DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Všeobecným cieľom tohto návrhu je zriadiť systém bezpečnej satelitnej komunikácie v Únii (ďalej len „program“), ktorým sa zaistí poskytovanie celosvetovo bezpečných, flexibilných a odolných služieb satelitnej komunikácie pre Úniu a vládne subjekty členských štátov.

Satelitná komunikácia poskytuje úplné pokrytie, ktoré dopĺňa pozemské siete (nachádzajúce sa na zemi v podobe káblových spojení, napr. optické širokopásmové pripojenie alebo bezdrôtové pripojenie). Satelitná komunikácia môže poskytnúť prostriedky na plynulú digitálnu komunikáciu v oblastiach, v ktorých pozemské siete chýbajú (napr. na oceánoch, počas letov alebo na vzdialených miestach/ostrovoch bez mobilného alebo širokopásmového pokrytia), boli zničené (napr. počas povodní alebo lesných požiarov) alebo v ktorých miestnym sieťam nemožno dôverovať (v krízových situáciách alebo na účely diplomatických služieb v tretích krajinách, alebo pri citlivých vládnych operáciách).

GOVSATCOM je strategické aktívum, ktoré úzko súvisí s národnou bezpečnosťou a ktoré využíva väčšina členských štátov. Verejní používatelia majú tendenciu uprednostňovať buď štátom vlastnené 1 , alebo verejno-súkromné riešenia 2 , alebo využívajú osobitných akreditovaných súkromných poskytovateľov. Prípady použitia zahŕňajú operácie dohľadu, krízové riadenie vrátane civilnej ochrany a humanitárnych operácií pri prírodných katastrofách alebo katastrofách spôsobených ľudskou činnosťou a prepojenie a ochranu kľúčovej infraštruktúry.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť požadovaných investícií a synergie, ktoré by spoločná spôsobilosť mohla priniesť, bol GOVSATCOM už v roku 2013 3 označený za sľubnú oblasť iniciatív Únie s možnosťou hmatateľne prispieť k cieľom silnej, bezpečnej a odolnej Európskej únii. V súčasnosti je neoddeliteľnou súčasťou Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru 4 , akčného plánu v oblasti európskej obrany 5 a globálnej stratégie Európskej únie. Myšlienka vládnej satelitnej komunikačnej infraštruktúry Únie bola stále vítaná v nasledujúcich záveroch Rady 6 .

Prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (ďalej len „nariadenie o vesmírnom programe“), predstavovalo prvý krok k dosiahnutiu tohto cieľa odolnosti, a to vytvorením osobitnej zložky GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie. Jeho cieľom je optimalizovať využívanie existujúcej kapacity satelitnej komunikácie pre vládnych používateľov na základe združovania a spoločného využívania dostupných vnútroštátnych a súkromných zdrojov satelitnej komunikácie v EÚ. Vzhľadom na obmedzenú životnosť družice [približne 15 rokov v prípade družíc na geostacionárnej obežnej dráhe (GSO)] bude v nasledujúcom desaťročí potrebné doplniť viaceré vládne infraštruktúry, ktoré budú súčasťou združovania a spoločného využívania GOVSATCOM 7 . Z tohto dôvodu sa v nariadení (EÚ) 2021/696 rátalo s potrebou posúdiť vývoj potrieb satelitnej komunikácie. Ak sa podľa nariadenia na základe tohto posúdenia „ukáže, že tento prístup na pokrytie vyvíjajúceho sa dopytu nepostačuje, malo by byť možné rozhodnúť sa prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie individualizované vesmírne infraštruktúry alebo kapacity prostredníctvom jedného alebo viacerých verejno-súkromných partnerstiev, napríklad so satelitnými operátormi z Únie“.

Tento vývoj potrieb sa podložil niekoľkými štúdiami 8 : Satelitná komunikácia sa tradične využíva na hlasovú komunikáciu a prenos údajov vo vzdialených regiónoch (napr. na mori), ale povaha prípadov použitia sa rýchlo vyvíja, čo si vyžaduje fungovanie s malým oneskorením 9 a celosvetové pokrytie. Zatiaľ čo satelitná komunikácia sa v prvom rade opiera o geosynchrónne (GEO) vesmírne plavidlo, technický pokrok umožnil vznik komunikačných sústav iných ako na geostacionárnej dráhe (non-geostationary-orbit, NGSO), ktoré zahŕňajú družice s nízkou obežnou dráhou okolo Zeme (low-Earth-orbit, LEO) a so strednou obežnou dráhou okolo Zeme (medium-Earth-orbit, MEO) a ktoré ponúkajú výkonnosť spĺňajúcu tieto vyvíjajúce sa potreby používateľov.

Zvyšujúce sa úrovne hybridných a kybernetických hrozieb a náchylnosť na prírodné katastrofy sú hnacou silou meniacich sa potrieb vládnych aktérov smerom k vyššej bezpečnosti, spoľahlivosti a dostupnosti primeraných riešení satelitnej komunikácie. Vzostup kvantových počítačov predstavuje ďalšiu hrozbu. Očakáva sa, že kvantové počítače vďaka ich podstatne zlepšeným spôsobilostiam dokážu dešifrovať obsah, ktorý je v súčasnosti šifrovaný. Cieľom iniciatívy Európska kvantová komunikačná infraštruktúra (European Quantum Communication Infrastructure, EuroQCI) 10 je vyvinúť nadčasové kryptografické systémy, ktoré budú ponúkať bezprecedentné úrovne bezpečnej komunikácie odolnosťou voči budúcim útokom pomocou kvantovej výpočtovej techniky. EuroQCI sa v súčasnosti financuje prostredníctvom programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa, ako aj Nástroja na prepájanie Európy – Digitalizácia. V správe Komisie o strategickom výhľade 11 sa okrem toho digitálna hyperkonektivita a technologická transformácia označujú za jeden z prevládajúcich megatrendov nasledujúceho polstoročia, ktoré sú sprevádzané bezprecedentným dopytom po službách, napríklad v oblastiach dátového hospodárstva a financií.

Tieto pokroky vedú k tomu, že s konektivitou globálnej satelitnej komunikácie sa čoraz viac zaobchádza ako so strategickým aktívom. Na tento účel sa práve mimo EÚ realizuje niekoľko významných projektov podporovaných vládou s rôznymi strategickými cieľmi v oblasti konektivity 12 . Tieto kritické infraštruktúry iniciované všetkými hlavnými vesmírnymi veľmocami zdôrazňujú rastúcu celosvetovú potrebu vládnych služieb na zabezpečenie odolnej konektivity nielen na podporu ich bezpečnostných operácií, ale takisto na prepojenie kritických infraštruktúr, riadenie kríz, ako aj na podporu hraničného a námorného dozoru.

Do dnešného dňa neexistujú na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme (LEO), ani strednej obežnej dráhe okolo Zeme (MEO) žiadne prevádzkyschopné aktíva EÚ, ktoré by mohli uspokojiť vyvíjajúce sa potreby vládnych používateľov, a ani sa žiadne práve nevyvíjajú. Existujúce viazané kapacity satelitnej komunikácie poskytujúce vládne služby dostupné členským štátom sú všetky založené na obmedzenom počte aktív GEO, ktoré pokrývajú najmä Európu. Väčšina kapacít je určená na vojenské misie so značnou kontrolou riadenia (od vlastnej infraštruktúry po prísne verejno-súkromné partnerstvá). Okrem toho, keďže služby poskytované týmito spôsobilosťami komunikácie MILSATCOM sú prispôsobené, aby vyhovovali osobitným vojenským potrebám, najmä pokiaľ ide o frekvenciu, šifrovanie, špecifické vlastnosti signálu, koncové zariadenie používateľa a stupeň utajenia, vo väčšine civilných vládnych uplatneniach ich nemožno použiť.

V dôsledku technologického pokroku súvisiaceho s malým oneskorením začali v USA, Číne a Rusku vznikať rôzne verejne podporované alebo subvencované masívne sústavy mimo EÚ. Dramatický nárast masívnych sústav zároveň zapríčinil nedostatok dostupných registrácií frekvencií a prevádzkových intervalov na obežnej dráhe. V spojení s obmedzenou životnosťou kapacity GOVSATCOM to vytvára naliehavú potrebu vesmírneho systému bezpečnej konektivity EÚ. Program by sa vzťahoval na nedostatky v kapacitách a spôsobilostiach služieb vládnej satelitnej komunikácie.

Program by mal umožniť aj poskytovanie komerčných služieb satelitnej komunikácie zo strany súkromného sektora. Takéto komerčné služby by umožnili najmä dostupnosť vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a plynulej konektivity v celej Európe, a to odstránením mŕtvych zón a zvýšením súdržnosti medzi územiami členských štátov vrátane vidieckych, okrajových, vzdialených a izolovaných oblastí a ostrovov, a poskytli by konektivitu v geografických oblastiach strategického záujmu mimo Únie.

Verejno-súkromné partnerstvo bolo v posúdení vplyvu vyhodnotené ako najvhodnejší model vykonávania na zabezpečenie plnenia cieľov programu. Umožnilo by stavať na existujúcej technologickej a infraštruktúrnej základni satelitnej komunikácie v EÚ a poskytovať spoľahlivé a inovatívne vládne služby. Zároveň by súkromným partnerom umožnilo doplniť infraštruktúru programu o ďalšie spôsobilosti na poskytovanie komerčných služieb. Ešte viac by sa tým optimalizovali náklady na zavedenie a prevádzku, a to rozdelením nákladov na vývoj a zavedenie v prípade zložiek spoločných tak pre vládne, ako aj komerčné infraštruktúry, a zároveň prevádzkové náklady tým, že by sa umožnila vysoká miera spoločného využívania kapacít. Týmto partnerstvom by sa stimulovali inovácie najmä v prípade malých a stredných podnikov a startupov, ktoré zavádzajú nové vesmírne technológie a uplatnenia (ďalej len „nový vesmírny priemysel“), a to tým, že by umožnilo rozloženie rizík v oblasti výskumu a vývoja medzi verejných a súkromných partnerov.

Súbežne s týmto programom:

·v rámci programu Horizont Európa sa vyčlení vyhradená časť jeho zložiek klastra 4 na činnosti v oblasti výskumu a inovácií, čím sa umožní rozloženie rizík v oblasti výskumu a vývoja medzi verejných a súkromných partnerov, a to aj v prípade potenciálnych technológií, ktoré by sa vyvíjali v rámci nového vesmírneho priemyslu,

·z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) sa vyčlení vyhradená časť činností Globálnej Európy, čím sa umožní rozloženie rizík v oblasti zavádzania a využívania medzi verejných a súkromných partnerov, pokiaľ ide o systém konektivity, ktorý umožní poskytovať medzinárodným partnerom celý rad služieb s dosiahnutými výhodami,

·v rámci Vesmírneho programu Únie sa vyčlení vyhradená časť jeho zložky GOVSATCOM na činnosti súvisiace s rozvojom centra GOVSATCOM, ktoré bude súčasťou pozemnej infraštruktúry systému bezpečnej konektivity.

•Súlad s existujúcimi politickými ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Navrhovaný program je v súlade s existujúcou vesmírnou politikou EÚ. Program by predovšetkým posilnil vesmírnu kapacitu EÚ, ktorá v súčasnosti pozostáva zo satelitného navigačného systému EÚ Galileo a systému EÚ na pozorovanie Zeme Copernicus, ako aj kapacity na získavanie informácií o situácii vo vesmíre. Program vychádza zo zložky EÚ GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrh je v súlade s niekoľkými ďalšími politikami Únie. Konkrétne by sa poskytovaním vládnych služieb zabezpečila väčšia miera súdržnosti v súlade so stratégiami Únie v oblasti digitálnych technológií a kybernetickej bezpečnosti, a to zaistením integrity a odolnosti európskej infraštruktúry, sietí a komunikácií. Program by sa prevádzkoval v EÚ a poskytoval by veľmi vysokú úroveň bezpečnosti, čím by sa posilnila schopnosť EÚ poskytovať integrovanú reakciu na bezpečnostné hrozby, ako sa požaduje v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu a v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Vďaka službám by sa prepojili strategické oblasti, ako sú Arktída a Afrika, a to v súlade s politickými cieľmi v týchto regiónoch a so stratégiou Global Gateway.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh vychádza z článku 189 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý je právnym základom na prijímanie opatrení Únie týkajúcich sa európskej vesmírnej politiky.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Vzhľadom na celosvetový rozsah a povahu konektivity túto otázku nemožno riešiť na miestnej a dokonca ani na regionálnej úrovni.

Program by dopĺňal existujúce opatrenia EÚ GOVSATCOM týkajúce sa združovania a spoločného využívania existujúcej kapacity vládnej satelitnej komunikácie. Žiadny členský štát EÚ konajúci samostatne však nemá kapacitu uspokojiť všetky vyvíjajúce sa potreby používateľov a pokryť súvisiace náklady.

Riešenie EÚ prináša pridanú hodnotu, pretože opatreniami a koordináciou na úrovni EÚ by sa zabránilo duplicite úsilia v celej Únii a členských štátoch. Viedlo by to k lepšiemu využívaniu existujúcich aktív, väčšej bezpečnosti a odolnosti, najmä prostredníctvom kvantovej kryptografie, na lepšie pokrytie a poskytovanie väčšieho spektra služieb. Výhody by plynuli aj iným tematickým politikám EÚ a členských štátov.

Opatrenia na úrovni EÚ prinášajú výhody úspor z rozsahu. Potreby jednotlivých používateľov vo všetkých členských štátoch sú vo všeobecnosti heterogénne a často nepredvídateľné z hľadiska rozsahu, kapacity, načasovania a umiestnenia. Spoločným znakom všetkých prípadov použitia je potreba flexibility z dôvodu často nepredvídateľnej a premenlivej potreby kapacity satelitnej komunikácie. Dosiahnutie takejto flexibility prístupu ku kapacite si vyžaduje veľké investície.

•Proporcionalita

Návrhom sa nezavádzajú žiadne opatrenia nad rámec opatrení potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov tohto programu. V návrhu sa konkrétne vymedzujú minimálne požiadavky na zriadenie európskeho systému bezpečnej konektivity a na poskytovanie vhodných služieb vládnej satelitnej komunikácie. V tejto súvislosti sa kapacita systému navrhne tak, aby doplnila okrem iného existujúce kapacity členských štátov v oblasti satelitnej komunikácie a pokryla plánované potreby dodatočnej kapacity. Návrhom sa nezavádza žiadne obmedzenie možnosti vládnych aktérov členských štátov vybrať si tie spôsobilosti, ktoré sa rozhodnú využívať.

Očakáva sa, že návrh bude mať pozitívny externý vplyv na vesmírny sektor Únie vrátane nového vesmírneho priemyslu. Občania budú mať okrem toho prospech zo zlepšenej prevádzkovej výkonnosti v oblasti civilnej ochrany.

Napokon rozpočet vyčlenený na program je vhodný na dosiahnutie stanovených cieľov a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné. Finančné prostriedky potrebné na realizáciu programu boli stanovené na základe viacerých dôkladných analýz a odhadov vykonaných v rámci posúdenia vplyvu a opísaných ďalej.

•Výber nástroja

Uprednostňovaným nástrojom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady. Zabezpečuje sa ním jednotnosť a priame uplatňovanie potrebné na účinné vykonávanie programu, pričom ho náležite zviditeľňuje a poskytujú sa mu finančné zdroje, ktoré potrebuje na jeho vykonávanie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Nevzťahuje sa

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Tento program je podporený informáciami zo stretnutí expertných skupín, z verejných konzultácií a zo seminárov, na ktorých sa získali presnejšie názory všetkých príslušných zainteresovaných strán (členských štátov a priemyslu):

·Od roku 2016 sa v kontexte iniciatívy EÚ GOVSATCOM uskutočnilo niekoľko stretnutí expertných skupín s členskými štátmi, na ktorých sa diskutovalo o potrebách vládnej satelitnej komunikácie, zavedení združovania a spoločného využívania, aspektoch vykonávania a vývoji smerom k súčasnému programu.

·V roku 2021 sa uskutočnilo niekoľko dvojstranných stretnutí s členskými štátmi s cieľom získať informácie o ich osobitných potrebách v oblasti vládnej satelitnej komunikácie a potenciálnych obavách týkajúcich sa programu. Väčšina členských štátov uviedla, že program a jeho celkové ciele jednoznačne podporujú.

·V máji a novembri 2021 Komisia zorganizovala dva semináre s členskými štátmi na tému „Bezpečná konektivita – súčasný stav“. Počas týchto seminárov bol predstavený pokrok v príprave technickej štúdie o bezpečnej konektivite spolu s možnými modelmi využívania systému. Na seminároch sa členské štáty mohli aktívne zapájať do diskusií, klásť otázky a predkladať pripomienky, ktoré sa zohľadnili pri vypracúvaní tohto návrhu.

·V júni 2021 Komisia zorganizovala „seminár o bezpečnej konektivite pre európsky ekosystém nového vesmírneho priemyslu“. Diskutovalo na ňom 458 účastníkov (vrátane 196 MSP a startupov) o inovačných nápadoch pre program pre bezpečnú konektivitu a o potenciálnej úlohe nového vesmírneho priemyslu.

·V rámci spätnej väzby verejnosti k úvodnému posúdeniu vplyvu Komisia dostala spätnú väzbu od 13 zainteresovaných strán, ktoré zastupovali názory skupiny riedko osídlených území EÚ (1), súkromných podnikov (8), záujmových združení (2), mimovládnej organizácie (1) a súkromného občana (1). Priemysel podporil program a väčšina uprednostňovala prístup verejno-súkromného partnerstva.

Členské štáty sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, že je potrebné konať. Niekoľko členských štátov zdôraznilo, že samotné vnútroštátne kapacity by mohli uspokojiť krátkodobé potreby, ale z dlhodobého hľadiska nebudú dostatočné. Niektoré nedostatky (napr. v Arktíde) sú už zdokumentované. Niekoľko členských štátov navyše potvrdilo svoje rastúce vládne potreby týkajúce sa zaručeného prístupu k bezpečnej satelitnej komunikácii.

Členské štáty takisto zdôraznili potrebu zapojenia nového vesmírneho priemyslu, keďže startupy preukázali, že sú technologicky vyspelé a chcú prispieť inovačnými riešeniami.

Zástupcovia vesmírneho priemyslu EÚ počas fázy budovania znalostí potvrdili, že samotné súkromné podniky v EÚ neplánujú vytvoriť satelitnú komunikačnú sústavu, ktorá by uspokojila vyvíjajúce sa a zvyšujúce sa vládne potreby malého oneskorenia. Príležitosť nadviazať partnerstvo s EÚ pri vývoji takéhoto systému však uvítali.

•Získavanie a využívanie expertízy

Návrh je podporený aj zozbieranými údajmi a zisteniami zo štúdie s názvom „Stavebné jednotky smerom k zabezpečenému systému vesmírneho prepojenia“ 13 .

Komisia takisto uzavrela zmluvu s nezávislým konzultantom na podporu analýzy nepriamych prínosov programu poskytnutím príslušnej ekonometrickej podpory a analýzy.

Kvantitatívne i kvalitatívne údaje na podporu tohto návrhu sa napokon získali od členských štátov a príslušných zainteresovaných strán z oblasti priemyslu. Tento návrh vychádza aj z práce Komisie na zložke EÚ GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie a iniciatíve EuroQCI, ako aj z výskumných činností realizovaných v rámci projektu ENTRUSTED 14 .

•Posúdenie vplyvu

Komisia v súlade so svojou politikou „lepšej právnej regulácie“ vykonala posúdenie vplyvu v súvislosti so zriadením programu.

Problémy analyzované v posúdení vplyvu, ako sa uvádzajú aj v predchádzajúcom texte, viedli k sformulovaniu troch konkrétnych politických cieľov:

·zabezpečiť poskytovanie bezpečnej satelitnej komunikácie na účely vyvíjajúcich sa potrieb verejnosti,

·zvýšiť odolnosť operácií členských štátov a EÚ prostredníctvom zaručeného prístupu k bezpečnej satelitnej komunikácii,

·zabezpečiť, aby potreby vládnej komunikácie neboli kriticky závislé od infraštruktúry mimo EÚ.

S cieľom odstrániť nedostatky v kapacite pri poskytovaní bezpečných vládnych služieb sa zvažovali tieto možnosti politiky na dosiahnutie cieľov čo najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom:

V rámci „základného scenára“ by sa na úrovni EÚ neprijali žiadne opatrenia nad rámec toho, čo sa v súčasnosti vykonáva prostredníctvom EÚ GOVSATCOM. Základom sa myslí pokračovanie prvej fázy EÚ GOVSATCOM, t. j. obmedzenie na súčasné združovanie a spoločné využívanie systémov satelitnej komunikácie členských štátov a súkromných systémov satelitnej komunikácie. V takomto scenári sa jednotlivé členské štáty alebo podniky EÚ môžu rozhodnúť vyvinúť nové služby satelitnej komunikácie, z ktorých sa čiastočná kapacita môže predať spoločnému súboru EÚ GOVSATCOM. Prechod na druhú fázu EÚ GOVSATCOM v pôvodne plánovanom časovom rámci by si v každom prípade vyžadoval legislatívny akt, dodatočný rozpočet a dostupné prideľovanie frekvencií.

V rámci posúdenia sa takisto zvážilo, či by EÚ mohla kúpiť zabezpečené akreditované služby etablovaných riešení od verejného alebo súkromného sektora, ktoré sú v súčasnosti obmedzené na poskytovateľov na zahraničných trhoch (možnosť 3 – konštelácia mimo EÚ). Hoci trh EÚ so satelitnou komunikáciou je už dobre rozvinutý, v súčasnosti neexistujú žiadni poskytovatelia z EÚ, ktorí by mohli uspokojiť všetky rastúce a vyvíjajúce sa vládne potreby. Nákup služieb od súkromných zdrojov mimo EÚ však nie je uprednostňovanou možnosťou z hľadiska bezpečnosti a otvorenej strategickej autonómie, keďže členské štáty a inštitúcie EÚ vyžadujú na účely vládnych potrieb zaručený neobmedzený prístup k službám bezpečnej konektivity bez dožadovania sa súhlasu tretej strany. Táto možnosť 3 by teda nespĺňala špecifické ciele.

EÚ preto musí konať s cieľom zabezpečiť poskytovanie týchto služieb buď úplným financovaním a obstaraním svojho vlastného systému (možnosť 1 – plne verejné), alebo využitím súkromných zdrojov (možnosť 2 – v podobe koncesie s právami na komerčné využitie). Možnosťami 1 a 2 by sa dosiahli špecifické ciele v rovnakom rozsahu, ale pokiaľ ide o hospodárske prínosy, ktoré možno dosiahnuť, možnosť 2 sa hodnotí priaznivejšie.

Spoločné hospodárske prínosy možností 1 a 2 súvisia so zavádzaním novej infraštruktúry, ktorá by poskytla hrubú pridanú hodnotu vo výške 17 – 24 miliárd EUR a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Odhaduje sa, že investície do infraštruktúry v dodávateľskom vesmírnom sektore budú mať šesťnásobný dosah v odberateľských odvetviach 15 . Účinky presahovania sa vytvárajú v odberateľských odvetviach, ktoré využívajú služby, technológie a údaje poskytované vesmírnym sektorom na podporu ich podnikania. Ich hrubá pridaná hodnota sa odhaduje na 10 – 19 miliárd EUR.

Dodatočným potenciálnym riešením navrhnutým v rámci možnosti 2, pokiaľ ide o vytvorenie ďalších investícií do rozvoja komerčných služieb súkromným sektorom, by sa mali dosiahnuť väčšie hospodárske prínosy pre odberateľské odvetvie, pretože sa môže zaoberať významnými komerčnými príležitosťami na trhu. Ak sa súkromní partneri rozhodnú vytvoriť dodatočnú infraštruktúru na komerčné služby, mohlo by to viesť k zvýšeniu hrubej pridanej hodnoty a ďalšiemu nárastu pracovných miest vo vesmírnom priemysle EÚ, a to tak v dodávateľských, ako aj odberateľských odvetviach.

Pokiaľ ide o sociálny vplyv, vládna satelitná komunikácia zvyšuje odolnosť infraštruktúry a verejných služieb EÚ, a tým aj sociálny dosah ich prevádzkovej výkonnosti. Pridaná hodnota schopnosti komunikovať v prípade núdzových situácií a katastrof je mimoriadne vysoká pre občanov, ako aj pre ľudí zodpovedných za umiestnenie kritickej infraštruktúry. Aj v tomto prípade by dodatočné investície do komerčnej infraštruktúry ešte viac zvýšili sociálny vplyv.

Pokiaľ ide o vplyv programu na životné prostredie, možnosť 2 zahŕňajúca rozvoj dodatočnej infraštruktúry by mala vplyv na životné prostredie vyplývajúci z výroby a spustenia systému. V porovnaní s inými priemyselnými odvetviami sa však pri výrobe vesmírnych plavidiel nevytvárajú značné emisie skleníkových plynov. Rozvoj by bol navyše v súlade s medzinárodnými normami na ochranu vesmírneho prostredia [napr. usmernenia týkajúce sa znižovania objemu vesmírneho odpadu Výboru Organizácie Spojených národov pre mierové využívanie vesmíru (COPUOS) a Medziagentúrneho koordinačného výboru pre vesmírny odpad (IADC) 16 ], ako aj s existujúcimi vnútroštátnymi právnymi predpismi 17 . Okrem toho sa očakáva, že program pozitívne prispeje k životnému prostrediu podobne ako iniciatívy Galileo a Copernicus, pri ktorých sa odhadlo, že environmentálne prínosy vyplývajúce z využívania zložiek sú približne dvojnásobne vyššie ako vytvorená environmentálna stopa. Environmentálne prínosy zahŕňajú napríklad služby satelitnej komunikácie v oblasti námorného dozoru, ktoré podporujú odhaľovanie znečistenia a monitorovanie životného prostredia pri reakcii naň, a schopnosť poskytovať plynulú komunikačnú kapacitu vždy, keď sa naruší infraštruktúra, najmä v dôsledku povodní, hurikánov alebo iných extrémnych poveternostných javov v dôsledku zmeny klímy.

Napokon má možnosť 2 ďalšie výhody, keďže:

·zlepšuje poskytovanie vládnych služieb (malé oneskorenie, odolnosť, bezpečnosť, zaručený prístup, autonómne využívanie),

·umožňuje poskytovanie dodatočných komerčných služieb (hospodársky rast, sociálne prínosy),

·optimalizuje náklady vzniknuté v rozpočte Únie v prípade:

–vývoja a zavádzania s úsporami z rozsahu,

–operácií so spoločným využívaním kapacít,

·stimuluje zavádzanie inovačných technológií, a to najmä so zapojením nového vesmírneho priemyslu (rozloženie technologického rizika medzi verejných a súkromných partnerov).

Pokiaľ ide o náklady, odhadované náklady na kapacitu satelitnej komunikácie určenú na uspokojenie dopytu vlád predstavujú približne 6 miliárd EUR, čo súvisí so zavádzaním infraštruktúry potrebnej na poskytovanie vládnych služieb. V rámci možnosti 2 sú náklady rozdelené na príspevok z rozpočtu Únie, príspevky členských štátov a príspevky zo súkromného sektora.

Návrh posúdenia vplyvu bol predložený výboru pre kontrolu regulácie 11. októbra 2021. V nadväznosti na negatívne stanovisko výboru k prvému návrhu posúdenia vplyvu bol 21. decembra 2021 výboru predložený revidovaný návrh posúdenia vplyvu na druhé stanovisko. Výbor vzal na vedomie zlepšenia reagujúce na jeho pôvodné pripomienky, no napriek tomu 12. januára 2022 trval na svojom negatívnom stanovisku, pretože posúdenie vplyvu stále obsahovalo významné nedostatky týkajúce sa 1. analytického súladu medzi vymedzením problému, cieľmi, možnosťami, kritériami na porovnanie možností a vymedzením ukazovateľov budúceho monitorovania; 2. chýbajúcich vysvetlení v súvislosti s výberom možností politiky, pokiaľ ide o technické riešenia; 3. neexistencie harmonogramu a určenia zdrojov financovania; 4. objasnenia metodických predpokladov a platnosti citovaných sekundárnych údajov a 5. chýbajúcich vysvetlení týkajúcich sa zlučiteľnosti programu s cieľmi právneho predpisu v oblasti klímy.

Preto v snahe reagovať na pripomienky uvedené v druhom negatívnom stanovisku výboru je k posúdeniu vplyvu priložená príloha, v ktorej sa uvádzajú dodatočné objasnenia a určité dôkazy týkajúce sa oblastí, v súvislosti s ktorými výbor vo svojom stanovisku predložil konkrétne návrhy na zlepšenia.

Pracovné metódy Európskej komisie oprávňujú podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad schváliť pokračovanie iniciatívy, ktorá bola predmetom druhého negatívneho stanoviska výboru pre kontrolu regulácie. Je takisto dôležité uviesť, že stanoviská výboru pre kontrolu regulácie sú hodnotením kvality posúdenia vplyvu, a nie hodnotením súvisiaceho legislatívneho návrhu.

Vzhľadom na politický význam tohto programu, naliehavosť prijatia opatrení a dodatočné objasnenia a dôkazy, ktoré sa pokladajú za uspokojivé na vyriešenie zistených nedostatkov a navrhovaných špecifikácií výboru pre kontrolu regulácie, Komisia – aj vzhľadom na súhlas podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad – považovala za vhodné pokračovať v programe.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Nevzťahuje sa

•Základné práva

Program je v súlade s Chartou základných práv (ďalej len „charta“). Vládam členských štátov a subjektom EÚ sprístupňuje spoločný nástroj v podobe bezpečnej satelitnej komunikácie. Program môže pri zvyšovaní operačnej účinnosti subjektov v oblasti bezpečnosti prispieť k ochrane a posilneniu práva občanov na bezpečnosť (článok 6 charty) a k diplomatickej či konzulárnej ochrane pri pobyte v treťom štáte (článok 46 charty). Program môže viesť aj k lepšej ochrane osobných údajov (článok 8 charty), pretože zvýšená bezpečnosť satelitnej komunikácie zlepší úroveň informačnej bezpečnosti tretími stranami, najmä proti odpočúvaniu alebo spoofingu.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Príspevok Únie od roku 2021 do roku 2027 je 2 400 miliónov EUR v bežných cenách, z čoho 1 600 miliónov EUR sa bude realizovať v rámci nového Programu Únie pre bezpečnú konektivitu od roku 2023 do roku 2027 a 800 miliónov EUR v rámci troch ďalších programov: 430 miliónov EUR v rámci programu Horizont Európa, 220 miliónov EUR v rámci Vesmírneho programu Únie a 150 miliónov EUR v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI).

Podrobná rozpočtová a finančná štruktúra návrhu v rámci rozpočtu Únie je uvedená vo finančnom výkaze pripojenom k návrhu a pokryje sa z dostupných zdrojov viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

Suma 1 600 miliónov EUR je vyčlenená na Program Únie pre bezpečnú konektivitu prostredníctvom čerpania 260 miliónov EUR z Vesmírneho programu Únie, 150 miliónov EUR z „rezervy na vznikajúce výzvy a priority“ Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), 400 miliónov EUR z Európskeho obranného fondu, 440 miliónov EUR v rámci programu Digitálna Európa a 200 miliónov EUR v rámci digitálnej oblasti Nástroja na prepájanie Európy (NPE), 50 miliónov EUR z nepridelenej rezervy okruhu 1 a 100 miliónov EUR z nepridelenej rezervy okruhu 5 VFR.

Komisia navrhuje pristupovať k čerpaniu finančného krytia z európskeho vesmírneho programu, NPE, Európskeho obranného fondu, programu Digitálna Európa a NDICI v rámci 15 % odchýlky stanovenej v bode 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.

V článku 14 návrhu sa stanovuje, že program sa bude vykonávať v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Odhadované náklady na program sú výsledkom rozsiahlych analýz podporených skúsenosťami, ktoré Komisia nadobudla pri riadení Vesmírneho programu EÚ a prostredníctvom prípravných štúdií a konzultácií so zainteresovanými stranami. Odhadované požiadavky na ľudské zdroje, ako sú uvedené vo finančnom výkaze pripojenom k tomuto nariadeniu, odrážajú základnú potrebu kontinuity odborných znalostí.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

V článku 6 ods. 1 návrhu sa uvádza, že program sa vykonáva prostredníctvom zákaziek vrátane, ale nie výlučne, koncesií podľa vymedzenia v zmysle článku 2 bodu 14 nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo zmiešaných zákaziek.

Program sa vyhodnotí po troch rokoch od nadobudnutia účinnosti nariadenia a potom každé štyri roky. V rámci hodnotenia programu sa v súlade s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii posúdi jeho účinnosť, efektívnosť, súdržnosť a pridaná hodnota EÚ. V súlade s článkom 37 návrhu sa dôraz bude klásť najmä na výkonnosť služieb poskytovaných v rámci programu a na vývoj potrieb používateľov. Okrem toho sa vykoná posúdenie kritických zložiek a vyspelosti dodávateľského reťazca EÚ s cieľom zabezpečiť, aby potreby vládnej komunikácie neboli kriticky závislé od infraštruktúry mimo EÚ. Hodnotenie vykonajú inštitúcie a agentúry EÚ koncových používateľov, koncesionár a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) spolu s Komisiou.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Nevzťahuje sa

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrh sa skladá z 11 kapitol. Má takúto štruktúru:

Kapitola I obsahuje všeobecné ustanovenia, v ktorých sa stanovuje predmet úpravy návrhu, ktorým je zriadenie komunikačného systému Únie v oblasti bezpečnej konektivity na obdobie viacročného finančného rámca Únie 2021 – 2027. Takisto sa v nej stanovujú všeobecné i špecifické ciele programu, ako aj rozsah jeho pôsobnosti. Okrem toho sa v nej vymedzuje infraštruktúra programu. Kapitola napokon obsahuje ustanovenie, v ktorom sa spresňuje, že program podporuje inovačný a konkurencieschopný vesmírny sektor Únie a stimuluje ekosystém nového vesmírneho priemyslu v Únii vrátane účasti MSP, startupov a inovátorov zo všetkých členských štátov Únie.

V kapitole II sa stanovujú a vymedzujú služby, ktoré má program poskytovať. Okrem toho sa v nej stanovujú pravidlá poskytovania vládnych služieb a vymedzujú sa účastníci a používatelia vládnych služieb.

V kapitole III sa stanovuje mechanizmus financovania programu. Vymedzujú sa v ňom toky financovania a stanovuje sa finančné krytie v prípade príspevku z rozpočtu Únie.

V kapitole IV sa stanovujú pravidlá vykonávania programu, ktorý sa vykonáva prostredníctvom zákaziek, ktoré Komisia uzavrie s dodávateľom. Takáto zákazka sa zadáva v súlade so zásadami obstarávania stanovenými v článku 17, ako aj s príslušnými ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a môže mať podobu koncesie alebo zmiešanej zákazky. Ak sa uzavretie koncesie alebo zmiešanej zákazky ukáže ako nerealizovateľné, Komisia má podľa odseku 3 právomoc vykonávať program prostredníctvom zákazky na dodanie tovaru/poskytnutie služieb alebo zákazky na uskutočnenie stavebných prác. V tejto kapitole sa takisto stanovujú pravidlá upravujúce vlastníctvo a používanie aktív, ktoré sú súčasťou tejto infraštruktúry.

Kapitola V sa týka riadenia a správy programu. Podrobne sa v nej opisuje úloha, ktorú majú zohrávať štyri hlavné subjekty programu, konkrétne Komisia, Agentúra Európskej únie pre vesmírny program, členské štáty a Európska vesmírna agentúra, a vzťahy medzi týmito rôznymi subjektmi.

Kapitola VI sa zaoberá bezpečnosťou, ktorá je obzvlášť dôležitá vzhľadom na strategickú povahu programu a súvislosti medzi kozmickým priestorom a bezpečnosťou. Vysoká úroveň bezpečnosti sa musí dosiahnuť a zachovať zavedením účinných mechanizmov správy a riadenia, ktoré sú vo veľkej miere založené na skúsenostiach členských štátov a na skúsenostiach, ktoré Komisia nadobudla v posledných rokoch. Program okrem toho musí, podobne ako každý program so strategickým rozmerom, prejsť v tejto súvislosti nezávislou bezpečnostnou akreditáciou na základe príslušných noriem.

V kapitole VII sa stanovujú kritériá účasti tretích krajín a medzinárodných organizácií na programe a prístupu tretích krajín a medzinárodných organizácií k vládnym službám programu.

V kapitole VIII sa stanovujú ustanovenia o plánovaní a hodnotení programu a v kapitole IX o delegovaní a vykonávacích opatreniach.

2022/0039 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Program Únie pre bezpečnú konektivitu na obdobie 2023 – 2027

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 189 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vládne subjekty v Únii čoraz viac požadujú bezpečné a spoľahlivé služby satelitnej komunikácie, najmä preto, že sú jedinou schodnou možnosťou v situáciách, v ktorých pozemné komunikačné systémy neexistujú, sú narušené alebo nespoľahlivé. Cenovo dostupný a nákladovo efektívny prístup k satelitnej komunikácii je nevyhnutný aj vo vzdialených regiónoch, na šírom mori a vo vzdušnom priestore. Napríklad v prípadoch, keď chýbajúca širokopásmová komunikácia v súčasnosti obmedzuje schopnosť plne využívať nové senzory a platformy na pozorovanie 71 % našej planéty, ktoré tvorí oceán, satelitná komunikácia zabezpečuje dlhodobú dostupnosť nepretržitého prístupu na celom svete.

(2)V záveroch Európskej rady z 19. a 20. decembra 2013 sa uvítali prípravy na ďalšiu generáciu vládnej satelitnej komunikácie prostredníctvom úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Vládna satelitná komunikácia bola označená aj za jeden z prvkov Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016. Vládna satelitná komunikácia má prispievať k reakcii EÚ na hybridné hrozby a poskytovať podporu stratégii námornej bezpečnosti EÚ a politike Únie pre Arktídu.

(3)Politický a bezpečnostný výbor Rady 22. marca 2017 schválil potreby civilných a vojenských používateľov vládnej satelitnej komunikácie na vysokej úrovni 18 , ktoré pripravila ESVČ v súvislosti s požiadavkami vojenského používateľa, ktoré Európska obranná agentúra identifikovala vo svojom spoločnom štábnom cieli prijatom v roku 2014, a potrebami civilného používateľa zozbieranými Komisiou, ktoré sa zlúčili s cieľom vypracovať potreby civilných a vojenských používateľov vládnej satelitnej komunikácie na vysokej úrovni.

(4)EÚ prijala 28. apríla 2021 zložku GOVSATCOM nariadenia (EÚ) 2021/696 s cieľom zabezpečiť dlhodobú dostupnosť spoľahlivých, bezpečných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie pre používateľov GOVSATCOM. V nariadení (EÚ) 2021/696 sa uvádza, že v prvej fáze zložky GOVSATCOM približne do roku 2025 by sa využívala existujúca kapacita. V tejto súvislosti má Komisia obstarať kapacity GOVSATCOM od členských štátov, ktoré disponujú vnútroštátnymi systémami a vesmírnymi kapacitami, a od poskytovateľov komerčných satelitných komunikácií alebo služieb, pričom by mala zohľadniť základné bezpečnostné záujmy Únie. Počas tejto prvej fázy sa majú služby GOVSATCOM zavádzať postupne. Vychádza sa pritom aj z predpokladu, že ak sa v priebehu prvej fázy na základe podrobnej analýzy budúcej ponuky a dopytu ukáže, že tento prístup na pokrytie vyvíjajúceho sa dopytu nepostačuje, bude potrebné prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie individualizované vesmírne infraštruktúry alebo kapacity prostredníctvom spolupráce so súkromným sektorom, napr. so satelitnými operátormi z Únie.

(5)V súčasnosti je jasné, že aktuálne aktíva Únie v oblasti satelitnej komunikácie nedokážu uspokojiť nové potreby vládnych používateľov, ktorí smerujú k riešeniam s vyššou mierou bezpečnosti, k malému oneskoreniu a globálnemu pokrytiu. Napriek tomu, že nedávny technický pokrok umožnil vznik komunikačných sústav iných ako na geostacionárnej obežnej dráhe (NGSO) a postupne poskytovať služby vysokorýchlostného pripojenia a pripojenia s malým oneskorením. Existuje príležitosť na riešenie vyvíjajúcich sa potrieb vládnych používateľov vytvorením a zavedením dodatočnej infraštruktúry, keďže v súčasnosti je v rámci Európskej únie k dispozícii prideľovanie frekvencií potrebné na poskytovanie požadovaných služieb. Ak sa tieto pridelenia nevyužijú, stanú sa neplatnými a prisúdia sa iným aktérom. Keďže frekvencie sú čoraz vzácnejším zdrojom, EÚ už nemusí túto príležitosť opäť dostať.

(6)V záveroch Európskej rady z 21. a 22. marca 2019 sa zdôraznilo, že Únia musí napredovať v rozvoji konkurencieschopného, bezpečného, inkluzívneho a etického digitálneho hospodárstva s konektivitou na svetovej úrovni.

(7)V akčnom pláne Komisie pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom z 22. februára 2021 sa uvádza, že jeho cieľom je „[k]aždému človeku v Európe umožn[iť] prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu a zabezpeč[iť] odolný systém pripojenia, vďaka ktorému zostane Európa pripojená za každých okolností“ 19 .

(8)Únia by mala zabezpečiť poskytovanie odolných, globálnych, zaručených a flexibilných riešení satelitnej komunikácie na účely vyvíjajúcich sa vládnych potrieb, ktoré sú založené na technologickej a priemyselnej základni EÚ, s cieľom zvýšiť odolnosť operácií členských štátov a inštitúcií Únie prostredníctvom zaručeného a nepretržitého prístupu k satelitnej komunikácii.

(9)Satelitná komunikácia môže zvýšiť celkovú odolnosť komunikačných sietí. Vesmírny komunikačný systém je jedinou schodnou možnosťou v situáciách, v ktorých pozemné systémy neexistujú, sú narušené alebo nespoľahlivé. Môže napríklad poskytnúť prostriedky na digitálnu komunikáciu v oblastiach, v ktorých pozemské siete chýbajú, a to aj na oceánoch a počas letov, ako aj vo vzdialených regiónoch alebo na miestach, v ktorých boli miestne siete zničené v dôsledku prírodných katastrof alebo im v krízových situáciách nemožno dôverovať.

(10)Preto je dôležité vytvoriť nový Program Únie pre bezpečnú konektivitu (ďalej len „program“) s cieľom poskytnúť Únii satelitnú komunikačnú infraštruktúru, ktorá by mala vychádzať zo zložky GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie a ktorá by mala takisto využívať dodatočné vnútroštátne a európske kapacity, ktoré existujú v čase vykonávania akcie, a ďalej rozvíjať iniciatívu Európska kvantová komunikačná infraštruktúra (EuroQCI).

(11)Program by mal zabezpečiť poskytovanie vládnych služieb a umožniť poskytovanie komerčných služieb prostredníctvom vyhradenej vládnej a komerčnej infraštruktúry. Program by preto mal pozostávať z vývojových a overovacích opatrení na výstavbu počiatočnej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry a na vynesenie počiatočnej vesmírnej infraštruktúry. Program by mal následne zahŕňať činnosti zavádzania zamerané na dokončenie vesmírnej i pozemnej infraštruktúry potrebnej na poskytovanie vládnych služieb. Súčasťou činností využívania by malo byť poskytovanie vládnych služieb, prevádzka, údržba a neustále zlepšovanie infraštruktúry po jej zavedení, ako aj vývoj budúcich generácií vládnych služieb. Činnosti využívania by sa mali začať čo najskôr poskytnutím počiatočného súboru služieb, ktorého cieľom je do roku 2024 čo najskôr uspokojiť vyvíjajúce sa potreby vládnych používateľov.

(12)Od júna 2019 členské štáty podpísali vyhlásenie o Európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúre (EuroQCI), v ktorom sa dohodli na spolupráci s Komisiou a s podporou ESA na rozvoji kvantovej komunikačnej infraštruktúry pokrývajúcej celú EÚ. Podľa uvedeného vyhlásenia sa iniciatíva EuroQCI zameriava na zavedenie certifikovanej zabezpečenej kvantovej komunikačnej infraštruktúry medzi koncovými bodmi, ktorá umožňuje prenos a uchovávanie informácií a údajov ultrabezpečným spôsobom a ktorá je schopná prepojiť kritické verejné komunikačné aktíva v celej Únii. Na tento účel by sa mala vybudovať prepojená vesmírna infraštruktúra a pozemská infraštruktúra, aby sa umožnila tvorba a distribúcia kryptografických kľúčov na základe kvantovej informačnej teórie. Program prispeje k splneniu cieľov vyhlásenia o EuroQCI prostredníctvom rozvoja vesmírnej infraštruktúry EuroQCI integrovanej do vesmírnej a pozemnej infraštruktúry programu. Vesmírna infraštruktúra EuroQCI by sa mala vytvoriť v rámci programu v dvoch hlavných fázach, v predbežnej fáze overovania a vo fáze úplného zavedenia, v ktorej by sa mala dosiahnuť úplná integrácia s programom vrátane vhodných riešení medzisatelitného pripojenia a prenosu údajov medzi satelitmi a zemou. Program by mal začleniť EuroQCI do svojej vládnej infraštruktúry, keďže bude poskytovať nadčasové kryptografické systémy, ktoré ponúkajú bezprecedentné úrovne bezpečnej komunikácie odolnosťou voči budúcim útokom pomocou kvantovej výpočtovej techniky.

(13)Na optimalizáciu všetkých dostupných zdrojov satelitnej komunikácie s cieľom zaručiť prístup v nepredvídateľných situáciách, ako sú prírodné katastrofy, a na zabezpečenie prevádzkovej efektívnosti a krátkeho času odozvy je potrebný pozemný segment. Ten by sa mal navrhnúť na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek.

(14)S cieľom rozšíriť kapacity Únie v oblasti satelitnej komunikácie by infraštruktúra programu mala integrovať infraštruktúru vyvinutú na účely zložky GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie. Pozemná infraštruktúra programu by mala zahŕňať najmä centrá GOVSATCOM a ďalšie aktíva pozemného segmentu.

(15)Služby, ktoré program umožňuje, by mali prepojiť strategické oblasti, ako sú Arktída a Afrika, a prispieť ku geopolitickej odolnosti tým, že ponúknu dodatočnú konektivitu v súlade s politickými cieľmi v týchto regiónoch a so stratégiou Global Gateway 20 .

(16)Je vhodné, aby družice skonštruované na účely programu boli vybavené užitočným nákladom, ktorý umožní zvýšenie kapacity a rozšírenie služieb zložiek Vesmírneho programu Únie, čo by umožnilo rozvoj ďalších misií za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) 2021/696.Mohli by sa tým ponúknuť alternatívne služby lokalizácie, navigácie a určovania času dopĺňajúce systém Galileo, zabezpečiť vysielanie správ EGNOS/SBAS s menším oneskorením, poskytnúť vesmírne senzory pre dohľad nad kozmickým priestorom a podporiť posilnenie súčasných spôsobilostí programu Copernicus, najmä v prípade núdzových a civilných bezpečnostných služieb.

(17)V záujme bezpečnosti Únie a jej členských štátov a na zaistenie bezpečnosti a integrity vládnych služieb je nevyhnutné, aby sa vesmírne prostriedky programu podľa možnosti vynášali z územia členských štátov. Okrem toho nosné mikrorakety dokážu poskytnúť dodatočnú flexibilitu s cieľom umožniť rýchle nasadenie vesmírnych prostriedkov.

(18)Je dôležité, aby Únia vlastnila všetok hmotný a nehmotný majetok spojený s vládnou infraštruktúrou a zároveň zabezpečila dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie vrátane jej článku 17. Napriek vlastníctvu uvedeného majetku Úniou by Únia mala mať v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, možnosť sprístupniť uvedený majetok tretím stranám alebo sa ho zbaviť.

(19)Program by mal poskytovať služby zamerané na uspokojenie potrieb vládnych používateľov. V rámci potrieb civilných a vojenských používateľov vládnej satelitnej komunikácie na vysokej úrovni 21 , ktoré schválil Bezpečnostný výbor Rady v marci 2017, sa určili tri piliere prípadov využitia vládnych služieb: dohľad, krízové riadenie a prepojenie a ochrana kľúčových infraštruktúr.

(20)Prevádzkové požiadavky na vládne služby by mali vychádzať z analýzy prípadov použitia. Na základe týchto prevádzkových požiadaviek v kombinácii s bezpečnostnými požiadavkami a vyvíjajúcim sa dopytom vládnych služieb by sa malo vytvoriť portfólio vládnych služieb. Portfólio služieb by malo predstavovať uplatniteľné východisko pre vládne služby. Portfólio služieb týkajúce sa vládnych služieb by malo zohľadňovať portfólio služieb týkajúce sa služieb GOVSATCOM zriadených v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696. S cieľom zachovať čo najväčšiu možnú zhodu medzi dopytom a poskytovanými službami by sa malo portfólio služieb týkajúce sa vládnych služieb pravidelne aktualizovať.

(21)Satelitná komunikácia je obmedzený zdroj limitovaný satelitnou kapacitou, frekvenciou a geografickým pokrytím. Aby bol program nákladovo efektívny a aby využil úspory z rozsahu, mal by optimalizovať zhodu medzi ponukou a dopytom vládnych služieb. Keďže dopyt aj potenciálna ponuka sa časom menia, Komisia by mala monitorovať potrebu, aby mohla upraviť portfólio týkajúce sa vládnych služieb vždy, keď sa to javí ako potrebné.

(22)Program by mal umožniť aj poskytovanie komerčných služieb zo strany súkromného sektora. Takéto komerčné služby by mohli najmä prispieť k dostupnosti vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a plynulej konektivity v celej Európe, a to odstránením komunikačných mŕtvych zón a zvýšením súdržnosti medzi územiami členských štátov vrátane vidieckych, okrajových, vzdialených a izolovaných oblastí a ostrovov, a poskytli by konektivitu v geografických oblastiach strategického záujmu.

(23)Členské štáty, Rada, Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), ako aj agentúry a orgány Únie by mali mať možnosť zapojiť sa do programu, pokiaľ sa rozhodnú autorizovať používateľov vládnych služieb alebo poskytnúť kapacity, lokality alebo zariadenia. Vzhľadom na to, že o autorizácii vnútroštátnych používateľov vládnych služieb rozhodujú členské štáty, nemala by sa im ukladať povinnosť zapojiť sa do programu, ani povinnosť umiestniť na svojom území infraštruktúru programu.

(24)Každý účastník programu by mal určiť príslušný orgán pre bezpečnú konektivitu, ktorý bude monitorovať, či používatelia a iné vnútroštátne subjekty, ktoré sa podieľajú na programe, dodržiavajú platné pravidlá a bezpečnostné postupy stanovené v bezpečnostných požiadavkách.

(25)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov 22 .

(26)Ciele programu sú súdržné a dopĺňajú ciele iných programov Únie, najmä programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 23 , programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 24 , Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 25 , Nástroja na prepájanie Európy zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 26 , a najmä Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 27 .

(27)V rámci programu Horizont Európa sa vyčlení vyhradená časť jeho zložiek klastra 4 na činnosti v oblasti výskumu a inovácií súvisiace s vývojom a overením systému bezpečnej konektivity, a to aj v prípade potenciálnych technológií, ktoré by sa vyvíjali v rámci nového vesmírneho priemyslu. Z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) sa vyčlení vyhradená časť finančných prostriedkov programu Globálna Európa na činnosti súvisiace s prevádzkou systému a celosvetovým poskytovaním služieb, čo umožní poskytovať medzinárodným partnerom celý rad služieb. V rámci Vesmírneho programu Únie sa vyčlení vyhradená časť jeho zložky GOVSATCOM na činnosti súvisiace s rozvojom centra GOVSATCOM, ktoré bude súčasťou pozemnej infraštruktúry systému bezpečnej konektivity. Financovanie vyplývajúce z týchto programov by sa malo uplatňovať v súlade s pravidlami týchto programov. Keďže takéto pravidlá sa môžu výrazne líšiť od pravidiel podľa tohto nariadenia, pri rozhodovaní o financovaní opatrení z pridelených finančných prostriedkov z programu Horizont Európa a nástroja NDICI, ako aj z Programu Únie pre bezpečnú konektivitu by sa mala zohľadniť potreba účinne dosiahnuť plánované ciele politiky.

(28)Vzhľadom na inherentné dôsledky na bezpečnosť Únie a jej členských štátov má program spoločné ciele a zásady aj s Európskym obranným fondom zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 28 . Časť finančných prostriedkov z uvedeného programu by sa preto mala poskytnúť na financovanie činností v rámci tohto programu, a to najmä opatrení súvisiacich so zavádzaním jeho infraštruktúry.

(29)Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 29 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(30)V súlade s článkom 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách nie je za žiadnych okolností možné financovať z rozpočtu Únie tie isté náklady dvakrát.

(31)Komisia by mala mať možnosť pri plnení niektorých úloh neregulačnej povahy v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc by mali mať možnosť pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia, využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programu.

(32)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho riadenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(33)Verejné zákazky uzatvárané v rámci programu na činnosti financované z programu by mali byť v súlade s pravidlami Únie. V tejto súvislosti by mala byť Únia zároveň zodpovedná za vymedzenie cieľov, ktoré sa majú sledovať v súvislosti s verejným obstarávaním.

(34)V článku 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že na základe výsledkov ex ante posúdenia má Komisia možnosť využívať systémy a postupy osôb alebo subjektov poverených implementáciou finančných prostriedkov Únie. V prípade potreby by sa v príslušnej dohode o príspevku mali vymedziť osobitné úpravy týchto systémov a postupov (ďalej len „opatrenia dohľadu“), ako aj opatrenia týkajúce sa existujúcich zákaziek.

(35)V záujme splnenia cieľov programu je dôležité, aby bolo možné v prípade potreby využiť kapacity, ktoré ponúkajú verejné a súkromné subjekty z Únie pôsobiace vo vesmírnom sektore, a zároveň spolupracovať na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Z tohto dôvodu treba stanoviť možnosť využitia všetkých relevantných nástrojov a metód riadenia stanovených v ZFEÚ a nariadení o rozpočtových pravidlách a postupoch spoločného verejného obstarávania.

(36)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 30 a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 31 , (Euratom, ES) č. 2185/96 32 a (EÚ) 2017/1939 33 sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „úrad OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne zisťovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 34 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, úradu OLAF, Európskemu dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(37)Na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie je potrebné vyžadovať od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(38)Verejno-súkromné partnerstvo je najvhodnejším systémom na zabezpečenie toho, aby sa mohli realizovať ciele programu. Umožnilo by to stavať na existujúcej technologickej a infraštruktúrnej základni satelitnej komunikácie EÚ a poskytovať spoľahlivé a inovatívne vládne služby, pričom by to súkromnému partnerovi umožnilo doplniť infraštruktúru programu o ďalšie spôsobilosti na ponúkanie komerčných služieb prostredníctvom dodatočných vlastných investícií. Takýmto systémom by sa ďalej optimalizovali náklady na zavedenie a prevádzku, a to delením sa o náklady na vývoj a zavedenie súčastí, ktoré sú spoločné tak pre vládne, ako aj komerčné infraštruktúry, ako aj o prevádzkové náklady, čím by sa umožnila vysoká miera spoločného využívania kapacít. Stimulovalo by to inovácie, najmä pre nový vesmírny priemysel, a to tým, že by sa umožnilo deliť o riziká v oblasti výskumu a vývoja medzi verejnými a súkromnými partnermi.

(39)Model vykonávania by mohol mať podobu koncesie alebo iných zmluvných dojednaní. Bez ohľadu na model vykonávania by sa malo zaviesť niekoľko hlavných zásad. V zmluve by sa malo stanoviť jasné rozdelenie úloh a povinností medzi verejnými a súkromnými partnermi. Malo by sa tak zabrániť akejkoľvek nadmernej kompenzácii pre súkromného partnera za poskytovanie vládnych služieb, umožniť poskytovanie komerčných služieb zriadených súkromným sektorom a zabezpečiť primeranú prioritizáciu potrieb vládnych používateľov. Komisia by mala mať možnosť posúdiť a schváliť takéto služby, aby sa zabezpečilo, že sa zachovajú základné záujmy Únie a ciele programu a že sa zavedú primerané záruky, aby sa predišlo možnému narušeniu hospodárskej súťaže vyplývajúcemu z poskytovania komerčných služieb; takéto záruky by mohli zahŕňať oddelenie účtov medzi vládnymi a komerčnými službami, prípadne otvorený, spravodlivý a nediskriminačný prístup k infraštruktúre potrebnej na poskytovanie komerčných služieb. Verejno-súkromné partnerstvo by malo podporovať účasť startupov a MSP v celom hodnotovom reťazci koncesie a vo všetkých členských štátoch, a tým stimulovať vývoj inovatívnych a prelomových technológií.

(40)Riadna verejná správa programu si vyžaduje jasné rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivých zúčastnených aktérov, aby sa predišlo zbytočnému prekrývaniu a obmedzilo prekračovanie nákladov a meškanie. Všetci aktéri správy by mali v rámci svojej právomoci a v súlade so svojimi povinnosťami podporovať dosiahnutie cieľov programu.

(41)Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dlho. Majú systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a orgány spojené s vesmírnou oblasťou. Dokážu preto výrazne prispieť k programu, najmä pri jeho vykonávaní. Mohli by spolupracovať s Úniou pri propagovaní služieb a aplikácií programu a zabezpečiť súdržnosť medzi príslušnými vnútroštátnymi iniciatívami a programom. Komisia by mohla mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktorými disponujú členské štáty, využívať ich pomoc a po vzájomnej dohode o podmienkach by členské štáty mohla pri vykonávaní programu poveriť neregulačnými úlohami. Dotknuté členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemnej infraštruktúry zriadenej na svojich územiach. Členské štáty a Komisia by sa navyše mali v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ 35 , prostredníctvom vzájomnej spolupráce, ako aj spolupráce s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi snažiť zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre program a aby boli tieto frekvencie chránené na primeranej úrovni tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie založené na ponúkaných službách.

(42)Je povinnosťou Komisie, aby podľa článku 17 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a tým, že presadzuje všeobecný záujem Únie, realizovala program, prevzala celkovú zodpovednosť a propagovala jeho využívanie. V záujme optimálneho využívania zdrojov a kompetencií rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť, a to za odôvodnených okolností, poveriť určitými úlohami iné subjekty. Keďže Komisia nesie celkovú zodpovednosť za program, mala by určiť hlavné technické a prevádzkové požiadavky potrebné na vykonávanie vývoja systémov a služieb. Mala by tak urobiť po konzultácii s expertmi členských štátov, používateľmi a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami. Napokon v súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ vykonávanie právomoci Úniou nevedie k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci. V záujme správneho využívania finančných prostriedkov Únie je však vhodné, aby Komisia v čo najväčšej možnej miere zabezpečila súdržnosť činností vykonávaných v rámci programu s činnosťami členských štátov.

(43)Poslaním Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (ďalej len „agentúra“) je prispievať k programu, najmä pokiaľ ide o bezpečnostnú akreditáciu. Agentúra by sa preto mala poveriť určitými úlohami spojenými s týmito oblasťami. Najmä v súvislosti s bezpečnosťou by agentúra, a to vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti, mala byť zodpovedná za bezpečnostnú akreditáciu vládnych služieb a infraštruktúry. Agentúra by okrem toho mala vykonávať úlohy, ktoré Komisia prenesie na ňu. Pri poverení agentúry úlohami by sa jej mali poskytnúť primerané ľudské, administratívne a finančné zdroje.

(44)Agentúra, ktorá vychádza z praktických a odborných znalostí získaných v minulých rokoch v oblastiach riadenia, prevádzky a poskytovania služieb súvisiacich so zložkami systémov Galileo a EGNOS Vesmírneho programu Únie, je tým najvhodnejším orgánom na vykonávanie všetkých úloh súvisiacich s prevádzkou vládnej infraštruktúry a poskytovaním vládnych služieb, a to pod dohľadom Komisie. Agentúra by preto mala byť poverená prevádzkovaním vládnej infraštruktúry a poskytovaním vládnych služieb.

(45)Na zabezpečenie prevádzky vládnej infraštruktúry a uľahčenie poskytovania vládnych služieb by agentúra mala mať možnosť prostredníctvom dohôd o príspevku poveriť iné subjekty konkrétnymi činnosťami v oblastiach ich príslušnej právomoci, a to za podmienok nepriameho riadenia, ktoré sa vzťahujú na Komisiu.

(46)Agentúra ESA je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi praktickými a odbornými znalosťami vo vesmírnom sektore vrátane satelitnej komunikácie, a preto je dôležitým partnerom pri vykonávaní rôznych aspektov vesmírnej politiky Únie. V tejto súvislosti by agentúra ESA mohla poskytovať Komisii technické praktické a odborné znalosti, a to aj v prípade prípravy technických aspektov programu. Na tento účel možno agentúru ESA poveriť vývojovými a validačnými činnosťami a podporou hodnotenia zákaziek uzatvorených v súvislosti s vykonávaním programu.

(47)Vzhľadom na význam činností súvisiacich s vesmírom pre hospodárstvo Únie a život občanov Únie by kľúčovou prioritou programu malo byť dosiahnutie a udržanie vysokého stupňa bezpečnosti, najmä s cieľom chrániť záujmy Únie a členských štátov, a to aj vo vzťahu k utajovaným a citlivým neutajovaným skutočnostiam.

(48)Komisia je podľa článku 17 ZEÚ zodpovedná za riadenie programov, ktoré môže byť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách ďalej delegované na tretie strany v rámci nepriameho riadenia. V tejto súvislosti musí Komisia zabezpečiť, aby úlohy plnené tretími stranami pri vykonávaní programu v rámci nepriameho riadenia nenarúšali bezpečnosť programu, najmä pokiaľ ide o kontrolu nad utajovanými skutočnosťami. Malo by sa preto objasniť, že ak Komisia poverí agentúru ESA vykonávaním úloh v rámci programu, príslušnými dohodami o príspevku sa musí zabezpečiť, aby sa utajované skutočnosti, ktoré vytvorí agentúra ESA, považovali v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 36 a rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ 37 za utajované skutočnosti EÚ vytvorené v právomoci Komisie.

(49)Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, by Komisia a vysoký predstaviteľ mali v rámci svojich oblastí pôsobnosti zaistiť bezpečnosť programu v súlade s týmto nariadením a v prípade potreby s rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/698 38 .

(50)Keďže služba ESVČ disponuje konkrétnymi praktickými a odbornými znalosťami a udržiava pravidelný kontakt s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami, mala by byť schopná v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ 39 pomáhať Komisii pri plnení určitých úloh týkajúcich sa bezpečnosti programu v oblasti vonkajších vzťahov.

(51)Bez toho, aby bola dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ, a právo členských štátov chrániť základné záujmy svojej bezpečnosti v súlade s článkom 346 ZFEÚ, malo by sa v záujme hladkého vykonávania programu zriadiť osobitné riadenie bezpečnosti. Toto riadenie by sa malo opierať o tri hlavné zásady. Po prvé, je nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnili rozsiahle a jedinečné skúsenosti členských štátov v otázkach bezpečnosti. Po druhé, s cieľom predchádzať konfliktom záujmov a akýmkoľvek nedostatkom pri uplatňovaní bezpečnostných predpisov by mali byť prevádzkové funkcie oddelené od funkcií v oblasti bezpečnostnej akreditácie. Po tretie, subjekt zodpovedný za riadenie celej infraštruktúry programu alebo jej časti má zároveň najlepšie predpoklady na riadenie bezpečnosti úloh, ktoré mu boli zverené. Bezpečnosť programu by vychádzala zo skúseností získaných počas uplynulých rokov pri vykonávaní Vesmírneho programu Únie. Primerané riadenie bezpečnosti si takisto vyžaduje, aby sa úlohy náležite rozdelili medzi jednotlivých aktérov. Keďže za program zodpovedá Komisia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, mala by stanoviť všeobecné bezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na program.

(52)Kybernetická bezpečnosť infraštruktúr programu, a to tak pozemných, ako aj vesmírnych, je kľúčom k zaisteniu kontinuity služby a prevádzky systému. Pri stanovovaní bezpečnostných požiadaviek by sa preto mala náležite zohľadňovať potreba chrániť systém a jeho služby pred kybernetickými útokmi, a to aj pomocou nových technológií.

(53)V prípade potreby by Komisia po analýze rizík a hrozieb mala určiť štruktúru monitorovania bezpečnosti. Táto štruktúra monitorovania bezpečnosti by mala byť subjektom reagujúcim na pokyny vypracované v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia (SZBP) 2021/698.

(54)Vládne služby poskytované programom využijú vládni aktéri Únie v misiách, ktoré sú kritické z hľadiska bezpečnosti a ochrany. Takéto služby a infraštruktúra by preto mali podliehať bezpečnostnej akreditácii.

(55)Je nevyhnutné, aby sa činnosti bezpečnostnej akreditácie vykonávali na základe kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov, pričom by sa malo vyvíjať úsilie o dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých, ktorých sa otázka bezpečnosti týka, a aby sa zaviedol postup na neustále monitorovanie rizík. Je takisto nevyhnutné, aby technické činnosti bezpečnostnej akreditácie vykonávali riadne kvalifikovaní odborníci v oblasti certifikácie zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky.

(56)Dôležitým cieľom programu je zaistiť bezpečnosť Únie a členských štátov a posilniť odolnosť všetkých kľúčových technológií a hodnotových reťazcov. Tento cieľ si v osobitných prípadoch vyžaduje stanovenie podmienok oprávnenosti a účasti, aby sa zabezpečila ochrana integrity, bezpečnosti a odolnosti prevádzkových systémov Únie. Nemalo by to oslabiť potrebu konkurencieschopnosti a nákladovej účinnosti.

(57)Vzhľadom na dôležitosť pozemnej vládnej infraštruktúry pre program a z toho vyplývajúci vplyv na jej bezpečnosť by umiestnenie takejto infraštruktúry mala určiť Komisia. Zavádzanie pozemnej vládnej infraštruktúry programu by sa malo ďalej uskutočňovať v rámci otvoreného a transparentného postupu, do ktorého by sa v prípade potreby mohla zapojiť agentúra, a to na základe oblastí svojej právomoci.

(58)Vládne služby programu sa budú využívať v rámci misií a operácií Únie a aktérov členských štátov, ktoré sú kritické z hľadiska bezpečnosti a ochrany. Na ochranu základného bezpečnostného záujmu Únie a jej členských štátov sú preto potrebné opatrenia na zabezpečenie potrebnej úrovne nezávislosti od tretích strán (tretie krajiny a subjekty z tretích krajín), ktoré sa vzťahujú na všetky prvky programu. Zahŕňa to vesmírne a pozemné technológie na úrovni súčastí, subsystémov a systémov, výrobné odvetvia, vlastníkov a prevádzkovateľov vesmírnych systémov a fyzické umiestnenie zložiek pozemného systému.

(59)V záujme zabezpečenia konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu v budúcnosti by sa programom malo prispievať k rozvoju pokročilých zručností v oblastiach súvisiacich s vesmírom a podporovať činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, pričom by sa mali presadzovať rovnaké príležitosti, rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien, a to s cieľom realizovať celý potenciál občanov Únie v tejto oblasti.

(60)Vzhľadom na svoje celosvetové pokrytie má program výrazný medzinárodný rozmer. Medzinárodní partneri, ich vlády a občania budú príjemcami súboru služieb programu s kumulovanými výhodami pre medzinárodnú spoluprácu Únie a členských štátov s týmito partnermi. V prípade záležitostí súvisiacich s programom by Komisia mohla v mene Únie a v rámci svojej právomoci koordinovať činnosti na medzinárodnej scéne. Pokiaľ ide o program, Komisia by na medzinárodných fórach predovšetkým bránila záujmy Únie a členských štátov, a to aj v oblasti frekvencií, bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov v tejto oblasti.

(61)Členovia Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ako aj krajiny európskej susedskej politiky a ďalšie tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na programe iba na základe dohody uzatvorenej v súlade s článkom 218 ZFEÚ.

(62)Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ 40 majú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo územiach nárok na financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami vzťahujúcimi sa na členský štát, s ktorým sú príslušná zámorská krajina alebo územie spojené.

(63)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia umiestnenia centier patriacich do pozemnej vládnej infraštruktúry, prevádzkových požiadaviek na vládne služby, portfólia služieb týkajúceho sa vládnych služieb, ako aj stanovenia ďalších požiadaviek na účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií na programe. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 41 .

(64)V zásade by sa vládne služby mali používateľom vládnych služieb poskytovať bezplatne. Ak po analýze Komisia usúdi, že existuje nedostatok kapacít, malo by sa jej umožniť vypracovať cenovú politiku ako súčasť týchto podrobných pravidiel o poskytovaní služieb, aby sa predišlo narušeniu trhu. Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci na prijatie takejto cenovej politiky. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(65)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa umiestnenia pozemného segmentu vládnej infraštruktúry. Pokiaľ ide o výber takéhoto umiestnenia, Komisia by mala mať možnosť zohľadniť prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj existujúcu infraštruktúru. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(66)V záujme riadnej verejnej správy a vzhľadom na synergie medzi týmto programom a Vesmírnym programom Únie, a najmä s cieľom zabezpečiť primerané synergie so zložkou GOVSATCOM, by mal programový výbor zriadený v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696 v zložení GOVSATCOM slúžiť aj ako výbor na účely tohto programu. Pokiaľ ide o bezpečnosť programu, programový výbor by sa mal schádzať v osobitnom bezpečnostnom zložení.

(67)Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programu, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, zástupcovia subjektov, ktorí boli poverení úlohami súvisiacimi s programom, by sa mohli zúčastňovať ako pozorovatelia na práci programového výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Z rovnakých dôvodov by sa zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, ktorá sa týka programu, mohli zúčastňovať na práci programového výboru s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Zástupcovia subjektov, ktoré boli poverené úlohami v súvislosti s programom, zástupcovia tretích krajín a zástupcovia medzinárodných organizácií by nemali byť oprávnení zúčastňovať sa na hlasovaní programového výboru. Podmienky účasti pozorovateľov a ad hoc účastníkov by sa mali stanoviť v rokovacom poriadku programového výboru.

(68)Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 42 by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu. Pri hodnotení tohto programu by sa mali zohľadňovať zistenia z hodnotenia Vesmírneho programu Únie týkajúceho sa zložky GOVSATCOM, ktoré sa vykonáva v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696.

(69)Na zabezpečenie trvalej primeranosti ukazovateľov na podávanie správ o pokroku programu, ako aj rámca na monitorovanie a hodnotenie programu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti so zmenami prílohy k tomuto nariadeniu, a to pokiaľ ide o ukazovatele, ako aj doplnenie tohto nariadenia o ustanovenia týkajúce sa vytvorenia rámca na monitorovanie a hodnotenie, ktorý môže zohľadňovať okrem iného uplatnenie u koncových používateľov a dôsledky na vnútorný trh. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(70)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania bezpečnostných požiadaviek programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Členské štáty by mali mať možnosť vykonávať maximálnu kontrolu nad bezpečnostnými požiadavkami programu. Pri prijímaní vykonávacích aktov v oblasti bezpečnosti programu by Komisii mal pomáhať programový výbor, ktorý by sa schádzal v osobitnom bezpečnostnom zložení. Vzhľadom na citlivosť bezpečnostných záležitostí by sa predseda programového výboru mal usilovať nájsť riešenia, ktoré majú vo výbore čo najširšiu podporu. V prípadoch, keď programový výbor nezaujme žiadne stanovisko, by Komisia nemala prijímať vykonávacie akty, ktorými sa určujú všeobecné bezpečnostné požiadavky programu.

(71)Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov konania, ktoré presahuje finančné a technické kapacity jednotlivých členských štátov, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I
Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa zriaďuje program Únie pre bezpečnú konektivitu (ďalej len „program“). Stanovujú sa v ňom ciele programu a pravidlá uplatňované na činnosti programu, infraštruktúru a služby programu, účastníkov programu, rozpočet na obdobie 2023 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania, ako aj pravidlá vykonávania programu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„kritická infraštruktúra“ je prostriedok, systém alebo jeho časť nachádzajúca sa v členských štátoch, ktorý je nevyhnutný na zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, ochrany, bezpečnosti, kvality života obyvateľov z ekonomického a sociálneho hľadiska a ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky v členskom štáte z dôvodu nemožnosti zachovať tieto funkcie;

2.„európska kvantová komunikačná infraštruktúra (EuroQCI)“ je prepojená vesmírna a pozemná infraštruktúra patriaca do infraštruktúry programu, ktorá využíva kvantovú technológiu na zabezpečenie distribúcie kryptografických kľúčov;

3.„centrum GOVSATCOM“ má význam vymedzený v článku 2 bode 23 nariadenia (EÚ) 2021/696;

4. „používateľ GOVSATCOM“ má význam vymedzený v článku 2 bode 22 nariadenia (EÚ) 2021/696;

5.„infraštruktúra“ je prostriedok, systém alebo jeho časť, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb poskytovaných v rámci programu;

6.„nový vesmírny priemysel“ sú súkromné spoločnosti, malé a stredné podniky a startupy, ktoré vyvíjajú nové vesmírne technológie a aplikácie;

7.„užitočný náklad“ je zariadenie prepravované vesmírnou loďou na vykonávanie konkrétnej misie vo vesmíre;

8.„systém bezpečnej konektivity“ je systém vyvinutý v súlade s týmto nariadením, ktorý zahŕňa infraštruktúru uvedenú v článku 5 a poskytuje služby uvedené v článku 7;

9.„agentúra“ je Agentúra Európskej únie pre vesmírny program zriadená nariadením (EÚ) 2021/696.

Článok 3

Ciele programu

1.Všeobecným cieľom programu je zriadiť systém bezpečnej a autonómnej vesmírnej konektivity na poskytovanie zaručených a odolných služieb satelitnej komunikácie, a najmä:

a)zabezpečiť dlhodobú dostupnosť nepretržitého celosvetového prístupu k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie pre vládnych používateľov v súlade s článkom 7 ods. 1 až 3, ktorou sa podporí ochrana kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie rozhodujúce pre hospodárstvo, životné prostredie, bezpečnosť a obrana, a tým sa zvýši odolnosť členských štátov;

b)umožniť poskytovanie komerčných služieb súkromným sektorom v súlade s článkom 7 ods. 4.

2.Program má tieto špecifické ciele:

a)zlepšiť odolnosť komunikačných služieb Únie prostredníctvom rozvoja, budovania a prevádzky infraštruktúry multiorbitálnej konektivity, ktorá sa neustále prispôsobuje vývoju dopytu po satelitnej komunikácii, pričom sa zohľadňujú existujúce a budúce prostriedky členských štátov používané v rámci zložky GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením (EÚ) 2021/696 43 ;

b)prispievať ku kybernetickej odolnosti proaktívnou a reaktívnou obranou proti kybernetickým a elektromagnetickým hrozbám a k prevádzkovej kybernetickej bezpečnosti a integrovať vesmírny a súvisiaci pozemný segment európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry, aby mohol prebiehať bezpečný prenos kryptografických kľúčov;

c)zlepšovať a rozširovať kapacity a služby ostatných zložiek Vesmírneho programu Únie,

d)stimulovať zavádzanie inovačných a prelomových technológií, najmä podporou a ďalším využívaním nového vesmírneho priemyslu, a

e)umožniť ďalší rozvoj vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a plynulej konektivity v celej Únii, odstrániť mŕtve komunikačné zóny a zvýšiť súdržnosť medzi územiami členských štátov a umožniť konektivitu v geografických oblastiach strategického záujmu mimo Únie.

Článok 4

Vykonávacie činnosti programu

1.Poskytovanie vládnych služieb uvedených v článku 7 ods. 1 sa vykonáva týmito činnosťami:

a)vývojové a validačné činnosti zahŕňajúce konštrukciu a vynesenie počiatočnej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry potrebnej na poskytovanie vládnych služieb;

b)rozvoj a integrácia vesmírneho a súvisiaceho pozemného segmentu európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry do vesmírnej a pozemnej infraštruktúry systému bezpečnej konektivity;

c)zavádzacie činnosti potrebné na dokončenie vesmírnej a pozemnej infraštruktúry, ktorú si vyžaduje poskytovanie vládnych služieb;

d)činnosti využívania potrebné na poskytovanie vládnych služieb, ktoré zahŕňajú:

i)prevádzku, údržbu, sústavné zdokonaľovanie a ochranu vesmírnej a pozemnej infraštruktúry vrátane riadenia obnovy a zastarávania;

e)rozvoj budúcich generácií vesmírnej a pozemnej infraštruktúry a vývoj vládnych služieb.

2.Činnosti využívania uvedené v odseku 1 písm. d) sa začnú postupne poskytovaním predbežného súboru služieb od roku 2024. Tieto úvodné služby sa zlepšia postupným zavádzaním vesmírnej a pozemnej infraštruktúry a do roku 2027 dosiahnu plnú prevádzkovú spôsobilosť.

3.Počas celého trvania programu sa vykonávajú akcie uvedené v článku 6.

Článok 5

Infraštruktúra systému bezpečnej konektivity

1.Infraštruktúra systému bezpečnej konektivity pozostáva z vládnej a komerčnej infraštruktúry, ako sa stanovuje v odsekoch 2 a 3.

2.Vládna infraštruktúra systému bezpečnej konektivity zahŕňa všetky súvisiace pozemné a vesmírne prostriedky, ktoré si vyžaduje poskytovanie vládnych služieb, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1, vrátane:

a)satelitov alebo podzložiek satelitov;

b)vesmírnych a pozemných podzložiek zabezpečujúcich distribúciu kryptografických kľúčov;

c)infraštruktúry na monitorovanie bezpečnosti infraštruktúry a služieb programu;

d)infraštruktúry na poskytovanie služieb vládnym používateľom;

e)infraštruktúry pozemného segmentu GOVSATCOM, ako sa stanovuje v článku 67 nariadenia (EÚ) 2021/696, vrátane centier GOVSATCOM.

Na účely tohto nariadenia je právo na používanie frekvencií, ktoré sú potrebné na prenos signálov generovaných pozemnými a vesmírnymi prostriedkami vládnej infraštruktúry, súčasťou vládnej infraštruktúry.

Vládna infraštruktúra podporuje dodatočný užitočný náklad, ktorý sa môže použiť ako súčasť kozmickej infraštruktúry zložiek Vesmírneho programu Únie uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/696 za podmienok stanovených v uvedenom nariadení.

3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov podľa potreby stanovuje v súlade s bezpečnostnými požiadavkami opatrenia potrebné na určenie umiestnenia centier patriacich do pozemnej vládnej infraštruktúry s výnimkou centier GOVSATCOM, a to na základe otvoreného a transparentného postupu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa v článku 42 ods. 2 tohto nariadenia. Umiestnenie centier GOVSATCOM sa určuje v súlade s článkom 67 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/696.

Na ochranu bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov sa centrá uvedené v prvom pododseku podľa možnosti nachádzajú na území členských štátov a riadia sa dohodou o hosťovaní, ktorá má formu administratívnej dohody medzi Úniou a dotknutým členským štátom.

Ak centrum nie je možné umiestniť na území členských štátov, Komisia môže určiť umiestnenie takéhoto centra na území tretej krajiny na základe dohody o hosťovaní medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou uzavretej v súlade s článkom 218 ZFEÚ.

4.Komerčná infraštruktúra uvedená v odseku 1 zahŕňa všetky vesmírne a pozemné prostriedky okrem tých, ktoré sú súčasťou vládnej infraštruktúry. Komerčnú infraštruktúru v plnej miere financuje dodávateľ uvedený v článku 15 ods. 2.

5.S cieľom chrániť bezpečnostné záujmy Únie vypúšťa vesmírne prostriedky systému bezpečnej konektivity poskytovateľ služieb vynášania, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 19, a to podľa možnosti z územia členských štátov.

Článok 6

Akcie na podporu inovatívneho a konkurencieschopného vesmírneho sektora Únie

1.Program podporuje inovatívny a konkurencieschopný vesmírny sektor Únie a stimuluje v Únii nový vesmírny priemysel, a najmä iniciatívy a činnosti uvedené v článku 6 nariadenia (EÚ) 2021/696 vrátane prípadnej podpory komerčných služieb.

2.Komisia prispieva k činnostiam uvedeným v odseku 1 týmito opatreniami:

a)stanovením kritérií zadávania zákaziek uvedených v článku 15, ktorými sa zabezpečí zapojenie startupov a malých a stredných podnikov (MSP) z celej Únie a z celého príslušného hodnotového reťazca;

b)stanovením požiadavky, aby dodávateľ uvedený v článku 15 ods. 2 predložil plán integrácie startupov a MSP z celej Únie do činností na základe zákaziek uvedených v článku 15;

c)stanovením požiadavky do zákaziek uvedených v článku 15, aby boli startupy a MSP schopné poskytovať vlastné služby koncovým používateľom;

d)podporou väčšej účasti inovátoriek a stanovením cieľov rovnosti a začlenenia v súťažných podkladoch.

KAPITOLA II
Služby

Článok 7

Vymedzenie portfólia služieb

1.Poskytovanie vládnych služieb sa zabezpečuje tak, ako je stanovené v portfóliu služieb uvedenom v odseku 3, a v súlade s prevádzkovými požiadavkami stanovenými v odseku 2.

2.Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov prevádzkové požiadavky na vládne služby vo forme technických špecifikácií pre prípady využívania súvisiace najmä s krízovým riadením, dohľadom a riadením kľúčovej infraštruktúry vrátane diplomatických komunikačných sietí. Tieto prevádzkové požiadavky vychádzajú z podrobnej analýzy požiadaviek používateľov programu, zohľadňujú požiadavky vyplývajúce z existujúcich používateľských zariadení a sietí a prevádzkové požiadavky na služby GOVSATCOM podľa článku 63 ods. 2 nariadenia o vesmírnom programe. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 42 ods. 2.

3.Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov portfólio vládnych služieb, a to vo forme zoznamu služieb a ich atribútov vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a ochranných prvkov. Uvedené vykonávacie akty vychádzajú z prevádzkových požiadaviek uvedených v odseku 2 tohto článku a z uplatniteľných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 27 ods. 2. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 42 ods. 2

4.Poskytovanie komerčných služieb financuje dodávateľ uvedený v článku 15 ods. 2. Podmienky poskytovania komerčných služieb sa stanovujú v zákazkách uvedených v článku 15. Uvádza sa v nich najmä to, ako bude Komisia posudzovať a schvaľovať poskytovanie komerčných služieb, aby sa zabezpečilo zachovanie základných záujmov Únie a všeobecných a osobitných cieľov programu uvedených v článku 3. Obsahujú aj primerané ochranné opatrenia na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže pri poskytovaní komerčných služieb, aby sa zabránilo akémukoľvek konfliktu záujmov, neprimeranej diskriminácii a akýmkoľvek iným nepriamym skrytým výhodám pre dodávateľa uvedeným v článku 15 ods. 2. Takéto záruky môžu zahŕňať povinnosť oddelenia účtovníctva medzi poskytovaním vládnych služieb a poskytovaním komerčných služieb vrátane zriadenia subjektu, ktorý bude štrukturálne a právne oddelený od vertikálne integrovaného prevádzkovateľa, na poskytovanie vládnych služieb a poskytovanie otvoreného, spravodlivého a nediskriminačného prístupu k infraštruktúre potrebnej na poskytovanie komerčných služieb.

Článok 8

Vládne služby

1.Vládne služby sa poskytujú účastníkom programu uvedeným v článku 9 ods. 1, 2 a 3.

2.Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá poskytovania vládnych služieb, pričom zohľadňuje článok 66 nariadenia o vesmírnom programe a očakávaný dopyt v rôznych prípadoch použitia, dynamické prideľovanie zdrojov a prioritizáciu vládnych služieb podľa relevantnosti a kritickosti potrieb používateľov, prípadne nákladovej efektívnosti.

3.Prístup k vládnym službám je pre používateľov bezplatný.

4.Odchylne od odseku 3 môže Komisia v riadne odôvodnených prípadoch a výnimočne určovať vykonávacími aktmi cenovú politiku.

Určením tejto cenovej politiky Komisia zabezpečuje, aby poskytovanie vládnych služieb nenarúšalo hospodársku súťaž, aby nedošlo k nedostatku vládnych služieb a aby určená cena neviedla k nadmernej náhrade pre príjemcu.

5.Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 2 a 4 tohto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 42 ods. 2.

6.Poskytovanie vládnych služieb medzi používateľmi oprávnenými tým istým účastníkom programu určuje a vykonáva tento účastník programu.

Článok 9

Účastníci programu a príslušné orgány

1.Účastníkmi programu sú členské štáty, Rada, Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) do tej miery, že oprávňujú používateľov vládnych služieb.

2.Agentúry a orgány Únie sa môžu stať účastníkmi programu do tej miery, do akej to potrebujú na vykonávanie svojich úloh a v súlade s podrobnými pravidlami, ktoré sa stanovujú v administratívnej dohode uzavretej medzi dotknutou agentúrou a inštitúciou Únie, ktorá nad ňou vykonáva dohľad.

3.Účastníkmi programu sa môžu v súlade s článkom 36 stať tretie krajiny a medzinárodné organizácie.

4.Každý účastník programu určuje jeden príslušný orgán pre bezpečnú konektivitu.

Uvedená požiadavka sa považuje za splnenú účastníkmi programu, ak spĺňajú tieto kritériá:

a)sú zároveň účastníkmi GOVSATCOM uvedenými v článku 68 nariadenia (EÚ) 2021/696 a

b)určili príslušný orgán v súlade s článkom 68 ods. 4 nariadenia 2021/696.

5.Príslušný orgán pre bezpečnú konektivitu uvedený v odseku 4 zabezpečí, aby:

a)bolo využívanie služieb v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými požiadavkami;

b)sa stanovili a spravovali prístupové práva používateľov vládnych služieb;

c)sa používateľské zariadenia potrebné na využívanie vládnych služieb a súvisiace pripojenia na elektronickú komunikáciu a informácie používali a spravovali v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými požiadavkami;

d)sa zriadilo centrálne kontaktné miesto, ktoré bude v prípade potreby pomáhať pri nahlasovaní bezpečnostných rizík a hrozieb, najmä v prípade odhalenia potenciálne škodlivého elektromagnetického rušenia, ktoré má vplyv na služby v rámci programu.

Článok 10

Používatelia vládnych služieb

1.Ako používatelia vládnych služieb môžu byť oprávnené tieto subjekty:

a)orgán verejnej moci Únie alebo členského štátu alebo subjekt poverený výkonom takejto verejnej moci;

b)fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná v mene a pod kontrolou subjektu uvedeného v písmene a) tohto odseku.

2.Používatelia vládnych služieb uvedení v odseku 1 sú na využívanie vládnych služieb riadne oprávnení účastníkmi programu uvedeným v článku 9 a spĺňajú všeobecné bezpečnostné požiadavky uvedené v článku 27 ods. 2.

Kapitola III
Rozpočtový príspevok a mechanizmy

Článok 11

Rozpočet

1.Celkové rozpočtové prostriedky na vykonávania programu v období od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027 a pokrytie súvisiacich rizík sa stanovuje na 1 600 miliárd EUR v bežných cenách.

Orientačné rozdelenie sumy z Viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 je takéto:

–950 miliónov EUR z okruhu 1,

–500 miliónov EUR z okruhu 5,

–150 miliónov EUR z okruhu 6.

2.Program sa dopĺňa finančnými prostriedkami implementovanými v rámci programu Horizont Európa v maximálnej orientačnej výške 0,430 miliardy EUR, v rámci Vesmírneho programu Únie 0,220 miliardy EUR a v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) 0,150 miliardy EUR. Tieto finančné prostriedky sa implementujú v súlade s nariadením (EÚ) 2021/695, nariadením (EÚ) 2021/696 a nariadením (EÚ) 2021/947.

3.Sumy uvedené v odseku 1 možno použiť na pokrytie všetkých činností potrebných na splnenie cieľov uvedených v článku 3. Tieto výdavky sa môžu vynakladať aj na:

a)štúdie a stretnutia expertov, najmä na posúdenie dodržiavania nákladových a časových obmedzení;

b)informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, ak priamo súvisia s cieľmi tohto nariadenia, najmä s cieľom vytvoriť synergie s inými politikami Únie;

c)siete informačných technológií, ktoré slúžia na spracovávanie alebo výmenu informácií, a opatrenia administratívneho riadenia vykonávané Komisiou, okrem iného aj v oblasti bezpečnosti;

d)technickú a administratívnu pomoc určenú na vykonávanie programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane inštitucionálnych systémov informačných technológií.

4.Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na činnosti trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

Článok 12

Kumulatívne a alternatívne financovanie

Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie vrátane z finančných prostriedkov podliehajúcich zdieľanému riadeniu, možno poskytnúť príspevok aj z iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Zodpovedajúci príspevok na akciu podlieha pravidlám príslušného programu Únie. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu. Podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.

Článok 13

Príspevky na program

1.Program môže získať dodatočné finančné príspevky alebo nepeňažné príspevky od:

a)agentúr a orgánov Únie;

b)členských štátov;

c)tretích krajín, ktoré sa zúčastňujú na programe;

d)Európskej vesmírnej agentúry (ESA) alebo iných medzinárodných organizácií v súlade s príslušnými dohodami.

2.Dodatočné finančné príspevky uvedené v odseku 1 tohto článku a príjmy podľa článku 8 ods. 4 sa považujú za vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

Článok 14

Implementácia a formy financovania z prostriedkov Únie

1.Program sa vykonáva v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) prvom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môže poskytovať financovanie vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

Kapitola IV
Vykonávanie programu

Článok 15

Model vykonávania

1.Činnosti stanovené v článku 4 tohto nariadenia sa vykonávajú prostredníctvom zákaziek zadávaných v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a zásadami verejného obstarávania podľa článku 17 tohto nariadenia.

2.Úlohy, zodpovednosti, finančná schéma a rozdelenie rizík medzi Úniu a dodávateľa na účely ich vykonávania sa stanovia v zákazkách, ktoré môžu mať formu koncesie, zákazky na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác alebo zmiešanej zákazky, pričom sa zohľadňuje režim vlastníctva podľa článku 16 a financovanie programu podľa kapitoly III.

3.Zákazky uvedené v tomto článku sa obstarávajú v rámci priameho a nepriameho riadenia a môžu mať formu medziinštitucionálneho obstarávania Komisie a agentúry uvedeného v článku 165 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pričom Komisia prevezme úlohu hlavného verejného obstarávateľa.

4.Ak má postup verejného obstarávania uvedený v odseku 2 formu koncesie a takýto postup nevedie k jej uzavretiu, Komisia zmení štruktúru obstarávania a zadá zákazku na dodanie tovaru, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác podľa toho, čo si vyžaduje optimálne vykonávanie programu.

5.V prípade potreby môžu mať postupy verejného obstarávania pre zákazky uvedené v tomto článku aj formu spoločného obstarávania s členskými štátmi podľa článku 165 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

6.Zákazky uvedené v tomto článku obsahujú primerané záruky, aby sa zabránilo akejkoľvek nadmernej náhrade pre dodávateľa, narušeniu hospodárskej súťaže, akémukoľvek konfliktu záujmov, neprimeranej diskriminácii a akýmkoľvek iným skrytým nepriamym výhodám. V súlade s článkom 7 ods. 4 obsahujú ustanovenia o postupe posudzovania a schvaľovania komerčných služieb poskytovaných dodávateľom s cieľom zabezpečiť zachovanie základného záujmu Únie a cieľov programu.

7.Zákazky uvedené v tomto článku obsahujú ustanovenia o vytvorení systému na kompenzáciu emisií CO2 spôsobených vynesením infraštruktúry uvedenej v článku 5.

Článok 16

Vlastníctvo a využívanie majetku

1.Únia je vlastníkom všetkého hmotného a nehmotného majetku stanoveného v článku 5, ktorý je súčasťou vládnej infraštruktúry. Na tento účel Komisia zabezpečí, aby zákazky, dohody a iné dojednania týkajúce sa činností, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku, zahŕňali ustanovenia, ktoré Únii zabezpečia vlastníctvo tohto majetku.

Komisia zabezpečí, aby Únia mala predovšetkým tieto práva:

a)právo na používanie frekvencií potrebných na prenos signálov generovaných programom v súlade s platnými zákonmi, inými právnymi predpismi a príslušnými licenčnými dohodami a na používanie pridelených frekvencií poskytovaných členskými štátmi, ktoré zostávajú ich vlastníctvom;

b)právo uprednostniť poskytovanie vládnych služieb pred komerčnými službami v súlade s podmienkami, ktoré sa stanovia v zákazkách uvedených v článku 15, a so zreteľom na používateľov vládnych služieb uvedených v článku 10 ods. 1.

2.Odchylne od odseku 1 sa Komisia usiluje uzavrieť s tretími stranami zmluvy, dohody alebo iné dojednania, pokiaľ ide o:

a)už existujúce vlastnícke práva k hmotnému a nehmotnému majetku, ktorý je súčasťou infraštruktúry programu;

b)nadobudnutie vlastníckych práv alebo licenčných práv v súvislosti s iným hmotným a nehmotným majetkom, ktorý je potrebný na vykonávanie programu.

3.Ak majetok uvedený v odsekoch 1 a 2 pozostáva z práv duševného vlastníctva, Komisia spravuje tieto práva čo možno najefektívnejšie, pričom berie do úvahy:

a)potrebu chrániť majetok a zhodnocovať ho;

b)oprávnené záujmy všetkých dotknutých zainteresovaných strán;

c)potrebu zabezpečiť konkurencieschopné a dobre fungujúce trhy a vyvinúť nové technológie;

d)potrebu kontinuity služieb poskytovaných v rámci programu.

4.Komisia najmä zabezpečuje, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania zahŕňali možnosť prevodu týchto práv duševného vlastníctva na tretie strany alebo možnosť udelenia licencií k týmto právam tretím stranám vrátane pôvodcu duševného vlastníctva a aby uvedené tretie strany mohli tieto práva využívať bez obmedzenia, ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia.

Článok 17

Zásady verejného obstarávania

1.Verejné obstarávanie sa v rámci programu vykonáva v súlade s pravidlami verejného obstarávania stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách.

2.Pri postupoch verejného obstarávania v rámci programu dodržiava verejný obstarávateľ okrem zásad stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách tieto zásady:

a)podporovať vo všetkých členských štátoch v celej Únii a v celom dodávateľskom reťazci čo najširšiu a najotvorenejšiu účasť hospodárskych subjektov, najmä startupov, nových účastníkov a MSP, vrátane prípadov, keď uchádzači zadávajú zákazky subdodávateľom;

b)zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž v procese verejného obstarávania, pričom sa zohľadnia ciele technologickej nezávislosti a kontinuity služieb;

c)dodržiavať zásady otvoreného prístupu a hospodárskej súťaže prostredníctvom verejného obstarávania založeného na poskytovaní transparentných a včasných informácií, jasného oznamovania uplatniteľných pravidiel a postupov verejného obstarávania, podmienok účasti a kritérií na vyhodnotenie ponúk a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií, ktoré umožňujú zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých potenciálnych uchádzačov;

d)chrániť bezpečnosť a verejný záujem Únie a jej členských štátov, a to aj posilnením autonómie Únie, najmä z technologického hľadiska;

e)dodržiavať bezpečnostné požiadavky kmeňovej infraštruktúry programu a prispievať k ochrane základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov;

f)odchylne od článku 167 nariadenia o rozpočtových pravidlách využívať, vždy keď je to vhodné, viaceré zdroje dodávok s cieľom zabezpečiť lepšiu celkovú kontrolu nad všetkými zložkami programu, ich nákladmi a harmonogramom;

g)presadzovať kontinuitu a spoľahlivosť služieb;

h)plniť environmentálne kritériá;

i)zabezpečiť účinné presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozmeru a zamerať sa na riešenie príčin rodovej nerovnováhy. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu rodovej rovnováhy v hodnotiacich komisiách.

Článok 18

Zadanie zákazky subdodávateľovi

1.S cieľom podporiť nových účastníkov, MSP a startupy a ich cezhraničnú účasť a ponúkať čo najširšie možné geografické pokrytie a zároveň chrániť autonómiu Únie verejný obstarávateľ požaduje, aby uchádzač zadal prostredníctvom verejnej súťaže na príslušnej úrovni subdodávok časť zákazky spoločnostiam, ktoré nie sú prepojené na skupinu uchádzača.

2.Uchádzač musí zdôvodniť akékoľvek odchýlky od požiadavky podľa odseku 1.

Článok 19

Podmienky oprávnenosti a účasti v záujme ochrany bezpečnosti, integrity a odolnosti operačných systémov Únie

Na postupy zadávania zákaziek uplatňované pri vykonávaní programu sa uplatňujú podmienky oprávnenosti a účasti, ak je to potrebné a vhodné na zachovanie bezpečnosti, integrity a odolnosti operačných systémov Únie, ako sa stanovuje v článku 24 nariadenia (EÚ) 2021/696, pričom sa zohľadňuje cieľ podporovať strategickú autonómiu Únie, a to najmä z technologického hľadiska vo všetkých kľúčových technológiách a hodnotových reťazcoch, a zároveň zachovať otvorené hospodárstvo.

Článok 20

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa prostredníctvom rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja zúčastňuje na programe tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí. V prípade úradu OLAF tieto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

Kapitola V
Riadenie programu

Článok 21

Zásady riadenia

Riadenie programu vychádza z týchto zásad:

a)jasné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi subjekty zapojené do vykonávania programu;

b)relevantnosť riadiacej štruktúry z hľadiska osobitných potrieb programu a opatrení podľa vhodnosti;

c)prísna kontrola programu vrátane prísneho dodržiavania nákladov, harmonogramu a výkonnosti všetkými subjektmi v rámci ich príslušných úloh a zodpovedností v súlade s týmto nariadením;

d)transparentné a nákladovo efektívne riadenie;

e)kontinuita služieb a kontinuita potrebnej infraštruktúry vrátane ochrany pred relevantnými hrozbami;

f)systematické a štruktúrované zohľadňovanie potrieb používateľov údajov, informácií a služieb poskytovaných v rámci programu, ako aj súvisiaceho vedeckého a technologického vývoja;

g)nepretržité úsilie o kontrolu a zmierňovanie rizík.

Článok 22

Úloha členských štátov

1.Členské štáty prispievajú svojou technickou spôsobilosťou, know-how a pomocou, najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany, alebo, ak je to vhodné a možné, tým, že Únii sprístupňujú údaje, informácie, služby a infraštruktúru, ktoré vlastnia alebo sa nachádzajú na ich území.

2.Členské štáty v prípade potreby zabezpečujú súdržnosť a komplementárnosť svojich plánov obnovy a odolnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 44 a programu.

3.Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania programu, a to aj tým, že pomáhajú na primeranej úrovni zabezpečiť a chrániť rádiové frekvencie potrebné pre program.

4.Členské štáty a Komisia môžu spolupracovať s cieľom rozšíriť zavádzanie služieb poskytovaných v rámci programu.

5.V oblasti bezpečnosti plnia členské štáty úlohy uvedené v článku 42 nariadenia (EÚ) 2021/696.

6.Členské štáty zaisťujú svoje prevádzkové potreby pre vládne služby.

Článok 23

Úloha Komisie

1.Komisia nesie celkovú zodpovednosť za vykonávanie programu, a to aj v oblasti bezpečnosti, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti. Komisia v súlade s týmto nariadením určuje priority a vývoj programu na základe požiadaviek používateľov a dohliada na jeho vykonávanie bez toho, aby boli dotknuté iné politiky Únie.

2.Komisia zabezpečuje jednoznačné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi rôzne subjekty zapojené do programu a koordinuje činnosti týchto subjektov. Komisia takisto zabezpečuje, aby všetky poverené subjekty zapojené do vykonávania programu chránili záujmy Únie, zaručili správne riadenie finančných prostriedkov Únie a dodržiavali nariadenie o rozpočtových pravidlách a toto nariadenie.

3.Komisia obstaráva, zadáva a podpisuje zákazky uvedené v článku 15 v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

4.Komisia môže zveriť úlohy týkajúce sa programu agentúre a ESA v rámci nepriameho riadenia v súlade s ich príslušnými úlohami a povinnosťami stanovenými v článkoch 24 a 25. S cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľov podľa článku 3 a podporiť čo najúčinnejšiu spoluprácu medzi týmito tromi subjektmi môže Komisia s každým subjektom uzavrieť dohodu o príspevku.

5.Bez toho, aby boli dotknuté úlohy dodávateľa uvedené v článku 15 ods. 2, úlohy agentúry alebo iných poverených subjektov, Komisia zabezpečuje, aby sa podporovalo a maximalizovalo zavádzanie a využívanie služieb poskytovaných v rámci programu. Zabezpečuje komplementárnosť, konzistentnosť, synergie a väzby medzi programom a ďalšími akciami a programami Únie.

6.Vo vhodných prípadoch Komisia zaručí súlad činností vykonávaných v kontexte programu s činnosťami vykonávanými v oblasti vesmíru na únijnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Podnecuje spoluprácu medzi členskými štátmi a tam, kde je to relevantné pre program, uľahčuje konvergenciu ich technologických kapacít a vývoja v oblasti vesmíru.

7.Komisia informuje programový výbor uvedený v článku 42 ods. 1 o predbežných a konečných výsledkoch hodnotenia všetkých postupov verejného obstarávania a zmlúv s verejnými a súkromnými subjektmi vrátane zmlúv o subdodávkach.

Článok 24

Úloha agentúry

1.Úlohou agentúry je prostredníctvom svojej rady pre bezpečnostnú akreditáciu zabezpečovať bezpečnostnú akreditáciu vládnej infraštruktúry a vládnych služieb v súlade s hlavou V kapitolou II nariadenia (EÚ) 2021/696.

2.Komisia môže prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o príspevku poveriť agentúru týmito úlohami:

a)prevádzkovaním vládnej infraštruktúry programu;

b)prevádzkovou bezpečnosťou vládnej infraštruktúry vrátane analýzy rizík a hrozieb, monitorovaním bezpečnosti, najmä stanovením technických špecifikácií a prevádzkových postupov, a monitorovaním ich súladu so všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v článku 27 ods. 2;

c)poskytovaním vládnych služieb;

d)správou zákaziek uvedených v článku 15 po ich udelení a podpise;

e)celkovou koordináciou používateľských aspektov vládnych služieb v úzkej spolupráci s členskými štátmi, relevantnými agentúrami Únie, ESVČ a inými subjektmi;

f)vykonávaním činností súvisiacich so zavádzaním služieb, ktoré ponúka program, zo strany používateľov bez toho, aby boli dotknuté činnosti vykonávané dodávateľom uvedeným v článku 15 ods. 2 na základe zákaziek uvedených v článku 15.

3.Odchylne od článku 62 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s výhradou posúdenia Komisie týkajúceho sa ochrany záujmov Únie môže agentúra prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť iným subjektom určité činnosti v oblasti ich príslušných právomocí za podmienok nepriameho riadenia, ktoré sa vzťahujú na Komisiu.

4.V prípade, že sa agentúra poverí činnosťami, zabezpečia sa primerané finančné, ľudské a administratívne zdroje na ich vykonávanie. Na tento účel môže Komisia časť rozpočtu určenú na činnosti zverené agentúre prideliť na financovanie ľudských zdrojov potrebných na ich vykonávanie.

Článok 25

Úloha ESA

1.Za predpokladu, že sú chránené záujmy Únie, sa môže ESA v rámci jej poľa pôsobnosti poveriť týmito úlohami:

a)dohľadom nad vývojovými a validačnými činnosťami uvedenými v článku 4 ods. 1 písm. a) vykonávanými v rámci zákaziek uvedených v článku 15, pričom sa zabezpečí koordinácia medzi úlohami a rozpočtom zvereným ESA podľa tohto článku a možnými vlastnými zdrojmi ESA poskytnutými v prospech programu alebo dodávateľovi uvedenému v článku 15 ods. 2, a to v súlade s podmienkami, ktoré sa dohodnú v dohodách o príspevku uvedených v článku 23 ods. 4;

b)poskytovaním technických odborných znalostí Komisii; vrátane prípravy technických aspektov programu;

c)podporou hodnotenia zákaziek podľa článku 15.

2.Na základe posúdenia Komisie môže byť ESA poverená ďalšími úlohami podľa potrieb programu, ktoré sa týkajú najmä vesmírneho a súvisiaceho pozemného segmentu európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry, a to za predpokladu, že sa týmito úlohami nezdvojujú činnosti, ktoré vykonáva iný poverený subjekt v rámci programu a že ich cieľom je zlepšiť účinnosť vykonávania činností programu.

KAPITOLA VI
Bezpečnosť programu

Článok 26

Všeobecné zásady bezpečnosti

Na tento program sa uplatňuje článok 33 nariadenia (EÚ) 2021/696.

Článok 27

Riadenie bezpečnosti

1.Komisia vo svojej oblasti pôsobnosti a s podporou agentúry zaistí vysokú úroveň bezpečnosti, predovšetkým pokiaľ ide o:

a)ochranu pozemnej i vesmírnej infraštruktúry a ochranu poskytovania služieb, najmä pred fyzickými alebo kybernetickými útokmi vrátane rušenia dátových tokov;

b)kontrolu a riadenie transferov technológií;

c)rozvoj a udržanie nadobudnutých kompetencií a know-how v Únii;

d)ochranu citlivých neutajovaných skutočností a utajovaných skutočností.

2.Na účely odseku 1 tohto článku Komisia zabezpečuje, aby sa pre vládnu infraštruktúru uvedenú v článku 5 ods. 2 vykonala analýza rizík a hrozieb. Na základe tejto analýzy určuje prostredníctvom vykonávacích aktov všeobecné bezpečnostné požiadavky. Komisia pritom zohľadňuje vplyv týchto požiadaviek na bezproblémové fungovanie vládnej infraštruktúry, predovšetkým z hľadiska nákladov, riadenia rizík a harmonogramu, a zaisťuje, aby sa neznížila celková úroveň bezpečnosti ani nenarušilo fungovanie zariadení a aby sa zohľadnili riziká pre kybernetickú bezpečnosť. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 42 ods. 2.

3.Na tento program sa uplatňuje článok 34 ods. 3 až 7 nariadenia (EÚ) 2021/696. Na účely tohto nariadenia sa pojem „zložka“ v článku 34 nariadenia (EÚ) 2021/696 vykladá ako „vládna infraštruktúra“ a všetky odkazy na článok 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/696 sa považujú za odkazy na odsek 2 tohto článku.

Článok 28

Bezpečnosť zavádzaného systému a služieb

Vždy, keď môže mať prevádzka systému alebo poskytovanie vládnych služieb vplyv na bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, sa uplatňujú postupy stanovené rozhodnutím (SZBP) XXX.

Článok 29

Orgán bezpečnostnej akreditácie

Orgánom bezpečnostnej akreditácie pre vládnu infraštruktúru programu je rada pre bezpečnostnú akreditáciu zriadená v rámci agentúry podľa článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/696.

Článok 30

Všeobecné zásady bezpečnostnej akreditácie

Činnosti bezpečnostnej akreditácie súvisiace s programom sa vykonávajú v súlade so zásadami stanovenými v článku 37 písm. a) až j) nariadenia (EÚ) 2021/696. Na účely tohto nariadenia sa pojem „zložka“ v článku 37 nariadenia (EÚ) 2021/696 vykladá ako „vládna infraštruktúra“ a všetky odkazy na článok 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/696 sa považujú za odkazy na článok 27 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 31

Úlohy a zloženie rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.Na tento program sa uplatňuje článok 38 s výnimkou odseku 2 písm. c) až f) a odseku 3 písm. b) a článok 39 nariadenia (EÚ) 2021/696.

2.Okrem ustanovení odseku 1 môžu byť na zasadnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu výnimočne prizvaní zástupcovia dodávateľa podľa článku 15 ods. 2 tohto nariadenia ako pozorovatelia v záležitostiach, ktoré sa priamo týkajú tohto dodávateľa.

Článok 32

Pravidlá hlasovania v rade pre bezpečnostnú akreditáciu

Na pravidlá hlasovania v rade pre bezpečnostnú akreditáciu sa uplatňuje článok 40 nariadenia (EÚ) 2021/696.

Článok 33

Oznamovanie a vplyv rozhodnutí rady pre bezpečnostnú akreditáciu

1.Na rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa uplatňuje článok 41 ods. 1 až 4 nariadenia (EÚ) 2021/696. Na účely tohto nariadenia sa pojem „zložka“ v článku 41 nariadenia (EÚ) 2021/696 vykladá ako „vládna infraštruktúra“.

2.Harmonogram práce rady pre bezpečnostnú akreditáciu nesmie negatívne ovplyvniť harmonogram činností stanovený v pracovnom programe uvedenom v článku 37 ods. 1.

Článok 34

Úloha členských štátov pri bezpečnostnej akreditácii

Na tento program sa uplatňuje článok 42 nariadenia (EÚ) 2021/696.

Článok 35

Ochrana utajovaných skutočností

1.Na utajované skutočnosti súvisiace s týmto programom sa uplatňuje článok 43 nariadenia (EÚ) 2021/696.

2.Utajované skutočnosti, ktoré vzniknú v ESA pri vykonávaní úloh, ktorými je poverená podľa článku 25 ods. 1 a 2 sa považujú za utajované skutočnosti EÚ v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 45 a rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ 46 , ktoré boli vytvorené pod vedením Komisie.

Kapitola VII
Medzinárodné vzťahy

Článok 36

Účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií na programe

1.V súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode uzavretej v súlade s článkom 218 ZFEÚ, ktorá sa vzťahuje na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, je program otvorený účasti členov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ako aj týmto tretím krajinám:

a)pristupujúcim krajinám, kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátom v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

b)krajinám európskej susedskej politiky v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)tretím krajinám okrem tých, na ktoré sa vzťahujú písmená a) a b).

2.Program je otvorený účasti medzinárodných organizácií v súlade s dohodami uzavretými v súlade s článkom 218 ZFEÚ.

3.Osobitnou dohodou uvedenou v odsekoch 1 a 2:

a)sa zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie zúčastňujúcej sa na programoch Únie;

b)sa stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívne náklady;

c)sa neudeľuje tretej krajine ani medzinárodnej organizácii rozhodovacia právomoc v súvislosti s programom Únie;

d)sa zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov;

e)nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z existujúcich dohôd uzavretých Úniou, najmä pokiaľ ide o právo na používanie frekvencií.

4.Bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovené v odsekoch 1, 2 a 3, a v záujme bezpečnosti môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť dodatočné požiadavky na účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií na programe v rozsahu, ktorý je zlučiteľný s existujúcimi dohodami uvedenými v odsekoch 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 42 ods. 2.

Článok 37

Prístup tretích krajín a medzinárodných organizácií k vládnym službám

Tretie krajiny a medzinárodné organizácie môžu mať prístup k vládnym službám len vtedy, ak:

a)uzavrú dohodu v súlade s článkom 218 ZFEÚ, v ktorej sa stanovia podmienky prístupu k vládnym službám, a

b)spĺňajú požiadavky článku 43 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/696.

Na účely tohto nariadenia sa odkazy na „VPÚ“ v článku 43 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/696 považujú za odkazy na „program“ zriadený týmto nariadením.

Kapitola VIII
Programovanie, monitorovanie, hodnotenie a kontrola

Článok 38

Programovanie, monitorovanie a podávanie správ

1.Program sa vykonáva prostredníctvom pracovného programu uvedeného v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovnom programe sa stanovujú akcie a súvisiaci rozpočet potrebný na splnenie cieľov programu a v príslušných prípadoch celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania. Tento pracovný program dopĺňa pracovný program pre zložku GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie uvedeného v článku 100 nariadenia (EÚ) 2021/696.

Komisia prijíma pracovný program prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 42 ods. 2.

2.Ukazovatele na účely podávania správ o pokroku programu pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov stanovených v článku 3 sú uvedené v prílohe.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 43 s cieľom zmeniť prílohu, pokiaľ ide o ukazovatele, ak sa to považuje za potrebné, a doplniť toto nariadenie o ustanovenia o vytvorení rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

4.Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 44.

5.Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania a výsledkov programu získavali efektívne, účinne a včas.

Na uvedený účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

6.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie poskytnú príslušné informácie na účely odseku 2. Údaje potrebné na overenie výkonnosti sa získavajú efektívne, účinne a včas.

Článok 39

Hodnotenie

1.Komisia vykonáva hodnotenia programu včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.Komisia zhodnocuje vykonávanie programu do [DÁTUM 3 ROKY PO NADOBUDNUTÍ ÚČINNOSTI] a potom každé štyri roky. Hodnotí sa:

a)výkonnosť poskytovaných služieb v rámci programu;

b)vývoj potrieb používateľov programu.

V prípade potreby sa spolu s hodnotením predkladá vhodný návrh.

3.Pri hodnotení programu sa zohľadňujú výsledky hodnotenia zložky GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie, ktoré bolo vykonané v súlade s článkom 102 nariadenia (EÚ) 2021/696.

4.Komisia oznamuje závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.Subjekty zapojené do vykonávania tohto nariadenia poskytujú Komisii údaje a informácie potrebné na hodnotenie uvedené v odseku 1.

6.Agentúra po dvoch rokoch plnej prevádzkovej spôsobilosti a potom každé dva roky vydá po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami správu o trhu zameranú na vplyv programu na komerčný satelitný priemysel EÚ s cieľom zabezpečiť minimálny možný vplyv na hospodársku súťaž a zachovať stimuly v prospech inovácií.

Článok 40

Audity

Audity použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 41

Ochrana osobných údajov a súkromia

Každé spracovanie osobných údajov v rámci úloh a činností stanovených týmto nariadením vrátane činnosti agentúry sa vykonáva v súlade s platným právom v oblasti ochrany osobných údajov, najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 47 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 48 .

Kapitola IX
Delegovanie právomocí a vykonávacie opatrenia

Článok 42

Postup výboru

1.Komisii pomáha programový výbor zriadený článkom 107 nariadenia (EÚ) 2021/696 v zložení GOVSATCOM. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Na účely prijatia vykonávacích aktov uvedených v článku 5 ods. 3 a článku 27 ods. 2 tohto nariadenia sa výbor uvedený v prvom pododseku tohto odseku schádza v bezpečnostnom zložení vymedzenom v článku 107 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2021/696.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak programový výbor nevydá stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu uvedenému v článku 27 ods. 2 tohto nariadenia, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 43

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 38 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 38 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 38 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 44

Postup pre naliehavé prípady

1.Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 43 ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

Kapitola X
Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 45

Informovanie, komunikácia a zverejňovanie

1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie musia priznať pôvod uvedených finančných prostriedkov a zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.Komisia vykonáva v súvislosti s programom, akciami vykonávanými v rámci programu a dosiahnutými výsledkami informačné a komunikačné akcie.

3.Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa uvedené priority týkajú cieľov stanovených v článku 3.

Článok 46

Kontinuita služieb po roku 2027

V prípade potreby možno do rozpočtu Únie na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov potrebných na plnenie cieľov stanovených v článku 3, aby bolo možné riadiť akcie, ktoré nebudú ukončené do konca programu, ako aj na pokrytie výdavkov na kľúčové prevádzkové činnosti a na poskytovanie služieb.

Článok 47

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre bezpečnú konektivitu

1.2.Príslušné oblasti politiky

Vesmírna politika Únie

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☑ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 49

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

☑ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

Všeobecným cieľom programu je zriadiť systém bezpečnej a autonómnej vesmírnej konektivity na poskytovanie zaručených a odolných služieb satelitnej komunikácie, a najmä:

a) zabezpečiť dlhodobú dostupnosť nepretržitého celosvetového prístupu k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie pre vládnych používateľov, ktorou sa podporí ochrana kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie rozhodujúce pre hospodárstvo, životné prostredie, bezpečnosť a obrana, a tým sa zvýši odolnosť členských štátov, v súlade s článkom 7 ods. 1;

b) umožnenie poskytovania komerčných služieb zo strany súkromného sektora v súlade s článkom 7 ods. 2.

1.4.2.Špecifické ciele

Špecifickými cieľmi programu sú:

a) zlepšiť odolnosť komunikačných služieb Únie prostredníctvom rozvoja, budovania a prevádzky infraštruktúry multiorbitálnej konektivity, ktorá sa neustále prispôsobuje vývoju dopytu po satelitnej komunikácii, pričom sa zohľadňujú existujúce a budúce prostriedky členských štátov používané v rámci zložky GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením (EÚ) 2021/696;

b) prispievať ku kybernetickej odolnosti proaktívnou a reaktívnou obranou proti kybernetickým a elektromagnetickým hrozbám a k prevádzkovej kybernetickej bezpečnosti a integrovať vesmírny a súvisiaci pozemný segment európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry, aby mohol prebiehať bezpečný prenos kryptografických kľúčov;

c) prispievať ku kybernetickej odolnosti proaktívnou a reaktívnou obranou proti kybernetickým a elektromagnetickým hrozbám a k prevádzkovej kybernetickej bezpečnosti a integrovať vesmírnu infraštruktúru európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry s cieľom umožniť bezpečný prenos kryptografických kľúčov;

d) zlepšovať a rozširovať kapacity a služby ostatných zložiek Vesmírneho programu Únie,

e) stimulovať vývoj inovatívnych a prelomových technológií, najmä využívaním nového vesmírneho priemyslu; a

f) umožniť ďalší rozvoj vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a plynulej konektivity v celej Únii, odstrániť mŕtve komunikačné zóny a zvýšiť súdržnosť medzi územiami členských štátov a umožniť konektivitu v geografických oblastiach strategického záujmu mimo Únie.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Vlády členských štátov a inštitúcie EÚ by mali ťažiť z odolných, komplexných, zaručených a flexibilných riešení satelitnej komunikácie, ktoré sa vzťahujú na ich vyvíjajúce sa potreby.

Odvetvie satelitnej komunikácie EÚ by profitovalo z dlhodobého záväzku a bezpečnostnej akreditácie na úrovni EÚ. Keďže EÚ je dlhodobým hlavným zákazníkom vládnych služieb, odvetvie satelitnej komunikácie má silnejšie bezrizikové ekonomické opodstatnenie, aby malo lepší prístup k financiám a v konečnom dôsledku bol konkurencieschopnejší.

Občania Únie by mali priamy i nepriamy úžitok z rozšírenej prevádzkovej účinnosti rôznych aktérov z oblasti bezpečnosti.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Špecifický cieľ 1: Zlepšiť odolnosť komunikačných služieb Únie prostredníctvom rozvoja, budovania a prevádzky infraštruktúry multiorbitálnej konektivity, ktorá sa neustále prispôsobuje vývoju dopytu po satelitnej komunikácii, pričom sa zohľadňujú existujúce a budúce prostriedky členských štátov používané v rámci zložky GOVSATCOM Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením (EÚ) 2021/696.

Ukazovateľ 1: Vlády členských štátov a inštitúcie EÚ sa môžu dostať k počiatočnému súboru vládnych služieb v roku 2025, s plnou kapacitou v roku 2027

Ukazovateľ 2: Dostupnosť služby

Ukazovateľ 3: Úplná integrácia existujúcej kapacity zo súboru Únie prostredníctvom integrácie pozemnej infraštruktúry zložky GOVSATCOM

Ukazovateľ 4: Ročný počet veľkých výpadkov telekomunikačných sietí v členských štátoch zmiernených systémom bezpečnej konektivity

Ukazovateľ 5: Spokojnosť používateľov s výkonnosťou systému bezpečnej konektivity

Špecifický cieľ 2: Prispievať ku kybernetickej odolnosti proaktívnou a reaktívnou obranou proti kybernetickým a elektromagnetickým hrozbám a k prevádzkovej kybernetickej bezpečnosti a integrovať vesmírny a súvisiaci pozemný segment európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry, aby mohol prebiehať bezpečný prenos kryptografických kľúčov.

Ukazovateľ 1: Systém získa bezpečnostnú akreditáciu umožňujúcu službám prenášať utajované skutočnosti EÚ do určitého stupňa utajenia a vnútroštátne utajované skutočnosti členských štátov EÚ ekvivalentného stupňa utajenia podľa zásad stanovených v rozhodnutí Rady (2013/488/EÚ) o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ

Ukazovateľ 2: Integrácia vesmírnej infraštruktúry európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry založená na najvhodnejšom technickom riešení

Špecifický cieľ 3: Zlepšovať a rozširovať spôsobilosti a služby ostatných zložiek Vesmírneho programu Únie.

Ukazovateľ 1: Počet užitočných nákladov slúžiacich iným zložkám Vesmírneho programu Únie

Špecifický cieľ 4: Stimulovať zavádzanie inovatívnych a prelomových technológií, najmä podporou a ďalším využívaním nového vesmírneho priemyslu.

Ukazovateľ 1: Počet startupov, MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou zúčastňujúcich sa na rozvoji infraštruktúry

Špecifický cieľ 5: Umožniť ďalší rozvoj vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a plynulej konektivity v celej Únii, odstrániť mŕtve komunikačné zóny a zvýšiť súdržnosť medzi územiami členských štátov a umožniť konektivitu v geografických oblastiach strategického záujmu mimo Únie.

Ukazovateľ 1: Rýchlosť komerčného satelitného širokopásmového pripojenia

Ukazovateľ 2: Počet nových možných používateľov komerčnej satelitnej komunikácie vo vidieckych oblastiach EÚ a v zemepisných oblastiach strategického záujmu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Úlohy, ktoré sú potrebné na vykonávanie programu, si budú vyžadovať:

– uzatvorenie koncesie alebo zmiešanej zákazky s odvetvím vybranej v súlade s postupom obstarávania v hlave VII nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– vývoj a zavedenie systému,

– využívanie služieb s tým, že vládam členských štátov a inštitúciám EÚ sa umožní prístup k počiatočnému súboru vládnych služieb v roku 2025, s plnou kapacitou v roku 2027,

– integráciu s centrami GOVSATCOM v roku 2025,

– bezpečnostnú akreditáciu systému v roku 2027, ktorá umožní službám prenášať utajované skutočnosti EÚ do určitého stupňa utajenia a vnútroštátne utajované skutočnosti členských štátov EÚ ekvivalentného stupňa utajenia podľa zásad stanovených v rozhodnutí Rady (2013/488/EÚ) o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ,

– potrebné personálne zabezpečenie v Európskej komisii na riadenie programu a účinné monitorovanie práce rôznych agentúr, najmä Agentúry Európskej únie pre vesmírny program,

– potrebné personálne zabezpečenie a rozpočet agentúry na riadne vykonávanie rôznych opatrení, za ktoré bude agentúra vo vzťahu k programu zodpovedná.

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnotou vyplývajúcou zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Program zabezpečí zaručený prístup k bezpečnej satelitnej komunikácii. Nepriamo teda bude prispievať k bezpečnostným záujmom EÚ. V členských štátoch bude podporovať napríklad zložky civilnej ochrany a vnútroštátnu políciu, orgány s funkciami v oblasti verejnej bezpečnosti, pohraničnú stráž, ako aj námorné komunity. Na úrovni EÚ uľahčí prácu agentúr EÚ, ako sú FRONTEX a EMSA, a zvýši účinnosť civilnej ochrany a humanitárnych zásahov v EÚ a na celom svete.

Ustanovenie riadenia na úrovni EÚ, ktoré môže využívať bezpečné a špičkové služby satelitnej komunikácie pre všetkých vnútroštátnych aktérov a aktérov EÚ v oblasti bezpečnosti, by prispelo k účinnejšej a autonómnejšej reakcii EÚ na riziká a hrozby, ktoré sa pohybujú od kybernetických útokov a hybridných hrozieb cez prírodné katastrofy po vyvíjajúce sa prípady využívania bezpečnej vládnej satelitnej komunikácie a rastúce globálne potreby.

Pokiaľ ide o súkromný vesmírny sektor EÚ, neexistuje žiadne životaschopné ekonomické odôvodnenie na rozvoj systému bez záväzku vlády. Investície do výskumu a vývoja prispejú ku konkurencieschopnosti priemyslu EÚ.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Poznatky získané z riadenia iniciatív a programov Únie v oblasti vesmíru:

i) Verejno-súkromné partnerstvo

Na začiatku programu Galileo sa uvažovalo o modeli vykonávania prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva.

ii) Riadenie

Nastavením riadenia iných iniciatív Únie v oblasti vesmíru sa ukázalo, že agentúra EUSPA je najvhodnejšia na úlohy súvisiace s uskutočňovaním takýchto iniciatív, zatiaľ čo agentúra ESA je poverená podporou fáz vývoja a overovania.

1.5.4.Súlad s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Program má podobné ciele s inými programami Únie, ako sú program Horizont Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695, program Digitálna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694, Nástroj na prepájanie Európy zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153, a najmä Vesmírny program Únie zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696.

Vzhľadom na dôsledky na bezpečnosť Únie a jej členských štátov má program spoločné ciele a zásady aj s Európskym obranným fondom zriadeným nariadením Európskeho parlamentu (EÚ) 2021/697.

Keďže sa program týka celého sveta, má spoločné ciele a zásady aj s Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa zriadeným nariadením (EÚ) 2021/947.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Financovanie iniciatívy z rozpočtu Únie je založené na príspevku finančných prostriedkov z týchto existujúcich programov Únie, ktoré s touto iniciatívou majú podobné ciele:

– Vesmírny program Únie,

– program Digitálna Európa,

– Nástroj na prepájanie Európy,

– Európsky obranný fond,

– Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – rezerva na vznikajúce výzvy a priority.

Časť financovania sa zabezpečuje aj prostredníctvom finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci okruhov 1 a 5 viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

Program dopĺňa aj financovanie uskutočňované v rámci programu Horizont Európa, Vesmírneho programu Únie a Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

☑ obmedzené trvanie

–☑ v platnosti od 1. 1. 2023 do 31. 12. 2027

–☑ Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2023 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2023 do roku 2030.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 50

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☑prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☑ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–☑ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–☑ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú primerané finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V ZEÚ a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Jednotliví aktéri zúčastňujúci sa na riadení ponesú zodpovednosť takto:

i) Komisia nesie celkovú zodpovednosť za vykonávanie programu, a to aj v oblasti bezpečnosti, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti;

ii) Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (umiestnená v Prahe) bude zodpovedná za:

– prevádzku vládnej infraštruktúry programu,

– prevádzkovú bezpečnosť vládnej infraštruktúry vrátane analýzy rizík a hrozieb, monitorovania bezpečnosti,

– poskytovanie vládnych služieb,

– spravovanie koncesií alebo zmiešaných zákaziek,

– celkovú koordináciu používateľských aspektov vládnych služieb, a to v úzkej spolupráci s členskými štátmi, relevantnými agentúrami Únie, ESVČ a ďalšími subjektmi,

– vykonávanie činností súvisiacich s využívaním služieb ponúkaných programom používateľmi;

iii) s výhradou úprav svojho vnútorného rozhodovacieho procesu umožňujúceho ochranu záujmov EÚ by Európska vesmírna agentúra (ESA) bola poverená:

– vývojovými a validačnými činnosťami v rámci vykonávacích zmlúv,

– poskytovaním technických praktických a odborných znalostí Komisii vrátane prípravy technických aspektov programu,

– hodnotením vykonávacích zmlúv.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá monitorovania a podávania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Monitorovanie iniciatívy by sa malo vzťahovať na tieto hľadiská:

‒ Realizácia: Zavedenie infraštruktúry podľa zmluvných dojednaní. Pre každú fázu zavedenia infraštruktúry verejno-súkromného partnerstva budú stanovené prevádzkové ciele so súvisiacimi kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti (KPI), ktoré by sa mali vyjadriť aj v zmluvných dojednaniach. KPI sa vymedzia na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek a bude ich monitorovať Komisia. Vykonávacie akty ešte viac vymedzia požiadavky na portfólio služieb, poskytovanie vládnych služieb, všeobecné bezpečnostné požiadavky a pracovný program.

‒ Uplatňovanie: Výkonnosť služieb poskytovaných podľa iniciatívy a vývoja potrieb používateľov iniciatívy. Konkrétne sa meria prostredníctvom týchto ukazovateľov:

– globálne pokrytie,

– dostupnosť služby,

– oneskorenie,

– počet používateľov,

– objem použitých údajov (t. j. systém sa náležite používa a kapacita má náležitú veľkosť).

Ukazovatele sa merajú ročne.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Komisia by niesla celkovú zodpovednosť za vykonávanie programu, a to aj v oblasti bezpečnosti, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti.

Komisia by poverila agentúru ESA, aby prispievala k riadnemu vykonávaniu z hľadiska vývojových a validačných činností, a agentúru EUSPA, aby prispievala k riadnemu vykonávaniu z hľadiska činností využívania. Okrem toho by agentúra EUSPA vykonávala bezpečnostnú akreditáciu vládnej infraštruktúry a vládnych služieb v súlade s kapitolou II hlavy V nariadenia (EÚ) 2021/696.

Spôsoby platby by mali zostať podobné ako v predchádzajúcom VFR: agentúry pripravia prognózu platieb, ktorú skontroluje Komisia (najmä pokiaľ ide o celkovú sumu delegovaného krytia), a platba sa vykonáva pravidelne, aby poverené subjekty mohli účinne riadiť verejné obstarávanie a vyhnúť sa problémom s financovaním. Komisia si ponecháva právomoc schvaľovať platby, a najmä vymáhateľné právo znížiť platbu, ak žiadosť a súvisiacu prognózu považuje za neprimeranú.

Stratégia kontroly, ktorá bude vymedzená v dohodách o príspevku, bude vychádzať z poznatkov získaných v predchádzajúcom VFR, najmä z podávania štvrťročných správ (o programe, financiách a riadení rizík), a z rád (napr. rada pre verejné obstarávanie) a zasadnutí na rôznych úrovniach. Budúca stratégia kontroly bude vychádzať z vymedzenia všetkých rizík, ktorým program môže čeliť, pričom zohľadní ich relatívny význam a potenciálny vplyv na program. Táto organizácia kontroly sa osvedčila pri hlavných akciách Galileo, EGNOS a Copernicus, ako sa uvádza v príslušných hodnoteniach v polovici obdobia.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Identifikované riziká:

Technologické riziko: používanie špičkovej technológie, ktorá sa ešte len musí overiť a ktorej špecifikácie sa neustále vyvíjajú.

Priemyselné riziko: do budovania a modernizácie infraštruktúr sa môže zapojiť množstvo subjektov z priemyslu v rôznych krajinách, ktorých činnosť sa musí v záujme vytvorenia spoľahlivých a úplne integrovaných systémov účinne koordinovať, a to najmä pokiaľ ide o bezpečnosť.

Riziko neplnenia harmonogramu: akékoľvek oneskorenie pri vykonávaní by ohrozilo ponúkané príležitosti a pravdepodobne by viedlo k prekročeniu nákladov.

Riziká spojené s riadením: riadenie programu si vyžaduje spoluprácu rozličných subjektov, pričom treba zaručiť primeraný stupeň stability a organizácie. Okrem toho treba pri viacerých dôležitých otázkach zohľadniť rôznorodosť názorov jednotlivých zapojených subjektov, najmä členských štátov. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť rozdelenie určitých rizík, vrátane finančných rizík a rizík spojených s bezpečnosťou, medzi subjekty, ktoré im môžu najlepšie čeliť.

Finančné riziko: finančné riziko je spojené s nedostatočným financovaním z členských štátov a zo súkromného sektora. Toto riziko bude známe počas postupu verejného obstarávania, a to pred vyvodením akýchkoľvek výdavkov na vykonávanie programu.

Vnútorná kontrola:

Všeobecný systém vnútornej kontroly GR pre obranný priemysel a vesmír sa opiera o rôzne štvrťročné správy, ktoré predkladajú poverené subjekty. Na tieto správy nadväzujú osobitné preskúmania, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie plánu a vyriešiť technické problémy a ktorých súčasťou sú následné opatrenia na riziká spojené s vykonávaním programu. GR pre obranný priemysel a vesmír vykonáva okrem toho aj ex post audity s cieľom zabezpečiť, aby poverené subjekty dodržiavali pravidlá riadneho finančného riadenia.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Hlavný rozpočet programu spravujú agentúra a agentúra ESA prostredníctvom dohôd o príspevku. Na základe doterajších údajov sa celkové náklady na kontrolu všetkých poverených subjektov zo strany Komisie odhadujú na menej ako 1 % príslušných spravovaných finančných prostriedkov. Náklady vykonávacích subjektov by sa na základe predchádzajúceho obdobia odhadovali na 5 až 10 %.

Očakávané úrovne rizika chyby pri platbe, ako aj uzavretí sú pri zohľadnení mechanizmu verejného obstarávania nízke: Komisia v rámci viacročného finančného rámca deleguje verejné obstarávanie buď na agentúru, alebo na agentúru ESA, pričom tieto agentúry podávajú štvrťročné správy o skutočných a predpokladaných verejných obstarávaniach v rozsahu limitov delegovaných súm.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

V dohodách o príspevku vyplývajúcich z tohto nariadenia, ktoré sa uzavrú s tretími stranami, sa stanovia dohľad a finančná kontrola zo strany Komisie alebo ňou povereného zástupcu, ako aj audity zo strany Európskeho dvora audítorov alebo úradu OLAF, ktoré sa budú vykonávať podľa uváženia EÚ a v prípade potreby na mieste.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky (pozri tabuľku v oddiele 3.2)

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 51

z krajín EZVO 52

z kandidátskych krajín 53

z tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[XX.YY.YY.YY]

DRP/NRP

ÁNO/NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP	z krajín EZVO	z kandidátskych krajín	z tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
1	04.0301	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE
5	13.05	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE
6	14.07	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE

3.2.Zdroje financovania bezpečnej konektivity Únie

3.2.1.Účelové viazanie v rámci existujúcich programov

Vesmírny program	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
04.0101.03 Podpora – vesmírny program	0,900	0,550	0,300	0,300	0,300	0,300	0,450	3,100
04.0201 Galileo/EGNOS	1,325							1,325
04.0203 GOVSATCOM/SSA	18,448	24,641	39,472	41,826	40,435	26,708	26,132	217,662
Vesmír spolu	20,673	25,191	39,772	42,126	40,735	27,008	26,582	222,087

Horizont Európa – klaster „Digitalizácia, priemysel a vesmír“

86,000

86,000

86,000

86,000

86,000

430,000

NDICI – Globálna Európa

50,000

50,000

50,000

150,000

Účelové viazanie spolu

20,673

25,191

125,772

128,126

176,735

163,008

162,582

802,087

3.2.2.Zdroj financovania rozpočtových prostriedkov v rámci nového Programu Únie pre bezpečnú konektivitu

Príspevok z vesmírneho programu	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Podpora Galileo/EGNOS			0,250	0,200	0,200	0,200	0,050	0,900
Galileo/EGNOS					80,000	80,000	97,013	257,013
Galileo/EGNOS spolu			0,250	0,200	80,200	80,200	97,063	257,913

Príspevok z NPE

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

Digitálna oblasť

50,000

50,000

50,000

50,000

200,000

Príspevok z programu Digitálna Európa

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

Program Digitálna Európa 54

88,000

88,000

88,000

88,000

88,000

440,000

Príspevok z Európskeho obranného fondu

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

Rozvoj spôsobilostí

51,000

61,000

71,000

85,000

268,000

Výskum v oblasti obrany

25,000

30,000

35,000

42,000

132,000

Európsky obranný fond spolu

76,000

91,000

106,000

127,000

400,000

Príspevok z NDICI – Globálna Európa

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

Rezerva na vznikajúce výzvy a priority

50,000

50,000

50,000

150,000

Využívanie rezerv

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

Okruh 1

20,000

10,000

10,000

5,000

5,000

50,000

Okruh 5

30,000

20,000

20,000

15,000

15,000

100,000

Rezervy spolu

50,000

30,000

30,000

20,000

20,000

150,000

ZHRNUTIE PRÍSPEVKU Z PROGRAMOV A REZERV

Príspevok z programov a rezerv	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Vesmír			0,250	0,200	80,200	80,200	97,063	257,913
NPE				50,000	50,000	50,000	50,000	200,000
Program Digitálna Európa			88,000	88,000	88,000	88,000	88,000	440,000
Rezerva okruhu 1			20,000	10,000	10,000	5,000	5,000	50,000
Medzisúčet okruhu 1			108,250	148,200	228,200	223,200	240,063	947,913
Európsky obranný fond				76,000	91,000	106,000	127,000	400,000
Rezerva okruhu 5			30,000	20,000	20,000	15,000	15,000	100,000
Medzisúčet okruhu 5			30,000	96,000	111,000	121,000	142,000	500,000
NDICI					50,000	50,000	50,000	150,000
Medzisúčet okruhu 6					50,000	50,000	50,000	150,000
Bezpečná konektivita Únie – celkový súčet			138,250	244,200	389,200	394,200	432,063	1 597,913

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Jednotný trh. Inovácie a digitalizácia – klaster 4 Vesmír

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

po roku 2027

SPOLU

04.0301 Operačné rozpočtové prostriedky na bezpečnú konektivitu 55

Záväzky

1.

0

108,000

148,000

228,000

223,200

240,013

947,013

Platby

2.

100,000

100,000

200,000

200,000

200,000

147,013

947,013

04.0101.03 – Výdavky na podporu

Záväzky = platby

3.

0,250

0,200

0,200

0,200

0,050

0,900

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu v rámci okruhu 1 SPOLU

Záväzky

= 1 + 3

108,250

148,200

228,200

223,200

240,063

947,913

Platby

= 2 + 3

100,250

100,200

200,200

200,200

200,050

147,013

947,913

04.0301 Príspevok z rozpočtu bezpečnej konektivity do rozpočtu agentúry EUSPA

Záväzky

4.

–1,950

–2,850

–3,850

–5,500

–5,850

–20,000

Platby

5.

–1,950

–2,850

–3,850

–5,500

–5,850

–20,000

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU

Záväzky

= 1 + 3 + 4

106,300

145,350

224,350

217,700

234,213

927,913

Platby

= 2 + 3 + 5

98,300

97,350

196,350

194,700

194,200

147,013

927,913

Rozpočtové prostriedky v rámci okruhu 1 SPOLU

Záväzky

= 1 + 3

108,250

148,200

228,200

223,200

240,063

947,913

Platby

= 2 + 3

100,250

100,200

200,200

200,200

200,050

147,013

947,913

Okruh viacročného finančného
rámca

05

Bezpečnosť a obrana – klaster 13 Obrana

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

po roku 2027

SPOLU

13.0501 Operačné rozpočtové prostriedky na bezpečnú konektivitu

Záväzky

1.

30,000

96,000

111,000

121,000

142,000

500,000

Platby

2.

30,000

50,000

100,000

100,000

100,000

120,000

500,000

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu v rámci okruhu 5 SPOLU

Záväzky

= 1

30,000

96,000

111,000

121,000

142,000

500,000

Platby

= 2

30,000

50,000

100,000

100,000

100,000

120,000

500,000

Okruh viacročného finančného
rámca

SUSEDSTVO A SVET – klaster 14 Vonkajšia činnosť

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

po roku 2027

SPOLU

14.07 Operačné rozpočtové prostriedky na bezpečnú konektivitu

Záväzky

1.

50,000

50,000

50,000

150,000

Platby

2.

40,000

40,000

40,000

30,000

150,000

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu v rámci okruhu 6 SPOLU

Záväzky

= 1

50,000

50,000

50,000

150,000

Platby

= 2

40,000

40,000

40,000

30,000

150,000

Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy vrátane prevodu do rozpočtu agentúry EUSPA)

Záväzky

4.

138,000

244,000

389,000

394,000

432,013

1 597,013

Platby

5.

130,000

150,000

340,000

340,000

340,000

297,013

1 597,013

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)

Záväzky = platby

6.

0,250

0,200

0,200

0,200

0,050

0,900

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6 viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky

= 4 + 6

138,250

244,200

389,200

394,200

432,063

1 597,913

Platby

= 5 + 6

130,250

150,200

340,200

340,200

340,050

297,013

1 597,913

Okruh viacročného finančného
rámca

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel treba vyplniť s použitím administratívnych rozpočtových údajov, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	po roku 2027	SPOLU
Ľudské zdroje			2,334	2,334	2,334	2,334	1,690	1,448		12,474
Ostatné administratívne výdavky			0,343	0,343	0,343	0,343	0,343	0,343		2,058
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU	(celkové záväzky = celkové platby)		2,667	2,667	2,667	2,667	2,033	1,791		14,532

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

		2021		2022	2023	2024	2025	2026	2027	po roku 2027	SPOLU
Rozpočtové prostriedky všetkých OKRUHOV viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky		2,677		140,927	246,877	391,877	396,23341	433,854		1 612,445
	Platby		2,677		132,927	152,877	342,877	342,23333	341,841	297,013	1 612,445

Pre informáciu: Okrem Vesmírneho programu Únie a Programu Únie pre bezpečnú konektivitu zahŕňa balík VFR samostatné krytie príspevku EÚ agentúre, ktorý predstavuje rozpočtová položka 04.1001 s pôvodnou hodnotou 504 miliónov EUR. Je tu dodatočný príspevok vo výške 20 miliónov EUR na financovanie dodatočných zamestnancov pre agentúru EUSPA (30 miest v roku 2027).

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

po roku 2027

SPOLU

Operačné rozpočtové prostriedky 04.10 01 Príspevok EÚ agentúre

Záväzky

56,175

68,345

72,812

75,770

76,059

77,577

77,777

504,515

Platby

56,175

68,345

72,812

75,770

76,059

77,577

77,777

504,515

Príspevok z rozpočtu bezpečnej konektivity do rozpočtu agentúry EUSPA

Záväzky

1,950

2,850

3,850

5,500

5,850

20,000

Platby

1,950

2,850

3,850

5,500

5,850

20,000

EUSPA SPOLU

Záväzky

56,175

68,345

74,762

78,620

79,909

83,077

83,627

524,515

Platby

56,175

68,345

74,762

78,620

79,909

83,077

83,627

524,515

Dodatočný rozpočet pre agentúru EUSPA je rozdelený takto:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	po roku 2027	SPOLU
Hlava 1 – platy	Záväzky			1,225	1,825	2,450	3,700	3,950		13,150
	Platby			1,225	1,825	2,450	3,700	3,950		13,150
Hlava 2 – ostatné administratívne výdavky	Záväzky			0,450	0,750	1,000	1,400	1,400		5,000
	Platby			0,450	0,750	1,000	1,400	1,400		5,000
Hlava 3 – operačné výdavky	Záväzky			0,275	0,275	0,400	0,400	0,500		1,850
	Platby			0,275	0,275	0,400	0,400	0,500		1,850
Dodatočný rozpočet EUSPA SPOLU	Záväzky			1,950	2,850	3,850	5,500	5,800		20,000
	Platby			1,950	2,850	3,850	5,500	5,800		20,000

Zamestnanci agentúry EUSPA požadovaní na roky 2021 – 2027 (v počte zamestnancov):

Pôvodný počet zamestnancov agentúry EUSPA podľa nariadenia o vesmírnom programe

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Dočasní zamestnanci (v platovej triede AD)

189

229

249

249

249

249

249

Dočasní zamestnanci (v platovej triede AST)

2

2

2

2

2

2

2

Zmluvní zamestnanci

34

34

34

34

34

34

34

Vyslaní národní experti

13

14

14

14

16

16

16

SPOLU

238

279

299

299

301

301

301

Dodatoční zamestnanci požadovaní pre agentúru EUSPA

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Dočasní zamestnanci (v platovej triede AD)

0

0

5

8

10

15

15

Dočasní zamestnanci (v platovej triede AST)

0

0

0

0

0

0

0

Zmluvní zamestnanci

0

0

4

5

7

10

12

Vyslaní národní experti

0

0

1

1

2

3

3

SPOLU

0

0

10

14

19

28

30

Zamestnanci agentúry EUSPA SPOLU

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Dočasní zamestnanci (v platovej triede AD)

189

229

254

257

259

264

264

Dočasní zamestnanci (v platovej triede AST)

2

2

2

2

2

2

2

Zmluvní zamestnanci

34

34

38

39

41

44

46

Vyslaní národní experti

13

14

15

15

18

19

19

SPOLU

238

279

309

313

320

329

331

Uvedených 30 dodatočných miest pre agentúru EUSPA súvisí s prevádzkou vládnej infraštruktúry a poskytovaním vládnych služieb vrátane správy súvisiacich zákaziek, ako aj bezpečnostnej certifikácie pre vládnu infraštruktúru a služby a celkovej koordinácie používateľských aspektov vládnych služieb.

3.2.4.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

2,334

2,334

2,334

2,334

1,690

1,448

12,474

Ostatné administratívne výdavky

0,343

0,343

0,343

0,343

0,343

0,343

2,058

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

2,677

2,677

2,677

2,677

2,033

1,791

14,532

Mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné administratívne výdavky
(bývalé riadky BA)

0,250

0,200

0,200

0,200

0,050

0,900

Medzisúčet
mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

0,250

0,200

0,200

0,200

0,050

0,900

SPOLU

2,677

2,927

2,877

2,877

2,233

1,841

15,432

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.1.Odhadované požiadavky na ľudské zdroje

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–✓ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhad sa má vyjadriť v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) pre GR pre obranný priemysel a vesmír
Ústredie a zastúpenia Komisie			11	11	11	11	8	7
Delegácie
Výskum
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED pre GR pre obranný priemysel a vesmír Okruh 7
Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	‒ na ústredí		7	7	7	7	5	4
	– v delegáciách
Financované z finančného krytia programu	‒ na ústredí
	– v delegáciách
Výskum
Iné (uveďte)
SPOLU			18	18	18	18	13	11

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté zamestnancami z GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci	11 zamestnancov v ekvivalente plného pracovného času na začatie činností znížených na 7 v roku 2027 na zabezpečenie riadenia verejno-súkromného partnerstva a prevádzkové, finančné a právne monitorovanie činností.
Externí zamestnanci	7 zamestnancov v ekvivalente plného pracovného času (3 ZZ a 4 VNE) znížených na 4 v roku 2027 (1 ZZ a 3 VNE) na zabezpečenie riadenia verejno-súkromného partnerstva a operačné monitorovanie činností.

3.2.5.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–☑ môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Okruh 1, 5 a 6. Pozri podrobnosti v oddiele 3.2.

–☑ si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

Rezervy okruhov 1 a 5. Pozri podrobnosti v oddiele 3.2.

–◻ si vyžaduje revíziu VFR.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy a rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.6.Príspevky tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–◻ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–☑ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako sa odhaduje v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

	2023	2024	2025	2026	2027		Spolu
ESA a/alebo členské štáty	bude potvrdené	bude potvrdené	bude potvrdené	bude potvrdené	bude potvrdené	bude potvrdené
Spolufinancované rozpočtové prostriedky SPOLU

Agentúra ESA a/alebo členské štáty potvrdia svoju účasť na tejto činnosti neskôr.

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy:

–◻ vplyv na vlastné zdroje

–◻ vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 56
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[…]

(1) Medzi vlastníkov vládnej satelitnej komunikácie patria Francúzsko, Grécko, Luxembursko, Nemecko, Španielsko, Taliansko.

(2) Napríklad nemecký Satcom BW alebo luxemburský GovSat.

(3) Závery Európskej rady, 19. a 20. decembra 2013 .

(4) Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru [COM(2016) 705 final].

(5) Akčný plán v oblasti európskej obrany [COM(2016) 950 final].

(6) Dec. 2013 EUCO , Dec. 2014 COMPET Space, Máj 2015 FAC Defence .

(7)

PwC (2016), „Satelitná komunikácia na podporu bezpečnostných politík a infraštruktúr EÚ“ .

(8) Najmä plán európskej siete pre satelitnú telekomunikáciu pre vládnych používateľov vyžadujúcich bezpečné, interoperabilné, inovačné a štandardizované služby (European Networking for satellite Telecommunication Roadmap for the governmental Users requiring Secure, inTeroperable, InnovativE and standardiseD services, ENTRUSTED ), ktorý je výskumným projektom financovaným v rámci programu EÚ Horizont 2020 pre výskum a inováciu, ako aj štúdia s názvom Stavebné jednotky smerom k zabezpečenému systému vesmírneho prepojenia (DEFIS/2020/OP/008).

(9) Oneskorenie: čas oneskorenia meraný v milisekundách (ms), ku ktorému dochádza pri prenose údajov z vysielača k družici a naspäť.

(10) Vyhlásenie o Európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúre (EuroQCI) .

(11) Strategic_Foresight_Report_2021_en.pdf (europa.eu) .

(12) Napríklad projekt „Transport Layer“ Agentúry USA pre vesmírny rozvoj, ktorý pozostáva zo sústavy 300 až vyše 500 družíc LEO v nadmorskej výške od 750 km do 1 200 km, alebo projekt ruskej vesmírnej agentúry Roscosmos „Sfera“, ktorý tvorí 640 družíc na obežnej dráhe vo výške 870 km.

(13) DEFIS/OP/2020/008 .

(14) Plán európskej siete pre satelitnú telekomunikáciu pre vládnych používateľov vyžadujúcich bezpečné, interoperabilné, inovačné a štandardizované služby (European Networking for satellite Telecommunication Roadmap for the governmental Users requiring Secure, inTeroperable, InnovativE and standardiseD services, ENTRUSTED) ENTRUSTED je výskumný projekt financovaný v rámci programu EÚ Horizont 2020 pre výskum a inováciu.

(15) Rada EÚ: EÚ vo vesmíre .

(16) IADC .

(17) Normy na znižovanie objemu vesmírneho odpadu prijaté štátmi a medzinárodnými organizáciami .

(18) CSDP/PSDC 152, CFSP/PESC 274, COPS 103.

(19) COM(2021) 70 final.

(20) JOIN(2021) 30 final.

(21) EEAS(2017) 359.

(22) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 28.

(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).

(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).

(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1).

(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 (Ú. v. EÚ L 249, 14.7.2021, s. 38).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 69).

(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond a zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/1092 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 149).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ), č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(31) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(32) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(33) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(35) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).

(36) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(37) Rozhodnutie Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

(38) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/698 z 30. apríla 2021 o bezpečnosti systémov a služieb, ktoré sa zavádzajú, prevádzkujú a používajú v rámci Vesmírneho programu Únie a ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť Únie, a o zrušení rozhodnutia 2014/496/SZBP (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 178).

(39) Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(40) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(42) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(43) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 69).

(44) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(45) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(46) Rozhodnutie Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).

(47) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(48) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(49) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(50) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx

(51) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(52) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(53) Kandidátske krajiny a prípadne možné kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

(54) Očakáva sa prevažne z oblasti kybernetickej bezpečnosti.

(55) Na GR pre komunikačné siete, obsah a technológie sa prevedie tento rozpočet:

(56) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 20 % na náklady na výber.

Príspevok z NPE	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Digitálna oblasť				50,000	50,000	50,000	50,000	200,000

Príspevok z programu Digitálna Európa	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Program Digitálna Európa 54			88,000	88,000	88,000	88,000	88,000	440,000

Príspevok z Európskeho obranného fondu	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Rozvoj spôsobilostí				51,000	61,000	71,000	85,000	268,000
Výskum v oblasti obrany				25,000	30,000	35,000	42,000	132,000
Európsky obranný fond spolu				76,000	91,000	106,000	127,000	400,000

Príspevok z NDICI – Globálna Európa	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Rezerva na vznikajúce výzvy a priority					50,000	50,000	50,000	150,000

Využívanie rezerv	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Okruh 1			20,000	10,000	10,000	5,000	5,000	50,000
Okruh 5			30,000	20,000	20,000	15,000	15,000	100,000
Rezervy spolu			50,000	30,000	30,000	20,000	20,000	150,000

04.0301 Príspevok z rozpočtu bezpečnej konektivity do rozpočtu agentúry EUSPA	Záväzky	4.			–1,950	–2,850	–3,850	–5,500	–5,850		–20,000
	Platby	5.			–1,950	–2,850	–3,850	–5,500	–5,850		–20,000

Rozpočtové prostriedky v rámci okruhu 1 SPOLU	Záväzky	= 1 + 3			108,250	148,200	228,200	223,200	240,063		947,913
	Platby	= 2 + 3			100,250	100,200	200,200	200,200	200,050	147,013	947,913

Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy vrátane prevodu do rozpočtu agentúry EUSPA)	Záväzky	4.	138,000	244,000	389,000	394,000	432,013		1 597,013
	Platby	5.	130,000	150,000	340,000	340,000	340,000	297,013	1 597,013
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky = platby	6.	0,250	0,200	0,200	0,200	0,050		0,900
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6	138,250	244,200	389,200	394,200	432,063		1 597,913
	Platby	= 5 + 6	130,250	150,200	340,200	340,200	340,050	297,013	1 597,913

Zamestnanci agentúry EUSPA SPOLU	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027
Dočasní zamestnanci (v platovej triede AD)	189	229	254	257	259	264	264
Dočasní zamestnanci (v platovej triede AST)	2	2	2	2	2	2	2
Zmluvní zamestnanci	34	34	38	39	41	44	46
Vyslaní národní experti	13	14	15	15	18	19	19
SPOLU	238	279	309	313	320	329	331

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	2,334	2,334	2,334	2,334	1,690	1,448	12,474
Ostatné administratívne výdavky	0,343	0,343	0,343	0,343	0,343	0,343	2,058
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	2,677	2,677	2,677	2,677	2,033	1,791	14,532

Mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky (bývalé riadky BA)	0,250	0,200	0,200	0,200	0,050	0,900
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	0,250	0,200	0,200	0,200	0,050	0,900