V Bruseli29. 3. 2022

COM(2022) 132 final

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY

o poverení rokovať o komplexnom medzinárodnom dohovore o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Podľa hodnotenia hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti vypracovaného Europolom počítačová kriminalita stále predstavuje narastajúcu hrozbu pre bezpečnosť občanov a podnikov v Európskej únii (EÚ). 1 Počítačová kriminalita je celosvetovým javom, ktorý nepozná hranice, pričom zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti počítačovej kriminalite je prioritou krajín na celom svete už niekoľko rokov.

Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite (ďalej len „Budapeštiansky dohovor“) z roku 2001 je prvou medzinárodnou zmluvou o počítačovej kriminalite, v ktorej sa vymedzujú trestné činy súvisiace s počítačovou kriminalitou, stanovuje súbor právomocí a postupov v oblasti vyšetrovania počítačovej kriminality, ako je vyhľadávanie počítačových sietí a zachytávanie, a v oblasti získavania elektronických dôkazov týkajúcich sa akéhokoľvek trestného činu a ktorou sa zriaďuje rámec pre medzinárodnú spoluprácu. 2 Budapeštiansky dohovor je otvorený pre krajiny, ktoré nie sú členmi Rady Európy, a pristúpili k nemu krajiny zo všetkých geografických regiónov. Zmluvnou stranou dohovoru sa dosiaľ stalo 66 štátov a ďalších 14 krajín bolo vyzvaných, aby k nemu pristúpili. Predstavuje základ právnych predpisov v oblasti boja proti počítačovej kriminalite v 80 % krajín na celom svete. Druhý dodatkový protokol k Budapeštianskemu dohovoru, ktorý prijal Výbor ministrov Rady Európy 17. novembra 2021, preukazuje pretrvávajúci význam dohovoru ako rámca pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti počítačovej kriminality. 3

Vzostup informačných technológií a rýchly rozvoj nových systémov telekomunikačných a počítačových sietí, ako aj využívanie a zneužívanie technológií na účely trestnej činnosti figurujú aj v programe Organizácie Spojených národov (OSN). Valné zhromaždenie OSN 21. decembra 2010 prijalo rezolúciu č. 65/230, v ktorej požaduje od Komisie pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu, aby zriadila otvorenú medzivládnu skupinu odborníkov, ktorá bude poverená vypracovaním komplexnej štúdie problematiky počítačovej kriminality. 4 Medzivládna skupina odborníkov na svojom siedmom (a poslednom) zasadnutí, ktoré sa konalo od 6. do 8. apríla 2021, zhodnotila všetky predbežné závery a odporúčania navrhnuté členskými štátmi OSN 5 a dohodla sa na postúpení 63 odsúhlasených záverov a odporúčaní Komisii pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu. 6 Medzivládna skupina odborníkov sa vo svojej štúdii nezhodla na potrebe novej medzinárodnej zmluvy o počítačovej kriminalite.

Niektoré členské štáty OSN zároveň zintenzívnili svoje úsilie s cieľom pokročiť v práci na takejto zmluve v rámci rokovaní Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN. Valné zhromaždenie OSN následne prijalo rezolúciu č. 73/187 zo 17. decembra 2018 o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti. 7 Valné zhromaždenie OSN neskôr prijalo druhú rezolúciu č. 74/247, konkrétne 27. decembra 2019, zameranú na rovnakú problematiku, ktorou sa zriadil otvorený ad hoc medzivládny výbor odborníkov (ďalej len „ad hoc výbor“) poverený vypracovaním komplexného medzinárodného dohovoru o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti. V rezolúcii sa uviedlo, že ad hoc výbor má v plnej miere zohľadniť existujúce medzinárodné nástroje a úsilie vyvíjané na celoštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom bojovať proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti, predovšetkým prácu a výstupy medzivládnej skupiny odborníkov. 8 Valné zhromaždenie OSN prijalo 26. mája 2021 rezolúciu č. 75/282, ktorou sa určili rokovacie postupy. 9 Valné zhromaždenie OSN okrem iného rozhodlo, že ad hoc výbor by mal zvolať prinajmenšom šesť zasadnutí, pričom každé by malo trvať desať dní, so začiatkom v januári 2022, a záverečné zasadnutie s cieľom poskytnúť Valnému zhromaždeniu OSN návrh dohovoru na jeho sedemdesiatom ôsmom zasadnutí v roku 2024. Valné zhromaždenie ďalej rozhodlo, že prvé, tretie a šieste rokovacie zasadnutie ad hoc výboru sa uskutoční v New Yorku a druhé, štvrté a piate vo Viedni. Valné zhromaždenie sa 20. januára 2022 rozhodlo odložiť prvé zasadnutie na neskorší dátum z dôvodu pandemickej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 v New Yorku.

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť primeranú účasť Európskej únie na týchto rokovaniach, keďže sa od nich očakáva, že sa budú dotýkať prvkov súvisiacich s právnymi predpismi a právomocami EÚ, najmä v oblasti počítačovej kriminality. V článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že EÚ má výlučnú právomoc „uzavrieť medzinárodnú dohodu, […] ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti“. Medzinárodná dohoda sa môže dotknúť spoločných pravidiel alebo pozmeniť rozsah ich pôsobnosti, ak sa oblasť, na ktorú sa dohoda vzťahuje, prekrýva s právnymi predpismi Únie alebo sa na ňu do veľkej miery vzťahuje právo Únie.

Vzhľadom na to, že rokovania sa týkajú záležitostí patriacich do právomoci Únie iných ako spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, ktoré by mali tvoriť hlavné zložky plánovanej dohody, rokovací tím by mala viesť Komisia. Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, rokovania vedie vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ako súčasť tímu. Hlavný vyjednávač Komisie zabezpečí celkovú konzistentnosť dohody. Pod vedením hlavného vyjednávača budú útvary Komisie viesť tie časti plánovanej dohody, ktoré nepatria do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a ESVČ bude viesť tie časti plánovaných dohôd, ktoré patria do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Toto odporúčanie sa predkladá Rade v zmysle článku 218 ZFEÚ s cieľom získať poverenie rokovať o budúcom dohovore OSN v mene Európskej únie, poskytnúť smernice na rokovania a vymenovať Komisiu za vyjednávača.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Boj proti počítačovej kriminalite je prioritou Európskej únie, čo sa preukazuje v Stratégii pre bezpečnostnú úniu 10 z roku 2020 a v stratégii na boj proti organizovanej trestnej činnosti 11 z roku 2021. V tretej správe o pokroku pri budovaní bezpečnostnej únie z roku 2021 sa Komisia zaviazala zabezpečiť účinnú účasť Únie na rokovaniach zameraných na komplexný medzinárodný dohovor o „boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti“ na úrovni Organizácie Spojených národov. 12

Komisia uznáva potrebu ďalej rozvíjať a posilňovať kapacity orgánov presadzovania práva a justičných orgánov v tejto oblasti, vyvíjať vnútroštátne právne predpisy o počítačovej kriminalite, ak nie sú zavedené v dostatočnom rozsahu. Okrem toho uznáva potrebu rozvíjať medzinárodnú spoluprácu v boji proti počítačovej kriminalite a podporovať rôzne programy budovania kapacít vo viacerých krajinách na celom svete, ako aj v rozvojových krajinách. 13 Komisia podporuje prácu medzivládnej skupiny odborníkov OSN, ktorá sa zaoberá počítačovou kriminalitou, Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu, Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC), výboru pre budapeštiansky dohovor o počítačovej kriminalite a iných orgánov.

Predpokladá sa, že rokovania o medzinárodnom dohovore sa budú týkať spoločných pravidiel EÚ v oblasti boja proti počítačovej kriminalite. Konkrétne sa môžu týkať smernice 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí online a proti detskej pornografii 14 , ktorá sa venuje novému vývoju v online prostredí, akým je grooming (páchatelia sa vydávajú za deti, aby nalákali maloleté osoby s cieľom sexuálne ich zneužiť); smernice 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy 15 , ktorá má za cieľ bojovať proti rozsiahlym počítačovým útokom tak, že od členských štátov vyžaduje, aby posilnili vnútroštátne právne predpisy o počítačovej kriminalite a zaviedli vysokú úroveň trestných sankcií; a smernice (EÚ) 2019/713 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu 16 , ktorá harmonizuje trestnú činnosť fyzických a právnických osôb, pokiaľ ide o bezhotovostné platobné prostriedky, a rozširuje trestnú zodpovednosť o virtuálne meny a digitálne peňaženky. Ďalšie nástroje EÚ stanovujú spoločné pravidlá v oblasti boja proti trestnej činnosti, ku ktorej môže dôjsť pri použití informačných systémov, ako je terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupcia a organizovaná trestná činnosť.

Zároveň sa očakáva, že tieto rokovania sa budú týkať aj opatrení v oblasti trestného práva procesného a spolupráce. Súčasný právny rámec EÚ zahŕňa nástroje týkajúce sa presadzovania práva a justičnej spolupráce v trestných veciach, ako je smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach 17 , Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie 18 , nariadenie 2018/1727 o Eurojuste 19 , nariadenie 2016/794 o Europole 20 , nariadenie (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry 21 , rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV o spoločných vyšetrovacích tímoch 22 , rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní 23 . Takisto sú relevantné návrhy Komisie o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom 24 z apríla 2018 a balík týkajúci sa policajnej spolupráce 25 , ktorý je v súčasnosti predmetom legislatívneho postupu EÚ. Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy, Európska únia uzavrela viacero dvojstranných dohôd s tretími krajinami, ako sú dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými a medzi Európskou úniou a Japonskom. 26

Únia okrem toho prijala niekoľko smerníc, ktoré posilňujú procesné práva podozrivých a obvinených osôb. 27 Ochrana osobných údajov je základným právom zakotveným v článku 16 ZFEÚ a v článku 8 Charty základných práv Európskej únie. Osobné údaje sa musia spracúvať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) 28 a so smernicou (EÚ) 2016/680 (smernica o ochrane údajov políciou) 29 . Navyše v článku 7 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené základné právo osôb na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. Kľúčovými prvkami tohto práva je rešpektovanie súkromia komunikácie, ako aj ochrana koncového zariadenia používateľa. Údaje z elektronickej komunikácie sa musia spracúvať v súlade so smernicou 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). 30

Rokovaniami by sa malo zabezpečiť, aby ustanovenia budúceho dohovoru OSN dosiahli najvyššiu možnú ochranu ľudských práv a aby členské štáty boli schopné dodržať súlad s právom EÚ, a to aj s ohľadom na jeho vývoj v budúcnosti.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Európska únia dôsledne presadzuje Budapeštiansky dohovor ako hodnotný a flexibilný referenčný právny rámec pre medzinárodnú spoluprácu v boji proti počítačovej kriminalite. Podporuje tretie krajiny, aby k dohovoru pristúpili, čo by im umožnilo zaviesť minimálny vnútroštátny právny rámec na boj proti počítačovej kriminalite, ako aj vybudovať potrebné kapacity v oblasti vyšetrovania a stíhania, čím by sa uľahčila spolupráca s ostatnými zmluvnými stranami dohovoru. 31

EÚ sa v zastúpení Komisie takisto aktívne zapájala do rokovaní na Druhom dodatkovom protokole k Budapeštianskemu dohovoru. 32 Protokol bude otvorený na podpis v máji 2022. Keďže záležitosti, na ktoré sa vzťahuje Druhý dodatkový protokol, patria do výlučnej právomoci Únie, Komisia 25. novembra 2021 prijala dva návrhy rozhodnutí Rady, ktorými sa členské štáty EÚ poverujú podpísať 33 a ratifikovať 34 v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Budapeštianskemu dohovoru o počítačovej kriminalite.

V rámci rokovaní sa preto bude musieť zabezpečiť aj konzistentnosť a súlad s Budapeštianskym dohovorom o počítačovej kriminalite a s dodatkovými protokolmi k nemu.

2.    PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V článku 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Komisia predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie poverujúce na začatie rokovaní a vymenuje vyjednávača Únie. Podľa článku 218 ods. 4 ZFEÚ Rada môže adresovať vyjednávačovi smernice.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Jednostranné opatrenia by nepredstavovali žiadnu alternatívu, keďže by nevytvorili dostatočný základ pre spoluprácu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Je efektívnejšie pridržiavať sa mnohostrannej dohody, akou je potenciálny budúci dohovor OSN, ktorý dokázala Únia vyrokovať, ako začať s jednotlivými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, rokovania na dvojstrannej úrovni.

•Proporcionalita

Táto iniciatíva neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušných politických cieľov.

•Výber nástroja

Odporúčanie Komisie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania v súlade s článkom 218 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Komisia predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie poverujúce na začatie rokovaní.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Nevzťahuje sa.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uverejnila výzvu na predkladanie podkladov pre túto iniciatívu na svojom webovom sídle 14. januára 2022, ktorú bolo možné pripomienkovať štyri týždne. Individuálne odpovede (päť) na výzvu na predkladanie podkladov sa uverejnili na webovej stránke konzultácie. Tieto pripomienky boli pri príprave tohto návrhu zohľadnené.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia zohľadnila názory, ktoré vyjadrili odborníci z členských štátov počas diskusií v príslušných pracovných skupinách Rady pri príprave rokovaní.

•Posúdenie vplyvu

Nevzťahuje sa.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Nevzťahuje sa.

•Základné práva

Rokovania sa s pravdepodobnosťou budú týkať prvkov, ktoré by mohli predstavovať zásah do základných práv, napríklad opatrení v oblasti trestného práva procesného, vymedzenia trestných činov, ktoré môžu byť základom trestného konania, alebo prístupu k súkromných údajom osoby získaného v súvislosti s trestným konaním. Ustanovenia, ktoré sa majú prerokúvať, môžu viesť napríklad k zásahom do práva na spravodlivý proces, práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov. Keďže účasť na rokovaniach v mene Európskej únie by nemala ohroziť úroveň ochrany základných práv v Únii, v tejto iniciatíve sa navrhuje presadzovať vysokú úroveň ochrany základných práv.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet Únie. Po ukončení rokovaní môžu členským štátom EÚ vzniknúť jednorazové náklady spojené s vykonávaním dohovoru, ale v tejto fáze nie je možné určiť výšku týchto nákladov, pretože rokovania sa ešte celkom nezačali.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Očakáva sa, že rokovania budú trvať do roku 2024 a následne by mohlo dôjsť k podpísaniu a uzavretiu dohovoru. Iniciatíva navrhuje, aby tento proces pozostával z otvorených, inkluzívnych a transparentných rokovaní.

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY

o poverení rokovať o komplexnom medzinárodnom dohovore o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 218 ods. 3 a 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

keďže:

(1)Dňa 27. decembra 2019 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu č. 74/ 2019 o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti, v rámci ktorej sa prijalo rozhodnutie zriadiť otvorený ad hoc medzivládny výbor odborníkov, ktorí zastupujú všetky regióny, poverených vypracovaním komplexného medzinárodného dohovoru o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti. 35 Únia by sa mala zúčastniť na rokovaniach o tomto dohovore.

(2)Únia prijala spoločné pravidlá, ktoré sa prekrývajú s niekoľkými prvkami zvažovanými v rámci takéhoto dohovoru. Uvedené spoločné pravidlá zahŕňajú najmä komplexný súbor nástrojov týkajúcich sa trestného práva hmotného 36 , policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach 37 , minimálnych noriem procesných práv 38 , ako aj záruk na ochranu údajov a súkromia 39 . Mali by sa zohľadniť aj budúce spoločné pravidlá. 40

(3)Nový medzinárodný dohovor o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti sa preto môže dotknúť spoločných pravidiel Únie alebo pozmeniť rozsah ich pôsobnosti.

(4)V snahe zachovať integritu právnych predpisov Únie a zabezpečiť trvalú konzistentnosť pravidiel medzinárodného práva a práva EÚ je nevyhnutné, aby sa Únia zúčastnila na rokovaniach o novom medzinárodnom dohovore o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti.

(5)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko […].

(6)[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

[ALEBO]

[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Írsko [listom z …] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.]

(7)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Komisia sa týmto poveruje rokovať v mene Únie o komplexnom dohovore o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti.

Článok 2

Smernice na rokovania sú uvedené v prílohe.

Článok 3

Rokovania sa povedú po porade s osobitným výborom, ktorý určí Rada.

Článok 4

Toto rozhodnutie a príloha k nemu sa zverejnia bezprostredne po ich prijatí.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

   Za Radu

   predseda/predsedníčka

(1)    Hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti, ktoré vypracoval Europol v roku 2021, www.europol.eu .
(2)    Budapeštiansky dohovor Rady Európy (CETS č. 185), 23. novembra 2001, https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=0900001680081561 .
(3)     Detaily výsledkov (coe.int) . Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite prijatý Výborom ministrov Rady Európy – najnovšie správy (coe.int) .
(4)    Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 21. decembra 2010, A/Res/65/230 - E - A/Res/65/230 -Desktop (undocs.org) .
(5)    Compilation of all preliminary conclusions and recommendations suggested by Member States during the meetings of the Expert Group to Conduct a Comprehensive Study on Cybercrime held in 2018, 2019 and 2020 (Súbor všetkých predbežných záverov a odporúčaní, ktoré navrhli členské štáty v priebehu zasadnutí skupiny odborníkov poverenej vypracovaním komplexnej štúdie o počítačovej kriminalite v rokoch 2018, 2019 a 2020): V2101012.pdf (unodc.org) .
(6)    Report on the meeting of the Expert Group to Conduct a Comprehensive Study on Cybercrime held in Vienna from 6 to 8 April 2021 (Správa o zasadnutí skupiny odborníkov poverenej vypracovaním komplexnej štúdie o počítačovej kriminalite, ktoré sa konalo vo Viedni od 6. do 8. apríla 2021): V2102595.pdf (unodc.org) .
(7)    Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN zo 17. decembra 2018, A/RES/73/187 .
(8)    Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 27. decembra 2019, A/RES/74/247 .
(9)    Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 26. mája 2021, A/RES/75/282* .
(10)     COM(2020) 605 final (27. 7. 2020).
(11)     COM(2021) 170 final (14. 4. 2021).
(12)     COM(2021) 799 final (8. 12. 2021).
(13)    Patria sem programy ako GLACY+, CyberEast a CyberSouth, ktoré sú spolufinancované EÚ a Radou Európy a spravované Radou Európy.
(14)    Smernica 2011/93/EÚ (13. 12. 2011).
(15)    Smernica 2013/40/EÚ (12. 8. 2013).
(16)    Smernica (EÚ) 2019/713 (17. 4. 2019).
(17)    Smernica 2014/41/EÚ (3. 4. 2014).
(18)    Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (29. 5. 2020).
(19)    Nariadenie (EÚ) 2018/1727 (14. 11. 2018).
(20)    Nariadenie (EÚ) 2016/794 (11. 5. 2016).
(21)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 (12. 10. 2017).
(22)    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV (13. 6. 2002).
(23)    Rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV (30. 11. 2009).
(24)    Návrh nariadenia o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach, COM(2018) 225 final , a návrh smernice, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní, COM(2018) 226 final (17. 4. 2018).
(25)    Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa operačnej policajnej spolupráce, COM(2021) 780, návrh smernice o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV, COM(2021) 782, a návrh nariadenia o automatizovanej výmene údajov na účely policajnej spolupráce („prümský rámec II“), COM(2021) 784, (8. 12. 2021).
(26)    Dohoda o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (25. 6. 2003).Dohoda medzi Európskou úniou a Japonskom o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach (2009).
(27)    Smernica 2010/64/EÚ (20. 10. 2010); smernica 2012/13/EÚ (22. 5. 2012); smernica 2013/48/EÚ (22. 10. 2013); smernica (EÚ) 2016/1919 (26. 10. 2016); smernica (EÚ) 2016/800 (11. 5. 2016); smernica (EÚ) 2016/343 (9. 3. 2016).
(28)    Nariadenie (EÚ) 2016/679 (27. 4. 2016).
(29)    Smernica (EÚ) 2016/680 (27. 4. 2016).
(30)    Smernica 2002/58/ES (12. 7. 2002) zmenená smernicou 2009/136/ES (25. 11. 2009).
(31)    Pozri napríklad Závery Rady o kybernetickej diplomacii, 10. februára 2015, dokument č. 6122/15.
(32)    Rozhodnutie Rady, ktorým sa Európskej komisii povoľuje zúčastniť sa v mene Európskej únie na rokovaniach o druhom dodatkovom protokole k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite, dokument č. 9116/19.
(33)    Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty poverujú podpísať v záujme EÚ Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov, COM(2021) 718 final (25. 11. 2021).
(34)    Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite o posilnenej spolupráci a sprístupňovaní elektronických dôkazov, COM(2021) 719 final (25. 11. 2021).
(35)    Rezolúcia prijatá Valným zhromaždením 27. decembra 2019 [o správe Tretieho výboru (A/74/401)], Boj proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti, A/RES/74/247 .
(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1 – 14) ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 8 – 14) ; smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10.5.2019, s 18 – 29) .
(37)    Akt Rady z 29. mája 2000 potvrdzujúci Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 1); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53); rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1); rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 42); smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).
(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1); smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1).
(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37 – 47), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009.
(40)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach, 17. apríla 2018, COM(2018) 225 final; návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní, 17. apríla 2018, COM(2018) 226 final.

V Bruseli29. 3. 2022

COM(2022) 132 final

PRÍLOHA

k

odporúčaniu na rozhodnutie Rady

o poverení rokovať o komplexnom medzinárodnom dohovore o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti


PRÍLOHA

Pokiaľ ide o proces rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť toto:

1.Rokovania sú otvorené, inkluzívne a transparentné, ako aj založené na spolupráci v dobrej viere.

2.Na rokovaniach sa môžu zmysluplne zúčastniť všetky príslušné zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, súkromného sektora, akademickej obce a mimovládnych organizácií.

3.Všetky predložené podnety od všetkých členov Organizácie Spojených národov sa zvažujú na rovnakom základe s cieľom zabezpečiť inkluzívny proces.

4.Rokovania sa zakladajú na účinnom a realistickom pracovnom programe.

Pokiaľ ide o všeobecné ciele rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť toto:

5.Dohovor slúži ako účinný nástroj pre orgány presadzovania práva a justičné orgány v celosvetovom boji proti počítačovej kriminalite, pričom má medzinárodnej spolupráci priniesť pridanú hodnotu.

6.V plnej miere sa zohľadňuje existujúci rámec osvedčených medzinárodných a regionálnych nástrojov a úsilia, ako sa uvádza v rezolúciách Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 74/247 a č. 75/282. Dohovor je teda v súlade s existujúcimi medzinárodnými nástrojmi, najmä s Budapeštianskym dohovorom Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001 a s dodatkovými protokolmi k nemu, Dohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z roku 2000 a s dodatkovými protokolmi k nemu, ale aj s ďalšími príslušnými medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi, a dopĺňa ich. Dohovor nemá žiadny vplyv na ich uplatňovanie alebo ďalšie pristúpenie ktorejkoľvek krajiny k nim a v čo najväčšom možnom rozsahu predchádza zbytočnej duplicite.

7.V plnej miere sa zohľadňuje práca a výsledky otvorenej medzivládnej skupiny odborníkov poverenej vypracovaním komplexnej štúdie o počítačovej kriminalite, ako sa dohodlo v rezolúcii Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 75/282.

8.Ustanoveniami dohovoru sa dosahuje najvyššia možná ochrana ľudských práv. Členské štáty EÚ by mali byť schopné dodržať súlad s právom EÚ vrátane základných práv, slobôd a všeobecných zásad práva EÚ zakotvených v zmluvách Európskej únie a Charte základných práv Európskej únie. Ustanovenia dohovoru by mali byť zároveň v súlade s medzinárodnými obchodnými záväzkami EÚ a jej členských štátov.

Pokiaľ ide o obsah rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť toto:

9.V dohovore sa stanovujú vymedzenia trestných činov, ktoré možno spáchať len s použitím informačných systémov.

10.V dohovore sa stanovujú vymedzenia trestných činov, ktoré možno spáchať bez použitia informačných systémov, ale použitie informačných systémov môže za istých okolností tieto činy umožniť, avšak len v prípadoch, keď zapojenie informačných systémov podstatne zmení znaky alebo vplyv trestných činov.

11.Trestné činy sú jednoznačne a úzko vymedzené technologicky neutrálnym spôsobom. Vymedzenia sú v súlade s vymedzeniami v iných príslušných medzinárodných alebo regionálnych dohovoroch, a to najmä v oblasti organizovanej trestnej činnosti alebo počítačovej kriminality, ako aj s medzinárodnými normami ľudských práv.

12.V dohovore sa stanovujú pravidlá týkajúce sa pokusu o takéto trestné činy, napomáhania pri nich a navádzania na ne, zodpovednosti právnických osôb za takéto trestné činy, pravidlá určovania právomoci vo vzťahu k takýmto trestným činom a pravidlá týkajúce sa sankcií a opatrení v súvislosti s takýmito trestnými činmi, ktoré sú zlučiteľné s inými príslušnými medzinárodnými alebo regionálnymi dohovormi, a to najmä v oblasti organizovanej trestnej činnosti alebo počítačovej kriminality, ako aj s medzinárodnými normami ľudských práv.

13.V dohovore sa stanovujú opatrenia v oblasti trestného práva procesného, ktoré orgánom umožňujú účinne vyšetrovať počítačovú kriminalitu, zmraziť a skonfiškovať príjmy z takýchto trestných činov, ako aj uchovať alebo získať elektronické dôkazy o akomkoľvek trestnom čine v rámci vyšetrovania trestného činu alebo trestného konania, pričom sa náležite zohľadní zásada proporcionality.

14.Uvedené opatrenia v oblasti trestného práva procesného prinášajú dostatočnú pridanú hodnotu v porovnaní s inými príslušnými medzinárodnými alebo regionálnymi dohovormi, a to najmä v oblasti organizovanej trestnej činnosti alebo počítačovej kriminality, a sú v súlade s takýmito dohovormi a medzinárodnými normami ľudských práv.

15.Procesné opatrenia na uchovanie alebo získanie elektronických dôkazov obsahujú jednoznačné a úzke vymedzenie druhu informácií, na ktoré sa vzťahuje. Procesnými opatreniami na spoluprácu so subjektmi súkromného sektora sa zabezpečuje, aby zaťaženie takýchto subjektov bolo primerané a aby subjekty súkromného sektora v plnej miere rešpektovali ľudské práva svojich používateľov. Dohovor poskytuje právnu zrozumiteľnosť pre poskytovateľov online služieb (napr. poskytovateľov internetových služieb) pri ich interakcii s orgánmi presadzovania práva štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Procesné opatrenia na odstraňovanie nezákonného obsahu sa vzťahujú len na nezákonný obsah, ktorý možno dostatočne konkrétne a úzko vymedziť.

16.V dohovore sa stanovujú opatrenia spolupráce, ktoré orgánom v rôznych štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami nástroja, umožnia účinne spolupracovať na účely vyšetrovania trestných činov alebo trestných konaní vymedzených v nástroji alebo spolupracovať pri uchovávaní alebo získavaní elektronických dôkazov o akomkoľvek trestnom čine v rámci vyšetrovania alebo trestného konania.

17.Uvedené opatrenia spolupráce prinášajú dostatočnú pridanú hodnotu v porovnaní s inými príslušnými medzinárodnými alebo regionálnymi dohovormi, a to najmä v oblasti organizovanej trestnej činnosti alebo počítačovej kriminality, a sú v súlade s takýmito dohovormi a medzinárodnými normami ľudských práv.

18.Opatrenia spolupráce podliehajú podmienkam stanoveným v práve dožiadanej zmluvnej strany a stanovujú sa v nich široké dôvody na odmietnutie, napríklad s cieľom zabezpečiť ochranu základných práv vrátane práva na ochranu osobných údajov, a to aj v súvislosti s prenosom osobných údajov, a v prípade potreby aj existencia obojstrannej trestnosti.

19.V dohovore sa stanovujú prísne podmienky a silné záruky s cieľom zaistiť, aby členské štáty EÚ boli schopné rešpektovať a chrániť základné práva, slobody a všeobecné zásady práva EÚ zakotvené v zmluvách Európskej únie a Charte základných práv Európskej únie, a to najmä vrátane zásady proporcionality, procesných záruk a práv, práva na účinný súdny prostriedok nápravy, prezumpcie neviny, práva na spravodlivý proces a práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie, na obhajobu, ako aj práva na súkromie, práva na ochranu osobných údajov a údajov z elektronickej komunikácie pri ich spracúvaní, a to aj pri prenosoch orgánom v tretích krajinách mimo Európskej únie, a práva na slobodu prejavu a práva na informácie. Dohovorom sa zaisťuje predovšetkým to, aby členské štáty EÚ boli schopné plniť požiadavky na medzinárodný prenos osobných údajov v zmysle smernice (EÚ) 2016/680, nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES. Podmienkami a zárukami sa navyše zabezpečuje ochrana ľudských práv a základných slobôd v súlade s medzinárodnými normami ľudských práv. Uvedené sa vzťahuje na celý dohovor vrátane procesných opatrení a opatrení spolupráce, ako aj tých opatrení, ktoré môžu zasahovať do práv jednotlivcov, napríklad zmrazenie a konfiškácia príjmov z trestnej činnosti a vydanie.

20.Dohovor poskytuje základ pre dobrovoľné opatrenia na budovanie kapacít na podporu krajín v ich schopnosti viesť účinné vyšetrovania počítačovej kriminality a konania v tejto oblasti a získavať elektronické dôkazy na účely vyšetrovania a konania v súvislosti s inými trestnými činmi, a to aj prostredníctvom technickej pomoci a odbornej prípravy. Úrad UNODC má jednoznačne stanovenú úlohu pri vykonávaní takýchto opatrení.

21.V dohovore sa náležite zohľadňuje postavenie fyzických a právnických osôb ako obetí počítačovej kriminality. Dohovorom sa zaisťuje, že tieto obete počítačovej kriminality dostanú vhodnú pomoc, podporu a ochranu.

22.Dohovor poskytuje základ pre praktické opatrenia na predchádzanie počítačovej kriminalite, ktoré budú jednoznačne vymedzené, prísne obmedzené a odlišné od opatrení v oblasti trestného práva procesného, ktoré by mohli zasahovať do práv a slobôd jednotlivcov alebo právnických osôb.

Pokiaľ ide o fungovanie dohovoru, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť toto:

23.Dohovorom sa zachovávajú existujúce globálne a regionálne nástroje a prebiehajúca medzinárodná spolupráca v celosvetovom boji proti počítačovej kriminalite. Členské štáty Európskej únie môžu predovšetkým vo svojich vzájomných vzťahoch naďalej uplatňovať pravidlá Európskej únie.

24.V dohovore sa stanovuje vhodný mechanizmus na zabezpečenie jeho vykonávania a stanovujú sa záverečné ustanovenia vrátane ustanovení o urovnávaní sporov, podpise, ratifikácii, prijatí, schválení a pristúpení, nadobudnutí platnosti, zmene, pozastavení, vypovedaní a depozitárovi, ako aj o jazykoch, ktoré budú podľa možnosti a vhodnosti vypracované na základe ustanovení iných príslušných medzinárodných alebo regionálnych dohovorov, a to najmä v oblasti organizovanej trestnej činnosti alebo počítačovej kriminality.

25.Dohovor umožňuje Európskej únii stať sa jeho zmluvnou stranou.