EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu18. 10. 2022

COM(2022) 549 final

2022/0339(NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY

Posilnenie solidarity prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, cezhraničnej výmeny plynu a spoľahlivých referenčných hodnôt cien

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Reakcie na meniaci sa kontext

Nevyprovokovaná ruská útočná vojna proti Ukrajine a využívanie dodávok energie na vojnové účely odhalili závislosť Únie od ruských fosílnych palív, otestovali naše nástroje na zaistenie bezpečnosti dodávok a zvýšili ceny energie na bezprecedentnú úroveň.

V minulom roku Komisia predložila a realizovala viacero iniciatív, ktoré postupne prešli od poskytovania usmernení členským štátom k vytvoreniu integrovanej stratégie bezpečnosti dodávok 1 , ktorá by sa v prípade potreby opierala o právne nástroje. Najnovšie to zahŕňalo núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie 2 , ktoré zahŕňali napríklad koordinované zníženie dopytu po elektrickej energii (najmä v čase špičky), zlepšený súbor nástrojov členských štátov na ochranu spotrebiteľov a spoločností pred vysokými cenami energie a solidárny príspevok pre odvetvie fosílnych palív.

V nadväznosti na oznámenie REPowerEU Komisia a členské štáty požiadali o vytvorenie energetickej platformy EÚ 3 s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok. Táto platforma by mala v duchu solidarity podporovať členské štáty a zmluvné strany Energetického spoločenstva a ich plynárenské podniky pri získavaní dodatočných dodávok LNG a potrubného plynu s cieľom nahradiť chýbajúce ruské dodávky plynu.

Potreba ďalších núdzových opatrení

Súčasná situácia spôsobuje hospodárske a sociálne ťažkosti, ktoré predstavujú veľkú záťaž pre občanov a hospodárstvo. Rastúce náklady na energiu vedú k zníženiu kúpnej sily občanov 4 a strate konkurencieschopnosti podnikov 5 . Nedostatočné dodávky plynu a elektrickej energie a relatívne nepružný dopyt po energii viedli k výraznému zvýšeniu cien a volatilite cien plynu a elektrickej energie v EÚ. Vnútroštátne opatrenia na boj proti týmto trendom môžu viesť k fragmentácii vnútorného trhu a nemusia zaručiť solidaritu.

Využívanie dodávok plynu na vojnové účely a manipulácia s trhmi zo strany Ruskej federácie prostredníctvom úmyselného prerušenia tokov plynu zároveň viedli k prudkému nárastu cien energie v Únii, čo ohrozuje nielen hospodárstvo v Únii, ale aj vážne podkopáva bezpečnosť dodávok. Preto je potrebná koordinovaná a rýchla odpoveď zo strany EÚ. Ruské dodávky plynu sa výrazne znížili, a to na 9 % našich dodávok potrubného plynu v septembri 2022 a 14 % pri zahrnutí LNG v porovnaní so 41 % podielom ruského potrubného plynu a 45 % v prípade zahrnutia LNG v roku 2021. Zjavná sabotáž plynovodu Nord Stream 1 zvyšuje potrebu rýchlo a trvalo nahradiť príslušný objem ruského plynu. Okrem zníženia dopytu, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a zvýšenia obnoviteľných zdrojov energie bude potrebné vyplniť medzeru v dodávkach, ak nie sú k dispozícii žiadne iné spôsoby náhrady, nákupom ekvivalentného objemu plynu od iných dodávateľov, najmä vo forme LNG.

V porovnaní s touto zimou by podniky mohli čeliť vážnym ťažkostiam pri riešení dvoch ďalších výziev súvisiacich s napĺňaním zásobníkov plynu počas nasledujúcej zimy (2023/2024). Po prvé, vzhľadom na súčasnú politickú situáciu je vysoko pravdepodobné, že do EÚ príde z Ruska menej potrubného plynu a s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde žiadny. Po druhé, cieľom je naplniť 90 % kapacít EÚ na skladovanie plynu v porovnaní s 80 % určenými na túto zimu, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2022/1032 o uskladňovaní plynu. V tejto situácii a na základe existujúcich právnych predpisov a iných iniciatív by agregácia dopytu EÚ a spoločného nákupu mohla byť užitočným nástrojom na pomoc členským štátom pri plnení trajektórií a cieľov stanovených v nariadení o uskladňovaní plynu.

Ciele tohto návrhu

Komisia preto navrhuje toto núdzové nariadenie, ktorého cieľom je zmierniť vplyv na cenu plynu riešením dopytu a ponuky 6 , zaistením bezpečnosti dodávok v celej Európskej únii a posilnením solidarity.

Nariadenie obsahuje štyri hlavné prvky, ktoré budú koherentným spôsobom prispievať k znižovaniu cien a posilňovaniu solidarity a bezpečnosti dodávok.

Po prvé, agregácia dopytu po plyne v EÚ a spoločný nákup plynu umožnia EÚ využiť jej kolektívnu kúpnu silu na rokovania o lepších cenách, znížiť riziko, že členské štáty si budú navzájom navyšovať cenu pri licitácii na už aj tak napätom trhu, a tým kontraproduktívne zvyšovať ceny. Zlepšia transparentnosť a pomôžu najmä menším členským štátom, ktoré sú v menej priaznivej situácii ako kupujúci. Krátkodobým zámerom podľa článku 122 bude koordinácia a agregácia (združovanie) dopytu s cieľom podporiť naplnenie zásobníkov plynu pre nasledujúce, rýchlo sa blížiace, vtlačné obdobie. 

Po druhé, návrh obsahuje celý balík opatrení týkajúcich sa cien plynu s cieľom riešiť nadmerné úrovne cien a zabezpečiť spravodlivé ceny plynu a elektriny aj v krízovej situácii. Súčasný návrh poskytuje istotu, pokiaľ ide o cenu, ktorá sa má použiť v kontexte nedostatku plynu, keď sa vyhlási núdzová situácia. Navrhuje sa v ňom aj doplnková referenčná hodnota pre dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) s cieľom zaistiť reprezentatívnu referenčnú hodnotu pre dovoz LNG, ktorý nie je ovplyvnený manipuláciou Ruska. S cieľom riešiť nadmernú volatilitu na trhoch návrh zahŕňa mechanizmy na vyrovnávanie volatility na termínových trhoch prostredníctvom mechanizmu riadenia vnútrodennej cenovej volatility, ktorý obmedzuje extrémne zmeny v krátkom časovom období („prerušenie obchodovania“).

Po tretie, spoločný prístup k obmedzeniu cien si vyžaduje solidaritu v celej Únii. Keďže nie všetky členské štáty uzavreli medzi sebou dohody o vzájomnej solidarite, Komisia navrhuje priamo uplatniteľné opatrenia v prípade neexistencie takýchto dohôd o solidarite. Navrhuje aj rozšírenie povinnosti poskytnúť solidaritu neprepojeným členským štátom so zariadeniami LNG. Tým sa zabezpečí, že budeme pripravení a schopní konať v prípade potreby týchto dohôd. Komisia tiež skúma potrebu ďalších návrhov v situáciách, keď niektoré regióny čelia väčšej kríze dodávok než iné.

Napokon by malo byť možné ďalšie zníženie dopytu po plyne a zároveň by sa malo dať zaistiť, aby boli spotrebitelia naďalej primerane chránení pred nedostatočnými dodávkami. EÚ už posilnila svoje nástroje umožňujúce úsporu plynu a elektrickej energie. Na dosiahnutie potrebných cieľov zníženia dopytu je však potrebné v čo najväčšej miere vykonávať dohodnuté nariadenia. Pomôže to odolať ďalšiemu prerušeniu dodávok plynu a zmierniť tlak na medzinárodné trhy s plynom, a tým aj na ceny. Komisia bude pozorne monitorovať opatrenia na znižovanie dopytu a je pripravená vyhlásiť stav pohotovosti EÚ alebo dokonca zrevidovať ciele zníženia dopytu po plyne, ak sa dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu ukážu ako nedostatočné na zaistenie dostatočných dodávok plynu v zime.

Hlavné prvky tohto návrhu

1.Spoločný nákup a efektívna prevádzka plynárenskej infraštruktúry

a) Spoločný nákup

V tomto návrhu sa tieto naliehavé otázky riešia v súlade so žiadosťou členských štátov, a to vytvorením dočasného nástroja spoločného nákupu 7 . Existuje značný časový tlak na to, aby bol tento nástroj pripravený najneskôr začiatkom jari 2023, a najmä pred ďalším vtlačným obdobím. Vzhľadom na to sa v ňom navrhuje, aby sa čo najskôr vypracovali hlavné zásady spoločného nákupu podľa článku 122, a preto by sa viaceré z týchto prvkov mali uplatňovať predbežne.

V návrhu spoločného nákupu sa stanovuje postup pozostávajúci z dvoch krokov: po prvé, agregácia dopytu po zemnom plyne; po druhé, možný spoločný nákup v rámci energetickej platformy.

i)Prvý krok: agregácia dopytu

V prvom kroku by spoločnosti nakupujúce plyn agregovali svoj dopyt prostredníctvom poskytovateľa služieb, ktorý by tento proces organizoval a ktorého by Komisia vybrala postupom zadávania verejnej zákazky a s ktorým by na tento účel uzavrela zmluvu. Spoločnosti môžu predložiť svoj dopyt po plyne (s upresnením objemu, času dodania, trvania a miesta) poskytovateľovi služieb prostredníctvom IT nástroja na zber týchto údajov. Poskytovateľ služieb by zverejňoval tieto údaje s primeranou ochranou dôverných informácií na svojom webovom sídle s cieľom získať prostredníctvom verejného výberového konania ponuky na objemy zemného plynu, ktoré uspokojujú súhrnný dopyt. Tento krok by bol dobrovoľný s výnimkou toho, že vzhľadom na význam naplnenia zásobníkov by členské štáty museli vyžadovať, aby ich spoločnosti zahrnuli do procesu agregácie dopytu objemy zodpovedajúce aspoň 15 % (približne 13,5 mld. m³ pre EÚ ako celok) ich požiadaviek na naplnenie zásobníkov na budúci rok 8 . Spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na agregácii dopytu z povinnosti, sa mohli ešte rozhodnúť, či po procese agregácie budú skutočne nakupovať plyn alebo nie. Okrem toho zakúpený plyn nemusí byť nevyhnutne použitý na plnenie zásobníkov.

Najmä vzhľadom na význam naplnenia zásobníkov v nadchádzajúcom roku by tento mechanizmus spoločného nákupu plynu ťažil z trhovej páky v podobe spoločného nákupu a pomohol by zmierniť neistoty a neobvykle vysoké ceny zaznamenané v minulom vtlačnom období (tohto roku).

Vzhľadom na naliehavú potrebu by poskytovateľ služieb mal byť existujúcou spoločnosťou s podrobnými znalosťami o trhoch s energiou a vhodnými IT nástrojmi a odbornými znalosťami na vykonávanie týchto úloh. Spoločný nákup je otvorený účasti spoločností spomedzi zmluvných strán Energetického spoločenstva (západný Balkán, Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko).

ii)Druhý krok: Koordinovaný nákup plynu

V druhom kroku sa spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na uvedenom procese agregácie dopytu, môžu rozhodnúť vytvoriť konzorcium na nákup plynu s cieľom uzavrieť zmluvy s dodávateľmi, ktorí v rámci tohto procesu ponúkli plyn. Mohli by tak rozhodnúť o spoločnom nákupe plynu a koordinovať prvky svojich pozícií, ako sú objemy, ceny, miesta dodávky a čas dodania. Jediné konzorcium na nákup plynu so silnou kúpnou silou zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia lepších cien, ale vzhľadom na veľmi odlišný model dopytu podnikov v celej EÚ by sa mohlo objaviť viac ako jedno konzorcium na nákup plynu. Muselo by sa zaistiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže (pozri časť „Súlad s ostatnými politikami EÚ“).

iii) Ad hoc mechanizmy riadenia

Uvedené opatrenia by mala sprevádzať primeraná štruktúra riadenia, aby sa zabezpečila účinná koordinácia pri plnení cieľov. Preto by sa mal zriadiť ad hoc riadiaci výbor zložený zo zástupcov Komisie a členských štátov, ktorý by dohliadal na proces a) agregácie dopytu a b) koordinovaného nákupu plynu. Riadiaci výbor môže zabezpečiť transparentnosť procesu a poskytnúť usmernenia s cieľom zaistiť, že spoločné nákupy budú účinne rešpektovať bezpečnosť dodávok a zásadu energetickej solidarity/solidárnosti.

Návrh je starostlivo vyvážený a dodržiava zásadu proporcionality. Existujú určité nevyhnutné povinné prvky – napríklad združovanie dopytu na účely naplnenia zásobníkov plynu – tieto však v žiadnom prípade neobmedzujú slobodu podnikov rozhodnúť sa, či kúpia, alebo nie, v závislosti od podmienok, ktoré sa ponúkajú v rámci procesu agregácie dopytu. Cieľom spoločného nákupu je podporiť podniky EÚ v ich úsilí o získanie dodatočného plynu a pomôcť zaistiť rovnocennejší prístup k novým alebo dodatočným zdrojom plynu vzhľadom na súčasnú akútnu hrozbu pre bezpečnosť dodávok. Návrh sa okrem toho zaoberá veľkým záujmom viacerých členských štátov o to, aby mohli pôsobiť v konzorciách na nákup plynu, a to s prihliadnutím na príslušné aspekty hospodárskej súťaže.

Ako už bolo opísané, najmä verejná súťaž na uspokojenie agregovaného dopytu po plyne vyhlásená poskytovateľom služieb by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri pomoci členským štátom pri napĺňaní zásobníkov plynu na zimu 2023/2024. Mohla by preto tiež posilniť solidaritu EÚ tým, že pomôže zabezpečiť spravodlivejšiu distribúciu plynu. Agregáciou dopytu a spoločným nákupom by sa takisto mohlo znížiť riziko pre jednotlivé plynárenské podniky v niektorých členských štátoch, pokiaľ ide o nadmerné platby za plyn zmluvne dohodnutý na napätých krátkodobých trhoch. Mohlo by to tiež pomôcť menším podnikom v EÚ, a to aj vo vnútrozemských krajinách, ktoré nemajú potrebné skúsenosti s uzatváraním zmlúv na nákup LNG, aby mohli spojiť svoj dopyt a zazmluvniť náklad LNG (ktorý môže byť príliš veľký na to, aby ho jednotlivé podniky mohli celý naraz spracovať), a tiež by im mohlo pomôcť pri štruktúrovaní dodávok LNG podľa ich osobitných potrieb. Spoločný nákup by mohol podporiť najmä tie podniky, ktoré predtým nakupovali plyn len alebo hlavne od ruských dodávateľov. Spoločný nákup by mohol poskytnúť preferenčné zaobchádzanie alebo podporu dodávkam obnoviteľných plynov, ako je biometán a vodík, a plynu, ktorý by sa inak vypúšťal alebo spaľoval. Podniky, ktoré uzatvárajú zmluvy podľa tohto nariadenia, by sa mali nabádať, aby na meranie, nahlasovanie a overovanie emisií metánu v celom dodávateľskom reťazci do Európskej únie používali normu 2.0 Partnerstva OSN pre metán v oblasti ropy a zemného plynu. A napokon, spoločný nákup v budúcnosti by mohol posilniť potenciál dodávok energie z obnoviteľných zdrojov tým, že pomôže zabezpečiť prístup k budúcemu dovozu vodíka zo zdrojov mimo EÚ.

b)Efektívna prevádzka plynovodov a terminálov LNG

Navrhované nariadenie sa zaoberá aj spôsobmi najefektívnejšieho prevádzkovania plynovodov a terminálov LNG.

Diverzifikácia zdrojov dodávok mimo Ruska mení modely toku plynu v EÚ. Trasy z terminálov LNG do spotrebiteľských centier sa preto môžu stať relevantnejšími ako v súčasnosti prevládajúce smerovanie plynovodov z východu na západ. Takéto zmeny tokov plynu však môžu viesť k preťaženiu (zmluvnému a fyzickému) existujúcich plynovodov a terminálov LNG v EÚ.

Existujúce opatrenia na riadenie preťaženia plynovodov predpokladajú postupy na základe pravidla „využitia alebo straty“, v prípade ktorých trvá najmenej šesť mesiacov, kým sa ich účinnosť prejaví. Okrem toho je potrebný administratívne náročný postup, ktorý má vykonávať národný regulačný orgán v príslušných členských štátoch. Tento návrh poskytuje prevádzkovateľom plynárenských sietí nástroje na rýchlu reakciu na zmeny tokov plynu a možné zmluvné preťaženie. Nové pravidlá by predovšetkým mohli urýchliť uvádzanie nevyužitých dlhodobých kapacít na trh v prípade krátkodobého preťaženia.

Okrem toho je nanajvýš dôležité optimalizovať absorpčnú kapacitu LNG terminálov v EÚ a využívanie zásobníkov. Je potrebná platforma transparentnosti a rozvoj organizovaného trhu sekundárnych kapacít, podobne ako v prípade prepravy plynu potrubím. Návrh Komisie na revíziu nariadenia o plynoch zo súboru opatrení na dekarbonizáciu trhu s vodíkom a plynom 9 už v článkoch 10 a 31 obsahuje ustanovenia na tieto účely. V súčasnom návrhu sa tieto ustanovenia predsunú ako súčasť reakcie na krízu, aby sa v budúcnosti zabránilo situáciám, keď sa budú obstarávať nové zdroje plynu, ale terminály LNG alebo zásobníky plynu sa bez potrebnej transparentnosti budú využívať neefektívne.

2. Bezpečnosť dodávok

a)Zníženie dopytu

Neoddeliteľnou súčasťou reakcie EÚ na bezpečnosť dodávok v súčasnom náročnom kontexte je proaktívne znížiť dopyt po plyne, pripraviť sa na akékoľvek možné prerušenie dodávok a zároveň zabrániť vyčerpaniu zásobníkov. V prípade potreby Komisia navrhne vyhlásiť stav pohotovosti Únie podľa nariadenia o znížení dopytu [nariadenie (EÚ) 2022/1369].

V záujme čo najlepšieho predvídania a prípravy na zimu 2023 – 2024 a naplnenia podzemných zásobníkov na 90 %, ako sa dohodlo v nariadení (EÚ) 2022/1032, bude prínosom všetok dopyt po plyne, ktorý možno teraz znížiť. Preto by sa v úsilí o zníženie dopytu po plyne malo pokračovať po marci 2023, aby sa podzemné zásobníky naplnili až na 90 %, ako sa dohodlo v nariadení (EÚ) 2022/1032. Komisia bude pozorne monitorovať opatrenia na znižovanie dopytu a je pripravená vyhlásiť stav pohotovosti EÚ alebo dokonca zrevidovať ciele zníženia dopytu po plyne, ak sa dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu ukážu ako nedostatočné na zaistenie dostatočných dodávok plynu počas zimy. Členské štáty by medzitým mali aktívne prijať všetky možné opatrenia v súlade s nariadením o znižovaní dopytu po plyne s cieľom znížiť dopyt po plyne a v súlade s európskym plánom znižovania dopytu po plyne s názvom „Úspora plynu pre bezpečnú zimu“, ktorý bol prijatý v júli 2022. Medzi takéto opatrenia patria kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti, opatrenia na zníženie dopytu v budovách prevádzkovaných verejnými orgánmi a v komerčných a vonkajších priestoroch.

S cieľom posilniť pripravenosť na možné núdzové situácie v zime sa v návrhu zavádzajú ďalej uvedené nové ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti dodávok. Vzhľadom na to, že je dôležité, aby všetky skupiny spotrebiteľov prispievali k úspore plynu v rámci svojich možností, tento návrh obsahuje ustanovenia, ktoré členským štátom umožňujú výnimočne prijať opatrenia na zníženie „inej ako nevyhnutnej spotreby“ chránených odberateľov za predpokladu, že sa tým nezníži ochrana ich základnej spotreby. Tieto opatrenia za žiadnych okolností neovplyvnia zraniteľných spotrebiteľov, ktorí nemajú priestor na zníženie svojej spotreby, a nebudú viesť k odpojeniu žiadnych chránených odberateľov. Členské štáty by mohli nanovo vymedziť, kto sú chránení spotrebitelia, pokiaľ budú zraniteľné domácnosti naďalej chránené za každých okolností.

b)Rozšírenie povinnosti ochrany solidaritou na kritické plynové elektrárne

Podľa súčasného regulačného rámca by predtým, ako by členské štáty mohli požiadať o solidárne opatrenia podľa nariadenia (EÚ) 2017/1938, by sa v takých členských štátoch, v ktorých kritické plynové elektrárne zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny, museli najprv obmedziť dodávky do takýchto elektrární, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť dodávok elektriny v iných členských štátoch. S cieľom zabrániť takýmto negatívnym účinkom presahovania na výrobu elektriny sa navrhuje, aby členské štáty mohli za určitých podmienok iniciovať žiadosť o solidaritu, ak hrozí, že plynové elektrárne, ktoré sú potrebné na zabezpečenie primeranosti elektrizačnej sústavy, nebudú zásobované kritickými objemami plynu. Z rovnakého dôvodu budú mať členské štáty poskytujúce solidaritu právo zabezpečiť, aby prevádzka ich kritických plynových elektrární nebola ohrozená pri poskytovaní solidarity inému členskému štátu.

c)Štandardné pravidlá dvojstrannej solidarity

Osobitnými opatreniami v tomto návrhu sa medzi členskými štátmi zavádza štandardný mechanizmus s cieľom zabezpečiť, aby si v stave núdze, ktorý vedie k veľmi závažnému nedostatku plynu, navzájom pomáhali pri zásobovaní „odberateľov chránených solidaritou“ (domácnosti, diaľkové vykurovanie a za určitých podmienok základné sociálne služby) a kritických plynových elektrární. Súčasné pravidlá bezpečnosti dodávok zaviedli zásadu takejto solidarity, ale jej skutočné využitie v kríze si vyžaduje podrobné technické a finančné dojednania, na ktorých sa členské štáty mali dohodnúť dvojstranne. Doteraz sa však dohodlo len šesť z viac ako 40 požadovaných dojednaní. V navrhovanom nariadení sa preto stanovujú pravidlá a postupy, ktoré sa budú automaticky uplatňovať medzi členskými štátmi, ktoré neuzavreli dvojstranné dohody o solidarite. Nariadenie vychádza z odporúčania Komisie (EÚ) 2018/177 a zo štandardného vzoru navrhnutého Komisiou v prílohe 2 k návrhu COM(2021) 804 s potrebnými aktualizáciami s cieľom zohľadniť skutočnosť, že situácia na trhu a v oblasti bezpečnosti dodávok sa odvtedy výrazne zhoršila.

Tento štandardný mechanizmus solidarity uplatniteľný v prípade neexistencie iných dvojstranných dohôd zahŕňa:

·Náhrada za solidaritu, ktorú má členský štát žiadajúci o solidaritu vyplatiť členskému štátu poskytujúcemu solidaritu, bude založená na priemernej trhovej cene plynu za posledných 30 dní pred podaním žiadosti o pomoc zo strany žiadajúceho členského štátu najrelevantnejšej transakcie. Toto spriemerovanie odráža pravdepodobnú extrémnu volatilitu cien v núdzovej situácii.

·Možné náklady vyplývajúce zo súdnych alebo rozhodcovských konaní po obmedzení priemyslu nebudú zahrnuté do náhrady za solidaritu, ktorá sa má zaplatiť medzi členskými štátmi. Ak by takéto náklady vznikli, musel by ich teda znášať poskytujúci členský štát podľa svojich vlastných vnútroštátnych pravidiel. Dôvodom je, že náklady na náhradu pre priemysel vyplývajúce z obmedzenia sú čiastočne pokryté cenou plynu a ak by časť vyplývajúca zo súdneho sporu zostala nepokrytá, táto časť by bola veľmi neistá a mohla by do značnej miery prekročiť náklady na plyn. Neistota týkajúca sa nepriamych nákladov na náhradu sa preto ukázala byť hlavnou prekážkou dohôd o solidarite. Členské štáty sa však budú môcť dohodnúť na odlišných podmienkach náhrady.

·Postup žiadania a poskytovania solidarity by mal v čo najväčšej možnej miere uprednostňovať dobrovoľné trhové opatrenia, pričom by sa malo uviesť do praxe to, že solidarita by ako posledná možnosť v čase krízy musela prípadne zahŕňať opatrenia, ako je uvoľnenie strategických zásob alebo obmedzovanie. V návrhu sa objasňuje, že prepojené členské štáty musia po prijatí žiadosti o solidaritu odpovedať do 12 hodín a dohodnuté solidárne opatrenia poskytnúť do 3 dní.

Súčasná povinnosť súvisiaca so solidaritou sa uplatňuje medzi členskými štátmi, ktoré sú priamo prepojené, alebo cez tretiu krajinu. V tomto návrhu sa táto povinnosť bude vzťahovať aj na členské štáty so zariadeniami LNG, ktoré aj keď nie sú priamo pripojené, by mohli poskytnúť solidaritu členskému štátu v stave núdze, ak by mal infraštruktúru potrebnú na prijatie tohto LNG.

d)Pridelenie kapacity v stave núdze na úrovni Únie alebo regiónu

V návrhu sa napokon poukazuje na možnosť vzniku stavu núdze na úrovni Únie alebo regiónu s vážnymi prerušeniami dodávok plynu a nedostatočnými dodávkami. V takýchto prípadoch by Únia mala byť pripravená rýchlo uplatniť mechanizmy solidarity regionálne koordinovaným spôsobom s cieľom zmierniť núdzovú situáciu. Za týchto mimoriadnych okolností by Rada mala mať možnosť rozhodnúť o efektívnom prideľovaní dostupných kapacít plynu tým členským štátom, ktoré sú postihnuté stavom núdze na úrovni regiónu alebo Únie, a to na základe návrhu Komisie. V takom prípade a v prípade neexistencie dvojstrannej dohody o solidarite by sa cena plynu dodávaného v rámci solidarity mala vymedziť ako priemerná trhová cena za posledných 30 dní pred podaním žiadosti o pomoc zo strany žiadajúceho členského štátu najrelevantnejšej transakcie (pozri tiež bod 3a).

3.Opatrenia týkajúce sa úrovne cien plynu

a)Cenový vzorec v štandardných dohodách o solidarite

Ako už bolo uvedené, solidarita by mala byť založená na spravodlivej náhrade pre žiadajúce, ako aj poskytujúce členské štáty. Cena plynu sa od roku 2021 stala oveľa kolísavejšou, v dôsledku čoho je spotová trhová cena v krízových situáciách menej vhodná na to, aby bola základom pre spravodlivú náhradu. V tomto nariadení sa preto navrhuje použiť priemernú trhovú cenu za posledný mesiac predchádzajúci žiadosti o pomoc zo strany žiadajúceho členského štátu najrelevantnejšej transakcie s cieľom poskytnúť istotu rôznym stranám.

Pri priemernej trhovej cene za posledný mesiac je náhrada stále založená na „trhovej cene“, ako sa uvádza v odporúčaní z roku 2018. Mesačná priemerná trhová cena je však nezávislejšia od kolísavého prostredia a pravdepodobne veľmi vysokých spotových cien počas krízových situácií a ako taká obmedzuje akékoľvek zvrátené stimuly. Poskytujúce členské štáty stále dostávajú spravodlivú náhradu, keďže toky plynu pochádzajú z dlhodobých zmlúv a zásobníkov, pričom všetky boli nakúpené za menej, ako za očakávané spotové ceny v krízových situáciách.

b)Vypracovanie novej doplnkovej referenčnej hodnoty LNG

Trh EÚ s LNG sa stále rozvíja a indexované ceny podľa uzlov sú naďalej veľmi ovplyvnené dodávkami prostredníctvom plynovodov, a teda manipuláciou s dodávkami zemného plynu do EÚ zo strany Ruska, ako aj existujúcimi problematickými miestami v infraštruktúre. Ceny dovozu LNG v rámci EÚ sa považujú za neprimerane ovplyvnené týmito obmedzeniami a otázky týkajúce sa reprezentatívnosti súčasných indexov pretrvávajú. Vnímanie nesprávneho fungovania finančných trhov v oblasti energetiky zároveň oslabuje dôveru verejnosti.

Je potrebné zabezpečiť stabilné a predvídateľné ceny dovážaného LNG, ktorý je nevyhnutný na nahradenie výpadkov dodávok spôsobených pravdepodobným zastavením dovozu ruského plynu. Týmto návrhom sa Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) poveruje v krátkom čase vytvorením nástroja na objektívny odhad cien (a časom referenčnej hodnoty) LNG dovážaného do EÚ na základe informácií o všetkých denných transakciách zhromaždených v reálnom čase. Táto nová referenčná hodnota sa bude opierať o správy o dovoze LNG z toho istého dňa, pričom bude zahŕňať ponuky na nákup, ponuky na predaj a transakcie v súvislosti s LNG, ktoré špecifikujú dodanie alebo sú dodané v EÚ, a to akoukoľvek osobou, ktorá vykonáva takúto činnosť, bez ohľadu na miesto jej registrácie alebo domicilu. Kupujúcim sa tak poskytnú komplexnejšie informácie a zvýši sa cenová transparentnosť.

Navrhovaným nariadením sa agentúre ACER udeľujú potrebné právomoci na zber údajov o transakciách potrebných na stanovenie referenčnej hodnoty LNG, pričom sa vychádza z úloh a právomocí, ktoré má agentúra ACER už k dispozícii podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1348/2014 zo 17. decembra 2014 o oznamovaní údajov, ktorým sa vykonáva článok 8 ods. 2 a článok 8 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (ďalej spoločne len „REMIT“), a zároveň ich posilňuje.

c)Korekčný mechanizmus trhu s plynom

Virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility (TTF) je miestom virtuálnej tvorby cien v Holandsku, ktoré vzhľadom na svoju vysokú likviditu často slúži ako referenčná cena pre európsky trh s plynom, čo má vplyv na zmluvy a hedžingové operácie v celej EÚ. TTF je však predovšetkým indexom fyzického potrubia pre vtláčanie plynu v holandskej sieti, ktorý slúži najmä ako uzol pre severozápadnú Európu. V súčasnosti sa v TTF obchoduje za prémiovú cenu pre väčšinu obchodných uzlov EÚ, čo z väčšej časti odráža nedostatok dodávok z Ruska a problematické miesta v infraštruktúre regiónu.

Skutočnosť, že TTF sa používa ako referenčná cena a základ na hedžing zmlúv o plyne v rôznych uzloch EÚ, poukazuje na jeho význam pri stanovovaní ceny zemného plynu v EÚ.

Tento núdzový návrh sa ako krajné opatrenie zameriava na riešenie situácií nadmerných cien zemného plynu tým, že splnomocňuje Komisiu, aby navrhla opatrenie Rady na stanovenie maximálnej dynamickej ceny, za ktorú sa môžu uskutočňovať transakcie so zemným plynom na spotových trhoch TTF za osobitných podmienok. Ostatné uzly obchodovania s plynom v Únii budú prepojené s opravenou spotovou cenou TTF prostredníctvom dynamického cenového koridoru. Aby sa zaistilo, že nedôjde k žiadnym negatívnym účinkom, toto opatrenie by malo umožniť mimoburzové obchodovanie s plynom, nemalo by mať vplyv na bezpečnosť dodávok plynu v EÚ a toky v rámci EÚ, nemalo by viesť k zvýšeniu spotreby plynu a nemalo by mať vplyv na stabilitu a riadne fungovanie trhov s energetickými derivátmi.

4.Opatrenie na zníženie cenovej volatility

a)Mechanizmus riadenia vnútrodennej cenovej volatility:

V nariadení o rozpočtových pravidlách (MiFID II) sa už vyžaduje, aby regulované trhy vytvorili súbor mechanizmov s cieľom obmedziť značnú volatilitu na finančných trhoch a zabrániť chybným obchodným modelom. Zdá sa však, že počet ich spustení obchodnými miestami zostáva nízky, čo je spôsobené najmä tým, že zavedené mechanizmy majú zabrániť chybným pokynom a nie rýchlym výkyvom cien odrážajúcim neistotu na trhu. Veľké výkyvy na trhoch s plynom a elektrickou energiou sťažujú energetickým firmám pokračovať v účasti na týchto trhoch a uspokojovať ich potreby v oblasti hedžingu a zároveň zaistiť bezpečnosť dodávok energie pre koncových spotrebiteľov. V tomto návrhu sa preto stanovuje požiadavka, aby obchodné miesta zaviedli nový dočasný mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility zameraný na obmedzenie veľkých pohybov cien zmlúv o derivátoch elektriny a plynu v rámci toho istého obchodného dňa. Okrem toho, aby bolo možné sa zamerať na najlikvidnejšie zmluvy a zabrániť neželaným narušeniam trhov s menej likvidnými derivátmi by sa mal mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility zameriavať na deriváty týkajúce sa energie s najbližším mesiacom dodávky. S cieľom poskytnúť obchodným miestam čas potrebný na zriadenie tohto mechanizmu sa očakáva, že obchodné miesta zavedú predbežné nástroje, ktoré môžu vo všeobecnosti dosiahnuť rovnaký cieľ ako mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility.

Tento nový mechanizmus by mal dopĺňať všetky statické alebo dynamické prerušovače obchodovania, ktoré obchodné miesta zaviedli, a mal by sa uplatňovať popri nich. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nového mechanizmu riadenia volatility by Komisia mala mať možnosť vykonávacím aktom špecifikovať určité technické prvky svojej kalibrácie. Okrem toho, aby sa zabezpečilo, že nový mechanizmus bude dobre prispôsobený osobitným vlastnostiam dotknutých zmlúv o derivátoch, obchodné miesta by mali mať možnosť uplatňovať limity volatility špecifické pre zmluvu a zároveň dodržiavať požiadavky stanovené v právnych predpisoch. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy bude mať na základe správ pravidelne predkladaných príslušnými vnútroštátnymi orgánmi za úlohu koordinovať uplatňovanie tohto mechanizmu v celej Únii a zdokumentovať rozdiely v spôsobe vykonávania tohto mechanizmu.

b)Nelegislatívne opatrenie sprevádzajúce tento návrh

Opatrenia navrhované v tomto nariadení sú doplnené ďalšími opatreniami, ktoré majú vykonať ESMA a ACER s cieľom posilniť trhy s energiou a ich transparentnosť.

ESMA a ACER posilňujú vzájomnú spoluprácu s cieľom posilniť svoje spôsobilosti v oblasti monitorovania a odhaľovania možnej manipulácie s trhom a zneužívania trhu. ESMA a príslušné vnútroštátne orgány takisto posilňujú svoje príslušné činnosti monitorovania trhu s energetickými derivátmi a dohľadu nad ním.

Pre energetické spoločnosti je čoraz ťažšie účinne hedžovať svoje obchodné riziká na centrálne zúčtovaných trhoch EÚ s energiou. Zvyšujúce sa maržové požiadavky a ťažkosti, ktorým určité energetické spoločnosti čelia pri zabezpečovaní dostatočnej likvidity na splnenie maržových požiadaviek, ich môžu prinútiť k obmedzeniu hedžingových činností a následne ich vystaviť ďalším rizikám. Na zmiernenie tohto tlaku Komisia prijala delegovaný akt, ktorý by za osobitných podmienok umožňoval používať bankové záruky nezabezpečené kolaterálom a verejné záruky ako prípustný kolaterál na plnenie výziev na dodatočné vyrovnanie. Tento delegovaný akt je v súlade s návrhom orgánu ESMA zo 14. októbra. Orgán ESMA takisto objasnil, že komerčné cenné papiere a dlhopisy EÚ sú zahrnuté do zoznamu prípustného kolaterálu k nepeňažným kolaterálom.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V navrhovanej iniciatíve sa stanovujú dočasné, primerané a výnimočné opatrenia. Dopĺňajú sa ňou existujúce príslušné iniciatívy a právne predpisy EÚ, ktorými sa zabezpečuje, aby mohli občania profitovať z bezpečných dodávok plynu a aby boli odberatelia chránení pred závažnými prerušeniami dodávok.

Logicky vyplýva z existujúcich iniciatív, ako je plán „REPowerEU“ a návrh súboru opatrení na dekarbonizáciu trhu s vodíkom a plynom 10 . Okrem toho sa nedávno prijatým nariadením (EÚ) 2022/1032 11 o uskladňovaní plynu zaviedla povinnosť uskladňovania v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V článku 6a nariadenia 2022/1032 sa stanovuje povinnosti plniť zásobníky plynu v súlade s vopred stanovenými trajektóriami a cieľmi. Navrhovaná iniciatíva dopĺňa právne predpisy EÚ o vnútornom trhu a bezpečnosti dodávok.

Po ruskej invázii na Ukrajinu EÚ vypracovala plán REPowerEU s cieľom čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív, najneskôr však do roku 2027. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v pláne REPowerEU stanovuje energetická platforma EÚ zriadená Komisiou a členskými štátmi na spoločný nákup plynu, LNG a vodíka. Oznamuje sa v ňom, že Komisia vypracuje mechanizmus spoločného nákupu. V tejto súvislosti je navrhovaná iniciatíva plne v súlade s cieľmi stanovenými v pláne REPowerEU.

Návrhom sa posilňuje a dopĺňa nariadenie (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok plynu. Uvedené nariadenie už zahŕňa povinnosť poskytovať solidaritu, ako aj pojem odberatelia chránení solidaritou, ktorý zahŕňa domácnosti a za určitých okolností základné sociálne služby a diaľkové vykurovanie. Návrhom sa táto povinnosť súvisiaca so solidaritou rozširuje s cieľom zabezpečiť pre plynové elektrárne dodávky kritických objemov a v prípade neexistencie bilaterálne uzatvorených dohôd o solidarite sa táto povinnosť realizuje prostredníctvom štandardného mechanizmu.

V návrhu sa v plnej miere zohľadňuje aj cieľ nariadenia (EÚ) 2022/1369 o znížení dopytu, ktorým je proaktívne znižovanie dopytu po plyne s cieľom zmierniť možné prerušenia dodávok v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu. Znižovanie dopytu zostáva kľúčovým pilierom našej reakcie, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, a návrh tento pilier upevňuje tým, že umožňuje členským štátom dosiahnuť úspory z inej ako nevyhnutnej spotreby a zároveň chrániť zraniteľných a iných chránených odberateľov.

Návrh Komisie na nariadenie o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi, so zemným plynom a s vodíkom prijatý v rámci súboru opatrení na dekarbonizáciu trhu s vodíkom a plynom obsahuje opatrenia na zvýšenie transparentnosti a prístupu k terminálom LNG a zásobníkom plynu. Súčasný návrh obsahuje rovnaké ustanovenia s kratšími lehotami na ich vykonanie, takže je plne v súlade s nariadením o plyne. Okrem toho je v súlade aj s požiadavkami podľa nedávno prijatého nariadenia (EÚ) 2022/1032 o uskladňovaní plynu, ktorým sa zaviedla povinnosť uskladňovania v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 obsahuje v bode 2.2.5 prílohy 1 ustanovenia týkajúce sa dlhodobého mechanizmu „využitia alebo straty“. Tieto ustanovenia boli prijaté s cieľom zabrániť blokovaniu prepravných kapacít účastníkmi trhu v čase, keď ich nemôžu alebo neplánujú využiť. Vzhľadom na krízovú situáciu súčasný návrh znižuje administratívnu záťaž a predpokladá uplatňovanie týchto ustanovení. V súčasnom návrhu sa najmä skracuje čas, ktorý uplynie, keď sa kapacita nevyužije, zo šiestich mesiacov na jeden mesiac. Návrh je preto v súlade s pravidlami vnútorného trhu, aby sa zabránilo neefektívnemu využívaniu plynárenských sietí.

Ustanovenia, ktoré agentúre ACER umožňujú uverejniť referenčnú hodnotu LNG, vychádzajú z existujúcich úloh agentúry ACER podľa právneho rámca nariadenia REMIT a dopĺňajú ich. 

Okrem núdzovej intervencie na trhu s elektrinou zameranej na riešenie vysokých cien Komisia z dlhodobejšieho hľadiska zlepší koncepciu trhu s elektrinou.

Hlavným cieľom tejto reformy koncepcie trhu s elektrinou bude priniesť spotrebiteľom výhody cenovo dostupných nefosílnych technológií a zároveň zachovať výhody spoločnej trhovo orientovanej elektrizačnej sústavy. Cieľom tejto reformy je zabezpečiť, aby žiadny energetický nosič nemohol spôsobiť narušenie trhu, ako je to v súčasnosti v prípade zemného plynu, pri zohľadnení zásadných zmien potrebných pre dekarbonizovaný a vo veľkej miere elektrifikovaný kontinent.

Komisia sa zaviazala, že hlavné prvky reformy predstaví do konca roka 2022. Budú slúžiť ako základ pre konzultácie s ministrami a inými zainteresovanými stranami o súbore myšlienok, ktoré Komisia predložila. V súčasnosti sa očakáva, že tento proces povedie k návrhu Komisie v roku 2023.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Európska zelená dohoda

Návrh zameraný na zásadné posilnenie bezpečnosti dodávok a riešenie vysokých a volatilných cien energie je takisto v súlade s dlhodobým cieľom zelenej dohody, keďže úsilie o zníženie dopytu urýchli opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a štrukturálne zmeny.

Politika vnútorného trhu

Návrh je zlučiteľný s pravidlami pre vnútorný trh s energiou vrátane pravidiel hospodárskej súťaže EÚ. Fungovanie cezhraničných trhov s energiou je kľúčom k zaisteniu bezpečnosti dodávok v prípade nedostatočných dodávok.

Ustanovenia, ktoré agentúre ACER umožňujú stanoviť referenčnú hodnotu LNG, prispievajú k transparentnosti trhu a nepriamo k nižším veľkoobchodným cenám plynu, a preto sú v súlade s politikou hospodárskej súťaže EÚ.

Bude obzvlášť dôležité zabezpečiť, aby sa transparentnosť, ktorá je potrebná na fungovanie agregácie dopytu, medzi jednotlivými zúčastnenými podnikmi a poskytovateľom služieb, Komisiou a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi nepremietla do širšej transparentnosti, pokiaľ ide o objemy, harmonogramy dodávok alebo realizované ceny pre jednotlivé zúčastnené podniky, ani do transparentnosti na úrovni daného odvetvia alebo pododvetvia, ktoré by mohli predstavovať nadväzujúci alebo súvisiaci trh, na ktorom by mala naďalej existovať hospodárska súťaž. 

Hoci sa v usmerneniach Komisie o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci 12 uvádza, že spoločné trhové podiely pod 15 % na trhu(-och) nákupu a predaja poukazujú na nedostatočnú trhovú silu, spoločný trhový podiel presahujúci túto prahovú hodnotu na jednom alebo oboch trhoch automaticky nenaznačuje, že by dojednanie o spoločnom nákupe malo pravdepodobne obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Dojednanie o spoločnom nákupe, ktoré nepatrí do tohto bezpečného prístavu, si vyžaduje posúdenie jeho účinkov na trh vrátane faktorov, ako je možná protichodná sila silných dodávateľov a potrebné mechanizmy riadenia a výmeny informácií na zabezpečenie pokračujúcej hospodárskej súťaže na nadväzujúcich trhoch vzhľadom na súčasné výnimočné trhové okolnosti.

Stanovenie spôsobov spoločného nákupu plynu koordinovanejším spôsobom je takisto v súlade s dekarbonizáciou uvedenou v zelenej dohode a iniciatíve REPowerEU. Rozsah pôsobnosti energetickej platformy zahŕňa aj vodík z obnoviteľných zdrojov.

Ustanovenia, ktoré agentúre ACER umožňujú stanoviť referenčnú hodnotu LNG, prispievajú k transparentnosti trhu a nepriamo k nižším veľkoobchodným cenám plynu, a preto sú v súlade s politikou hospodárskej súťaže EÚ.

PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Právnym základom tohto nástroja je článok 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Tento článok možno uplatňovať len v prípade vážnych ťažkostí a musí sa uplatňovať v duchu solidarity.

Súčasný regulačný rámec pre bezpečnosť dodávok plynu, najmä nariadenie (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok plynu, bol navrhnutý tak, aby riešil krátkodobé prerušenia dodávok, a nie dlhotrvajúce odpojenie od nášho hlavného dodávateľa. Preto sú potrebné ďalšie dočasné núdzové nástroje na zabezpečenie dodávok plynu, okrem iného s cieľom zabrániť neprimeraným cezhraničným obmedzeniam a zabrániť tomu, aby dlhotrvajúce prerušenie dodávok plynu malo závažné účinky presahovania, ktoré poškodzujú primeranosť elektrizačnej sústavy. Podobne bol pojem chránení odberatelia navrhnutý na krátke obdobia nedostatku, zatiaľ čo v prípade dlhotrvajúceho narušenia by členské štáty mali mať možnosť umožniť aj chráneným odberateľom prispievať k znižovaniu dopytu prostredníctvom zníženia inej ako nevyhnutnej spotreby.

Ustanovenia o solidarite uvedené v nariadení (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok plynu by mali sprevádzať bilaterálne uzatvorené dohody o solidarite, v ktorých by sa mali stanoviť právne, technické a finančné podrobnosti týkajúce sa solidarity. Táto povinnosť súvisiaca so solidaritou nie je realizovateľná z dôvodu chýbajúcich dohôd, čo odôvodňuje potrebu doplniť existujúce ustanovenia o štandardný mechanizmus solidarity v prípade neexistencie dvojstranných dohôd.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Ani celoeurópsku referenčnú hodnotu pre transakcie s LNG nie je možné stanovovať na úrovni členských štátov, ale možno ju lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Predchádzajúce skúsenosti s referenčnou hodnotou TTF, ktorá je prepojená s obchodným uzlom v jednom členskom štáte, ukazujú, že systém decentralizovaných referenčných hodnôt môže účastníkom trhu poskytnúť neúplné informácie a viesť k vyšším cenám.

Proporcionalita

Iniciatíva je v súlade so zásadou proporcionality. Politická intervencia je úmerná rozsahu a povahe vymedzených problémov a dosiahnutiu stanovených cieľov.

Vzhľadom na bezprecedentnú geopolitickú situáciu a významnú hrozbu pre občanov a hospodárstvo EÚ je jednoznačne potrebné konať koordinovane. Opatrenia stanovené v návrhu neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľov, a sú primerané týmto cieľom. V čo najväčšej miere vychádzajú najmä z existujúcich prístupov, ako sú existujúce opatrenia vnútorného trhu s plynom.

V súčasnom návrhu sa konkrétne predpokladá, že agregácia dopytu a spoločný nákup plynu sa budú uskutočňovať na dobrovoľnom základe, s obmedzenou výnimkou, pokiaľ ide o povinnú účasť na agregácii dopytu na účely plnenia zásobníkov plynu. Súkromné podniky zostanú zmluvnými stranami zmlúv o dodávkach plynu zriadených v rámci spoločného nákupu.

Zemný plyn prichádzajúci cez miesta vstupu z Ruskej federácie je vylúčený z účasti na mechanizme, keďže jeho zahrnutie by bolo v rozpore s cieľom navrhovaného nariadenia, ktorého cieľom je zabezpečiť alternatívne zdroje k ruským dodávkam. Okrem toho podniky kontrolované ruskou vládou alebo akoukoľvek ruskou fyzickou alebo právnickou osobou, alebo podniky kontrolované akoukoľvek inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré sú uvedené v sankciách Únie stanovených na základe článku 215 ZFEÚ, sú vylúčené z účasti na spoločnom nákupe, ako aj z účasti na spoločnom nákupe prevádzkovanom poskytovateľom služieb.

Opatrenia, ktoré členské štáty budú môcť prijať na zníženie inej ako nevyhnutnej spotreby chránených odberateľov, by mali byť nevyhnutné a primerané, a to najmä v prípade vyhlásenia krízovej situácie podľa článku 11 ods. 1 a článku 12 nariadenia (EÚ) 2017/1938 alebo stavu pohotovosti Únie podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369. Napriek uplatňovaniu opatrení na zníženie inej ako nevyhnutnej spotreby budú chránení odberatelia naďalej využívať ochranu pred odpojením. Okrem toho takéto opatrenia nesmú obmedzovať požadovanú ochranu zraniteľných odberateľov, ktorých súčasná spotreba by sa mala považovať za nevyhnutnú.

Rozšírenie solidarity na kritické plynové elektrárne ukladá účastníkom trhu obmedzenia, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu počas zníženej dodávky plynu a zvýšeného dopytu počas zimnej sezóny. Vychádzajú z existujúcich opatrení stanovených v nariadeniach (EÚ) 2022/1369 a (EÚ) 2017/1938 s cieľom zvýšiť účinnosť týchto opatrení za súčasných okolností.

Povinnosť účastníkov trhu poskytovať agentúre ACER informácie o transakciách LNG je nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorým je umožniť agentúre ACER stanoviť referenčnú hodnotu LNG, je v súlade s existujúcimi povinnosťami účastníkov trhu podľa nariadenia REMIT a agentúra ACER bude zachovávať dôvernosť citlivých obchodných informácií.

Opatrením na obmedzenie volatility vnútrodenných cien sa stanovujú požiadavky na obchodné miesta a obchodníkov, ktoré sú potrebné na to, aby sa energetickým spoločnostiam umožnilo pokračovať v účasti na trhoch s plynom a elektrinou a uspokojiť ich potreby v oblasti hedžingu, čím sa zaistí bezpečnosť dodávok energie pre konečných spotrebiteľov.

Výber nástroja

VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Základné práva

VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv na rozpočet EÚ súvisiaci s týmto návrhom sa takisto týka ľudských zdrojov a iných administratívnych výdavkov Generálneho riaditeľstva Európskej komisie (GR) pre energetiku, ako aj agentúry ACER.

V návrhu sa stanovuje posilnená architektúra bezpečnosti dodávok plynu s novými povinnosťami pre členské štáty a s tým súvisiaca posilnená úloha GR pre energetiku v širokej škále oblastí, konkrétne:

·celkové riadenie a vykonávanie nariadenia [3 ekvivalenty plného pracovného času (FTE)],

·príprava a vykonávanie návrhu opatrenia Rady, ktorým sa ustanoví mechanizmus prideľovania kapacít plynu na zásobovanie členských štátov, v prípade ktorých bol vyhlásený stav núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie; riadenie a vykonávanie návrhu vrátane zapojenia skupiny pre krízové riadenie (2 FTE),

·práca na koncepcii realizácie konzorcia na nákup plynu v súlade s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži, ktorá si vyžiada konzultácie s odvetvím (2 FTE),

·posudzovanie žiadostí členských štátov o kvóty týkajúce sa vyšších kritických objemov plynu (1 FTE),

·opatrenia nadväzujúce na žiadosti o solidaritu, podpora vykonávania dohôd o solidarite (1 FTE),

·administratívna pomoc (1 FTE).

·V návrhu sa stanovujú aj nové úlohy agentúry ACER týkajúce sa zberu údajov o transakciách LNG na účely stanovenia referenčnej hodnoty LNG (5 FTE).

ĎALŠIE PRVKY

2022/0339 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY

Posilnenie solidarity prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, cezhraničnej výmeny plynu a spoľahlivých referenčných hodnôt cien

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 122 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine a bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie do členských štátov ohrozujú bezpečnosť dodávok Únie a jej členských štátov. Využívanie dodávok plynu ako zbrane a manipulácia s trhmi zo strany Ruskej federácie prostredníctvom úmyselného prerušovania tokov plynu zároveň viedli k prudkému nárastu cien energie v Únii, čo ohrozuje nielen ekonomiku v Únii, ale aj vážne podkopáva bezpečnosť dodávok.

(2)Táto situácia si vyžaduje silnú a koordinovanú reakciu Únie s cieľom chrániť jej občanov a ekonomiku pred nadmernými a zmanipulovanými trhovými cenami a zabezpečiť, aby sa plyn cez hranice dostal k všetkým spotrebiteľom, ktorí ho potrebujú, a to aj v situáciách jeho nedostatku. Na zníženie závislosti od dodávok zemného plynu z Ruskej federácie a na zníženie nadmerných cien je nevyhnutná lepšia koordinácia nákupu plynu od externých dodávateľov.

(3)Článok 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje Rade na návrh Komisie a v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti pri dodávke určitých produktov, najmä v oblasti energetiky. Vysoké riziko úplného zastavenia dodávok ruského plynu a extrémny nárast cien energie, ktorý oslabuje hospodárstvo Únie, predstavujú takéto vážne ťažkosti.

(4)Komisia vo svojom oznámení REPowerEU oznámila zriadenie energetickej platformy EÚ 14 spolu s členskými štátmi na spoločný nákup plynu, skvapalneného zemného plynu (LNG) a vodíka. Toto oznámenie schválila Európska rada na svojom zasadnutí 30. a 31. mája 2022. V rámci plánu REPowerEU Komisia predstavila aj stratégiu vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ 15 , v ktorej sa vysvetľuje, ako EÚ podporuje globálnu, čistú a spravodlivú energetickú transformáciu s cieľom zabezpečiť udržateľnú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu, a to aj diverzifikáciou dodávok energie do EÚ, najmä prostredníctvom rokovaní o politických záväzkoch s existujúcimi alebo novými dodávateľmi plynu s cieľom zvýšiť dodávky plynu do Európy.

(5)Energetická platforma EÚ môže zohrávať kľúčovú úlohu pri hľadaní vzájomne prospešných partnerstiev, ktoré prispejú k bezpečnosti dodávok a povedú k nižším dovozným cenám plynu zakúpeného z tretích krajín, pričom sa v plnej miere využije kolektívna váha Únie. Na tento účel je nevyhnutné posilniť medzinárodný dosah na dodávateľov plynu (potrubného aj LNG), ako aj na dodávateľov ekologického vodíka budúcnosti. Najmä oveľa silnejšia koordinácia s členskými štátmi a medzi nimi prostredníctvom energetickej platformy EÚ by vo vzťahu k tretím krajinám zabezpečila účinnejšiu kolektívnu váhu Únie.

(6)Pokiaľ budú vážne ťažkosti pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok pretrvávať, spoločný nákup by mal pomôcť zabezpečiť vyrovnanejší prístup podnikov v členských štátoch a v zmluvných stranách Energetického spoločenstva k novým alebo dodatočným zdrojom plynu a pomôcť zabezpečiť v prospech konečných spotrebiteľov nižšie ceny, ako tie, ktoré by inak mohli platiť pre tých, ktorí nakupujú plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb.

(7)Výsledkom spoločného nákupu by mohlo byť výhodnejšie zaobchádzanie s dodávkami obnoviteľných plynov, ako je biometán a vodík, alebo podpora takýchto dodávok, pokiaľ ich možno bezpečne vtlačiť do plynárenskej sústavy, a dodávok plynu, ktorý by sa inak odplyňoval alebo spaľoval. Ak v žiadnej príslušnej jurisdikcii neexistuje formálna právna požiadavka, podniky, ktoré uzatvárajú zmluvy podľa tohto nariadenia, sa vyzývajú, aby na meranie, nahlasovanie a overovanie emisií metánu v celom dodávateľskom reťazci do Európskej únie používali normu Partnerstva OSN pre emisie metánu z ropy a zemného plynu 2.0.

(8)Spoločný nákup podľa tohto nariadenia pozostáva z dvojfázového procesu. Ako prvý krok by plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii alebo zmluvných stranách Energetického spoločenstva, agregovali svoj dopyt po plyne prostredníctvom poskytovateľa služieb, s ktorým Komisia uzavrela zmluvu. To by umožnilo dodávateľom plynu predkladať ponuky na základe veľkých agregovaných objemov namiesto početných menších ponúk odberateľov, ktorí ich kontaktujú individuálne. V druhom kroku môžu plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii alebo zmluvných stranách Energetického spoločenstva, uzatvárať zmluvy o nákupe plynu, a to individuálne alebo koordinovane s inými podnikmi, s dodávateľmi alebo výrobcami zemného plynu, ktorí uspokojili agregovaný dopyt.

(9)Keďže situácia vážnych ťažkostí pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok pretrváva, spoločný nákup by mal pomôcť zabezpečiť vyrovnanejší prístup podnikov v členských štátoch k novým alebo dodatočným zdrojom plynu a pomôcť zabezpečiť v prospech konečných spotrebiteľov nižšie ceny, ako tie, ktoré by inak mohli platiť pre tých, ktorí nakupujú plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb. Prvý odkaz na možnosť veľmi obmedzenej formy spoločného nákupu plynu na účely vyvažovania je už zahrnutý v návrhu nariadenia o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom, ktorý predložila Komisia 16 . Návrh však pochádza z obdobia pred vojenskou agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine; okrem toho tento návrh neobsahoval žiadnu podrobnú koncepciu a týkal sa len veľmi špecifických potrieb prevádzkovateľov prenosových sústav v oblasti regulačnej energie. Keďže je potrebné okamžité a oveľa komplexnejšie riešenie problému chýbajúcich štruktúr na koordinovaný nákup plynu, je vhodné navrhnúť dočasné zrýchlené riešenie.

(10)Spoločný nákup by preto mohol posilniť solidaritu Únie pri nákupe a distribúcii plynu. V duchu solidarity by spoločný nákup mal podporovať najmä tie podniky, ktoré predtým nakupovali plyn len alebo hlavne od ruských dodávateľov, a to tak, že im na základe verejnej súťaže na agregovaný dopyt pomôžu získať dodávky od alternatívnych dodávateľov alebo poskytovateľov zemného plynu za výhodných podmienok.

(11)Verejná súťaž na agregovaný dopyt po plyne zo strany poskytovateľa služieb by mala pomôcť pri dopĺňaní zásobníkov plynu v súčasnej núdzovej situácii, ak by sa väčšina európskych zásobníkov plynu vyčerpala po nadchádzajúcej zime. Okrem toho by mala pomôcť pri nákupe plynu koordinovanejším spôsobom v duchu solidarity.

(12)Tento návrh vychádza z článku 122 ZFEÚ vzhľadom na naliehavú potrebu urýchlene a dočasne zaviesť spoločné nákupy. To by umožnilo rýchle zriadenie poskytovateľa služieb, čo by umožnilo agregáciu dopytu. Poskytovateľ služieb, s ktorým Komisia uzavrie zmluvu, by mal len niektoré základné funkcie a proces, ktorý by organizoval, by obsahoval len povinné prvky týkajúce sa účasti na agregácii dopytu, ale zatiaľ by nezahŕňal povinnú koordináciu zmluvných podmienok ani povinnosť predkladať záväzné ponuky na nákup plynu prostredníctvom neho.

(13)Plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, by nemali mať povinnosť nakupovať plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb, a to uzatváraním zmlúv o dodávkach plynu alebo memoránd o porozumení s dodávateľmi alebo výrobcami plynu, ktorí uspokojili agregovaný dopyt. Plynárenským podnikom alebo podnikom, ktoré spotrebúvajú plyn, sa však dôrazne odporúča, aby preskúmali formy spolupráce, ktoré sú zlučiteľné s právom hospodárskej súťaže, a aby využili poskytovateľa služieb s cieľom plne využiť výhody spoločného nákupu. Medzi poskytovateľom služieb a zúčastnenými podnikmi by sa preto mohol vytvoriť mechanizmus, v ktorom by sa stanovili hlavné podmienky, za ktorých sa zúčastnené podniky zaviažu k nákupu plynu zodpovedajúceho agregovanému dopytu.

(14)Je dôležité, aby Komisia a členské štáty mali jasnú predstavu o plánovaných a uzatvorených zmluvách o dodávkach plynu v celej Únii, s cieľom posúdiť, či sú splnené ciele bezpečnosti dodávok a energetickej solidarity. Podniky by preto mali informovať Komisiu o veľkých plánovaných nákupoch plynu nad 5 TWh. Komisia by preto mala príslušným členským štátom vydať odporúčania, v ktorých ich bude varovať pred akýmikoľvek negatívnymi vplyvmi plánovaných nákupov na fungovanie spoločného nákupu, bezpečnosť dodávok, vnútorný trh alebo energetickú solidaritu.

(15)Členské štáty by mali Komisii pomáhať pri posudzovaní toho, či príslušné nákupy plynu zvyšujú bezpečnosť dodávok v Únii a či sú zlučiteľné so zásadou energetickej solidarity. Preto by sa mal zriadiť ad hoc riadiaci výbor zložený zo zástupcov členských štátov a Komisie, ktorý by pomáhal pri koordinácii.

(16)Proces agregácie dopytu na účely spoločného nákupu by mal vykonávať vhodný poskytovateľ služieb. Komisia by preto prostredníctvom postupu verejného obstarávania 17 mala uzavrieť zmluvu s poskytovateľom služieb, ktorý môže vyvinúť vhodný IT nástroj a zorganizovať proces agregácie dopytu. Poplatky na pokrytie prevádzkových nákladov by sa mohli vyberať od účastníkov spoločného nákupu.

(17)Agregácia dopytu a nákup zemného plynu sú zložité procesy, ktoré musia zohľadňovať rôzne prvky, ktoré sa neobmedzujú len na ceny, ale aj na objemy, miesta dodávky a ďalšie parametre. Vybraný poskytovateľ služieb by preto mal mať potrebnú úroveň skúseností s riadením a agregáciou nákupov zemného plynu alebo súvisiacich služieb na úrovni EÚ. Zároveň je agregácia dopytu a nákup zemného plynu kľúčovým prvkom pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu do Únie.

(18)Spoločný nákup môže mať rôzne formy. Môže sa uskutočniť prostredníctvom verejných súťaží alebo aukcií organizovaných poskytovateľom služieb, v rámci ktorých sa agreguje dopyt plynárenských podnikov a podnikov, ktoré spotrebúvajú plyn, s cieľom zosúladiť ho s ponukami dodávateľov alebo výrobcov zemného plynu prostredníctvom IT nástroja na spoločný nákup.

(19)Jedným z cieľov agregácie dopytu a spoločného nákupu je znížiť riziko zbytočných zvýšení cien spôsobených spoločnosťami, ktoré sa uchádzajú o rovnakú tranžu plynu. Zabezpečenie toho, aby sa všetky výhody spoločného nákupu preniesli na konečných spotrebiteľov, v konečnom dôsledku závisí od rozhodnutí samotných podnikov. Veľké spoločnosti by mali podliehať obmedzeniam, aj keď môžu predať plyn ďalej za vyššie ceny. Podniky, ktoré majú prospech z nižších cien za nákup plynu zo spoločného nákupu, by mali tieto výhody preniesť na spotrebiteľov. Prenos nižších cien by bol dôležitým ukazovateľom úspechu spoločného nákupu, keďže je pre spotrebiteľov kľúčový.

(20)Každá činnosť vykonaná podľa tohto nariadenia musí byť v súlade s reštriktívnymi opatreniami Únie stanovenými na základe článku 215 ZFEÚ. Najmä podniky kontrolované ruskou vládou alebo akoukoľvek ruskou fyzickou alebo právnickou osobou, alebo podniky, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie (sankcie) zavedené na základe článku 215 ZFEÚ alebo sú vlastnené alebo kontrolované akoukoľvek inou fyzickou alebo právnickou osobou, subjektom alebo orgánom, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia, by mali byť vylúčené z účasti na spoločnom nákupe, ako aj z organizovania procesu spoločného nákupu. Tieto reštriktívne opatrenia boli prijaté na účely dosiahnutia cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, najmä cieľov zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilnenia medzinárodnej bezpečnosti a bezpečnosti Únie v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov. Tým nie sú dotknuté budúce sankcie prijaté voči Rusku alebo iným krajinám.

(21)Zemný plyn s pôvodom v Ruskej federácii, ktorý vstupuje do členských štátov alebo do zmluvných strán Energetického spoločenstva cez miesta vstupu z Ruskej federácie, by sa nemal nakupovať v rámci spoločného nákupu. Je to v súlade s cieľom navrhovaného nariadenia, ktorým je zabezpečenie alternatívnych zdrojov k ruským dodávkam.

(22)Účastníci spoločného nákupu plynu môžu potrebovať finančné záruky, ak by niektorý z podnikov nebol schopný zaplatiť za konečné zazmluvnené množstvo. Členské štáty alebo iné zainteresované strany môžu účastníkom spoločného nákupu poskytnúť finančnú podporu vrátane záruk. Finančná pomoc by sa mala poskytovať v súlade s pravidlami štátnej pomoci, prípadne vrátane dočasného krízového rámca.

(23)Na zaistenie bezpečnosti dodávok v Únii je nevyhnutné plnenie zásobníkov plynu. Vzhľadom na pokles dodávok zemného plynu z Ruskej federácie môžu členské štáty pri napĺňaní zásobníkov s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok plynu na zimu 2023/2024, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2022/1032 18 , čeliť výzvam. Využitie možnosti agregácie dopytu poskytovateľom služieb by mohlo členským štátom pomôcť zmierniť tieto výzvy; v medziach práva hospodárskej súťaže by mohlo podporiť najmä koordinované riadenie napĺňania a skladovania vzhľadom na nasledujúce vtlačné obdobie, čím by sa zabránilo nadmerným cenovým maximám spôsobeným okrem iného nekoordinovaným napĺňaním zásobníkov.

(24)S cieľom zabezpečiť, aby spoločný nákup mohol prispieť k naplneniu zásobníkov plynu v súlade s priebežnými cieľmi stanovenými v nariadení (EÚ) 2022/1032, by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby plynárenské podniky, ktoré podliehajú ich jurisdikcii, používali proces organizovaný poskytovateľom služieb ako jeden z možných prostriedkov na dosiahnutie cieľov naplnenia.

(25)V nariadení (EÚ) 2022/1032 sa vyžaduje, aby členské štáty do novembra 2023 naplnili svoje zásobníky na 90 %. Tento cieľ je vyšší ako cieľ na november 2022 (80 %). Spoločný nákup by mohol pomôcť členským štátom tento nový cieľ splniť. Členské štáty by pritom mali vyžadovať, aby domáce podniky využívali poskytovateľa služieb na agregáciu dopytu s dostatočne vysokým objemom plynu s cieľom znížiť riziko, že zásobníky nemožno naplniť. Členské štáty by mali vyžadovať, aby spoločnosti do procesu agregácie dopytu zahrnuli objemy zodpovedajúce aspoň 15 % (približne 13,5 mld. m³ pre EÚ ako celok) ich cieľového objemu naplnenia zásobníkov na budúci rok. Členské štáty bez podzemných zásobníkov na svojom území by sa mali zúčastňovať na procese agregácie dopytu s objemami zodpovedajúcimi ich povinnostiam rozdelenia zaťaženia.

(26)S cieľom účinne využívať spoločný nákup a uzatvárať zmluvy o plyne s dodávateľmi, ktorí ponúkajú plyn poskytovateľovi služieb, môžu podniky koordinovať podmienky nákupu, ako sú objemy, cena plynu, dodacie miesta a lehoty, v rámci obmedzení práva Únie. Plynárenské podniky zapojené do konzorcia na nákup plynu by však mali zabezpečiť, aby sa priamo alebo nepriamo vymieňané informácie obmedzovali na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa v súlade s článkom 101 ZFEÚ. Okrem toho sa ustanoveniami o transparentnosti a riadení v tomto nariadení zabezpečí, aby zmluvy nakupujúceho konzorcia neohrozovali bezpečnosť dodávok ani energetickú solidaritu, najmä ak sú členské štáty priamo alebo nepriamo zapojené do procesu nákupu.

(27)Zatiaľ čo možno vytvoriť viac ako jedno konzorcium na nákup plynu, najúčinnejšou možnosťou by bolo vytvoriť len jedno konzorcium na nákup plynu, ktoré by zahŕňalo čo najviac spoločností, s cieľom agregovať dopyt prostredníctvom poskytovateľa služieb, a jeho charakter by bol taký, aby bol zlučiteľný s právom hospodárskej súťaže EÚ. Navyše spojenie do jedného konzorcia na nákup plynu prinesie na trh posilnenú vyjednávaciu silu Únie a umožní výhodné podmienky, ktoré by sotva dosiahli menšie podniky v Únii alebo nejednotný postup.

(28)Zriadenie a realizácia konzorcií na nákup plynu podľa tohto nariadenia sa uskutočňuje v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sa uplatňujú vzhľadom na súčasné výnimočné okolnosti na trhu. Komisia uviedla, že je pripravená pomôcť spoločnostiam pri vytváraní takéhoto konzorcia na nákup plynu a vydať rozhodnutie podľa článku 10 nariadenia č. 1/2003 o neuplatniteľnosti článkov 101 a 102 ZFEÚ, ak sa začlenia a dodržia príslušné záruky. Komisia takisto vyhlásila, že je pripravená poskytnúť neformálne usmernenia, ak sa podniky s účasťou v iných konzorciách stretávajú s neistotou, pokiaľ ide o posúdenie jedného alebo viacerých prvkov ich mechanizmu spoločného nákupu podľa pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže 19 .

(30)V súlade so zásadou proporcionality opatrenia týkajúce sa agregácie dopytu a spoločného nákupu neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľa, keďže sa budú vykonávať na dobrovoľnom základe, len s obmedzenou výnimkou, pokiaľ ide o povinnú účasť na agregácii dopytu na účely plnenia zásobníkov plynu, a súkromné podniky zostanú zmluvnými stranami zmlúv o dodávkach plynu uzavretých v rámci spoločného nákupu.

(31)S cieľom optimalizovať absorpčnú kapacitu LNG terminálov LNG v EÚ a využívanie zásobníkov sú potrebné opatrenia na zvýšenie transparentnosti a organizovaný trh uľahčujúci sekundárny obchod s kapacitami zásobníkov plynu a kapacitami zariadení LNG, podobne ako v prípade prepravy plynu potrubím. Je to obzvlášť dôležité v časoch núdze a zmien tokov plynu z potrubného plynu z Ruskej federácie na LNG. Návrh Komisie na revíziu nariadenia o plynoch zo súboru opatrení na dekarbonizáciu trhu s vodíkom a plynom 20 v článkoch 10 a 31 obsahuje ustanovenia na tieto účely. Prednostné vykonávanie týchto ustanovení v rámci reakcie na krízu je potrebné na to, aby sa terminály LNG a zásobníky plynu využívali s potrebnou transparentnosťou a efektívnejšie.

(32)V súvislosti s dlhodobými rezerváciami kapacít na prepravu plynu sa v existujúcich pravidlách riadenia preťaženia stanovujú postupy na základe pravidla „využitia alebo straty“. Tieto postupy sú však pomalé (trvá aspoň šesť mesiacov, kým sa prejaví ich účinok) a vyžadujú si prísne administratívne postupy národných regulačných orgánov. Tieto pravidlá by sa preto mali posilniť a zjednodušiť, aby sa prevádzkovateľom plynárenských sietí poskytli nástroje na rýchlu reakciu na zmeny v tokoch plynu a na riešenie možných preťažení. Nové pravidlá by predovšetkým mohli urýchliť uvádzanie nevyužitých dlhodobých kapacít na trh, ktoré by inak zostali nevyužité, čím by sa využívanie potrubí zefektívnilo.

(33)Prevádzkovatelia prepravných sietí by mali analyzovať dostupné informácie o využívaní prepravnej siete užívateľmi siete a mali by určiť, či došlo k nedostatočnému využívaniu zmluvnej pevnej kapacity. Takéto nedostatočné využívanie by sa mohlo definovať ako situácia, keď užívateľ siete za posledných 30 dní využil alebo ponúkol na trhu v priemere menej ako 80 % rezervovanej pevnej kapacity. V prípade nedostatočného využívania by mal prevádzkovateľ prepravnej siete uverejniť dostupnú kapacitu pre ďalšiu mesačnú aukciu a následne ju dražiť.

(34)Nevyprovokovaná a neodôvodnená invázia Ruskej federácie na Ukrajinu viedla k veľkej neistote a narušeniam európskych trhov so zemným plynom. V dôsledku toho sa v posledných mesiacoch na týchto trhoch neistota týkajúca sa dodávok a z toho vyplývajúce očakávania trhu premietli do extrémne vysokých a nestálych cien zemného plynu. To zase vytvorilo ďalší tlak na účastníkov trhu a narušilo hladké fungovanie trhov Únie s energiou.

(35)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 21 sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie riadneho fungovania obchodných miest, na ktorých sa obchoduje aj s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie. V uvedenej smernici sa stanovuje, že členské štáty majú vyžadovať, aby mal regulovaný trh zavedené mechanizmy na zaručenie spravodlivého a riadneho fungovania finančných trhov. Takéto mechanizmy však nie sú určené na stanovenie obmedzenia vnútrodenného vývoja cien a nedokázali zabrániť prípadom výnimočnej volatility pozorovanej na trhoch s derivátmi plynu a elektrickej energie. 

(36)Vzhľadom na ťažkosti, ktorým čelia účastníci trhu na obchodných miestach, kde sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie, a vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť, aby trhy s energetickými derivátmi naďalej plnili svoju úlohu pri zabezpečovaní hedžingových potrieb reálnej ekonomiky, je vhodné vyžadovať od obchodných miest, kde sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie, aby zriadili dočasné mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility s cieľom účinnejšie obmedziť nadmerné pohyby cien. S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus uplatňoval na najlikvidnejšie zmluvy, a s cieľom zabrániť neželaným narušeniam trhov s menej likvidnými derivátmi by sa mal mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility uplatňovať len na deriváty týkajúce sa energie s najbližším mesiacom dodávky.

(37)Obchodné miesta ponúkajúce komoditné deriváty týkajúce sa energie s najbližším mesiacom dodávky často umožňujú účasť rôznym energetickým spoločnostiam zo všetkých členských štátov. Takéto energetické spoločnosti sa vo veľkej miere spoliehajú na deriváty obchodované na takýchto obchodných miestach s cieľom zabezpečiť kľúčové dodávky plynu a elektriny v celej Únii. Nadmerné pohyby cien, ku ktorým dochádza na miestach obchodovania s komoditami, preto ovplyvňujú fungovanie energetických spoločností v celej Únii a v konečnom dôsledku majú nepriaznivý vplyv aj na koncových spotrebiteľov. V duchu solidarity medzi členskými štátmi by sa preto mala uskutočniť koordinácia implementácie a uplatňovania mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia, ktorí majú zásadný význam pre bezpečnosť dodávok energie vo všetkých členských štátoch, budú mať prospech z ochranných opatrení proti veľkým pohybom cien, ktoré poškodzujú pokračovanie ich podnikania, čo by tiež poškodilo koncových spotrebiteľov.

(38)Mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility by mal zabezpečiť, aby sa zabránilo nadmerným pohybom cien v rámci obchodného dňa. Mechanizmus by mal byť založený na trhovej cene zisťovanej v pravidelných intervaloch. Vzhľadom na veľkú rozmanitosť nástrojov na trhoch s energetickými derivátmi a osobitosti obchodných miest spojených s takýmito nástrojmi by sa mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility mali prispôsobiť špecifikám týchto nástrojov a trhov. Preto by obchodné miesta mali stanoviť cenové hranice, zohľadňujúc pritom špecifiká každého komoditného derivátu týkajúceho sa energie s najbližším mesiacom dodávky, profilu likvidity trhu s takýmto derivátom a jeho profilu volatility.

(39)Mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility by mal dopĺňať všetky statické alebo dynamické prerušovače, ktoré obchodné miesta už zaviedli v súlade so smernicou 2014/65/EÚ pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(40)S cieľom zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o fungovanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ktorý vykonávajú, by obchodné miesta mali zverejniť opis jeho všeobecných charakteristík. V záujme zabezpečenia spravodlivého a riadneho obchodovania by sa však od obchodných miest nemalo vyžadovať, aby zverejňovali všetky technické parametre mechanizmu, ktorý zaviedli.

(41)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility a zabezpečiť plynulé fungovanie obchodných miest, ktoré ponúkajú obchodovanie s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie s najbližším mesiacom dodávky, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť podmienky vykonávania mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility vrátane stanovenia frekvencie, pri ktorej sa cenové hranice obnovujú, alebo opatrení, ktoré sa majú prijať, ak sa obchodovanie presunie mimo tieto cenové hranice. Komisia by mala byť schopná zohľadniť špecifiká každého komoditného derivátu týkajúceho sa energie, profilu likvidity trhu s takýmto derivátom a jeho profilu volatility.

(42)S cieľom poskytnúť obchodným miestam dostatok času na spoľahlivé vykonávanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ako sa uvádza v tomto nariadení, by sa obchodným miestam mala poskytnúť lehota do 31. januára 2023 na vytvorenie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility. S cieľom zabezpečiť, aby boli obchodné miesta schopné rýchlo riešiť nadmerné pohyby cien ešte pred zavedením tohto mechanizmu, mali by mať zavedený predbežný mechanizmus, ktorý môže vo všeobecnosti dosiahnuť rovnaký cieľ ako mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility.

(43)Povinnosti a obmedzenia uložené obchodným miestam a obchodníkom týmto opatrením neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa energetickým spoločnostiam umožnilo pokračovať v účasti na trhoch s plynom a elektrickou energiou a uspokojiť svoje hedžingové potreby, čo prispeje k bezpečnosti dodávok energie pre koncových spotrebiteľov.

(44)S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility by príslušné orgány mali vykonávať dohľad nad jeho vykonávaním obchodnými miestami a mali by o tomto vykonávaní pravidelne podávať správy Európskej agentúre pre cenné papiere a trhy (ESMA). S cieľom zabezpečiť konzistentné vykonávanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility by príslušné orgány mali takisto zabezpečiť, aby rozdiely vo vykonávaní mechanizmu obchodnými miestami boli riadne odôvodnené.

(45)S cieľom riešiť potenciálne rozdiely v uplatňovaní mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility medzi členskými štátmi a na základe správ predložených príslušnými orgánmi by mala agentúra ESMA koordinovať opatrenia príslušných orgánov členských štátov a zdokumentovať všetky zistené rozdiely v spôsobe, akým sa mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility vykonáva na obchodných miestach v rámci jurisdikcií v Únii.

(46)Vzhľadom na bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie a pretrvávajúce riziko ďalších náhlych prerušení dodávok čelí Únia naliehavej potrebe diverzifikovať svoje dodávky plynu. Trh s LNG pre Európu je však stále v štádiu vzniku a je ťažké posúdiť presnosť cien, ktoré prevládajú na tomto trhu. S cieľom získať presný, objektívny a spoľahlivý odhad ceny dodávok LNG do Únie by Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) mala zhromažďovať všetky údaje z trhu s LNG, ktoré sú potrebné na stanovenie denného odhadu ceny LNG.

(47)Tento odhad ceny by sa mal vykonať na základe všetkých transakcií týkajúcich sa dodávok LNG do Únie. Agentúra ACER by mala mať právomoc zhromažďovať tieto údaje z trhu od všetkých účastníkov pôsobiacich v oblasti dodávok LNG do Únie. Všetci takíto účastníci by mali byť povinní oznamovať všetky svoje údaje z trhu s LNG agentúre ACER tak blízko k reálnemu času, ako to bude technologicky možné, a to buď po uzavretí transakcie, alebo po predložení ponuky alebo ponuky na uzavretie transakcie. Odhad ceny agentúry ACER by mal zahŕňať najúplnejší súbor údajov vrátane transakčných cien a od 1. marca 2023 nákupné a predajné ceny dodávok LNG do Únie. Každodenné uverejňovanie tohto objektívneho odhadu cien a rozpätia stanoveného v porovnaní s inými referenčnými cenami na trhu vo forme referenčnej hodnoty LNG pripravuje pôdu pre jeho dobrovoľné využívanie účastníkmi trhu ako referenčnej ceny v ich zmluvách a transakciách. Po stanovení by sa odhad ceny LNG a referenčná hodnota LNG mohli stať aj referenčnou sadzbou pre zmluvy o derivátoch používané na hedžing ceny LNG alebo rozdielu v cene medzi cenou LNG a cenami iných plynov. Vzhľadom na naliehavosť opatrenia by sa prvé uverejnenie odhadu ceny LNG malo uskutočniť najneskôr dva týždne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(48)Súčasné právomoci zverené agentúre ACER nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1348/2014, ktorým sa vykonáva článok 8 ods. 2 a 6 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 (ďalej spoločne len „REMIT“), nepostačujú na vytvorenie úplného a komplexného súboru údajov o všetkých dodávkach LNG do Únie. Takýto komplexný a úplný súbor údajov na denný odhad cien je však potrebný na to, aby Únia mohla v duchu solidarity riadiť svoje politiky obstarávania medzinárodného dovozu LNG, najmä počas prebiehajúcej krízovej situácie. Relevantné údaje a informácie o zmluvách o LNG sú potrebné aj na zabezpečenie monitorovania cenového vývoja, ako aj na vykonávanie kontroly kvality údajov a zabezpečovania kvality. Tento ad hoc nástroj by mal agentúre ACER umožniť zhromažďovať všetky údaje z trhu, ktoré sú potrebné na vypracovanie komplexného a reprezentatívneho odhadu ceny dodávok LNG do Únie.

(49)Hoci trvalé stanovenie denného odhadu cien LNG a referenčnej hodnoty LNG by sa malo neskôr zahrnúť do komplexnejšej revízie právneho rámca REMIT, prebiehajúca krízová situácia si už teraz vyžaduje naliehavé opatrenia na riešenie bezprostredných vážnych ťažkostí pri dodávkach a presnom stanovovaní cien dodávok LNG do Únie na dočasnom základe, až pokiaľ sa takáto revízia právneho rámca REMIT neprijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

(50)S cieľom okamžite zvýšiť cenovú transparentnosť a bezpečnosť plánovania na dovoznom trhu LNG by sa malo stanoviť, že príslušný súbor údajov by mal obsahovať informácie o cene a množstve dokončených transakcií s LNG, cenách a množstvách ponúk na nákup a ponúk na predaj týkajúcich sa dodávok LNG do Únie, ako aj cenový vzorec v dlhodobej zmluve, z ktorého sa cena odvodzuje, ak je to relevantné.

(51)Všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, by sa mali vymedziť ako účastníci, ktorí sa zaoberajú nákupom alebo predajom nákladu LNG určených na dodanie do Únie. Títo účastníci trhu s LNG by mali podliehať povinnostiam a zákazom, ktoré sa vzťahujú na účastníkov trhu podľa nariadenia REMIT.

(52)Agentúra ACER by v spolupráci s Komisiou mala mať široký mandát na stanovenie kvality a obsahu údajov z trhu, ktoré zhromažďuje s cieľom stanoviť denný odhad ceny dodávok LNG do Únie. Mala by mať tiež širokú mieru voľnej úvahy pri výbere svojho preferovaného prenosového protokolu. S cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú kvalitu údajov z trhu, ktoré sa majú oznamovať, by agentúra ACER mala mať právomoc špecifikovať všetky parametre údajov z trhu, ktoré by sa jej mali oznamovať. Takéto parametre by mali okrem iného zahŕňať referenčné jednotky, v ktorých sa oznamujú údaje o cenách, referenčné jednotky, v ktorých sa oznamujú údaje o množstve, forwardové doby splatnosti transakcie alebo údaje o ponuke na nákup a ponuke na predaj pred transakciou, ako aj prenosové protokoly, ktoré sa majú použiť na prenos požadovaných údajov agentúre ACER.

(53)Agentúra ACER by mala stanoviť aj metodiku, ktorú používa na poskytovanie denného odhadu ceny LNG a referenčnej hodnoty LNG, ako aj postup pravidelného preskúmania tejto metodiky.

(54)Odhad ceny uverejnený podľa tohto nariadenia by mal zabezpečiť väčšiu transparentnosť pre členské štáty a ostatných účastníkov trhu, pokiaľ ide o prevládajúcu cenu dovozu LNG do Európy. Väčšia cenová transparentnosť by zase mala umožniť členským štátom a súkromným subjektom so sídlom v Únii konať informovanejším a koordinovanejším spôsobom pri nákupe LNG na svetových trhoch, a najmä pri využívaní poskytovateľa služieb. Väčšia koordinácia pri nákupe LNG by mala členským štátom umožniť, aby zabránili pri licitácii vzájomnému navyšovaniu cien alebo ponukovým cenám, ktoré nie sú v súlade s prevládajúcou trhovou cenou. Odhady cien a referenčné rozpätia uverejnené podľa tohto nariadenia sú preto kľúčové pre dosiahnutie väčšej solidarity medzi členskými štátmi pri obstarávaní obmedzených dodávok LNG.

(55)Povinnosť účastníkov trhu poskytovať agentúre ACER informácie o transakciách LNG je nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorým je umožniť agentúre ACER stanoviť referenčnú hodnotu LNG, najmä preto, že je v súlade s existujúcimi povinnosťami účastníkov trhu podľa nariadenia REMIT a agentúra ACER bude zachovávať dôvernosť citlivých obchodných informácií.

(56)Virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility (TTF) je virtuálnym miestom tvorby cien v Holandsku, ktoré vzhľadom na svoju vysokú likviditu často slúži ako cenový zástupca pre európsky trh s plynom, čo má vplyv na zmluvy a hedžingové operácie v celej EÚ. Za osobitných podmienok môže byť po vykonaní ostatných opatrení týkajúcich sa cien plynu potrebná cielená núdzová intervencia v spotových cenách TTF. Na návrh Komisie by Rada mala prijať rozhodnutie o zavedení dynamického trhového korekčného mechanizmu pre transakcie so zemným plynom na spotovom trhu TTF. Maximálna cena, ktorá sa má stanoviť, musí zaisťovať bezpečnosť dodávok zemného plynu do Únie a toky zemného plynu v rámci EÚ a zohľadňovať vplyv cien plynu na ceny elektrickej energie. S cieľom neovplyvniť toky v rámci EÚ, ktoré by mali naďalej umožňovať, aby sa zemný plyn dostával tam, kde je to najviac potrebné, ostatné uzly obchodovania s plynom v Únii môžu byť prepojené s opravenou spotovou cenou TTF prostredníctvom dynamického cenového koridoru. Pri rozhodovaní o návrhoch na zavedenie trhového korekčného mechanizmu pre uzly obchodovania s plynom v Únii by sa mali zvážiť alternatívne možnosti, ako sú regulačné zásahy do mechanizmu stanovovania cien používaného v zmluvách o nákupe plynu.

(57)Únia je atraktívnym trhom pre medzinárodné dodávky plynu a považuje sa za spoľahlivého partnera v obchodovaní s energiou. Pred vykonaním akejkoľvek trhovej intervencie ovplyvňujúcej dovoz by sa opatrenia mali zamerať na spoluprácu s medzinárodnými partnermi a na dohodnuté prístupy s cieľom obmedziť možné riziká.

(58)Vzhľadom na možnosť závažných prerušení dodávok plynu a nedostatku dodávok by Únia mala byť pripravená rýchlo uplatňovať rôzne mechanizmy solidarity s cieľom zmierniť núdzové situácie. Za týchto mimoriadnych okolností by Rada mala mať možnosť rozhodnúť o efektívnom mechanizme prideľovania plynu vrátane pravidiel o stanovovaní cien, ktorý by členské štáty mali k dispozícii v prípade stavu núdze na úrovni regiónu alebo Únie, a to na základe návrhu Komisie.

(59)V nariadení (EÚ) 2017/1938 sa už členským štátom poskytuje možnosť počas stavu núdze uprednostniť dodávky plynu určitým kritickým plynovým elektrárňam vzhľadom na ich význam pre zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a predchádzanie nerovnováham v sústave. Kritické plynové elektrárne a súvisiace objemy plynu môžu mať dôležitý vplyv na objem plynu dostupný pre solidaritu v stave núdze. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť dočasne požiadať o núdzové solidárne opatrenia, ak nie sú schopné zabezpečiť také kritické objemy plynu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie pokračovania výroby elektrickej energie v kritických plynových elektrárňach. Z rovnakého dôvodu by mali mať členské štáty prejavujúce solidaritu tiež právo zabezpečiť, aby prevádzka ich kritických plynových elektrární nebola ohrozená pri prejavovaní solidarity inému členskému štátu.

(60)Pri aktivácii mechanizmu solidarity by sa malo umožniť požadovať len objemy plynu potrebné pre elektrárne, ktoré členské štáty označili za kritické pre primeranosť energetickej sústavy na európskej úrovni. Mal by sa stanoviť maximálny limit kritických objemov plynu potrebných v každom členskom štáte na zachovanie bezpečnosti dodávok. Základ pre stanovenie takýchto limitov poskytuje metodika použitá v zimnom výhľade ENTSO pre elektrinu. Členské štáty by mali mať možnosť prekročiť maximálny limit stanovený v tomto nariadení vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch. 

(61)Obmedzenia uložené účastníkom trhu týmto opatrením sú potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu počas zníženej dodávky plynu a zvýšeného dopytu počas zimnej sezóny. Vychádzajú z existujúcich opatrení stanovených v nariadeniach (EÚ) 2022/1369 a (EÚ) 2017/1938 s cieľom zvýšiť účinnosť týchto opatrení za súčasných okolností.

(62)Niektorí odberatelia vrátane domácností a poskytovateľov základných sociálnych služieb sú osobitne citliví na negatívne účinky prerušenia dodávok plynu. Z tohoto dôvodu sa nariadením (EÚ) 2017/1938 zaviedol mechanizmus solidarity medzi členskými štátmi s cieľom zmierniť účinky vážneho stavu núdze v rámci Únie a zaistiť, aby plyn prúdil k odberateľom chráneným solidaritou. V určitých prípadoch by sa však aj využívanie plynu chránenými odberateľmi mohlo považovať za spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná; obmedzenie tohto druhu využívania, ktoré jednoznačne presahuje rámec toho, čo je potrebné, by neohrozilo ciele stanovené v nariadení (EÚ) 2017/1938, najmä preto, že plyn spotrebovaný na iné ako nevyhnutné účely, by mohol viesť k vážnej ujme v ďalších súkromných alebo obchodných sektoroch. Členské štáty by preto mali mať možnosť dosiahnuť úspory plynu aj znížením spotreby chránených odberateľov, ktorá nie je nevyhnutná, za osobitných okolností. Akékoľvek opatrenia na zníženie spotreby prijaté členskými štátmi by však mali byť prísne obmedzené na spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná, a v žiadnom prípade by nemali obmedzovať základné využívanie chránenými odberateľmi ani ich schopnosť primerane vykurovať svoje domovy.

(63)Členské štáty a ich príslušné orgány by mali mať možnosť slobodne určiť uplatniteľné opatrenia na zníženie spotreby a činnosti zodpovedajúce spotrebe, ktorá nie je nevyhnutná, ako je vykurovanie vonku, vykurovanie bazénov v obytných budovách a iných doplnkových obytných zariadení. Tým, že by členské štáty mali možnosť obmedziť spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná, mali by byť schopné posilniť záruky a zabezpečiť, aby sa plyn dodával do iných základných odvetví, služieb a priemyselných odvetví, čo by im umožnilo pokračovať v prevádzke počas krízy.

(64)Každé opatrenie na zníženie inej ako nevyhnutnej spotreby chránených odberateľov by malo byť nevyhnutné a primerané, a malo by sa uplatňovať najmä v prípade vyhlásenia krízovej situácie podľa článku 11 ods. 1 a článku 12 nariadenia (EÚ) 2017/1938 alebo stavu pohotovosti Únie podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369. Napriek uplatňovaniu opatrení na zníženie inej ako nevyhnutnej spotreby by chránení odberatelia mali naďalej využívať ochranu pred odpojením. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby takéto opatrenia neobmedzovali požadovanú ochranu zraniteľných odberateľov, ktorých súčasná spotreba by sa mala považovať za nevyhnutnú.

(65)V prípade stavu núdze by členské štáty, ako aj Únia mali zabezpečiť, aby plyn prúdil v rámci vnútorného trhu. To znamená, že opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni by nemali viesť k problémom s bezpečnosťou dodávok v inom členskom štáte, zatiaľ čo prístup k cezhraničnej infraštruktúre by mal byť stále bezpečný a technicky možný. Súčasný legislatívny rámec nestanovuje proces, ktorým by sa mohli účinne riešiť konflikty medzi dvoma členskými štátmi, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňujú cezhraničné toky. Keďže plynárenské a elektrické siete EÚ sú prepojené, mohlo by to viesť nielen k vážnym problémom s bezpečnosťou dodávok, ale aj k oslabeniu jednoty Únie vo vzťahu k tretím krajinám. Komisia by preto mala mať právomoc hodnotiť prijaté vnútroštátne opatrenia a v prípade potreby v primeranom časovom rámci rozhodovať. Na tento účel by Komisia mala mať možnosť požiadať o ich úpravu v prípade, že zistí ohrozenie bezpečnosti dodávok plynu v iných členských štátoch alebo Únii. Vzhľadom na výnimočnú povahu súčasnej energetickej krízy by sa dodržiavanie rozhodnutia Komisie malo uskutočniť bez oneskorenia, ktoré by mohlo brániť dodávkam plynu v Únii. Na obdobie uplatňovania tohto nariadenia by sa preto v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu mali pozastaviť zmierovacie postupy.

(66)Zásada energetickej solidarity je všeobecnou zásadou podľa práva Únie 22 a vzťahuje sa na všetky členské štáty, a nielen na susediace členské štáty. Okrem toho efektívne využívanie existujúcej infraštruktúry vrátane cezhraničných prepravných kapacít a zariadení LNG je dôležitým faktorom pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu v duchu solidarity. V čase prerušenia dodávok plynu na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni a významného prechodu z potrubného plynu na LNG by členské štáty mali mať možnosť využívať nielen možnosti dodávok zo susedných plynovodov, ale aj dodávky z krajín, ktoré disponujú zariadením LNG. Niektoré členské štáty by mali byť schopné prejavovať solidaritu iným členským štátom, aj keď nie sú prepojené plynovodom priamo alebo cez tretiu krajinu alebo iné členské štáty. Preto je vhodné rozšíriť povinnosť prejaviť solidaritu na neprepojené členské štáty so zariadeniami LNG.

(67)Pri vykonávaní zásady energetickej solidarity sa nariadením (EÚ) 2017/1938 zaviedol mechanizmus solidarity určený na posilnenie spolupráce a dôvery medzi členskými štátmi v prípade vážnej krízy. Podľa článku 13 ods. 10 toho istého nariadenia sa členské štáty pri prijímaní opatrení potrebných na vykonávanie mechanizmu solidarity musia na viacerých technických, právnych a finančných otázkach dohodnúť vo svojich dvojstranných dojednaniach.

(68)Napriek zákonnej povinnosti uzavrieť dvojstranné dohody o solidarite do 1. decembra 2018 sa však dokončilo len niekoľko takýchto dohôd, čo ohrozuje vykonávanie právnej povinnosti poskytovať solidárnu podporu v stave núdze. Návrh nariadenia o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom, ktorý Komisia predložila v decembri 2020, obsahoval prvý model vzorovej dohody o solidarite 23 . Keďže však tento vzor bol vypracovaný pred nevyprovokovanou agresiou Ruska voči Ukrajine, vzhľadom na súčasnú situáciu extrémneho nedostatku plynu, rastúcich cien a naliehavú potrebu zaviesť dočasné štandardné pravidlá už pre nadchádzajúcu zimu je vhodné vytvoriť dočasný rámec štandardných pravidiel na poskytovanie požadovaných solidárnych opatrení podľa článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2017/1938, ktoré budú účinné a rýchlo vykonateľné, nebudú závisieť od dlhých dvojstranných rokovaní a budú prispôsobené súčasnej situácii nadmerných cien a veľmi kolísavých cien plynu.

(69)Solidarita by sa v zásade mala prejavovať na základe spravodlivej náhrady, ktorú priamo zaplatí žiadajúci členský štát alebo ním poverené subjekty. Náhrada by mala pokrývať cenu plynu, všetky skutočné/potenciálne náklady na skladovanie, cezhraničnú prepravu a súvisiace náklady. Náhrada by mala byť spravodlivá pre žiadajúce, ako aj poskytujúce členské štáty.

(70)Súčasná kríza vedie k cenovým úrovniam a pravidelným cenovým maximám, ktoré ďaleko presahujú situáciu možnej krízy dodávok v čase prijatia nariadenia o bezpečnosti dodávok. Pri určovaní výšky náhrady pre členské štáty prejavujúce solidaritu by sa preto mala zohľadniť volatilita cien, ktorá je v súčasnosti charakteristická pre trh s plynom v dôsledku existujúcej plynovej krízy. Na základe solidarity a s cieľom vyhnúť sa stanovovaniu cien za extrémnych trhových podmienok by bolo problematické vychádzať z kolísajúcej trhovej ceny ako základu štandardnej ceny solidárneho opatrenia. Cena plynu by mala odzrkadľovať priemernú cenu na trhu členského štátu prejavujúceho solidaritu počas konkrétneho obdobia. Pri priemernej trhovej cene za posledných 30 dní, ktoré predchádzali žiadosti, je náhrada stále založená na „trhovej cene“, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie (EÚ) 2018/177 z 2. februára 2018. Priemerná trhová cena je nezávislejšia od volatility a veľmi vysokých spotových cien počas krízových situácií a ako taká obmedzuje akékoľvek zvrátené stimuly. Použitie veľmi vysokých spotových trhových cien v čase krízy ako základu náhrady by oslabilo rozmer solidarity. Poskytujúce členské štáty stále dostanú spravodlivú náhradu, keďže najväčšia časť plynu bude pochádzať z dlhodobých zmlúv a zásobníkov a bola zakúpená za ceny nižšie, než sú spotové ceny v krízových situáciách.

(71)Ako sa zdôrazňuje v odporúčaní Komisie (EÚ) 2018/177 z 2. februára 2018, náklady na škody spôsobené znevýhodnenému odvetviu môžu byť pokryté náhradou len vtedy, ak sa neodrážajú v cene plynu, ktorú musí členský štát žiadajúci o solidaritu zaplatiť; členský štát, ktorý požiadal o solidaritu, by nemal byť povinný vyplatiť náhradu za tie isté náklady dvakrát. Vzhľadom na výnimočné okolnosti, keď ceny plynu dosiahli bezprecedentnú úroveň, by členský štát prijímajúci solidaritu nemal byť automaticky povinný pokryť iné náklady, ako napríklad náhradu škody alebo náklady na súdne konanie, ktoré vzniknú v poskytujúcom členskom štáte.

(72)Členské štáty si však ponechávajú možnosť dvojstranne sa dohodnúť na dodatočnej náhrade, ktorá pokrýva ďalšie náklady, ako sú náklady vzniknuté v dôsledku povinnosti zaplatiť náhradu v poskytujúcom členskom štáte, vrátane škôd spôsobených znevýhodnenému odvetviu. Takéto náklady možno zahrnúť do náhrady, ak sa vo vnútroštátnom právnom rámci stanovuje povinnosť vyplatiť náhradu škody znevýhodnenému odvetviu, vrátane náhrady za hospodársku škodu popri cene plynu.

(73)Solidaritu ako opatrenie poslednej možnosti môže žiadajúci členský štát spustiť len vtedy, keď trh nedokáže ponúknuť potrebný objem plynu na uspokojenie dopytu zo strany odberateľov chránených solidaritou, aj keď určitý objem plynu dobrovoľne ponúknu odberatelia, ktorí nie sú chránení solidaritou. Okrem toho musia byť vyčerpané opatrenia uvedené v núdzovom pláne žiadajúceho členského štátu vrátane núteného obmedzenia na úroveň odberateľov chránených solidaritou.

(74)Naliehavá povaha a dôsledky potenciálnej aktivácie mechanizmu solidarity by mali zahŕňať úzku spoluprácu medzi dotknutými členskými štátmi, Komisiou a príslušnými krízovými manažérmi určenými členskými štátmi v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) 2017/1938. Žiadosť by sa preto mala včas oznámiť všetkým stranám a mala by obsahovať minimálny súbor prvkov, ktoré umožnia poskytujúcim členským štátom bezodkladne odpovedať. Odpoveď poskytujúcich členských štátov by mala zahŕňať informácie o množstve plynu, ktoré by sa mohlo dodať žiadajúcemu členskému štátu, a to aj vrátane objemov, ktoré by sa mohli uvoľniť pri uplatňovaní netrhových opatrení. Členské štáty sa môžu dohodnúť na dodatočných technických a koordinačných opatreniach s cieľom uľahčiť včasnú reakciu na žiadosť o solidaritu. Pri prejavovaní solidarity by členské štáty a ich príslušné orgány mali zaistiť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť siete.

(75)Žiadajúci členský štát by mal mať možnosť prijať solidaritu od viacerých členských štátov. Štandardný mechanizmus solidarity by sa mal zaviesť len v prípade, že poskytujúci členský štát neuzavrel so žiadajúcim členským štátom žiadnu dvojstrannú dohodu. V prípade dvojstrannej dohody medzi žiadajúcim a poskytujúcim členským štátom by táto dohoda mala mať prednosť a mala by sa uplatňovať medzi nimi.

(76)Komisia by mala mať možnosť monitorovať uplatňovanie štandardného mechanizmu solidarity a v prípade potreby by mala byť schopná uľahčiť párovania žiadostí o solidaritu. Na tento účel by Komisia mala zabezpečiť interaktívnu platformu, ktorá by mala slúžiť ako vzor a umožňovať nepretržité predkladanie žiadostí o solidaritu v reálnom čase a ich prepojenie s príslušnými dostupnými objemami.

(77)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacej právomoci Komisie.

(78)Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a vyžaduje si spoluprácu na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality a ako je stanovené v uvedenom článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I – PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá urýchleného zriadenia systému, ktorý podnikom usadeným v Únii alebo zmluvným stranám Energetického spoločenstva umožní spoločnú agregáciu dopytu a nákup plynu, ako aj pravidlá zriadenia rezervačnej a transparentnej platformy pre LNG a zásoby plynu a pravidlá riadenia preťaženia v prepravných sieťach pre plyn;

zároveň sa ním zavádzajú mechanizmy na ochranu občanov a hospodárstva pred nadmerne vysokými cenami prostredníctvom ad hoc referenčnej ceny LNG, ktorú má vypracovať Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), dočasný mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility pri extrémnych pohyboch cien a vytvára sa ním trhový korekčný mechanizmus pre burzy s plynom a

stanovujú sa v ňom pravidlá pre prípad vyhlásenia stavu núdze v oblasti dodávok plynu s cieľom dosiahnuť spravodlivú distribúciu plynu cez hranice, zabezpečiť plyn pre najkritickejších odberateľov a zaistiť uplatňovanie cezhraničných solidárnych opatrení.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„plynárenský podnik“ je každá fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca aspoň jednu z týchto činností: ťažba, preprava, distribúcia, dodávka, nákup alebo uskladňovanie zemného plynu vrátane LNG, ktorá je zodpovedná za obchodné úlohy, technické úlohy a/alebo údržbu v súvislosti s týmito činnosťami, nezahŕňa však koncových odberateľov;

1.„zariadenie LNG“ je terminál, ktorý sa používa na skvapalnenie zemného plynu alebo dovoz, vykládku a spätné splyňovanie LNG, a zahŕňa podporné služby a dočasné uskladňovanie potrebné pre proces spätného splyňovania a následné dodanie do prepravnej siete, nezahŕňa však žiadnu časť terminálov LNG, ktoré sa používajú na uskladňovanie;

2.„zásobník plynu“ je zariadenie, ktoré sa používa na uskladňovanie zemného plynu a ktoré vlastní a/alebo prevádzkuje plynárenský podnik, vrátane tej časti zariadení LNG, ktorá slúži na uskladňovanie, ale okrem časti používanej na ťažobné činnosti a okrem zariadení vyhradených výlučne pre prevádzkovateľov prepravných sietí na vykonávanie ich činností;

3.„poskytovateľ služieb“ je podnik usadený v Únii, ktorému Komisia prostredníctvom postupu verejného obstarávania na základe nariadenia (EÚ) 2018/1046 zadala zákazku na organizáciu spoločného nákupu a plnenie úloh uvedených v článku 7;

4.„IT nástroj na spoločný nákup“ je IT nástroj, prostredníctvom ktorého podnik, ktorému Komisia zadala zákazku, koná ako poskytovateľ služieb tým, že agreguje dopyt plynárenských podnikov a podnikov, ktoré spotrebúvajú plyn, a vyhľadáva ponuky na predaj od dodávateľov alebo výrobcov zemného plynu s cieľom uspokojiť uvedený agregovaný dopyt;

5.„ACER“ je Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadená nariadením (EÚ) 2019/942;

6.„obchodovanie s LNG“ sú ponuky na nákup, ponuky na predaj, alebo transakcie na nákup alebo predaj LNG:

a)ktoré špecifikujú dodanie v Únii alebo

b)ktorých výsledkov je dodanie v Únii alebo

c)v ktorých jedna protistrana spätne splyňuje LNG v termináli nachádzajúcom sa v Únii;

7.„údaje z trhu s LNG“ sú záznamy o ponukách na nákup, ponukách na predaj alebo transakciách na obchodovanie s LNG so zodpovedajúcimi informáciami, ako sa uvádza v článku 21 ods. 1;

8.„účastník trhu s LNG“ je každá fyzická alebo právnická osoba, bez ohľadu na miesto registrácie alebo bydlisko tejto osoby, ktorá sa zapája do obchodovania s LNG;

9.„odhad ceny LNG“ je stanovenie dennej referenčnej ceny pre obchodovanie s LNG v súlade s metodikou, ktorú stanoví ACER;

10.„referenčná hodnota LNG“ na účely tohto nariadenia je určenie rozpätia medzi denným odhadom ceny LNG a dennou zúčtovacou cenou kontraktu na TTF Gas Futures s najbližším mesiacom dodávky, ktorú ICE všetkým bezplatne sprístupňuje na svojom webovom sídle ako oznámenie na konci dňa;

11.„obchodné miesto“ je ktorékoľvek z týchto miest:

a)„regulovaný trh“ v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;

b)„multilaterálny obchodný systém“ v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ;

c)„organizovaný obchodný systém“ v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 23 smernice 2014/65/EÚ;

12.„komoditný derivát týkajúci sa energie s najbližším mesiacom dodávky“ je komoditný derivát v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 24 , s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste a ktorého podkladovým aktívom je elektrina alebo plyn a ktorý má spomedzi derivátov s jednomesačnou splatnosťou obchodovaných na danom obchodnom mieste najbližší dátum skončenia platnosti;

13.„príslušný orgán“ je príslušný orgán v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 26 smernice 2014/65/EÚ;

14.„kritický objem plynu na výrobu elektriny“ je maximálna spotreba plynu, ktorá je v odvetví energetiky potrebná na zabezpečenie primeranosti v prípade najnepriaznivejšieho vývoja simulovanom v zimnom posúdení primeranosti podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2019/941 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie;

15.„chránený odberateľ“ je chránený odberateľ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2017/1938;

16.„odberateľ chránený solidaritou“ je odberateľ chránený solidaritou v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 6 nariadenia (EÚ) 2017/1938.

KAPITOLA II – LEPŠIA KOORDINÁCIA NÁKUPU PLYNU

Oddiel 1

Koordinácia nákupu plynu v Únii

Článok 3

Transparentnosť a výmena informácií

1.Plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v EÚ, alebo orgány či regulované subjekty členských štátov, ktoré majú v úmysle začať rokovania s výrobcami alebo dodávateľmi zemného plynu o nákupe plynu, obchodovaní s ním alebo o jeho dodávke v objeme viac ako 5 TWh, informujú Komisiu o svojom zámere uzavrieť zmluvu o dodávke plynu alebo memorandum o porozumení pred uzavretím takejto zmluvy alebo memoranda o porozumení v súlade s týmto článkom.

2.Plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v EÚ, alebo orgány či regulované subjekty členských štátov aspoň šesť týždňov pred uzavretím právne záväznej zmluvy alebo memoranda o porozumení uvedených v odseku 1 informujú Komisiu o totožnosti zmluvného partnera alebo partnerov, príslušných objemoch, príslušných dátumoch a prípadne o poskytovateľovi služieb, ktorý takéto nákupy organizuje v mene členského štátu.

3.Ak sa Komisia domnieva, že plánované nákupy plynu plynárenskými podnikmi alebo podnikmi, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v EÚ alebo orgánmi či regulovanými subjektmi členských štátov môžu mať negatívny vplyv na fungovanie spoločného nákupu, vnútorného trhu alebo na bezpečnosť dodávok alebo energetickú solidaritu, môže vydať príslušným členským štátom odporúčanie, aby prijali vhodné opatrenia na zabránenie takémuto negatívnemu vplyvu.

4.Pred vydaním odporúčania uvedeného v odseku 3 Komisia informuje ad hoc riadiaci výbor uvedený v článku 4.

5.Pri poskytovaní informácií Komisii v súlade s odsekmi 1 a 2 môžu subjekty, ktoré tieto informácie poskytujú, uviesť, či sa niektorá časť týchto informácií, či už ide o obchodné alebo iné informácie, má považovať za dôvernú, keďže jej zverejnenie by mohlo poškodiť činnosti zainteresovaných strán, a či sa poskytnuté informácie môžu sprístupniť ostatným členským štátom.

6.Žiadosťami o dôverné zaobchádzanie podľa tohto článku sa však neobmedzuje prístup samotnej Komisie k dôverným informáciám. Komisia zabezpečí, aby bol prístup k dôverným informáciám prísne obmedzený na útvary Komisie, pre ktoré sú tieto informácie absolútne nevyhnutné. Zástupcovia Komisie zaobchádzajú s citlivými informáciami s náležitou dôvernosťou.

7.Bez toho, aby bol dotknutý článok 346 ZFEÚ, sa informácie, ktoré sú dôverné, vymieňajú s Komisiou a inými príslušnými orgánmi len vtedy, ak je takáto výmena potrebná na uplatňovanie tohto nariadenia. Vymieňané informácie sa obmedzujú na tie, ktoré sú relevantné a primerané účelu takejto výmeny. Pri takejto výmene informácií sa zachováva dôvernosť týchto informácií a chránia sa bezpečnostné a obchodné záujmy subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Zhromaždené informácie sa v systéme nepoužijú na žiadny iný účel ako na plnenie zmluvy.

8.Všetky servery a informácie musia byť fyzicky umiestnené a uchovávané na území Únie.

Článok 4

Ad hoc riadiaci výbor

1.Na uľahčenie koordinácie agregácie dopytu a spoločného nákupu sa zriadi ad hoc riadiaci výbor.

2.Ad hoc riadiaci výbor zriadi Komisia do šiestich týždňov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia; tvoria ho jeden zástupca za každý členský štát a jeden zástupca Komisie. Zástupcovia zmluvných strán Energetického spoločenstva sa na riadiacom výbore môžu zúčastňovať na pozvanie Komisie v prípade všetkých záležitostí spoločného záujmu. Ad hoc riadiacemu výboru predsedá Komisia.

3.Ad hoc riadiaci výbor prijme svoj rokovací poriadok kvalifikovanou väčšinou do jedného mesiaca od začatia uplatňovania tohto nariadenia.

4.Ad hoc riadiaci výbor pomáha pri posudzovaní informácií poskytnutých Komisii podľa článku 3, najmä pokiaľ ide o to, či príslušné nákupy plynu zvyšujú bezpečnosť dodávok v Únii a či sú zlučiteľné so zásadou energetickej solidarity. V náležitých prípadoch ad hoc riadiaci výbor zohľadní pozitívne vplyvy účasti podnikov na spoločnom nákupe organizovanom poskytovateľom služieb na bezpečnosť dodávok v Únii a na energetickú solidaritu.

Oddiel 2

Spoločné ponuky a agregácia dopytu

Článok 5

Dočasná zmluva o poskytovaní služieb s poskytovateľom služieb

1.Komisia prostredníctvom postupu verejného obstarávania podľa nariadenia (EÚ) 2018/1046 zadá potrebné služby subjektu usadenému v EÚ, ktorý na plnenie úloh stanovených v článku 7 koná ako poskytovateľ služieb.

2.V zmluve o poskytovaní služieb s vybraným poskytovateľom služieb sa určí vlastníctvo informácií, ktoré poskytovateľ služieb získal, a stanoví sa možný prenos týchto informácií Komisii pri ukončení alebo uplynutí platnosti zmluvy o poskytovaní služieb.

3.Komisia v zmluve o poskytovaní služieb vymedzí praktické aspekty pôsobenia poskytovateľa služieb vrátane používania IT nástroja na spoločný nákup, bezpečnostných opatrení, meny alebo mien, platobného režimu a záväzkov.

4.Komisia musí mať v zmluve o poskytovaní služieb s poskytovateľom služieb vyhradené právo na jeho monitorovanie a vykonávanie jeho auditu. Na tento účel musí mať Komisia úplný prístup k informáciám, ktorými poskytovateľ služieb disponuje.

5.Komisia môže poskytovateľa služieb požiadať, aby poskytol všetky informácie potrebné na plnenie úloh uvedených v článku 7 a aby Komisii umožnil overiť, či si plynárenské podniky a podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, plnia povinnosti vyplývajúce z článku 6b nariadenia (EÚ) 2017/1938.

Článok 6

Kritériá na výber poskytovateľa služieb

1.Poskytovateľa služieb vyberá Komisia na základe týchto kritérií oprávnenosti:

a)Poskytovateľ služieb musí byť usadený a mať svoje skutočné sídlo na území niektorého členského štátu.

b)Poskytovateľ služieb nesmie byť:

i)predmetom obmedzení podľa reštriktívnych opatrení Únie prijatých podľa článku 215 ZFEÚ, najmä reštriktívnych opatrení Únie prijatých vzhľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, alebo vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny;

ii)v priamom alebo nepriamom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia Únie, ani pod ich priamou či nepriamou kontrolou, ani konať v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo

iii)v priamom alebo nepriamom vlastníctve Ruskej federácie alebo jej vlády alebo akejkoľvek ruskej fyzickej alebo právnickej osoby či subjektu alebo orgánu usadených v Rusku, ani pod ich priamou či nepriamou kontrolou, ani konať v ich mene alebo podľa ich pokynov.

2.Bez toho, aby boli dotknuté iné povinnosti náležitej starostlivosti, musia sa zaviesť zmluvné povinnosti, ktorými sa zabezpečí, aby poskytovateľ služieb priamo alebo nepriamo nesprístupnil žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom alebo v prospech fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú:

a)predmetom obmedzení podľa reštriktívnych opatrení Únie prijatých podľa článku 215 ZFEÚ, najmä reštriktívnych opatrení Únie prijatých vzhľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, alebo vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny;

b)v priamom alebo nepriamom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia Únie, alebo pod ich priamou či nepriamou kontrolou, alebo konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo

c)v priamom alebo nepriamom vlastníctve Ruskej federácie alebo jej vlády alebo akejkoľvek ruskej fyzickej alebo právnickej osoby či subjektu alebo orgánu usadených v Rusku, ani pod ich priamou či nepriamou kontrolou, ani konať v ich mene alebo podľa ich pokynov.

3.Poskytovateľ služieb nesmie byť súčasťou vertikálne integrovaného podniku pôsobiaceho v oblasti ťažby alebo dodávok zemného plynu v rámci Únie alebo zmluvných strán Energetického spoločenstva.

4.Komisia stanoví podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie ponúk, pričom zohľadní okrem iného tieto kritériá, ktoré sa majú špecifikovať vo výzve na predkladanie ponúk:

a)úroveň skúseností so zavádzaním a vykonávaním postupov verejného obstarávania alebo obchodovania formou aukcie v oblasti zemného plynu alebo súvisiacich služieb, ako sú dopravné služby, prostredníctvom využívania špecializovaných IT nástrojov;

b)úroveň skúseností s prispôsobovaním postupov verejného obstarávania alebo obchodovania formou aukcie rôznym potrebám, ako sú geografické zameranie alebo načasovanie;

c)úroveň skúseností s vývojom IT nástrojov na agregáciu dopytu od viacerých účastníkov a na jeho zosúladenie s ponukou;

d)kvalita bezpečnosti informačného systému, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov a internetovú bezpečnosť, a

e)schopnosť identifikovať a akreditovať účastníkov, a to tak z hľadiska právnickej subjektivity, ako aj z hľadiska finančnej spôsobilosti.

Článok 7

Úlohy poskytovateľa služieb

1.Poskytovateľ služieb organizuje spoločný nákup, a najmä:

a)s podporou IT nástroja na spoločný nákup agreguje dopyt plynárenských podnikov a podnikov, ktoré spotrebúvajú plyn;

b)s podporou IT nástroja na spoločný nákup vyhľadáva ponuky na predaj od dodávateľov alebo výrobcov zemného plynu s cieľom uspokojiť agregovaný dopyt a prideľuje prístupové práva k dodávkam;

c)overuje, akredituje a registruje svojich používateľov a

d)poskytuje svojim používateľom alebo Komisii doplnkové služby potrebné na správne vykonávanie operácií, ako sa stanovuje v zmluve uvedenej v článku 5.

2.Podmienky týkajúce sa registrácie používateľov, uverejňovania a podávania správ sa stanovia v zmluve.

Článok 8

Účasť na spoločnom nákupe

1.Na spoločnom nákupe sa môžu zúčastniť všetky plynárenské podniky a podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii alebo zmluvných stranách Energetického spoločenstva. Plynárenské podniky a podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, sa nesmú zúčastňovať na agregácii dopytu, ak sú:

a)predmetom obmedzení podľa reštriktívnych opatrení Únie prijatých podľa článku 215 ZFEÚ, najmä reštriktívnych opatrení Únie prijatých vzhľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, alebo vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny;

b)v priamom alebo nepriamom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia Únie, alebo pod ich priamou či nepriamou kontrolou, alebo konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo

c)v priamom alebo nepriamom vlastníctve Ruskej federácie alebo jej vlády alebo akejkoľvek ruskej fyzickej alebo právnickej osoby či subjektu alebo orgánu usadených v Rusku, ani pod ich priamou či nepriamou kontrolou, ani konať v ich mene alebo podľa ich pokynov.

2.Zavedú sa zmluvné záväzky, ktorými sa zabezpečí, aby žiadne finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje plynúce z účasti na procese spoločného nákupu organizovaného poskytovateľom služieb neboli priamo či nepriamo sprístupnené fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom alebo v prospech fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú:

a)predmetom obmedzení podľa reštriktívnych opatrení Únie prijatých podľa článku 215 ZFEÚ, najmä reštriktívnych opatrení Únie prijatých vzhľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, alebo vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny;

b)v priamom alebo nepriamom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia Únie, alebo pod ich priamou či nepriamou kontrolou, alebo konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo

c)v priamom alebo nepriamom vlastníctve Ruskej federácie alebo jej vlády alebo akejkoľvek ruskej fyzickej alebo právnickej osoby či subjektu alebo orgánu usadených v Rusku, ani pod ich priamou či nepriamou kontrolou, ani konať v ich mene alebo podľa ich pokynov.

3.Členské štáty alebo iné zainteresované strany môžu účastníkom procesu spoločného nákupu organizovaného poskytovateľom služieb v prípade potreby poskytnúť v súlade s pravidlami štátnej pomoci podporu likvidity vrátane záruk. Podpora môže zahŕňať záruky na krytie potrieb kolaterálu alebo na krytie rizika dodatočných nákladov v dôsledku platobnej neschopnosti iných kupujúcich v rámci tej istej zmluvy o spoločnom nákupe.

4.Obmedzenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uplatňujú na oddiely 2 a 3 týkajúce sa konzorcií na nákup plynu a konkrétne na články 5, 7, 10, 11 a 12.

Článok 9

Dodávky zemného plynu vylúčené zo spoločného nákupu

1.Zo spoločného nákupu sú vylúčené dodávky zemného plynu s pôvodom v Ruskej federácii vstupujúce do členských štátov alebo zmluvných strán Energetického spoločenstva cez tieto miesta vstupu:

a)Greifswald

b)Lubmin II

c)Imatra

d)Narva

e)Värska

f)Luhamaa

g)Sakiai

h)Kotlovka

i)Kondratki

j)Wysokoje

k)Tieterowka

l)Mozyr

m)Kobryn

n)Sudža (RU)/Ukrajina

o)Belgorod (RU)/Ukrajina

p)Valujky (RU)/Ukrajina

q)Serebrianka (RU)/Ukrajina

r)Pisarevka (RU)/Ukrajina

s)Sochranovka (RU)/Ukrajina

t)Prochorovka (RU)/Ukrajina

u)Platovo (RU)/Ukrajina

v)Strandža 2 (BG)/Malkoclar (TR)

Článok 10

Povinné využívanie poskytovateľa služieb

1.Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa plynárenské podniky podliehajúce ich jurisdikcii zúčastňovali na procese agregácie dopytu organizovanom poskytovateľom služieb ako na jednom z možných prostriedkov na dosiahnutie cieľov naplnenia uvedených v článku 6a nariadenia (EÚ) 2017/1938 a na vykonávanie opatrení stanovených na tento účel v článku 6b uvedeného nariadenia.

2.Členské štáty s podzemnými zásobníkmi musia od plynárenských podnikov, ktoré podliehajú ich právomoci, vyžadovať, aby sa zúčastňovali na procese agregácie dopytu organizovanom poskytovateľom služieb s objemami, ktoré sa rovnajú aspoň 15 % celkového objemu potrebného na dosiahnutie cieľa naplnenia 90 % kapacity zásobníkov uvedeného v článku 6a ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938.

3.Členské štáty bez podzemných zásobníkov musia od plynárenských podnikov, ktoré podliehajú ich právomoci, vyžadovať, aby sa zúčastňovali na procese agregácie dopytu organizovanom poskytovateľom služieb s objemami, ktoré sa rovnajú aspoň 15 % objemov zodpovedajúcich povinnostiam cezhraničného plnenia uvedeným v článku 6c ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938.

Článok 11

Konzorcium na nákup plynu

Plynárenské podniky a podniky spotrebúvajúce plyn, ktoré sa zúčastňujú na agregácii dopytu organizovanej poskytovateľom služieb, môžu na dosiahnutie lepších podmienok u svojich dodávateľov koordinovať prvky podmienok kúpnej zmluvy alebo využívať zmluvy o spoločnom nákupe za predpokladu, že sú v súlade s právom Únie vrátane práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, najmä s článkami 101 a 102 ZFEÚ, ako môže Komisia stanoviť v rozhodnutí podľa článku 10 nariadenia 1/2003, ako aj s požiadavkou transparentnosti podľa článku 3.

Oddiel 3

Opatrenia na zlepšenie využívania terminálov LNG a plynovodov

Článok 12

Platforma na rezerváciu sekundárnej kapacity pre používateľov zariadení LNG a zásobníkov

Ak používatelia zariadení LNG a zásobníkov chcú opätovne predať svoju zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu, ako sa vymedzuje v nariadení 715/2009, sú oprávnení tak urobiť. Najneskôr dva mesiace po [nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] zriadia prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov jednotlivo alebo v rámci regiónu pre používateľov zariadení LNG a zásobníkov transparentnú a nediskriminačnú rezervačnú platformu, ktorá im umožní opätovne predať ich zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu.

Článok 13

Platforma transparentnosti pre zariadenia LNG a zásobníky

1.S cieľom transparentným a používateľsky ústretovým spôsobom uverejňovať informácie požadované v článku 19 nariadenia 715/2009 zriadia do dvoch mesiacov od [dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia] prevádzkovatelia zariadení LNG Európsku platformu transparentnosti LNG a prevádzkovatelia zásobníkov Platformu transparentnosti skladovania. Regulačné orgány môžu od uvedených prevádzkovateľov požadovať, aby zverejnili akékoľvek ďalšie informácie relevantné pre užívateľov siete.

2.Zariadenia LNG, ktorým bola udelená výnimka z pravidiel prístupu tretích strán podľa článku 22 smernice 2003/55/ES a článku 36 smernice 2009/73/ES, a prevádzkovatelia zásobníkov zemného plynu v rámci dohodnutého režimu prístupu tretích strán uvedeného v článku 33 ods. 3 smernice 2009/73/ES uverejnia do jedného mesiaca od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] tarify pre infraštruktúru.

Článok 14

Efektívnejšie využívanie prepravných kapacít

1.V prípade nedostatočného využitia podľa odseku 2 musia prevádzkovatelia prepravných sietí ponúknuť nedostatočne využívanú zmluvnú pevnú kapacitu podľa odseku 2 ako produkt mesačnej kapacity a ako produkty dennej a vnútrodennej kapacity na daný mesiac.

2.Zmluvná pevná kapacita sa považuje za nedostatočne využitú, ak užívateľ siete za posledných 30 dní využil alebo ponúkol v priemere menej ako 80 % rezervovanej pevnej kapacity. Prevádzkovateľ prepravnej siete nepretržite monitoruje nevyužitú kapacitu a informuje užívateľa siete o objeme kapacity, ktorý sa má stiahnuť, a to najneskôr pred oznámením objemu kapacity, ktorá sa má ponúknuť na nadchádzajúcu priebežnú aukciu mesačnej kapacity v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/459.

3.Objem ponúkanej kapacity sa rovná rozdielu medzi priemerným využitím za predchádzajúci mesiac a 80 % pevnej kapacity, ktorá bola zmluvne dohodnutá na obdobie dlhšie ako jeden mesiac.

4.Dostupná kapacita ponúkaná v aukcii má pri prideľovaní kapacity prednosť pred kapacitou zahrnutou do aukcie z tohto mechanizmu.

5.Ak sa kapacita ponúkaná prevádzkovateľom prepravnej siete predá, odoberie sa pôvodnému držiteľovi zmluvnej kapacity. Pôvodný držiteľ môže využívať odobratú pevnú kapacitu na prerušiteľnom základe.

Kapitola III – Opatrenia na predchádzanie nadmerným cenám plynu a nadmernej vnútrodennej volatilite na trhoch s energetickými derivátmi

Oddiel 1

Dočasný vnútrodenný nástroj na riadenie nadmernej volatility na trhoch s energetickými derivátmi

Článok 15

Mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility

1.Každé obchodné miesto, na ktorom sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie s najbližším mesiacom dodávky, zriadi do 31. januára 2023 pre každý komoditný derivát týkajúci sa energie s najbližším mesiacom dodávky, s ktorým sa na ňom obchoduje, mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility založený na hornej a dolnej cenovej hranici („cenové hranice“), ktorá vymedzuje ceny, nad a pod ktorými sa nemôžu vykonávať objednávky (ďalej len „mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility“). Obchodné miesta zabezpečia, aby mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility cien zamedzoval nadmerné pohyby cien takéhoto komoditného derivátu týkajúceho sa energie s najbližším mesiacom dodávky v rámci obchodného dňa.

2.Obchodné miesta stanovia pre každý komoditný derivát týkajúci sa energie s najbližším mesiacom dodávky, s ktorým sa na nich obchoduje, uplatniteľnú metódu výpočtu na určenie cenových hraníc vo vzťahu k referenčnej cene. Prvá referenčná cena dňa sa rovná otváracej cene. Následné referenčné ceny zodpovedajú poslednej trhovej cene pozorovanej v pravidelných intervaloch. V prípade prerušenia obchodovania počas obchodného dňa je prvou referenčnou cenou po prerušení otváracia cena obnoveného obchodovania.

3.Cenové hranice sa vyjadrujú buď v absolútnej hodnote, alebo v relatívnom vyjadrení vo forme percentuálnej odchýlky vo vzťahu k referenčnej cene. Obchodné miesta túto metódu výpočtu upravia podľa špecifík každého komoditného derivátu týkajúceho sa energie s najbližším mesiacom dodávky, profilu likvidity trhu s takýmto derivátom a jeho profilu volatility. O tejto metóde obchodné miesto bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán.

4.Obchodné miesta počas obchodných hodín v pravidelných intervaloch obnovujú cenové hranice na základe referenčnej ceny.

5.Obchodné miesta bez zbytočného odkladu uverejnia prvky mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ktorý zaviedli.

6.Mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility nesmie nahrádzať prerušovače, ktoré už obchodné miesta zriadili v súlade so smernicou 2014/65/EÚ predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a musí sa uplatňovať popri nich.

7.Ak má obchodné miesto v úmysle upraviť metódu výpočtu cenových hraníc uplatniteľných na daný komoditný derivát týkajúci sa energie s najbližším mesiacom dodávky, bez zbytočného odkladu informuje o zamýšľaných úpravách príslušný orgán.

8.Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví jednotné podmienky vykonávania mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, pričom zohľadní špecifiká každého komoditného derivátu týkajúceho sa energie s najbližším mesiacom dodávky, profil likvidity trhu s takýmto derivátom a jeho profil volatility. Najmä s cieľom zabezpečiť bezproblémové fungovanie obchodných miest, ktoré ponúkajú obchodovanie s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie s najbližším mesiacom dodávky, môže Komisia stanoviť intervaly, v ktorých sa budú obnovovať cenové hranice, alebo opatrenia, ktoré sa majú prijať, ak obchodovanie tieto cenové hranice prekročí. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33.

Článok 16

Úloha príslušných orgánov

1.Príslušné orgány dohliadajú na vykonávanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility. Príslušné orgány zabezpečia, aby rozdiely vo vykonávaní mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility obchodnými miestami zriadenými v ich členských štátoch boli riadne odôvodnené osobitosťami príslušných obchodných miest alebo príslušného komoditného derivátu.

2.Príslušné orgány zabezpečia, aby obchodné miesta zaviedli vhodné predbežné mechanizmy, ktorými sa zaistí zmierňovanie nadmernej volatility na trhoch s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie s najbližším mesiacom dodávky až do vytvorenia mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility podľa článku 15 ods. 1.

3.Do troch týždňov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom v pravidelných intervaloch podávajú príslušné orgány Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) správu o vykonávaní mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility obchodnými miestami, nad ktorými vykonávajú dohľad.

Článok 17

Koordinačná úloha orgánu ESMA

1.Orgán ESMA koordinuje a monitoruje vykonávanie mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility na základe správ, ktoré mu predložia príslušné orgány v súlade s článkom 3 ods. 3.

2.Akékoľvek rozdiely vo vykonávaní mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility medzi jednotlivými jurisdikciami v Únii orgán ESMA zdokumentuje na základe správ príslušných vnútroštátnych orgánov. Do [Ú. v.: vložte dátum = 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží orgán ESMA Komisii správu, v ktorej vyhodnotí efektívnosť mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility. Na základe tejto správy Komisia zváži, či Rade predloží návrh na zmenu tohto nariadenia.

Oddiel 2

Poverenie agentúry ACER zberom a uverejňovaním objektívnych údajov o cenách

Článok 18

Úlohy a právomoci agentúry ACER pri vykonávaní odhadov cien a stanovovaní referenčných hodnôt

1.Najneskôr dva týždne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia agentúra ACER bezodkladne vypracuje a uverejní denný odhad ceny LNG. Na účely odhadu ceny LNG agentúra ACER systematicky zbiera a spracúva údaje z trhu s LNG týkajúce sa transakcií.

2. Počnúc najneskôr 31. marcom agentúra ACER vypracúva a uverejňuje dennú referenčnú hodnotu LNG. Na účely určenia referenčnej hodnoty LNG agentúra ACER systematicky zbiera a spracúva všetky údaje z trhu s LNG.

3.Na účely vykonávania svojich úloh podľa tohto oddielu má agentúra ACER právomoci, ktoré jej boli udelené podľa nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1348/2014, a na účastníkov trhu s LNG sa vzťahujú povinnosti účastníkov trhu a zákazy podľa nariadenia (EÚ) č. 1227/2011.

Článok 19

Odhady cien a referenčná hodnota LNG

1.Na účely priameho posúdenia transakčnej ceny sa odhad ceny LNG uverejňuje denne a najneskôr o 18.00 hod. SEČ. Do 1. marca 2023 popri uverejnení odhadu ceny LNG. Takisto denne uverejňuje agentúra ACER referenčnú hodnotu LNG, a to najneskôr o 19.00 hod., alebo hneď ako je to technicky možné.

2.Na účely tohto článku môže agentúra ACER využívať služby tretej strany.

Článok 20

Poskytovanie údajov z trhu s LNG agentúre ACER 

1.Účastníci trhu s LNG denne prostredníctvom vysokokvalitného prenosového protokolu predkladajú agentúre ACER údaje z trhu s LNG v súlade so špecifikáciami stanovenými v článku 21, a to v štandardizovanom formáte a tak blízko k reálnemu času pred uverejnením denného odhadu ceny (18.00 hod.), ako je to technicky možné.

2.Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví časový okamih, do ktorého sa majú pred každodenným zverejnením odhadu ceny LNG, ako sa uvádza v odseku 1, údaje z trhu predložiť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33.

3.V prípade potreby vydá agentúra ACER po konzultácii s Komisiou usmernenia týkajúce sa:

a) podrobností o informáciách, ktoré sa majú oznamovať okrem aktuálnych údajov o transakciách podliehajúcich oznamovaniu a základných údajov podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1348/2014 vrátane ponúk na nákup a ponúk na predaj a

b) postupu, štandardného a elektronického formátu a technických a organizačných požiadaviek na predkladanie údajov, ktoré sa majú na poskytovanie požadovaných údajov z trhu použiť.

4.Požadované údaje z trhu s LNG predkladajú účastníci trhu s LNG agentúre ACER bezplatne a prostredníctvom kanálov nahlasovania zriadených agentúrou ACER.

Článok 21

Kvalita údajov z trhu 

1.Údaje z trhu s LNG musia zahŕňať:

a)zmluvné strany vrátane ukazovateľa nákupu/predaja;

b)nahlasujúcu stranu;

c)transakčnú cenu;

d)zmluvné množstvá;

e)hodnotu zmluvy;

f)časový interval príchodu nákladu LNG;

g)dodacie podmienky;

h)dodacie miesta;

i)informácie z časovej pečiatky týkajúce sa:

i)času predloženia ponuky na nákup alebo ponuky na predaj;

ii)času transakcie;

iii)času nahlásenia ponuky na nákup, ponuky na predaj alebo transakcie;

iv)prijatia údajov z trhu s LNG agentúrou ACER.

2.Účastníci trhu s LNG poskytujú agentúre ACER údaje z trhu s LNG v týchto jednotkách a menách:

a)transakčné, nákupné a predajné jednotkové ceny sa vykazujú v mene uvedenej v zmluve a v EUR/MWh, a v prípade potreby zahŕňajú použité prepočítacie a výmenné kurzy;

b)zmluvné množstvá sa vykazujú v jednotkách uvedených v zmluvách a v MWh;

c)časové intervaly príchodu sa vykazujú ako dátumy dodania vyjadrené vo formáte UTC;

d)ako dodacie miesto sa uvedie platný identifikátor uvedený agentúrou ACER [zoznam zariadení LNG podliehajúcich oznamovaniu a nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1348/2014]; e) informácie z časovej pečiatky sa vykazujú vo formáte UTC;

e)v náležitých prípadoch sa vykáže úplný cenový vzorec v dlhodobej zmluve, od ktorého sa odvodzuje cena.

3.Agentúra ACER vydá usmernenie o tom, podľa akých kritérií zodpovedá jediný predkladateľ za významnú časť údajov z trhu s LNG predložených v rámci určitého referenčného obdobia a ako sa táto situácia zohľadňuje v jej dennom odhade ceny LNG a určovaní referenčných hodnôt LNG.

Článok 22

Kontinuita činností

Agentúra ACER pravidelne preskúmava a aktualizuje svoju metodiku na odhad referenčnej ceny LNG a určenie referenčnej hodnoty LNG, ako aj metodiku používanú na vykazovanie údajov z trhu a uverejňovanie odhadov cien LNG a referenčných hodnôt LNG, pričom zohľadňuje názory subjektov prispievajúcich údajmi z trhu.

Oddiel 3

Článok 23

Trhový korekčný mechanizmus 

1.Rada môže na návrh Komisie prijať rozhodnutie ustanovujúce dočasný mechanizmus na obmedzenie prípadov nadmerných cien plynu.

2.Rozhodnutie uvedené v odseku 1:

a)určí dynamický trhový korekčný mechanizmus pre transakcie so zemným plynom vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF), ktorý prevádzkuje spoločnosť Gasunie Transport Services B. V. Iné uzly na obchodovanie s plynom v Únii môžu byť s korigovanou spotovou cenou TTF prepojené prostredníctvom dynamického cenového koridoru;

b)sa nedotýka mimoburzových obchodov s plynom;

c)nesmie ohroziť bezpečnosť dodávok plynu v Únii;

d)závisí od pokroku dosiahnutého pri plnení cieľa úspor plynu;

e)nesmie viesť k celkovému zvýšeniu spotreby plynu;

f)musí byť vypracované tak, aby nebránilo trhovým tokom plynu v rámci EÚ;

g)nesmie neovplyvňovať stabilitu a riadne fungovanie trhov s energetickými derivátmi a

h) musí brať do úvahy trhové ceny plynu na rôznych organizovaných trhoch v celej Únii.

Článok 24

Pozastavenie trhového korekčného mechanizmu

Ak už neplatia dôvody na zavedenie trhového korekčného mechanizmu, najmä pokiaľ ide o prípady nadmerných cien plynu, alebo ak dôjde k neúmyselnému narušeniu trhu, ktoré má negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok a toky v rámci EÚ, prijme Rada, konajúc bezodkladne v súlade s návrhom Komisie a na základe prípadného odporúčania agentúry ACER, rozhodnutie o pozastavení trhového korekčného mechanizmu. Trhový korekčný mechanizmus sa uplatňuje len dovtedy, kým je účinné toto nariadenie.

KAPITOLA IV – OPATRENIA V PRÍPADE STAVU NÚDZE V OBLASTI DODÁVOK PLYNU

Oddiel 1 

Alokačný mechanizmus pre prípad stavu núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie 

Článok 25

Návrh alokačného mechanizmu

1.Rada môže na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým ustanoví mechanizmus na stanovovanie cien v súlade so štandardnými podmienkami pre dojednania o solidarite a na prideľovanie kapacít plynu na účely zásobovania členských štátov, v prípade ktorých bol v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938 vyhlásený stav núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie.

2.Týmto rozhodnutím sa zabezpečí, aby bol v prípade závažného narušenia dodávok plynu, ktoré má vplyv na celý región, prístup k dostupným zdrojom plynu primerane rozdelený medzi členské štáty.

Článok 26

Zapojenie skupiny pre krízové riadenie

Návrh musí do zriadenia a vykonávania alokačného mechanizmu zapojiť skupinu pre krízové riadenie uvedenú v článku 12 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1938.

Oddiel 2 

Solidarita v oblasti zásobovania plynom v súvislosti s dodávkami elektrickej energie, so základnými priemyselnými odvetviami a s chránenými odberateľmi 

Článok 27

Rozšírenie povinnosti ochrany solidaritou
na objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektrickej energie

1.Solidárne opatrenie podľa článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2017/1938 sa uplatňuje len vtedy, ak žiadajúci členský štát nedokázal pokryť:

a)deficit v dodávkach plynu odberateľom chráneným solidaritou alebo

b)objem plynu kritický pre bezpečnosť dodávok elektrickej energie, ako sa uvádza v prílohe 1, a to napriek uplatneniu opatrenia uvedeného v článku 11 ods. 3. Uplatňujú sa podmienky stanovené v článku 13 ods. 3 písm. b) až d).

2.Členské štáty, ktoré sú povinné poskytovať solidaritu podľa článku 13 ods. 1 alebo 2 nariadenia (EÚ) 2017/1938, sú oprávnené odpočítať od solidárnej ponuky:

a)dodávky svojim chráneným odberateľom v rozsahu, v akom sú dotknuté základné objemy, a

b)dodávky objemov plynu kritických pre bezpečnosť dodávok elektrickej energie.

3.Objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektrickej energie nesmú presiahnuť objemy uvedené v prílohe 1. Ak členský štát môže preukázať, že na zamedzenie krízy dodávok elektrickej energie na jeho území je potrebný vyšší objem plynu, Komisia môže na základe riadne odôvodnenej žiadosti rozhodnúť o povolení odpočítania vyšších objemov.

Článok 28

Opatrenia na zníženie dopytu týkajúce sa chránených odberateľov

1.Členské štáty môžu výnimočne a na obdobie uplatňovania tohto nariadenia prijať opatrenia na zníženie inej ako nevyhnutnej spotreby chránených odberateľov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2017/1938, a to najmä ak bola vyhlásená jedna z úrovní krízovej situácie podľa článku 11 ods. 1 a článku 12 nariadenia (EÚ) 2017/1938 alebo stav pohotovosti Únie podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369. Takéto opatrenia sa obmedzia na iné ako nevyhnutné využívanie plynu a zohľadnia sa v nich prvky stanovené v článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369 z 5. augusta 2022 o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne.

2.Za žiadnych okolností sa nesmie znížiť spotreba zraniteľných odberateľov vymedzených členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom a členské štáty nesmú v dôsledku uplatňovania odseku 1 odpojiť chránených odberateľov.

Článok 29

Záruky pre cezhraničné toky

Ak Komisia podľa článku 12 ods. 6 prvého pododseku nariadenia (EÚ) 2017/1938 požiada o ukončenie neprimeraných obmedzení cezhraničných tokov plynu alebo prístupu k plynárenskej infraštruktúre alebo opatrení ohrozujúcich dodávky plynu v inom členskom štáte, príslušný orgán vymedzený v článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) 2017/1938 alebo členský štát svoje opatrenia upraví alebo prijme opatrenia na zabezpečenie súladu s článkom 12 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1938. Postup podľa článku 12 ods. 6 druhého pododseku uvedeného nariadenia sa neuplatňuje.

Oddiel 3

Pravidlá poskytovania solidárnych opatrení 

Článok 30

Dočasné rozšírenie povinností prejaviť solidaritu na členské štáty so zariadeniami LNG

1.Povinnosť poskytovať solidárne opatrenia podľa článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1938 sa nevzťahuje len na členské štáty priamo pripojené k žiadajúcemu členskému štátu, ale aj na členské štáty so zariadeniami LNG, a to za predpokladu, že je k dispozícii potrebná infraštruktúra na prepravu plynu do žiadajúceho členského štátu.

2.Členské štáty so zariadeniami LNG, ktoré nie sú priamo pripojené k žiadajúcemu členskému štátu, sa môžu s ďalšími členskými štátmi dvojstranne dohodnúť na potrebných technických, právnych a finančných dojednaniach o solidarite, ktoré sa uplatnia na jej poskytovanie.

3.Pokiaľ v čase prijatia žiadosti o solidaritu nie je uzavretá dvojstranná dohoda, vzťahujú sa aj na neprepojené členské štáty štandardné pravidlá poskytovania solidárnych opatrení podľa článku 31.

Článok 31

Štandardné pravidlá pre solidárne opatrenia

1.Ak sa dva členské štáty nedohodli na potrebných technických, právnych a finančných dojednaniach podľa článku 13 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2017/1938 (ďalej len „dohoda o solidarite“), podlieha dodávka plynu podľa povinnosti uvedenej v článku 13 ods. 1 v prípade stavu núdze podmienkam uvedeným v tomto článku.

2.Náhrada za solidárne opatrenie podľa článku 13 ods. 8 nariadenia 2017/1938 nepresiahne primerané náklady. V každom prípade musí zahŕňať:

a)cenu v členskom štáte poskytujúcom solidaritu;

b)náklady na skladovanie a prepravu na dodacie miesto;

c)iné náklady, ak boli dohodnuté medzi žiadajúcim členským štátom a členským štátom poskytujúcim solidaritu.

3.Pokiaľ sa žiadajúci členský štát a členský štát poskytujúci solidaritu nedohodnú na inej cene, cena plynu dodaného do žiadajúceho členského štátu zodpovedá priemernej trhovej cene v poskytujúcom členskom štáte počas 30 dní pred podaním žiadosti o solidaritu alebo príslušnej priemernej trhovej cene na najbližšej dostupnej virtuálnej obchodnej burze alebo v dohodnutom uzle za posledný mesiac.

4.Náklady na prepravu a skladovanie znášajú členské štáty žiadajúce o solidaritu. Žiadajúci členský štát a členský štát poskytujúci solidaritu sa môžu slobodne dohodnúť na ďalších nákladoch a podmienkach.

5.Pokiaľ sa žiadajúci členský štát a členský štát poskytujúci solidaritu nedohodnú na odlišných podmienkach náhrady, náhrada splatná podľa článku 13 ods. 8 nariadenia 2017/1938 nezahŕňa:

a)náklady na finančné alebo iné škody vyplývajúce z núteného znižovania odberu zákazníkov v súvislosti s poskytovaním solidarity;

b)náklady na súdne alebo rozhodcovské konania v členskom štáte poskytujúcom solidaritu.

6.Náhradu za objemy plynu dodané v súvislosti so žiadosťou o solidaritu podľa článku 13 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2017/1938 zaplatí členský štát žiadajúci o solidaritu priamo členskému štátu poskytujúcemu solidaritu alebo subjektu, ktorý tento členský štát uviedol vo svojej solidárnej ponuke.

7.Členský štát, ktorému je žiadosť o solidárne opatrenie určená, poskytne solidárne opatrenia čo najskôr, najneskôr však do [3] dní od podania žiadosti. Členský štát môže odmietnuť poskytnúť solidaritu členskému štátu, ktorý o solidaritu žiada, len ak preukáže, že

a)sám nemá dostatok plynu na zásobovanie svojich odberateľov chránených solidaritou alebo na objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektriny alebo

b)nemá dostatočnú kapacitu prepojenia, ako sa stanovuje v článku 13 ods. 7 nariadenia 2017/1938, a nemá možnosť poskytnúť LNG.

8.Okrem štandardných pravidiel stanovených v tomto článku sa členské štáty môžu dohodnúť na technických prvkoch a koordinácii poskytovania solidarity.

9.Ustanoveniami tohto článku nie sú dotknuté existujúce opatrenia na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku plynárenskej siete.

Článok 32

Postup pre solidárne opatrenia v prípade neexistencie dohody o solidarite

1.Členský štát žiadajúci o uplatňovanie solidárnych opatrení podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2017/1938 podá inému členskému štátu žiadosť o solidaritu, v ktorej uvedie aspoň tieto informácie: požadované objemy plynu, informácie o tlaku plynu, výhrevnosti, dodacom mieste, načasovaní prvej možnej dodávky a predpokladanom trvaní dodávok.

2.Žiadosť o solidaritu sa súčasne zasiela členským štátom, ktoré sú potenciálne schopné poskytnúť solidárne opatrenia, Komisii a vnútroštátnym krízovým manažérom určeným podľa článku 10 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) 2017/1938.

3.Členské štáty, ktoré dostanú žiadosť o solidaritu, zašlú odpoveď, v ktorej uvedú objem, ktorý možno v požadovanom čase dodať na dodacie miesta vrátane objemu vyplývajúceho z možného obmedzenia alebo uvoľnenia strategických zásob v prípade, že objem, ktorý možno dodať na základe dobrovoľných trhových opatrení, nie je dostatočný.

4.Žiadosti o solidaritu sa predkladajú najmenej 24 hodín pred uvedeným časom dodania. Odpoveď na žiadosti o solidaritu sa uskutoční do 24 hodín. Potvrdenie o prijatí a objeme prevzatom žiadajúcim členským štátom sa vydá do 24 hodín od potrebného času dodania.

5.Žiadosť sa môže podať na obdobie jedného dňa alebo niekoľkých dní a odpoveď musí zodpovedať požadovanému trvaniu.

6.Ak solidaritu poskytuje viacero členských štátov a ak s jedným alebo viacerými z nich existujú dvojstranné dojednania o solidarite, prednosť majú tieto dojednania medzi členskými štátmi, ktoré sa dohodli dvojstranne. Štandardné pravidlá stanovené v tomto článku sa uplatňujú len vo vzťahu k ostatným členským štátom poskytujúcim solidaritu.

7.Komisia môže vykonávanie dohôd o solidarite uľahčiť, a to najmä prostredníctvom vzoru vo forme zabezpečenej online platformy, ktorá umožní zasielanie žiadostí a ponúk v reálnom čase.

KAPITOLA V – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor, ktorý je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 14 sa uplatňuje tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Uplatňuje sa po dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 35

Preskúmanie 

Komisia najneskôr do 1. októbra 2023 vykoná preskúmanie tohto nariadenia vzhľadom na všeobecnú situáciu s dodávkami plynu do Únie a predloží Rade správu o hlavných zisteniach uvedeného preskúmania. Na základe uvedenej správy môže Komisia navrhnúť predĺženie platnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

Energetická platforma EÚ

Stanovenie odhadu ceny/určenia referenčnej hodnoty LNG

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

X novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 25  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

X obmedzené trvanie

–X    účinná od [deň nadobudnutia účinnosti] do [dva roky po nadobudnutí účinnosti]

–X    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2022 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2022 do roku 2028.

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 26  

X Priame riadenie na úrovni Komisie

–X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

X Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–X subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté dostatočné finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR: ENER				Rok  2022	Rok  2023	Rok  2024	Rok  2025	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)			SPOLU
□ Operačné rozpočtové prostriedky
Rozpočtový riadok 30 02 20 04 02	Záväzky	(1a)		1,000							1,000
	Platby	(2a)			0,500	0,500					1,000
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1b)
	Platby	(2b)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 31
Rozpočtový riadok		3.
Rozpočtové prostriedky  pre GR ENER SPOLU	Záväzky	= 1a + 1b + 3		1,000							1,000
	Platby	= 2a + 2b + 3			0,500	0,500					1,000

Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)				2023	2024	2025	2026	2027	2028	SPOLU
Hlava 1	Záväzky	1.		0,785	0,785	0,785	0,785	0,785				3,925
	Platby	2.		0,785	0,785	0,785	0,785	0,785				3,925
Hlava 2	Záväzky	(1a)			0,100	0,100	0,100	0,100				0,400
	Platby	(2a)			0,100	0,100	0,100	0,100				0,400
Hlava 3	Záväzky	(3a)		1,045	0,102	0,104	0,106	0,108				1,465
	Platby	(3b)		1,045	0,1020	0,104	0,106	0,108				1,465
Rozpočtové prostriedky  pre Agentúru Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) SPOLU	Záväzky	= 1 + 1a + 3a		1,830	0,987	0,989	0,991	0,993				5,790
	Platby	=2 + 2a + 3b		1,830	0,987	0,989	0,991	0,993				5,790

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky  OKRUHU 7  viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

1,757

1,757

1,757

1,757

7,028

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry ACER 

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD)	0,785	0,785	0,785	0,785	0,785			3,925
Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST)
Zmluvní zamestnanci
Vyslaní národní experti

SPOLU

0,785

0,785

0,785

0,785

0,785

3,925

Požiadavky na pracovníkov (FTE):

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD)	5	5	5	5	5			5
Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST)
Zmluvní zamestnanci
Vyslaní národní experti

SPOLU

5

5

5

5

5

5

Nábor je plánovaný na prvý polrok 2023.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre Komisiu

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

OKRUH 7  viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	1,727	1,727	1,727	1,727				6,908
Ostatné administratívne výdavky	0,030	0,030	0,030	0,030				0,120
Medzisúčet OKRUHU 7  viacročného finančného rámca	1,757	1, 757	1,757	1,757				7,028

Mimo OKRUHU 7 35 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	0	0	0	0				0
Ostatné administratívne výdavky	0	0	0	0				0
Medzisúčet mimo OKRUHU 7  viacročného finančného rámca	0	0	0	0				0

SPOLU

1,757

1, 757

1,757

1,757

7,028

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–X    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 38 .

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–X    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–X    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov     

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Komisia v októbri 2021 predložila súbor nástrojov pre ceny energie, v marci a máji 2022 oznámenie a plán REPowerEU vrátane legislatívnych návrhov v rámci balíka Fit for 55, nariadenia o skladovaní plynu, plánu s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu, nariadenia o znižovaní dopytu po plyne a nariadenia o núdzových opatreniach týkajúcich sa vysokých cien elektriny.

(2)    Návrh nariadenia Rady o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie, 14. septembra 2022, COM(2022) 473.

(3)    COM(2022) 230 final.

(4)    Z najnovších publikácií Eurostatu vyplýva, že v auguste 2022 predstavovala energia približne pol percentuálneho bodu celkovej ročnej inflácie v eurozóne na úrovni 9,1 %.

(5)    Rozdiel v priemyselných cenách v EÚ v porovnaní s Čínou sa napríklad v druhom štvrťroku 2022 v porovnaní s druhým štvrťrokom 2021 zvýšil v prípade elektriny o 42 percentuálnych bodov a v prípade plynu o 60 percentuálnych bodov; cenový rozdiel je v porovnaní so Spojenými štátmi ešte oveľa vyšší.

(6)    Okrem toho, s cieľom riešiť výzvy spojené s cenami plynu v EÚ sa tento návrh zameriava na súčasné ceny plynu, ale zameriava sa aj na volatilitu cien na trhoch s energiou zavedením nástroja na doplnenie existujúcich mechanizmov volatility a na obmedzenie prudkého nárastu cien.

(7)    Ako sa uvádza v záveroch Európskej rady [pozri závery], účasť na energetickej platforme by mala byť otvorená aj pre zmluvné strany Energetického spoločenstva.

(8)    Cieľ naplnenia zásobníkov pre krajiny s podzemnými zásobníkmi je 90 %; v prípade ostatných členských štátov sa na zimu 2023/24 uplatňuje rovnocenná povinnosť.

(9)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom, COM(2021) 803 final; návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie), COM(2021) 804 final.

(10)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom, COM(2021) 803 final; návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie), COM(2021) 804 final.

(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 z 29. júna 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2017/1938 a (ES) č. 715/2009, pokiaľ ide o uskladňovanie plynu (Ú. v. EÚ L 173, 30.6.2022, s. 17).

(12)    Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatňovaní článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na dohody o horizontálnej spolupráci (Ú. v. EÚ C 11, 14.1.2011, s. 1).

(13)    Oznámenie Komisie o neformálnych usmerneniach týkajúcich sa nových alebo nevyriešených otázok týkajúcich sa článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré vznikajú v jednotlivých prípadoch (usmerňujúce listy) (Ú. v. EÚ C xx).

(14)    COM(2022) 108 final.

(15)    JOIN(2022) 23 final.

(16)    Pozri článok 64 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie) [COM(2021) 804 final].

(17)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1 – 222).

(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 z 29. júna 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2017/1938 a (ES) č. 715/2009, pokiaľ ide o uskladňovanie plynu (Ú. v. EÚ L 173, 30.6.2022, s. 17).

(19)    Oznámenie Komisie o neformálnych usmerneniach k novým alebo nevyriešeným otázkam týkajúcim sa článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré vznikajú v jednotlivých prípadoch (usmerňujúce listy) (Ú. v. EÚ C xx).

(20)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom, COM(2021) 803 final; návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie), COM(2021) 804 final.

(21)

   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15 mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(22)

   Rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2021, Nemecko/Poľsko, C-848/19 P, ECLI:EU:C:2021:598.

(23)    Pozri článok 64 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie) [COM(2021) 804 final].

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(25)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(26)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(27)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(28)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(29)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(30)    Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(31)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(32)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(33)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(34)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(35)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(36)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(37)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(38)    Pozri články 12 a 13 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 2093/2020 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027.

(39)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(40)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu18. 10. 2022

COM(2022) 549 final

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia Rady

Posilnenie solidarity prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, cezhraničnej výmeny plynu a spoľahlivých referenčných hodnôt cien

PRÍLOHA 1

a) Maximálne objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektrickej energie podľa článku 27 na obdobie od decembra 2022 do marca 2023 1

b) Maximálne objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektrickej energie podľa článku 27 na obdobie od apríla 2023 do decembra 2023

Hodnoty v miliónoch m3	Mesačná hodnota
AT	108,78
BE	348,32
BG	61,12
CY	–
CZ	29,29
DE	1 223,41
DK	239,84
EE	2,91
EL	225,40
ES	1 519,05
IE	331,67
FI	26,48
FR	737,83
HR	33,57
HU	44,48
IT	2 187,42
LV	69,44
LT	11,37
LU	–
MT	18,83
NL	412,68
PL	58,62
PT	378,18
RO	151,04
SI	11,49
SK	37,16
SE	14,72

(1)    Údaje v prílohe I písm. a) a b) vychádzajú z údajov zimného posúdenia primeranosti podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2019/941, ktoré vykonala Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E). V prílohe I písm. a) sú uvedené jednotlivé mesačné objemy, ktoré sieť ENTSO-E vypočítala pre mesiace december 2022 až marec 2023; údaje v tabuľke 1 b) pre mesiace apríl 2023 až december 2023 predstavujú priemer hodnôt v období od decembra 2022 do marca 2023.