DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Hlavnými cieľmi tohto nariadenia je znížiť negatívne vplyvy životného cyklu výrobkov na životné prostredie a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu. Tieto ciele sú zamerané na vyriešenie problémov a ich príčin analyzovaných v posúdení vplyvu. Vyplývajú zo skutočnosti, že na vnútornom trhu sú dostupné výrobky, ktoré spôsobujú zbytočné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Toto nariadenie takisto prispieva k cieľom priemyselnej politiky EÚ, ktorými je posilnenie ponuky udržateľných výrobkov a dopytu po nich, dosiahnutie cieľa udržateľnej výroby a zabezpečenie rovnakých podmienok pre výrobky predávané na vnútornom trhu. Priemysel si vyžaduje harmonizované požiadavky uplatniteľné vo všetkých oblastiach, efektívne prostriedky na ich dodržiavanie, riadne presadzovanie, posilnenie dohľadu nad trhom a colné kontroly na základe analýza rizika 1 .

Výrobky zohrávajú životne dôležitú úlohu v životoch občanov EÚ a počet, škála a rôznorodosť výrobkov, ktoré sú v ponuke, sa neustále zvyšujú. Súbežne s technologickým pokrokom dosiahnutým za posledné desaťročia sa zvyšuje aj naša závislosť od nich: od výrobkov IKT, vďaka ktorým sme zostali počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 prepojení, až po nábytok a spotrebiče, ktoré zabezpečujú každodenné fungovanie našich domácností. Voľný obeh výrobkov je kľúčový na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu, ktorý zostáva základom konkurencieschopnosti spoločností z EÚ a možnosti výberu pre spotrebiteľov.

Cieľom tohto nariadenia je riešiť najnepriaznivejšie vplyvy výrobkov na životné prostredie tým, že sa prostredníctvom neho bude uplatňovať prístup založený na ekodizajne na veľmi široký sortiment výrobkov a umožní sa stanoviť široká škála cielených požiadaviek na výrobky. Preto sa ním zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn na základe aspektov udržateľnosti a obehovosti uvedených v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo 2 , ako je trvácnosť, opätovná použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov, prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch, energetická účinnosť výrobkov a efektívne využívanie zdrojov, recyklovaný obsah výrobkov, repasovanie a vysokokvalitná recyklácia výrobkov, a na zníženie uhlíkovej a environmentálnej stopy výrobkov.

Bude tak prispievať k dosahovaniu celkových cieľov EÚ v oblasti klímy, životného prostredia a energie a zároveň bude podporovať hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a sociálne začlenenie. Nariadením sa predĺži životnosť materiálov, zabezpečí čo najdlhšie uchovanie ich hodnoty a zvýši sa používanie recyklovaného obsahu vo výrobkoch. Tým sa podporí oddelenie hospodárskeho rozvoja od využívania prírodných zdrojov a zníži závislosť od materiálov, a zároveň sa posilní otvorená strategická autonómia a odolnosť EÚ. Viacero nedávnych udalostí nám pripomenulo možné zraniteľné miesta v globálnych dodávateľských reťazcoch.

Toto nariadenie je súčasťou balíka iniciatív, ktorý Komisia predložila v súvislosti s udržateľnými výrobkami a podporou rozhodovania sa pre udržateľné výrobky. Balík obsahuje cielené odvetvové iniciatívy v oblasti textílií 3 a stavebných výrobkov 4 , ktoré sa zaoberajú výrobkami s najväčším vplyvom na životné prostredie a klímu, a iniciatívu na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a lepšieho informovania 5 . Napokon až do nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia zabezpečí pokračovanie úsilia podľa existujúcej smernice o ekodizajne, a to aj prijatím nového pracovného plánu pre ekodizajn a energetické označovanie na roky 2022 – 2024, ktorý sa bude zaoberať novými energeticky významnými výrobkami a ktorým sa aktualizuje a zvýši ambícia v súvislosti s výrobkami, ktoré už sú regulované.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Týmto nariadením sa rozšíri rozsah pôsobnosti smernice o ekodizajne z hľadiska výrobkov, ako aj nových druhov požiadaviek. V záujme právnej zrozumiteľnosti by sa preto smernica o ekodizajne mala zrušiť. Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti navrhovaného nariadenia je potrebné čo najpresnejšie vymedziť, ako súvisí s existujúcimi právnymi predpismi platnými pre predmetné výrobky a s inými iniciatívami súvisiacimi s jeho cieľmi alebo cieľmi, ktoré sú preň relevantné. Cieľom je predchádzať duplikácii, aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie pre podniky a orgány.

Všeobecný prístup spočíva v tom, že týmto nariadením sa stanovia požiadavky v prípadoch, v ktorých sa v existujúcich právnych predpisoch nestanovujú alebo dostatočne neriešia aspekty environmentálnej udržateľnosti. Preto sa bude uplatňovať všeobecná právna zásada lex specialis derogat legi generali (v rámci ktorej sú konkrétnejšie pravidlá nadradené všeobecnejším pravidlám). Presnejšie povedané, tento prístup sa týka dvoch kategórií: právnych predpisov pre jednotlivé výrobky a právnych predpisov zaoberajúcich sa horizontálnymi aspektmi.

Právne predpisy pre jednotlivé výrobky sú právne predpisy zamerané na konkrétny výrobok alebo presne vymedzenú skupinu výrobkov, pričom často upravujú najmä aspekty bezpečnosti (napr. v prípade batérií, hračiek, čistiacich prostriedkov a balenia). Na všeobecnej úrovni tohto nariadenia nie je prakticky možné uvádzať špecifikáciu každého existujúceho právneho predpisu pre jednotlivé výrobky. Pred stanovením konkrétnych požiadaviek na úrovni konkrétneho výrobku pomocou opatrení podľa tohto nariadenia však Komisia podrobne posúdi všetky potenciálne prekrývania alebo konflikty s existujúcimi právnymi predpismi, aby sa predišlo duplikácii požiadaviek a nadmernému zaťaženiu podnikov. Platí zásada, že toto nariadenie sa bude vzťahovať len na výrobky, ktoré nie sú predmetom existujúcich právnych predpisov, alebo na prípady, v ktorých sa existujúce právne predpisy dostatočne nezaoberajú udržateľnosťou týchto výrobkov. Požiadavky na jednotlivé výrobky podľa tohto nariadenia budú ďalej zahrnuté do delegovaných aktov a ako také nemôžu nahradiť požiadavky stanovené na základe legislatívnych aktov, ako sú smernice alebo nariadenia (hoci môžu byť konkrétnejšie), a to v súlade so zásadou hierarchie noriem.

Konkrétne v súvislosti so stavebnými výrobkami platí, že hoci tieto výrobky budú v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, vzhľadom na nevyhnutnosť riadenia priamych súvislostí medzi environmentálnymi a štrukturálnymi vlastnosťami vrátane ich vplyvu na zdravie a bezpečnosť sa požiadavky na ekodizajn stanovia podľa revidovaného nariadenia (EÚ) č. 305/2011 6 (nariadenie o stavebných výrobkoch) s výnimkou energeticky významných stavebných výrobkov, ktoré už upravuje existujúca smernica o ekodizajne.

Právne predpisy upravujúce horizontálne aspekty sú právne predpisy, ktoré sa zaoberajú alebo sa môžu zaoberať horizontálnymi aspektmi podľa tohto nariadenia týkajúcimi sa širokého sortimentu výrobkov, ako sú pravidlá nariadenia REACH, ktorým sa upravujú chemické látky a udeľujú sa oprávnenia v súvislosti s chemickými látkami vo výrobkoch. Pokiaľ sa na konkrétne aspekty, ktoré sú predmetom tohto nariadenia, už vzťahujú alebo sa môžu vzťahovať právne predpisy horizontálnejším spôsobom, je jednoznačne potrebné a možné špecifikovať, ako súvisia s týmto nariadením na všeobecnejšej úrovni. Toto nariadenie bude takisto nadväzovať na všeobecný rámec pre dohľad nad trhom stanovený v nariadení o dohľade nad trhom a zároveň sa ním v prípade potreby ustanovenia prispôsobia osobitným cieľom iniciatívy.

Pozri oddiel 7.9 a prílohu 14 k posúdeniu vplyvu, v ktorej sa podrobne uvádza, ako iniciatíva súvisí a je v súlade s existujúcimi a novými právnymi predpismi.

Napokon, nariadenie o energetickom označovaní sa bude naďalej uplatňovať na energeticky významné výrobky súbežne s navrhovaným nariadením. Zabezpečí sa súlad. Znamená to napríklad, že tieto výrobky spravidla musia mať energetický štítok stanovený podľa nariadenia o energetickom označovaní.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Toto nariadenie nadväzuje na viacero politík Únie.

Základom tejto iniciatívy je Európska zelená dohoda 7 , stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a ktoré bude mať do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov, pričom jeho rast bude oddelený od využívania zdrojov. V Európskej zelenej dohode bola takisto oznámená nová priemyselná stratégia pre Európu a akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktoré boli spoločne zverejnené v marci 2020.

V priemyselnej stratégii Európskej komisie pre Európu z roku 2020 8 sa stanovuje hlavná ambícia EÚ podporovať dvojakú transformáciu na klimatickú neutralitu a vedúce postavenie v digitálnej oblasti. Rovnako ako v Európskej zelenej dohode sa v nej zdôrazňuje vedúca úloha, ktorú v nej musí zohrávať európsky priemysel tým, že zníži svoju uhlíkovú a materiálnu stopu a urobí z obehovosti súčasť celého hospodárstva. Poukazuje sa v nej na potrebu zanechať tradičné modely a zásadne zmeniť spôsob, akým veci projektujeme, vyrábame, využívame a zbavujeme sa ich. Komisia v roku 2021 zverejnila aktualizáciu priemyselnej stratégie 9 , ktorou sa posilňujú hlavné posolstvá stratégie z roku 2020 a zabezpečuje široká škála ďalších nástrojov na vykonávanie.

Cieľom akčného plánu pre obehové hospodárstvo je okrem iného stimulovať rozvoj vedúcich trhov s klimaticky neutrálnymi a udržateľnými výrobkami v EÚ aj mimo nej. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa v ňom zriaďuje rámec pre politiku udržateľných výrobkov vrátane opatrení v troch rozsiahlych oblastiach: podpora udržateľného dizajnu výrobkov, posilnenie postavenia spotrebiteľov a verejných obstarávateľov a podpora obehovosti vo výrobných procesoch 10 .

Hoci tieto tri oblasti rámca pre politiku udržateľných výrobkov sú vzájomne synergické, toto nariadenie sa zameriava najmä na opatrenia stanovené v rámci prvej oblasti (udržateľný dizajn výrobkov), ktorých cieľom je zabezpečiť, aby boli výrobky vhodné pre klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, znížiť odpad a zabezpečiť, aby sa výsledky priekopníkov v oblasti udržateľnosti postupne stali štandardom. Ako bolo oznámené v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, podstatou tejto legislatívnej iniciatívy je rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice o ekodizajne na iné ako energeticky významné výrobky tak, aby pokrývala čo najširšie spektrum výrobkov a prispela k dosiahnutiu obehového hospodárstva.

Požiadavky na výrobky stanovené v tomto právnom predpise by mali dopĺňať a posilňovať požiadavky stanovené v ostatných iniciatívach uvedených v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Požiadavky na výrobky stanovené v tomto právnom predpise by mali najmä prispieť k dosahovaniu cieľov a mali by byť v súlade s inými opatreniami týkajúcimi sa kľúčových hodnotových reťazcov vymedzených vo vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ako je stratégia EÚ pre udržateľné a obehové textílie. Iniciatívou na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie sa okrem toho zlepší informovanie o výrobkoch na mieste predaja, najmä o ich trvácnosti a opraviteľnosti, a prispeje k predchádzaniu environmentálne klamlivej reklame a predčasnému zastarávaniu výrobkov. Opatrenia v tomto právnom predpise bude dopĺňať aj plánovaná iniciatíva Komisie v oblasti tvrdení týkajúcich sa životného prostredia zvýšením spoľahlivosti, porovnateľnosti a overiteľnosti tvrdení týkajúcich sa životného prostredia prostredníctvom požiadavky, aby boli takéto tvrdenia odôvodnené a overené na základe metód na analýzu životného cyklu vrátane metódy environmentálnej stopy výrobku 11 . Ciele tohto právneho predpisu budú takisto podporovať právne predpisy o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti 12 , najmä pravidlá týkajúce sa náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia, ktoré sa v nich stanovujú pre spoločnosti.

Napokon tieto požiadavky prispejú aj k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy: zabezpečí sa nimi synergia s nástrojmi priamejšie zameranými na klímu a ich dopĺňanie 13 tým, že pôjdu nad rámec výroby základných materiálov/zložiek základných materiálov s cieľom pokrývať aj konečné výrobky ako také. To umožní prijímať opatrenia v súvislosti s negatívnymi vplyvmi spôsobovanými v celom hodnotovom reťazci (vrátane viazaných emisií výrobku počas celého jeho životného cyklu alebo iných negatívnych dôsledkov), ktoré budú priamo podporovať ciele zelenej dohody a budú v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh vychádza z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa má uplatňovať v prípade opatrení na vytvorenie a zabezpečenie fungovania jednotného trhu. Smernica o ekodizajne (ktorú Komisia navrhuje zrušiť prostredníctvom tohto nariadenia) vychádzala z článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (v súčasnosti článok 114 ZFEÚ).

Otázky, ktorými sa zaoberá táto iniciatíva, súvisia s vnútorným trhom vrátane nerovnakých podmienok pre spoločnosti, ktoré sa snažia uplatňovať udržateľnejšie prístupy, alebo skutočnosti, že súčasné pravidlá EÚ sa aspektmi udržateľnosti výrobkov zaoberajú len čiastočne. Znamená to, že neexistuje žiadny komplexný súbor požiadaviek na zabezpečenie, aby všetky výrobky uvádzané na trh EÚ boli čoraz udržateľnejšie. V dôsledku toho začali členské štáty prijímať viaceré prístupy na vnútroštátnej úrovni (vedúce k fragmentácii vnútorného trhu) a presadzovanie súčasných pravidiel pre ekodizajn je nedostatočné a nejednotné.

Chýbajúce dostatočné a komplexné pravidlá vnútorného trhu vytvárajú priestor pre iniciatívy vyvinuté členskými štátmi alebo odvetviami, ktoré narúšajú fungovanie vnútorného trhu tým, že vytvárajú potenciálne prekážky, fragmentáciu a nejednotné prístupy. Okrem toho, keďže chýba komplexný súbor požiadaviek, ktoré by vymedzovali environmentálnu udržateľnosť výrobku, alebo požiadaviek na ekodizajn, ten istý výrobok považovaný za udržateľný v jednom členskom štáte nemusí spĺňať kritériá udržateľnosti v inom členskom štáte. Navyše je pravdepodobné, že nedávno prijatými vnútroštátnymi právnymi predpismi sa výrobcom (a maloobchodným predajcom) z EÚ pôsobiacim cezhranične uloží povinnosť splniť širokú škálu rôznych vnútroštátnych záväzkov, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia.

Tieto nové vnútroštátne povinnosti od požiadaviek na informácie o technických činnostiach vykonávaných na renovovaných elektronických zariadeniach či o trvaní kompatibility softvéru vo Francúzsku až po povinnosti predkladania správ o manipulácii s nepredaným tovarom dlhodobej spotreby v Nemecku sú jasným dôkazom trendu prijímať regulačné opatrenia stanovovaním požiadaviek na ekodizajn výrobkov. V dôsledku toho bez opatrení na úrovni EÚ nevyhnutne dôjde k zvýšeniu počtu vnútroštátnych povinností a zvýšenej fragmentácii trhu.

Načrtnuté problémy sú dôvodom, prečo tento návrh vychádza z článku 114 ZFEÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Test nevyhnutnosti sa zaoberá otázkou, či ciele návrhu možno uspokojivo dosiahnuť opatreniami prijatými na úrovni samotných členských štátov. Výsledkom tohto testu je, že je nevyhnutné zaviesť harmonizovaný súbor pravidiel na dosiahnutie harmonizovaného a riadne fungujúceho vnútorného trhu s udržateľnými výrobkami vo všetkých členských štátoch, a tým aj rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. To zahŕňa požiadavky na výrobky a povinnosť poskytovať používateľom spoľahlivé informácie.

Členské štáty by samotné neboli schopné prijať opatrenia tohto rozsahu bez toho, aby vznikli rozdiely v požiadavkách pre podniky a prekážky vo voľnom pohybe výrobkov, regulačné zaťaženie a neprimerané náklady pre podniky. Okrem toho by opatrenia prijaté členskými štátmi samostatne nevyhnutne viedli k vytvoreniu rôznych nástrojov, ktoré by skomplikovali rozhodovanie spotrebiteľov. Ak členské štáty budú prijímať jednotlivé opatrenia, hrozilo by vážne riziko, že výsledkom budú rôzne konkurenčné systémy založené na rôznych metódach a prístupoch, najmä pre výrobky, s ktorými sa obchoduje na celom vnútornom trhu. To roztriešťuje trh a pravdepodobne povedie k rôznym úrovniam povedomia a informovanosti o environmentálnych vlastnostiach výrobkov v celej EÚ a dodatočným nákladom pre spoločnosti obchodujúce vo viacerých členských štátoch EÚ.

Testom účinnosti sa kontroluje, či sú opatrenia na úrovni EÚ účinnejšie než opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Výsledkom tohto testu je, že len opatreniami na úrovni EÚ možno stanoviť harmonizované požiadavky na výrobky a požiadavky na informácie v oblasti udržateľnosti uplatniteľné v celej EÚ, pomocou ktorých sa zabezpečí voľný pohyb tovaru a spotrebiteľom sa poskytnú relevantné a spoľahlivé informácie o udržateľných vlastnostiach a obehových prvkoch výrobkov v každom členskom štáte, v ktorom ich možno zakúpiť. Stanovenie požiadaviek na úrovni EÚ má jasnú pridanú hodnotu, keďže sa tak vytvorí harmonizovaný a riadne fungujúci vnútorný trh vo všetkých členských štátoch, a tým aj rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. Keď sa minimálne požiadavky a požiadavky na informácie harmonizujú a stanovia na úrovni EÚ, udržateľné výrobky a obehové postupy sa budú podporovať vo všetkých členských štátoch, čím sa vytvorí väčší a efektívnejší trh, a tým aj väčšie stimuly podnecujúce podniky k vývoju týchto výrobkov a postupov. Napokon veľkosť vnútorného trhu poskytuje kritickú masu umožňujúcu EÚ podporovať udržateľnosť výrobkov a ovplyvňovať dizajn výrobkov a riadenie hodnotového reťazca na celom svete.

•Proporcionalita

Návrh nepresahuje to, čo je nevyhnutné na zriadenie regulačného rámca na vypracovanie požiadaviek na ekodizajn čo najširšej škály výrobkov.

Komisia bude naďalej uplatňovať prístup smernice o ekodizajne, ktorým je vydávanie vykonávacích opatrení, na základe posúdení vplyvu uskutočňovaných v súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. Preto vykoná analýzu hospodárskych vplyvov rôznych možností a ich vplyvov na životné prostredie pre každý súbor požiadaviek. Umožní sa tak zachovanie proporcionality.

Tento návrh je koncipovaný ako flexibilný rámec ako prostriedok na zabezpečenie proporcionality. Z tohto dôvodu sa v ňom nebudú stanovovať žiadne kritériá ani ciele pre požiadavky okrem prípadov, keď je to opodstatnené na základe predošlého posúdenia. V záujme zaistenia proporcionality bude musieť byť každá jedna požiadavka opodstatnená pred tým, než sa začne uplatňovať na skupinu výrobkov. Stanovenie požiadaviek, kritérií alebo cieľov na úrovni jasne vymedzenej skupiny výrobkov umožní dôkladné posúdenie vplyvov. Komisii umožní zistiť pridanú hodnotu a proporcionalitu stanovenia požiadaviek, kritérií alebo cieľov v závislosti od základných charakteristík výrobkov, postupov ich výroby a ich trhovej situácie.

•Výber nástroja

V nariadení sa stanovia priame požiadavky na všetkých prevádzkovateľov, čím sa zabezpečí potrebná právna istota a rozsah presadzovania plne integrovaného trhu v celej EÚ. Nariadením sa takisto zabezpečí súbežné a rovnaké plnenie povinností vo všetkých 27 členských štátoch.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Komisia v marci 2019 zverejnila pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Udržateľné výrobky v obehovom hospodárstve – Na ceste k príspevku rámca EÚ pre produktovú politiku k obehovému hospodárstvu 14 . Skúmalo sa v ňom, do akej miery politiky EÚ ovplyvňujúce výrobky prispievajú k prechodu na obehové hospodárstvo a či existuje potenciál na to, aby k nemu prispievali vo väčšej miere. Zistilo sa v ňom, že neexistuje žiadny zastrešujúci, integrovaný politický nástroj EÚ, ktorý by sa vzťahoval na udržateľnú výrobu a spotrebu všetkých výrobkov a/alebo dostupnosť a spoľahlivosť informácií o týchto výrobkoch pre spotrebiteľov.

Hoci sa v nadväzujúcich hodnoteniach 15 smernice o ekodizajne potvrdilo, že ako regulačný nástroj je jednoznačne relevantná a účinná, zistil sa potenciál na zlepšenie vykonávania a presadzovania. V týchto hodnoteniach sa napríklad uvádzalo, že „hoci sa všeobecne uznáva, že smernica o ekodizajne a vykonávacie opatrenia môžu mať prínos pre aspekty energetickej efektívnosti v rámci akčného plánu pre udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku 16 a pre politiku EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, niekoľko zástupcov členských štátov a environmentálne mimovládne organizácie takisto uvádzajú, že v dôsledku obmedzeného pokrytia vo vykonávacích opatreniach iných environmentálnych aspektov sa nevyužili všetky príležitosti“ 17 . V hodnotení sa takisto zdôrazňoval nevyužitý potenciál smernice, pokiaľ ide o riešenie aspektov presahujúcich energetickú efektívnosť, a dospelo sa k záveru, že „je možné, že existoval priestor na zlepšenie v iných oblastiach, ako je energia, ktorý sa v dôsledku vymedzenia výrobkov, politických rozhodnutí alebo podkladovej technickej analýzy nevyužil“.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s usmerneniami o lepšej právnej regulácii sa uskutočnilo niekoľko konzultačných činností.

–Konzultácia o úvodnom posúdení vplyvu od 14. septembra do 16. novembra 2020 18 . Prijatých 193 odpovedí.

–Otvorená verejná konzultácia od 17. marca do 9. júna 2021. Prijatých 626 odpovedí.

–Súbor seminárov od apríla do júla 2021 na rôzne témy súvisiace s iniciatívou pre udržateľné výrobky s veľkým počtom účastníkov z viacerých skupín zainteresovaných strán.

–Prieskum malých a stredných podnikov od 26. apríla do 15. júna 2021. Prijatých 332 odpovedí.

–Druhý cielený prieskum pre malé a stredné podniky (MSP) od 20. októbra do 4. novembra 2021. Vychádzal najmä z odborných znalostí organizácií zastupujúcich MSP. Prijatých 35 odpovedí.

–Osobitné dotazníky zaslané zástupcom vybraných zainteresovaných strán od 20. mája do 9. júna 2021.

–Viaceré rozhovory so zainteresovanými stranami uskutočnené so zástupcami vybraných zainteresovaných strán.

Z konzultačných činností všeobecne vyplynula veľká všeobecná podpora regulačnej iniciatívy vzťahujúcej sa na udržateľnosť výrobkov. Väčšina zainteresovaných strán sa vyjadrila za iniciatívu, ktorá by pokrývala širokú škálu výrobkov a v rámci ktorej by sa uplatňoval prístup k regulácii výrobkov založený na celom životnom cykle. Veľkú podporu získalo rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasnej smernice o ekodizajne so všeobecnou zhodou, že by sa mali uprednostniť odvetvia identifikované v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo z roku 2020. Zo spätnej väzby vyplynulo, že zainteresované strany (najmä výrobcovia/dovozcovia) uprednostňujú prístup, v rámci ktorého sa riadne zohľadňujú špecifikácie výrobku. Vládne všeobecná zhoda, že chýbajúce jasné, komplexné a záväzné právne predpisy a chýbajúce dôveryhodné informácie, ako aj nejednotné uplatňovanie požiadaviek na ekodizajn predstavujú prekážky vo zvyšovaní dostupnosti udržateľných výrobkov na trhu EÚ. S myšlienkou zaviesť digitálny pas výrobku, rovnako ako stimuly a nástroje na podporu dopytu po udržateľných výrobkoch všeobecne súhlasí prevažná väčšina všetkých skupín zainteresovaných strán. Ráznejšie presadzovanie a činnosti dohľadu nad trhom (napr. inšpekcie alebo audity) sa považujú za nevyhnutné prvky, ktoré by mali sprevádzať vykonávanie tejto iniciatívy.

Podrobné závery z konzultácií so zainteresovanými stranami sa uvádzajú v prílohe 2 k posúdeniu vplyvu.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia udelila externým expertom zákazku na vypracovanie štúdie, z ktorej vychádza posúdenie vplyvu, ktoré je súčasťou tohto návrhu. Z časti údajov z tejto štúdie vychádza analýza možností politiky uvedených v tomto dokumente, z ktorej zasa vychádzajú opatrenia zahrnuté v predkladanom návrhu. Externí experti počas jednotlivých fáz štúdie úzko spolupracovali s Komisiou.

•Posúdenie vplyvu

Tento návrh vychádza z posúdenia vplyvu. Po vyriešení problémov vyjadrených v zápornom stanovisku výboru pre kontrolu regulácie vydanom 17. septembra 2021 posúdenie vplyvu získalo kladné stanovisko 21. januára 2022. Vo svojom konečnom stanovisku výbor požiadal o viac podrobností týkajúcich sa výberu možností, metódy, ktorá sa má podľa nariadenia použiť, a spôsobu, ako sa v praxi stanovia pravidlá pre digitálne pasy výrobkov.

Hlavný problém, ktorý má táto iniciatíva vyriešiť, čiastkové problémy, ktoré s ním súvisia, a identifikované možnosti politiky sa podrobne uvádzajú v oddieloch 2 a 5.2 posúdenia vplyvu. Uprednostňovaná kombinácia možností sa podrobne opisuje v oddiele 7 posúdenia vplyvu. Príloha 10 k posúdeniu vplyvu obsahuje zhrnutie nákladov a prínosov všetkých analyzovaných čiastkových možností, zatiaľ čo príloha 12 obsahuje viac informácií o nákladoch a prínosoch, ktoré by so sebou pravdepodobne prinášala uprednostňovaná kombinácia možností. Všetky tieto aspekty sú zosumarizované v zhrnutí, ktoré je súčasťou posúdenia vplyvu.

V dôsledku plánovanej štruktúry návrhu je ťažké presne odhadnúť presné náklady vyplývajúce z požiadaviek. Väčšina nákladov vznikne až v druhej fáze po prijatí sekundárnych právnych predpisov.

V osobitnom posúdení vplyvu, ktoré sa uskutoční v súvislosti s každým budúcim delegovaným aktom, sa podrobne posúdia očakávané vplyvy, a to aj na prevádzkovateľov z tretích krajín a vzhľadom na ich oznámenie WTO.

Treba uviesť, že vzhľadom na prijatie návrhu Komisie na smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti 19 počas prípravy tejto iniciatívy sa považovalo za vhodné vylúčiť požiadavky týkajúce sa sociálnych aspektov z rozsahu pôsobnosti tohto legislatívneho návrhu.

Ako sa špecifikuje v tomto právnom texte, hodnotenie sa uskutoční osem rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia. V tomto hodnotení sa okrem iného môže zvážiť zahrnutie sociálnych požiadaviek do regulačného rámca.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Od tohto nariadenia sa očakáva vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. Harmonizované požiadavky navrhované na úrovni EÚ pravdepodobne znížia celkové náklady na dodržiavanie predpisov vzhľadom na to, že pravdepodobne nahradia viaceré existujúce alebo plánované požiadavky na vnútroštátnej úrovni.

Očakáva sa, že výrobcovia, ktorí používajú udržateľnejšiu výrobu a transparentnejšie dodávateľské reťazce, získajú podiel na trhu EÚ a zvýšia svoju konkurencieschopnosť vo vzťahu k výrobcom, ktorí používajú menej udržateľné metódy.

Hoci MSP uvádzali, že niektoré opatrenia, ktoré sú súčasťou uprednostňovanej kombinácie možností politiky identifikovanej v posúdení vplyvu, môžu mať negatívne vplyvy, mnohé takisto vyjadrili svoj názor, že tieto vplyvy možno kompenzovať a časom môžu prinášať pridanú hodnotu (v dôsledku znížených výdavkov na materiál, zvýšenej vernosti zákazníkov, lepšieho prístupu ekologickejších výrobkov na trh, výhod súvisiacich s dobrým menom atď.). Komisia okrem toho osobitne skúmala spôsoby, ako zmierniť negatívne vplyvy na MSP. Tieto spôsoby sa podrobne rozoberajú v prílohe 19 k pripojenému posúdeniu vplyvu a v konkrétnych ustanoveniach predkladaného návrhu.

Na účely konzultácie a v nadväznosti na úspešný príklad existujúceho konzultačného fóra v rámci smernice o ekodizajne sa návrhom zriaďuje fórum pre ekodizajn s vyváženou účasťou zástupcov členských štátov a všetkých zainteresovaných strán, ako sú priemysel vrátane malých a stredných podnikov a remeselná výroba, odborové zväzy, obchodníci, maloobchodní predajcovia, dovozcovia, skupiny na ochranu životného prostredia a spotrebiteľské organizácie. Činnosť fóra pre ekodizajn sa obmedzuje na poskytovanie odborných znalostí Komisii týkajúcich sa pracovného plánu a vypracovania požiadaviek na ekodizajn predtým, ako Komisia začne formálne vykonávať svoje delegované právomoci. Komisia môže zriadiť ďalšiu expertnú skupinu, ktorá bude konzultovať s členskými štátmi o delegovaných aktoch, ktoré sa majú prijať podľa tohto nariadenia, v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 20 .

Návrh takisto zahŕňa vytvorenie digitálneho pasu výrobku na elektronické zaznamenávanie, spracúvanie a výmenu informácií súvisiacich s výrobkom medzi podnikmi v dodávateľskom reťazci, orgánmi a spotrebiteľmi. Očakáva sa, že sa tým zvýši transparentnosť pre podniky v dodávateľskom reťazci aj pre širokú verejnosť a zvýši sa efektívnosť, pokiaľ ide o prenos informácií. Pravdepodobne najmä prispeje k zjednodušeniu a zefektívneniu monitorovania a presadzovania regulácie uskutočňovanej orgánmi EÚ a členských štátov. Takisto bude pravdepodobne predstavovať nástroj pre informácie o trhu, ktoré možno použiť na revidovanie a doladenie povinností v budúcnosti.

V stanovisku platformy Fit for Future k ekodizajnu 21 sa uznáva potreba zlepšiť udržateľnosť výrobkov a nevyhnutnosť zaviesť nové povinnosti a zároveň udržať zaťaženie podnikov na minime. Platforma vydala deväť odporúčaní, ktoré sa zvážili pri návrhu nových právnych predpisov o digitalizácii, so zohľadnením zaťaženia MSP a zabezpečením súladu a jasnosti. Napríklad umožniť spotrebiteľom lepší prístup k informáciám a zároveň zabezpečiť, aby digitálny pas výrobku umožňoval efektívny tok informácií podľa najlepších postupov a možnosť, aby opatrenia podľa tohto nariadenia sprevádzali zmierňujúce opatrenia, aby sa mohlo očakávať, že vplyvy na MSP zostanú primerané.

•Základné práva

Požiadavky na ekodizajn môžu prispievať k ochrane a podpore základných práv, ako sa uvádzajú v Charte základných práv Európskej únie, vrátane práv týkajúcich sa slobody podnikania (článok 16), práva na ochranu životného prostredia (článok 37) a práva na ochranu spotrebiteľov (článok 38).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh má obmedzený vplyv na rozpočet Komisie. Konkrétne si vyžaduje 54 ekvivalentov plného pracovného času na úplné vykonávanie nariadenia a súvisiacich delegovaných aktov v období 2022 až 2027 viacročného finančného rámca EÚ (VFR). V existujúcich rozpočtových riadkoch by boli potrebné nové záväzky vo výške 23,338 milióna EUR v okruhu 1 VFR (Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika), 43,912 milióna EUR v okruhu 3 (Prírodné zdroje a životné prostredie) a 38,621 milióna EUR v okruhu 7 (Administratívne výdavky). Tieto nové záväzky budú hradené z existujúcich rozpočtových prostriedkov príslušných programov.

Vplyv na rozpočet vyplýva najmä z práce na týchto úlohách:

–preskúmať 33 nariadení Komisie a prijať päť nových opatrení podľa súčasnej smernice o ekodizajne v rokoch 2022 až 2026, ktoré nemôžu vykonať pracovníci aktuálne pracujúci na vykonávaní smernice,

–pripraviť a prijať najviac 18 nových delegovaných aktov v rokoch 2024 až 2027; v rokoch 2028 až 2030 ďalej prijať 12 nových delegovaných aktov s vplyvom na počet pracovníkov a rozpočet v rokoch 2025 až 2027,

–pripraviť vykonávacie akty (priemerne jeden ročne od roku 2024), keď to bude potrebné na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia, napr. vo vzťahu k trhovému dohľadu, zverejňovaniu informácií o zničení nepredaného spotrebného tovaru alebo uznaniu samoregulačných opatrení, ako aj

–vykonať horizontálne úlohy súvisiace s digitálnym pasom výrobku, s podporou dohľadu nad trhom a colnej kontroly a s európskym centrom pre obehové obchodné modely na podporu výmeny skúseností medzi hospodárskymi subjektmi v rámci začleňovania obehovosti do navrhovania a výroby výrobkov 22 .

Pokiaľ ide o potreby v oblasti personálu, Komisia dôkladne preskúmala spôsoby, ako rozdeliť prácu medzi hlavné generálne riaditeľstvá, prípadne prerozdeliť pracovníkov a externe zabezpečiť vedeckú a technickú podporu pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov a prierezových úlohách.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

V súlade s usmerneniami o lepšej právnej regulácii zverejnenými v novembri 2021, a najmä s nástrojom 38 Komisia vypracuje stratégiu vykonávania po tom, ako spoluzákonodarcovia prijmú legislatívny návrh. Predostrú sa v nej rôzne nástroje na podporu súladu s predpismi, ktoré sa majú používať, a bude obsahovať aspekty týkajúce sa digitálneho vykonávania.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článku 1 sa stanovuje predmet úpravy tohto nariadenia, konkrétne rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn, vytvorenie digitálneho pasu výrobku a zákaz ničenia nepredaných spotrebných výrobkov. Stanovujú sa v ňom aspekty výrobkov, s ktorými súvisí rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn, ako sú trvanlivosť a spoľahlivosť, opätovná použiteľnosť, modernizovateľnosť, opraviteľnosť, možnosť údržby a renovovania, prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch, energetická efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, recyklovaný obsah. Ďalej sa v ňom stanovuje rozsah pôsobnosti nariadenia, do ktorého nepatrí len niekoľko odvetví, ako je potravinárstvo, krmivá a medicínske produkty.

Článok 2 obsahuje vymedzenie pojmov potrebných na účely tohto nariadenia. Vymedzenie viacerých z týchto pojmov je prevzatých z nového legislatívneho rámca [nariadenie (ES) č. 765/2008 a rozhodnutie 768/2008/ES], zo zrušenej smernice o ekodizajne alebo z existujúcich právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia (ako je smernica o odpade). Zavádza sa súbor s vymedzením nových pojmov, napríklad v súvislosti s ustanoveniami týkajúcimi sa pasu výrobku a zničenia nepredaných spotrebných výrobkov.

Článok 3 obsahuje všeobecnú zásadu súvisiacu s voľným pohybom výrobkov v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa tohto nariadenia.

V článku 4 sa stanovuje právomoc Komisie prijímať delegované akty, ktoré budú dopĺňať toto nariadenie stanovovaním požiadaviek na ekodizajn, požiadaviek súvisiacich s postupmi posudzovania zhody, požiadaviek na meranie spotreby energie alebo vlastností súvisiacich s inými parametrami, požiadaviek na výrobcov, splnomocnených zástupcov alebo dovozcov týkajúcich sa poskytovania informácií Komisii alebo orgánom dohľadu nad trhom, požiadaviek na používanie online nástrojov na výpočet výkonnosti výrobkov, požiadaviek týkajúcich sa alternatívnych pravidiel pre vyhlásenie o zhode alebo pre označovanie a napokon požiadaviek týkajúcich sa stimulov členských štátov a kritérií verejného obstarávania.

Článok 5 obsahuje všeobecný rámec pre prijímanie požiadaviek na ekodizajn. Stanovujú sa v ňom aspekty výrobkov, ktoré tieto požiadavky môžu zlepšiť. Vysvetľuje sa v ňom, že tieto požiadavky sa môžu uplatňovať na jednu skupinu konkrétnych výrobkov alebo horizontálne na viacero skupín výrobkov v prípadoch, v ktorých technické podobnosti umožňujú stanovenie spoločných požiadaviek. Špecifikuje sa, že požiadavky na ekodizajn zahŕňajú výkonnostné požiadavky a požiadavky na informácie. Napokon sa v ňom stanovuje viacero podmienok, ktoré má Komisia splniť pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn, ako aj viaceré kritériá, ktoré by tieto požiadavky museli spĺňať.

Komisii takisto umožňuje vyžadovať od subjektov v dodávateľskom reťazci, aby spolupracovali s výrobcami, notifikovanými orgánmi a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na overovaní súladu výrobkov s požiadavkami na ekodizajn.

V článku 6 sa uvádza viac podrobností o výkonnostných požiadavkách, napríklad že môžu mať podobu buď kvantitatívnej úrovne, alebo nekvantitatívnej požiadavky stanovenej s cieľom zlepšiť určitý aspekt výrobku na základe vybraného parametra (parametrov) výrobku (ktorých zoznam je v prílohe I).

Článok 7 sa zameriava na požiadavky na informácie. Stanovuje sa v ňom, že tieto požiadavky vždy zahŕňajú požiadavky súvisiace s pasom výrobku a požiadavky súvisiace s látkami vzbudzujúcimi obavy. V článku sa ďalej špecifikujú ďalšie druhy informácií, ktoré možno poskytovať, napr. informácie o vlastnostiach výrobku alebo informácie pre spotrebiteľov o tom, ako výrobok nainštalovať alebo používať. Tieto informácie môžu mať podobu „výkonnostných tried“, napr. na škále od A do G, ktoré uľahčia porovnávanie výrobkov.

Napokon sa v tomto článku špecifikujú rôzne spôsoby, akými možno informácie poskytovať (napr. v pase, na webovom sídle, na štítku atď.).

Článok 8 obsahuje prvky, ktoré Komisia musí špecifikovať v požiadavkách na informácie v súvislosti s digitálnym pasom výrobku, napríklad informácie, ktoré sa majú zahrnúť, a kto má prístup ku ktorým informáciám. Články 9 až 11 obsahujú potrebné ustanovenie na vykonávanie pasu výrobku. V článku 9 sa stanovuje všeobecná požiadavka v súvislosti s pasom výrobku. V článku 10 sa uvádzajú základné požiadavky na technický návrh a fungovanie pasu výrobku. V článku 11 sa stanovujú pravidlá súvisiace s jedinečným identifikátorom prevádzkovateľa a zariadenia.

Článok 12 sa zaoberá zriadením registra, v ktorom sa budú uchovávať informácie, ktoré obsahuje pas výrobku, čo umožní Komisii špecifikovať, ktoré informácie treba nahrať.

Článok 13 obsahuje ustanovenia, v ktorých sa bližšie uvádza, čo sa očakáva od colných orgánov vo vzťahu k pasu výrobku a ktoré z informácií, ku ktorým majú prístup, im uľahčujú prácu.

V článku 14 sa špecifikujú požiadavky spojené so štítkami a to, kedy sa majú používať pre danú skupinu výrobkov. Vysvetľuje sa v ňom, že v takých prípadoch sa v delegovaných aktoch musí špecifikovať obsah štítku (vrátane výkonnostných tried) a to, ako sa štítky majú zobrazovať spotrebiteľom. Ak sa na výrobok už vzťahuje štítok, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2017/1369 o energetickom označovaní, a nemožno doň zahrnúť informácie o iných parametroch vrátane iných výkonnostných tried, ak to Komisia považuje za vhodné, tieto informácie môže obsahovať samostatný štítok.

V článku 15 sa špecifikuje, že hospodárske subjekty nemôžu vystavovať štítky napodobňujúce štítky, ktoré sa ustanovujú podľa tohto nariadenia.

V článku 16 sa uvádza, že Komisia prijme pracovný plán, ktorý musí pokrývať aspoň tri roky a obsahovať kritériá na stanovenie priorít v rámci výrobkov. Tento pracovný plán obsahuje orientačný zoznam skupín výrobkov, ktorými sa Komisia plánuje zaoberať v nasledujúcich rokoch.

Článkom 17 sa zriaďuje fórum pre ekodizajn (expertná skupina). Je založené na konzultačnom fóre zriadenom na základe smernice 2009/125/ES.

Článok 18 sa zaoberá samoregulačnými opatreniami. Ide o odvetvové opatrenia, ktoré možno používať ako alternatívy delegovaných aktov, ktorými sa stanovujú požiadavky na ekodizajn prijaté podľa článku 5. Smernica 2009/125/ES 23 už obsahovala článok o dobrovoľných dohodách. Článok 17 tohto nariadenia je rozšírením pôvodného článku zo smernice 2009/125/ES. Stanovuje sa v ňom najmä to, čo by malo samoregulačné opatrenie obsahovať, čo by malo odvetvie predložiť na dôkaz Komisii, a postup, na základe ktorého Komisia uzná samoregulačné opatrenie ako platnú alternatívu delegovaného aktu.

V článku 19 sa stanovuje viacero opatrení, ktoré musia členské štáty a Komisia prijať, aby pomohli MSP so všeobecným vykonávaním tohto nariadenia a budúcich delegovaných aktov. Medzi tieto opatrenia patria usmernenia, finančná pomoc a odborná príprava.

V článku 20 sa prvýkrát ustanovuje všeobecná povinnosť transparentnosti pre hospodárske subjekty, ktoré sa zbavujú nepredaných spotrebných výrobkov. Takisto sa v ňom ustanovuje možnosť prijímať delegované akty s cieľom zakázať hospodárskym subjektom ničiť nepredané spotrebné výrobky. Tieto delegované akty môžu takisto obsahovať výnimky zo všeobecného zákazu, napríklad z dôvodu zdravia a bezpečnosti. Ak sa použije takáto výnimka, hospodárske subjekty majú takisto povinnosť transparentnosti (t. j. zverejnenie počtu zničených výrobkov, dôvody zničenia atď.). Tento článok sa neuplatňuje na MSP, ale v delegovanom akte zakazujúcom ničenie výrobkov sa môže uvádzať, že na niektoré kategórie MSP (mikro, malé alebo stredné podniky) sa uplatňujú niektoré povinnosti.

V článkoch 21, 22, 23 a 24 sa stanovujú povinnosti výrobcov, splnomocnených zástupcov, dovozcov a distribútorov. Vychádzajú zo štandardných ustanovení z rozhodnutia 768/2008/ES.

V článku 25 sa stanovujú povinnosti predávajúcich (ktorí sú zvyčajne maloobchodníkmi alebo predajcami) najmä vo vzťahu k vystavovaniu štítkov a prístupu k pasu výrobku, a to aj v prípade predaja (online) na diaľku.

Článok 26 je zhrnutím rôznych povinností, ktoré musia hospodárske subjekty dodržiavať, ak si delegovaný akt vyžaduje, aby mal výrobok štítok (napr. poskytovanie štítkov predávajúcim).

Článok 27 sa týka povinností poskytovateľov logistických služieb, konkrétne zabezpečenia, aby počas toho, ako manipulujú s výrobkom, podmienky počas skladovania, balenia, odosielania alebo expedície neohrozili súlad výrobkov s požiadavkami na ekodizajn.

Článok 28 je štandardným článkom z rozhodnutia 768/2008/ES, v ktorom sa stanovujú dva prípady, v ktorých povinnosti výrobcov platia pre dovozcov a distribútorov.

V článku 29 sa uvádzajú povinnosti online trhovísk a online vyhľadávačov, najmä pokiaľ ide o spoluprácu s orgánmi dohľadu nad trhom. Takisto sa v ňom špecifikuje, že orgány dohľadu nad trhom by mali mať právomoc nariadiť online trhovisku, aby vymazalo nezákonný obsah.

V článku 30 sa stanovuje možnosť, aby na základe budúcich delegovaných aktov boli hospodárske subjekty povinné digitálne sprístupňovať technickú dokumentáciu bez vyžiadania. Okrem toho, aby bolo možné posúdiť prienik výrobkov, pre ktoré sa stanovili požiadavky na ekodizajn, na trh, v tomto článku sa od hospodárskych subjektov vyžaduje, aby poskytovali informácie o dodávaných výrobkoch.

V článku 31 sa špecifikuje, že ak je to vhodné, výrobky by mali byť schopné merať energiu, ktorú spotrebúvajú počas ich používania, alebo svoju výkonnosť vo vzťahu k iným relevantným parametrom a sprístupňovať tieto informácie koncovému používateľovi. Ak sa tak stanoví v delegovanom akte, výrobcovia zbierajú, anonymizujú a predkladajú tieto údaje Komisii.

Kapitola VIII o zhode výrobkov je prevažne štandardným ustanovením o tom, ako posudzovať zhodu výrobkov. Vzťahuje sa na:

–používanie spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód testovania, merania a výpočtov (článok 32),

–harmonizované normy vytvárajúce predpoklad zhody (článok 34),

–možnosť Komisie prijímať spoločné špecifikácie, pokiaľ nie sú k dispozícii harmonizované normy (článok 35),

–postupy posudzovania zhody (článok 36),

–EÚ vyhlásenie o zhode (článok 37), ako aj

–označenie CE (články 38 a 39) a možnosť používať alternatívne označenia (článok 40).

Pozoruhodný v tejto štandardnej kapitole je predpoklad zhody s požiadavkami na ekodizajn výrobkov s environmentálnou značkou Únie (článok 34) a možnosť zmeniť delegovaným aktom príslušný modul posudzovania zhody v závislosti od predmetného výrobku (článok 36).

Článok 33 sa zaoberá predchádzaním obchádzaniu predpisov. Napríklad výrobky navrhnuté tak, aby boli schopné zistiť, kedy sa testujú, a automaticky zmeniť svoju výkonnosť na priaznivejší výsledok, nebudú na trhu povolené.

Kapitola IX (články 41 až 56) sa zaoberá notifikáciou orgánov posudzovania zhody a pozostáva zo štandardných ustanovení vychádzajúcich z rozhodnutia 768/2008/ES v kombinácii s cieleným posilnením týchto ustanovení, ktorého cieľom je zabezpečiť právnu jasnosť a ešte viac posilniť nezávislosť, právomoci a monitorovanie notifikovaných orgánov.

V článku 57 sa stanovuje, že ak členské štáty príjmu stimuly na oceňovanie výrobkov, tieto stimuly by mali byť spravidla zamerané na dve najpočetnejšie výkonnostné triedy alebo triedy, ktoré nesú environmentálnu značku EÚ. Ak sa nestanoví žiadna výkonnostná trieda alebo sa výkonnostná trieda zakladá na viacerých parametroch výrobkov, Komisia v delegovanom akte bližšie uvedie, ako musia stimuly členských štátov fungovať.

Článok 58 sa zaoberá zeleným verejným obstarávaním a konkrétnejšie možnosťou, aby sa v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia stanovovali požiadavky uplatniteľné na verejné zákazky (napr. technické špecifikácie, výberové kritériá, kritériá na vyhodnotenie ponúk atď.) na základe parametrov výrobkov uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu.

Kapitola XI sa týka dohľadu nad trhom. Vo všeobecnosti nadväzuje na povinnosti, ktoré existujú na základe nariadenia (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom, a zároveň sa v nej stanovujú konkrétnejšie povinnosti, ak je to relevantné pre toto nariadenie.

V článku 59 sa od členských štátov vyžaduje vypracovanie akčného plánu pre činnosti dohľadu nad trhom, ktoré musia zahŕňať „priority dohľadu nad trhom“, ktoré sa majú identifikovať na základe viacerých kritérií stanovených v tomto článku, a povahu a počet plánovaných kontrol.

Článkom 60 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty, v ktorých sa bude stanovovať minimálny počet kontrol, ktoré sa majú uskutočniť na konkrétnych výrobkoch.

V článku 61 sa odkazuje na informačný a komunikačný systém podľa nariadenia o dohľade nad trhom (ICSMS) a vyžaduje sa od členských štátov, aby zaznamenávali informácie o pokutách uložených podľa tohto nariadenia. Na základe toho je Komisia povinná prijať správu obsahujúcu orientačné referenčné hodnoty pre frekvenciu kontrol a povahu a závažnosť uložených pokút.

V článku 62 sa odkazuje na skupinu administratívnej spolupráce (ďalej len „ADCO“) zriadenú na základe nariadenia o dohľade nad trhom a stanovuje sa jej úloha v kontexte tohto nariadenia. Táto úloha zahŕňa identifikáciu spoločných priorít akčných plánov členských štátov alebo priorít v rámci podpory Únie (ako sú spoločné projekty dohľadu nad trhom a testovania, spoločné investície do kapacít na dohľad nad trhom vrátane vybavenia a nástrojov IT, spoločné podujatia odbornej prípravy a usmernenia).

Kapitola XII sa týka ochranných postupov a vychádza zo štandardných ustanovení. V článku 61 sa stanovuje postup, podľa ktorého má postupovať vnútroštátny orgán dohľadu nad trhom, ak sa domnieva, že určitý výrobok predstavuje riziko. V takom prípade vnútroštátny orgán dohľadu nad trhom musí začať postup informovania ostatných orgánov dohľadu nad trhom o prijatých opatreniach (zákaz alebo obmedzenie sprístupňovania výrobku, stiahnutie z trhu alebo stiahnutie od používateľa).

V článku 64 sa stanovuje ochranný postup Únie, ktorý sa má použiť, ak členský štát alebo Komisia nesúhlasia s opatrením prijatým na vnútroštátnej úrovni v rámci ochranného postupu stanoveného v článku 63. Komisia po konzultácii prijme vykonávací akt, v ktorom sa rozhodne, či je opatrenie odôvodnené. Po jeho prijatí musia všetky členské štáty zabezpečiť stiahnutie nevyhovujúceho výrobku zo svojho trhu.

Článok 65 sa zaoberá osobitným prípadom, v ktorom prípad nezhody súvisí s formálnou povinnosťou (umiestňovanie označenia CE, EÚ vyhlásenie o zhode atď.).

Kapitola XIII je štandardnou kapitolou s článkami o delegovaných aktoch (článok 66) a o vykonávacích aktoch (článok 67).

Kapitola XIV je štandardnou kapitolou o záverečných ustanoveniach s článkom o pokutách (článok 68), o vykonaní hodnotenia nariadenia osem rokov po prijatí (článok 69) a o zrušení a prechodných ustanoveniach (článok 70). Pozoruhodná je skutočnosť, že vykonávacie opatrenia prijaté na základe smernice o ekodizajne by mali zostať platné až do ich odvolania prostredníctvom delegovaného aktu prijatého podľa tohto nariadenia.

V prílohe I sa stanovujú parametre výrobkov, ktoré sa majú použiť na stanovenie výkonnostných požiadaviek a požiadaviek na informácie pre výrobky podľa tohto nariadenia.

Príloha II obsahuje postup pre stanovenie týchto výkonnostných požiadaviek.

V prílohe III sa uvádzajú informácie, ktoré môže obsahovať pas výrobku, a špecifikujú sa informácie, ktoré má obsahovať.

V prílohe IV sa reprodukuje štandardný modul posudzovania zhody v zmysle článku 35 (z rozhodnutia 768/2008/ES).

V prílohe V sa reprodukuje štandardné EÚ vyhlásenie o zhode.

V prílohe VI sa uvádzajú podrobnejšie informácie o obsahu delegovaných aktov, v ktorých sa stanovujú požiadavky na ekodizajn, ktoré sa majú prijať podľa tohto nariadenia.

V prílohe VII sa stanovujú všeobecné kritériá platné pre samoregulačné opatrenia (článok 18).

Príloha VIII je štandardnou prílohou zahŕňajúcou tabuľku zhody so smernicou o ekodizajne.

2022/0095 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov a zrušuje smernica 2009/125/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 24 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Európska zelená dohoda 25 je európska stratégia udržateľného rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, konkurencieschopným, klimaticky neutrálnym a obehovým hospodárstvom. Stanovuje sa v nej ambiciózny cieľ zabezpečiť, aby sa Únia do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Uznávajú sa v nej výhody investovania do konkurencieschopnej udržateľnosti Únie tým, že budeme budovať spravodlivejšiu, zelenšiu a digitalizovanejšiu Európu. V tejto ekologickej transformácii zohrávajú kľúčovú úlohu výrobky. V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje potreba bezodkladne prejsť na model obehového hospodárstva a významný pokrok, ktorý treba ešte dosiahnuť, pričom sa poukazuje na skutočnosť, že súčasné výrobné procesy a modely spotreby sú príliš lineárne a závislé od kapacity premeny nových vyťažených materiálov, uvedených na trh a spracovaných na tovar a zlikvidovaných v podobe odpadu alebo emisií. Takisto sa v nej identifikuje energetická efektívnosť ako priorita pre dekarbonizáciu odvetvia energetiky a pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy v rokoch 2030 a 2050.

(2)V záujme urýchlenia prechodu na model obehového hospodárstva Komisia vo svojom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu 26 vypracovala program zameraný na budúcnosť s cieľom prispôsobiť regulačný rámec udržateľnej budúcnosti. Ako sa uvádza v tomto pláne, v súčasnosti neexistuje žiadny komplexný súbor požiadaviek s cieľom zabezpečiť, aby všetky výrobky uvedené na trh EÚ boli čoraz udržateľnejšími a obstáli pri plnení kritéria obehovosti. Konkrétne dizajn výrobku dostatočne nepodporuje udržateľnosť počas celého životného cyklu. V dôsledku toho dochádza k častej výmene výrobkov, čo so sebou prináša významnú spotrebu energie a zdrojov na výrobu a distribúciu nových výrobkov a zbavenie sa starých. Ešte stále je pre hospodárske subjekty a občanov príliš ťažké rozhodovať sa udržateľne v súvislosti s výrobkami vzhľadom na to, že chýbajú príslušné informácie a cenovo dostupné možnosti, ktoré by im to umožňovali. To vedie k zmeškaným príležitostiam, pokiaľ ide o udržateľnosť a operácie na zachovanie hodnoty, obmedzenému dopytu po druhotných surovinách a prekážkam v osvojovaní si obehových obchodných modelov.

(3)V Európskej priemyselnej stratégii 27 sa stanovuje hlavná ambícia Únie podporovať dvojakú transformáciu na klimatickú neutralitu a vedúce postavenie v digitálnej oblasti. Rovnako ako v Európskej zelenej dohode sa v nej poukazuje na vedúcu úlohu, ktorú v nej musí zohrávať európsky priemysel tým, že zníži svoju uhlíkovú a materiálnu stopu a urobí z obehovosti súčasť celého hospodárstva, a zdôrazňuje sa potreba zanechať tradičné modely a zásadne zmeniť spôsob, akým veci projektujeme, vyrábame, využívame a zbavujeme sa ich. V aktualizácii priemyselnej stratégie z roku 2021 28 sa posilňujú hlavné posolstvá stratégie z roku 2020 a zameriava sa na poznatky získané z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 vrátane potreby podporovať odolnosť.

(4)Keďže chýbajú právne predpisy na úrovni Únie, vznikli už rôzne vnútroštátne prístupy k zlepšovaniu environmentálnej udržateľnosti výrobkov, ktoré siahajú od požiadaviek na informácie o trvaní kompatibility softvéru elektronických zariadení po povinnosti predkladania správ o manipulácii s nepredaným tovarom dlhodobej spotreby. Svedčí to o tom, že ďalšie úsilie o dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje toto nariadenie, na vnútroštátnej úrovni pravdepodobne povedie k väčšej fragmentácii vnútorného trhu. Aby sa zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu a zároveň vysoká úroveň ochrany životného prostredia, je preto nevyhnutný regulačný rámec na postupné zavádzanie požiadaviek na ekodizajn výrobkov. Týmto nariadením sa takýto rámec zabezpečí tak, že prístup založený na ekodizajne prvotne stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES 29 bude uplatniteľný na čo najširšie spektrum výrobkov.

(5)Zámerom tohto nariadenia je prispieť k tomu, aby boli výrobky vhodné pre klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, k zníženiu odpadu a zaisteniu toho, aby sa výsledky priekopníkov v oblasti udržateľnosti postupne stali štandardom. Nariadenie by malo upravovať stanovovanie nových požiadaviek na ekodizajn s cieľom zlepšiť trvácnosť, opätovnú použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov, zlepšiť možnosti renovovania a údržby, riešiť prítomnosť nebezpečných chemických látok vo výrobkoch, zvýšiť ich energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, znížiť predpokladaný vznik odpadového materiálu z nich a zvýšiť recyklovaný obsah vo výrobkoch a zároveň zabezpečiť ich výkonnosť a bezpečnosť, umožniť repasovanie a vysokokvalitnú recykláciu a znížiť uhlíkovú a environmentálnu stopu.

(6)Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. novembra 2020 s názvom Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov 30 uvítal podporovanie výrobkov dlhodobej spotreby, ktoré sa ľahšie opravujú, opätovne využívajú a recyklujú. Vo svojej správe o novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo prijatej 16. februára 2021 31 Európsky parlament ďalej schválil program, ktorý Komisia predložila v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Predpokladá sa, že prechod na obehové hospodárstvo môže priniesť riešenia v súvislosti so súčasnými environmentálnymi výzvami a s hospodárskou krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Rada vo svojich záveroch o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy prijatých 11. decembra 2020 32 takisto uvítala zámer Komisie predkladať legislatívne návrhy v rámci komplexného a integrovaného politického rámca pre udržateľné výrobky, ktorý podporuje klimatickú neutralitu, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov a netoxické obehové hospodárstvo, chráni verejné zdravie a biodiverzitu a posilňuje postavenie spotrebiteľov a verejných obstarávateľov a chráni ich.

(7)Toto nariadenie by malo prispieť k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky. V súlade s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode, ktorú Únia ratifikovala v roku 2016 33 , sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119, tzv. európskom právnom predpise v oblasti klímy 34 , stanovuje záväzný záväzok Únie znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 % a v právnych predpisoch sa zakotvuje cieľ klimatickej neutrality v rámci celého hospodárstva do roku 2050. Komisia v roku 2021 prijala balík Fit for 55 35 s cieľom prispôsobiť politiku Únie v oblasti klímy a energie dosiahnutiu týchto cieľov. V záujme toho a v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti zakotvenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 36 treba výrazne urýchliť zlepšovanie energetickej efektívnosti na približne 36 % konečnej energetickej spotreby do roku 2030 37 . Požiadavky na výrobky stanovené podľa tohto nariadenia by mali zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa tým, že podstatne znížia energetickú stopu výrobku. Tieto požiadavky na energetickú efektívnosť takisto znížia zraniteľnosť spotrebiteľov, pokiaľ ide o zvyšovanie cien energie. Ako sa uznáva v Parížskej dohode, zlepšovanie udržateľnosti spotreby a výroby bude takisto zohrávať dôležitú úlohu pri riešení zmeny klímy.

(8)Toto nariadenie by malo prispieť aj k dosahovaniu rozšírenejších cieľov Únie v oblasti životného prostredia. Ôsmym environmentálnym akčným plánom 38 sa v právnom rámci zakotvuje cieľ Únie rešpektovať limity našej planéty a identifikujú sa podmienky umožňujúce dosiahnutie prioritných cieľov, ktoré zahŕňajú prechod na netoxické obehové hospodárstvo. V Európskej zelenej dohode sa Únia takisto vyzýva, aby lepšie monitorovala znečisťovanie ovzdušia, vody, pôdy a spotrebných výrobkov, nahlasovala ho, predchádzala mu a naprávala ho. Znamená to, že chemikálie, materiály a výrobky musia byť čo najbezpečnejšie a najudržateľnejšie, a to už v štádiu návrhu a počas svojho životného cyklu, čo vedie k cyklom netoxických materiálov 39 . Okrem toho sa v Európskej zelenej dohode a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo uznáva, že vnútorný trh Únie poskytuje kritickú masu, ktorá umožňuje EÚ ovplyvňovať globálne normy týkajúce sa udržateľnosti výrobkov a dizajnu výrobkov. Toto nariadenie by preto malo zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľových hodnôt stanovených v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ktoré sú súčasťou Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj pre zodpovednú spotrebu a výrobu 40 , a to v Únii aj mimo nej.

(9)Smernicou 2009/125/ES sa zriadil rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov. V kombinácii s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 41 umožnili výrazné zníženie potreby primárnej energie EÚ na výrobky a odhaduje sa, že tieto úspory budú ďalej rásť. Vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice 2009/125/ES takisto zahŕňali požiadavky týkajúce sa aspektov obehovosti, ako sú trvácnosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť. Nástroje, ako sú environmentálna značka EÚ zavedená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 42 alebo kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ 43 , majú väčší rozsah pôsobnosti no menší vplyv vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z dobrovoľného prístupu.

(10)Smernica 2009/125/ES bola vo všeobecnosti úspešná v podpore energetickej efektívnosti a niektorých obehových aspektov energeticky významných výrobkov a jej prístup má potenciál postupne riešiť udržateľnosť všetkých výrobkov. Ak sa majú dosiahnuť záväzky v rámci zelenej dohody, tento prístup by sa mal rozšíriť na ďalšie skupiny výrobkov a systematicky by sa mal zaoberať kľúčovými aspektmi na zvyšovanie environmentálnej udržateľnosti výrobkov so záväznými požiadavkami. Týmto nariadením sa zabezpečí, že na trh Únie sa budú umiestňovať len výrobky spĺňajúce tieto požiadavky, a tak by sa ním mal nielen zlepšiť voľný pohyb takýchto výrobkov predchádzaním vnútroštátnym rozdielom, ale aj znížiť negatívne vplyvy životného cyklu výrobkov, pre ktoré sa tieto požiadavky stanovujú, na životné prostredie.

(11)V záujme vytvorenia účinného a nadčasového regulačného rámca je nevyhnutné umožniť stanovovanie požiadaviek na ekodizajn pre všetok fyzický tovar umiestňovaný na trh alebo do prevádzky vrátane komponentov a medziproduktov. To by malo Komisii umožniť zohľadňovať čo možno najširšiu škálu výrobkov pri určovaní priorít v rámci stanovovania požiadaviek na ekodizajn, a tak maximalizovať ich účinnosť. V prípade potreby by sa v rámci stanovovania požiadaviek na ekodizajn mali robiť osobitné výnimky, napríklad pri výrobkoch s osobitným účelom, ktorý nemožno splniť pri zachovaní súladu s požiadavkami na ekodizajn. Okrem toho by sa mali robiť výnimky na úrovni rámca pre tie výrobky, v prípade ktorých je už jasné, že požiadavky na ekodizajn by neboli vhodné, alebo v prípade ktorých už existujú iné rámce na stanovenie takýchto požiadaviek. To by malo platiť pre potraviny a krmivá v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 178/2002 44 , humánne lieky v zmysle smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady 45 , veterinárne lieky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 46 , živé rastliny, zvieratá a mikroorganizmy, výrobky ľudského pôvodu a výrobky z rastlín a zvierat priamo sa vzťahujúce na ich budúce rozmnožovanie.

(12)V návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) 47 sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov, ako aj požiadavky na systémy v súvislosti s celkovou energetickou hospodárnosťou, správnou inštaláciou a primeraným dimenzovaním, nastavením a reguláciou technických systémov budov, ktoré sú inštalované v nových alebo existujúcich budovách. Je v súlade s cieľmi tohto nariadenia, aby sa týmito minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť mohla za určitých okolností obmedziť inštalácia energeticky významných výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením a jeho delegovanými aktmi, pod podmienkou, že tieto požiadavky nepredstavujú neopodstatnenú prekážku na trhu.

(13)V záujme zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov a zabezpečenia voľného pohybu výrobkov na vnútornom trhu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré budú dopĺňať toto nariadenie stanovovaním požiadaviek na ekodizajn. Tieto požiadavky na ekodizajn by sa mali spravidla uplatňovať na osobitné skupiny výrobkov, ako sú práčky alebo práčky a sušičky. V záujme maximalizácie účinnosti požiadaviek na ekodizajn a účinného zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov by takisto malo byť možné stanoviť jednu alebo viacero horizontálnych požiadaviek na ekodizajn pre širšiu škálu výrobkov, ako sú elektronické zariadenia alebo textílie. Horizontálne požiadavky na ekodizajn by sa mali stanoviť v prípadoch, v ktorých technické podobnosti skupín výrobkov umožňujú zlepšenie ich environmentálnej udržateľnosti na základe tých istých požiadaviek.

(14)Aby Komisia mohla stanovovať požiadavky vhodné pre predmetné skupiny výrobkov, požiadavky na ekodizajn by mali zahŕňať výkonnostné požiadavky a požiadavky na informácie. Tieto požiadavky by sa mali používať na zlepšenie aspektov výrobkov relevantných pre environmentálnu udržateľnosť, ako sú energetická efektívnosť, trvácnosť, opraviteľnosť a uhlíková a environmentálna stopa. Požiadavky na ekodizajn by mali byť transparentné, objektívne, primerané a v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu.

(15)Hneď ako Komisia prijme delegovaný akt, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn určitej skupiny výrobkov, členské štáty by v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu už nemali mať možnosť stanovovať vnútroštátne výkonnostné požiadavky na základe parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú výkonnostné požiadavky stanovené v uvedenom delegovanom akte, ani by už nemali mať možnosť stanovovať vnútroštátne požiadavky na informácie na základe parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na informácie stanovené v tomto delegovanom akte. V záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu by Komisia mala mať právomoc stanoviť, že vo vzťahu ku konkrétnemu parametru výrobku nie sú potrebné žiadne požiadavky na ekodizajn vo forme výkonnostných požiadaviek a/alebo požiadaviek na informácie.

(16)Pri stanovovaní požiadaviek na ekodizajn by Komisia mala zohľadňovať povahu a účel dotknutých výrobkov, ako aj charakteristiky príslušných trhov. Napríklad obranné vybavenie musí byť schopné fungovať v osobitných a niekedy drsných podmienkach, ktoré treba pri stanovovaní požiadaviek na ekodizajn zohľadniť. Určité informácie o obrannom vybavení by sa nemali zverejňovať a mali by sa chrániť. Požiadavky na ekodizajn vojenského alebo citlivého vybavenia by mali zohľadňovať potreby v oblasti bezpečnosti a charakteristiky obranného trhu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES 48 . Rovnako strategický je pre Európu a jej technologickú nezávislosť vesmírny priemysel. Keďže vesmírne technológie fungujú v extrémnych podmienkach, v rámci všetkých požiadaviek na ekodizajn vesmírnych výrobkov by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi aspektmi udržateľnosti a odolnosťou a očakávanou výkonnosťou. Takisto v prípade zdravotníckych pomôcok v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia 2017/745 o zdravotníckych pomôckach 49 a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro v zmysle článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/746 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro 50 by Komisia mala zohľadňovať potrebu predchádzať negatívnemu vplyvu na zdravie a bezpečnosť pacientov a používateľov.

(17)V záujme predchádzania duplikácii úsilia a regulačnému zaťaženiu by sa mal zabezpečiť súlad medzi týmto nariadením a požiadavkami stanovenými v iných právnych predpisoch Únie alebo podľa nich, najmä v právnych predpisoch o výrobkoch, chemických látkach a odpadoch 51 . Avšak udelením právomocí stanovovať požiadavky s rovnakými alebo podobnými účinkami, ako majú požiadavky podľa tohto nariadenia, na základe iných právnych predpisov Únie sa neobmedzuje udelenie právomocí zahrnutých v tomto nariadení, ak sa v tomto nariadení neuvádza inak.

(18)Delegované akty obsahujúce požiadavky na ekodizajn by mali rovnako ako v prípade smernice 2009/125/ES podliehať osobitnému posúdeniu vplyvu a konzultácii so zainteresovanými stranami a mali by sa vypracúvať v súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu, pričom by mali zahŕňať posúdenie medzinárodného rozmeru a vplyvov na tretie krajiny. Komisia by pritom mala náležite zohľadňovať všetky aspekty životného cyklu výrobku a pri posúdení vplyvu vychádzať z najlepšie dostupných dôkazov. Pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn by Komisia mala používať vedecký prístup a takisto zohľadňovať relevantné technické informácie, najmä informácie vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 52 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ 53 , technické kritériá preskúmania prijaté podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 54 a kritériá zeleného verejného obstarávania 55 .

(19)S cieľom zohľadňovať rôznorodosť výrobkov by Komisia mala zvoliť metódy na posúdenie stanovovania požiadaviek na ekodizajn a v prípade potreby ich ďalej rozvíjať podľa povahy výrobku, jeho najrelevantnejších aspektov a jeho vplyvov počas jeho životného cyklu. Komisia by pritom mala zohľadňovať svoje skúsenosti s posudzovaním stanovovania požiadaviek podľa smernice 2009/125/ES a prebiehajúce úsilie o vývoj a zlepšovanie vedeckých hodnotiacich nástrojov, ako je aktualizácia metodiky na ekodizajn energeticky významných výrobkov, metóda environmentálnej stopy výrobku stanovená v odporúčaní Komisie (EÚ) 2021/2279 56 , a to aj pokiaľ ide o dočasné uskladnenie uhlíka, ako aj vývoj noriem medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami vrátane noriem o materiálovej efektívnosti energeticky významných výrobkov. V nadväznosti na tieto nástroje a v prípade potreby na základe špeciálnych štúdii by Komisia mala ďalej posilňovať aspekty obehovosti (ako je trvácnosť, opraviteľnosť vrátane bodového hodnotenia opraviteľnosti, identifikácia chemických látok brániacich opätovnému použitiu a recyklácii) v rámci posudzovania výrobkov a vypracúvania požiadaviek na ekodizajn a v prípade potreby by mala vyvíjať nové metódy alebo nástroje. Vypracúvanie povinných kritérií verejného obstarávania a zákazy ničenia nepredaných spotrebných výrobkov si takisto môžu vyžadovať nové prístupy.

(20)Výkonnostné požiadavky by mali súvisieť s vybraným parametrom výrobku relevantným pre cielený aspekt výrobku, pri ktorom sa zistil potenciál na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti. Medzi tieto požiadavky môžu patriť minimálna alebo maximálna úroveň výkonnosti vo vzťahu k parametru výrobku, nekvantitatívne požiadavky, ktorých cieľom je zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k parametru výrobku, alebo požiadavky súvisiace s funkčnými vlastnosťami výrobku s cieľom zabezpečiť, aby vybrané výkonnostné požiadavky nemali negatívny vplyv na schopnosť výrobku plniť funkciu, na ktorú bol navrhnutý a na ktorú sa predáva. Pokiaľ ide o minimálnu alebo maximálnu úroveň, môžu mať napríklad podobu limitu spotreby energie vo fáze používania alebo množstva určitého materiálu, z ktorého sa výrobok skladá, požiadavky na minimálne množstvo recyklovaného obsahu alebo limitu konkrétnej kategórie environmentálneho vplyvu, alebo kumulácie všetkých relevantných environmentálnych vplyvov. Príkladom nekvantitatívnej požiadavky je zákaz konkrétneho technického riešenia, ktoré je nepriaznivé pre opraviteľnosť výrobku. Výkonnostné požiadavky sa budú používať na zabezpečenie odstránenia výrobkov s najhoršími vlastnosťami z trhu, ak je to potrebné na prispievanie k cieľom environmentálnej udržateľnosti tohto nariadenia.

(21)Aby sa zaistila súdržnosť, výkonnostné požiadavky by mali dopĺňať vykonávanie právnych predpisov Únie o odpade. Hoci požiadavky na umiestňovanie obalového materiálu ako konečného výrobku na trh sa stanovujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES 57 , toto nariadenie môže dopĺňať uvedenú smernicu stanovovaním požiadaviek podľa výrobkov so zameraním sa na balenie konkrétnych výrobkov, keď sa umiestňujú na trh. Ak je to vhodné, tieto doplnkové požiadavky by mali prispievať najmä k minimalizácii množstva použitého obalového materiálu, čo zasa prispieva k predchádzaniu vzniku odpadu v Únii.

(22)Uznávaným prvkom udržateľnosti výrobkov je chemická bezpečnosť. Zakladá sa na vlastných rizikách chemických látok ohrozujúcich zdravie alebo životné prostredie v kombinácii so špecifickým alebo všeobecným vystavením a zaoberajú sa ňou právne predpisy o chemických látkach, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 58 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 59 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 60 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 61 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES 62 . Toto nariadenie by nemalo umožniť obmedzenie látok na základe chemickej bezpečnosti, ako sa obmedzujú podľa iných právnych predpisov Únie. Toto nariadenie by takisto nemalo umožniť obmedzenie látok z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou potravín. Právne predpisy Únie o chemických látkach a potravinách však neumožňujú riešenie vplyvov na udržateľnosť, ktoré nesúvisia s chemickou bezpečnosťou alebo bezpečnosťou potravín, prostredníctvom obmedzení určitých látok. Aby sa prekonalo toto obmedzenie, toto nariadenie by za určitých podmienok malo umožňovať obmedzenie látok, ktoré majú negatívny vplyv na udržateľnosť výrobkov, prítomných vo výrobkoch alebo používaných v ich výrobných postupoch, najmä z iných dôvodov, ako je chemická bezpečnosť alebo bezpečnosť potravín. Toto nariadenie by takisto nemalo viesť k duplikácii ani nahradeniu obmedzení látok, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ 63 , ktorej cieľom je ochrana zdravia ľudí a životného prostredia vrátane zhodnocovania a zneškodňovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení environmentálne vhodným spôsobom.

(23)Aby sa zlepšila environmentálna udržateľnosť výrobkov, mali by sa požiadavky na informácie vzťahovať na vybraný parameter výrobku relevantný pre aspekt výrobku ako environmentálna stopa výrobku alebo jeho trvanlivosť. Môžu od výrobcu požadovať, aby sprístupnil informácie o výkonnosti výrobku vo vzťahu k zvolenému parametru výrobku alebo iné informácie, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, ako s výrobkom zaobchádzajú iné strany než výrobca, s cieľom zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k uvedenému parametru. Takéto požiadavky na informácie by sa mali podľa potreby stanoviť buď ako doplnok k výkonnostným požiadavkám týkajúcim sa daného parametra výrobku, alebo namiesto nich. V prípade, že delegovaný akt obsahuje požiadavky na informácie, mal by sa v ňom uviesť spôsob sprístupnenia požadovaných informácií, akým je ich umiestnenie na voľne prístupnom webovom sídle, pase výrobku alebo štítku výrobku. Požiadavky na informácie sú potrebné na to, aby viedli k zmene správania, ktorá je potrebná na zabezpečenie dosiahnutia cieľov tohto nariadenia týkajúcich sa environmentálnej udržateľnosti. Očakáva sa, že tým, že sa požiadavkami na informácie poskytne kupujúcim a verejným orgánom solídny základ na porovnávanie výrobkov na základe ich environmentálnej udržateľnosti, podnieti to spotrebiteľov a verejné orgány k udržateľnejším rozhodnutiam.

(24)Ak delegované akty obsahujú požiadavky na informácie, môžu okrem toho stanoviť výkonnostné triedy vzhľadom na jeden alebo viaceré relevantné parametre výrobku s cieľom uľahčiť porovnanie výrobkov na základe tohto parametra. Výkonnostné triedy by mali umožniť rozlišovať výrobky na základe ich relatívnej udržateľnosti a mohli by ich využívať spotrebitelia aj verejné orgány. Cieľom týchto výkonnostných tried ako takých je, aby trh nasmerovali k udržateľnejším výrobkom.

(25)Informácie o prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch sú kľúčovým prvkom určovania a propagácie výrobkov, ktoré sú udržateľné. Chemické zloženie výrobkov vo veľkej miere určuje ich funkcie a vplyvy, ako aj možnosti ich opätovného použitia alebo zhodnotenia, keď sa stanú odpadom. V oznámení s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti 64 sa vyžaduje minimalizovať obsah látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch a zabezpečiť dostupnosť informácií o chemickom zložení a bezpečnom používaní zavedením požiadaviek na informácie a sledovaním prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu materiálov a výrobkov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 65 a inými existujúcimi právnymi predpismi o chemikáliách, napríklad nariadením (ES) č. 1223/2009, sa už zabezpečuje oznamovanie rizík pre zdravie alebo životné prostredie, ktoré predstavujú určité látky vzbudzujúce obavy samostatne alebo v zmesi. Používatelia látok a zmesí by mali byť informovaní aj o relevantných informáciách týkajúcich sa udržateľnosti, ktoré sa netýkajú prvotne rizík pre zdravie alebo životné prostredie. Okrem toho by používatelia iných výrobkov ako látok alebo zmesí a správcovia zodpovední za nakladanie s odpadom z takýchto výrobkov mali dostávať aj informácie týkajúce sa udržateľnosti vrátane informácií, ktoré sa týkajú najmä rizík pre zdravie alebo životné prostredie spojených s chemickými látkami. Toto nariadenie by preto malo umožniť stanoviť požiadavky týkajúce sa sledovania a oznamovania informácií o udržateľnosti vrátane prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch počas ich životného cyklu, a to aj s cieľom ich dekontaminácie a zhodnotenia, keď sa stanú odpadom. Cieľom takéhoto rámca by malo byť postupné pokrytie všetkých látok vzbudzujúcich obavy vo všetkých výrobkoch uvedených v pracovných plánoch, v ktorých sa stanovujú skupiny výrobkov, ktoré Komisia zamýšľa riešiť.

(26)Požiadavky na informácie stanovené v tomto nariadení by mali zahŕňať požiadavku sprístupniť pas výrobku. Pas výrobku je dôležitým nástrojom na sprístupnenie informácií subjektom v celom hodnotovom reťazci a dostupnosť pasu výrobku by mala výrazne zlepšiť komplexnú vysledovateľnosť výrobku v celom jeho hodnotovom reťazci. Pas výrobku by mal okrem iného pomôcť spotrebiteľom pri informovanom výbere tým, že zlepší ich prístup k informáciám o výrobkoch, ktoré sú pre nich relevantné, umožniť hospodárskym subjektom aj iným subjektom hodnotového reťazca, akými sú opravovne alebo recyklovatelia, prístup k relevantným informáciám a umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom vykonávať ich povinnosti. Na tento účel by pas výrobku nemal nahrádzať, ale mal by dopĺňať nedigitálne formy prenosu informácií, akými sú informácie v príručke k výrobku alebo na štítku. Okrem toho by malo byť možné pas výrobku používať na informácie o iných aspektoch udržateľnosti, ktoré sa vzťahujú na príslušnú skupinu výrobkov podľa iných právnych predpisov Únie.

(27)Aby sa zohľadnila povaha výrobku a jeho trh, mali by sa informácie, ktoré sa majú uvádzať v pase výrobku, pri príprave konkrétnych pravidiel pre jednotlivé výrobky dôkladne individuálne preskúmať. Na optimalizáciu prístupu k výsledným informáciám a zároveň na ochranu práv duševného vlastníctva je potrebné navrhnúť a zaviesť pas výrobku, ktorý umožní diferencovaný prístup k informáciám uvedeným v pase výrobku v závislosti od druhu informácií a typológie zainteresovaných strán. Podobne, aby sa predišlo nákladom pre spoločnosti a verejnosť, ktoré by boli neúmerné rozsiahlejším prínosom, pas výrobku by mal byť prispôsobený položke, šarži alebo modelu výrobku v závislosti napríklad od zložitosti hodnotového reťazca, rozmerov, povahy alebo vplyvov posudzovaných výrobkov.

(28)Na zabezpečenie interoperability by sa mali špecifikovať druhy povolených dátových nosičov. Z toho istého dôvodu by sa mal dátový nosič a jedinečný identifikátor výrobku poskytovať v súlade s medzinárodne uznávanými normami. Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom zmeniť toto nariadenie nahradením alebo pridaním noriem, v súlade s ktorými možno vzhľadom na technický alebo vedecký pokrok dátový nosič a jedinečné identifikátory poskytovať. Tým by sa malo zabezpečiť, aby informácie obsiahnuté v pase výrobku mohli zaznamenávať a prenášať všetky hospodárske subjekty, ako aj zaručiť kompatibilitu jedinečného identifikátora s externými komponentmi, akými sú snímacie zariadenia.

(29)Aby sa zbytočne neodďaľovalo stanovenie iných požiadaviek na ekodizajn, ako sú požiadavky na pas výrobku, alebo aby sa zabezpečilo účinné zavedenie pasov výrobkov, Komisia by mala mať možnosť vyňať skupiny výrobkov z požiadaviek týkajúcich sa pasu výrobku v prípade, že nie sú k dispozícii technické špecifikácie týkajúce sa základných požiadaviek na technický návrh a fungovanie pasu výrobku. Podobne, aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu hospodárskeho subjektu, Komisia by mala mať možnosť oslobodiť skupiny výrobkov od požiadaviek na pas výrobku v prípade, že v iných právnych predpisoch Únie už je zahrnutý systém digitálneho poskytovania informácií o výrobkoch, ktorý umožňuje subjektom v celom hodnotovom reťazci prístup k relevantným informáciám o výrobkoch a uľahčuje overovanie súladu výrobku príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Tieto výnimky by sa mali pravidelne preverovať s prihliadnutím na ďalšiu dostupnosť technických špecifikácií.

(30)Jedinečná identifikácia výrobkov je základným prvkom, ktorý umožňuje vysledovateľnosť v rámci celého dodávateľského reťazca. Preto by mal byť pas výrobku prepojený s jedinečným identifikátorom výrobku. Okrem toho by pas mal v prípade potreby umožniť vysledovanie subjektov a výrobných zariadení súvisiacich s týmto výrobkom. Aby sa zabezpečila interoperabilita, mali by sa v súlade s medzinárodne uznávanými normami poskytovať jedinečné identifikátory subjektu a jedinečné identifikátory zariadenia umožňujúce vysledovateľnosť. Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom zmeniť toto nariadenie nahradením alebo doplnením noriem, v súlade s ktorými možno vzhľadom na technický alebo vedecký pokrok jedinečné identifikátory subjektu a jedinečné identifikátory zariadení poskytovať.

(31)Digitalizované informácie o výrobku a jeho životnom cykle alebo prípadne jeho pas by mali byť ľahko dostupné nasnímaním dátového nosiča, akým je vodoznak alebo kód QR. Ak je to možné, dátový nosič by sa mal nachádzať na samotnom výrobku, aby sa zabezpečilo, že informácie zostanú prístupné počas jeho životného cyklu. Výnimky sú však možné v závislosti od povahy, rozmerov alebo používania príslušných výrobkov.

(32)Aby sa zabezpečilo, že pas výrobku bude flexibilný a praktický a že bude vychádzať z potrieb trhu a vyvíjať sa v súlade s obchodnými modelmi, trhmi a inováciami, mal by sa opierať o decentralizovaný dátový systém, ktorý by vytvárali a udržiavali hospodárske subjekty. Na účely presadzovania a monitorovania však môže byť potrebné, aby príslušné vnútroštátne orgány a Komisia mali priamy prístup k záznamom o všetkých dátových nosičoch a jedinečných identifikátoroch spojených s výrobkami uvedenými na trh alebo do prevádzky.

(33)Na zabezpečenie účinného zavedenia pasu výrobku by technický návrh, požiadavky na údaje a fungovanie pasu výrobku mali byť v súlade so súborom základných technických požiadaviek. Takéto požiadavky by mali poskytnúť základ pre jednotné zavádzanie pasu výrobku vo všetkých odvetviach. Mali by sa stanoviť technické špecifikácie na zabezpečenie účinného splnenia týchto základných požiadaviek, a to buď v podobe harmonizovanej normy uvedenej v úradnom vestníku, alebo, ako náhradná možnosť, v podobe spoločnej špecifikácie prijatej Komisiou. Technickým návrhom by sa malo zabezpečiť, aby pas výrobku umožňoval prístup k údajom bezpečným spôsobom, pričom by sa dodržiavali pravidlá ochrany súkromia. Digitálny pas výrobku sa pripraví v rámci otvoreného dialógu s medzinárodnými partnermi tak, aby sa zohľadnili ich názory pri vypracúvaní technických špecifikácií a aby sa zabezpečilo, že technické špecifikácie pomôžu odstrániť obchodné prekážky pre ekologickejšie výrobky a znížiť náklady na udržateľné investície, marketing a dodržiavanie predpisov. Technické špecifikácie a požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti v celom hodnotovom reťazci by sa mali na účely ich účinného vykonávania v čo najväčšej možnej miere vypracovať na základe konsenzuálneho prístupu a zapojenia, akceptácie a účinnej spolupráce rôznych skupín subjektov vrátane orgánov pre normalizáciu, priemyselných združení, spotrebiteľských organizácií, odborníkov, mimovládnych organizácií a medzinárodných partnerov vrátane rozvojových ekonomík.

(34)Na zlepšenie presadzovania požiadaviek na ekodizajn je potrebné, aby vnútroštátne orgány a Komisia mali priamy prístup k záznamom o všetkých dátových nosičoch a jedinečných identifikátoroch spojených s výrobkami uvedenými na trh alebo do prevádzky. Na tento účel by Komisia mala zriadiť a viesť register pasov výrobkov na uchovávanie takýchto údajov. Ak je to potrebné na ďalšie uľahčenie presadzovania, Komisia by mala podľa potreby špecifikovať ďalšie informácie uvedené v pase výrobku, ktoré je potrebné uchovávať v registri.

(35)Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by malo byť v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na ochranu osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 66 . Spracúvanie osobných údajov Komisiou by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 67 .

(36)Na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia je nevyhnutné účinné presadzovanie pravidiel v súvislosti s výrobkami uvedenými na trh Únie, či už domácimi alebo dovezenými. Preto ak Komisia zriadila register, colné orgány by mali k nemu mať priamy prístup prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo zriadeného nariadením (EÚ) …/…. Colné orgány by mali zabezpečiť, aby sa odkaz na pas výrobku sprístupnil v colnom vyhlásení a aby tento odkaz zodpovedal jedinečnému identifikátoru výrobku, ktorý je uložený v registri. To by umožnilo colným orgánom overiť, či pre dovážané výrobky existuje pas výrobku.

(37)Ak sa okrem dátových nosičov a jedinečných identifikátorov v registri uchovávajú určité informácie, ktoré sú uvedené v pase výrobku, Komisia by mala mať možnosť v prípade potreby stanoviť, aby colné orgány overili, či sa tieto informácie zhodujú s colným vyhlásením, a to s cieľom zlepšiť súlad výrobkov s požiadavkami na ekodizajn a s prihliadnutím na potrebu vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži colných orgánov.

(38)Informácie uvedené v pase výrobku umožnia colným orgánom zlepšiť a uľahčiť riadenie rizík a lepšie zamerať kontroly na hraniciach. Colné orgány by preto mali mať možnosť získavať a používať informácie uvedené v pase výrobku a súvisiacom registri na vykonávanie svojich úloh v súlade s právnymi predpismi Únie vrátane riadenia rizika v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 68 .

(39)Štítky by v prípade, že to vyžadujú delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia, mali v snahe podnietiť spotrebiteľov k udržateľnejším rozhodnutiam poskytovať informácie umožňujúce účinné porovnávanie výrobkov, napríklad uvedením výkonnostnej triedy. Výslovne pre spotrebiteľov môžu fyzické štítky slúžiť ako ďalší zdroj informácií na mieste predaja. Môžu spotrebiteľom poskytnúť rýchlu vizuálnu oporu na rozlíšenie medzi výrobkami na základe ich výkonnosti vo vzťahu ku konkrétnemu parametru výrobku alebo súboru parametrov výrobku. V prípade potreby by mali umožniť aj prístup k ďalším informáciám prostredníctvom osobitných odkazov, akými sú adresy webových sídel, dynamické kódy QR, odkazy na online štítky alebo akékoľvek vhodné prostriedky orientované na spotrebiteľa. Komisia by mala v príslušnom delegovanom akte stanoviť najúčinnejší spôsob označovania takýmito štítkami, a to aj v prípade online predaja na diaľku, pričom by mala zohľadniť dôsledky pre zákazníkov a hospodárske subjekty a vlastnosti dotknutých výrobkov. Komisia môže takisto požadovať, aby bol štítok vytlačený na obale výrobku.

(40)Nariadenie (EÚ) 2017/1369, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie, sa uplatňuje na energeticky významné výrobky súbežne s týmto nariadením. To znamená, že energetické štítky sú prvotným nástrojom poskytujúcim spotrebiteľom primerané informácie o energeticky významných výrobkoch a že výkonnostné triedy stanovené podľa tohto nariadenia by sa mali v prípade potreby uvádzať na štítku ako doplňujúce informácie, ako sa stanovuje v článku 16 nariadenia (EÚ) 2017/1369. V prípadoch, keď príslušné informácie o výkonnosti výrobku vo vzťahu k parametru výrobku nemožno uviesť ako doplňujúce informácie na energetickom štítku vytvorenom pre energeticky významný výrobok podľa nariadenia (EÚ) 2017/1369, Komisia by mala posúdiť, či sa má vytvoriť štítok v súlade s týmto nariadením, pričom sa zohľadní potreba informovať spotrebiteľov o najdôležitejších parametroch výrobku a nevýhodách z hľadiska rizika zámeny pre verejnosť a nadmerného administratívneho zaťaženia pre hospodárske subjekty.

(41)Spotrebitelia by mali byť chránení pred zavádzajúcimi informáciami, ktoré by mohli brániť v tom, aby si vyberali udržateľnejšie výrobky. Z týchto dôvodov by sa malo zakázať uvádzať na trh výrobky označené štítkom, ktorý napodobňuje štítky stanovené v tomto nariadení.

(42)V snahe dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody čo najefektívnejšie a zamerať sa najprv na výrobky s najväčším vplyvom by Komisia mala stanoviť priority výrobkov, ktoré sa majú regulovať podľa tohto nariadenia, a požiadavky, ktoré sa na ne budú vzťahovať. Na základe postupu, ktorý sa uplatňuje pri stanovovaní priorít podľa smernice 2009/125/ES, by Komisia mala prijať pracovný plán, ktorý by sa vzťahoval aspoň na tri roky a v ktorom sa stanoví zoznam skupín výrobkov, pre ktoré plánuje prijať delegované akty, ako aj aspekty výrobkov, v prípade ktorých plánuje prijať delegované akty horizontálneho uplatňovania. Komisia by mala pri stanovovaní priorít vychádzať zo súboru kritérií, ktoré sa týkajú najmä potenciálneho prínosu delegovaných aktov k cieľom Únie v oblasti klímy, životného prostredia a energetiky, ako aj ich potenciálu na zlepšenie aspektov výrobkov vybraných bez neúmerných nákladov pre verejnosť a hospodárske subjekty. Vzhľadom na ich význam pre splnenie energetických cieľov Únie by pracovné plány mali zahŕňať primeraný podiel opatrení týkajúcich sa energeticky významných výrobkov. Konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami by sa mali uskutočniť aj prostredníctvom fóra pre ekodizajn. Vzhľadom na komplementárnosť tohto nariadenia s nariadením (EÚ) 2017/1369 v prípade energeticky významných výrobkov by sa mali zosúladiť harmonogramy pracovného plánu podľa tohto nariadenia a harmonogram stanovený podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2017/1369.

(43)Pri riešení problematiky stavebných výrobkov by sa v tomto nariadení mali stanoviť požiadavky na konečné výrobky len vtedy, ak je nepravdepodobné, že by sa povinnosťami vyplývajúcimi z [revidovaného nariadenia o stavebných výrobkoch] a jeho vykonávaním dostatočne dosiahli ciele environmentálnej udržateľnosti sledované týmto nariadením. Okrem toho by Komisia pri formulovaní pracovných plánov mala zohľadniť, že v nadväznosti na súčasnú prax budú [v revidovanom nariadení o stavebných výrobkoch] vo vzťahu k energeticky významným výrobkom, ktoré sú takisto stavebnými výrobkami, prevládať požiadavky na udržateľnosť stanovené podľa tohto nariadenia. Malo by to tak byť napríklad v prípade kotlov, tepelných čerpadiel, zariadení na ohrev vody a vykurovanie priestoru, ventilátorov, systémov chladenia a ventilácie a fotovoltických výrobkov (s výnimkou fotovoltických panelov integrovaných v budovách). V prípade týchto výrobkov môže [revidované nariadenie o stavebných výrobkoch] v prípade potreby zasiahnuť doplnkovým spôsobom, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné aspekty, pričom sa zohľadnia aj iné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov, akými sú plynové spotrebiče, nízke napätie a strojové zariadenia.

(44)V snahe podporiť samoreguláciu ako platnú alternatívu k regulačným prístupom by toto nariadenie malo v nadväznosti na smernicu 2009/125/ES zahŕňať možnosť, aby výrobné odvetvie predložilo samoregulačné opatrenia. Komisia by mala posúdiť samoregulačné opatrenia navrhnuté výrobným odvetvím spolu s informáciami a dôkazmi predloženými signatármi, a to aj vzhľadom na záväzky Únie v oblasti medzinárodného obchodu a potrebu zabezpečiť súlad s právom Únie. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na prijatie a aktualizáciu aktu, v ktorom by sa uviedli samoregulačné opatrenia považované za platné alternatívy delegovaného aktu, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn. Je takisto potrebné, napríklad vzhľadom na vývoj na relevantnom trhu alebo na technologický vývoj v rámci dotknutej skupiny výrobkov, aby Komisia mohla požiadať o revidovanú verziu samoregulačného opatrenia vždy, keď to bude považovať za potrebné. Po zaradení samoregulačného opatrenia do vykonávacieho aktu existuje na strane hospodárskych subjektov oprávnené očakávanie, že Komisia neprijme delegovaný akt, ktorým sa stanovia požiadavky na ekodizajn pre uvedenú konkrétnu skupinu výrobkov. Nie je však vylúčené, že Komisia prijme horizontálne požiadavky na ekodizajn, ktoré by sa vzťahovali aj na výrobky, na ktoré sa vzťahuje uznané samoregulačné opatrenie, pokiaľ ide o aspekty výrobkov, na ktoré sa uvedené samoregulačné opatrenie nevzťahuje. Ak sa Komisia domnieva, že samoregulačné opatrenie už nespĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení, mala by uvedenú samoreguláciu odstrániť z vykonávacieho aktu, v ktorom sa uvádzajú uznané samoregulačné opatrenia. V dôsledku toho potom možno v súlade s týmto nariadením stanoviť požiadavky na ekodizajn pre skupiny výrobkov, na ktoré sa predtým vzťahovalo samoregulačné opatrenie.

(45)Mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP) by mohli výrazne profitovať zo zvýšenia dopytu po udržateľných výrobkoch, ale mohli by im takisto vzniknúť náklady a ťažkosti vyplývajúce z niektorých požiadaviek. Členské štáty a Komisia by mali vo svojich príslušných oblastiach zodpovednosti poskytovať primerané informácie, zabezpečovať cielenú a špecializovanú odbornú prípravu a poskytovať osobitnú pomoc a podporu vrátane finančnej podpory MSP pôsobiacim v oblasti výroby výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn. Tieto opatrenia by sa mali napríklad vzťahovať na výpočet environmentálnej stopy výrobku a technické vykonávanie pasu výrobku. Členské štáty by mali prijať opatrenia v súvislosti s uplatniteľnými pravidlami štátnej pomoci.

(46)Ničenie nepredaných spotrebných výrobkov, akými sú textil a obuv, hospodárskymi subjektmi sa stáva rozšíreným environmentálnym problémom v celej Únii, najmä v dôsledku rýchleho rastu online predaja. Predstavuje stratu cenných hospodárskych zdrojov, keďže tovar sa vyrába, prepravuje a následne ničí bez toho, aby sa na určený účel použil. V záujme ochrany životného prostredia je preto potrebné, aby sa týmto nariadením vytvoril rámec na zamedzenie ničenia nepredaných výrobkov primárne určených pre spotrebiteľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 69 vrátane výrobkov, ktoré spotrebiteľ vrátil vzhľadom na svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/83/EÚ 70 . Tým sa zníži vplyv týchto výrobkov na životné prostredie znížením tvorby odpadu a odrádzaním od nadprodukcie výrobkov. Okrem toho, vzhľadom na to, že niekoľko členských štátov zaviedlo vnútroštátne právne predpisy o ničení nepredaných spotrebných výrobkov, čím sa narušil trh, sú potrebné harmonizované pravidlá o ničení nepredaných spotrebných výrobkov, aby sa zabezpečilo, že distribútori, maloobchodníci a iné hospodárske subjekty budú podliehať rovnakým pravidlám a stimulom vo všetkých členských štátoch.

(47)V záujme odrádzania od ničenia nepredaných spotrebných výrobkov a ďalšieho získavania údajov o prípadoch tejto praxe by sa týmto nariadením mala zaviesť povinnosť transparentnosti pre hospodárske subjekty, ktoré vlastnia spotrebné výrobky v Únii, na základe ktorej by boli povinné zverejňovať informácie o počte nepredaných spotrebných výrobkov vyradených za rok. Hospodársky subjekt by mal uviesť druh alebo kategóriu výrobku, dôvody ich vyradenia a dodania na účely následného spracovania odpadu. Hoci by hospodárske subjekty mali mať možnosť slobodne určiť, ako tieto informácie sprístupňovať spôsobom, ktorý by bol primeraný ich podnikateľskému prostrediu, prípadné zaradenie požadovaných informácií do verejne dostupného nefinančného výkazu vypracovaného v súlade s článkom 19a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ 71 by sa malo považovať za najlepší postup.

(48)Aby sa zabránilo ničeniu nepredaných spotrebných výrobkov v prípade, že ničenie takýchto výrobkov prevláda, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o zákaz ničenia takýchto výrobkov. Vzhľadom na široký okruh výrobkov, ktoré možno potenciálne ničiť bez toho, aby sa niekedy predávali či používali, treba v tomto nariadení takúto právomoc udeliť. Zákaz stanovený v delegovaných aktoch by sa však mal uplatňovať na konkrétne skupiny výrobkov, ktoré sa určia na základe posúdenia Komisie, do akej miery dochádza k ničeniu takýchto výrobkov v praxi, pričom sa v prípade potreby zohľadnia informácie, ktoré sprístupnili hospodárske subjekty. Aby sa zabezpečila primeranosť tejto povinnosti, Komisia by mala zvážiť osobitné výnimky, na základe ktorých môže byť naďalej povolené ničiť nepredané spotrebné výrobky, napríklad s ohľadom na obavy o zdravie a bezpečnosť. V záujme monitorovania účinnosti tohto zákazu a odrádzania od obchádzania opatrení by sa od hospodárskych subjektov malo vyžadovať, aby zverejňovali počet zničených nepredaných spotrebných výrobkov a dôvody ich zničenia podľa uplatniteľných výnimiek. A napokon, aby sa predišlo akémukoľvek neprimeranému administratívnemu zaťaženiu MSP, mali by byť oslobodené od povinnosti zverejňovať svoje nepredané vyradené výrobky a od zákazu vyraďovať osobitné skupiny výrobkov stanovené v delegovaných aktoch. Ak však existujú primerané dôkazy o tom, že MSP možno použiť na obchádzanie týchto povinností, Komisia by mala mať možnosť v uvedených delegovaných aktoch v prípade niektorých skupín výrobkov požadovať, aby sa tieto povinnosti vzťahovali aj na mikropodniky, malé alebo stredné podniky.

(49)Hospodárske subjekty by mali byť zodpovedné za súlad výrobkov s požiadavkami na ekodizajn podľa tohto nariadenia v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa zabezpečil voľný pohyb týchto výrobkov na vnútornom trhu a zlepšila ich udržateľnosť. Hospodárske subjekty, ktoré zasahujú do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby zabezpečili, že na trhu sprístupnia len výrobky, ktoré sú v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa uvedeného nariadenia.

(50)Na vykonanie postupu posudzovania zhody má najlepšie predpoklady výrobca disponujúci podrobnými poznatkami o procese navrhovania a výroby. Posudzovanie zhody by preto malo ostať výlučne povinnosťou výrobcu.

(51)V záujme ochrany fungovania vnútorného trhu treba zabezpečiť, aby výrobky z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, boli v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa neho, či už ide o dovážané výrobky, komponenty alebo medziprodukty. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby výrobcovia v súvislosti s týmito výrobkami vykonali náležité postupy posudzovania zhody. Malo by sa preto zaviesť ustanovenie, v ktorom sa dovozcom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby výrobky, ktoré uvádzajú na trh, spĺňali uvedené požiadavky a aby bolo označenie CE a súvisiaca dokumentácia vypracovaná výrobcami k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom na účely vykonania kontroly. Malo by sa preto zaviesť ustanovenie, v ktorom sa dovozcom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby pre tieto výrobky bol k dispozícii pas výrobku.

(52)Pri uvádzaní výrobku na trh by mal každý dovozca uviesť na výrobku svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a poštovú adresu a prípadne elektronické prostriedky komunikácie, ktorými ho možno kontaktovať. Výnimky by sa mali povoliť v prípadoch, v ktorých uvedenému označeniu bráni veľkosť výrobku. Patria sem prípady, keď by dovozca musel otvoriť obal, aby mohol svoje meno a adresu umiestniť na výrobok, alebo keď na výrobok nemožno uviesť tieto informácie vzhľadom na jeho príliš malú veľkosť.

(53)Keď distribútor sprístupňuje výrobok na trhu po jeho uvedení na trh výrobcom alebo dovozcom, mal by pristupovať k uplatniteľným požiadavkám na ekodizajn s náležitou starostlivosťou. Distribútor by mal takisto zabezpečiť, aby jeho zaobchádzanie s výrobkom nemalo nepriaznivý vplyv na jeho súlad s požiadavkami tohto nariadenia alebo delegovaných aktov prijatých podľa neho.

(54)Vzhľadom na to, že distribútori a dovozcovia majú k trhovisku blízko a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní súladu výrobkov, mali by sa zúčastňovať na úlohách spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány, a mali by byť pripravení aktívne sa zapájať a uvedeným orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa dotknutého výrobku.

(55)Keďže predávajúci ponúka na predaj, prenájom alebo na predaj na splátky alebo predvádza výrobky zákazníkom alebo osobám, ktoré vykonávajú montáž, treba, aby predávajúci zabezpečil, aby jeho zákazníci mali skutočný prístup k informáciám požadovaným podľa tohto nariadenia, a to aj v prípade predaja na diaľku. Podľa tohto nariadenia by mali predávajúci byť predovšetkým povinní zabezpečiť, aby bol pas výrobku prístupný ich zákazníkom a štítky boli viditeľne zobrazené, a to v súlade s príslušnými požiadavkami. Predávajúci by mal splniť túto povinnosť vždy, keď sa výrobok ponúka na prenájom.

(56)V záujme uľahčenia výberu udržateľnejších výrobkov by sa mali v prípade potreby štítky zobrazovať jasne viditeľným spôsobom a v identifikovateľnej podobe. Mali by byť identifikovateľné ako štítky, ktoré patria k danému výrobku bez toho, aby si zákazník musel prečítať značku a číslo modelu na štítku. Štítky by mali upútať pozornosť zákazníka pri prehliadaní vystavených výrobkov. V snahe zabezpečiť, aby bol štítok prístupný zákazníkom pri uvažovaní o nákupe, mal by predávajúci aj zodpovedný hospodársky subjekt štítok zobraziť vždy, keď výrobok propagujú, a to aj v prípade predaja na diaľku vrátane online predaja.

(57)Každý dovozca alebo distribútor, ktorý buď uvádza na trh výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa tohto nariadenia, pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo uvedený výrobok upravuje tak, že by to mohlo mať vplyv na súlad s týmto nariadením alebo s príslušným delegovaným aktom, by sa mal považovať za výrobcu a prevziať povinnosti výrobcu.

(58)Online trhoviská zohrávajú kľúčovú úlohu v dodávateľskom reťazci, čo hospodárskym subjektom umožňuje osloviť veľký počet zákazníkov. Vzhľadom na dôležitú úlohu online trhovísk pri sprostredkúvaní predaja výrobkov medzi hospodárskymi subjektmi a zákazníkmi by mali online trhoviská prevziať zodpovednosť za riešenie predaja výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky na ekodizajn, a mali by spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES 72 sa stanovuje všeobecný rámec pre elektronický obchod a určité povinnosti pre online platformy. Nariadením […/…] o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES 73 sa upravuje povinnosť a zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb online, pokiaľ ide o nezákonný obsah vrátane výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky na ekodizajn. Vychádzajúc z tohto všeobecného rámca by sa mali zaviesť osobitné požiadavky na účinné riešenie predaja nevyhovujúcich výrobkov online.

(59)Je nevyhnutné, aby online trhoviská úzko spolupracovali s orgánmi dohľadu nad trhom. Povinnosť spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom sa poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti ukladá podľa článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 74 v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie vrátane výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn. V snahe ďalej zlepšiť spoluprácu v boji proti nezákonnému obsahu v súvislosti s nevyhovujúcimi výrobkami by toto nariadenie malo obsahovať konkrétne povinnosti zaviesť túto spoluprácu do praxe, pokiaľ ide o online trhoviská. Orgány dohľadu nad trhom napríklad neustále zlepšujú technologické nástroje, ktoré používajú v rámci dohľadu nad online trhom v snahe identifikovať nevyhovujúce výrobky, ktoré sa predávajú online. Aby boli tieto nástroje funkčné, online trhoviská by mali poskytovať prístup k svojim rozhraniam. Orgány dohľadu nad trhom môžu okrem toho potrebovať aj extrahovať údaje z online trhovísk.

(60)V článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa v prípade, že nie sú k dispozícii iné účinné prostriedky na odstránenie vážneho rizika, udeľuje orgánom dohľadu nad trhom právomoc požadovať odstránenie obsahu, ktorý sa vzťahuje na nevyhovujúce výrobky, z online rozhrania alebo požadovať explicitné zobrazenie varovania koncových používateľov, keď majú prístup k online rozhraniu. Na toto nariadenie sa uplatňujú aj právomoci zverené orgánom dohľadu nad trhom na základe článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020. Avšak v záujme účinného dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia a s cieľom zabrániť tomu, aby sa na trhu Únie nachádzali nevyhovujúce výrobky, by sa táto právomoc mala uplatňovať vo všetkých potrebných a primeraných prípadoch, ako aj na výrobky, ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko. Táto právomoc by sa mala vykonávať v súlade s [článkom 8] [aktu o digitálnych službách].

(61)Zabezpečenie vysledovateľnosti výrobku v celom dodávateľskom reťazci uľahčuje úlohu orgánov dohľadu nad trhom, ktorou je dohľadať hospodárske subjekty, ktoré uviedli na trh nevyhovujúce výrobky alebo ich sprístupnili na trhu. Od hospodárskych subjektov by sa preto malo vyžadovať, aby počas určitého obdobia uchovávali informácie o svojich transakciách.

(62)V snahe urýchliť a uľahčiť overovanie súladu výrobkov uvedených na trh by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením požiadavky, aby v prípade potreby zodpovedné hospodárske subjekty digitálne sprístupňovali konkrétne časti technickej dokumentácie príslušným orgánom aj Komisii. Tým by sa mal príslušným vnútroštátnym orgánom bez požiadania umožniť prístup k týmto informáciám, pričom by mala byť naďalej zaručená ochrana obchodného tajomstva. Možné prostriedky digitálneho sprístupňovania týchto informácií by mali v zásade zahŕňať pas výrobku alebo uvedenie v časti databázy výrobkov týkajúcej sa súladu uvedenej v nariadení (EÚ) 2017/1369 alebo na webovom sídle hospodárskeho subjektu. Takáto povinnosť by nemala zbaviť príslušné vnútroštátne orgány práva na prístup na požiadanie k iným častiam technickej dokumentácie.

(63)V snahe umožniť lepší odhad prieniku relevantných výrobkov na trh, zabezpečiť presnejšie informácie pre štúdie, ktoré sú súčasťou vypracúvania alebo aktualizácie požiadaviek na ekodizajn a pracovných plánov, a pomôcť určiť trhový podiel konkrétnych skupín výrobkov s cieľom urýchliť formovanie alebo preskúmavanie požiadaviek na ekodizajn, by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že sa bude vyžadovať zber primeraných a spoľahlivých údajov o predaji výrobkov, a to umožnením zberu takýchto údajov Komisiou alebo v jej mene priamo od výrobcov alebo maloobchodníkov. Pri prijatí pravidiel monitorovania a podávania správ by Komisia mala zohľadniť potrebu maximalizovať dostupné údaje o prieniku na trh a potrebu minimalizovať administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov.

(64)S cieľom zlepšiť budúce požiadavky na ekodizajn a zvýšiť dôveru koncových používateľov zisťovaním a nápravou odchýlok medzi spotrebou energie počas používania a ďalšími výkonnostnými parametrami meranými za skúšobných podmienok a počas skutočnej prevádzky by Komisia mala mať prístup k údajom o skutočnej spotrebe energie výrobkov počas ich používania a ak je to potrebné na určenie ďalších výkonnostných parametrov. Na tieto účely by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie požiadavkou, aby sa pre jednotlivé výrobky, podobne ako v prípade cestných vozidiel, určila ich spotreba energie počas používania a ostatné relevantné výkonnostné parametre a aby sa tieto údaje sprístupnili koncovému používateľovi. V prípade výrobkov pripojených na internet by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o požiadavku, aby hospodárske subjekty na diaľku zhromažďovali takéto údaje počas používania a poskytovali ich Komisii, pretože je to nevyhnutné na určenie výkonnosti výrobkov a na informovanie verejnosti. V prípade výrobkov, ktorých výkonnosť počas používania značne závisí od klimatických alebo zemepisných podmienok, by sa mali zhromažďovať, anonymizovať a poskytovať aj klimatické alebo zemepisné údaje.

(65)S cieľom zabezpečiť účinné a harmonizované uplatňovanie požiadaviek na ekodizajn podľa tohto nariadenia vrátane požiadaviek týkajúcich sa aspektov, ako je spotreba energie alebo efektívnosť, trvácnosť a spoľahlivosť a obsah recyklovaného materiálu, by sa mal súlad s nimi merať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, v ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy. Delegované akty, ktorými sa stanovujú požiadavky na ekodizajn výrobkov, by mali v zásade zahŕňať špecifikácie pre skúšky, merania alebo výpočty potrebné na zistenie alebo overenie súladu. Okrem toho by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o požiadavku na používanie online nástrojov zohľadňujúcich uplatniteľné požiadavky na výpočet, aby sa zabezpečilo ich harmonizované uplatňovanie.

(66)Na dosiahnutie toho, aby požiadavky na ekodizajn dosiahli zamýšľaný účinok, by malo toto nariadenie obsahovať komplexné a zastrešujúce ustanovenia týkajúce sa všetkých výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na ekodizajn, ktoré by zakazovali obchádzanie takýchto požiadaviek. Preto by mal byť zakázaný akýkoľvek postup, ktorý by viedol k neoprávnenému pozmeneniu výkonnosti výrobku počas skúšky súladu alebo v krátkom čase po uvedení výrobku do prevádzky, čoho dôsledkom by deklarovaná výkonnosť skresľovala skutočnú výkonnosť výrobku počas používania.

(67)Delegované akty stanovujúce požiadavky na ekodizajn výrobkov môžu, ak je to vhodné, odkazovať na používanie noriem na zistenie alebo overenie súladu. V záujme odstránenia prekážok obchodu na vnútornom trhu by preto malo dôjsť k harmonizácii takýchto noriem na úrovni Únie. Po prijatí odkazu na takúto normu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 75 a jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie by sa mali výrobky v súlade s takýmito normami, pre ktoré boli prijaté požiadavky na ekodizajn v zmysle tohto nariadenia, považovať za vyhovujúce týmto požiadavkám, pokiaľ sa na ne vzťahujú príslušné harmonizované normy. Podobne aj metódy skúšok, merania alebo výpočtu, ktoré sú v súlade s harmonizovanými normami, by sa mali považovať za vyhovujúce požiadavkám na skúšanie, meranie a výpočet, ktoré sú vymedzené v príslušných delegovaných aktoch stanovujúcich požiadavky na ekodizajn, pokiaľ sa na ne vzťahujú príslušné harmonizované normy.

(68)V prípade absencie harmonizovaných noriem by sa mali využívať spoločné špecifikácie ako núdzové riešenie na uľahčenie povinnosti výrobcu dosiahnuť súlad s požiadavkami na ekodizajn. Príkladom je situácia, keď je normalizačný proces zablokovaný pre nedostatočný súhlas medzi zainteresovanými stranami alebo keď dochádza k zbytočným prieťahom pri zavádzaní harmonizovanej normy. Takéto prieťahy sa môžu vyskytnúť napríklad, ak sa nedosiahne požadovaná kvalita. Využitie tohto riešenia by malo byť možné aj tam, kde Komisia obmedzila alebo zrušila odkazy na príslušné harmonizované normy v súlade s článkom 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Súlad so spoločnými špecifikáciami by mal takisto viesť k predpokladu zhody.

(69)Aby mohli hospodárske subjekty preukázať a príslušné orgány overiť, že výrobky, ktoré boli sprístupnené na trhu, spĺňajú požiadavky na ekodizajn prijaté v zmysle tohto nariadenia, mala by byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o stanovenie postupov posudzovania zhody, ktoré by boli vhodné a primerané povahe dotknutého výrobku a jeho regulovaných parametrov. S cieľom zabezpečiť súlad s právom Únie by sa mali postupy posudzovania zhody vyberať z modulu vnútornej kontroly výroby zahrnutého do tohto nariadenia a modulov zahrnutých do rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES 76 v škále od najmenej prísnych po tie najprísnejšie. Aby sa aj naďalej zabezpečilo, že príslušný modul bude vhodný a primeraný povahe dotknutého výrobku a jeho regulovaných parametrov, Komisia by mala vybraný modul, ak je to potrebné, danej povahe prispôsobiť.

(70)Výrobcovia by mali vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode, v ktorom uvedú informácie o zhode výrobkov s týmto nariadením. Aj iné právne predpisy Únie môžu od výrobcov vyžadovať, aby vypracovali EÚ vyhlásenie o zhode. S cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám na účely dohľadu nad trhom by sa malo vypracovať jediné EÚ vyhlásenie o zhode vo vzťahu k všetkým aktom Únie. Aby sa znížilo administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov, malo by sa umožniť, že toto jediné EÚ vyhlásenie o zhode bude tvoriť súbor pozostávajúci z príslušných jednotlivých vyhlásení o zhode.

(71)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 77 sa stanovujú pravidlá akreditácie orgánov posudzovania zhody, vytvára sa rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami a pre kontroly výrobkov z tretích krajín a stanovujú sa všeobecné zásady týkajúce sa označenia CE. Uvedené nariadenie by malo byť uplatniteľné na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to s cieľom zabezpečiť, aby výrobky s možnosťou voľného pohybu tovaru v rámci Únie spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, medzi ktoré patrí zdravie ľudí, bezpečnosť a životné prostredie. Ak boli pre výrobok prijaté požiadavky na ekodizajn, označenie CE by malo uvádzať, že daný výrobok je v súlade s týmto nariadením a požiadavkami na ekodizajn prijatými v zmysle tohto nariadenia, pokiaľ sa daného výrobku týkajú. Všeobecné zásady, ktorými sa riadi udeľovanie označenia CE a jeho vzťah k iným označeniam, sú uvedené v nariadení (ES) č. 765/2008. Vzhľadom na to, že v tomto nariadení sa stanovuje určenie požiadaviek na ekodizajn pre širokú škálu výrobkov, mala by byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o stanovenie alternatívnych alebo konkrétnejších pravidiel týkajúcich sa vyhlásenia o zhode alebo označenia zhody v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn, ktorými by sa zaistil súlad s požiadavkami podľa práva Únie platnými pre príslušné výrobky, predišlo zámene s inými označeniami alebo vyhláseniami a minimalizovala administratívna záťaž pre hospodárske subjekty.

(72)Niektoré moduly posudzovania zhody stanovené v rozhodnutí č. 768/2008/ES si vyžadujú zapojenie orgánov posudzovania zhody. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by uvedené orgány mali Komisii notifikovať orgány členských štátov.

(73)S cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň kvality posudzovania zhody je potrebné stanoviť požiadavky, ktoré musia spĺňať notifikujúce orgány zapojené do posudzovania, notifikácie a monitorovania notifikovaných osôb. Predovšetkým by sa mala zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť notifikujúceho orgánu vzhľadom na jeho činnosť. Okrem toho by sa od notifikujúcich orgánov malo vyžadovať, aby chránili dôvernosť informácií, ktoré získajú, no i tak by mali byť schopné vymieňať si informácie o notifikovaných osobách s vnútroštátnymi orgánmi, notifikujúcimi orgánmi iných členských štátov a Komisiou, a tak zabezpečovať konzistentnosť posudzovania zhody. Aby sa účinne stanovila a monitorovala odborná spôsobilosť a nezávislosť žiadajúcich orgánov, notifikujúce orgány by sa mali pri notifikácii zameriavať len na konkrétny žiadajúci právny subjekt a nebrať do úvahy údaje materských ani sesterských spoločností. Z toho istého dôvodu by mali posudzovať žiadajúce orgány na základe všetkých príslušných požiadaviek a úloh posudzovania zhody, pričom by sa mali opierať o harmonizované normy pre požiadavky a úlohy, na ktoré sa tieto normy vzťahujú.

(74)S ohľadom na ich ústrednú úlohu pri zabezpečovaní spoľahlivosti posudzovania zhody v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn je dôležité, aby mali notifikujúce orgány k dispozícii dostatočný počet spôsobilých zamestnancov a dostatočné finančné prostriedky na správne vykonávanie svojich úloh. Ak sa pri vykonávaní tohto nariadenia ukáže, že notifikujúce orgány účinne neoverujú a nemonitorujú notifikované osoby z dôvodu nedostatku kompetentných zamestnancov, mali by sa Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aby stanovila minimálny počet ekvivalentov plného pracovného času, ktoré by mali byť v prípade potreby pre notifikujúce orgány k dispozícii v súvislosti s konkrétnymi úlohami posudzovania zhody.

(75)Je nevyhnutné, aby všetky notifikované osoby vykonávali svoje úlohy na rovnakej úrovni a za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže a autonómie. Mali by sa preto stanoviť požiadavky na orgány posudzovania zhody, ktoré si želajú získať status notifikovanej osoby, aby mohli vykonávať činnosti posudzovania zhody. Tieto požiadavky by sa mali naďalej uplatňovať z dôvodu zachovania odbornej spôsobilosti notifikovanej osoby. Na zabezpečenie svojej autonómie by sa od notifikovanej osoby a jej zamestnancov malo vyžadovať, aby si zachovali nezávislosť od hospodárskych subjektov v hodnotovom reťazci výrobkov, v súvislosti s ktorými je notifikovaný, a od iných spoločností vrátane obchodných združení a materských či dcérskych spoločností.

(76)Ak orgán posudzovania zhody preukáže splnenie kritérií stanovených v harmonizovaných normách, malo by sa predpokladať, že spĺňa zodpovedajúce požiadavky stanovené v tomto nariadení.

(77)Orgány posudzovania zhody často zadávajú časť svojich činností spojených s posudzovaním zhody subdodávateľom alebo dcérskym spoločnostiam. V záujme zabezpečenia, že výrobky uvedené na trh Únie budú vyhovovať požiadavkám na ekodizajn, je nevyhnutné, aby subdodávatelia a dcérske spoločnosti orgánov posudzovania zhody spĺňali pri vykonávaní úloh súvisiacich s posudzovaním zhody v zmysle tohto nariadenia rovnaké požiadavky ako notifikované osoby.

(78)Na to, aby notifikujúce orgány účinne stanovili a monitorovali odbornú spôsobilosť a nezávislosť žiadajúcich orgánov, by tieto orgány mali byť a zostať autonómne. Preto by mal určité činnosti a rozhodovacie postupy, ktoré sa týkajú posudzovania zhody výrobkov, ako aj iné činnosti prislúchajúce danej notifikovanej osobe, vykonávať výlučne samotný jednotlivý notifikovaný orgán.

(79)S cieľom uľahčiť proces stanovovania a monitorovania odbornej spôsobilosti a nezávislosti žiadajúcich orgánov by mali žiadajúce orgány vypracovať a pravidelne aktualizovať kvalifikačnú maticu. Táto matica by mala pomôcť priraďovať zamestnancov a ich kvalifikáciu ku konkrétnym úlohám posudzovania zhody a umožniť tým notifikujúcemu orgánu, aby efektívnejšie posudzoval primeranosť počtu zamestnancov a pretrvávajúcu autonómiu notifikovanej osoby.

(80)Vzhľadom na to, že služby, ktoré ponúkajú notifikované osoby v členskom štáte, by sa mohli týkať výrobkov sprístupňovaných na trhu v celej Únii, je vhodné poskytnúť ostatným členským štátom a Komisii možnosť vzniesť v súvislosti s notifikovanou osobou námietky. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci s cieľom požiadať notifikujúci členský štát o prijatie nápravného opatrenia v prípade, že notifikovaná osoba už požiadavky tohto nariadenia nespĺňa alebo ich prestala spĺňať.

(81)V záujme uľahčenia a urýchlenia postupu posudzovania zhody, ako aj zabezpečenia rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi je nevyhnutné, aby notifikované osoby vykonávali postupy posudzovania zhody konzistentne a nekládli na hospodárske subjekty zbytočnú záťaž.

(82)Pred prijatím konečného rozhodnutia o tom, či v prípade predmetného výrobku možno vydať certifikát zhody, by mal hospodársky subjekt, ktorý má záujem výrobok uviesť na trh, mať možnosť príslušnú dokumentáciu doplniť len jeden raz. Toto obmedzenie je potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že notifikované osoby nebudú môcť pomáhať výrobcom pri zmenách na účely dosiahnutia zhody, pretože by to znamenalo, že poskytovaná služba by pripomínala poradenstvo, a v skutočnosti by to mohlo oslabiť povahu úloh notifikovaných osôb vo verejnom záujme. Ak je to potrebné, notifikované osoby by mali mať možnosť aj obmedziť akékoľvek osvedčenia alebo rozhodnutia o schválení, pozastaviť ich alebo ich odňať.

(83)S cieľom uľahčiť identifikáciu a riešenie prípadov nezhody notifikovaných osôb, výrobcov alebo výrobkov by mali notifikované osoby aktívne postúpiť relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii, notifikujúcim orgánom alebo orgánom dohľadu nad trhom.

(84)Zabezpečenie efektívnej výmeny informácií medzi notifikovanými osobami a orgánmi dohľadu nad trhom, a to aj pokiaľ ide o osoby a orgány z iných členských štátov, je nevyhnutné. Z toho dôvodu je potrebné, aby notifikujúce orgány a notifikované osoby zabezpečili odozvu na žiadosti o informácie od orgánov dohľadu nad trhom.

(85)Komisia by mala umožniť náležitú koordináciu a spoluprácu medzi notifikovanými osobami. S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie požiadaviek na ekodizajn by mali notifikované osoby diskutovať a zladiť prípadné rozdiely. Pri tom by sa ako všeobecným usmernením mali riadiť všetkými dokumentmi, ktoré vypracovala skupina pre administratívnu spoluprácu pozostávajúca zo zástupcov orgánov dohľadu nad trhom podľa článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(86)S cieľom motivovať spotrebiteľov, aby prijímali udržateľné rozhodnutia, najmä ak udržateľnejšie výrobky nie sú až tak cenovo dostupné, by sa mali poskytnúť mechanizmy, ako sú eko-poukážky a environmentálna daň. Keď sa členské štáty rozhodnú využiť stimuly na účely zvýhodnenia najvýkonnejších výrobkov z tých, pre ktoré boli v delegovaných aktoch v zmysle tohto nariadenia stanovené výkonnostné triedy, mali by tak urobiť zacielením týchto stimulov na dve najviac zastúpené výkonnostné triedy, pokiaľ sa v príslušnom delegovanom akte neuvádza inak. Členské štáty by však nemali mať možnosť zakázať uviesť na trh výrobok na základe jeho výkonnostnej triedy. Z toho istého dôvodu by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie o bližšie určenie toho, ktorých parametrov výrobku alebo príslušných úrovní výkonnosti sa stimuly členských štátov týkajú v prípade, že v príslušnom delegovanom akte nie je určená žiadna výkonnostná trieda alebo ak sú výkonnostné triedy stanovené vzhľadom na viac ako jeden parameter výrobku. Zavedenie stimulov členských štátov by sa nijako nemalo dotýkať uplatňovania pravidiel Únie pre štátnu pomoc.

(87)Verejné obstarávanie predstavuje 14 % HDP Únie. S cieľom prispieť k plneniu cieľa, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality, zvýšenie energetickej efektívnosti a efektívnejšie využívanie zdrojov, ako aj prechod na obehové hospodárstvo, ktoré chráni verejné zdravie a biodiverzitu, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktoré by vo vhodných prípadoch vyžadovali od verejných obstarávateľov a obstarávateľov vymedzených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 78 a 2014/25/EÚ 79 , aby zosúladili svoje verejné obstarávanie s konkrétnymi kritériami alebo cieľmi zeleného verejného obstarávania, ktoré sa stanovia v delegovaných aktoch prijatých v zmysle tohto nariadenia. Kritériá alebo ciele stanovené v delegovaných aktoch pre konkrétne skupiny výrobkov by sa mali spĺňať nielen pri priamom obstarávaní daných výrobkov prostredníctvom verejných zákaziek na dodávku tovaru, ale aj prostredníctvom verejných zákaziek na práce alebo služby, v prípade ktorých sa budú tieto výrobky používať na činnosti predstavujúce predmet daných zákaziek. Na rozdiel od dobrovoľného prístupu povinné kritériá alebo ciele zabezpečia, že využitie verejných výdavkov na posilnenie dopytu po výkonnejších výrobkoch sa maximalizuje. Tieto kritériá by mali byť transparentné, objektívne a nediskriminačné.

(88)Účinné presadzovanie požiadaviek na ekodizajn je dôležité na to, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie a aby sa prejavili očakávané výhody tohto nariadenia, ako aj jeho prínos pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy, energie a obehovosti. Preto by sa nariadenie (EÚ) 2019/1020 stanovujúce horizontálny rámec pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie malo uplatňovať na výrobky, pre ktoré sú v zmysle tohto nariadenia stanovené požiadavky na ekodizajn, pokiaľ v tomto nariadení nie sú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou alebo účinkom. Okrem toho, s cieľom znížiť problematické úrovne nesúladu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice 2009/125/ES, a lepšie predchádzať nesúladu s budúcimi požiadavkami na ekodizajn, berúc do úvahy širší rozsah pôsobnosti a vyššie ambície tohto nariadenia v porovnaní so smernicou 2009/125/ES, by malo toto nariadenie obsahovať osobitné dodatočné pravidlá dopĺňajúce rámec vytvorený na základe nariadenia (EÚ) 2019/1020. Tieto osobitné dodatočné pravidlá by sa mali zameriavať na ďalšie posilňovanie plánovania, koordinácie a podpory úsilia členských štátov a mali by Komisii poskytovať dodatočné nástroje na zabezpečenie toho, aby orgány dohľadu nad trhom prijímali dostatočné opatrenia určené na predchádzanie nesúladu s požiadavkami na ekodizajn.

(89)Okrem orgánov dohľadu nad trhom majú dôležitú úlohu pri presadzovaní tohto nariadenia v súvislosti s dovážaným tovarom aj colné orgány, ktoré sa môžu na tento účel odvolávať na nariadenie Rady (ES) č. 515/97 80 .

(90)S cieľom zabezpečiť vykonávanie náležitých kontrol v primeranom rozsahu v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn by mali členské štáty vypracovať osobitný akčný plán, v ktorom budú uvedené výrobky alebo požiadavky označené v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia ako priority, a činnosti plánované na účely zníženia nesúladu príslušných výrobkov alebo s príslušnými požiadavkami na ekodizajn. Tento akčný plán by mal byť v relevantných prípadoch súčasťou vnútroštátnych stratégií členských štátov dohľadu nad trhom prijatých podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(91)Priority v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia by sa mali určiť na základe objektívnych kritérií, ako sú pozorované úrovne nesúladu alebo environmentálne vplyvy vyplývajúce z nesúladu. Plánované činnosti zamerané na tieto priority by zase mali byť primerané skutočnostiam, ktoré viedli k ich prioritizácii. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, aby mohla určiť výrobky a požiadavky, ktoré by mali členské štáty považovať za priority v rámci dohľadu nad trhom v kontexte svojich akčných plánov určujúcich priority v rámci dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia, a činnosti plánované na účely zníženia nesúladu.

(92)Ak sa napriek posilneniu plánovania, koordinácie a podpory stanovených v tomto nariadení zistia problematické úrovne nesúladu s požiadavkami na ekodizajn, Komisia by mala mať možnosť zasiahnuť a zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad trhom vykonávali kontroly v primeranom rozsahu. S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie požiadaviek na ekodizajn by sa preto mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorými by sa stanovil minimálny počet kontrol vykonaných na konkrétnych výrobkoch alebo požiadavkách. Toto splnomocnenie by malo dopĺňať splnomocnenie uvedené v článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(93)Na základe údajov zadaných do informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom by mala Komisia vypracovať správu obsahujúcu informácie o povahe a počte vykonaných kontrol, o úrovniach zisteného nesúladu a o povahe a prísnosti uložených sankcií v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn za predchádzajúce dva kalendárne roky. Táto správa by mala obsahovať porovnanie činností členských štátov s plánovanými činnosťami a orientačné referenčné hodnoty pre orgány dohľadu nad trhom.

(94)S cieľom ešte viac posilniť koordináciu orgánov dohľadu nad trhom a na účely určenia výrobkov alebo požiadaviek označených v rámci dohľadu nad trhom podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020 za priority a činností plánovaných na účely zníženia nesúladu by sa mala v pravidelných intervaloch stretávať skupina pre administratívnu spoluprácu (ďalej len „skupina ADCO“), ktorá by mala určiť spoločné priority pre dohľad nad trhom, ktoré by sa mali zohľadniť v akčných plánoch členských štátov, priority v poskytovaní podpory Únie a požiadavky na ekodizajn, ktoré sa vykladajú rôzne, čo vedie k narušeniu trhu.

(95)Na podporu úsilia členských štátov zabezpečiť prijatie dostatočných opatrení určených na predchádzanie nesúladu s požiadavkami na ekodizajn by mala Komisia v relevantných prípadoch využiť podporné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) 2019/1020. Komisia by mala organizovať a vo vhodných prípadoch financovať spoločné projekty dohľadu nad trhom a skúšania v oblastiach spoločného záujmu, spoločné investície do kapacít dohľadu nad trhom a spoločnú odbornú prípravu pre zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom, notifikujúcich orgánov a notifikovaných osôb. Okrem toho by mala Komisia vypracovať usmernenia k predkladaniu žiadostí a, ak je to potrebné, presadzovať požiadavky na ekodizajn s cieľom zabezpečiť ich harmonizované uplatňovanie.

(96)Výrobky by sa mali uvádzať na trh len v prípade, že nepredstavujú riziko. S cieľom dosiahnuť lepšie zosúladenie s osobitnou povahou požiadaviek na ekodizajn a zameranie činností dohľadu nad trhom na nesúlad s týmito požiadavkami, by sa mal výrobok predstavujúci riziko na účely tohto nariadenia definovať ako výrobok, ktorý z dôvodu nesúladu s požiadavkou na ekodizajn alebo preto, že zodpovedný hospodársky subjekt nespĺňa požiadavku na ekodizajn, môže nepriaznivo ovplyvniť životné prostredie alebo iné verejné záujmy chránené príslušnými požiadavkami. Táto konkrétnejšia definícia by sa mala používať pri uplatňovaní článkov 19 a 20 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(97)Mal by existovať postup, na základe ktorého by boli zainteresované strany informované o opatreniach, ktorých prijatie sa plánuje v súvislosti s výrobkami predstavujúcimi riziko. Vďaka danému postupu by sa v súvislosti s týmito výrobkami umožnilo orgánom dohľadu nad trhom v členských štátoch, aby v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi konali ešte v ranej fáze. Na tieto účely by sa ochranná doložka, ktorá je v súčasnosti uvedená v smernici 2009/125/ES, mala aktualizovať a zosúladiť s ochrannými postupmi uvedenými v ďalších harmonizačných právnych predpisoch Únie a v rozhodnutí č. 768/2008/ES. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na určenie opodstatnenosti vnútroštátnych opatrení prijatých v súvislosti s nevyhovujúcimi výrobkami.

(98)Orgány dohľadu nad trhom by mali mať právo vyžadovať od hospodárskych subjektov prijatie nápravného opatrenia na základe zistení, že daný výrobok nevyhovuje požiadavkám na ekodizajn alebo že daný hospodársky subjekt porušuje pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobku na trh alebo jeho sprístupňovania na trhu alebo iné príslušné pravidlá.

(99)Pri prijímaní delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 81 . V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(100)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: a) špecifikovanie vykonávacích opatrení týkajúcich sa prepojenia registra uvedeného v článku 12 a centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo na výmenu osvedčení; b) stanovenie spoločných požiadaviek na grafickú úpravu štítkov; c) zahrnutie zoznamu samoregulačných opatrení stanovených ako platné alternatívy k delegovanému aktu prijatému podľa článku 4; d) stanovenie formátu zverejňovania informácií o nepredaných spotrebných výrobkoch, ktoré boli vyradené; e) stanovenie, zmenu alebo zrušenie spoločných špecifikácií požiadaviek na ekodizajn, základných požiadaviek na pasy výrobkov alebo metód skúšok, meraní alebo výpočtov; f) stanovenie minimálneho počtu ekvivalentov plného pracovného času, ktorý sa považuje za dostatočný na riadne monitorovanie notifikovaných osôb; g) žiadanie od členského štátu, aby pre nevyhovujúce notifikované osoby prijal nápravné opatrenie vrátane zrušenia notifikácie; h) vypracovanie zoznamu výrobkov alebo požiadaviek, o ktorých musia členské štáty aspoň uvažovať ako o prioritách v rámci dohľadu na trhom a i) rozhodnutie podľa ochranného postupu Únie, či je alebo nie je vnútroštátne opatrenie opodstatnené. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 82 .

(101)V záujme posilnenia dôvery vo výrobky uvedené na trh, najmä pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na ekodizajn, musí mať verejnosť istotu, že hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na trh nevyhovujúce výrobky, budú podliehať sankciám. Preto je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(102)Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách – efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote EÚ – a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení. Komisia by mala Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia a o jeho vplyve na environmentálnu udržateľnosť výrobkov, ako aj na fungovanie vnútorného trhu. V prípade potreby by sa mal k správe pripojiť návrh na zmenu príslušných ustanovení tohto nariadenia.

(103)Je potrebné, aby sa požiadavky na ekodizajn uplatňovali na čo najširšie spektrum výrobkov, a nie len na energeticky významné výrobky, a aby sa vymedzenie požiadaviek na ekodizajn rozšírilo a zahrnulo všetky aspekty obehovosti. Takisto je potrebné zosúladiť toto nariadenie s novým legislatívnym rámcom stanoveným v nariadení (ES) č. 765/2008 a rozhodnutí č. 768/2008/ES a zdokonaliť ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad trhom. Preto je potrebné nahradiť smernicu 2009/125/ES. S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre všetky hospodárske subjekty odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a zaručiť rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu by sa ustanovenia, ktoré vymedzujú povinnosti transparentnosti týkajúce sa vyraďovania nepredaných spotrebných výrobkov, obchádzania požiadaviek a dohľadu nad trhom, mali uplatňovať jednotne pre všetky subjekty v rámci Únie. Smernica 2009/125/ES by sa preto mala nahradiť nariadením.

(104)S cieľom zabezpečiť právnu istotu a kontinuitu, pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh alebo do prevádzky v súlade s vykonávacími opatreniami prijatými podľa smernice 2009/125/ES vo verzii platnej v deň začatia uplatňovania tohto nariadenia, by mali tieto opatrenia zostať v platnosti aj po tomto dátume, až kým sa nezrušia delegovaným aktom prijatým podľa tohto nariadenia. Z tých istých dôvodov by si v kontexte uplatňovania týchto vykonávacích opatrení mali zachovať plnú účinnosť aj niektoré ustanovenia smernice 2009/125/ES. Týka sa to predovšetkým ustanovení smernice 2009/125/ES s výnimkou ustanovení o nákladných alebo osobných dopravných prostriedkoch, ktorými sa stanovujú definície relevantné pre vykonávacie opatrenia, vymedzujú zodpovednosti hospodárskych subjektov v súvislosti s výrobkami uvedenými na trh, spresňujú podrobnosti relevantných postupov posudzovania zhody a EÚ vyhlásenia o zhode, stanovuje predpoklad zhody pre výrobky, ktorým bola udelená environmentálna značka EÚ, a umožňuje vykonanie potrebného opatrenia v súvislosti s harmonizovanými normami. So zreteľom na dôležitosť zabezpečenia voľného pohybu tovaru, zákazu postupov, ktorými sa nezákonne menia vlastnosti výrobkov s cieľom dosiahnuť priaznivejší výsledok, a zabezpečenia správneho presadzovania požiadaviek na ekodizajn by sa relevantné ustanovenia tohto nariadenia mali uplatňovať na energeticky významné výrobky uvedené na trh na základe vykonávacích opatrení podľa smernice 2009/125/ES.

(105)Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zlepšenie environmentálnej udržateľnosti výrobkov a zabezpečenie voľného pohybu výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na ekodizajn, na vnútornom trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z hľadiska ich rozsahu a dôsledkov ich možno dosiahnuť skôr na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovuje rámec na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti výrobkov a na zabezpečenie voľného pohybu na vnútornom trhu stanovením požiadaviek na ekodizajn, ktoré musia výrobky spĺňať, aby sa mohli uviesť na trh alebo do prevádzky. Tieto požiadavky na ekodizajn, ktoré Komisia ďalej rozpracúva v delegovaných aktoch, sa týkajú:

a)trvanlivosti a spoľahlivosti výrobku;

b)opätovnej použiteľnosti výrobku;

c)modernizovateľnosti, opraviteľnosti, údržby a renovovania výrobkov;

d)prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch;

e)energetickej účinnosti výrobkov a efektívneho využívania zdrojov;

f)recyklovaného obsahu vo výrobkoch;

g)repasovania a recyklácie výrobkov;

h)uhlíkovej a environmentálnej stopy výrobkov;

i)predpokladaného vzniku odpadového materiálu z výrobkov.

Týmto nariadením sa takisto zavádza digitálny pas výrobku (ďalej len „pas výrobku“), stanovuje sa určenie povinných kritérií zeleného verejného obstarávania a vytvára sa rámec, ktorý má zabrániť zničeniu nepredaných spotrebných výrobkov.

2.Toto nariadenie sa uplatňuje na akýkoľvek hmotný tovar, ktorý sa uvádza na trh alebo do prevádzky, vrátane komponentov a medziproduktov. Neuplatňuje sa však na:

a)potraviny v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002;

b)krmivá v zmysle článku 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 178/2002;

c)lieky na humánne použitie v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2001/83/ES;

d)veterinárne lieky v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/6;

e)živé rastliny, zvieratá a mikroorganizmy;

f)výrobky ľudského pôvodu;

g)výrobky z rastlín a zvierat priamo sa vzťahujúce na ich budúce rozmnožovanie.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„výrobok“ je akýkoľvek hmotný tovar, ktorý sa uvádza na trh alebo do prevádzky;

2.„komponent“ je výrobok určený na zabudovanie do iného výrobku;

3.„medziprodukt“ je výrobok, ktorý si vyžaduje ďalšie spracovanie alebo transformáciu, ako je zmiešavanie, povliekanie alebo montáž, aby bol vhodný pre koncových používateľov;

4.„energeticky významný výrobok“ je akýkoľvek výrobok, ktorý má vplyv na spotrebu energie pri používaní;

5.„skupina výrobkov“ je súbor výrobkov, ktoré slúžia na podobné účely a podobajú sa z hľadiska používania, alebo majú podobné funkčné vlastnosti a podobajú sa z hľadiska ich vnímania spotrebiteľmi;

6.„ekodizajn“ je začlenenie aspektov environmentálnej udržateľnosti do vlastností výrobku a procesov, ktoré prebiehajú v celom hodnotovom reťazci výrobku;

7.„požiadavka na ekodizajn“ je výkonnostná požiadavka alebo požiadavka na informácie zameraná na zvýšenie environmentálnej udržateľnosti výrobku;

8.„výkonnostná požiadavka“ je kvantitatívna alebo nekvantitatívna požiadavka na výrobok alebo vo vzťahu k výrobku s cieľom dosiahnuť určitú úroveň výkonnosti vzhľadom na parametre výrobku uvedené v prílohe I;

9.„požiadavka na informácie“ je povinnosť, aby boli k výrobku priložené informácie uvedené v článku 7 ods. 2;

10.„dodávateľský reťazec“ sú všetky činnosti a procesy hodnotového reťazca výrobku až do okamihu, keď sa výrobok dostane ku koncovému používateľovi;

11.„hodnotový reťazec“ sú všetky činnosti a procesy, ktoré sú súčasťou životného cyklu výrobku, ako aj jeho prípadné repasovanie;

12.„životný cyklus“ sú po sebe nasledujúce a vzájomne prepojené fázy životného cyklu výrobku, ktoré pozostávajú zo získania alebo výroby surovín z prírodných zdrojov, z predbežného spracovania, výroby, skladovania, distribúcie, inštalácie, používania, údržby, opravy, modernizácie, renovovania a opätovného použitia a z konca životnosti;

13.„koniec životnosti“ je fáza životného cyklu, ktorá sa začína vyradením výrobku a končí sa, keď sa výrobok vráti do prírody ako odpad alebo keď vstúpi do životného cyklu iného výrobku;

14.„environmentálny vplyv“ je akákoľvek zmena životného prostredia, nepriaznivá alebo priaznivá, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená výrobkom počas jeho životného cyklu;

15.„výkonnostná trieda“ je rozsah výkonnostných úrovní vo vzťahu k jednému alebo viacerým parametrom výrobku uvedeným v prílohe I, usporiadaných do postupných krokov, aby sa umožnila diferenciácia výrobkov;

16.„repasovanie“ je priemyselný proces, pri ktorom sa výrobok vyrába z predmetov, ktoré sú odpadom, výrobkami alebo komponentmi a pri ktorom sa vykoná aspoň jedna zmena výrobku, ktorá ovplyvňuje bezpečnosť, výkon, účel alebo typ výrobku, pričom výrobok sa zvyčajne uvádza na trh s obchodnou zárukou;

17.„modernizácia“ je zvýšenie funkčnosti, výkonu, kapacity alebo estetiky výrobku;

18.„renovovanie“ je príprava alebo úprava predmetu, ktorý je odpadom, alebo výrobku s cieľom obnoviť jeho výkon alebo funkčnosť v rámci zamýšľaného použitia, rozsahu výkonu a údržby plánovanej vo fáze navrhovania výrobku, alebo zosúladiť ho s uplatniteľnými technickými normami alebo regulačnými požiadavkami, pričom výsledkom je plne funkčný výrobok;

19.„údržba“ je činnosť vykonávaná s cieľom udržať výrobok v stave, v ktorom je schopný fungovať podľa požiadaviek;

20.„oprava“ je vrátenie chybného výrobku alebo odpadu do stavu, v ktorom dokáže slúžiť na zamýšľané použitie;

21.„trvanlivosť“ je schopnosť výrobku fungovať podľa požiadaviek za špecifikovaných podmienok používania, údržby a opravy, pokiaľ obmedzujúca udalosť nezabráni jeho fungovaniu;

22.„spoľahlivosť“ je pravdepodobnosť, že výrobok bude fungovať podľa požiadaviek za daných podmienok počas daného obdobia bez obmedzujúcej udalosti;

23.„environmentálna stopa“ je kvantifikácia vplyvov výrobku na životné prostredie, či už vzhľadom na jednu kategóriu environmentálneho vplyvu alebo na súhrnný súbor kategórií vplyvu, na základe metódy environmentálnej stopy výrobku;

24.„metóda environmentálnej stopy výrobku“ je metóda posudzovania životného cyklu na kvantifikáciu environmentálnych vplyvov výrobkov stanovená v odporúčaní (EÚ) 2021/2279;

25.„uhlíková stopa“ je súčet emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev v systéme výrobkov vyjadrený v ekvivalentoch CO2 a založený na posúdení životného cyklu s použitím jedinej kategórie vplyvu v súvislosti so zmenou klímy;

26.„verejné zákazky“ sú verejné zákazky v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2014/24/EÚ;

27.„látka“ je látka v zmysle článku 3 bodu 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006;

28.„látka vzbudzujúca obavy“ je látka, ktorá:

a)spĺňa kritériá stanovené v článku 57 a je identifikovaná v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 alebo

b)je klasifikovaná v časti 3 prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008 v jednej z týchto tried nebezpečnosti alebo kategórií nebezpečnosti:

–karcinogenita kategórií 1 a 2,

–mutagenita pre zárodočné bunky kategórií 1 a 2,

–reprodukčná toxicita kategórie 1 a 2 [doplní sa v priebehu legislatívneho postupu, keď bude nariadenie (ES) č. 1272/2008 obsahovať tieto triedy nebezpečnosti: perzistentné, bioakumulatívne, toxické (PBT), veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne (vPvB); perzistentné, mobilné a toxické (PMT), veľmi perzistentné a veľmi mobilné (vPvM); narušenie endokrinného systému],

–respiračný senzibilizátor kategórie 1,

–kožný senzibilizátor kategórie 1,

–chronická nebezpečnosť pre vodné prostredie kategórií 1 až 4,

–nebezpečnosť pre ozónovú vrstvu,

–toxicita pre špecifický cieľový orgán – opakovaná expozícia, kategórie 1 a 2,

–toxicita pre špecifický cieľový orgán – jednorazová expozícia, kategórie 1 a 2; alebo

c)negatívne ovplyvňuje opätovné použitie a recykláciu materiálov vo výrobku, ktorý ju obsahuje;

29.„pas výrobku“ je súbor údajov špecifických pre konkrétny výrobok obsahujúci informácie špecifikované v uplatniteľnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4, ktorý je prístupný elektronicky na dátovom nosiči v súlade s kapitolou III;

30.„dátový nosič“ je lineárny čiarový kód, dvojrozmerný symbol alebo iné médium na automatické získavanie identifikačných údajov, ktoré možno prečítať príslušným zariadením;

31.„jedinečný identifikátor výrobku“ je jedinečný reťazec znakov na identifikáciu výrobkov, ktorý umožňuje aj webový odkaz na pas výrobku;

32.„jedinečný identifikátor subjektu“ je jedinečný reťazec znakov na identifikáciu subjektov zapojených do hodnotového reťazca výrobkov;

33.„jedinečný identifikátor zariadenia“ je jedinečný reťazec znakov na identifikáciu miest alebo budov zapojených do hodnotového reťazca výrobku alebo používaných subjektmi zapojenými do hodnotového reťazca výrobku;

34.„spracúvanie“ je spracúvanie v zmysle článku 3 bodu. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1807;

35.„zničenie“ je úmyselné poškodenie alebo vyradenie výrobku ako odpadu s výnimkou vyradenia na jediný účel, a to dodanie výrobku na prípravu na opätovné použitie alebo repasovanie;

36.„spotrebný výrobok“ je akýkoľvek výrobok okrem komponentov a medziproduktov, ktorý je primárne určený pre spotrebiteľov v zmysle článku 2 bodu 2 smernice (EÚ) 2019/771;

37.„nepredaný spotrebný výrobok“ je akýkoľvek spotrebný výrobok, ktorý sa nepredal alebo ktorý spotrebiteľ vrátil vzhľadom na jeho právo na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2011/83/EÚ;

38.„samoregulačné opatrenie“ je dobrovoľná dohoda alebo kódexy správania, ktoré medzi sebou z vlastnej iniciatívy uzatvárajú priemyselné odvetvia, ktoré zodpovedajú za ich presadzovanie;

39.„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;

40.„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

41.„uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie výrobku v Únii na jeho zamýšľaný účel;

42.„výrobca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába daný výrobok alebo si dala daný výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a predáva ho pod svojím menom alebo obchodnou značkou, alebo ak takáto osoba ani dovozca neexistuje, akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá výrobok uvedie na trh alebo do prevádzky;

43.„splnomocnený zástupca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá dostala od výrobcu písomné poverenie, aby v súvislosti s konkrétnymi úlohami týkajúcimi sa povinností výrobcu podľa tohto nariadenia konala v jeho mene;

44.„dovozca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá uvádza výrobok z tretej krajiny na trh Únie;

45.„distribútor“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

46.„hospodársky subjekt“ je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor, predávajúci a poskytovateľ logistických služieb;

47.„technická špecifikácia“ je dokument stanovujúci technické požiadavky, ktoré musí spĺňať výrobok, proces alebo služba;

48.„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma v zmysle článku 2 bodu 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

49.„označenie CE“ je označenie, ktorým výrobca uvádza, že daný výrobok je v súlade s platnými požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie týkajúcimi sa jeho použitia;

50.„akreditácia“ je akreditácia v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia (ES) č. 765/2008;

51.„vnútroštátny akreditačný orgán“ je vnútroštátny akreditačný orgán v zmysle článku 2 bodu 11 nariadenia (ES) č. 765/2008;

52.„posudzovanie zhody“ je postup preukazovania, či boli splnené požiadavky stanovené v príslušnom delegovanom akte podľa článku 4;

53.„orgán posudzovania zhody“ je subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie;

54.„notifikovaná osoba“ je orgán posudzovania zhody notifikovaný v súlade s kapitolou IX tohto nariadenia;

55.„online trhovisko“ je poskytovateľ sprostredkovateľskej služby používajúci softvér vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, ktorý umožňuje zákazníkom uzatvárať s hospodárskymi subjektmi na diaľku zmluvy o predaji výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované akty prijaté podľa článku 4;

56.„predávajúci“ je maloobchodník alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka výrobky na predaj, prenájom alebo na predaj na splátky alebo predvádza výrobky zákazníkom v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok, alebo bezodplatne;

57.„predaj na diaľku“ je ponuka výrobkov na predaj, prenájom alebo nákup na splátky online alebo inými prostriedkami predaja na diaľku, pričom potenciálny zákazník nemá fyzický prístup k vystavenému výrobku;

58.„výrobok predstavujúci riziko“ je výrobok, ktorý tým, že nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo požiadavky podľa tohto nariadenia, okrem požiadaviek uvedených v článku 65 ods. 1, môže nepriaznivo ovplyvniť životné prostredie alebo iné verejné záujmy chránené danými požiadavkami;

59.„výrobok predstavujúci vážne riziko“ je výrobok predstavujúci riziko, v prípade ktorého sa na základe posúdenia vyhodnotí, že daný stupeň nesplnenia požiadaviek alebo súvisiacej ujmy si vyžaduje rýchly zásah orgánov dohľadu nad trhom, a to aj v prípadoch, keď nesplnenie požiadaviek nemá okamžité účinky.

Okrem toho sa uplatňuje vymedzenie pojmov „odpad“, „nebezpečný odpad“, „opätovné použitie“, „zhodnocovanie“, „príprava na opätovné použitie“ a „recyklácia“ v článku 3 bodoch 1, 2, 13, 15, 16 a 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 83 .

Uplatňuje sa aj vymedzenie pojmov „dohľad nad trhom“, „orgán dohľadu nad trhom“, „poskytovateľ logistických služieb“, „online rozhranie“, „nápravné opatrenie“, „koncový používateľ“, „spätné prevzatie“, „stiahnutie“, „colné orgány“ a „prepustenie do voľného obehu“ v článku 3 bodoch 3, 4, 11, 15, 16, 21, 22, 23, 24 a 25 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

Uplatňuje sa aj vymedzenie pojmov „MSP“, „malé podniky“ a „mikropodniky“ uvedené v článku 2 ods. 1, 2 a 3 prílohy I k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES 84 .

Článok 3
Voľný pohyb

1.Výrobky sa uvedú na trh alebo do prevádzky len vtedy, ak spĺňajú požiadavky na ekodizajn stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, ktoré sa vzťahujú na tieto výrobky.

2.Členské štáty nesmú zakazovať, obmedzovať ani sťažovať uvedenie výrobkov na trh alebo do prevádzky, ak ide o výrobky, ktoré spĺňajú výkonnostné požiadavky stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, z dôvodu nesúladu s vnútroštátnymi výkonnostnými požiadavkami týkajúcimi sa parametrov výrobkov uvedených v prílohe I, na ktoré sa vzťahujú výkonnostné požiadavky zahrnuté v daných delegovaných aktoch.

Členské štáty nesmú zakazovať, obmedzovať ani sťažovať uvedenie výrobkov na trh alebo do prevádzky, ak ide o výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky na informácie stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, z dôvodu nesúladu s vnútroštátnymi požiadavkami na informácie týkajúcimi sa parametrov výrobkov uvedených v prílohe I, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na informácie zahrnuté v danom delegovanom akte.

3.Odsekom 2 sa členským štátom nebráni stanoviť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súlade s článkom 4 ods. 1 a požiadavky na systémy v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ 85 .

4.Členské štáty nesmú zakazovať, obmedzovať ani sťažovať uvedenie výrobkov na trh alebo do prevádzky z dôvodu ich nesúladu s vnútroštátnymi požiadavkami týkajúcimi sa parametrov výrobkov uvedených v prílohe I, pre ktoré sa v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 stanovuje, že nie sú potrebné žiadne výkonnostné požiadavky alebo požiadavky na informácie, prípadne ani výkonnostné požiadavky ani požiadavky na informácie.

5.Členské štáty nesmú na veľtrhoch, výstavách a podobných podujatiach brániť vystavovaniu výrobkov, ktoré nie sú v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4, a to za predpokladu, že sa na viditeľnom označení jasne uvádza nesúlad daných výrobkov a že výrobky nie sú na predaj, kým sa nezabezpečí ich zhoda.

Kapitola II – Požiadavky na ekodizajn

Článok 4
Splnomocnenie prijímať delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením požiadaviek na ekodizajn výrobkov alebo v súvislosti s nimi, aby sa zlepšila ich environmentálna udržateľnosť. Tieto požiadavky zahŕňajú prvky uvedené v prílohe VI a stanovia sa v súlade s článkami 5, 6 a 7 a kapitolou III. Splnomocnenie prijímať požiadavky na ekodizajn zahŕňa právomoc stanoviť, že pre niektoré konkrétne parametre výrobkov uvedené v prílohe I nie sú potrebné žiadne výkonnostné požiadavky alebo požiadavky na informácie, prípadne ani výkonnostné požiadavky ani požiadavky na informácie.

Pri stanovovaní požiadaviek na ekodizajn v delegovaných aktoch uvedených v prvom pododseku Komisia doplní toto nariadenie aj tým, že spresní uplatniteľné postupy posudzovania zhody v rámci modulov stanovených v prílohe IV k tomuto nariadeniu a v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES a vykoná úpravy potrebné vzhľadom na príslušné požiadavky na výrobok alebo ekodizajn v súlade s článkom 36.

Delegovanými aktmi uvedenými v prvom pododseku sa toto nariadenie môže doplniť aj o:

a)požiadavky na výrobcov, ich splnomocnených zástupcov alebo dovozcov, aby v súlade s článkom 30 ods. 3 Komisii alebo orgánom dohľadu nad trhom bez požiadania digitálne sprístupnili časti technickej dokumentácie týkajúcej sa daného výrobku;

b)požiadavky na výrobcov, ich splnomocnených zástupcov alebo dovozcov, aby v súlade s článkom 31 ods. 1 sprístupnili Komisii informácie o množstvách výrobku, na ktorý sa vzťahujú dané delegované akty, uvedených na trh alebo do prevádzky;

c)požiadavku, aby v súlade s článkom 31 ods. 2 výrobky uvedené na trh dokázali počas používania merať, koľko energie spotrebúvajú, alebo svoju výkonnosť vo vzťahu k iným relevantným parametrom výrobkov uvedeným v prílohe I;

d)požiadavky na výrobcov, ich splnomocnených zástupcov alebo dovozcov, aby v súlade s článkom 31 ods. 3 zbierali, anonymizovali alebo nahlasovali Komisii údaje z používania uvedené v písmene c);

e)požiadavka v súlade s článkom 32 ods. 2 na používanie online nástrojov na výpočet výkonu výrobku vo vzťahu k parametrom výrobku uvedeným v prílohe I;

f)konkretizáciu alternatívnych pravidiel v súlade s článkom 40 týkajúcich sa vyhlásenia o zhode alebo označení, ktoré potvrdzujú zhodu s požiadavkami na ekodizajn, a to odchylne od článkov 37 a 39;

g)konkretizáciu pravidiel na nasmerovanie stimulov členských štátov v súlade s článkom 57;

h)stanovenie požiadaviek uplatniteľných na verejné zákazky vrátane vykonávania, monitorovania a podávania správ o týchto požiadavkách členskými štátmi. Tieto požiadavky vychádzajú z parametrov výrobkov uvedených v prílohe I a sú stanovené v súlade s článkom 58.

Článok 5
Požiadavky na ekodizajn

1.Komisia podľa potreby pre príslušné skupiny výrobkov a s náležitým zohľadnením všetkých fáz ich životného cyklu stanoví požiadavky na ekodizajn s cieľom zlepšiť tieto aspekty výrobkov:

a)trvanlivosť;

b)spoľahlivosť;

c)opätovná použiteľnosť;

d)modernizovateľnosť;

e)opraviteľnosť;

f)možnosť údržby a renovovania;

g)prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy;

h)spotreba energie alebo energetická efektívnosť;

i)využívanie zdrojov alebo jeho efektívnosť;

j)obsah recyklovaného materiálu;

k)možnosť repasovania a recyklácie;

l)možnosť zhodnocovania materiálov;

m)environmentálny vplyv vrátane uhlíkovej a environmentálnej stopy;

n)predpokladaný vznik odpadového materiálu.

2.Požiadavky na ekodizajn sa stanovia pre konkrétnu skupinu výrobkov.

Ak však dve alebo viaceré skupiny výrobkov vykazujú technické podobnosti, ktoré umožňujú zlepšenie niektorého aspektu výrobku uvedeného v odseku 1 na základe spoločnej požiadavky, požiadavky na ekodizajn sa môžu pre tieto skupiny výrobkov stanoviť horizontálne.

Horizontálna požiadavka na ekodizajn stanovená podľa druhého pododseku sa môže vzťahovať na výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti samoregulačného opatrenia stanoveného ako platná alternatíva podľa článku 18 ods. 3, ak sa Komisia domnieva, že toto samoregulačné opatrenie nerieši aspekt výrobku, na ktorý sa vzťahuje daná horizontálna požiadavka na ekodizajn.

3.Požiadavky na ekodizajn podľa potreby zahŕňajú:

a)výkonnostné požiadavky stanovené v článku 6;

b)požiadavky na informácie stanovené v článku 7.

4.Pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn Komisia:

a)zohľadní tieto prvky:

i)priority Únie v oblasti klímy, životného prostredia a energetickej efektívnosti, ako aj iné súvisiace priority Únie;

ii)príslušné právne predpisy Únie vrátane rozsahu, v akom sa v nich riešia príslušné aspekty výrobku uvedené v odseku 1;

iii)samoregulačné opatrenia stanovené v článku 18;

iv)relevantné vnútroštátne právne predpisy v oblasti životného prostredia;

v)relevantné európske a medzinárodné normy;

b)vykoná posúdenie vplyvu na základe najlepších dostupných dôkazov a analýz a v prípade potreby na základe dodatočných štúdií a výsledkov výskumu vypracovaných v rámci európskych programov financovania. Komisia pritom zabezpečí, aby sa aspekty výrobku uvedené v odseku 1 analyzovali dostatočne do hĺbky primerane ich významu. Stanovenie požiadaviek na ekodizajn najvýznamnejších aspektov výrobku spomedzi tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa nesmie neprimerane oneskoriť pre neistotu, či možno stanoviť požiadavky na ekodizajn s cieľom zlepšiť iné aspekty daného výrobku;

c)zohľadní relevantné technické informácie, ktoré sa použili ako základ pre právne predpisy alebo nástroje Únie, alebo sú z takýchto predpisov a nástrojov odvodené, vrátane nariadenia (ES) č. 66/2010, smernice 2010/75/EÚ, technických kritérií preskúmania prijatých podľa nariadenia (EÚ) 2020/852 a kritérií zeleného verejného obstarávania;

d)zohľadní stanoviská fóra pre ekodizajn uvedeného v článku 17.

5.Požiadavky na ekodizajn spĺňajú tieto kritériá:

a)z hľadiska používateľa nemajú žiadny významný negatívny vplyv na funkčnosť výrobku;

b)nedochádza k žiadnemu nepriaznivému účinku na zdravie a bezpečnosť osôb;

c)nemajú žiadny významný negatívny vplyv na spotrebiteľov, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť daných výrobkov, a to aj s ohľadom na prístup k použitým výrobkom, trvanlivosť výrobkov a náklady na ich životný cyklus;

d)nemajú žiadny neprimeraný negatívny vplyv na konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov, minimálne malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“);

e)výrobcom alebo iným hospodárskym subjektom sa neukladá žiadna proprietárna technológia;

f)výrobcovia alebo iné hospodárske subjekty nie sú vystavení neprimeranému administratívnemu zaťaženiu.

6.Komisia podľa potreby od subjektov dodávateľského reťazca vyžaduje, aby:

a)na požiadanie poskytli výrobcom, notifikovaným osobám a príslušným vnútroštátnym orgánom dostupné informácie týkajúce sa ich dodávok alebo služieb, ktoré sú relevantné pre overenie súladu s požiadavkami na ekodizajn;

b)ak informácie uvedené v písmene a) nie sú dostupné, umožnili výrobcom posúdiť svoje dodávky alebo služby s cieľom overiť súlad s požiadavkami na ekodizajn a sprístupnili týmto výrobcom relevantné dokumenty alebo zariadenia;

c)umožnili notifikovaným osobám a príslušným vnútroštátnym orgánom overiť správnosť informácií týkajúcich sa ich činností a relevantných pre overovanie súladu s požiadavkami na ekodizajn.

7.Komisia podľa potreby určí vhodné prostriedky na overenie konkrétnych požiadaviek na ekodizajn, a to aj priamo na výrobku alebo na základe technickej dokumentácie.

8.Komisia uverejní relevantné štúdie a analýzy použité pri stanovovaní požiadaviek na ekodizajn v súlade s týmto nariadením.

Článok 6
Výkonnostné požiadavky

1.Výrobky musia spĺňať výkonnostné požiadavky týkajúce sa aspektov výrobku uvedených v článku 5 ods. 1, stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4.

2.Výkonnostné požiadavky uvedené v odseku 1 vychádzajú z parametrov výrobku uvedených v prílohe I a podľa potreby zahŕňajú:

a)minimálne alebo maximálne úrovne vo vzťahu k špecifickému parametru výrobku uvedenému v prílohe I alebo kombinácii parametrov;

b)nekvantitatívne požiadavky, ktorých cieľom je zlepšiť výkonnosť vo vzťahu k jednému alebo viacerým parametrom výrobku uvedeným v prílohe I;

c)požiadavky týkajúce sa funkčného výkonu výrobku.

3.Výkonnostné požiadavky založené na parametri výrobku stanovenom v písmene f) prílohy I neobmedzujú prítomnosť látok vo výrobkoch z dôvodov týkajúcich sa predovšetkým chemickej bezpečnosti.

4.Pri stanovovaní výkonnostných požiadaviek sa Komisia riadi postupom stanoveným v prílohe II.

Článok 7
Požiadavky na informácie

1.Výrobky musia spĺňať požiadavky na informácie týkajúce sa aspektov výrobku uvedených v článku 5 ods. 1, stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4.

2.Požiadavky na informácie uvedené v odseku 1:

a)obsahujú minimálne požiadavky týkajúce sa pasu výrobku uvedené v kapitole III a požiadavky týkajúce sa látok vzbudzujúcich obavy uvedené v odseku 5; a

b)podľa potreby sa v nich uvádza, že výrobky majú sprevádzať:

i)informácie o parametroch výrobku vzhľadom na parametre výrobku uvedené v prílohe I;

ii)informácie pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov o tom, ako výrobok inštalovať, používať, udržiavať a opravovať s cieľom minimalizovať jeho environmentálny vplyv a zabezpečiť optimálnu trvanlivosť, a tiež o tom, ako výrobok vrátiť alebo zneškodniť na konci životnosti;

iii)informácie pre zariadenia zaoberajúce sa demontážou, recykláciou alebo zneškodnením na konci životnosti.

iv)iné informácie, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, ako s výrobkom zaobchádzajú iné strany než výrobca, s cieľom zlepšiť výkon vzhľadom na parametre výrobku uvedené v prílohe I.

Ak delegované akty obsahujú horizontálne požiadavky na ekodizajn pre dve alebo viac skupín výrobkov, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 druhom pododseku, písmeno a) tohto odseku sa neuplatňuje.

3.Požiadavky na informácie založené na parametri výrobku stanovenom v písmene f) prílohy I neukladajú povinnosti týkajúce sa označovania látok alebo zmesí z dôvodov týkajúcich sa predovšetkým nebezpečnosti pre zdravie alebo životné prostredie.

4.Pri stanovovaní požiadaviek na informácie uvedených v odseku 2 písm. b) bode i) Komisia v prípade potreby určí výkonnostné triedy.

Tieto výkonnostné triedy zodpovedajú štatisticky významným zlepšeniam úrovní výkonnosti.

5.Požiadavky na informácie uvedené v odseku 1 umožnia sledovanie všetkých látok vzbudzujúcich obavy počas celého životného cyklu výrobkov – pokiaľ takéto sledovanie ešte nie je možné na základe iného delegovaného aktu prijatého podľa článku 4, ktorý sa vzťahuje na dané výrobky – a zahŕňajú minimálne:

a)názvy látok vzbudzujúcich obavy prítomných vo výrobku;

b)lokalizáciu látok vzbudzujúcich obavy vo výrobku;

c)koncentráciu, maximálnu koncentráciu alebo rozsah koncentrácie látok vzbudzujúcich obavy na úrovni výrobku, jeho hlavných komponentov alebo náhradných dielov;

d)relevantné pokyny na bezpečné používanie výrobku;

e)informácie relevantné pre demontáž.

Ak Komisia stanoví požiadavky na informácie v delegovanom akte prijatom podľa článku 4:

a)určí, ktoré látky patria do vymedzenia pojmu v článku 2 bode 28 písm. c) na účely daných skupín výrobkov;

b)stanoví lehoty na začatie uplatňovania požiadaviek na informácie uvedených v prvom pododseku, ktoré sa môžu líšiť pre rôzne látky; a

c)stanoví výnimky z požiadaviek na informácie uvedených v prvom pododseku pre látky vzbudzujúce obavy alebo pre údaje.

Výnimky uvedené v druhom pododseku písm. c) sa môžu stanoviť na základe technickej uskutočniteľnosti alebo relevantnosti sledovania látok vzbudzujúcich obavy, potreby chrániť dôverné obchodné informácie a v iných riadne odôvodnených prípadoch.

Látky vzbudzujúce obavy, ktoré patria do vymedzenia pojmu v článku 2 bode 28 písm. a), nie sú oslobodené od požiadavky na informácie uvedenej v prvom pododseku, ak sú prítomné v daných výrobkoch, ich hlavných komponentoch alebo náhradných dieloch v koncentrácii vyššej ako 0,1 hmotnostného %.

6.V požiadavkách na informácie sa uvedie, ako sa požadované informácie sprístupnia.

Požadované informácie sa podľa potreby poskytujú minimálne jedným z týchto spôsobov:

a)na samotnom výrobku;

b)na obale výrobku;

c)na pase výrobku uvedenom v článku 8;

d)na štítku uvedenom v článku 14;

e)v používateľskej príručke;

f)na webovom sídle alebo v aplikácii, ktoré sú voľne prístupné.

Informácie zabezpečujúce vysledovateľnosť látok podľa odseku 5 sa uvádzajú buď na výrobku, alebo sú prístupné cez dátový nosič, ktorý sa nachádza na výrobku.

7.Informácie, ktoré sa majú poskytovať v súlade s požiadavkami na informácie, sa musia poskytovať v jazyku ľahko zrozumiteľnom pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov v zmysle určenia členského štátu, v ktorom sa má výrobok sprístupniť na trhu alebo uviesť do prevádzky.

Kapitola III – Digitálny pas výrobku

Článok 8
Pas výrobku

1.V požiadavkách na informácie uvedených v článku 7 ods. 1 sa stanoví, že výrobky sa môžu uviesť na trh alebo do prevádzky len vtedy, ak je k dispozícii pas výrobku v súlade s uplatniteľným delegovaným aktom prijatým podľa článku 4 a článkov 9 a 10.

2.V požiadavkách týkajúcich sa pasu výrobku stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 sa podľa potreby pre skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje, špecifikuje:

a)informácie, ktoré musí pas výrobku obsahovať podľa prílohy III;

b)typy dátových nosičov, ktoré sa majú použiť;

c)grafická úprava, v akej sa uvádza dátový nosič, a jeho umiestnenie;

d)či má pas výrobku zodpovedať úrovni modelu, šarže alebo položky;

e)spôsob, akým sa pas výrobku sprístupní zákazníkom pred tým, ako budú viazaní kúpnou zmluvou, a to aj pri predaji na diaľku;

f)subjekty, ktoré majú prístup k informáciám v pase výrobku, a údaje o tom, k akým informáciám majú prístup, ako aj takíto zákazníci, koncoví používatelia, výrobcovia, dovozcovia a distribútori, predávajúci, opravovne, subjekty vykonávajúce repasáciu, recyklátori, príslušné vnútroštátne orgány, organizácie verejného záujmu a Komisia alebo akákoľvek organizácia konajúca v ich mene;

g)subjekty, ktoré môžu do pasu výrobku vložiť informácie alebo ho aktualizovať, v prípade potreby aj vytvorením nového pasu výrobku, údaje o tom, aké informácie môžu vkladať alebo aktualizovať, ako aj takíto výrobcovia, opravovne, odborníci na údržbu, subjekty vykonávajúce repasáciu, recyklátori, príslušné vnútroštátne orgány a Komisia alebo akákoľvek organizácia konajúca v ich mene;

h)obdobie, počas ktorého je pas výrobku k dispozícii.

3.Požiadavkami uvedenými v odseku 2:

a)sa zabezpečí, aby subjekty v celom hodnotovom reťazci, najmä spotrebitelia, hospodárske subjekty a príslušné vnútroštátne orgány, mali prístup k informáciám o výrobkoch, ktoré sú pre nich relevantné;

b)sa príslušným vnútroštátnym orgánom uľahčí overovanie zhody výrobkov a

c)zlepší sa vysledovateľnosť výrobkov v celom hodnotovom reťazci.

4.Pri stanovovaní požiadaviek týkajúcich sa pasu výrobku môže Komisia oslobodiť skupiny výrobkov od požiadavky stanovenej v odseku 1 tohto článku, ak:

a)nie sú k dispozícii technické špecifikácie týkajúce sa základných požiadaviek uvedených v článku 10; alebo

b)iné právne predpisy Únie zahŕňajú systém digitálneho poskytovania informácií o skupine výrobkov, v prípade ktorého sa Komisia domnieva, že spĺňa ciele uvedené v odseku 3 písm. a) a b).

Článok 9
Všeobecné požiadavky na pas výrobku

1.Pas výrobku musí spĺňať tieto podmienky:

a)prostredníctvom dátového nosiča sa pripojí k jedinečnému identifikátoru výrobku;

b)dátový nosič musí byť fyzicky prítomný na výrobku, jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku, ako sa uvádza v uplatniteľnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4;

c)dátový nosič a jedinečný identifikátor výrobku musia spĺňať normu („ISO/IEC“) 15459:2015;

d)všetky informácie uvedené v pase výrobku sú založené na otvorených normách vypracovaných v interoperabilnom formáte, sú strojovo čitateľné, štruktúrované a umožňujú vyhľadávanie v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v článku 10;

e)informácie uvedené v pase výrobku sa vzťahujú na model výrobku, šaržu alebo položku, ako sa uvádza v delegovanom akte prijatom podľa článku 4;

f)prístup k informáciám uvedeným v pase výrobku sa reguluje v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v článku 10 a osobitné prístupové práva na úrovni skupiny výrobkov sa určia v príslušnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 s cieľom zmeniť prvý pododsek písm. c) tohto článku vzhľadom na technický a vedecký pokrok nahradením normy uvedenej v danom písmene alebo doplnením ďalších európskych alebo medzinárodných noriem, ktoré musí dátový nosič a jedinečné identifikátory spĺňať na účely splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2.Ak sa v iných právnych predpisoch Únie vyžaduje alebo umožňuje zahrnutie špecifických informácií do pasu výrobku, tieto informácie sa môžu doplniť k informáciám, ktoré sa majú zahrnúť do pasu výrobku podľa uplatniteľného delegovaného aktu prijatého podľa článku 4.

3.Hospodársky subjekt, ktorý uvádza výrobok na trh, poskytne predávajúcim digitálnu kópiu dátového nosiča, aby predávajúci mohol sprístupniť tento nosič zákazníkom, ak k výrobku nemajú fyzický prístup. Hospodársky subjekt poskytne túto digitálnu kópiu bezplatne a do piatich pracovných dní od žiadosti predávajúceho.

Článok 10
Technický návrh a fungovanie pasu výrobku

Technický návrh a fungovanie pasu výrobku musia spĺňať tieto základné požiadavky:

a)pasy výrobkov musia byť plne interoperabilné s inými pasmi výrobkov požadovanými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 pokiaľ ide o technické, sémantické a organizačné aspekty komunikácie medzi koncovými bodmi a prenosu údajov;

b)spotrebitelia, hospodárske subjekty a iné relevantné subjekty majú voľný prístup k pasu výrobku na základe príslušných prístupových práv stanovených v uplatniteľnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4;

c)údaje uvedené v pase výrobku uchováva hospodársky subjekt zodpovedný za jeho vytvorenie alebo hospodárske subjekty oprávnené konať v jeho mene;

d)ak údaje uvedené v pase výrobku uchovávajú alebo inak spracúvajú subjekty oprávnené konať v jeho mene, týmto subjektom sa nepovolí predávať, opätovne použiť ani spracúvať takéto údaje vcelku alebo sčasti nad rámec toho, čo je nevyhnutné na poskytovanie príslušných služieb uchovávania alebo spracúvania;

e)pas výrobku zostáva k dispozícii počas obdobia uvedeného v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, a to aj po platobnej neschopnosti, likvidácii alebo ukončení činnosti hospodárskeho subjektu, ktorý vytvoril pas výrobku, v Únii;

f)právo na prístup k informáciám v pase výrobku a na ich vkladanie, úpravu alebo aktualizáciu sa obmedzuje na základe prístupových práv uvedených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4;

g)zabezpečí sa autentifikácia, spoľahlivosť a integrita údajov;

h)pasy výrobkov sú navrhnuté a prevádzkované tak, aby bola zabezpečená vysoká úroveň bezpečnosti a súkromia a aby sa zabránilo podvodom.

Článok 11
Jedinečný identifikátor subjektu a jedinečný identifikátor zariadenia

1.Jedinečné identifikátory subjektu uvedené v písmenách g) a h) prílohy III a jedinečné identifikátory zariadenia uvedené v písmene i) prílohy III musia byť v súlade s normou ISO/IEC 15459:2015.

2.Ak jedinečný identifikátor subjektu uvedený v písmene h) prílohy III ešte nie je k dispozícii, hospodársky subjekt, ktorý vytvára pas výrobku, požiada v mene príslušného subjektu o jedinečný identifikátor subjektu.

Hospodársky subjekt, ktorý vytvára pas výrobku, pred podaním žiadosti uvedenej v prvom pododseku požiada príslušný subjekt o potvrdenie, že žiadny jedinečný identifikátor subjektu ešte neexistuje, a poskytne príslušnému subjektu dodávateľského reťazca úplné údaje o vydanom jedinečnom identifikátore subjektu.

3.Ak jedinečný identifikátor zariadenia uvedený v písmene i) prílohy III ešte nie je k dispozícii, hospodársky subjekt, ktorý vytvára pas výrobku, požiada o jedinečný identifikátor zariadenia v mene subjektu zodpovedného za príslušné miesto alebo budovu.

Hospodársky subjekt, ktorý vytvára pas výrobku, pred podaním žiadosti uvedenej v prvom pododseku požiada zodpovedný subjekt o potvrdenie, že jedinečný identifikátor zariadenia neexistuje, a poskytne zodpovednému subjektu úplné údaje o vydanom jedinečnom identifikátore zariadenia.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 s cieľom zmeniť odsek 1 tohto článku vzhľadom na technický a vedecký pokrok nahradením normy uvedenej v danom odseku alebo doplnením európskych alebo medzinárodných noriem, ktoré môže jedinečný identifikátor subjektu uvedený v písmenách g) a h) prílohy III a jedinečný identifikátor zariadenia uvedený v písmene i) prílohy III spĺňať na účely splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

Článok 12
Register pasov výrobku

1.Komisia zriadi a bude viesť register, v ktorom sa uchovávajú informácie uvedené v pasoch výrobkov, ktoré sa požadujú podľa delegovaných aktov prijatých podľa článku 4.

Register uvedený v prvom pododseku obsahuje minimálne zoznam dátových nosičov a jedinečných identifikátorov výrobku uvedených v článku 9 ods. 1.

Komisia zabezpečí, aby sa informácie uchovávané v registri uvedenom v prvom pododseku spracúvali bezpečne a v súlade s právom Únie vrátane uplatniteľných pravidiel o ochrane osobných údajov.

2.Komisia v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 špecifikuje informácie, ktoré okrem toho, že sú zahrnuté v pase výrobku, sa uchovávajú v registri uvedenom v odseku 1, pričom zohľadní aspoň tieto kritériá:

a)potrebu umožniť overenie pravosti pasu výrobku;

b)relevantnosť informácií pre zlepšenie efektívnosti a účinnosti kontrol dohľadu nad trhom a colných kontrol v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú delegované akty prijaté podľa článku 4;

c)potrebu vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži hospodárskych subjektov.

3.V súvislosti so zodpovednosťou zriadiť a spravovať register uvedený v odseku 1 a so spracúvaním akýchkoľvek osobných údajov, ktoré by mohli vyplynúť z tejto činnosti, sa Komisia považuje za prevádzkovateľa v zmysle článku 3 bodu 8 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

4.Hospodársky subjekt, ktorý výrobok uvádza na trh alebo do prevádzky, vloží do registra uvedeného v odseku 1 informácie uvedené v odseku 2.

5.Komisia, príslušné vnútroštátne orgány a colné orgány majú prístup do registra uvedeného v tomto článku na účely plnenia svojich povinností podľa právnych predpisov Únie.

Článok 13
Colné kontroly týkajúce sa pasu výrobku

1.Komisia prepojí register uvedený v článku 12 ods. 1 so systémom centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo na výmenu osvedčení (EU CSW-CERTEX), čím sa umožní automatizovaná výmena informácií s vnútroštátnymi colnými systémami prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo zriadeného nariadením (EÚ).../....

Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví podrobnosti vykonávacích opatrení týkajúcich sa prepojenia uvedeného v prvom pododseku.

Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 67 ods. 3.

Prepojenie uvedené v prvom pododseku musí byť k dispozícii do štyroch rokov odo dňa prijatia príslušného vykonávacieho aktu uvedeného v druhom pododseku.

Odseky 3 až 6 tohto článku sa uplatňujú od okamihu zavedenia prepojenia.

2.Deklaranti v zmysle článku 5 bodu 15 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 zahrnú jedinečný identifikátor výrobku uvedený v článku 9 ods. 1 písm. a) do colného vyhlásenia na prepustenie akéhokoľvek výrobku, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, do voľného obehu.

Tento odsek sa uplatňuje od okamihu zriadenia registra uvedeného v článku 12 ods. 1.

3.Pred povolením prepustenia výrobku do voľného obehu colné orgány overia, či jedinečný identifikátor výrobku uvedený deklarantom v súlade s odsekom 2 zodpovedá jedinečnému identifikátoru výrobku v registri uvedenom v článku 12 ods. 1.

4.Ak sa informácie uvedené v pase výrobku uchovávajú aj v registri uvedenom v článku 12 ods. 1, Komisia môže v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 špecifikovať, že colné orgány pred povolením prepustenia výrobku do voľného obehu okrem overenia uvedeného v odseku 3 tohto článku overia, či sa informácie uchovávané v registri zhodujú s colným vyhlásením. V takom prípade Komisia zohľadní minimálne tieto kritériá:

a)potrebu zlepšiť súlad výrobkov uvádzaných na trh Únie s požiadavkami na ekodizajn;

b)potrebu vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži colných orgánov.

Ak colné orgány po overení ustanovenom v tomto odseku zistia nezrovnalosti medzi informáciami uchovávanými v registri a colným vyhlásením, colné orgány zamietnu prepustenie tohto výrobku do voľného obehu. Colné orgány môžu prijať akékoľvek iné opatrenia, ktoré považujú za vhodné v súlade s colnými predpismi, ako aj zaregistrovať zamietnutie v registri uvedenom v článku 12 ods. 1 a informovať o zamietnutí príslušné vnútroštátne orgány.

Prepustenie do voľného obehu sa nepovažuje za dôkaz o zhode s právom Únie.

5.Overenie uvedené v odsekoch 3 a 4 sa vykonáva elektronicky a automaticky prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo.

6.Colné orgány môžu získať a používať informácie uvedené v pase výrobku a registri uvedenom v článku 12 ods. 1 na plnenie svojich povinností podľa právnych predpisov Únie vrátane riadenia rizika v súlade s článkami 46 a 47 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

Kapitola IV – Štítky

Článok 14
Štítky

1.Ak sa v požiadavkách na informácie uvedených v článku 7 ods. 1 určí, že informácie sa uvádzajú na štítku podľa článku 7 ods. 6 písm. d), v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 sa určí:

a)obsah štítku;

b)grafická úprava štítku s ohľadom na viditeľnosť a čitateľnosť;

c)spôsob, akým sa štítok zobrazuje zákazníkom, a to aj pri predaji na diaľku, pričom sa zohľadnia požiadavky stanovené v článku 26 a dôsledky pre príslušné hospodárske subjekty;

d)ak je to vhodné, elektronické prostriedky na vytváranie štítkov.

2.Ak z požiadavky na informácie vyplýva, že na štítku sa uvedie výkonnostná trieda výrobku podľa článku 7 ods. 4, grafická úprava štítku uvedená v odseku 1 písm. b) umožní zákazníkom jednoducho porovnať výkon výrobku vo vzťahu k príslušnému parametru výrobku a vybrať si výrobok s lepším výkonom.

3.V prípade energeticky významných výrobkov, pri ktorých informácie o príslušnom parametri výrobku ani o výkonnostnej triede v zmysle článku 7 ods. 4 nemožno zahrnúť do energetického štítku vytvoreného podľa nariadenia (EÚ) 2017/1369, môže Komisia po posúdení najlepšieho spôsobu informovania o týchto konkrétnych údajoch v prípade potreby požadovať vytvorenie štítku v súlade s týmto nariadením.

4.Pri stanovovaní požiadaviek na informácie uvedených v odseku 1 Komisia v prípade potreby vyžaduje, aby štítok obsahoval dátové nosiče alebo iné prostriedky umožňujúce zákazníkom prístup k dodatočným informáciám o výrobku vrátane prostriedkov umožňujúcich prístup k pasu výrobku uvedenému v článku 8.

5.Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia spoločné požiadavky na grafickú úpravu štítkov požadovaných podľa článku 7 ods. 6 písm. d).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 67 ods. 3.

Článok 15
Napodobňujúce štítky

Ak sa v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 nevyžaduje, aby výrobky mali štítok, tieto výrobky sa nesmú uviesť na trh ani do prevádzky, ak obsahujú alebo zobrazujú štítky ktoré by mohli v súvislosti so štítkami uvedenými v článku 14 zákazníkov zavádzať alebo zmiasť.

Kapitola V – Priorizácia, plánovanie a konzultácie

Článok 16
Priorizácia a plánovanie

1.Pri priorizovaní výrobkov, na ktoré sa majú vzťahovať požiadavky na ekodizajn v súlade s týmto nariadením, Komisia zohľadní ich potenciálny prínos k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy, životného prostredia a energetickej efektívnosti, ako aj tieto kritériá:

a)potenciál zlepšenia aspektov výrobkov uvedených v článku 5 ods. 1 bez neprimeraných nákladov, berúc do úvahy najmä:

i)absenciu alebo nedostatočnosť práva Únie alebo zlyhanie trhových síl alebo samoregulačných opatrení prijatých v súlade s článkom 18 na riadne dosiahnutie cieľa; a

ii)rozdiely vo výkone výrobkov dostupných na trhu s rovnocennou funkčnosťou vo vzťahu k aspektom výrobku uvedeným v článku 5 ods. 1;

b)objem predaja výrobku a obchodovania s ním v rámci Únie;

c)distribúciu environmentálnych vplyvov, spotreby energie a vzniku odpadu v celom hodnotovom reťazci, najmä či sa uskutočňujú v rámci Únie;

d)potrebu pravidelne preskúmavať a prispôsobovať delegované akty prijaté podľa článku 4 vzhľadom na technologický vývoj a vývoj na trhu.

2.Komisia prijme a bude pravidelne aktualizovať pracovný plán na obdobie najmenej troch rokov, v ktorom sa stanoví zoznam skupín výrobkov, pre ktoré plánuje stanoviť požiadavky na ekodizajn v súlade s týmto nariadením. Tento zoznam zahŕňa aspekty výrobkov uvedené v článku 5 ods. 1, pre ktoré má Komisia v úmysle prijať horizontálne požiadavky na ekodizajn stanovené podľa článku 5 ods. 2 druhého pododseku.

Pri prijímaní alebo aktualizácii pracovného plánu uvedeného v prvom pododseku Komisia zohľadní kritériá stanovené v odseku 1 tohto článku a konzultuje s fórom pre ekodizajn uvedeným v článku 17.

Článok 17
Fórum pre ekodizajn

Komisia zabezpečí, aby pri výkone svojich činností zachovala vyváženú účasť zástupcov členských štátov, ako aj všetkých zainteresovaných strán, ktorých sa daný výrobok alebo skupina výrobkov týka, napríklad priemyslu vrátane MSP, remesiel, odborových zväzov, obchodníkov, maloobchodníkov, dovozcov, skupín na ochranu životného prostredia a spotrebiteľských organizácií. Tieto strany prispievajú predovšetkým k vypracovaniu požiadaviek na ekodizajn, k preskúmaniu účinnosti vytvorených mechanizmov dohľadu nad trhom, ako aj k posudzovaniu samoregulačných opatrení.

Na tento účel Komisia zriadi expertnú skupinu, v ktorej sa tieto strany stretnú, označovanú ako „fórum pre ekodizajn“.

Článok 18
Samoregulačné opatrenia

1.Dva alebo viaceré hospodárske subjekty môžu Komisii predložiť samoregulačné opatrenie stanovujúce požiadavky na ekodizajn výrobkov ako alternatívu k delegovanému aktu prijatému podľa článku 4. Tieto subjekty poskytnú dôkaz o tom, že kritériá uvedené v odseku 3 písm. a) až e) sú splnené. Pokiaľ ide o odsek 3 písm. a), tento dôkaz pozostáva zo štruktúrovanej technickej, environmentálnej a hospodárskej analýzy, v ktorej sa odôvodňujú požiadavky na ekodizajn a ciele samoregulačného opatrenia a posudzuje sa vplyv požiadaviek na ekodizajn stanovených v uvedenom samoregulačnom opatrení.

2.Samoregulačné opatrenie musí obsahovať tieto informácie:

a)zoznam hospodárskych subjektov, ktoré sú signatármi samoregulačného opatrenia;

b)požiadavky na ekodizajn uplatniteľné na výrobky, na ktoré sa dané samoregulačné opatrenie vzťahuje;

c)podrobný, transparentný a objektívny plán monitorovania s jasne určenými zodpovednosťami priemyslu a nezávislých inšpektorov vrátane kritérií stanovených v bode 6 prílohy VII;

d)pravidlá o informáciách, ktoré majú podávať signatári, a o skúšaní a inšpekciách.

Informácie uvedené v tomto odseku sa pravidelne aktualizujú a sú dostupné na verejne prístupnom webovom sídle.

3.Komisia posúdi navrhované samoregulačné opatrenie a v prípade potreby požiada decentralizované agentúry Únie o vedecké poradenstvo. Na základe tohto posúdenia stanoví, či ide o opodstatnenú alternatívu k delegovanému aktu prijatému podľa článku 4, ktorá spĺňa tieto kritériá:

a)samoregulačné opatrenie prispieva k zlepšeniu environmentálnej udržateľnosti výrobkov a rýchlejšiemu alebo lacnejšiemu zabezpečeniu voľného pohybu na vnútornom trhu než delegovaný akt prijatý podľa článku 4;

b)trhový podiel signatárov samoregulačného opatrenia z hľadiska objemu v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa toto opatrenie vzťahuje, predstavuje aspoň 80 % kusov výrobkov uvedených na trh alebo do prevádzky;

c)samoregulačné opatrenie spĺňa kritériá stanovené v prílohe VII;

d)výrobok, na ktorý sa vzťahuje samoregulačné opatrenie, nepatrí do rozsahu pôsobnosti delegovaného aktu prijatého podľa článku 4;

e)samoregulačné opatrenie je v súlade s právnymi predpismi Únie a medzinárodnými obchodnými záväzkami Únie.

Komisia prijme vykonávací akt obsahujúci zoznam samoregulačných opatrení stanovených ako platné alternatívy k delegovanému aktu prijatému podľa článku 4. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

4.Komisia môže kedykoľvek požiadať signatárov samoregulačného opatrenia, aby predložili revidovanú a aktualizovanú verziu daného opatrenia vzhľadom na relevantný vývoj na trhu alebo technologický vývoj v rámci príslušnej skupiny výrobkov, alebo ak má dôvod domnievať sa, že kritériá stanovené v odseku 3 už nie sú splnené.

5.Keď sa samoregulačné opatrenie uvedie vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3 druhého pododseku, signatári daného opatrenia v pravidelných intervaloch stanovených v uvedenom vykonávacom akte podávajú Komisii správy o pokroku pri dosahovaní cieľov samoregulačných opatrení a preukazujú, že kritériá stanovené v odseku 3 písm. a) až e) sú naďalej splnené. Tieto správy sa sprístupnia aj na verejne dostupnom webovom sídle.

6.Ak sa Komisia na základe informácií získaných podľa odsekov 4 alebo 5 domnieva, že samoregulačné opatrenie už nespĺňa kritériá stanovené v odseku 3, vypustí ho zo zoznamu uvedeného v odseku 3. V takýchto prípadoch môže Komisia rozhodnúť o prijatí požiadaviek na ekodizajn uplatniteľných na výrobok, na ktorý sa vzťahuje uvedené samoregulačné opatrenie.

Článok 19
Mikropodniky, malé a stredné podniky

1.V kontexte programov, z ktorých môžu MSP profitovať, Komisia zohľadní iniciatívy, ktoré pomáhajú MSP začleniť aspekty environmentálnej udržateľnosti vrátane energetickej efektívnosti do ich hodnotového reťazca.

2.Komisia pri prijímaní delegovaných aktov podľa článku 4 v prípade potreby doplní tieto akty o usmernenia týkajúce sa špecifík MSP pôsobiacich v odvetví príslušných výrobkov alebo skupín výrobkov s cieľom uľahčiť MSP uplatňovanie tohto nariadenia.

3.Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na pomoc MSP pri uplatňovaní požiadaviek na ekodizajn stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4.

Tieto opatrenia zahŕňajú aspoň zabezpečenie dostupnosti jednotných kontaktných miest alebo podobných mechanizmov na zvýšenie informovanosti a vznik príležitostí na vytváranie sietí pre MSP s cieľom prispôsobiť sa požiadavkám.

Bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci, takéto opatrenia môžu ďalej zahŕňať:

a)finančnú podporu, a to aj poskytovaním fiškálnych výhod a investícií do fyzickej a digitálnej infraštruktúry;

b)prístup k financovaniu;

c)špecializované školenia pre manažment a zamestnancov;

d)organizačnú a technickú pomoc.

Kapitola VI – Zničenie nepredaných spotrebných výrobkov

Článok 20
Zničenie nepredaných spotrebných výrobkov

1.Hospodársky subjekt, ktorý vyradí nepredané spotrebné výrobky priamo alebo v mene iného hospodárskeho subjektu, zverejní:

a)počet nepredaných spotrebných výrobkov vyradených za rok, rozlíšených podľa druhu alebo kategórie výrobkov;

b)dôvody vyradenia výrobkov;

c)dodanie vyradených výrobkov na účely prípravy na opätovné použitie, repasovanie, recykláciu, energetické zhodnocovanie a zneškodňovanie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa vymedzuje v článku 4 smernice 2008/98/ES.

Hospodársky subjekt zverejní tieto informácie na voľne prístupnom webovom sídle alebo ich inak sprístupní verejnosti, kým sa delegovaný akt prijatý podľa odseku 3 nezačne uplatňovať na kategóriu nepredaných spotrebných výrobkov, ktoré daný hospodársky subjekt vyradil.

2.Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát zverejňovania informácií uvedených v odseku 1 vrátane druhu alebo kategórie a spôsobu overovania informácií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 67 ods. 3.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 s cieľom doplniť toto nariadenie tak, aby hospodárskym subjektom zakazovalo zničiť nepredané spotrebné výrobky v Únii, ak má zničenie nepredaných spotrebných výrobkov patriacich do určitej skupiny výrobkov významný environmentálny vplyv.

V delegovaných aktoch prijatých podľa prvého pododseku Komisia stanoví určité výnimky z týchto zákazov, ak je to vhodné vzhľadom na:

a)obavy o zdravie a bezpečnosť;

b)poškodenie výrobkov, ktoré nastalo v dôsledku manipulácie s nimi alebo sa zistilo po tom, ako spotrebiteľ výrobok vrátil;

c)vhodnosť výrobku na účel, na ktorý je určený, pričom v prípade potreby sa zohľadnia právne predpisy Únie, vnútroštátne právne predpisy a technické normy;

d)zamietnutie výrobkov na darovanie, prípravu na opätovné použitie alebo repasovanie.

4.Pri príprave delegovaného aktu prijatého podľa odseku 3 Komisia:

a)posúdi prevalenciu a environmentálny vplyv zničenia konkrétnych spotrebiteľských výrobkov;

b)zohľadní informácie zverejnené hospodárskymi subjektmi podľa odseku 1;

c)vykoná posúdenie vplyvu na základe najlepších dostupných dôkazov a analýz a v prípade potreby na základe dodatočných štúdií.

Komisia pred vypracovaním delegovaných aktov, ktorými sa stanovujú tieto zákazy, konzultuje s fórom pre ekodizajn uvedeným v článku 17 a zohľadní jeho názory na možné zákazy zničenia nepredaných spotrebných výrobkov uvedených v odseku 3.

5.Ak sa nepredané spotrebné výrobky zničia na základe výnimky uvedenej v odseku 3 druhom pododseku, zodpovedný hospodársky subjekt zverejní na voľne prístupnom webovom sídle alebo inak sprístupní verejnosti:

a)počet nepredaných spotrebných výrobkov, ktoré boli zničené;

b)dôvody ich zničenia s odkazom na uplatniteľnú výnimku;

c)dodanie zničených výrobkov na účely recyklácie, energetického zhodnocovania a zneškodňovania v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa vymedzuje v článku 4 smernice 2008/98/ES.

Podrobnosti a formát zverejňovania informácií stanovené vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 2 sa uplatňujú na informácie, ktoré sa majú zverejniť podľa tohto odseku, pokiaľ sa v delegovanom akte prijatom podľa odseku 3 nestanovuje inak.

6.Tento článok sa nevzťahuje na MSP.

Komisia však môže v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 3 stanoviť, že zákaz zničenia nepredaných spotrebných výrobkov uvedený v odseku 3 alebo povinnosť zverejňovania uvedená v odseku 4 sa vzťahuje na:

a)stredné podniky, ak existujú dostatočné dôkazy o tom, že zodpovedajú za podstatnú časť nepredaných spotrebných výrobkov, ktoré sa ničia;

b)mikropodniky, malé podniky alebo stredné podniky, ak existujú dostatočné dôkazy o tom, že sa môžu použiť na obchádzanie zákazu zničenia nepredaných spotrebných výrobkov uvedeného v odseku 3 alebo povinnosti zverejnenia uvedenej v odseku 4.

Kapitola VII – Povinnosti hospodárskych subjektov

Článok 21
Povinnosti výrobcov

1.Keď sa na trh alebo do prevádzky uvádzajú výrobky, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, výrobcovia zabezpečia, aby:

a)tieto výrobky boli navrhnuté a vyrobené v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 6 a v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4;

b)sa k týmto výrobkom priložili informácie požadované podľa článku 7 a delegovaných aktov prijatých podľa článku 4;

c)bol k dispozícii pas výrobku v súlade s článkom 8 a delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4.

2.Skôr než sa na trh alebo do prevádzky uvedie výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, výrobcovia vykonajú postup posudzovania zhody určený v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 a vypracujú požadovanú technickú dokumentáciu alebo poveria iný subjekt, ktorý tieto úlohy vykoná v ich mene.

Ak sa týmto postupom preukáže, že výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, spĺňa uplatniteľné požiadavky, výrobcovia vystavia EÚ vyhlásenie o zhode v súlade s článkom 37 a na výrobok umiestnia označenie CE v súlade s článkom 39. Ak však Komisia stanovila alternatívne pravidlá podľa článku 4 tretieho pododseku písm. f), výrobca vystaví vyhlásenie o zhode a umiestni označenie CE v súlade s týmito pravidlami.

3.Výrobcovia uchovávajú technickú dokumentáciu a EÚ vyhlásenie o zhode počas 10 rokov od uvedenia výrobku na trh alebo do prevádzky. V delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 sa môže stanoviť obdobie dlhšie alebo kratšie ako 10 rokov s cieľom zohľadniť povahu dotknutých výrobkov alebo požiadaviek.

4.Výrobcovia zabezpečia zavedenie postupov na zachovanie zhody sériovej výroby s uplatniteľnými požiadavkami. Zmeny vo výrobnom procese, v návrhu výrobku alebo vo vlastnostiach, ako aj zmeny v harmonizovaných normách, spoločných špecifikáciách alebo iných technických špecifikáciách, na základe ktorých sa vyhlasuje zhoda výrobku alebo na základe ktorých sa jeho zhoda overuje, výrobcovia primerane zohľadnia a ak zistia, že zhoda výrobku je ovplyvnená, vykonajú opätovné posúdenie v súlade s postupom posudzovania zhody uvedeným v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 alebo poveria iný subjekt, ktorý ho vykoná v ich mene.

5.Výrobcovia zabezpečia, aby bolo na ich výrobkoch umiestnené typové číslo, číslo šarže alebo sériové číslo alebo akýkoľvek iný prvok, ktorý umožňuje identifikáciu výrobku, alebo ak to rozmer či povaha výrobku neumožňujú, aby sa požadované informácie uviedli na obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku.

6.Výrobcovia uvedú na výrobku svoj názov, registrované obchodné meno alebo zapísanú ochrannú známku a poštovú adresu a prípadne prostriedky elektronickej komunikácie, na ktorých ich možno kontaktovať, alebo ak to nie je možné, uvedú tieto informácie na obale, v sprievodnej dokumentácii výrobku alebo, ak je k dispozícii, v pase výrobku. V adrese sa uvádza jedno konkrétne miesto, kde možno výrobcu kontaktovať. Kontaktné údaje musia byť jasné, zrozumiteľné a čitateľné.

7.Výrobcovia zabezpečia, aby bol k výrobku, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, priložený návod, ktorý umožní spotrebiteľom a iným koncovým používateľom bezpečne zmontovať, inštalovať, prevádzkovať, skladovať, udržiavať, opravovať a zlikvidovať výrobok, a to v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný spotrebiteľom a iným koncovým používateľom v zmysle určenia dotknutým členským štátom. Takéto pokyny musia byť jasné, zrozumiteľné a čitateľné a musia obsahovať aspoň informácie uvedené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 a podľa článku 7 ods. 2 písm. b) bodu ii).

8.Výrobcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4 a ktorý uviedli na trh alebo do prevádzky, nie je v zhode s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v príslušných delegovaných aktoch, bezodkladne prijmú nevyhnutné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad tohto výrobku s danými požiadavkami alebo ho v prípade potreby stiahnuť z trhu, alebo prevziať späť.

Výrobca bezodkladne informuje orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch, v ktorých výrobok sprístupnil na trhu, o podozrení na nesúlad a o prijatých nápravných opatreniach.

9.Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu výrobcovia poskytnú všetky informácie a dokumentáciu vrátane technickej dokumentácie, ktoré sú potrebné na preukázanie zhody výrobku v jazyku, ktorý je pre tento orgán ľahko zrozumiteľný. Tieto informácie a dokumentácia sa poskytujú buď v papierovej alebo elektronickej podobe. Príslušné dokumenty sa sprístupnia do 10 dní od doručenia žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu.

Výrobcovia spolupracujú s príslušným vnútroštátnym orgánom pri každom opatrení prijatom s cieľom napraviť každý prípad nesúladu s požiadavkami stanovenými v delegovanom akte prijatom podľa článku 4, ktorý sa vzťahuje na príslušný výrobok.

Článok 22
Splnomocnení zástupcovia

1.Výrobca môže písomným poverením určiť splnomocneného zástupcu.

Povinnosti stanovené v článku 21 ods. 1 a vypracovanie technickej dokumentácie nie sú súčasťou poverenia splnomocneného zástupcu.

2.Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v poverení od výrobcu. Poverenie umožňuje splnomocnenému zástupcovi prinajmenšom:

a)uchovávať EÚ vyhlásenie o zhode a technickú dokumentáciu pre potreby vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom počas 10 rokov od uvedenia výrobku, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, na trh alebo do prevádzky;

b)spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ak o to požiadajú, na všetkých opatreniach prijatých v prípade, ak výrobok, na ktorý sa vzťahuje poverenie splnomocneného zástupcu, nespĺňa príslušné požiadavky;

c)na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu poskytnúť tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody výrobku v jazyku, ktorý je pre tento orgán ľahko zrozumiteľný;

d)na základe žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu sprístupniť príslušné dokumenty do 10 dní od prijatia takejto žiadosti;

e)vypovedať poverenie, ak výrobca koná v rozpore so svojimi povinnosťami podľa tohto nariadenia a delegovaného aktu prijatého podľa článku 4.

Článok 23
Povinnosti dovozcov

1.Dovozcovia uvádzajú na trh len tie výrobky, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4 a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v uplatniteľných delegovaných aktoch.

2.Skôr než sa na trh uvedie výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, dovozcovia zabezpečia, aby:

a)výrobca vykonal príslušný postup posudzovania zhody a vypracoval technickú dokumentáciu;

b)k výrobkom boli priložené informácie požadované podľa článku 7 a podľa delegovaných aktov prijatých podľa článku 4;

c)bol k dispozícii pas výrobku v súlade s článkom 8 a delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4.

Dovozca ďalej zabezpečí, aby bol výrobok označený požadovaným označením CE uvedeným v článku 38 alebo alternatívnym označením zhody, ako sa stanovuje v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 tretieho pododseku písm. f), aby bola k výrobku dodaná požadovaná dokumentácia a aby výrobca splnil požiadavky stanovené v článku 21 ods. 5 a 6.

Ak sa dovozcovia domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že výrobok nie je v zhode s požiadavkami stanovenými v uplatniteľných delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, neuvedú výrobok na trh ani do prevádzky, kým nebude s týmito požiadavkami v zhode.

3.Dovozcovia uvedú na výrobku svoj názov, registrované obchodné meno alebo zapísanú ochrannú známku a poštovú adresu a prípadne prostriedky elektronickej komunikácie, na ktorých ich možno kontaktovať, alebo ak to nie je možné, uvedú tieto informácie na obale, v sprievodnej dokumentácii výrobku alebo v pase výrobku, ak je k dispozícii. Kontaktné údaje musia byť jasné, zrozumiteľné a čitateľné.

4.Dovozcovia zabezpečia, aby bol k výrobku dodaný návod, ktorý spotrebiteľovi umožní montáž, inštaláciu, prevádzku, skladovanie, údržbu, opravu a likvidáciu výrobku v jazyku, ktorý je pre spotrebiteľa a iných koncových používateľov ľahko zrozumiteľný, v zmysle určenia príslušným členským štátom. Takýto návod musí byť jasný, zrozumiteľný a čitateľný a musí obsahovať aspoň informácie uvedené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4.

5.Dovozcovia zabezpečia, aby v čase, keď sú za výrobok zodpovední, podmienky jeho uskladnenia alebo dopravy neohrozovali súlad výrobku s požiadavkami stanovenými v delegovanom akte prijatom podľa článku 4, ktoré sa naň vzťahujú.

6.Dovozcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4 a ktorý uviedli na trh alebo do prevádzky, nie je v zhode s požiadavkami stanovenými v uvedenom akte, bezodkladne prijmú nevyhnutné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu tohto výrobku s danými požiadavkami alebo ho prípadne stiahnuť z trhu, alebo prevziať späť.

Dovozcovia bezodkladne informujú orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch, v ktorých výrobok sprístupnili na trhu, o podozrení na nesúlad a o prijatých nápravných opatreniach.

7.Dovozcovia uchovávajú pre orgány dohľadu nad trhom počas 10 rokov alebo počas obdobia konkretizovaného v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 kópiu EÚ vyhlásenia o zhode a zabezpečujú, aby bola týmto orgánom na požiadanie sprístupnená technická dokumentácia.

8.Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu dovozcovia poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu vrátane technickej dokumentácie, ktoré sú potrebné na preukázanie zhody výrobku v jazyku, ktorý je pre tento orgán ľahko zrozumiteľný. Tieto informácie a dokumentácia sa poskytujú buď v papierovej alebo elektronickej podobe. Príslušné dokumenty sa sprístupnia do 10 dní od doručenia žiadosti príslušného orgánu členského štátu.

Dovozcovia spolupracujú s príslušným vnútroštátnym orgánom na každom opatrení prijatom s cieľom napraviť každý prípad nesúladu s požiadavkami stanovenými v delegovanom akte prijatom podľa článku 4, ktoré sa na príslušný výrobok vzťahujú.

Článok 24
Povinnosti distribútorov

1.Keď sa výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, sprístupňuje na trhu, distribútori konajú vo vzťahu k požiadavkám stanoveným v uvedenom akte s náležitou starostlivosťou.

2.Skôr než sa na trhu sprístupní výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, distribútori overia, či:

a)výrobok má označenie CE v súlade s článkami 38 a 39 alebo alternatívne označenie zhody prijaté podľa článku 4 tretieho pododseku písm. f) a v relevantných prípadoch, či je označený alebo je prepojený s pasom výrobku v súlade s uvedenými delegovanými aktmi;

b)k výrobku sú priložené požadované dokumenty a návod, ktorý spotrebiteľovi umožní montáž, inštaláciu, prevádzku, skladovanie, údržbu a likvidáciu výrobku, a to v jazyku, ktorý je pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov ľahko zrozumiteľný v zmysle určenia členským štátom, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu, a či je takýto návod na použitie jasný, zrozumiteľný a čitateľný a obsahuje aspoň informácie stanovené v článku 7 ods. 2 písm. b) bode ii), ako sa stanovuje v delegovanom akte prijatom podľa článku 4;

c)výrobca a dovozca splnili požiadavky stanovené v článku 21 ods. 5 a 6 a článku 23 ods. 3.

3.Ak sa distribútor domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že výrobok, ešte pred jeho sprístupnením na trhu, alebo jeho výrobca nespĺňajú požiadavky stanovené v delegovanom akte prijatom podľa článku 4, výrobok na trhu nesprístupní, kým výrobok nebude v zhode s požiadavkami alebo kým výrobca dané požiadavky nesplní.

Distribútori zabezpečia, aby v čase, keď sú za výrobok zodpovední, podmienky jeho uskladnenia alebo dopravy neohrozovali súlad výrobku s požiadavkami stanovenými v delegovanom akte prijatom podľa článku 4.

4.Distribútori, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že výrobok, ktorý sprístupnili na trhu, nie je v zhode s požiadavkami stanovenými v delegovanom akte prijatom podľa článku 4, zabezpečia prijatie nevyhnutných nápravných opatrení s cieľom dosiahnuť zhodu tohto výrobku s danými požiadavkami alebo ho prípadne stiahnuť z trhu, alebo prevziať späť.

Distribútori bezodkladne informujú orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch, v ktorých výrobok sprístupnili na trhu, o podozrení na nesúlad a o prijatých nápravných opatreniach.

5.Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu distribútori poskytnú tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu, ku ktorým majú prístup a ktoré sú potrebné na preukázanie zhody výrobku. Tieto informácie a dokumentácia sa poskytujú buď v papierovej alebo elektronickej podobe.

Distribútori spolupracujú s týmto orgánom na každom nápravnom opatrení prijatom s cieľom vyriešiť akýkoľvek prípad nesúladu s delegovaným aktom prijatým podľa článku 4, ktorý sa na príslušný výrobok vzťahuje.

Článok 25
Povinnosti predávajúcich

1.Predávajúci zabezpečia, aby ich zákazníci mali prístup ku všetkým relevantným informáciám, ktoré sa vyžadujú v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, a to aj v prípade predaja na diaľku.

2.Predávajúci zabezpečia, aby bol pas výrobku zákazníkom ľahko prístupný, a to aj v prípade predaja na diaľku, ako sa špecifikuje v článku 8 a delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, ktoré sa na výrobok vzťahujú.

3.Predávajúci:

a)musia zákazníkom viditeľne zobraziť štítky poskytované v súlade s článkom 26 ods. 2 alebo 3, a to aj pri online predaji na diaľku;

b)musia odkazovať na informácie uvedené na štítkoch poskytovaných v súlade s článkom 26 ods. 2 alebo 3 vo vizuálnych reklamách alebo v technických propagačných materiáloch pre konkrétny model v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4, ktoré sa na výrobok vzťahujú;

c)nesmú poskytovať ani zobrazovať iné štítky, značky, symboly alebo nápisy, ktoré by v súvislosti s informáciami uvedenými na štítku mohli zákazníkov zavádzať alebo zmiasť.

Článok 26
Povinnosti týkajúce sa štítkov

1.Ak sa v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 vyžaduje, aby výrobky mali štítok v zmysle článku 14, hospodársky subjekt, ktorý výrobok uvádza na trh alebo do prevádzky, zabezpečí, aby boli výrobky, a to každý jednotlivý kus, bezplatne vybavené tlačenými štítkami v súlade s uvedeným delegovaným aktom.

2.Ak sa v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 vyžaduje, aby výrobky mali štítok v zmysle článku 14, hospodársky subjekt, ktorý výrobok uvádza na trh alebo do prevádzky, bezplatne dodá predávajúcemu vytlačené štítky alebo digitálne kópie štítku, a to bezodkladne a v každom prípade do 5 pracovných dní od žiadosti predávajúceho.

3.Ak sa v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 vyžaduje, aby výrobky mali štítok v zmysle článku 14, hospodársky subjekt, ktorý výrobok uvádza na trh alebo do prevádzky, zabezpečí, aby jeho štítky boli presné, a v rámci uplatniteľného postupu posudzovania zhody vypracuje technickú dokumentáciu postačujúcu na posúdenie tejto presnosti.

4.Ak sa v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 vyžaduje, aby výrobky mali štítok v zmysle článku 14, hospodársky subjekt, ktorý výrobok uvádza na trh alebo do prevádzky:

a)musí na informácie uvedené na štítku odkazovať vo vizuálnych reklamách alebo v technických propagačných materiáloch pre konkrétny model v súlade s príslušným delegovaným aktom prijatým podľa článku 4;

b)nesmie poskytovať ani zobrazovať iné štítky, značky, symboly alebo nápisy, ktoré by v súvislosti s informáciami uvedenými na štítku mohli zákazníkov zavádzať alebo zmiasť.

Článok 27
Povinnosti poskytovateľov logistických služieb

Poskytovatelia logistických služieb zabezpečia, aby v prípade výrobkov, s ktorými manipulujú a na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, nedošlo v dôsledku podmienok ich skladovania, balenia, zasielania či expedovania k ohrozeniu súladu týchto výrobkov s požiadavkami stanovenými v uvedenom delegovanom akte.

Článok 28
Prípady, v ktorých sa povinnosti výrobcov uplatňujú na dovozcov a distribútorov

Dovozca alebo distribútor sa na účely tohto nariadenia považujú za výrobcu a vzťahujú sa na nich povinnosti výrobcu podľa článku 21, ak:

1.výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, uvádzajú na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;

2.takýto výrobok, ktorý už bol uvedený na trh, upravujú spôsobom, ktorý ovplyvňuje súlad s požiadavkami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, ktoré sa na výrobok vzťahujú.

Článok 29
Povinnosti online trhovísk a online vyhľadávačov

1.Spolupráca uvedená v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020, pokiaľ ide o online trhoviská a na účely tohto nariadenia, zahŕňa najmä:

a)spoluprácu s cieľom zabezpečiť účinné opatrenia dohľadu nad trhom vrátane nevytvárania prekážok takýmto opatreniam;

b)informovanie orgánov dohľadu nad trhom o každom prijatom opatrení;

c)zavedenie pravidelnej a štruktúrovanej výmeny informácií o ponukách, ktoré online trhoviská na základe tohto článku odstránili;

d)umožnenie prístupu online nástrojov prevádzkovaných orgánmi dohľadu nad trhom k ich rozhraniam s cieľom identifikovať nevyhovujúce výrobky;

e)na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom, ak online trhoviská alebo online predajcovia zaviedli technické prekážky pre extrakcie údajov zo svojich online rozhraní, umožnenie týmto orgánom, aby takéto údaje scrapovali na účely súladu výrobkov na základe identifikačných parametrov, ktoré poskytli žiadajúce orgány dohľadu nad trhom.

2.Na účely požiadaviek [článku 22 ods. 7] nariadenia (EÚ).../... [akt o digitálnych službách] online trhoviská navrhujú a organizujú svoje online rozhranie spôsobom, ktorý predávajúcim umožňuje plniť si povinnosti stanovené v článku 25 a hospodárskym subjektom plniť si povinnosti podľa článku 30 ods. 1 tohto nariadenia.

Je potrebné, aby sa informácie dali poskytnúť pre každý výrobok, ktorý je ponúkaný a vystavený, alebo je zákazníkom inak ľahko sprístupnený v sortimente výrobkov.

Konkrétne to znamená, že ak sa v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 vyžaduje, aby bola online vizuálna reklama na určité výrobky sprevádzaná online elektronickými informáciami, ktoré sa majú zobrazovať na zobrazovacom mechanizme, online trhoviská musia predávajúcim umožniť, aby ich zobrazovali. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na online vyhľadávače a iné online platformy, ktoré poskytujú online vizuálnu reklamu na príslušné výrobky.

3.Pokiaľ ide o právomoci udelené členskými štátmi v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2019/1020, členské štáty udelia svojim orgánom dohľadu nad trhom právomoc v prípade všetkých výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príslušný delegovaný akt prijatý podľa článku 4, s cieľom prikázať online trhovisku odstrániť z jeho online rozhrania špecifický nezákonný obsah týkajúci sa nevyhovujúceho výrobku, znemožniť k nemu prístup alebo pri prístupe naň zobraziť koncovým používateľom výslovné upozornenie. Takéto príkazy musia byť v súlade s [článkom 8 ods. 1] nariadenia (EÚ).../... [akt o digitálnych službách].

4.Online trhoviská prijmú potrebné opatrenia na prijímanie a spracúvanie príkazov uvedených v odseku 2 v súlade s [článkom 8] nariadenia (EÚ).../... [akt o digitálnych službách].

5.Online trhoviská zriadia jednotné kontaktné miesto umožňujúce priamu komunikáciu s národnými orgánmi dohľadu nad trhom v súvislosti s dodržiavaním tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa článku 4.

Toto kontaktné miesto môže byť rovnaké ako kontaktné miesto uvedené v [článku 20 ods. 1] nariadenia (EÚ).../... [nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov] alebo [článku 10 ods. 1] nariadenia (EÚ).../... [akt o digitálnych službách].

Článok 30
Informačné povinnosti hospodárskych subjektov

1.Ak príslušné hospodárske subjekty sprístupňujú výrobky na trhu online alebo inými prostriedkami predaja na diaľku, príslušná ponuka výrobku obsahuje jasne a viditeľne aspoň tieto informácie:

a)názov, registrované obchodné meno alebo zapísanú ochrannú známku výrobcu, ako aj poštovú alebo elektronickú adresu, na ktorej ho možno kontaktovať;

b)v prípade, že výrobca nemá sídlo v Únii, názov, adresu, telefónne číslo a e-mailovú adresu hospodárskeho subjektu so sídlom v Únii v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

c)informácie na identifikáciu výrobku vrátane jeho typu a, ak je k dispozícii, čísla šarže alebo sériového čísla a akéhokoľvek iného identifikátora výrobku.

2.Hospodárske subjekty na požiadanie oznámia orgánom dohľadu nad trhom:

a)názov každého hospodárskeho subjektu, ktorý im dodal výrobok, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti delegovaného aktu prijatého podľa článku 4;

b)každý hospodársky subjekt, ktorému takéto výrobky dodali, ako aj množstvá a presné modely.

Hospodárske subjekty musia byť schopné poskytnúť tieto informácie počas 10 rokov od dátumu, keď im boli príslušné výrobky dodané, a 10 rokov po tom, ako takéto výrobky dodali. Pri prijímaní delegovaných aktov podľa článku 4 môže Komisia určiť lehotu dlhšiu alebo kratšiu ako 10 rokov, aby zohľadnila povahu príslušných výrobkov alebo požiadaviek.

3.Pri požiadavke, aby výrobcovia, ich splnomocnení zástupcovia alebo dovozcovia digitálne sprístupňovali časti technickej dokumentácie týkajúcej sa príslušného výrobku podľa článku 4 tretieho pododseku písm. a), Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)potrebu uľahčiť orgánom dohľadu nad trhom overovanie súladu s uplatniteľnými požiadavkami;

b)potrebu vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty.

Komisia určí spôsob, akým sa príslušné časti technickej dokumentácie sprístupnia. Technická dokumentácia sa sprístupní prostredníctvom pasu výrobku, ak je k dispozícii.

Článok 31
Povinnosti hospodárskych subjektov týkajúce sa monitorovania a nahlasovania

1.Pri požiadavke, aby výrobcovia, ich splnomocnení zástupcovia alebo dovozcovia sprístupňovali Komisii informácie o množstvách výrobku, na ktorý sa vzťahujú delegované akty prijaté podľa článku 4 tretieho pododseku písm. b), Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)dostupnosť dôkazov o preniknutí príslušného výrobku na trh s cieľom uľahčiť preskúmanie delegovaných aktov prijatých podľa článku 4 uplatniteľných na daný výrobok;

b)potrebu vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty.

Komisia určí časové obdobie, na ktoré sa vzťahujú informácie uvedené v prvom pododseku. Tieto informácie musia byť rozlíšené podľa modelu výrobku.

Komisia zabezpečí, aby sa výsledné údaje spracúvali bezpečne a v súlade s právom Únie.

Komisia v týchto delegovaných aktoch určí prostriedky, ktorými sa príslušné informácie sprístupnia, a periodicitu týchto informácií.

2.Pri požiadavke, aby bol výrobok počas používania schopný merať energiu, ktorú spotrebúva, alebo svoj výkon vo vzťahu k iným svojim relevantným parametrom uvedeným v prílohe I, podľa článku 4 tretieho pododseku písm. c), Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)užitočnosť údajov z používania pre koncových používateľov na pochopenie a riadenie spotreby energie alebo energetickej účinnosti výrobku;

b)technickú uskutočniteľnosť zaznamenávania údajov z používania;

c)potrebu vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty.

Výrobky, na ktoré sa vzťahuje požiadavka stanovená podľa článku 4 tretieho pododseku písm. c), zaznamenávajú výsledné údaje z používania a zobrazujú ich koncovému používateľovi.

3.Pri požiadavke, aby výrobcovia, ich splnomocnení zástupcovia alebo dovozcovia zbierali, anonymizovali alebo nahlasovali Komisii údaje z používania uvedené v odseku 2, podľa článku 4 tretieho pododseku písm. d), Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)užitočnosť údajov z používania pre Komisiu pri preskúmaní požiadaviek na ekodizajn alebo pri pomoci orgánom dohľadu nad trhom so štatistickými informáciami na účely ich analýzy založenej na riziku;

b)potrebu vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty.

Medzi takéto požiadavky uvedené v prvom pododseku môže patriť najmä:

a)zber údajov z používania, ak je k nim možný prístup na diaľku prostredníctvom internetu, pokiaľ koncový používateľ výslovne neodmietne tieto údaje sprístupniť;

b)anonymizácia údajov zozbieraných podľa písmena a) a ich nahlasovanie Komisii aspoň raz ročne. Hospodársky subjekt uvedie identifikačné číslo modelu v databáze výrobkov v zmysle článku 12 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1369 a zemepisné informácie o výrobkoch, ak je to relevantné z hľadiska ich parametrov.

Komisia spresní podrobnosti a formát nahlasovania údajov z používania, ako sa uvádza v druhom pododseku písmene b).

4.Komisia pravidelne posudzuje údaje z používania získané podľa odseku 3 a v prípade potreby uverejňuje súhrnné súbory údajov.

Kapitola VIII – Zhoda výrobkov

Článok 32
Metódy skúšok, meraní a výpočtov

1.Na účely súladu a overovania súladu s požiadavkami na ekodizajn sa skúšky, merania a výpočty vykonávajú pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, v ktorých sa zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy. Takéto metódy musia spĺňať požiadavky na skúšky, merania a výpočty stanovené v príslušných delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4.

2.Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu s požiadavkami na ekodizajn stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 tretieho pododseku písm. e), Komisia môže požadovať používanie online nástrojov na výpočet výkonu výrobkov v súvislosti s príslušným parametrom výrobku uvedeným v prílohe I, so zohľadnením uplatniteľných požiadaviek na výpočet.

Pri stanovovaní takýchto požiadaviek na používanie online nástrojov Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)potrebu zabezpečiť harmonizované uplatňovanie požiadaviek na výpočet;

b)potrebu minimalizovať administratívnu záťaž hospodárskych subjektov, ktoré spĺňajú príslušné požiadavky.

Online nástroje sú pre hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú príslušné požiadavky, voľne prístupné.

Článok 33
Obchádzanie opatrení

1.Výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti delegovaného aktu prijatého podľa článku 4, sa nesmú uviesť na trh ani do prevádzky, ak sú navrhnuté tak, aby pri skúšaní pozmenili svoje správanie alebo vlastnosti s cieľom dosiahnuť priaznivejší výsledok ktoréhokoľvek z parametrov výrobku regulovaných delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4, ktoré sa na tieto výrobky vzťahujú.

Na účely tohto odseku výrobky navrhnuté tak, aby dokázali zistiť, či sa práve skúšajú a automaticky tak v reakcii pozmenili svoj výkon, a výrobky vopred nastavené tak, aby počas skúšania pozmenili svoj výkon, predstavujú výrobky, ktoré sú určené na zmenu svojho správania alebo vlastností pri skúšaní.

2.Hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú na trh výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, nesmú predpisovať konkrétne pokyny na skúšanie, ktorými sa mení správanie alebo vlastnosti výrobkov, s cieľom dosiahnuť priaznivejší výsledok pre ktorýkoľvek z parametrov výrobku regulovaných delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4, ktoré sa na dané výrobky vzťahujú.

Na účely tohto odseku pokyny vedúce k manuálnemu pozmeneniu výrobku pred skúškou, ktorým sa pozmení výkon výrobku, predstavujú konkrétne pokyny na skúšanie, ktorými sa pozmení správanie alebo vlastnosti výrobkov.

3.Výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti delegovaného aktu prijatého podľa článku 4, sa nesmú uviesť na trh ani do prevádzky, ak sú navrhnuté tak, aby svoje správanie alebo vlastnosti v krátkom čase po svojom uvedení do prevádzky pozmenili, čo by viedlo k zhoršeniu ich výkonu v súvislosti s ktorýmkoľvek z parametrov výrobku regulovaných delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4, ktoré sa na výrobky vzťahujú, alebo ich funkčných vlastností z pohľadu používateľa.

4.Aktualizáciami softvéru alebo firmvéru sa nesmie zhoršiť výkon výrobkov v žiadnom z ich parametrov regulovaných delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4, ktoré sa na tieto výrobky vzťahujú, ani funkčný výkon z pohľadu používateľa pri meraní skúšobnou metódou použitou na posudzovanie zhody, iba ak by s tým koncový používateľ pred aktualizáciou výslovne súhlasil. V prípade odmietnutia aktualizácie nesmie dôjsť k žiadnej zmene výkonu.

Aktualizáciami softvéru alebo firmvéru sa nesmie zhoršiť výkon uvedený v prvom pododseku do takej miery, že by výrobok už nebol v súlade s požiadavkami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 a uplatniteľných v čase uvedenia výrobku na trh alebo do prevádzky.

Článok 34
Predpoklad zhody

1.Metódy skúšok, meraní alebo výpočtov uvedené v článku 32, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa považujú za metódy, ktoré sú v zhode s požiadavkami stanovenými v uvedenom článku a s požiadavkami na skúšky, merania a výpočty stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, pokiaľ sa na tieto požiadavky vzťahujú takéto harmonizované normy alebo ich časti.

2.Výrobky, ktoré sú v zhode s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa považujú za výrobky, ktoré sú v zhode s požiadavkami na ekodizajn stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, pokiaľ sa na tieto požiadavky vzťahujú takéto harmonizované normy alebo ich časti.

3.Výrobky, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4 a ktorým bola udelená environmentálna značka EÚ podľa nariadenia (ES) č. 66/2010, sa považujú za výrobky spĺňajúce požiadavky na ekodizajn stanovené v uvedenom delegovanom akte, pokiaľ sa na tieto požiadavky vzťahujú kritériá environmentálnej značky EÚ stanovené podľa článku 16 ods. 2 nariadenia (ES) č. 66/2010.

Článok 35
Spoločné špecifikácie

1.Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia spoločné špecifikácie požiadaviek na ekodizajn, základné požiadavky na pasy výrobkov uvedené v článku 10 alebo metódy skúšok, meraní alebo výpočtov uvedené v článku 32, a to v týchto situáciách:

a)Komisia požiadala jednu alebo viacero európskych normalizačných organizácií, aby vypracovali harmonizovanú normu v súvislosti s požiadavkou na ekodizajn alebo metódou, na ktorú sa nevzťahuje harmonizovaná norma alebo jej časť, na ktorú boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, a buď dochádza k zbytočným oneskoreniam v normalizačnom postupe, alebo žiadna z európskych normalizačných organizácií takúto žiadosť neprijala;

b)Komisia sa v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 rozhodla ponechať s obmedzením alebo zrušiť odkazy na harmonizované normy alebo ich časti, ktoré sa vzťahujú na požiadavky na ekodizajn alebo metódu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 67 ods. 3.

2.Metódy skúšok, meraní a výpočtov uvedené v článku 32, ktoré sú v zhode so spoločnými špecifikáciami alebo ich časťami, sa považujú za metódy, ktoré sú v zhode s požiadavkami stanovenými v uvedenom článku a s požiadavkami na skúšky, merania a výpočty stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, pokiaľ sa na tieto požiadavky vzťahujú takéto spoločné špecifikácie alebo ich časti.

3.Výrobky, ktoré sú v zhode so spoločnými špecifikáciami alebo ich časťami, sa považujú za výrobky, ktoré sú v zhode s požiadavkami na ekodizajn stanovenými v delegovanom akte prijatom podľa článku 4, ktoré sa na tieto výrobky vzťahujú, a to v rozsahu, v akom sa na tieto požiadavky vzťahujú uvedené spoločné špecifikácie alebo ich časti.

Článok 36
Posudzovanie zhody

1.Pri určovaní uplatniteľného postupu posudzovania zhody podľa článku 4 druhého pododseku Komisia zváži tieto kritériá:

a)vhodnosť príslušného modulu pre daný typ výrobku a jeho primeranosť sledovanému verejnému záujmu;

b)povahu parametrov výrobku uvedených v prílohe I, na ktorých sú založené príslušné požiadavky na ekodizajn, najmä to, či výkon výrobku vo vzťahu k týmto jeho parametrom možno overiť na samotnom výrobku;

c)ak je povinná účasť tretej strany, výrobca musí mať na výber medzi modulmi zabezpečenia kvality a osvedčenia výrobku, ktoré sú uvedené v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES.

2.Ak je to relevantné, záznamy a korešpondencia v súvislosti s posudzovaním zhody sa vypracúvajú v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má sídlo notifikovaná osoba zapojená do postupu posudzovania zhody uvedeného v odseku 1, alebo v jazyku, ktorý táto osoba akceptuje.

Článok 37
EÚ vyhlásenie o zhode

1.V EÚ vyhlásení o zhode sa stanovuje, že bolo preukázané splnenie požiadaviek na ekodizajn uvedených v uplatniteľných delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4.

2.EÚ vyhlásenie o zhode musí mať vzorovú štruktúru stanovenú v prílohe V, obsahovať prvky uvedené v uplatniteľnom postupe posudzovania zhody a odkaz na uplatniteľné delegované akty prijaté podľa článku 4. Vyhlásenie sa pravidelne aktualizuje. Preloží sa do jazyka alebo jazykov požadovaných členským štátom, v ktorom sa výrobok uvádza na trh alebo sa na ňom sprístupňuje.

3.Ak sa na výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, vzťahuje viac ako jeden akt Únie vyžadujúci EÚ vyhlásenie o zhode, vypracuje sa jediné EÚ vyhlásenie o zhode týkajúce sa všetkých takýchto aktov Únie. V tomto vyhlásení sa uvedú príslušné akty Únie a odkazy na ich uverejnenie. Môže ísť o dokumentáciu pozostávajúcu z príslušných jednotlivých EÚ vyhlásení o zhode.

4.Vydaním EÚ vyhlásenia o zhode výrobca preberá zodpovednosť za súlad výrobku so stanovenými požiadavkami.

Článok 38
Všeobecné zásady označenia CE

Označenie CE sa riadi všeobecnými zásadami stanovenými v článku 30 nariadenia (ES) č. 765/2008.

Článok 39
Pravidlá a podmienky umiestňovania označenia CE

1.Označenie CE sa na výrobok umiestni viditeľne, čitateľne a nezmazateľne. Ak to povaha výrobku neumožňuje alebo nezaručuje, toto označenie sa umiestni na obal a do sprievodnej dokumentácie.

2.Označenie CE sa umiestni pred uvedením výrobku na trh.

3.Ak sa na posudzovaní zhody výrobku zúčastňuje notifikovaná osoba, za označením CE nasleduje identifikačné číslo tejto notifikovanej osoby.

Identifikačné číslo notifikovanej osoby umiestňuje na výrobok samotná osoba alebo na základe jej pokynov ho umiestňuje výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca.

4.Za označením CE a prípadným identifikačným číslom notifikovanej osoby môže nasledovať piktogram alebo iná značka označujúca osobitné riziko alebo použitie.

5.Členské štáty pri zabezpečení správneho uplatňovania systému, ktorým sa riadi označenie CE, vychádzajú z existujúcich mechanizmov a v prípade neoprávneného použitia označenia podniknú náležité kroky.

Článok 40
Alternatívne vyhlásenia o zhode a označenia

Pri špecifikovaní alternatívnych pravidiel týkajúcich sa vyhlásenia o zhode alebo označení preukazujúcich zhodu s uplatniteľnými požiadavkami podľa práva Únie v súlade s článkom 4 tretím pododsekom písm. f) Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)potrebu minimalizovať administratívnu záťaž hospodárskych subjektov;

b)potrebu zabezpečiť súlad s inými vyhláseniami o zhode a označeniami uplatniteľnými na konkrétny výrobok;

c)potrebu zabrániť nejasnostiam, pokiaľ ide o význam vyhlásení o zhode a označení podľa iných právnych predpisov Únie.

Kapitola IX – Notifikácia orgánov posudzovania zhody

Článok 41
Notifikácia

Členské štáty notifikujú Komisii a ostatným členským štátom subjekty, ktoré sú oprávnené vykonávať ako tretia strana úlohy posudzovania zhody stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4.

Článok 42
Notifikujúce orgány

1.Členské štáty určia notifikujúci orgán, ktorý je zodpovedný za stanovenie a vykonávanie nevyhnutných postupov na účely hodnotenia a notifikácie orgánov posudzovania zhody a monitorovania notifikovaných osôb vrátane súladu s ustanoveniami článku 47.

2.Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že hodnotenie a monitorovanie uvedené v odseku 1 vykoná vnútroštátny akreditačný orgán v zmysle nariadenia (ES) č. 765/2008 a v súlade s uvedeným nariadením.

3.Ak notifikujúci orgán deleguje posudzovanie, notifikáciu alebo monitorovanie uvedené v odseku 1 na orgán, ktorý nie je subjektom štátnej správy, alebo ho poverí týmito úlohami, musí byť tento orgán právnym subjektom a musí primerane spĺňať požiadavky stanovené v článku 43. Navyše musí mať zavedené opatrenia na krytie záväzkov, ktoré vyplývajú z jeho činností.

4.Notifikujúci orgán nesie plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané orgánom uvedeným v odseku 3.

Článok 43
Požiadavky týkajúce sa notifikujúcich orgánov

1.Notifikujúci orgán sa zriadi tak, aby nevznikali žiadne konflikty záujmov s orgánmi posudzovania zhody alebo notifikovanými osobami.

2.Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru a funguje takým spôsobom, aby zabezpečil objektivitu a nestrannosť svojich činností.

3.Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru, aby každé rozhodnutie týkajúce sa notifikácie orgánu posudzovania zhody prijali odborne spôsobilé osoby, iné ako osoby, ktoré vykonali posúdenie.

4.Notifikujúci orgán neponúka ani neposkytuje žiadne činnosti, ktoré vykonávajú orgány posudzovania zhody, ani poradenské služby na komerčnom či konkurenčnom základe.

5.Notifikujúci orgán zabezpečuje dôvernosť získaných informácií. Na požiadanie si však vymieňa informácie o notifikovaných osobách s Komisiou, notifikujúcimi orgánmi ostatných členských štátov a inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

6.Notifikujúci orgán sa pri notifikácii zameriava len na konkrétny orgán posudzovania zhody, ktorý žiada o notifikáciu, a nezohľadňuje kapacity ani zamestnancov materských alebo sesterských spoločností. Posudzuje ho na základe všetkých príslušných požiadaviek a úloh posudzovania zhody.

7.Notifikujúci orgán má na riadne plnenie svojich úloh k dispozícii dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov a dostatočné financovanie.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví minimálny počet ekvivalentov plného pracovného času, ktorý sa považuje za dostatočný na riadne monitorovanie notifikovaných osôb, v prípade potreby aj v súvislosti so špecifickými úlohami posudzovania zhody. Ak monitorovanie vykonáva vnútroštátny akreditačný orgán alebo orgán uvedený v článku 42 ods. 3, tento minimálny počet sa vzťahuje na tento orgán.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 67 ods. 3.

Článok 44
Informačná povinnosť notifikujúcich orgánov

Členské štáty informujú Komisiu o svojich postupoch posudzovania a notifikácie orgánov posudzovania zhody a monitorovania notifikovaných osôb a o všetkých súvisiacich zmenách.

Komisia tieto informácie zverejní.

Článok 45
Požiadavky týkajúce sa notifikovaných osôb

1.Na účely notifikácie spĺňa orgán posudzovania zhody požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 11.

2.Orgán posudzovania zhody sa zriadi podľa vnútroštátneho práva členského štátu a má právnu subjektivitu.

3.Orgán posudzovania zhody je treťou stranou, nezávislou od organizácie alebo výrobku, ktorý posudzuje. Nesmie mať žiadne obchodné väzby s organizáciami, ktoré sú zainteresované na výrobkoch, ktoré posudzuje, najmä nie s výrobcami, ich obchodnými partnermi a investormi disponujúcimi akciami. Týmto sa nevylučuje, aby orgán posudzovania zhody vykonával činnosti posudzovania zhody pre konkurenčných výrobcov.

4.Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť dizajnérmi, výrobcami, dodávateľmi, dovozcami, distribútormi, subjektmi vykonávajúcimi inštaláciu, nákupcami, vlastníkmi, používateľmi alebo subjektmi vykonávajúcimi údržbu výrobkov, ktoré posudzujú, ani splnomocnenými zástupcami žiadnej z týchto strán. Týmto sa nevylučuje použitie posudzovaných výrobkov, ktoré sú potrebné na výkon činností orgánu posudzovania zhody, alebo použitie takýchto výrobkov na osobné účely.

Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť priamo zapojení do navrhovania, výroby alebo konštrukcie, obchodovania, inštalácie, používania alebo údržby týchto výrobkov, ani zastupovať strany zapojené do týchto činností. Nesmú sa podieľať na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezávislý úsudok alebo bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam posudzovania zhody, pre ktoré boli notifikované. Vzťahuje sa to najmä na poradenské služby.

Orgány posudzovania zhody zabezpečia, aby činnosti ich materských a sesterských spoločností, dcérskych spoločností alebo subdodávateľov neovplyvňovali dôvernosť, objektivitu a nestrannosť ich činností posudzovania zhody.

Stanovenie vnútorných postupov, všeobecných politík, kódexov správania alebo iných vnútorných predpisov a dohľad nad nimi, prideľovanie zamestnancov na osobitné úlohy a rozhodnutia o posudzovaní zhody sa nesmú delegovať na subdodávateľa alebo dcérsku spoločnosť.

5.Orgány posudzovania zhody a ich zamestnanci vykonávajú činnosti posudzovania zhody na najvyššej úrovni profesionálnej integrity a požadovanej technickej spôsobilosti v danej oblasti. Nesmú podliehať žiadnym tlakom a pohnútkam, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvniť ich úsudok alebo výsledky ich činností posudzovania zhody, najmä pokiaľ ide o osoby alebo skupiny osôb, ktoré sú na výsledkoch týchto činností zainteresované.

6.Orgán posudzovania zhody je schopný vykonávať všetky úlohy posudzovania zhody, ktoré mu boli pridelené na základe príslušného delegovaného aktu prijatého podľa článku 4 a v súvislosti s ktorými bol notifikovaný, či už ide o úlohy vykonávané samotným orgánom posudzovania zhody, alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť.

Orgán posudzovania zhody má vždy a pre každý postup posudzovania zhody a pre každý typ alebo kategóriu výrobku, v súvislosti s ktorými bol notifikovaný, k dispozícii:

a)potrebných zamestnancov s technickými znalosťami a dostatočnými a primeranými skúsenosťami na vykonanie úloh posudzovania zhody. Zamestnanci zodpovední za prijímanie rozhodnutí o posúdení sú zamestnanci orgánu posudzovania zhody podľa vnútroštátneho práva notifikujúceho členského štátu, ktorí nesmú mať žiadny iný potenciálny konflikt záujmov a sú spôsobilí overovať posúdenia vykonané inými zamestnancami, externými odborníkmi alebo subdodávateľmi. Počet takýchto zamestnancov musí byť dostatočný na zabezpečenie kontinuity činností a jednotného prístupu k posudzovaniu zhody;

b)potrebné opisy postupov, v súlade s ktorými sa vykonáva posudzovanie zhody, pričom sa zabezpečí transparentnosť a reprodukovateľnosť týchto postupov. Patrí sem aj kvalifikačná matica, ktorá spája príslušných zamestnancov, ich príslušné postavenie a úlohy v rámci orgánu posudzovania zhody s úlohami posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými chce byť orgán notifikovaný;

c)náležité politiky a postupy na odlíšenie úloh, ktoré vykonáva ako notifikovaná osoba, od iných činností;

d)potrebné postupy na vykonávanie činností zohľadňujúce veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, štruktúru, stupeň zložitosti danej výrobnej technológie a hromadný či sériový charakter výrobného procesu.

Má nevyhnutné prostriedky na primeraný výkon technických a administratívnych úloh spojených s činnosťami posudzovania zhody a má prístup k všetkým potrebným zariadeniam alebo vybaveniu.

7.Zamestnanci zodpovední za výkon činností posudzovania zhody majú:

a)primerané technické a odborné vzdelanie vzťahujúce sa na všetky činnosti posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými bol orgán posudzovania zhody notifikovaný;

b)dostatočné znalosti požiadaviek na posudzovanie, ktoré vykonávajú, a primeranú právomoc toto posudzovanie vykonávať vrátane primeraných znalostí a chápania príslušných právnych predpisov, požiadaviek na skúšky, merania a výpočty, uplatniteľných harmonizovaných noriem alebo spoločných špecifikácií a príslušných ustanovení tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa článku 4;

c)schopnosti na vyhotovenie osvedčení, záznamov a správ preukazujúcich, že sa posúdenie vykonalo.

8.Treba zaručiť nestrannosť orgánu posudzovania zhody, jeho vrcholového manažmentu a zamestnancov, ktorí vykonávajú posudzovanie.

Odmeňovanie vrcholového manažmentu orgánu posudzovania zhody a jeho zamestnancov, ktorí vykonávajú posudzovanie, nezávisí od počtu vykonaných posúdení ani ich výsledkov.

9.Orgány posudzovania zhody uzavrú poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť nenesie štát v súlade s vnútroštátnym právom, alebo ak nie je za posudzovanie zhody priamo zodpovedný samotný členský štát.

10.Zamestnanci orgánu posudzovania zhody sú povinní dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri vykonávaní úloh posudzovania zhody v zmysle príslušných delegovaných aktov prijatých podľa článku 4, nie však vo vzťahu k notifikujúcim orgánom a iným vnútroštátnym orgánom členského štátu, v ktorom sa vykonávajú činnosti daného orgánu. Vlastnícke práva sú chránené.

11.Orgány posudzovania zhody sa zúčastňujú na príslušných normalizačných činnostiach alebo zabezpečia, aby ich zamestnanci, ktorí vykonávajú posudzovanie, boli o týchto činnostiach informovaní, a ako všeobecné usmernenie uplatňujú administratívne rozhodnutia a dokumenty, ktoré sú výsledkom práce tejto skupiny.

Článok 46
Predpoklad zhody pre orgány posudzovania zhody

Ak orgán posudzovania zhody preukáže svoju zhodu s kritériami stanovenými v príslušných harmonizovaných normách alebo ich častiach, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, predpokladá sa, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 45 v takom rozsahu, v akom uplatniteľné harmonizované normy tieto požiadavky pokrývajú.

Článok 47
Dcérske spoločnosti a subdodávatelia notifikovaných osôb

1.Ak notifikovaná osoba zadá osobitné úlohy spojené s posudzovaním zhody subdodávateľovi alebo využije dcérsku spoločnosť, zabezpečí, aby subdodávateľ alebo dcérska spoločnosť spĺňali požiadavky stanovené v článku 45, a informuje o tom notifikujúci orgán.

2.Notifikované osoby nesú plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané subdodávateľmi alebo dcérskymi spoločnosťami bez ohľadu na to, kde majú subdodávatelia alebo dcérske spoločnosti sídlo. Príslušné notifikované osoby stanovia postupy priebežného monitorovania odbornej spôsobilosti, činností a výkonu svojich subdodávateľov alebo dcérskych spoločností, pričom zohľadnia kvalifikačnú maticu uvedenú v článku 45 ods. 6.

3.Vykonávanie činností sa môže zadať subdodávateľovi alebo zveriť dcérskej spoločnosti iba so súhlasom klienta.

4.Notifikované osoby majú pre notifikujúce orgány k dispozícii príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa posúdenia a monitorovania kvalifikácie subdodávateľa alebo dcérskej spoločnosti a práce, ktorú vykonali, podľa príslušných delegovaných aktov prijatých podľa článku 4.

Článok 48
Žiadosť o notifikáciu

1.Orgán posudzovania zhody predloží žiadosť o notifikáciu notifikujúcemu orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo.

2.Súčasťou žiadosti je opis činností posudzovania zhody, modulu alebo modulov posudzovania zhody a výrobku alebo výrobkov, v súvislosti s ktorými orgán tvrdí, že je odborne spôsobilý, kvalifikačnú maticu uvedenú v článku 45 ods. 6, ako aj osvedčenie o akreditácii, ak existuje, vydané vnútroštátnym akreditačným orgánom, ktoré potvrdzuje, že orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky stanovené v článku 45. Osvedčenie o akreditácii sa vzťahuje len na konkrétny právny subjekt žiadajúci o notifikáciu a okrem príslušných harmonizovaných noriem vychádza z osobitných požiadaviek a úloh posudzovania zhody stanovených v príslušnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4.

3.Ak príslušný orgán posudzovania zhody nemôže poskytnúť osvedčenie o akreditácii, poskytne notifikujúcemu orgánu všetku dokumentáciu potrebnú na overenie, uznanie a pravidelné monitorovanie jeho súladu s požiadavkami stanovenými v článku 45.

Článok 49
Postup notifikácie

1.Notifikujúce orgány notifikujú iba orgány posudzovania zhody, ktoré splnili požiadavky stanovené v článku 45.

2.Notifikáciu Komisii a ostatným členským štátom uskutočnia prostredníctvom elektronického nástroja notifikácie, ktorý vytvorila a riadi Komisia.

3.V notifikácii sú zahrnuté všetky podrobnosti o činnostiach posudzovania zhody, modul alebo moduly posudzovania zhody, príslušný výrobok alebo výrobky a príslušné potvrdenie odbornej spôsobilosti.

4.Ak sa notifikácia nezakladá na osvedčení o akreditácii uvedenom v článku 48 ods. 2, notifikujúci orgán poskytne Komisii a ostatným členským štátom dokumentáciu potvrdzujúcu odbornú spôsobilosť orgánu posudzovania zhody a zavedené opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že tento orgán sa bude pravidelne monitorovať a bude naďalej plniť požiadavky stanovené v článku 45.

5.Príslušný orgán môže vykonávať činnosti notifikovanej osoby, ak do dvoch týždňov po notifikácii, keď sa používa osvedčenie o akreditácii, alebo do dvoch mesiacov po notifikácii, keď sa akreditácia nepoužíva, Komisia alebo ostatné členské štáty nevznesú žiadne námietky.

Na účely tohto nariadenia sa za notifikovanú osobu pokladá iba takýto orgán.

6.Keď Komisia zaradí tento orgán do zoznamu notifikovaných osôb uvedeného v článku 50 ods. 2, notifikácia nadobúda platnosť dňom nasledujúcim po tomto zaradení. Príslušný orgán môže vykonávať činnosti notifikovanej osoby až po nadobudnutí platnosti notifikácie.

Komisia notifikáciu nezverejní, ak má vedomosť alebo sa dozvie o tom, že príslušná notifikovaná osoba nespĺňa požiadavky stanovené v článku 45.

7.Komisii a ostatným členským štátom sa notifikujú všetky následné relevantné zmeny týkajúce sa notifikácie.

Článok 50
Identifikačné čísla a zoznamy notifikovaných osôb

1.Notifikovanej osobe Komisia pridelí identifikačné číslo.

Pridelí jej len jedno číslo, aj keď je notifikovaná podľa niekoľkých aktov Únie.

2.Komisia zverejňuje zoznam osôb notifikovaných podľa tohto nariadenia vrátane identifikačných čísiel, ktoré im boli pridelené, a činností, v súvislosti s ktorými boli notifikované.

Komisia zabezpečuje aktualizáciu tohto zoznamu.

Článok 51
Zmeny v notifikácii

1.Ak sa notifikujúci orgán presvedčí alebo je informovaný o tom, že notifikovaná osoba už nespĺňa požiadavky stanovené v článku 45 alebo že si neplní svoje povinnosti, notifikujúci orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo zruší notifikáciu v závislosti od závažnosti nesplnenia týchto požiadaviek alebo neplnenia týchto povinností. Bezodkladne o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

2.V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia notifikácie, alebo ak notifikovaná osoba svoju činnosť už nevykonáva, notifikujúci členský štát prijme primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby spisy tejto osoby buď spracovala iná notifikovaná osoba, alebo aby boli na požiadanie k dispozícii príslušným notifikujúcim orgánom a orgánom dohľadu nad trhom.

Článok 52
Problém odbornej spôsobilosti notifikovaných osôb

1.Komisia vyšetrí všetky prípady, v súvislosti s ktorými má pochybnosti alebo je na pochybnosti upozornená, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť notifikovanej osoby alebo nepretržité plnenie požiadaviek a povinností, ktoré sa na ňu vzťahujú.

2.Notifikujúci členský štát poskytne Komisii na jej žiadosť všetky informácie v súvislosti s podkladmi pre notifikáciu alebo so zachovaním odbornej spôsobilosti dotknutej osoby.

3.Komisia zabezpečí dôverné zaobchádzanie so všetkými citlivými informáciami získanými počas jej vyšetrovaní.

4.Ak Komisia zistí, že notifikovaná osoba nespĺňa alebo prestala spĺňať požiadavky na svoju notifikáciu, prijme vykonávací akt, v ktorom sa od notifikujúceho členského štátu bude požadovať, aby prijal potrebné nápravné opatrenie vrátane zrušenia notifikácie, ak je to potrebné. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

Komisia aktualizuje zoznam notifikovaných osôb uvedený v článku 50 ods. 2 do dvoch týždňov od prijatia vykonávacieho aktu.

Článok 53
Povinnosti notifikovaných osôb týkajúce sa výkonu ich činností

1.Notifikované osoby vykonávajú posudzovanie zhody v súlade s postupmi posudzovania zhody stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4.

2.Posudzovanie zhody sa vykonáva primeraným spôsobom tak, aby sa predišlo zbytočnému zaťaženiu hospodárskych subjektov. Orgány posudzovania zhody pri vykonávaní svojej činnosti náležite zohľadňujú veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, jeho štruktúru, stupeň zložitosti technológie daného výrobku a hromadný či sériový charakter výrobného procesu.

Dodržiavajú však pri tom mieru prísnosti a úroveň ochrany, ktoré sa požadujú v záujme zabezpečenia súladu výrobku s príslušnými požiadavkami.

3.Ak notifikovaná osoba zistí, že výrobca nespĺňa príslušné požiadavky alebo zodpovedajúce harmonizované normy, spoločné špecifikácie alebo iné technické špecifikácie, požiada výrobcu, aby prijal primerané nápravné opatrenia na účely druhého a konečného posúdenia zhody, avšak pokiaľ nedostatky nie je možné odstrániť, v takom prípade nevydá osvedčenie ani rozhodnutie o schválení.

4.Ak po vydaní osvedčenia alebo rozhodnutia o schválení notifikovaná osoba v rámci monitorovania zhody zistí, že výrobok alebo výrobca nespĺňa alebo prestal spĺňať príslušné požiadavky, požiada výrobcu, aby prijal primerané nápravné opatrenia, a v prípade potreby pozastaví platnosť osvedčenia či rozhodnutia o schválení alebo osvedčenie či rozhodnutie o schválení odníme.

5.Ak sa nápravné opatrenia neprijmú alebo ak nemajú požadovaný účinok, notifikovaná osoba podľa náležitého prípadu obmedzí všetky príslušné osvedčenia alebo rozhodnutia o schválení, pozastaví ich platnosť alebo ich odníme.

6.Pri prijímaní rozhodnutí o posúdení zhody, a to aj pri rozhodovaní o potrebe pozastaviť platnosť osvedčenia alebo rozhodnutia o schválení alebo ich odňať vzhľadom na možný nesúlad, sa notifikované osoby riadia jasnými a vopred určenými kritériami.

7.Notifikované osoby zabezpečia rotáciu zamestnancov vykonávajúcich rôzne úlohy posudzovania zhody.

Článok 54
Informačná povinnosť notifikovaných osôb

1.Notifikované osoby informujú notifikujúci orgán:

a)o každom zamietnutí, obmedzení, pozastavení platnosti alebo odňatí osvedčenia;

b)o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozsah a podmienky notifikácie;

c)o každej žiadosti o informácie, ktorú dostali od orgánov dohľadu nad trhom v súvislosti s činnosťami posudzovania zhody;

d)na požiadanie o činnostiach posudzovania zhody vykonaných v rozsahu ich notifikácie a o akejkoľvek inej vykonanej činnosti vrátane cezhraničných činností a zadávania činností subdodávateľom.

2.Notifikované osoby poskytujú iným osobám notifikovaným podľa tohto nariadenia, ktoré vykonávajú podobné činnosti posudzovania zhody vzťahujúce sa na rovnaké výrobky, relevantné informácie o otázkach týkajúcich sa negatívnych a na požiadanie i pozitívnych výsledkov posudzovania zhody.

3.Ak Komisia alebo orgán dohľadu nad trhom členského štátu predloží notifikovanej osobe so sídlom na území iného členského štátu žiadosť týkajúcu sa posúdenia zhody vykonaného touto notifikovanou osobou, zašle kópiu tejto žiadosti notifikujúcemu orgánu tohto iného členského štátu. Dotknutá notifikovaná osoba odpovie na túto žiadosť bezodkladne a najneskôr do 15 dní. Notifikujúci orgán zabezpečí, aby tieto žiadosti vyriešila notifikovaná osoba, pokiaľ neexistuje oprávnený dôvod na to, aby sa tak nepostupovalo.

4.Ak notifikované osoby majú alebo dostanú dôkazy o tom, že:

a)iná notifikovaná osoba nespĺňa požiadavky stanovené v článku 45 alebo svoje povinnosti; alebo

b)výrobok, ktorý bol uvedený na trh, nespĺňa požiadavky na ekodizajn stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, ktoré sa na výrobok vzťahujú; alebo

c)výrobok uvedený na trh môže vzhľadom na svoj fyzický stav vyvolať vážne riziko;

na takéto dôkazy upozornia a poskytnú ich príslušnému orgánu dohľadu nad trhom alebo prípadne notifikujúcemu orgánu.

Článok 55
Výmena skúseností

Komisia organizačne zabezpečí výmenu skúseností medzi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za notifikačnú politiku.

Článok 56
Koordinácia notifikovaných osôb

1.Komisia zabezpečí zavedenie a riadne fungovanie náležitej koordinácie a spolupráce medzi osobami notifikovanými podľa tohto nariadenia vo forme skupiny alebo skupín notifikovaných osôb, v prípade potreby vrátane skupín osôb notifikovaných podľa toho istého delegovaného aktu prijatého podľa článku 4 alebo v súvislosti s podobnými úlohami posudzovania zhody.

Notifikované osoby sa na práci každej relevantnej skupiny zúčastňujú priamo alebo prostredníctvom určených zástupcov.

2.Notifikované osoby uplatňujú ako všeobecné usmernenie všetky relevantné dokumenty vypracované ako výsledok práce skupín uvedených v odseku 1.

3.Cieľom koordinácie a spolupráce v skupinách uvedených v odseku 1 je zabezpečiť harmonizované uplatňovanie tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa článku 4. Skupiny sa pri tom ako všeobecným usmernením riadia všetkými relevantnými dokumentmi, ktoré vypracovala skupina pre administratívnu spoluprácu zriadená podľa článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

Kapitola X – Stimuly

Článok 57
Stimuly členských štátov

1.Stimuly členských štátov súvisiace s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, v ktorom sa určujú výkonnostné triedy v súlade s článkom 7 ods. 4 v súvislosti s parametrom výrobku uvedeným v prílohe I, sa týkajú dvoch najvyšších výkonnostných tried, ktoré sú na úrovni Únie zastúpené, alebo prípadne výrobkov s environmentálnou značkou EÚ, pokiaľ nie je v uvedenom delegovanom akte stanovené inak.

2.Ak sa v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 určujú výkonnostné triedy podľa článku 7 ods. 4 v súvislosti s viac než jedným parametrom výrobku uvedeným v prílohe I, alebo ak sú výkonnostné triedy stanovené podľa nariadenia (EÚ) 2017/1369 aj podľa tohto nariadenia, Komisia môže v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 tretieho pododseku písm. g) bližšie určiť, ktorých parametrov výrobku sa stimuly členských štátov týkajú.

Komisia pri tom zohľadní tieto kritériá:

a)počet výrobkov v každej výkonnostnej triede;

b)relatívnu cenovú dostupnosť výrobkov v každej výkonnostnej triede;

c)potrebu zabezpečiť dostatočný dopyt po environmentálne udržateľnejších výrobkoch.

3.Ak sa v delegovanom akte prijatom podľa článku 4 neurčujú výkonnostné triedy, Komisia môže v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 tretieho pododseku písm. g) konkretizovať požiadavky týkajúce sa parametrov výrobkov, ktoré musia spĺňať výrobky, na ktoré sa vzťahujú stimuly členských štátov.

Komisia pri tom zohľadní tieto kritériá:

a)relatívnu cenovú dostupnosť výrobkov spĺňajúcich dané požiadavky;

b)potrebu zabezpečiť dostatočný dopyt po environmentálne udržateľnejších výrobkoch.

Článok 58
Zelené verejné obstarávanie

1.Požiadavky podľa článku 4 tretieho pododseku písm. h) pre verejné zákazky zadané verejnými obstarávateľmi v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice 2014/24/EÚ alebo v článku 3 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ, alebo obstarávateľmi v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ môžu mať podľa potreby formu povinných technických špecifikácií, podmienok účasti, kritérií na vyhodnotenie ponúk, doložiek o plnení zákazky alebo cieľov.

2.Pri stanovovaní požiadaviek podľa článku 4 tretieho pododseku písm. h) pre verejné zákazky Komisia zohľadní tieto kritériá:

a)hodnotu a objem verejných zákaziek zadaných pre danú skupinu výrobkov alebo pre služby alebo práce s použitím danej skupiny výrobkov;

b)potrebu zabezpečiť dostatočný dopyt po environmentálne udržateľnejších výrobkoch;

c)či je pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov ekonomicky uskutočniteľné nakupovať environmentálne udržateľnejšie výrobky bez neprimeraných nákladov.

Kapitola XI – Dohľad nad trhom

Článok 59
Akčné plány dohľadu nad trhom

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020, každý členský štát aspoň každé dva roky vypracuje akčný plán, v ktorom uvedie plánované činnosti dohľadu nad trhom s cieľom zabezpečiť vykonávanie náležitých kontrol v primeranom rozsahu v súvislosti s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa článku 4. Každý členský štát vypracuje prvý takýto akčný plán do [16. júla 2024].

Akčný plán uvedený v odseku 1 obsahuje aspoň:

a)výrobky alebo požiadavky, ktoré sa v rámci dohľadu nad trhom určia ako priority, s prihliadnutím na spoločné priority, ktoré určí skupina pre administratívnu spoluprácu podľa článku 62 ods. 1 písm. a) a v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 5;

b)plánované činnosti dohľadu nad trhom s cieľom znížiť nesúlad týchto výrobkov alebo požiadaviek určených ako priority vrátane povahy a minimálneho počtu kontrol, ktoré sa majú vykonať počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje akčný plán.

2.Priority dohľadu nad trhom uvedené v odseku 1 písm. a) sa určia na základe objektívnych kritérií vrátane:

a)úrovní nesúladu, ktoré sa zaznamenali na trhu;

b)environmentálnych vplyvov nesúladu;

c)počtu relevantných výrobkov sprístupnených na vnútroštátnych trhoch a

d)počtu príslušných hospodárskych subjektov pôsobiacich na týchto trhoch.

3.Povaha a počet kontrol plánovaných podľa odseku 1 písm. b) musia byť primerané objektívnym kritériám použitým na určenie priorít v súlade s odsekom 2.

4.Členské štáty oznamujú svoje akčné plány Komisii a iným členským štátom prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

5.Komisia môže prijať vykonávacie akty so zoznamom výrobkov alebo požiadaviek, ktoré členské štáty považujú prinajmenšom za priority dohľadu nad trhom podľa odseku 1 písm. a).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

Článok 60
Minimálny počet kontrol

1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením minimálneho počtu kontrol, ktoré majú vykonávať orgány dohľadu nad trhom v každom členskom štáte v prípade konkrétnych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované akty prijaté podľa článku 4, alebo v súvislosti s osobitnými požiadavkami stanovenými v takýchto delegovaných aktoch. V delegovanom akte možno v prípade potreby špecifikovať povahu požadovaných kontrol a metódy, ktoré sa majú použiť.

Minimálny počet kontrol sa stanoví na základe týchto kritérií:

a)kritériá uvedené v článku 59 ods. 2;

b)činnosti naplánované v akčných plánoch členských štátov;

c)spoločné priority, ktoré určí skupina pre administratívnu spoluprácu podľa článku 62 ods. 1 písm. a);

d)v prípade potreby priority zahrnuté vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 59 ods. 5.

2.V prípade nedodržania delegovaných aktov prijatých podľa článku 4 majú orgány dohľadu nad trhom právo vymáhať od zodpovedného hospodárskeho subjektu náhradu nákladov na kontrolu dokumentov a na fyzické skúšanie výrobku.

Článok 61
Podávanie správ a referenčné porovnávanie

1.Orgány dohľadu nad trhom vkladajú do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020 informácie o povahe a závažnosti každej sankcie uloženej v súvislosti s nedodržiavaním tohto nariadenia.

2.Komisia každé dva roky vypracuje do 30. júna správu na základe informácií, ktoré orgány dohľadu nad trhom vkladajú do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020. Prvá z týchto správ sa uverejní do [Úrad pre publikácie: Doplňte dátum: dva roky odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia].

Správa obsahuje:

a)informácie o povahe a počte kontrol vykonaných orgánmi dohľadu nad trhom počas predchádzajúcich dvoch kalendárnych rokov podľa článku 34 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2019/1020;

b)informácie o úrovniach zisteného nesúladu a o povahe a prísnosti sankcií uložených za predchádzajúce dva kalendárne roky v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú delegované akty prijaté podľa článku 4 tohto nariadenia;

c)porovnanie týchto informácií s činnosťami naplánovanými v kontexte akčných plánov vypracovaných podľa článku 59 ods. 1;

d)orientačné referenčné hodnoty pre orgány dohľadu nad trhom v súvislosti s frekvenciou kontrol a povahou a prísnosťou uložených sankcií.

3.Správu uvedenú v odseku 2 tohto článku Komisia uverejní v informačnom a komunikačnom systéme uvedenom v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a uverejní aj zhrnutie správy.

Článok 62
Koordinácia a podpora dohľadu nad trhom

1.Na účely tohto nariadenia sa skupina pre administratívnu spoluprácu (ďalej len „skupina ADCO“) zriadená podľa článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020 stretáva v pravidelných intervaloch a v prípade potreby na základe odôvodnenej žiadosti Komisie alebo dvoch či viacerých zúčastnených orgánov dohľadu nad trhom.

Skupina ADCO v kontexte plnenia svojich úloh stanovených v článku 32 nariadenia (EÚ) 2019/1020 podporí vykonávanie akčných plánov vypracovaných podľa článku 59 ods. 1 a určí:

a)spoločné priority dohľadu nad trhom uvedené v článku 59 ods. 1 písm. a) založené na objektívnych kritériách uvedených v článku 59 ods. 2;

b)priority, pokiaľ ide o podporu z Únie podľa odseku 2;

c)požiadavky stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, ktoré sa uplatňujú alebo vykladajú odlišne a ktoré by mali byť prioritami v prípade organizácie spoločných školení alebo prijatia usmernení podľa odseku 2 tohto článku.

2.Na základe priorít, ktoré určí skupina ADCO, Komisia:

a)organizuje spoločné projekty dohľadu nad trhom a skúšania v oblastiach spoločného záujmu;

b)organizuje spoločné investície do kapacít dohľadu nad trhom vrátane vybavenia a nástrojov IT;

c)organizuje spoločné školenia pre zamestnancov orgánov dohľadu nad trhom, notifikujúcich orgánov a notifikovaných osôb, ktoré sa týkajú správneho výkladu a uplatňovania požiadaviek stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 a metód a techník, ktoré sú relevantné pri uplatňovaní alebo overovaní súladu s týmito požiadavkami;

d)vypracuje usmernenia na uplatňovanie a presadzovanie požiadaviek stanovených v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 vrátane spoločných postupov a metodík účinného dohľadu nad trhom.

Únia v prípade potreby financuje opatrenia uvedené v písmenách a), b) a c).

3.Komisia poskytne technickú a logistickú podporu s cieľom zabezpečiť, aby skupina ADCO plnila svoje úlohy stanovené v článku 32 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a v tomto článku.

Kapitola XII – Ochranné postupy

Článok 63
Postup zaobchádzania s výrobkami, ktoré predstavujú riziko na vnútroštátnej úrovni

1.Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočný dôvod domnievať sa, že výrobok, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa článku 4, predstavuje riziko, vykonajú hodnotenie vzťahujúce sa na všetky požiadavky relevantné pre dané riziko a stanovené v tomto nariadení alebo v príslušnom delegovanom akte. Príslušné hospodárske subjekty na tento účel podľa potreby spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom.

Ak v priebehu hodnotenia orgány dohľadu nad trhom zistia, že výrobok nespĺňa požiadavky stanovené v uplatniteľných delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby v primeranej lehote predpísanej orgánmi dohľadu nad trhom a úmernej povahe a miere nesúladu prijal náležité a primerané nápravné opatrenie na odstránenie tohto nesúladu. Nápravné opatrenie, ktoré má hospodársky subjekt prijať, môže okrem iného zahŕňať opatrenia uvedené v článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

Orgány dohľadu nad trhom o tom zodpovedajúcim spôsobom informujú príslušnú notifikovanú osobu.

2.Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že daný nesúlad presahuje územie ich štátu, informujú Komisiu a ostatné členské štáty o výsledkoch hodnotenia a opatreniach, ktorých prijatie od hospodárskeho subjektu požadujú.

3.Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie všetkých primeraných nápravných opatrení v súvislosti so všetkými dotknutými výrobkami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii.

4.Ak príslušný hospodársky subjekt v lehote uvedenej v odseku 1 druhom pododseku neprijme nápravné opatrenia alebo nesúlad pretrváva, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie príslušného výrobku na ich vnútroštátnom trhu, stiahnuť výrobok z daného trhu alebo ho spätne prevziať.

O týchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty.

5.Informácie určené Komisii a ostatným členským štátom uvedené v odseku 4 sa oznamujú prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a zahŕňajú všetky podrobné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho výrobku, údaje o pôvode výrobku, povahe údajného nesúladu a zisteného nesúladu, povahe a trvaní prijatých vnútroštátnych opatrení, ako aj argumenty, ktoré predložil príslušný hospodársky subjekt. Orgány dohľadu nad trhom takisto uvedú, či je nesúlad spôsobený jedným z týchto dôvodov:

a)výrobok nespĺňa požiadavky stanovené v príslušnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4; alebo

b)nedostatky v harmonizovaných normách alebo spoločných špecifikáciách uvedených v článkoch 34 a 35, ktoré sú základom predpokladu zhody.

6.Členské štáty iné ako členský štát, ktorý tento postup inicioval, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o všetkých dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu daného výrobku, ktoré majú k dispozícii, a v prípade nesúhlasu s notifikovaným vnútroštátnym opatrením aj o svojich námietkach.

7.Ak do troch mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 4 žiadny členský štát ani Komisia nevznesú námietku, pokiaľ ide o predbežné opatrenie prijaté členským štátom, dané opatrenie sa pokladá za opodstatnené. V opatreniach sa môže stanoviť obdobie dlhšie alebo kratšie ako tri mesiace s cieľom zohľadniť osobitosti príslušných výrobkov alebo požiadaviek.

8.Členské štáty zabezpečia prijatie náležitých reštriktívnych opatrení vo vzťahu k príslušnému výrobku alebo výrobcovi, ako napríklad bezodkladné stiahnutie výrobku z ich trhu.

Článok 64
Ochranný postup Únie

1.Ak sú po dokončení postupu stanoveného v článku 63 ods. 3 a 4 vznesené námietky proti opatreniu, ktoré prijal členský štát, alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi Únie, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným hospodárskym subjektom alebo subjektmi a dané vnútroštátne opatrenie vyhodnotí. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodne, či vnútroštátne opatrenie je alebo nie je opodstatnené.

Takýto vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 67 ods. 3.

2.Rozhodnutie Komisie je určené všetkým členským štátom a Komisia ho ihneď oznámi členským štátom a príslušnému hospodárskemu subjektu alebo subjektom.

Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia nevyhovujúceho výrobku zo svojich trhov a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu.

Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, príslušný členský štát toto opatrenie zruší.

3.Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad výrobku sa pripisuje nedostatkom v harmonizovaných normách uvedených v článku 34 tohto nariadenia, Komisia uplatní postup stanovený v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

4.Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad výrobku sa pripisuje nedostatkom v spoločných špecifikáciách uvedených v článku 35, Komisia bezodkladne prijme vykonávacie akty, ktorými príslušné spoločné špecifikácie zmení alebo zruší.

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 67 ods. 3.

Článok 65
Formálny nesúlad

1.Ak členský štát dospeje k jednému z nasledujúcich zistení, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby daný nesúlad odstránil:

a)označenie CE bolo umiestnené v rozpore s článkom 30 nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo s článkom 39 tohto nariadenia;

b)označenie CE chýbalo;

c)identifikačné číslo notifikovanej osoby bolo umiestnené v rozpore s článkom 39 alebo v požadovaných prípadoch chýbalo;

d)EÚ vyhlásenie o zhode nebolo vyhotovené;

e)EÚ vyhlásenie o zhode nebolo vyhotovené správne;

f)technická dokumentácia nie je k dispozícii, je neúplná alebo obsahuje chyby;

g)informácie uvedené v článku 21 ods. 6 alebo v článku 23 ods. 3 chýbajú, sú nesprávne alebo neúplné;

h)akákoľvek iná administratívna požiadavka stanovená v článku 21 alebo v článku 23 alebo v uplatniteľnom delegovanom akte prijatom podľa článku 4 nie je splnená.

2.Ak nesúlad uvedený v odseku 1 pretrváva, príslušný členský štát prijme všetky náležité opatrenia na obmedzenie alebo zakázanie sprístupnenia výrobku na trhu, alebo zabezpečenie spätného prevzatia výrobku alebo jeho stiahnutia z trhu.

Kapitola XIII – Delegované právomoci a postup výboru

Článok 66
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4, článku 9 ods. 1 druhom pododseku, článku 11 ods. 4, článku 20 ods. 3 a článku 61 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie šiestich rokov od [jeden mesiac od nadobudnutia účinnosti tohto aktu]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto šesťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 4, článku 9 ods. 1 druhom pododseku, článku 11 ods. 4, článku 20 ods. 3 a článku 61 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 4, článku 9 ods. 1 druhého pododseku, článku 11 ods. 4, článku 20 ods. 3 a článku 61 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 67
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Kapitola XIV – Záverečné ustanovenia

Článok 68
Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce, pričom zohľadňujú rozsah nesúladu a počet kusov výrobkov uvedených na trh Únie, ktoré nie sú v súlade s predpismi. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do [jeden rok odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré sa ich týkajú.

Článok 69
Hodnotenie

Najskôr [8 rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a jeho prínosu k fungovaniu vnútorného trhu a zlepšeniu environmentálnej udržateľnosti výrobkov. Komisia predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie tejto správy.

Ak to Komisia považuje za vhodné, k správe sa pripojí legislatívny návrh na zmenu príslušných ustanovení tohto nariadenia.

Článok 70
Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.Smernica 2009/125/ES sa zrušuje.

2.Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

3.Článok 1 ods. 3, článok 2, článok 3 ods. 1, články 4, 5 a 8, článok 9 ods. 3, článok 10 a prílohy IV, V a VI k smernici 2009/125/ES v znení platnom k [Úrad pre publikácie: vložte dátum, ktorým je deň pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia] sa naďalej uplatňujú na vykonávacie opatrenia prijaté podľa článku 15 uvedenej smernice.

4.Články 3, 33 a články 59 až 65 tohto nariadenia sa uplatňujú na vykonávacie opatrenia prijaté podľa článku 15 smernice 2009/125/ES.

5.V prípade výrobkov uvedených na trh alebo do prevádzky v súlade so smernicou 2009/125/ES pred dátumom začatia uplatňovania delegovaného aktu prijatého podľa článku 4 tohto nariadenia, ktorý sa vzťahuje na tie isté výrobky, výrobca na obdobie 10 rokov odo dňa, keď bol vyrobený posledný z týchto výrobkov, sprístupní na kontrolu elektronickú verziu dokumentácie týkajúcej sa posudzovania zhody a vyhlásenia o zhode, a to do 10 dní od doručenia žiadosti od orgánov dohľadu nad trhom alebo Komisie.

Článok 71
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov a zrušuje smernica 2009/125/ES

1.2.Príslušné oblasti politiky

03 – Jednotný trh

09 – Životné prostredie a ochrana klímy

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 86

☑ predĺženia trvania existujúcej akcie

☑ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

Cieľmi tohto nariadenia je zlepšiť environmentálnu udržateľnosť výrobkov a zabezpečiť voľný pohyb výrobkov, pre ktoré sú stanovené požiadavky na udržateľnosť, na vnútornom trhu.

Tieto ciele sa napĺňajú prostredníctvom prijatia delegovaných aktov zahŕňajúcich požiadavky týkajúce sa trvácnosti, opätovnej použiteľnosti, modernizovateľnosti a opraviteľnosti výrobkov, prítomnosti látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch, energetickej efektívnosti výrobkov a efektívneho využívania zdrojov, recyklovaného obsahu vo výrobkoch, repasovania a vysokokvalitnej recyklácie výrobkov a znižovania uhlíkovej a environmentálnej stopy výrobkov. Týmto nariadením sa takisto zavádza vytvorenie digitálneho pasu výrobku (ďalej len „pas výrobku“), stanovuje sa určenie povinných kritérií zeleného verejného obstarávania a vytvára sa rámec, ktorý má zabrániť ničeniu nepredaných spotrebných výrobkov.

1.4.2.Špecifické ciele

Zo všeobecných cieľov vyplývajú tieto špecifické ciele:

·zlepšiť environmentálnu udržateľnosť výrobkov a prístup k informáciám o udržateľnosti v celom dodávateľskom reťazci,

·podporiť udržateľnejšie výrobky a obchodné modely s cieľom zlepšiť udržanie hodnoty,

·vylepšiť uplatňovanie legislatívneho rámca pre udržateľné výrobky.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Očakávané výsledky a vplyv vykonávania tohto nariadenia sú tieto:

V oblasti zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov a prístupu k informáciám o udržateľnosti v celom dodávateľskom reťazci

·zvýšenie počtu (nepotravinárskych) výrobkov, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje,

·lepšie pokrytie hodnotového reťazca výrobkov, aspektov obehovosti a prístupu k informáciám o udržateľnosti, pokiaľ ide o požiadavky na výrobok,

·menší vplyv na životné prostredie, lepšia energetická efektívnosť a efektívne využívania zdrojov počas životného cyklu výrobkov, a to aj vďaka riešeniu otázky životnosti výrobkov a použitého materiálu.

V oblasti podpory udržateľnejších výrobkov a obchodných modelov

·zvýšenie investícií do návrhu, výroby a popredajného servisu udržateľnejších výrobkov, čo má za následok ich vyšší podiel na trhu,

·zvýšenie ekonomickej hodnoty odvetví zaoberajúcich sa recykláciou, opravou a opätovným používaním.

V oblasti zlepšenia uplatňovania právneho rámca pre udržateľné výrobky

·zvýšenie počtu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na udržateľnosť,

·lepšie pokrytie hodnotového reťazca výrobkov, aspektov obehovosti a prístupu k informáciám o udržateľnosti, pokiaľ ide o požiadavky na výrobok,

·zníženie úrovne nesúladu s požiadavkami na udržateľnosť pre výrobky uvedené na trh EÚ.

Podnikom pôsobiacim cezhranične v rámci EÚ môžu harmonizované požiadavky na úrovni EÚ znížiť náklady na ich dodržiavanie, pretože tieto požiadavky nahradia rôzne existujúce alebo plánované požiadavky na vnútroštátnej úrovni. Výsledkom budú aj priame výhody pre konkurencieschopnosť podnikov, a to aj vďaka presunu činnosti od spracúvania prvotných surovín smerom k druhotným surovinám a od výroby výrobkov smerom k údržbe, opakovanému používaniu, repasovaniu, oprave a predaju použitého tovaru. Očakáva sa, že z toho budú vyplývať značné výhody pre MSP, pretože sú v týchto odvetviach aktívnejšie.

Rovnako sa očakáva, že toto nariadenie zmení správanie spotrebiteľov. Reaguje totiž na zistený problém, že pre hospodárske subjekty a občanov je stále príliš zložité prijímať udržateľné rozhodnutia o nákupe, pretože na to chýbajú relevantné informácie a cenovo dostupné možnosti. Povedie spotrebiteľov k ekologickejším nákupom tým, že vylúči najmenej udržateľné výrobky z trhu (čím uľahčí rozhodovanie spotrebiteľov) a poskytne jasnejšie a dostupnejšie informácie vrátane výkonnostných tried a prípadných súvisiacich štítkov v prípade niektorých výrobkov. Digitálny pas výrobku ešte zvýši dostupnosť informácií a uľahčí k nim prístup. Umožní súkromným poskytovateľom, aby vyvíjali aplikácie a služby, ktoré uľahčia spotrebiteľom možnosť vyhľadávať výrobky a porovnávať ich.

Digitálny pas výrobku takisto digitálne sprístupní relevantné informácie o výrobku orgánom dohľadu nad trhom a prípadne aj colným orgánom, čím im uľahčí overovanie súladu a zvýši efektívnosť činností členských štátov v oblasti presadzovania. Rozšírený rozsah pôsobnosti rámca pre ekodizajn s vyššími ambíciami v oblasti udržateľnosti však môže byť úspešný iba vtedy, ak sa posilnia zdroje Európskej komisie a členských štátov na úroveň primeranú týmto ambíciám.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Na sledovanie vykonávania tohto nariadenia a jeho vplyvu sa bude používať tento základný súbor ukazovateľov:

V oblasti zlepšenia environmentálnej udržateľnosti výrobkov a prístupu k informáciám o udržateľnosti v celom dodávateľskom reťazci

·počet skupín výrobkov, na ktoré sa vzťahujú delegované akty podľa článku 5,

·odhadovaná zmena emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov (aj prostredníctvom odstraňovania) z výrobných hodnotových reťazcov dodávajúcich regulované výrobky na vnútorný trh EÚ,

·odhadovaná zmena spotreby a účinnosti energie a spotreby a účinnosti vody relevantných regulovaných výrobkov uvedených na trh alebo do prevádzky na vnútornom trhu EÚ, produktivita zdrojov (materiálová efektívnosť),

·priemerná dĺžka životnosti relevantných regulovaných výrobkov ako dôsledok (1) ich vlastnej trvácnosti, (2) údržby, opravy a činností modernizácie, ktorými prešli, a (3) počtu ich po sebe nasledujúcich používateľov,

·podiel recyklovaného materiálu po spotrebovaní výrobku na uspokojenie dopytu vnútorného trhu po surovinách – obyčajných kovoch, kritických surovinách a plastoch,

·miera využívania obehového materiálu – podiel dopytu po materiáli uspokojený druhotnými surovinami (% celkovej spotreby materiálu).

V oblasti podpory udržateľnejších výrobkov a obchodných modelov

·pridaná hodnota a jej zložky podľa činnosti,

·zelené verejné obstarávanie – podiel postupov verejného obstarávania nad rámec limitov EÚ (v počte a hodnote), ktoré obsahujú environmentálne prvky,

·vplyv na spotrebiteľov z dôvodu zmeny ceny výrobkov a zmeny hodnoty vyplývajúcej z ich používania,

·„hrubá investícia do hmotného tovaru“, „počet zamestnaných osôb“ a „pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov“ v odvetví recyklácie a odvetví opravy a opakovaného použitia.

V oblasti zlepšenia uplatňovania právneho rámca pre udržateľné výrobky

·druhy stanovených požiadaviek vrátane zriadeného digitálneho pasu výrobku,

·miera nedodržiavania požiadaviek stanovených pre výrobky, na ktoré sa vzťahujú delegované akty.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Návrh vychádza z existujúcej smernice a štruktúry, ktorá sa už viac ako 15 rokov používa na regulovanie energeticky významných výrobkov prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov. Rovnakým spôsobom sa väčšina opatrení zavedených v tomto nariadení nedá okamžite uplatniť, ale mala by sa začať uplatňovať po prijatí právneho aktu prostredníctvom prijatia delegovaných a vykonávacích aktov. Okamžite uplatniteľné sú len opatrenia týkajúce sa obchádzania zničenia nepredaných spotrebných výrobkov a zverejňovania informácií o ňom.

Po prijatí právneho aktu Komisia prijme pracovný plán, v ktorom stanoví informatívny zoznam skupín výrobkov, pre ktoré chce prijať delegované akty podľa článku 4. Tým sa prevezme pokračujúca práca v rámci existujúcej smernice, ktorá sa presunie do nového nariadenia.

V týchto delegovaných aktoch sa zriadia požiadavky na ekodizajn uplatniteľné na osobitné skupiny výrobkov alebo na škálu skupín výrobkov, ak majú dané skupiny výrobkov podobné črty a je možné pre ne stanoviť spoločné požiadavky na ekodizajn. Tieto delegované akty môžu obsahovať požiadavky uplatniteľné na verejné zákazky a tvorbu digitálnych pasov výrobkov.

Takisto sa môžu prijať delegované akty týkajúce sa zákazu vyhadzovania nepredaných spotrebných výrobkov a počtu kontrol, ktoré by mali orgány dohľadu nad trhom vykonávať.

Môžu sa prijať vykonávacie akty s cieľom určiť formát zverejňovania informácií o zničení nepredaných spotrebných výrobkov a vytvoriť zoznam výrobkov alebo požiadaviek, ktoré budú členské štáty pri činnostiach dohľadu nad trhom považovať prinajmenšom za prioritné.

Delegované akty a v prípade potreby aj vykonávacie akty sa v súlade s usmerneniami k lepšej právnej regulácii prijmú po dôkladnom posúdení vplyvov a po konzultácii so zainteresovanými stranami.

Delegované akty o požiadavkách na ekodizajn a zákaze vyhadzovania nepredaných spotrebných výrobkov budú uplatňovať hospodárske subjekty, a to najmä výrobcovia, dovozcovia a distribútori. Priemyslu pomôže zabezpečenie usmernení o obehových obchodných modeloch zo strany celoeurópskeho centra podporujúceho zavádzanie obehových obchodných modelov, distribúciu informácií a služieb vrátane zvyšovania informovanosti, spolupráce, zabezpečenia odbornej prípravy, výmeny najlepších postupov atď.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex ante)

Podobne ako v prípade existujúcich právnych predpisov o ekodizajne by členské štáty samostatne nemali možnosť prijať primerané opatrenia bez toho, aby spôsobili vytvorenie rozdielov v požiadavkách pre hospodárske subjekty a prekážok voľného pohybu výrobkov, regulačného zaťaženia a neprimeraných nákladov pre hospodárske subjekty. Okrem toho by nevyhnutne členské štáty samostatne vyvinuli nástroje, ktoré by sa od seba líšili a komplikovali by spotrebiteľovi výber. Ak by členské štáty konali samostatne, existovalo by teda vysoké riziko, že by vznikli rôzne navzájom si konkurujúce systémy založené na rôznych metódach a prístupoch, najmä pokiaľ ide o výrobky, s ktorými sa obchoduje na celom vnútornom trhu, čím by sa vytvorila fragmentácia trhu a pravdepodobne by to viedlo k nerovnomernému povedomiu a nerovnomernej informovanosti o environmentálnych vlastnostiach výrobkov v celej EÚ a k dodatočným nákladom pre spoločnosti, ktoré obchodujú cezhranične.

Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex post):

Opatrenia na úrovni Únie sú účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej úrovni, pretože len opatreniami EÚ sa môžu stanoviť harmonizované spoločné požiadavky na výrobky a požiadavky na informácie o udržateľných vlastnostiach, ktoré umožnia voľný pohyb tovaru a umožnia spotrebiteľom získať relevantné a spoľahlivé informácie o udržateľných a obehových vlastnostiach výrobku zakúpeného v ktoromkoľvek členskom štáte. Stanovenie spoločných požiadaviek na úrovni EÚ má jednoznačnú pridanú hodnotu, pretože sa ním zabezpečí harmonizovaný a dobre fungujúci vnútorný trh vo všetkých členských štátoch, a teda rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. Vďaka harmonizovaným minimálnym požiadavkám a požiadavkám na informácie stanoveným na úrovni EÚ sa budú udržateľné výrobky a obehové postupy podporovať vo všetkých členských štátoch, čím sa vytvorí väčší a účinnejší trh, a tým aj väčšie stimuly pre priemysel, aby ich rozvíjal. A napokon, veľkosť vnútorného trhu poskytuje kritické množstvo na to, aby EÚ mohla presadzovať udržateľnosť výrobkov a vplývať na navrhovanie výrobkov a riadenie hodnotového reťazca na celom svete.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Na úrovni EÚ existujú dlhodobé skúsenosti s reguláciou najprv výrobkov využívajúcich energiu a potom energeticky významných výrobkov. Súčasná smernica 2009/125, smernica o ekodizajne, poskytuje základ pre opatrenia zamerané na konkrétne výrobky, ktoré boli prijaté. Prínosy sa dokumentujú v každoročných správach o vyúčtovaní vplyvu ekodizajnu, v ktorých sa ukazujú najmä energetické prínosy spolu s inými prínosmi týkajúcimi sa emisií a zdrojov.

Hoci mnohé hodnotenia smernice o ekodizajne jednoznačne potvrdili jej jasnú relevantnosť a účinnosť ako regulačného nástroja, poukazujú na možnosť zlepšenia jej vykonávania a presadzovania. V hodnotení z roku 2012 sa napríklad poukázalo na to, že „hoci sa všeobecne uznáva, že aspekty energetickej efektívnosti akčného plánu SCP/SIP a politika EÚ v oblasti efektívneho využívania zdrojov môžu využívať smernicu o ekodizajne a jej vykonávacie opatrenia, niektorí predstavitelia členských štátov a environmentálne mimovládne organizácie takisto uvádzajú, že v dôsledku obmedzeného pokrytia iných environmentálnych aspektov vo vykonávacích opatreniach došlo k nevyužitiu príležitostí“. Zdôraznil sa aj nevyužitý potenciál smernice pri riešení iných aspektov, než je energetická efektívnosť, pričom v tom istom hodnotení sa dospelo k záveru, že „mohli existovať zlepšenia, ktoré sa netýkali energie a ktoré sa neriešili v dôsledku vymedzenia výrobku, politických rozhodnutí alebo základnej technickej analýzy“. Hoci nepochybne existujú príležitosti na ďalšie opatrenia, vždy ich treba posudzovať v kontexte dostupných zdrojov a treba sa zamerať na najväčšie prínosy.

V marci 2019 Komisia vydala pracovný dokument s názvom Udržateľné výrobky v obehovom hospodárstve – Na ceste k prispievaniu rámca EÚ pre produktovú politiku k obehovému hospodárstvu. Skúmalo sa v ňom, do akej miery politiky EÚ ovplyvňujúce výrobky prispievajú k prechodu na obehové hospodárstvo a kde existuje možnosť výraznejšieho prispievania – napríklad prostredníctvom konzistentnejšieho vykonávania, lepších synergií medzi politickými zásahmi alebo lepšieho pokrytia výrobkov nástrojmi politiky – a podrobne sa skúmali viaceré osobitné skupiny výrobkov. Zistilo sa, že neexistuje žiadny zastrešujúci integrovaný nástroj politiky EÚ, ktorý by sa vzťahoval na udržateľnú výrobu a spotrebu všetkých výrobkov a/alebo na dostupnosť a spoľahlivosť informácií o týchto výrobkoch pre spotrebiteľov. Namiesto toho sa identifikovala spleť nástrojov, ktoré síce dokážu riešiť určité aspekty súvisiace s obehovosťou výrobkov, ale nechávajú priestor na ďalšiu prácu. V dokumente sa takisto poznamenalo, že v určitých veľmi dôležitých odvetviach (ako textilné a nábytkárske) neboli zavedené žiadne nástroje na systematické zameranie sa na obehovosť a že úspech politiky ekodizajnu pri stimulovaní obehovosti energeticky významných výrobkov sa ešte len mal uplatniť v niektorých iných dôležitých odvetviach.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Európska únia schválila rozsiahly plán obnovy, ktorý je založený na posilnenom dlhodobom rozpočte na nasledujúci viacročný finančný rámec, ako aj na novom Nástroji Európskej únie na obnovu.

Iniciatíva je zastrešená Európskou zelenou dohodou, ktorá tvorí základ stratégie EÚ v oblasti obnovy. V zelenej dohode sa uznávajú výhody investovania do našej konkurencieschopnej udržateľnosti budovaním spravodlivejšej, zelenšej a digitalizovanejšej Európy. Súvisí s tým aj zapojenie tretích krajín a obchodných partnerov, aby sa zabezpečila udržateľnosť globálnych hodnotových reťazcov a aby sa zabezpečilo, že európske zníženie emisií bude prispievať ku globálnemu poklesu emisií namiesto presúvania uhlíkovo náročnej výroby mimo Európu. Občanom to prospeje v tom, že budú mať vysokokvalitné výrobky, ktoré sú účinné a cenovo dostupné, majú dlhšiu životnosť a sú šetrnejšie k životnému prostrediu.

Iniciatíva patrí do okruhu 1 (Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika), hlavy 3 (Jednotný trh) a okruhu 3 (Prírodné zdroje a životné prostredie), hlavy 9 (Životné prostredie a ochrana klímy) viacročného finančného rámca. Ako sa podrobne uvádza ďalej, vykonávanie tohto právneho predpisu si bude vyžadovať dodatočné ľudské zdroje, ako aj určité podporné výdavky.

Podporu poskytnú aj iné oblasti politiky, a to najmä financovanie z prostriedkov EÚ poskytnuté na inováciu a investovanie do podnikov. Európsky fond regionálneho rozvoja prostredníctvom inteligentnej špecializácie, programov LIFE a Horizont Európa dopĺňa súkromné financovanie inovácie a podporuje celý cyklus inovácie s cieľom uviesť riešenia na trh. Očakáva sa, že v rámci programu Digitálna Európa sa do konca roka 2022 začne 18-mesačné koordinované úsilie s cieľom navrhnúť a s príslušnými zainteresovanými stranami odsúhlasiť návrh a prototypy digitálneho pasu výrobku v troch odvetviach vrátane požiadaviek na medziodvetvovú interoperabilitu. Inovačný fond je na svete jedným z najväčších programov financovania zameraných na demonštrovanie inovatívnych nízkouhlíkových technológií a riešení. V období 2020 – 2030 poskytne pomoc vo výške približne 10 miliárd EUR s cieľom priniesť na trh priemyselné riešenia na dekarbonizáciu Európy a podporu jej prechodu ku klimatickej neutralite.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Vplyv na rozpočet pramení najmä z týchto faktorov:

–preskúmanie 33 nariadení Komisie v období 2022 – 2026 a prijatie piatich nových nariadení v období 2022 – 2023 v rámci súčasnej smernice o ekodizajne, ktoré nemôžu uskutočniť len aktuálne pridelení zamestnanci na vykonávanie ekodizajnu; 14 nariadení Komisie preskúmaných v roku 2021 má takisto naďalej vplyv na zamestnancov vykonávajúcich úlohy ako normalizácia a usmerňovanie zainteresovaných strán;

–príprava a prijatie najviac 18 nových delegovaných aktov v období medzi rokmi 2024 a 2027; viacročný pracovný plán je kľúčovým krokom na definovanie skupín výrobkov a ich prioritizáciu; pracujeme s predpokladom postupného zavedenia štyroch výrobkov v roku 2024, šiestich výrobkov v roku 2025 a štyroch výrobkov každý rok od roku 2026 so zameraním dosiahnuť ciele iniciatívy pre udržateľné výrobky a zároveň časom zmierniť potrebu zdrojov. Počas rokov 2028 až 2030 by sa malo prijať aj 12 delegovaných aktov, čo bude mať vplyv na rozpočet a zamestnancov v rokoch 2025 až 2027.

– pripraviť vykonávacie akty (priemerne jeden ročne od roku 2024), keď to bude potrebné na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia, napr. vo vzťahu k trhovému dohľadu, zverejňovaniu informácií o zničení nepredaného spotrebného tovaru alebo uznaniu samoregulačných opatrení a

–vykonať horizontálne úlohy súvisiace s digitálnym pasom výrobku, dohľadom nad trhom a colnou kontrolou a s európskym centrom pre obehové obchodné modely na podporu výmeny skúseností medzi hospodárskymi subjektmi v rámci začleňovania obehovosti do navrhovania a výroby výrobkov.

Pokiaľ ide o preskúmanie existujúcich nariadení, na základe skúseností sa predpokladá, že na pokrytie jedného výrobku treba v priemere približne 0,5 ekvivalentu plného pracovného času (+ pomoc asistentov) vrátane práce na normalizácii, ale bez technického posúdenia súvisiaceho s preskúmaním, ktoré sa vykonáva externe. Ekvivalenty plného pracovného času 11,5, ktoré sú v súčasnosti pridelené na ekodizajn v troch GR, nepostačujú na splnenie právnych záväzkov. Okrem prerozdelenia a externého zadania štúdií sa vyžadujú dodatočné zdroje vo výške 13 ekvivalentov plného pracovného času v roku 2022, 24 ekvivalentov plného pracovného času v roku 2023, ktoré sa postupne znížia na 19 ekvivalentov plného pracovného času v roku 2027.

Pokiaľ ide o nové skupiny výrobkov v rámci iniciatívy pre udržateľné výrobky, podľa analýz nových požiadaviek a úloh posudzovania sa odhaduje, že bude treba 0,9 ekvivalentu plného pracovného času (+ pomoc asistentov) na každý nový výrobok. Analýzy posúdenia vplyvu vedú k odhadu, že približne 30 nových skupín výrobkov alebo horizontálnych opatrení sa bude vzťahovať na iniciatívu pre udržateľné výrobky. Vedie to k odhadu, že navyše k prerozdeleniu 8,5 ekvivalentu plného pracovného času v súčasnosti prideleného na prípravu iniciatívy pre udržateľné výrobky alebo iné úlohy v troch vedúcich GR bude v roku 2023 potrebných 16 ekvivalentov plného pracovného času, čo sa postupne zvýši na 28,5 ekvivalentu plného pracovného času v roku 2027. V tejto tabuľke sú uvedené odhady dodatočných potrieb na každý rok.

	2022	2023	2024	2025	2026	2027 a nasledujúce
Vrátane existujúcich výrobkov ekodizajnu	13	24	23	21	20	19
GR GROW	4,5	7	6,5	5,5	4,5	3,5
GR ENV	4	5	4,5	3,5	3,5	3,5
GR ENER	4,5	12	12	12	12	12
Vrátane nových výrobkov iniciatívy pre udržateľné výrobky	0	16	21,5	23,5	25,5	28,5
GR GROW	0	7	10	11	12	13,5
GR ENV	0	7	10	11	12	13,5
GR ENER	0	2	1,5	1,5	1,5	1,5
Vrátane digitálneho pasu výrobku	0,5	2	2	2	2	2
GR GROW	0	0,5	0,5	0,5	0,5	0,5
GR ENV	0,5	1	1	1	1	1
GR ENER	0	0,5	0,5	0,5	0,5	0,5
Vrátane podpory dohľadu nad trhom	0,5	0,5	2	2	2	2
GR GROW	0	0	0,5	0,5	0,5	0,5
GR ENV	0	0	0,5	0,5	0,5	0,5
GR ENER	0,5	0,5	1	1	1	1
Podpora colných kontrol (GR TAXUD)	0	1,5	2	2	2	2
Centrum obehových obchodných modelov (GR GROW)	0	0	0,5	0,5	0,5	0,5
Spolu	14	44	51	51	52	54

V správe o posúdení vplyvu sa predpokladajú rôzne administratívne usporiadania na vykonávanie nového legislatívneho rámca.

Jednou možnosťou by bolo vytvorenie „centra pre udržateľné výrobky“ v rámci Európskej komisie. Rozdiel by bol v tom, že zamestnanci pridelení na politiku udržateľných výrobkov by pôsobili v rámci virtuálneho „centra pre udržateľné výrobky“ v Európskej komisii. Zamestnanci Európskej komisie by zostali pracovať vo svojom pôvodnom GR, a zároveň by boli súčasťou stáleho centra/osobitnej skupiny s celkovou koordináciou, ktorá by zabezpečovala výmenu znalostí, a so zodpovednosťou za horizontálne úlohy. Táto možnosť by mohla takisto stavať na know-how JRC, ktoré už prispieva do prípravných štúdií ekodizajnu a k horizontálnej/metodickej práci v oblasti stopy spotreby, stratégií obehového hospodárstva a uhlíkovej a environmentálnej stopy, a plne ho integrovať. Tieto skúsenosti a odborné znalosti môže JRC využiť v rámci „centra pre udržateľné výrobky“. JRC by prispievalo do vedecko-technickej oblasti metodiky a koherentnosti údajov, skúšania nových druhov požiadaviek na výrobky a priorizácie výrobkov. Pokiaľ ide o potrebu zdrojov, v kontexte tohto finančného výkazu sa táto možnosť nepovažuje za výrazne odlišnú od súčasnej situácie.

Odhad tohto finančného výkazu sa zakladá na súčasnej situácii s kompetenciami rozloženými v troch GR a mobilizácii dodatočných zamestnancov a finančných zdrojov v súlade s nárastom počtu skupín výrobkov a dodatočných požiadaviek. Pokiaľ ide o možnosť využívania externých zdrojov, v súčasnej situácii sa už výrazne využíva externá podpora pri príprave regulačných opatrení (prípravné a prieskumné štúdie) a pri pomoci s posúdeniami vplyvu. Predpokladá sa ďalšia externá podpora pre centrum pre obehové obchodné modely a pre pomoc orgánom dohľadu nad trhom, nemení to však potrebu dodatočných (interných) zamestnaneckých zdrojov na hlavné legislatívne vykonávacie úlohy, ktoré nemožno zadať externe.

Potrebné sú aj ďalšie zdroje na podporu colného systému pri presadzovaní nových požiadaviek uplatniteľných na dovážané výrobky. Patrí sem analýza vplyvu iniciatívy pre udržateľné výrobky na ekosystém IT TAXUD, a to najmä na centrálny elektronický priečinok; príslušný obchodný prípad, modelovanie obchodného postupu, koordinácia s colnými orgánmi členských štátov, príprava na návrh a vykonávanie, podpora pri skúškach zhody a zavádzaní, údržba, vedenie skupín colníctva, príspevky do diskusií na zasadnutiach VSP-C a európskej poradnej skupiny spotrebiteľov.

Pri odhadovaní dodatočných zdrojov, ktorých podrobnosti sú uvedené v tomto finančnom výkaze, sa dôkladne posúdila možnosť prerozdelenia zamestnancov v každom GR, okrem prerozdelenia zamestnancov, ktorí už pracujú na vykonávaní ekodizajnu a na príprave legislatívneho návrhu. Zriedkavé možnosti prerozdelenia sa zahrnuli do odhadov. Pokiaľ ide o druh potrebných ľudských zdrojov, najviac sa vyžadujú ZZ, najmä počas prvých rokov obdobia, a traja VNE sa vyžadujú od roku 2023, aby sa uľahčilo postupné prijímanie stálych zamestnancov, a to z 26,5 ekvivalentu plného pracovného času v roku 2023 na 45 v roku 2027. Prijímanie stálych zamestnancov je však potrebné na koordináciu rozhodovacích postupov, reprezentáciu inštitúcie a zabezpečenie zmluvného riadenia. Delia sa na 87 % AD a 13 % AST.

Pokiaľ ide o administratívne výdavky iné ako výdavky na zamestnancov, základom výpočtu sú tieto údaje, ktoré odrážajú zdvojnásobenie počtu zahrnutých výrobkov:

–náklady na služobné cesty sa odhadli na základe súčasných rozpočtov (bez vplyvu sanitárnej krízy) a zdvojnásobnenia v období medzi rokmi 2024 a 2027, čo zodpovedá rozšíreniu rozsahu a potrebe predstaviť a vysvetliť nový rámec zainteresovaným stranám,

–náklady na zasadnutia fóra pre ekodizajn sa zakladajú na súčasných nákladoch GR ENER so zvýšením frekvencie zasadnutí zo šesť na deväť v priemere za rok z dôvodu zvýšenia počtu zahrnutých výrobkov,

–náklady na expertné skupiny vychádzajú zo súčasných nákladov súvisiacich s výborom pre ekodizajn s tým istým zvýšením frekvencie zasadnutí a náklady na zasadnutia výborov týkajúce sa vykonávacích aktov sa odhadli na základe ekvivalentných nákladov GR ENV za obdobie 2024 až 2026, počas ktorých sa majú vykonávacie akty pripraviť.

Pokiaľ ide o operačné výdavky, dospelo sa k týmto predpokladom:

–pre každé preskúmanie podporná štúdia s nákladmi vo výške 300 000 EUR, ktoré vychádzajú zo súčasných nákladov v rámci ekodizajnu; pre každý nový výrobok podporná štúdia s nákladmi vo výške 400 000 EUR, pričom sa predpokladá, že bude zložitejšia ako súčasné prípravné štúdie v rámci ekodizajnu a v prípade potreby dodatočné náklady vo výške 800 000 EUR na prípravu pravidiel pre kategórie environmentálnej stopy výrobkov, pričom sa očakáva, že budú potrebné v prípade polovice nových výrobkov – načasovanie preskúmaní a prípravných štúdií sa riadi podobným predpokladom ako v prípade zamestnancov, príslušný rozpočet sa však stanovuje dva roky pred plánovaným prijatím,

–odhaduje sa, že horizontálne štúdie, napríklad v oblasti metodiky, pracovného plánu a dohľadu nad trhom, budú v rokoch 2022 až 2024 stáť približne 1 milión EUR ročne a budú rozdelené medzi GR GROW a GR ENV,

–v rámci koordinácie GR GROW bude potrebné vykonať osobitné štúdie na prípravu digitálneho pasu výrobku: tri podporné štúdie a vývoj IT v oblasti dátových nosičov, prístupových práv a bezpečnosti, správy údajov a registra: 1 milión EUR od roku 2022 do roku 2024; náklady na údržbu registra pasov výrobku sa odhadujú na 0,1 milióna EUR od roku 2025 do roku 2026; príprava digitálneho pasu výrobku si môže takisto vyžadovať vývoj IT pre databázu látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SCIP), ale v čase vypracovávania tohto finančného výkazu k tomu ešte nebolo k dispozícii presné ohodnotenie; výber týkajúci sa vývoja a obstarávania IT bude podliehať predbežnému schváleniu Radou Európskej komisie pre informačné technológie a kybernetickú bezpečnosť,

–administratívna a technická podpora pre centrum obehových obchodných modelov sa v rámci rozpočtového riadka GR GROW odhaduje na 0,5 milióna EUR od roku 2024 do roku 2027,

–podpora dohľadu nad trhom a colníctva bude mať podobu usmernení a vykonávacích aktov (započítaných do horizontálnych štúdií), ale aj podobu projektov, napr. na zabezpečenie odbornej prípravy, technickej pomoci spolupráce a podpory skúšky spoločného súladu; rozpočet, ktorý narastie z 3 miliónov EUR v roku 2024 na 9 miliónov EUR v roku 2027, rozdelený medzi tri hlavné GR by sa mal prideliť na tri až desať projektov každý rok medzi rokmi 2024 až 2027,

–nové požiadavky na výrobky si takisto môžu vyžadovať vývoj IT pre činnosti elektronického priečinka EÚ pre colníctvo – CERTEX v rámci GR TAXUD, na ktorý bude celkovo treba 1,25 milióna EUR v rokoch od 2023 do 2027 a od uvedenia do prevádzky bude potrebný každoročný udržiavací poplatok vo výške 160 000 EUR. výber týkajúci sa vývoja a obstarávania IT bude podliehať predbežnému schváleniu Radou Európskej komisie pre informačné technológie a kybernetickú bezpečnosť,

V prípade niektorých oblastí činnosti sa zmobilizujú odborné znalosti JRC prostredníctvom dohôd o poskytovaní služieb, a to v rámci odhadov a balíkov uvedených v tomto finančnom výkaze.

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov a od RRRR do RRRR v prípade platobných rozpočtových prostriedkov.

☑ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2022 do roku 2027

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 87

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Tento legislatívny finančný výkaz zahŕňa výdavky na zamestnancov, verejné obstarávanie a prípadne administratívne opatrenia. Na tento druh výdavkov sa uplatňujú štandardné pravidlá.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Spôsobom riadenia iniciatívy je priame riadenie Komisiou. Komisii bude pomáhať expertná skupina zložená zo zástupcov členských štátov a zainteresovaných strán: fórum pre ekodizajn. Komisii bude pomáhať aj výbor.

Celkovo si iniciatíva vyžaduje výdavky na zamestnancov, verejné obstarávanie a možné správne dojednania. Na tento druh výdavkov sa uplatňujú štandardné pravidlá.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Celkovo si iniciatíva vyžaduje výdavky na zamestnancov, verejné obstarávanie a možné správne dojednania. Na tento druh výdavkov sa uplatňujú štandardné pravidlá.

Väčšina aspektov tejto iniciatívy sa riadi štandardnými postupmi na zaobstarávanie technickej pomoci, zapájanie zainteresovaných strán a prijímanie sekundárnych právnych predpisov. Najväčším rizikom, ktoré sa už načrtlo v minulosti, je nedostatok ľudských zdrojov na vykonanie pracovných plánov. Takisto existuje aj riziko súdneho napadnutia prijatých právnych predpisov na výrobky.

Nové riziká môžu vzniknúť v dôsledku nových aspektov rámca iniciatívy pre udržateľné výrobky vrátane zriadenia a prevádzkovania digitálneho pasu výrobku a požiadaviek, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú dodávateľské reťazce mimo EÚ.

Celkovo si iniciatíva vyžaduje výdavky na zamestnancov, verejné obstarávanie a možné správne dojednania. Na tento druh výdavkov sa uplatňujú štandardné pravidlá.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

Celkovo si iniciatíva vyžaduje výdavky na zamestnancov, verejné obstarávanie a možné správne dojednania. Na tento druh výdavkov sa uplatňujú štandardné pravidlá.

Hlavné riziko podvodu súvisí s úmyselným obchádzaním požiadaviek na výrobok zo strany hospodárskych subjektov. Predchádzať sa tomu dá posilnením činností trhového dohľadu a colných kontrol.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP 88	krajín EZVO 89	kandidátskych krajín 90	tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
	[XX YY YY YY]	DRP/NRP	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE
1	03.02.01.01 – Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami	DRP	ÁNO	NIE 91	NIE6	NIE
3	09.02.02 – Obehové hospodárstvo a kvalita života LIFE	DRP	ÁNO	ÁNO	ÁNO	NIE
3	09.02.04 Prechod na čistú energiu LIFE	DRP	ÁNO	ÁNO	ÁNO	NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[XX YY YY YY]

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

·◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

·☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Číslo

Okruh 1 (Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika)

GR: GROW

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

po roku 2027

SPOLU

• Operačné rozpočtové prostriedky

Rozpočtový riadok 92 03.02.01.01 – Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami

Záväzky

(1a)

3 402

4 056

3 770

3 370

4 370

4 370

23 338

Platby

(2a)

1 021

2 237

3 709

3 764

3 830

3 970

4 807

23 338

Rozpočtový riadok

Záväzky

(1b)

Platby

(2b)

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka osobitných programov 93

Rozpočtový riadok

(3)

Rozpočtové prostriedky
pre GR GROW SPOLU

Záväzky

= 1a + 1b + 3

3 402

4 056

3 770

3 370

4 370

4 370

23 338

Platby

= 2a + 2b

+ 3

1 021

2 237

3 709

3 764

3 830

3 970

4 807

23 338

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	3 402	4 056	3 770	3 370	4 370	4 370		23 338
	Platby	(5)	1 021	2 237	3 709	3 764	3 830	3 970	4 807	23 338
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6	3 402	4 056	3 770	3 370	4 370	4 370		23 338
	Platby	= 5 + 6	1 021	2 237	3 709	3 764	3 830	3 970	4 807	23 338

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Číslo

Okruh 3 (Prírodné zdroje a životné prostredie)

GR: ENV

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

po roku 2027

SPOLU

• Operačné rozpočtové prostriedky

Rozpočtový riadok 94 09.02.02 Obehové hospodárstvo a kvalita života LIFE

Záväzky

(1a)

2 276

2 948

2 180

2 680

3 680

3 680

17 444

Platby

(2a)

0 683

1 567

2 449

2 637

2 780

3 280

4 048

17 444

Rozpočtový riadok 09.02.02 Obehové hospodárstvo a kvalita života LIFE 95

Záväzky

(1b)

0

0

0 400

0 350

0 350

0 150

1 250

Platby

(2b)

0

0

0 280

0 365

0 350

0 210

0 450

1 250

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka osobitných programov 96

Rozpočtový riadok

(3)

Rozpočtové prostriedky
pre GR ENV

Záväzky

= 1a + 1b + 3

2 276

2 948

2 580

3 030

4 030

3 830

18 694

Platby

= 2a + 2b

+ 3

0 683

1 567

2 729

3 002

3 130

3 490

4 093

18 694

GR: ENER			Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	po roku 2027	SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
Rozpočtový riadok 97 09.02.04 Prechod na čistú energiu LIFE	Záväzky	(1a)	1 622	1 596	4 250	5 250	6 250	6 250		25 218
	Platby	(2a)	0 487	0 965	2 403	3 488	5 150	5 850	6 875	25 218
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1b)
	Platby	(2b)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka osobitných programov 98
Rozpočtový riadok		(3)
Rozpočtové prostriedky pre GR ENER SPOLU	Záväzky	= 1a + 1b + 3	1 622	1 596	4 250	5 250	6 250	6 250		25 218
	Platby	= 2a + 2b + 3	0 487	0 965	2 403	3 488	5 150	5 850	6 875	25 218

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

3 898

4 544

6 830

8 280

10 280

10 080

43 912

Platby

(5)

1 170

2 532

5 132

6 490

8 280

9 340

10 968

43 912

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka osobitných programov SPOLU

(6)

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 3
viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky

= 4 + 6

3 898

4 544

6 830

8 280

10 280

10 080

43 912

Platby

= 5 + 6

1 170

2 532

5 132

6 490

8 280

9 340

10 968

43 912

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky	(4)	7 300	8 600	10 600	11 650	14 650	14 450		67 250
	Platby	(5)	2 191	4 769	8 841	10 254	12 110	13 310	15 775	67 250
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)	Záväzky	= 4 + 6	7 300	8 600	10 600	11 650	14 650	14 450		67 250
	Platby	= 5 + 6	2 191	4 769	8 841	10 254	12 110	13 310	15 775	67 250

Okruh viacročného finančného
rámca

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel treba vyplniť s použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k vnútorným predpisom), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
GR: GROW
• Ľudské zdroje		0 383	1 740	2 325	2 469	2 541	2 656	12 113
• Ostatné administratívne výdavky		0 005	0 005	0 096	0 097	0 097	0 090	0 390
GR GROW SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0 388	1 745	2 421	2 566	2 638	2 746	12 503

		Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
GR: ENV
• Ľudské zdroje		0 671	1 756	2 227	2 371	2 528	2 656	12 208
• Ostatné administratívne výdavky		0 005	0 005	0 097	0 096	0 097	0 090	0 390
GR ENV SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0 676	1 761	2 324	2 467	2 625	2 746	12 598

		Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
GR: ENER
• Ľudské zdroje		0 713	2 070	2 214	2 214	2 214	2 214	11 639
• Ostatné administratívne výdavky		0 005	0 005	0 097	0 097	0 096	0 090	0 390
GR ENER SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0 718	2 075	2 311	2 311	2 310	2 304	12 029

		Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
GR: TAXUD
• Ľudské zdroje		0 000	0 236	0 314	0 314	0 314	0 314	1 492
• Ostatné administratívne výdavky		0	0	0	0	0	0	0
GR TAXUD SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0 000	0 236	0 314	0 314	0 314	0 314	1 492

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 7
viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

1 781

5 816

7 370

7 658

7 887

8 109

38 621

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

po roku 2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 7
viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky

9 081

14 416

17 970

19 308

22 537

22 559

105 871

Platby

3 972

10 585

16 211

17 912

19 997

21 419

15 775

105 871

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

Osobitné ciele:

č. 1: zlepšiť environmentálnu udržateľnosť výrobkov a prístup k informáciám o udržateľnosti v celom dodávateľskom reťazci,

č. 2: podporiť udržateľnejšie výrobky a obchodné modely s cieľom zlepšiť udržanie hodnoty,

č. 3: vylepšiť uplatňovanie legislatívneho rámca pre udržateľné výrobky.

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ⇩				Rok 2022		Rok 2023		Rok 2024		Rok 2025				Rok 2026		Rok 2027 a nasledujúce		SPOLU
		VÝSTUPY
		Druh 99	Priemerné náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady			Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 100				zlepšiť environmentálnu udržateľnosť výrobkov a prístup k informáciám o udržateľnosti v celom dodávateľskom reťazci,
‒ Výstup	Delegované akty (preskúmania)		0 300	‒		‒		7	2 100	6		1 800		5	1 500	5	1 500	23	6 900
‒ Výstup	Delegované akty (nové výrobky)		0 800	‒		‒		4	3 200	6		4 800		4	3 200	12	9 600	26	20 800
‒ Výstup	Vykonávacie akty (trhový dohľad, nepredaný tovar)		1 000	‒		‒		1	1 000	1		1 000		1	1 000			3	3 000
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet				‒		‒		12	6 300	13		7 600		10	5 700	17	11 100	52	30 700
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2				podporiť udržateľnejšie výrobky a obchodné modely s cieľom zlepšiť udržanie hodnoty,
‒ Výstup		Podpora centra pre obehové obchodné modely 101	0,500 ročne	‒	‒	‒	‒	1	0 500	1		0 500		1	0 500	1	0 500	4	2 000
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet				‒	‒	‒	‒	1	0 500	1			0 500	1	0 500	1	0 500	4	2 000
OSOBITNÝ CIEĽ č. 3				vylepšiť uplatňovanie legislatívneho rámca pre udržateľné výrobky.
‒ Výstup		Projekty podporujúce trhový dohľad.	1 000 na projekt	‒	‒	‒	‒	3	3 000	6		6 000		9	9 000	9	9 000	27	27 000
Osobitný cieľ č. 3 medzisúčet				‒	‒	‒	‒	3	3 000	6			6 000	9	9 000	9	9 000	27	27 000
SPOLU				‒	‒	‒	‒	16	9 800	20		14 100		20	15 200	27	20 600	83	59 700

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

·◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

·☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

1 766

5 801

7 080

7 368

7 597

7 839

37 451

Ostatné administratívne výdavky

0 015

0 015

0 290

0 290

0 290

0 270

1 170

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

1 781

5 816

7 370

7 658

7 887

8 109

38 621

Mimo OKRUHU 7 102
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné administratívne výdavky

Medzisúčet
mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

SPOLU

1 781

5 816

7 370

7 658

7 887

8 109

38 621

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

·◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

·☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v tejto tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		Rok 2022	Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027 a nasledujúce
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		8	28,5	38	42	44	45
Vrátane GR GROW			0	7	11	13	14	15
GR ENV			4	9	12	14	15	15
GR ENER			4	11	13	13	13	13
GR TAXUD			0	1,5	2	2	2	2
20 01 02 03 (delegácie)
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
01 01 01 11 (priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) 103
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia)		6	15,5	13,0	9,0	8,0	9,0
Vrátane GR GROW			4,5	7,5	7	5	4	3,5
GR ENV			0,5	4	4	2	2	3,5
GR ENER			1	4	2	2	2	2
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 xx yy zz 104	‒ ústredie
	– delegácie
01 01 01 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum)
01 01 01 12 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		14	44,0	51,0	51,0	52,0	54,0

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené dodatočnými zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacim GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Pre administratívnych pracovníkov:

Príprava externých zmlúv na podporu prípravných štúdií, posúdenia vplyvu a posúdenia harmonizovaných noriem (mandát alebo správne dojednanie, hodnotenie, monitorovanie).

Dohľad nad prípravnými a prieskumnými štúdiami alebo inými štúdiami súvisiacimi s prípravou pracovného plánu, vykonávacích aktov a delegovaných aktov.

Konzultácia s fórom pre ekodizajn, konzultácia s WTO, postup interného prijímania.

Činnosti nadväzujúce na delegované akty vrátane mandátu na tvorbu normy, monitorovanie a uverejňovanie harmonizovaných noriem.

Usmernenia pre priemysel v súvislosti s vykonávaním a pre orgány dohľadu nad trhom v oblasti činností dohľadu.

Prispievanie do horizontálnych úloh vrátane hodnotenia výsledkov, prezentácie právnych predpisov zainteresovaným stranám, prípravy inštruktáží, korešpondencie...

Pre asistentov:

Organizácia zasadnutí (programy, pozvánky, následné administratívne činnosti, zápisnice, register expertných skupín).

Rozhodovacie postupy (rozhodovanie o položkách, výzvach na predloženie dôkazov, výboroch, príprave dokumentov vrátane právnych redakčných úprav, žiadostí o preklad a uverejňovania).

Finančné postupy (príprava plánu riadenia, výziev na predkladanie ponúk alebo objednávania služieb či správnych dojednaní, hodnotení, žiadostí o záväzky a platby, podávania správ).

Externí zamestnanci

Dohľad nad prípravnými a prieskumnými štúdiami alebo inými štúdiami súvisiacimi s prípravou pracovného plánu, vykonávacích aktov a delegovaných aktov.

Konzultácia s fórom pre ekodizajn, konzultácia s WTO.

Činnosti nadväzujúce na delegované akty vrátane mandátu na tvorbu normy, monitorovanie a uverejňovanie harmonizovaných noriem.

Usmernenia pre priemysel v súvislosti s vykonávaním a pre orgány dohľadu nad trhom v oblasti činností dohľadu.

Prispievanie do horizontálnych úloh vrátane hodnotenia výsledkov, prezentácie právnych predpisov zainteresovaným stranám, korešpondencie...

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

·☑môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Štúdie, verejné obstarávanie alebo projekty podporujúce vykonávanie právnych predpisov sa budú financovať z existujúcich programov a existujúcich rozpočtových balíkov na podporu vykonávania politiky v rámci okruhov 1 a 3 VFR. Nie je potrebné meniť program. Rozpočtové potreby sa začlenia do ročných plánov riadenia a budú sa riadiť štandardnými postupmi.

Príslušné rozpočtové riadky sú tie, ktoré už podporujú vykonávanie smernice o ekodizajne v príslušných GR:

03.02.01.01 – Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami pre GR GROW

09.02.02 Obehové hospodárstvo a kvalita života LIFE pre GR ENV

09.02.04 Prechod na čistú energiu LIFE pre GR ENER

·◻ si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky, zodpovedajúce sumy a nástroje, ktorých použitie sa navrhuje.

·◻ si vyžaduje revíziu VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

·☑ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

·◻ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok N 105	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

·☑ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

·◻ Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

·◻ vplyv na vlastné zdroje

·◻ vplyv na iné príjmy

·uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 106
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1) Ako sa plánuje v článku 46 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 o Colnom kódexe Únie.

(2) COM(2020) 98 final.

(3) COM(2022) 141 final.

(4) COM(2022) 144 final.

(5) COM(2022) 143 final.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

(7) COM(2019) 640 final.

(8) COM(2020) 102 final.

(9) COM(2021) 350 final.

(10) Takisto v synergii s akciami akčného plánu nulového znečistenia, COM(2021) 400 final.

(11) Stanovené v odporúčaní Komisie (EÚ) 2021/2279 z 15. decembra 2021 týkajúcom sa používania metód environmentálnej stopy na meranie a oznamovanie environmentálnych vlastností produktov a environmentálneho správania organizácií počas ich životného cyklu.

(12) COM(2022) 71 final.

(13) Napríklad balík Fit for 55: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_21_3541 .

(14) SWD(2019) 92 final.

(15) Hodnotenie smernice o ekodizajne (2009/125/ES) , Stredisko pre stratégiu a hodnotiace služby (CSES), 2012; hodnotenie smernice o energetickom označovaní a konkrétnych aspektov smernice o ekodizajne , Ecofys, jún 2014; Opatrenia EÚ týkajúce sa ekodizajnu a označovania energetickej účinnosti: dôležitý príspevok k väčšej energetickej účinnosti, ktorý však obmedzujú značné oneskorenia a nedodržiavanie predpisov , Európsky dvor audítorov , osobitná správa 01/2020.

(16) Oznámenie Komisie o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku .

(17) Hodnotenie smernice o ekodizajne , s. 19.

(18) https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12567-Iniciativa-pre-udrzatelne-vyrobky_sk .

(19) COM(2022) 71 final.

(20) Ú. v. EÚ L 123, 12.5. 2016, s. 1.

(21) https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/final_opinion_2021_sbgr2_10_ecodesign.pdf .

(22) Toto centrum bude slúžiť na podporu pri zavádzaní obehových obchodných modelov, ako aj na odovzdávanie informácií a sprostredkovanie služieb vrátane zvyšovania povedomia, spolupráce, odbornej prípravy a výmeny najlepších postupov. Bude stavať na odborných znalostiach a ponuke služieb, ktoré súvisia s existujúcimi opatreniami EÚ. Ide najmä o Európsku platformu pre obehové hospodárstvo, poradcov pre udržateľnosť pôsobiacich v sieti Enterprise Europe Network a sieť európskych klastrov v oblasti ekologických technológií.

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(24) Ú. v. EÚ C , s. .

(25) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(26) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru Regiónov s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu [COM(2020) 98 final].

(27) Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Európskej Rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová priemyselná stratégia pre Európu [COM(2020) 102 final].

(28) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy [COM(2021) 350 final].

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(30) P9_TA(2020) 0318.

(31) P9_TA(2021)0040 .

(32) 13852/20.

(33) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(35) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_21_3541 .

(36) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).

(37) Podľa posúdenia vplyvu, ktoré je súčasťou plánu cieľov v oblasti klímy [Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov, COM(2020) 562 final] a [návrhu smernice o energetickej efektívnosti].

(38) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2022/.... z ... o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 [pridať odkaz po zverejnení v Ú. v. EÚ – dohoda trialógu z 2. decembra 2021].

(39) Ako sa stanovuje v akčnom pláne EÚ Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy [COM(2021) 400 final] a v stratégii Chemikálie – stratégia udržateľnosti [COM(2020) 667 final], v ktorej sa vyzýva k prijatiu cieľov nulového znečisťovania vo výrobe a v spotrebe.

(40) Najmä vrátane cieľov podľa cieľa trvalo udržateľného rozvoja 12 (Zodpovedná spotreba a výroba).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

(43) Oznámenie s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie [KOM(2008) 400] https://ec.europa.eu/environment/gpp/eu_gpp_criteria_en.htm .

(44) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(45) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

(46) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43).

(47) COM(2021) 802 final.

(48) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(49) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).

(50) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).

(51) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru Regiónov o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade [COM(2018) 32 final].

(52) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

(53) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(54) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(55) Oznámenie s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie [KOM(2008) 400].

(56) Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/2279 z 15. decembra 2021 týkajúce sa používania metód environmentálnej stopy na meranie a oznamovanie environmentálnych vlastností produktov a environmentálneho správania organizácií počas ich životného cyklu.

(57) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

(58) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4).

(59) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(60) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).

(61) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).

(62) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1).

(63) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

(64) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok [COM(2020) 667 final].

(65) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(66) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(67) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(68) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(69) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 6).

(70) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(71) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(72) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti, najmä o elektronickom obchode na vnútornom trhu (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(73) [Doplniť odkaz po prijatí návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES, COM(2020) 825 final].

(74) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(75) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(76) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(77) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(78) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(79) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(80) Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1).

(81) Ú. v. EÚ L 123, 12.5. 2016, s. 1.

(82) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 ).

(83) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(84) Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(85) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(86) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(87) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx

(88) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(89) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(90) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(91) Prebiehajú rokovania o pridružení kandidátskych a tretích krajín do programu pre jednotný trh.

(92) Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(93) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(94) Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(95) V návrhu sa predpokladá vývoj IT v prostredí centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo s cieľom uľahčiť presadzovanie požiadaviek na výrobok v prípade dovážaných výrobkov a zabezpečiť interoperabilitu s digitálnym pasom výrobku. Takáto práca si vyžaduje, aby sa riaditeľstvu GR TAXUD sprístupnili finančné zdroje. V súčasnosti nemožno s istotou stanoviť výšku vhodných zdrojov na túto úlohu, odhaduje sa však, že by si mohla vyžadovať maximálny odhadovaný rozpočet vo výške 1,250 milióna EUR v období 2024 – 2027, pričom každý následný rok bude potrebný udržiavací poplatok vo výške 0,160 milióna EUR. výber týkajúci sa vývoja a obstarávania IT bude podliehať predbežnému schváleniu Radou Európskej komisie pre informačné technológie a kybernetickú bezpečnosť,

(96) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(97) Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(98) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(99) Výstupy sú výrobky, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(100) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(101) Európske centrum pre obehové obchodné modely by malo podporovať výmenu skúseností medzi hospodárskymi subjektmi v oblasti zavádzania obehovosti do navrhovania výrobkov a výroby.

(102) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(103) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(104) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(105) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(106) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	3 898	4 544	6 830	8 280	10 280	10 080		43 912
	Platby	(5)	1 170	2 532	5 132	6 490	8 280	9 340	10 968	43 912
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6	3 898	4 544	6 830	8 280	10 280	10 080		43 912
	Platby	= 5 + 6	1 170	2 532	5 132	6 490	8 280	9 340	10 968	43 912

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	1 766	5 801	7 080	7 368	7 597	7 839	37 451
Ostatné administratívne výdavky	0 015	0 015	0 290	0 290	0 290	0 270	1 170
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	1 781	5 816	7 370	7 658	7 887	8 109	38 621

Smernica 2009/125/ES	Toto nariadenie
Článok 1	Článok 1
Článok 2	Článok 2
Článok 3	–
Článok 4	Článok 23
Článok 5	Články 37 až 39
Článok 6	Článok 3
Článok 7	Články 63 až 65
Článok 8	Články 21 a 36
Článok 9	Článok 34
Článok 10	–
Článok 11	Článok 5 ods. 6
Článok 12	Článok 62
Článok 13	Článok 19
Článok 14	Článok 7
Článok 15	Články 4 a 5
–	Články 8 až 15
Článok 16	Článok 16
Článok 17	Článok 18
Článok 18	Článok 17
–	Článok 20
	Článok 22
	Články 24 až 33
	Článok 35
	Články 40 až 61
	Článok 66
Článok 19	Článok 67
Článok 20	Článok 68
Článok 21	Článok 69
Článok 22	–
Článok 23	–
Článok 24	Článok 70
Článok 25	Článok 71
Článok 26	–
PRÍLOHA I	Články 5 a 7, PRÍLOHA I
PRÍLOHA II	PRÍLOHA II
–	PRÍLOHA III
PRÍLOHA III	–
PRÍLOHA IV	PRÍLOHA IV
PRÍLOHA V	–
PRÍLOHA VI	PRÍLOHA V
PRÍLOHA VII	PRÍLOHA VI
PRÍLOHA VIII	PRÍLOHA VII
PRÍLOHA IX	–
PRÍLOHA X	PRÍLOHA VIII