EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 6. 2022
JOIN(2022) 28 final
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Smerovanie k udržateľnej modrej planéte – spoločné oznámenie o programe EÚ pre medzinárodnú správu oceánov
{SWD(2022) 174 final}
Úvod
Oceány sú nevyhnutným predpokladom života na Zemi a ľuďom, ako aj celej planéte poskytujú neoceniteľné výhody a služby. Zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v klimatickej regulácii, produkujú viac kyslíka ako všetky lesy dokopy a sú nevyhnutné na riešenie naliehavých globálnych výziev, ako sú potravinová bezpečnosť, energetika a zelená transformácia. Tvoria súčasť sociálneho a kultúrneho dedičstva pobrežných spoločenstiev a sú kľúčovým predpokladom medzinárodného obchodu, keďže viac ako 80 % svetového obchodu sa uskutočňuje po mori a približne dve tretiny svetových dodávok ropy a plynu buď z morí priamo pochádzajú, alebo sa cez ne prepravujú. Napriek tomu sú však stále často prehliadané. Využívajú sa na nezákonné účely, akými sú pirátstvo, terorizmus alebo ozbrojené lúpeže na mori, obchodovanie s ľuďmi a pašovanie nelegálnych látok a zbraní.
Medzinárodná správa oceánov sa snaží o riešenie množstva výziev vyplývajúcich z viacrozmerných a vzájomne prepojených úloh oceánov. V roku 2016 bola Európska únia prvým popredným hospodárstvom, ktoré začalo realizovať program medzinárodnej správy oceánov 1 a zaviazalo sa zaisťovať bezpečné, chránené, čisté, zdravé a udržateľne spravované oceány. Hoci EÚ svoj záväzok naďalej neochvejne plní, doterajší vývoj si už vyžaduje aktualizáciu programu.
Po prvé boj proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia patrí medzi najvýznamnejšie politické priority EÚ. Oceány sú súčasťou Európskej zelenej dohody a vízie silnejšej Európy vo svete, zároveň však predstavujú globálnu problematiku, ktorá si vyžaduje viacstrannú reakciu 2 .
Po druhé zhoršovanie kvality oceánov sa zrýchľuje, keďže neudržateľné ľudské činnosti a ich škodlivý vplyv naďalej spôsobujú degradáciu oceánov, čo vedie k významným zmenám s rizikom dosiahnutia zlomových bodov. Núdzový stav oceánov sa odráža v nedostatočnom plnení príslušných globálnych záväzkov, najmä cieľov z Aiči stanovených v Dohovore o biologickej diverzite (DBD) a Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a jej cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja 14 (SDG 14 – Život pod vodou).
Po tretie oceány patria k najvýznamnejším geopolitickým arénam na svete, ako to vyplýva z nedávneho zvýšenia napätia vo východnom Stredozemí a v Juhočínskom mori, keď členské štáty vyzývali na dodržiavanie územnej celistvosti a navigačných práv, ako aj na mierové riešenie sporov. Ruská vojenská agresia voči Ukrajine ovplyvňuje stabilitu celého sveta a bezpečnosť čiernomorského regiónu a vyvoláva obavy o námornú bezpečnosť.
Po štvrté oceány získali politickú silu na globálnej úrovni a rok 2022 je pre ne kľúčový, keďže sa v ňom uskutočňujú viaceré kľúčové rokovania 3 a konferencie o oceánoch 4 . Oceány sa dostali do popredia medzinárodných diskusií o klíme a biodiverzite. Kríza, ktorá postihla námorníkov a ktorú ešte prehĺbila pandémia COVID-19, poukázala na dôležitosť sociálneho rozmeru, t. j. dôstojných pracovných a životných podmienok námorníkov 5 . Medzinárodnú pozornosť si získalo aj nedodržiavanie medzinárodne dohodnutých pravidiel a noriem niektorými štátmi, ktoré má za následok nespravodlivú hospodársku súťaž a narušenie rovnakých podmienok v neprospech zainteresovaných strán EÚ. Príkladom sú otvorené registre.
Pre EÚ a jej členské štáty ako najväčšiu kombinovanú výhradnú hospodársku zónu na svete a vzhľadom na uvedený vývoj je mimoriadne dôležité znovu potvrdiť a aktualizovať záväzok zlepšovať správu oceánov.
|
Hrozby pre oceány 6 •Z dôvodu otepľovania vymierajú morské druhy dvojnásobne vyšším tempom ako suchozemské. •34,2 % svetových morských populácií sa loví nadmerne. •Za posledných štyridsať rokov prišla Arktída o ľadovú pokrývku s rozlohou šesťkrát väčšou ako Nemecko. •Oteplenie o 2 °C by spôsobilo stratu viac ako 99 % koralových útesov. •Každý rok sa vyprodukuje 300 miliónov ton plastového odpadu. Avšak len 9 % z neho sa recykluje. •V prípade scenára s veľmi vysokými emisiami skleníkových plynov sa stredná hladina mora do roku 2050 zvýši o 0,3 metra a do roku 2100 o dva metre, čo prinesie riziko núteného vysídľovania obyvateľov – do roku 2050 by malo ísť o 340 miliónov a do roku 2100 o 630 miliónov ľudí. |
Ciele
Na základe programu medzinárodnej správy oceánov z roku 2016 a konzultácií so zainteresovanými stranami v oblasti oceánov 7 bude EÚ zohrávať ešte aktívnejšiu úlohu v oblasti medzinárodnej správy oceánov a pri vykonávaní Agendy OSN 2030 a cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja 14, a to prostredníctvom:
·posilnenia rámca medzinárodnej správy oceánov na globálnej, regionálnej a dvojstrannej úrovni,
·dosiahnutia udržateľnosti oceánov do roku 2030 prijatím koordinovaného a doplnkového prístupu k spoločným výzvam a kumulatívnym vplyvom,
·zaistenia toho, že z oceánov sa stane bezpečný a chránený priestor, keďže sa zvyšuje hospodárska súťaž v medzinárodných vodách a pravidlá multilaterálneho poriadku sú čoraz viac ohrozené,
·získavania medzinárodných poznatkov o oceánoch na účely prijímania rozhodnutí na základe dôkazov, ktoré povedú k opatreniam na ochranu a udržateľnú správu oceánov.
KĽÚČOVÉ PRIORITY EÚ V OBLASTI MEDZINÁRODNEJ SPRÁVY OCEÁNOV 8
Zastavenie a zvrátenie straty morskej biodiverzity:
–čo najskôr uzavrieť ambicióznu dohodu OSN o šírom mori (biodiverzita mimo právomoci jednotlivých štátov),
–dosiahnuť do roku 2030 ambiciózny globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 s 30 % chránených morských oblastí,
–určiť nové chránené morské oblasti s veľkou rozlohou v Južnom oceáne.
Ochrana morského dna:
–zakázať hlbokomorskú ťažbu, pokým sa nedoplnia chýbajúce vedecké poznatky, pokým nebude mať žiadne škodlivé účinky a pokým nebude účinne chránené morské prostredie,
–v prípade potreby regulovať používanie rybárskeho výstroja, ktorý je pre biodiverzitu najškodlivejší.
Zabezpečenie udržateľného rybárstva a akvakultúry:
–presadzovať prístup nulovej tolerancie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu,
–vychádzať z globálnej dohody WTO o škodlivých dotáciách na rybolov uzavretej v júni 2022 a snažiť sa posilniť ju o prvky, ktoré ešte neboli dohodnuté,
–zrevidovať obchodné normy EÚ týkajúce sa produktov rybolovu a akvakultúry.
Zabezpečiť súlad s medzinárodnými pravidlami a normami:
–podporovať plnenie povinností vlajkových štátov štátmi pôsobiacimi ako otvorené registre.
Boj proti zmene klímy na zabezpečenie zdravých oceánov:
– dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 vrátane dekarbonizácie rybolovu a ďalších námorných činností,
– zachovať funkciu oceánov ako „zachytávačov uhlíka“,
– pred prikročením k zavedeniu nových geoinžinierskych aplikácií na odstraňovanie oxidu uhličitého zabezpečiť primeraný vedecký základ na odôvodnenie takýchto činností a primerané zohľadnenie súvisiaceho rizika a vplyvov.
Boj proti znečisťovaniu morí:
–do roku 2024 uzavrieť ambicióznu právne záväznú globálnu dohodu o plastoch.
Získavanie poznatkov o oceánoch:
–podporiť vytvorenie medzivládneho rozhrania medzi vedou a politikou pre udržateľnosť oceánov s cieľom zriadiť Medzivládny panel pre udržateľnosť oceánov (IPOS).
Investovanie do oceánov:
–investovať 1 miliardu EUR do biodiverzity a klímy oceánov a pobrežných oblastí vrátane šíreho mora (2021 – 2027),
–poskytovať 350 miliónov EUR ročne na výskum oceánov (Horizont Európa 2021 – 2027).
Nástroje EÚ na medzinárodnú správu oceánov
Na globálnej scéne sa EÚ považuje za podporovateľa koordinovaných viacstranných reakcií na globálne problémy a za zástancu medzinárodného systému založeného na pravidlách. Oceány si vyžadujú kolektívny prístup vychádzajúci z ustanovení medzinárodného práva, ktorého ústredný prvok tvorí Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) 9 . Svojím politickým a diplomatickým vplyvom, ktorý je ukotvený v presadzovaní základných práv a hodnôt, ako aj v podpore udržateľného rozvoja v súlade s Agendou 2030 a jej cieľmi udržateľného rozvoja pôsobí EÚ pri medzinárodných rokovaniach, na fórach a v rámci procesov ako čestný sprostredkovateľ, premosťovateľ a hybná sila, a tým podporuje rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na udržateľnú správu oceánov.
V súlade s Európskou zelenou dohodou, so spoločným oznámením o multilateralizme, Strategickým kompasom EÚ a s politikou EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde a so stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne 10 presadzuje EÚ partnerstvá a aliancie s tretími krajinami, viacstrannými a regionálnymi organizáciami vrátane medzinárodných normalizačných organizácií, a to na základe využívania svojej finančnej a regulačnej právomoci, ako aj s neštátnymi subjektmi ako MVO, hospodárskymi subjektmi, vedeckou komunitou a celou občianskou spoločnosťou. Uskutočňuje ich prostredníctvom regionálnych a dvojstranných dialógov, rozvojovej spolupráce v oblasti oceánov, 11 konkrétnych osvetových akcií a politických krokov, vytvárania koalícií založených na spoločných kľúčových prioritách a spoluorganizovaním globálnych podujatí pre viaceré zainteresované strany s cieľom ešte viac mobilizovať a udržať dynamiku globálnych opatrení.
Prostredníctvom stratégie námornej bezpečnosti EÚ (EUMSS) a jej revidovaného akčného plánu 12 vypracovaného na zaistenie bezpečnosti a ochrany na mori rieši EÚ výzvy, ktoré majú vplyv na bezpečnosť oceánov, akými sú cezhraničná a organizovaná trestná činnosť, hrozby pre navigačnú slobodu, hrozby pre biodiverzitu, výzvy súvisiace s klimatickou bezpečnosťou alebo zhoršovanie životného prostredia v dôsledku nezákonného alebo havarijného vypúšťania nečistôt.
EÚ sa domnieva, že keď pôjde príkladom, môže stimulovať pokrok a prispieť k dosiahnutiu spoločnej vízie na vytvorenie udržateľného prístupu k riadeniu oceánov na celom svete, a uznáva, že skutočné líderstvo sa začína doma. Najviac sa to prejavuje v rybárskej politike EÚ vychádzajúcej z reformovanej spoločnej rybárskej politiky, ako aj z opatrení proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu; v prístupe EÚ k udržateľnej modrej ekonomike; v smernici o námornom priestorovom plánovaní; v rámcoch pre morské oblasti a makroregionálnych rámcoch; v jej environmentálnej politike, ktorej sa týka najmä rámcová smernica o morskej stratégii EÚ, stratégia biodiverzity do roku 2030, akčný plán nulového znečistenia a návrh právneho predpisu o obnove prírody; v jej politike v oblasti klímy, najmä týkajúcej sa právneho predpisu EÚ v oblasti klímy, balíka Fit for 55 a adaptačnej stratégie; v jej právnych predpisoch o bezpečnosti námornej prepravy a v opatreniach týkajúcich sa údajov, pozorovaní a výskumu, najmä v rámci zložky Copernicus Vesmírneho programu EÚ, programu na financovanie výskumu a inovácie Horizont Európa na roky 2021 – 2027 a európskej misie Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030 13 .
1.Posilnenie rámca pre medzinárodnú správu oceánov
Ochrana a zachovanie morskej biodiverzity predstavujú kľúčové priority vonkajšej činnosti EÚ v snahe o budúci medzinárodný právne záväzný nástroj v rámci dohovoru UNCLOS o morskej biodiverzite mimo právomoci jednotlivých štátov a o budúci globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 vrátane navrhovaného 30 % cieľa ochrany do roku 2030 podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Ambíciou EÚ je dosiahnuť ešte v roku 2022 medzinárodne záväznú dohodu o biodiverzite mimo právomoci jednotlivých štátov a zabezpečiť jej účinnú ratifikáciu a vykonávanie. Okrem svojej aktívnej účasti na rokovaniach stála EÚ prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na oceány v čele založenia koalície s vysokými ambíciami v oblasti biodiverzity mimo právomoci jednotlivých štátov 14 na posilnenie ambicióznej, spravodlivej a účinnej dohody. Ďalej prostredníctvom svojho diplomatického vplyvu a dosahu pokračuje v sprostredkovaní dohody o určovaní nových chránených morských oblastí v Južnom oceáne, ktorou by sa významne prispelo k 30 % cieľu ochrany do roku 2030.
V otázke hlbokomorskej ťažby na morskom dne panuje medzi vedcami a štátmi široký konsenzus 15 v tom, že poznatky o hlbokomorskom prostredí a vplyvoch ťažby nie sú dostatočne komplexné na to, aby nimi bolo možné podložiť prijatie rozhodnutia o bezpečnom pokračovaní v ťažbe 16 . EÚ bude obhajovať zákaz hlbokomorskej ťažby, až kým sa tieto chýbajúce vedecké poznatky nedoplnia a kým nebude možné preukázať, že ťažba nemá žiadne škodlivé účinky a kým sa podľa požiadaviek dohovoru UNCLOS do právnych predpisov o ťažbe nezavedú potrebné ustanovenia o účinnej ochrane morského prostredia. EÚ sa bude naďalej zúčastňovať na rokovaniach o právnych predpisoch o ťažbe v Medzinárodnom orgáne pre morské dno (ISA) v záujme dosiahnutia spoľahlivého rámca ochrany morského prostredia vrátane noriem a usmernení týkajúcich sa prahových hodnôt a normatívnych štandardov. Súčasne EÚ podporuje výskum na získanie ďalších poznatkov o hlbokomorských ekosystémoch a o technológiách na monitorovanie a dohľad.
EÚ požaduje a je pripravená podporiť najprísnejšie medzinárodné normy v súvislosti s transparentnosťou, dobrou správou a so začlenením zainteresovaných strán v medzinárodných organizáciách ako ISA a WTO.
Pri rybolovných činnostiach by sa mali dodržiavať zásady dlhodobej ochrany a udržateľného využívania živých morských zdrojov a morských ekosystémov.
Prijatím prístupu „nulovej tolerancie“ nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu sa EÚ snaží zabezpečiť rovnaké podmienky čestným prevádzkovateľom a podporiť dodržiavanie pravidiel ochrany a správy zameraných na udržateľné využívanie rybolovných zdrojov. Prostredníctvom dialógov o NNN rybolove vedených s krajinami mimo EÚ a vychádzajúcich z nariadenia o NNN rybolove EÚ ďalej zabezpečuje, aby krajiny dodržiavali svoje medzinárodné záväzky.
Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva predstavujú pevný rámec dvojstrannej spolupráce s vybratými partnerskými krajinami mimo EÚ a prispievajú k posilneniu morských, námorných a rybárskych politík, ako aj environmentálnych, sociálnych a obchodných aspektov.
EÚ zohrala vedúcu úlohu na 12. ministerskej konferencii WTO pri zabezpečovaní dohody o zákaze škodlivých dotácií na rybolov v súlade s cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja 14.6 (SDG 14.6). EÚ predovšetkým úspešne presadila uznanie prepojenia medzi udržateľným riadením rybolovných zdrojov a právom dotovať rybolov v prípade nadmerne lovených populácií, presadila aj absolútny zákaz dotácií prispievajúcich k NNN rybolovu, osobitné ustanovenia pre šíre moria, ktoré neriadi žiadna regionálna organizácia pre riadenie rybárstva (RFMO), a prísne požiadavky na transparentnosť. EÚ bude naďalej zohrávať vedúcu úlohu v pokračujúcich rokovaniach o ďalších pravidlách WTO týkajúcich sa dotácií, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, v súlade s cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja 14.6.
EÚ je najvýznamnejším aktérom regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) a rybárskych orgánov na svete. EÚ v nich podporuje udržateľnosť populácií rýb, transparentné rozhodovanie na základe spoľahlivých vedeckých odporúčaní, ako aj vedecký výskum, a prispieva k dodržiavaniu predpisov.
Mimoriadne dôležité sú aj ochrana a udržateľné využívanie živých arktických morských zdrojov vrátane populácií rýb. EÚ má ako zmluvná strana Dohody o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu záväzok tento dohovor plne vykonávať 17 .
V rámci stratégie biodiverzity do roku 2030 EÚ vypracúva „akčný plán“ na zachovanie rybolovných zdrojov a ochranu morských ekosystémov a opatrenia na obmedzenie vplyvu rybolovu, a to aj vplyvu na morské dno, a prispieva k plneniu environmentálnych cieľov.
Ochrana morského prostredia sa koordinuje regionálne prostredníctvom účasti EÚ na regionálnych morských dohovoroch, najmä prostredníctvom pevných väzieb na vlastné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii Európskou úniou, čím sa zabezpečujú rovnaké ambície členských štátov EÚ a tretích krajín v oblasti ochrany morí a oceánov.
EÚ má nadviazané úzke vzťahy s viacerými partnermi, ako napríklad dlhodobé partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi, ktoré sa snaží posilniť prostredníctvom partnerskej dohody s Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ), ktorá nahradí Dohodu z Cotonou. Spolu s dohodami EÚ o partnerstve a spolupráci a s obchodnými dohodami s mnohými z jej tretích partnerov bude predstavovať základ silnejšej politickej a strategickej angažovanosti vychádzajúcej zo spoločných hodnôt a cieľov.
|
Spolupráca v oblasti oceánov pod vedením EÚ Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov ·Komisia pravidelne spolupracuje s 93 tretími krajinami v rámci administratívnej spolupráce na vykonávaní systému osvedčovania úlovkov, ktorý sa stanovuje v nariadení o NNN rybolove. ·Od roku 2010 bolo 27 tretím krajinám oznámené, že môžu byť označené za krajiny nespolupracujúce v boji proti NNN rybolovu. ·17 krajín úspešne vykonalo potrebné opatrenia, preto bolo toto oznámenie v ich prípade stiahnuté. ·EÚ je zmluvnou stranou dohody FAO o opatreniach prístavných štátov, prvej záväznej medzinárodnej dohody zameranej na NNN rybolov. Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva ·EÚ má v súčasnosti s tretími krajinami uzavretých 13 platných protokolov k dohodám o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva: ok deviatim dohodám o love tuniakov: s Kapverdmi, Pobrežím Slonoviny, so Svätým Tomášom a Princovým ostrovom, s Gabonom, Cookovými ostrovmi, so Seychelmi, s Mauríciom, so Senegalom a s Gambiou (v prípade posledných dvoch s dodatkom týkajúcim sa tresky žltkavej), ok štyrom zmiešaným dohodám: s Grónskom, Marokom, Mauritániou a Guineou-Bissau. Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva ·Regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) sú medzinárodné organizácie, ktoré regulujú regionálne rybolovné činnosti na šírom mori. ·EÚ je hlavnou zmluvnou stranou RFMO z celého sveta a zúčastňuje sa na piatich RFMO pre tuniaky a 13 RFMO, ktoré sa nezaoberajú tuniakmi. ·EÚ a jej členské štáty predložili komisii CCAMLR dva návrhy na chránené morské oblasti, jednu vo východnej Antarktíde (od roku 2012) a druhú vo Weddellovom mori (od roku 2016). Po schválení budú tieto chránené morské oblasti chrániť oblasť s rozlohou 3,207 milióna štvorcových kilometrov. Budú zásadne prispievať k boju proti zmene klímy a ochrane morskej biodiverzity Antarktídy. Regionálne morské dohovory ·Regionálne morské dohovory a akčné plány predstavujú medzivládne rámce na riešenie degradácie oceánov a morí na regionálnej úrovni. ·EÚ je zmluvnou stranou troch regionálnych morských dohovorov, ktoré sa týkajú morských vôd EÚ: oHelsinského dohovoru – HELCOM (Baltské more), odohovoru OSPAR – OSPAR (severovýchodný Atlantik), oBarcelonského dohovoru – UNEP-MAP (Stredozemné more). Ostatné nástroje: ·Okrem dvoch oceánskych partnerstiev s Kanadou a Čínou týkajúcich sa záležitostí oceánov vedie EÚ viacero dialógov a partnerstiev na vysokej úrovni s významnými partnermi. ·EÚ zabezpečuje spoluprácu prostredníctvom svojich finančných nástrojov vrátane: o Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa, oEurópskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF). |
2.Cesta k udržateľnosti oceánov do roku 2030
2.1. Oceány a zmena klímy
Oceány a zmena klímy sú úzko previazané: oceány a ich ekosystémy sú nevyhnutným predpokladom regulácie klímy a zároveň má na ne zmena klímy obrovský vplyv. Opatrenia v oblasti oceánov a klímy preto spolu musia súvisieť. Pozitívnym krokom v tomto smere je rozhodnutie UNFCCC prijaté na konferencii COP26 viesť každoročný dialóg o oceánoch a zmene klímy s cieľom posilniť opatrenia na zmierňovanie zmeny klímy oceánov a adaptáciu na ňu 18 .
Medzivládny panel OSN o zmene klímy (IPCC) 19 varoval pred vplyvom zmeny klímy na oceány 20 . Zdôraznil potrebu výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a prijať udržateľné a spoľahlivé adaptačné opatrenia. Je mimoriadne dôležité kombinovať opatrenia vo všetkých oblastiach, oceánskych aj pevninských, a zároveň prijať koordinovaný prístup k riešeniu navzájom súvisiacich problémov vyplývajúcich zo zmeny klímy, straty biodiverzity a znečistenia.
EÚ zakotvila klimatickú neutralitu do roku 2050 do svojho práva v súlade s Parížskou dohodou a zaviazala sa znížiť emisie skleníkových plynov z námorných činností a dosahovať neustály pokrok v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Európska komisia navrhla najrôznejšie opatrenia, aby k plneniu tohto cieľa prispievala aj námorná doprava EÚ. Patrí k nim nová norma týkajúca sa intenzity skleníkových plynov v prípade energie používanej na palubách lodí (FuelEU Maritime), rozšírenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) na námornú dopravu a revízia existujúcich smerníc o zdaňovaní energie, infraštruktúrach pre alternatívne palivá a o energii z obnoviteľných zdrojov.
Na celosvetovej úrovni je zavedený regulačný rámec pre energetickú efektívnosť nových lodí a v novembri 2022 nadobudnú účinnosť opatrenia súvisiace s energetickou efektívnosťou existujúcich lodí. Takisto sa pracuje na príprave bezpečnostných usmernení pre lode používajúce alternatívne palivá a ďalšieho súboru konkrétnych („strednodobých“) opatrení. EÚ navrhla organizácii IMO zásady týkajúce sa globálneho opatrenia na tvorbu cien uhlíka a obhajuje jeho skombinovanie s celosvetovou normou pre palivá s emisiami skleníkových plynov. Organizácia IMO začala aj revíziu svojej prvotnej stratégie o znížení emisií skleníkových plynov z lodí s cieľom posilniť jej úroveň ambícií.
V podobnom duchu bude EÚ naďalej konať v oblasti dekarbonizácie odvetvia rybolovu s cieľom znížiť aj závislosť od fosílnych palív (najmä nafty) 21 , a to aj preskúmaním zmierňujúcich opatrení a rybolovných stratégií a rybárskeho výstroja, ktorými sa znižujú emisie 22 a zlepšuje efektívnosť využívania energie. Podobne analyzuje aj vedecký a technologický pokrok, najmä v prípade rámcových programov EÚ pre výskum, s cieľom vypracovať do začiatku roka 2023 v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami akčný plán obsahujúci odporúčania a najlepšie postupy na úpravu rybárskeho plavidla tak, aby bolo energetickej efektívnejšie a znížilo svoje emisie skleníkových plynov. Táto analýza sa bude týkať aj akvakultúry.
EÚ sa domnieva, že veterná energia na mori a energia z oceánov je súčasťou riešenia na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 v súlade so stratégiou EÚ týkajúcou sa energie z morských obnoviteľných zdrojov 23 . Má jedinečné skúsenosti s výrobou energie z morských obnoviteľných zdrojov a zaviazala sa podporovať jej vývoj na celom svete, čo sa dosiaľ aj deje 24 .
Riešenia blízke prírode 25 môžu takisto zabezpečovať zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a to zvýšením absorpcie a ukladania uhlíka, znížením pobrežných rizík a zabezpečením viacerých ďalších výhod, ako napríklad lepšej kvality vody a zvýšenej odolnosti ekosystémov a spoločenstiev.
|
Vzťah medzi zmenou klímy, predchádzaním degradácii ekosystémov a stratou biodiverzity ·Vo všetkých emisných scenároch na 21. storočie sa predpokladá zníženie globálnej biomasy morských živočíšnych spoločenstiev a potenciálu rybolovných úlovkov a zmena zloženia druhov. ·Bude to predstavovať výzvu pre medzinárodnú a vnútroštátnu správu oceánov a rybolovu. Zmena rozšírenia populácií rýb medzi jednotlivými správnymi jurisdikciami by mohla destabilizovať existujúce medzinárodné rybárske dohody a zvýšiť riziko medzinárodného konfliktu. ·Môže sa zvýšiť dopyt po cezhraničnom riadení rybárstva s osobitným zameraním na adaptáciu a odolnosť rybolovných zdrojov. ·S cieľom posilniť prístupy predbežnej opatrnosti bude EÚ naďalej obnovovať nadmerne využívané alebo vyčerpané rybolovné zdroje a uplatňovať stratégie riadenia rybárstva. 26 Pochopenie zlomových bodov ekosystému ·Je potrebné zlepšenie kvantifikácie ukladania a tokov uhlíka v rámci morských ekosystémov a pochopenie zlomových bodov ekosystému súvisiacich s klímou. ·Náklady a prínosy reakcií na stúpanie hladiny morí sa musia takisto lepšie kvantifikovať. Stúpanie hladiny morí môže ovplyvniť aj základné línie, podľa ktorých sa stanovujú jednotlivé námorné nároky v súlade s dohovorom UNCLOS. |
Zvyšuje sa záujem o činnosti odstraňovania oxidu uhličitého z oceánov. V protokole k Londýnskemu dohovoru sa umožňuje a reguluje zachytávanie a sekvestrácia uhlíka v podmorských geologických útvaroch a zakazuje sa fertilizácia oceánov s výnimkou výskumných účelov 27 .
EÚ je zmluvnou stranou Dohovoru o biologickej diverzite, v ktorom sa vyzýva na zabezpečenie toho, aby sa neuskutočňovali žiadne klimatické geoinžinierske činnosti, ktoré môžu ovplyvňovať biodiverzitu, kým neexistuje primeraný vedecký základ, ktorým možno odôvodniť takéto činnosti, a nie sú primerane zohľadnené súvisiace riziká pre životné prostredie a biodiverzitu, ako aj súvisiace sociálne, hospodárske a kultúrne vplyvy 28 .
2.2. Boj proti znečisťovaniu morí
EÚ sa zaviazala zastaviť znečisťovanie morí všetkého druhu, najmä zo zdrojov na pevnine. Znečistenie morí plastmi sa od roku 1980 zvýšilo desaťnásobne a vyžaduje si globálnu reakciu. Od prijatia stratégie pre plasty (2018) je EÚ hybnou silou v boji proti znečisteniu plastmi na medzinárodnej úrovni prostredníctvom svojho diplomatického úsilia, ako aj na úrovni Únie. Aktívne sa zapája do celosvetových rokovaní o uzavretí ambicióznej právne záväznej globálnej dohody o plastoch do roku 2024, ako bolo dohodnuté na piatom zasadnutí Environmentálneho zhromaždenia OSN. Takisto je odhodlaná rázne znížiť znečisťovanie živinami a chemickými pesticídmi zo zdrojov na pevnine, ktoré pochádzajú aj z poľnohospodárstva, a prijať rozhodné kroky uvedené v akčnom pláne EÚ týkajúcom sa nulového znečistenia. Prelomové rozhodnutie Barcelonského dohovoru predložiť organizácii IMO návrh na určenie Stredozemného mora ako oblasti na reguláciu emisií síry prinesie radikálne zníženie znečistenia z lodí.
Riziko znečisťovania z munície odhodenej do mora sa musí riešiť v spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Očakáva sa, že v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov sa zvýši únik toxických látok z munície zvrhnutej počas prvej a druhej svetovej vojny, čo predstavuje ohrozenie morského prostredia a bezpečnosti rybárov a ostatných námorníkov.
2.3. Podpora plnenia povinností vlajkových štátov štátmi pôsobiacimi ako otvorené registre
EÚ zintenzívňuje svoje úsilie v oblasti riešenia problémov s vlajkovými štátmi pôsobiacimi ako „otvorené registre“, ktoré si niektorí prevádzkovatelia plavidiel vyberajú s cieľom využiť, že určité štáty si nedostatočne plnia svoje medzinárodné záväzky alebo nevykonávajú dostatočnú kontrolu nad plavidlami (rybárskymi a námornej dopravy) zaregistrovanými pod ich vlajkami.
|
Problém s „otvorenými registrami“ a povinnosti vlajkových štátov ·V prípade rybolovu je nedostatočná kontrola rybárskych plavidiel určitými vlajkovými štátmi jedným z hlavných faktorov, ktorý prispieva k NNN rybolovu. EÚ teda musí zabezpečiť, aby všetky vlajkové štáty dodržiavali svoje medzinárodné záväzky v oblasti boja proti NNN rybolovu. ·Nedostatočný medzinárodný vládny dohľad zo strany týchto vlajkových štátov je spolu so skutočnosťou, že tieto štáty majú zvyčajne malé kapacity v oblasti regulácie, presvedčivým dôvodom, pre ktorý sa spoločnosti registrujú mimo svojej domovskej krajiny. ·Niektoré otvorené registre známe svojím nedostatočným vykonávaním morského práva bežne využívajú určití majitelia lodí na neplnenie záväzkov v oblasti udržateľnej a bezpečnej recyklácie lodí na konci životnosti. Zmena vlajky pred demontážou je bežnou praxou, ktorá závažne narúša účinnosť príslušných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa recyklácie lodí na konci životnosti 29 . |
V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby EÚ naďalej podporovala transparentnosť skutočného vlastníctva podnikových štruktúr, ktoré vlastnia plavidlá zaregistrované v rámci EÚ aj mimo nej, aby bolo možné identifikovať subjekty zodpovedné za možné nezákonné činnosti alebo nedostatočné vykonávanie medzinárodných a iných záväzkov v oblasti námornej dopravy, rybárstva, životného prostredia, zdaňovania, pracovných podmienok a pracovných práv a prijímať potrebné opatrenia.
Takisto je v súvislosti s bojom proti znečisťovaniu morí dôležité, aby bolo možné rýchlo a efektívne identifikovať majiteľov lodí, ktorí more znečisťujú úmyselne. Aj napriek pravidlám EÚ v oblasti predchádzania znečisťovaniu z lodí, vykladania odpadu z lodí a zvýšenému úsiliu v oblasti dohľadu a presadzovania predpisov 30 dochádza stále v európskych vodách k nezákonnému vypúšťaniu ropných a iných znečisťujúcich látok, pričom odhaľovanie týchto skutkov, a tým aj počet stíhaní, je naďalej na nízkej úrovni. Zistili sa ťažkosti s presadzovaním predpisov v nadnárodnom kontexte námornej dopravy, keď sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líšia druhy a výšky sankcií.
2.4. Zabezpečiť prechod na globálnu udržateľnú modrú ekonomiku
Modrá ekonomika 31 bude v nasledujúcich rokoch rásť 32 . V súlade so svojou koncepciou modrej ekonomiky sa bude EÚ usilovať o podporu hospodárskeho rastu, zlepšovanie životných podmienok a zároveň o zabezpečenie udržateľného využívania morských zdrojov a kvalitného života pobrežných spoločenstiev.
Okrem toho morské plody významne prispievajú k potravinovej a výživovej bezpečnosti. EÚ ako najväčší svetový dovozný trh s morskými plodmi sa usiluje zabezpečiť, aby na trh vstupovali iba produkty pochádzajúce z udržateľných zdrojov a udržateľnej produkcie. Účinné riadenie rybárstva a udržateľná akvakultúra sú totiž nevyhnutným predpokladom pozitívnej transformácie potravinového systému.
Preto sa EÚ prostredníctvom nariadenia o NNN rybolove snaží zabezpečiť, aby na trhu EÚ neskončili žiadne nezákonne ulovené produkty rybolovu. EÚ bude naďalej posilňovať svoju politiku vývojom vhodných IT nástrojov v tomto rámci, a to vrátane digitalizovaného systému osvedčovania úlovkov.
V súlade so stratégiou Z farmy na stôl 33 Komisia vypracuje legislatívny návrh rámca udržateľných potravinových systémov na zlepšenie udržateľnosti vo všetkých potravinových politikách a na posilnenie odolnosti potravinových systémov vrátane produktov rybolovu a akvakultúry. Komisia zváži vhodné požiadavky na udržateľnosť pri dovoze potravín v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, najmä vo WTO. Rámec bude takisto obsahovať pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o udržateľnosti potravín (označovanie udržateľnosti).
Udržateľná modrá ekonomika musí byť podporená udržateľným financovaním. EÚ navyšuje investície do zdravia oceánov a do transformácie na udržateľnú modrú ekonomiku. Cez investičnú platformu EÚ BlueInvest prúdia financie do udržateľnej modrej ekonomiky v rámci EÚ aj mimo nej.
V nariadení EÚ o taxonómii pre udržateľné činnosti 34 sa vymedzuje udržateľné financovanie a investovanie na základe zoznamu environmentálne udržateľných hospodárskych činností. Takisto sa v ňom zakotvujú kritériá „nespôsobovať významnú škodu“ pre hospodárske činnosti. Taxonómia prispeje k presunu investícií na udržateľné použitia a ochranu morských zdrojov a pre spoločnosti bude fungovať ako vodidlo, ktoré zabezpečí súlad ich činností s týmto cieľom.
2.5. Integrované riadenie oceánov prostredníctvom chránených morských oblastí a námorného priestorového plánovania
Stabilne sa zvyšujúci dopyt po využívaní oceánov si vyžaduje integrované plánovanie námorného priestoru, pri ktorom sa zohľadnia záujmy všetkých námorných odvetví a ich vplyv na morské prostredie, ako aj ich príspevok k zmene klímy a strate biodiverzity. Námorné priestorové plánovanie vychádzajúce z ekosystémového prístupu môže podporiť dosahovanie cieľov ochrany a obnovy a prispieť k udržateľnej modrej ekonomike. EÚ nadobudla v tejto oblasti značné skúsenosti a v spolupráci s IOC-UNESCO ich presadzuje na medzinárodnej úrovni prostredníctvom globálnej iniciatívy námorného priestorového plánovania 35 . Využívanie námorného priestorového plánovania podporuje cezhraničnú spoluprácu a prispieva k minimalizovaniu územných konfliktov a riadeniu kumulatívnych vplyvov na celom svete.
EÚ podporuje reprezentatívnu a ekologicky súdržnú sieť dobre riadených chránených morských oblastí a ďalších účinných opatrení zameraných na ochranu oblastí (OECM) s cieľom do roku 2030 dosiahnuť 30 % pokrytie morského priestoru týmito oblasťami. Ide o osvedčené nástroje na obnovu biodiverzity a zachovanie populácií, na dosiahnutie prirodzenej sekvestrácie uhlíka a na podporu udržateľných postupov.
3.Zaisťovanie bezpečnosti a ochrany na mori
3.1. Bezpečnosť na mori
|
EÚ ako aktér, ktorý zaisťuje námornú bezpečnosť ·Námorná bezpečnosť je nevyhnutným predpokladom udržateľnej modrej ekonomiky, ako aj celkového mieru a stability. Chráni legitímne činnosti pred skutočnými alebo potenciálnymi hrozbami spojenými s nepriateľskými, nezákonnými a nebezpečnými operáciami na mori. Umožňuje plynulý tok obchodu na námorných komunikačných linkách. Tvorí integrálnu súčasť komplexného prístupu k správe oceánov. ·Konkurencia v medzinárodných vodách a výzvy súvisiace s multilaterálnym poriadkom stále narastajú. ·EÚ ako uznávaný aktér, ktorý zaisťuje námornú bezpečnosť na medzinárodnej úrovni, je zásadne proti akejkoľvek jednostrannej činnosti, ktorá ohrozuje mier, bezpečnosť a stabilitu na mori a je v rozpore s medzinárodným právom. ·V súlade s dohovorom UNCLOS sa EÚ zaviazala dodržiavať zásady právneho štátu a zaisťovať mier a bezpečnosť na mori prostredníctvom multilateralizmu, regionálnych architektúr námornej bezpečnosti založených na pravidlách a spolupráce so svojimi partnermi. |
V súlade so stratégiou námornej bezpečnosti EÚ naďalej posilňuje svoju úlohu aktéra, ktorý zaisťuje námornú bezpečnosť v rámci svojich hraníc aj mimo nich. Pri tom využíva medziodvetvový prístup týkajúci sa meniaceho sa charakteru výziev a hrozieb v oblasti námornej bezpečnosti vrátane kybernetických a hybridných útokov, čoraz silnejšieho vplyvu zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia a rizík, ktoré predstavujú pre stabilitu a bezpečnosť. Mimoriadnu pozornosť bude venovať potrebám svojich najvzdialenejších regiónov, ktoré sú týmto hrozbám obzvlášť vystavené.
V rámci Strategického kompasu sa potvrdzuje aj odhodlanie EÚ investovať do námornej bezpečnosti a svojej globálnej prítomnosti s cieľom zaistiť neobmedzený prístup k námorným koridorom a dodržiavať medzinárodné morské právo. Stanovuje sa v ňom zámer EÚ naplno využívať politiku námorných partnerstiev, napríklad prostredníctvom zastavení v prístave, spoločných cvičení a budovania kapacít.
EÚ bude naďalej spolupracovať s regionálnymi partnermi v oblasti námornej bezpečnosti na riešení zvýšenej prítomnosti globálnych a regionálnych aktérov, z ktorých niektorí neváhajú využívať neregulárne ozbrojené sily v oblastiach nestability, čím oslabujú medzinárodné úsilie o mier a stabilitu, destabilizujú krajiny a ich hospodárstva a podieľajú sa na porušovaní ľudských práv.
EÚ bude naďalej v spolupráci so svojimi partnermi, ako napríklad s organizáciou NATO, dôkladne monitorovať vývoj a rýchlo reagovať na všetky hrozby pre námornú bezpečnosť. Na základe svojich skúseností s bojom proti nadnárodnej trestnej činnosti na mori, akou je pirátstvo v západnom Indickom oceáne a prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi v Stredozemnom mori, sa bude EÚ naďalej usilovať o zachovanie otvoreného a bezpečného prístupu k šíremu moru. Na tento účel sa EÚ rozhodla predĺžiť uskutočňovanie koordinovanej námornej prítomnosti v Guinejskom zálive o ďalšie dva roky a začať uskutočňovať novú koordinovanú námornú prítomnosť v severozápadnom Indickom oceáne. EÚ takisto zváži použitie koncepcie koordinovanej námornej prítomnosti v ďalších potenciálnych námorných oblastiach záujmu. Okrem toho bude naďalej prispievať k budovaniu kapacít tretích krajín na monitorovanie ich námornej oblasti a zaisťovať námornú bezpečnosť a kapacity na presadzovanie práva.
3.2. Bezpečnosť na mori a podpora dôstojných pracovných podmienok na celom svete
Pre odvetvie rybolovu a námorné odvetvie sú typické náročné, nebezpečné a vysokorizikové pracovné podmienky, ktoré pandémia COVID-19 ešte zhoršila. Počet úmrtí a zranení je naďalej neprípustne vysoký. Osobitne zraniteľní voči neistým podmienkam, nekalým praktikám a nerovnakému zaobchádzaniu sú migrujúci pracovníci.
EÚ prostredníctvom svojho programu medzinárodnej správy oceánov a spoločnej rybárskej politiky podporuje dôstojnú prácu v rybárstve v súlade s cieľmi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a v spolupráci s partnerskými krajinami. EÚ bude naďalej podporovať ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru MOP č. 188 o práci v odvetví rybolovu a ďalších príslušných medzinárodných noriem 36 , a to najmä tých, ktoré sú stanovené v dohovoroch MOP 37 . Na tento účel využije dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, a to najmä prostredníctvom vykonávania uceleného súboru ustanovení o správe sociálnych záležitostí, prípadne aj RFMO. V dvojstranných dialógoch a na regionálnych a medzinárodných fórach sa bude EÚ zaoberať nútenou prácou a ďalšími formami práce, ktorými sa porušujú ľudské práva v oblasti rybolovu, a to aj v prípade, že sa zistia v rámci boja proti NNN rybolovu. V oznámení o dôstojnej práci na celom svete 38 sa posilňuje stratégia EÚ na podporu dôstojnej práce na globálnej úrovni a identifikujú kľúčové nástroje prostredníctvom politík EÚ.
EÚ a jej členské štáty sú takisto lídrami pri zlepšovaní právnych predpisov o námornej bezpečnosti a podpore vysokokvalitných noriem na globálnej úrovni v IMO, ako aj na úrovni EÚ. Cieľom je eliminovať námornú dopravu, ktorá nespĺňa normy, zvýšiť ochranu cestujúcich a posádok, znížiť riziko znečisťovania životného prostredia, či už prevádzkového alebo havarijného (napr. únik ropy, straty kontajnerov), a zabezpečiť, aby prevádzkovatelia dodržiavajúci osvedčené postupy neboli komerčne znevýhodnení v porovnaní s prevádzkovateľmi, ktorí sú ochotní pravidlá bezpečnosti plavidiel obchádzať. Komisia a členské štáty sa môžu spoľahnúť na technickú a vedeckú pomoc Európskej námornej bezpečnostnej agentúry.
Bezpečnosť a ochrana systému dopravy je najdôležitejšia a EÚ je v tejto oblasti svetovým lídrom. Právne predpisy EÚ o povinnostiach vlajkových štátov, štátnej prístavnej kontrole a vyšetrovaní nehôd prispievajú k bezpečnej, chránenej a účinnej námornej doprave. Kľúčový význam má neustále úsilie vynakladané v spolupráci s medzinárodnými, vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi, so zainteresovanými stranami a s občanmi.
4. Získavanie poznatkov o oceánoch
Veda o oceánoch, pozorovanie oceánov, environmentálne monitorovanie a predpovede sú nevyhnutným predpokladom fakticky podložených opatrení na ochranu a udržateľné riadenie oceánov. O oceánoch máme stále príliš málo poznatkov. Opatrenia a riešenia v oblasti krízy zdravia oceánov a rozvoja udržateľnej modrej ekonomiky závisia od našej úrovne poznatkov, pochopenia a schopnosti inovovať.
EÚ sa zaviazala plniť Dekádu OSN pre vedu o oceánoch v záujme udržateľného rozvoja 2021 – 2030. Európska politika v oblasti výskumu a inovácie je základom transformačnej agendy Európskej zelenej dohody, ktorej vykonávanie zároveň stimuluje a urýchľuje.
|
Horizont Európa: kľúčový program EÚ na financovanie výskumu a inovácie (2021 – 2027) •Z programu Horizont Európa sa ročne poskytuje približne 350 miliónov EUR na financovanie morskej a námornej problematiky. Podporuje sa ním získavanie poznatkov o oceánoch a stimulujú nové nápady a iniciatívy na riešenie výziev súvisiacich s oceánmi. •Ďalších 110 miliónov EUR ročne sa z programu Horizont Európa vyčleňuje na obdobie 2021 – 2023 na európsku misiu Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030. Cieľom misie je preukázať praktické riešenia v oblasti čistenia vôd, obnovy degradovaných ekosystémov a prechodu modrej ekonomiky na klimatickú neutralitu. |
EÚ predstavuje vzor osvedčených postupov v oblasti výmeny námorných údajov a pozorovaní oceánov. Záväzok krajín EÚ vymieňať si námorné údaje a spolupracovať na úrovni EÚ a regionálnej úrovni na zlepšení získavania údajov a monitorovania je pevne zakotvený v rámcovej smernici o morskej stratégii a môže byť doplnený iniciatívou pozorovania oceánov na štruktúrovanie a harmonizovanie získavania námorných údajov v rámci Európy. Informácie a údaje o stave európskych morí sú dostupné v námornom informačnom systéme pre Európu WISE 39 a v sieti EMODnet. Služba monitorovania morského prostredia programu Copernicus 40 poskytuje bezplatné a otvorené námorné údaje, ako aj monitorovanie oceánov v reálnom čase a prognózy a spoločne so službou monitorovania zmeny klímy programu Copernicus 41 aj službu monitorovania a predpovedania klímy oceánov, a to pre morské oblasti EÚ aj svetový oceán. EÚ je významným partnerom iniciatívy G7 Budúcnosť morí a oceánov a iniciatívy GEO Blue Planet na poskytovanie informácií o oceánoch a pobrežiach verejnosti. Digitalizácia a pokročilé nástroje môžu optimalizovať a podporiť udržateľnosť operácií na mori.
Z výskumných programov EÚ sa podporuje získavanie dôkazov používaných globálnymi vedeckými orgánmi, ako aj nezávislými vedeckými panelmi, Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) a Medzivládnou vedecko-politickou platformou pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), ktoré poskytujú cielenú podporu pri rozhodovaní. Nové alebo prepracované existujúce medzinárodné obojsmerné rozhranie medzi expertmi na vedu a politiku by mohlo zabezpečiť pridanú hodnotu pri podpore zdravia a udržateľnosti oceánov, posudzovaní poznatkov a podpore tvorby politík.
EÚ prijíma opatrenia na šírenie poznatkov o oceánoch a bude naďalej podporovať účasť občanov na opatreniach, ktorými sa prispeje k zmenám vnímania, hodnôt, postojov a osobného správania v prospech udržateľných postupov. EÚ takisto nadviazala spoluprácu s Medzivládnou oceánografickou komisiou UNESCO s cieľom rozvíjať poznatky o oceánoch.
Vedecká diplomacia posilňuje vzájomné chápanie a spoločné vízie a opatrenia. EÚ oslovuje s ponukou výskumných partnerstiev, projektov a financovania z programu Horizont Európa a nástroja Globálna Európa aj krajiny a organizácie mimo EÚ. Regionálne morské organizácie sú významnou hnacou silou regionálnych poznatkov o mori a vzájomného chápania stavu morského prostredia.
Záver
V tomto spoločnom oznámení sa EÚ a jej členské štáty vyzývajú, aby sa viac angažovali v zachovaní čistých, zdravých, produktívnych a odolných oceánov, ktoré sa využívajú udržateľným spôsobom za bezpečných a spravodlivých pracovných podmienok, a to zároveň so zaisťovaním stability a bezpečnosti na mori. Toto spoločné oznámenie sa opiera nielen o medzinárodnú úlohu EÚ a jej členských štátov ako spoľahlivých partnerov a pevných obhajcov udržateľnosti, ale aj o ich pozíciu príkladných lídrov a zodpovedných aktérov s ambíciou sprísňovať medzinárodné normy na všetkých úrovniach a inkluzívnym spôsobom, spoločne s medzinárodnými partnermi a prostredníctvom všetkých možností spolupráce na dosahovanie spoločných cieľov.
Komisia a vysoký predstaviteľ budú na vykonávaní týchto opatrení spolupracovať s Európskym parlamentom, Radou, členskými štátmi EÚ a ďalšími príslušnými inštitúciami EÚ a medzinárodnými inštitúciami.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 6. 2022
JOIN(2022) 28 final
PRÍLOHA
k
SPOLOČNÉMU OZNÁMENIU EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Smerovanie k udržateľnej modrej planéte – spoločné oznámenie o programe EÚ pre medzinárodnú správu oceánov
{SWD(2022) 174 final}
1.Posilnenie rámca pre medzinárodnú správu oceánov 1
Ochrana a zachovanie morskej biodiverzity
EÚ:
–bude presadzovať ambiciózny globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 v rámci Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) a ambicióznu, spravodlivú a nestrannú dohodu o biodiverzite v oblastiach mimo právomoci jednotlivých štátov,
–bude sa snažiť o to, aby sa ťažba morských minerálov v oblasti 2 začala až po splnení všetkých týchto troch kritérií: i) sú k dispozícii dostatočné vedecké poznatky o hlbokomorských ekosystémoch a možných účinkoch ťažby na morské ekosystémy a ich služby; ii) sú zavedené primerané ustanovenia o účinnej ochrane morského prostredia pred škodlivými účinkami ťažobných činností v oblasti, ktoré sú v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a dohovorom UNCLOS a iii) možno preukázať, že ťažobné technológie a prevádzkové postupy nemajú žiadne škodlivé účinky,
–bude aktívne podporovať zriaďovanie chránených morských oblastí v Antarktíde v rámci oblasti dohovoru Komisie pre zachovanie živých antarktických morských zdrojov (CCAMLR),
–v nadchádzajúcom akčnom pláne vychádzajúcom z právnej požiadavky EÚ na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu vrátane integrity morského dna zachová rybolovné zdroje a ochráni morské ekosystémy a v prípade potreby zavedie opatrenia na regulovanie používania rybárskeho výstroja, ktorý najviac poškodzuje biodiverzitu.
Udržateľné rybárstvo a akvakultúra
EÚ:
–bude vychádzať z globálnej dohody WTO o zákaze určitých foriem dotácií na rybolov uzavretej v júni 2022 a bude sa snažiť o čo najskoršie presadzovanie prvkov, ktoré ešte neboli dohodnuté,
–bude naďalej podporovať dodržiavanie a účinné vykonávanie medzinárodných pravidiel na boj proti NNN rybolovu, najmä dohody FAO o opatreniach prístavných štátov 3 , a zohrávať vedúcu úlohu pri vypracúvaní dobrovoľných usmernení FAO o prekládke,
–bude naďalej podporovať mechanizmy boja proti NNN rybolovu vo všetkých RFMO a presadzovať modernizáciu regionálnych rybárskych orgánov na RFMO, najmä Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku a Rybárskej komisie pre stredozápadný Atlantik,
–bude uľahčovať komunikáciu a koordináciu medzi regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO) týkajúcu sa najlepších postupov v oblasti riadenia rybárstva a v ďalších záležitostiach spoločného záujmu („komunita na výmenu praktických skúseností“), pričom bude v čo najväčšej miere vychádzať z existujúcich procesov,
–bude prispievať k úspešnému vykonávaniu Dohody o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu a podporovať určenie chránených morských oblastí v Severnom ľadovom oceáne, a to aj prostredníctvom Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku,
–preformuluje svoje dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva tak, aby lepšie prispievali k zlepšenej správe oceánov 4 ,
–bude naďalej dôsledne monitorovať činnosť svojej flotily mimo vôd EÚ prostredníctvom nariadenia o udržateľnom riadení rybárskych flotíl pôsobiacich mimo vôd EÚ 5 a podporovať rovnako prísne normy na medzinárodnej scéne,
–bude presadzovať rozšírenie udržateľného obchodu v rámci rybárstva vykonávaním záväzkov z dvojstranných obchodných dohôd s tretími stranami a posilňovať správu oceánov prostredníctvom dohôd o partnerstve a spolupráci.
Regionálna ochrana morí
EÚ:
–zintenzívni úsilie o pristúpenie k Dohovoru o ochrane Čierneho mora pred znečistením,
–bude podporovať účasť na regionálnych morských dohovoroch, akčných plánoch a podobných regionálnych dohodách na celom svete v rámci programu regionálnych morí pod záštitou Programu OSN pre životné prostredie pri vykonávaní medzinárodných záväzkov v súvislosti s ochranou a udržateľným využívaním biodiverzity, ako aj oblastí mimo právomoci jednotlivých štátov a pri boji proti znečisťovaniu plastmi.
Strategické partnerstvá
EÚ:
–bude využívať vhodné existujúce formáty dialógov a spolupráce na uľahčenie spolupráce v oblasti správy oceánov 6 ,
–zintenzívni spoluprácu v oblasti správy oceánov v rámci novej partnerskej dohody medzi EÚ a Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ),
–partnerským regiónom a krajinám bude v rámci programu Globálna Európa pomáhať posilňovať kapacity na zabezpečenie lepšej správy oceánov, a to aj podporou účinného vykonávania hlavných nástrojov globálnej správy oceánov, ochranou a udržateľným využívaním morských zdrojov, rozvojom udržateľnej modrej ekonomiky, podporou opatrení týkajúcich sa oceánov na účely zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako aj odstránením námorných bezpečnostných hrozieb 7 ,
– v rokoch 2023 – 2024 začne vykonávať opatrenia na podporu lepšej správy oceánov vrátane rozvoja udržateľných modrých ekonomík v Afrike v súlade s programom Globálna Európa pre Afriku. V roku 2022 zriadi strategickú skupinu Afriky a EÚ pre správu oceánov, ktorá bude navrhovať strategické priority,
–v roku 2023 bude spoluorganizovať 2. fórum morských regiónov v západnom Indickom oceáne spolu s najvzdialenejšími regiónmi EÚ nachádzajúcimi sa v tejto morskej oblasti.
2.Cesta k udržateľnosti oceánov do roku 2030
Oceány a zmena klímy
EÚ:
–bude podporovať tretie krajiny pri vykonávaní opatrení súvisiacich s oceánmi v rámci plnenia vnútroštátnych záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody a podporovať riešenia blízke prírode,
–bude stáť na čele úsilia o dosiahnutie dohody na ambicióznych a časovo ohraničených cieľoch globálneho znižovania emisií skleníkových plynov, normách a opatreniach v oblasti medzinárodnej námornej dopravy v rámci IMO,
–bude znižovať emisie skleníkových plynov z námornej dopravy EÚ intenzívnejším využívaním obnoviteľných a nízkouhlíkových palív (FuelEU Maritime) a zavádzaním stanovovania cien uhlíka (rozšírenie systému EU ETS na námorné odvetvie),
–bude podporovať rozvoj energie z morských obnoviteľných zdrojov výmenou odborných poznatkov EÚ s tretími krajinami a podporou výskumu a rozvoja nových trhov. V súlade so stratégiou Global Gateway 8 bude EÚ takisto podporovať investície do energie z morských obnoviteľných zdrojov,
–zintenzívni úsilie o ochranu funkcie oceánov ako zásobníkov „modrého uhlíka“ prostredníctvom ochrany a zachovania morských a pobrežných ekosystémov a zakotvenia cieľov obnovy ekosystému do právnych predpisov 9 ,
–začlení hľadiská zmeny klímy do práce vedeckých výborov RMFO, regionálnych morských dohovorov a ďalších orgánov a nástrojov na ochranu a riadenie morských biologických zdrojov, ako je budúca dohoda o morskej biodiverzite v oblastiach mimo právomoci jednotlivých štátov, a bude aktívne podporovať ustanovenie ďalších chránených morských oblastí, a to aj prostredníctvom komisie CCAMLR,
–bude podporovať ďalší výskum zlomových bodov ekosystému súvisiacich s klímou, usilovať sa o lepšie pochopenie kumulatívnych dôsledkov kombinácie stimulov na ekosystémy, najmä otepľovania, deoxygenácie a acidifikácie, zintenzívni výskum uhlíka v oceánoch a stúpania hladiny morí, ako aj súvisiacich riešení blízkych prírode a bude posilňovať inovácie súvisiace s udržateľným zmierňovaním vplyvu zmeny klímy na oceány a adaptáciou oceánov na ňu,
–bude podporovať ratifikáciu a účinné vykonávanie Londýnskeho protokolu a rozhodnutia DBD X/33 a snažiť sa o lepšie pochopenie toho, ako sa ich zásady primeraných vedeckých poznatkov, posudzovanie rizík a zásada predbežnej opatrnosti uplatňujú na činnosti odstraňovania oxidu uhličitého z oceánov.
Boj proti znečisťovaniu morí
EÚ:
–sa bude aktívne zapájať do rokovaní o právne záväznej globálnej dohode o plastoch,
–bude podporovať rozvoj kapacít prostredníctvom partnerstiev a rozvojovej spolupráce v oblasti predchádzania znečisťovaniu morí z činností na pevnine aj na mori a boja proti nemu, a to aj pokiaľ ide o riziko znečisťovania z munície odhodenej do mora, a podporovať odpadové hospodárstvo, udržateľnú spotrebu a výrobu, ako aj prístupy obehového hospodárstva,
–bude podporovať úsilie na globálnej a regionálnej úrovni, a to aj začlenením ochrany morského a pobrežného prostredia do dvojstranných vzťahov v záujme ochrany a obnovy kvality morského prostredia a biodiverzity,
–posilní prístavné zberné zariadenia v EÚ v záujme zberu odpadu a iných znečisťujúcich látok z lodí na vnútorných aj medzinárodných trasách, bude ich riadiť v súlade so zásadami obehového hospodárstva a bude ďalej investovať do odhaľovania nelegálneho vypúšťania znečisťujúcich látok z lodí a zlepší stíhanie páchateľov.
Podpora plnenia povinností vlajkových štátov štátmi pôsobiacimi ako otvorené registre
EÚ:
–prijme proaktívny prístup k zabezpečovaniu plnenia medzinárodných povinností krajín ako vlajkových štátov stanovených v medzinárodných dohovoroch (ako IMO, MOP, UNCLOS) a bude plne uplatňovať svoje právomoci nad ich registrami, aby preukázala kontrolu nad činnosťami lodí plaviacimi sa pod ich vlajkami, a to začlenením tejto problematiky do svojich príslušných odvetvových dvojstranných dialógov EÚ s dotknutými štátmi (v oblasti rybárstva, námornej bezpečnosti, životného prostredia alebo pracovných práv),
–zintenzívni úsilie o zabezpečenie plnenia medzinárodných povinností krajín ako vlajkových štátov, a to prostredníctvom dialógov o NNN rybolove, prípadne ako poslednú možnosť využije obchodné opatrenia týkajúce sa identifikácie tretích krajín ako nespolupracujúcich v rámci nariadenia o NNN rybolove,
–začlení do príslušných medzinárodných fór problematiku širokého používania otvorených registrov majiteľmi lodí na obchádzanie existujúcich pravidiel a noriem, ako aj možnosť vyvodzovať voči konečným užívateľom výhod zodpovednosť za takéto nezákonné činnosti. Na podporu tohto úsilia Komisia začne vypracúvať štúdiu, v ktorej sa odhalia obchodné modely prevádzkovateľov používajúcich otvorené registre a rôzni aktéri zapojení do fungovania týchto registrov a navrhnú sa riešenia identifikovaných problémov,
–bude koordinovať príslušné relevantné politiky s cieľom lepšie odstraňovať slabé miesta otvorených registrov a podmieni rozvojovú pomoc EÚ lepším vykonávaním hlavných medzinárodných dohovorov o správe oceánov (napr. UNCLOS, IMO a MOP) týmito krajinami.
Umožnenie prechodu na globálnu udržateľnú modrú ekonomiku
EÚ:
–sa bude usilovať o lepšiu udržateľnosť dovozu produktov rybolovu, pri ktorom sa využívajú výhody vyplývajúce z autonómnych colných kvót určených na základe prebiehajúcej štúdie EÚ 10 v tejto oblasti,
–začne vypracúvať rámec G20 pre rozvoj modrej ekonomiky s cieľom identifikovať a zabezpečiť zdroje dlhodobého financovania na globálny prechod na udržateľnú modrú ekonomiku,
–bude rozvíjať diskusiu v organizácii FAO o komplexnom a ambicióznom súbore usmernení týkajúcich sa udržateľného poľnohospodárstva na základe strategických usmernení pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ 11 ,
–vyskúša riešenia pre udržateľnú akvakultúru a udržateľné rybárstvo spočívajúce aj v zmiernení vplyvu rybárskeho výstroja na morské ekosystémy, a to prostredníctvom svojej misie Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030,
–zreviduje obchodné normy EÚ týkajúce sa produktov rybolovu a akvakultúry tak, aby sa spotrebiteľom a prevádzkovateľom v dodávateľskom reťazci poskytovali informácie o významných aspektoch udržateľnosti produktov z EÚ a dovážaných produktov,
–bude podporovať činnosti inovatívnych iniciatív vedených podnikmi, pričom prvou bude podujatie BlueInvest Africa. 12
Integrované riadenie oceánov prostredníctvom chránených morských oblastí a námorného priestorového plánovania
EÚ:
–zintenzívni spoluprácu s IOC-UNESCO v záujme celosvetovej podpory námorného priestorového plánovania prostredníctvom nového partnerstva vychádzajúceho zo spoločného päťročného plánu, ktorý sa má začať na 3. medzinárodnej konferencii o námornom priestorovom plánovaní na konci roka 2022,
–bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi na začlenení chránených morských oblastí a ďalších účinných opatrení zameraných na ochranu do globálnej stratégie ochrany oceánov v záujme zníženia tlakov spôsobených ľudskou činnosťou a zmiernenia degradácie oceánov mimo chránených oblastí,
–bude podporovať regionálnu koordináciu a spoločné projekty spoločného riadenia, ktorých cieľom je ustanoviť ekologicky reprezentatívne a súdržné siete dobre riadených chránených morských oblastí a ďalšie účinné opatrenia zamerané na ochranu.
3.Zaisťovanie bezpečnosti a ochrany na mori
Bezpečnosť na mori
EÚ:
–bude ďalej investovať do námornej bezpečnosti a globálnej prítomnosti, a to najmä prostredníctvom zvýšenia počtu reálnych cvičení, zastavení v európskych prístavoch, spoločných hliadok, ako aj budovania kapacít (napr. do roku 2023 uskutoční reálne námorné cvičenia s partnermi v Indickom a Tichom oceáne),
–skonsoliduje a rozšíri námorné operácie EÚ uskutočňované v Stredozemnom mori a pri pobreží Somálska,
–posilní regionálne partnerstvá v námorných zónach záujmu a na základe poznatkov získaných z existujúcich programov (napr. SWAIMS, PASSMAR, GoGIN, MASE, program PSP, CRIMARIO 13 ), zlepší globálnu situačnú informovanosť a námornú bezpečnosť,
–bude vykonávať koncepciu koordinovanej námornej prítomnosti v iných námorných oblastiach záujmu,
–rozšíri a posilní mechanizmy informovanosti EÚ o námornej bezpečnosti, napríklad spoločné prostredie na výmenu informácií a námorný dozor do roku 2025 14 ,
–bude podľa potreby uľahčovať komunikáciu a koordináciu medzi regionálnymi civilnými a vojenskými námornými iniciatívami s cieľom zlepšiť situačnú informovanosť.
Bezpečnosť na mori a podpora dôstojných pracovných podmienok na celom svete
EÚ:
–bude podporovať ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a Dohovoru MOP č. 188 o práci v odvetví rybolovu,
–posúdi transpozíciu smernice 2017/159 v členských štátoch, ktorou sa do práva EÚ začleňuje dohovor č. 188, a prijme všetky primerané opatrenia, ak členský štát riadne netransponuje smernicu do svojho vnútroštátneho právneho systému,
–bude riešiť výzvy súvisiace s rybárstvom, akými sú nútená práca a ďalšie formy zneužívania pracovných práv, a to v príslušných dvojstranných dialógoch a na regionálnych a medzinárodných fórach, ako aj v prípade, že sa zistia v rámci boja proti NNN rybolovu 15 ,
–bude podporovať iniciatívy IMO na zmiernenie environmentálnych rizík vyplývajúcich z námornej dopravy (morský odpad, podmorský hluk, znečisťovanie ovzdušia a vody) a rybolovných činností,
–preskúma smernice týkajúce sa požiadaviek na vlajkové štáty, štátnych prístavných kontrol a vyšetrovania námorných nehôd 16 s cieľom zohľadniť zmeny v medzinárodnom regulačnom prostredí a technológiách a zabezpečiť, aby sa všetky poznatky získané za posledné desaťročie vykonávania acquis EÚ v tejto oblasti začlenili do práva EÚ.
4. Získavanie poznatkov o oceánoch
EÚ:
–podporí vytvorenie transdisciplinárneho medzivládneho rozhrania medzi vedou a politikou pre udržateľnosť oceánov, Medzivládneho panela pre udržateľnosť oceánov, ktorý bude vychádzať z príslušných globálnych odborných poznatkov a existujúcich vedeckých orgánov,
–rozšíri službu monitorovania morského prostredia Copernicus, aby sa z nej stala referenčná služba EÚ pre oceány: bude zabezpečovať monitorovanie oceánov v reálnom čase, služby prognóz a klimatickej predpovede,
–spojí sily s partnermi pri zavádzaní dlhodobých systémov pozorovania a monitorovania oceánov v oblastiach mimo právomoci jednotlivých štátov a zabezpečením kurzu odbornej prípravy podporí dlhodobé pozorovania oceánov na globálnom Juhu,
–zrealizuje európsku misiu Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030, v rámci ktorej sa budú prostredníctvom vlajkových projektov vo všetkých európskych morských oblastiach podporovať výskum a inovácie riešení vhodných na daný účel, pomocou ktorých možno riešiť výzvy spojené s oceánmi v rámci EÚ aj mimo nej,
–vyvinie Digitálne dvojča oceánu (DDO EÚ) na pomoc pri začlenení hodnotových reťazcov poznatkov, počnúc zberom pozorovaní až po vytváranie aplikácií pre koncových používateľov, predstaví jednotný prístup k medzinárodnej diskusii a bude prispievať k medzinárodným iniciatívam, akou je iniciatíva Digitálne dvojčatá oceánu 17 ,
–svoju prácu bude vykonávať v rámci Transatlantickej aliancie pre oceánsky výskum a Čiernomorskej synergie.