EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 3. 2022

COM(2022) 120 final

2022/0074(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o disciplínu pri vyrovnaní, cezhraničné poskytovanie služieb, spoluprácu v oblasti dohľadu, poskytovanie vedľajších služieb bankového typu a požiadaviek na centrálne depozitáre cenných papierov tretích krajín

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2022) 160 final} - {SWD(2022) 75 final} - {SWD(2022) 76 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

V článku 75 nariadenia CSDR sa od Komisie vyžaduje, aby do 19. septembra 2019 preskúmala a vypracovala správu, v ktorej sa posudzuje vykonávanie nariadenia a opatrenia nadväzujúce na jej preskúmanie. Európsky parlament okrem toho vo svojom uznesení o ďalšom rozvoji únie kapitálových trhov 10 vyzval Komisiu, aby zrevidovala režim disciplíny pri vyrovnaní 11 podľa nariadenia CSDR vzhľadom na brexit a krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Na tento účel sa od 8. decembra 2020 do 2. februára 2021 uskutočnili cielené konzultácie 12 . Komisia prijala správu 1. júla 2021 13 . V správe sa dospelo k záveru, že nariadením CSDR sa vo všeobecnosti plnia jeho pôvodné ciele zvyšovania efektívnosti vyrovnania v EÚ a spoľahlivosti centrálnych depozitárov. Vo väčšine oblastí sa významné zmeny nariadenia CSDR vzhľadom na nedávne uplatňovanie požiadaviek považovali za predčasné. Napriek tomu sa v správe identifikovali oblasti, v ktorých môžu byť potrebné ďalšie opatrenia zamerané na primeranejšie, účinnejšie a efektívnejšie dosiahnutie cieľov nariadenia CSDR.

Vzhľadom na potrebu eliminovať neprimerané náklady a zaťaženie a zjednodušiť pravidlá bez toho, aby to ohrozilo finančnú stabilitu, preskúmanie nariadenia CSDR bolo zahrnuté v Programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti Komisie (REFIT) z roku 2021 14 .

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v príslušnej oblasti politiky

Trhové infraštruktúry vrátane centrálnych depozitárov boli takisto súčasťou oznámenia Komisie s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti 24 . V tomto oznámení sa stanovuje, ako môže EÚ posilniť svoju otvorenú strategickú autonómiu v makroekonomickej a finančnej oblasti, a to okrem iného ďalším rozvojom infraštruktúr finančného trhu EÚ a zvyšovaním ich odolnosti. Silný systém EÚ v oblasti vyrovnania regulovaný nariadením CSDR je preto dôležitým prvkom prispievajúcim k otvorenej strategickej autonómii EÚ v oblasti infraštruktúry finančných trhov.

Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

·Účinnosť a efektívnosť: Hoci objem vyrovnaných transakcií sa od nadobudnutia účinnosti nariadenia CSDR zvýšil, cezhraničné transakcie zostali relatívne stabilné. V niektorých oblastiach, ako je udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí, existujú významné prekážky a z predbežných zistení vyplynulo, že by sa mohli prijať opatrenia na zníženie neprimeraného regulačného zaťaženia a na zlepšenie cezhraničnej činnosti. Priestor na zlepšenie sa nachádza aj v oblasti bankových služieb, keďže prístup k vedľajším službám bankového typu je obmedzený, čo zasa brzdí vyrovnanie v zahraničných menách, a v oblasti opatrení týkajúcich sa dohľadu, ktoré majú obe vplyv na možnosti alebo príležitosti centrálnych depozitárov na cezhraničné ponúkanie služieb.

·Relevantnosť: Ciele nariadenia CSDR, ktorými je zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť trhu EÚ v oblasti vyrovnania a zaistiť rovnaké podmienky pre centrálne depozitáre, sú stále relevantné.

·Súdržnosť: Nariadenie CSDR je v súlade s medzinárodným úsilím o zabezpečenie stability a bezpečnosti poobchodných infraštruktúr. Nariadenie CSDR je v súlade s inými právnymi predpismi a iniciatívami EÚ v príslušných oblastiach politiky.

·Pridaná hodnota EÚ: Nariadením CSDR sa vyplnila medzera v právnych predpisoch tým, že sa zaviedol nový rámec, ktorého cieľom bolo prostredníctvom jednotného postupu na úrovni EÚ riešiť chýbajúci harmonizovaný prístup k trhom EÚ v oblasti vyrovnania, a medzera v riešení súvisiacich systémových rizík.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

·cielené konzultácie 26 od 8. decembra 2020 do 2. februára 2021,

·konzultácie o úvodnom posúdení vplyvu 27 od 8. marca 2021 do 5. apríla 2021,

·dve stretnutia skupiny expertov z členských štátov (22. septembra 2020 a 15. júla 2021), na ktoré boli takisto pozvaní Európska centrálna banka (ECB), ESMA a sekretariát Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci.

a)minimalizovať prekážky cezhraničného vyrovnania zjednodušením a objasnením zaťažujúcich požiadaviek týkajúcich sa udeľovania povolení na činnosť v zahraničí, zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi dohľadu a uľahčiť prístup k vedľajším službám bankového typu s cieľom uľahčiť vyrovnanie v zahraničných menách;

b)lepšie nastaviť uplatňovanie niektorých požiadaviek (napr. požiadaviek týkajúcich sa disciplíny pri vyrovnaní, vedľajších služieb bankového typu) s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov bez toho, aby to ohrozilo finančnú stabilitu;

c)zabezpečiť, aby orgány v EÚ mali náležité právomoci a informácie na monitorovanie rizík súvisiacich s centrálnymi depozitármi z tretích krajín, a to aj zintenzívnením svojej spolupráce v oblasti dohľadu.

•Získavanie a využívanie expertízy

–Správy ESMA: ESMA predložil Komisii v roku 2020 a 2021 štyri správy, a to správu o internalizovanom vyrovnaní 28 , cezhraničnom poskytovaní služieb centrálnymi depozitármi a vybavovaní žiadostí o cezhraničné poskytovanie evidenčných služieb a služieb centrálneho vedenia účtov 29 , poskytovaní vedľajších služieb bankového typu 30 a využívaní finančných technológií centrálnymi depozitármi 31 . V týchto správach sa zohľadňovali aj odpovede na prieskumy ESMA od vnútroštátnych orgánov, centrálnych depozitárov a účastníkov. Komisia takisto zohľadnila pravidelné polročné správy ESMA o vývoji, rizikách a zraniteľných miestach 32 v odvetví finančnej infraštruktúry a služieb,

–Cielené podnety od Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) ku konzultáciám o nariadení CSDR vrátane anonymizovaného a konsolidovaného výsledku prieskumu uskutočneného medzi centrálnymi depozitármi.

•Posúdenie vplyvu

·objasniť vzájomné pôsobenie medzi revidovaným nariadením CSDR a oznámením Komisie s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti,

·lepšie vysvetliť, prečo sa zdá, že udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí, postup úspešne používaný v mnohých iných oblastiach finančného práva, v tomto segmente nefunguje,

·vysvetliť analýzu, ktorá viedla k zavedeniu povinných odkupov ako prvku režimu disciplíny pri vyrovnaní v roku 2014, a ako sa odvtedy zmenilo posúdenie Komisie,

·objasniť, ktoré možnosti politiky sú doplnkové a ktoré sa vzájomne vylučujú.

·Zjednodušiť proces udeľovania povolení na činnosť v zahraničí podľa nariadenia CSDR tak, že sa odstráni možnosť hostiteľských orgánov dohľadu zamietnuť udelené povolenie a že sa nahradí oznámením domovských orgánov dohľadu určeným hostiteľským orgánom dohľadu. Touto uprednostňovanou možnosťou politiky sa minimalizujú prekážky cezhraničného vyrovnania a znižuje sa administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov. Ďalšími posudzovanými možnosťami politiky boli zúženie rozsahu pôsobnosti požiadaviek týkajúcich sa udeľovania povolení na činnosť v zahraničí na majetkové cenné papiere alebo objasnenie úlohy a právomocí príslušných orgánov a požiadaviek súvisiacich s vnútroštátnym právom. Obe možnosti by však viedli len k čiastočnému splneniu cieľov.

·Posilniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu zriadením kolégií orgánov dohľadu s cieľom uľahčiť prístup centrálnych depozitárov na trhy iné ako trhy, na ktoré majú povolenie, a zabezpečiť finančnú stabilitu udelením väčších právomocí orgánom dohľadu na monitorovanie rizík. Medzi ďalšie zvažované možnosti patrilo posilnenie existujúcich pravidiel podľa nariadenia CSDR týkajúcich sa dohôd o spolupráci a zavedenie väčšieho dohľadu nad centrálnymi depozitármi na úrovni EÚ. Kolégiá však dosahujú rovnováhu medzi dosahovaním cieľov a zohľadňovaním skutočnosti, že zodpovednosť za dohľad nesú naďalej domovské členské štáty centrálnych depozitárov.

·Uľahčiť prístup centrálnych depozitárov k vedľajším službám bankového typu tým, že centrálnym depozitárom s bankovou licenciou sa umožní ponúkanie takýchto služieb iným centrálnym depozitárom, a preskúmaním limitov, pod ktorými môžu centrálne depozitáre využiť komerčnú banku. Ďalšou zvažovanou možnosťou bolo zrušenie obmedzení týkajúcich sa poskytovania vedľajších služieb bankového typu centrálnym depozitárom. Táto možnosť sa však vylúčila, keďže by mohla viesť k výraznému nárastu rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu.

·Najúčinnejšou a najefektívnejšou možnosťou je kombinácia objasnenia rôznych prvkov súvisiacich s disciplínou pri vyrovnaní (napr. rozsah pôsobnosti) a úpravou harmonogramu vykonávania povinných odkupov 33 (tzv. dvojfázový prístup). Vykonávanie povinných odkupov bude závisieť od vývoja efektívnosti vyrovnania v EÚ. Po prvé, zo zozbieraných dôkazov vyplýva, že peňažné sankcie podnietia zlepšovanie efektívnosti vyrovnania bez toho, aby to ohrozilo finančnú stabilitu a likviditu na trhoch a v rámci finančných nástrojov. Po druhé, po uplatnení peňažných sankcií možno posúdiť, ako čo najlepšie uplatňovať povinné odkupy vzhľadom na vývoj efektívnosti vyrovnania. Možnosť zrušiť celý rámec sa vylúčila, keďže zlyhanie vyrovnania v EÚ je neustále vyššie než na iných veľkých finančných trhoch.

·Zaviesť koncový dátum pre doložku o zachovaní predchádzajúceho stavu pre centrálne depozitáre EÚ a tretích krajín 34 a požiadavku na oznamovanie pre centrálne depozitáre z tretích krajín. Získané informácie by Komisii umožnili uprednostniť jej posúdenie rovnocennosti rámcov tretích krajín pre centrálne depozitáre, keďže uznanie rovnocennosti Komisiou je podmienkou na to, aby orgán ESMA uznal centrálne depozitáre tretích krajín, ktoré chcú ponúkať evidenčné služby a služby centrálneho vedenia účtov vo vzťahu k finančným nástrojom vydaným podľa práva členského štátu. Kombináciou týchto opatrení sa tak zabezpečí, že orgány budú mať náležité právomoci a včasné informácie na monitorovanie rizík v súlade s vývojom potrieb trhu. Navrhovanými zmenami napriek tomu nie sú dotknuté procesy rovnocennosti a uznania, ktoré sú už uplatniteľné podľa nariadenia CSDR. Centrálne depozitáre tretích krajín a potenciálne žiadajúce centrálne depozitáre tretích krajín sa preto naďalej vyzývajú, aby predkladali svoje žiadosti o stanovenie rovnocennosti, resp. žiadosti o uznanie podľa súčasných požiadaviek nariadenia CSDR. Ďalšou zvažovanou možnosťou bolo posilniť režim pre centrálne depozitáre tretích krajín, ktoré poskytujú služby finančným nástrojom vydaným podľa práva členského štátu, a to napr. vyžadovaním uznania orgánom ESMA, pokiaľ ide o poskytovanie služieb vyrovnania, alebo zvýšením právomocí dohľadu orgánu ESMA. Táto možnosť sa však v súčasnosti považovala za predčasnú a neprimeranú.

·Celý balík možností bude mať pozitívny vplyv na poobchodné prostredie v EÚ tým, že umožní primeranejšiu reguláciu centrálnych depozitárov, pričom posilní efektívnosť vyrovnania transakcií s cennými papiermi, a tak prispeje ku konkurencieschopnosti finančných trhov EÚ.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

5.2.1. Vymedzenie pojmov

V článku 1 ods. 1 sa zavádza vymedzenie koncepcie skupiny podnikov v súlade s vymedzením v nariadení (EÚ) 2019/2033.

5.2.2. Disciplína pri vyrovnaní

V článku 1 ods. 2 sa zavádzajú zmeny režimu disciplíny pri vyrovnaní.

V zmenách článku 7 ods. 2 písm. a) nariadenia CSDR sa stanovuje, že v situáciách, v ktorých je zlyhanie vyrovnania spôsobené faktormi, ktoré nemožno pripísať účastníkom transakcie alebo ktorých súčasťou nie sú dve obchodné strany, sa na toto zlyhanie vyrovnania nevzťahuje sankčný mechanizmus. Takisto sa v ňom spresňuje, že peňažné sankcie by sa mali vypočítať buď pred koncom procesu odkupu, ak Komisia prijala príslušný vykonávací akt, alebo pred dátumom skutočného vyrovnania podľa toho, čo nastane skôr.

V písmene b) sa zavádza nový odsek 2a, podľa ktorého Komisia môže prijať vykonávací akt v súlade s postupom preskúmania stanoveným v nariadení (EÚ) č. 182/2011, v ktorom sa rozhodne uplatniť povinné odkupy na určité finančné nástroje alebo transakcie, na ktoré by sa mali uplatňovať povinné odkupy. Komisia môže prijať toto rozhodnutie, ak sa domnieva, že tieto opatrenia predstavujú primeraný prostriedok na riešenie úrovne zlyhania vyrovnania v Únii a že na základe počtu a objemu zlyhania vyrovnania sú splnené určité podmienky stanovené v tomto ustanovení.

V zmene článku 7 ods. 3 písm. c) nariadenia CSDR sa bližšie určuje, kedy sa začne proces odkupov v prípadoch, keď Komisia prijala vykonávací akt podľa článku 7 ods. 2a, a že predĺženie obdobia pre finančné nástroje obchodované na rastovom trhu MSP sa vypočítava na základe kalendárnych dní.

Písmenom d) sa v článku 7 nariadenia CSDR zavádza nový odsek 3a, v ktorom sa vysvetľuje, ako bude fungovať mechanizmus postúpenia. Pomocou mechanizmu postúpenia sa predíde prívalu zlyhaných vyrovnaní, z ktorých si každé vyžaduje samostatný proces odkupu, tak, že každému účastníkovi transakčného reťazca sa umožní postúpiť oznámenie o odkupe neplniacemu účastníkovi, aby na vyriešenie celého reťazca transakcií stačil len jeden odkup. Tento mechanizmus postúpenia možno následne zmluvne opakovať medzi účastníkmi a ich klientmi až po koncových kupujúcich a predávajúcich.

Písmenom e) sa mení článok 7 ods. 4 nariadenia CSDR tak, že sa stanovuje, že v situáciách, v ktorých je zlyhanie vyrovnania spôsobené faktormi, ktoré nemožno pripísať účastníkom transakcie, alebo ktorých súčasťou nie sú dve obchodné strany, sa na takéto zlyhanie vyrovnania nevzťahuje mechanizmus povinných odkupov.

Písmenom f) sa mení článok 7 ods. 6 nariadenia CSDR tak, že sa zavádza vyváženosť platieb medzi kupujúcim a predávajúcim v prípade, že ekonomické podmienky transakcie pri uskutočnení odkupu sa líšia od pôvodnej transakcie. Cieľom je zabezpečiť, aby sa odkupom vrátili strany transakcie do toho istého postavenia, v akom by boli, ak by sa pôvodná transakcia neuskutočnila.

Písmenom g) sa článok 7 ods. 11 nariadenia CSDR mení tak, že sa objasňuje, že výnimka z požiadaviek týkajúcich sa disciplíny pri vyrovnaní sa na centrálne protistrany uplatňuje len vtedy, keď centrálna protistrana vstupuje medzi protistrany. Takisto sa v ňom objasňuje, že ak centrálne protistrany utrpia straty v dôsledku uplatňovania povinných odkupov, môžu v rámci svojich pravidiel zaviesť mechanizmus na pokrytie týchto strát.

Písmenom h) sa zavádza nový odsek 13a v článku 7 nariadenia CSDR, v ktorom sa Komisii udeľuje právomoc pozastaviť mechanizmus odkupov pre konkrétne kategórie finančných nástrojov, ak je to potrebné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability alebo na jeho riešenie, alebo na riadne fungovanie finančných trhov v Únii. Týmto novým odsekom 13a sa ustanovuje postup, ktorý by mala Komisia pri tomto pozastavení dodržať, t. j. v nadväznosti na odporúčanie ESMA po jej konzultáciách s ESCB a ESRB. Takisto sa v ňom uvádza, že toto pozastavenie bude platné na obdobie najviac šiestich mesiacov a obnoviteľné na obdobia troch mesiacov na celkové obdobie najviac 12 mesiacov od začiatku pozastavenia.

V písmene i) sa v zmenách článku 7 ods. 14 nariadenia CSDR objasňuje, že v delegovanom akte Komisie, v ktorom sa bližšie určujú parametre na výpočet odrádzajúcej a primeranej výšky peňažných sankcií, sa zohľadnia účinky záporných úrokových sadzieb.

Písmenom j) sa v článku 7 nariadenia CSDR zavádza nový odsek 14a, v ktorom sa Komisia poveruje určením situácií, v ktorých by sa zlyhanie vyrovnania malo považovať za zlyhanie spôsobené faktormi, ktoré nemožno pripísať účastníkom, a v ktorých súčasťou transakcie nie sú dve obchodné strany, v zmysle zmien zavedených v článku 7 ods. 2 a 4.

Písmenom k) sa článok 7 ods. 15 nariadenia CSDR mení tak, že sa zavádza nový dátum, do ktorého ESMA predloží regulačné technické predpisy, v ktorých sa bližšie určia aspekty režimu disciplíny pri vyrovnaní uvedené v tomto odseku. Táto zmena dátumu by mala orgánu ESMA umožniť revidovať regulačné technické predpisy tak, aby sa v nich zohľadňovali zmeny nariadenia CSDR po tomto preskúmaní, ako aj uskutočniť každú potrebnú zmenu s cieľom objasniť požiadavky stanovené v týchto regulačných technických predpisoch, za ktorých môžu účastníci uskutočniť svoje vlastné odkupy.

5.2.3. Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi, preskúmanie a hodnotenie a stratégie ozdravenia a riadneho ukončenia činnosti

Článkom 1 ods. 3 sa mení článok 12 ods. b) a c) nariadenia CSDR s cieľom objasniť, že ak centrálny depozitár nevykoná činnosť vyrovnania pred začiatkom procesu povoľovania, očakávaná činnosť vyrovnania sa zohľadní v rámci kritérií, ktorými sa stanovuje, ktoré relevantné orgány by mali byť zapojené do tohto procesu.

Článkom 1 ods. 4 písm. b) sa mení článok 17 ods. 4 nariadenia CSDR o konzultáciách príslušných orgánov s relevantnými orgánmi v súvislosti s procesom udeľovania povolení pre centrálny depozitár. Článkom 1 ods. 6 písm. e) sa zavádzajú rovnocenné zmeny do článku 22 ods. 6 nariadenia CSDR o konzultáciách príslušných orgánov s relevantnými orgánmi v súvislosti s procesom preskúmania a hodnotenia. Zmenami v článku 17 ods. 4 a článku 22 ods. 6 nariadenia CSDR sa zavádza proces, v rámci ktorého konzultované orgány môžu vydať odôvodnené stanovisko do troch mesiacov od prijatia informácií príslušným orgánom. V prípade záporného stanoviska jedného z konzultovaných relevantných orgánov sa príslušný orgán zaoberá takýmto záporným stanoviskom v odôvodnenom rozhodnutí, ktoré môže byť opäť predmetom záporného stanoviska konzultovaných orgánov. Ak príslušný orgán nesúhlasí s týmto záporným stanoviskom, informuje o tom orgány, ktoré predložili námietky, a tieto orgány môžu postúpiť záležitosť ESMA. Ak sa záležitosť nevyrieši do 30 dní od takéhoto postúpenia, príslušný orgán prijme konečné rozhodnutie o preskúmaní a hodnotení a príslušným orgánom poskytne podrobné písomné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

Článkom 1 ods. 4 písm. c) sa do článku 17 nariadenia CSDR vkladá nový odsek 7a s cieľom zaviesť nové požiadavky na príslušné orgány, aby si vymieňali informácie s inými orgánmi, najmä s relevantnými orgánmi.

Článkom 1 ods. 5 sa mení článok 20 ods. 5 nariadenia CSDR, v ktorom sa objasňuje, že medzi postupy, ktoré musia mať centrálne depozitáre zavedené v prípade odňatia povolenia, patrí prevod účtov emisií a záznamov uchovávaných na poskytovanie hlavných služieb uvedených bodoch 1 a 2 oddielu A prílohy.

Článkom 1 ods. 6 sa mení článok 22 ods. 1, 4 a 7 nariadenia CSDR s cieľom zmeniť periodicitu procesu preskúmania a hodnotenia, a to z ročnej na dvojročnú. Okrem toho sa ním mení článok 22 ods. 2 a 3 nariadenia CSDR s cieľom objasniť, ako by sa mali centrálne depozitáre pripraviť na scenáre, ktoré im môžu potenciálne brániť v nepretržitom poskytovaní ich kľúčových činností a služieb. Požiadavka na vypracovanie plánu riešenia krízových situácií sa odstraňuje, keďže sa považuje za nejasnú a neexistuje žiadny režim Únie na riešenie krízových situácií, na základe ktorého by sa mohol plán riešenia krízových situácií vypracovať. Namiesto toho sa v revidovanom odseku 2 od centrálnych depozitárov vyžaduje, aby vypracovali a príslušnému orgánu predložili primerané plány ich ozdravenia alebo riadneho ukončenia činnosti. V revidovanom odseku 3 sa spresňuje minimálny obsah plánov uvedených v odseku 2, ako aj periodicita ich preskúmania a aktualizácie (aspoň každé dva roky). Zároveň sa v ňom objasňuje, že v týchto plánoch sa zohľadní veľkosť, systémový význam, povaha, rozsah a zložitosť činností dotknutých centrálnych depozitárov a každý príslušný plán ozdravenia alebo riešenia krízových situácií zriadený v súlade so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Zmenami odseku 3 nie je dotknutá požiadavka na príslušné orgány, aby informovali ESMA, ak je zriadený a udržiavaný plán centrálneho depozitára na riešenie krízových situácií. Môže k tomu dôjsť v dôsledku vnútroštátnych právnych predpisov alebo požiadavky na dodržiavanie ostatných právnych predpisov EÚ, ako je napríklad smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Článkom 1 ods. 6 písm. c) sa mení článok 22 ods. 11 nariadenia CSDR zavedením novej lehoty, do ktorej musí ESMA predložiť návrh regulačných technických predpisov Komisii na určenie štandardných foriem, vzorov a postupov preskúmania a hodnotenia. Touto zmenou lehoty by sa malo ESMA umožniť v prípade potreby prispôsobiť regulačné technické predpisy zmenám nariadenia CSDR v rámci tejto iniciatívy.

A napokon, článkom 1 ods. 18 sa mení článok 55 nariadenia CSDR s cieľom predĺžiť termín, do uplynutia ktorého môžu relevantné orgány a príslušné orgány vydať odôvodnené stanovisko k povoleniu na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, a to z jedného na dva mesiace. Lehota jeden mesiac je skutočne príliš krátka na vydanie takéhoto stanoviska.

5.2.4. Režim udeľovania povolení na činnosť v zahraničí a právo obchodných spoločností alebo podobné právo členských štátov, podľa ktorých sa vydávajú cenné papiere

Článkom 1 ods. 15 sa mení článok 49 ods. 1 druhý pododsek nariadenia CSDR s cieľom objasniť, že právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, podľa ktorého sa vydávajú cenné papiere a ktoré sa naďalej uplatňuje v kontexte cezhraničného vydávania cenných papierov, zahŕňa: i) právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, v ktorom je emitent usadený; a ii) rozhodné právo obchodných spoločností alebo podobné právo, ak sa líši, podľa ktorého sa cenné papiere emitujú. Vzťahuje sa to najmä na prípady dlhopisov emitovaných emitentom, ktorý sa nachádza v jednom členskom štáte, ale ktorý zmluvne podlieha právu iného členského štátu. Článkom 1 ods. 15 sa zároveň mení článok 49 ods. 3 tretí pododsek nariadenia CSDR tak, aby sa doň zahrnula požiadavka na pravidelnú aktualizáciu zoznamu príslušných ustanovení členskými štátmi.

Článkom 1 ods. 7 sa mení článok 23 nariadenia CSDR s cieľom objasniť ďalej uvedené aspekty postupu udeľovania povolení na činnosti v zahraničí.

Po prvé, upravuje sa ním krížový odkaz na článok 49 ods. 1 druhý pododsek v článku 23 ods. 2 a 3 tak, že centrálny depozitár, ktorý má v úmysle poskytovať evidenčné služby alebo služby centrálneho vedenia účtov v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva iného členského štátu, musí zohľadniť právo členského štátu, v ktorom je emitent usadený, a ak sa líši, aj rozhodné právo obchodných spoločností alebo podobné právo, podľa ktorého sa cenné papiere emitujú.

Po druhé, mení sa ním článok 23 ods. 2 nariadenia CSDR s cieľom umožniť centrálnym depozitárom pokračovať v žiadosti o povolenie na činnosť v zahraničí (tzv. passporting) súbežne so žiadosťou o povolenie, aby mohli začať vykonávať svoje cezhraničné činnosti odo dňa povolenia zo strany ich domovského príslušného orgánu za predpokladu, že odo dňa oznámenia domovského príslušného orgánu o žiadosti o povolenie na činnosť v zahraničí hostiteľskému príslušnému orgánu uplynul aspoň jeden mesiac.

Po tretie, mení sa ním článok 23 ods. 3 písm. e) nariadenia CSDR s cieľom objasniť, že centrálny depozitár žiadajúci o povolenie na činnosť v zahraničí by mal vždy poskytnúť posúdenie opatrení, ktoré má v úmysle prijať, aby svojim používateľom umožnil dodržiavať vnútroštátne právne predpisy uvedené v článku 49 ods. 1.

Po štvrté, mení sa ním článok 23 ods. 4 nariadenia CSDR, aby sa skrátil čas, počas ktorého domovský príslušný orgán oznámi žiadosť o povolenie na činnosť v zahraničí hostiteľskému príslušnému orgánu.

Po piate, mení sa ním článok 23 ods. 6 odstránením možnosti hostiteľského príslušného orgánu zamietnuť žiadosť o povolenie na činnosť v zahraničí. Podľa revidovaného ustanovenia môžu centrálne depozitáre začať poskytovať služby jeden mesiac odo dňa oznámenia žiadosti o povolenie na činnosť v zahraničí hostiteľskému príslušnému orgánu zo strany domovského príslušného orgánu alebo skôr na základe súhlasu hostiteľského príslušného orgánu.

5.2.5. Kolégium orgánov dohľadu

Článkom 1 ods. 9 sa zavádza článok 24a ako súčasť nového oddielu 4a v hlave III o spolupráci orgánov prostredníctvom kolégií, pričom sa zriadenie kolégií orgánov dohľadu vyžaduje v dvoch prípadoch:

a)ak centrálny depozitár podlieha postupu udeľovania povolení na činnosť v zahraničí v zmysle článku 23 ods. 3 až 7, t. j. tzv. kolégiu pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí; alebo

b)ak centrálny depozitár tvorí časť skupiny spoločností, ktorá pozostáva z dvoch alebo viacerých centrálnych depozitárov s povolením v aspoň dvoch členských štátoch, t. j. tzv. kolégium na úrovni skupiny.

Ak centrálny depozitár, ktorý podlieha postupu udeľovania povolení na činnosť v zahraničí v zmysle článku 23 ods. 3 až 7, je zároveň členom skupiny spoločností, ktorej súčasťou je aspoň jeden ďalší centrálny depozitár, malo by byť možné zriadiť len jedno kolégium pre daný centrálny depozitár, a nie dve samostatné kolégiá (t. j. samostatné kolégium pre udeľovania povolení na činnosť v zahraničí a kolégium na úrovni skupiny), a to s cieľom zabezpečiť synergie a zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu zúčastnených orgánov.

Zriadenie len jedného kolégia by malo byť možné aj vtedy, keď iné centrálne depozitáre v rámci skupiny podliehajú postupu udeľovania povolení na činnosť v zahraničí, aby sa predišlo situácii, keď existujú viaceré kolégiá pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí a samostatné kolégium na úrovni skupiny v prípade centrálnych depozitárov, ktoré patria do rovnakej skupiny, a ktoré v mnohých prípadoch majú spoločné postupy, využívajú spoločné zdroje, posúdenia opatrení, ktoré zaviedli na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov hostiteľského členského štátu, v ktorom poskytujú cezhranične služby atď. Ak však tieto iné centrálne depozitáre v rámci skupiny takisto podliehajú postupu udeľovania povolení na činnosť v zahraničí, zriadenie iba jedného kolégia pre celú skupinu by malo byť možné len na základe súhlasu príslušných orgánov týchto centrálnych depozitárov.

V článku 24a sa okrem toho stanovujú pravidlá týkajúce sa určenia predsedu, najmä v prípade kolégia na úrovni skupiny, zloženia kolégií a ich úloh na zabezpečenie koherentného prístupu v oblasti dohľadu v celej EÚ. ESMA je splnomocnený vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktorými sa spresňujú praktické postupy fungovania kolégií.

A napokon, zavádzajú sa zmeny v rámci celého nariadenia s cieľom zabezpečiť, že kolégiá sú informované o dôležitých rozhodnutiach prijatých v súvislosti s centrálnymi depozitármi (t. j. zmeny článku 22 ods. 7, článku 23 ods. 4, 5 a 7, článku 24 ods. 1 a 5, ako aj článku 60 ods. 1 a 2 nariadenia CSDR).

5.2.6. Centrálne depozitáre tretích krajín a ukončenie účinnosti doložky o zachovaní predchádzajúceho stavu

Článkom 1 ods. 10 sa upravuje článok 25 nariadenia CSDR, v ktorom sa stanovuje rámec centrálnych depozitárov tretích krajín. Písmenom a) sa zavádza požiadavka, aby centrálne depozitáre, ktoré majú v úmysle poskytovať služby vyrovnania v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu, predložili oznámenie ESMA, čím sa rieši nedostatok informácií v tejto súvislosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Písmenom c) sa ESMA splnomocňuje, aby vypracoval regulačné technické predpisy s cieľom bližšie určiť informácie, ktoré centrálne depozitáre tretích krajín poskytujú orgánu ESMA v danom oznámení, stanovuje sa ním, že takéto informácie sú obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a stanovuje sa v ňom zoznam príkladov.

Článkom 1 ods. 10 písm. b) sa mení článok 25 ods. 6 piaty pododsek tak, že sa uvádza, že ESMA centrálny depozitár tretej krajiny, ktorý žiada o uznanie na poskytovanie evidenčných služieb alebo služieb centrálneho vedenia účtov, informuje písomne prostredníctvom riadne odôvodneného rozhodnutia o tom, či uznanie bolo udelené alebo zamietnuté, a to do šiestich mesiacov od neskoršieho dátumu spomedzi dátumu predloženia úplnej žiadosti a dátumu rozhodnutia o rovnocennosti, ktoré prijala Komisia.

Článkom 1 ods. 23 sa mení článok 69 ods. 4 nariadenia CSDR zavedením dátumu ukončenia účinnosti doložky o zachovaní predchádzajúceho stavu pre centrálne depozitáre EÚ aj tretích krajín. Konkrétnejšie sa písmenom a) mení článok 69 ods. 4, a to stanovením, že dátum ukončenia účinnosti doložky o zachovaní predchádzajúceho stavu v prípade centrálnych depozitárov EÚ je jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V písmene b) sa zavádza nový odsek 4a, v ktorom sa stanovuje dátum ukončenia účinnosti doložky o zachovaní predchádzajúceho stavu pre centrálne depozitáre tretích krajín, a to tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia z dôvodu postupov rovnocennosti a uznávania. Centrálne depozitáre tretích krajín využívajúce doložku o zachovaní predchádzajúceho stavu sú okrem toho povinné predložiť ESMA oznámenie, ak ponúkajú evidenčné služby a služby centrálneho vedenia účtov v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu, s cieľom riešiť nedostatok informácií v tejto súvislosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Písmenom b) sa ESMA splnomocňuje, aby vypracoval regulačné technické predpisy s cieľom spresniť informácie, ktoré centrálny depozitár tretej krajiny poskytne orgánu ESMA v danom oznámení, a stanovuje sa ním, že takéto informácie musia byť obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a stanovuje sa v ňom zoznam príkladov. Požiadavka na oznamovanie sa podobne zavádza aj pre tie centrálne depozitáre tretích krajín, ktoré ponúkali služby vyrovnania pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

5.2.7. Vedľajšie služby bankového typu

Po prvé, článkom 1 ods. 13 sa mení článok 40 ods. 2 nariadenia CSDR a článkom 1 ods. 17 písm. a) sa mení článok 54 ods. 2 písm. b) nariadenia CSDR s cieľom umožniť centrálnym depozitárom, ktoré majú povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, aby takéto služby poskytovali centrálnym depozitárom, ktoré toto povolenie nezískali a ktoré preto nemôžu uskutočňovať vyrovnanie v špecifických menách nad úroveň určitej sumy, ak nemajú prístup k príslušnej centrálnej banke.

Článkom 1 ods. 17 písm. b) sa mení úvodná časť odseku 4, čím sa centrálnym depozitárom umožňuje požiadať o poskytovanie vedľajších služieb bankového typu nielen určené úverové inštitúcie, ale aj iné centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie takýchto služieb v zmysle článku 54 ods. 3, či už sú dané centrálne depozitáre súčasťou rovnakej skupiny spoločností alebo nie. Článkom 1 ods. 17 písm. b) sa v tejto súvislosti vypúšťa článok 54 ods. 4 písm. c) nariadenia CSDR, čím sa ruší zákaz, podľa ktorého určené úverové inštitúcie nemôžu ponúkať hlavné služby centrálneho depozitára.

Po druhé, článkom 1 ods. 17 písm. c) sa mení článok 54 ods. 5 nariadenia CSDR, ktorým sa v nariadení CSDR stanovoval konkrétny limit, pod ktorého úrovňou mohli centrálne depozitáre využívať úverové inštitúcie na účely bankových služieb. Aby sa primerane nastavil tento limit a vzhľadom na riadenie finančných rizík, článkom 1 ods. 17 písm. d) sa zavádza mandát EBA, aby v spolupráci s ESCB a ESMA vypracoval návrh regulačných technických predpisov, ktoré má prijať Komisia a v ktorých sa stanovuje primeraný limit, pod ktorým môžu úverové inštitúcie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, a to vrátane príslušného riadenia rizika a prudenciálnych noriem, čím sa zmierňujú potenciálne riziká vyplývajúce zo zmeny prahovej hodnoty.

A napokon, článkom 1 ods. 19 sa mení článok 59 ods. 4 nariadenia CSDR s cieľom zabezpečiť primerané prudenciálne požiadavky, ktorými sa zabezpečuje súlad s ostatnými uplatniteľnými právnymi predpismi alebo explicitnejšie požiadavky na zabezpečenie konzistencie v oblasti dohľadu alebo identifikovanie niekoľkých menších problémov v oblasti riadenia rizika. Na tento účel sa písmenom a):

a)mení článok 59 ods. 4 písm. c) jeho spresnením a zosúladením s existujúcimi regulačnými predpismi, podľa ktorých by sa v prípade stresového scenára likvidity mali zachovať kvalifikované likvidné zdroje namiesto likvidných zdrojov, pričom by sa v rámci stresového scenára mali zohľadniť dvaja najväčší účastníci namiesto len najväčšieho účastníka;

b)mení článok 59 ods. 4 písm. d) objasnením, že kvalifikované likvidné zdroje by sa mali udržiavať v príslušných menách namiesto ich udržiavania vo všetkých menách;

c)mení článok 59 ods. 4 písm. e) objasnením, že ak sa používajú vopred dohodnuté mechanizmy financovania, mali by byť vysoko spoľahlivé. Zároveň sa v ňom výslovne uvádza, že ak sa využijú mechanizmy podobné ako viazané mechanizmy, mali by sa posudzovať na základe rovnakého štandardu vysokej spoľahlivosti a mali by byť vedené len u spoľahlivých úverových inštitúcií;

d)mení článok 59 ods. 4 písm. i) objasňujúc, že centrálny depozitár môže previesť na peňažné prostriedky (namiesto „premeniť na likviditu“) každú zábezpeku, ktorú mu poskytol zlyhávajúci klient, a že ak sa používajú neviazané mechanizmy, centrálny depozitár by mal mať možnosť zabezpečiť, že všetky možné súvisiace riziká boli identifikované a zmiernené. Cieľom je povoliť neviazané mechanizmy pod podmienkou, že je zavedený komplexný rámec;

e)vkladá do článku 59 ods. 4 nové písmeno k) s cieľom upresniť, že centrálne depozitáre by mali začleniť relevantné riziká do svojho riadenia rizika a prudenciálnych rámcov, a to vrátane príslušných dohôd o čistom zúčtovaní. Malo by sa tým zabezpečiť, že centrálne depozitáre náležite riadia úverové riziká a riziká likvidity v súvislosti s dohodami o čistom zúčtovaní. Táto požiadavka by sa mala dodatočne objasniť v existujúcich regulačných technických predpisoch vypracovaných EBA v súlade s článkom 59 ods. 5.

5.2.8. Organizačné požiadavky a prepojenia

Článkom 1 ods. 4 písm. a) sa do článku 17 ods. 2 nariadenia CSDR vkladá nový pododsek s cieľom príslušnému orgánu v prípade, ak žiadajúci centrálny depozitár nespĺňa v čase podania žiadosti všetky požiadavky nariadenia CSDR, ale možno primerane predpokladať, že ich bude spĺňať, keď začne v skutočnosti vykonávať svoje činnosti, umožniť, aby udelil povolenie danému centrálnemu depozitáru pod podmienkou, že centrálny depozitár má zavedené všetky mechanizmy nevyhnutné na dosiahnutie súladu s nariadením CSDR, keď začne skutočne vykonávať svoje činnosti.

Článkom 1 ods. 11 sa do článku 27 nariadenia CSDR vkladá nový odsek 3a s cieľom objasniť význam pojmu „nezávislý člen riadiaceho orgánu“ v kontexte toho článku.

Článkom 1 ods. 12 sa mení článok 28 ods. 3 nariadenia CSDR s cieľom objasniť a zabezpečiť súlad výkladu pojmu „úroveň služieb“, a to doplnením zoznamu príkladov tém, na ktoré by sa mal vzťahovať.

Článkom 1 ods. 32 sa mení článok 36 nariadenia CSDR na účel objasnenia, že centrálne depozitáre by mali nielen znižovať riziká súvisiace s úschovou a vyrovnaním transakcií s cennými papiermi, ale aj usilovať o ich minimalizáciu. Pojem „znížiť“ sa preto nahradzuje pojmom „minimalizovať“.

Článkom 1 ods. 16 sa mení článok 52 ods. 1 nariadenia CSDR s cieľom zabezpečiť, že prijímajúci centrálny depozitár zbytočne nezdržiava prevádzku povoleného prepojenia. Od prijímajúceho centrálneho depozitára by sa preto malo vyžadovať, aby zaviedol prepojenie do 12 mesiacov.

5.2.9. Správy ESMA

Článkom 1 ods. 24 sa do článku 74 nariadenia CSDR zavádzajú zmeny s cieľom lepšie prispôsobiť periodicitu správ, ktoré ESMA predkladá Komisii.

2022/0074 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o disciplínu pri vyrovnaní, cezhraničné poskytovanie služieb, spoluprácu v oblasti dohľadu, poskytovanie vedľajších služieb bankového typu a požiadaviek na centrálne depozitáre cenných papierov tretích krajín

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 35 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 36 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 37 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 28. augusta 2014 a nadobudlo účinnosť 17. septembra 2014. Ustanovujú sa ňom jednotné požiadavky na vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi a pravidlá týkajúce sa organizácie a konania centrálnych depozitárov cenných papierov (ďalej len „centrálny depozitár“) s cieľom podporiť bezpečné, efektívne a plynulé vyrovnanie. Uvedeným nariadením sa zaviedli kratšie lehoty na vyrovnanie, opatrenia týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní, prísne organizačné požiadavky, požiadavky týkajúce sa výkonu činnosti a prudenciálne požiadavky na centrálne depozitáre, sprísnené prudenciálne požiadavky na centrálne depozitáre a iné inštitúcie, ktoré poskytujú bankové služby na podporu vyrovnania cenných papierov, ako aj požiadavky v oblasti dohľadu nad centrálnymi depozitármi a inými inštitúciami, ktoré poskytujú bankové služby na podporu vyrovnania cenných papierov, ako aj režim umožňujúci centrálnymi depozitárom, ktorým bolo udelené povolenie, poskytovať služby v celej Únii.

(1)Zjednodušenie požiadaviek v niektorých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 909/2014, a proporcionálnejší prístup k týmto oblastiam sú v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti Komisie (REFIT), v ktorom sa zdôrazňuje potreba zníženia nákladov a zjednodušenia, aby sa ciele politík Únie dosahovali čo najefektívnejším spôsobom, a ktorý sa zameriava najmä na znižovanie regulačného a administratívneho zaťaženia.

(2)Efektívne a odolné poobchodné infraštruktúry sú zásadnými prvkami dobre fungujúcej únie kapitálových trhov, ktorými sa prehlbuje úsilie o podporu investícií, rastu a zamestnanosti v súlade s politickými prioritami Komisie. Z toho dôvodu akčný plán únie kapitálových trhov Komisie prijatý v roku 2020 38 ako jedno zo svojich kľúčových opatrení obsahuje preskúmanie nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(3)Komisia v roku 2019 realizovala cielené konzultácie o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Komisia zároveň získala vstupy od Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) a Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“). Z konzultácií vyplynulo, že zainteresované strany podporujú ciele toho nariadenia, t. j. podporu bezpečného, efektívneho a plynulého vyrovnania finančných nástrojov, považujú ich za relevantné a nebolo potrebné významné prepracovanie. Komisia prijala 1. júla 2021 správu o preskúmaní 39 v súlade s článkom 75 nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Hoci všetky ustanovenia toho nariadenia ešte nie sú úplne uplatniteľné, v správe sa určili oblasti, v ktorých sú potrebné cielené opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa jeho ciele dosahovali primeranejším, efektívnejším a účinnejším spôsobom.

(4)Nariadením (EÚ) č. 909/2014 sa zaviedli pravidlá týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní na riešenie zlyhaní pri vyrovnaní transakcií s cennými papiermi a na predchádzanie týmto zlyhaniam, a tým na zaistenie bezpečnosti vyrovnania transakcií. Medzi takéto pravidlá patria najmä požiadavky na podávanie správ, režim peňažných sankcií a povinnosť odkupu. Napriek absencii skúseností pri uplatňovaní týchto pravidiel sa vývojom a upresnením rámca v rámci delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1229 40 umožnilo všetkým zainteresovaným stranám lepšie porozumieť režimu a výzvam, ktoré by mohli vzniknúť pri jeho uplatňovaní. V tejto súvislosti by sa mali objasniť rozsah pôsobnosti peňažných sankcií a povinného odkupu stanovených v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, najmä upresnením, ktoré kategórie transakcií sú z rozsahu vylúčené. Takéto vylúčenia by sa mali vzťahovať najmä na transakcie, ktoré zlyhali z dôvodov, ktoré nemožno pripísať účastníkom, a transakcie, ktorých súčasťou nie sú dve obchodné strany a v ktorých prípade by uplatnenie peňažných sankcií alebo povinného odkupu nebolo prakticky uskutočniteľné alebo by mohlo viesť k škodlivým dôsledkom pre trh, ako sú určité transakcie primárneho trhu, korporátnych udalostí, reorganizácií, tvorby a vyplatenia podielov fondov a vyrovnaní. Komisia by sa mala splnomocniť, aby nariadenie (EÚ) č. 909/2014 doplnila presnejším stanovením podrobností takýchto vylúčení prostredníctvom delegovaných aktov.

(5)Hlavným cieľom režimu disciplíny pri vyrovnaní je zlepšenie efektívnosti vyrovnania v Únii. Trhová volatilita v roku 2020 však umocnila obavy týkajúce sa potenciálnych nepriaznivých účinkov povinného odkupu tak za bežných, ako aj za stresových trhových podmienok. Uplatňovanie týchto pravidiel by preto malo byť predmetom posúdenia Komisie, pokiaľ ide o vhodnosť vzhľadom na vývoj efektívnosti vyrovnania v Únii. Peňažné sankcie a požiadavky na podávanie správ by sa však mali aj naďalej uplatňovať s cieľom posúdiť ich vplyv na zlepšenie efektívnosti vyrovnania v Únii. Vzhľadom na potenciálne vplyvy pravidiel o povinnom odkupe by sa mali takéto pravidlá uplatňovať len vtedy, keď sú splnené určité podmienky, a to ak uplatnenie peňažných sankcií neviedlo k dlhodobému nepretržitému znižovaniu zlyhaní vyrovnania v Únii, keď efektívnosť vyrovnania v EÚ nedosiahla primerané úrovne vzhľadom na situáciu na kapitálových trhoch tretích krajín porovnateľných z hľadiska veľkosti, likvidity, ako aj obchodovaných nástrojov a druhov transakcií, ktoré sú na takýchto trhoch vykonávané, alebo keď úroveň zlyhaní vyrovnania v Únii má alebo pravdepodobne bude mať negatívny účinok na finančnú stabilitu Únie. Ak Komisia dospeje k záveru, že je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok a že uplatňovanie povinného odkupu je vhodné na riešenie úrovne zlyhaní vyrovnania v Únii, mala by sa splnomocniť, aby prijala vykonávací akt, v ktorom sa určí, na ktoré finančné nástroje alebo kategórie transakcií by sa mali začať uplatňovať pravidlá týkajúce sa povinného odkupu. Peňažné sankcie uvedené v článku 7 ods. 2 treťom pododseku nariadenia (EÚ) č. 909/2014 by sa mali vypočítavať denne za každý pracovný deň, v ktorom ostala transakcia nevyrovnaná, až do konca postupu na odkup alebo dátumu skutočného vyrovnania podľa toho, čo nastane skôr.

(6)Aby sa predišlo viacnásobným odkupom pri transakciách v rámci rovnakého finančného nástroja v celom reťazci protistrán, čo by mohlo viesť k zbytočným duplicitným nákladom a ovplyvniť likviditu finančného nástroja, pre účastníkov takýchto transakcií by mal byť k dispozícii mechanizmus „postúpenia“. Každý účastník zapojený do reťazca transakcií by mal mať možnosť postúpiť oznámenie o odkupe účastníkovi, ktorý voči nemu zlyháva, až kým oznámenie nedosiahne pôvodného neplniaceho účastníka.

(7)Postupy povinného odkupu a peňažnej kompenzácie umožňujú vyplatenie rozdielu medzi cenou odkupu a pôvodnou obchodnou cenou zo strany predávajúceho v prospech nákupcu len vtedy, keď cena odkupu alebo referenčná cena náhrady v hotovosti je vyššia ako pôvodná obchodná cena. Táto asymetria v prípade vyplatenia rozdielu by mohla vytvoriť nespravodlivé nápravné opatrenie, ktoré by nenáležite zvýhodnilo nákupcu vtedy, keď je odkup alebo referenčná cena nižšia ako pôvodná obchodná cena. Vyplatenie rozdielu medzi cenou odkupu a pôvodnou obchodnou cenou by sa preto malo uplatňovať obojsmerne, aby sa zabezpečilo, že obchodné strany znova dosiahnu také ekonomické podmienky, ako keby sa uskutočnila pôvodná transakcia.

(8)Režim disciplíny pri vyrovnaní uvedený v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 by sa nemal uplatňovať na neplniaceho účastníka, ktorý je centrálnou protistranou v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 41 . V prípade transakcií uzatvorených centrálnou protistranou, v ktorých sama nevstupuje medzi protistrany, ako je povolené použitie kolaterálu na investičné účely, by sa však na centrálnu protistranu mal vzťahovať režim disciplíny pri vyrovnaní rovnako ako na akéhokoľvek iného účastníka.

(9)Ak sa uplatňujú povinné odkupy, Komisia by mala mať v určitých výnimočných situáciách možnosť dočasne pozastaviť ich uplatňovanie. Takéto pozastavenie by malo byť možné pre osobitné kategórie finančných nástrojov, ak je to potrebné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability alebo na jeho riešenie, alebo na riadne fungovanie finančných trhov v Únii. Takéto pozastavenie by malo byť primerané týmto cieľom.

(10)V delegovanom akte na výpočet peňažných sankcií by sa mal zohľadniť kontext záporných úrokových sadzieb, aby sa predišlo neželaným vplyvom na plniaceho účastníka odstránením akýkoľvek nepriaznivých stimulov vedúcich k zlyhaniu, ktoré môžu vzniknúť v prostredí s nízkymi alebo zápornými úrokovými sadzbami.

(11)ESMA by mal vypracovať návrh regulačných predpisov na revíziu existujúcich regulačných technických predpisov s cieľom zohľadniť zmeny nariadenia (EÚ) č. 909/2014, aby sa Komisii umožnilo vykonávať akékoľvek potrebné opravy alebo zmeny v záujme objasnenia požiadaviek stanovených v týchto regulačných technických predpisoch, ako sú podmienky, za ktorých účastníci môžu vykonávať svoje vlastné odkupy.

(12)Ak centrálny depozitár nevykonáva činnosť vyrovnania pred začiatkom procesu udeľovania povolení, kritériá na určenie toho, ktoré relevantné orgány by sa mali začleniť do takéhoto procesu udeľovania povolení, by mali zohľadňovať predpokladanú činnosť vyrovnania s cieľom zabezpečiť, že sa zohľadnia stanoviská všetkých relevantných orgánov, ktoré sa potenciálne zaujímajú o činnosti daného centrálneho depozitára.

(13)Hoci sa od vnútroštátnych orgánov dohľadu v nariadení (EÚ) č. 909/2014 vyžaduje, aby do činností zapájali relevantné orgány a spolupracovali s nimi, vnútroštátne orgány dohľadu nemajú povinnosť informovať tieto relevantné orgány, či a ako boli ich stanoviská zohľadnené vo výsledku procesu udeľovania povolení a či sa počas ročných preskúmaní a hodnotení zistili ďalšie problémy. Relevantné orgány by preto mali mať možnosť vydávať odôvodnené stanoviská k udeľovaniu povolení centrálnym depozitárom a k procesu preskúmania a hodnotenia. Príslušné orgány by mali takéto stanoviská zohľadniť alebo v odôvodnenom rozhodnutí vysvetliť, prečo sa nezohľadnili.

(14)Pravidelné preskúmania a hodnotenia centrálnych depozitárov príslušnými orgánmi sú potrebné na zabezpečenie toho, že centrálne depozitáre majú naďalej zavedené vhodné mechanizmy, stratégie, postupy a mechanizmy na hodnotenie rizík, ktorým je alebo môže byť centrálny depozitár vystavený alebo ktoré predstavujú ohrozenie bezproblémového fungovania trhov s cennými papiermi. Z nadobudnutých skúseností však vyplýva, že ročné preskúmanie a hodnotenie je pre centrálne depozitáre a príslušné orgány neprimerane administratívne náročné, pričom má obmedzenú pridanú hodnotu. Mala by sa preto stanoviť vhodnejšie vyvážená periodicita s cieľom zmierniť toto zaťaženie a predchádzať duplicite informácií medzi jednotlivými preskúmaniami. Kapacity dohľadu príslušných orgánov a cieľ chrániť finančnú stabilitu by sa však nemali narušiť.

(15)Centrálny depozitár by sa mal pripraviť na scenáre, ktoré mu môžu potenciálne brániť v nepretržitom poskytovaní jeho kľúčových činností a služieb, a posúdiť účinnosť celej škály možností ozdravenia alebo riadneho ukončenia činnosti. V tejto súvislosti sa zaviedli požiadavky nariadením (EÚ) č. 909/2014, v ktorom sa najmä stanovuje, že príslušný orgán má od centrálneho depozitára požadovať, aby predložil primeraný plán ozdravenia, a má zabezpečiť, aby mal každý centrálny depozitár zavedený a udržiavaný primeraný plán riešenia krízových situácií. V súčasnosti však neexistuje žiaden režim riešenia krízových situácií, z ktorého by mohol vychádzať plán riešenia krízových situácií. Hoci centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ 42 , pre centrálnych depozitárov, ktorým nebolo udelené povolenie poskytovať takéto služby, neexistujú žiadne špecifické ustanovenia, a preto sa nepovažujú za úverové inštitúcie podľa smernice 2014/59/EÚ, ktoré musia mať zavedené plány ozdravenia a plány riešenia krízových situácií. Mali by sa preto zaviesť objasnenia s cieľom lepšie zosúladiť požiadavky uplatniteľné na centrálne depozitáre so zreteľom na absenciu rámca Únie na ozdravenie a riešenie krízových situácií všetkých centrálnych depozitárov.

(16)Ak nový centrálny depozitár podáva žiadosť o udelenie povolenia a dodržiavanie určitých požiadaviek nemožno posúdiť, keďže centrálny depozitár ešte nezačal svoju činnosť, príslušný orgán by mal mať možnosť udeliť povolenie pod podmienkou, že tieto požiadavky budú splnené, keď centrálny depozitár začne skutočne vykonávať svoje činnosti.

(17)Postup stanovený v článku 23 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktorý sa týka poskytovania evidenčných služieb a služieb centrálneho vedenia účtov centrálnymi depozitármi v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu iného ako je štát, ktorý im udelil povolenie, sa ukázal ako administratívne náročný, pričom niektoré jeho požiadavky sú nejasné. Viedlo to k neprimerane nákladnému a dlhému postupu pre centrálne depozitáre. Postup by sa preto mal zjednodušiť, aby sa ľahšie odstraňovali prekážky pre cezhraničné vyrovnanie, s cieľom umožniť centrálnym depozitárom, ktorým bolo udelené povolenie, v plnom rozsahu využívať slobodu poskytovať služby v rámci Únie.

(18)V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje spolupráca orgánov, ktoré sa zaujímajú o činnosti centrálnych depozitárov, ktoré poskytujú služby v súvislosti s finančnými nástrojmi emitovanými podľa práva viac než jedného členského štátu. Opatrenia dohľadu sú napriek tomu naďalej roztrieštené a môžu viesť k rozdielom v rozdeľovaní a povahe právomocí v oblasti dohľadu, a to v závislosti od dotknutého centrálneho depozitára. Týmto sa naopak vytvárajú prekážky pre cezhraničné poskytovanie služieb centrálnych depozitárov v rámci Únie, podporujú sa tým pretrvávajúce neefektívnosti na trhu v Únii v oblasti vyrovnania a má to nepriaznivý vplyv na stabilitu finančných trhov Únie. Napriek možnosti zriadiť kolégiá v súlade s článkom 24 ods. 4 toho nariadenia sa uvedená možnosť zriedkakedy využila. Aby sa zabezpečila efektívna a účinná koordinácia dohľadu príslušných orgánov, požiadavka zriadiť povinné kolégia by sa mala uplatňovať v dvoch prípadoch. Po prvé, pri centrálnych depozitároch, ktoré ponúkajú evidenčné služby a služby centrálneho vedenia účtov v súvislosti s finančnými nástrojmi emitovanými podľa práva viac než jedného členského štátu (kolégia pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí) a v druhom rade pri centrálnych depozitároch, ktoré patria do rovnakej skupiny (tzv. kolégiá na úrovni skupiny). Aby sa znížila administratívna záťaž na orgány zúčastnené na kolégiách, ak je centrálny depozitár ponúkajúci cezhraničné služby zároveň súčasťou skupiny centrálnych depozitárov, predseda kolégia by mal mať možnosť rozhodnúť, že pre daný centrálny depozitár sa zriadi len jedno kolégium. Ak ostatné centrálne depozitáre v skupine takisto ponúkajú cezhraničné služby, predseda kolégia by mal mať možnosť tak rozhodnúť len so súhlasom príslušných orgánov týchto ostatných centrálnych depozitárov. V tom prípade by existovalo len jedno kolégium pre všetky centrálne depozitáre v skupine, ktoré by vykonávalo úlohy pridelené kolégiám pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí a kolégiám na úrovni skupiny. Takéto kolégiá by mali zabezpečiť výmenu informácií, ktoré sa týkajú dotknutých centrálnych depozitárov.

(19)ESMA a príslušné orgány majú v súčasnosti z viacerých dôvodov obmedzené informácie o službách, ktoré centrálne depozitáre usadené v tretej krajine ponúkajú v súvislosti s finančnými nástrojmi emitovanými podľa práva členského štátu. Po prvé, z dôvodu odloženého uplatňovania požiadaviek na uznanie centrálnych depozitárov tretích krajín, ktoré už poskytovali evidenčné služby a služby centrálneho vedenia účtov v Únii pred dátumom uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 909/2014 v zmysle článku 69 ods. 4 uvedeného nariadenia bez konečného dátumu. Po druhé, z dôvodu, že ak centrálny depozitár tretej krajiny poskytuje len službu vyrovnania, nepodlieha požiadavkám na uznanie. A napokon preto, že v nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa od centrálnych depozitárov usadených v tretích krajinách nevyžaduje, aby orgánom Únie oznamovali svoje činnosti v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu. Z dôvodu nedostatku informácií emitenti ani subjekty verejného sektora na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ by neboli v prípade potreby schopní posúdiť činnosti týchto centrálnych depozitárov v Únii. Od centrálnych depozitárov usadených v tretích krajinách by sa preto malo vyžadovať, aby Úniu informovali o svojich činnostiach v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu.

(20)V článku 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa od centrálneho depozitáru vyžaduje, aby mal riadiaci orgán, v ktorom je nezávislá najmenej tretina jeho členov, nie však menej ako dvaja členovia. Táto koncepcia nezávislosti však môže byť predmetom rozdielnych výkladov, a preto by sa mala objasniť v súlade s vymedzením pojmu „nezávislý člen rady“ na základe článku 2 ods. 28 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(21)Aby sa zaistila jednotnosť výkladu kľúčových otázok, v ktorých by mali výbory používateľov radiť riadiacemu orgánu, malo by sa objasniť, ktoré prvky sú zahrnuté do „úrovne služieb“.

(22)Vzhľadom na ich ústrednú úlohu v súvislosti s bezpečnosťou transakcií by centrálne depozitáre mali nielen znižovať riziká súvisiace s úschovou a vyrovnaním transakcií s cennými papiermi, ale aj usilovať o ich minimalizáciu.

(23)Za určitých okolností sa môže cenný papier vydať na základe vnútroštátneho práva obchodných spoločností alebo podobného práva dvoch odlišných členských štátov. Týka sa to najmä dlhových cenných papierov, ak je emitent usadený v jednom členskom štáte a cenné papiere sa môžu emitovať na základe rozhodného práva iného členského štátu. V takom prípade by sa malo naďalej uplatňovať vnútroštátne právo obchodných spoločností alebo podobné právne predpisy.

(24)Aby sa zaistilo, že emitenti, ktorí zabezpečujú, aby ich cenné papiere boli zaevidované v centrálnom depozitári usadenom v inom členskom štáte, môžu dodržiavať príslušné ustanovenia práva obchodných spoločností alebo podobného práva týchto členských štátov, členské štáty by mali pravidelne aktualizovať zoznam takýchto vnútroštátnych kľúčových príslušných ustanovení, ktorý uverejňuje ESMA

(25)S cieľom zabrániť rizikám súvisiacim s vyrovnaním v dôsledku platobnej neschopnosti agenta vyrovnania by centrálny depozitár mal vždy, keď je to vhodné a dostupné, vyrovnať peňažné časti transakcií s cennými papiermi cez účty v centrálnej banke. Ak táto možnosť nie je vhodná a dostupná, a to vrátane prípadu, keď centrálny depozitár nespĺňa podmienky prístupu k inej centrálnej banke, ako je centrálna banka v jeho domovskom členskom štáte, centrálny depozitár by mal byť schopný uskutočniť vyrovnanie peňažnej časti transakcií v cudzích menách prostredníctvom účtov vedených v inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať bankové služby na základe podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014. Účinnosti trhu v oblasti vyrovnania by viac prospeli posilnené možnosti centrálnych depozitárov v rozumných medziach rizika poskytovať vyrovnanie v cudzích menách prostredníctvom účtov vedených v inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať bankové služby, a to s cieľom prehĺbiť kapitálové trhy a posilniť cezhraničné vyrovnanie. Centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014 a v prípade sa príslušné riziká už monitorujú, by mali mať možnosť ponúkať takéto služby iným centrálnym depozitárom, ktoré takého povolenie nemajú, a to bez ohľadu na to, či druhý uvedený je súčasťou rovnakej skupiny spoločností.

(26)Centrálne depozitáre, ktoré nemajú povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, by mali mať v rámci primerane stanovených medzí rizika možnosť ponúkať dostatočný objem vyrovnania v cudzej mene prostredníctvom účtov vedených v úverových inštitúciách alebo prostredníctvom vlastného účtu. Limitná hodnota, pod ktorou centrálny depozitár môže určiť úverovú inštitúciu s cieľom poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu samostatnou právnickou osobou bez toho, aby musel spĺňať podmienky stanovené v hlave IV nariadenia (EÚ) č. 909/2014, by sa mala nastaviť spôsobom, ktorý podporuje efektívnosť vyrovnania a používanie vedľajších služieb bankového typu a súčasne zabezpečuje finančnú stabilitu. EBA by sa mal ako orgán so špecializovanou odbornosťou v oblasti bankovníctva a úverového rizika poveriť vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktorými sa stanovia primerané limitné hodnoty a prípadne akékoľvek požiadavky na zmiernenie rizika. EBA by mal takisto úzko spolupracovať s členmi ESCB a s orgánom ESMA. Komisia by sa mala v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) splnomocniť prijímať regulačné technické predpisy v súvislosti s podrobnými prvkami určenia poskytovania vedľajších služieb bankového typu, doplňujúcimi podrobnosťami týkajúcimi sa riadenia rizika a kapitálových požiadaviek pre centrálnych depozitárov a prudenciálnymi požiadavkami týkajúcimi sa úverových rizík a rizík likvidity pre centrálnych depozitárov a určených úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu.

(27)Centrálne depozitáre vrátane tých, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, a určené úverové inštitúcie by mali začleniť relevantné riziká do svojho riadenia rizika a prudenciálnych rámcov, a to vrátane príslušných dohôd o čistom zúčtovaní. Medzi nástroje, ktoré sa týkajú týchto rizík, by malo patriť udržiavanie dostatočných kvalifikovaných likvidných zdrojov vo všetkých relevantných menách a zabezpečenie toho, že stresové scenáre sú dostatočne silné. Centrálne depozitáre by mali zabezpečiť, že zodpovedajúce riziká likvidity sú riadené a pokryté vysoko spoľahlivými mechanizmami financovania spoľahlivými inštitúciami, či už sú viazané alebo majú podobnú spoľahlivosť. EBA by mal predložiť návrh regulačných predpisov na revíziu existujúcich regulačných technických predpisov s cieľom zohľadniť tieto zmeny prudenciálnych požiadaviek, aby sa Komisii umožnilo vykonávať akékoľvek potrebné zmeny v záujme objasnenia požiadaviek stanovených v takýchto regulačných technických predpisoch, ako sú predpisy súvisiace s riadením potenciálnych nedostatkov likvidity.

(28)Lehota len jeden mesiac pre relevantné orgány a príslušné orgány na to, aby vydali odôvodnené stanovisko k povoleniu na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, sa ukázala ako príliš krátka na vypracovanie odôvodnenej analýzy týmito orgánmi. Mala by sa preto stanoviť dlhšia lehota dvoch mesiacov.

(29)Aby sa centrálnym depozitárom usídlených v Únii alebo v tretích krajinách poskytol dostatočný čas na podanie žiadosti o povolenie a uznanie ich činností, dátum uplatňovania požiadaviek na povolenie a uznanie stanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014 bol pôvodne odložený až do prijatia rozhodnutia o povolení alebo uznaní podľa toho nariadenia. Od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia uplynul dostatočný čas. Tieto požiadavky by sa preto odteraz mali začať uplatňovať na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky centrálne depozitáre poskytujúce služby v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu na jednej strane a zabezpečenie toho, že orgány na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ majú dostatočné informácie na zaistenie ochrany investorov a monitorovanie finančnej stability na druhej strane.

(30)V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa v súčasnosti od ESMA vyžaduje, aby v spolupráci s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a s EBA vypracúval výročné správy o 12 témach a predkladal tieto správy Komisii. Táto požiadavka je neprimeraná vzhľadom na povahu určitých tém, ktoré si nevyžadujú ročnú aktualizáciu. Frekvencia a počet týchto správ by sa preto mali zmeniť s cieľom znížiť zaťaženie ESMA a príslušných orgánov a súčasne zabezpečiť, že sa Komisii poskytujú dostatočné informácie potrebné na preskúmanie vykonávania nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(31)Nariadenie (EÚ) č. 909/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(32)Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby sa stanovil účinok na dotknuté protistrany, ktorý by v súvislosti so zápornými úrokovými sadzbami mohlo mať zlyhanie vo vzťahu k výpočtu peňažných sankcií alebo k ich nepriaznivým stimulom vedúcich k zlyhaniu, dôvody spôsobujúce zlyhanie vyrovnania, ktoré sa má považovať za zlyhanie, ktoré nemožno pripísať účastníkom transakcie, a transakcie, ktoré sa nemajú považovať za transakcie, ktorých súčasťou sú dve obchodné strany, fungovanie kolégií orgánov dohľadu, informácie, ktoré majú oznamovať centrálne depozitáre z tretích krajín; a aby sa stanovila maximálna suma, do ktorej centrálne depozitáre môžu na vyrovnanie peňažných platieb využiť ktorúkoľvek úverovú inštitúciu.

(33)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, a najmä pokiaľ ide o uplatňovanie a pozastavenie požiadaviek na povinné odkupy, ak sa uplatňujú, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 43 .

(34)Keďže ciele tohto nariadenia, a to zvýšiť poskytovanie cezhraničného vyrovnania centrálnymi depozitármi, znížiť administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov a zabezpečiť, aby orgány mali dostatočné informácie na monitorovanie rizík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(35)Uplatňovanie revidovaného rozsahu pravidiel o peňažných sankciách, nových požiadaviek týkajúcich sa zriadenia kolégií orgánov dohľadu, predloženia oznámenia centrálnymi depozitármi z tretích krajín o hlavných službách, ktoré poskytujú vo vzťahu k finančným nástrojom vydaným podľa práva členského štátu, revidovaného limitu, pod ktorým môžu úverové inštitúcie ponúknuť vyrovnanie peňažných platieb za časť systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi centrálneho depozitára, a revidovaných prudenciálnych požiadavkách uplatniteľných na úverové inštitúcie alebo centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu podľa článku 59 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, by sa malo odložiť, aby sa ponechal dostatok času na prijatie potrebných delegovaných aktov, v ktorých sa budú bližšie uvádzať tieto požiadavky,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 909/2014

Nariadenie (EÚ) č. 909/2014 sa mení takto:

1. V článku 2 sa vkladá tento odsek 25a:

„25a. ,skupina‘ je skupina v zmysle článku 2 ods. 11 smernice 2013/34/EÚ.“

2. Článok 7 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Sankčný mechanizmus uvedený v prvom pododseku zahŕňa peňažné sankcie pre účastníkov, ktorí spôsobujú zlyhanie vyrovnania („neplniaci účastníci“), s výnimkou prípadov, v ktorých je toto zlyhanie vyrovnania spôsobené faktormi, ktoré nemožno pripísať účastníkom transakcie, alebo v ktorých činnosti neprebiehajú medzi dvomi obchodnými stranami. Peňažné sankcie sa vypočítavajú denne za každý pracovný deň, v ktorom ostala transakcia nevyrovnaná po jej určenom dátume vyrovnania, až do konca postupu na odkup uvedeného v odseku 3 až 8, ktorý sa má uplatniť podľa odseku 2a, alebo do dátumu skutočného vyrovnania podľa toho, čo nastane skôr. Peňažné sankcie nemôžu predstavovať zdroj príjmov centrálneho depozitára.“;

b)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Bez toho, aby bol dotknutý sankčný mechanizmus uvedený v odseku 2 tohto článku a právo na obojstranné zrušenie transakcie, Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnúť, na ktoré z finančných nástrojov uvedených v článku 5 ods. 1 alebo na ktoré kategórie transakcií v rámci týchto finančných nástrojov sa majú uplatniť opatrenia týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní uvedené v odsekoch 3 až 8 tohto článku, ak sa Komisia domnieva, že tieto opatrenia predstavujú primeraný prostriedok na riešenie úrovne zlyhania vyrovnania v Únii a že na základe počtu a objemu zlyhania vyrovnania je splnená niektorá z týchto podmienok:

a) uplatňovanie peňažného sankčného mechanizmu uvedeného v odseku 2 neviedlo k dlhodobému, pretrvávajúcemu znižovaniu zlyhania vyrovnania v Únii;

b) efektívnosť vyrovnania v Únii nedosiahla náležitú úroveň vzhľadom na situáciu na kapitálových trhoch tretích krajín, ktoré sú porovnateľné, pokiaľ ide o veľkosť, likviditu, ako aj obchodované nástroje a druhy transakcií vykonávaných na týchto trhoch;

c) úroveň zlyhania vyrovnania v Únii má alebo môže mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu Únie.

Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 68 ods. 2.“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak Komisia prijala vykonávací akt podľa odseku 2a a ak neplniaci účastník nedodal prijímajúcemu účastníkovi finančné nástroje, na ktoré sa tento vykonávací akt vzťahuje, v lehote od určeného dátumu vyrovnania („predĺžená lehota“) trvajúcej štyri pracovné dni, iniciuje sa postup odkupu, na základe ktorého sú tieto nástroje k dispozícii na vyrovnanie a sú dodané prijímajúcemu účastníkovi v primeranej lehote.

Ak sa transakcia týka finančného nástroja obchodovaného na rastovom trhu MSP, predĺžená lehota je 15 kalendárnych dní, pokiaľ sa rastový trh MSP nerozhodne uplatniť kratšiu lehotu.“

d)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Ak prijímajúci účastník („sprostredkujúci prijímajúci účastník“) neprijme finančné nástroje do dátumu uvedeného v odseku 3, čo povedie k zlyhaniu priameho dodania týchto finančných nástrojov inému prijímajúcemu účastníkovi („koncový prijímajúci účastník“), platí, že sprostredkujúci prijímajúci účastník spĺňa povinnosť uskutočniť odkup voči neplniacemu účastníkovi, ak koncový prijímajúci účastník vykoná odkup týchto finančných nástrojov. Rovnako môže aj sprostredkujúci prijímajúci účastník preniesť na neplniaceho účastníka svoje povinnosti voči koncovému prijímajúcemu účastníkovi podľa odsekov 6, 7 a 8.“;

e)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3a, sa uplatňujú tieto výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3:

a) na základe druhu aktíva a likvidity príslušných finančných nástrojov sa môže predĺžená lehota predĺžiť zo štyroch pracovných dní maximálne až na sedem pracovných dní, ak by kratšia predĺžená lehota ovplyvnila plynulé a riadne fungovanie dotknutých finančných trhov;

b) odkup uvedený v odseku 3 sa v prípade operácií pozostávajúcich z viacerých transakcií vrátane zmlúv o spätnom odkúpení alebo o požičiavaní cenných papierov neuplatňuje, ak je časový rámec týchto činností dostatočne krátky na to, aby bol odkup účinný;

c) odkup uvedený v odseku 3 sa v prípade zlyhania vyrovnania, ku ktorému došlo z dôvodov, ktoré nemožno pripísať účastníkom, neuplatňuje;

d) odkup uvedený v odseku 3 sa v prípade transakcií, ktoré neuzatvárajú dve obchodné strany, neuplatňuje.“;

f)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Bez toho, aby bol dotknutý mechanizmus peňažných sankcií uvedený v odseku 2, ak sa cena finančných nástrojov dohodnutá v čase obchodu líši od ceny zaplatenej za vykonanie odkupu, príslušný rozdiel vyplatí účastník, ktorý má prospech z tohto cenového rozdielu, prijímajúcemu účastníkovi najneskôr v druhý pracovný deň po tom, ako boli finančné nástroje dodané na základe odkupu.“;

g)Odsek 11 sa nahrádza takto:

„11. Odseky 2 až 9 sa neuplatňujú na neplniacich účastníkov, ktorí sú centrálnymi protistranami, s výnimkou transakcií uzavretých centrálnou protistranou, ak nevstupuje medzi dve protistrany.

Ak centrálne protistrany utrpia straty v dôsledku uplatňovania článku 7 ods. 2 tretieho pododseku, môžu v rámci svojich pravidiel zaviesť mechanizmus na pokrytie týchto strát.“;

h)Vkladá sa tento odsek 13a:

„13a. ESMA môže Komisii odporučiť, aby primeraným spôsobom pozastavila mechanizmus odkupov uvedený v odsekoch 3 až 8 pre konkrétne kategórie finančných nástrojov, ak je to potrebné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability alebo na jeho riešenie, alebo na riadne fungovanie finančných trhov v Únii. K tomuto odporúčaniu sa prikladá plne odôvodnené posúdenie jeho nevyhnutnosti a odporúčanie sa neuverejňuje.

Pred vydaním odporúčania ESMA konzultuje s ESRB a ESCB.

Komisia bez zbytočného odkladu po prijatí odporúčania na základe dôvodov a dôkazov poskytnutých orgánom ESMA buď pozastaví mechanizmus odkupov uvedený v odseku 3 pre konkrétne kategórie finančných nástrojov prostredníctvom vykonávacieho aktu alebo odporúčané pozastavenie zamietne. Ak Komisia požadované pozastavenie zamietne, svoje rozhodnutie orgánu ESMA písomne odôvodní. Takéto informácie sa neuverejňujú.

Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 68 ods. 3.

Pozastavenie mechanizmu odkupov sa oznámi orgánu ESMA a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie a na webovom sídle Komisie.

Pozastavenie mechanizmu odkupov je platné na počiatočné obdobie najviac šesť mesiacov od dátumu uplatnenia tohto pozastavenia.

Ak sa naďalej uplatňujú dôvody na pozastavenie, Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu predĺžiť pozastavenie uvedené v treťom pododseku na ďalšie obdobia nepresahujúce tri mesiace, pričom celkové obdobie pozastavenia neprekročí 12 mesiacov. Predĺženie pozastavenia sa uverejní v súlade s piatym pododsekom.

Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 68 ods. 3. ESMA v dostatočnom predstihu pred skončením obdobia pozastavenia uvedeného v šiestom pododseku alebo obdobia predĺženia uvedeného v siedmom pododseku vydá stanovisko určené Komisii o tom, či sa naďalej uplatňujú dôvody pozastavenia.“;

i)Odsek 14 sa nahrádza takto:

„14. Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 67, v ktorých sa spresnia parametre na výpočet odrádzajúcej a primeranej výšky peňažných sankcií uvedených v odseku 2 treťom pododseku tohto článku na základe druhu aktíva, likvidity finančného nástroja, typu transakcie a účinku, ktoré by mohli mať nízke alebo záporné úrokové sadzby na stimuly protistrán a zlyhania. Týmito parametrami na výpočet peňažných sankcií sa zabezpečí vysoký stupeň disciplíny pri vyrovnaní a hladké a riadne fungovanie dotknutých finančných trhov.“;

j)Vkladá sa tento odsek 14a:

„14a. Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 67 na doplnenie tohto nariadenia bližším určením dôvodov zlyhania vyrovnania, ktoré sa majú považovať za zlyhania, ktoré nemožno pripísať účastníkom transakcie, a transakcií, ktoré sa nemajú považovať za transakcie, ktorých súčasťou sú dve obchodné strany, podľa odseku 2 a odseku 4 písm. c) a d) tohto článku.“;

k)V odseku 15 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Orgán ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].“

3. V článku 12 ods. 1 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b) centrálne banky v Únii emitujúce najrelevantnejšie meny, v ktorých sa vykonáva alebo vykoná vyrovnanie;

c) v prípade, ak je to relevantné, centrálna banka v Únii, na ktorej účtoch sa vyrovnáva alebo vyrovná peňažná časť systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár.“;

4. Článok 17 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak žiadajúci centrálny depozitár nespĺňa všetky požiadavky tohto nariadenia, ale možno odôvodnene predpokladať, že tak urobí, keď skutočne začne svoje činnosti, príslušný orgán môže odchylne od prvého pododseku udeliť povolenie za podmienky, že tento centrálny depozitár má zavedené všetky opatrenia potrebné na spĺňanie požiadaviek toho nariadenia, keď skutočne začne vykonávať svoje činnosti.“;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Príslušný orgán okamihom, keď sa žiadosť považuje za úplnú, pošle všetky informácie obsiahnuté v žiadosti relevantným orgánom a konzultuje s týmito orgánmi, pokiaľ ide o prvky systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje žiadajúci centrálny depozitár.

Každý relevantný orgán môže vydať odôvodnené stanovisko pre príslušný orgán do troch mesiacov odo dňa, keď relevantný orgán prijal informácie. Ak relevantný orgán neposkytne stanovisko v tejto lehote, predpokladá sa, že jeho stanovisko je kladné.

Ak aspoň jeden z relevantných orgánov vydá záporné odôvodnené stanovisko, príslušný orgán, ktorý má v úmysle udeliť povolenie, poskytne relevantným orgánom do 30 kalendárnych dní odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa zaoberá záporným stanoviskom.

Ak do 30 kalendárnych dní po tom, ako príslušný orgán vydal odôvodnené rozhodnutie uvedené v treťom pododseku, niektorý z relevantných orgánov vydá ďalšie záporné stanovisko a príslušný orgán nesúhlasí, informuje o tom tieto relevantné orgány. Každý z orgánov, ktorý vydal záporné stanovisko, môže túto záležitosť postúpiť orgánu ESMA, aby orgán poskytol pomoc podľa článku 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak sa záležitosť nevyrieši v lehote 30 kalendárnych dní po tom, čo bola postúpená orgánu ESMA, príslušný orgán, ktorý má v úmysle udeliť povolenie, prijme konečné rozhodnutie a relevantným orgánom písomne predloží podrobné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

Ak má príslušný orgán v úmysle odmietnuť udelenie povolenia, záležitosť sa orgánu ESMA nepostúpi.

V záporných stanoviskách sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné požiadavky práva Únie nie sú splnené.“;

c)Vkladá sa tento odsek 7a:

„7a. Príslušný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány konzultované podľa odsekov 4 až 7 o výsledkoch procesu udeľovania povolení vrátane všetkých nápravných opatrení.“

5. V článku 20 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Centrálny depozitár zavádza, uplatňuje a zachováva primeraný postup zabezpečujúci včasné a riadne vyrovnanie a prevod aktív klientov a účastníkov na iný centrálny depozitár v prípade odňatia povolenia uvedeného v odseku 1. Tieto postupy zahŕňajú prevod účtov emisií a záznamov súvisiacich s poskytovaním hlavných služieb uvedených v oddiele A bodoch 1 a 2 prílohy.“

6. Článok 22 sa mení takto:

a)Odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:

„1. Príslušný orgán preskúmava aspoň raz za dva roky opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy, ktoré centrálny depozitár zaviedol v súvislosti s dodržiavaním tohto nariadenia, a vyhodnotí riziká, ktorým centrálnym depozitár je alebo by mohol byť vystavený alebo ktoré vytvára pre hladké fungovanie trhov s cennými papiermi alebo stabilitu finančných trhov.

2. Centrálny depozitár identifikuje scenáre, ktoré môžu potenciálne zabrániť tomu, aby bol schopný poskytovať svoje kľúčové činnosti a služby ako subjekt nepretržite pokračujúci v činnosti, a posúdi účinnosť celej škály možností ozdravenia alebo riadneho ukončenia činnosti. V týchto scenároch sa zohľadňujú rôzne nezávislé a súvisiace riziká, ktorým je centrálny depozitár vystavený. Na základe tejto analýzy centrálny depozitár vypracúva a predkladá príslušnému orgánu náležité plány ozdravenia alebo riadneho ukončenia činnosti.

3. Plány uvedené v odseku 2 obsahujú aspoň:

a) podstatné zhrnutie kľúčových stratégií ozdravenia a riadneho ukončenia činnosti;

b) identifikáciu kľúčových činností a služieb centrálneho depozitára;

c) náležité postupy zabezpečujúce včasné a riadne vyrovnanie a prevod aktív klientov a účastníkov na iný centrálny depozitár v prípade, že pre centrálny depozitár je trvalo nemožné obnoviť jeho kľúčové činnosti a služby;

d) opis opatrení potrebných na vykonávanie kľúčových stratégií.

Centrálny depozitár má kapacitu na včasné identifikovanie informácií potrebných na vykonanie plánov v stresových situáciách a na poskytnutie týchto informácií prepojeným subjektom.

Centrálny depozitár pravidelne preskúmava a aktualizuje tieto plány, najmenej však raz za dva roky. V plánoch sa zohľadňuje veľkosť, systémový význam, povaha, rozsah a zložitosť činností dotknutého centrálneho depozitára a všetky príslušné plány obnovy alebo plán riešenia krízovej situácie vytvorené v súlade so smernicou 2014/59/EÚ.

Ak sa pre centrálny depozitár vytvorí a udržiava plán riešenia krízovej situácie s cieľom zabezpečiť jeho hlavné funkcie, príslušný orgán o tom informuje orgán ESMA.

4. Príslušný orgán stanovuje frekvenciu a hĺbku preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 s ohľadom na veľkosť, systémovú dôležitosť, povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutého centrálneho depozitára. Preskúmania a hodnotenia sa aktualizujú najmenej raz za dva roky.“;

b)Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6. Príslušný orgán pri vykonávaní preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 zasiela v počiatočnej fáze potrebné informácie relevantným orgánom a prípadne orgánu uvedenému v článku 67 smernice 2014/65/EÚ a konzultuje s nimi, najmä pokiaľ ide o fungovanie systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré prevádzkuje centrálny depozitár.

Konzultované orgány môžu vydať odôvodnené stanovisko do troch mesiacov odo dňa, keď príslušný orgán prijal informácie.

Ak orgán neposkytne stanovisko v tejto lehote, predpokladá sa, že jeho stanovisko je kladné.

Ak aspoň jeden z relevantných orgánov vydá záporné odôvodnené stanovisko, príslušný orgán poskytne relevantným orgánom do 30 kalendárnych dní odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa zaoberá záporným stanoviskom.

Ak do 30 kalendárnych dní po vydaní odôvodneného rozhodnutia uvedeného vo štvrtom pododseku tohto odseku niektorý z relevantných orgánov vydá ďalšie záporné stanovisko a príslušný orgán nesúhlasí, príslušný orgán o tom informuje tento relevantný orgán. Každý z orgánov, ktorý vydal záporné stanovisko, môže túto záležitosť postúpiť orgánu ESMA, aby orgán poskytol pomoc podľa článku 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak sa záležitosť nevyrieši v lehote 30 kalendárnych dní po tom, čo bola postúpená orgánu ESMA, príslušný orgán prijme konečné rozhodnutie o preskúmaní a hodnotení a relevantným orgánom písomne predloží podrobné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

V záporných stanoviskách sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné požiadavky práva Únie nie sú splnené.

7. Príslušný orgán pravidelne a aspoň raz za dva roky informuje relevantné orgány a prípadne kolégiá uvedené v článku 24a tohto nariadenia a orgán uvedený v článku 67 smernice 2014/65/EÚ o výsledkoch preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 tohto článku vrátane nápravných opatrení alebo sankcií.“;

c)V odseku 11 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Orgán ESMA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum 1 rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].“

7. V článku 23 sa odseky 2 až 7 nahrádzajú takto:

„2. Na centrálny depozitár, ktorý požiadal o povolenie podľa článku 17 a ktorý má v úmysle poskytovať hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 a 2 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva iného členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku alebo má v úmysle zriadiť pobočku v inom členskom štáte, sa vzťahuje postup uvedený v odsekoch 3 až 7 tohto článku. Centrálny depozitár môže tieto služby poskytovať až po tom, ako mu bolo udelené povolenie podľa článku 17, najskôr však v príslušný dátum platný v súlade s odsekom 6.

3. Každý centrálny depozitár, ktorý chce poskytovať služby uvedené v odseku 2 tohto článku v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva iného členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku po prvýkrát alebo chce zmeniť rozsah týchto poskytovaných služieb, predkladá príslušnému orgánu domovského členského štátu dokumenty s týmito informáciami:

a) hostiteľský členský štát;

b) plán činnosti, v ktorom sa uvádzajú najmä služby, ktoré má centrálny depozitár v úmysle poskytovať;

c) mena alebo meny, ktoré má centrálny depozitár v úmysle spracovávať;

d) v prípade existencie pobočky, organizačná štruktúra pobočky a mená osôb zodpovedných za riadenie pobočky;

e) posúdenie opatrení, ktoré má centrálny depozitár v úmysle prijať s cieľom umožniť svojim používateľom dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 49 ods. 1.

4. Príslušný orgán domovského členského štátu do jedného mesiaca od prijatia informácií uvedených v odseku 3 oznámi tieto informácie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, pokiaľ vzhľadom na poskytovanie plánovaných služieb nemá dôvod pochybovať o primeranosti administratívnej štruktúry alebo finančnej situácie centrálneho depozitára, ktorý chce poskytovať svoje služby v hostiteľskom členskom štáte. Ak centrálny depozitár už poskytuje služby iným hostiteľským členským štátom, príslušný orgán domovského členského štátu informuje aj kolégium pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí uvedené v článku 24a.

Príslušný orgán hostiteľského členského štátu bezodkladne informuje relevantné orgány tohto členského štátu o akomkoľvek oznámení, ktoré prijal podľa prvého pododseku.

5. Ak sa príslušný orgán domovského členského štátu rozhodne v súlade s odsekom 4 neoznámiť všetky informácie uvedené v odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, oznámi dotknutému centrálnemu depozitáru dôvody svojho odmietnutia do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií a informuje o svojom rozhodnutí príslušný orgán hostiteľského členského štátu a kolégium pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí uvedené v článku 24a.

6. Centrálny depozitár môže začať poskytovať služby uvedené v odseku 2 v hostiteľskom členskom štáte najskôr v tieto dni:

a) jeden mesiac od odoslania oznámenia uvedeného v odseku 4;

b) po prijatí oznámenia od príslušného orgánu hostiteľského členského štátu, ktorým sa schvaľuje poskytovanie služieb v hostiteľskom členskom štáte.

Príslušný orgán domovského členského štátu okamžite informuje centrálny depozitár o dátume odoslania oznámenia uvedenom v odseku 4.

7. Centrálny depozitár v prípade zmeny informácií uvedených v dokumentoch predložených v súlade s odsekom 3 tohto článku podá písomné oznámenie o tejto zmene príslušnému orgánu domovského členského štátu aspoň jeden mesiac pred vykonaním zmeny. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu a kolégium pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí uvedené v článku 24a tiež bezodkladne informuje o tejto zmene príslušný orgán domovského členského štátu.“

8. Článok 24 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Na žiadosť ktoréhokoľvek člena kolégia pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí uvedeného v článku 24a môže príslušný orgán domovského členského štátu pozvať pracovníkov príslušných orgánov hostiteľského členského štátu a ESMA, aby sa zúčastnili na kontrolách na mieste.

Príslušný orgán domovského členského štátu môže počas kontrol na mieste alebo v súvislosti s nimi orgánu ESMA zaslať všetky informácie získané od centrálnych depozitárov.“;

b)Odsek 4 sa vypúšťa;

c)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Keď má príslušný orgán hostiteľského členského štátu jasné a preukázateľné dôvody domnievať sa, že centrálny depozitár, ktorý poskytuje služby na jeho území v súlade s článkom 23, porušuje povinnosti vyplývajúce z ustanovení tohto nariadenia, oznámi tieto zistenia príslušnému orgánu domovského členského štátu, orgánu ESMA a kolégiu pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí uvedenému v článku 24a.

Keď centrálny depozitár napriek opatreniam, ktoré prijal príslušný orgán domovského členského štátu, pokračuje v konaní porušujúcom povinnosti vyplývajúce z ustanovení tohto nariadenia, príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu prijme všetky vhodné opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tohto nariadenia na území hostiteľského členského štátu. ESMA a kolégium pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí uvedené v článku 24a sa bezodkladne informujú o týchto opatreniach.

Príslušný orgán hostiteľského členského štátu a domovského členského štátu môžu túto záležitosť postúpiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré sa mu udelili podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

d)Odseky 7 a 8 sa vypúšťajú.

9. V hlave III sa vkladá tento oddiel 4a:

„Oddiel 4a

Spolupráca orgánov prostredníctvom kolégií

Článok 24a

Kolégiá orgánov dohľadu pre centrálne depozitáre poskytujúce služby v inom členskom štáte a pre centrálne depozitáre, ktoré sú súčasťou skupiny dvoch alebo viacerých centrálnych depozitárov

1. Zriadia sa kolégiá orgánov dohľadu, ktoré budú plniť úlohy uvedené v odseku 6 v týchto prípadoch:

a) ak sa na centrálny depozitár vzťahuje postup uvedený v článku 23 ods. 3 až 7 („kolégium pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí“);

b) ak je centrálny depozitár súčasťou skupiny, ktorú tvoria dva alebo viaceré centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie aspoň v dvoch členských štátoch („kolégium na úrovni skupiny“).

V prípade uvedenom v prvom pododseku písm. a) domovský príslušný orgán zriadi a riadi kolégium pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí a predsedá mu. Toto kolégium sa zriadi do jedného mesiaca od dátumu uvedeného v článku 23 ods. 6. Ak centrálny depozitár predloží následné oznámenia podľa článku 23 ods. 3, príslušný orgán domovského členského štátu pozve príslušné orgány relevantného hostiteľského členského štátu do kolégia pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí do jedného mesiaca od dátumu uvedeného v článku 23 ods. 6.

V prípade uvedenom v prvom pododseku písm. b), ak je materský podnik centrálnym depozitárom, ktorému bolo udelené povolenie v Únii, príslušný orgán domovského členského štátu tohto centrálneho depozitára zriadi a riadi kolégium na úrovni skupiny a predsedá mu. Ak materský podnik nie je centrálnym depozitárom, ktorému bolo udelené povolenie v Únii, príslušný orgán domovského členského štátu centrálneho depozitára s najväčšou celkovou súvahou zriadi a riadi kolégium na úrovni skupiny a predsedá mu.

Ak by uplatňovanie kritérií uvedených v treťom pododseku nebolo vhodné, príslušné orgány môžu odchylne od tohto pododseku na základe vzájomnej dohody upustiť od týchto kritérií a určiť príslušný orgán iného centrálneho depozitára, ktorý bude riadiť kolégium a predsedať mu, a to so zreteľom na dotknuté centrálne depozitáre a relatívny význam ich činností v príslušných členských štátoch. V takom prípade má materský centrálny depozitár alebo prípadne centrálny depozitár s najväčšou celkovou súvahou právo na vypočutie pred tým, ako príslušné orgány prijmú rozhodnutie.

Príslušné orgány bezodkladne informujú Komisiu a ESMA o každej dohode uzavretej podľa štvrtého pododseku.

2. Kolégium uvedené v odseku 1 pozostáva z:

a) orgánu ESMA;

b) príslušného orgánu domovského členského štátu centrálneho depozitára;

c) príslušných orgánov uvedených v článku 12;

d) v prípade kolégia pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí, príslušného orgánu hostiteľského členského štátu;

e) v prípade kolégia na úrovni skupiny, príslušný orgán a relevantné orgány každého centrálneho depozitára v skupine;

f) orgánu EBA, ak bolo centrálnemu depozitáru udelené povolenie podľa článku 54 ods. 3.

3. Ak je centrálny depozitár, na ktorý sa vzťahuje postup uvedený v článku 23 ods. 3 až 7, takisto súčasťou skupiny, ktorú tvoria dva alebo viaceré centrálne depozitáre, a jeho príslušný orgán predsedá kolégiu na úrovni skupiny, tento príslušný orgán sa môže rozhodnúť, že na účely odseku 1 písm. a) a b) tohto článku sa pre tento centrálny depozitár zriadi len jedno kolégium. Ak sa aj na ďalšie centrálne depozitáre v rámci skupiny vzťahuje postup uvedený v článku 23 ods. 3 až 7, predseda kolégia môže prijať toto rozhodnutie len so súhlasom príslušných orgánov týchto centrálnych depozitárov.

Ak sa kolégium zriadené podľa prvého pododseku:

a)schádza na účely plnenia úloh uvedených v odseku 6 písm. a) až d) tohto článku, na tomto zasadnutí kolégia sa zúčastňujú orgány uvedené v odseku 2 písm. a) až f) tohto článku v súvislosti s každým centrálnym depozitárom v skupine;

b)schádza na účely plnenia úloh uvedených v odseku 6 písm. e) tohto článku, na tomto zasadnutí kolégia sa zúčastňujú len orgány uvedené v odseku 2 písm. a), b), c) a e) a prípadne písm. f) tohto článku.

4. Predseda oznámi zloženie kolégia orgánu ESMA do tridsiatich dní od zriadenia kolégia a všetky zmeny jeho zloženia do tridsiatich dní od tejto zmeny. ESMA na svojom webovom sídle bezodkladne zverejní a aktualizuje zoznam členov tohto kolégia.

5. Príslušný orgán členského štátu, ktorý nie je členom kolégia, si môže vyžiadať od kolégia všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností dohľadu.

6. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zaisťuje:

a)výmenu informácií vrátane žiadostí o informácie podľa článkov 13, 14 a 15 a informácie o postupe preskúmania a hodnotenia podľa článku 22;

b)efektívnejší dohľad tým, že zamedzuje nadbytočným zdvojeným opatreniam v oblasti dohľadu, ako sú žiadosti o informácie;

c)dohodu o dobrovoľnom zverení úloh medzi svojich členov;

d)v prípade kolégia pre udeľovanie povolení na činnosť v zahraničí spoluprácu domovského a hostiteľského členského štátu podľa článku 24 a v súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 23 ods. 4 písm. e) a všetkými otázkami, ktoré sa vyskytnú pri poskytovaní služieb v iných členských štátoch;

e)v prípade kolégia na úrovni skupiny výmenu informácií o spoločných zdrojoch a zavedených opatreniach týkajúcich sa externého zabezpečovania činností v rámci skupiny centrálnych depozitárov podľa článku 19, o významných zmenách štruktúry a vlastníctva skupiny a o zmenách v organizácií, vo vyššom manažmente, v postupoch alebo opatreniach, ak majú tieto zmeny významný vplyv na správu a riadenie centrálnych depozitárov patriacich do skupiny alebo na ich riadenie rizika.

Predseda zvoláva zasadnutie kolégia aspoň raz za rok.

S cieľom uľahčiť plnenie úloh zadaných kolégiám podľa prvého pododseku tohto odseku členovia kolégia uvedeného v odseku 2 môžu do programu zasadnutia dopĺňať body.

7. Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.

V tejto dohode sa určujú praktické dojednania fungovania kolégia vrátane spôsobov komunikácie medzi členmi kolégia a môžu sa v nej určiť úlohy, ktorými má byť poverený príslušný orgán centrálneho depozitára alebo iný člen kolégia.

8. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa budú uvádzať podrobnosti o praktických dojednaniach uvedených v odseku 7.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

10. Článok 25 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Centrálny depozitár tretej krajiny, ktorý má v úmysle poskytovať hlavné služby uvedené v oddiele A bode 3 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu uvedenými v článku 49 ods. 1 druhom pododseku, podá oznámenie orgánu ESMA.“;

b)V odseku 6 sa piaty pododsek nahrádza takto:

„ESMA do šiestich mesiacov od predloženia úplnej žiadosti alebo od prijatia rozhodnutia o rovnocennosti Komisiou v súlade s odsekom 9 podľa toho, čo nastane skôr, informuje žiadajúci centrálny depozitár písomne prostredníctvom riadne odôvodneného rozhodnutia o tom, či uznanie bolo udelené alebo zamietnuté.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek 13:

„13. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa spresnia informácie, ktoré má centrálny depozitár z tretej krajiny predkladať orgánu ESMA v oznámení uvedenom v odseku 2a. Tieto informácie musia byť obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, vrátane nasledujúcich informácií, ak je to vhodné a ak sú dostupné:

a)počet účastníkov z Únie, ktorým centrálny depozitár z tretej krajiny poskytuje služby uvedené v odseku 2a;

b)počet a objem transakcií s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu vyrovnaných v priebehu predchádzajúceho roka;

c)počet a objem transakcií vyrovnaných účastníkmi z Únie v priebehu predchádzajúceho roka.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

11. V článku 27 sa vkladá tento odsek 3a:

„3a. Nezávislý člen riadiaceho orgánu je na účely odsekov 2 a 3 člen riadiaceho orgánu, ktorý nemá s dotknutým centrálnym depozitárom alebo jeho akcionármi s kontrolným podielom, s jeho manažmentom ani s jeho účastníkmi žiadny obchodný, rodinný ani iný vzťah, ktorý vytvára konflikt záujmov, a ktorý nemal takýto vzťah počas piatich rokov pred tým, ako sa stal členom riadiaceho orgánu.“

12. V článku 28 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Výbory používateľov poskytujú riadiacemu orgánu poradenstvo týkajúce sa kľúčových opatrení, ktoré ovplyvňujú ich členov, vrátane kritérií pre prijímanie emitentov alebo účastníkov do ich príslušných systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a úrovne služieb, ktoré zahŕňajú výber mechanizmov zúčtovania a vyrovnania, prevádzkovú štruktúru centrálneho depozitára, škálu produktov, ktoré sú predmetom vyrovnania alebo evidencie, a používanie technológie a postupov na činnosti centrálneho depozitára.“

13. Článok 36 sa nahrádza takto:

„Článok 36

Všeobecné ustanovenia

Centrálny depozitár má pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, vhodné pravidlá a postupy vrátane spoľahlivých účtovných postupov a kontrol, ktoré pomáhajú zaistiť integritu emisií cenných papierov a minimalizovať a riadiť riziká spojené s úschovou a vyrovnaním transakcií s cennými papiermi.“

14. V článku 40 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Keď vyrovnanie na účtoch centrálnej banky, ako sa ustanovuje v odseku 1, nie je vhodné a dostupné, centrálny depozitár môže ponúknuť vyrovnanie platieb peňažných prostriedkov pre všetky alebo časť svojich systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi prostredníctvom účtov vedených v úverovej inštitúcii, prostredníctvom centrálneho depozitára, ktorému bolo udelené povolenie na poskytovanie služieb uvedených v oddiele C prílohy, či už v tej istej skupine podnikov, ktoré v konečnom dôsledku kontroluje rovnaká materská spoločnosť, alebo nie, alebo prostredníctvom svojich vlastných účtov. Ak centrálny depozitár ponúka vyrovnanie na účtoch vedených v úverovej inštitúcii, prostredníctvom svojich vlastných účtov alebo účtov iného centrálneho depozitára, musí tak urobiť v súlade s ustanoveniami hlavy IV.“

15. V článku 49 ods. 1 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:

„Bez toho, aby bolo dotknuté právo emitenta uvedené v prvom pododseku, sa naďalej uplatňuje právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, podľa ktorého sú cenné papiere vydané. Právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, podľa ktorého sa cenné papiere vydávajú, zahŕňa:

a)právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, v ktorom je eminent usadený; ako aj

b)rozhodné právo obchodných spoločností alebo podobné právo, podľa ktorého sa cenné papiere emitujú.

Členské štáty zostavujú zoznam kľúčových príslušných ustanovení ich právnych predpisov uvedených v druhom pododseku. Príslušné orgány zašlú tento zoznam orgánu ESMA do 18. decembra 2014. ESMA zverejní zoznam do 18. januára 2015. Členské štáty tento zoznam pravidelne aktualizujú, najmenej však raz za dva roky. Aktualizovaný zoznam v týchto pravidelných intervaloch oznamujú orgánu ESMA. ESMA aktualizovaný zoznam uverejní.“

16. V článku 52 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Keď centrálny depozitár podá žiadosť o prístup k inému centrálnemu depozitáru podľa článkov 50 a 51, prijímajúci centrálny depozitár žiadosť urýchlene spracuje a žiadajúcemu centrálnemu depozitáru poskytne odpoveď do troch mesiacov. Ak prijímajúci centrálny depozitár schváli žiadosť, v primeranom čase sa zriadi prepojenie, najneskôr však do 12 mesiacov.“

17. Článok 54 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) určil na tento účel jednu alebo viaceré úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ, alebo centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu podľa odseku 3 tohto článku.“;

b)V odseku 4 sa prvý pododsek mení takto:

i) Úvodná časť sa nahrádza takto:

„Ak má centrálny depozitár záujem určiť úverovú inštitúciu alebo využívať centrálny depozitár, ktorému bolo v zmysle odseku 3 udelené povolenie poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu samostatnou právnickou osobou, ktorá môže byť súčasťou skupiny, do ktorej patrí pôvodný centrálny depozitár, bez ohľadu na to, či ho v konečnom dôsledku kontroluje rovnaká materská spoločnosť, povolenie uvedené v odseku 2 sa udelí, len ak sú splnené tieto podmienky:“;

ii) Písmeno c) sa vypúšťa;

c)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Odsek 4 sa neuplatňuje na úverové inštitúcie uvedené v odseku 2 písm. b), ktoré ponúkajú vyrovnanie peňažných platieb za časť systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi centrálneho depozitára cenných papierov, ak celková hodnota takéhoto finančného vyrovnania prostredníctvom účtov vedených v týchto úverových inštitúciách vypočítaná za obdobie jedného roka je nižšia ako maximálna suma. Tento limit sa stanovuje v súlade s odsekom 9.

Príslušný orgán aspoň raz ročne monitoruje, či je limit uvedený v prvom pododseku dodržaný, a o svojich zisteniach podá správu orgánom ESMA, ESCB a EBA. Ak príslušný orgán zistí, že uvedený limit bol prekročený, žiada od dotknutého centrálneho depozitára, aby požiadal o povolenie v súlade s odsekom 4. Dotknutý centrálny depozitár predloží žiadosť o povolenie do šiestich mesiacov.“;

d)Dopĺňa sa tento odsek 9:

„9. EBA v úzkej spolupráci s ESMA a s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov na stanovenie maximálnej sumy uvedenej v odseku 5, so zreteľom na potrebu vyvážiť úverové riziká a riziká likvidity pre centrálne depozitáre, ktoré vyplývajú z vyrovnania peňažných platieb prostredníctvom účtov vedených v úverových inštitúciách, a potrebu umožniť centrálnym depozitárom uskutočniť vyrovnanie v cudzích menách prostredníctvom účtov vedených v takýchto úverových inštitúciách. Pri vypracúvaní tohto návrhu regulačných technických predpisov EBA v prípade potreby zároveň vypracuje všetky sprievodné vhodné požiadavky na riadenie rizika a prudenciálne zmierňujúce požiadavky.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

18. V článku 55 ods. 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Orgány uvedené v odseku 4 písm. a) až e) vydajú do dvoch mesiacov po prijatí informácií uvedených v danom odseku odôvodnené stanovisko k povoleniu. Ak orgán neposkytne stanovisko v tejto lehote, predpokladá sa, že jeho stanovisko je kladné.“

19. Článok 59 sa mení takto:

a) Odsek 4 sa mení takto:

i) Písmená c), d) a e) sa nahrádzajú takto:

„c) udržiava dostatočné kvalifikované likvidné zdroje vo všetkých relevantných menách na včasné poskytovanie služieb vyrovnania vo veľmi rôznorodých potenciálnych stresových situáciách vrátane rizika likvidity vzniknutého v dôsledku zlyhania aspoň dvoch účastníkov – vrátane jeho materskej spoločnosti a dcérskych spoločností – voči ktorému má najvyššie expozície;

d) zmierňuje zodpovedajúce riziká likvidity prostredníctvom kvalifikovaných likvidných zdrojov v každej relevantnej mene, ako sú peňažné prostriedky v centrálnej emisnej banke a v iných spoľahlivých finančných inštitúciách, viazané úverové linky alebo podobné nástroje a vysoko likvidná zábezpeka alebo investície, ktoré sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky na základe vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov financovania, a to aj za extrémnych, ale reálnych trhových podmienok a určuje, meria a monitoruje svoje riziko likvidity vyplývajúce z rôznych finančných inštitúcií využívaných na riadenie jeho rizika likvidity;

e) vždy, keď sa používajú vopred dohodnuté a vysoko spoľahlivé mechanizmy financovania, viazané úverové linky alebo podobné mechanizmy, vyberá ako poskytovateľov likvidity len spoľahlivé finančné inštitúcie; stanovuje a uplatňuje vhodné limity koncentrácie pre každého z príslušných poskytovateľov likvidity vrátane jeho materskej spoločnosti a dcérskych spoločností;“;

ii) Písmeno i) sa nahrádza takto:

„i)    má vopred dohodnuté a vysoko spoľahlivé mechanizmy na to, aby zabezpečil, že môže včas premeniť zábezpeku, ktorú mu poskytol zlyhávajúci klient, na peňažné prostriedky, a ak sa používajú neviazané mechanizmy, zabezpečuje, že všetky spojené potenciálne rizika boli identifikované a zmiernené;“;

iii) Dopĺňa sa toto písmeno k):

„k) primerane monitoruje a riadi všetky riziká vrátane príslušných dohôd o čistom zúčtovaní v súvislosti s peňažnými časťami ich uplatneného modelu vyrovnania.“;

b) V odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].“

20. Článok 60 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Príslušné orgány uvedené v prvom pododseku pravidelne a aspoň raz za rok posudzujú, či určená úverová inštitúcia alebo centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, dodržiava článok 59, a informujú príslušný orgán centrálneho depozitára, ktorý potom informuje orgány uvedené v článku 55 ods. 4 a v prípade potreby kolégiá uvedené v článku 24a o výsledkoch svojho dohľadu podľa tohto odseku vrátane akýchkoľvek nápravných opatrení alebo sankcií.“;

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Príslušný orgán centrálneho depozitára pravidelne aspoň raz za rok informuje príslušné orgány uvedené v článku 55 ods. 4 a v prípade potreby kolégiá uvedené v článku 24a o výsledkoch svojho preskúmania a hodnotenia podľa tohto odseku vrátane akýchkoľvek nápravných opatrení alebo sankcií.“

21. Článok 67 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 14a, článku 24a ods. 8, článku 25 ods. 13 a článku 54 ods. 9 na dobu neurčitú od [Úrad pre publikácie: vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, článku 7 ods. 14, článku 24 ods. 7, článku 7 ods. 14a, článku 24a ods. 8, článku 25 ods. 13 a článku 54 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“;

c)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2, článku 7 ods. 14, článku 24 ods. 7, článku 7 ods. 14a, článku 24a ods. 8, článku 25 ods. 13 a článku 54 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

22. V článku 68 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.“

23. Článok 69 sa mení takto:

a)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Naďalej sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá o udeľovaní povolenia centrálnym depozitárom do tohto dátumu podľa toho, čo nastane skôr:

a) kým sa na základe tohto nariadenia neprijme rozhodnutie o povolení centrálnych depozitárov a ich činností, vrátane prepojení centrálnych depozitárov; alebo

b) … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 4a, 4b a 4c:

„4a. Naďalej sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá o uznávaní centrálnych depozitárov z tretích krajín do tohto dátumu podľa toho, čo nastane skôr:

a) kým sa na základe tohto nariadenia neprijme rozhodnutie o uznaní centrálnych depozitárov z tretích krajín a ich činností; alebo

b) … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 3 roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Centrálny depozitár tretej krajiny, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v oddiele A, bodoch 1 a 2 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku v zmysle uplatniteľných vnútroštátnych pravidiel o uznávaní centrálnych depozitárov z tretích krajín, predloží ESMA oznámenie do dvoch rokov od [Úrad pre publikácie: vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie, ktoré centrálny depozitár tretej krajiny predkladá ESMA vo svojom oznámení uvedenom v druhom pododseku. Takéto informácie musia byť obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a to vrátane, ak sa uplatňujú a sú k dispozícii:

a)počtu účastníkov, ktorým centrálny depozitár tretej krajiny poskytuje služby uvedené v druhom pododseku;

b)kategórií finančných nástrojov, v súvislosti s ktorými centrálny depozitár tretej krajiny poskytuje takéto služby a

c)celkového objemu a hodnoty takýchto finančných nástrojov.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4b. Centrálny depozitár tretej krajiny, ktorý poskytuje do… [Úrad pre publikácie: vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] hlavné služby uvedené v oddiele A, bode 3 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1, predloží oznámenie uvedené v článku 25 ods. 2a do dvoch rokov od [Úrad pre publikácie: vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

4c. Ak centrálny depozitár predložil úplnú žiadosť o uznanie v súlade s článkom 25 ods. 4, 5 a 6 do … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], ale ESMA do daného dátumu nevydal rozhodnutie v súlade s článkom 25 ods. 6, naďalej sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá o uznávaní centrálnych depozitárov, a to dovtedy, pokiaľ ESMA nevydá rozhodnutie.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek 6:

„6. Domovské príslušné orgány zriaďujú a riadia kolégiá v zmysle článku 24a pre všetky centrálne depozitáre poskytujúce svoje služby v súvislosti s finančnými nástrojmi vydanými podľa práva iného členského štátu v zmysle článku 23 ods. 2 do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo v prípade centrálnych depozitárov, ktoré patria do skupiny, ktorú tvoria iné centrálne depozitáre, do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = štyri mesiace od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].“

24. Článok 74 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) Úvodná časť sa nahrádza takto:

„ESMA v spolupráci s EBA a s príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi predkladá Komisii správy, v ktorých uvádza posúdenia trendov, potenciálne riziká, zraniteľné miesta a v prípade potreby odporúčania o preventívnych alebo nápravných opatreniach na trhoch so službami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Tieto správy zahŕňajú hodnotenie:“;

ii) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) efektívnosti vyrovnania pri domácich a cezhraničných prevádzkach za každý členský štát na základe počtu a objemu zlyhaní vyrovnania a ich vývoja vrátane analýzy vplyvu peňažných sankcií za zlyhania vyrovnania v rámci nástrojov, trvania a hlavných príčin zlyhaní vyrovnania, kategórií finančných nástrojov a trhov, na ktorých je zaznamenaná najvyššia miera zlyhaní vyrovnania, a medzinárodného porovnania mier zlyhania vyrovnania, a to vrátane hodnotenia počtu a objemu sankcií uvedených v článku 7 ods. 2 a v prípade potreby počtu a objemu transakcií odkupu uvedených v článku 7 ods. 3 a 4, ako aj akýchkoľvek iných relevantných kritérií;“;

iii) Dopĺňa sa toto písmeno l):

„l) vybavovania oznámení predložených v súlade s článkom 25 ods. 2a;“;

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Správy uvedené v odseku 1 sa Komisii predkladajú:

a)aspoň raz za dva roky od … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], pokiaľ ide o správu uvedenú v odseku 1 písm. a);

b)raz za dva roky v prípade správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c);

c)každoročne do … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a každé tri roky od … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], pokiaľ ide o správy uvedené v odseku 1 písm. d) a f);

d)na požiadanie Komisie, pokiaľ ide o správy uvedené v odseku 1 písm. e), h), j) a k);

e)každoročne do … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a každé dva roky od … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], pokiaľ ide o správy uvedené v odseku 1 písm. i) a l).“;

c)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Správy uvedené v odseku 1 sa oznamujú Komisii do 30. apríla príslušného roka v súlade s periodicitou stanovenou v odseku 1a.“

25. Článok 75 sa nahrádza takto:

„Článok 75

Preskúmanie

Komisia do … [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 5 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] preskúma a vypracuje všeobecnú správu o tomto nariadení. V tejto správe sa preskúmajú najmä záležitosti uvedené v článku 74 ods. 1 písm. a) až l), stanoví sa, či existujú závažné prekážky pre hospodársku súťaž v súvislosti so službami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré sú nedostatočne riešené, a stanoví sa potenciálna potreba ďalších opatrení na:

a) zlepšenie efektívnosti vyrovnania;

b) obmedzenie následkov zlyhania centrálneho depozitára pre daňovníkov;

c) minimalizovanie prekážok pre cezhraničné vyrovnanie;

d) zabezpečenie náležitých právomocí a informácií pre orgány na monitorovanie rizík.

Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1, bod 2) písm. a), bod 9, bod 10 písm. a), bod 17 písm. c), bod 19 písm. a) a bod 23 písm. b) druhý pododsek sa však uplatňujú od …. [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☒ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 44

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal/a mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.3.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☒ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 45

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☒ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–☒ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–☒    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–☒    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–☒    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté zamestnancami z GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–☒    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–◻    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–☒    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☒    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Článok 2 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) (ďalej len „nariadenie CSDR“).

(2)    Medzi tieto služby patrí poskytovanie peňažných účtov, prijímanie vkladov od účastníkov systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, poskytovanie peňažných úverov, záruky platobných služieb. Medzi ďalšie vedľajšie služby patrí riadenie kolaterálu, vedenie registrov akcionárov, podpora korporátnych udalostí.

(3)    Údaje vygenerované Štatistickou databázou pre obchodovanie s cennými papiermi, zúčtovanie a vyrovnanie, Európska centrálna banka, https://sdw.ecb.europa.eu/browse.do?node=9691131 .

(4)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004). Smernica MiFID bola účinná do 2. januára 2018. V súčasnosti je čiastočne prepracovaná smernicou MiFID II [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014)] a čiastočne nahradená nariadením MiFIR [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014)].

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012).

(6)     https://www.ecb.europa.eu/paym/target/t2s/html/index.en.html .

(7)     https://www.fsb.org/wp-content/uploads/pr_101020.pdf .  

(8)     https://www.bis.org/cpmi/publ/d101.htm .  

(9)    Pozri oznámenie Komisie s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán [COM(2020) 590], opatrenie 13.

(10)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2020 s názvom Ďalší rozvoj únie kapitálových trhov, [2020/2036, (INI)], pozri odsek 21.

(11)    Cieľom režimu disciplíny pri vyrovnaní je podporovať účastníkov trhu, aby predchádzali zlyhaniu vyrovnania; jeho dva hlavné prvky tvoria opatrenia na predchádzanie zlyhaniu vyrovnania (článok 6 nariadenia CSDR) a opatrenia na riešenie zlyhania vyrovnania (článok 7 nariadenia CSDR). Druhý prvok tvoria tri hlavné piliere: požiadavky na podávanie správ, peňažné sankcie a povinné odkupy.

(12)    Cielené konzultácie Komisie o preskúmaní nariadenia o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii a o centrálnych depozitároch cenných papierov, https://ec.europa.eu/info/consultations/finance-2020-csdr-review_en .

(13)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 75 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 [COM(2021) 348 final].

(14)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Pracovný program Komisie na rok 2021 – Vitálna Únia v krehkom svete, príloha I, [COM(2020) 690 final].

(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998).

(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013).

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013).

(18)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014).

(19)    Oznámenie Komisie s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán [COM(2020) 590].

(20)     https://ec.europa.eu/info/publications/200924-digital-finance-proposals_en .

(21)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií [COM(2020) 594 final].

(22)     https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/MEX_21_6293 .

(23)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora [COM(2020) 595 final].

(24)    Oznámenie Komisie s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti, COM(2021) 32.

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021).

(26)    Prehľad konzultačného dokumentu Komisie, jednotlivé príspevky a zhrnutie doručenej spätnej väzby sa nachádza v dokumente s názvom Cielené konzultácie o preskúmaní nariadenia o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii a o centrálnych depozitároch cenných papierov, k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/info/consultations/finance-2020-csdr-review_en .

(27)    Úvodné posúdenie vplyvu a doručené pripomienky sa nachádzajú na stránke: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12649-Central-securities-depositories-review-of-EU-rules_sk .

(28)    Správa ESMA Európskej komisii s názvom Internalizované vyrovnanie v rámci nariadenia CSDR, 5. novembra 2020, ESMA70-156-3729.

(29)    Správa ESMA Európskej komisii s názvom Cezhraničné služby a vybavovanie žiadostí podľa článku 23 nariadenia CSDR, ESMA70-156-3569, 5. novembra 2020.

(30)    Správa ESMA Európskej komisii s názvom Poskytovanie vedľajších služieb bankového typu podľa nariadenia CSDR, 8. júla 2021, ESMA70-156-4582.

(31)    Správa ESMA Európskej komisii s názvom Využívanie finančných technológií centrálnymi depozitármi, 2. augusta 2021, ESMA70-156-4576.

(32)    Správa ESMA o vývoji, rizikách a zraniteľných miestach, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, ESMA-50-165-1287, č. 2., 2020.

(33)    Ak sa transakcia na konci stanovenej lehoty nevyrovná, kupujúci cenných papierov, ktorý je nútený znova ich kúpiť inde, začne proces povinného odkupu. Neplniaca strana je povinná zaplatiť prípadný rozdiel v cene medzi pôvodnou a novou transakciou a všetky náklady na odkup.

(34)    Podľa článku 69 ods. 4 nariadenia CSDR platí, že kým vnútroštátne príslušné orgány a orgán ESMA nepovolia alebo neuznajú centrálne depozitáre EÚ, resp. tretích krajín, podľa nariadenia CSDR, naďalej sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá o udeľovaní povolenia o uznávaní uplatniteľné pred nadobudnutím účinnosti nariadenia CSDR.

(35)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(36)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(38)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“ [COM(2020) 590].

(39)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 75 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 [COM(2021) 348 final].

(40)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1229 z 25. mája 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní (Ú. v. EÚ L 230, 13.9.2018, s. 1).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(42)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(43)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(44)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(45)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(46)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(47)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(48)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(49)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(50)    Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(51)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(52)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(53)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr. počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(54)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(55)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(56)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(57)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(58)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(59)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(60)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.