—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 168,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, najmä na 4. zámer cieľa udržateľného rozvoja 3, ktorým je znížiť predčasnú úmrtnosť na neprenosné ochorenia o jednu tretinu prostredníctvom prevencie a liečby a podporovať duševné zdravie a pohodu, a na 8. zámer cieľa udržateľného rozvoja 3, ktorým je dosiahnuť univerzálne zdravotné pokrytie vrátane ochrany pred finančnými rizikami, prístup ku kvalitným základným službám zdravotnej starostlivosti a prístup k bezpečným, účinným, kvalitným a cenovo dostupným základným liekom a vakcínam pre všetkých (1),

—

so zreteľom na globálny monitorovací rámec pre prevenciu a kontrolu neprenosných ochorení, najmä na prioritu zastaviť nárast diabetu a obezity (2),

—

so zreteľom na záverečnú správu európskej konferencie na vysokej úrovni Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) o neprenosných ochoreniach, ktorá sa konala 9. – 10. apríla 2019 v Ašchabade v Turkménsku, s názvom Čas na výsledky v Európe: plnenie cieľov v oblasti neprenosných ochorení na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja (3),

—

so zreteľom na Globálny pakt WHO o diabete (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2012 o riešení problému epidémie cukrovky v EÚ (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskom ekologickom dohovore (COM(2019)0640) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 k tomuto oznámeniu (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 o stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2021 k tomuto oznámeniu (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2020 o farmaceutickej stratégii pre Európu (COM(2020)0761) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2021 k tomuto oznámeniu (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2021 o Európskom pláne na boj proti rakovine (COM(2021)0044) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2022 o posilnení Európy v boji proti rakovine – smerom ku komplexnej a koordinovanej stratégii (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027 (10),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie o európskom priestore pre zdravotné údaje (COM(2022)0197),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2282 z 15. decembra 2021 o hodnotení zdravotníckych technológií (11),

—

so zreteľom na iniciatívu EÚ v oblasti neprenosných ochorení „Spoločne zdravšie“ z 20. júna 2022, ktorú vypracovala Komisia (12),

—

so zreteľom na uznesenie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia z 28. mája 2019 o zlepšení transparentnosti trhov s liekmi, vakcínami a inými zdravotníckymi výrobkami,

—

so zreteľom na akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv (13),

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže diabetes je jedným z najčastejších neprenosných ochorení; keďže v EÚ žije viac ako 33 miliónov ľudí postihnutých diabetom; keďže sa predpokladá, že v roku 2030 sa počet osôb postihnutých diabetom v EÚ zvýši na 38 miliónov (14);

B.

keďže približne polovica osôb postihnutých diabetom nedosahuje ani nedodržuje optimálne cieľové hodnoty hladiny glukózy v krvi (15), čo vedie k zvýšenému riziku komplikácií súvisiacich s diabetom, ktoré majú za následok zhoršenie pohody a ďalšie dôsledky vrátane straty produktivity a nákladov pre spoločnosť; keďže Európa je regiónom s najvyšším počtom detí a mladých ľudí postihnutých diabetom 1. typu na svete (16);

C.

keďže viac ako 95 % ľudí postihnutých diabetom má diabetes 2. typu, pričom medzi rizikové faktory patrí hmotnosť nad zdravým rozmedzím, fajčenie, nedostatok pohybu a nezdravá strava; keďže diabetes 2. typu sa čoraz častejšie vyskytuje u detí a mladých dospelých (17);

D.

keďže sa ukázalo, že diabetes 1. typu a 2. typu majú negatívny vplyv na očakávanú dĺžku života (18); keďže diabetes je podľa odhadov štvrtou najčastejšou príčinou úmrtí v Európe (19);

E.

keďže diabetes sa v súčasnosti nedá vyliečiť;

F.

keďže diabetom môžu trpieť ľudia všetkých vekových kategórií a spoločenských vrstiev;

G.

keďže diabetes nerovnomerne postihuje rôzne sociálno-ekonomické skupiny a sociálno-ekonomické faktory určujú jeho dôsledky na životy ľudí;

H.

keďže všetci pacienti majú právo na optimálnu liečbu bez ohľadu na ich finančné prostriedky, pohlavie, vek alebo štátnu príslušnosť, keďže je naliehavo potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k bezpečnej, účinnej a cenovo dostupnej liečbe v rámci EÚ;

I.

keďže občania EÚ sa stále stretávajú s nerovnosťami, pokiaľ ide o prevenciu, a sú nerovnako chránení pred rizikovými faktormi, nerovnako vzdelávaní v oblasti zdravých návykov a nerovnako vybavení proti dezinformáciám; keďže občania EÚ v jednotlivých členských štátoch a regiónoch v ktorejkoľvek krajine si nie sú rovní, pokiaľ ide o včasný prístup k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej liečbe a starostlivosti;

J.

keďže diabetes je príčinou mnohých zdravotných komplikácií, pričom u jednej tretiny osôb postihnutých diabetom sa vyvinie diabetická retinopatia (20) a u jednej tretiny srdcovo-cievne ochorenia (21); keďže štyri pätiny ochorení obličiek v konečnom štádiu sa vyskytujú u osôb postihnutých diabetom 2. typu a/alebo hypertenziou (22); keďže diabetes je príčinou predčasnej úmrtnosti a invalidity (slepota, amputácie, zlyhanie srdca);

K.

keďže niektorým formám diabetu 2. typu, diabetu v tehotenstve, komplikáciám súvisiacim s diabetom a ďalším dôsledkom diabetu možno predchádzať prostredníctvom politík zameraných na modifikovateľné rizikové faktory tohto ochorenia, ako je podpora aktívneho života a života bez tabaku a prístup k zdravým potravinám, ako aj politík zameraných na environmentálne, kultúrne a sociálno-ekonomické faktory zdravia a podporou včasnej diagnózy a opatrení; keďže diabetes je však často diagnostikovaný príliš neskoro a až jedna tretina všetkých ľudí postihnutých diabetom v EÚ v súčasnosti o svojom ochorení nevie (23);

L.

keďže nutričné označovanie na prednej strane obalov podporuje občanov pri výbere zdravších potravín, čím sa predchádza nezdravej konzumácii potravín s vysokým obsahom soli, tuku a cukru a predchádza obezite, ktorá je jedným z hlavných rizikových faktorov vzniku diabetu 2. typu;

M.

keďže osoby postihnuté diabetom patria medzi osoby najviac postihnuté ochorením COVID-19, a to nielen v súvislosti s rizikom vzniku závažných foriem ochorenia, ale aj v súvislosti s rizikom komplikácií v neskoršom veku v dôsledku prerušenia starostlivosti počas pandémie (24);

N.

keďže diabetes je komplexné a multifaktoriálne ochorenie vzhľadom na jeho vzájomné prepojenie s inými ochoreniami a so všetkými úrovňami starostlivosti; keďže prevencia, liečba a manažment ochorenia môžu byť ukazovateľom kvality, účinnosti, výkonnosti a odolnosti systému zdravotnej starostlivosti; keďže účinná liečba a starostlivosť o diabetes vedú k lepším výsledkom aj v prípade iných neprenosných ochorení a iných chorôb;

O.

keďže 100 rokov po prelomovom objave inzulínu stále existuje na celom svete, medzi členskými štátmi a v rámci nich mnoho nerovností, pokiaľ ide o prístup k starostlivosti, vzdelaniu, samostatnosti, liekom, nástrojom na monitorovanie hladiny cukru v krvi, materiálu a technológiám a výsledkom v oblasti zdravia (25); keďže je stále potrebný výskum na jasnú identifikáciu personalizovaných rizikových faktorov diabetu 1. typu, ktorý by pomohol určiť, ako najlepšie umožniť skoršiu diagnostiku diabetu 1. typu a identifikovať pacientov, ktorí sú kandidátmi na imunologickú liečbu v budúcnosti; keďže na zlepšenie a ďalšie určenie najúčinnejších intervencií na prevenciu a liečbu diabetu 2. typu je potrebný aj ďalší výskum vrátane behaviorálneho výskumu;

P.

keďže vo všetkých členských štátoch je diabetes zodpovedný za približne 9 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť (26) a keďže až 75 % týchto nákladov by mohlo súvisieť s komplikáciami, ktorým možno predchádzať (27); keďže prevencia je pri znižovaní výskytu, prevalencie a komplikácií niektorých typov diabetu účinnejšia ako akákoľvek liečba a zároveň predstavuje nákladovo najefektívnejšiu dlhodobú stratégiu kontroly diabetu;

Q.

keďže osoby postihnuté diabetom sa musia o svoj stav starať sami, s občasným príspevkom alebo podporou zdravotníckych pracovníkov niekoľkokrát do roka; keďže záťaž, ktorú diabetes predstavuje pre jednotlivcov a ich rodiny, nie je len finančná, ale zahŕňa aj obrovské psychosociálne problémy a zníženú kvalitu života; keďže inovácie v oblasti samomerania hladiny cukru v krvi umožňujú ľahšiu a lepšiu reguláciu hladiny cukru v krvi; keďže podpora rýchlej dostupnosti takýchto inovácií pre pacientov s diabetom je prospešná, pretože zlepšuje úspešnú liečbu diabetu, čím sa predchádza zdravotným komplikáciám a následným nákladom na zdravotnú starostlivosť;

R.

keďže neexistuje právny rámec EÚ proti diskriminácii osôb postihnutých diabetom alebo inými chronickými ochoreniami a predsudky voči osobám postihnutých týmto ochorením sú naďalej rozšírené v školách, pri prijímaní do zamestnania, na pracovisku, pri uzatváraní poistných zmlúv a posudzovaní udeľovania vodičských preukazov v EÚ; keďže rozvoj vedomostí o diabete, ako aj liečbe a technológii v posledných rokoch znamená, že osoby postihnuté diabetom môžu mať oveľa presnejšiu a nepretržitú kontrolu nad hladinou cukru v krvi, čo im umožňuje prekonávať predtým vnímané riziká pri každodenných činnostiach;

S.

keďže sa ukázalo, že osoby postihnuté diabetom a inými neprenosnými ochoreniami sú vystavené veľkému riziku prerušenia starostlivosti a vzniku závažnejších príznakov a komplikácií počas humanitárnych núdzových situácií;

T.

keďže diabetom sa zaoberalo niekoľko opatrení EÚ vrátane záverov Rady z roku 2006 o podpore zdravého životného štýlu a prevencii diabetu a uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2012 o riešení epidémie cukrovky v EÚ; keďže existuje silný dôvod na zvýšenie tohto úsilia v reakcii na rastúce zaťaženie diabetom a naliehavú potrebu členských štátov prijať rázne opatrenia, najmä vzhľadom na pridanú hodnotu spoločného úsilia na úrovni EÚ; keďže iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení „Spoločne zdravšie“ rieši niektoré potreby a požiadavky členských štátov vznesené v uznesení Európskeho parlamentu z roku 2012, chýba jej však jasný rámec pre opatrenia v členských štátoch a nemá konkrétne ciele a zámery, ktoré by umožnili stanovenie cieľov a meranie pokroku;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.