Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Revidovaná správa schengenského priestoru

(2022/C 498/15)

Spravodajkyňa:

Antje GROTHEER (DE/SES), podpredsedníčka Krajinského snemu spolkovej krajiny Brémy

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia situácie inštrumentalizácie v oblasti migrácie a azylu

[COM(2021) 890 final]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

[COM(2021) 891 final]

Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reakcia na štátom podporované zneužívanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ

[JOIN(2021) 32]

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

COM(2021) 891

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(3)

Schengenský priestor čelí v posledných rokoch bezprecedentným výzvam, ktoré sa vzhľadom na svoju povahu neobmedzujú na územie jedného členského štátu. Tieto výzvy zdôraznili skutočnosť, že udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti v schengenskom priestore je spoločnou zodpovednosťou, čo si vyžaduje spoločné a koordinované opatrenia medzi členskými štátmi, ako aj na úrovni Únie. Zdôraznili aj medzery v existujúcich pravidlách upravujúcich fungovanie schengenského priestoru na vonkajších aj vnútorných hraniciach, ako aj potrebu vytvoriť silnejší a robustnejší rámec umožňujúci účinnejšiu reakciu na výzvy, ktorým schengenský priestor čelí.

(3)

Schengenský priestor čelí v posledných rokoch bezprecedentným výzvam, ktoré sa vzhľadom na svoju povahu neobmedzujú na územie jedného členského štátu. Tieto výzvy zdôraznili skutočnosť, že udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti v schengenskom priestore je spoločnou zodpovednosťou, čo si vyžaduje spoločné a koordinované opatrenia medzi členskými štátmi, ako aj na úrovni Únie. Zdôraznili aj medzery v existujúcich pravidlách upravujúcich fungovanie schengenského priestoru , a to i na vonkajších aj vnútorných hraniciach, ako aj potrebu vytvoriť silnejší a robustnejší rámec umožňujúci účinnejšiu reakciu na výzvy, ktorým schengenský priestor čelí.

Zdôvodnenie

Fungovanie schengenského priestoru nezávisí výhradne od pravidiel týkajúcich sa kontroly na vonkajších i vnútorných hraniciach. Text odôvodnenia by sa tomu mal prispôsobiť.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

(4)

Kontrola hraníc na vonkajších hraniciach je nielen v záujme členského štátu, na ktorého vonkajších hraniciach sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu vnútorných hraníc, aj Únie ako celku. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zabezpečovali vysokú úroveň riadenia svojich vonkajších hraníc, a to aj posilnením spolupráce medzi pohraničnou strážou, políciou, colnými a ďalšími relevantnými orgánmi. Únia poskytuje aktívnu podporu poskytovaním finančných prostriedkov cez agentúry, najmä cez európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, a riadením schengenského hodnotiaceho mechanizmu. S cieľom lepšie reagovať na nové výzvy, ktoré sa v poslednom čase objavujú na vonkajších hraniciach, je potrebné posilniť pravidlá uplatniteľné na vonkajších hraniciach.

(4)

Kontrola hraníc na vonkajších hraniciach je nielen v záujme členského štátu, na ktorého vonkajších hraniciach sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu vnútorných hraníc, aj Únie ako celku. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zabezpečovali vysokú úroveň riadenia svojich vonkajších hraníc, a to aj posilnením spolupráce medzi pohraničnou strážou, políciou, colnými a ďalšími relevantnými orgánmi. Únia poskytuje aktívnu podporu poskytovaním finančných prostriedkov cez agentúry, najmä cez európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, a riadením schengenského hodnotiaceho mechanizmu. S cieľom lepšie reagovať na nové výzvy, ktoré sa objavujú na vonkajších hraniciach, je potrebné efektívne a účinne vykonávať pravidlá uplatniteľné na vonkajších hraniciach.

Zdôvodnenie

Pravidlá týkajúce sa vonkajších hraníc sú v súčasnosti v súlade s medzinárodnými normami a vďaka pomernej flexibilite ponúkajú príslušným orgánom dostatočné nástroje na vykonávanie účinnej kontroly hraníc citlivej z hľadiska ochrany, pričom ich treba v plnej miere vykonávať, aby sa účinne a efektívne využil ich potenciál.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(8)

Ďalej je potrebné posilniť pravidlá a záruky v práve Únie, aby mohli členské štáty rýchlo konať v snahe potlačiť prípady inštrumentalizácie migrantov. Takáto inštrumentalizácia by sa mala chápať tak, že sa vzťahuje na situáciu, keď tretia krajina podnecuje neregulárne migračné toky do Únie aktívnym podporovaním alebo uľahčovaním príchodu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice členských štátov, pokiaľ takéto konanie poukazuje na úmysel destabilizovať Úniu ako celok alebo členský štát a pokiaľ povaha takéhoto konania môže ohroziť základné funkcie štátu vrátane jeho územnej celistvosti , udržiavania verejného poriadku alebo zaručenia jeho národnej bezpečnosti.

(8)

Ďalej je potrebné efektívne a účinne uplatňovať pravidlá a záruky v práve Únie, aby mohli členské štáty rýchlo konať v snahe potlačiť prípady inštrumentalizácie migrantov. Takáto inštrumentalizácia by sa mala chápať tak, že sa vzťahuje na situáciu, keď tretia krajina alebo subjekt pod záštitou tretej krajiny aktívne podporuje značný počet štátnych príslušníkov tretích krajín v snahe pokúsiť sa neregulárne masovo vstúpiť na územie členského štátu EÚ so zámerom destabilizovať Úniu alebo členský štát, pokiaľ je príslušný členský štát schopný preukázať, že povaha takéhoto konania ohrozuje základné funkcie štátu, udržiavanie verejného poriadku alebo zaručenie jeho národnej bezpečnosti a ak Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov .

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(9)

Inštrumentalizácia migrantov sa môže vzťahovať na situácie, v ktorých tretia krajina podporuje alebo uľahčuje neregulárne cestovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na svoje vlastné územie v snahe dosiahnuť vonkajšiu hranicu členských štátov, ale rovnako sa môže vzťahovať aj na aktívne podporovanie alebo uľahčovanie neregulárneho cestovania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa už v danej tretej krajine nachádzajú. Inštrumentalizácia migrantov môže zahŕňať aj uloženie donucovacích opatrení, ktorých účelom je zabrániť štátnym príslušníkom tretích krajín v tom, aby opustili pohraničné oblasti inštrumentalizujúcej tretej krajiny iným smerom ako cez členský štát.

(9)

Inštrumentalizácia migrantov sa môže vzťahovať na situácie vymedzené v bode 27 článku 1 ods. 1 písm. b) , v ktorých tretia krajina aktívne uľahčuje neregulárne cestovanie štátnych príslušníkov tretích krajín smerujúcich do Európskej únie na svoje vlastné územie v snahe dosiahnuť vonkajšiu hranicu členských štátov, ale rovnako sa môže vzťahovať aj na aktívne uľahčovanie neregulárneho cestovania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa už v danej tretej krajine nachádzajú. Inštrumentalizácia migrantov môže zahŕňať aj uloženie donucovacích opatrení, ktorých účelom je zabrániť štátnym príslušníkom tretích krajín v tom, aby opustili pohraničné oblasti inštrumentalizujúcej tretej krajiny iným smerom ako cez členský štát. Situácie, keď sú neštátne subjekty zapojené do organizovanej trestnej činnosti, najmä prevádzačstva, by sa nemali považovať za inštrumentalizáciu migrantov, ak cieľom nie je destabilizovať Úniu alebo členský štát. Za inštrumentalizáciu by sa ďalej nemali považovať ani operácie humanitárnej pomoci.

Zdôvodnenie

Na účely právnej istoty je potrebný odkaz na ustanovenie, v ktorom sa vymedzuje inštrumentalizácia.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

(10)

Únia by mala mobilizovať všetky nástroje zo svojho súboru diplomatických, finančných a operačných opatrení, aby podporila členské štáty, ktoré čelia inštrumentalizácii. Ako prostriedok riešenia javu inštrumentalizácie by sa malo uprednostniť diplomatické úsilie Únie alebo dotknutého členského štátu. V prípade potreby ho možno doplniť uložením reštriktívnych opatrení zo strany Únie.

(10)

Únia by mala mobilizovať všetky nástroje zo svojho súboru diplomatických, finančných a operačných opatrení, aby podporila členské štáty, ktoré čelia inštrumentalizácii. Ako prostriedok riešenia javu inštrumentalizácie by sa malo uprednostniť diplomatické úsilie Únie alebo dotknutého členského štátu. Doplniť by sa malo primeranými preventívnymi opatreniami zo strany Únie vzťahujúcimi sa na tretie krajiny, ktoré využívajú inštrumentalizujúce tretie krajiny a krajiny pôvodu inštrumentalizovaných migrantov .

Zdôvodnenie

Prevencia má zásadný význam, pokiaľ ide o všetko úsilie zamerané na riešenie inštrumentalizácie. Delegácie EÚ by mali pravidelne vypracúvať situačné správy v krajinách pôvodu inštrumentalizovaných skupín migrantov a v inštrumentalizujúcich tretích krajinách a predkladať ich Komisii, na základe ktorých možno prijať preventívne opatrenia.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(11)

Okrem týchto opatrení je zároveň potrebné ďalej posilniť súčasné pravidlá týkajúce sa kontroly vonkajších hraníc a hraničného dozoru. S cieľom poskytnúť členskému štátu, ktorý čelí inštrumentalizácii migrantov, ďalšiu pomoc, sa nariadením (EÚ) XXX/XXX dopĺňajú pravidlá kontroly hraníc stanovením osobitných opatrení v oblasti azylu a návratu , a to pri súčasnom dodržiavaní základných práv dotknutých osôb, najmä zabezpečením dodržiavania práva na azyl a poskytovaním potrebnej pomoci zo strany agentúr OSN a iných príslušných organizácií.

(11)

Je potrebné v plnej miere vykonávať súčasné pravidlá týkajúce sa kontroly vonkajších hraníc a hraničného dozoru, a to pri súčasnom dodržiavaní základných práv osôb žiadajúcich o azyl , najmä zabezpečením dodržiavania práva na azyl a poskytovaním potrebnej pomoci zo strany agentúr OSN a iných príslušných organizácií , predovšetkým pre maloletých bez sprievodu .

Zdôvodnenie

Prijatie nariadenia o inštrumentalizácii je podmienené prijatím návrhov nariadenia o konaní o azyle, ako aj prepracovaním smernice o podmienkach prijímania a smernice o návrate v rámci Nového paktu o migrácii a azyle, ktoré sú predmetom prebiehajúcich rokovaní alebo sú pozastavené z dôvodu patovej situácie. Odkaz na nariadenie (EÚ) XXX/XXX v navrhovanom Kódexe schengenských hraníc je odkazom na akt, ktorého prijatie je neisté, ktorého obsah sa pravdepodobne zmení v priebehu legislatívneho procesu a ktorý je navyše podmienený prijatím iných návrhov v rámci nového paktu. Okrem toho sa v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k navrhovanému Kódexu schengenských hraníc, neposudzoval potenciálny vplyv navrhovaných ustanovení reagujúcich na inštrumentalizáciu. Tento odkaz preto v súčasnej podobe ohrozuje prijatie samotného návrhu o Schengene a je v rozpore s právnou istotou, usmerneniami Európskej komisie o lepšej právnej regulácii a Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva z roku 2016. Okrem toho veľký počet maloletých bez sprievodu v oblastiach, ktoré sú vystavené najväčšiemu migračnému tlaku, si vyžaduje a zaslúži si záruky, pokiaľ ide o zabezpečenie ich práv, ich ochranu a koordináciu potrebnej pomoci zo strany všetkých zúčastnených strán.

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(12)

Najmä v situácii inštrumentalizácie by malo byť možné, aby dotknutý členský štát obmedzil v prípade potreby uzavretím niektorých hraničných priechodov pohraničný styk na minimum a aby zároveň zaručoval skutočný a účinný prístup ku konaniam o medzinárodnej ochrane. Pri každom takomto rozhodnutí by sa malo zohľadniť, či Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov. Okrem toho by sa pri všetkých takýchto obmedzeniach mali v plnej miere zohľadňovať práva občanov Únie, štátnych príslušníkov tretích krajín požívajúcich právo na voľný pohyb podľa medzinárodnej dohody a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie alebo sú držiteľmi dlhodobých víz, ako aj ich príslušných rodinných príslušníkov. Takéto obmedzenia by sa zároveň mali uplatňovať spôsobom, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie záväzkov súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(12)

Najmä v situácii inštrumentalizácie tak, ako je vymedzené v bode 27 článku 1 ods. 1 písm. b), by malo byť možné, aby dotknutý členský štát obmedzil v prípade potreby uzavretím niektorých hraničných priechodov pohraničný styk na minimum a aby zároveň zaručoval skutočný a účinný prístup ku konaniam o medzinárodnej ochrane. Pri každom takomto rozhodnutí by sa malo zohľadniť, či Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov. Okrem toho by sa pri všetkých takýchto obmedzeniach nemali obmedzovať práva občanov Únie, štátnych príslušníkov tretích krajín požívajúcich právo na voľný pohyb podľa medzinárodnej dohody a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie alebo sú držiteľmi dlhodobých víz, ako aj ich príslušných rodinných príslušníkov. Takéto obmedzenia by sa zároveň mali uplatňovať spôsobom, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie záväzkov súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

Zdôvodnenie

Navrhované opatrenia na obmedzenie počtu prekročení hraníc budú mať negatívny vplyv na prístup k azylu na vonkajších hraniciach EÚ a môžu byť v rozpore s celkovým cieľom schengenského priestoru, ktorým je zachovanie neexistencie vnútorných hraníc. Mali by sa preto používať len ako posledná možnosť a len v prípadoch, keď sa uznalo, že dochádza k inštrumentalizácii. Možnosť uplatňovať reštriktívne opatrenia by nemala byť na úkor výkonu práva na voľný pohyb občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom.

Pozmeňovací návrh 8

Odôvodnenie 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(14)

Na základe článku 41 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1896 sa od výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž vyžaduje odporučiť členskému štátu, aby požiadal agentúru o iniciovanie, vykonanie alebo prispôsobenie podpory, ktorú agentúra poskytuje, s cieľom riešiť identifikované hrozby a výzvy na vonkajších hraniciach, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Potreba podpory zo strany agentúry môže byť zjavná najmä v situáciách, keď Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž vykonala osobitné posúdenie zraniteľnosti v súvislosti s inštrumentalizáciou migrantov. Na základe výsledkov takéhoto posúdenia zraniteľnosti alebo v prípade priradenia kritického stupňa vplyvu k jednému alebo viacerým úsekom vonkajších hraníc výkonný riaditeľ s ohľadom na relevantné prvky v plánoch členského štátu pre prípad nepredvídaných udalostí, analýzu rizík vykonanú agentúrou a analytickú vrstvu európskeho situačného prehľadu by mal v súlade s článkom 41 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1896 odporučiť dotknutému členskému štátu, aby požiadal agentúru o iniciovanie, vykonanie alebo prispôsobenie podpory, ktorú agentúra poskytuje. Touto právomocou výkonného riaditeľa nie je dotknutá všeobecná podpora, ktorú môže agentúra poskytovať členským štátom.

(14)

Zdôvodnenie

Vypustený text opakuje presné znenie článku 41 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (1), a preto je nadbytočný.

Pozmeňovací návrh 9

Odôvodnenie 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(15)

Okrem toho v prípade inštrumentalizácie migrantov by dotknutý členský štát mal posilniť kontrolu hraníc, podľa potreby aj prostredníctvom ďalších opatrení zabraňujúcich prípadom neoprávneného prekračovania hranice a nasadením ďalších zdrojov a technických prostriedkov, s cieľom zabrániť prípadom neoprávneného prekračovania hranice . Takéto technické prostriedky by mohli zahŕňať moderné technológie vrátane dronov a snímačov pohybu, ako aj mobilné jednotky. Používanie takýchto technických prostriedkov, najmä akýchkoľvek technológií schopných zhromažďovať osobné údaje, sa musí zakladať na jasne vymedzených ustanoveniach vnútroštátneho práva a vykonávať v súlade s nimi.

(15)

Okrem toho v prípade inštrumentalizácie migrantov tak, ako je vymedzené v bode 27 článku 1 ods. 1 písm. b) a ako uznáva Európska rada, by dotknutý členský štát mal posilniť hraničný dozor prostredníctvom nasadenia dodatočných zdrojov a technických prostriedkov vrátane moderných technológií s cieľom riešiť pokusy o hromadné nelegálne prekročenie hraníc . Takéto technické prostriedky by mohli zahŕňať moderné technológie vrátane dronov a snímačov pohybu, ako aj mobilné jednotky. Používanie takýchto technických prostriedkov, najmä akýchkoľvek technológií schopných zhromažďovať osobné údaje, sa musí zakladať na jasne vymedzených ustanoveniach vnútroštátneho práva a vykonávať v súlade s nimi a s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Zdôvodnenie

Navrhované opatrenia by sa mali použiť len ako posledná možnosť a len v prípadoch, keď Európska rada oficiálne uznala, že dochádza k inštrumentalizácii. Okrem toho by používanie technických prostriedkov nemalo byť v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Pozmeňovací návrh 10

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(16)

Komisia by mala byť splnomocnená vymedziť v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia primerané normy pre hraničný dozor, najmä pokiaľ ide o nové technológie, ktoré môžu členské štáty v konkrétnej reakcii na prípady inštrumentalizácie migrantov používať, a to s prihliadnutím na druh hraníc (pozemné, námorné alebo vzdušné), stupeň vplyvu priradený každému úseku vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a ďalšie relevantné faktory.

(16)

Komisia by mala byť splnomocnená vymedziť v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia primerané spoločné normy pre hraničný dozor, najmä pokiaľ ide o nové technológie, ktoré môžu členské štáty v konkrétnej reakcii na hrozby, výzvy a zraniteľné miesta na vonkajších hraniciach používať, a to s prihliadnutím na druh hraníc (pozemné, námorné alebo vzdušné), stupeň vplyvu priradený každému úseku vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a ďalšie relevantné faktory.

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnenia 8.

Pozmeňovací návrh 11

Odôvodnenie 17

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(17)

V priestore bez kontroly vnútorných hraníc by mali mať osoby možnosť voľne a bezpečne sa pohybovať medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti by sa malo objasniť, že zákazom kontroly na vnútorných hraniciach nie je dotknutá právomoc členských štátov vykonávať kontroly na svojom území, a to aj na svojich vnútorných hraniciach, na iné účely, ako je kontrola hraníc. Malo by sa najmä objasniť, že príslušné vnútroštátne orgány vrátane zdravotníckych orgánov alebo orgánov presadzovania práva majú v zásade naďalej možnosť vykonávať kontroly pri výkone verejných právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve.

(17)

V priestore bez kontroly vnútorných hraníc by mali mať osoby možnosť voľne a bezpečne sa pohybovať medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti by sa malo objasniť, že zákazom kontroly na vnútorných hraniciach nie je dotknutá právomoc členských štátov vykonávať kontroly na svojom území, a to aj na svojich vnútorných hraniciach, na iné účely, ako je kontrola hraníc. Malo by sa najmä objasniť, že príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane zdravotníckych orgánov alebo orgánov presadzovania práva majú v zásade naďalej možnosť vykonávať kontroly pri výkone verejných právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve.

Zdôvodnenie

V záujme zohľadnenia rozdielov v organizácii verejnej správy a súvisiacich právomociach v jednotlivých členských štátoch by sa mali do textu zahrnúť všetky úrovne verejnej správy.

Pozmeňovací návrh 12

Odôvodnenie 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(18)

Hoci sa zákaz kontroly vnútorných hraníc vzťahuje aj na kontroly s rovnocennými účinkami, kontroly vykonávané príslušnými orgánmi by sa nemali považovať za rovnocenné výkonu hraničných kontrol, pokiaľ ich cieľom nie je kontrola hraníc, pokiaľ sa zakladajú na všeobecných informáciách a skúsenostiach príslušných orgánov vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, a to aj pokiaľ sa zameriavajú na boj proti neoprávnenému pobytu a cezhraničnej trestnej činnosti súvisiacej s neregulárnou migráciou, pokiaľ sa plánujú a vykonávajú spôsobom, ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach, a pokiaľ sa vykonávajú v dopravných uzloch, ako sú prístavy, vlakové alebo autobusové stanice a letiská, či priamo v prostriedku verejnej dopravy, a pokiaľ sa vykonávajú na základe analýzy rizík.

Zdôvodnenie

Súčasné pravidlá už umožňujú prijatie takýchto opatrení. Nemalo by sa naznačovať, že v rámci navrhovaných zmien bude možné vykonávať viac bezpečnostných a iných kontrol. Väčšie množstvo kontrol by malo nepriaznivý vplyv najmä na regióny s vnútornými hranicami. Bezpečnostné opatrenia na základe analýzy rizík by sa nemali obmedzovať len na tieto regióny.

Pozmeňovací návrh 13

Odôvodnenie 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(20)

Boj proti neoprávnenému pobytu a cezhraničnej trestnej činnosti súvisiacej s neregulárnou migráciou, ako je obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo a podvody v oblasti dokladov a iné formy cezhraničnej trestnej činnosti, by mohol zahŕňať najmä opatrenia umožňujúce overenie totožnosti, štátnej príslušnosti a pobytového statusu osôb za predpokladu, že takéto overovanie nie je systematické a vykonáva sa na základe analýzy rizík.

Zdôvodnenie

V článku 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje cieľ „zabezpečiť absenciu akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc“. Okrem toho boj proti neoprávnenému pobytu je už upravený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (2) (smernica o návrate) a nemal by sa spájať s kontrolami na vnútorných hraniciach. Rámec boja proti cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj proti obchodovaniu s ľuďmi je podobne regulovaný v iných legislatívnych aktoch (3). Okrem toho toto ustanovenie ponecháva priestor na nedodržiavanie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého sa Kódex schengenských hraníc musí vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou členský štát pod hrozbou sankcie vyžaduje od osoby, aby pri vstupe na územie tohto členského štátu cez vnútornú hranicu predložila cestovný pas alebo preukaz totožnosti, ak je opätovné zavedenie kontroly vnútorných hraníc, v súvislosti s ktorou sa táto povinnosť ukladá, v rozpore s týmto ustanovením (spojené veci C-368/20 a C-369/20).

Pozmeňovací návrh 14

Odôvodnenie 24

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(24)

Je potrebné zabezpečiť, aby kontroly vykonávané členskými štátmi pri výkone vnútroštátnych právomocí boli naďalej v plnej miere zlučiteľné s priestorom, ktorý je bez kontroly vnútorných hraníc. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora platí, že čím viac skutočností poukazuje na to, že kontroly vykonávané členskými štátmi vo svojich pohraničných oblastiach majú rovnocenný účinok ako kontrola hraníc, a to vzhľadom na cieľ týchto kontrol, ich územnú pôsobnosť a možné rozdiely v porovnaní s kontrolami vykonávanými na zvyšnom území dotknutého členského štátu, tým väčšia je potreba prísnych a podrobných pravidiel a obmedzení, pokiaľ ide o podmienky výkonu policajných právomocí členských štátov v pohraničnej oblasti.

(24)

Je potrebné zabezpečiť, aby kontroly vykonávané členskými štátmi pri výkone vnútroštátnych právomocí boli naďalej v plnej miere zlučiteľné s priestorom, ktorý je bez kontroly vnútorných hraníc. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora platí, že čím viac skutočností poukazuje na to, že kontroly vykonávané členskými štátmi vo svojich pohraničných oblastiach majú rovnocenný účinok ako kontrola hraníc, a to vzhľadom na cieľ týchto kontrol, ich územnú pôsobnosť a možné rozdiely v porovnaní s kontrolami vykonávanými na zvyšnom území dotknutého členského štátu, tým väčšia je potreba prísnych a podrobných pravidiel a obmedzení, pokiaľ ide o podmienky výkonu policajných alebo iných verejných právomocí členských štátov v pohraničnej oblasti.

Zdôvodnenie

V záujme konzistentnosti s inými časťami návrhu.

Pozmeňovací návrh 15

Odôvodnenie 25

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(25)

Je potrebné prijať opatrenia na riešenie neoprávnených pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v priestore bez kontroly vnútorných hraníc. S cieľom posilniť fungovanie schengenského priestoru by členské štáty mali mať možnosť prijať ďalšie opatrenia na boj proti neregulárnym pohybom medzi členskými štátmi a na boj proti neoprávneným pobytom. V prípade, že vnútroštátne orgány presadzovania práva členského štátu zadržia neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín na vnútorných hraniciach v rámci cezhraničnej policajnej operačnej spolupráce, tieto orgány by mali mať možnosť odoprieť takýmto osobám právo vstúpiť na ich územie alebo právo na tomto území zostať a odovzdať ich členskému štátu, z ktorého na toto územie vstúpili. Členský štát, z ktorého osoba priamo prišla, by mal byť následne povinný prijať zadržaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

(25)	Je potrebné prijať opatrenia na riešenie neoprávnených pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

Zdôvodnenie

Navrhované možnosti priameho odovzdávania osôb nie sú v súlade s medzinárodnými a európskymi právnymi normami týkajúcimi sa pohybu osôb v schengenskom priestore. Takéto opatrenia by bolo tiež veľmi ťažké zosúladiť s normami stanovenými dublinským systémom na rozdelenie zodpovednosti a ešte väčšmi by prispievali k nerovnomernému rozdeleniu zodpovednosti za azyl a neregulárnu migráciu, čo by bolo v rozpore so správnym uplatňovaním zásady subsidiarity a s cieľom spoločného európskeho prístupu. Navrhovaný postup by ešte väčšmi prispieval k rozdielnym postupom a hrozilo by riziko porušovania základných práv.

Pozmeňovací návrh 16

Odôvodnenie 26

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(26)

Postup, na základe ktorého môže členský štát odovzdať zadržaných neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín do členského štátu, z ktorého osoba priamo prišla, by sa mal uskutočniť rýchlo, ale mali by sa naň vzťahovať záruky a mal by sa vykonávať pri plnom dodržiavaní základných práv a zásady nediskriminácie zakotvenej v článku 21 charty, aby sa predišlo rasovému profilovaniu. Orgány by mali mať možnosť vykonať overenie relevantných informácií, ktoré majú orgány okamžite k dispozícii a ktoré sa týkajú pohybu dotknutých osôb. Takéto informácie môžu zahŕňať objektívne prvky, ktoré by orgánom umožnili dospieť k záveru, že dotknutá osoba nedávno pricestovala z iného členského štátu, ako je držba dokladov vrátane potvrdení o platbe alebo faktúr preukazujúcich nedávnu cestu z iného členského štátu. Štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, by sa malo poskytnúť písomné odôvodnené rozhodnutie. Hoci by príslušné rozhodnutie malo byť okamžite vykonateľné, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny by sa mal poskytnúť účinný prostriedok nápravy vo forme odvolania sa proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo vo forme preskúmania takéhoto rozhodnutia. Tento prostriedok nápravy by nemal mať odkladný účinok.

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnenia 25. Okrem toho sa zdá, že časť o právnych prostriedkoch nápravy nie je v súlade s článkom 47 Charty základných práv.

Pozmeňovací návrh 17

Odôvodnenie 27

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(27)

Konanie o odovzdaní stanovené v tomto nariadení by nemalo mať vplyv na existujúcu možnosť členských štátov vrátiť neregulárnych štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s dvojstrannými dohodami alebo dojednaniami uvedenými v článku 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES (ďalej len „smernica o návrate“), ak sú takéto osoby odhalené mimo blízkosti vnútorných hraníc. S cieľom uľahčiť uplatňovanie takýchto dohôd a doplniť cieľ ochrany priestoru bez vnútorných hraníc by členské štáty mali mať možnosť uzatvárať nové dohody alebo dojednania a aktualizovať existujúce dohody alebo dojednania. Všetky takéto zmeny alebo aktualizácie nových dohôd alebo dojednaní by sa mali oznámiť Komisii. Ak členský štát prijal späť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa postupu stanoveného v tomto nariadení alebo na základe dvojstrannej dohody alebo dojednania, od dotknutého členského štátu by sa malo vyžadovať, aby vydal rozhodnutie o návrate v súlade so smernicou o návrate. S cieľom zabezpečiť súlad medzi novými postupmi stanovenými v tomto nariadení a existujúcimi pravidlami týkajúcimi sa návratu štátnych príslušníkov tretích krajín sa preto vyžaduje cielená zmena článku 6 ods. 3 smernice o návrate.

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnení 25 a 26. Rozsiahle uplatňovanie dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi, ktoré by bolo potrebné na realizáciu takéhoto odovzdávania, môže okrem toho narúšať európsku solidaritu. Navyše, v súlade so stanoviskom právneho servisu Rady Európskej únie (6357/21, 19. 2. 2021), v ktorom sa podrobne vysvetľuje tzv. variabilná geometria medzi schengenským a dublinským acquis v súvislosti s návrhmi v rámci Nového paktu o migrácii a azyle, by sa ustanovenia týkajúce sa návratov mohli opätovne zahrnúť do návrhu prepracovaného znenia smernice o návrate (ako ho navrhla Komisia v roku 2018, pričom tento návrh je v súčasnosti predložený Rade). Prípadne by takéto ustanovenia mohli byť súčasťou návrhu na zmenu smernice o návrate. Zahrnutie zmeny smernice o návrate prostredníctvom revidovaného Kódexu schengenských hraníc nie je v súlade so záväzkom Európskej komisie k lepšej právnej regulácii.

Pozmeňovací návrh 18

Odôvodnenie 29

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(29)

Závažné ohrozenie verejného zdravia alebo vnútornej bezpečnosti môžu okrem toho spôsobiť aj rozsiahle neoprávnené pohyby neregulárnych migrantov medzi členskými štátmi, ak takáto situácia vytvára tlak na celkové zdroje a kapacity zodpovedných vnútroštátnych útvarov, pričom iné prostriedky stanovené v tomto nariadení nie sú dostatočné na riešenie týchto prílevov a pohybov. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť opierať sa o objektívne a kvantifikované správy o neoprávnených pohyboch vždy, keď sú k dispozícii, najmä ak ich pravidelne vypracúvajú príslušné agentúry Únie v súlade so svojimi príslušnými mandátmi. Členský štát by mal mať možnosť použiť v posúdení rizík informácie poskytnuté agentúrami, aby preukázal výnimočný charakter identifikovanej hrozby spôsobenej neoprávneným pohybom a odôvodnil tak obnovenie kontroly vnútorných hraníc.

Zdôvodnenie

Situácia vyznačujúca sa rozsiahlym neoprávneným pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi by sa nemala považovať za takú vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, ktorá by odôvodňovala opätovné zavedenie alebo predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach jednotlivých členských štátov, pretože jej zahrnutie do všeobecného rámca nie je zlučiteľné s cieľom návrhu a je v rozpore s ním, ako aj s riadnym uplatňovaním zásady subsidiarity. Pohyby medzi členskými štátmi, ktoré sa môžu totiž dotknúť väčšiny členských štátov, je potrebné riešiť na úrovni Únie, ako sa navrhuje v článku 28, a podliehajú vykonávaciemu rozhodnutiu Rady.

Pozmeňovací návrh 19

Odôvodnenie 34

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(34)

S cieľom zabezpečiť súlad so zásadou proporcionality by sa rozhodnutie Rady malo prijať na obmedzené obdobie najviac šiestich mesiacov, ktoré sa môže predĺžiť pod podmienkou pravidelného preskúmania na návrh Komisie, pokiaľ sa zistí, že hrozba pretrváva. Počiatočné rozhodnutie by malo zahŕňať posúdenie očakávaného vplyvu prijatých opatrení vrátane ich negatívnych vedľajších účinkov s cieľom určiť, či je kontrola na vnútorných hraniciach odôvodnená alebo či by sa namiesto nej mohli účinne uplatňovať menej reštriktívne opatrenia. V následných rozhodnutiach by mal byť zohľadnený vývoj identifikovanej hrozby. Členské štáty by mali obnovenie kontroly vnútorných hraníc v súlade s rozhodnutím Rady bezodkladne oznámiť Komisii a členským štátom.

(34)

S cieľom zabezpečiť súlad so zásadou proporcionality by sa rozhodnutie Rady malo prijať na obmedzené obdobie najviac šiestich mesiacov, ktoré sa môže predĺžiť na celkovo najviac 24 mesiacov pod podmienkou pravidelného preskúmania na návrh Komisie, ak sa zistí, že hrozba pretrváva. Počiatočné rozhodnutie by malo zahŕňať posúdenie očakávaného vplyvu prijatých opatrení vrátane ich negatívnych vedľajších účinkov s cieľom určiť, či je kontrola na vnútorných hraniciach odôvodnená alebo či by sa namiesto nej mohli účinne uplatňovať menej reštriktívne opatrenia. V následných rozhodnutiach by mal byť zohľadnený vývoj identifikovanej hrozby. Členské štáty by mali obnovenie kontroly vnútorných hraníc v súlade s rozhodnutím Rady bezodkladne oznámiť Komisii a členským štátom.

Zdôvodnenie

Kontroly na vnútorných hraniciach vykonávané od roku 2015 ukazujú, že je potrebné stanoviť pevnú hornú hranicu, aby sa zabránilo kvázi trvalým kontrolám na vnútorných hraniciach na základe tej istej hrozby. Počiatočné obdobie šiestich mesiacov a navrhované maximálne obdobie 24 mesiacov pre takéto kontroly vychádza z celkového cieľa hľadať v takýchto situáciách skôr európske ako vnútroštátne riešenia. V tejto súvislosti je vhodné spomenúť, že v prípade výskytu hrozby novej povahy by existujúce pravidlá umožňovali opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26. apríla 2022, spojené veci C-368/20 a C-369/20).

Pozmeňovací návrh 20

Odôvodnenie 35

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(35)

Obnovenie kontroly vnútorných hraníc by malo zostať možné aj v prípade, že pretrvávajú závažné nedostatky v riadení vonkajších hraníc, čo ohrozuje celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Obdobia, keď členské štáty zaviedli kontroly hraníc z dôvodu, že si to vyžadovala naliehavosť situácie, alebo keď Rada prijme rozhodnutie odporučiť obnovenie kontroly, pretože hrozba sa dotýka značného počtu členských štátov, by sa nemali zahrnúť do dvojročného obdobia, ktoré sa uplatňuje pri obnovení kontrol na základe závažných nedostatkov na vonkajších hraniciach.

(35)

Obnovenie kontroly vnútorných hraníc by malo zostať možné aj v prípade, že pretrvávajú závažné nedostatky v riadení vonkajších hraníc, čo ohrozuje celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Obdobia, keď členské štáty zaviedli kontroly hraníc z dôvodu, že si to vyžadovala naliehavosť situácie, alebo keď Rada prijme rozhodnutie odporučiť obnovenie kontroly, pretože hrozba sa dotýka značného počtu členských štátov, by sa mali zahrnúť do dvojročného obdobia, ktoré sa uplatňuje pri obnovení kontrol na základe závažných nedostatkov na vonkajších hraniciach.

Zdôvodnenie

V platnosti by malo zostať maximálne obdobie dvoch rokov, aby bolo možné čo najskôr prijať koordinované európske opatrenia na riešenie závažných nedostatkov v riadení vonkajších hraníc.

Pozmeňovací návrh 21

Odôvodnenie 38

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(38)

S cieľom obmedziť škodlivé dôsledky vyplývajúce z obnovenia kontroly vnútorných hraníc by každé rozhodnutie o obnovení kontroly vnútorných hraníc malo byť v prípade potreby sprevádzané zmierňovacími opatreniami. Takéto opatrenia by mali zahŕňať opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania tranzitu tovaru a osôb pracujúcich v doprave a námorníkov, a to vytvorením „zelených jazdných pruhov“. Na účely zohľadnenia potreby zabezpečiť pohyb osôb, ktorých činnosti môžu byť nevyhnutné na zachovanie dodávateľského reťazca alebo poskytovanie základných služieb, by členské štáty navyše mali uplatňovať aj existujúce usmernenia pre cezhraničných pracovníkov45. V tejto súvislosti by sa v pravidlách upravujúcich obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach malo prihliadať na usmernenia a odporúčania, ktoré boli počas pandémie COVID-19 prijaté ako solídna záchranná sieť pre jednotný trh, aby sa zaistilo, že ich budú členské štáty v náležitých prípadoch uplatňovať ako zmierňovacie opatrenia počas obnovenia kontroly vnútorných hraníc. Mali by sa stanoviť najmä opatrenia, ktoré zabezpečia neprerušené fungovanie jednotného trhu a ochránia záujmy cezhraničných regiónov a partnerských miest, ako napr. povolenia alebo výnimky pre obyvateľov cezhraničných regiónov.

(38)

S cieľom obmedziť škodlivé dôsledky vyplývajúce z obnovenia kontroly vnútorných hraníc by každé rozhodnutie o obnovení kontroly vnútorných hraníc malo byť v prípade potreby sprevádzané zmierňovacími opatreniami. Takéto opatrenia by mali zahŕňať opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania tranzitu tovaru a osôb pracujúcich v doprave a námorníkov, a to vytvorením „zelených jazdných pruhov“. Na účely zohľadnenia potreby zabezpečiť pohyb osôb, ktorých činnosti môžu byť nevyhnutné na zachovanie dodávateľského reťazca alebo poskytovanie základných služieb, by členské štáty navyše mali uplatňovať aj existujúce usmernenia pre cezhraničných pracovníkov45. V tejto súvislosti by sa v pravidlách upravujúcich obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach malo prihliadať na usmernenia a odporúčania, ktoré boli počas pandémie COVID-19 prijaté ako solídna záchranná sieť pre jednotný trh, aby sa zaistilo, že ich budú členské štáty v náležitých prípadoch uplatňovať ako zmierňovacie opatrenia počas obnovenia kontroly vnútorných hraníc. Mali by sa stanoviť najmä opatrenia , v cezhraničných regiónoch s prihliadnutím na stanovisko orgánov miestnych a regionálnych samospráv , ktoré zabezpečia neprerušené fungovanie jednotného trhu a ochránia záujmy cezhraničných regiónov a partnerských miest, ako napr. povolenia alebo výnimky pre obyvateľov cezhraničných regiónov.

Zdôvodnenie

Treba zabezpečiť, aby sa zmierňujúce opatrenia navrhovali v spolupráci a koordinácii s príslušnými orgánmi v cezhraničných regiónoch, ktorých sa budú týkať.

Pozmeňovací návrh 22

Odôvodnenie 45

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(45)

Členské štáty by mali byť naďalej povinné predložiť po zrušení kontroly Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, aby sa umožnila následná analýza rozhodnutia o dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Ak sa kontrola vykonáva počas dlhšieho obdobia, takáto správa by sa mala predložiť aj po dvanástich mesiacoch a následne každý rok, ak sa kontrola výnimočne naďalej vykonáva, a to počas celého obdobia jej vykonávania . V správe by sa malo uviesť najmä počiatočné a následné posúdenie nevyhnutnosti kontroly vnútorných hraníc a dodržiavania kritérií obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Komisia by mala vo vykonávacom akte prijať vzor a sprístupniť ho online.

(45)

Členské štáty by mali byť naďalej povinné predložiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pravidelné správy o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v priebehu vykonávania takejto kontroly a záverečnú správu po zrušení tejto kontroly , aby sa umožnila priebežná aj následná analýza rozhodnutia o dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Ak sa kontrola vykonáva počas dlhšieho obdobia, priebežné správy o posúdení by sa mali predložiť po každých šiestich mesiacoch a následná záverečná správa by sa mala predložiť potom, ako boli zrušené kontroly vnútorných hraníc . V správe by sa malo uviesť najmä počiatočné a následné posúdenie nevyhnutnosti kontroly vnútorných hraníc a dodržiavania kritérií obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Komisia by mala vo vykonávacom akte prijať vzory a sprístupniť ich online.

Zdôvodnenie

Posudzovanie by malo byť priebežné. Keďže kontroly na vnútorných hraniciach by mali byť obmedzené na maximálne 24 mesiacov, nie je potrebné počítať s viacerými následnými správami o posúdení v prípade, že sa tieto kontroly predĺžia na obdobie dlhšie ako 12 mesiacov. Priebežné správy o posúdení by sa však mali predkladať na konci každého šesťmesačného obdobia a po ukončení kontrol na vnútorných hraniciach by sa mala vydať následná záverečná správa.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 1, bod. 1 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

b)	Dopĺňajú sa tieto body 27 až 30:

b)	Dopĺňajú sa tieto body 27 až 30:

„27.

‚inštrumentalizácia migrantov‘ sa vzťahuje na situáciu, keď tretia krajina podnecuje neregulárne migračné toky do Únie aktívnym podporovaním alebo uľahčovaním pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín k vonkajším hraniciam, na svoje územie alebo zo svojho územia a následne smerom k týmto vonkajším hraniciam, pokiaľ takéto konanie poukazuje na úmysel tretej krajiny destabilizovať Úniu alebo členský štát, pokiaľ povaha takéhoto konania môže ohroziť základné funkcie štátu vrátane jeho územnej celistvosti , udržiavania verejného poriadku alebo zaručenia jeho národnej bezpečnosti;

„27.

‚inštrumentalizácia migrantov‘ sa vzťahuje na situáciu, keď tretia krajina alebo subjekt pod záštitou tretej krajiny aktívne podporuje značný počet štátnych príslušníkov tretích krajín v snahe pokúsiť sa neregulárne masovo vstúpiť na územie členského štátu EÚ so zámerom destabilizovať Úniu alebo členský štát, pokiaľ je príslušný členský štát schopný preukázať, že povaha takéhoto konania ohrozuje základné funkcie štátu, udržiavanie verejného poriadku alebo zaručenie jeho národnej bezpečnosti a ak Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov .

28.	‚nevyhnutná cesta‘ je cesta súvisiaca s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, s prihliadnutím na všetky príslušné medzinárodné záväzky Únie a členských štátov, uvedenou v prílohe XI;

28.	‚nevyhnutná cesta‘ je cesta súvisiaca s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, s prihliadnutím na všetky príslušné medzinárodné záväzky Únie a členských štátov, uvedenou v prílohe XI;

29.	‚cesta, ktorá nie je nevyhnutná‘ je cesta na iné účely ako nevyhnutná cesta;

29.	‚cesta, ktorá nie je nevyhnutná‘ je cesta na iné účely ako nevyhnutná cesta;

30.	‚dopravné uzly‘ sú letiská, námorné alebo riečne prístavy, vlakové alebo autobusové stanice.“

30.	‚dopravné uzly‘ sú letiská, námorné alebo riečne prístavy, vlakové alebo autobusové stanice.“

Zdôvodnenie

Navrhované vymedzenie pojmu inštrumentalizácia je príliš široké a nejasné, pričom existuje riziko, že mnohé rozdielne situácie sa budú považovať za zlučiteľné s touto definíciou. Je to tiež v rozpore s usmerneniami o lepšej právnej regulácii, keďže v sprievodnom posúdení vplyvu [SWD(2021) 462 final] sa pripúšťa, že sa v ňom nerieši inštrumentalizácia neregulárnej migrácie. V odôvodnení 12 návrhu sa vyžaduje, aby každé operačné rozhodnutie dotknutého členského štátu zohľadnilo, či Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov. V súlade s odôvodnením 10 návrhu by Únia mala mobilizovať všetky nástroje zo svojho súboru diplomatických, finančných a operačných opatrení, aby podporila členské štáty, ktoré čelia inštrumentalizácii. Ako prostriedok riešenia javu inštrumentalizácie by sa malo uprednostniť diplomatické úsilie Únie alebo dotknutého členského štátu. Preto je potrebný politický konsenzus na úrovni EÚ o tom, či situácia predstavuje inštrumentalizáciu. Pri vymedzení treba zohľadniť pozitívnu pozíciu Európskej rady vzhľadom na závažnosť reštriktívnych opatrení, ktoré boli v dôsledku toho uložené jednotlivcom, a so zreteľom na to, že návrh Komisie je odpoveďou na žiadosť Európskej rady (EUCO 17/21), ktorá sa bezodkladne zišla s cieľom umožniť, aby mohli dotknuté členské štáty urýchlene konať. Pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia, ktoré majú členské štáty k dispozícii v rôznych iných situáciách, súčasný právny rámec smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (4) a 2013/33/EÚ (5) im už poskytuje flexibilitu pri určovaní miest, kde by sa mali podávať žiadosti o azyl, pri predlžovaní lehôt na registráciu a pri úprave materiálnych podmienok prijímania.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 1, bod 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(2)	V článku 5 sa dopĺňa nový odsek 4:

(2)	V článku 5 sa dopĺňa nový odsek 4:

„4. Ak si to vyžadujú okolnosti, členské štáty môžu v situácii inštrumentalizácie migrantov obmedziť počet hraničných priechodov oznámených v súlade s odsekom 1 alebo ich otváracie hodiny .

„4. Za prísne obmedzených a presne vymedzených okolností členské štáty môžu v situácii inštrumentalizácie migrantov tak, ako je vymedzené v bode 27 článku 1 ods. 1 písm. b), obmedziť počet hraničných priechodov oznámených v súlade s odsekom 1.

Každé obmedzenie prijaté v súlade s prvým pododsekom sa vykonáva spôsobom, ktorý je primeraný a ktorý v plnej miere zohľadňuje práva:

a)	osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie;

a)	osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie;

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa smernice Rady 2003/109/ES, osôb, ktoré odvodzujú svoje právo na pobyt z iných nástrojov práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo ktoré sú držiteľmi národných dlhodobých víz, ako aj ich príslušných rodinných príslušníkov;

c)	štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o medzinárodnú ochranu.“

štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o medzinárodnú ochranu. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby bol pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu otvorený a prístupný dostatočný počet registračných miest vrátane hraničných priechodov s cieľom zaručiť účinnú ochranu pred vyhostením alebo vrátením vrátane práva podať žiadosť o medzinárodnú ochranu a aby boli zavedené primerané záruky pre zaobchádzanie so zraniteľnými osobami.“

Zdôvodnenie

Navrhované opatrenia na obmedzenie počtu prekročení hraníc budú mať negatívny vplyv na právo podať žiadosť o medzinárodnú ochranu a môžu viesť k nezákonnému vyhosteniu alebo vráteniu na vonkajších hraniciach EÚ a môžu byť v rozpore s celkovým cieľom schengenského priestoru, ktorým je zachovanie neexistencie kontrol na vnútorných hraniciach. Preto by sa mali využívať len ako posledná možnosť. Zníženie noriem EÚ v oblasti azylového práva nevyrieši geopolitickú krízu. Namiesto toho sa oslabí obraz EÚ vo svete ako spoločenstva hodnôt.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 1, bod 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.	Článok 13 sa nahrádza takto:

3.	Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Hraničný dozor

1. Hlavným účelom hraničného dozoru je odhaľovať prípady neoprávneného prekračovania hranice a zabraňovať im, bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti a prijímať opatrenia proti osobám, ktoré prekročili hranicu neoprávnene. Osoba, ktorá prekročila hranicu neoprávnene a ktorá nemá právo zdržiavať sa na území dotknutého členského štátu, sa zadrží a postupuje sa voči nej v súlade so smernicou 2008/115/ES.

2. Pri výkone hraničného dozoru používa pohraničná stráž pevne umiestnené alebo mobilné jednotky. Dozor sa vykonáva takým spôsobom, aby sa osobám zabránilo v neoprávnenom prekračovaní hraníc mimo hraničných priechodov a vo vyhýbaní sa kontrolám na hraničných priechodoch a aby sa osoby od takéhoto konania odradili.

3. Dozor mimo hraničných priechodov vykonávajú príslušníci pohraničnej stráže, ktorých počet a metódy sú prispôsobené existujúcim alebo predpokladaným rizikám a hrozbám. Jeho súčasťou sú časté a náhle zmeny času sledovania a nasadenie ďalších metód alebo techník s cieľom účinne odhaľovať prípady neoprávneného prekračovania hranice a zabraňovať im.

4. Dozor vykonávajú pevne umiestnené alebo mobilné jednotky, ktoré plnia svoje úlohy hliadkovaním alebo svojim rozmiestnením na miestach, o ktorých je známe, že sú citlivé alebo ktoré sa ako citlivé vnímajú, pričom cieľom takéhoto dozoru je zabrániť prípadom neoprávneného prekračovania hranice alebo zadržať osoby, ktoré prekračujú hranicu neoprávnene. Dozor možno vykonávať aj technickými prostriedkami vrátane elektronických prostriedkov, zariadení a systémov na sledovanie.

5. V situácii inštrumentalizácie migrantov dotknutý členský štát podľa potreby zintenzívni hraničný dozor s cieľom reagovať na zvýšenú hrozbu . Členský štát predovšetkým podľa potreby posilní zdroje a technické prostriedky na zabránenie neoprávnenému prekročeniu hranice .

5. V situácii inštrumentalizácie migrantov tak, ako je vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) bode 27 a ako uznáva Európska rada, dotknutý členský štát v prípade potreby zintenzívni hraničný dozor s cieľom riešiť nárast pokusov o hromadné nelegálne prekročenie hraníc . Na tento účel členský štát podľa potreby posilní zdroje a technické prostriedky na zvýšenie hraničného dozoru .

Uvedené technické prostriedky môžu zahŕňať moderné technológie vrátane dronov a snímačov pohybu, ako aj mobilné jednotky, ktorých cieľom je zabrániť prípadom neoprávneného prekračovania hranice do Únie.

6. Bez toho, aby bola dotknutá podpora, ktorú môže Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž poskytnúť členským štátom, môže agentúra v situácii inštrumentalizácie migrantov vykonať posúdenie zraniteľnosti uvedené v článku 10 ods. 1 písm. c) a článku 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 s cieľom poskytnúť dotknutému členskému štátu potrebnú podporu. Výkonný riaditeľ Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž na základe výsledkov uvedeného posúdenia alebo akéhokoľvek iného relevantného posúdenia zraniteľnosti alebo na základe priradenia kritického stupňa vplyvu dotknutému úseku hranice v zmysle článku 35 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2019/1896 vydá pre každý dotknutý členský štát odporúčanie v súlade s článkom 41 ods. 1 uvedeného nariadenia.

6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 37 prijímať delegované akty týkajúce sa ďalších opatrení upravujúcich dozor vrátane vypracovania noriem pre hraničný dozor, najmä pokiaľ ide o využívanie technológií na sledovanie a monitorovanie na vonkajších hraniciach, a to s prihliadnutím na druh hraníc, stupne vplyvu priradené každému úseku vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ)2019/1896 a na iné relevantné faktory.“

7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 37 prijímať delegované akty týkajúce sa ďalších opatrení upravujúcich dozor vrátane vypracovania noriem pre hraničný dozor, najmä pokiaľ ide o využívanie technológií na sledovanie a monitorovanie na vonkajších hraniciach, a to s prihliadnutím na druh hraníc, stupne vplyvu priradené každému úseku vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a na iné relevantné faktory.“

Zdôvodnenie

Navrhované opatrenia na zintenzívnenie hraničného dozoru by sa mali použiť len ako posledná možnosť a len v prípadoch, keď Európska rada oficiálne uznala, že dochádza k inštrumentalizácii. Vypustený text s odkazom na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž opakuje presné znenie článku 41 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1896, a preto je nadbytočný.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 1, bod 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

5.	Článok 23 sa nahrádza takto:

5.	Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Výkon verejných právomocí

Absenciou kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nie sú dotknuté:

a)	výkon policajných právomocí alebo iných verejných právomocí príslušnými orgánmi členských štátov na ich území, vrátane ich pohraničných oblastí vnútorných hraníc, ktoré im boli udelené podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ výkon uvedených právomocí nemá účinok rovnocenný hraničným kontrolám.

a)	výkon policajných právomocí alebo iných verejných právomocí príslušnými orgánmi členských štátov na ich území, vrátane ich pohraničných oblastí vnútorných hraníc, ktoré im boli udelené podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ výkon uvedených právomocí nemá účinok rovnocenný hraničným kontrolám.

Výkon právomocí príslušnými orgánmi sa nemôže považovať za rovnocenný výkonu hraničných kontrol, najmä keď opatrenia:

i)	nemajú za cieľ kontrolu hraníc;

ii)	zakladajú sa na všeobecných informáciách a skúsenostiach príslušných orgánov vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku a ich cieľom je predovšetkým:

i)	nemajú za cieľ kontrolu hraníc;

ii)	zakladajú sa na všeobecných informáciách a skúsenostiach príslušných orgánov vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku a ich cieľom je predovšetkým:

—	bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti,

—	bojovať proti neoprávnenému pobytu v súvislosti s neregulárnou migráciou alebo

—	bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti,

—	bojovať proti neoprávnenému pobytu v súvislosti s neregulárnou migráciou, za predpokladu, že overovanie totožnosti, štátnej príslušnosti a pobytového statusu je nesystematické a vykonáva sa na základe neustálej analýzy rizík , alebo

—	zamedziť šíreniu infekčnej choroby s epidemickým potenciálom zistenej Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb;

—	zamedziť šíreniu infekčnej choroby s epidemickým potenciálom zistenej Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb;

iii)	plánujú a vykonávajú sa spôsobom, ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach, a to aj pokiaľ sa vykonávajú v dopravných uzloch alebo priamo v prostriedku verejnej dopravy a pokiaľ sa vykonávajú na základe analýzy rizík;

iv)	vykonávajú sa podľa potreby na základe technológií na monitorovanie a sledovanie, ktoré sa vo všeobecnosti používajú na danom území, na účely riešenia ohrození verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako sa stanovuje v bode ii);

iii)	plánujú a vykonávajú sa spôsobom, ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach, a to aj pokiaľ sa vykonávajú v dopravných uzloch alebo priamo v prostriedku verejnej dopravy a pokiaľ sa vykonávajú na základe analýzy rizík;

iv)	vykonávajú sa podľa potreby na základe technológií na monitorovanie a sledovanie, ktoré sa vo všeobecnosti používajú na danom území, na účely riešenia ohrození verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako sa stanovuje v bode ii);

b)	možnosť členského štátu vykonávať bezpečnostné kontroly osôb vykonávané v dopravných uzloch príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov každého členského štátu, ich príslušnými orgánmi alebo dopravcami za predpokladu, že takéto kontroly sa vykonávajú aj u osôb cestujúcich v rámci členského štátu;

b)	možnosť členského štátu vykonávať bezpečnostné kontroly osôb vykonávané v dopravných uzloch príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov každého členského štátu, ich príslušnými orgánmi alebo dopravcami za predpokladu, že takéto kontroly sa vykonávajú aj u osôb cestujúcich v rámci členského štátu;

c)	možnosť členského štátu uložiť právnymi predpismi povinnosť mať pri sebe potvrdenia a doklady alebo byť ich držiteľom;

c)	možnosť členského štátu uložiť právnymi predpismi povinnosť mať pri sebe potvrdenia a doklady alebo byť ich držiteľom;

možnosť členského štátu uložiť právnymi predpismi štátnym príslušníkom tretích krajín povinnosť nahlásiť svoju prítomnosť na jeho území podľa ustanovení článku 22 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len ‚Schengenský dohovor‘);

e)	kontroly údajov o cestujúcich v príslušných databázach osôb cestujúcich v priestore bez kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré môžu na bezpečnostné účely vykonávať príslušné orgány podľa uplatniteľného práva.“

e)	kontroly údajov o cestujúcich v príslušných databázach osôb cestujúcich v priestore bez kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré môžu na bezpečnostné účely vykonávať príslušné orgány podľa uplatniteľného práva.“

Zdôvodnenie

Zosúladenie znenia so znením odôvodnenia 20. Kontroly zamerané na boj proti neregulárnej migrácii cez hranice sú samy osebe kontrolami, ktorých cieľom je dosiahnuť výsledok hraničných kontrol, a preto ich nemožno vyňať z toho, aby sa považovali za kontroly na vnútorných hraniciach. Doplnenie tohto ustanovenia je neopodstatneným rozšírením článku 23 v súčasnosti platného Kódexu schengenských hraníc. Jedným z hlavných úspechov Únie je vytvorenie priestoru, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice. Vzhľadom na vplyv, ktorý takéto krajné opatrenie môže mať na všetky osoby, ktoré majú právo sa pohybovať v priestore bez kontroly vnútorných hraníc, by sa podmienky a postupy na obnovu takýchto opatrení mali stanoviť tak, aby mali výnimočný charakter, boli opodstatnené a aby sa rešpektovala zásada proporcionality.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 1, bod 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6.	Vkladá sa tento článok 23a:

„Článok 23a

Postup pri odovzdávaní osôb zadržaných na vnútorných hraniciach

1. Tento článok sa uplatňuje na zadržanie štátneho príslušníka tretej krajiny v blízkosti vnútorných hraníc za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na vstup stanovené v článku 6 ods. 1;

b)	na štátneho príslušníka tretej krajiny sa nevzťahuje odchýlka stanovená v článku 6 ods. 5 písm. a);

c)	štátny príslušník tretej krajiny je zadržaný v rámci cezhraničnej policajnej operačnej spolupráce, najmä počas spoločných policajných hliadok;

existujú zjavné náznaky, že štátny príslušník tretej krajiny pricestoval priamo z iného členského štátu, a to na základe informácií, ktoré majú zadržiavajúce orgány bezprostredne k dispozícii, vrátane vyhlásení dotknutej osoby, dokladu totožnosti, cestovných alebo iných dokladov, ktoré mala táto osoba pri sebe, alebo výsledkov vyhľadávania uskutočneného v príslušných vnútroštátnych databázach a databázach Únie.

2. Príslušné orgány členského štátu môžu na základe zistenia, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nemá právo zdržiavať sa na jeho území, rozhodnúť o okamžitom odovzdaní osoby do členského štátu, z ktorého táto osoba na dané územie vstúpila alebo sa usilovala vstúpiť, v súlade s postupom stanoveným v prílohe XII.

3. Ak členský štát uplatňuje postup uvedený v odseku 2, od prijímajúceho členského štátu sa vyžaduje, aby prijal všetky opatrenia potrebné na prijatie dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s postupmi stanovenými v prílohe XII.

4. Od [jedného roka po nadobudnutí účinnosti nariadenia] a následne každý rok členské štáty predkladajú Komisii údaje zaznamenané v súlade s bodom 3 prílohy XII týkajúce sa uplatňovania odsekov 1, 2 a 3.“

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnení 25 až 27.

Pozmeňovací návrh 28

Článok 1, bod 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

8.	Článok 25 sa nahrádza takto:

8.	Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Všeobecný rámec pre dočasné obnovenie alebo predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach

1. Ak existuje v priestore bez kontroly vnútorných hraníc závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov, tento členský štát môže výnimočne obnoviť kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc.

Za príčinu závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti sa môžu považovať najmä:

a)	činnosti týkajúce sa terorizmu alebo organizovanej trestnej činnosti;

a)	činnosti týkajúce sa terorizmu alebo organizovanej trestnej činnosti;

b)	rozsiahle mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia;

b)	rozsiahle mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia;

c)	situácia, ktorá sa vyznačuje rozsiahlymi neoprávnenými pohybmi štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi, čo ohrozuje celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc;

c)	rozsiahle alebo významné medzinárodné podujatia, ako sú športové, obchodné alebo politické podujatia.

d)	rozsiahle alebo významné medzinárodné podujatia, ako sú športové, obchodné alebo politické podujatia.

2. Kontrolu hraníc možno podľa článkov 25a a 28 zaviesť len vtedy, ak sa členský štát domnieva, že takéto opatrenie je nevyhnutné a primerané, a to vzhľadom na kritériá uvedené v článku 26 ods. 1, a v prípade predĺženia takýchto kontrol aj vzhľadom na kritéria uvedené v článku 26 ods. 2 Kontrolu hraníc možno obnoviť aj v súlade s článkom 29, pričom sa zohľadnia kritériá uvedené v článku 30.

V každom prípade je obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach poslednou možnosťou. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly hraníc neprekročí mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná na reakciu na identifikované závažné ohrozenie.

3. Ak rovnaké ohrozenie naďalej pretrváva, kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach možno predĺžiť v súlade s článkami 25a, 28 alebo 29.

O rovnaké ohrozenie ide vtedy, ak dôvody, ktoré členský štát predložil na predĺženie kontroly hraníc, sa opierajú o to, že bolo zistené pretrvávanie rovnakého ohrozenia, ktoré bolo dôvodom pôvodného obnovenia kontroly hraníc.“

Zdôvodnenie

Doplnenie písmena c) je v rozpore so zmyslom osobitného mechanizmu navrhovaného podľa článku 28 a so zásadou subsidiarity. Situácia vyznačujúca sa rozsiahlym neoprávneným pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi by sa nemala považovať za takú vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, ktorá by odôvodňovala opätovné zavedenie alebo predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach konkrétneho členského štátu, pretože jej zahrnutie do všeobecného rámca nie je zlučiteľné s cieľom návrhu a je v rozpore s ním, ako aj s riadnym uplatňovaním zásady subsidiarity. Citácia zo samotného dokumentu COM(2021) 891:

„Činnosť v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti patrí v súlade s článkom 4 ods. 2 ZFEÚ do oblasti spoločných právomocí EÚ a členských štátov. V dôsledku toho sa uplatňuje zásada subsidiarity v súlade s článkom 5 ods. 3 ZEÚ, podľa ktorého Únia koná len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele navrhovanej činnosti nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Ciele tohto návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale je možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Dôvodom je, že ide o kontroly osôb na vonkajších hraniciach, čo je predpokladom priestoru bez kontroly na vnútorných hraniciach. Integrita schengenského priestoru a potreba zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania práva na voľný pohyb si okrem toho vyžadujú jednotný prístup v celom schengenskom priestore k opatreniam na budovanie dôvery na vonkajších hraniciach vrátane obmedzení pri cestách do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a reakcie na inštrumentalizáciu migrantov orgánmi tretích krajín.

Absencia akýchkoľvek kontrol na vnútorných hraniciach je zaručená v článku 77 ods. 2 písm. e) ZFEÚ. Hoci si členské štáty ponechávajú právo prijímať opatrenia s cieľom reagovať na vnútornú bezpečnosť a verejný poriadok, a teda uplatňovať právo zaručené v článku 72 ZFEÚ, aj keď to znamená obnovenie kontroly vnútorných hraníc, pravidlá takéhoto dočasného obnovenia boli stanovené v Kódexe schengenských hraníc, aby sa zabezpečilo, že sa budú uplatňovať len za prísnych podmienok. Na akékoľvek zmeny týkajúce sa týchto podmienok obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach sa preto vyžadujú právne predpisy EÚ.

Cieľ vytvoriť pohotovostné plánovanie pre Schengen vrátane osobitných opatrení na vnútorných hraniciach s cieľom riešiť ohrozenie, ktoré sa súčasne dotýka väčšiny členských štátov, a zmierniť negatívne vplyvy kontroly hraníc, ak sa stala nevyhnutnou, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“

Vzhľadom na to, že situácia opísaná v navrhovanom článku 25 ods. 1 písm. c) sa vzťahuje na pohyby medzi členskými štátmi, ktoré sa môžu reálne dotknúť väčšiny členských štátov, je ju v záujme dodržania zásady subsidiarity potrebné riešiť na úrovni Únie, ako sa navrhuje v článku 28, a podlieha vykonávaciemu rozhodnutiu Rady.

Odstránenie odseku 3 v zmysle odôvodnení 34, 35 a 45.

Pozmeňovací návrh 29

Článok 1, bod 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

9.	Za článok 25 sa vkladá nový článok 25a:

9.	Za článok 25 sa vkladá nový článok 25a:

„Článok 25a

Postup v prípadoch, ktoré si vyžadujú prijatie opatrení v dôsledku nepredvídateľných alebo predvídateľných udalostí

1. Ak je závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom členskom štáte nepredvídateľné a vyžaduje si okamžité prijatie opatrení, členský štát môže výnimočne okamžite obnoviť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach.

2. Členský štát súčasne s obnovením kontroly hraníc podľa odseku 1 oznámi toto obnovenie kontroly hraníc Komisii a ostatným členským štátom v súlade s článkom 27 ods. 1

3. Na účely odseku 1 možno kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach okamžite obnoviť na obmedzené obdobie najviac jedného mesiaca. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti po uplynutí uvedeného obdobia pretrváva, členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach na ďalšie obdobia, pričom maximálna dĺžka ich trvania nepresiahne tri mesiace.

4. Ak je závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov predvídateľné, členský štát oznámi túto skutočnosť Komisii a ostatným členským štátom v súlade s článkom 27 ods. 1 najneskôr štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly hraníc alebo v kratšom čase, ak sú okolnosti, ktoré si vyžadujú obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, známe neskôr ako štyri týždne pred plánovaným obnovením takejto kontroly.

5. Na účely odseku 4 a bez toho, aby bol dotknutý článok 27a ods. 4, možno kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach obnoviť na obdobie najviac šiestich mesiacov. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti po uplynutí uvedeného obdobia pretrváva , členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach na obdobie najviac šiestich mesiacov, a to aj opakovane.

5. Na účely odseku 4 možno kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach okamžite obnoviť na obmedzené obdobie najviac jedného mesiaca. Ak po uplynutí uvedeného obdobia dôjde k ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti novej povahy , členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach o obdobie najviac šiestich mesiacov, a to aj opakovane.

Každé predĺženie sa oznámi Komisii a ostatným členským štátom v súlade s článkom 27 a v lehotách uvedených v odseku 4. S výhradou článku 27a ods. 5 maximálne trvanie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nepresiahne dva roky.

Každé predĺženie sa oznámi Komisii a ostatným členským štátom v súlade s článkom 27 a v lehotách uvedených v odseku 4. Maximálne trvanie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nepresiahne dva roky.

6. Obdobie uvedené v odseku 5 nezahŕňa obdobia uvedené odseku 3.“

6. Obdobie uvedené v odseku 5 zahŕňa obdobia uvedené v odseku 3.“

Zdôvodnenie

Kontroly na vnútorných hraniciach by nemali celkovo presiahnuť 24 mesiacov. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (spojené veci C-368/20 a C-369/20) sa Kódex schengenských hraníc má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát dočasne obnovil hraničné kontroly na vnútorných hraniciach na základe článkov 25 a 27 tohto kódexu, ak trvanie ich obnovenia prekročí celkové maximálne obdobie šiestich mesiacov a nevznikne žiadna hrozba novej povahy, ktorá by odôvodňovala nové uplatnenie lehôt stanovených v článku 25.

Pozmeňovací návrh 30

Článok 1, bod 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

10.	Článok 26 sa nahrádza takto:

10.	Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Kritériá pre dočasné obnovenie a predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach

1. S cieľom určiť, či je obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nevyhnutné a primerané v súlade s článkom 25, členský štát zohľadní najmä:

vhodnosť opatrenia, t. j. obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, vzhľadom na povahu identifikovaného závažného ohrozenia, pričom zohľadní najmä to, či je pravdepodobné, že sa obnovením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach primerane zmierni ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;

a)	použitím alternatívnych opatrení, ako sú primerané kontroly vykonávané v rámci zákonného výkonu právomocí, ako sa uvádza v článku 23 písm. a);

b)	pravdepodobný vplyv takéhoto opatrenia na:

—	pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc a

—	fungovanie cezhraničných regiónov s prihliadnutím na silné sociálne a hospodárske väzby medzi nimi.

c)	pravdepodobný vplyv takéhoto opatrenia na:

—	pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc a

—	fungovanie cezhraničných regiónov s prihliadnutím na silné sociálne a hospodárske väzby medzi nimi.

2. Ak sa členský štát rozhodne predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach podľa článku 25a ods. 5, podrobne posúdi aj to, či by ciele, ktoré sa takýmto predĺžením sledujú, bolo možné dosiahnuť:

a)	použitím alternatívnych opatrení, ako sú primerané kontroly vykonávané v rámci zákonného výkonu právomocí, ako sa uvádza v článku 23 písm. a);

a)	použitím alternatívnych opatrení, ako sú primerané kontroly vykonávané v rámci zákonného výkonu právomocí, ako sa uvádza v článku 23 písm. a);

b)	použitím postupu uvedeného v článku 23a;

b)	formami policajnej spolupráce, ako sa stanovuje v práve Únie, vrátane spoločných hliadok, spoločných operácií, spoločných vyšetrovacích tímov, cezhraničného prenasledovania alebo cezhraničného sledovania.

c)	formami policajnej spolupráce, ako sa stanovuje v práve Únie, vrátane spoločných hliadok, spoločných operácií, spoločných vyšetrovacích tímov, cezhraničného prenasledovania alebo cezhraničného sledovania.

3. Ak došlo k obnoveniu alebo predĺženiu kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, dotknuté členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby boli zároveň prijaté vhodné opatrenia, ktoré zmiernia vplyvy obnovenia kontroly hraníc na osoby a prepravu tovaru, s osobitným prihliadnutím na cezhraničné regióny.“

Zdôvodnenie

Na dosiahnutie cieľov návrhu je nevyhnutné, aby sa alternatívne opatrenia zvážili už vo fáze pred obnovením hraničných kontrol, nielen vo fáze ich predlžovania.

Navrhuje sa vypustenie článku 23a, a teda ho treba vypustiť aj zo znenia článku 26.

Pozmeňovací návrh 31

Článok 1, bod 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

11.	Článok 27 sa nahrádza takto:

11.	Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Oznámenie o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc a posúdenie rizík

1. Oznámenia členských štátov o obnovení alebo predĺžení kontroly vnútorných hraníc obsahujú tieto informácie:

a)	dôvody obnovenia alebo predĺženia kontroly vrátane všetkých relevantných údajov upresňujúcich udalosti, ktoré predstavujú závažné ohrozenie jeho verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;

a)	dôvody obnovenia alebo predĺženia kontroly vrátane všetkých relevantných údajov upresňujúcich udalosti, ktoré predstavujú závažné ohrozenie jeho verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti , a dôvody, pre ktoré neboli vhodné alternatívne opatrenia ;

b)	rozsah navrhovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly s uvedením úseku alebo úsekov vnútorných hraníc, na ktorých sa má kontrola obnoviť alebo predĺžiť;

b)	rozsah navrhovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly s uvedením úseku alebo úsekov vnútorných hraníc, na ktorých sa má kontrola obnoviť alebo predĺžiť;

c)	názvy schválených priechodov;

c)	názvy schválených priechodov;

d)	dátum a trvanie plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly;

d)	dátum a trvanie plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly;

e)	zváženie aspektov nevyhnutnosti a primeranosti uvedených v článku 26 ods. 1 a v prípade predĺženia v článku 26 ods. 2;

e)	zváženie aspektov nevyhnutnosti a primeranosti uvedených v článku 26 ods. 1 a v prípade predĺženia v článku 26 ods. 2;

f)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

f)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

Oznámenie môžu spoločne predložiť dva alebo viaceré členské štáty.

Oznámenie sa predkladá v súlade so vzorom, ktorý Komisia stanoví vo vykonávacom akte a ktorý sa sprístupní online. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2“

Oznámenie sa predkladá v súlade so vzorom, ktorý Komisia stanoví vo vykonávacom akte a ktorý sa sprístupní online. Vzor by mal zahŕňať stanovisko orgánu alebo orgánov spravujúcich miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2

2. Ak sa kontrola hraníc uplatňuje šesť mesiacov v súlade s článkom 25a ods. 4, každé ďalšie oznámenie o predĺžení takejto kontroly zahŕňa posúdenie rizík. V posúdení rizík sa uvedie rozsah a očakávaný vývoj identifikovaného závažného ohrozenia, najmä očakávaná dĺžka trvania identifikovaného závažného ohrozenia a úseky vnútorných hraníc, ktoré tým môžu byť dotknuté, ako aj informácie o koordinačných opatreniach s inými členskými štátmi, na ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať takéto opatrenia vplyv.

2. Ak sa kontrola hraníc uplatňuje šesť mesiacov v súlade s článkom 25a ods. 4, každé ďalšie oznámenie o predĺžení takejto kontroly zahŕňa posúdenie rizík. V posúdení rizík sa uvedie rozsah a očakávaný vývoj identifikovaného závažného ohrozenia, najmä očakávaná dĺžka trvania identifikovaného závažného ohrozenia a úseky vnútorných hraníc, ktoré tým môžu byť dotknuté, ako aj informácie o koordinačných opatreniach s inými členskými štátmi a cezhraničnými regiónmi , na ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať takéto opatrenia vplyv.

3. Ak obnovenie kontroly hraníc alebo jej predĺženie súvisí s rozsiahlymi neoprávnenými pohybmi uvedenými v článku 25 ods. 1 písm. b), posúdenie rizík zahŕňa aj informácie o rozsahu a tendenciách takýchto neoprávnených pohybov vrátane všetkých informácií získaných od príslušných agentúr EÚ v súlade s ich príslušnými mandátmi a analýzy údajov z príslušných informačných systémov.

4. Dotknutý členský štát na žiadosť Komisie poskytne akékoľvek ďalšie informácie vrátane informácií o koordinačných opatreniach s členskými štátmi, ktorých sa dotýka plánované predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, ako aj ďalších informácií, ktoré sú potrebné na posúdenie možného použitia opatrení uvedených v článku 23 a 23a.

5. Členské štáty, ktoré predkladajú oznámenie podľa odseku 1 alebo 2, môžu v prípade potreby a v súlade s vnútroštátnym právom rozhodnúť o utajení všetkých oznamovaných informácií alebo ich častí.

Takéto utajenie nebráni tomu, aby ostatné členské štáty, ktorých sa dotýka dočasné obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, mali prístup k informáciám prostredníctvom vhodných a bezpečných kanálov policajnej spolupráce.“

Zdôvodnenie

Zosúladenie s predchádzajúcim pozmeňovacím návrhom.

Pozmeňovací návrh 32

Článok 1, bod 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

12.	Vkladá sa tento článok 27a:

12.	Vkladá sa tento článok 27a:

„Článok 27a

Konzultácie s členskými štátmi a stanovisko Komisie

1. Komisia po prijatí oznámení predložených podľa článku 27 ods. 1 môže v náležitých prípadoch začať konzultačný proces vrátane spoločných stretnutí medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť alebo predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, a ostatnými členskými štátmi, najmä tými, ktorých sa takéto opatrenia priamo dotýkajú, a príslušnými agentúrami Únie.

1. Komisia po prijatí oznámení predložených podľa článku 27 ods. 1 v náležitých prípadoch začne konzultačný proces vrátane spoločných stretnutí medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť alebo predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, a ostatnými členskými štátmi, najmä tými, ktorých sa takéto opatrenia priamo dotýkajú, Európskym parlamentom, Európskym výborom regiónov a príslušnými agentúrami Únie.

Konzultácie sa týkajú najmä identifikovaného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, relevantnosti plánovaného obnovenia kontroly hraníc vzhľadom na vhodnosť alternatívnych opatrení, ako aj spôsobov zabezpečenia vykonávania vzájomnej spolupráce medzi členskými štátmi v súvislosti s obnovenou kontrolou hraníc.

Členský štát, ktorý plánuje obnoviť alebo predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, prihliada pri vykonávaní kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v najvyššej možnej miere na výsledky týchto konzultácií.

2. Komisia alebo ktorýkoľvek iný členský štát môže po prijatí oznámení predložených v súvislosti s obnovením alebo predĺžením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach bez toho, aby bol dotknutý článok 72 ZFEÚ, vydať stanovisko, ak má na základe informácií uvedených v oznámení a prípadne v posúdení rizík alebo na základe akýchkoľvek ďalších informácií obavy v súvislosti s nevyhnutnosťou a primeranosťou plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

3. Komisia po prijatí oznámení predložených v súvislosti s predĺžením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach podľa článku 25a ods. 4, ktoré vedie k pokračovaniu kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v celkovom trvaní dvanásť mesiacov, vydá stanovisko k nevyhnutnosti a primeranosti takejto kontroly vnútorných hraníc. V tomto stanovisku by sa malo zohľadniť aj stanovisko dotknutého orgánu alebo orgánov spravujúcich miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny a ktoré sú zahrnuté v oznámení.

4. Ak sa vydá stanovisko uvedené v odseku 2 alebo 3, Komisia môže začať konzultačný proces s cieľom prediskutovať toto stanovisko s členskými štátmi. Komisia takýto proces začne, ak samotná Komisia alebo členský štát vydá stanovisko vyjadrujúce obavy v súvislosti s nevyhnutnosťou a primeranosťou obnovenej kontroly vnútorných hraníc.

4. Ak sa vydá stanovisko uvedené v odseku 2 alebo 3, Komisia začne konzultačný proces s cieľom prediskutovať toto stanovisko s členskými štátmi. Komisia takýto proces začne, ak samotná Komisia alebo členský štát vydá stanovisko vyjadrujúce obavy v súvislosti s nevyhnutnosťou a primeranosťou obnovenej kontroly vnútorných hraníc.

5. Ak sa členský štát domnieva, že došlo k výnimočnej situácii, ktorá odôvodňuje pretrvávajúcu potrebu kontroly vnútorných hraníc nad rámec maximálneho obdobia uvedeného v článku 25 ods. 5, túto skutočnosť oznámi Komisii v súlade s článkom 27 ods. 2 V novom oznámení členský štát preukáže pretrvávajúce ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, pričom prihliada na stanovisko Komisie vydané podľa odseku 3. Komisia vydá následné stanovisko.“

5. Ak sa členský štát domnieva, že došlo k výnimočnej situácii, ktorá odôvodňuje pretrvávajúcu potrebu kontroly vnútorných hraníc nad rámec maximálneho obdobia uvedeného v článku 25 a ods. 5, túto skutočnosť oznámi Komisii v súlade s článkom 27 ods. 2 V novom oznámení členský štát preukáže pretrvávajúce ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, pričom prihliada na stanovisko Komisie vydané podľa odseku 3. Komisia vydá následné stanovisko.“

Zdôvodnenie

Je veľmi dôležité, aby Európska komisia urýchlene posúdila potrebu a primeranosť predĺžených kontrol na vnútorných hraniciach a aby jej odporúčania zohľadňovali stanovisko dotknutého orgánu alebo orgánov, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h). V tomto procese by sa mala uskutočniť konzultácia s Európskym parlamentom a Európskym výborom regiónov. Okrem toho odkaz na predĺženie kontroly na vnútorných hraniciach sa uvádza v článku 25a ods. 5 čo je potrebné opraviť.

Pozmeňovací návrh 33

Článok 1, bod 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

13.	Článok 28 sa nahrádza takto:

13.	Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Osobitný mechanizmus pre prípady, keď závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti predstavuje riziko pre celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc

1. Ak Komisia stanoví, že rovnaké závažné ohrozenie vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku sa dotýka väčšiny členských štátov, čo predstavuje riziko pre celkové fungovanie priestoru bez vnútorných hraníc, môže Rade predložiť návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa povoľuje obnovenie kontroly hraníc členskými štátmi, ak dostupné opatrenia uvedené v článkoch 23 a 23a nepostačujú na riešenie tohto ohrozenia.

2. Rozhodnutie sa vzťahuje na obdobie najviac šiestich mesiacov a možno ho na návrh Komisie opätovne predĺžiť na ďalšie obdobie najviac šiestich mesiacov, pokiaľ ohrozenie pretrváva, ohrozenie pretrváva, s prihliadnutím na preskúmanie uvedené v odseku 5.

2. Rozhodnutie sa vzťahuje na obdobie najviac šiestich mesiacov a možno ho na návrh Komisie opätovne predĺžiť na ďalšie obdobie najviac šiestich mesiacov a celkovo na 24 mesiacov , ak ohrozenie pretrváva, s prihliadnutím na preskúmanie uvedené v odseku 5.

3. Ak členský štát obnoví alebo predĺži kontrolu hraníc z dôvodu ohrozenia uvedeného v odseku 1, takáto kontrola je po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Rady založená na uvedenom rozhodnutí.

4. V rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1 sa odkazuje aj na všetky vhodné zmierňovacie opatrenia, ktoré sa zavedú na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie s cieľom minimalizovať vplyvy spôsobené obnovením kontroly hraníc.

5. Komisia preskúma vývoj identifikovaného ohrozenia, ako aj vplyv opatrení prijatých v súlade s rozhodnutím Rady uvedeným v odseku 1 s cieľom posúdiť, či sú opatrenia naďalej odôvodnené.

6. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii a ostatným členským štátom v Rade obnovenie kontroly hraníc v súlade s rozhodnutím uvedeným v odseku 1.

7. Komisia môže vydať odporúčanie, v ktorom uvedie iné opatrenia, ako sa uvádza v článkoch 23 a 23a , ktoré by mohli doplniť kontrolu vnútorných hraníc alebo ktoré by mohli byť vhodnejšie na riešenie identifikovaného ohrozenia vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako sa uvádza v odseku 1.“

7. Komisia môže vydať odporúčanie, v ktorom uvedie iné opatrenia, ako sa uvádza v článku 23, ktoré by mohli doplniť kontrolu vnútorných hraníc alebo ktoré by mohli byť vhodnejšie na riešenie identifikovaného ohrozenia vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako sa uvádza v odseku 1. V tomto odporúčaní by sa malo zohľadniť aj stanovisko dotknutého orgánu alebo orgánov spravujúce miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny. “

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť zohľadnenie stanovísk orgánov miestnych a regionálnych samospráv v cezhraničných regiónoch a dodržiavanie ustanovení uvedených v návrhu by mal jednotný formát správy obsahovať oddiel pre stanovisko dotknutého orgánu alebo orgánov, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h). Okrem toho je potrebná pevná horná hranica, aby sa zabránilo takmer trvalým kontrolám na vnútorných hraniciach.

Pozmeňovací návrh 34

Článok 1, bod 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

14.	Článok 31 sa mení takto:

14.	Článok 31 sa mení takto:

a)	článok 31 sa stáva odsekom 1;

a)	článok 31 sa stáva odsekom 1;

b)	dopĺňa sa tento odsek 2:

b)	dopĺňa sa tento odsek 2:

„2. Ak členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom obnovenie kontroly hraníc v súlade s článkom 27 ods. 1, zároveň poskytne Európskemu parlamentu a Rade tieto informácie:

a)	podrobné informácie o vnútorných hraniciach, na ktorých má byť obnovená kontrola hraníc;

b)	dôvody navrhovaného obnovenia kontroly;

c)	názvy schválených priechodov;

d)	dátum a trvanie plánovaného obnovenia kontroly;

e)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

a)	podrobné informácie o vnútorných hraniciach, na ktorých má byť obnovená kontrola hraníc;

b)	dôvody navrhovaného obnovenia kontroly;

c)	názvy schválených priechodov;

d)	dátum a trvanie plánovaného obnovenia kontroly;

e)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

3. Pri poskytovaní informácií môžu členské štáty informácie utajiť v súlade s článkom 27 ods. 4

Od členských štátov sa nevyžaduje, aby poskytli všetky informácie uvedené v odseku 2, ak je to odôvodnené z dôvodu verejnej bezpečnosti.

Od členských štátov sa nevyžaduje, aby poskytli všetky informácie uvedené v odseku 2, ak je to výnimočne odôvodnené z vážneho dôvodu verejnej bezpečnosti.

Utajenie informácií nebráni tomu, aby Komisia informácie sprístupnila Európskemu parlamentu. Prenos informácií a dokumentov poskytovaných Európskemu parlamentu podľa tohto článku a manipulácia s nimi prebieha v súlade s pravidlami týkajúcimi sa postupovania utajovaných skutočností a manipulácie s nimi uplatniteľnými medzi Európskym parlamentom a Komisiou.“

Zdôvodnenie

Výnimky z transparentnosti by mali mať len veľmi obmedzený rozsah.

Pozmeňovací návrh 35

Článok 1, bod 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

15.	Článok 33 sa nahrádza takto:

15.	Článok 33 sa nahrádza takto:

„Článok 33

Správa o obnovení kontroly vnútorných hraníc

Správy o obnovení kontroly vnútorných hraníc

1. Členské štáty, ktoré vykonávali kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, do štyroch týždňov od jej zrušenia predložia Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach a v náležitých prípadoch o predĺžení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

1. Členské štáty, ktoré vykonávajú kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, každé štyri týždne počas vykonávania kontroly vnútorných hraníc a do štyroch týždňov od jej zrušenia predložia Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správy o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach a v náležitých prípadoch o predĺžení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

2. Ak je kontrola hraníc predĺžená podľa článku 25a ods. 5, dotknutý členský štát bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, predloží správu po uplynutí dvanástich mesiacov a následne každých dvanásť mesiacov , pokiaľ sa kontrola hraníc výnimočne naďalej vykonáva.

2. Ak je kontrola hraníc predĺžená podľa článku 25a ods. 5, dotknutý členský štát bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, predloží správu po uplynutí dvanástich mesiacov, pokiaľ sa kontrola hraníc výnimočne naďalej vykonáva.

3. V správe sa opíše najmä počiatočné a následné posúdenie nevyhnutnosti kontroly hraníc a dodržanie kritérií uvedených v článku 26, vykonávanie kontrol, praktická spolupráca so susednými členskými štátmi, výsledný vplyv na pohyb osôb, predovšetkým v cezhraničných regiónoch, účinnosť obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, ako aj posúdenie ex post týkajúce sa primeranosti obnovenia kontroly hraníc.

3. V správach sa opíše najmä počiatočné a následné posúdenie nevyhnutnosti kontroly hraníc a dodržanie kritérií uvedených v článku 26, vykonávanie kontrol, praktická spolupráca so susednými členskými štátmi, výsledný vplyv na pohyb osôb, predovšetkým v cezhraničných regiónoch, účinnosť obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, ako aj priebežné posúdenie týkajúce sa primeranosti obnovenia kontroly hraníc.

4. Komisia prijme jednotný formát takýchto správ a sprístupní ho online.

4. Komisia prijme jednotný formát takýchto správ a sprístupní ho online. Súčasťou správy je aj oddiel so stanoviskom dotknutého orgánu alebo orgánov spravujúcich miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny.

5. K uvedenému posúdeniu ex post týkajúcemu sa dočasného obnovenia kontroly hraníc na jednej vnútornej hranici alebo viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, môže Komisia vydať stanovisko.

5. K uvedenému priebežnému posúdeniu týkajúcemu sa dočasného obnovenia kontroly hraníc na jednej vnútornej hranici alebo viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, Komisia vydá stanovisko.

6. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade aspoň raz ročne správu o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc s názvom (‚správa o stave Schengenu‘). Správa zahŕňa zoznam všetkých rozhodnutí o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach prijatých počas príslušného roka. Okrem toho zahŕňa informácie o tendenciách v rámci schengenského priestoru, pokiaľ ide o neoprávnené pohyby štátnych príslušníkov tretích krajín, a to s prihliadnutím na dostupné informácie od príslušných agentúr Únie, analýzu údajov z príslušných informačných systémov a posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti obnovenia kontroly hraníc v období, na ktoré sa uvedená správa vzťahuje.“

Zdôvodnenie

Nevyhnutnosť a primeranosť opätovne zavedených hraničných kontrol na vnútorných hraniciach sa musí posudzovať pravidelne a podliehať povinnému hodnoteniu Komisie počas kontrol aj po ich ukončení.

Keďže kontroly na vnútorných hraniciach by sa mali vykonávať len za výnimočných okolností a mali by byť krajným opatrením, hneď od začiatku uplatňovania takýchto opatrení by sa malo vykonávať dôkladné monitorovanie a hodnotenie. Navrhované štvortýždňové obdobie je v súlade s obdobím, v ktorom sa predpokladá podávanie následných správ.

Pozmeňovací návrh 36

Článok 1, bod 19

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

19.	Dopĺňa sa nová príloha XII: „PRÍLOHA XII ČASŤ A Postup pri odovzdávaní osôb zadržaných na vnútorných hraniciach [1. – 7.] ČASŤ B Štandardný formulár na odovzdanie osôb zadržaných na vnútorných hraniciach […]“

Zdôvodnenie

Vzhľadom na navrhované vypustenie článku 23a je potrebné vypustiť aj prílohu XII.

Pozmeňovací návrh 37

Článok 2 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Článok 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty môžu upustiť od vydania rozhodnutia o návrate štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území, ak dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny prijme späť iný členský štát v súlade s postupom stanoveným v článku 23a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (*1) alebo na základe dvojstranných dohôd alebo dojednaní.

Členský štát, ktorý prijal späť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s prvým pododsekom, vydá rozhodnutie o návrate v súlade s odsekom 1. V takýchto prípadoch sa odchýlka stanovená v prvom pododseku neuplatňuje.

Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii všetky existujúce, zmenené alebo nové dvojstranné dohody alebo dojednania.“

Zdôvodnenie

Vzhľadom na navrhované vypustenie článku 23a je potrebné vypustiť aj pozmeňovacie návrhy predložené k článku 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES. Zdôvodnenie je rovnaké ako v prípade navrhovaného vypustenia odôvodnení 25 a 26. Rozsiahle uplatňovanie dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi, ktoré by bolo potrebné na realizáciu takéhoto odovzdávania, môže okrem toho narúšať európsku solidaritu. Navyše, v súlade so stanoviskom právneho servisu Rady Európskej únie (6357/21, 19. 2. 2021), v ktorom sa podrobne vysvetľuje tzv. variabilná geometria medzi schengenským a dublinským acquis v súvislosti s návrhmi v rámci Nového paktu o migrácii a azyle, by sa ustanovenia týkajúce sa návratov mohli opätovne zahrnúť do návrhu prepracovaného znenia smernice o návrate (ako ho navrhla Komisia v roku 2018, pričom tento návrh je v súčasnosti stále predložený Rade). Prípadne by takéto ustanovenia mohli byť súčasťou návrhu na zmenu smernice o návrate. Zahrnutie zmeny smernice o návrate prostredníctvom revidovaného Kódexu schengenských hraníc nie je v súlade so záväzkom Európskej komisie k lepšej právnej regulácii.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

víta návrh Komisie na zmenu Kódexu schengenských hraníc, pokiaľ ide o navrhované jednotne uplatniteľné opatrenia zamerané na ochranu vonkajších hraníc, ako aj o novovymedzené kritériá a procesné záruky pre prípad opätovného zavedenia a predĺženia kontrol na vnútorných hraniciach, a to najmä preto, že sa v nich zohľadňuje význam cezhraničnej spolupráce;

víta spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Reakcia na štátom podporované zneužívanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ prijaté 23. novembra 2021, ktoré spolu s Obnoveným akčným plánom EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025) (6) po prvýkrát rieši jav inštrumentalizácie;

súhlasí s tým, že je potrebný lepšie fungujúci rámec schengenského priestoru a že kontrola vonkajších hraníc je v záujme všetkých členských štátov. Uznáva, že účinná kontrola vonkajších hraníc EÚ je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou komplexnej politiky EÚ v oblasti migrácie;

zdôrazňuje, že navrhované vymedzenie pojmu inštrumentalizácia v Kódexe schengenských hraníc je v súčasnej podobe príliš široké a nejasné, čo ponecháva priestor na nedostatočný výklad a môže viesť k neprimerane odôvodneným odchýlkam od minimálnych noriem zaručených spoločnými pravidlami o medzinárodnej ochrane. Rovnako varuje, že v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu sa nevenuje pozornosť inštrumentalizácii neregulárnej migrácie, ktorá sa prejavila v lete na pozemných hraniciach s Bieloruskom, t. j. po ukončení práce na tomto dokumente (7). Sprievodné posúdenie vplyvu je preto neúplné a neprispieva dostatočne spôsobom, ktorý zabezpečí, aby výsledný návrh spĺňal zamýšľaný cieľ usmernení o lepšej právnej regulácii, t. j. dosiahnuť plné využitie prínosov politík s minimálnymi nákladmi a zároveň dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality (8);

zdôrazňuje, že doplnkové a preventívne politické opatrenia by mali byť zamerané aj na krajiny pôvodu inštrumentalizovaných migrantov, ako aj na vlády tretích krajín zodpovedné za inštrumentalizáciu s cieľom zabrániť tomu, aby sa penalizovali len osoby, ktoré sa stanú obeťami takýchto opatrení. Zatiaľ čo humanitárne potreby inštrumentalizovaných migrantov by mali zostať prioritou, sankcie a iné reštriktívne opatrenia by mali byť zamerané na tých, ktorí sú zapojení do činností alebo prispievajú k činnostiam v rámci systému inštrumentalizácie, ktorý uľahčuje nelegálne prekračovanie vonkajších hraníc EÚ, ako aj na prevádzačov migrantov, ktorí zneužívajú ľudské práva, alebo osoby, ktoré sa iným spôsobom podieľajú na obchodovaní s ľuďmi;

poukazuje na to, že nariadenie o inštrumentalizácii nie je v súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ, podľa ktorej obsah a forma činnosti Únie neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Hrozí, že návrh umožní výnimky z jednotného azylového práva EÚ a tie presiahnu rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorým je zabrániť tretej krajine v inštrumentalizácii migrantov;

vyzýva Európsku komisiu, aby dôkladne prepracovala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia situácie inštrumentalizácie v oblasti migrácie a azylu (nariadenie o inštrumentalizácii) (9) v súlade so svojimi usmerneniami o lepšej právnej regulácii a dobrej tvorbe právnych predpisov, a aby na základe toho upravila svoj návrh revidovaného Kódexu schengenských hraníc podľa zásad subsidiarity a proporcionality vymedzených v článku 5 Zmluvy o EÚ. Vzhľadom na to, že navrhované nariadenie o inštrumentalizácii je podmienené prijatím iných návrhov v rámci Nového paktu o migrácii a azyle a okrem toho k nemu nebolo pripojené posúdenie vplyvu, výbor nenavrhuje žiadne legislatívne zmeny k uvedenému návrhu nariadenia;

upozorňuje, že umožnenie výnimiek z jednotného uplatňovania azylového práva EÚ pre jednotlivé členské štáty prostredníctvom nariadenia o inštrumentalizácii ohrozuje samotný cieľ navrhovaného Nového paktu o migrácii a azyle, ktorým je dosiahnutie súdržného, jednotného a integrovaného spoločného európskeho azylového systému, ktorý možno uspokojivo dosiahnuť len na úrovni Únie. Výbor je predovšetkým veľmi skeptický, pokiaľ ide o navrhované predbežné opatrenia, pretože nezabezpečujú ochranu poskytovanú Chartou základných práv EÚ, ktorá zaručuje ochranu pred vyhostením alebo vrátením, účinný prístup ku konaniu o určení postavenia, právo na azyl, právo na slobodu, právo na účinnú súdnu ochranu a právo na dôstojnosť;

poukazuje na svoje stanovisko na tému Nový pakt o migrácii a azyle (10) a na svoj nesúhlas so zbytočným predlžovaním konania o azyle na hraniciach, ktoré by sa podľa navrhovaného nariadenia o inštrumentalizácii ešte väčšmi predĺžilo, spolu s ďalšími obmedzeniami, ktoré by ešte väčšmi sťažili uplatňovanie práva požiadať o azyl;

10.

varuje preto pred rozsiahlymi možnosťami uplatniť zrýchlené konanie na hraniciach bez zohľadnenia iných osobných okolností, než sú konkrétne zdravotné problémy. V tejto súvislosti varuje pred príliš dlhým obdobím, ktoré majú členské štáty k dispozícii na registráciu žiadosti o azyl a umožnenie vstupu na ich územie, čo pravdepodobne povedie k rozsiahlemu pozbaveniu osobnej slobody a de facto predstavuje nezákonné zaistenie na vonkajších hraniciach;

11.

rovnako vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku odmietnutia automatického odkladného účinku odvolania v rámci „núdzového postupu riadenia migrácie a azylu“ a zníženia noriem prijímania na minimum, ktoré samotné nie je ďalej vymedzené v návrhu, hrozí, že sa nebudú riešiť konkrétne potreby žiadateľov o azyl;

12.

zdôrazňuje skutočnosť, že ani návrh rozhodnutia Rady o dočasných núdzových opatreniach v prospech Lotyšska, Litvy a Poľska, ktorý sa odráža v navrhovanom nariadení o inštrumentalizácii, sa nedostal na prerokovanie v Rade. Poukazuje na to, že členské štáty už majú v súčasnom právnom rámci možnosť pružne reagovať na meniace sa udalosti na svojich hraniciach;

13.

zdôrazňuje, že invázia Ruskej federácie na Ukrajinu vo februári 2022 a následný exodu Ukrajincov a ľudí žijúcich v krajine poukázali na význam účinného a humánneho riadenia vonkajších hraníc EÚ. Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko čelili vážnej výzve, jednak v súvislosti so zachovaním bezpečnosti na hraniciach, jednak pokiaľ ide o riadenie migrácie státisíce osôb, ktoré odišli z Ukrajiny a hľadali útočisko v členských štátoch EÚ. Ozbrojený konflikt na Ukrajine takisto zdôraznil veľký význam spolupráce na vnútorných a vonkajších hraniciach EÚ a cezhraničnej spolupráce, najmä v súvislosti s poskytovaním humanitárnej pomoci;

14.

oceňuje, že členské štáty ostali jednotné a aktivovali smernicu o dočasnej ochrane v prospech všetkých ukrajinských utečencov a neodchýlili sa od noriem azylového práva, čo by sa stalo v prípade, ak by sa uplatňovalo nariadenie o inštrumentalizácii. Zdôrazňuje, že zložitosť situácie si vyžaduje koordinovaný prístup, pri ktorom sa dodržiavajú ľudské práva a právo na azyl a ktorý je založený na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti s členskými štátmi a regiónmi, ktoré sú touto situáciou najviac postihnuté. Je hrdý na to, že vlády aj občania reagovali na súčasnú situáciu solidárne;

15.

súhlasí s tým, že kontroly na vnútorných hraniciach by mali byť vždy krajným opatrením, a zdôrazňuje skutočnosť, že dočasné obnovenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach vážne ohrozuje schopnosť susedných regiónov vzájomne spolupracovať a má vážny vplyv na regionálne hospodárstva;

16.

zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca je samotným základom európskeho integračného projektu a jedným z najväčších úspechov Európskej únie. Občania pociťujú skutočné výhody európskej integrácie práve na hraniciach. Cezhraničná spolupráca praje nadväzovaniu kontaktov medzi obyvateľmi regiónov, stimuluje rozvoj a priamo vplýva na zlepšenie kvality života miestnych spoločenstiev;

17.

poukazuje na to, že jednou z najväčších prekážok cezhraničnej spolupráce v posledných desaťročiach bola pandémia ochorenia COVID-19, ale už pred pandémiou mnohé pohraničné regióny zápasili s množstvom osobitných prekážok na regionálnej úrovni v oblastiach, ako je cezhraničná doprava a spojenie, ako aj s byrokratickými ťažkosťami pre občanov a podniky a tie patrili medzi najväčšie prekážky, s akými sa na svojom území stretávali;

18.

víta potvrdenie skutočnosti, že neexistencia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nemá vplyv na výkon policajných alebo iných verejných právomocí príslušnými orgánmi, pokiaľ nemajú účinok rovnocenný s hraničnými kontrolami;

19.

víta prísnejšie kritériá na dočasné obnovenie a predĺženie kontrol hraníc na vnútorných hraniciach, a najmä požiadavku zvážiť ich pravdepodobný vplyv na fungovanie cezhraničných regiónov s ohľadom na silné sociálne a hospodárske väzby medzi nimi;

20.

domnieva sa však, že použitie alternatívnych opatrení by sa malo zahrnúť už do kritérií na opätovné zavedenie hraničných kontrol, a nielen do kritérií na ich predĺženie;

21.

odporúča, aby sa kontroly na vnútorných hraniciach striktne obmedzili na celkové obdobie najviac 24 mesiacov;

22.

odporúča, aby oznámenie členského štátu o dočasnom obnovení kontrol vnútorných hraníc obsahovalo odôvodnenie, prečo nie sú vhodné alternatívne opatrenia, a stanovisko orgánu alebo orgánov spravujúcich miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny;

23.

víta požiadavku, aby obnovenie alebo predĺženie hraničných kontrol sprevádzali zmierňujúce opatrenia s osobitným zreteľom na cezhraničné regióny. Ich posúdenie by malo vychádzať z konzultácií s orgánom alebo orgánmi spravujúcimi miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. písm. h) považujú za cezhraničné regióny;

24.

víta odkazy na „príslušné orgány“ ako uznanie verejných právomocí územných jednotiek na regionálnej a miestnej úrovni;

25.

žiada, aby Európska komisia pred navrhnutím delegovaných aktov v rámci nového schengenského rámca uskutočnila rozsiahle konzultácie s príslušnými subjektmi, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni;

26.

varuje pred diskrečným využívaním hraničných kontrol, ktoré by sa v podstate rovnalo kontrolám na vnútorných hraniciach;

27.

súhlasí s tým, že zásada subsidiarity sa uplatňuje na základe článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a že Únia musí konať, keďže ciele navrhovaného opatrenia – integritu schengenského priestoru a potrebu zabezpečiť jednotné podmienky výkonu práva na voľný pohyb – nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni ani na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie;

28.

súhlasí s tým, že hoci neregulárne migračné toky by sa samy osebe nemali považovať za ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, môžu si vyžadovať ďalšie opatrenia na zabezpečenie fungovania schengenského priestoru;

29.

nesúhlasí však s tým, aby sa situácia vyznačujúca sa rozsiahlym neoprávneným pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi stala odôvodnením obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach konkrétneho členského štátu, pretože je to v rozpore s cieľom návrhu a s riadnym uplatňovaním zásady subsidiarity; vzhľadom na to, že takáto situácia sa týka pohybu medzi členskými štátmi, v záujme dodržiavania zásady subsidiarity je potrebné ju riešiť na úrovni Únie, ako sa navrhuje v článku 28;

30.

odporúča, aby sa na obnovenie hraničných kontrol v situácii, ktorá sa vyznačuje rozsiahlym neoprávneným pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi, vzťahoval výlučne osobitný mechanizmus navrhovaný v článku 28 a podliehalo vykonávaciemu rozhodnutiu Rady;

31.

odporúča, aby sa v prípade zavedenia kontroly na vnútorných hraniciach začalo monitorovanie a podávanie správ včas a aby sa neobmedzovalo len na následnú analýzu a podávanie správ;

32.

víta konzultačný proces zavedený podľa článku 27a a žiada, aby orgány spravujúce miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h) mohli predkladať pripomienky k oznámeniam členských štátov, ktoré sa priamo týkajú ich územnej jednotky;

33.

poukazuje na to, že posúdenie rizík, ktoré majú členské štáty predložiť v prípade predĺženia kontrol hraníc, by malo obsahovať výsledky konzultácií s orgánmi, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h);

34.

žiada Komisiu, aby vo svojom stanovisku k nevyhnutnosti a primeranosti kontrol hraníc vychádzala aj z konzultácií s orgánmi, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h).

35.

podobne žiada Komisiu, aby pri vydávaní odporúčania, v ktorom uvedie iné opatrenia, ako sú opatrenia uvedené v článku 23, ktoré by mohli doplniť kontrolu vnútorných hraníc alebo ktoré by mohli byť vhodnejšie na riešenie identifikovaného ohrozenia vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku, takisto vychádzala aj z konzultácií s orgánmi, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h);

36.

s cieľom zabezpečiť, aby sa stanoviská cezhraničných regiónov zohľadňovali vo všetkých fázach, žiada, aby následná analýza, ktorú členský štát predloží ako správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, obsahovala stanovisko orgánov spravujúcich miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h).

37.

podporuje plánované rozšírenie schengenského priestoru o Chorvátsko od 1. januára 2023. Okrem toho vyzýva na rozšírenie schengenského priestoru o Bulharsko a Rumunsko za predpokladu, že budú účinne vykonávať schengenské acquis. Výbor súhlasí s presvedčením Európskej komisie vyjadreným v jej oznámení s názvom „Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru“, že „všetky tri krajiny, ktoré k Schengenu pristúpia v plnom rozsahu, zvýšia bezpečnosť v EÚ ako celku, pretože budú môcť plne využívať dostupné nástroje [… a] ich pristúpenie je napokon kľúčové pre posilnenie vzájomnej dôvery v schengenskom priestore“ (11).

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(3) Prehľad uvedený v oznámení Európskej komisie o stratégii EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025, COM(2021) 171 final.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).

(6) COM(2021) 591 final.

(7) SWD(2021) 463 final.

(8) SWD(2021) 305 final.

(9) COM(2021) 890 final.

(10) COR-2020-04843.

(11) COM(2021) 277 final.