EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 8. 2022
COM(2022) 415 final
2022/0244(NLE)
Návrh
NARIADENIE RADY,
ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori na rok 2023 a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/109, pokiaľ ide o určité rybolovné možnosti v iných vodách
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 1 o spoločnej rybárskej politike (ďalej len „základné nariadenie o SRP“) sa má zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (ďalej len „MSY“). Dôležitým nástrojom je v tejto súvislosti každoročné stanovenie rybolovných možností formou celkového povoleného výlovu (ďalej len „TAC“) a kvót.
V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 2 , ktorým sa ustanovuje viacročný plán (ďalej len „viacročný plán“) pre Baltské more, sa spresňujú cieľové rozsahy rybolovnej úmrtnosti. Uvedené rozsahy sa v tomto návrhu používajú na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“), a to najmä na dosiahnutie a udržiavanie MSY.
Cieľom tohto návrhu je stanoviť rybolovné možnosti členských štátov na rok 2023 pre komerčne najdôležitejšie populácie rýb a skupiny populácií rýb v Baltskom mori. Jeho cieľom je takisto regulovať morský rekreačný rybolov v rozsahu potrebnom na ochranu populácií rýb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. V snahe zjednodušiť a objasniť každoročné rozhodnutia o TAC a kvótach sa rybolovné možnosti v Baltskom mori stanovujú od roku 2006 samostatným nariadením.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
V návrhu sa stanovujú kvóty na úrovni, ktorá zodpovedá cieľom základného nariadenia o SRP.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Návrh je v súlade s cieľmi a pravidlami SRP, ako aj s politikou Únie v oblasti udržateľného rozvoja.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Článok 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 1 písm. d) ZFEÚ. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.
•Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov.
SRP je spoločnou politikou. Podľa článku 43 ods. 3 ZFEÚ musí Rada prijímať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností.
Týmto návrhom nariadenia Rady sa členským štátom prideľujú rybolovné možnosti. Podľa článku 16 ods. 6 a 7 a článku 17 základného nariadenia o SRP môžu členské štáty podľa vlastného uváženia rozdeliť takéto rybolovné možnosti medzi regióny alebo prevádzkovateľov podľa kritérií stanovených v daných článkoch. Členské štáty majú teda dostatočný priestor pri rozhodovaní o tom, aký sociálny či ekonomický model uprednostnia na využívanie rybolovných možností, ktoré im boli pridelené.
Návrh nemá pre členské štáty žiadne nové finančné dôsledky. Rada tento druh nariadenia prijíma každý rok a verejné a súkromné prostriedky na jeho vykonávanie sú už k dispozícii.
•Výber nástroja
Navrhovaný nástroj: nariadenie.
Tento návrh na stanovenie a pridelenie rybolovných možností je založený na článku 43 ods. 3 ZFEÚ.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Na základe oznámenia Komisie Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2023 [COM(2022) 253 final] prebehli konzultácie s Poradnou radou pre Baltské more. Vedecký základ pre tento návrh poskytla Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“). Zvážili sa predbežné stanoviská, ktoré vyjadrili rôzne zainteresované strany k všetkým dotknutým populáciám rýb, a v návrhu sa čo najviac zohľadnili tak, aby neboli v rozpore s aktuálnymi politikami ani nespôsobili zhoršenie stavu zraniteľných zdrojov.
O vedeckých odporúčaniach k obmedzeniam výlovu a stavu populácií sa s členskými štátmi diskutovalo aj na regionálnom fóre BALTFISH v júni 2022.
•Získavanie a využívanie expertízy
Uskutočnili sa konzultácie s ICES, ktorá je vedeckou organizáciou.
Únia každoročne žiada ICES o vedecké odporúčania týkajúce sa stavu dôležitých populácií rýb. Prijaté odporúčania sa vzťahujú na všetky populácie v Baltskom mori a pre komerčne najvýznamnejšie populácie sa navrhujú TAC 3 .
•Posúdenie vplyvu
Návrh je súčasťou dlhodobej stratégie, v rámci ktorej sa rybolov prispôsobuje tak, aby sa dosiahla a udržala dlhodobo udržateľná úroveň. Od tohto prístupu sa časom očakáva stabilný rybolovný tlak a vyššie kvóty, vďaka čomu sa zvýšia príjmy rybárov a ich rodín. Takisto sa očakáva, že väčší objem vylodení bude prínosom pre odvetvie rybárstva, spotrebiteľov, spracovateľské a maloobchodné odvetvie, ako aj ostatné odvetvia súvisiace s komerčným a rekreačným rybolovom. V tejto súvislosti, a najmä v prípade Baltského mora, treba zdôrazniť prepojenie medzi udržateľným rybolovom a zdravým morským prostredím. Stratégia biodiverzity a súvisiace iniciatívy, najmä pripravovaný akčný plán pre rybárstvo a morské prostredie, sú nástrojmi na dosiahnutie tohto cieľa.
Vďaka rozhodnutiam o rybolovných možnostiach v Baltskom mori sa do roku 2019 podarilo zosúladiť rybolovnú úmrtnosť populácií, pri ktorých je k dispozícii odporúčanie o MSY, s rozsahmi MSY v čase stanovovania TAC v prípade všetkých populácií okrem populácie sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora. Týmito rozhodnutiami sa takisto podľa všetkého podarilo obnoviť niektoré populácie a docieliť rovnováhu medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami. V roku 2019 však vyšlo najavo, že populácia tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora je pod veľkým tlakom. ICES odhaduje, že táto populácia s najväčšou pravdepodobnosťou zostane v nasledujúcich rokoch prelovená. V roku 2021 vyšlo najavo, že populácia tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora je v skutočnosti takisto už mnoho rokov pod udržateľnou úrovňou (t. j. pod hodnotou Blim), a ICES zdôraznila, že viaceré populácie lososa atlantického sú veľmi slabé. Napokon biomasa sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora je od roku 2020 pod zdravou úrovňou (t. j. pod hodnotou Btrigger) a v roku 2022 sa populácia sleďa atlantického v Botnickom zálive výrazne priblížila k tejto hraničnej úrovni. Preto sa treba aj naďalej snažiť, aby sa všetky populácie obnovili a dostali na úroveň MSY.
ICES 31. mája 2022 zverejnila svoje vedecké odporúčania pre populácie v Baltskom mori s výnimkou odporúčania pre sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, ktoré bolo zverejnené 30. júna 2022. Z odhadov ICES vyplýva, že biomasa sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora a tresky škvrnitej vo východnej i západnej oblasti Baltského mora je aj naďalej pod bezpečnými biologickými hranicami. Biomasa sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora je aj naďalej pod zdravou hraničnou úrovňou. Pre tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora a lososa atlantického vo Fínskom zálive boli vydané preventívne odporúčania. Pre zvyšných osem populácií bolo vydané odporúčanie o MSY:
·populácie šproty severnej, sleďa atlantického v Rižskom zálive a platesy veľkej sú na zdravej úrovni,
·populácia sleďa atlantického v Botnickom zálive klesla na úroveň tesne nad zdravou úrovňou a
·populácie tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, sleďa atlantického v západnej a centrálnej oblasti Baltského mora sú aj naďalej pod zdravou úrovňou,
·stav rôznych populácií lososa atlantického v hlavnej oblasti je naďalej veľmi rôznorodý.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhujú preniesť: i) rybolovné možnosti pre lososa atlantického vo Fínskom zálive; ii) regionalizovaný prístup k lososovi atlantickému v hlavnej oblasti a iii) TAC vedľajších úlovkov pre sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora a tresku škvrnitú v západnej a východnej oblasti Baltského mora. Návrhom by sa zvýšili rybolovné možnosti pre sleďa atlantického v centrálnej oblasti o 14 % a pre platesu veľkú o 25 %. Návrhom by sa znížili rybolovné možnosti pre sleďa atlantického v Botnickom zálive o 28 %, sleďa atlantického v Rižskom zálive o 4 % a šprotu severnú o 20 %.
Hospodársky vplyv návrhu na rok 2023 sa teda prejaví ako zníženie rybolovných možností pre všetky členské štáty. Rybolovné možnosti v Baltskom mori budú v dôsledku návrhu celkovo na úrovni približne 402 000 ton, čo v porovnaní s rybolovnými možnosťami na rok 2022 predstavuje pokles o 15,6 %.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
V návrhu sa zachováva flexibilita pri uplatňovaní mechanizmov výmeny kvót, ktoré sa zaviedli nariadeniami o rybolovných možnostiach v Baltskom mori prijatými v uplynulých rokoch. Nenavrhujú sa žiadne nové pravidlá ani nové administratívne postupy pre subjekty verejného sektora (či už na úrovni Únie, alebo na vnútroštátnej úrovni), ktoré by zvýšili ich administratívnu záťaž.
Návrh sa týka nariadenia, ktoré sa vzťahuje na rok 2023, a preto neobsahuje doložku o revízii.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Monitorovanie využívania rybolovných možností v podobe TAC a kvót bolo zavedené nariadením Rady (ES) č. 1224/2009.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Návrhom sa pre členské štáty loviace v Baltskom mori stanovujú na rok 2023 rybolovné možnosti pre určité populácie alebo skupiny populácií.
Nariadenie (EÚ) 2016/1139, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre Baltské more, nadobudlo účinnosť 20. júla 2016. V rámci tohto viacročného plánu sa stanovuje, že rybolovné možnosti sa musia stanoviť v súlade s jeho cieľmi a musia spĺňať cieľové rozsahy rybolovnej úmrtnosti uvedené v najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, ktoré vydala najmä ICES alebo podobný nezávislý vedecký subjekt. V prípade populácií, na ktoré sa vzťahuje odporúčanie o MSY, sa má podľa článku 4 ods. 3 viacročného plánu stanoviť TAC v zásade na úrovni rybolovnej úmrtnosti vedúcej k MSY (t. j. „hodnota bodu FMSY“) alebo pod touto úrovňou (t. j. „dolný rozsah FMSY“). Podľa článku 4 ods. 4 viacročného plánu sa však TAC môže vždy stanoviť aj na úrovniach, ktoré sú nižšie ako rozsahy FMSY. V prípade zdravých populácií sa v súlade s podmienkami uvedenými v článku 4 ods. 5 viacročného plánu môže TAC stanoviť nad úrovňou hodnoty bodu FMSY („horný rozsah FMSY“). V prípade populácií, ktorých biomasa nedosahuje zdravú úroveň, t. j. referenčný bod biomasy neresiacej sa populácie, pod úrovňou ktorého sa musia prijať opatrenia na obnovu populácie nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť MSY („Btrigger“), sa v článku 5 ods. 1 viacročného plánu stanovuje, že sa musia prijať náležité nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchlu obnovu príslušnej populácie na zdravé úrovne. Predovšetkým sa musí stanoviť TAC na zníženú úroveň pod hornou hranicou rozsahu FMSY s prihliadnutím na pokles biomasy. Podľa článku 5 ods. 2 viacročného plánu ak úroveň biomasy určitej populácie dokonca klesla pod bezpečné biologické hranice, t. j. referenčný bod biomasy neresiacej sa populácie, pod úrovňou ktorého môže mať príslušná populácia zníženú reprodukčnú schopnosť („Blim“), prijmú sa dodatočné nápravné opatrenia. Medzi tieto nápravné opatrenia môže konkrétne patriť pozastavenie cieleného rybolovu v dotknutej populácii a primerané zníženie rybolovných možností pre dané populácie alebo iné populácie v danej rybolovnej oblasti. Môžu sa prijať aj iné nápravné opatrenia, ktoré by však mali byť funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami. Výber opatrení by sa mal uskutočniť v súlade s povahou, so závažnosťou, s trvaním a opakovaním situácie.
Podľa základného nariadenia o SRP sa rybolovné možnosti pre populácie, pre ktoré sa vypracúvajú preventívne odporúčania, musia stanoviť na úrovniach, ktoré zabezpečia aspoň porovnateľnú mieru ochrany. V odôvodnení 8 základného nariadenia o SRP sa uvádza, že v rozhodnutiach o riadení zmiešaného rybolovu by sa malo zohľadniť, že je náročné loviť vo všetkých populáciách tak, aby sa MSY dosiahol pre všetky naraz, najmä keď z vedeckého odporúčania vyplýva, že je veľmi ťažké vyhnúť sa fenoménu tzv. blokačných druhov zvýšením selektívnosti používaného rybárskeho výstroja.
Rybolovné možnosti sa navrhujú v súlade s článkom 16 ods. 1 (zásada relatívnej stability) a článkom 16 ods. 4 (ciele SRP a pravidlá stanovené vo viacročných plánoch) základného nariadenia o SRP.
Na účely stanovenia kvót Únie pre populácie, s ktorými sa hospodári spolu s Ruskou federáciou, sa odpočítali zodpovedajúce množstvá týchto populácií od TAC, ktoré odporučila ICES. TAC a kvóty pridelené členským štátom sú uvedené v prílohe k tomuto návrhu.
Z odhadov rady ICES pre populáciu sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora vyplýva, že populácia síce mierne narástla, no aj naďalej predstavuje iba 59 % Blim. Podľa odhadov ICES biomasa zostane pod hodnotou Blim prinajmenšom do roku 2025, a to aj v prípade, že sa v tejto populácii nebude vôbec loviť. Dopĺňanie populácie je už mnoho rokov nízke a zostáva na historicky najnižšej úrovni. Keďže žiadnym zo scenárov výlovu by sa v blízkej budúcnosti nedosiahla obnova biomasy nad hodnotu Blim, ICES už piaty rok po sebe vydáva odporúčanie týkajúce sa umožnenia nulového výlovu. Rada sa v roku 2021 rozhodla podľa článku 5 ods. 2 a článku 4 ods. 4 viacročného plánu zakázať cielený rybolov s výnimkou rybolovu na výhradne vedecké účely a maloobjemového pobrežného rybolovu. Rada sa takisto následne rozhodla stanoviť TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Keďže tieto nápravné opatrenia ešte neplatia dostatočne dlho na to, aby viedli k zlepšeniu stavu populácií, Komisia navrhuje zachovať zákaz cieleného rybolovu a danú úroveň TAC.
V prípade tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora ICES zatiaľ nedokázala určiť hodnoty rozsahov FMSY. Preto na rok 2023 vydala preventívne odporúčania. ICES už štvrtý rok po sebe odporúča umožniť nulový výlov. Z odhadov ICES vyplýva, že veľkosť populácie je aj naďalej pod hodnotou Blim a v strednodobom horizonte sa táto situácia nezmení ani v prípade, že sa v tejto populácii nebude vôbec loviť. Z odhadov ICES okrem toho vyplýva, že v roku 2021 biomasa sotva narástla a dopĺňanie populácie je aj naďalej na historicky najnižšej úrovni. Vzhľadom na prelovenosť populácie boli od roku 2019 prijaté prísne opatrenia. Zakázal sa cielený rybolov tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora s výnimkou rybolovu na výhradne vedecké účely a TAC sa obmedzuje na nezamedziteľné vedľajšie úlovky, aby sa pri rybolove v Baltskom mori zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Boli prijaté ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme zákazu rybolovu počas obdobia neresenia platného pre hlavný čas neresu a pre potenciálne neresiská. Výnimky sa vzťahujú na rybolov na výhradne vedecké účely, určité druhy maloobjemového pobrežného rybolovu pomocou pasívneho výstroja a rybolov pelagických druhov určených na ľudskú spotrebu vykonávaný mimo hlavných potenciálnych neresísk. Okrem toho je od roku 2020 zakázaný rekreačný rybolov v hlavnej oblasti distribúcie, keďže ulovené množstvá by boli v porovnaní s TAC pre vedľajšie úlovky značné. Keďže tieto nápravné opatrenia ešte neplatia dostatočne dlho na to, aby viedli k zlepšeniu stavu populácií, Komisia navrhuje zachovať tieto opatrenia a úroveň TAC nezmenené.
Pokiaľ ide o populáciu tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, z odhadov ICES už mnoho rokov vyplýva, že stav populácie je povážlivý a jej veľkosť je pod hodnotou Btrigger. Rybolovné možnosti sa preto podstatne znížili a prijali sa sprievodné opatrenia, ako sú zákazy rybolovu počas obdobia neresenia a obmedzenia rekreačného rybolovu. Každý rok sa na základe prognóz predpokladalo, že populácia sa obnoví v nasledujúcom roku, no doteraz sa tak nestalo. V roku 2021 ICES zaznamenala, že v jej minulých posúdeniach boli výrazné nezrovnalosti. Preto vykonala podrobnejšie posúdenie. Z neho vyplynulo, že v skutočnosti bola populácia počas prevažnej časti posledných desiatich rokov dokonca pod hodnotou Blim. ICES preto odporučila výrazne znížiť celkové úlovky. Rada sa rozhodla zakázať cielený rybolov s výnimkou rybolovu na výhradne vedecké účely a obmedziť TAC na nezamedziteľné vedľajšie úlovky, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Existujúce ďalšie nápravné opatrenia funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami sa zachovali alebo sprísnili. Zákaz rybolovu počas obdobia neresenia platný pre hlavný čas neresu a pre potenciálne neresiská sa zachoval s výnimkou rybolovu na výhradne vedecké účely, určitých druhov maloobjemového pobrežného rybolovu pomocou pasívneho výstroja, rybolovu pelagických druhov určených na ľudskú spotrebu vykonávaného mimo hlavných potenciálnych neresísk a lovu lastúrnikov dredžmi v určitých plytkých vodách. Okrem toho sa zákaz rybolovu počas obdobia neresenia rozšíril o rekreačný rybolov. Mimo tohto obdobia sa denné obmedzenie počtu úlovkov pri rekreačnom rybolove znížilo na jednu rybu na rybára.
V tohtoročnom odporúčaní ICES uvádza, že z odhadov vyplýva o niečo vyššie doplnenie populácie v roku 2022 ako v predchádzajúcich rokoch. Biomasa populácie sa však ešte viac zmenšila a v súčasnosti predstavuje len 38 % hodnoty Blim. Napriek tomu je odporúčaním týkajúcim sa výlovu pre hodnotu bodu FMSY zvýšiť celkové úlovky (podobne ako v roku 2021 ICES nedokáže poskytnúť samostatné odporúčanie týkajúce sa výlovu pre komerčné a rekreačné úlovky) a odhaduje sa, že biomasa bude v roku 2024 nad hodnotou Blim. ICES zároveň poukazuje na to, že jej krátkodobá prognóza je oveľa neistejšia ako zvyčajne, pretože v modeli posudzovania sa neberú do úvahy určité (pravdepodobne významné) neznáme faktory úmrtnosti. ICES preto zdôrazňuje, že pri úlovkoch na úrovni hodnoty bodu FMSY existuje vysoké riziko, že biomasa v roku 2024 v skutočnosti zostane pod hodnotou Blim. Vzhľadom na veľmi malú veľkosť populácie, úvahy ICES a prípady neistoty pri posudzovaní stavu populácií v minulosti Komisia navrhuje zaujať obozretný prístup zachovaním nezmenenej úrovne TAC a súčasných nápravných opatrení.
ICES v roku 2020 odhadla, že biomasa sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora klesla pod hodnotu Btrigger. V roku 2021 klesla ešte viac a priblížila sa k hodnote Blim. Rybolovné možnosti sa podstatne znížili; populácia sa opäť zvýšila, no zostáva pod hodnotou Btrigger. Od roku 2015 nedošlo k žiadnemu výraznému doplneniu populácie a hlavnou príčinou súčasných rybolovných možností je sila ročníka 2019. Odhad tohtoročného ročníka však kolíše. V roku 2020 ICES odhadla, že ročník 2019 bol silný, minulý rok, že bol podpriemerný, a tento rok, že je nad priemerom. Na základe toho ICES odporúča podstatne zvýšiť rybolovné možnosti, pričom zdôrazňuje, že populácia je závislá od jediného ročníka, ktorého sila je neistá. Komisia preto navrhuje zaujať obozretný prístup a v súlade s článkom 5 ods. 1 viacročného plánu stanoviť rybolovné možnosti na najnižšom bode rozsahu FMSY.
Z posudzovania stavu populácie sleďa atlantického v Botnickom zálive v posledných rokoch vyplývali určité neistoty. Jej biomasa od roku 2010 neustále klesá. V roku 2019 musela ICES z dôvodu značnej retrospektívnej nespoľahlivosti údajov znížiť svoje odporúčanie na preventívne odporúčanie podľa údajov v kategórii ICES 3. Po určitej podrobnej práci ICES v roku 2021 odporúčanie opäť zvýšila na odporúčanie o MSY podľa údajov v kategórii ICES 1. Odhadla, že biomasa sa konečne opäť zvyšuje, a odporučila podstatne zvýšiť rybolovné možnosti. ICES teraz odhaduje, že biomasa populácie bola v posledných rokoch v skutočnosti oveľa menšia a klesla na úroveň tesne nad hodnotou Btrigger. ICES uvádza, že tento vývoj je pravdepodobne spôsobený zmenšujúcou sa veľkosťou sleďa atlantického, čo je jav, ktorý už určitý čas pozorujú niektorí pobrežní rybári. Hoci bol pomer hmotnosti k veku za posledných 15 rokov nízky, v roku 2021 klesol ešte viac. Jediný scenár výlovu odporúčaný ICES, ktorým by sa populácia udržala v roku 2024 nad hodnotou Btrigger, je najnižší bod rozsahu FMSY. Vzhľadom na negatívny vývoj populácie a s cieľom zabrániť tomu, aby populácia klesla pod hodnotu Btrigger, Komisia navrhuje stanoviť rybolovné možnosti na najnižšom bode FMSY.
Odporúčanie ICES pre sleďa atlantického v Rižskom zálive neobsahuje žiadne osobitné obmedzenia, takže navrhovaným TAC je hodnota bodu FMSY.
Podľa ICES je biomasa šproty severnej zdravá, no rybolovný tlak bol v minulosti nad hodnotou FMSY. ICES okrem toho odporúča vziať do úvahy medzidruhové interakcie, keďže šprota severná je dôležitou potravou tresky škvrnitej. Komisia preto v súlade s článkom 4 ods. 3 viacročného plánu navrhuje stanoviť TAC v dolnom rozsahu FMSY.
TAC pre platesu veľkú je kombináciou: i) odporúčania o MSY pre populáciu v poddivíziách 21, 22 a 23 a ii) odporúčania o MSY pre populáciu v poddivíziách 24 až 32, ktoré sa tento rok zvýšilo na odporúčanie o MSY podľa údajov v kategórii ICES 2. Obe populácie sa vyvíjajú dobre, ale mali by sa zohľadniť medzidruhové interakcie. Treska škvrnitá je nezamedziteľným vedľajším úlovkom pri rybolove platesy veľkej a množstvá vedľajších úlovkov môžu byť značne vysoké, pokiaľ sa nepoužíva selektívnejší rybársky výstroj. Komisia navrhuje zachovať rybolovné možnosti pre obe populácie tresky škvrnitej v Baltskom mori na veľmi nízkej úrovni. Komisia preto v súlade s článkom 4 ods. 3 viacročného plánu navrhuje stanoviť TAC pre platesu veľkú v dolnom rozsahu FMSY.
ICES už mnoho rokov uvádza, že stav riečnych populácií lososa atlantického v Baltskom mori je veľmi rôznorodý, pričom niektoré sú zdravé, no iné sú v zlom stave. V prípade lososa atlantického v hlavnej oblasti ICES zvykla vydávať odporúčanie o MSY a v prípade lososa atlantického vo Fínskom zálive odporúčanie založené na koncepcii vypracovanej pre populácie, v prípade ktorých sú dostupné len obmedzené údaje. Na základe podrobného posúdenia stavu populácie sa ICES v roku 2020 rozhodla uplatňovať túto koncepciu aj v hlavnej oblasti. V nadväznosti na ďalšiu prácu ICES v roku 2021 opäť poskytla odporúčanie o MSY. V uvedenom odporúčaní sa však po prvýkrát uviedlo, že v záujme ochrany slabých riečnych populácií by sa mal zastaviť všetok komerčný a rekreačný rybolov lososa atlantického v hlavnej oblasti, ktorý predstavuje najmä zmiešaný rybolov lososa atlantického zo zdravých a slabých riečnych populácií. ICES sa však zároveň domnievala, že pokračovanie s existujúcim cieleným rybolovom v pobrežných oblastiach Botnického zálivu a Alandského mora počas letnej migrácie lososa atlantického by bolo stále preventívne. Rada sa preto rozhodla zakázať cielený rybolov lososa atlantického v hlavnej oblasti a stanoviť TAC vedľajších úlovkov pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky s výnimkou rybolovu na výhradne vedecké účely, pričom by sa počas letného obdobia zachovala možnosť cieleného rybolovu lososa atlantického v týchto severných pobrežných oblastiach. Rada takisto prijala ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami. Rybolov lovnými šnúrami vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle od základných línií bol zakázaný. Okrem toho sa pri rekreačnom rybolove uplatňuje denné obmedzenie počtu úlovkov na jedného lososa označeného orezanou plutvou na rybára na miestach a v čase zákazu cieleného komerčného rybolovu. Pokiaľ ide o lososa atlantického vo Fínskom zálive, Rada stanovila TAC podľa preventívneho odporúčania ICES. V roku 2022 sa v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine príslušná pracovná skupina ICES nemohla stretnúť a ICES sa rozhodla preniesť svoje odporúčanie týkajúce sa lososa atlantického v hlavnej oblasti a svoje odporúčanie týkajúce sa lososa atlantického vo Fínskom zálive. Na základe toho Komisia navrhuje zachovať obe úrovne TAC nezmenené a zachovať súčasné nápravné opatrenia, pričom sa výslovne uvedie, že techniky rekreačného lovu rýb a ich púšťania nie sú povolené, pretože ICES sa domnieva, že úmrtnosť po vypustení je príliš vysoká na ochranu slabých populácií.
Nariadením Rady (ES) č. 847/96 sa stanovili ďalšie podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení jeho článkov 3 a 4 o flexibilite pri populáciách, na ktoré sa vzťahujú preventívne (článok 3) a analytické (článok 4) TAC. V jeho článku 2 sa stanovuje, že Rada musí pri stanovovaní TAC rozhodnúť o tom, na ktoré populácie by sa články 3 a 4 nemali vzťahovať, a to najmä na základe biologického stavu populácií. Pomerne nedávno sa zaviedol mechanizmus flexibility pre všetky populácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa článku 15 ods. 9 základného nariadenia o SRP. Preto by sa s cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorá by oslabila zásadu rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov a bránila dosiahnutiu cieľov SRP, malo objasniť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú len vtedy, keď členské štáty nevyužívajú medziročnú flexibilitu stanovenú v článku 15 ods. 9 základného nariadenia o SRP.
Komisia takisto navrhuje zmeniť nariadenie Rady (EÚ) 2022/109 s cieľom stanoviť TAC pre tresku koruškovitú, v prípade ktorej sa rybársky hospodársky rok začína 1. novembra 2022. Kým sa nezverejní odporúčanie ICES, ktoré sa očakáva začiatkom októbra 2022, a neprebehnú konzultácie so Spojeným kráľovstvom, úroveň TAC sa označí ako „pm“ (pro memoria).
2022/0244 (NLE)
Návrh
NARIADENIE RADY,
ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori na rok 2023 a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/109, pokiaľ ide o určité rybolovné možnosti v iných vodách
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 4 sa vyžaduje, aby sa prijali ochranné opatrenia s prihliadnutím na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania a v príslušných prípadoch aj na správy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo a ďalších poradných orgánov, na odporúčania poskytnuté poradnými radami zriadenými pre príslušné geografické oblasti a na spoločné odporúčania členských štátov.
(2)Rada má prijať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností vrátane určitých podmienok, ktoré sú funkčne prepojené s týmito rybolovnými možnosťami. Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa rybolovné možnosti mali členským štátom prideľovať tak, aby sa zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností každého členského štátu v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu.
(3)V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že cieľom spoločnej rybárskej politiky je dosiahnuť mieru využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu (ďalej len „MSY“) do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne a na vzostupnom základe najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie. Cieľom prechodného obdobia do roku 2020 bolo vyvážiť dosiahnutie MSY pre všetky populácie s možnými sociálno-ekonomickými dôsledkami prípadných úprav zodpovedajúcich rybolovných možností.
(4)Celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“) by sa mal preto v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické dôsledky pri zabezpečení spravodlivého zaobchádzania s jednotlivými odvetviami rybolovu a zohľadniť stanoviská vyjadrené počas konzultácií so zainteresovanými stranami.
(5)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 5 sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie (ďalej len „viacročný plán“). Cieľom uvedeného viacročného plánu je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. V článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že rybolovné možnosti pre populácie, na ktoré sa vzťahujú osobitné viacročné plány, sa majú stanoviť v súlade s pravidlami stanovenými v týchto viacročných plánoch.
(6)V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 by sa rybolovné možnosti pre populácie uvedené v článku 1 uvedeného nariadenia museli stanoviť tak, aby sa čo najskôr a postupne a na vzostupnom základe najneskôr do roku 2020 dosiahla rybolovná úmrtnosť na úrovni MSY vyjadrená ako rozsahy. Obmedzenia výlovu, ktoré sa majú v roku 2023 uplatňovať na príslušné populácie v Baltskom mori, by sa preto mali stanoviť v súlade s cieľmi viacročného plánu.
(7)Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) 31. mája 2022 zverejnila svoje ročné odporúčania pre populácie v Baltskom mori s výnimkou odporúčania pre sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, ktoré bolo zverejnené 30. júna 2022. ICES uvádza, že biomasa sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora v poddivíziách ICES 20 až 24 sa mierne zvýšila, ale predstavuje len 59 % hraničného referenčného bodu biomasy neresiacej sa populácie, pod ktorým by sa reprodukčná kapacita mohla znížiť (Blim). Okrem toho dopĺňanie populácie je aj naďalej na historicky najnižších úrovniach. ICES preto už piaty rok po sebe vydala odporúčanie o nulovom výlove sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 by sa mali prijať všetky náležité nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie na úrovne presahujúce úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY. V článku 5 ods. 2 uvedeného nariadenia sa takisto požaduje prijatie ďalších nápravných opatrení. V roku 2022 bol preto prijatý zákaz cieleného rybolovu sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora a stanovil sa veľmi nízky TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Cielený lov sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora však bol povolený v prípade rybolovných operácií vykonávaných výhradne na účely vedeckého výskumu v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 6 a v prípade maloobjemových pobrežných rybárov loviacich určitými druhmi pasívneho výstroja. Vzhľadom na odporúčanie ICES a nezmenený stav populácií je vhodné zachovať úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia.
(8)Pokiaľ ide o populáciu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, ICES sa od roku 2019 darí vypracúvať svoje preventívne odporúčania podľa posúdenia na základe väčšieho množstva údajov. Z odhadov ICES vyplýva, že biomasa populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora je naďalej pod úrovňou Blim a od roku 2021 sotva narástla. ICES preto už štvrtý rok po sebe vydala odporúčanie na nulový výlov tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora. Od roku 2019 sú v Únii v platnosti prísne ochranné opatrenia. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 bol prijatý zákaz cieleného rybolovu tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora a TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora bol stanovený na veľmi nízkej úrovni, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Okrem toho boli prijaté ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme zákazov rybolovu počas obdobia neresenia a zákazu rekreačného rybolovu v hlavnej oblasti distribúcie. Vzhľadom na odporúčanie ICES a nezmenený stav populácií je vhodné zachovať úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia.
(9)Pokiaľ ide o populáciu tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, vedecké odhady niekoľko rokov poukazujú na to, že biomasa neresiacej sa populácie je pod hraničným referenčným bodom, pod ktorým sa majú prijať špecifické a náležité riadiace opatrenia (Btrigger). Preto sa v posledných rokoch prijímali čoraz prísnejšie riadiace opatrenia. V roku 2021 sa ICES rozhodla vykonať podrobnejšie posúdenie, z ktorého vyplynulo, že biomasa populácie tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora je v skutočnosti pod úrovňou Blim vo väčšine prípadov už viac ako desať rokov. Preto bol podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 prijatý zákaz cieleného rybolovu tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora a stanovil sa veľmi nízky TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov. Okrem toho boli prijaté ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme rozšíreného zákazu rybolovu počas obdobia neresenia, ktorý sa vzťahuje aj na rekreačný rybolov, a ďalšieho zníženia denného obmedzenia počtu úlovkov pri rekreačnom rybolove. ICES tento rok upravila biomasu populácie smerom nadol a napriek miernemu nárastu v minulom roku sa odhaduje, že biomasa predstavuje menej ako 40 % hodnoty Blim. Z dôvodu mierne zvýšených odhadov dopĺňania populácie a nejasných ďalších faktorov úmrtnosti, ktoré ICES v súčasnosti nedokáže zahrnúť do svojho modelu posudzovania, je odporúčaním v súvislosti s rybolovnou úmrtnosťou vedúcou k MSY (FMSY) zvýšiť celkové úlovky. ICES však zdôrazňuje, že jej krátkodobá prognóza je veľmi neistá a že vzhľadom na nejasnú ďalšiu úmrtnosť asi existuje 66 % pravdepodobnosť, že biomasa populácie zostane v roku 2024 pod úrovňou Blim, ak sa rybolovné možnosti stanovia na hodnote bodu FMSY. Okrem toho, podobne ako v roku 2021, ICES nedokáže poskytnúť samostatné odporúčanie na výlov pre komerčné a rekreačné úlovky. Vzhľadom na klesajúci stav populácie a neistotu v súvislosti s odporúčaním pre úlovky na hodnote bodu FMSY je vhodné uplatniť prístup predbežnej opatrnosti a zachovať úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia.
(10)ICES v roku 2020 odhadla, že biomasa sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora klesla pod hodnotu Btrigger, a v roku 2021 odhadla, že sa priblížila k hodnote Blim. Tento rok ICES odhaduje, že biomasa sa zvýšila, no stále zostáva pod hodnotou Btrigger. Populácia závisí len od ročníka 2019, pričom odhad jeho sily od roku 2020 výrazne kolísa. Je preto vhodné stanoviť rybolovné možnosti v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139.
(11)Biomasa sleďa atlantického v Botnickom zálive od roku 2010 neustále klesá. V roku 2019 sa ICES z dôvodu značnej retrospektívnej nespoľahlivosti údajov pri posudzovaní stavu populácie rozhodla poskytnúť odporúčanie založené na koncepcii vypracovanej pre populácie, v prípade ktorých sú dostupné len obmedzené údaje. Na základe podrobnej analýzy ICES v roku 2021 mohla opäť poskytnúť odporúčanie o MSY. Aktualizovaným odporúčaním na rok 2021 bolo výrazné zvýšenie rybolovných možností na rok 2021 na základe odhadu, že biomasa sa konečne zvyšuje. Odporúčaním ICES na rok 2022 bolo mierne zníženie rybolovných možností. V odporúčaní na rok 2023 však ICES upravila biomasu populácie výrazne smerom nadol. Podľa ICES je táto menšia biomasa s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená neustálym zmenšovaním veľkosti sleďa atlantického. ICES odhaduje, že biomasa populácie je v súčasnosti tesne nad hodnotou Btrigger. Jediný scenár výlovu odporúčaný ICES, ktorým by sa populácia udržala v roku 2024 nad hodnotou Btrigger, je najnižší bod rozsahu FMSY. Vzhľadom na negatívny vývoj populácie a s cieľom zabrániť tomu, aby populácia klesla pod hodnotu Btrigger, je vhodné stanoviť rybolovné možnosti na najnižšom bode FMSY.
(12)Podľa odporúčania ICES týkajúceho sa platesy veľkej je treska škvrnitá vedľajším úlovkom pri rybolove platesy veľkej. Podľa odporúčania ICES týkajúceho sa šproty severnej sa šprota severná loví v rámci zmiešaného rybolovu so sleďom atlantickým a je korisťou tresky škvrnitej. Tieto medzidruhové interakcie je vhodné zohľadniť a stanoviť rybolovné možnosti pre platesu veľkú a šprotu severnú v dolnom rozsahu FMSY.
(13)Pokiaľ ide o lososa atlantického v poddivíziách ICES 22 až 31, ICES už niekoľko rokov uvádza, že stav riečnych populácií je veľmi rôznorodý. ICES v roku 2021 na základe podrobnej analýzy odporučila, že v záujme ochrany slabých riečnych populácií by sa mal zastaviť všetok komerčný a rekreačný rybolov v hlavnej oblasti, ktorý predstavuje najmä zmiešaný rybolov lososa atlantického zo zdravých a slabých riečnych populácií. ICES sa však domnievala, že existujúci cielený rybolov v pobrežných oblastiach Botnického zálivu a Alandského mora by mohol počas letnej migrácie lososa pokračovať. Preto sa stanovil osobitný TAC pre vedľajšie úlovky lososa atlantického v týchto oblastiach s výnimkou: i) rybolovných operácií vykonávaných výhradne na účely vedeckého výskumu uskutočňovaného v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241 a ii) pobrežného rybolovu severne od 59° 30’ s. z. š. počas obdobia od 1. mája do 31. augusta. Takisto sa prijali ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme obmedzení používania lovných šnúr a denného obmedzenia počtu úlovkov pri rekreačnom rybolove. ICES preniesla svoje odporúčanie z roku 2021 do roku 2022. Preto je vhodné zachovať úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia a zároveň objasniť, že techniky rekreačného lovu a púšťania nie sú povolené.
(14)S cieľom zabezpečiť úplné vyčerpanie rybolovných možností v pobrežných vodách sa v roku 2019 zaviedla v prípade lososa atlantického obmedzená medzioblastná flexibilita medzi poddivíziami ICES 22 až 31 a poddivíziou ICES 32. Vzhľadom na nezmenené rybolovné možnosti pre tieto dve populácie je vhodné zachovať súčasnú flexibilitu.
(15)Zákaz rybolovu pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle od základných línií a obmedzenie vedľajších úlovkov pstruha morského na 3 % kombinovaného úlovku pstruha morského a lososa atlantického zohrali významnú úlohu pri podstatnom znížení dovtedy častých prípadov nesprávneho nahlasovania úlovkov pri rybolove lososa atlantického, ktoré sa predtým nahlasovali ako úlovky pstruha morského. Preto je vhodné zachovať príslušné ustanovenie, aby bol počet prípadov nesprávneho nahlasovania aj naďalej nízky.
(16)Opatreniami týkajúcimi sa rekreačného rybolovu tresky škvrnitej a lososa atlantického a opatreniami na ochranu populácií pstruha morského a lososa atlantického by nemali byť dotknuté prísnejšie vnútroštátne opatrenia podľa článkov 19 a 20 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
(17)Na využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 7 , a najmä jeho články 33 a 34, ktoré sa týkajú zaznamenávania úlovkov a rybolovného úsilia (článok 33) a zasielania údajov o vyčerpaní rybolovných možností Komisii (článok 34). V tomto nariadení by sa preto mali špecifikovať kódy, ktoré majú členské štáty používať pri zasielaní údajov Komisii v súvislosti s vyloďovaním úlovkov z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
(18)Nariadením Rady (ES) č. 847/96 8 sa stanovili dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení jeho článkov 3 a 4 o flexibilite pri populáciách, na ktoré sa vzťahujú preventívne (článok 3) a analytické (článok 4) TAC. V článku 2 nariadenia (ES) č. 847/96 sa stanovuje, že Rada má pri stanovovaní TAC rozhodnúť o tom, na ktoré populácie by sa články 3 a 4 nemali vzťahovať, a to najmä na základe biologického stavu populácií. Nedávno sa článkom 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zaviedol mechanizmus medziročnej flexibility pri všetkých populáciách, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky. Preto by sa s cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorá by oslabila zásadu rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov, bránila dosiahnutiu cieľov spoločnej rybárskej politiky a spôsobila zhoršenie biologického stavu populácií, malo výslovne stanoviť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú na analytické TAC len vtedy, keď sa nevyužíva medziročná flexibilita stanovená v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
(19)Biomasa populácie tresky škvrnitej vo východnej oblasti Baltského mora, tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora a sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora je pod úrovňou Blim a v roku 2023 sú povolené len vedľajšie úlovky, rybolov na vedecké účely a v prípade sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora určitý maloobjemový pobrežný rybolov. Členské štáty, ktoré majú podiel kvót príslušného TAC, sa preto zaviazali, že v roku 2023 na tieto populácie neuplatnia medziročnú flexibilitu stanovenú v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, aby úlovky v roku 2023 neprekročili TAC stanovený pre tresku škvrnitú vo východnej oblasti Baltského mora, sleďa atlantického v západnej oblasti Baltského mora a tresku škvrnitú v západnej oblasti Baltského mora. Okrem toho južne od 59° 30’ s. z. š. je biomasa takmer všetkých riečnych populácií lososa atlantického pod hraničným referenčným bodom produkcie mladých lososov (Rlim) a v roku 2023 sú povolené len vedľajšie úlovky a rybolov na vedecké účely. Príslušné členské štáty preto prijali podobný záväzok týkajúci sa medziročnej flexibility v súvislosti s výlovom lososa atlantického v hlavnej oblasti v roku 2023.
(20)Nariadením Rady (EÚ) 2022/109 9 sa stanovujú rybolovné možnosti pre tresku koruškovitú do 31. októbra 2022 v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva v divízii 2a. Obdobie rybolovu tresky koruškovitej trvá od 1. novembra do 31. októbra. S cieľom umožniť, aby sa rybolov začal 1. novembra 2022, a na základe nových vedeckých odporúčaní a po konzultáciách so Spojeným kráľovstvom je potrebné stanoviť predbežný TAC pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva divízie ICES 2a na obdobie od 1. novembra 2022 do 31. decembra 2022. Tento predbežný TAC by sa mal stanoviť v súlade s odporúčaním ICES uverejneným [7. októbra 2022]. Nariadenie (EÚ) 2022/109 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(21)S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností by sa ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa Baltského mora mali uplatňovať od 1. januára 2023. Obmedzenia výlovu stanovené v nariadení (EÚ) 2022/109 sa uplatňujú od 1. januára 2022. Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať na tresku koruškovitú v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti ICES 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva v divízii ICES 2a od 1. novembra 2022 do 31. októbra 2023, keďže ide o obdobie rybolovu tresky koruškovitej. Z dôvodu naliehavosti vzhľadom na potrebu pokračovať v udržateľných rybolovných činnostiach a s cieľom začať príslušný rybolov včas, keď sa začnú rybárske sezóny, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb v Baltskom mori na rok 2023 a menia sa určité rybolovné možnosti v iných vodách stanovené nariadením (EÚ) 2022/109.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1.Toto nariadenie sa uplatňuje na rybárske plavidlá Únie pôsobiace v Baltskom mori.
2.Uplatňuje sa aj na rekreačný rybolov, pokiaľ sa to výslovne uvádza v príslušných ustanoveniach.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov stanovené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„poddivízia“ je poddivízia Medzinárodnej rady pre výskum mora (ďalej len „ICES“) Baltského mora v zmysle prílohy III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 10 ;
2.„celkový povolený výlov“ (TAC) je množstvo rýb z každej populácie, ktoré možno vyloviť počas jedného roka;
3.„kvóta“ je podiel na TAC pridelený Únii, členskému štátu alebo tretej krajine;
4.„rekreačný rybolov“ sú nekomerčné rybolovné činnosti, pri ktorých sa využívajú morské biologické zdroje na rekreačné, turistické alebo športové účely.
KAPITOLA II
RYBOLOVNÉ MOŽNOSTI
Článok 4
TAC a prideľovanie
TAC, kvóty a prípadné funkčne prepojené podmienky sú stanovené v prílohe.
Článok 5
Osobitné ustanovenia o prideľovaní rybolovných možností
Prideľovanie rybolovných možností jednotlivým členským štátom podľa tohto nariadenia sa uskutočňuje bez toho, aby boli dotknuté:
a)výmeny vykonané podľa článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;
b)zníženia a prerozdelenia vykonané podľa článku 37 nariadenia (ES) č. 1224/2009;
c)dodatočné vylodenia povolené podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 847/96 alebo podľa článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;
d)množstvá zadržané v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 847/96 alebo prevedené podľa článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;
e)odpočítania vykonané podľa článkov 105 a 107 nariadenia (ES) č. 1224/2009.
Článok 6
Podmienky vylodenia úlovkov a vedľajších úlovkov
Populácie necieľových druhov v rámci bezpečných biologických hraníc podľa článku 15 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, ktoré spĺňajú podmienky pre výnimku z povinnosti započítavať úlovky do príslušnej kvóty, sú uvedené v príslušných tabuľkách s TAC v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 7
Zákaz rybolovu na ochranu neresenia tresky škvrnitej
1.Od 1. mája do 31. augusta sa zakazuje loviť akýmkoľvek druhom rybárskeho výstroja v poddivíziách 25 a 26.
2.Odchylne od odseku 1 sa uvedený zákaz neuplatňuje v týchto prípadoch:
a)rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu, ktoré sa môžu vykonávať, ak sa daný výskum uskutočňuje v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241;
b)rybárske plavidlá Únie s najväčšou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými žiabrovkami, lovnými šnúrami na lov pri dne, lovnými šnúrami, unášanými lovnými šnúrami, ručnými šnúrami a výstrojom na džigovanie alebo podobným pasívnym výstrojom v oblastiach, kde hĺbka vody dosahuje menej než 20 metrov podľa súradníc na oficiálnej námornej mape, ktorú vydali príslušné vnútroštátne orgány;
c)rybárske plavidlá Únie, ktoré lovia v poddivízii 25 pelagické populácie určené na priamu ľudskú spotrebu výstrojom s veľkosťou ôk 45 mm alebo menej v oblastiach, kde hĺbka vody dosahuje menej ako 50 metrov podľa súradníc na oficiálnej námornej mape, ktorú vydali príslušné vnútroštátne orgány, a ktorých vylodenia sú triedené.
3.Od 15. januára do 31. marca v poddivíziách 22 a 23 a od 15. mája do 15. augusta v poddivízii 24 sa zakazuje loviť akýmkoľvek druhom rybárskeho výstroja.
4.Odchylne od odseku 3 sa uvedený zákaz neuplatňuje v týchto prípadoch:
a)rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu, ktoré sa môžu vykonávať, ak sa daný výskum uskutočňuje v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241;
b)rybárske plavidlá Únie s najväčšou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými žiabrovkami, lovnými šnúrami na lov pri dne, lovnými šnúrami, unášanými lovnými šnúrami, ručnými šnúrami a výstrojom na džigovanie alebo podobným pasívnym výstrojom v oblastiach, kde hĺbka vody dosahuje menej než 20 metrov podľa súradníc na oficiálnej námornej mape, ktorú vydali príslušné vnútroštátne orgány;
c)rybárske plavidlá Únie, ktoré lovia v poddivízii 24 pelagické populácie určené na priamu ľudskú spotrebu výstrojom s veľkosťou ôk 45 mm alebo menej v oblastiach, kde hĺbka vody dosahuje menej ako 40 metrov podľa súradníc na oficiálnej námornej mape, ktorú vydali príslušné vnútroštátne orgány, a ktorých vylodenia sú triedené;
d)rybárske plavidlá Únie, ktoré lovia dredžmi lastúrniky v poddivízii 22 v oblastiach s hĺbkou vody menej ako 20 metrov podľa súradníc na oficiálnej námornej mape, ktorú vydali príslušné vnútroštátne orgány.
5.Kapitáni rybárskych plavidiel uvedených v odseku 2 písm. b) alebo c) a odseku 4 písm. b), c) alebo d) zabezpečia, aby kontrolné orgány príslušného členského štátu mohli ich rybolovnú činnosť kedykoľvek monitorovať.
Článok 8
Opatrenia týkajúce sa rekreačného rybolovu tresky škvrnitej v poddivíziách 22 až 26
1.Pri rekreačnom rybolove v poddivíziách 22 a 23 a v poddivízii 24 v pásme do šiestich námorných míľ od základných línií si každý rybár môže denne ponechať maximálne jedného jedinca tresky škvrnitej. Od 15. januára do 31. marca sa však rekreačný rybolov tresky škvrnitej v týchto oblastiach zakazuje.
2.Rekreačný rybolov tresky škvrnitej sa zakazuje v poddivízii 24 vo vzdialenosti viac ako šesť námorných míľ od základných línií a v poddivíziách 25 a 26.
3.Týmto článkom nie sú dotknuté prísnejšie vnútroštátne opatrenia podľa článkov 19 a 20 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
Článok 9
Opatrenia týkajúce sa rekreačného rybolovu lososa atlantického v poddivíziách 22 až 31
1.Rekreačný rybolov lososa atlantického vrátane jeho lovu a púšťania v poddivíziách 22 až 31 sa zakazuje. Každý náhodne ulovený jedinec lososa atlantického sa okamžite musí vypustiť späť do mora.
2.Odchylne od odseku 1 sa rekreačný rybolov lososa atlantického povoľuje za týchto kumulatívnych podmienok:
a)jeden rybár nemôže uloviť a ponechať si viac ako jedného jedinca lososa označeného orezanou tukovou plutvou za deň;
b)všetky ponechané jedince všetkých druhov rýb sa vylodia v celku.
3.Odchylne od odsekov 1 a 2 sa od 1. mája do 31. augusta povoľuje rekreačný rybolov lososa atlantického severne od 59° 30’ s. z. š. v oblastiach do štyroch námorných míľ od základných línií.
4.Týmto článkom nie sú dotknuté prísnejšie vnútroštátne opatrenia podľa článkov 19 a 20 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
Článok 10
Opatrenia na ochranu populácií pstruha morského a lososa atlantického v poddivíziách 22 až 32
1.Rybárskym plavidlám Únie sa od 1. januára do 31. decembra 2023 zakazuje loviť pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle od základných línií v poddivíziách 22 až 32. Pri rybolove lososa atlantického vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle od základných línií v poddivízii 32 nesmú vedľajšie úlovky pstruha morského v žiadnom momente, či už na palube, alebo po vylodení po každom rybárskom výjazde, prekročiť 3 % celkového úlovku lososa atlantického a pstruha morského.
2.Zakazuje sa rybolov lovnými šnúrami vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle od základných línií v poddivíziách 22 až 31.
3.Týmto článkom nie sú dotknuté prísnejšie vnútroštátne opatrenia podľa článkov 19 a 20 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
Článok 11
Flexibilita
1.Pokiaľ sa v prílohe k tomuto nariadeniu neuvádza inak, článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňuje na populácie, v prípade ktorých sa uplatňuje preventívny TAC, a článok 3 ods. 2 a 3 a článok 4 uvedeného nariadenia sa uplatňujú na populácie, v prípade ktorých sa uplatňuje analytický TAC.
2.Článok 3 ods. 2 a 3 a článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňujú, keď členský štát využíva medziročnú flexibilitu stanovenú v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
Článok 12
Zasielanie údajov
Keď členské štáty zasielajú Komisii údaje o ulovených alebo vylodených množstvách z populácií podľa článkov 33 a 34 nariadenia (ES) č. 1224/2009, používajú na tento účel kódy populácií uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.
KAPITOLA III
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 13
Zmena nariadenia (EÚ) 2022/109
V časti B prílohy IA k nariadeniu (EÚ) 2022/109 sa tabuľka rybolovných možností pre tresku koruškovitú a súvisiace vedľajšie úlovky v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti ICES 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva v divízii ICES 2a nahrádza takto:
„
|
Druh: |
treska koruškovitá a súvisiace vedľajšie úlovky
|
Zóna: |
3a; vody Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti 4; vody Spojeného kráľovstva zóny 2a |
|||||||||||||||||||
|
|
Trisopterus esmarkii |
|
(NOP/2A3A4.) |
|
|
|||||||||||||||||
|
Rok |
2022 |
2023 |
|
Analytický TAC |
|
|||||||||||||||||
|
Dánsko |
49 478 |
(1)(3) |
pro memoria (pm) |
(1)(6) |
Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|||||||||||||||||
|
Nemecko |
9 |
(1)(2)(3) |
pm |
(1)(2)(6) |
Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|||||||||||||||||
|
Holandsko |
36 |
(1)(2)(3) |
pm |
(1)(2)(6) |
||||||||||||||||||
|
Únia |
49 524 |
(1)(3) |
pm |
(1)(6) |
||||||||||||||||||
|
Spojené kráľovstvo |
10 204 |
pm |
||||||||||||||||||||
|
Nórsko |
0 |
(4) |
pm |
(4) |
||||||||||||||||||
|
Faerské ostrovy |
0 |
(5) |
pm |
(5) |
||||||||||||||||||
|
TAC |
59 728 |
|
|
|
|
|
||||||||||||||||
|
(1) |
Vedľajšie úlovky tresky jednoškvrnnej a tresky merlang môžu predstavovať maximálne 5 % kvóty (OT2/*2A3A4). Vedľajšie úlovky tresky jednoškvrnnej a tresky merlang započítané do kvóty podľa tohto ustanovenia a vedľajšie úlovky druhov započítaných do kvóty podľa článku 15 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 nesmú spolu presiahnuť 9 % kvóty. |
|||||||||||||||||||||
|
(2) |
V rámci kvóty možno loviť iba vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie zón ICES 2a, 3a a 4. |
|||||||||||||||||||||
|
(3) |
Možno loviť iba od 1. novembra 2021 do 31. októbra 2022. |
|||||||||||||||||||||
|
(4) |
Používa sa triediaca mriežka. |
|||||||||||||||||||||
|
(5) |
Používa sa triediaca mriežka. Vrátane maximálne 15 % nezamedziteľných vedľajších úlovkov (NOP/*2A3A4), ktoré sa započítajú do tejto kvóty. |
|||||||||||||||||||||
|
(6) |
Možno loviť od 1. novembra 2022 do 31. decembra 2022. |
|
||||||||||||||||||||
“
Článok 14
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2023.
Článok 13 sa však uplatňuje od 1. novembra 2022 do 31. októbra 2023.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 8. 2022
COM(2022) 415 final
PRÍLOHA
k
návrhu NARIADENIA RADY,
ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori na rok 2023 a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/109, pokiaľ ide o určité rybolovné možnosti v iných vodách
TAC UPLATNITEĽNÉ NA RYBÁRSKE PLAVIDLÁ ÚNIE V OBLASTIACH, V KTORÝCH EXISTUJÚ TAC, PODĽA DRUHOV A OBLASTÍ
V nasledujúcich tabuľkách sú stanovené TAC a kvóty (v tonách živej hmotnosti, pokiaľ nie je uvedené inak) podľa populácií a podmienky, ktoré sú s nimi funkčne prepojené.
Pokiaľ nie je uvedené inak, odkazy na rybolovné zóny sú odkazmi na zóny ICES.
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje táto zhoda medzi vedeckými a slovenskými menami:
|
Vedecké meno |
Trojmiestny alfabetický kód |
Slovenské meno |
|
Clupea harengus |
HER |
sleď atlantický |
|
Gadus morhua |
COD |
treska škvrnitá |
|
Pleuronectes platessa |
PLE |
platesa veľká |
|
Salmo salar |
SAL |
losos atlantický |
|
Sprattus sprattus |
SPR |
šprota severná |
|
Tabuľka 1 |
|||||||
|
Druh: |
sleď atlantický |
|
|
Zóna: |
poddivízie 30-31 |
|
|
|
|
Clupea harengus |
|
|
(HER/30/31.) |
|
||
|
Fínsko |
|
65 649 |
Analytický TAC |
|
|
||
|
Švédsko |
14 425 |
||||||
|
Únia |
80 074 |
||||||
|
TAC |
|
80 074 |
|
|
|
|
|
|
Tabuľka 2 |
|||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Druh: |
sleď atlantický |
|
|
Zóna: |
poddivízie 22-24 |
|
|
|
|
Clupea harengus |
|
|
(HER/3BC+24) |
|
||
|
Dánsko |
|
110 |
(1) |
Analytický TAC |
|
|
|
|
Nemecko |
435 |
(1) |
Neuplatňuje sa článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||
|
Fínsko |
0 |
(1) |
Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||
|
Poľsko |
103 |
(1) |
|||||
|
Švédsko |
140 |
(1) |
|||||
|
Únia |
788 |
(1) |
|||||
|
TAC |
788 |
(1) |
|||||
|
(1) |
Výhradne ako vedľajší úlovok. V rámci tejto kvóty nie je povolený cielený rybolov. |
||||||
|
Odchylne od prvého odseku môžu byť rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu zacielené na sleďa atlantického, ak sa uvedený vedecký výskum vykonáva v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241. |
|||||||
|
|
Odchylne od prvého odseku je z tejto kvóty povolené loviť rybárskym plavidlám Únie s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami, ručnými šnúrami, pascovými sieťami alebo výstrojom na džigovanie. Kapitáni príslušných rybárskych plavidiel zabezpečia, aby kontrolné orgány členského štátu mohli ich rybolovnú činnosť kedykoľvek monitorovať. |
||||||
|
Tabuľka 3 |
|||||||
|
Druh: |
sleď atlantický |
|
|
Zóna: |
vody Únie poddivízií 25-27, 28.2, 29 a 32 |
||
|
|
Clupea harengus |
|
|
(HER/3D-R30) |
|
||
|
Dánsko |
|
1 343 |
Analytický TAC |
|
|
||
|
Nemecko |
356 |
Uplatňuje sa článok 6 tohto nariadenia. |
|||||
|
Estónsko |
6 859 |
||||||
|
Fínsko |
13 388 |
||||||
|
Lotyšsko |
1 693 |
||||||
|
Litva |
1 782 |
||||||
|
Poľsko |
15 210 |
||||||
|
Švédsko |
20 420 |
||||||
|
Únia |
61 051 |
||||||
|
TAC |
|
Neuplatňuje sa |
|
|
|
|
|
|
Tabuľka 4 |
|||||||
|
Druh: |
sleď atlantický |
|
|
Zóna: |
poddivízia 28.1 |
|
|
|
|
Clupea harengus |
|
|
(HER/03D.RG) |
|
||
|
Estónsko |
|
21 078 |
Analytický TAC |
|
|
||
|
Lotyšsko |
24 565 |
Uplatňuje sa článok 6 tohto nariadenia. |
|||||
|
Únia |
45 643 |
||||||
|
TAC |
|
45 643 |
|
|
|
|
|
|
Tabuľka 5 |
|||||||
|
Druh: |
treska škvrnitá |
|
|
Zóna: |
vody Únie poddivízií 25-32 |
||
|
|
Gadus morhua |
|
|
(COD/3DX32.) |
|
||
|
Dánsko |
|
137 |
(1) |
Preventívny TAC |
|
|
|
|
Nemecko |
54 |
(1) |
Neuplatňuje sa článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||
|
Estónsko |
13 |
(1) |
Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||
|
Fínsko |
10 |
(1) |
|||||
|
Lotyšsko |
51 |
(1) |
|||||
|
Litva |
33 |
(1) |
|||||
|
Poľsko |
159 |
(1) |
|||||
|
Švédsko |
138 |
(1) |
|||||
|
Únia |
595 |
(1) |
|||||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
(1) |
|||||
|
(1) |
Výhradne ako vedľajší úlovok. V rámci tejto kvóty nie je povolený cielený rybolov. |
||||||
|
|
Odchylne od prvého odseku môžu byť rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu zacielené na tresku škvrnitú, ak sa uvedený vedecký výskum vykonáva v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241. |
||||||
|
Tabuľka 6 |
|||||||
|
Druh: |
treska škvrnitá |
|
|
Zóna: |
poddivízie 22-24 |
|
|
|
|
Gadus morhua |
|
|
(COD/3BC+24) |
|
||
|
Dánsko |
|
214 |
(1) |
Analytický TAC |
|
|
|
|
Nemecko |
104 |
(1) |
Neuplatňuje sa článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||
|
Estónsko |
5 |
(1) |
Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||
|
Fínsko |
4 |
(1) |
|||||
|
Lotyšsko |
18 |
(1) |
|||||
|
Litva |
11 |
(1) |
|||||
|
Poľsko |
57 |
(1) |
|||||
|
Švédsko |
76 |
(1) |
|||||
|
Únia |
489 |
(1) |
|||||
|
TAC |
489 |
(1) |
|||||
|
(1) |
Výhradne ako vedľajší úlovok. V rámci tejto kvóty nie je povolený cielený rybolov. |
||||||
|
|
Odchylne od prvého odseku môžu byť rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu zacielené na tresku škvrnitú, ak sa uvedený vedecký výskum vykonáva v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241. |
||||||
|
Tabuľka 7 |
|||||||
|
Druh: |
platesa veľká |
|
|
Zóna: |
vody Únie poddivízií 22-32 |
||
|
|
Pleuronectes platessa |
|
|
(PLE/3BCD-C) |
|
||
|
Dánsko |
|
8 105 |
Analytický TAC |
|
|
||
|
Nemecko |
900 |
Uplatňuje sa článok 6 tohto nariadenia. |
|||||
|
Poľsko |
1 697 |
||||||
|
Švédsko |
611 |
||||||
|
Únia |
11 313 |
||||||
|
TAC |
|
11 313 |
|
|
|
|
|
|
Tabuľka 8 |
|||||||
|
Druh: |
losos atlantický |
|
Zóna: |
vody Únie poddivízií 22-31 |
|||
|
|
Salmo salar |
|
|
(SAL/3BCD-F) |
|
||
|
Dánsko |
|
13 223 |
(1)(2) |
Analytický TAC |
|
|
|
|
Nemecko |
1 471 |
(1)(2) |
Neuplatňuje sa článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||
|
Estónsko |
1 344 |
(1)(2)(3) |
Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||
|
Fínsko |
16 488 |
(1)(2) |
|||||
|
Lotyšsko |
8 411 |
(1)(2) |
|||||
|
Litva |
989 |
(1)(2) |
|||||
|
Poľsko |
4 011 |
(1)(2) |
|||||
|
Švédsko |
17 874 |
(1)(2) |
|||||
|
Únia |
63 811 |
(1)(2) |
|||||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
||||||
|
(1) |
Vyjadrené počtom jedincov. |
|
|
|
|||
|
(2) |
Výhradne ako vedľajší úlovok. V rámci tejto kvóty nie je povolený cielený rybolov. |
||||||
|
Odchylne od prvého odseku môžu byť rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu zacielené na lososa atlantického, ak sa uvedený vedecký výskum vykonáva v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241. |
|||||||
|
Odchylne od prvého odseku je táto kvóta povolená rybárskym plavidlám Únie severne od 59° 30’ s. z. š. v oblastiach do štyroch námorných míľ od základných línií v období od 1. mája do 31. augusta. |
|||||||
|
(3) |
Osobitná podmienka: vo vodách Únie poddivízie 32 (SAL/*3D32) možno uloviť najviac 450 jedincov z tejto kvóty. |
||||||
|
Tabuľka 9 |
|||||||
|
Druh: |
losos atlantický |
|
Zóna: |
vody Únie poddivízie 32 |
|||
|
|
Salmo salar |
|
|
(SAL/3D32.) |
|
||
|
Estónsko |
|
969 |
(1) |
Preventívny TAC |
|
|
|
|
Fínsko |
8 486 |
(1) |
|||||
|
Únia |
9 455 |
(1) |
|||||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
||||||
|
(1) |
Vyjadrené počtom jedincov. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tabuľka 10 |
|||||||
|
Druh: |
šprota severná |
|
|
Zóna: |
vody Únie poddivízií 22-32 |
||
|
|
Sprattus sprattus |
|
|
(SPR/3BCD-C) |
|
||
|
Dánsko |
|
19 882 |
Analytický TAC |
|
|
||
|
Nemecko |
12 596 |
Uplatňuje sa článok 6 tohto nariadenia. |
|||||
|
Estónsko |
23 087 |
||||||
|
Fínsko |
10 408 |
||||||
|
Lotyšsko |
27 884 |
||||||
|
Litva |
10 087 |
||||||
|
Poľsko |
59 174 |
||||||
|
Švédsko |
38 436 |
||||||
|
Únia |
201 554 |
||||||
|
TAC |
|
Neuplatňuje sa |
|
|
|
|
|