EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 12. 2022
COM(2022) 698 final
2022/0404(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
z [xxxx],
ktorou sa menia smernice 2009/65/EÚ, 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o zaobchádzanie s rizikom koncentrácie voči centrálnym protistranám a s rizikom protistrany pri centrálne zúčtovávaných transakciách s derivátmi
(Text s významom pre EHP)
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Tento návrh je súčasťou iniciatívy zameranej na zaistenie toho, aby mala EÚ bezpečný, silný a konkurencieschopný centrálny ekosystém zúčtovania, s cieľom podporiť tak úniu kapitálových trhov a posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Silné a bezpečné centrálne protistrany (CCP) zvyšujú dôveru vo finančný systém a výrazne podporujú likviditu kľúčových trhov. Bezpečný, silný a konkurencieschopný centrálny ekosystém zúčtovania je základným predpokladom pre jeho ďalší rast. Ekosystém centrálneho zúčtovania EÚ by mal umožniť spoločnostiam z EÚ efektívne a bezpečne hedžovať riziká a zároveň si zaistiť rozsiahlejšiu finančnú stabilitu. Prostredníctvom centrálneho zúčtovania sa tak podporí hospodárstvo EÚ. Vďaka konkurencieschopnému a efektívnemu centrálnemu ekosystému zúčtovania EÚ sa zvýšia zúčtovacie činnosti, no zúčtovanie so sebou prináša aj riziká, keďže transakcie sú centralizované len v niekoľkých centrálnych protistranách, ktoré tak získavajú z hľadiska finančného systému veľký význam. Tieto riziká preto musia byť vhodným spôsobom riadené centrálnymi protistranami, ktoré musia byť naďalej pod dôkladným dohľadom na vnútroštátnej úrovni aj na širšej úrovni EÚ.
Od roku 2017 sa navyše opakovane objavujú obavy v súvislosti s pretrvávajúcimi rizikami pre finančnú stabilitu EÚ, ktoré vyplývajú z nadmernej koncentrácie zúčtovania v niektorých centrálnych protistranách z tretích krajín, a to najmä v stresovom scenári. Môže dôjsť k vysoko rizikovým, aj keď málo pravdepodobným udalostiam, pričom EÚ na ne musí byť pripravená. 1 Hoci centrálne protistrany z EÚ sa v priebehu tohto vývoja všeobecne ukázali byť odolné, zo skúsenosti vyplýva, že centrálny ekosystém zúčtovania možno posilniť v prospech zvýšenia finančnej stability. Otvorená strategická autonómia však znamená aj to, že sa EÚ potrebuje chrániť pred rizikami pre finančnú stabilitu, ktoré môžu vzniknúť, keď sú účastníci trhu z EÚ nadmerne závislí od subjektov z tretích krajín, keďže to môže byť zdrojom zraniteľnosti. Iniciatíva, ktorej súčasťou je tento návrh, sa v záujme prekonania tejto situácie usiluje zvýšiť likviditu v centrálnych protistranách z EÚ, vybudovať kapacitu EÚ na centrálne zúčtovanie a znížiť riziká, ktoré pre finančnú stabilitu EÚ predstavujú nadmerné expozície voči centrálnym protistranám z tretích krajín. Preto sa v rámci tejto iniciatívy okrem iného vyžaduje, aby všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, mali aktívne účty v centrálnych protistranách z EÚ na zúčtovanie aspoň určitej časti služieb, ktoré ESMA identifikoval ako služby s podstatným systémovým významom pre finančnú stabilitu EÚ.
Zatiaľ čo väčšia časť legislatívnych opatrení na prijatie tohto balíka sa uvádza v návrhu nariadenia vypracovanom Komisiou, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 2 (EMIR), takzvanom preskúmaní „EMIR 3“, súčasný návrh zahŕňa úpravy smernice 2013/36/EÚ 3 (smernica o kapitálových požiadavkách alebo „CRD“), smernice (EÚ) 2019/2034 4 (smernica o investičných spoločnostiach alebo „IFD“) a smernice 2009/65/EÚ 5 (smernica o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov alebo „smernica o PKIPCP“), ktoré sú potrebné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov preskúmania nariadenia EMIR 3, ako aj na zaistenie koherencie. Oba návrhy je preto potrebné čítať spoločne.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Iniciatíva, ktorej súčasťou je tento návrh, súvisí s ďalšími politikami EÚ a súčasnými iniciatívami a je s nimi v súlade, pričom ich cieľom je: i) podporiť úniu kapitálových trhov 6 ; ii) posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ 7 a iii) zvýšiť efektívnosť a účinnosť dohľadu na úrovni EÚ.
V tomto návrhu sa predstavujú obmedzené zmeny smernice o kapitálových požiadavkách a smernice o investičných spoločnostiach s cieľom povzbudiť inštitúcie, investičné spoločnosti, ako aj ich príslušné orgány, aby systematicky riešili akékoľvek riziko nadmernej koncentrácie, ktoré môže vzniknúť v dôsledku ich expozície voči centrálnym protistranám, najmä systémovo významným centrálnym protistranám z tretích krajín (ďalej len „centrálne protistrany Tier 2“) ponúkajúcim služby, ktoré ESMA označil ako služby s podstatným systémovým významom, čo odráža širší politický cieľ otvorenej strategickej autonómie v makroekonomickej a finančnej oblasti, a to okrem iného ďalším rozvojom infraštruktúr finančného trhu EÚ a zvyšovaním ich odolnosti. Zvýšená miera centrálneho zúčtovania v centrálnych protistranách z EÚ zároveň prispeje k efektívnejším poobchodným opatreniam, ktoré sú základnými kameňmi silnej únie kapitálových trhov. Týmto návrhom sa zároveň mení smernica o PKIPCP s cieľom odstrániť limity rizika protistrany pre všetky transakcie s derivátmi, ktoré sa centrálne zúčtovávajú v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie alebo ktorá bola uznaná podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, čím vzniknú rovnaké podmienky pre deriváty obchodované na burze a mimoburzové deriváty a lepšie sa zohľadní skutočnosť, že centrálne protistrany pri transakciách s derivátmi znižujú mieru rizika.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Túto iniciatívu treba vnímať v kontexte všeobecnejšieho programu Komisie zameraného na zvyšovanie bezpečnosti, spoľahlivosti, efektivity a konkurencieschopnosti trhov EÚ, čo sa zohľadňuje v iniciatívach v oblasti únie kapitálových trhov a otvorenej strategickej autonómie. Bezpečné, účinné a konkurencieschopné poobchodné opatrenia, najmä centrálne zúčtovanie, sú kľúčovým prvkom silných kapitálových trhov. Plne funkčný a integrovaný kapitálový trh umožní hospodárstvu EÚ rásť udržateľným spôsobom a byť konkurencieschopnejše, a to v súlade so strategickou prioritou Komisie, ktorou je hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, so zameraním na vytvorenie správnych podmienok na tvorbu pracovných miest, rast a investície.
Predmetná iniciatíva nemá žiadne priame a/alebo identifikovateľné vplyvy, ktoré by viedli k výraznému narušeniu alebo ovplyvnili súlad s cieľmi klimatickej neutrality a povinnosťami vyplývajúcimi z európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 8 .
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
V smernici o kapitálových požiadavkách, smernici o investičných spoločnostiach a smernici o PKIPCP sa stanovuje regulačný rámec a rámec dohľadu pre úverové inštitúcie, investičné firmy a PKIPCP, ktoré môžu využívať služby ponúkané centrálnymi protistranami z EÚ a tretích krajín. Právnym základom pre tieto smernice bol článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), keďže ich cieľom bola koordinácia ustanovení týkajúcich sa začatia a vykonávania činností úverových inštitúcií, investičných firiem a PKIPCP. Keďže v rámci tejto iniciatívy sa navrhujú ďalšie politické opatrenia, aby sa zaistilo dosiahnutie týchto cieľov, súvisiaci legislatívny návrh by sa prijal na rovnakom právnom základe.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Tento návrh je súčasťou legislatívneho balíka zameraného na zvýšenie atraktívnosti centrálnych protistrán z EÚ tým, že sa uľahčí ich schopnosť prinášať na trh nové produkty, znížia sa náklady na dodržiavanie predpisov a posilní sa dohľad centrálnych protistrán z EÚ na úrovni EÚ. Opatrenie EÚ sa bude zameriavať aj na riešenie nadmernej závislosti EÚ od centrálnych protistrán Tier 2 z tretích krajín s cieľom znížiť riziká ohrozujúce finančnú stabilitu EÚ. Bezpečný, spoľahlivý, efektívny a konkurencieschopný trh pre služby centrálneho zúčtovania prispieva k väčšej efektivite a likvidite trhov v EÚ a je nevyhnutný pre dobré fungovanie únie kapitálových trhov.
Týmto návrhom sa mení najmä smernica o kapitálových požiadavkách a smernica o investičných spoločnostiach s cieľom povzbudiť inštitúcie, investičné spoločnosti, ako aj ich príslušné orgány, aby systematicky riešili akékoľvek riziká nadmernej koncentrácie, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku ich expozície voči centrálnym protistranám, najmä centrálnym protistranám Tier 2, a zohľadniť širší politický cieľ bezpečnejšieho, silnejšieho a konkurencieschopnejšieho ekosystému centrálneho zúčtovania v EÚ. Týmto návrhom sa zároveň mení smernica o PKIPCP s cieľom odstrániť limity rizika protistrany pre všetky transakcie s derivátmi, ktoré sa centrálne zúčtovávajú v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie alebo ktorá bola uznaná podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, čím vzniknú rovnaké podmienky pre deriváty obchodované na burze a mimoburzové deriváty a lepšie sa zohľadní skutočnosť, že centrálne protistrany pri transakciách s derivátmi znižujú mieru rizika.
Členské štáty a vnútroštátne orgány dohľadu nemôžu samy riešiť systémové riziká, ktoré predstavujú vysoko integrované a vzájomne prepojené centrálne protistrany, ktoré pôsobia na cezhraničnom základe mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych jurisdikcií. Zároveň nemôžu ani zmierňovať riziká vyplývajúce z líšiacich sa vnútroštátnych postupov v oblasti dohľadu. Členské štáty takisto nemôžu samostatne stimulovať centrálne zúčtovanie v EÚ a riešiť nedostatky rámca na spoluprácu vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov EÚ, pokiaľ ide o jeho efektívnosť. Preto z dôvodu rozsahu opatrení sa tieto ciele dosiahnu lepšie na úrovni EÚ v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.
•Primeranosť
Týmto návrhom sa zavádzajú obmedzené zmeny smernice o kapitálových požiadavkách, smernice o investičných spoločnostiach a smernice o PKIPCP s cieľom podporiť zúčtovanie v centrálnych protistranách EÚ. Návrh v plnej miere zohľadňuje zásadu proporcionality, pretože je primeraný na dosiahnutie cieľov a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné. Návrh je zlučiteľný so zásadou proporcionality, pričom zohľadňuje správnu rovnováhu medzi dotknutým verejným záujmom a nákladovou efektívnosťou navrhovaných opatrení. Proporcionalita uprednostňovaných možností politiky sa podrobnejšie rieši v kapitolách 7 a 8 sprievodného posúdenia vplyvu.
•Výber nástroja
Smernica o kapitálových požiadavkách, smernica o investičných spoločnostiach a smernica o PKIPCP sú smernice, a preto musia byť zmenené právnym nástrojom toho istého charakteru.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX-POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Útvary Komisie vykonali rozsiahle konzultácie a v spolupráci so širokou škálou zainteresovaných strán vrátane orgánov EÚ [ECB, Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), európske orgány dohľadu], členských štátov, členov Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci, odvetvia finančných služieb (banky, dôchodkové fondy, investičné fondy, poisťovne atď.), ako aj nefinančných korporácií hodnotili, či nariadenie EMIR dostatočne zaisťuje finančnú stabilitu EÚ. V rámci tohto procesu sa ukázali pretrvávajúce riziká pre finančnú stabilitu EÚ v dôsledku nadmernej koncentrácie zúčtovaní v malom množstve centrálnych protistrán z tretích krajín. Tieto riziká sú obzvlášť relevantné v stresovom scenári.
No vzhľadom na to, že nariadenie EMIR 2.2 nadobudlo účinnosť relatívne nedávno a že niektoré požiadavky ešte neplatia, 9 útvary Komisie nepovažovali za vhodné pripraviť úplné nadväzné hodnotenie celého rámca. Namiesto toho sa vopred identifikovali kľúčové oblasti na základe vyjadrení zainteresovaných strán a internej analýzy (príslušné prvky sú podrobne vysvetlené v posúdení vplyvu, pričom v časti venovanej vymedzeniu problému sa upozorňuje na nedostatky a neúčinnosť aktuálnych pravidiel) (v časti 3 sprievodného posúdenia vplyvu venovanej vymedzeniu problému sa podrobne vysvetľujú nedostatky a neúčinnosť aktuálnych pravidiel).
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Komisia so zainteresovanými stranami konzultovala počas procesu prípravy iniciatívy na preskúmanie nariadenia EMIR, ku ktorej je tento návrh priložený. Na tento účel sa využili najmä:
·cielené konzultácie Komisie od 8. februára do 22. marca 2022 10 . Bolo rozhodnuté, že konzultácie by mali byť cielené, keďže otázky boli zamerané na veľmi konkrétnu a pomerne technickú oblasť. Na cielené konzultácie prostredníctvom online formulára reagovalo 71 respondentov, zatiaľ čo niektoré dôverné odpovede boli odoslané aj e-mailom,
·výzva Komisie na predloženie dôkazov od 8. februára do 8. marca 2022 11 ,
·konzultácie so zainteresovanými stranami prostredníctvom pracovnej skupiny o príležitostiach a výzvach prenosu derivátov zo Spojeného kráľovstva do EÚ v prvej polovici roka 2021 vrátane niekoľkých osvetových stretnutí pre zainteresované strany vo februári, marci a júni 2021,
·stretnutie s členmi Európskeho parlamentu 4. mája, ako aj následné dvojstranné stretnutia,
·stretnutia s odborníkmi z členských štátov 30. marca 2022, 16. júna 2022 a 8. novembra 2022,
·stretnutia Výboru pre finančné služby 2. februára a 16. marca 2022,
·stretnutia Hospodárskeho a finančného výboru 18. februára a 29. marca 2022,
·dvojstranné stretnutia so zainteresovanými stranami a dôverné informácie od širokého radu zainteresovaných strán.
Z konzultačného procesu vyplynuli najmä tieto odkazy:
·Z práce, ktorá sa začala v roku 2021, vyplynulo, že určitý čas potrvá, než sa podarí zvýšiť atraktívnosť centrálneho zúčtovania, podporiť rozvoj infraštruktúr EÚ a posilniť rámec dohľadu v EÚ.
·Boli identifikované rôzne opatrenia, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť atraktívnosť centrálnych protistrán z EÚ a zúčtovacích činností a zaistiť primerané riadenie súvisiacich rizík a dohľad nad nimi.
·Tieto opatrenia nepatria len do pôsobnosti Komisie a jej spoluzákonodarcov, ale mohli by si potenciálne vyžiadať aj opatrenia zo strany ECB, vnútroštátnych centrálnych bánk, európskych orgánov dohľadu, vnútroštátnych orgánov dohľadu, centrálnych protistrán a bánk.
·Konzultácie ukázali, že účastníci trhu vo všeobecnosti uprednostňujú prístup riadený trhom pred regulačnými opatreniami, aby sa minimalizovali náklady a aby si účastníci trhu z EÚ zachovali medzinárodnú konkurencieschopnosť.
·Určitú podporu však vyjadrili aj pre regulačné opatrenia, najmä ak umožňujú urýchlenie procesu schválenia nových produktov a služieb centrálnych protistrán 12 .
·Tieto opatrenia boli označené ako užitočné na zvýšenie atraktívnosti centrálnych protistrán z EÚ: vedenie aktívneho účtu v centrálnej protistrane z EÚ, opatrenia na zjednodušenie rozširovania služieb centrálnych protistrán z EÚ, rozšírenie škály účastníkov zúčtovania, zmena pravidiel pre účtovanie zabezpečenia a zlepšenie podmienok financovania a riadenia likvidity pre centrálne protistrany z EÚ.
Táto iniciatíva obsahuje dva legislatívne návrhy, v ktorých sa zohľadňuje táto spätná väzba od zainteresovaných strán, ako aj spätná väzba získaná na stretnutiach so širokou škálou zainteresovaných strán a orgánov a inštitúcií EÚ. Zavádzajú sa ňou cielené zmeny nariadenia EMIR, nariadenia o kapitálových požiadavkách, nariadenia o fondoch peňažného trhu, smernice o kapitálových požiadavkách, smernice o investičných spoločnostiach a smernice o PKIPCP, pričom cieľom týchto zmien je:
a)zvýšenie atraktívnosti centrálnych protistrán z EÚ zjednodušením postupov na uvádzanie produktov na trh a zmenu modelov a parametrov a zavedením postupu nevznesenia námietok/schvaľovania ex-post/preskúmania v prípade určitých zmien. Centrálne protistrany z EÚ tak budú môcť rýchlejšie zavádzať nové produkty a zmeny modelov a zároveň sa zaistí uplatňovanie primeraných posúdení rizika a neohrozí sa finančná stabilita, čím sa zvýši konkurencieschopnosť centrálnych protistrán z EÚ;
b)podpora centrálneho zúčtovania v EÚ na účely zaistenia finančnej stability tým, že sa bude vyžadovať, aby zúčtovací členovia a klienti mali priamo alebo nepriamo aktívny účet v centrálnych protistranách z EÚ, a uľahčenie zúčtovania klientmi prispeje k zníženiu expozície voči centrálnym protistranám Tier 2 z tretích krajín, a tým aj k zníženiu nadmernej závislosti od týchto centrálnych protistrán, ktorá ohrozuje finančnú stabilitu EÚ;
c)zlepšenie posudzovania a riadenia cezhraničných rizík: tým, že sa zabezpečí, aby orgány v EÚ mali náležité právomoci a informácie na monitorovanie rizík súvisiacich s centrálnymi protistranami z EÚ aj z tretích krajín, a to aj zintenzívnením ich spolupráce v oblasti dohľadu v EÚ.
•Získavanie a využívanie expertízy
Pri vypracúvaní tohto návrhu Komisia vychádzala z týchto externých odborných znalostí a údajov vrátane znalostí a údajov od ESMA, ESRB a účastníkov finančného trhu, ako sa podrobne opisuje v návrhu na preskúmanie nariadenia EMIR 3, ku ktorému je tento návrh priložený.
•Posúdenie vplyvu
Výbor pre kontrolu regulácie preskúmal posúdenie vplyvu pre legislatívny balík, ktorého je tento návrh súčasťou. K správe o posúdení vplyvu, podrobne opísanej v návrhu na preskúmanie nariadenia EMIR 3, ku ktorému je priložený tento návrh, vydal 14. septembra 2022 výbor pre kontrolu regulácie kladné stanovisko s výhradami.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Cieľom iniciatívy je zvýšiť atraktívnosť centrálnych protistrán z EÚ, znížiť nadmernú závislosť účastníkov trhu z EÚ na centrálnych protistranách Tier 2, zaistiť finančnú stabilitu EÚ a zvýšiť otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Táto iniciatíva a najmä návrh smernice, ktorou sa mení smernica o kapitálových požiadavkách, smernica o investičných spoločnostiach a smernica o PKIPCP, sa nezameriava na zníženie nákladov ako také.
•Základné práva
EÚ sa zaviazala dodržiavať prísne normy ochrany základných práv a je signatárom mnohých dohovorov o ľudských právach. V tejto súvislosti návrh dodržiava tieto práva, najmä hospodárske práva, ako je uvedené v hlavných dohovoroch Organizácie Spojených národov o ľudských právach, v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv EÚ, a v Európskom dohovore o ľudských právach.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh smernice, ktorou sa mení smernica o kapitálových požiadavkách, smernica o investičných spoločnostiach a smernica o PKIPCP, nebude mať žiadny vplyv na rozpočet EÚ, a to isté platí o návrhu na preskúmanie nariadenia EMIR, ktorý sa týmto návrhom dopĺňa, ako sa vysvetľuje v časti 8.2.5 posúdenia vplyvu.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Zmeny sú úzko prepojené s preskúmaním nariadenia EMIR 3. Tieto opatrenia by sa preto mali zvažovať v spojení s opatreniami plánovanými v rámci tohto návrhu. V rámci spoločného monitorovacieho mechanizmu sa budú zbierať potrebné údaje na monitorovanie kľúčových metrík (používanie aktívnych účtov, počet aktívnych účtov, pomer transakcií zúčtovaných cez aktívne účty, objem a nadmerná koncentrácia expozícií voči rôznym druhom centrálnych protistrán). Týmto sa umožní budúce hodnotenie nových nástrojov politiky. Pravidelný postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) a stresové testovanie takisto pomôžu monitorovať vplyv nových navrhovaných opatrení na dotknuté inštitúcie a investičné firmy. Vďaka nim sa posúdi najmä primeranosť a proporcionalita takýchto opatrení v prípade menších inštitúcií a investičných firiem.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
V súvislosti s transpozíciou návrhu sa nevyžadujú vysvetľujúce dokumenty.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Zatiaľ čo PKIPCP môžu investovať do mimoburzových derivátov aj derivátov obchodovaných na burze, v ustanoveniach článku 52 smernice o PKIPCP sa stanovujú regulačné limity v súvislosti s rizikom protistrany len pre transakcie s mimoburzovými derivátmi bez ohľadu na to, či sa tieto deriváty zúčtovávajú centrálne. Článkom 3 ods. 2 tejto smernice sa mení článok 52 smernice o PKIPCP s cieľom zabezpečiť zosúladenie s nariadením (EÚ) č. 648/2012, vytvoriť rovnaké podmienky pre deriváty obchodované na burze a mimoburzové deriváty a lepšie zohľadniť skutočnosť, že centrálne protistrany pri transakciách s derivátmi znižujú mieru rizika, aby sa odstránili limity rizika protistrany pre všetky transakcie s derivátmi, ktoré sa centrálne zúčtovávajú v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie alebo ktorá bola uznaná v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012. Článkom 3 ods. 1 tejto smernice sa mení článok 2 ods. 1 smernice o PKIPCP s cieľom zaviesť do smernice o PKIPCP pojem centrálnej protistrany a zahrnúť do nej jeho vymedzenie prostredníctvom krížového odkazu na jeho vymedzenie v nariadení (EÚ) č. 648/2012.
V tejto smernici sa zavádzajú nové ustanovenia a navrhujú sa zmeny niekoľkých článkov v smernici 2013/36/EÚ (smernica o kapitálových požiadavkách alebo CRD) a v smernici (EÚ) 2019/2034 (smernica o investičných spoločnostiach alebo IFD) s cieľom povzbudiť inštitúcie, investičné spoločnosti, ako aj ich príslušné orgány, aby systematicky riešili akékoľvek riziká nadmernej koncentrácie, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku ich expozície voči centrálnym protistranám, a zohľadniť širší politický cieľ bezpečnejšieho, silnejšieho, efektívnejšieho a konkurencieschopnejšieho trhu pre služby centrálneho zúčtovania v EÚ.
Článok 81 smernice o kapitálových požiadavkách v spojení s jej článkom 104 by sa už teraz mohli použiť v aktuálnom rámci na riešenie nadmerných koncentrácií expozícií voči centrálnym protistranám.
V navrhovaných zmenách sa však v rámci smernice o kapitálových požiadavkách kladie väčší dôraz na primerané riadenie expozícií voči centrálnym protistranám, čím sa podporuje prechod na bezpečnejší, silnejší, efektívnejší a konkurencieschopnejší trh pre služby centrálneho zúčtovania v EÚ. Zároveň sa prostredníctvom nich vytvára potrebný rámec aj v súvislosti so smernicou o investičných spoločnostiach. V tejto súvislosti sa príslušné orgány vyzývajú, aby preskúmali súlad úverových inštitúcií a investičných spoločností s príslušnými politickými cieľmi Únie alebo širšími trendmi transformácie týkajúcimi sa krátkodobého, strednodobého a dlhodobého používania štruktúry aktívnych účtov v súlade s nariadením EMIR, vďaka čomu sa budú môcť príslušné orgány zaoberať obavami týkajúcimi sa finančnej stability, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nadmernej závislosti od určitých systémovo dôležitých centrálnych protistrán z tretích krajín (centrálne protistrany Tier 2).
Článkom 1 ods. 1 a 2 tejto smernice sa menia články 74 a 76 smernice o kapitálových požiadavkách a zavádza sa požiadavka, aby inštitúcie zahrnuli do svojich stratégií a procesov na hodnotenie potrieb interného kapitálu, ako aj do primeraného vnútorného riadenia riziko koncentrácie vyplývajúce z expozícií voči centrálnym protistranám, a to najmä tým, ktoré ponúkajú služby s podstatným systémovým významom pre Úniu či jeden alebo viacero jej členských štátov. Do článku 76 smernice o kapitálových požiadavkách sa zároveň zavádza požiadavka, aby riadiace orgány vytvorili konkrétne plány na riešenie takýchto rizík koncentrácie. V článku 2 ods. 1 a 2 sa navrhujú rovnaké zmeny pre investičné spoločnosti v rámci článkov 26 a 29 smernice o investičných spoločnostiach.
Na účely podpory postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) sa článkom 1 ods. 3 tejto smernice mení článok 81 smernice o kapitálových požiadavkách s cieľom zaviesť požiadavku, aby príslušné orgány osobitne posudzovali a monitorovali postupy inštitúcií týkajúce sa riadenia ich rizík koncentrácie vznikajúcich v dôsledku expozícií voči centrálnym protistranám, ako aj pokrok, ktorý inštitúcie dosiahli v prispôsobovaní sa príslušným cieľom politiky Únie. Podobné požiadavky sa prostredníctvom článku 2 ods. 3 tejto smernice zavádzajú pre investičné spoločnosti v článku 36 smernice o investičných spoločnostiach.
Článkom 1 ods. 4 tejto smernice sa mení článok 100 smernice o kapitálových požiadavkách a udeľuje sa mandát Európskemu orgánu pre bankovníctvo, aby vydal usmernenia pre jednotné zahrnutie rizík koncentrácie, ktoré vznikajú v dôsledku expozícií voči centrálnym protistranám, do stresového testovania orgánom dohľadu.
Článkom 1 ods. 5 tejto smernice sa mení článok 104 smernice o kapitálových požiadavkách s cieľom uľahčiť príslušným orgánom možnosť osobitne sa zaoberať rizikom koncentrácie, ktoré vzniká v dôsledku expozícií inštitúcií voči centrálnym protistranám, a to pridaním konkrétnej právomoci v oblasti dohľadu na účely riešenia takéhoto rizika. Podobné ustanovenia sa prostredníctvom článku 2 ods. 4 tejto smernice pridávajú aj pre investičné spoločnosti, a to v súvislosti s článkom 39 smernice o investičných spoločnostiach.
2022/0404 (COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
z [xxxx],
ktorou sa menia smernice 2009/65/EÚ, 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o zaobchádzanie s rizikom koncentrácie voči centrálnym protistranám a s rizikom protistrany pri centrálne zúčtovávaných transakciách s derivátmi
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1) ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2) ,
keďže:
(1)Na zabezpečenie súladu s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a riadneho fungovania vnútorného trhu treba v smernici 2009/65/EÚ stanoviť jednotný súbor pravidiel s cieľom riešiť riziko protistrany v transakciách s derivátmi vykonávaných podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), ak takéto transakcie zúčtovala centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie alebo ktorá bola uznaná podľa uvedeného nariadenia. Smernicou 2009/65/EÚ sa ukladajú regulačné limity pre riziko protistrany len pre transakcie s mimoburzovými derivátmi bez ohľadu na to, či deriváty boli centrálne zúčtované. Keďže centrálne zúčtovacie mechanizmy zmierňujú riziko protistrany, ktoré je obsiahnuté v zmluvách o derivátoch, pri určovaní uplatniteľných limitov rizika protistrany treba zohľadniť, či derivát centrálne zúčtovala centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo ktorá je uznaná podľa uvedeného nariadenia, a vytvoriť rovnaké podmienky pre deriváty obchodované na burze a mimoburzové deriváty. Na účely regulácie a harmonizácie je takisto treba zrušiť limity rizika protistrany len vtedy, keď protistrany používajú centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré boli uznané v členskom štáte v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 na poskytovanie zúčtovacích služieb zúčtovacím členom a ich klientom.
(2)V snahe prispieť k cieľom únie kapitálových trhov sa v záujme efektívneho využívania centrálnych protistrán treba zaoberať určitými prekážkami brániacimi využívaniu centrálneho zúčtovania v smernici 2009/65/EÚ a poskytnúť objasnenia v smerniciach 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/2034. Nadmerná závislosť finančného systému Únie od systémovo dôležitých centrálnych protistrán z tretích krajín (centrálnych protistrán Tier 2) by mohla vyvolať obavy o finančnú stabilitu, ktoré treba primerane riešiť. V záujme zabezpečenia finančnej stability v Únii a primeraného zmiernenia potenciálnych rizík rozšírenia škodlivých vplyvov v celom finančnom systéme Únie by sa preto mali zaviesť vhodné opatrenia na podporu identifikácie, riadenia a monitorovania rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám. V tomto kontexte by sa smernice 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/2034 mali zmeniť s cieľom povzbudiť inštitúcie a investičné spoločnosti, aby prijali potrebné kroky na prispôsobenie svojho obchodného modelu tak, aby zabezpečili súlad s novými požiadavkami na zúčtovanie zavedenými revíziou nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a aby celkovo zlepšili svoje postupy riadenia rizík, a to aj vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť svojich trhových činností. Hoci príslušné orgány už môžu ukladať dodatočné požiadavky na vlastné zdroje pri rizikách, ktoré nie sú kryté existujúcimi kapitálovými požiadavkami alebo nimi nie sú kryté dostatočne, mali by byť lepšie vybavené dodatočnými a podrobnejšími nástrojmi a právomocami v rámci piliera 2 na to, aby mohli prijímať vhodné a rozhodné opatrenia na základe záverov svojich posúdení v oblasti dohľadu.
(3)Smernice 2009/65/EÚ, 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/2034 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(4)Keďže ciele tejto smernice, a to konkrétne zabezpečovanie toho, aby úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a ich príslušné orgány primerane monitorovali a zmierňovali riziko koncentrácie vyplývajúce z expozícií voči centrálnym protistranám Tier 2, ktoré ponúkajú služby podstatného systémového významu, a odstraňovanie limitov rizika protistrany pri transakciách s derivátmi, ktoré centrálne zúčtováva centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie alebo ktorá bola uznaná v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny smernice 2009/65/ES
Smernica 2009/65/ES sa mení takto:
1. V článku 2 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno u):
„u) „centrálna protistrana“ je centrálna protistrana v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012*2.
___________
*2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).“
2. Článok 52 sa mení takto:
a) V odseku 1 druhom pododseku sa úvodné slová nahrádzajú takto:
„Riziková expozícia voči protistrane PKIPCP pri transakcii s derivátmi, ktorú centrálne nezúčtováva centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia, nesmie prekročiť:“;
b) Odsek 2 sa mení takto:
i) Prvý pododsek sa nahrádza takto:
„Členské štáty môžu zvýšiť 5 % limit stanovený v odseku 1 prvom pododseku najviac na 10 %. Ak ho zvýšia, celková hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, ktoré má PKIPCP v emitentoch, do ktorých investoval viac než 5 % svojich aktív, nesmie presiahnuť 40 % hodnoty jeho aktív. Toto obmedzenie neplatí pre vklady a transakcie s derivátmi s finančnými inštitúciami, ktoré podliehajú dohľadu nad obozretným podnikaním.“;
ii) V druhom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:
„c) expozície vyplývajúce z transakcií s derivátmi, ktoré centrálne nezúčtováva centrálna protistrana povolená v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo uznaná za spôsobilú v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia, dohodnutými s týmto subjektom.“
Článok 2
Zmeny smernice 2013/36/EÚ
Smernica 2013/36/EÚ sa mení takto:
1. V článku 74 ods. 1 sa [písmeno b)] nahrádza takto:
„[b)] účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým sú alebo ktorým by mohli byť vystavené v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, vrátane environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia, ako aj rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám, pričom sa zohľadňujú podmienky stanovené v článku 7a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012*1,.
___________
*1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).“
2. V článku 76 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:
„Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán vypracoval osobitné plány a kvantifikovateľné ciele v súlade s podielmi stanovenými v súlade s článkom 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na monitorovanie a riešenie rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám ponúkajúcim služby podstatného systémového významu pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty.“
3. V článku 81 sa dopĺňa tento odsek:
„Príslušné orgány posudzujú a monitorujú vývoj postupov inštitúcií týkajúcich sa riadenia ich rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám vrátane plánov vypracovaných v súlade s článkom 76 ods. 2 tejto smernice, ako aj pokrok dosiahnutý pri prispôsobovaní obchodných modelov inštitúcií príslušným cieľom politiky Únie, pričom zohľadňujú požiadavky stanovené v článku 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012.“
4. V článku 100 sa dopĺňa tento odsek [5]:
„[5]. EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v koordinácii s ESMA a v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vypracuje usmernenia s cieľom zaistiť konzistentnú metodiku na začlenenie rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám do stresového testovania orgánmi dohľadu.“
5. V článku 104 sa odsek 1 mení takto:
a) Úvodné slová sa nahrádzajú takto:
„Príslušné orgány majú na účely článku 97, článku 98 ods. 1, písm. b), článku 98 ods. 4, 5 a 9, článku 101 ods. 4 a článku 102 tejto smernice a na účely uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 575/2013 aspoň tieto právomoci:“;
b) Dopĺňa sa toto písmeno [n)]:
„[n)] požadovať od inštitúcií, aby znížili expozície voči centrálnej protistrane alebo aby opätovne preskupili expozície na všetkých svojich zúčtovacích účtoch v súlade s článkom 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ak sa príslušný orgán domnieva, že existuje nadmerné riziko koncentrácie voči tejto centrálnej protistrane.“
Článok 3
Zmeny smernice (EÚ) 2019/2034
Smernica (EÚ) 2019/2034 sa mení takto:
1. V článku 26 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:
„b) účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým investičné spoločnosti sú alebo ktorým by mohli byť vystavené, alebo rizík, ktoré predstavujú alebo by mohli predstavovať pre iných, vrátane rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám, pričom sa zohľadňujú podmienky stanovené v článku 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012.“
2. V článku 29 sa odsek 1 mení takto:
a) Dopĺňa sa toto písmeno e):
„e) významných zdrojov a účinkov rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám a akéhokoľvek jeho významného vplyvu na vlastné zdroje.“;
b) Dopĺňa sa tento pododsek:
„Členské štáty na účely prvého pododseku písmena e) zabezpečia, aby riadiaci orgán vypracoval osobitné plány a kvantifikovateľné ciele v súlade s podielmi stanovenými v súlade s článkom 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na monitorovanie a riešenie rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám ponúkajúcim služby podstatného systémového významu pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty.“
3. V článku 36 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:
„Príslušné orgány na účely prvého pododseku písmena a) posudzujú a monitorujú vývoj postupov investičných spoločností týkajúcich sa riadenia ich rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám vrátane plánov vypracovaných v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. e) tejto smernice, ako aj pokrok dosiahnutý pri prispôsobovaní obchodných modelov investičných spoločností príslušným cieľom politiky Únie, pričom zohľadňujú požiadavky stanovené v článku 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012.“
4. V článku 39 sa odsek 2 mení takto:
a) Úvodné slová sa nahrádzajú takto:
„Príslušné orgány majú na účely článku 29 písm. e), článku 36, článku 37 ods. 3 a článku 39 tejto smernice a na účely uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 575/2013 aspoň tieto právomoci:“;
b) Dopĺňa sa toto písmeno n):
„n) „požadovať od inštitúcií, aby znížili expozície voči centrálnej protistrane alebo aby opätovne preskupili expozície na všetkých svojich zúčtovacích účtoch v súlade s článkom 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ak sa príslušný orgán domnieva, že existuje nadmerné riziko koncentrácie voči tejto centrálnej protistrane.“
Článok 4
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti nariadenia o preskúmaní EMIR]. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 5
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 6
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN