie sa nemôže vzťahovať na prípady, na ktoré sa vzťahujú oznamovacie povinnosti v hlave XI kapitole 6, keďže by to bránilo automatickému oznamovaniu údajov alebo by ho sťažovalo. Zdaniteľné osoby budú môcť vždy vyhotovovať elektronické faktúry podľa európskej normy. Táto norma je normou prijatou vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/1870 55 podľa požiadavky stanovenej v smernici 2014/55/EÚ. Vyhotovovanie a zasielanie elektronických faktúr nemôže byť podmienené predchádzajúcim povolením alebo overením daňovými orgánmi členského štátu na účely ich odoslania príjemcovi. Niekoľkým členským štátom bolo povolené osobitné opatrenie na uplatňovanie povinnej elektronickej fakturácie, ak sa takéto zúčtovacie systémy zaviedli. Tieto členské štáty môžu uplatňovať takéto systémy len do 1. januára 2028, čím sa zabezpečí konvergencia so systémom digitálneho oznamovania EÚ.

S cieľom zabezpečiť, aby zdaniteľné osoby neboli závislé od povolenia príjemcu vyhotoviť elektronickú faktúru, sa zo smernice o DPH vypúšťa článok 232.

Ďalej sa mení vymedzenie pojmu elektronická faktúra v smernici o DPH s cieľom zosúladiť tento pojem s pojmom v smernici 2014/55/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, ktorou sa upravuje elektronická fakturácia pri transakciách medzi podnikmi a verejným sektorom. V dôsledku bude odkaz na elektronické faktúry v smernici o DPH predstavovať odkaz na štruktúrované elektronické faktúry.

Lehota na vyhotovenie faktúr na dodania tovaru a poskytnutia služieb v rámci Spoločenstva, pri ktorých sa uplatňuje prenesenie daňovej povinnosti: článok 222

V prípade oslobodených dodaní tovaru a služieb poskytovaných v rámci Spoločenstva neusadenými zdaniteľnými osobami podliehajúcimi preneseniu daňovej povinnosti sa v smernici o DPH stanovuje lehota na vyhotovenie elektronickej faktúry, ktorá môže trvať až štyridsaťpäť dní od okamihu, keď došlo k zdaniteľnej udalosti.

Nový systém oznamovania vychádza z filozofie informácií v reálnom čase. Vzhľadom na to, že oznamovanie je založené na vyhotovení faktúry, takáto lehota nadmerne oneskorí doručenie informácií o týchto dodaniach tovaru alebo poskytnutí služieb daňovej správe. Z tohto dôvodu sa v článku 222 v týchto prípadoch stanovuje lehota na vyhotovenie faktúr do dvoch dní od uskutočnenia zdaniteľnej udalosti.

Zrušenie možnosti vyhotovovať súhrnné faktúry: článok 223

Cieľom nového systému oznamovania je poskytovať daňovým správam informácie o transakciách takmer v reálnom čase a podporovať používanie elektronických faktúr. Možnosť vyhotovovať súhrnné faktúry za kalendárny mesiac je v rozpore s uvedenými cieľmi. Z tohto dôvodu sa vypúšťa článok 223, takže nebude možné pokračovať vo vyhotovovaní súhrnných faktúr.

Obsah faktúr: článok 226

Cieľom nového systému oznamovania je poskytnúť potrebné informácie daňovým správam a zároveň minimalizovať administratívne zaťaženie zdaniteľných osôb. Na dosiahnutie druhého uvedeného cieľa sa pri systéme oznamovania zužitkuje vyhotovovanie elektronickej faktúry v záujme automatizácie procesu oznamovania. Aby to však bolo možné, faktúra musí obsahovať všetky údaje, ktoré daňové správy vyžadujú pre oznamovaciu povinnosť.

To je dôvod, prečo sa mení článok 226, aby sa zabezpečilo, že vo faktúre budú zahrnuté všetky údaje, ktoré je potrebné oznámiť. K údajovým prvkom doplneným do obsahu faktúry patrí identifikátor bankového účtu, na ktorý bude pripísaná platba za faktúru, dohodnuté dátumy a výška každej platby súvisiacej s konkrétnou transakciou a v prípade faktúry, ktorou sa mení pôvodná faktúra, identifikácia tejto pôvodnej faktúry.

Odstránenie zastaraných článkov: článok 237

V článku 237 sa stanovuje povinnosť Komisie predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve pravidiel fakturácie. Vzhľadom na to, že táto povinnosť už bola splnená 56 , nie je dôvod ponechať tento článok v smernici o DPH.

Systém digitálneho oznamovania pre transakcie v rámci Spoločenstva: články 262 až 271

Jedným z cieľov iniciatívy je nahradiť zastarané súhrnné výkazy systémom požiadaviek na digitálne oznamovanie transakcií v rámci Spoločenstva, ktorý poskytne rýchlejšie a kvalitnejšie informácie o jednotlivých transakciách. Tieto informácie sa budú dostávať do systémov analýzy rizík členských štátov, aby im pomohli čeliť podvodom v oblasti DPH súvisiacim s obchodom v rámci Spoločenstva, najmä podvodom v rámci Spoločenstva založeným na chýbajúcom obchodnom subjekte. Na tento účel hlava XI kapitola 6, ktorá sa týkala súhrnných výkazov, teraz odkazuje na požiadavky na digitálne oznamovanie a jej nový oddiel 1 na požiadavky na digitálne oznamovanie transakcií v rámci Spoločenstva.

Požiadavky na digitálne oznamovanie transakcií v rámci Spoločenstva sa budú vzťahovať na tie isté transakcie, na ktoré sa vzťahovali súhrnné výkazy, s výnimkou úpravy call-off stock za podmienok stanovených v článku 17a, ktorá zanikne. Z tohto dôvodu sa vypúšťa druhý odsek článku 262. Okrem toho sa do súhrnných výkazov a následne do požiadaviek na digitálne oznamovanie zahrnú aj dodania tovarov a poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v súlade s článkom 194.

V článku 263 sa uvádzajú hlavné vlastnosti nového systému digitálneho oznamovania: informácie sa musia zasielať po jednotlivých transakciách, lehota na zasielanie údajov je dva pracovné dni po vyhotovení faktúry alebo po dátume, keď mala byť faktúra vyhotovená, ak si zdaniteľná osoba nesplnila svoju povinnosť vyhotoviť faktúru, zasielanie údajov sa musí uskutočniť elektronicky a členské štáty zabezpečia prostriedky na toto zasielanie. Informácie môže predložiť priamo zdaniteľná osoba alebo tretia strana na jej účet.

Zasielanie údajov sa môže uskutočňovať podľa európskej normy. Členské štáty môžu stanoviť možnosť zasielať údaje z elektronických faktúr vyhotovených v inom formáte, pokiaľ zároveň umožňujú používanie európskej normy. V každom prípade formáty údajov povolené členskými štátmi musia zaručovať interoperabilitu s európskou normou.

Toto ustanovenie poskytuje členským štátom a zdaniteľným osobám flexibilitu pri používaní rôznych formátov údajov na zasielanie údajov. Stanovuje sa v ňom však aspoň jedna norma, ktorú budú akceptovať všetky členské štáty, a preto umožňuje spoločnostiam predkladať svoje údaje o transakciách v rámci Spoločenstva podľa európskej normy v ktoromkoľvek členskom štáte bez toho, aby sa museli prispôsobovať rôznym systémom oznamovania.

V prvom odseku článku 264 sa stanovujú informácie, ktoré je potrebné predložiť pri každej transakcii. Tieto informácie sú v zásade rovnaké, aké sa museli predložiť v súhrnných výkazoch, sú však rozpísané za každú transakciu namiesto súhrnných informácií za zákazníka. Na zlepšenie odhaľovania podvodov však pribudli nové polia. Tieto nové polia obsahujú odkaz na predchádzajúcu faktúru v prípade opravy faktúr, identifikáciu bankového účtu, na ktorý bude pripísaná platba za faktúru, a dohodnuté dátumy úhrady sumy transakcie. V záujme úplnej štandardizácie a interoperability Komisia prijme vykonávacie pravidlá na vymedzenie jednotnej elektronickej správy na tento účel.

Článok 266 umožnil členským štátom požadovať dodatočné údaje o transakciách v rámci Spoločenstva. Táto možnosť je v rozpore s požadovanou harmonizáciou v tejto oblasti. Z tohto dôvodu sa tento článok zo smernice o DPH vypúšťa, takže daňovníci budú vždy pri uskutočňovaní transakcie v rámci Spoločenstva predkladať rovnaké informácie bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa transakcia uskutočňuje.

V článku 268 sa členským štátom ukladá povinnosť zhromažďovať údaje od daňovníkov, ktorí na ich území uskutočňujú nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva alebo transakcie, ktoré sa za takéto nadobudnutie považujú. Zhromažďovanie týchto údajov v rámci súhrnných výkazov bolo pre členské štáty nepovinné.

Nahradenie súhrnných výkazov novým systémom digitálneho oznamovania si vyžaduje zmenu niektorých článkov smernice o DPH, ktoré obsahovali odkazy na súhrnné výkazy, s cieľom nahradiť ich odkazom na nový systém oznamovania. Ide o články 42, 138a, 262, 265 a 267. Ostatné články, ktorými sa upravovali aspekty súhrnných výkazov a ktoré už nie sú potrebné v novom systéme oznamovania, sa vypúšťajú. Ide o články 266, 269, 270 a 271.

Systém digitálneho oznamovania dodaní tovaru a poskytovania služieb za protihodnotu na území jedného členského štátu: články 271a až 273

Okrem nahradenia súhrnných výkazov novým systémom digitálneho oznamovania transakcií v rámci Spoločenstva je cieľom iniciatívy dosiahnuť harmonizáciu existujúcich a budúcich systémov oznamovania dodaní tovaru a poskytovania služieb za protihodnotu na území členského štátu, aby sa zabránilo administratívnemu zaťaženiu, ktoré tento roztrieštený rámec predstavuje pre zdaniteľné osoby pôsobiace cezhranične. Tieto systémy sa zosúladia so systémom digitálneho oznamovania určeným pre transakcie v rámci Spoločenstva, čím sa zjednoduší dodržiavanie predpisov pre daňovníkov, ktorí budú môcť poskytovať údaje požadované pri vnútroštátnych transakciách aj transakciách v rámci Spoločenstva v spoločnom formáte a v ktoromkoľvek členskom štáte.

Táto harmonizácia sa dosiahne pravidlami zahrnutými v novom oddiele 2 kapitoly 6 hlavy XI.

Článok 271a prvý odsek umožňuje členským štátom zaviesť systém oznamovania týkajúci sa dodaní tovaru a poskytovania služieb medzi zdaniteľnými osobami na ich území. Článok 271a druhý odsek umožňuje členským štátom zaviesť systémy oznamovania pre akýkoľvek iný typ transakcie. Tento druhý odsek sa vzťahuje napríklad na oznamovanie dodaní tovaru alebo poskytovania služieb zdaniteľnou osobou súkromnej osobe.

Treba poznamenať, že článok 271a predstavuje možnosť, ale nie povinnosť členských štátov. Ak sa však rozhodnú zaviesť systém oznamovania podľa uvedeného článku prvého odseku, to znamená systém oznamovania pre transakcie medzi zdaniteľnými osobami na území ich členského štátu, takýto systém musí byť v súlade s vlastnosťami stanovenými v článku 271b.

Vlastnosti systému oznamovania v článku 271b sú podobné tým, ktoré sú navrhnuté pre transakcie v rámci Spoločenstva: oznamovanie na základe jednotlivých transakcií, zasielanie údajov dva pracovné dni po vyhotovení faktúry alebo po dátume, keď mala byť faktúra vyhotovená, ak si zdaniteľná osoba nesplnila svoju povinnosť vyhotoviť faktúru, možnosť zasielania údajov priamo zdaniteľnou osobou alebo prostredníctvom poskytovateľa služieb a možnosť zasielania údajov podľa európskej normy. Členské štáty môžu zdaniteľným osobám poskytnúť dodatočné nástroje na zasielanie údajov. Cieľom je opäť poskytnúť členským štátom a zdaniteľným osobám dostatočnú flexibilitu, aby mohli používať rôzne metódy zasielania údajov, a zároveň zabezpečiť aspoň jednu normu, ktorú budú akceptovať všetky členské štáty, a tým umožniť spoločnostiam predkladať údaje podľa európskej normy v ktoromkoľvek členskom štáte bez toho, aby sa museli prispôsobovať rôznym systémom oznamovania.

Bude potrebné overiť, či reforma systému oznamovania dosahuje svoje ciele, ktorými je zníženie výpadku príjmov z DPH a zníženie nákladov zdaniteľných osôb vyplývajúcich z fragmentácie týchto systémov. Z tohto dôvodu sa v článku 271c od Komisie požaduje, aby do marca 2033 predložila správu hodnotiacu výsledky dosiahnuté touto reformou a v prípade potreby návrh na nápravu prekážok a navrhnutie ďalšej harmonizácie oznamovania na vnútroštátnej úrovni. Táto lehota umožní vyhodnotiť systémy oznamovania po ich úplnom zavedení, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že úplné prispôsobenie sa harmonizovaným požiadavkám nemusí nastať až do roku 2028.

Na dosiahnutie harmonizácie systémov oznamovania nestačí, aby sa budúce systémy implementovali podľa vlastností stanovených v tejto iniciatíve. Členské štáty, ktoré už majú systémy oznamovania pre tieto transakcie zavedené, ich budú musieť prispôsobiť vlastnostiam harmonizovaného systému oznamovania. Na tento účel sa v iniciatíve vyžaduje, aby sa toto prispôsobenie uskutočnilo najneskôr do roku 2028.

Článok 273 naďalej poskytuje členským štátom slobodu implementovať povinnosti, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie správneho výberu DPH a na zabránenie daňovým únikom. Táto sloboda je však obmedzená vo vzťahu k oznamovacím povinnostiam, ktoré možno vykonávať len podľa ustanovení hlavy XI kapitoly 6 v súvislosti s transakciami v rámci ich pôsobnosti.

Jednotná registrácia pre DPH a vylepšenia existujúcich pravidiel v oblasti elektronického obchodu a úpravy zdaňovania prirážky

Existujúce právne predpisy o DPH sa upravili a objasnili, ako je uvedené ďalej.

V záujme posunu smerom k zásade zdanenia v krajine určenia a v súlade s článkom 4 smernice Rady (EÚ) 2022/542, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby DPH 57 , sa článok 14 ods. 4 bod 1 písm. a) upravuje s cieľom rozšíriť vymedzenie pojmu predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva aj na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti. Okrem toho sa vypúšťa článok 35 a ako také sa tieto dodania zdaňujú v mieste určenia v súlade s článkom 33 písm. a). To potom umožňuje uplatňovanie zjednodušenej úpravy OSS na priznanie týchto predajov na diaľku, čím sa ďalej minimalizuje potreba registrácie vo viacerých členských štátoch.

S cieľom obmedziť možnosti vyhýbania sa daňovej povinnosti v prípade DPH sa v novom článku 39a stanovuje, že dodania umeleckých diel a starožitností bez odoslania alebo prepravy (alebo dodania, pri ktorých sa odoslanie alebo preprava tovaru začína a končí v tom istom členskom štáte) sa zdaňujú v mieste, kde je zákazník usadený, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

Uplatňovanie pravidla o domnelom dodávateľovi sa rozširuje zmenou článku 14a. Konkrétne pokiaľ ide o dodania tovaru uskutočnené v rámci EÚ, odsek 2 sa upravuje tak, aby sa rozšírilo uplatňovanie pravidla o domnelom dodávateľovi. V rámci svojho rozšíreného rozsahu bude pravidlo o domnelom dodávateľovi teraz zahŕňať všetky dodania tovaru v rámci EÚ uľahčené elektronickým rozhraním, a to bez ohľadu na to, kde je usadený pôvodný dodávateľ, a bez ohľadu na postavenie nadobúdateľa tovaru. Okrem toho sa vkladá nový odsek 3, aby sa stanovilo uplatňovanie pravidla domnelého dodávateľa na určité premiestnenia vlastného tovaru, ktoré sú uľahčované elektronickým rozhraním.

Ustanovenia v smernici o DPH týkajúce sa úpravy call-off stock sa menia tak, že sa zavádza dátum ukončenia 31. decembra 2024, po ktorom už nebude možné podľa tejto úpravy uskutočňovať žiadne nové premiestnenia zásob. Článok 17a, ktorým sa riadi úprava call-off stock, sa ďalej mení vložením nového odseku s cieľom objasniť, že článok sa prestane uplatňovať s účinnosťou od 31. decembra 2025. Tieto zmeny sa zavádzajú s cieľom zohľadniť skutočnosť, že súčasná úprava call-off stock už nebude potrebná, pretože nová zjednodušená úprava OSS pre premiestnenie vlastného tovaru je komplexná a zahŕňa cezhraničné pohyby tovaru, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje úprava call-off stock.

V článku 59c sa stanovuje, že existuje limit 10 000 EUR za kalendárny rok, do ktorého môže cezhraničné poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb a predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva uskutočnené poskytovateľom, resp. dodávateľom usadeným v EÚ, ktorý je usadený iba v jednom členskom štáte, naďalej podliehať DPH v členskom štáte, v ktorom je zdaniteľná osoba poskytujúca tieto telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby usadená alebo v ktorom sa tento tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho odoslanie alebo preprava. Objasňuje sa, že popri cezhraničnom poskytovaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb je do tohto limitu zahrnutý iba ten predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva, ktorý sa dodáva z členského štátu, v ktorom je zdaniteľná osoba usadená.

Zmena v článku 66 pomáha objasniť čas vzniku zdaniteľnej udalosti v súvislosti s dodaniami tovaru alebo poskytovaním služieb v rámci zjednodušenej úpravy OSS mimo Únie a zjednodušenej úpravy OSS pre Úniu.

V novom odseku 1a v článku 143 sa stanovuje prijatie vykonávacieho aktu, ktorým sa zavedú osobitné opatrenia na predchádzanie určitým formám daňových únikov alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam prostredníctvom lepšieho zabezpečenia správneho používania a procesu overovania identifikačného čísla pre DPH dodávateľa alebo sprostredkovateľa konajúceho na jeho účet v rámci IOSS, ktoré sa vyžaduje na uplatnenie výnimky stanovenej v článku 143 ods. 1 písm. ca).

Aby sa ďalej minimalizovala potreba registrácie v členskom štáte, v ktorom dochádza k zdaneniu domáceho dodania medzi podnikmi, upravením článku 194 sa členským štátom ukladá povinnosť, aby akceptovali uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ak dodávateľ, ktorý nie je usadený na účely DPH v členskom štáte, v ktorom je DPH splatná, uskutočňuje dodania tovaru osobe, ktorá je identifikovaná pre DPH v tomto členskom štáte. Uvedenou reformou sa zabezpečí, aby sa za takýchto okolností dodávateľ, ktorý v tomto členskom štáte nie je identifikovaný, nemusel v tomto štáte registrovať. Zmena okrem toho vylučuje dodania tovaru v rámci úpravy zdaňovania prirážky z povinného uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Aby sa zabezpečilo primerané sledovanie tohto tovaru, tento druh dodania sa teraz musí uviesť v súhrnnom výkaze, ako sa uvádza v článku 262.

Keďže nová zjednodušená úprava OSS pre premiestnenia vlastného tovaru pokrýva cezhraničné pohyby tovaru, na ktorý sa v súčasnosti vzťahuje úprava call-off stock, zmenami v článku 243 ods. 3 a článku 262 ods. 2 sa odstraňujú ustanovenia smernice o DPH týkajúce sa úpravy call-off stock s účinnosťou od 1. januára 2026, keďže už nebudú potrebné. Ako už bolo spomenuté, počíta sa s 12-mesačným časovým priestorom, aby bolo možné dokončiť úpravu call-off stock uskutočnenú 31. decembra 2024 alebo skôr.

Zmenou v článku 359 sa rozširuje rozsah pôsobnosti úpravy OSS mimo Únie na poskytovanie služieb od podnikov mimo EÚ všetkým nezdaniteľným osobám, aj keď v členskom štáte nemajú trvalé bydlisko, ani sa v ňom zvyčajne nezdržiavajú.

Pozmenením článku 365 sa objasňuje lehota, do ktorej možno vykonať zmeny príslušných daňových priznaní k DPH v rámci úpravy OSS mimo Únie. V tom istom priznaní je teraz možné vykonať zmeny, pokiaľ sa tieto zmeny uskutočnia pred lehotou, keď sa malo priznanie podať.

Na účely úpravy OSS pre Úniu sa novými odsekmi v článku 369a rozširuje vymedzenie pojmu členský štát spotreby tak, aby boli zahrnuté dodania tovaru podľa článkov 36 (dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou), 37 (dodanie tovaru na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch) a 39 (dodávka plynu, elektriny, tepla a chladu) a domáce dodania tovaru.

V článku 369b sa stanovuje, že pre uvedené typy dodaní možno použiť úpravu OSS pre Úniu aj vtedy, ak sa tento tovar dodáva nezdaniteľným osobám (alebo zdaniteľným osobám alebo nezdaniteľným právnickým osobám, ktorých nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva nepodlieha DPH podľa článku 3 ods. 1 smernice 2006/112/ES). Okrem toho možno úpravu uplatniť aj pri domácich dodaniach tovaru, na ktorý sa vzťahuje úprava zdaňovania prirážky, ktoré uskutočňujú v rámci úpravy zdaňovania prirážky zdaniteľní obchodníci pre akúkoľvek inú zdaniteľnú osobu.

Zmenou v článku 369g ods. 1 a novými odsekmi sa mení obsah daňového priznania pri úprave OSS pre Úniu s cieľom umožniť zahrnutie uvedených dodaní.

Zmenou v článku 369g ods. 2 a novým odsekom 2a sa objasňujú informácie, ktoré sa majú poskytnúť v daňovom priznaní v rámci úpravy OSS pre Úniu v súvislosti s uvedenými dodaniami, a uvádza sa, že úprava OSS pre Úniu sa vzťahuje aj na dodania tovaru s nulovou sadzbou a dodania inak oslobodené od dane, a tie sa preto musia takisto oznamovať.

Zmenou v článku 369g ods. 3 sa stanovuje, že daňové priznanie v rámci úpravy OSS pre Úniu musí obsahovať poskytovanie služieb s nulovou sadzbou a poskytovanie služieb inak oslobodené od dane, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava.

Upravený článok 369g ods. 4 objasňuje, že zmeny daňových priznaní k DPH v rámci úpravy OSS pre Úniu po tom, ako bolo potrebné priznanie podať, sa majú vykonať v nasledujúcom priznaní.

Zmenou v článku 369j sa stanovuje, že v daňovom priznaní k DPH v rámci úpravy OSS pre Úniu nie je možný odpočet, ale že DPH sa má vrátiť v súlade s príslušným systémom vrátenia dane.

Nový odsek v článku 369m stanovuje, že používanie úpravy IOSS je povinné pre elektronické rozhrania, ktoré ako domnelý dodávateľ uľahčujú určitý predaj dovážaného tovaru na diaľku.

Článok 369p sa mení tak, aby stanovoval, že pred začatím využívania osobitnej úpravy pre dovoz (IOSS) musí zdaniteľná osoba alebo sprostredkovateľ vymenovaný, aby konal na jej účet, členskému štátu identifikácie oznámiť postavenie zdaniteľnej osoby ako domnelého dodávateľa, pokiaľ ide o predaj tovaru na diaľku dovážaného do EÚ.

Zmenou v článku 369r a novými odsekmi sa stanovuje, že ak zdaniteľná osoba nedodrží pravidlá úpravy IOSS, bude z úpravy vylúčená, pokiaľ uvedená zdaniteľná osoba nie je povinná túto úpravu využívať ako domnelý dodávateľ. Ak takýto domnelý dodávateľ opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú tejto osobitnej úpravy, namiesto vylúčenia z úpravy mu budú uložené iné sankcie.

Upravený článok 369t odsek 2 obsahuje objasnenie lehotu, do ktorej možno vykonať zmeny príslušných daňových priznaní k DPH pre úpravu IOSS. Ak sa zmeny majú vykonať po lehote, keď bolo potrebné priznanie podať, musia sa vykonať v nasledujúcom priznaní.

Zmenou článku 369w sa stanovuje, že v rámci osobitnej úpravy sa DPH neodpočítava, ale sa má vrátiť v súlade s príslušným systémom vrátenia dane.

V nových článkoch 369xa až 369xk sa stanovuje uplatňovanie novej úpravy osobitne navrhnutej na zjednodušenie povinností dodržiavať predpisy v oblasti DPH v súvislosti s určitými premiestneniami vlastného tovaru.

V článku 369xa sa uvádza vymedzenie pojmov, ktoré sa vzťahujú na novú úpravu premiestnenia vlastného tovaru. Investičný majetok alebo tovar, v prípade ktorého nie je možné uplatniť plné právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje nadobudnutie v rámci Spoločenstva, sú z osobitnej úpravy vyňaté.

V článku 369xb sa vymedzuje rozsah pôsobnosti úpravy. Každá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje premiestnenia vlastného tovaru, ako je vymedzené v článku 369xa, sa môže zaregistrovať na využívanie tejto osobitnej úpravy, pričom v takom prípade sa osobitná úprava bude vzťahovať na všetky jej príslušné premiestnenia.

V článku 369xc sa vyžaduje, aby zdaniteľné osoby využívajúce úpravu elektronicky informovali svoj členský štát identifikácie v prípade začatia, ukončenia alebo príslušných zmien svojich zdaniteľných činností, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava.

V článku 369xd sa stanovuje, že zdaniteľná osoba využívajúca túto osobitnú úpravu musí byť na účely premiestnení, na ktoré sa vzťahuje táto úprava, registrovaná len v jednom členskom štáte identifikácie. Na účely identifikácie v osobitnej úprave pre premiestnenia vlastného tovaru členský štát identifikácie použije individuálne identifikačné číslo pre DPH, ktoré už pridelil zdaniteľnej osobe v súvislosti s jej povinnosťami v rámci vnútorného systému.

V článku 369xe sa stanovujú okolnosti, za ktorých sú zdaniteľné osoby využívajúce osobitnú úpravu pre premiestnenia vlastného tovaru vylúčené z tejto úpravy, okrem iného vrátane situácií, keď sústavne porušujú pravidlá úpravy alebo prestanú vykonávať svoju príslušnú činnosť.

V článku 369xf sa stanovuje, že daňové priznania k DPH sa podávajú každý mesiac elektronicky, a to aj vtedy, keď sa nevykonáva žiadna príslušná činnosť.

V článku 369xg sa opisujú informácie, ktoré má obsahovať mesačné daňové priznanie k DPH, a stanovuje sa, že zmeny týchto priznaní po uplynutí lehoty, keď bolo potrebné priznanie podať, sa musia vykonať v nasledujúcom priznaní.

V článku 369xh sa stanovujú požiadavky týkajúce sa meny, ktorá sa má použiť v daňovom priznaní k DPH.

V článku 369xi sa stanovuje, že pri premiestneniach vlastného tovaru v rámci úpravy sú nadobudnutia v rámci Spoločenstva oslobodené od dane v členskom štáte, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje.

V článku 369xj sa stanovuje, že v uvedenom daňovom priznaní k DPH nie je možný odpočet, ale že DPH sa má vrátiť v súlade s príslušným systémom vrátenia dane alebo sa má odpočítať ako vstup vo vnútroštátnom priznaní k DPH členského štátu za okolností, keď je zdaniteľná osoba už identifikovaná na účely DPH v členskom štáte v súvislosti s činnosťami, na ktoré sa nevzťahuje osobitná úprava.

V článku 369xk sa stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb, ktoré využívajú osobitnú úpravu pre premiestnenia vlastného tovaru, viesť záznamy.

2022/0407 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 58 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 59 ,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vzostup digitálneho hospodárstva výrazne ovplyvnil fungovanie systému DPH v Únii, keďže ten nie je vhodný pre nové digitálne obchodné modely a neumožňuje plnohodnotné využívanie údajov, ktoré generuje digitalizácia. Smernica Rady 2006/112/ES 60 by sa mala zmeniť tak, aby sa v nej zohľadnil tento vývoj.

(2)Oznamovacie povinnosti týkajúce sa DPH by sa mali upraviť, aby zohľadňovali výzvy platformového hospodárstva a aby sa znížili potreba viacerých registrácií pre DPH v Únii.

(3)Strata príjmov z DPH, známa ako „výpadok príjmov z DPH“, sa v roku 2020 v Únii odhadovala na 93 miliárd EUR 61 , pričom významnú časť tvoria podvody, najmä podvody v rámci Spoločenstva založené na chýbajúcom obchodnom subjekte 62 , ktoré sa odhadujú na 40 – 60 miliárd EUR 63 . V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy občania vyzývajú na „zosúladenie a koordináciu daňových politík v rámci členských štátov EÚ s cieľom zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“ a na „podporu spolupráce medzi členskými štátmi EÚ s cieľom zabezpečiť, aby všetky spoločnosti v EÚ platili spravodlivý diel daní“. Iniciatíva DPH v digitálnom veku je v súlade s týmito cieľmi.

(4)S cieľom zvýšiť výber daní z cezhraničných transakcií a skoncovať s existujúcou fragmentáciou vyplývajúcou z toho, že členské štáty implementujú rozdielne systémy oznamovania, by sa mali stanoviť pravidlá pre úniové požiadavky na digitálne oznamovanie. Takéto pravidlá by mali daňovým správam poskytovať informácie na základe jednotlivých transakcií, aby sa umožnilo krížové porovnanie údajov, zvýšili sa kontrolné spôsobilosti daňových správ a aby vznikol odrádzajúci účinok vo vzťahu k nedodržiavaniu predpisov, pričom by sa zároveň znížili náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky, ktoré pôsobia v rôznych členských štátoch, a odstránili by sa prekážky v rámci vnútorného trhu.

(5)Na uľahčenie automatizácie procesu oznamovania pre zdaniteľné osoby aj daňové správy by sa transakcie, ktoré sa majú daňovým správam oznamovať, mali dokumentovať elektronicky. Používanie elektronickej fakturácie by sa malo stať štandardným systémom vyhotovovania faktúr. Napriek tomu by členské štáty mali mať možnosť povoliť iné prostriedky pre domáce dodania tovaru alebo poskytovanie služieb. Vyhotovovanie elektronických faktúr dodávateľom, resp. poskytovateľom a ich zasielanie zákazníkovi by nemalo byť podmienené predchádzajúcim povolením alebo overením zo strany daňovej správy.

(6)Vymedzenie pojmu elektronická faktúra by sa malo zosúladiť s vymedzením pojmu používaným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ 64 , aby sa dosiahla štandardizácia v oblasti oznamovania na účely DPH.

(7)Aby sa systém oznamovania na účely DPH implementoval efektívne, je potrebné, aby sa informácie dostávali k daňovej správe bezodkladne. Lehota na vyhotovenie faktúry pri cezhraničných transakciách by sa preto mala stanoviť na dva pracovné dni po uskutočnení zdaniteľnej udalosti.

(8)Elektronická faktúra by mala uľahčiť automatizované zasielanie údajov, ktoré sú potrebné na účely kontroly, daňovej správe. Na tento účel by elektronická faktúra mala obsahovať všetky údaje, ktoré treba neskôr zaslať daňovej správe.

(9)Zavedenie elektronickej faktúry ako štandardnej metódy dokumentovania transakcií na účely DPH by nebolo možné, ak by používanie elektronickej faktúry zostalo podmienené súhlasom príjemcu. Preto by sa takýto súhlas pri vyhotovovaní elektronických faktúr už nemal vyžadovať.

(10)Komisia si splnila svoju povinnosť predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve pravidiel fakturácie uplatniteľných od 1. januára 2013 a najmä o tom, do akej miery reálne viedli k zníženiu administratívneho zaťaženia pre podniky, ako sa to vyžaduje v článku 237 smernice 2006/112/ES. Keďže táto povinnosť už bola splnená, mala by sa z uvedenej smernice odstrániť.

(11)Povinnosť predkladať súhrnné výkazy na oznamovanie transakcií v rámci Spoločenstva by sa mala odstrániť, keďže požiadavky na digitálne oznamovanie transakcií v rámci Spoločenstva sa v rozsahu ich uplatňovania vzťahujú na rovnaké transakcie, ale s rýchlejšími a podrobnejšími informáciami. Požiadavky na digitálne oznamovanie sa vzťahujú na rovnaké transakcie ako súhrnné výkazy, s výnimkou transakcií v rámci úpravy call-off stock, ako sa uvádza v článku 17a smernice 2006/112/ES, ktoré by sa mali oznamovať prostredníctvom daňového priznania pre úpravu jednotného kontaktného miesta (OSS).

(12)Aby sa zdaniteľným osobám uľahčilo zasielanie údajov z faktúry, členské štáty by mali zdaniteľným osobám poskytnúť prostriedky potrebné na takéto zasielanie, ktoré by mali umožniť, aby údaje posielala priamo zdaniteľná osoba alebo tretia strana na účet tejto zdaniteľnej osoby.

(13)Hoci informácie, ktoré sa majú zasielať na základe požiadaviek na digitálne oznamovanie transakcií v rámci Spoločenstva, by mali byť podobné tým, ktoré sa zasielali prostredníctvom súhrnných výkazov, je potrebné požiadať zdaniteľné osoby, aby poskytli dodatočné údaje vrátane bankových údajov a súm platieb, aby mohli daňové správy sledovať nielen toky tovarov, ale aj finančné toky.

(14)Malo by sa zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu zdaniteľných osôb pôsobiacich v rôznych členských štátoch. Preto by takýmto zdaniteľným osobám malo umožniť, aby požadované informácie svojim daňovým správam poskytovali s použitím európskej normy stanovenej vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/1870 65 , ktorá spĺňa požiadavku stanovenú v článku 3 ods. 1 smernice 2014/55/EÚ na vytvorenie európskej normy pre sémantický dátový model základných prvkov elektronickej faktúry. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť dodatočné metódy oznamovania údajov, ktoré by mohli byť pre určité zdaniteľné osoby jednoduchšie na dodržiavanie.

(15)Informácie, ktoré sa majú oznamovať, by v záujme dosiahnutia potrebnej harmonizácie pri oznamovaní údajov o transakciách v rámci Spoločenstva mali byť rovnaké vo všetkých členských štátoch bez toho, aby členské štáty mali možnosť požadovať dodatočné údaje.

(16)Dôležitým prvkom v boji proti podvodom v oblasti DPH súvisiacim s transakciami v rámci Spoločenstva je porovnávanie údajov vykázaných dodávateľom, resp. poskytovateľom s údajmi vykázanými zákazníkom. Na tento účel by sa od nadobúdateľa tovaru a príjemcu služieb malo vyžadovať, aby oznamovali údaje o svojich transakciách v rámci Spoločenstva.

(17)Viacero členských štátov zaviedlo rozdielne požiadavky na oznamovanie transakcií v rámci svojho územia, čo viedlo k značnému administratívnemu zaťaženiu pre zdaniteľné osoby, ktoré pôsobia v rôznych členských štátoch, pretože musia prispôsobiť svoje účtovné systémy tak, aby boli v súlade s týmito požiadavkami. Aby sa zamedzilo nákladom vyplývajúcich z takýchto rozdielov, systémy zavedené v členských štátoch na oznamovanie dodaní tovaru a poskytnutí služieb za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami na ich území by mali spĺňať rovnaké vlastnosti systému zavedeného pre transakcie v rámci Spoločenstva. Členské štáty by mali stanoviť elektronické prostriedky na zasielanie informácií a, ako je to v prípade transakcií v rámci Spoločenstva, zdaniteľná osoba by mala mať možnosť predložiť údaje v súlade s európskou normou stanovenou vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/1870, aj keď by príslušný členský štát mohol stanoviť dodatočné prostriedky na zasielanie údajov. Údaje by mala mať možnosť zasielať zdaniteľná osoba priamo alebo tretia strana na účet tejto osoby.

(18)Členské štáty by nemali byť povinné zaviesť požiadavku na digitálne oznamovanie dodaní tovaru a poskytnutí služieb za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami na ich území. Ak však v budúcnosti takúto požiadavku zavedú, mali by ju zosúladiť s požiadavkami na digitálne oznamovanie transakcií v rámci Spoločenstva. Členské štáty, ktoré už majú zavedený systém oznamovania týchto transakcií, by mali takéto systémy prispôsobiť tak, aby sa zabezpečilo, že údaje sa budú oznamovať v súlade s požiadavkami na digitálne oznamovanie transakcií v rámci Spoločenstva.

(19)S cieľom vyhodnotiť účinnosť požiadaviek na digitálne oznamovanie by Komisia mala pripraviť hodnotiacu správu, v ktorej sa zhodnotí vplyv požiadaviek na digitálne oznamovanie na zníženie výpadku príjmov z DPH a na náklady na vykonávanie a dodržiavanie predpisov pre zdaniteľné osoby a daňové správy, aby sa overilo, či systém dosiahol svoje ciele alebo či potrebuje ďalšie úpravy.

(20)Členské štáty by mali mať možnosť pokračovať vo vykonávaní iných opatrení na zabezpečenie správneho výberu DPH a na zabránenie daňovým únikom. Nemali by však mať možnosť ukladať dodatočné oznamovacie povinnosti pre transakcie, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na digitálne oznamovanie.

(21)Platformové hospodárstvo vyvolalo určité ťažkosti pri uplatňovaní pravidiel v oblasti DPH – najmä s ohľadom na určenie postavenia zdaniteľnej osoby pri poskytovateľovi služby a na rovnaké podmienky medzi malými a strednými podnikmi (MSP) a inými podnikmi.

(22)Platformové hospodárstvo vedie k neopodstatnenému narušeniu hospodárskej súťaže medzi službami poskytnutými prostredníctvom online platforiem, ktoré unikajú zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a službami poskytnutými v tradičnom hospodárstve, ktoré podliehajú DPH. Toto narušenie je najvypuklejšie v dvoch najväčších sektoroch platformového hospodárstva po elektronickom obchode, konkrétne v sektore krátkodobého prenájmu ubytovania a v sektore prepravy cestujúcich.

(23)Preto je potrebné stanoviť pravidlá na riešenie narušení hospodárskej súťaže v sektore krátkodobého prenájmu ubytovania a sektore prepravy cestujúcich zmenou úlohy, ktorú platformy zohrávajú pri výbere DPH (stanú sa „domnelým poskytovateľom“). V tomto modeli by sa od platforiem malo vyžadovať, aby účtovali DPH v prípadoch, keď je DPH splatná, ale pôvodný poskytovateľ ju neúčtuje, pretože ide napríklad o fyzickú osobu alebo zdaniteľnú osobu využívajúcu osobitnú úpravu pre malé podniky.

(24)Členské štáty interpretujú miesto poskytovania uľahčujúcej služby, ktorú poskytujú platformy nezdaniteľným osobám, rozlične. Preto je toto pravidlo potrebné objasniť.

(25)Niektoré členské štáty sa opierajú o článok 135 ods. 2 smernice 2006/112/ES a na krátkodobý prenájom ubytovania uplatňujú oslobodenia od DPH, kým iné nie. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a konzistentnosť a zároveň ďalej riešiť narušenie hospodárskej súťaže v sektore ubytovania by sa malo objasniť, že táto výnimka sa nevzťahuje na krátkodobé prenájmy ubytovania. Kritériá na identifikáciu krátkodobých prenájmov ubytovania, ktoré sa majú považovať za prenájmy s podobnou funkciu ako hotelový sektor, sa budú uplatňovať len na účely tejto smernice a nebudú mať vplyv na vymedzenia pojmov použité v iných právnych predpisoch Únie. Táto smernica preto nevytvára vymedzenie pojmu na úrovni EÚ pre krátkodobé prenájmy ubytovania.

(26)S cieľom predísť tomu, aby boli platformy uskutočňujúce domnelé poskytovanie služieb neúmyselne zahrnuté do osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie alebo naopak, by transakcie, v prípade ktorých je platforma domnelým poskytovateľom, mali byť z uvedenej osobitnej úpravy vylúčené.

(27)Týmto návrhom nie sú dotknuté pravidlá stanovené inými právnymi aktmi Únie, najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) 66 , ktorým sa upravujú ďalšie aspekty poskytovania služieb online platformami, ako napríklad povinnosti poskytovateľov online platforiem, ktoré umožňujú spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku.

(28)Smernicami Rady (EÚ) 2017/2455 67 a (EÚ) 2019/1995 68 sa zmenila smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá v oblasti DPH upravujúce zdaňovanie činností cezhraničného elektronického obchodu medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi v Únii. Týmito pozmeňujúcimi smernicami sa znížilo narušenie hospodárskej súťaže, zlepšila administratívna spolupráca a zaviedlo množstvo zjednodušení. Hoci zmeny zavedené týmito smernicami, ktoré sa uplatňujú od 1. júla 2021, boli z veľkej časti úspešné, napriek tomu sa zistila potreba určitých zlepšení.

(29)Na tento účel by sa mali objasniť niektoré existujúce pravidlá. Sem patrí aj pravidlo na výpočet limitu 10 000 EUR za kalendárny rok stanoveného v článku 59c smernice 2006/112/ES, do ktorého môže poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb a predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva poskytovaných poskytovateľom, resp. dodávaných dodávateľom usadeným v Únii, ktorý je usadený iba v jednom členskom štáte, naďalej podliehať DPH v členskom štáte, v ktorom je zdaniteľná osoba poskytujúca tieto telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby usadená alebo v ktorom sa daný tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho odoslanie alebo preprava. Článok 59c smernice 2006/112/ES by sa mal zmeniť tak, aby sa zabezpečilo, že do výpočtu limitu 10 000 EUR sa zahrnie iba predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva, ktorý sa dodáva z členského štátu, v ktorom je zdaniteľná osoba usadená, ale nie predaj na diaľku zo zásob tovaru v inom členskom štáte.

(30)Smernica 2006/112/ES by sa zároveň mala zmeniť tak, aby sa objasnilo, že do pôsobnosti osobitnej úpravy pre služby, ktoré poskytujú zdaniteľné osoby neusadené v rámci Spoločenstva (úprava mimo Únie), patria všetky služby poskytované medzi podnikom a koncovým zákazníkom, ktoré v rámci Únie poskytujú zdaniteľné osoby usadené mimo Únie, a nielen služby poskytované zákazníkom usadeným v Únii. Po zavedení nových pravidiel pre sadzby DPH smernicou Rady (EÚ) 2022/542 69 a po predpokladanom nadobudnutí účinnosti nových pravidiel pre MSP 70 a s cieľom zahrnúť aj oslobodenia od dane podľa článku 151 smernice 2006/112/ES, ktoré sa týkajú okrem iného dodaní tovaru a poskytovania služieb v rámci diplomatických a konzulárnych vzťahov a určitým ďalším medzinárodným orgánom, je takisto potrebné rozšíriť úpravu OSS pre Úniu podľa hlavy XII kapitoly 6 oddielu 3 smernice 2006/112/ES tak, že sa zabezpečí, aby dodania tovaru a poskytovanie služieb s nulovou sadzbou DPH a oslobodené od DPH patrili do rozsahu pôsobnosti uvedenej úpravy, ako napríklad dodania tovaru a poskytovanie služieb malými a strednými podnikmi (MSP). Smernica 2006/112/ES by sa navyše mala zmeniť aj s cieľom objasniť lehotu, v ktorej môže zdaniteľná osoba využívajúca osobitné úpravy vykonať zmeny príslušných daňových priznaní k DPH v rámci troch existujúcich zjednodušených úprav; úprava OSS mimo Únie, úprava OSS pre Úniu a úprava OSS pre dovoz (ďalej len „IOSS“, z angl. Import One Stop Shop). Toto objasnenie umožní zdaniteľným osobám registrovaným pre úpravy vykonávať opravy v príslušných daňových priznaniach k DPH až do lehoty na predloženie týchto priznaní. Napokon by sa mal jasne stanoviť čas vzniku zdaniteľnej udalosti v súvislosti s dodaniami tovaru a poskytovaním služieb v rámci zjednodušených úprav OSS pre Úniu a OSS mimo Únie, aby sa predišlo rozdielom v uplatňovaní pravidiel medzi členskými štátmi.

(31)Identifikácia pre DPH sa vo všeobecnosti vyžaduje v každom členskom štáte, v ktorom sa uskutočňujú zdaniteľné transakcie. S cieľom znížiť počet prípadov, pri ktorých vyžadujú viaceré registrácie pre DPH, sa smernicou (EÚ) 2017/2455 zaviedlo do smernice 2006/112/ES niekoľko opatrení na minimalizovanie potreby viacerých registrácií pre DPH. Aby sa ešte viac obmedzili prípady, v ktorých sú viaceré registrácie pre DPH potrebné, identifikovalo sa niekoľko rozširujúcich opatrení na podporu cieľa jednotnej registrácie pre DPH v Únii. Mali by sa preto špecifikovať pravidlá, ktorými sa tieto rozširujúce opatrenia stanovia.

(32)Smernicou (EÚ) 2017/2455 popri iných opatreniach rozšíril rozsah pôsobnosti zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta (MOSS), ktorý sa stal širšou úpravou jednotného kontaktného miesta (úprava OSS) zahŕňajúcou všetky cezhraničné poskytnutia služieb nezdaniteľným osobám, ktoré sa uskutočňujú v Únii, a všetok predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva. Elektronické rozhrania, ako sú trhoviská a platformy, ktoré sa stávajú domnelými dodávateľmi pre určité dodania tovaru v rámci Únie, môžu na základe výnimky vykazovať aj určité domáce dodania tovaru v úprave OSS pre Úniu. Na podporu cieľa jednotnej registrácie pre DPH v Únii by sa mal rozsah pôsobnosti úpravy OSS pre Úniu ďalej rozšíriť tak, aby zahŕňal ďalšie dodania tovaru vrátane domácich dodaní tovaru medzi podnikom a koncovým zákazníkom v Únii zo strany zdaniteľných osôb, ktoré nie sú identifikované na účely DPH v členskom štáte spotreby, čím sa zabezpečí, že podniky sa nebudú musieť registrovať na účely DPH v každom členskom štáte, v ktorom sa takéto dodania tovaru zákazníkom uskutočňujú. Okrem toho by sa mal rozšíriť rozsah úpravy OSS pre Úniu tak, aby zahŕňal aj domáce dodania tovaru v rámci úpravy zdaňovania prirážky akejkoľvek osobe, ak tento tovar dodáva zdaniteľná osoba (zdaniteľný obchodník), ktorá nie je identifikovaná v členskom štáte, v ktorom sa takéto dodania tovaru uskutočňujú. Táto zmena by zdaniteľným obchodníkom umožnila využívať zjednodušenia úpravy OSS a rovnako by im umožnila priznať a zaplatiť DPH splatnú za tieto dodania v jednom členskom štáte identifikácie prostredníctvom rozšírenej úpravy OSS pre Úniu.

(33)DPH bežne účtuje a zaúčtováva dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb. Za určitých okolností však členské štáty môžu stanoviť, že v rámci mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti je povinný zaúčtovať splatnú DPH príjemca dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb, a nie dodávateľ, resp. poskytovateľ. Na ďalšiu podporu cieľa jednotnej registrácie pre DPH v Únii by sa mali stanoviť pravidlá povinného uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti členskými štátmi v situáciách, keď dodávateľ, resp. poskytovateľ nie je na účely DPH usadený v členskom štáte, v ktorom je DPH splatná. Dodávateľ, ktorý dodáva tovar, resp. poskytovateľ, ktorý poskytuje služby osobe, ktorá je identifikovaná na účely DPH v členskom štáte, v ktorom je dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb zdaniteľné, by mal mať právo na uplatnenie prenesenia daňovej povinnosti. Na účely kontroly by sa takéto dodania tovaru alebo poskytnutia služieb mali uvádzať v súhrnnom výkaze.

(34)Smernicou (EÚ) 2017/2455 sa do smernice 2006/112/ES zaviedla zodpovednosť elektronických rozhraní, ako sú trhoviská a platformy, keď konajú ako domnelý dodávateľ v prípadoch, keď uľahčujú určité dodania tovaru spotrebiteľom v Únii. Pokiaľ ide o dodania tovaru uskutočňované v rámci Únie, pravidlo domnelého dodávateľa je v súčasnosti obmedzené na dodania tovaru nezdaniteľným osobám, ak tento tovar dodávajú v Únii zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v Únii. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre obchodníkov z Únie a obchodníkov mimo Únie a minimalizovať náklady na cezhraničné podnikanie v rámci Únie by sa mali prijať opatrenia na ďalšie zníženie zaťaženia predajcov z Únie, ktorí pôsobia prostredníctvom elektronických rozhraní, v súvislosti s dodržiavaním predpisov. V rozšírenom rozsahu by pravidlo domnelého dodávateľa zahŕňalo všetky dodania tovaru v rámci Únie uľahčované prostredníctvom elektronického rozhrania, a to bez ohľadu na to, kde je pôvodný dodávateľ usadený, a bez ohľadu na postavenie nadobúdateľa tovaru.

(35)Smernicou (EÚ) 2017/2455 sa do smernice 2006/112/ES zaviedlo osobitné zjednodušenie, úprava IOSS, ktorá bola navrhnutá s cieľom znížiť zaťaženie v súvislosti s dodržiavaním predpisov v oblasti DPH spojené s dovozom určitého tovaru s nízkou hodnotou spotrebiteľom v Únii. V súlade s tým sa zdaniteľné osoby, ktoré sa rozhodnú zaregistrovať sa pre úpravu IOSS, nemusia registrovať pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom uskutočňujú dovoz tovaru spĺňajúceho podmienky spotrebiteľom. Namiesto toho sa DPH splatná za tieto dodania tovaru môže priznať a zaplatiť v jednom členskom štáte prostredníctvom úpravy IOSS. S cieľom ďalej podporiť a zlepšiť dodržiavanie predpisov v oblasti DPH v súvislosti s určitým dovážaným tovarom by sa mali prijať opatrenia, aby sa používanie úpravy IOSS stalo povinným pre elektronické rozhrania, ako sú trhoviská a platformy, keď uľahčujú určitý dovoz tovaru spotrebiteľom v Únii. Do rozsahu pôsobnosti tohto opatrenia by však nemali patriť zdaniteľné osoby, ktoré prevádzkujú elektronické rozhrania a ktoré uľahčujú výlučne domáce dodania tovaru vo svojom členskom štáte usadenia.

(36)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2006/112/ES by sa na Komisiu mali preniesť právomoci, aby mohla lepšie zaistiť správne používanie a proces overovania identifikačných čísel pre DPH v rámci IOSS na účely oslobodenia od dane stanoveného v uvedenej smernici. Toto splnomocnenie by Komisii malo umožniť prijať vykonávací akt, ktorým sa zavedú osobitné opatrenia na zamedzenie určitým formám daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Takéto osobitné opatrenia zahŕňajú okrem iného prepojenie jedinečného čísla zásielky s identifikačným číslom pre DPH v rámci IOSS. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 71 , pričom výborom na tento účel by mal byť výbor zriadený článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 904/2010 72 .

(37)Registrácia dodávateľa na účely DPH sa vyžaduje, keď tento dodávateľ nie je identifikovaný na účely DPH v členskom štáte, v ktorom je DPH splatná. Konkrétne premiestnenie vlastného tovaru zdaniteľnej osoby do iného členského štátu, okrem iného na účely činnosti súvisiacej s elektronickým obchodom tejto osoby, vyvoláva potrebu registrácie v členských štátoch, z ktorých a do ktorých sa tovar premiestňuje. V súlade s cieľom jednotnej registrácie pre DPH v Únii by sa počet prípadov, v ktorých sa vyžadujú viaceré registrácie pre DPH, mal ešte viac obmedziť tým, že sa v rámci úprav OSS stanoví uplatňovanie novej úpravy, ktorá je osobitne navrhnutá na to, aby zjednodušovala povinnosti dodržiavania predpisov v oblasti DPH spojené s určitými premiestneniami vlastného tovaru.

(38)Smernicou 2006/112/ES sa ustanovuje zjednodušený režim DPH pre tovar premiestnený v rámci úpravy call-off stock, ak sú splnené určité predpísané podmienky. Keďže zjednodušená úprava OSS pre premiestnenia vlastného tovaru je komplexná a zahŕňa cezhraničné pohyby tovaru, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje úprava call-off stock podľa článku 17a uvedenej smernice, je potrebné túto úpravu postupne zrušiť tak, že sa uvedie konečný dátum pred tým, než sa ustanovenia o úprave call-off stock zo smernice 2006/112/ES úplne odstránia. Preto by sa mal stanoviť konečný dátum 31. decembra 2024, po ktorom už nebude možné zrealizovať žiadnu novú úpravu call-off stock. V prípade úpravy call-off stock, ktorá sa začína 31. decembra 2024 alebo skôr, by sa mali naďalej uplatňovať príslušné podmienky vrátane 12-mesačnej lehoty na prenos vlastníctva tohto tovaru na zamýšľaného nadobúdateľa tovaru. Súbežne s uvedením tohto nového konečného dátumu by sa mal do ustanovení týkajúcich sa úpravy call-off stock vložiť nový odsek, ktorým sa zabezpečí, že sa táto úprava prestane uplatňovať 31. decembra 2025, keďže po tomto dátume už nebude potrebná.

(39)Úprava zdaňovania prirážky funguje tak, že zdaniteľným obchodníkom umožňuje platiť DPH z rozdielu medzi predajnou cenou a kúpnou cenou tovaru, na ktorý sa úprava vzťahuje, a to použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností. Na to, aby sa zabezpečilo, že k zdaneniu týchto osobitných dodaní tovaru dôjde v členskom štáte, v ktorom je nadobúdateľ usadený, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava, by sa smernica 2006/112/ES mala zmeniť tak, aby sa zaviedlo nové pravidlo miesta dodania tovaru. Okrem toho by sa smernica 2006/112/ES mala zmeniť tak, aby sa dodania tovaru v rámci úpravy zdaňovania prirážky osobitne vylúčili z povinného uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Aby sa však podporil cieľ jednotnej registrácie pre DPH v Únii a minimalizovalo sa zaťaženie v súvislosti s dodržiavaním predpisov, zdaniteľní obchodníci, ktorí fungujú v rámci úpravy zdaňovania prirážky, sa môžu rozhodnúť, že sa zaregistrujú a budú využívať úpravu OSS pre Úniu, aby mohli priznávať a platiť DPH splatnú za určité dodania tovaru v rámci úpravy zdaňovania prirážky prostredníctvom uvedenej úpravy, bez potreby registrácie vo viacerých členských štátoch.

(40)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 73 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

(41)Keďže ciele tejto smernice, konkrétne uvedenie systému DPH do digitálnej éry, nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, ale z dôvodu potreby harmonizovať a podporiť používanie požiadaviek na digitálne oznamovanie, zlepšiť režim DPH uplatňovaný na platformy a obmedziť prípady, v ktorých sa podnik musí registrovať v iných členských štátoch, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(42)Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

 Zmeny smernice 2006/112/ES s účinnosťou od 1. januára 2024

Smernica 2006/112/ES sa mení takto:

1.Článok 17a sa mení takto:

a)V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)tovar odosiela alebo prepravuje zdaniteľná osoba alebo tretia strana na účet tejto zdaniteľnej osoby 31. decembra 2024 alebo pred týmto dátumom do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po ukončení prepravy, inej zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastníctvo tohto tovaru v súlade s existujúcou dohodou medzi obomi zdaniteľnými osobami;“;

b)Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8.    Tento článok sa prestane uplatňovať 31. decembra 2025.“

2.V hlave V kapitole 3a sa nadpis nahrádza takto:

„KAPITOLA 3a

Limit pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú určitý tovar podľa článku 33 písm. a) a poskytujú určité služby podľa článku 58“.

3.Článok 59c sa mení takto:

a)V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) služby sa poskytujú nezdaniteľnej osobe, ktorá je usadená, má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v ktoromkoľvek inom členskom štáte, ako je členský štát uvedený v písmene a), alebo tovar sa odosiela alebo prepravuje z členského štátu uvedeného v písmene a) do iného členského štátu, a“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Členský štát uvedený v odseku 1 písm. a) prizná zdaniteľným osobám uskutočňujúcim dodania tovaru alebo poskytujúcim služby, ktoré spĺňajú podmienky uvedeného odseku, právo rozhodnúť sa, že miesto dodania alebo poskytnutia sa určí v súlade s článkom 33 písm. a) a článkom 58, čo sa v každom prípade vzťahuje na dva kalendárne roky.“

4.Článok 66 sa nahrádza takto:

„Článok 66

1.    Odchylne od článkov 63, 64 a 65 môžu členské štáty stanoviť, že pri niektorých transakciách alebo niektorých kategóriách zdaniteľných osôb daňová povinnosť vzniká v jednom z týchto okamihov:

a)najneskôr v čase vyhotovenia faktúry;

b)najneskôr v čase prijatia platby;

c)ak sa faktúra nevyhotoví alebo ak sa vyhotoví neskoro, v stanovenej lehote, ale najneskôr v deň uplynutia lehoty na vyhotovenie faktúr stanovenej členskými štátmi podľa článku 222 druhého odseku, alebo v prípade, že členský štát žiadnu takúto lehotu nestanovil, faktúra sa vyhotoví v stanovenej lehote po dni vzniku zdaniteľnej udalosti.

2.     Výnimka ustanovená v odseku 1 sa nevzťahuje na toto poskytovanie služieb, resp. dodania tovaru:

a)poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava, ako sa uvádza v hlave XII kapitole 6 oddiele 2, ak toto poskytovanie uskutočňuje zdaniteľná osoba, ktorá má povolenie využívať túto úpravu v súlade s článkom 359;

b)poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava, ako sa uvádza v hlave XII kapitole 6 oddiele 3, ak toto poskytovanie uskutočňuje zdaniteľná osoba, ktorá má povolenie využívať túto úpravu v súlade s článkom 369b;

c)poskytovanie služieb, v súvislosti s ktorými platí DPH odberateľ podľa článku 196;

d)dodania alebo premiestnenia tovaru uvedené v článku 67.“

5.V článku 167a sa prvý odsek nahrádza takto:

„Členské štáty môžu v rámci voliteľnej úpravy ustanoviť, že právo zdaniteľnej osoby, ktorej daňová povinnosť vzniká výlučne podľa článku 66 ods. 1 písm. b), na odpočítanie dane sa odkladá, až kým sa DPH z tovaru dodaného alebo služieb poskytnutých tejto osobe nezaplatí dodávateľovi tovaru alebo poskytovateľovi služieb.“;

6.Článok 217 sa nahrádza takto:

„Článok 217

Na účely tejto smernice „elektronická faktúra“ je faktúra, ktorá obsahuje údaje požadované v tejto smernici a ktorá bola vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jej automatické a elektronické spracovanie.“

7.Článok 218 sa nahrádza takto:

„Článok 218

1. Na účely tejto smernice členský štát akceptuje ako faktúru každý doklad alebo oznámenie, ktoré sú vyhotovené na papieri alebo elektronicky a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tejto kapitole.

*Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ L 133, 6.5.2014, s. 1).“

8.V článku 226 sa bod 7a nahrádza takto:

„7a.označenie „DPH sa uplatňuje na základe platieb“, ak daňová povinnosť vzniká v čase prijatia platby v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. b) a právo na odpočítanie dane vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná;

9.Článok 232 sa vypúšťa.

10.Článok 237 sa vypúšťa.

11.Článok 359 sa nahrádza takto:

„Článok 359

Členské štáty povolia každej zdaniteľnej osobe neusadenej v rámci Spoločenstva, ktorá poskytuje služby nezdaniteľnej osobe, využívať túto osobitnú úpravu. Táto úprava sa vzťahuje na všetky takéto služby poskytované v rámci Spoločenstva.“

12.V článku 369j sa prvý odsek nahrádza takto:

„Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, nesmie v súvislosti so svojou zdaniteľnou činnosťou, na ktorú sa táto úprava vzťahuje, odpočítať DPH vzniknutú v členských štátoch spotreby podľa článku 168 tejto smernice. Bez ohľadu na článok 1 bod 1 smernice 86/560/EHS, článok 2 bod 1, článok 3 a článok 8 ods. 1 písm. e) smernice 2008/9/ES sa dotknutej zdaniteľnej osobe vráti daň v súlade s uvedenými smernicami. Článok 2 ods. 2 a 3 a článok 4 ods. 2 smernice 86/560/EHS sa neuplatňujú na vrátenie dane v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje táto osobitná úprava.“

13.V článku 369w sa prvý odsek nahrádza takto:

„Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, nesmie v súvislosti so svojou zdaniteľnou činnosťou, na ktorú sa táto úprava vzťahuje, odpočítať DPH vzniknutú v členských štátoch spotreby podľa článku 168 tejto smernice. Bez ohľadu na článok 1 bod 1 smernice 86/560/EHS a článok 2 bod 1, článok 3 a článok 8 ods. 1 písm. e) smernice 2008/9/ES sa dotknutej zdaniteľnej osobe vráti daň v súlade s uvedenými smernicami. Článok 2 ods. 2 a 3 a článok 4 ods. 2 smernice 86/560/EHS sa neuplatňujú na vrátenie dane v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje táto osobitná úprava.“

Článok 2

Zmeny smernice 2006/112/ES s účinnosťou od 1. januára 2025

Smernica 2006/112/ES sa mení takto:

1.V článku 14 ods. 4 bode 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) dodanie tovaru sa vykonáva pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo pre akúkoľvek inú nezdaniteľnú osobu, alebo dodanie je dodaním použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov alebo starožitností, ktoré dodáva zdaniteľný obchodník akejkoľvek inej zdaniteľnej osobe, keď tovar podlieha DPH v súlade s osobitnou úpravou stanovenou v hlave XII kapitole 4 oddiele 2 tejto smernice;“

2.Článok 14a sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    Ak zdaniteľná osoba uľahčuje prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, dodanie tovaru v rámci Spoločenstva zdaniteľnou osobou, predpokladá sa, že tento tovar prijala a dodala zdaniteľná osoba, ktorá dodanie uľahčuje.“;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 3 a 4:

„3.    Ak zdaniteľná osoba uľahčuje prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, premiestnenie tovaru do iného členského štátu v súlade s článkom 17 ods. 1 zdaniteľnou osobou, iného ako investičného majetku vymedzeného členským štátom, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, v súlade s článkom 189 písm. a), alebo tovaru, v súvislosti s ktorým v uvedenom členskom štáte neexistuje plné právo na odpočítanie dane, predpokladá sa, že tento tovar prijala a dodala zdaniteľná osoba, ktorá premiestnenie uľahčuje.

4.    Ak zdaniteľná osoba usadená len v jednom členskom štáte uľahčuje prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, dodania tovaru len v tomto členskom štáte bez odoslania alebo prepravy, alebo s odoslaním alebo prepravou, ktorá sa začína a končí v tomto členskom štáte, nepredpokladá sa, že tento tovar prijala a dodala táto zdaniteľná osoba.“

3.Vkladá sa tento článok 28a:

„Článok 28a

Bez ohľadu na článok 28 sa predpokladá, že zdaniteľná osoba, ktorá uľahčuje prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, poskytovanie krátkodobého prenájmu ubytovania, ako sa uvádza v článku 135 ods. 3, alebo prepravu cestujúcich, tieto služby sama prijala a poskytla, ak je osobou poskytujúcou tieto služby jedna z týchto osôb:

a)neusadená osoba, ktorá nie je identifikovaná na účely DPH v členskom štáte;

b)nezdaniteľná osoba;

c)zdaniteľná osoba, ktorá dodáva iba tovar alebo poskytuje iba služby, na ktoré sa nevzťahuje právo na odpočítanie DPH;

d)nezdaniteľná právnická osoba;

e)zdaniteľná osoba, ktorá podlieha spoločnej paušálnej úprave pre poľnohospodárov;

f)zdaniteľná osoba, ktorá podlieha osobitnej úprave pre malé podniky.“

4.Článok 35 sa vypúšťa.

5.V hlave V kapitole 1 sa dopĺňa tento oddiel 5:

„Oddiel 5

Dodanie umeleckých diel a starožitností, ktoré sa dodávajú v rámci osobitnej úpravy pre zdaniteľných obchodníkov

Článok 39a

Miestom dodania umeleckých diel a starožitností, ktoré sa dodávajú bez odoslania alebo prepravy, alebo v prípade, keď sa odoslanie alebo preprava tohto tovaru začína a končí v tom istom členskom štáte, a ktoré sa dodávajú v súlade s osobitnou úpravou stanovenou v hlave XII kapitole 4 oddiele 2 pododdiele 1, je miesto, kde je nadobúdateľ usadený, má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.“

6.Vkladá sa tento článok 46a:

„Článok 46a

Miestom poskytovania uľahčujúcej služby poskytovanej nezdaniteľnej osobe prostredníctvom platformy, portálu alebo podobného prostriedku je miesto poskytovania základnej transakcie v súlade s ustanoveniami tejto smernice.“

7.V článku 135 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3.    Nepretržitý prenájom ubytovania najviac na 45 dní s poskytovaním iných doplnkových služieb alebo bez nich sa považuje za prenájom ubytovania s podobnou funkciou ako v hotelovom sektore.“

8.Článok 136a sa nahrádza takto:

„Článok 136a

Ak sa predpokladá, že zdaniteľná osoba prijala a dodala tovar v súlade s článkom 14a ods. 2 alebo 3, členské štáty oslobodia od dane dodanie tohto tovaru uvedenej zdaniteľnej osobe.“

9.Vkladá sa tento článok 136b:

„Článok 136b

Ak sa predpokladá, že zdaniteľná osoba prijala a poskytla služby v súlade s článkom 28a, členské štáty oslobodia od dane poskytnutie týchto služieb uvedenej zdaniteľnej osobe.“

10.V článku 143 sa vkladá tento odsek 1a:

„1a.    Na účely výnimky stanovenej v odseku 1 písm. ca) Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa zavedú osobitné opatrenia na zabránenie určitým formám daňových únikov alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam okrem iného prepojením jedinečného čísla zásielky s príslušným identifikačným číslom pre DPH, ako sa uvádza v článku 369q.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

± Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).“

11.Vkladá sa tento článok 172a:

„Článok 172a

Ak sa predpokladá, že zdaniteľná osoba prijala a poskytla služby v súlade s článkom 28a, tieto poskytnutia služieb nemajú vplyv na právo tejto zdaniteľnej osoby na odpočítanie dane bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o poskytnutie služby, pri ktorej je DPH odpočítateľná.“

12.Článok 194 sa nahrádza takto:

„Článok 194

1.    Bez toho, aby boli dotknuté články 195 a 196, ak zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb uskutočňuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená na území členského štátu, v ktorom je DPH splatná, členské štáty povolia, aby osobou povinnou platiť daň bola osoba, ktorej sa dodáva tovar alebo poskytujú služby, ak je táto osoba už identifikovaná v tomto členskom štáte.

2.    Odsek 1 sa nevzťahuje na dodanie tovaru uskutočnené zdaniteľným obchodníkom, ako je vymedzený v článku 311 ods. 1 bode 5, ak tovar podlieha DPH v súlade s osobitnou úpravou stanovenou v hlave XII kapitole 4 oddiele 2 tejto smernice.“

13.V článku 222 sa prvý odsek nahrádza takto:

„V prípade dodaní tovaru uskutočnených v súlade s podmienkami uvedenými v článku 138 alebo v prípade dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb, za ktoré je povinný platiť DPH nadobúdateľ alebo odberateľ podľa článkov 194 a 196, sa faktúra vyhotoví najneskôr v pätnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná udalosť nastala.“

14.Článok 242a sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a.    Ak zdaniteľná osoba uľahčuje prostredníctvom použitia elektronických rozhraní, ako sú trhoviská, platformy, portály alebo podobné prostriedky, poskytovanie krátkodobého prenájmu ubytovania alebo služieb prepravy cestujúcich a táto osoba sa nepovažuje za osobu, ktorá tieto služby sama prijala a poskytla podľa článku 28a, je zdaniteľná osoba, ktorá uľahčuje toto poskytovanie, povinná viesť záznamy o týchto poskytnutiach.“

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    Záznamy uvedené v odsekoch 1 a 1a sa musia elektronicky sprístupniť dotknutému členskému štátu na základe jeho žiadosti.

Uvedené záznamy sa musia uchovávať počas obdobia desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa transakcia uskutočnila.“

15.V článku 262 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) zdaniteľných osôb a nezdaniteľných právnických osôb identifikovaných na účely DPH, ktorým táto zdaniteľná osoba identifikovaná na účely DPH dodala tovar alebo poskytla služby iné ako tovar alebo služby oslobodené od DPH v členskom štáte, v ktorom je transakcia zdaniteľná, z ktorých je príjemca povinný platiť daň podľa článkov 194 a 196.“

16.V článku 306 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3.    Osobitná úprava uvedená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na poskytovanie služieb uskutočnené podľa článku 28a.“

17.V hlave XII sa názov kapitoly 6 nahrádza takto:

„KAPITOLA 6

Osobitné úpravy pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú služby nezdaniteľným osobám alebo uskutočňujú predaj tovaru na diaľku, alebo určité domáce dodania tovaru, alebo premiestnenia vlastného tovaru“

18.Článok 365 sa nahrádza takto:

„Článok 365

Daňové priznanie k DPH obsahuje individuálne identifikačné číslo pre DPH na uplatňovanie tejto osobitnej úpravy a za každý členský štát spotreby, v ktorom je DPH splatná, celkovú hodnotu –bez DPH – služieb, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, pri ktorých zdaniteľná udalosť nastala počas zdaňovacieho obdobia, a celkovú sumu zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu. V daňovom priznaní sa takisto musia uviesť uplatniteľné sadzby DPH a celková suma splatnej DPH.

Ak po dni, ku ktorému sa malo podať daňové priznanie k DPH v súlade s článkom 364, treba vykonať akékoľvek zmeny tohto priznania, takéto zmeny sa zahrnú do neskoršieho priznania do troch rokov odo dňa, ku ktorému sa malo podať pôvodné daňové priznanie podľa článku 364. V takomto neskoršom daňovom priznaní k DPH sa identifikuje relevantný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma DPH, v súvislosti s ktorou treba vykonať akékoľvek zmeny.“

19.V hlave XII kapitole 6 sa názov oddielu 3 nahrádza takto:

„Oddiel 3

Osobitná úprava pre predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva, pre určité dodania tovaru v rámci členského štátu uskutočnené zdaniteľnou osobou neidentifikovanou na účely DPH v tomto členskom štáte alebo elektronickými rozhraniami uľahčujúcimi tieto dodania a pre služby, ktoré nezdaniteľnej osobe poskytujú zdaniteľné osoby usadené v rámci Spoločenstva, ale neusadené v členskom štáte spotreby“

20.V článku 369a sa bod 3 mení takto:

a)Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)v prípade dodania tovaru uskutočneného zdaniteľnou osobou uľahčujúcou tieto dodania v súlade s článkom 14a ods. 2, ak sa odoslanie alebo preprava dodaného tovaru začína a končí v tom istom členskom štáte, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe, tento členský štát;“;

b)Dopĺňajú sa tieto písmená d) a e):

„d) v prípade dodania tovaru v súlade s článkami 36, 37 a 39, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe, členský štát, v ktorom sa dodanie považuje za uskutočnené;

e) v prípade dodania tovaru bez odoslania alebo prepravy tovaru, alebo ak sa odoslanie dodaného tovaru začína a končí v tom istom členskom štáte, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe, tento členský štát.“

21.Článok 369b sa nahrádza takto:

„Článok 369b

Členské štáty povolia využívať túto osobitnú úpravu týmto zdaniteľným osobám:

a)zdaniteľnej osobe uskutočňujúcej predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva;

b)bez toho, aby bol dotknutý článok 14a ods. 2, na účely tejto osobitnej úpravy zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tovaru v súlade s článkom 14a ods. 2 bez odoslania alebo prepravy, alebo ak sa odoslanie alebo preprava začína a končí v tom istom členskom štáte, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe;

c)zdaniteľnej osobe neusadenej v členskom štáte spotreby, ktorá poskytuje služby nezdaniteľnej osobe;

d)zdaniteľnej osobe neidentifikovanej v členskom štáte, v ktorom tovar podlieha DPH, dodávajúcej tovar v súlade s článkami 36, 37 a 39 zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe;

e)zdaniteľnej osobe neidentifikovanej v členskom štáte, v ktorom tovar podlieha DPH, ktorá dodáva tovar bez odoslania alebo prepravy, alebo ak sa odoslanie začína a končí v tom istom členskom štáte, ktorejkoľvek z týchto osôb:

a)zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe;

b)akejkoľvek inej zdaniteľnej osobe, ak je dodanie dodaním použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov alebo starožitností, ak tovar podlieha DPH v súlade s úpravou zdaňovania prirážky stanovenou v článkoch 312 až 325.

Táto osobitná úprava sa vzťahuje na všetok takýto tovar dodávaný, resp. všetky takéto služby poskytované v Spoločenstve dotknutou zdaniteľnou osobou.“

22.Článok 369g sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Daňové priznanie k DPH obsahuje identifikačné číslo pre DPH uvedené v článku 369d a za každý členský štát spotreby celkovú hodnotu bez DPH, v náležitých prípadoch uplatniteľné sadzby DPH, v náležitých prípadoch celkovú sumu zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu a celkovú DPH splatnú v súvislosti s týmito dodaniami tovaru a poskytovaním služieb, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, pri ktorých zdaniteľná udalosť nastala počas zdaňovacieho obdobia:

a)predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva;

b)bez toho, aby bol dotknutý článok 14a ods. 2, na účely tejto osobitnej úpravy dodania tovaru v súlade s článkom 14a ods. 2, ak sa odoslanie alebo preprava tohto tovaru začína a končí v tom istom členskom štáte, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe;

c)poskytovanie služieb;

d)dodania tovaru v súlade s článkami 36, 37 a 39, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe;

e)dodania tovaru bez odoslania alebo prepravy, alebo ak sa odoslanie začína a končí v tom istom členskom štáte, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe.

Daňové priznanie k DPH musí takisto obsahovať zmeny týkajúce sa predchádzajúcich zdaňovacích období, ako sa stanovuje v odseku 4 tohto článku.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    Ak sa tovar odosiela alebo prepravuje v iných členských štátov, než je členský štát identifikácie, alebo z týchto členských štátov, daňové priznanie k DPH musí obsahovať aj celkovú hodnotu bez DPH, v náležitých prípadoch uplatniteľné sadzby DPH, v náležitých prípadoch celkovú sumu zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu a celkovú DPH splatnú v súvislosti s týmito dodaniami, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, za každý členský štát, v ktorom alebo z ktorého sa takýto tovar odosiela alebo prepravuje:

a)predaj tovaru na diaľku v rámci Spoločenstva iný než uskutočnený zdaniteľnou osobou v súlade s článkom 14a ods. 2;

b)predaj tovaru na diaľku a dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa odoslanie alebo preprava tohto tovaru začína a končí v tom istom členskom štáte, uskutočnený zdaniteľnou osobou v súlade s článkom 14a ods. 2, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe;

c)dodania tovaru v súlade s článkami 36, 37 a 39, ak sa tento tovar dodáva zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodlieha DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe;

d)dodania tovaru zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorej nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1, alebo akejkoľvek inej nezdaniteľnej osobe, ak sa odoslanie začína a končí v tom istom členskom štáte.

V súvislosti s dodaniami uvedenými v písmene a) musí daňové priznanie k DPH obsahovať aj individuálne identifikačné číslo pre DPH alebo daňové identifikačné číslo pridelené každým členským štátom, z ktorého sa takýto tovar odosiela alebo prepravuje, ak je k dispozícii.

V súvislosti s dodaniami uvedenými v písmene b) musí daňové priznanie k DPH obsahovať aj individuálne identifikačné číslo pre DPH alebo daňové identifikačné číslo pridelené každým členským štátom, z ktorého sa takýto tovar odosiela alebo prepravuje, ak je k dispozícii.

Daňové priznanie k DPH obsahuje informácie uvedené v tomto odseku rozčlenené podľa členských štátov spotreby.“;

c)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a.    Požiadavka poskytnúť informácie stanovené v odseku 2 sa vzťahuje aj na dodania tovaru bez odoslania alebo prepravy, ktoré sa uskutočňujú v inom členskom štáte, ako je členský štát identifikácie.“;

d)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Ak má zdaniteľná osoba poskytujúca služby, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, jednu alebo viac stálych prevádzkarní, ktoré sú v inom členskom štáte ako členský štát identifikácie, z ktorých poskytuje služby, v daňovom priznaní k DPH sa uvedie aj celková hodnota bez DPH, v náležitých prípadoch uplatniteľné sadzby DPH, v náležitých prípadoch celková suma zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu a celková suma splatnej DPH z týchto poskytnutých služieb za každý členský štát, v ktorom má táto osoba prevádzkareň, spolu s individuálnym identifikačným číslom pre DPH alebo daňovým identifikačným číslom danej prevádzkarne, pričom uvedené údaje sa rozčlenia podľa jednotlivých členských štátov spotreby.“;

e)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Ak po dátume, ku ktorému sa malo podať daňové priznanie k DPH v súlade s článkom 369f, treba vykonať akékoľvek zmeny tohto priznania, takéto zmeny sa zahrnú do neskoršieho priznania do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania podľa článku 369f. V takomto neskoršom daňovom priznaní k DPH sa identifikuje relevantný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma DPH, v súvislosti s ktorou treba vykonať akékoľvek zmeny.“

23.V článku 369m sa dopĺňa tento odsek 4:

„4.    Bez ohľadu na odsek 1 členské štáty vyžadujú, aby zdaniteľná osoba konajúca ako domnelý dodávateľ v súlade s článkom 14a ods. 1 využívala túto osobitnú úpravu na všetok svoj predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích území alebo tretích krajín.“

24.Článok 369p sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

„e)postavenie zdaniteľnej osoby, o ktorej sa predpokladá, že prijala a dodala tovar v súlade s článkom 14a ods. 1.“;

b)V odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno f):

„f) postavenie zdaniteľnej osoby, o ktorej sa predpokladá, že prijala a dodala tovar v súlade s článkom 14a ods. 1.“

25.Článok 369r sa mení takto:

a)V odseku 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) ak táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú tejto osobitnej úpravy, a pokiaľ využívanie tejto úpravy nie je povinné v súlade s článkom 369m ods. 4.“;

b)V odseku 3 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) ak táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú tejto osobitnej úpravy, a pokiaľ využívanie tejto úpravy nie je povinné v súlade s článkom 369m ods. 4;“;

c)Vkladá sa nový odsek 4:

„4. Ak je využívanie osobitnej úpravy povinné v súlade s článkom 369m ods. 4, členské štáty identifikácie prijmú primerané opatrenia iné ako vymazanie z identifikačného registra, ak zdaniteľná osoba opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú tejto osobitnej úpravy.“

26.V článku 369t sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.    Ak po dni, ku ktorému sa malo podať daňové priznanie k DPH v súlade s článkom 369s, treba vykonať akékoľvek zmeny tohto priznania, takéto zmeny sa zahrnú do neskoršieho priznania do troch rokov odo dňa, ku ktorému sa malo podať pôvodné daňové priznanie podľa článku 369s. V takomto neskoršom daňovom priznaní k DPH sa identifikuje relevantný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma DPH, v súvislosti s ktorou treba vykonať akékoľvek zmeny.“

27.V hlave XII kapitole 6 sa dopĺňa tento oddiel 5:

„Oddiel 5

Osobitná úprava pre premiestnenia vlastného tovaru

Článok 369xa

Na účely tohto oddielu a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.    „premiestnenie vlastného tovaru“ je premiestnenie tovaru do iného členského štátu v súlade s článkom 17 ods. 1 vrátane premiestnení podľa článku 14a ods. 3, pričom nezahŕňa premiestnenia investičného majetku vymedzeného členským štátom, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, v súlade s článkom 189 písm. a), ani tovaru, v súvislosti s ktorým v uvedenom členskom štáte neexistuje plné právo na odpočítanie dane.

2.    „členský štát identifikácie“ je členský štát, na ktorého území má zdaniteľná osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, alebo v prípade, ak táto zdaniteľná osoba nemá zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti v Spoločenstve, je ním členský štát, v ktorom má zriadenú stálu prevádzkareň.

Ak zdaniteľná osoba nemá zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti v Spoločenstve, ale má v ňom viac než jednu stálu prevádzkareň, členským štátom identifikácie je členský štát, v ktorom má táto zdaniteľná osoba stálu prevádzkareň a v prípade ktorého uvedie, že v ňom bude využívať túto osobitnú úpravu. Zdaniteľná osoba je viazaná uvedeným rozhodnutím počas dotknutého kalendárneho roku a nasledujúce dva kalendárne roky.

Ak zdaniteľná osoba nemá zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti v Spoločenstve, ani v ňom nemá stálu prevádzkareň, členským štátom identifikácie je členský štát, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru. Ak existuje viac členských štátov, v ktorých sa začína odoslanie alebo preprava tovaru, zdaniteľná osoba uvedie, ktorý z týchto členských štátov je členským štátom identifikácie. Zdaniteľná osoba je viazaná uvedeným rozhodnutím počas dotknutého kalendárneho roku a nasledujúce dva kalendárne roky.

Článok 369xb

Členské štáty povolia všetkým zdaniteľným osobám, ktoré uskutočňujú premiestnenia vlastného tovaru, využívať túto osobitnú úpravu.

Táto osobitná úprava sa vzťahuje na všetky premiestnenia vlastného tovaru uskutočnené zdaniteľnou osobou registrovanou pre túto úpravu.

Článok 369xc

Zdaniteľná osoba oznámi členskému štátu identifikácie začatie a ukončenie vykonávania svojej zdaniteľnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto osobitná úprava, alebo zmenu tejto činnosti takým spôsobom, že táto zdaniteľná osoba už viac nespĺňa podmienky potrebné na využívanie tejto osobitnej úpravy. Táto zdaniteľná osoba oznámi tieto informácie elektronicky.

Článok 369xd

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, sa v súvislosti so zdaniteľnými transakciami uskutočnenými v rámci tejto úpravy identifikuje na účely DPH iba v členskom štáte identifikácie. Na tento účel členský štát použije individuálne identifikačné číslo pre DPH, ktoré pridelil zdaniteľnej osobe v súvislosti s jej povinnosťami v rámci vnútorného systému.

Článok 369xe

Členský štát identifikácie vylúči zdaniteľnú osobu z osobitnej úpravy v každom z týchto prípadov:

a)ak mu táto zdaniteľná osoba oznámi, že už ďalej neuskutočňuje premiestnenia vlastného tovaru, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava;

b)ak možno inak predpokladať, že táto zdaniteľná osoba ukončila zdaniteľnú činnosť, na ktorú sa vzťahuje táto osobitná úprava;

c)ak táto zdaniteľná osoba už nespĺňa podmienky potrebné na využívanie tejto osobitnej úpravy;

d)ak táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú tejto osobitnej úpravy.

Článok 369xf

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, podáva elektronicky členskému štátu identifikácie daňové priznanie k DPH za každý mesiac bez ohľadu na to, či uskutočnila premiestnenia tovaru, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava. Daňové priznanie k DPH sa podáva do konca mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Článok 369xg

1.    Daňové priznanie k DPH obsahuje identifikačné číslo pre DPH uvedené v článku 369xd a za každý členský štát, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, celkovú hodnotu bez DPH premiestnení tovaru, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava a pri ktorých zdaniteľná udalosť nastala počas zdaňovacieho obdobia.

Daňové priznanie k DPH musí takisto obsahovať zmeny týkajúce sa predchádzajúcich zdaňovacích období, ako sa stanovuje v odseku 3 tohto článku.

2.    Ak sa tovar odosiela alebo prepravuje z iného členského štátu, než je členský štát identifikácie, daňové priznanie k DPH musí obsahovať aj celkovú hodnotu bez DPH premiestnení tovaru, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, za každý členský štát, z ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje.

Daňové priznanie k DPH musí obsahovať aj individuálne identifikačné číslo pre DPH alebo daňové identifikačné číslo pridelené každým členským štátom, z ktorého sa takýto tovar odosiela alebo prepravuje, ak je k dispozícii. Daňové priznanie k DPH obsahuje informácie uvedené v tomto odseku rozčlenené podľa členských štátov, do ktorých sa tovar odosiela alebo prepravuje.

3.    Ak po dni, ku ktorému sa malo podať daňové priznanie k DPH v súlade s článkom 369xf, treba vykonať akékoľvek zmeny tohto priznania, takéto zmeny sa zahrnú do neskoršieho priznania do troch rokov odo dňa, ku ktorému sa malo podať pôvodné daňové priznanie podľa článku 369xf. V takomto neskoršom daňovom priznaní k DPH sa identifikuje relevantný členský štát, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, zdaňovacie obdobie a základ dane, v súvislosti s ktorým treba vykonať akékoľvek zmeny.

Článok 369xh

1.    Daňové priznanie k DPH sa vyhotovuje v eurách.

Členské štáty, ktoré neprijali euro, môžu požadovať, aby sa daňové priznanie k DPH vyhotovovalo v ich národnej mene.

Ak sa dodania tovaru uskutočnili v iných menách, zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, použije pri vypĺňaní daňového priznania k DPH výmenný kurz platný v posledný deň zdaňovacieho obdobia.

2.    Prepočet sa vykoná podľa výmenných kurzov uverejnených Európskou centrálnou bankou pre uvedený deň, alebo ak v tento deň neboli tieto kurzy uverejnené, podľa výmenných kurzov uverejnených v nasledujúci deň.

Článok 369xi

Na účely tejto osobitnej úpravy je nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, oslobodené od dane.

Článok 369xj

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, nemôže v súvislosti so svojimi zdaniteľnými činnosťami, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava, priznať v daňovom priznaní k DPH pre túto úpravu odpočítateľnú DPH podľa článku 168 tejto smernice v členských štátoch, do ktorých alebo z ktorých sa tovar odosiela alebo prepravuje. Bez ohľadu na článok 1 bod 1 smernice 86/560/EHS, článok 2 bod 1, článok 3 a článok 8 ods. 1 písm. e) smernice 2008/9/ES sa dotknutej zdaniteľnej osobe vráti daň v súlade s uvedenými smernicami. Článok 2 ods. 2 a 3 a článok 4 ods. 2 smernice 86/560/EHS sa neuplatňujú na vrátenie dane v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje táto osobitná úprava.

Ak sa od zdaniteľnej osoby, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, vyžaduje, aby bola registrovaná v členskom štáte v súvislosti s činnosťami, na ktoré sa táto osobitná úprava nevzťahuje, v daňovom priznaní k DPH, ktoré sa má podať v súlade s článkom 250 tejto smernice, táto osoba odpočíta DPH, ktorá vznikla v tomto členskom štáte, za tovar, ktorý jej bol dodaný, alebo za služby, ktoré jej boli poskytnuté, v tomto členskom štáte.

Článok 369xk

1.    Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, uchováva záznamy o premiestneniach vlastného tovaru, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava. Uvedené záznamy musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili správcom dane členských štátov, do ktorého a z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, overiť správnosť daňového priznania k DPH.

2.    Záznamy uvedené v odseku 1 sa musia na základe žiadosti elektronicky sprístupniť členskému štátu, do ktorého a z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, a členskému štátu identifikácie.

Tieto záznamy sa uchovávajú počas obdobia piatich rokov od 31. decembra roka, v ktorom sa premiestnenie vlastného tovaru uskutočnilo.“

Článok 3

Zmeny smernice 2006/112/ES s účinnosťou od 1. januára 2026

Smernica 2006/112/ES sa mení takto:

1.V článku 243 sa vypúšťa odsek 3.

2.V článku 262 sa vypúšťa odsek 2.

Článok 4

Zmeny smernice 2006/112/ES s účinnosťou od 1. januára 2028

Smernica 2006/112/ES sa mení takto:

1.V článku 42 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)nadobúdateľ tovaru splnil povinnosti stanovené v článku 265, ktoré sa týkajú zasielania údajov o nadobudnutiach v rámci Spoločenstva.“

2.V článku 138 sa odsek 1a nahrádza takto:

„1a.    Oslobodenie od dane stanovené v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje, ak dodávateľ nesplnil povinnosť stanovenú v článkoch 262 a 263 oznámiť údaje o transakciách v rámci Spoločenstva alebo ak zaslané údaje neobsahujú správne informácie o tomto dodaní, ako sa vyžaduje v článku 264, s výnimkou prípadu, keď dodávateľ dokáže náležite odôvodniť akékoľvek nedostatky k spokojnosti príslušných orgánov.“

3.Článok 218 sa nahrádza takto:

„Na účely tejto smernice sa faktúry vyhotovujú v štruktúrovanom elektronickom formáte. Členské štáty však môžu akceptovať doklady vyhotovené na papieri alebo v iných formátoch ako faktúry za transakcie, na ktoré sa nevzťahujú oznamovacie povinnosti stanovené v hlave XI kapitole 6. Členské štáty umožnia vyhotovovanie elektronických faktúr, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ. Vyhotovovanie elektronických faktúr zdaniteľnými osobami a ich zasielanie nesmie byť podmienené predchádzajúcim povinným povolením alebo overením zo strany správcu dane.“

4.V článku 222 sa prvý odsek nahrádza takto:

„V prípade dodaní tovaru uskutočnených v súlade s podmienkami uvedenými v článku 138 alebo v prípade dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb, za ktoré je povinný platiť DPH nadobúdateľ alebo odberateľ podľa článkov 194 a 196, sa faktúra vyhotoví najneskôr do dvoch pracovných dní po vzniku zdaniteľnej udalosti.“

5.Článok 223 sa vypúšťa.

6.V článku 226 sa dopĺňajú tieto body 16, 17 a 18:

„16.v prípade opravnej faktúry poradové číslo, ktoré identifikuje opravenú faktúru, ako sa uvádza v bode 2;

17.číslo IBAN bankového účtu poskytovateľa alebo dodávateľa, na ktorý bude pripísaná platba za faktúru. Ak číslo IBAN nie je k dispozícii, akýkoľvek iný identifikátor, ktorý jednoznačne identifikuje bankový účet, na ktorý bude platba za faktúru pripísaná;

18.dátum, ku ktorému je splatná platba za dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, alebo, ak sú dohodnuté čiastkové platby, dátum a suma každej platby.“

7.V hlave XI sa názov kapitoly 6 nahrádza takto:

„KAPITOLA 6

Požiadavky na digitálne oznamovanie“.

8.V hlave XI kapitole 6 sa vkladá tento názov oddielu 1:

„Oddiel 1

Požiadavky na digitálne oznamovanie cezhraničných dodaní tovaru a poskytnutí služieb za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami“.

9.Článok 262 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„Každá zdaniteľná osoba identifikovaná na účely DPH predloží členskému štátu, v ktorom je usadená alebo identifikovaná na účely DPH, tieto údaje o každom dodaní a premiestnení tovaru uskutočnenom v súlade s článkom 138, o každom nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva v súlade s článkom 20 a o každom poskytnutí služby, ktoré je zdaniteľné v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom je poskytovateľ usadený:“.

10.Článok 263 sa nahrádza takto:

„Článok 263

1. Údaje uvedené v článku 262 ods. 1 sa zašlú za každú jednotlivú transakciu uskutočnenú zdaniteľnou osobou najneskôr do dvoch pracovných dní od vyhotovenia faktúry alebo odo dňa, keď mala byť faktúra vyhotovená, ak si zdaniteľná osoba nesplní povinnosť vyhotoviť faktúru. Údaje zasiela zdaniteľná osoba alebo tretia strana na účet tejto zdaniteľnej osoby. Členské štáty stanovia elektronické prostriedky na predkladanie takýchto údajov.

Členské štáty umožnia zasielanie údajov z elektronických faktúr, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ.

Členské štáty môžu povoliť zasielanie údajov z elektronických faktúr, pri ktorých sa používajú iné formáty údajov, ktoré zabezpečia interoperabilitu s európskou normou pre elektronickú fakturáciu.

2. Jednotná elektronická správa pre poskytovanie údajov uvedených v odseku 1 sa určí v súlade s postupom stanoveným v článku 58 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 904/2010.“

11.Článok 264 sa nahrádza takto:

„Článok 264

Údaje zasielané v súlade s článkom 263 obsahujú všetky tieto údaje:

a)informácie uvedené v článku 226 bodoch 1 až 4, bode 6, bodoch 8 až 11a, a bodoch 16, 17 a 18;

b)pokiaľ ide o dodania tovaru, ktoré spočívajú v premiestneniach do iného členského štátu, ako sa uvádza v článku 138 ods. 2 písm. c), celkovú hodnotu dodaného tovaru určenú v súlade s článkom 76.“

12.Článok 265 sa nahrádza takto:

„Článok 265

V prípade nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva uvedených v článku 42, zdaniteľná osoba identifikovaná na účely DPH v členskom štáte, ktorý jej pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým táto osoba tovar nadobudla, uvedie v údajoch, ktoré sa majú zaslať, tieto informácie:

a)identifikačné číslo pre DPH tejto osoby v uvedenom členskom štáte, pod ktorým sa uskutočnilo nadobudnutie a následné dodanie tovaru;

b)identifikačné číslo pre DPH v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, odberateľa následného dodania, ktoré uskutočnila zdaniteľná osoba;

c)hodnotu bez DPH každého dodania tovaru uskutočneného zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.“

13.Článok 266 sa vypúšťa.

14.Článok 267 sa nahrádza takto:

„Článok 267

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby si osoby, ktoré sa v súlade s článkom 194 alebo článkom 204 považujú za osoby povinné platiť DPH namiesto zdaniteľnej osoby, ktorá nie je usadená na ich území, plnili povinnosť predkladať údaje, ktorá je stanovená v tejto kapitole.“

15.Článok 268 sa nahrádza takto:

„Článok 268

Členské štáty vyžadujú, aby zdaniteľné osoby, ktoré na ich území uskutočňujú nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva alebo transakcie považované za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 21 alebo 22, predkladali údaje o týchto transakciách, ako sa stanovuje v tejto kapitole.“

16.Články 269, 270 a 271 sa vypúšťajú.

17.V hlave XI kapitole 6 sa vkladá tento oddiel 2:

„Oddiel 2 
Požiadavky na digitálne oznamovanie pri dodaniach tovaru a poskytnutiach služieb za protihodnotu uskutočnených medzi zdaniteľnými osobami na území jedného členského štátu

Článok 271a

1.    Členské štáty môžu vyžadovať, aby zdaniteľné osoby identifikované na účely DPH na ich území elektronicky zasielali správcom dane týchto členských štátov údaje o dodaniach tovaru a poskytnutiach služieb za protihodnotu iným zdaniteľným osobám na ich území.

2.    Členské štáty môžu vyžadovať, aby zdaniteľné osoby identifikované na účely DPH na ich území elektronicky zasielali správcom dane týchto členských štátov údaje o iných zdaniteľných transakciách, než sú transakcie uvedené v odseku 1 tohto článku a v článku 262.

Článok 271b

Ak členský štát požaduje zaslanie údajov podľa článku 271a, zašle zdaniteľná osoba alebo tretia strana na účet zdaniteľnej osoby dané údaje za každú jednotlivú transakciu najneskôr do dvoch pracovných dní od vyhotovenia faktúry alebo odo dňa, keď mala byť faktúra vyhotovená, ak si zdaniteľná osoba nesplní povinnosť vyhotoviť faktúru. Členské štáty umožnia zasielanie údajov z elektronických faktúr, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom syntaxí podľa smernice 2014/55/EÚ.

Členské štáty môžu povoliť zasielanie údajov z elektronických faktúr, pri ktorých sa používajú iné formáty údajov.

Článok 271c

Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi najneskôr do 31. marca 2033 predloží Rade správu o fungovaní vnútroštátnych požiadaviek na oznamovanie stanovených v tomto oddiele. V tejto správe Komisia posúdi potrebu ďalších harmonizačných opatrení a ak to bude považovať za potrebné, predloží vhodný návrh takýchto opatrení.“

18.Článok 273 sa nahrádza takto:

„Článok 273

Členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.

Možnosť ustanovená v prvom odseku sa nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie nad rámec tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3, ani na uloženie ďalších oznamovacích povinností nad rámec tých, ktoré sú stanovené v hlave XI kapitole 6.“

Článok 5

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr 31. decembra 2023 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 tejto smernice. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2024.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr 31. decembra 2024 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 tejto smernice.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2025.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr 31. decembra 2025 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 tejto smernice.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2026.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr 31. decembra 2027 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 4 tejto smernice.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2028.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

5. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    Eurostat: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Tax_revenue_statistics .

(2)    Výpadok príjmov z DPH predstavuje celkový rozdiel medzi očakávaným príjmom z DPH na základe právnych predpisov v oblasti DPH a doplňujúcich predpisov a skutočne vybranou sumou:    
https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/vat/vat-gap_en .

(3)    Europol: https://www.europol.europa.eu/crime-areas-and-statistics/crime-areas/economic-crime/mtic-missing-trader-intra-community-fraud .

(4)    COM(2020) 312 final.

(5)    COM(2021) 645 final (bod 20 prílohy II).

(6)    Uveďte odkaz, keď bude k dispozícii.

(7)    Uveďte odkaz, keď bude k dispozícii.

(8)    Závery Rady o spravodlivom a účinnom zdaňovaní v čase oživenia hospodárstva, o daňových výzvach spojených s digitalizáciou a o dobrej správe daňových záležitostí v EÚ a mimo nej (FISC 226 ECOFIN 1097, dok. 13350/20 ).

(9)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH [2016/2033(INI)]; uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov EÚ [2018/2747(RSP)].

(10)    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2022 o vykonávaní šiestej smernice o DPH: čo chýba na zníženie výpadku príjmov z DPH v EÚ? [2020/2263(INI)].

(11)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o spravodlivom a jednoduchom zdaňovaní na podporu stratégie obnovy [P9_TA(2022)0082].

(12)    Oznamovacie povinnosti týkajúce sa DPH sa vzťahujú na povinnosť podnikov registrovaných pre DPH pravidelne nahlasovať daňovému orgánu svoje transakcie, aby bolo možné monitorovať výber DPH.

(13)    V tejto súvislosti sa pojem „platformové hospodárstvo“ vzťahuje na poskytovanie služieb prostredníctvom platformy.

(14)     https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/vat/vat-e-commerce_en .

(15)    Členské štáty nemajú k dispozícii žiadnu výslovnú možnosť zaviesť požiadavky na povinnú elektronickú fakturáciu ako prostriedok zabezpečenia správneho výberu DPH a predchádzania podvodom v oblasti DPH. Smernica o DPH podmieňuje používanie elektronických faktúr súhlasom príjemcu, a to v článku 232; od tohto ustanovenia sa nemožno odchýliť prostredníctvom článku 273, ktorý umožňuje členským štátom zaviesť ďalšie povinnosti pre daňovníkov s cieľom zabezpečiť správny výber DPH a zabrániť podvodom v oblasti DPH. Ak si teda členský štát želá zaviesť požiadavky na povinnú elektronickú fakturáciu, musí požiadať o výnimku zo smernice podľa článku 395, ktorá podlieha jednomyseľnému súhlasu Rady na základe návrhu Komisie.

(16)    V rámci štúdie o DPH v digitálnom veku sa vykonala ekonometrická analýza, ktorej cieľom bolo vypracovať odhad toho, či požiadavky na digitálne oznamovanie zlepšili dodržiavanie predpisov DPH, teda či sa znížil výpadok príjmov z DPH a zvýšili príjmy z DPH. Účinky požiadaviek na digitálne oznamovanie sa odhadujú na dvoch závislých premenných: výpadok príjmov z DPH a efektívnosť DPH. Všetky podrobnosti o špecifikáciách modelu a výsledky sú k dispozícii v prílohe 4 k správe o posúdení vplyvu, ktorá je súčasťou tohto návrhu [pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2022) 393].

(17)    Zhrnutie verejných konzultácií sa nachádza na tomto odkaze: DPH v digitálnom veku (europa.eu) .

(18)    Vo viacerých členských štátoch sa v súčasnosti uplatňujú rôzne typy požiadaviek na digitálne oznamovanie: elektronická fakturácia na základe schvaľovania (Taliansko), oznamovanie v reálnom čase (Maďarsko, Španielsko), oznamovanie SAF-T (Litva, Poľsko, Portugalsko), výkazy DPH (Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Slovenská republika) a niektoré členské štáty verejne oznámili pripravované požiadavky na oznamovanie (Francúzsko, Grécko, Rumunsko).

(19)    Na základe odhadov Eurostatu je v Únii približne 210 000 nadnárodných spoločností, z ktorých 85 % má ústredie v Únii a zvyšok kontrolujú zahraničné subjekty.

(20)    Tieto náklady vyplývajú najmä zo značných nákladov na zriadenie, najmä v krajinách s komplexnejšími požiadavkami na digitálne oznamovanie. Na dosiahnutie súladu možno očakávať, že malá nadnárodná spoločnosť investuje približne 10 000 EUR do požiadaviek na oznamovanie SAF-T, 25 000 EUR do požiadaviek na oznamovanie v reálnom čase a viac ako 50 000 EUR do elektronickej fakturácie. V prípade veľkých nadnárodných spoločností dosahujú číselné hodnoty až 50 000 EUR v prípade požiadaviek na oznamovanie SAF-T, 200 000 EUR v prípade požiadaviek na oznamovanie v reálnom čase a 500 000 EUR v prípade elektronickej fakturácie.

(21)    Keď podnik predáva tovar alebo služby podniku v inom členskom štáte, je povinný podať svojmu členskému štátu súhrnný výkaz, v ktorom uvedie podnik, ktorému dodal tovar alebo poskytol služby, a celkovú sumu dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb tomuto podniku. Tieto informácie členské štáty zdieľajú a používajú ich na zabezpečenie súladu.

(22)    V roku 1993 boli zavedením vnútorného trhu zrušené hraničné kontroly, ktoré boli nahradené oznamovacími povinnosťami o dodaniach v rámci Spoločenstva formou pravidelných súhrnných výkazov na účely DPH (súhrnný výkaz je jednoduchý formulár, ktorý mesačne/štvrťročne podávajú obchodníci popri svojom daňovom priznaní k DPH na účely priznania dodaného tovaru a poskytnutých služieb obchodníkom v iných členských štátoch, ktorý obsahuje identifikačné číslo pre DPH zákazníkov a súhrnnú hodnotu dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb na jedného zákazníka počas daného obdobia). Tieto súhrnné výkazy sú uložené v národných databázach DPH. Tieto databázy sú následne prepojené prostredníctvom elektronického rozhrania nazývaného VIES (systém výmeny informácií o DPH), pričom Komisia riadi komunikačné spojenia medzi členskými štátmi a vnútroštátne aplikácie VIES vyvíjajú členské štáty. Daňové správy pristupujú k informáciám VIES na účely kontroly, zatiaľ čo hospodárske subjekty používajú modul VIES nazývaný „VIES-on-the-web“ (VoW) na kontrolu platnosti identifikačného čísla pre DPH svojich klientov registrovaných v Európskej únii pre cezhraničné transakcie s tovarom alebo službami.

(23)     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní .

(24)    „Platformové hospodárstvo“ sa používa na opis viacstranného modelu transakcií, do ktorého sú zapojené tri alebo viac strán. V týchto transakciách online platforma pomáha spojiť dve alebo viaceré rozličné, ale vzájomne závislé skupiny používateľov. Pri týchto interakciách môže jedna zo strán platformy (poskytovatelia alebo pôvodní poskytovatelia, resp. dodávatelia alebo pôvodní dodávatelia) ponúkať služby druhej strane (spotrebiteľovi) za peňažnú protihodnotu. Platforma si zvyčajne účtuje poplatok za pomoc pri transakcii.

(25)    Podľa článku 9 smernice o DPH a jej ustálenej judikatúry má pojem „ekonomická činnosť“ veľmi široký význam. Pojem „nezávislosť“ však znamená, že zamestnanci sa nepovažujú za zdaniteľné osoby.

(26)    Schopnosť budovať siete, prostredníctvom ktorých každý ďalší používateľ zlepší skúsenosť všetkých existujúcich používateľov; zvýšený počet ľudí alebo účastníkov zvyšuje hodnotu tovaru alebo služby.

(27)     https://ipropertymanagement.com/research/airbnb-statistics .

(28)    VAT in the Digital Age (DPH v digitálnom veku), záverečná správa (zväzok I – III); osobitná zmluva č. 7, ktorou sa plní rámcová zmluva č. TAXUD/2019/CC/150.

(29)    Hodnota tohto ekosystému je 38,2 miliardy EUR a 43,2 miliardy EUR ročne.

(30)    V tabuľke 25 v štúdii o DPH v digitálnom veku (časť II) sa uvádza, že 44 % respondentov považovalo rozdielne uplatňovanie pravidiel v oblasti DPH členskými štátmi za problém.

(31)    Miestom poskytovania služby poskytovanej elektronicky nezdaniteľnej osobe je miesto, kde je usadený zákazník, zatiaľ čo miestom poskytovania sprostredkovateľskej služby nezdaniteľnej osobe je miesto, kde sa poskytuje pôvodná transakcia, čo by napríklad v prípade služieb týkajúcich sa nehnuteľného majetku bolo miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť.

(32)    Článok 242a smernice o DPH.

(33)    Pozri bod 3 ďalej.

(34)    Závery Rady o vykonávaní balíka opatrení v oblasti DPH pre elektronický obchod, ST 7104/22 z 15. marca 2022.

(35)    Pracovný program Komisie na rok 2022, príloha II: Iniciatívy REFIT, pododdiel Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí (č. 20).

(36)    COM(2018) 329 final.

(37)    V existujúcom systéme sa neúčtuje DPH pri cezhraničných transakciách, na rozdiel od transakcií uskutočňovaných na vnútroštátnej úrovni, čo zdaniteľným osobám umožňuje nakupovať tovar bez DPH v rámci jednotného trhu, čím sa prerušuje reťaz rozdelených platieb a vzniká stimul pre podvody.

(38)    Tento systém by sa neskôr rozšíril aj na služby.

(39)     Smernica Rady (EÚ) 2025/285 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky .

(40)    V plánoch obnovy a odolnosti členských štátov sa počíta so širokým súborom reforiem zameraných na zlepšenie podnikateľského prostredia a uprednostnenie prijímania digitálnych a zelených technológií. Tieto reformy sú doplnené významným úsilím o digitalizáciu daňových správ ako strategického sektora verejnej správy. {Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2022 [COM(2021) 740 final]}.

(41)    Článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

(42)    https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/political-guidelines-next-commission_en_0.pdf.

(43)    Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2021 (pozri stranu 13): https://ec.europa.eu/info/system/files/economy-finance/2022_european_semester_annual_sustainable_growth_survey.pdf .

(44)    V plánoch obnovy a odolnosti členských štátov sa počíta so širokým súborom reforiem zameraných na zlepšenie podnikateľského prostredia a uprednostnenie prijímania digitálnych a zelených technológií. Tieto reformy dopĺňajú dôležité snahy o digitalizáciu daňových správ ako strategického sektora verejnej správy. {Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2022 [COM(2021) 740 final]}.

(45)    Očakáva sa, že navrhovaná smernica prinesie právnu istotu, pokiaľ ide o zamestnanecký štatút osôb pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, zlepší ich pracovné podmienky (vrátane samostatne zárobkovo činných osôb podliehajúcich algoritmickému riadeniu) a zvýši transparentnosť a sledovateľnosť práce v rámci platforiem vrátane cezhraničných situácií.

(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.

(47)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Posunutie colnej únie na ďalšiu úroveň: akčný plán, Brusel, 28. 9. 2020 [ customs-action-plan-2020_en.pdf (europa.eu) ].

(48)     Komisia zisťuje názory na pripravovanú colnú reformu EÚ (europa.eu) .

(49)    Konferencia o budúcnosti Európy – správa o konečnom výsledku, máj 2022, návrh 16, opatrenia 1 – 3. Konferencia o budúcnosti Európy sa konala v čase od apríla 2021 do mája 2022. Išlo o jedinečnú realizáciu deliberatívnej demokracie na celoeurópskej úrovni pod vedením občanov, pričom sa do tohto podujatia zapojili tisícky európskych občanov, ako aj politickí aktéri, sociálni partneri, zástupcovia občianskej spoločnosti a kľúčové zainteresované strany.

(50)    VAT in the Digital Age (DPH v digitálnom veku), záverečná správa (zväzok IV Konzultácie); osobitná zmluva č. 7, ktorou sa plní rámcová zmluva č. TAXUD/2019/CC/150.

(51)    VAT in the Digital Age (DPH v digitálnom veku), záverečná správa (zväzok I – III); osobitná zmluva č. 7, ktorou sa plní rámcová zmluva č. TAXUD/2019/CC/150.

(52)     https://sdgs.un.org/goals .

(53)    Pracovný program Komisie na rok 2022, príloha II: Iniciatívy REFIT, pododdiel Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí (č. 20).

(54)     2022_annual_work_programme_-_fit_for_future_platform_en.pdf (europa.eu) .

(55)    Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1870 zo 16. októbra 2017 o uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ.

(56)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posúdení pravidiel fakturácie stanovených v smernici 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty [COM(2020) 47].

(57)    Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty.

(58)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(59)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(60)    Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(61)    Výpadok príjmov z DPH predstavuje celkový rozdiel medzi očakávaným príjmom z DPH na základe právnych predpisov v oblasti DPH a doplňujúcich predpisov a skutočne vybranou sumou: 
https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/vat/vat-gap_en .

(62)    Europol: https://www.europol.europa.eu/crime-areas-and-statistics/crime-areas/economic-crime/mtic-missing-trader-intra-community-fraud .

(63)    Európsky dvor audítorov:  https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_24/SR_VAT_FRAUD_SK.pdf .

(64)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ L 133, 6.5.2014, s. 1).

(65)    Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1870 zo 16. októbra 2017 o uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ (Ú. v. EÚ L 266, 17.10.2017, s. 19).

(66)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1 – 102).

(67)    Smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 7).

(68)    Smernica Rady (EÚ) 2019/1995 z 21. novembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa predaja tovaru na diaľku a určitých domácich dodaní tovaru.

(69)    Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022, s. 1).

(70)    Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020, s. 13).

(71)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(72)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).

(73)    Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.