7.2.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 47/63 |
P9_TA(2022)0279
Duševné zdravie v digitálnom svete práce
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 o duševnom zdraví v digitálnom svete práce (2021/2098(INI))
(2023/C 47/05)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, |
— |
so zreteľom na články 4, 6, 9, 114, 153, 169 a 191, a najmä na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
— |
so zreteľom na články 2, 3, 14, 15, 21, 31, 32 a 35 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), |
— |
so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 10, |
— |
so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, |
— |
so zreteľom na stratégiu OSN v oblasti duševného zdravia a pohody z roku 2018, |
— |
so zreteľom na manifest Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre oživenie po pandémii ochorenia COVID-19 z 18. mája 2020, |
— |
so zreteľom na Svetový deň duševného zdravia WHO 2021 s názvom Starostlivosť o duševné zdravie pre všetkých: urobme to tak, aby sa stalo skutočnosťou, |
— |
so zreteľom na európsky akčný rámec WHO pre duševné zdravie na obdobie 2021 – 2025, |
— |
so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o politike v oblasti zdravia z 8. júna 2021 s názvom Nová referenčná hodnota pre systémy duševného zdravia: riešenie sociálnych a hospodárskych nákladov zlého duševného zdravia“ a preskúmanie duševného zdravia a práce zo 4. novembra 2021 s názvom Zdravšie mysle, zdravšie pracovné miesta: od informovanosti k zmene v integrovaných politikách v oblasti duševného zdravia a práce, |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (1), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (2), |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (3), |
— |
so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (4), |
— |
so zreteľom na smernicu 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (5), |
— |
so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (6), |
— |
so zreteľom na smernicu Rady 89/654/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (7), |
— |
so zreteľom na smernicu Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (8), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom (9), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po skončení pandémie ochorenia COVID-19 (10), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o právo na odpojenie sa (11), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 o posilnení postavenia európskej mládeže: zamestnanosť a sociálne zotavenie po pandémii (12), |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o spravodlivých pracovných podmienkach, právach a sociálnej ochrane pre pracovníkov platforiem – nové formy zamestnávania spojené s digitálnym rozvojom (13), |
— |
so zreteľom na závery Rady z 24. októbra 2019 o ekonomike blahobytu (14), v ktorých sa vyzýva na vypracovanie komplexnej stratégie EÚ v oblasti duševného zdravia, |
— |
so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2020 o zlepšovaní dobrých podmienok na pracovisku, |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. júna 2021 s názvom Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 – Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v meniacom sa svete práce (COM(2021)0323), |
— |
so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 14. októbra 2005 s názvom Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu (COM(2005)0484), |
— |
so zreteľom na správu Komisie zo 14. júla 2021 s názvom Zamestnanosť a sociálny vývoj v Európe – Smerom k silnej sociálnej Európe po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19: zmenšovanie rozdielov a riešenie distribučných vplyvov, |
— |
so zreteľom na Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu z roku 2008, |
— |
so zreteľom na správu Európskeho fóra mládeže zo 17. júna 2021 s názvom „Beyond Lockdown: the ‚pandemic scar‘ on youth“ (Následky lockdownu: jazva pandémie na mladých ľuďoch), |
— |
so zreteľom na správy nadácie Eurofound z 9. novembra 2021 s názvom Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na mladých ľudí v EÚ a z 10. mája 2021 s názvom Život, práca a COVID-19: So vstupom pandémie do ďalšieho roka sa duševné zdravie a dôvera v celej EÚ zhoršujú, |
— |
so zreteľom na správu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) zo 7. decembra 2020 s názvom Prevencia muskuloskeletálnych porúch u rôznorodej pracovnej sily: rizikové faktory pre ženy, migrantov a LGBTI pracovníkov, |
— |
so zreteľom na správu agentúry EU-OSHA zo 7. októbra 2011 s názvom Podpora duševného zdravia na pracovisku – správa o osvedčených postupoch, |
— |
so zreteľom na správu agentúry EU-OSHA z 22. októbra 2021 s názvom Telepráca a zdravotné riziká v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19: dôkazy z praxe a politické dôsledky, |
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2012 s názvom Európsky rok duševného zdravia – lepšia práca, lepšia kvalita života (15), |
— |
so zreteľom na stanovisko expertnej skupiny Komisie pre účinné spôsoby investovania do zdravia z 23. júna 2021 o podpore duševného zdravia zdravotníckych pracovníkov a iných dôležitých pracovníkov, |
— |
so zreteľom na spoločnú správu agentúry EU-OSHA a nadácie Eurofound z 13. októbra 2014 s názvom Pychosociálne riziká v Európe: výskyt a stratégie prevencie, |
— |
so zreteľom na prieskum skúseností zamestnancov spoločnosti Willis Towers Watson z roku 2021, |
— |
so zreteľom na petície predložené Výboru pre petície, napríklad č. 0956/2018 a č. 1186/2018, |
— |
zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0184/2022), |
A. |
keďže právo na fyzické a duševné zdravie je základným ľudským právom a keďže každý človek má právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia; keďže WHO definuje duševné zdravie ako „stav duševnej pohody, ktorý ľuďom umožňuje vyrovnať sa so životným stresom, realizovať svoje schopnosti, dobre sa učiť a pracovať a prispievať k svojej komunite“ (16); keďže duševné zdravie súvisí aj s ďalšími základnými právami, ako je právo na ľudskú dôstojnosť, zakotvenými v článku 1 Charty základných práv EÚ, a právo na nedotknuteľnosť osoby vrátane duševnej nedotknuteľnosti, ako je zakotvené v článku 3 charty; |
B. |
keďže z výskumu vyplýva, že pandémia ochorenia COVID-19 ovplyvnila organizačné a riadiace postupy a zmenila pracovné podmienky mnohých pracovníkov v Európe, čo malo dôsledky na pracovný čas, pohodu a fyzické prostredie na pracovisku; keďže na zdravotníckych pracovníkov a dôležitých pracovníkov sa kladú mimoriadne nároky; keďže títo pracovníci sa museli vyrovnať s náročným pracovným prostredím, nedostatočnou ochranou a obavami o svoju bezpečnosť, čo malo negatívny psychologický vplyv; keďže pochopenie problémov duševného zdravia na pracovisku znamená nielen poznať duševné poruchy v súlade s diagnostickými kritériami Medzinárodnej klasifikácie chorôb pre štatistiku úmrtnosti a chorobnosti (napr. depresia) (17), ale aj snažiť sa podporovať pohodu, predchádzať nedorozumeniam a stigmatizácii a navrhovať a realizovať správne opatrenia a liečbu na zvládnutie týchto porúch (18); |
C. |
keďže pandémia spôsobila prudký nárast opatrovateľských povinností v kombinácii s prácou, čo neúmerne postihlo ženy a prehĺbilo rodové rozdiely v neplatenej starostlivosti; keďže to malo negatívny vplyv na duševné zdravie ľudí s opatrovateľskými povinnosťami, keďže mnohí pracovníci sa museli vyrovnať s oveľa väčším stresom tým, že na seba prevzali zintenzívnené opatrovateľské povinnosti spojené s domácou výučbou a so starostlivosťou o deti počas obmedzenia pohybu alebo poskytovali neformálnu starostlivosť či vykonávali akýkoľvek iný druh práce pre závislých príbuzných; |
D. |
keďže z výskumu vyplýva, že pandémia spôsobila veľký nárast práce na diaľku, čo malo pozitívne dôsledky, ako je väčšia flexibilita a samostatnosť, a v niektorých prípadoch aj lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom; keďže tieto výhody však nie vždy prevážia negatívne dôsledky, ako je nadmerné pripojenie, stieranie hraníc medzi pracovným a súkromným životom, väčšia intenzita práce a stres spojený s technológiami; keďže podľa prieskumov nadácie Eurofound pandémia ochorenia COVID-19 predstavovala pre pracovníkov pracujúcich na diaľku mnohé výzvy; keďže výrazný nárast práce na diaľku môže byť pre pracovníkov a podniky prínosom, ale v tejto súvislosti musí byť zachované a podporované aj právo na fyzické a duševné zdravie; |
E. |
keďže psychosociálne riziká sú najrozšírenejšími zdravotnými rizikami spojenými s prácou na diaľku; keďže vyšší výskyt práce na diaľku súvisí aj s dlhým pracovným časom a pracovným stresom; keďže podľa agentúry EU-OSHA môžu psychosociálne riziká viesť k negatívnym psychickým, fyzickým a sociálnym dôsledkom, ako je úzkosť súvisiaca s prácou, vyhorenie alebo depresia; keďže pracovné podmienky, ktoré vedú k psychosociálnym rizikám, môžu zahŕňať nadmerné pracovné zaťaženie, konfliktné požiadavky, nedostatočné vyjasnenie úloh jednotlivca, nedostatočné zapojenie do rozhodovania, ktoré má vplyv na samotných pracovníkov, nedostatočný vplyv na spôsob vykonávania práce, zle riadené organizačné zmeny, nedostatočnú istotu zamestnania, neúčinnú komunikáciu, nedostatočnú podporu zo strany vedenia alebo kolegov, psychické a sexuálne obťažovanie a násilie zo strany tretích osôb; keďže členské štáty nemajú rovnaké právne záväzné normy a zásady pre psychosociálne riziká, čo de facto vedie k nerovnej právnej ochrane pracovníkov; |
F. |
keďže čoraz väčší počet zamestnávateľov využíva na riadenie svojich pracovníkov digitálne nástroje, ako sú aplikácie, softvér a umelá inteligencia; keďže algoritmické riadenie ako také predstavuje nové výzvy pre budúcnosť práce, ako sú kontrola a sledovanie založené na technológiách prostredníctvom predpovedí a nástrojov označovania, monitorovanie pokroku a výkonnosti na diaľku v reálnom čase a sledovanie času, a predstavuje vážne riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov, predovšetkým ich duševné zdravie a právo na súkromie a ľudskú dôstojnosť; keďže digitalizácia a nové pokročilé technológie, ako napríklad umelá inteligencia a stroje založené na umelej inteligencii, menia charakter práce; keďže približne 40 % oddelení ľudských zdrojov v medzinárodných spoločnostiach v súčasnosti používa aplikácie s umelou inteligenciou a 70 % z nich to považuje za vysokú prioritu pre svoju organizáciu; keďže nové digitálne hospodárstvo sa musí regulovať, aby sa podporila spoločná prosperita a zabezpečil blahobyt celej spoločnosti; |
G. |
keďže v rámci tohto nového scenára je potrebné prijať nové a širšie vymedzenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa už nemôžu oddeľovať od duševného zdravia; |
H. |
keďže pandémia ochorenia COVID-19 neprimerane ovplyvnila duševnú pohodu zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov dlhodobej starostlivosti, z ktorých väčšinu tvoria ženy, ako aj zraniteľné skupiny obyvateľstva vrátane etnických menšín, komunity LGBTIQ+, starších ľudí, osamelých rodičov, osôb so zdravotným postihnutím a už existujúcimi problémami s duševným zdravím, ľudí s nižším sociálno-ekonomickým postavením, nezamestnaných a ľudí žijúcich v najvzdialenejších regiónoch a odľahlých, slabo prepojených oblastiach; keďže duševné zdravie mladých ľudí sa počas pandémie výrazne zhoršilo, pričom problémy súvisiace s duševným zdravím sa v niekoľkých členských štátoch zdvojnásobili a mali vážny dosah na zamestnanosť mladých ľudí a zníženie ich príjmu vrátane straty zamestnania; keďže 9 miliónov dospievajúcich v Európe (osoby vo veku 10 až 19 rokov) trpí poruchami duševného zdravia, pričom úzkosť a depresia predstavujú viac ako polovicu týchto prípadov; |
I. |
keďže príliš veľa obyvateľov v EÚ nemá prístup k verejným službám v oblasti duševného zdravia a pracovným zdravotným službám; keďže duševná pohoda dosiahla od začiatku pandémie najnižšiu úroveň vo všetkých vekových skupinách, pričom zhoršenie duševného zdravia sa pripisuje narušeniu prístupu k službám starostlivosti o duševné zdravie, zvýšenej pracovnej záťaži a kríze na trhu práce, ktorá neúmerne zasiahla mladých ľudí; keďže verejné služby v oblasti duševného zdravia a pracovné zdravotné služby sú notoricky podfinancované; keďže pracovný stres môže byť dôsledkom viacerých faktorov, ako je napríklad tlak časových obmedzení, dlhý alebo nepravidelný pracovný čas a zlá komunikácia a spolupráca v rámci organizácie; keďže existuje veľká korelácia medzi migrénami alebo silnými bolesťami hlavy a depresiou a úzkosťou, okrem iných komorbidných psychiatrických porúch, ktoré majú dominový efekt na pracovný výkon a absencie zamestnancov; keďže klinický a aplikovaný výskum v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby duševných porúch je tiež značne podfinancovaný; keďže problémy duševného zdravia sú v súčasnosti hlavnou príčinou celosvetovej chorobnosti, pričom samovraždy sú druhou najčastejšou príčinou úmrtí mladých ľudí v Európe; keďže prevencia, zvyšovanie povedomia, aktivity zamerané na pohodu a podpora duševného zdravia a kultúry zdravia pri práci môžu priniesť pozitívne výsledky pre zlepšenie zdravia zamestnancov (19); |
J. |
keďže medzi problémy na pracovisku, ktoré majú vplyv na duševné zdravie, patrí syndróm vyhorenia, syndróm vyčerpania, stres, obťažovanie, násilie, stigmatizácia, diskriminácia a obmedzené možnosti rastu alebo povýšenia, pričom tieto aspekty sa môžu ešte zhoršiť na internete; keďže WHO minulý rok odhalila, že viac ako 300 miliónov ľudí na celom svete trpí duševnými poruchami súvisiacimi s prácou, ako je vyhorenie, úzkosť, depresia alebo posttraumatický stres, čo súvisí so skutočnosťou, že každý štvrtý európsky pracovník pociťuje, že práca má negatívny vplyv na jeho zdravie (20); keďže negatívne pracovné prostredie môže viesť k problémom s fyzickým a duševným zdravím, škodlivému užívaniu látok alebo alkoholu, absentizmu a strate produktivity; |
K. |
keďže náklady na zlé duševné zdravie sa vo všetkých členských štátoch EÚ odhadovali v roku 2015 na viac ako 4 % HDP; keďže náklady na depresiu súvisiacu s prácou sú jednou z hlavných príčin zdravotného postihnutia a depresie a odhadujú sa na 620 miliárd EUR ročne, čo vedie k strate hospodárskej produkcie vo výške 240 miliárd EUR (21); keďže odhadované náklady na všetky bolesti hlavy v EÚ predstavujú viac ako 110 miliárd EUR každý rok, z čoho približne 50 miliárd EUR sa pripisuje migrénam; keďže rozpočty na prevenciu vo všetkých členských štátoch EÚ sú stále nízke a predstavujú 3 % celkových výdavkov na zdravotníctvo; |
L. |
keďže podľa predpisov EÚ o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (22) sú zamestnávatelia povinní chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov vo všetkých aspektoch ich práce; keďže zamestnávatelia sú naďalej zodpovední za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v súvislosti s prácou na diaľku; keďže odbory a orgány bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri ochrane základného ľudského práva pracovníkov na bezpečné pracovisko, a to aj pri práci na diaľku; |
M. |
keďže stabilná zamestnanosť, zdravie (vrátane duševného zdravia), podmienky pre plnohodnotný rozvoj a pocit vplyvu a angažovanosti mladých ľudí sú základnými predpokladmi prekonania krízy, posilnenia spoločnosti a obnovy hospodárstva; |
Duševné zdravie a digitálna práca: ponaučenia z pandémie ochorenia COVID-19
1. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas pandémie ochorenia COVID-19 bolo duševné zdravie zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb ovplyvnené prerušením mnohých služieb, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna podpora, a zvýšeným výskytom stresových faktorov, ako je finančná neistota, strach z nezamestnanosti, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, izolácia, stres súvisiaci s technológiami, zmeny pracovného času, nevhodná organizácia práce a práca na diaľku; žiada, aby sa duševné zdravie urýchlene riešilo prierezovými a integrovanými politikami v rámci komplexnej stratégie EÚ v oblasti duševného zdravia a európskej stratégie starostlivosti, ktoré by dopĺňali národné akčné plány; pripomína Komisii, že najmä ochrana zdravia pracovníkov by mala byť neoddeliteľnou súčasťou plánov pripravenosti agentúry EU-OSHA na predchádzanie budúcim zdravotným krízam; |
2. |
zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 a následná hospodárska kríza vyvolali obrovský tlak na duševné zdravie a blaho všetkých občanov, predovšetkým však zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb, mladých ľudí, študentov prechádzajúcich na trh práce a starších ľudí, pričom sa zvyšuje výskyt psychosociálnych rizík súvisiacich s prácou a zvyšuje sa miera stresu, úzkosti a depresie; |
3. |
zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 mala negatívny vplyv na prechod zo vzdelávania do zamestnania, a preto môže u mladých ľudí na začiatku ich kariéry spôsobiť vysokú mieru stresu, úzkosti a neistoty, čo pravdepodobne zhorší aj ich vyhliadky na zamestnanie a v začarovanom kruhu sa premietne do ich problémov s duševným zdravím a pohodou; vyzýva na väčšiu podporu duševného zdravia vrátane verejných služieb zamestnanosti s cieľom riešiť blaho nezamestnaných osôb; |
4. |
vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že duševné zdravie nemalo takú prioritu ako telesné zdravie, že sa mu nedostáva finančných prostriedkov a že v členských štátoch chýba kvalifikovaný personál, a to napriek skutočným prínosom spojeným so zlepšením zdravia a pohody a napriek výraznému zvýšeniu hospodárskej produktivity a vyššej miere účasti na trhu práce, ktoré vyplývajú z verejných investícií do duševného zdravia; je presvedčený, že na zlepšenie súčasnej situácie sú potrebné rýchle opatrenia; |
5. |
vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby uznali vysokú úroveň problémov súvisiacich s prácou v oblasti duševného zdravia v celej EÚ a dôrazne sa zaviazali prijať opatrenia na reguláciu a vytvorenie sveta práce, ktorý pomáha predchádzať problémom v oblasti duševného zdravia, chrániť duševné zdravie a zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a posilniť práva sociálnej ochrany na pracovisku; vyzýva na dialóg a prácu v tomto smere v spolupráci so zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov vrátane odborov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné prijať plány prevencie rizík duševného zdravia na všetkých pracoviskách; vyzýva na nadviazanie na vykonávanie Európskeho akčného rámca WHO pre duševné zdravie na roky 2021 – 2025; |
6. |
vyjadruje poľutovanie nad rozdielom medzi množstvom skutočne prijatých opatrení EÚ v oblasti zdravia a rozsahom pôsobnosti Zmluvy o Európskej únii a žiada, aby sa v rámci týchto právomocí prijalo viac opatrení EÚ; považuje duševné zdravie za ďalšiu krízu v oblasti zdravia a domnieva sa, že Komisia by mala prijať opatrenia a prípadne riešiť všetky potenciálne riziká prostredníctvom záväzných a nezáväzných opatrení, a vypracovať komplexnú stratégiu EÚ v oblasti duševného zdravia v súlade so závermi Rady z 24. októbra 2019 o ekonomike blahobytu; |
7. |
konštatuje, že cieľom stratégie EÚ v oblasti duševného zdravia by malo byť požadovať od členských štátov, aby integrovali duševnú zdravotnú starostlivosť s telesnou starostlivosťou vzhľadom na ich úzke prepojenie, aby poskytovali účinnú starostlivosť založenú na dôkazoch a ľudských právach, aby rozšírili množstvo služieb tak, aby ponúkali možnosť prístupu k liečbe viacerým ľuďom a aby okrem iného podporovali ľudí s cieľom pomôcť im pri hľadaní alebo udržaní si zamestnania; trvá na tom, že zlé duševné zdravie ovplyvňuje blaho pracovníkov a znamená náklady pre systémy sociálneho zabezpečenia s ďalšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie; zdôrazňuje zodpovednosť zamestnávateľa a zásadnú úlohu zamestnávateľa a sociálnych partnerov pri navrhovaní a realizácii takýchto iniciatív; |
8. |
pripomína, že pandémia vrhla svetlo na rozsiahlu krízu v oblasti duševného zdravia v Európe a rôzne reakcie členských štátov na ňu a ukázala význam výmeny najlepších postupov pri reakcii na mimoriadne situácie v oblasti zdravia, pričom odhalila nedostatky v predvídaní vrátane pripravenosti, a to aj pokiaľ ide o nástroje reakcie a primeraného financovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich plánov v oblasti reakcie na krízové situácie a pandémie a pripravenosti na ne zahrnuli aj vplyv na duševné zdravie; je presvedčený, že súčasná kríza v oblasti duševného zdravia by sa mala považovať za mimoriadnu situáciu v zdravotníctve; |
9. |
víta prebiehajúce rokovania o nariadení, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia (23) a prebiehajúce rokovania o reforme Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a o posilnení mandátu Európskej agentúry pre lieky; |
10. |
oceňuje dôležitých zamestnancov a pracovníkov v prvej línii, ktorí počas pandémie obetovali vlastnú pohodu pri vykonávaní práce zachraňujúcej životy; je znepokojený väčšími rizikami ohrozenia duševného zdravia v súvislosti s prácou u pracovníkov v zdravotníctve a dlhodobej starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich legislatívnych návrhoch Komisie o duševnom zdraví na pracovisku venovala osobitnú pozornosť dôležitým zamestnancom a pracovníkom v prvej línii; vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje pracovné podmienky, riešili nedostatok personálu a vyčlenili potrebné zdroje, aby sa zabezpečilo, že takéto obete sa už nebudú vyžadovať, a aby zabezpečili okamžitý prístup pracovníkov k primeraným zdrojom duševného zdravia a k ochrane a psychosociálnym intervenciám, ktoré by sa mali predĺžiť aj po skončení akútneho krízového obdobia; zdôrazňuje, že prevažnú väčšinu dôležitých zamestnancov a pracovníkov v prvej línii tvoria ženy, ktoré majú často nižšie príjmy a sú vystavené väčšiemu riziku ohrozenia duševného zdravia v súvislosti s prácou; |
Digitálna transformácia a duševné zdravie
11. |
uznáva, že kvalitné zamestnanie môže jednotlivcom pomôcť nájsť zmysel života, ako aj finančné zabezpečenie a nezávislosť; zdôrazňuje pozitívny vzťah medzi dobrým duševným zdravím, dobrými pracovnými podmienkami, primeranými platmi, produktivitou práce, blahobytom a kvalitou života; konštatuje, že zmysel pre cieľ a identitu pracovníkov môže byť v kontexte rastúcej digitalizácie ohrozený, čo môže viesť k problémom s telesným a duševným zdravím; potvrdzuje, že prevencia je preto kľúčová; je presvedčený, že primerané pracovné podmienky a aktívne programy trhu práce by mohli pomôcť v boji proti psychosociálnym rizikám tým, že by poskytli príležitosti na kvalitné pracovné miesta a sociálnu ochranu; konštatuje, že depresia a poruchy duševného zdravia môžu byť prekážkou pri udržaní a získaní zamestnania a že pre uchádzačov o zamestnanie je potrebná ďalšia podpora; |
12. |
uznáva príležitosti, ktoré digitálna transformácia môže vytvoriť pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že digitálna transformácia by nemala viesť k izolácii a sociálnemu vylúčeniu; okrem toho zdôrazňuje ťažkosti, ktorým čelia starší ľudia, ktorí sú osobitne ohrození digitálnym vylúčením v dôsledku meniacich sa pracovných podmienok a nových digitálnych nástrojov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci pracovníci, a predovšetkým všetci starší ľudia, mali prístup k celoživotnému vzdelávaniu a profesijnému rozvoju prispôsobenému ich individuálnym potrebám; vyzýva členské štáty, aby rozšírili poskytovanie digitálneho vzdelávania pre starších ľudí; zdôrazňuje význam medzigeneračných výmen v pracovnom prostredí; |
13. |
pripomína, že proaktívne prístupy k digitalizácii, ako je zlepšenie digitálnych zručností na pracovisku alebo umožnenie pružného pracovného času, môžu pomôcť zmierniť pracovný stres; poukazuje na to, že umelá inteligencia má potenciál zlepšiť pracovné podmienky a kvalitu života vrátane lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a lepšej dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, predvídať vývoj na trhu práce a podporovať riadenie ľudských zdrojov pri predchádzaní zaujatosti ľudí; upozorňuje však, že umelá inteligencia vyvoláva aj obavy týkajúce sa súkromia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako je právo na odpojenie, a môže viesť k neprimeranému a nezákonnému sledovaniu a monitorovaniu pracovníkov, čo narúša ich dôstojnosť a súkromie, ako aj k diskriminačnému zaobchádzaniu pri prijímaní do zamestnania a v iných oblastiach v dôsledku neobjektívnych algoritmov, a to aj na základe pohlavia, rasy a etnického pôvodu; okrem toho sa obáva, že umelá inteligencia môže narušiť slobodu a autonómiu ľudí, napríklad prostredníctvom nástrojov na predpovedanie a označovanie, monitorovania a sledovania v reálnom čase a automatického ovplyvňovania správania, a prispieť k problémom duševného zdravia pracovníkov, ako je vyhorenie, stres súvisiaci s technológiami, psychické preťaženie a únava; zdôrazňuje, že riešenia v oblasti umelej inteligencie na pracovisku musia byť transparentné, spravodlivé a nesmú mať žiadne negatívne dôsledky pre pracovníkov a musia byť predmetom rokovaní medzi zamestnávateľmi a zástupcami pracovníkov vrátane odborov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti vypracovali legislatívny návrh o umelej inteligencii na pracovisku s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu práv a pohody pracovníkov vrátane ich duševného zdravia a základných práv, ako je nediskriminácia, súkromie a ľudská dôstojnosť na čoraz viac digitalizovanom pracovisku; uvádza, že obťažovanie na internete má tendenciu neúmerne ovplyvňovať najzraniteľnejšie skupiny pracovníkov vrátane mladších ľudí, žien a LGBTQI; zdôrazňuje, že len 60 % členských štátov zaviedlo osobitné právne predpisy na riešenie šikanovania a násilia na pracovisku, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli cielené povinné opatrenia na zvrátenie a riešenie tohto čoraz väčšieho problému na pracovisku a na ochranu obetí s využitím všetkých potrebných prostriedkov; |
14. |
vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa preventívne a ochranné opatrenia zamerané na odstránenie násilia, diskriminácie a obťažovania vo svete práce vrátane násilia a obťažovania tretími stranami (t. j. zákazníkmi, klientmi, návštevníkmi alebo pacientmi) uplatňovali bez ohľadu na dôvod alebo príčinu obťažovania a aby sa neobmedzovali na prípady založené na diskriminačných dôvodoch; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor Medzinárodnej organizácie práce (č. 190) o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce a odporúčanie (č. 206) o násilí a obťažovaní a aby zaviedli potrebné zákony a politické opatrenia na zákaz, prevenciu a riešenie násilia a obťažovania v práci; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rozsah pôsobnosti navrhovanej smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu (24) bude v plnej miere zahŕňať násilie a obťažovanie na pracovisku ako trestný čin, a že pracovníčky budú primerane chránené s účasťou odborových organizácií; |
15. |
zdôrazňuje potrebu chrániť pracovníkov pred zneužívaním zo strany ich zamestnávateľov pri využívaní umelej inteligencie a algoritmického riadenia vrátane nástrojov na predvídanie a označovanie správania zamestnanca a identifikáciu alebo odrádzanie od porušovania pravidiel alebo podvodov zo strany pracovníkov, monitorovania pokroku a výkonu v reálnom čase, softvéru na sledovanie času a automatizovaných behaviorálnych podnetov; vyzýva na zákaz sledovania pracovníkov; |
16. |
domnieva sa, že je potrebný nový model pre pochopenie komplexnosti modernej práce v súvislosti s duševným zdravím, keďže súčasné regulačné nástroje nie sú dostatočné pre zaručenie zdravia a bezpečnosti zamestnancov a je potrebné ich aktualizovať a posilniť; |
17. |
zdôrazňuje, že používanie technológií a umelej inteligencie na pracovisku by sa nikdy nemalo diať na úkor duševného zdravia a pohody pracovníkov; poznamenáva, že nasadenie umelej inteligencie v práci nesmie viesť k nadmernému monitorovaniu v mene produktivity alebo k sledovaniu pracovníkov; |
18. |
konštatuje, že v oblasti digitálnych odborných zručností a zamestnanosti v sektore IKT existujú veľké rodové rozdiely, keďže len 18 % pracovníkov sú ženy a 82 % muži (25); domnieva sa, že je nevyhnutné, aby boli technologické systémy navrhnuté inkluzívnym spôsobom, aby sa predchádzalo diskriminácii, problémom v oblasti duševného zdravia alebo iným škodlivým účinkom neinkluzívneho návrhu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti v súvislosti so ženami v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a aby preskúmali možnosti poskytovania stimulov pre organizácie IKT, aby zamestnávali rôznorodú pracovnú silu; |
19. |
víta smernicu (EÚ) 2019/1158 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, keďže poskytuje flexibilitu a slúži na zmiernenie problémov súvisiacich s prácou; zdôrazňuje však, že ženy sú naďalej neúmerne postihnuté, ako sa preukázalo počas pandémie; domnieva sa, že práca na diaľku síce ponúka mnoho príležitostí, ale zároveň predstavuje aj výzvy v súvislosti so sociálnou, profesionálnou a digitálnou priepasťou; zdôrazňuje, že ženy naďalej preberajú väčšinu dovoleniek súvisiacich s rodinou, čo má naďalej negatívny vplyv na ich kariérny postup, osobný rozvoj, platové a dôchodkové nároky; vyzýva členské štáty, aby prekročili rámec požiadaviek smernice a zvýšili počet dní poskytovaných na dovolenku pre opatrovateľov a poskytovali odmenu poskytovateľom neformálnej starostlivosti pri vyberaní dovolenky; vyzýva členské štáty, aby sa dôrazne zaviazali chrániť rodinný čas pracovníkov a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; vyzýva členské štáty, aby podporovali rovnaké rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi prostredníctvom neprenosnej platenej dovolenky medzi rodičmi, čo by umožnilo ženám zapojiť sa do zamestnania na plný úväzok vo väčšej miere; zdôrazňuje, že ženy sú vo väčšej miere vystavené riziku stresu, vyčerpania, vyhorenia a psychického násilia v dôsledku nových dohôd o práci na diaľku a chýbajúcej regulácie na kontrolu nezákonných pracovných postupov; |
20. |
berie na vedomie prechod na prácu na diaľku počas pandémie a flexibilitu, ktorú poskytla mnohým zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám; uznáva však, že práca na diaľku sa tiež ukázala ako mimoriadne náročná pre najviac znevýhodnené osoby a domácnosti s jedným rodičom; uznáva, že kombinácia práce na diaľku a starostlivosti o deti (najmä o deti so špeciálnymi potrebami) by mohla ohroziť rodinný život a blaho rodičov aj detí; nabáda zamestnávateľov, aby stanovili jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa dohôd o práci na diaľku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pracovného času a zabrániť sociálnej a profesionálnej izolácii a prelínaniu pracovného času s iným časom stráveným doma; konštatuje, že práca na diaľku má veľký vplyv na organizáciu pracovného času tým, že zvyšuje flexibilitu a neustálu dostupnosť pracovníkov, čo často viedlo ku konfliktom medzi súkromným a pracovným životom; pripomína však, že práca na diaľku by pri vhodnej regulácii a zavedení mohla pracovníkom poskytnúť flexibilitu prispôsobiť si pracovný čas a rozvrh tak, aby vyhovoval ich osobným a rodinným potrebám; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úplný alebo čiastočný prechod na prácu na diaľku by mal byť výsledkom dohody medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov; |
21. |
so znepokojením konštatuje, že práca na diaľku ešte nie je dostupná pre všetkých pracovníkov; zdôrazňuje vplyv prechodu na prácu na diaľku na duševné zdravie tých, ktorým hrozí digitálne vylúčenie; zdôrazňuje význam boja proti digitálnej priepasti v Európe a potrebu rekvalifikácie mladších a starších osôb s cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň digitálnych zručností pre všetkých pracovníkov; vyzýva na cielenejšie investície do poskytovania digitálnych zručností, najmä pre skupiny, ktoré sú viac digitálne vylúčené, ako sú ľudia s nízkym sociálno-ekonomickým postavením s obmedzeným vzdelaním, starší ľudia a ľudia žijúci vo vidieckych a vzdialených oblastiach; vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívny rámec na stanovenie minimálnych požiadaviek na prácu na diaľku v celej EÚ bez toho, aby sa zhoršili pracovné podmienky pracovníkov na diaľku; zdôrazňuje, že takýto legislatívny rámec by mal objasniť pracovné podmienky, zabezpečiť, aby sa takáto práca vykonávala na dobrovoľnom základe a aby práva, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, pracovné zaťaženie a výkonnostné normy pracovníkov na diaľku boli rovnaké, ako majú porovnateľné osoby pracujúce na pracovisku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili opatrenia týkajúce sa prístupnosti a inkluzívnej technológie pre osoby so zdravotným postihnutím; konštatuje, že tento rámec by sa mal vypracovať po konzultácii s členskými štátmi a európskymi sociálnymi partnermi, mal by plne rešpektovať vnútroštátne modely trhu práce a mal by zohľadniť európske rámcové dohody sociálnych partnerov o telepráci a digitalizácii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť osobám s mentálnym alebo telesným postihnutím; zdôrazňuje, že pracovné podmienky pracovníkov pracujúcich na diaľku sú rovnocenné s podmienkami pracovníkov pracujúcich na pracovisku a že je potrebné prijať osobitné opatrenia na sledovanie a podporu pohody pracovníkov na diaľku; |
22. |
domnieva sa, že právo na odpojenie je nevyhnutné na zabezpečenie duševnej pohody zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, v neposlednom rade pracovníčok a pracovníkov v neštandardných formách práce, a malo by sa doplniť o preventívny a kolektívny prístup k psychosociálnym rizikám súvisiacim s prácou; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi navrhla smernicu o minimálnych normách a podmienkach s cieľom zabezpečiť, aby všetci pracovníci mohli účinne uplatňovať svoje právo na odpojenie, a regulovať využívanie existujúcich a nových digitálnych nástrojov na pracovné účely v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o právo na odpojenie, pričom treba zohľadniť európsku rámcovú dohodu sociálnych partnerov o digitalizácii; okrem toho vyzýva členské štáty, aby lepšie koordinovali výmenu najlepších postupov, keďže niektoré z nich zavádzajú veľmi inovatívne politiky a projekty; |
23. |
konštatuje, že smernice Rady 89/654/EHS a 90/270/EHS, ktorými sa stanovujú minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pri práci so zobrazovacími zariadeniami, môžu v prípade ich revízie a aktualizácie prispieť k ochrane všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov platforiem a samostatne zárobkovo činných osôb, a to popri rôznych projektoch vypracovaných agentúrami a členskými štátmi EÚ; |
24. |
zdôrazňuje, že zabezpečenie prístupnosti a primeraných úprav sa uplatňuje v digitálnom prostredí súvisiacom s prácou, a zamestnávatelia ako takí by mali zaviesť opatrenia na prispôsobenie a zabezpečenie spravodlivých a rovnakých pracovných podmienok pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj osôb s problémami duševného zdravia, vrátane dodržiavania príslušných noriem digitálnej prístupnosti odvodených zo smernice (EÚ) 2019/882; |
25. |
víta záväzok Komisie modernizovať legislatívny rámec v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci preskúmaním smerníc Rady 89/654/EHS a 90/270/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a pri práci so zobrazovacími jednotkami; |
Zdravie a bezpečnosť na pracovisku
26. |
vyjadruje znepokojenie nad nesúladom medzi súčasnou politikou v oblasti duševného zdravia a postojmi na pracovisku, pričom sa náležite nezohľadňuje skutočnosť, že ochrana zamestnanca je kľúčovým prínosom pre vedúcich predstaviteľov EÚ po zvyšok desaťročia; zdôrazňuje, že v dôsledku stigmatizácie a diskriminácie sa zamestnanci často cítia byť neschopní diskutovať o problémoch; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zamestnávatelia budú plniť svoje povinnosti poskytovať podporu a jasné informácie všetkým pracovníkom a zabezpečovať, že dotknutí pracovníci budú spravodlivo opätovne začlenení do pracoviska; vyzýva pracoviská, aby uľahčili prístup k službám na podporu duševného zdravia a externým službám, k prevencii, včasnému rozpoznaniu a liečbe zamestnancov, ktorí môžu mať duševné poruchy, a aby podporovali ich opätovné začlenenie a pomáhali predchádzať recidívam, a aby zaviedli aj podnikové plány prevencie duševného zdravia vrátane prevencie samovrážd; okrem toho vyzýva na prijatie jasných a účinných stratégií prevencie, ako aj stratégií podpory pre pracovníkov, ktorí sa po dlhodobej neprítomnosti v práci vracajú do zamestnania; |
27. |
pripomína, že obťažovanie a diskriminácia existujú z viacerých dôvodov a že sú častým zdrojom stresu a odlúčenia od pracoviska; pripomína, že je rozšírená najmä diskriminácia na základe veku, zdravotného postihnutia, pohlavia, rodovej a sexuálnej orientácie, rasy, vzdelania alebo sociálno-ekonomického postavenia a príslušnosti k zraniteľným skupinám a zamestnávatelia by ju mali riešiť; zdôrazňuje, že je dôležité začleniť politiku proti obťažovaniu do opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v digitálnom svete práce a poskytovať podporu podnikom, najmä malým a stredným podnikom (MSP), s cieľom pomôcť im zaviesť politiku boja proti obťažovaniu a šikanovaniu; vyzýva na informačnú kampaň o duševnom zdraví v celej EÚ s cieľom riešiť stigmatizáciu, nesprávne vnímanie a sociálne vylúčenie, ktoré sa často spájajú so zlým duševným zdravím; |
28. |
domnieva sa, že súčasné opatrenia na podnietenie zlepšenia duševného zdravia a bezpečnosti pracovníkov nie sú dostatočné, najmä pokiaľ ide o hodnotenie a riadenie psychosociálnych rizík; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmy na prevenciu úzkosti, depresie a vyhorenia a opätovné začlenenie zamestnancov postihnutých psychosociálnymi problémami na pracovisko; pripomína, že individuálny a organizačný prístup k práci (26) je na tento účel kľúčový; upozorňuje však, že tieto zdravotné podmienky môžu závisieť od viacerých faktorov; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi zrevidovala svoje odporúčanie z 19. septembra 2003 týkajúce sa európskeho zoznamu chorôb z povolania (27) a do zoznamu doplnila napr. muskuloskeletálne poruchy súvisiace s prácou, poruchy duševného zdravia súvisiace s prácou, najmä depresiu, vyhorenie, úzkosť a stres, všetky choroby súvisiace s azbestom, rakovinu kože a reumatický a chronický zápal; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi zmenila toto odporúčanie na smernicu, ktorou sa vytvorí minimálny zoznam chorôb z povolania a stanovia sa minimálne požiadavky na ich uznávanie a primerané odškodnenie dotknutých jednotlivcov; |
29. |
uznáva, že v rámci riešenia psychosociálnych rizík môžu zohrávať dôležitú úlohu národné inšpektoráty práce, ktoré presadzujú preventívne a/alebo nápravné opatrenia v súvislosti s prácou; vyzýva Európsky orgán práce, aby vypracoval spoločnú stratégiu pre národné inšpektoráty práce na riešenie psychosociálnych rizík vrátane vypracovania spoločného rámca, ktorý by zahŕňal hodnotenie a riadenie psychosociálnych rizík a zohľadňoval rôzne potreby inšpektorov práce v oblasti odbornej prípravy; |
30. |
poukazuje na to, že zatiaľ čo v novom strategickom rámci EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na roky 2021 – 2027 sa správne konštatuje, že na riešenie rizík psychosociálnej pohody sú potrebné zmeny v pracovnom prostredí, zameriava sa len na individuálne intervencie, ktoré sú obmedzenou súčasťou zmierňovania psychosociálnych rizík; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť spoločný základ na ochranu duševného zdravia všetkých pracovníkov v celej EÚ, keďže títo pracovníci nie sú vo všetkých členských štátoch chránení jednotne, a to ani v rámci súčasných právnych predpisov EÚ; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla po konzultácii so sociálnymi partnermi smernicu o riadení psychosociálnych rizík a dobrých pracovných podmienkach s cieľom účinne predchádzať psychosociálnym rizikám na pracovisku, a to aj online, školiť vedúcich pracovníkov a ostatných pracovníkov, pravidelne hodnotiť pokrok a zlepšovať pracovné prostredie; domnieva sa, že preventívne politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by do identifikácie a prevencie psychosociálnych rizík mali zaangažovať aj sociálnych partnerov; poznamenáva, že anonymné prieskumy medzi zamestnancami, ako sú dotazníky a iné metódy zberu údajov, môžu poskytnúť užitočné informácie o rozsahu a dôvodoch stresu zamestnancov, čo vedeniu uľahčí identifikáciu problémov a prípadne potrebné úpravy; |
31. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili najnovšie vedecké poznatky a výskum v oblasti duševného zdravia, najmä pokiaľ ide o potenciál inovačných prístupov v liečbe duševného zdravia; nabáda Komisiu, aby pozorne sledovala a monitorovala najlepšie postupy, ktoré už boli v tejto oblasti úspešne zavedené, a aby uľahčila výmenu týchto najlepších postupov medzi členskými štátmi; vyzýva najmä členské štáty, aby zabezpečili zriadenie efektívnych výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť častejšie a presnejšie hodnotenie rizík a aby posilnili výsady existujúcich výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia tým, že im udelia právo využívať externé odborné posudky vrátane nezávislých hodnotení vystavenia psychosociálnym rizikám súvisiacim s prácou, ktoré by vypracovali tretie strany; |
32. |
považuje za nevyhnutné, aby sa vedúcim pracovníkom poskytla odborná príprava v psychosociálnej oblasti, ktorá je potrebná na prispôsobenie sa postupom organizácie práce a na podporu dôkladného pochopenia zlého duševného zdravia na pracovisku; považuje za rovnako dôležité, aby sa pracovníkom poskytla aj príslušná odborná príprava o prevencii psychosociálnych rizík súvisiacich s prácou; nabáda zamestnávateľov, aby podporovali pozitívne prístupy, politiky a postupy v oblasti dobrého duševného zdravia a pohody na pracovisku; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spoločnosti by mohli zvážiť vymenovanie a odbornú prípravu referenčného zamestnanca pre duševné zdravie alebo umiestnenie osobitnej sekcie na internej komunikačnej platforme pre svoje pracovisko s informáciami, ktoré by zamestnancov nasmerovali na služby v oblasti duševného zdravia; domnieva sa, že sociálni partneri by mohli zohrávať ústrednú úlohu pri navrhovaní a realizácii takejto odbornej prípravy, a zdôrazňuje, že je obzvlášť potrebné poskytnúť inšpektorátom práce odbornú prípravu, aby mohli primerane chrániť pracovníkov; |
33. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali vplyv veľmi rozšírených a invalidizujúcich neurologických porúch, ako sú migrény, na duševné zdravie pracovníkov, a zvyšovali o nich povedomie; upozorňuje na dôležitosť zvyšovania povedomia na pracovisku o význame identifikácie migrén a ich predchádzania, aby sa predišlo ich spúšťaniu; |
34. |
vyzýva inšpektoráty práce v EÚ, aby sa pri svojich kontrolách zamerali na psychosociálne pracovné prostredie; vyzýva Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce Komisie, aby predložil novú kampaň o psychosociálnych rizikách, ktorá bude vychádzať zo zistení kampane z roku 2012 a z nedávneho vývoja; |
Moderný svet práce pre blaho pracovníkov
35. |
zdôrazňuje, že vzhľadom na nedostatočnú podporu a preventívne politiky v oblasti duševného zdravia na pracovisku sa zamestnanci musia často spoliehať na súkromné služby, ktoré si môžu ťažko dovoliť a na služby mimovládnych organizácií (MVO) a vnútroštátnych nemocničných zariadení, ktoré samy môžu mať dlhé čakacie zoznamy a nedostatok podpory a zdrojov; žiada, aby pracoviská zabezpečili zamestnancom dostupnú, odbornú a nestrannú podporu a prostriedky nápravy v oblasti duševného zdravia, pričom by sa malo rešpektovať súkromie a dôvernosť pracovníkov, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejná zdravotná starostlivosť bude zahŕňať jednoduchý prístup k poradenstvu na diaľku; |
36. |
nabáda Komisiu, aby naštartovala iniciatívy v oblasti vzdelávania a zvyšovania informovanosti o duševnom zdraví na pracovisku a v učebných osnovách, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili finančné prostriedky EÚ na vytvorenie digitálnych platforiem a aplikácií v oblasti duševného zdravia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia spoločnej linky EÚ pre pomoc v oblasti duševného zdravia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeraný rozpočet pre príslušné programy EÚ; vyzýva Komisiu, aby rok 2023 vyhlásila za rok dobrého duševného zdravia v EÚ s cieľom realizovať uvedené iniciatívy v oblasti vzdelávania a zvyšovania povedomia o duševnom zdraví; |
37. |
vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby miestne a iné príslušné verejné orgány mali dostatok personálu a verejných zdrojov na poskytovanie podpory a služieb v oblasti duševného zdravia všetkým, ktorí ich potrebujú; |
38. |
uznáva, že nedostatok štatistických údajov o výskyte problémov duševného zdravia na pracovisku, najmä pre MSP a ich vlastníkov a pre samostatne zárobkovo činné osoby, nepriaznivo ovplyvňuje potrebu naliehavého zásahu; vyzýva členské štáty, Eurostat, verejné inštitúcie, odborníkov, sociálnych partnerov a výskumnú komunitu, aby spolupracovali a zhromažďovali aktuálne údaje o rizikách súvisiacich s prácou a ich negatívnych vplyvoch na duševné zdravie, rozdelené podľa pohlavia a iných relevantných aspektov, ako aj údaje o účinnosti rôznych druhov intervencií s cieľom harmonizovaným spôsobom podporovať lepšie duševné zdravie na pracovisku; |
39. |
vyzýva členské štáty, aby posúdili možnosť vytvorenia miestnych alebo regionálnych sprostredkovateľských služieb pre psychosociálne riziká, ktoré by mali poskytovať poradenstvo a technickú podporu pre samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnávateľov, vedúcich pracovníkov a pracovníkov v mikropodnikoch a MSP v oblasti prevencie psychosociálnych rizík a psychosociálnych konfliktov na pracovisku, ako aj šíriť informácie o psychosociálnych rizikách a ich prevencii; vyjadruje znepokojenie nad tým, že podnikatelia a MSP potrebujú osobitnú podporu na zvládanie vplyvu každodenného tlaku a stresových faktorov a na presadzovanie informovanosti o duševnom zdraví na pracovisku, a vyzýva na iniciatívy EÚ, ktoré im pomôžu pri posudzovaní rizika, prevencii a kampaniach na zvyšovanie informovanosti a pri zavádzaní osvedčených postupov; zdôrazňuje úlohu agentúry EU-OSHA, ktorá spočíva v tom, že mikropodnikom a MSP poskytuje správne nástroje a normy, ktoré potrebujú na posudzovanie rizík pre svojich pracovníkov a vykonávanie primeraných preventívnych opatrení; domnieva sa, že by agentúra EU-OSHA by sa v tejto súvislosti mala posilniť s cieľom lepšie podporovať zdravé a bezpečné pracoviská v celej EÚ a ďalej rozvíjať iniciatívy na zlepšenie prevencie na pracovisku vo všetkých odvetviach činnosti; |
40. |
poukazuje na to, že duševné zdravie mladých ľudí sa počas pandémie výrazne zhoršilo, pričom vážnejšie zasiahnuté sú mladé ženy a mladí ľudia v marginalizovaných situáciách; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mladí ľudia nie sú cieľom investícií do výskumu duševného zdravia, a to napriek zjavným dlhodobým prínosom včasného zásahu; poukazuje na to, že 64 % mladých ľudí vo veku 18 až 34 rokov bolo v roku 2021 vystavených riziku depresie v dôsledku nedostatočnej zamestnanosti a finančných a vzdelávacích vyhliadok, ako aj osamelosti a sociálnej izolácie; zdôrazňuje, že jedným z najlepších nástrojov na riešenie problémov duševného zdravia (28) mladých ľudí je poskytnúť im zmysluplné perspektívy na kvalitné vzdelanie a zamestnanie; vyzýva Komisiu, aby riešila narušenie prístupu na trh práce, ktoré vystavuje mladých ľudí väčšiemu riziku porúch duševného zdravia, a prijala opatrenia na podporu mladých ľudí pri prístupe k primeranému zamestnaniu a udržaní si ho; |
41. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Európskym parlamentom a pri dodržaní zásady subsidiarity navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania stáží a učňovskej prípravy s cieľom zabrániť vykorisťovateľským praktikám; vyzýva Komisiu, aby vypracovala odporúčanie s cieľom zabezpečiť, že stáže, učňovská príprava a pracovné stáže sa budú považovať za pracovné skúsenosti, a aby následne zabezpečila prístup k sociálnym dávkam; |
o
o o
42. |
poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii. |
(1) Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.
(2) Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.
(3) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70.
(4) Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16.
(5) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.
(6) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 156, 21.6.1990, s. 14.
(9) Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 2.
(10) Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 102.
(11) Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 161.
(12) Prijaté texty, P9_TA(2022)0045.
(13) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 53.
(14) Ú. v. EÚ C 400, 26.11.2019, s. 9.
(15) Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 36.
(16) Informačný list WHO, Duševné zdravie: posilnenie našej reakcie, 17. júna 2022.
(17) Medzinárodná klasifikácia chorôb pre štatistiku úmrtnosti a chorobnosti, „Problémy spojené so zamestnaním alebo nezamestnanosťou“.
(18) Zoznam duševných porúch podľa informačného listu WHO o duševných poruchách, 8. júna 2022.
(19) Pred pandémiou sa odhadovalo, že 25 % občanov EÚ bude mať počas svojho života problém s duševným zdravím. Zdroj: European Network for Workplace Health Promotion Európska sieť pre zdravie na pracovisku), A guide for employers to promote mental health in the workplace (Príručka pre zamestnávateľov na podporu duševného zdravia na pracovisku), marec 2011.
(20) Eurofound, Sixth European Working Conditions Survey, 2017 (Eurofound, 6. európsky prieskum pracovných podmienok).
(21) Stanovisko skupiny expertov o účinných spôsoboch investovania do zdravia s názvom Podpora duševného zdravia zdravotníckych pracovníkov a iných dôležitých pracovníkov, 23. júna 2021.
(22) Zhrnutie agentúry EU-OSHA o smernici Rady 89/391/EHS, naposledy aktualizované 3. mája 2021.
(23) Ú. v. ES L 293, 5.11.2013, s. 1.
(24) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 8. marca 2022 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (COM(2022)0105).
(25) Európska komisia, hodnotiaca tabuľka týkajúca sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti z roku 2020.
(26) EU-OSHA, Telework and health risks in the context of the COVID-19 pandemic: evidence from the field and policy implications (Práca na diaľku a zdravotné riziká v kontexte pandémie Covid-19: dôkazy z praxe a politické dôsledky), 22. októbra 2021.
(27) Ú. v. EÚ L 238, 25.9.2003, s. 28.
(28) OECD, Supporting young people’s mental health through the COVID-19 crisis (Podporovať duševné zdravie mladých ľudí počas krízy v dôsledku pandémie Covid-19, 12. mája 2021, a European Youth Forum, Beyond Lockdown: the „Pandemic Scar“ on Young People (Európske fórum mládeže, Následky lockdownu: jazva pandémie na mladých ľuďoch), 17. júna 2021.