DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Predmet návrhu

Tento návrh sa týka pozície, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o:

–prijatie aktov v oblasti bezpečnosti civilného letectva, leteckej navigácie a manažmentu letovej prevádzky v Rade Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO), konkrétne v prílohách 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18 a 19 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“),

–oznamovanie rozdielov v porovnaní s prijatými aktmi s právnymi účinkami v oblastiach vyššie uvedených príloh k Chicagskemu dohovoru v reakcii na obežníky, ktoré zaslala ICAO a v ktorých sa jej zmluvné štáty vyzývajú, aby oznámili svoj nesúhlas alebo akékoľvek rozdiely v porovnaní s prijatými opatreniami,

–oznamovanie rozdielov v porovnaní s existujúcimi štandardmi a odporúčaniami ICAO podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru, ktoré vyplývajú zo zmien acquis Únie v súvislosti s vyššie uvedenými prílohami k Chicagskemu dohovoru.

2.Kontext návrhu

2.1.Chicagsky dohovor

ICAO bola zriadená Chicagskym dohovorom podpísaným v roku 1944 v Chicagu, ktorý nadobudol platnosť 4. apríla 1947. Všetky členské štáty Európskej únie sú zmluvnými stranami uvedeného dohovoru, a preto sú aj členmi ICAO. Únia má v ICAO štatút pozorovateľa a uzavrela s ICAO memorandum o spolupráci, ktorým sa stanovuje rámec pre posilnenú spoluprácu v oblasti bezpečnosti letectva, bezpečnostnej ochrany letectva, manažmentu letovej prevádzky a ochrany životného prostredia 1 .

Chicagsky dohovor obsahuje 96 článkov, v ktorých sa stanovujú základné pravidlá a zásady, ktorými sa riadi ICAO. Opiera sa o 19 príloh obsahujúcich štandardy a odporúčané postupy, ktoré sa pravidelne menia.

2.2.Medzinárodná organizácia civilného letectva

ICAO prijíma medzinárodné normy pre civilné letectvo, najmä v oblasti bezpečnosti letectva, leteckej navigácie a manažmentu letovej prevádzky, životného prostredia, bezpečnostnej ochrany letectva, hospodárskeho rozvoja leteckej dopravy, práv cestujúcich a zjednodušovania. Na tieto oblasti sa vzťahujú ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a do veľkej miery patria do právomoci Európskej únie. Cieľom Únie je zabezpečiť čo najväčší možný súlad s medzinárodnými normami v oblasti civilného letectva.

2.3.Pripravované akty Rady ICAO s právnymi účinkami pre Úniu

Rada ICAO ako jeden z dvoch riadiacich orgánov ICAO priebežne usmerňuje prácu ICAO. Zasadá niekoľkokrát ročne.

Podľa článku 54 písm. l) Chicagskeho dohovoru Rada ICAO prijíma medzinárodné štandardy a odporúčania, označuje ich za prílohy k Chicagskemu dohovoru a oznamuje všetkým zmluvným štátom prijaté opatrenia. Rada ICAO zvažuje aj odporúčania Komisie pre leteckú navigáciu týkajúce sa zmien príloh podľa článku 54 písm. m). Podľa článku 90 Chicagskeho dohovoru sa vyžaduje, aby za prijatie príloh Radou alebo akejkoľvek zmeny prílohy hlasovali dve tretiny členov Rady ICAO.

3.Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie

Navrhuje sa, aby bola pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie na zasadnutiach Rady ICAO, stanovená na základe dvojstupňového prístupu. Po prvé, týmto rozhodnutím Rady sa na viacročnom základe stanovujú v prílohe 1 hlavné zásady a smerovanie činnosti Únie. V druhom kroku odovzdá Komisia Rade na prerokovanie a schválenie podrobnú pozíciu ku každému zasadnutiu Rady ICAO vo forme písomného dokumentu. Komisia navrhne podrobnú pozíciu v písomnom dokumente na základe hlavných zásad a usmernení stanovených v prílohe 1 a na základe postupu stanoveného v prílohe 2.

Tento prístup sa v súčasnosti uplatňuje pri iných medzinárodných organizáciách, a najmä v odvetví dopravy v rámci výboru pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole 2 .

V odvetví leteckej dopravy už existuje podobné rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovuje pozícia v mene Únie v súvislosti s oznamovaním rozdielov organizácii ICAO [rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1092 3 ], ale jeho platnosť sa skončí 30. novembra 2022. Cieľom tohto návrhu je preto tiež zaistiť kontinuitu uvedeného rozhodnutia Rady a zrevidovať podmienky jeho rozsahu pôsobnosti, aby sa zabezpečilo, že sa príslušné otázky podľa Chicagskeho dohovoru budú riešiť jednotne na úrovni Únie.

Vzhľadom na osobitosti procesu v ICAO Komisia navrhuje vyššie opísaný postup:

a)pokiaľ ide o prijímanie nových alebo zmenených aktov;

b)po oznámení prijatia nových aktov vo forme obežníka, v ktorom sa zmluvné štáty vyzývajú, aby buď oznámili svoj nesúhlas alebo akékoľvek rozdiely a dátum dosiahnutia súladu s prijatými opatreniami a

c)pokiaľ ide o požiadavku oznamovať rozdiely v porovnaní s existujúcimi štandardmi a postupmi.

Vnútorné pravidlá ICAO umožňujú predovšetkým predkladanie dokumentov desať dní až 24 hodín pred zasadnutím Rady ICAO (v závislosti od povahy dokumentov). Až vtedy sú všetky príspevky dostupné a Komisia môže analyzovať dokumenty s cieľom vypracovať pozíciu Únie o otázkach právomoci EÚ, ktoré sa majú prerokovať a o ktorých sa má rozhodnúť na zasadnutí Rady ICAO. Časový rámec medzi dostupnosťou dokumentov a začiatkom zasadnutia Rady ICAO môže ohroziť včasnú prípravu a prijatie právne požadovaného rozhodnutia Rady podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ.

S cieľom zaistiť súdržnosť pozície Únie počas celého procesu prijímania v ICAO by sa navrhovaný dvojstupňový prístup mal uplatňovať rovnako na oznámenie nesúhlasu podľa článku 90 a rozdielov podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru.

Preto sa navrhuje prijať rozhodnutie Rady na základe článku 218 ods. 9 ZFEÚ, ktorým sa stanoví pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na účely prijatia medzinárodných noriem, zmien alebo oznamovania rozdielov, v týchto prípadoch:

a)pre každé zasadnutie Rady ICAO;

b)ak sa v reakcii na postup ICAO týkajúci sa obežníka vyžaduje registrácia nesúhlasu alebo oznámenie rozdielu s prijatými opatreniami;

c)ak sa vyžaduje oznámenie rozdielu vyplývajúceho zo zmien acquis Únie.

4.Právny základ

4.1.Procesnoprávny základ

4.1.1.Zásady

V článku 218 ods. 9 ZFEÚ sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody“.

Článok 218 ods. 9 ZFEÚ sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je Únia členom predmetného orgánu alebo zmluvnou stranou predmetnej dohody 4 .

Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom EÚ“ 5 .

4.1.2.Uplatnenie na tento prípad

Organizácia ICAO je orgán zriadený dohodou, konkrétne Chicagskym dohovorom.

Akty, ktoré má ICAO schváliť, sú akty s právnymi účinkami. Štandardy a odporúčania prijaté ICAO sa totiž uplatňujú podľa Chicagskeho dohovoru, pokiaľ zmluvný štát neoznámi ICAO rozdiel (článok 38 Chicagskeho dohovoru) a po prijatí a nadobudnutí účinnosti sú záväzné pre všetky zmluvné štáty ICAO v súlade s Chicagskym dohovorom a v rámci v ňom stanovených obmedzení. V súlade s článkom 37 Chicagskeho dohovoru sa totiž každý zmluvný štát zaväzuje spolupracovať na zabezpečení čo najvyššieho možného stupňa jednotnosti týchto štandardov a odporúčaní. Okrem toho sa v čo najväčšej možnej miere odrážajú v práve Únie, a preto môžu tieto štandardy a odporúčania rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov Únie v oblasti civilného letectva.

Pripravované akty nedopĺňajú ani nemenia inštitucionálny rámec dohody.

Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.2.Hmotnoprávny základ

4.2.1.Zásady

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu plánovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa prijíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.

4.2.2.Uplatnenie na tento prípad

Plánovaný akt sleduje ciele a obsahuje zložky súvisiace so spoločnou dopravnou politikou.

Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 100 ods. 2 ZFEÚ.

4.3.Záver

Právnym základom navrhovaného rozhodnutia Rady je článok 100 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.

2022/0336 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o prijatie medzinárodných noriem, zmien alebo oznamovania rozdielov v súvislosti s medzinárodnými normami v prílohách 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18 a 19 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“), ktorý bol podpísaný 7. decembra 1944 v Chicagu a ktorý upravuje medzinárodnú leteckú dopravu, nadobudol platnosť 4. apríla 1947. Týmto dohovorom bola zriadená Medzinárodná organizácia civilného letectva (ďalej len „ICAO“).

(2)Členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Chicagskeho dohovoru a zmluvnými štátmi ICAO, pričom Únia má v niektorých orgánoch ICAO štatút pozorovateľa.

(3)Rada ICAO môže v súlade s článkom 54 ods. 1 Chicagskeho dohovoru prijať medzinárodné štandardy a odporúčania pre civilné letectvo a označiť ich ako prílohy k Chicagskemu dohovoru (ďalej len „prílohy ICAO“).

(4)Keďže štandardy a odporúčania ICAO môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie v oblasti civilného letectva, pokiaľ sú zohľadnené v právnych predpisoch uvedených v odôvodneniach 9 a 10, je vhodné stanoviť pozíciu v mene Únie, ktorá sa má prijať v Rade ICAO.

(5)Podľa článku 90 Chicagskeho dohovoru každá príloha ICAO alebo každá zmena prílohy ICAO má nadobudnúť platnosť v lehote troch mesiacov po jej predložení zmluvným štátom ICAO alebo na konci dlhšieho obdobia, ktoré určí Rada ICAO, pokiaľ v danej lehote nevyjadrí nesúhlas väčšina zmluvných štátov ICAO. Prijaté štandardy, ktoré nadobudli účinnosť, sú záväzné pre všetky zmluvné štáty ICAO vrátane všetkých členských štátov Únie v súlade s obmedzeniami stanovenými v Chicagskom dohovore, a najmä v jeho článkoch 37 a 38.

(6)Podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru každý zmluvný štát ICAO, ktorý považuje za nevykonateľné vyhovieť vo všetkých ohľadoch akémukoľvek štandardu alebo plne zosúladiť svoje predpisy alebo postupy s takýmto zmeneným štandardom, alebo ktorý považuje za potrebné prijať predpisy alebo postupy, ktoré sa v nejakom ohľade líšia od predpisov alebo postupov stanovených určitým štandardom, musí bezodkladne oznámiť ICAO rozdiely medzi svojimi vlastnými predpismi alebo postupmi a predpismi alebo postupmi zavedenými daným štandardom. V prípade zmien štandardov platí, že každý štát, ktorý neuskutoční príslušné zmeny svojich predpisov alebo postupov, to oznámi ICAO do šesťdesiatich dní od prijatia zmeny štandardu alebo uvedie opatrenia, ktoré navrhuje prijať.

(7)Vnútorné pravidlá ICAO, najmä neskorá dostupnosť dokumentov pre rozhodnutia týkajúce sa nových štandardov alebo zmien štandardov v Rade ICAO alebo lehoty, ktoré ICAO stanovila pre zmluvné štáty ICAO na oznamovanie rozdielov v porovnaní so štandardmi, ako aj počet rozdielov v oblasti bezpečnosti letectva, leteckej navigácie a manažmentu letovej prevádzky, ktoré sa majú každoročne oznamovať, sťažujú včasné stanovenie pozície, ktorá sa má zaujať v mene Únie v rozhodnutí Rady na základe článku 218 ods. 9 ZFEÚ.

(8)Normy prijaté Radou ICAO v oblasti bezpečnosti letectva, leteckej navigácie a manažmentu letovej prevádzky sa okrem toho do veľkej miery týkajú záležitostí, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie. Je preto efektívne a vhodné, aby sa stanovil rámec pre prijímanie nových štandardov alebo zmien štandardov a pre oznamovanie rozdielov súvislosti so štandardmi v oblasti bezpečnosti letectva, leteckej navigácie a manažmentu letovej prevádzky, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti členských štátov podľa Chicagskeho dohovoru. Na úrovni ICAO sú štandardy bezpečnosti letectva, leteckej navigácie a manažmentu letovej prevádzky obsiahnuté najmä v prílohách ICAO 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18 a 19.

(9)Na úrovni Únie sú požiadavky obsiahnuté v týchto štandardoch premietnuté najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139, nariadení (EÚ) 996/2010 6 , nariadení (ES) č. 2111/2005 7 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 8 9 a vo vykonávacích a delegovaných aktoch prijatých na ich základe, najmä nariadenia Komisie (EÚ) č. 1178/2011 10 , nariadenia Komisie (EÚ) č. 748/2012 11 , nariadenia Komisie (EÚ) č. 965/2012 12 , nariadenia Komisie (EÚ) č. 139/2014 13 , nariadenia Komisie (EÚ) č. 452/2014 14 , nariadenia Komisie (EÚ) č. 1321/2014 15 , nariadenia Komisie (EÚ) 2015/640 16 , nariadenia Komisie (EÚ) 2019/947 17 , nariadenia Komisie (EÚ) 2019/945 18 , a nariadenia Komisie (EÚ) 2021/664 19 .

(10)Na úrovni Únie sú požiadavky obsiahnuté v daných štandardoch pre leteckú navigáciu a manažment letovej prevádzky premietnuté v nariadení (ES) č. 549/2004 20 , nariadení (ES) č. 550/2004 21 , nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 22 a vo vykonávacích a delegovaných aktoch prijatých na ich základe, najmä v nariadení Komisie (EÚ) č. 923/2012 23 , nariadení Komisie (EÚ) č. 1332/2011 24 , nariadení Komisie (EÚ) 2018/1048 25 , nariadení Komisie (EÚ) 2015/340 26 .

(11)Vzhľadom na špecifickosť bezpečnosti civilného letectva, leteckej navigácie a manažmentu letovej prevádzky v porovnaní s inými sektormi, ktorými sa zaoberá ICAO, najmä na vysoký počet štandardov prijatých v týchto sektoroch Radou ICAO a iné súvisiace rozhodnutia a počet rozdielov, ktoré sa majú každoročne oznamovať, je efektívne stanoviť takúto pozíciu na viacročnom základe, pričom bude pozostávať z hlavných zásad a smerovaní. Väčšina tém, ktoré sa prerokúvajú v Rade ICAO, sa týka otázok obsiahnutých v pracovnom programe ICAO, ako stanovuje jej zhromaždenie, ktoré sa koná každé tri roky. Preto možno prijať všeobecnú pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Rade ICAO.

(12)Podrobná pozícia Únie by sa mala vymedziť na základe hlavných zásad a usmernení stanovených v prílohe 1 a na základe postupu stanoveného v prílohe 2 a v súlade s cieľmi, ktoré Únia sleduje v rámci spoločnej dopravnej politiky v oblasti letectva, s cieľom podporiť bezpečný, zabezpečený, efektívny, výkonný, otvorený, ekonomicky životaschopný a ekologický systém leteckej dopravy.

(13)Rozdiely, ktoré sa majú oznamovať ICAO, by mali byť v relevantných prípadoch založené najmä na informáciách poskytnutých Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva v súlade s článkom 90 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1139. Oznamované by mali byť vo formáte vymedzenom ICAO v systéme pre elektronické oznamovanie rozdielov, ak to vyžaduje ICAO. Ak sa na základe tohto rozhodnutia pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, stanoví v písomnom dokumente, ktorý Komisia predloží Rade na prerokovanie a schválenie, v takomto dokumente by sa v prípade potreby a na individuálnom základe malo uviesť, či by sa členským štátom mala poskytnúť flexibilita, pokiaľ ide o formu dotknutých rozdielov. Komisia by sa okrem toho mala usilovať začať s prípravou takéhoto dokumentu čo najskôr, aby bolo na takúto prípravu dosť času vrátane akýchkoľvek vhodných konzultácií na úrovni expertov.

(14)Rozdiely v porovnaní so štandardmi prijatými Radou ICAO v oblasti bezpečnosti letectva, leteckej navigácie a manažmentu letovej prevádzky môžu vyplývať aj z vnútroštátnych opatrení prijatých podľa článku 71 nariadenia (EÚ) 2018/1139 v prípade naliehavých nepredvídateľných okolností, ak sa tieto opatrenia líšia od štandardov a vyžadujú si preto oznámenie rozdielov ICAO podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru. Preto je tiež vhodné, aby sa v tomto rozhodnutí vymedzil postup, ktorý sa má dodržiavať pri definovaní takýchto rozdielov. Uvedený postup by mal závisieť od rozsahu a trvania prijatých vnútroštátnych opatrení a mal by členským štátom umožniť, aby bezodkladne splnili svoje medzinárodné záväzky podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru. Týmto postupom by nemali byť dotknuté podmienky a postup stanovené v článku 71 nariadenia (EÚ) 2018/1139.

(15)Pozíciu Únie vyjadria členské štáty Únie, ktoré sú členmi ICAO, konajúc spoločne v záujme Únie a za pomoci Komisie, v súlade so štatútom Únie ako pozorovateľa.

(16)Vykonávanie tohto rozhodnutia by malo členským štátom umožniť, aby si plnili svoje povinnosti vyplývajúce z Chicagskeho dohovoru.

(17)Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať počas obmedzeného obdobia, a to do času po zasadnutí Rady ICAO po 42. zhromaždení ICAO,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Rade Medzinárodnej organizácie civilného letectva, keď je tento orgán vyzvaný prijať rozhodnutia v oblastiach bezpečnosti civilného letectva, leteckej navigácie a manažmentu prevádzky týkajúce sa príloh 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18 a 19, sa stanovuje v prílohe 1.

Článok 2

Spresnenie pozície Únie, ktorá sa má zaujať na každom zasadnutí Rady ICAO, sa vykoná v súlade s prílohou 2.

Článok 3

Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie, pokiaľ ide o oznamovanie rozdielov organizácii ICAO, pokiaľ ide o normy obsiahnuté vo vyššie uvedených prílohách k Chicagskemu dohovoru, sa stanovuje v súlade s pozíciou stanovenou v prílohe 1.

Článok 4

Ak sa právo Únie líši od štandardov uvedených v článku 1 tohto rozhodnutia, a preto sa vyžaduje oznámenie rozdielov oproti týmto štandardom ICAO v súlade s článkom 38 Chicagskeho dohovoru, Komisia včas a najmenej dva mesiace pred akoukoľvek lehotou na oznámenie rozdielov, ktorú stanoví ICAO, predloží Rade na prerokovanie a schválenie písomný dokument, v ktorom sa podrobne uvedú rozdiely, ktoré sa majú oznámiť ICAO, a to najmä na základe informácií poskytnutých Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) v súlade s článkom 90 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1139 a v prípade potreby s uvedením flexibility poskytnutej členským štátom, pokiaľ ide o formu oznámenia.

Článok 5

Ak členský štát prijme v súlade s článkom 71 nariadenia (EÚ) 2018/1139 vnútroštátne opatrenia, ktorými sa udeľujú výnimky týkajúce sa jednotlivých fyzických alebo právnických osôb alebo ktorých celková dĺžka trvania nepresahuje osem mesiacov, a ak sa uvedené vnútroštátne opatrenia líšia od štandardov uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia a vyžadujú oznámenie rozdielov oproti týmto štandardom v súlade s článkom 38 Chicagskeho dohovoru, tento členský štát bezodkladne informuje Komisiu o každom rozdiele, ktorý sa má oznámiť.

Ak sú výnimky udelené v súlade s článkom 71 nariadenia (EÚ) 2018/1139 všeobecne uplatniteľné a ich celkový čas trvania presahuje osem mesiacov, Komisia najneskôr do dvoch týždňov od prijatia odporúčania agentúry EASA v súlade s článkom 71 ods. 2 uvedeného nariadenia predloží Rade na prerokovanie a schválenie písomný dokument, v ktorom sa zohľadnia najmä informácie poskytnuté príslušným členským štátom a prípadne informácie poskytnuté agentúrou EASA v súlade s článkom 90 ods. 4 uvedeného nariadenia a uvádzajúce podrobné rozdiely, ktoré sa majú oznámiť ICAO.

Článok 6

Vykonávanie tohto rozhodnutia uľahčí členským štátom, aby si plnili svoje povinnosti vyplývajúce z Chicagskeho dohovoru.

Článok 7

Pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v ICAO, vyjadria členské štáty konajúce spoločne v záujme Únie v orgánoch ICAO a za pomoci Komisie, v súlade so štatútom pozorovateľa Únie.

Článok 8

Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 31. decembra 2025. Na návrh Komisie môže Rada uplatňovanie tohto rozhodnutia predĺžiť alebo ho inak zmeniť.

Článok 9

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda/predsedníčka

(1) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2011/530 z 31. marca 2011 o podpise a predbežnom vykonávaní Memoranda o spolupráci medzi Európskou úniou a Medzinárodnou organizáciou civilného letectva, ktorým sa poskytuje rámec pre posilnenú spoluprácu, v mene Únie (Ú. v. EÚ L 232, 9.9.2011, s. 1 – 7).

(2) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/381 zo 14. marca 2016 o pozícii, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2016, s. 53).

(3) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1092 z 11. júna 2021, ktorým sa stanovujú kritériá a postup, pokiaľ ide o oznamovanie rozdielov v súvislosti s medzinárodnými normami prijatými Medzinárodnou organizáciou civilného letectva v oblasti bezpečnosti letectva (Ú. v. EÚ L 236, 5.7.2021, s. 51).

(4) Vec C-399/12, Nemecko/Rada (OIV), ECLI:EU:C:2014:2258, bod 64.

(5) Vec C-399/12, Nemecko/Rada (OIV), ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 – 64.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 35).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 15).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 18).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).

(10) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011 z 3. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 311, 25.11.2011, s. 1).

(11) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 748/2012 z 3. augusta 2012 stanovujúce vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovania projekčných a výrobných organizácií (Ú. v. EÚ L 224, 21.8.2012, s. 1).

(12) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 965/2012 z 5. októbra 2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 296, 25.10.2012, s. 1).

(13) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 139/2014 z 12. februára 2014, ktorým sa stanovujú požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letísk podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 44, 14.2.2014, s. 1).

(14) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 452/2014 z 29. apríla 2014, ktorým sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letovej prevádzky prevádzkovateľov z tretích krajín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 133, 6.5.2014, s. 12).

(15) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1321/2014 z 26. novembra 2014 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a výrobkov, súčastí a zariadení leteckej techniky a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností (Ú. v. EÚ L 362, 17.12.2014, s. 1).

(16) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/640 z 23. apríla 2015 o dodatočných špecifikáciách letovej spôsobilosti pre daný typ prevádzky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 965/2012 (Ú. v. EÚ L 106, 24.4.2015, s. 18).

(17) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/947 z 24. mája 2019 o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel (Ú. v. EÚ L 152, s. 45).

(18) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/945 z 12. marca 2019 o bezpilotných leteckých systémoch a o prevádzkovateľoch bezpilotných leteckých systémov z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 152, s. 1).

(19) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/664 z 22. apríla 2021 o regulačnom rámci pre priestor U-space (Ú. v. EÚ L 139, 23.4.2021, s. 161).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (Ú. v. EÚ L 096, 31/3/2004, s. 1–8).

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) (Ú. v. EÚ L 96, 31/3/2004, s. 10).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20).

(23) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá lietania a prevádzkové ustanovenia týkajúce sa služieb a postupov v letovej prevádzke a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1035/2011 a nariadenia (ES) č. 1265/2007, (ES) č. 1794/2006, (ES) č. 730/2006, (ES) č. 1033/2006 a (EÚ) č. 255/2010 (Ú. v. EÚ L 281, 13.10.2012, s. 1).

(24) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1332/2011 zo 16. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú spoločné požiadavky na využívanie vzdušného priestoru a prevádzkové postupy na vyhýbanie sa zrážkam vo vzduchu (Ú. v. EÚ L 336, 20.12.2011, s. 20).

(25) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1048 z 18. júla 2018, ktorým sa stanovujú požiadavky na využívanie vzdušného priestoru a prevádzkové postupy týkajúce sa výkonnostnej navigácie (Ú. v. EÚ L 189, 26.7.2018, s. 3).

(26) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/340 z 20. februára 2015, ktorým sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa preukazov a osvedčení riadiacich letovej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 a zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 805/2011 (Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2015, s. 1).