EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 6. 2022
JOIN(2022) 28 final
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Smerovanie k udržateľnej modrej planéte – spoločné oznámenie o programe EÚ pre medzinárodnú správu oceánov
{SWD(2022) 174 final}
Úvod
Oceány sú nevyhnutným predpokladom života na Zemi a ľuďom, ako aj celej planéte poskytujú neoceniteľné výhody a služby. Zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v klimatickej regulácii, produkujú viac kyslíka ako všetky lesy dokopy a sú nevyhnutné na riešenie naliehavých globálnych výziev, ako sú potravinová bezpečnosť, energetika a zelená transformácia. Tvoria súčasť sociálneho a kultúrneho dedičstva pobrežných spoločenstiev a sú kľúčovým predpokladom medzinárodného obchodu, keďže viac ako 80 % svetového obchodu sa uskutočňuje po mori a približne dve tretiny svetových dodávok ropy a plynu buď z morí priamo pochádzajú, alebo sa cez ne prepravujú. Napriek tomu sú však stále často prehliadané. Využívajú sa na nezákonné účely, akými sú pirátstvo, terorizmus alebo ozbrojené lúpeže na mori, obchodovanie s ľuďmi a pašovanie nelegálnych látok a zbraní.
Medzinárodná správa oceánov sa snaží o riešenie množstva výziev vyplývajúcich z viacrozmerných a vzájomne prepojených úloh oceánov. V roku 2016 bola Európska únia prvým popredným hospodárstvom, ktoré začalo realizovať program medzinárodnej správy oceánov a zaviazalo sa zaisťovať bezpečné, chránené, čisté, zdravé a udržateľne spravované oceány. Hoci EÚ svoj záväzok naďalej neochvejne plní, doterajší vývoj si už vyžaduje aktualizáciu programu.
Po prvé boj proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia patrí medzi najvýznamnejšie politické priority EÚ. Oceány sú súčasťou Európskej zelenej dohody a vízie silnejšej Európy vo svete, zároveň však predstavujú globálnu problematiku, ktorá si vyžaduje viacstrannú reakciu.
Po druhé zhoršovanie kvality oceánov sa zrýchľuje, keďže neudržateľné ľudské činnosti a ich škodlivý vplyv naďalej spôsobujú degradáciu oceánov, čo vedie k významným zmenám s rizikom dosiahnutia zlomových bodov. Núdzový stav oceánov sa odráža v nedostatočnom plnení príslušných globálnych záväzkov, najmä cieľov z Aiči stanovených v Dohovore o biologickej diverzite (DBD) Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a jej
cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja 14
(SDG 14 – Život pod vodou).
Po tretie oceány patria k najvýznamnejším geopolitickým arénam na svete, ako to vyplýva z nedávneho zvýšenia napätia vo východnom Stredozemí a v Juhočínskom mori, keď členské štáty vyzývali na dodržiavanie územnej celistvosti a navigačných práv, ako aj na mierové riešenie sporov. Ruská vojenská agresia voči Ukrajine ovplyvňuje stabilitu celého sveta a bezpečnosť čiernomorského regiónu a vyvoláva obavy o námornú bezpečnosť.
Po štvrté oceány získali politickú silu na globálnej úrovni a rok 2022 je pre ne kľúčový, keďže sa v ňom uskutočňujú viaceré kľúčové rokovania a konferencie o oceánoch. Oceány sa dostali do popredia medzinárodných diskusií o klíme a biodiverzite. Kríza, ktorá postihla námorníkov a ktorú ešte prehĺbila pandémia COVID-19, poukázala na dôležitosť sociálneho rozmeru, t. j. dôstojných pracovných a životných podmienok námorníkov. Medzinárodnú pozornosť si získalo aj nedodržiavanie medzinárodne dohodnutých pravidiel a noriem niektorými štátmi, ktoré má za následok nespravodlivú hospodársku súťaž a narušenie rovnakých podmienok v neprospech zainteresovaných strán EÚ. Príkladom sú otvorené registre.
Pre EÚ a jej členské štáty ako najväčšiu kombinovanú výhradnú hospodársku zónu na svete a vzhľadom na uvedený vývoj je mimoriadne dôležité znovu potvrdiť a aktualizovať záväzok zlepšovať správu oceánov.
Hrozby pre oceány
•Z dôvodu otepľovania vymierajú morské druhy dvojnásobne vyšším tempom ako suchozemské.
•34,2 % svetových morských populácií sa loví nadmerne.
•Za posledných štyridsať rokov prišla Arktída o ľadovú pokrývku s rozlohou šesťkrát väčšou ako Nemecko.
•Oteplenie o 2 °C by spôsobilo stratu viac ako 99 % koralových útesov.
•Každý rok sa vyprodukuje 300 miliónov ton plastového odpadu. Avšak len 9 % z neho sa recykluje.
•V prípade scenára s veľmi vysokými emisiami skleníkových plynov sa stredná hladina mora do roku 2050 zvýši o 0,3 metra a do roku 2100 o dva metre, čo prinesie riziko núteného vysídľovania obyvateľov – do roku 2050 by malo ísť o 340 miliónov a do roku 2100 o 630 miliónov ľudí.
|
Ciele
Na základe programu medzinárodnej správy oceánov z roku 2016 a konzultácií so zainteresovanými stranami v oblasti oceánov bude EÚ zohrávať ešte aktívnejšiu úlohu v oblasti medzinárodnej správy oceánov a pri vykonávaní Agendy OSN 2030 a cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja 14, a to prostredníctvom:
·posilnenia rámca medzinárodnej správy oceánov na globálnej, regionálnej a dvojstrannej úrovni,
·dosiahnutia udržateľnosti oceánov do roku 2030 prijatím koordinovaného a doplnkového prístupu k spoločným výzvam a kumulatívnym vplyvom,
·zaistenia toho, že z oceánov sa stane bezpečný a chránený priestor, keďže sa zvyšuje hospodárska súťaž v medzinárodných vodách a pravidlá multilaterálneho poriadku sú čoraz viac ohrozené,
·získavania medzinárodných poznatkov o oceánoch na účely prijímania rozhodnutí na základe dôkazov, ktoré povedú k opatreniam na ochranu a udržateľnú správu oceánov.
KĽÚČOVÉ PRIORITY EÚ V OBLASTI MEDZINÁRODNEJ SPRÁVY OCEÁNOV
Zastavenie a zvrátenie straty morskej biodiverzity:
–čo najskôr uzavrieť ambicióznu dohodu OSN o šírom mori (biodiverzita mimo právomoci jednotlivých štátov),
–dosiahnuť do roku 2030 ambiciózny globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 s 30 % chránených morských oblastí,
–určiť nové chránené morské oblasti s veľkou rozlohou v Južnom oceáne.
Ochrana morského dna:
–zakázať hlbokomorskú ťažbu, pokým sa nedoplnia chýbajúce vedecké poznatky, pokým nebude mať žiadne škodlivé účinky a pokým nebude účinne chránené morské prostredie,
–v prípade potreby regulovať používanie rybárskeho výstroja, ktorý je pre biodiverzitu najškodlivejší.
Zabezpečenie udržateľného rybárstva a akvakultúry:
–presadzovať prístup nulovej tolerancie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu,
–vychádzať z globálnej dohody WTO o škodlivých dotáciách na rybolov uzavretej v júni 2022 a snažiť sa posilniť ju o prvky, ktoré ešte neboli dohodnuté,
–zrevidovať obchodné normy EÚ týkajúce sa produktov rybolovu a akvakultúry.
Zabezpečiť súlad s medzinárodnými pravidlami a normami:
–podporovať plnenie povinností vlajkových štátov štátmi pôsobiacimi ako otvorené registre.
Boj proti zmene klímy na zabezpečenie zdravých oceánov:
– dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 vrátane dekarbonizácie rybolovu a ďalších námorných činností,
– zachovať funkciu oceánov ako „zachytávačov uhlíka“,
– pred prikročením k zavedeniu nových geoinžinierskych aplikácií na odstraňovanie oxidu uhličitého zabezpečiť primeraný vedecký základ na odôvodnenie takýchto činností a primerané zohľadnenie súvisiaceho rizika a vplyvov.
Boj proti znečisťovaniu morí:
–do roku 2024 uzavrieť ambicióznu právne záväznú globálnu dohodu o plastoch.
Získavanie poznatkov o oceánoch:
–podporiť vytvorenie medzivládneho rozhrania medzi vedou a politikou pre udržateľnosť oceánov s cieľom zriadiť Medzivládny panel pre udržateľnosť oceánov (IPOS).
Investovanie do oceánov:
–investovať 1 miliardu EUR do biodiverzity a klímy oceánov a pobrežných oblastí vrátane šíreho mora (2021 – 2027),
–poskytovať 350 miliónov EUR ročne na výskum oceánov (Horizont Európa 2021 – 2027).
Nástroje EÚ na medzinárodnú správu oceánov
Na globálnej scéne sa EÚ považuje za podporovateľa koordinovaných viacstranných reakcií na globálne problémy a za zástancu medzinárodného systému založeného na pravidlách. Oceány si vyžadujú kolektívny prístup vychádzajúci z ustanovení medzinárodného práva, ktorého ústredný prvok tvorí Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS). Svojím politickým a diplomatickým vplyvom, ktorý je ukotvený v presadzovaní základných práv a hodnôt, ako aj v podpore udržateľného rozvoja v súlade s Agendou 2030 a jej cieľmi udržateľného rozvoja pôsobí EÚ pri medzinárodných rokovaniach, na fórach a v rámci procesov ako čestný sprostredkovateľ, premosťovateľ a hybná sila, a tým podporuje rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na udržateľnú správu oceánov.
V súlade s Európskou zelenou dohodou, so spoločným oznámením o multilateralizme, Strategickým kompasom EÚ a s politikou EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde a so stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne presadzuje EÚ partnerstvá a aliancie s tretími krajinami, viacstrannými a regionálnymi organizáciami vrátane medzinárodných normalizačných organizácií, a to na základe využívania svojej finančnej a regulačnej právomoci, ako aj s neštátnymi subjektmi ako MVO, hospodárskymi subjektmi, vedeckou komunitou a celou občianskou spoločnosťou. Uskutočňuje ich prostredníctvom regionálnych a dvojstranných dialógov, rozvojovej spolupráce v oblasti oceánov, konkrétnych osvetových akcií a politických krokov, vytvárania koalícií založených na spoločných kľúčových prioritách a spoluorganizovaním globálnych podujatí pre viaceré zainteresované strany s cieľom ešte viac mobilizovať a udržať dynamiku globálnych opatrení.
Prostredníctvom stratégie námornej bezpečnosti EÚ (EUMSS) a jej revidovaného akčného plánu vypracovaného na zaistenie bezpečnosti a ochrany na mori rieši EÚ výzvy, ktoré majú vplyv na bezpečnosť oceánov, akými sú cezhraničná a organizovaná trestná činnosť, hrozby pre navigačnú slobodu, hrozby pre biodiverzitu, výzvy súvisiace s klimatickou bezpečnosťou alebo zhoršovanie životného prostredia v dôsledku nezákonného alebo havarijného vypúšťania nečistôt.
EÚ sa domnieva, že keď pôjde príkladom, môže stimulovať pokrok a prispieť k dosiahnutiu spoločnej vízie na vytvorenie udržateľného prístupu k riadeniu oceánov na celom svete, a uznáva, že skutočné líderstvo sa začína doma. Najviac sa to prejavuje v rybárskej politike EÚ vychádzajúcej z reformovanej spoločnej rybárskej politiky, ako aj z opatrení proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu; v prístupe EÚ k udržateľnej modrej ekonomike; v smernici o námornom priestorovom plánovaní; v rámcoch pre morské oblasti a makroregionálnych rámcoch; v jej environmentálnej politike, ktorej sa týka najmä rámcová smernica o morskej stratégii EÚ, stratégia biodiverzity do roku 2030, akčný plán nulového znečistenia a návrh právneho predpisu o obnove prírody; v jej politike v oblasti klímy, najmä týkajúcej sa právneho predpisu EÚ v oblasti klímy, balíka Fit for 55 a adaptačnej stratégie; v jej právnych predpisoch o bezpečnosti námornej prepravy a v opatreniach týkajúcich sa údajov, pozorovaní a výskumu, najmä v rámci zložky Copernicus Vesmírneho programu EÚ, programu na financovanie výskumu a inovácie Horizont Európa na roky 2021 – 2027 a európskej misie Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030.
1.Posilnenie rámca pre medzinárodnú správu oceánov
Ochrana a zachovanie morskej biodiverzity predstavujú kľúčové priority vonkajšej činnosti EÚ v snahe o budúci medzinárodný právne záväzný nástroj v rámci dohovoru UNCLOS o morskej biodiverzite mimo právomoci jednotlivých štátov a o budúci globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 vrátane navrhovaného 30 % cieľa ochrany do roku 2030 podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Ambíciou EÚ je dosiahnuť ešte v roku 2022 medzinárodne záväznú dohodu o biodiverzite mimo právomoci jednotlivých štátov a zabezpečiť jej účinnú ratifikáciu a vykonávanie. Okrem svojej aktívnej účasti na rokovaniach stála EÚ prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na oceány v čele založenia koalície s vysokými ambíciami v oblasti biodiverzity mimo právomoci jednotlivých štátov na posilnenie ambicióznej, spravodlivej a účinnej dohody. Ďalej prostredníctvom svojho diplomatického vplyvu a dosahu pokračuje v sprostredkovaní dohody o určovaní nových chránených morských oblastí v Južnom oceáne, ktorou by sa významne prispelo k 30 % cieľu ochrany do roku 2030.
V otázke hlbokomorskej ťažby na morskom dne panuje medzi vedcami a štátmi široký konsenzus v tom, že poznatky o hlbokomorskom prostredí a vplyvoch ťažby nie sú dostatočne komplexné na to, aby nimi bolo možné podložiť prijatie rozhodnutia o bezpečnom pokračovaní v ťažbe. EÚ bude obhajovať zákaz hlbokomorskej ťažby, až kým sa tieto chýbajúce vedecké poznatky nedoplnia a kým nebude možné preukázať, že ťažba nemá žiadne škodlivé účinky a kým sa podľa požiadaviek dohovoru UNCLOS do právnych predpisov o ťažbe nezavedú potrebné ustanovenia o účinnej ochrane morského prostredia. EÚ sa bude naďalej zúčastňovať na rokovaniach o právnych predpisoch o ťažbe v Medzinárodnom orgáne pre morské dno (ISA) v záujme dosiahnutia spoľahlivého rámca ochrany morského prostredia vrátane noriem a usmernení týkajúcich sa prahových hodnôt a normatívnych štandardov. Súčasne EÚ podporuje výskum na získanie ďalších poznatkov o hlbokomorských ekosystémoch a o technológiách na monitorovanie a dohľad.
EÚ požaduje a je pripravená podporiť najprísnejšie medzinárodné normy v súvislosti s transparentnosťou, dobrou správou a so začlenením zainteresovaných strán v medzinárodných organizáciách ako ISA a WTO.
Pri rybolovných činnostiach by sa mali dodržiavať zásady dlhodobej ochrany a udržateľného využívania živých morských zdrojov a morských ekosystémov.
Prijatím prístupu „nulovej tolerancie“ nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu sa EÚ snaží zabezpečiť rovnaké podmienky čestným prevádzkovateľom a podporiť dodržiavanie pravidiel ochrany a správy zameraných na udržateľné využívanie rybolovných zdrojov. Prostredníctvom dialógov o NNN rybolove vedených s krajinami mimo EÚ a vychádzajúcich z nariadenia o NNN rybolove EÚ ďalej zabezpečuje, aby krajiny dodržiavali svoje medzinárodné záväzky.
Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva predstavujú pevný rámec dvojstrannej spolupráce s vybratými partnerskými krajinami mimo EÚ a prispievajú k posilneniu morských, námorných a rybárskych politík, ako aj environmentálnych, sociálnych a obchodných aspektov.
EÚ zohrala vedúcu úlohu na 12. ministerskej konferencii WTO pri zabezpečovaní dohody o zákaze škodlivých dotácií na rybolov v súlade s cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja 14.6 (SDG 14.6). EÚ predovšetkým úspešne presadila uznanie prepojenia medzi udržateľným riadením rybolovných zdrojov a právom dotovať rybolov v prípade nadmerne lovených populácií, presadila aj absolútny zákaz dotácií prispievajúcich k NNN rybolovu, osobitné ustanovenia pre šíre moria, ktoré neriadi žiadna regionálna organizácia pre riadenie rybárstva (RFMO), a prísne požiadavky na transparentnosť. EÚ bude naďalej zohrávať vedúcu úlohu v pokračujúcich rokovaniach o ďalších pravidlách WTO týkajúcich sa dotácií, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, v súlade s cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja 14.6.
EÚ je najvýznamnejším aktérom regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) a rybárskych orgánov na svete. EÚ v nich podporuje udržateľnosť populácií rýb, transparentné rozhodovanie na základe spoľahlivých vedeckých odporúčaní, ako aj vedecký výskum, a prispieva k dodržiavaniu predpisov.
Mimoriadne dôležité sú aj ochrana a udržateľné využívanie živých arktických morských zdrojov vrátane populácií rýb. EÚ má ako zmluvná strana Dohody o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu záväzok tento dohovor plne vykonávať.
V rámci stratégie biodiverzity do roku 2030 EÚ vypracúva „akčný plán“ na zachovanie rybolovných zdrojov a ochranu morských ekosystémov a opatrenia na obmedzenie vplyvu rybolovu, a to aj vplyvu na morské dno, a prispieva k plneniu environmentálnych cieľov.
Ochrana morského prostredia sa koordinuje regionálne prostredníctvom účasti EÚ na regionálnych morských dohovoroch, najmä prostredníctvom pevných väzieb na vlastné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii Európskou úniou, čím sa zabezpečujú rovnaké ambície členských štátov EÚ a tretích krajín v oblasti ochrany morí a oceánov.
EÚ má nadviazané úzke vzťahy s viacerými partnermi, ako napríklad dlhodobé partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi, ktoré sa snaží posilniť prostredníctvom partnerskej dohody s Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ), ktorá nahradí Dohodu z Cotonou. Spolu s dohodami EÚ o partnerstve a spolupráci a s obchodnými dohodami s mnohými z jej tretích partnerov bude predstavovať základ silnejšej politickej a strategickej angažovanosti vychádzajúcej zo spoločných hodnôt a cieľov.
Spolupráca v oblasti oceánov pod vedením EÚ
Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov
·Komisia pravidelne spolupracuje s 93 tretími krajinami v rámci administratívnej spolupráce na vykonávaní systému osvedčovania úlovkov, ktorý sa stanovuje v nariadení o NNN rybolove.
·Od roku 2010 bolo 27 tretím krajinám oznámené, že môžu byť označené za krajiny nespolupracujúce v boji proti NNN rybolovu.
·17 krajín úspešne vykonalo potrebné opatrenia, preto bolo toto oznámenie v ich prípade stiahnuté.
·EÚ je zmluvnou stranou dohody FAO o opatreniach prístavných štátov, prvej záväznej medzinárodnej dohody zameranej na NNN rybolov.
Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva
·EÚ má v súčasnosti s tretími krajinami uzavretých 13 platných protokolov k dohodám o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva:
ok deviatim dohodám o love tuniakov: s Kapverdmi, Pobrežím Slonoviny, so Svätým Tomášom a Princovým ostrovom, s Gabonom, Cookovými ostrovmi, so Seychelmi, s Mauríciom, so Senegalom a s Gambiou (v prípade posledných dvoch s dodatkom týkajúcim sa tresky žltkavej),
ok štyrom zmiešaným dohodám: s Grónskom, Marokom, Mauritániou a Guineou-Bissau.
Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva
·Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) sú medzinárodné organizácie, ktoré regulujú regionálne rybolovné činnosti na šírom mori.
·EÚ je hlavnou zmluvnou stranou RFMO z celého sveta a zúčastňuje sa na piatich RFMO pre tuniaky a 13 RFMO, ktoré sa nezaoberajú tuniakmi.
·EÚ a jej členské štáty predložili komisii CCAMLR dva návrhy na chránené morské oblasti, jednu vo východnej Antarktíde (od roku 2012) a druhú vo Weddellovom mori (od roku 2016). Po schválení budú tieto chránené morské oblasti chrániť oblasť s rozlohou 3,207 milióna štvorcových kilometrov. Budú zásadne prispievať k boju proti zmene klímy a ochrane morskej biodiverzity Antarktídy.
Regionálne morské dohovory
·Regionálne morské dohovory a akčné plány predstavujú medzivládne rámce na riešenie degradácie oceánov a morí na regionálnej úrovni.
·EÚ je zmluvnou stranou troch regionálnych morských dohovorov, ktoré sa týkajú morských vôd EÚ:
oHelsinského dohovoru – HELCOM (Baltské more),
odohovoru OSPAR – OSPAR (severovýchodný Atlantik),
oBarcelonského dohovoru – UNEP-MAP (Stredozemné more).
Ostatné nástroje:
·Okrem dvoch oceánskych partnerstiev s Kanadou a Čínou týkajúcich sa záležitostí oceánov vedie EÚ viacero dialógov a partnerstiev na vysokej úrovni s významnými partnermi.
·EÚ zabezpečuje spoluprácu prostredníctvom svojich finančných nástrojov vrátane:
o Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa,
oEurópskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF).
|
2.Cesta k udržateľnosti oceánov do roku 2030
2.1. Oceány a zmena klímy
Oceány a zmena klímy sú úzko previazané: oceány a ich ekosystémy sú nevyhnutným predpokladom regulácie klímy a zároveň má na ne zmena klímy obrovský vplyv. Opatrenia v oblasti oceánov a klímy preto spolu musia súvisieť. Pozitívnym krokom v tomto smere je rozhodnutie UNFCCC prijaté na konferencii COP26 viesť každoročný dialóg o oceánoch a zmene klímy s cieľom posilniť opatrenia na zmierňovanie zmeny klímy oceánov a adaptáciu na ňu.
Medzivládny panel OSN o zmene klímy (IPCC) varoval pred vplyvom zmeny klímy na oceány. Zdôraznil potrebu výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a prijať udržateľné a spoľahlivé adaptačné opatrenia. Je mimoriadne dôležité kombinovať opatrenia vo všetkých oblastiach, oceánskych aj pevninských, a zároveň prijať koordinovaný prístup k riešeniu navzájom súvisiacich problémov vyplývajúcich zo zmeny klímy, straty biodiverzity a znečistenia.
EÚ zakotvila klimatickú neutralitu do roku 2050 do svojho práva v súlade s Parížskou dohodou a zaviazala sa znížiť emisie skleníkových plynov z námorných činností a dosahovať neustály pokrok v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Európska komisia navrhla najrôznejšie opatrenia, aby k plneniu tohto cieľa prispievala aj námorná doprava EÚ. Patrí k nim nová norma týkajúca sa intenzity skleníkových plynov v prípade energie používanej na palubách lodí (FuelEU Maritime), rozšírenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) na námornú dopravu a revízia existujúcich smerníc o zdaňovaní energie, infraštruktúrach pre alternatívne palivá a o energii z obnoviteľných zdrojov.
Na celosvetovej úrovni je zavedený regulačný rámec pre energetickú efektívnosť nových lodí a v novembri 2022 nadobudnú účinnosť opatrenia súvisiace s energetickou efektívnosťou existujúcich lodí. Takisto sa pracuje na príprave bezpečnostných usmernení pre lode používajúce alternatívne palivá a ďalšieho súboru konkrétnych („strednodobých“) opatrení. EÚ navrhla organizácii IMO zásady týkajúce sa globálneho opatrenia na tvorbu cien uhlíka a obhajuje jeho skombinovanie s celosvetovou normou pre palivá s emisiami skleníkových plynov. Organizácia IMO začala aj revíziu svojej prvotnej stratégie o znížení emisií skleníkových plynov z lodí s cieľom posilniť jej úroveň ambícií.
V podobnom duchu bude EÚ naďalej konať v oblasti dekarbonizácie odvetvia rybolovu s cieľom znížiť aj závislosť od fosílnych palív (najmä nafty), a to aj preskúmaním zmierňujúcich opatrení a rybolovných stratégií a rybárskeho výstroja, ktorými sa znižujú emisie a zlepšuje efektívnosť využívania energie. Podobne analyzuje aj vedecký a technologický pokrok, najmä v prípade rámcových programov EÚ pre výskum, s cieľom vypracovať do začiatku roka 2023 v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami akčný plán obsahujúci odporúčania a najlepšie postupy na úpravu rybárskeho plavidla tak, aby bolo energetickej efektívnejšie a znížilo svoje emisie skleníkových plynov. Táto analýza sa bude týkať aj akvakultúry.
EÚ sa domnieva, že veterná energia na mori a energia z oceánov je súčasťou riešenia na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 v súlade so stratégiou EÚ týkajúcou sa energie z morských obnoviteľných zdrojov. Má jedinečné skúsenosti s výrobou energie z morských obnoviteľných zdrojov a zaviazala sa podporovať jej vývoj na celom svete, čo sa dosiaľ aj deje.
Riešenia blízke prírode môžu takisto zabezpečovať zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a to zvýšením absorpcie a ukladania uhlíka, znížením pobrežných rizík a zabezpečením viacerých ďalších výhod, ako napríklad lepšej kvality vody a zvýšenej odolnosti ekosystémov a spoločenstiev.
Vzťah medzi zmenou klímy, predchádzaním degradácii ekosystémov a stratou biodiverzity
·Vo všetkých emisných scenároch na 21. storočie sa predpokladá zníženie globálnej biomasy morských živočíšnych spoločenstiev a potenciálu rybolovných úlovkov a zmena zloženia druhov.
·Bude to predstavovať výzvu pre medzinárodnú a vnútroštátnu správu oceánov a rybolovu. Zmena rozšírenia populácií rýb medzi jednotlivými správnymi jurisdikciami by mohla destabilizovať existujúce medzinárodné rybárske dohody a zvýšiť riziko medzinárodného konfliktu.
·Môže sa zvýšiť dopyt po cezhraničnom riadení rybárstva s osobitným zameraním na adaptáciu a odolnosť rybolovných zdrojov.
·S cieľom posilniť prístupy predbežnej opatrnosti bude EÚ naďalej obnovovať nadmerne využívané alebo vyčerpané rybolovné zdroje a uplatňovať stratégie riadenia rybárstva.
Pochopenie zlomových bodov ekosystému
·Je potrebné zlepšenie kvantifikácie ukladania a tokov uhlíka v rámci morských ekosystémov a pochopenie zlomových bodov ekosystému súvisiacich s klímou.
·Náklady a prínosy reakcií na stúpanie hladiny morí sa musia takisto lepšie kvantifikovať. Stúpanie hladiny morí môže ovplyvniť aj základné línie, podľa ktorých sa stanovujú jednotlivé námorné nároky v súlade s dohovorom UNCLOS.
|
Zvyšuje sa záujem o činnosti odstraňovania oxidu uhličitého z oceánov. V protokole k Londýnskemu dohovoru sa umožňuje a reguluje zachytávanie a sekvestrácia uhlíka v podmorských geologických útvaroch a zakazuje sa fertilizácia oceánov s výnimkou výskumných účelov.
EÚ je zmluvnou stranou Dohovoru o biologickej diverzite, v ktorom sa vyzýva na zabezpečenie toho, aby sa neuskutočňovali žiadne klimatické geoinžinierske činnosti, ktoré môžu ovplyvňovať biodiverzitu, kým neexistuje primeraný vedecký základ, ktorým možno odôvodniť takéto činnosti, a nie sú primerane zohľadnené súvisiace riziká pre životné prostredie a biodiverzitu, ako aj súvisiace sociálne, hospodárske a kultúrne vplyvy.
2.2. Boj proti znečisťovaniu morí
EÚ sa zaviazala zastaviť znečisťovanie morí všetkého druhu, najmä zo zdrojov na pevnine. Znečistenie morí plastmi sa od roku 1980 zvýšilo desaťnásobne a vyžaduje si globálnu reakciu. Od prijatia stratégie pre plasty (2018) je EÚ hybnou silou v boji proti znečisteniu plastmi na medzinárodnej úrovni prostredníctvom svojho diplomatického úsilia, ako aj na úrovni Únie. Aktívne sa zapája do celosvetových rokovaní o uzavretí ambicióznej právne záväznej globálnej dohody o plastoch do roku 2024, ako bolo dohodnuté na piatom zasadnutí Environmentálneho zhromaždenia OSN. Takisto je odhodlaná rázne znížiť znečisťovanie živinami a chemickými pesticídmi zo zdrojov na pevnine, ktoré pochádzajú aj z poľnohospodárstva, a prijať rozhodné kroky uvedené v akčnom pláne EÚ týkajúcom sa nulového znečistenia. Prelomové rozhodnutie Barcelonského dohovoru predložiť organizácii IMO návrh na určenie Stredozemného mora ako oblasti na reguláciu emisií síry prinesie radikálne zníženie znečistenia z lodí.
Riziko znečisťovania z munície odhodenej do mora sa musí riešiť v spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Očakáva sa, že v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov sa zvýši únik toxických látok z munície zvrhnutej počas prvej a druhej svetovej vojny, čo predstavuje ohrozenie morského prostredia a bezpečnosti rybárov a ostatných námorníkov.
2.3. Podpora plnenia povinností vlajkových štátov štátmi pôsobiacimi ako otvorené registre
EÚ zintenzívňuje svoje úsilie v oblasti riešenia problémov s vlajkovými štátmi pôsobiacimi ako „otvorené registre“, ktoré si niektorí prevádzkovatelia plavidiel vyberajú s cieľom využiť, že určité štáty si nedostatočne plnia svoje medzinárodné záväzky alebo nevykonávajú dostatočnú kontrolu nad plavidlami (rybárskymi a námornej dopravy) zaregistrovanými pod ich vlajkami.
Problém s „otvorenými registrami“ a povinnosti vlajkových štátov
·V prípade rybolovu je nedostatočná kontrola rybárskych plavidiel určitými vlajkovými štátmi jedným z hlavných faktorov, ktorý prispieva k NNN rybolovu. EÚ teda musí zabezpečiť, aby všetky vlajkové štáty dodržiavali svoje medzinárodné záväzky v oblasti boja proti NNN rybolovu.
·Nedostatočný medzinárodný vládny dohľad zo strany týchto vlajkových štátov je spolu so skutočnosťou, že tieto štáty majú zvyčajne malé kapacity v oblasti regulácie, presvedčivým dôvodom, pre ktorý sa spoločnosti registrujú mimo svojej domovskej krajiny.
·Niektoré otvorené registre známe svojím nedostatočným vykonávaním morského práva bežne využívajú určití majitelia lodí na neplnenie záväzkov v oblasti udržateľnej a bezpečnej recyklácie lodí na konci životnosti. Zmena vlajky pred demontážou je bežnou praxou, ktorá závažne narúša účinnosť príslušných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa recyklácie lodí na konci životnosti.
|
V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby EÚ naďalej podporovala transparentnosť skutočného vlastníctva podnikových štruktúr, ktoré vlastnia plavidlá zaregistrované v rámci EÚ aj mimo nej, aby bolo možné identifikovať subjekty zodpovedné za možné nezákonné činnosti alebo nedostatočné vykonávanie medzinárodných a iných záväzkov v oblasti námornej dopravy, rybárstva, životného prostredia, zdaňovania, pracovných podmienok a pracovných práv a prijímať potrebné opatrenia.
Takisto je v súvislosti s bojom proti znečisťovaniu morí dôležité, aby bolo možné rýchlo a efektívne identifikovať majiteľov lodí, ktorí more znečisťujú úmyselne. Aj napriek pravidlám EÚ v oblasti predchádzania znečisťovaniu z lodí, vykladania odpadu z lodí a zvýšenému úsiliu v oblasti dohľadu a presadzovania predpisov dochádza stále v európskych vodách k nezákonnému vypúšťaniu ropných a iných znečisťujúcich látok, pričom odhaľovanie týchto skutkov, a tým aj počet stíhaní, je naďalej na nízkej úrovni. Zistili sa ťažkosti s presadzovaním predpisov v nadnárodnom kontexte námornej dopravy, keď sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líšia druhy a výšky sankcií.
2.4. Zabezpečiť prechod na globálnu udržateľnú modrú ekonomiku
Modrá ekonomika bude v nasledujúcich rokoch rásť. V súlade so svojou koncepciou modrej ekonomiky sa bude EÚ usilovať o podporu hospodárskeho rastu, zlepšovanie životných podmienok a zároveň o zabezpečenie udržateľného využívania morských zdrojov a kvalitného života pobrežných spoločenstiev.
Okrem toho morské plody významne prispievajú k potravinovej a výživovej bezpečnosti. EÚ ako najväčší svetový dovozný trh s morskými plodmi sa usiluje zabezpečiť, aby na trh vstupovali iba produkty pochádzajúce z udržateľných zdrojov a udržateľnej produkcie. Účinné riadenie rybárstva a udržateľná akvakultúra sú totiž nevyhnutným predpokladom pozitívnej transformácie potravinového systému.
Preto sa EÚ prostredníctvom nariadenia o NNN rybolove snaží zabezpečiť, aby na trhu EÚ neskončili žiadne nezákonne ulovené produkty rybolovu. EÚ bude naďalej posilňovať svoju politiku vývojom vhodných IT nástrojov v tomto rámci, a to vrátane digitalizovaného systému osvedčovania úlovkov.
V súlade so stratégiou Z farmy na stôl Komisia vypracuje legislatívny návrh rámca udržateľných potravinových systémov na zlepšenie udržateľnosti vo všetkých potravinových politikách a na posilnenie odolnosti potravinových systémov vrátane produktov rybolovu a akvakultúry. Komisia zváži vhodné požiadavky na udržateľnosť pri dovoze potravín v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, najmä vo WTO. Rámec bude takisto obsahovať pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o udržateľnosti potravín (označovanie udržateľnosti).
Udržateľná modrá ekonomika musí byť podporená udržateľným financovaním. EÚ navyšuje investície do zdravia oceánov a do transformácie na udržateľnú modrú ekonomiku. Cez investičnú platformu EÚ BlueInvest prúdia financie do udržateľnej modrej ekonomiky v rámci EÚ aj mimo nej.
V nariadení EÚ o taxonómii pre udržateľné činnosti sa vymedzuje udržateľné financovanie a investovanie na základe zoznamu environmentálne udržateľných hospodárskych činností. Takisto sa v ňom zakotvujú kritériá „nespôsobovať významnú škodu“ pre hospodárske činnosti. Taxonómia prispeje k presunu investícií na udržateľné použitia a ochranu morských zdrojov a pre spoločnosti bude fungovať ako vodidlo, ktoré zabezpečí súlad ich činností s týmto cieľom.
2.5. Integrované riadenie oceánov prostredníctvom chránených morských oblastí a námorného priestorového plánovania
Stabilne sa zvyšujúci dopyt po využívaní oceánov si vyžaduje integrované plánovanie námorného priestoru, pri ktorom sa zohľadnia záujmy všetkých námorných odvetví a ich vplyv na morské prostredie, ako aj ich príspevok k zmene klímy a strate biodiverzity. Námorné priestorové plánovanie vychádzajúce z ekosystémového prístupu môže podporiť dosahovanie cieľov ochrany a obnovy a prispieť k udržateľnej modrej ekonomike. EÚ nadobudla v tejto oblasti značné skúsenosti a v spolupráci s IOC-UNESCO ich presadzuje na medzinárodnej úrovni prostredníctvom globálnej iniciatívy námorného priestorového plánovania. Využívanie námorného priestorového plánovania podporuje cezhraničnú spoluprácu a prispieva k minimalizovaniu územných konfliktov a riadeniu kumulatívnych vplyvov na celom svete.
EÚ podporuje reprezentatívnu a ekologicky súdržnú sieť dobre riadených chránených morských oblastí a ďalších účinných opatrení zameraných na ochranu oblastí (OECM) s cieľom do roku 2030 dosiahnuť 30 % pokrytie morského priestoru týmito oblasťami. Ide o osvedčené nástroje na obnovu biodiverzity a zachovanie populácií, na dosiahnutie prirodzenej sekvestrácie uhlíka a na podporu udržateľných postupov.
3.Zaisťovanie bezpečnosti a ochrany na mori
3.1. Bezpečnosť na mori
EÚ ako aktér, ktorý zaisťuje námornú bezpečnosť
·Námorná bezpečnosť je nevyhnutným predpokladom udržateľnej modrej ekonomiky, ako aj celkového mieru a stability. Chráni legitímne činnosti pred skutočnými alebo potenciálnymi hrozbami spojenými s nepriateľskými, nezákonnými a nebezpečnými operáciami na mori. Umožňuje plynulý tok obchodu na námorných komunikačných linkách. Tvorí integrálnu súčasť komplexného prístupu k správe oceánov.
·Konkurencia v medzinárodných vodách a výzvy súvisiace s multilaterálnym poriadkom stále narastajú.
·EÚ ako uznávaný aktér, ktorý zaisťuje námornú bezpečnosť na medzinárodnej úrovni, je zásadne proti akejkoľvek jednostrannej činnosti, ktorá ohrozuje mier, bezpečnosť a stabilitu na mori a je v rozpore s medzinárodným právom.
·V súlade s dohovorom UNCLOS sa EÚ zaviazala dodržiavať zásady právneho štátu a zaisťovať mier a bezpečnosť na mori prostredníctvom multilateralizmu, regionálnych architektúr námornej bezpečnosti založených na pravidlách a spolupráce so svojimi partnermi.
|
V súlade so stratégiou námornej bezpečnosti EÚ naďalej posilňuje svoju úlohu aktéra, ktorý zaisťuje námornú bezpečnosť v rámci svojich hraníc aj mimo nich. Pri tom využíva medziodvetvový prístup týkajúci sa meniaceho sa charakteru výziev a hrozieb v oblasti námornej bezpečnosti vrátane kybernetických a hybridných útokov, čoraz silnejšieho vplyvu zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia a rizík, ktoré predstavujú pre stabilitu a bezpečnosť. Mimoriadnu pozornosť bude venovať potrebám svojich najvzdialenejších regiónov, ktoré sú týmto hrozbám obzvlášť vystavené.
V rámci Strategického kompasu sa potvrdzuje aj odhodlanie EÚ investovať do námornej bezpečnosti a svojej globálnej prítomnosti s cieľom zaistiť neobmedzený prístup k námorným koridorom a dodržiavať medzinárodné morské právo. Stanovuje sa v ňom zámer EÚ naplno využívať politiku námorných partnerstiev, napríklad prostredníctvom zastavení v prístave, spoločných cvičení a budovania kapacít.
EÚ bude naďalej spolupracovať s regionálnymi partnermi v oblasti námornej bezpečnosti na riešení zvýšenej prítomnosti globálnych a regionálnych aktérov, z ktorých niektorí neváhajú využívať neregulárne ozbrojené sily v oblastiach nestability, čím oslabujú medzinárodné úsilie o mier a stabilitu, destabilizujú krajiny a ich hospodárstva a podieľajú sa na porušovaní ľudských práv.
EÚ bude naďalej v spolupráci so svojimi partnermi, ako napríklad s organizáciou NATO, dôkladne monitorovať vývoj a rýchlo reagovať na všetky hrozby pre námornú bezpečnosť. Na základe svojich skúseností s bojom proti nadnárodnej trestnej činnosti na mori, akou je pirátstvo v západnom Indickom oceáne a prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi v Stredozemnom mori, sa bude EÚ naďalej usilovať o zachovanie otvoreného a bezpečného prístupu k šíremu moru. Na tento účel sa EÚ rozhodla predĺžiť uskutočňovanie koordinovanej námornej prítomnosti v Guinejskom zálive o ďalšie dva roky a začať uskutočňovať novú koordinovanú námornú prítomnosť v severozápadnom Indickom oceáne. EÚ takisto zváži použitie koncepcie koordinovanej námornej prítomnosti v ďalších potenciálnych námorných oblastiach záujmu. Okrem toho bude naďalej prispievať k budovaniu kapacít tretích krajín na monitorovanie ich námornej oblasti a zaisťovať námornú bezpečnosť a kapacity na presadzovanie práva.
3.2. Bezpečnosť na mori a podpora dôstojných pracovných podmienok na celom svete
Pre odvetvie rybolovu a námorné odvetvie sú typické náročné, nebezpečné a vysokorizikové pracovné podmienky, ktoré pandémia COVID-19 ešte zhoršila. Počet úmrtí a zranení je naďalej neprípustne vysoký. Osobitne zraniteľní voči neistým podmienkam, nekalým praktikám a nerovnakému zaobchádzaniu sú migrujúci pracovníci.
EÚ prostredníctvom svojho programu medzinárodnej správy oceánov a spoločnej rybárskej politiky podporuje dôstojnú prácu v rybárstve v súlade s cieľmi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a v spolupráci s partnerskými krajinami. EÚ bude naďalej podporovať ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru MOP č. 188 o práci v odvetví rybolovu a ďalších príslušných medzinárodných noriem, a to najmä tých, ktoré sú stanovené v dohovoroch MOP. Na tento účel využije dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, a to najmä prostredníctvom vykonávania uceleného súboru ustanovení o správe sociálnych záležitostí, prípadne aj RFMO. V dvojstranných dialógoch a na regionálnych a medzinárodných fórach sa bude EÚ zaoberať nútenou prácou a ďalšími formami práce, ktorými sa porušujú ľudské práva v oblasti rybolovu, a to aj v prípade, že sa zistia v rámci boja proti NNN rybolovu. V oznámení o dôstojnej práci na celom svete sa posilňuje stratégia EÚ na podporu dôstojnej práce na globálnej úrovni a identifikujú kľúčové nástroje prostredníctvom politík EÚ.
EÚ a jej členské štáty sú takisto lídrami pri zlepšovaní právnych predpisov o námornej bezpečnosti a podpore vysokokvalitných noriem na globálnej úrovni v IMO, ako aj na úrovni EÚ. Cieľom je eliminovať námornú dopravu, ktorá nespĺňa normy, zvýšiť ochranu cestujúcich a posádok, znížiť riziko znečisťovania životného prostredia, či už prevádzkového alebo havarijného (napr. únik ropy, straty kontajnerov), a zabezpečiť, aby prevádzkovatelia dodržiavajúci osvedčené postupy neboli komerčne znevýhodnení v porovnaní s prevádzkovateľmi, ktorí sú ochotní pravidlá bezpečnosti plavidiel obchádzať. Komisia a členské štáty sa môžu spoľahnúť na technickú a vedeckú pomoc Európskej námornej bezpečnostnej agentúry.
Bezpečnosť a ochrana systému dopravy je najdôležitejšia a EÚ je v tejto oblasti svetovým lídrom. Právne predpisy EÚ o povinnostiach vlajkových štátov, štátnej prístavnej kontrole a vyšetrovaní nehôd prispievajú k bezpečnej, chránenej a účinnej námornej doprave. Kľúčový význam má neustále úsilie vynakladané v spolupráci s medzinárodnými, vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi, so zainteresovanými stranami a s občanmi.
4. Získavanie poznatkov o oceánoch
Veda o oceánoch, pozorovanie oceánov, environmentálne monitorovanie a predpovede sú nevyhnutným predpokladom fakticky podložených opatrení na ochranu a udržateľné riadenie oceánov. O oceánoch máme stále príliš málo poznatkov. Opatrenia a riešenia v oblasti krízy zdravia oceánov a rozvoja udržateľnej modrej ekonomiky závisia od našej úrovne poznatkov, pochopenia a schopnosti inovovať.
EÚ sa zaviazala plniť Dekádu OSN pre vedu o oceánoch v záujme udržateľného rozvoja 2021 – 2030. Európska politika v oblasti výskumu a inovácie je základom transformačnej agendy Európskej zelenej dohody, ktorej vykonávanie zároveň stimuluje a urýchľuje.
Horizont Európa: kľúčový program EÚ na financovanie výskumu a inovácie (2021 – 2027)
•Z programu Horizont Európa sa ročne poskytuje približne 350 miliónov EUR na financovanie morskej a námornej problematiky. Podporuje sa ním získavanie poznatkov o oceánoch a stimulujú nové nápady a iniciatívy na riešenie výziev súvisiacich s oceánmi.
•Ďalších 110 miliónov EUR ročne sa z programu Horizont Európa vyčleňuje na obdobie 2021 – 2023 na európsku misiu Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030. Cieľom misie je preukázať praktické riešenia v oblasti čistenia vôd, obnovy degradovaných ekosystémov a prechodu modrej ekonomiky na klimatickú neutralitu.
|
EÚ predstavuje vzor osvedčených postupov v oblasti výmeny námorných údajov a pozorovaní oceánov. Záväzok krajín EÚ vymieňať si námorné údaje a spolupracovať na úrovni EÚ a regionálnej úrovni na zlepšení získavania údajov a monitorovania je pevne zakotvený v rámcovej smernici o morskej stratégii a môže byť doplnený iniciatívou pozorovania oceánov na štruktúrovanie a harmonizovanie získavania námorných údajov v rámci Európy. Informácie a údaje o stave európskych morí sú dostupné v námornom informačnom systéme pre Európu WISE a v sieti EMODnet. Služba monitorovania morského prostredia programu Copernicus poskytuje bezplatné a otvorené námorné údaje, ako aj monitorovanie oceánov v reálnom čase a prognózy a spoločne so službou monitorovania zmeny klímy programu Copernicus aj službu monitorovania a predpovedania klímy oceánov, a to pre morské oblasti EÚ aj svetový oceán. EÚ je významným partnerom iniciatívy G7 Budúcnosť morí a oceánov a iniciatívy GEO Blue Planet na poskytovanie informácií o oceánoch a pobrežiach verejnosti. Digitalizácia a pokročilé nástroje môžu optimalizovať a podporiť udržateľnosť operácií na mori.
Z výskumných programov EÚ sa podporuje získavanie dôkazov používaných globálnymi vedeckými orgánmi, ako aj nezávislými vedeckými panelmi, Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) a Medzivládnou vedecko-politickou platformou pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), ktoré poskytujú cielenú podporu pri rozhodovaní. Nové alebo prepracované existujúce medzinárodné obojsmerné rozhranie medzi expertmi na vedu a politiku by mohlo zabezpečiť pridanú hodnotu pri podpore zdravia a udržateľnosti oceánov, posudzovaní poznatkov a podpore tvorby politík.
EÚ prijíma opatrenia na šírenie poznatkov o oceánoch a bude naďalej podporovať účasť občanov na opatreniach, ktorými sa prispeje k zmenám vnímania, hodnôt, postojov a osobného správania v prospech udržateľných postupov. EÚ takisto nadviazala spoluprácu s Medzivládnou oceánografickou komisiou UNESCO s cieľom rozvíjať poznatky o oceánoch.
Vedecká diplomacia posilňuje vzájomné chápanie a spoločné vízie a opatrenia. EÚ oslovuje s ponukou výskumných partnerstiev, projektov a financovania z programu Horizont Európa a nástroja Globálna Európa aj krajiny a organizácie mimo EÚ. Regionálne morské organizácie sú významnou hnacou silou regionálnych poznatkov o mori a vzájomného chápania stavu morského prostredia.
Záver
V tomto spoločnom oznámení sa EÚ a jej členské štáty vyzývajú, aby sa viac angažovali v zachovaní čistých, zdravých, produktívnych a odolných oceánov, ktoré sa využívajú udržateľným spôsobom za bezpečných a spravodlivých pracovných podmienok, a to zároveň so zaisťovaním stability a bezpečnosti na mori. Toto spoločné oznámenie sa opiera nielen o medzinárodnú úlohu EÚ a jej členských štátov ako spoľahlivých partnerov a pevných obhajcov udržateľnosti, ale aj o ich pozíciu príkladných lídrov a zodpovedných aktérov s ambíciou sprísňovať medzinárodné normy na všetkých úrovniach a inkluzívnym spôsobom, spoločne s medzinárodnými partnermi a prostredníctvom všetkých možností spolupráce na dosahovanie spoločných cieľov.
Komisia a vysoký predstaviteľ budú na vykonávaní týchto opatrení spolupracovať s Európskym parlamentom, Radou, členskými štátmi EÚ a ďalšími príslušnými inštitúciami EÚ a medzinárodnými inštitúciami.