P9_TA(2022)0052

Ruská agresia voči Ukrajine

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine (2022/2564(RSP))

(2022/C 125/01)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine, a najmä na uznesenie zo 16. decembra 2021 o situácii na ukrajinskej hranici a na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom (1),

—	so zreteľom na vyhlásenia vedúcich predstaviteľov Európskeho parlamentu zo 16. a 24. februára 2022 o Ukrajine,

—	so zreteľom na vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ z 24. februára 2022 o invázii ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu,

—	so zreteľom na vyhlásenia predsedu Európskej rady a predsedníčky Komisie z 24. februára 2022 o bezprecedentnej a nevyprovokovanej vojenskej agresii proti Ukrajine zo strany Ruska,

—	so zreteľom na nedávne vyhlásenia prezidenta Ukrajiny a predsedníčky Komisie o situácii na Ukrajine,

—	so zreteľom na vyhlásenie skupiny G7 z 24. februára 2022,

—	so zreteľom na Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách z roku 1994,

—	so zreteľom na norimberské princípy vypracované Komisiou Organizácie Spojených národov pre medzinárodné právo, ktoré určujú, čo predstavuje vojnový zločin,

—	so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998,

—	so zreteľom na závery Európskej rady z 24. februára 2022,

—	so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—	so zreteľom na Helsinský záverečný akt z 1. augusta 1975 a následné dokumenty,

—	so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.	keďže v súlade s Chartou OSN a so zásadami medzinárodného práva sú všetky štáty rovnako zvrchované a vo svojich medzinárodných vzťahoch sa zdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu;

B.	keďže Ruská federácia začala 24. februára 2022 nevyprovokovanú a neodôvodnenú inváziu na Ukrajinu;

keďže vojenská agresia voči Ukrajine bola začatá čiastočne z územia Bieloruska, ktoré pri ruskej agresii pomáhalo a umožnilo ju; keďže nelegitímny prezident Bieloruska práve uskutočnil vykonštruované referendum s cieľom zmeniť ústavu a oslabiť neutralitu Bieloruska; keďže prítomnosť ruských jadrových zbraní na bieloruskom území by predstavovala hrozbu pre bezpečnosť Európy;

keďže 21. februára 2022 Ruská federácia jednostranne uznala nezávislosť území kontrolovaných separatistickými silami podporovanými Ruskom v častiach ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti, čo znamená faktický koniec dohôd z Minska; keďže kroky Ruskej federácie predstavujú vopred plánovanú vojenskú agresiu, ktorá je očividným porušením medzinárodného práva, Charty OSN a zásad zakotvených v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975, a vážne ohrozujú európsku a celosvetovú bezpečnosť a stabilitu;

keďže ukrajinské ozbrojené sily pod velením prezidenta Volodymyra Zelenského si zachovávajú kontrolu nad takmer celým územím Ukrajiny vrátane jej hlavného mesta Kyjev a južných regiónov krajiny, čo znemožňuje prenikajúcim ruským silám dosiahnuť ktorýkoľvek z ich vopred stanovených cieľov vrátane odstránenia demokraticky zvoleného ukrajinského vedenia;

F.	keďže Ruská federácia úmyselne zavádzala a marila diplomatické úsilie o nájdenie riešenia súčasnej krízy, ktorú sama spôsobila, s cieľom získať čas a taktickú výhodu potrebnú na prípravu rozsiahlej vojenskej agresie voči Ukrajine a jej invázie;

keďže Rada Európskej únie prijala prvý súbor sankcií voči Rusku vrátane cielených individuálnych sankcií, hospodárskych a finančných sankcií a obchodných obmedzení a naďalej pripravuje ďalšie sankcie v úzkej koordinácii s transatlantickými spojencami a inými podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi;

keďže predsedníčka Komisie 27. februára 2022 vydala vyhlásenie o súčasnom a budúcom stave vzťahov s Ukrajinou, v ktorom uviedla: „[…] patria k nám. Sú jedným z nás a my ich chceme medzi nami“; keďže čoraz väčší počet ukrajinských civilistov prichádza o život vo vojne, ktorú vedie Kremeľ proti ukrajinskému obyvateľstvu; keďže stovky osôb boli zranené a niekoľko stotisíc osôb opustilo svoje domovy alebo utieklo do susedných krajín; keďže sa objavili správy o početných porušeniach medzinárodného humanitárneho práva ruskými jednotkami vrátane plošného ostreľovania obytných oblastí, nemocníc a materských škôl, drancovania verejného a súkromného majetku a bezohľadného ničenia civilnej infraštruktúry; keďže počas osem rokov trvajúceho konfliktu podnecovaného Ruskou federáciou na východnej Ukrajine prišlo o život viac ako 14 000 ľudí, a to z radov vojenského personálu i civilistov, a keďže to má naďalej závažný vplyv na životné podmienky obyvateľov žijúcich na územiach kontrolovaných Ruskom a na anektovaných územiach na Ukrajine a v okolitých regiónoch;

čo najdôraznejšie odsudzuje nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine a jej inváziu, ako aj zapojenie Bieloruska do tejto agresie;

žiada Ruskú federáciu, aby okamžite ukončila všetky vojenské činnosti na Ukrajine, bezpodmienečne stiahla všetky vojenské a polovojenské sily a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny a plne rešpektovala územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc;

zdôrazňuje, že vojenská agresia a invázia predstavujú závažné porušenie medzinárodného práva, a najmä Charty OSN, a vyzýva Ruskú federáciu, aby sa vrátila k plneniu povinností stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN pri udržiavaní mieru a bezpečnosti a dodržiavala svoje záväzky vyplývajúce z Helsinského záverečného aktu, Parížskej charty pre novú Európu a Budapeštianskeho memoranda; považuje ruskú inváziu na Ukrajinu nielen za útok na zvrchovanú krajinu, ale aj za útok proti zásadám a mechanizmu spolupráce a bezpečnosti v Európe a medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, ako sa vymedzujú v Charte OSN;

dôrazne odsudzuje skutočnosť, že ruská armáda s podporou bieloruských síl využila bieloruské územie na začatie vojenskej agresie voči Ukrajine, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad rizikami, ktoré predstavuje skutočnosť, že Bielorusko upúšťa od svojej neutrality a prijíma ruskú armádu;

vyjadruje plnú solidaritu s ukrajinským ľudom, ktorý už trpel osemročnou vojnou vo svojej krajine, a čo najdôraznejšie odsudzuje konanie Ruska proti Ukrajine;

vzdáva hold obrovskej odvahe, ktorú prejavili obyvatelia Ukrajiny, ich hrdinský prezident Volodymyr Zelenský a odvážni vojaci, ktorí bránia svoju krajinu pred ruskými votrelcami; vyzýva slobodný svet, aby ich boj za mier a slobodu podporil všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii;

naliehavo vyzýva na pokračujúce diplomatické úsilie o zastavenie ruskej agresie voči Ukrajine a nájdenie mierového riešenia založeného na rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a zásad medzinárodného práva, ako aj práva Ukrajiny rozhodovať o budúcich spojenectvách bez vonkajšieho zasahovania; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby sa vrátila na cestu dialógu a diplomacie s cieľom zachrániť obyvateľov Ukrajiny aj ľudí mimo nej, ako i vlastný ľud, pred pohromou vojny;

odsudzuje skutočnosť, že Ruská federácia jednostranne uznala nezávislosť častí Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny pod ruskou okupáciou, a naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby sa k tomuto uznaniu nepripojili; opätovne zdôrazňuje, že EÚ neuznáva a naďalej odsudzuje nezákonnú anexiu Krymu ako porušenie medzinárodného práva a je naďalej odhodlaná v plnej miere vykonávať svoju politiku neuznania, a to aj prostredníctvom reštriktívnych opatrení a spolupráce na medzinárodných fórach;

v kontexte už zhoršenej situácie a narušenej globálnej štruktúry nešírenia, odzbrojenia a kontroly zbrojenia kategoricky odmieta ruskú rétoriku naznačujúcu možné použitie zbraní hromadného ničenia; pripomína Ruskej federácii jej medzinárodné záväzky a varuje pred nebezpečenstvom jadrovej eskalácie konfliktu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Ruská federácia zvyšuje úroveň pohotovosti svojho jadrového arzenálu; pripomína Ruskej federácii, že akékoľvek provokácie na hraniciach ktoréhokoľvek členského štátu alebo útoky na plavidlá v čiernomorskej oblasti môžu viesť k ďalšiemu vyhroteniu konfliktu;

10.

vyjadruje hlboký zármutok nad tragickými stratami na životoch a nad ľudským utrpením spôsobeným ruskou agresiou a zdôrazňuje, že útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru, ako aj plošné útoky, sú podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázané, a preto predstavujú vojnové zločiny;

11.

zdôrazňuje, že je potrebné klásť osobitný dôraz na zraniteľné skupiny, menšiny a ženy a deti, pretože sú obzvlášť postihnuté v konfliktných situáciách a potrebujú osobitnú ochranu a podporu, najmä deti v ústavnej starostlivosti, deti bez sprievodu a deti so zdravotným postihnutím a inými závažnými chorobami vrátane rakoviny, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa im naďalej poskytovala potrebná starostlivosť a liečba, ktorá im môže zachrániť život, a aby boli okamžite evakuované do bezpečia;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby Ukrajine poskytovali ďalšiu núdzovú humanitárnu pomoc v spolupráci s humanitárnymi agentúrami OSN a inými medzinárodnými partnerskými organizáciami; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby humanitárnym agentúram OSN poskytla bezpečný a neobmedzený prístup, a to aj v oblastiach východnej Ukrajiny, ktoré dočasne nie sú pod kontrolou vlády;

13.

víta záväzok Komisie a francúzskeho predsedníctva Rady aktivovať smernicu o dočasnej ochrane (2), aby sa všetkým utečencom z Ukrajiny poskytol okamžitý prístup k ochrane; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tento návrh schválili na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 4. marca 2022; naliehavo vyzýva Radu, aby rovnomerne rozdelila zodpovednosť za prijímanie utečencov, ktorí prichádzajú na vonkajšie hranice EÚ, medzi členské štáty; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus solidarity na premiestňovanie utečencov z Ukrajiny, ktorí prišli do Poľska, Maďarska, Rumunska a Slovenska, do iných členských štátov, a vyzýva na zastavenie návratových operácií na Ukrajinu v celej EÚ; vyzýva členské štáty, aby predĺžili platnosť víz ukrajinských študentov a ďalších ukrajinských držiteľov víz;

14.

víta aktívny prístup vlád Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Slovenska a Moldavska pri zachovávaní otvorených hraníc a poskytovaní prostriedkov na evakuáciu, prístrešia, núdzovej pomoci, zdravotnej pomoci a azylu osobám, ktoré utekajú pred vojnou na Ukrajine a budúcim prenasledovaním, vrátane ukrajinských aj neukrajinských štátnych príslušníkov; vyzýva Radu a Komisiu, aby týmto krajinám poskytli dodatočné finančné prostriedky, keďže sú hlavnými miestami vstupu ukrajinských utečencov do EÚ; vyzýva Radu a Komisiu, aby nepozastavili dohodu o zrušení vízovej povinnosti s Ukrajinou; vyzýva všetky členské štáty, aby prijali osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a utekajú z Ruska pred konfliktom a vojnou z dôvodu svedomia; pripomína všetkým členským štátom EÚ ich zodpovednosť za dodržiavanie základných práv všetkých žiadateľov o azyl, ktorí hľadajú bezpečie v Únii, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, a za zastavenie zavracania migrantov; odsudzuje rasizmus, s ktorým sa stretávajú študenti z Afriky a Blízkeho východu, ktorým sa zabránilo nastúpiť na Ukrajine do autobusov a vlakov, aby sa dostali na hranicu, alebo ktorí boli zastavení na hranici, čím sa im znemožnilo dostať sa do bezpečia;

15.

víta rýchle prijatie sankcií Radou s cieľom presvedčiť Ruskú federáciu, aby zastavila útoky na Ukrajinu; trvá však na tom, že vzhľadom na najnovšie útoky vrátane útokov proti obytným oblastiam a civilnej infraštruktúre je potrebné prijať ďalšie prísne sankcie;

16.

žiada o rozšírenie rozsahu sankcií a zameranie sankcií na strategické oslabenie ruského hospodárstva a priemyselnej základne, najmä vojensko-priemyselného komplexu, a tým aj na schopnosť Ruskej federácie ohrozovať medzinárodnú bezpečnosť v budúcnosti, ako aj o rozšírenie sankcií na Bielorusko na základe jeho priamej podpory invázie Ukrajiny Ruskom;

17.

žiada najmä, aby sa obmedzil dovoz najdôležitejšieho ruského vývozného tovaru vrátane ropy a plynu, aby sa zakázali nové investície EÚ v Ruskej federácii, ako aj nové ruské investície v EÚ, aby boli všetky ruské banky blokované z európskeho finančného systému, aby sa Ruskej federácii a Bielorusku zakázalo používať systém SWIFT a aby sa uložili sekundárne sankcie bankám, ktoré používajú alternatívne prostriedky na prístup k SWIFT-u pre súvisiace transakcie, alebo aby sa uložili podobné sankcie ako voči ruským bankám alebo bankovému systému, a žiada, aby sa zakázalo získavať finančné prostriedky alebo požičiavať si na európskych trhoch na sekundárnych kapitálových trhoch; žiada zákaz prístupu k verejnému obstarávaniu EÚ na nákup tovaru a služieb pochádzajúcich z Ruska a Bieloruska; žiada zákaz vývozu akýchkoľvek výrobkov špičkových technológií a strategického tovaru na ruský trh; žiada, aby sa okamžite zablokovalo alebo zrušilo financovanie všetkých programov spolupráce s Ruskom v oblasti výskumu a inovácií s podporou z fondov EÚ a aby sa pozastavili medziregionálne programy; žiada, aby boli prístavy EÚ zatvorené pre ruské lode; žiada, aby bola investičným fondom a bankám pod kontrolou Ruska, ako je Medzinárodná investičná banka, okamžite zakázaná činnosť v EÚ; žiada, aby bol vstup do všetkých prístavov EÚ zamietnutý lodiam, ktorých posledný alebo ďalší prístav zastavenia je v Ruskej federácii, s výnimkou nevyhnutných odôvodnených humanitárnych dôvodov; víta zákaz letov ruských dopravcov, ako aj letov súkromných ruských lietadiel, vo vzdušnom priestore EÚ; vyzýva na prijatie a primerané uplatňovanie podobných sankcií voči Bielorusku;

18.

zdôrazňuje potrebu zachovať koherentný prístup k sankciám bez akýchkoľvek výnimiek vyvolaných odvetvovými alebo vnútroštátnymi záujmami; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty uznali a akceptovali, že prísne sankcie voči Ruskej federácii budú mať nevyhnutne negatívny vplyv na ich hospodársku situáciu, a vyzýva Komisiu, aby identifikovala a uľahčila prostriedky a spôsoby riešenia hospodárskych a sociálnych dôsledkov sankcií;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa Rusko vrátilo k rokovaciemu stolu; pripomína, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ako regionálna dohoda podľa kapitoly VIII Charty OSN je aj naďalej organizáciou, ktorá sa má v prvom rade snažiť o mierové riešenie sporov v regióne; žiada, aby sa využili mechanizmy OSN na riešenie krízy; vyzýva EÚ, jej členské štáty a Spojené štáty, aby pokračovali vo svojom diplomatickom úsilí o ukončenie vojny na Ukrajine;

20.

vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prímerie; žiada, aby komunikačné kanály s Ruskom zostali otvorené a aby dotknuté strany boli pripravené na dialóg a rokovania až do uzavretia prímeria a ukončenia vojny;

21.

trvá na tom, že všetky budúce sankcie musia byť naďalej úzko koordinované s transatlantickými spojencami a podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi, aby sa maximalizovala ich účinnosť;

22.

opakuje svoje predchádzajúce výzvy na výrazné zníženie energetickej závislosti, najmä od ruského plynu, ropy a uhlia, okrem iného diverzifikáciou zdrojov energie vrátane rozšírenia terminálov na skvapalnený zemný plyn a dodávateľských trás, oddelením skladovania plynu a zvýšením energetickej účinnosti a urýchlením prechodu na čistú energiu; žiada definitívne zrušenie plynovodu Nord Stream 2, a preto víta rozhodnutie nemeckej vlády o zastavení certifikácie Nord Stream 2; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili koordinačný mechanizmus a využili všetky možné zásobníky plynu s cieľom zabezpečiť neprerušené dodávky plynu do celej EÚ; vyzýva členské štáty, Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby pozorne monitorovali vplyv ruského útoku na finančnú stabilitu a stabilitu cien, najmä v súvislosti s energetickými výrobkami, a aby zvážili vhodné opatrenia na zmiernenie akýchkoľvek negatívnych hospodárskych a sociálnych dôsledkov; vyzýva členské štáty, aby zastavili akúkoľvek spoluprácu s Ruskom v jadrovej oblasti, najmä spoluprácu s Rosatomom a jeho dcérskymi spoločnosťami vrátane spolupráce s Ruskom v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a ukončenia alebo zrušenia prevádzkových licencií pre všetky dcérske spoločnosti Rosatomu; zdôrazňuje, že sankcie by mohli mať osobitný dosah na európske domácnosti, ktoré by však nemali doplácať na túto krízu; vyzýva preto členské štáty, aby pripravili plány a dotácie pre domácnosti s cieľom zabrániť prehlbovaniu energetickej krízy;

23.

žiada, aby sa existujúci globálny sankčný režim EÚ doplnil nástrojom zameraným na boj proti korupcii a aby sa urýchlene prijali cielené sankcie voči jednotlivcom zodpovedným za korupciu na vysokých miestach v Rusku a Bielorusku, ako aj proti oligarchom a úradníkom blízkym vedeniu; vyzýva členské štáty a spojenecké krajiny so systémami udeľovania povolení na pobyt výmenou za investície, aby preskúmali všetkých požívateľov takéhoto pobytového statusu a zrušili ho ruským majetným jednotlivcom a ich rodinám, najmä tým, ktorí sú spojení so sankcionovanými jednotlivcami a spoločnosťami; opakuje výzvu Komisii a členským štátom, aby dôsledne vykonávali a presadzovali existujúce pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a vytvárali väčšiu transparentnosť, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky uložené alebo vynakladané v EÚ ruskou elitou; opakuje svoju výzvu na zmrazenie aktív oligarchov blízkych ruskému vedeniu a ich rodinám v EÚ a na zrušenie ich schengenských víz;

24.

opakuje, že NATO je základom kolektívnej obrany členských štátov, ktoré sú spojencami NATO; víta jednotu medzi EÚ, NATO a inými podobne zmýšľajúcimi demokratickými partnermi pri riešení ruskej agresie, zdôrazňuje však, že je potrebné posilniť kolektívny odstrašujúci postoj, pripravenosť a odolnosť; nabáda na posilnenie budúcej rozšírenej prítomnosti NATO v členských štátoch, ktoré sú geograficky najbližšie k ruskému agresorovi a ku konfliktu; zdôrazňuje doložky EÚ o vzájomnej pomoci a solidarite a vyzýva na začatie spoločných vojenských cvičení;

25.

zdôrazňuje, že tento útok si vyžaduje, aby sa EÚ a NATO pripravili na všetky možnosti; v tejto súvislosti víta aktiváciu obranných plánov NATO, ako aj aktiváciu zásahových síl NATO a ich čiastočné nasadenie popri nasadení jednotiek spojencov NATO vrátane Spojeného kráľovstva, USA a Kanady s cieľom posilniť východnú líniu a zabrániť akejkoľvek ďalšej ruskej agresii; opakuje svoju výzvu členským štátom, aby zvýšili výdavky na obranu a zabezpečili účinnejšie spôsobilosti a aby v plnej miere využívali spoločné obranné úsilie v európskom rámci, najmä stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO) a Európsky obranný fond, s cieľom posilniť európsky pilier v rámci NATO, čím sa zvýši bezpečnosť členských krajín NATO aj členských štátov EÚ;

26.

dôrazne odsudzuje hrozby Ruskej federácie voči členským štátom, ktoré nie sú spojencami NATO, a vyzýva tieto štáty, aby zvážili možnosti zvýšenia svojej bezpečnosti; podporuje ich zvrchované právo vlastného výberu bezpečnostných politík; víta úzku koordináciu medzi NATO a partnerskými krajinami Fínskom a Švédskom;

27.

vyzýva na zvýšenie príspevkov na posilnenie obranných kapacít Ukrajiny; dôrazne podporuje historické rozhodnutie vyčleniť značné dodatočné finančné prostriedky na poskytnutie obranných zbraní Ukrajine prostredníctvom Európskeho mierového nástroja a poskytnutie vojenského vybavenia členskými štátmi; požaduje okamžité a úplné vykonávanie tohto nového rozhodnutia, ako aj opatrení pomoci pre Ukrajinu v rámci Európskeho mierového nástroja z 2. decembra 2021, ktoré zahŕňajú financovanie vojenských zdravotníckych jednotiek vrátane poľných nemocníc, ženistických, mobilitných a logistických jednotiek, ako aj podporu v oblasti kybernetickej bezpečnosti; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby uľahčili rýchle a účinné vykonávanie týchto rozhodnutí;;

28.

vyzýva členské štáty, aby urýchlili poskytovanie obranných zbraní Ukrajine v reakcii na jasne identifikované potreby a v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu, aby zintenzívnili spravodajskú spoluprácu s Ukrajinou, pokiaľ ide o pokračujúcu agresiu, a aby si vymieňali satelitné snímky prostredníctvom SatCen a iných satelitných systémov;

29.

berie na vedomie rozhodnutie o presune personálu civilnej misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (poradnej misie EÚ) mimo Ukrajinu s cieľom zaručiť osobnú bezpečnosť a žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala bezpečnosti miestneho personálu; vyzýva na urýchlené prehodnotenie mandátu misie a na jeho aktualizáciu o zložku vojenského výcviku; podporuje posilnenie hraničnej podpornej misie EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM) na hranici medzi Ukrajinou a Moldavskou republikou/Podnesterskom;

30.

trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ, NATO a podobne zmýšľajúci medzinárodní partneri zintenzívnili svoju kybernetickú pomoc Ukrajine; víta počiatočné nasadenie expertov tímu rýchlej kybernetickej reakcie (CRRT) financovaného zo strany PESCO a vyzýva na plné využívanie režimu kybernetických sankcií EÚ voči jednotlivcom, subjektom a orgánom zodpovedným za rôzne kybernetické útoky zamerané na Ukrajinu alebo zapojeným do nich; vyzýva na urýchlené preskúmanie prihlášky Ukrajiny adresovanej centru excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany (CCDCOE) a vyzýva všetkých členov CCDCOE, aby žiadosť podporili;

31.

odsudzuje využívanie informačnej vojny ruskými orgánmi, štátnymi médiami a zástupcami v záujme vyvolávania rozkolu prostredníctvom diskreditačného obsahu a falošnej rétoriky o EÚ, NATO a Ukrajine s cieľom dosiahnuť, aby ruské zverstvá bolo možné hodnoverne popierať; vyzýva preto všetky členské štáty, aby okamžite pozastavili udeľovanie licencií na vysielanie všetkým ruským štátnym mediálnym kanálom vrátane ich opakovaného vysielania; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zvýšili šírenie alternatívnych online informácií v ruštine o aktuálnom vývoji s cieľom bojovať proti dezinformáciám, zabezpečili, aby sa verejné vyhlásenia EÚ prekladali do ruštiny a aby sa zamerali aj na rusky hovoriace publikum a platformy; víta oznámenie predsedníčky Komisie, že vysielanie televíznych staníc Russia Today a Sputnik bude v EÚ zakázané, a opakuje výzvu adresovanú spoločnostiam Google a YouTube, aby zablokovali kontá s vojnovou propagandou;

32.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zrušili softvérové licencie na vojenské a civilné vybavenie v Rusku a Bielorusku, najmä tie, ktoré sa používajú na komunikáciu a satelitnú navigáciu;

33.

poukazuje na to, že je neustále potrebné, aby EÚ posilňovala svoju odolnosť voči hybridným útokom;

34.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali Ukrajine čo najsilnejšiu hospodársku a finančnú podporu, ako aj makrofinančnú a technickú pomoc všade tam, kde je to potrebné, a to aj v oblastiach súvisiacich s obranou a bezpečnosťou, aby aktivovali všetky dostupné rozpočtové nástroje EÚ a vypracovali dlhodobú stratégiu na podporu úsilia Ukrajiny o posilnenie odolnosti jej demokratických inštitúcií a hospodárstva;

35.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali viacmiliardový plán pomoci a obnovy pre Ukrajinu na podporu ukrajinského hospodárstva a rekonštrukcie jej zničenej infraštruktúry; zdôrazňuje, že Ruská federácia nesie zodpovednosť za zničenie ukrajinskej infraštruktúry vrátane civilných a obytných budov, ako aj za značné hospodárske straty, a bude povinná nahradiť škody spôsobené svojimi agresívnymi činmi;

36.

opakuje svoju neochvejnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých krajín Východného partnerstva a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ich podporovali, najmä Moldavsko, pri poskytovaní dočasného prístrešia utečencom z Ukrajiny a zlepšovaní ich odolnosti voči možným ruským útokom v oblasti obrany, kybernetickej bezpečnosti a strategickej komunikácie;

37.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa usilovali o udelenie Ukrajine štatútu kandidátskej krajiny na vstup do EÚ v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii a na základe zásluh a aby medzitým pokračovali v úsilí o jej integráciu do jednotného trhu EÚ podľa vzoru dohody o pridružení;

38.

s vážnym znepokojením berie na vedomie pretrvávajúce úsilie Ruskej federácie o destabilizáciu krajín západného Balkánu a zasahovanie do ich demokratických procesov; odsudzuje tých, ktorí vyjadrili podporu Ruskej federácii v nadväznosti na jej agresiu voči Ukrajine, a oceňuje podporu, ktorú prejavili krajiny západného Balkánu, ktoré sú euroatlantickými spojencami; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Srbsko sa nepripojilo k sankciám EÚ voči Rusku, čo poškodzuje jeho proces pristúpenia k EÚ, a opakuje svoje očakávanie, že kandidátske krajiny na vstup do EÚ dosiahnu súlad nielen s acquis EÚ, ale aj so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ;

39.

víta rozhodnutie Rady Európy pozastaviť Ruskej federácii jej práva na zastupovanie a rozhodnutie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukončiť proces pristúpenia Ruska;

40.

vyjadruje uznanie a podporu ruským a bieloruským občanom, ktorí v ostatných dňoch vyšli do ulíc, pričom riskovali svoju vlastnú bezpečnosť, aby odsúdili vojnu, ktorá sa začala v mene Ruskej federácie a s podporou nelegitímneho diktátora Bieloruska, odsudzuje zatknutie tisícov pokojných demonštrantov a žiada ich okamžité prepustenie;

41.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali protivojnové hnutia protestujúce v Rusku a Bielorusku proti Putinovej invázii na Ukrajinu;

42.

vyzýva ďalšie medzinárodné organizácie, najmä v oblasti kultúry a športu, aby tiež zvážili pozastavenie ruskej účasti; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Európskej vysielacej únie zablokovať účasť Ruska na speváckej súťaži Eurovision Song Contest a víta rozhodnutie UEFA vylúčiť Rusko z finále Ligy majstrov, ako aj rozhodnutia mnohých národných tímov odmietnuť hrať zápasy proti Rusku v kvalifikáciách majstrovstiev sveta a iných súťažiach; vyzýva ostatné športové federácie, aby pozastavili účasť Ruska na ich podujatiach, a víta rozhodnutie FIFA pozastaviť účasť Ruska na majstrovstvách sveta;

43.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby znížili počet ruských diplomatických a konzulárnych zastúpení v EÚ a členských štátoch, a to najmä a s okamžitou platnosťou vtedy, ak sú do ich činnosti zapojené vojenské zložky;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli podporu a ochranu obhajcom ľudských práv a občianskej spoločnosti v Rusku a Bielorusku, ktorí budú vystavení tvrdým represiám, a to v prípade potreby aj vydávaním núdzových víz na opustenie Ruska a Bieloruska;

45.

zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty zabezpečia, aby páchatelia vojnových zločinov a porušovania ľudských práv vrátane osôb, ktoré napomáhali páchaniu takýchto zločinov prostredníctvom propagandy, sa za svoje činy zodpovedali; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými orgánmi na zhromažďovaní dôkazov a aby podporovali a presadzovali právomoc Medzinárodného trestného súdu a vyšetrenie všetkých vojnových zločinov spáchaných na území Ukrajiny od 20. februára 2014 s cieľom postaviť Vladimíra Putina a Alexandra Lukašenka pred súd;

46.

víta mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktorého cieľom je zdôrazniť, že medzinárodné spoločenstvo dôrazne odsudzuje činy páchané v mene Ruskej federácie proti Ukrajine, a víta navrhované prijatie rezolúcie, v ktorej sa požadujú sankcie voči Ruskej federácii ako agresorovi; vyjadruje poľutovanie nad ruským vetom rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sa mala usilovať o zastavenie vojenskej ofenzívy Ruskej federácie proti Ukrajine;

47.

žiada, aby sa začalo vyšetrovanie Bezpečnostnej rady OSN podľa kapitoly VI Charty OSN (články 34 – 35); vyzýva Čínu ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, aby v plnej miere rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a využila svoj vplyv na Rusko s cieľom zastaviť súčasnú agresiu, ktorá ohrozuje medzinárodnú stabilitu;

48.

odsudzuje Ruskú federáciu za vedenie vojenských operácií v priamej blízkosti kritickej infraštruktúry, ako sú jadrové elektrárne, priehrady a chemické závody; je vážne znepokojený situáciou okolo černobyľskej jadrovej elektrárne po jej obsadení ruskými silami, čo viedlo k porušeniu mnohých nariadení o bezpečnosti jadrových elektrární a k jej využívaniu ako odrazového mostíka na ofenzívu proti Kyjevu vrátane delostreleckého ostreľovania; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pozorne sledovalo situáciu, a vyzýva na urýchlené stretnutie Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu o otázkach jadrových dôsledkov ruskej agresie;

49.

s vážnym znepokojením berie na vedomie, že ruské vojenské sily obsadili a kontrolujú černobyľskú jadrovú elektráreň; žiada Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu, aby vytvorila osobitnú pracovnú skupinu na monitorovanie akcií Ruskej federácie, pokiaľ ide o bezpečnosť jadrových areálov, zariadení a palív;

50.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby posúdili vplyv vojny na životné prostredie v regióne;

51.

vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad spojenectvom medzi krajne pravicovými stranami zastúpenými v Európskom parlamente a ruskou vládnucou stranou a jeho vplyvom na naše demokracie, ako aj zahraničným a skrytým financovaním strán, jednotlivcov a hnutí, ktorého cieľom je sociálna fragmentácia a destabilizácia EÚ;

52.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a prezidentovi, vláde a parlamentu Bieloruska.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2021)0515.

(2) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).