6.9.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/265


P9_TA(2022)0045

Posilnenie postavenia európskej mládeže: zamestnanosť a sociálne zotavenie po pandémii

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2022 o posilnení postavenia európskej mládeže: zamestnanosť a sociálne zotavenie po pandémii (2021/2952(RSP))

(2022/C 342/18)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 2, 3 a článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na článok 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na články 14, 15, 32 a 34 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 1, 3 a 4,

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a nadobudnutie jeho platnosti 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom, ktorý podpísala a ratifikovala EÚ a všetky jej členské štáty (1), a najmä na jeho článok 27 o práci a zamestnanosti,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o záruke pre mladých ľudí (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o vplyve ochorenia COVID-19 na mladých ľudí a šport (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o práve Európskeho parlamentu na informácie o prebiehajúcom posudzovaní národných plánov obnovy a odolnosti (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o stanoviskách Európskeho parlamentu k prebiehajúcemu posudzovaniu národných plánov obnovy a odolnosti Komisiou a Radou (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o Európskej záruke pre deti (8),

so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júna 2021 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) (9),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (10),

so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce z 21. októbra 2021 s názvom „Zamestnanosť mladých ľudí v časoch pandémie COVID-19“,

so zreteľom na správu z Európskeho podujatia pre mládež 2021 s názvom „Správa o nápadoch mládeže na Konferenciu o budúcnosti Európy“,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Európsky rok mládeže 2022,

so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 9. novembra 2021 s názvom „Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na mladých ľudí v EÚ“,

so zreteľom na správu Európskeho fóra mládeže zo 17. júna 2021 s názvom „Beyond Lockdown: the ‚pandemic scar‘ on young people“ (Následky lockdownu: jazva pandémie na mladých ľuďoch) (11),

so zreteľom na uznesenie Rady Európskej únie a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže: stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027 (12), najmä na jeho časť o európskych cieľoch v oblasti mládeže,

so zreteľom na správu Komisie z 12. Októbra 2021 o zamestnanosti a sociálnom vývoji v Európe s názvom „Smerom k silnej sociálnej Európe po kríze spôsobenej ochorením COVID-19: zmenšovanie rozdielov a riešenie distribučných vplyvov“,

so zreteľom na odporúčanie Rady z 30. októbra 2020 o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o situácii umelcov a oživení kultúry v EÚ (14),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2021 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (15),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o spravodlivých pracovných podmienkach, právach a sociálnej ochrane pre pracovníkov platforiem – nové formy zamestnávania spojené s digitálnym rozvojom (16),

so zreteľom na správu o nápadoch mládeže pre Konferenciu o budúcnosti Európy z Európskeho podujatia pre mládež 2021,

so zreteľom na otázky pre Radu a Komisiu o posilnení postavenia európskej mládeže: zamestnanosti po pandémii a sociálnom zotavení (O-000075 – B9-0002/2022 a O-000077 – B9-0003/2022),

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

A.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 má ničivý vplyv na pracovnú a sociálnu situáciu mladých ľudí v Európe, pričom príležitosti na osobný rozvoj sa zmenšujú alebo sú dočasne zastavené, miera zamestnanosti klesla a zodpovedajúcim spôsobom stúpol počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); keďže osobný príjem mladých ľudí sa výrazne znížil a riziko chudoby a sociálneho vylúčenia sa zvýšilo; keďže ich šance na budúce uplatnenie na trhu práce sú ohrozené; keďže sú potrebné okamžité opatrenia na zabezpečenie a zlepšenie budúcnosti a pohody mladých ľudí; keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí dosahuje 15,9 %, čo je 2,5-krát viac ako celková miera nezamestnanosti;

B.

keďže sa predpokladá, že miera chudoby sa zvýši v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19; keďže krajiny, ktoré boli počas finančnej krízy 2007 – 2008 obzvlášť ťažko postihnuté, opäť zaznamenali nadpriemerný nárast nezamestnanosti mladých ľudí; keďže týmto vývojom sú viac ohrozené ženy, mladí ľudia, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a veľké rodiny; keďže hospodárska prognóza Komisie na jeseň 2022 ukazuje sľubné čísla, pričom sa očakáva pokles nezamestnanosti a zotavenie trhov práce na úroveň spred pandémie v roku 2022; keďže kríza naďalej postihuje najmä mladých ľudí; keďže počet mladých pracovníkov v porovnaní s prvým štvrťrokom 2021 klesol a keďže v rokoch 2022 a 2023 sa očakáva vytvorenie 3,4 milióna pracovných miest (17), pričom bude nevyhnutné zabezpečiť, aby mladí ľudia využili tieto nové pracovné príležitosti; keďže čoraz viac mladých ľudí sa v súčasnosti spolieha na to, že ich pred chudobou ochráni život v rodičovskom dome; keďže 29 % trojgeneračných domácností je ohrozených chudobou a 13 % je vážne znevýhodnených;

C.

keďže zoskupenia krajín spred pandémie ochorenia COVID-19 pretrvávajú, a to aj pokiaľ ide o miery NEET;

D.

keďže v roku 2020 bola miera NEET medzi ženami v priemere 1,3-krát vyššia ako miera NEET medzi mužmi; keďže rozdiel v miere NEET medzi mužmi a ženami je obzvlášť vysoký vo východoeurópskych krajinách z dôvodu rodinných povinností; keďže pravdepodobnosť, že sa z človeka stane NEET, sa so zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania naďalej znižuje; zatiaľ čo v južných a stredomorských krajinách je podiel dlhodobo nezamestnaných a odradených pracovníkov vyšší v skupine NEET;

E.

keďže mladí ľudia sú základom udržateľnej hospodárskej a sociálnej prosperity Európy a sú kľúčovou prioritou EÚ, ako potvrdzuje stratégia EÚ pre mládež a posilnená záruka pre mladých ľudí, a preto sú potrebné prioritné opatrenia na ich podporu, ochranu, usmerňovanie a zaslúžia si príležitosti, ktoré sa pre nich vytvárajú;

F.

keďže straty pracovných miest v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 boli vyššie vo vekovej skupine 15 – 24 rokov než vo vekovej skupine 25 – 29 rokov, najmä u mladých žien; keďže mladí ľudia boli ovplyvnení najmä tým, že pracovný čas sa znížil viac ako zamestnanosť ako celok; keďže miery nezamestnanosti odrážajú len malú časť pracovných miest stratených počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, keďže mnohí mladí ľudia, ktorí prišli o zamestnanie, nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti ani na inú podporu príjmu;

G.

keďže zlepšenie občianskej účasti mládeže je cieľom európskej stratégie pre mládež (2019 – 2027);

H.

keďže miery neštandardnej práce sú u mládeže veľmi vysoké, pričom 43,8 % mladých ľudí v celej EÚ má dočasné zamestnanie;

I.

keďže v septembri 2021 predsedníčka von der Leyen oznámila návrh vyhlásiť rok 2022 za Európsky rok mládeže s cieľom zamyslieť sa nad perspektívami mladých ľudí v Európe a zamerať sa na európsku, vnútroštátnu, regionálnu a miestnu politiku a legislatívne návrhy, ktoré vytvárajú príležitosti pre mladých ľudí v celej EÚ; keďže tento návrh by mal by byť skutočným a účinným podnetom na zlepšenie pracovných podmienok mladých ľudí v EÚ;

J.

keďže duševné zdravie mladých ľudí sa počas pandémie výrazne zhoršilo, pričom problémy súvisiace s duševným zdravím sa v niekoľkých členských štátoch zdvojnásobili v porovnaní s úrovňami pred krízou; keďže 64 % mladých ľudí vo vekovej skupine 18 – 34 rokov bolo na jar 2021 ohrozených depresiou, čiastočne v dôsledku nedostatočných vyhliadok na zamestnanie, finančných a vzdelávacích možností v dlhodobejšom horizonte, ako aj osamelosti a sociálnej izolácie; keďže deväť miliónov dospievajúcich v Európe (vo veku 10 až 19 rokov) trpí poruchami duševného zdravia, pričom úzkosť a depresia predstavujú viac ako polovicu prípadov; keďže zhoršenie duševného zdravia možno pripísať aj narušeniu prístupu k službám starostlivosti o duševné zdravie, zvýšenej pracovnej záťaži a kríze na trhu práce, ktorá neúmerne zasiahla mladých ľudí; keďže 19 % chlapcov vo veku 15 až 19 rokov v EÚ trpí duševnými poruchami, za ktorými nasleduje viac ako 16 % dievčat v rovnakom veku; keďže samovražda je druhou najčastejšou príčinou úmrtí mladých ľudí v Európe;

K.

keďže medzi deťmi, ktoré vyrastajú bez dostatočných zdrojov a v neistých rodinných situáciách, je pravdepodobnejšie, že pociťujú chudobu a sociálne vylúčenie, čo má ďalekosiahle vplyvy na ich rozvoj a neskoršiu dospelosť, a nemajú prístup k primeraným zručnostiam a majú obmedzené možnosti zamestnania, v dôsledku čoho sa bude šíriť začarovaný kruh prenosu chudoby z generácie na generáciu; keďže Únia môže zohrávať kľúčovú úlohu v celkovom boji proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu detí; keďže cieľom Európskej záruky pre deti je predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu a bojovať proti nim tým, že sa deťom v núdzi zaručí bezplatný a účinný prístup ku kľúčovým službám, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávacie a školské aktivity, zdravotná starostlivosť, zdravá výživa a aspoň jedno zdravé jedlo v škole denne a primerané bývanie;

L.

keďže z celosvetového prieskumu, ktorý bol zverejnený v septembri 2021 pod vedením univerzity Bath a uskutočnil sa v 10 krajinách, vyplýva, že takmer 60 % mladých ľudí uviedlo, že sa cítia veľmi znepokojení alebo mimoriadne znepokojení v súvislosti s klimatickou krízou, pričom viac ako 45 % opýtaných uviedlo, že ich pocity týkajúce sa klímy ovplyvňujú ich každodenný život a tri štvrtiny z nich uviedli, že budúcnosť považujú za desivú; keďže 83 % respondentov súhlasilo s tým, že sme zlyhali v starostlivosti o planétu, zatiaľ čo 65 % sa domnieva, že vlády zlyhávajú, pokiaľ ide o mladých ľudí;

M.

keďže občianska účasť má preukázateľný prínos pre blaho človeka, pretože rozširuje jeho sociálnu sieť, poskytuje viac príležitostí byť ekonomicky, sociálne a fyzicky aktívny a znižuje riziko vzniku porúch duševného zdravia;

N.

keďže vzhľadom na dôsledky pandémie bude pre celú generáciu mladých umelcov a kultúrnych pracovníkov ťažké nájsť si svoje miesto v našej spoločnosti; keďže umelci a pracovníci kultúrnych a kreatívnych odvetví majú zvyčajne netypické pracovné modely a často im chýba náležité sociálne zabezpečenie, najmä v cezhraničnom kontexte, čo často vedie k ich vylúčeniu zo systému vyplácania dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a dávok v nezamestnanosti; keďže nedostatočné kolektívne vyjednávanie pre umelcov a pracovníkov kultúrnych a kreatívnych odvetví, ktorí pôsobia ako samostatne zárobkovo činné osoby, ďalej oslabuje ich postavenie na trhu práce a vedie k nedostatočnej sociálnej ochrane;

O.

keďže umelci a pracovníci v oblasti kultúry z menšinových skupín vrátane žien, mladých ľudí, zástupcov rasových, etnických a geografických menšín, osôb so zraniteľným sociálno-ekonomickým pôvodom, osôb so zdravotným postihnutím a LGBTIQ+ osôb majú horší prístup k umeleckej a kultúrnej kariére a sú najviac zasiahnutí dôsledkami pandémie;

P.

keďže Európsky sociálny fond plus (ESF+) je hlavným európskym fondom zameraným na zlepšenie prístupu mladých ľudí k zamestnaniu, podporu rovnakého prístupu ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a ich ukončenia, a to prostredníctvom všeobecného a odborného vzdelávania a prípravy až po terciárne vzdelávanie vrátane podpory celoživotného vzdelávania a uľahčenia vzdelávacej mobility, ako aj podpory sociálnej integrácie mladých ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vrátane najodkázanejších mladých ľudí;

Q.

keďže jadro nástroja NextGenerationEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), predstavuje historický nástroj EÚ, ktorý pomáha členským štátom zmierniť hospodársky a sociálny vplyv ochorenia COVID-19 prostredníctvom reforiem a investícií do šiestich pilierov, z ktorých jeden je venovaný reformám a investíciám do detí a mladých ľudí;

R.

keďže pracovné a sociálne začlenenie mladých ľudí sa týka ich rovného prístupu ku kvalitnej a stabilnej a dobre platenej zárobkovej činnosti, dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu a vhodnej výžive, ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a k službám v oblasti prevencie vrátane ochrany duševného zdravia a minimálnych štandardov digitálnej infraštruktúry; keďže iniciatívy v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností, dobrovoľnícka činnosť, kvalitné stáže a programy celoživotného vzdelávania majú zásadný význam pre zabezpečenie rovnakých príležitostí a prístupu na pracovný trh a zároveň umožňujú mladým ľuďom vstúpiť do dospelého života sebaisto;

S.

keďže predchádzajúca finančná kríza ukázala, že ak sa pre mladých ľudí nevytvoria kvalitné stáže a pracovné miesta, a to na základe písomnej dohody a so zabezpečením dôstojných pracovných podmienok vrátane životného minima, kariérneho poradenstva, ďalšieho vzdelávania, opäť bude vysoké riziko, že budú nútení prijať neisté pracovné miesta, odísť za prácou do inej krajiny alebo sa prihlásiť do ďalšieho vzdelávania alebo odbornej prípravy, hoci si hľadajú stále zamestnanie na plný pracovný úväzok;

T.

keďže je známe, že investície do mladých ľudí, najmä investície so sociálnym vplyvom, majú pozitívny vplyv na zamestnanosť mladých ľudí a ich zapojenie do spoločnosti a prinášajú merateľnú sociálnu a finančnú návratnosť investovaných finančných prostriedkov, podporujú hospodársky rozvoj a zároveň dosahujú sociálne ciele; keďže sa musia vykonávať existujúce nástroje a mechanizmy, pričom by sa mali zvážiť aj nové nástroje;

U.

keďže samostatné politiky v oblasti práce a sociálneho začlenenia mladých ľudí môžu viesť k dvojitému vynakladaniu finančných prostriedkov, zatiaľ čo koordinácia medzi členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami je nedostatočná, bez stálych štruktúr, ktoré dokážu koordinovať rôzne subjekty, maximalizovať účinky, zabezpečiť, aby nevznikali medzery v pokrytí a stimulovať inovácie;

V.

keďže v roku 2022 sa výzvy týkajúce sa mládeže, ako je nezamestnanosť mladých ľudí, musia dostať k mladým ľuďom a riešiť sa prostredníctvom existujúcich iniciatív a politík, ako je posilnená záruka pre mladých ľudí, Európsky dialóg s mládežou, Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, a nových návrhov, napríklad iniciatívy ALMA (skratka angl. Aim, Learn, Master, Achieve – naplánovať, naučiť sa, osvojiť si, dosiahnuť); keďže tieto iniciatívy a politiky by mali zahŕňať aktívne a pasívne politiky trhu práce, účinný prístup k opatreniam sociálneho začlenenia a sociálne a zdravotné služby a služby bývania pre mladých ľudí; keďže Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania dospelo k záveru, že nie všetky typy učňovského vzdelávania a príležitosti odbornej prípravy majú vysokú kvalitu a nie všetci učni majú nárok na práva na ochranu pracovníka alebo sociálnu ochranu; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. októbra 2020 vyjadril obavy týkajúce sa kvality ponúk dostupných v rámci posilnenej záruky pre mladých ľudí a zdôraznil, že stáže a pracovné príležitosti poskytované v rámci nových a existujúcich programov a iniciatív musia byť platené a ich dĺžka a počet musia byť obmedzené, aby mladí ľudia neboli uväznení v nekonečných opakovaných stážach a vykorisťovaní ako lacná alebo dokonca bezplatná pracovná sila bez sociálnej ochrany a dôchodkových práv; keďže zo štúdií vyplýva, že súčasná generácia mladých ľudí si nájde prvú skutočnú prácu až po prekročení tridsiateho roku života;

W.

keďže pokračujúci rozvoj nových horizontálnych zručností medzi mladými ľuďmi, ako sú digitálne zručnosti, ako aj rozvoj zručností s hospodárskym potenciálom, ako sú zelené alebo podnikateľské zručnosti, sú kľúčové pre zdravý a inkluzívny európsky trh práce orientovaný na budúcnosť a mali by zabezpečiť prístup ku kvalitným pracovným miestam pre všetkých mladých Európanov; keďže to isté platí pre odborné vzdelávanie, zručnosti v obchodovaní a životné zručnosti; keďže 40 % zamestnávateľov nedokáže nájsť ľudí s vhodnými zručnosťami na obsadenie voľných pracovných miest; keďže EÚ musí prekonať všetky formy nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, aby mohla efektívne využívať svoj ľudský kapitál; keďže nezamestnanosť mladých ľudí sa v mnohých krajinách EÚ stala vážnym hospodárskym a spoločenským problémom (18); keďže prístup k riadnej digitálnej infraštruktúre a odborná príprava v oblasti digitálnych zručností by mali byť dostupné pre všetkých, aby sa odstránili rozdiely medzi mladými ľuďmi v oblasti digitálnej gramotnosti a zabezpečili sa rovnaké príležitosti pre všetkých vo vzdelávacom systéme a na trhu práce; keďže pre zdravý život a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom mladých ľudí sú rovnako dôležité mäkké zručnosti, ako je kritické myslenie, tímová práca a medzikultúrna komunikácia;

X.

keďže zapojenie mladých ľudí do práce s mládežou, sociálnych hnutí, mládežníckych organizácií a sociálneho podnikania je kľúčom k vytváraniu nových riešení; keďže na prepojenie trhu práce so sektorom zručností treba zlepšiť prechod zo vzdelávania na trh práce a zabezpečiť stály prístup k zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu;

Y.

keďže diskriminácia mladých ľudí v EÚ vo všeobecnosti zostáva problémom, keďže mladé ženy a mladí ľudia zo zraniteľných skupín často zažívajú diskrimináciu na základe rodovej príslušnosti, etnického pôvodu (napríklad Rómovia), sexuálnej orientácie a identity, zdravotného postihnutia alebo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, pričom sú vystavení oveľa vyššiemu riziku nezamestnanosti, chudoby pracujúcich a sociálneho vylúčenia;

Z.

keďže mladí ľudia v Európe a ich zástupcovia a organizácie vrátane odborov sa aktívne podieľajú na organizácii zmysluplnej účasti mladých ľudí a vytváraní politických odporúčaní s riešeniami na zlepšenie pracovného a sociálneho začlenenia aj prostredníctvom ich zapojenia ako súčasť Konferencie o budúcnosti Európy; keďže sa musia považovať za základných partnerov pri spoluvytváraní, vykonávaní a hodnotení Európskeho roka mládeže i neskôr;

AA.

keďže možnosti zamestnať sa pre mnohé z uvedených skupín, najmä pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím a mladých ľudí patriacich k rómskym alebo ku kočovným komunitám, sú značne obmedzené ťažkosťami v prístupe k vysokokvalitnému vzdelávaniu, aby boli primerane pripravení na moderný trh práce;

AB.

keďže mladí ľudia sú kľúčoví pre obnovu a rozvoj všetkých regiónov EÚ, najmä najvzdialenejších regiónov; keďže na Mayotte je polovica obyvateľov mladšia ako 18 rokov, zatiaľ čo vo Francúzskej Guyane je každý druhý obyvateľ mladší ako 25 rokov;

AC.

zatiaľ čo v roku 2016 bola tretina manažérov poľnohospodárskych podnikov v EÚ vo veku 65 rokov alebo viac a len 11 % manažérov poľnohospodárskych podnikov v EÚ tvorili mladí poľnohospodári vo veku do 40 rokov;

AD.

keďže poľnohospodárstvo a poľnohospodárske podniky v EÚ predstavujú základ nášho hospodárstva; keďže v záujme zabezpečenia potravinovej bezpečnosti a prispievania k zelenej transformácii je nevyhnutné prilákať mladých ľudí do poľnohospodárstva;

AE.

keďže vyľudňovanie vidieckych oblastí a odchod mladých ľudí do mestských oblastí ukazujú, že treba nájsť riešenia a zvážiť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé stratégie na udržanie mladých ľudí na vidieku;

AF.

keďže príliš veľa mladých ľudí so zdravotným postihnutím má možnosť pracovať len v chránenom zamestnaní, pričom v niektorých členských štátoch nemajú rovnaké pracovné práva alebo práva na mzdu ako ľudia na otvorenom trhu práce;

AG.

keďže v správe o nápadoch mládeže na Konferenciu o budúcnosti Európy vypracovanej počas Európskeho podujatia pre mládež 2021 sa konštatuje, že:

mladí ľudia požadujú podporu s cieľom odborne pripraviť a posilniť postavenie odborníkov na duševné zdravie v školách,

nezamestnanosť mladých ľudí by mala byť prioritou EÚ a je potrebné zastaviť neplatené stáže pre ľudí s rôznym vzdelaním a sociálnym postavením; mládežnícke organizácie a zamestnávatelia by mali spolupracovať s cieľom osloviť potenciálne „osoby, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku“, a informovať ich o ich možnostiach; pomoc by sa mala poskytnúť aj členským štátom pri vytváraní učňovskej prípravy pre žiadateľov o azyl,

v digitálnom svete by sa nemalo na nikoho zabudnúť a všetky generácie musia byť poučené o tom, ako starostlivo používať svoju digitálnu prítomnosť; digitálna gramotnosť by sa mala začleniť do školských osnov,

EÚ by mala vyčleniť viac finančných prostriedkov, aby sa všetci mladí Európania mohli zúčastňovať na neformálnom vzdelávaní, a vytvoriť platformu na prepojenie učiteľov v školách s poskytovateľmi služieb, ktorí môžu poskytovať odborné znalosti o témach relevantných pre súčasný život;

1.

víta skutočnosť, že predsedníčka von der Leyen označila rok 2022 za Európsky rok mládeže; domnieva sa, že rok 2022 by mal poskytnúť dodatočný impulz pre náležité a plné vykonávanie stratégie EÚ pre mládež prostredníctvom ambicióznych opatrení na riešenie výziev, ktorým čelia mladí ľudia predovšetkým negatívnych účinkov súčasnej pandémie ochorenia COVID-19, a prostredníctvom konkrétneho vykonávania ďalších existujúcich nástrojov, ako je posilnená záruka pre mladých ľudí, s cieľom bojovať proti nezamestnanosti a sociálnym vplyvom vyplývajúcim z ochorenia COVID-19; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili prierezovosť všetkých politík zameraných na mladých ľudí a zohľadnili pritom rozmanitosť mladých ľudí v celej Európe a výziev, ktorým čelia; domnieva sa, že Európsky rok mládeže by mal prispieť k úplnému vykonávaniu zásad 1 a 3 Európskeho piliera sociálnych práv;

2.

zdôrazňuje, že v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 už zostalo mnoho ľudí bez práce, najmä mladých ľudí, ktorí sa častejšie ocitajú v neistých zamestnaniach, častejšie pracujú na základe dočasných zmlúv alebo na čiastočný úväzok a sú bez úspor; v tejto súvislosti víta plány Komisie na posilnenie záruky pre mladých ľudí a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boj proti nezamestnanosti mladých ľudí považovali za prioritu;

3.

s veľkým znepokojením berie na vedomie vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch a nestabilitu pracovných zmlúv mladých pracovníkov najmä v odvetviach, ktoré vážne ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19; požaduje posilnenie nástroja záruky pre mladých ľudí, ktorého cieľom je znížiť do roku 2030 dlhodobú nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí aspoň o 50 % a takisto zahŕňa kritériá na vytváranie kvalitných pracovných miest v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 8 programu OSN Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj; domnieva sa, že nastal čas, aby bola posilnená záruka pre mladých ľudí záväzná a inkluzívna pre všetky členské štáty vrátane aktívnych osvetových opatrení zameraných na ľudí, ktorí sú dlhodobo v kategórii NEET (nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy), a na mladých ľudí zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím, mladé LGBTIQ+ osoby a mladí Rómovia;

4.

odporúča, aby sa duševné zdravie zahrnulo ako jedna z priorít do cieľov v oblasti mládeže stanovených v rámci Európskeho roku mládeže, a vyzýva Komisiu, aby tiež určila duševné zdravie za prioritu v nadchádzajúcej stratégii EÚ v oblasti starostlivosti; zdôrazňuje, že treba riešiť prepojenie medzi sociálno-ekonomickými faktormi, ako je nezamestnanosť, neistota bývania, duševné zdravie a pohoda, aby sa zabezpečil holistický a komplexný prístup k duševnému zdraviu na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že neistota týkajúca sa budúcnosti vrátane vplyvu zmeny klímy má škodlivý vplyv na duševné zdravie mladých ľudí; vyzýva preto členské štáty, aby sa duševné zdravie stalo neoddeliteľnou súčasťou sociálno-ekonomickej obnovy EÚ po pandémii a prioritou ochrany zdravia pri práci, najmä vo vzdelávacom a v pracovnom prostredí; žiada, aby bola starostlivosť o duševné zdravie prístupná a cenovo dostupná pre všetky vekové skupiny, najmä pre mladých ľudí a deti, a aby sa nerovnosti v oblasti zdravia riešili poskytovaním primeranej podpory zraniteľným skupinám mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby vypracovala dôkladnú štúdiu o rôznych príčinách psychickej bolesti mladých ľudí v Európe;

5.

zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú musia mladí ľudia zohrávať pri vytváraní politík zamestnanosti a sociálnych politík v Európe; víta Európsky dialóg s mládežou a prácu s mládežou a mládežnícke organizácie, ktoré približujú EÚ k mladým ľuďom, pokiaľ na procesy zapojenia mládeže nadväzujú konkrétne iniciatívy tvorcov rozhodnutí; podporuje presadzovanie zásady spoločného riadenia pri vytváraní politík zameraných na mládež, kde sú mladí ľudia a mladí zástupcovia zahrnutí do procesu rozvoja; vyzýva Komisiu, aby uznala priaznivý vplyv tretieho sektora vrátane mládežníckych organizácií a príležitostí neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré tento sektor poskytuje prostredníctvom príležitostí, ako sú dobrovoľnícka činnosť a účasť mládeže, a aby oficiálne uznala získané vedomosti a zručnosti mladých ľudí prostredníctvom tretieho sektora s cieľom pomôcť mladým ľuďom zlepšiť si vyhliadky na trhu práce; nabáda k uznávaniu občianskej angažovanosti ako opodstatnenej pracovnej skúsenosti počas procesu prijímania do zamestnania; vyzýva Komisiu, aby zvážila podporu projektu Európske hlavné mestá mládeže ako pokračovania projektu Európsky rok mládeže; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri predkladaní nových iniciatív vo všetkých oblastiach politiky zvážili doložku o mládeži posudzujúcu vplyv iniciatívy na mladých ľudí;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty naďalej investovali dostatočné prostriedky z ESF+ do opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že členské štáty musia preto vyčleniť aspoň 15 % svojich zdrojov ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na cielené opatrenia a štrukturálne reformy na podporu kvalitnej zamestnanosti mladých ľudí; pripomína potrebu záväznej, účinnejšej a inkluzívnejšej záruky pre mladých ľudí v rámci jasných kritérií kvality, ktorá by poskytovala platené stáže, učňovskú prípravu a prax pre všetkých NEET;

Investovanie do mladej generácie

7.

vyzýva Komisiu a Radu, aby plne a čo najlepšie využívali dostupné finančné prostriedky v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 bez toho, aby boli dotknuté programy, ktoré už boli vytvorené v rámci ESF+, v nadväznosti na štrukturálne problémy v súvislosti s nezamestnanosťou a chudobou mládeže; pripomína, že najvzdialenejšie regióny sú obzvlášť postihnuté týmito problémami, a preto potrebujú osobitnú podporu; v tejto súvislosti víta dostupnosť finančných prostriedkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na opatrenia určené deťom a mladým ľuďom a očakáva, že to povedie k vytvoreniu značných príležitostí pre mladých ľudí v Európe; vyzýva na zapojenie mládežníckych organizácií a sociálnych partnerov do monitorovania a hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že v rámci Fondu na spravodlivú transformáciu a ESF+ sa podporujú integrované plány na miestnej úrovni s cieľom pomôcť s rekvalifikáciou alebo so zvýšením úrovne zručností, a to najmä tým najzraniteľnejším skupinám, ktoré boli zasiahnuté transformáciou;

8.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplementárnosť medzi opatreniami v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a inými programami EÚ, ako je posilnená záruka pre mladých ľudí, Európska záruka pre deti, a vnútroštátnymi investíciami a opatreniami na podporu zručností, vzdelávania, odbornej prípravy a začlenenia do trhu práce v súlade s ich vlastnými potrebami a špecifickými vnútroštátnymi podmienkami; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej monitorovala investície a výdavky na priority v oblasti mládeže v rámci nástroja NextGenerationEU, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ESF+ a aby zachovala úzku spoluprácu s Európskym parlamentom; pripomína príležitosť, ktorú poskytuje segment sociálnych investícií a zručností v rámci InvestEU na vytváranie investícií so sociálnym vplyvom; berie na vedomie narastajúcu pozornosť, ktorá je venovaná koncepcii dlhopisov so sociálnym vplyvom a zmlúv o sociálnych výstupoch zameraných na mladých ľudí, pričom je do ich navrhovania a zavádzania potrebné zapojiť aj súkromný sektor;

9.

víta zvýšenie podpory pre mladých poľnohospodárov v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike;

10.

víta rozšírený rozsah pôsobnosti posilnenej záruky pre mladých ľudí tak, aby zahŕňala vekovú skupinu 15 – 29 rokov; pripomína, že posilnená záruka pre mladých ľudí by mala zabezpečiť skutočné pracovné príležitosti, a nie nekvalitné stáže alebo nekonečnú odbornú prípravu;

Integrácia mladých ľudí do trhu práce

11.

so znepokojením konštatuje, že záruka pre mladých ľudí zatiaľ plne nedosiahla svoje ciele, a požaduje posilnené opatrenia vrátane plného využitia príležitostí, ktoré poskytuje ESF+, na podporu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych intervencií v záujme integrácie do trhu práce a vytvárania udržateľných pozícií na vstupnej úrovni, čím sa zaručí, že mladí ľudia budú mať prístup k sociálnemu zabezpečeniu a spravodlivému odmeňovaniu; vyzýva Komisiu, aby členské štáty požiadala, aby predložili aktualizované systémy posilnenej záruky pre mladých ľudí a aby zaviedli rámec s jasnými a so záväznými normami kvality pre ponuky poskytované v rámci iniciatív s cieľom podporiť pozitívne a udržateľné výsledky pre mladých ľudí a ich úspešný prechod na trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby motivovali spoločnosti k tomu, aby zohrávali aktívnu úlohu v posilnenej záruke pre mladých ľudí; pripomína, že jeden z cieľov ESF+ je podporovať rodovo vyváženú účasť na trhu práce prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť okrem iného aj rovnaké pracovné podmienky, lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a prístup k starostlivosti o deti vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; ďalej pripomína, že cieľom ESF+ by malo byť aj zabezpečenie zdravého a vhodne prispôsobeného pracovného prostredia s cieľom reagovať na zdravotné riziká súvisiace s meniacimi sa formami práce a na potreby starnúcej pracovnej sily;

12.

pripomína, že kľúčovým prvkom posilnenej záruky pre mladých ľudí sú partnerstvá so zainteresovanými stranami, ale že v súčasnosti neexistuje na úrovni EÚ žiadny formálny orgán ani mechanizmus ich účasti na monitorovaní a vykonávaní systémov záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie systémov posilnenej záruky pre mladých ľudí prostredníctvom Výboru pre zamestnanosť (EMCO) a aby pravidelne podávala EMCO správy o vykonávaní a výsledkoch systémov záruk pre mladých ľudí a zároveň o tom informovala Európsky parlament; vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu pre vykonávanie posilnenej záruky pre mladých ľudí, v ktorej sa spoja príslušné zainteresované strany vrátane občianskych partnerov, mládežníckych organizácií a sociálnych partnerov v rámci práce EMCO, s cieľom uľahčiť koordináciu a výmenu najlepších postupov medzi orgánmi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi spolu s občianskymi partnermi a mládežníckymi organizáciami, ako aj pravidelne posudzovať jej vplyv a navrhnúť odporúčania na zlepšenie;

13.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejné služby zamestnanosti (VSZ) budú spolupracovať s miestnymi orgánmi, so sektorom vzdelávania, s mládežníckymi organizáciami a so súkromným sektorom prostredníctvom európskej siete VSZ s cieľom podporiť kvalitné, stabilné a dobre platené pracovné miesta a posilniť prispôsobenú podporu odbornej prípravy, hľadania zamestnania a poradenstva pre mladých ľudí, a nabáda členské štáty, aby primerane vybavili VSZ na poskytovanie zdrojov a odbornej prípravy na udržanie si duševného zdravia napriek neistej ekonomickej klíme a výzvam pri hľadaní zamestnania;

14.

odporúča posilniť zameranie systémov zdravotnej starostlivosti o duševné zdravie na zamestnanosť, najmä zdôrazňovaním pozitívneho prínosu, ktorý môže mať kvalitná práca k zotaveniu duševného zdravia;

15.

vyzýva členské štáty, aby uľahčili prístup mladých ľudí ku kvalitným plateným a inkluzívnym stážam a učňovskej príprave; vyzýva na posilnenie monitorovacích systémov, ktoré zabezpečia, že mladí ľudia získajú primerané a kvalitné prvé pracovné skúsenosti, príležitosti na zvyšovanie kvalifikácie a nové kvalifikácie alebo osvedčenia; odsudzuje prax neplatených stáží ako druh vykorisťovania mladých pracovníkov a porušenie ich práv a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Európskym parlamentom a pri dodržaní zásady subsidiarity navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania stáží a učňovskej prípravy s cieľom zabrániť vykorisťujúcim praktikám; odsudzuje prax uzatvárania zmlúv na nulový pracovný čas a vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu zamestnávateľom, ktorí poskytujú stáže a učňovskú prípravu mladým ľuďom so zdravotným postihnutím;

16.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce európske nástroje, ako je rámec kvality pre stáže a európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, a aby zahrnula kritériá kvality pre ponuky mladým ľuďom vrátane zásady spravodlivého odmeňovania stážistov, prístupu k sociálnej ochrane, udržateľného zamestnania a sociálnych práv;

Mobilita pracovnej sily a zručnosti budúcnosti

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nová iniciatíva ALMA bude pomáhať mladým ľuďom, najmä mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), pri hľadaní dočasnej kvalitnej pracovnej skúsenosti v inom členskom štáte; trvá na tom, že program ALMA musí spĺňať normy kvality, ktoré zaručujú pracovné práva mladých ľudí, ako je dôstojná odmena, dobré pracovné podmienky a prístup k sociálnej ochrane;

18.

zdôrazňuje, že digitálne zručnosti sú v 21. storočí pre mladých ľudí a všetky priemyselné odvetvia nevyhnutné, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v partnerstve s verejnými subjektmi a so súkromnými spoločnosťami zvážili vytvorenie trvalého, certifikovaného a bezplatného prístupu pre mladých ľudí k online a offline kurzom digitálnych zručností a gramotnosti vo všetkých jazykoch EÚ; vyzýva na vytvorenie priestorov na výmenu informácií o elektronickom vzdelávaní a elektronickom vyučovaní; trvá na tom, aby EÚ a členské štáty vypracovali viac programov, ako je eTwinning a Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe; konštatuje, že v mnohých členských štátoch treba prekonať vážne obmedzenia, pokiaľ ide o prístup k hardvéru, zariadeniam, primeraným školiteľom a vhodnej digitálnej infraštruktúre; pripomína preto potrebu prepojenia prístupu k online kurzom s posilnenými iniciatívami na riešenie nedostatočného prístupu k internetu a digitálnym nástrojom, aby sa na nikoho nezabudlo, a trvá na tom, že kurzy by mali byť zostavené tak, aby boli prístupné a nevylučovali mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

19.

zdôrazňuje význam rozvoja zelených zručností a kvalitných pracovných príležitostí v klimaticky neutrálnom, energeticky efektívnom a obehovom hospodárstve, najmä v regiónoch, ktoré sú najviac zasiahnuté zelenou transformáciou, ako sú regióny, ktoré sú silno závislé od poľnohospodárskeho sektora, v tých, ktoré sú zapojené do boja proti zmene klímy, výroba energie z obnoviteľných zdrojov, znižovanie emisií uhlíka, zvyšovanie energetickej efektívnosti, odpadové a vodné hospodárstvo, zlepšovanie kvality ovzdušia a obnova a zachovanie biodiverzity; vyzýva zamestnávateľov, aby zabezpečili zvýšenie úrovne zručností a/alebo rekvalifikáciu svojej pracovnej sily a aby zlepšili poskytovanie efektívnejšej učňovskej prípravy v súlade s európskym rámcom pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu;

20.

vyzýva Komisiu, aby v roku 2022 navrhla nové nástroje a iniciatívy zamerané na rozvoj podnikania mládeže a sociálnych investícií mládeže v akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo;

21.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prepojením medzi reformami a investíciami do vzdelávania a odbornej prípravy s opatreniami, ktoré zabezpečujú začlenenie mladých ľudí, najmä NEET, na trh práce; podporuje flexibilné, inkluzívne, prístupné a otvorené vzdelávacie cesty prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov a mikrocertifikátov pre mladých ľudí, pracovníkov s mládežou, školiteľov a odborníkov, medzi ktoré patria zručnosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa; zdôrazňuje, že posilnenie kariérneho poradenstva od útleho veku a rovnaký prístup k informáciám a podpore pre študentov a dospelých učiacich sa im môže pomôcť vybrať si vhodné vzdelávacie a profesijné cesty vedúce k pracovným príležitostiam, ktoré sú pre nich vhodné;

22.

opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby ďalej podporovali rozvoj odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a lepšie podporovali obchodné zručnosti a snažili sa zabrániť negatívnemu vnímaniu neformálneho vzdelávania, ktoré prevláda vo viacerých členských štátoch, pričom by mali zvýšiť atraktívnosť OVP prostredníctvom komunikačných a osvetových kampaní, učebných osnov, stredísk alebo centier pre obchodné zručnosti mládeže, špeciálnych ekosystémov pre OVP v miestnych komunitách, systémov duálneho vzdelávania a dlhodobej mobility pre učňov; v tejto súvislosti víta iniciatívu na vytvorenie európskych centier excelentnosti v oblasti odbornej prípravy s cieľom poskytovať vysokokvalitné odborné zručnosti a podporovať podnikateľské aktivity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili samostatný priestor OVP a európsky štatút učňa; opakovane zdôrazňuje, že stáže by mali byť súčasťou vzdelávania a odborného rozvoja, a preto by mali mať pedagogický rozmer; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť mechanizmy cezhraničného uznávania zručností a kvalifikácií, a trvá na presadzovaní a podpore postupov, ako je medzigeneračná solidarita a mentorstvo, s cieľom znížiť nerovnosti a zabezpečiť podporu pre mladých ľudí;

23.

podporuje zaradenie činností súvisiacich s občianskou účasťou medzi činnosti, ktoré pracoviská považujú za prospešné pre osobný a profesijný rozvoj zamestnancov, najmä mladých zamestnancov;

24.

zdôrazňuje, že ochrana minimálnej mzdy sa ukázala ako účinný prostriedok na riešenie chudoby pracujúcich; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch dostávajú mladí pracovníci v praxi odmenu nižšiu, než je zákonom stanovená minimálna mzda, čo spôsobuje pretrvávanie štrukturálnej diskriminácie na základe veku; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s mladými ľuďmi na trhu práce, a to aj pokiaľ ide o zákonnú minimálnu mzdu v návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (COM(2020)0682);

25.

zdôrazňuje, že mladí ľudia nemajú v mnohých členských štátoch plný prístup k systémom minimálneho príjmu alebo sú z nich úplne vylúčení v dôsledku kritérií oprávnenosti na základe veku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v pripravovanom odporúčaní Rady o minimálnom príjme prijali opatrenia na uľahčenie prístupu mladých ľudí k týmto systémom;

Boj proti vylúčeniu mládeže a zabránenie vzniku stratenej generácie

26.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala odporúčanie s cieľom zabezpečiť, že stáže, učňovská príprava a pracovné stáže sa budú považovať za pracovné skúsenosti, a aby následne zabezpečila prístup k sociálnym dávkam; požaduje skrátenie minimálneho obdobia platenia príspevkov potrebného na prístup k sociálnym dávkam; víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa zriadenia skupiny expertov na vysokej úrovni, ktorá má preskúmať budúcnosť sociálneho štátu a hlavné výzvy, ktorým čelia mladí ľudia pri využívaní sociálnej ochrany;

27.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zlúčenia súčasného Európskeho portálu pre mládež a platforiem Europass a EURES do jednotného digitálneho priestoru s cieľom poskytnúť všetkým mladým Európanom informácie a príležitosti týkajúce sa odbornej prípravy, pracovných miest, stáží, ponúk odborného vzdelávania a prípravy, finančnej pomoci, programov mobility, poradenstva pri zakladaní podniku, mentorských programov, dobrovoľníckych programov, práv spojených s európskym občianstvom, prístupu ku kultúre atď.; navrhuje, aby jednotná platforma centralizovala aplikácie pre rôzne ponuky a programy a poskytovala odkazy na všetky príležitosti, ktoré EÚ ponúka mladým Európanom podľa ich osobnej situácie; víta vytvorenie jednotných kontaktných miest vo viacerých členských štátoch a podporuje takéto zlučovanie offline služieb, ktoré má zásadný význam z hľadiska oslovenia príjemcov a poskytovania usmernení a pomoci, a podporuje ich vytváranie vo všetkých členských štátoch, v rôznych mestách, s cieľom osloviť najzraniteľnejšie skupiny mladých ľudí;

28.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nová iniciatíva ALMA pomôže mladým ľuďom, najmä NEET, pri získavaní prístupu k sociálnemu začleneniu a začleneniu do trhu práce v ich domovských krajinách prostredníctvom nájdenia dočasnej pracovnej skúsenosti a získavania zručností, pričom sa budú rešpektovať normy kvality podporujúce pracovné práva mladých ľudí v inom členskom štáte, ako je spravodlivé odmeňovanie a prístup k sociálnej ochrane; zdôrazňuje, že kľúčový význam má sprevádzanie a poskytovanie poradenstva pred účasťou na programe, počas nej a po nej; zdôrazňuje, že iniciatíva ALMA musí podporovať skutočné programy mobility a rozvoja kvalitných zručností, odbornú prípravu alebo zamestnávanie všetkých účastníkov vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím alebo mladých ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia a musí zahŕňať stratégiu začlenenia navrhnutú spoločne s vstupom organizácií občianskej spoločnosti a so sociálnym partnermi s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup, zabrániť diskriminácii a odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré môžu vzniknúť, a aby sa iniciatíva ALMA nestala nástrojom, ktorý bude pre mladých ľudí vytvárať neisté pracovné podmienky; konštatuje, že národným VSZ by sa mala poskytnúť podpora na jej realizáciu prostredníctvom rozpočtového riadku ESF+ v koordinácii so súkromnými a s verejnými partnermi, pričom by sa mala vytvoriť súčinnosť s európskym vzdelávacím priestorom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pridanú hodnotu iniciatívy ALMA popri existujúcich možnostiach v rámci programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity a aby zabezpečila, že virtuálne vzdelávanie a spolupráca zostane v rámci ESF+ v kombinácii s fyzickou mobilitou; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by sa iniciatíva ALMA mohla začleniť medzi zložky mobility v rámci posilnenej záruky pre mladých ľudí;

29.

považuje blaho mladých ľudí za spoločnú zodpovednosť verejných a súkromných aktérov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s európskymi a vnútroštátnymi zamestnávateľmi pri vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) s cieľom pomôcť zraniteľným mladým ľuďom a zahrnúť ustanovenia zamerané na mládež do budúcich iniciatív súvisiacich so SZP;

30.

pripomína skutočnosť, že mladé ženy sú vystavené zvýšenému riziku diskriminácie na pracovisku (19), ktorú zhoršuje nezamestnanosť súvisiaca s medzisektorovými nerovnosťami, keďže sú osamelými rodičkami a neformálnymi poskytovateľkami dlhodobej starostlivosti, čo ich často vylučuje z pracovnej sily alebo ich môže udržiavať pod hranicou chudoby; vyzýva Radu a Komisiu, aby od roku 2022 do iniciatív zameraných na mládež a zamestnanosť zvážili orientačné, minimálne ciele pomoci a prispôsobené schémy pomoci v iniciatívach pre mládež a zamestnanosť od roku 2022 pre mladé ženy v ohrození; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na integrácii národných akčných plánov týkajúcich sa záruky pre deti s opatreniami pracovnej integrácie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporiť mladých osamelých rodičov;

31.

pripomína význam prístupu k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu a prispôsobeným sociálnym službám pre mladých ľudí, a to najmä tých, ktorí patria do zraniteľných skupín, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím a mladí ľudia z mnohodetných rodín; žiada Komisiu, aby v oblasti bývania v prvom rade spolupracovala s členskými štátmi v záujme programov pre mládež doplnených o podporné služby v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a zdravia; zdôrazňuje význam súkromných a verejných investícií do sociálnej infraštruktúry pre mladých ľudí; víta európsku platformu na boj proti bezdomovectvu, ktorú spustila Komisia, a jej hlavný cieľ skoncovať do roku 2030 s problémom bezdomovectva a potenciál, ktorý predstavuje pre mladých ľudí; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia a realizovali programy pre mladých ľudí, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a ktorým hrozí, že sa z nich stanú ľudia bez domova, a to najmä pre zraniteľné skupiny, ako sú ľudia bez domova patriaci do skupiny LGBTIQ+; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že posilnená záruka pre mladých ľudí prispeje k riešeniu problému bezdomovectva mladých ľudí, ktoré v mnohých krajinách EÚ narastá;

32.

nabáda Komisiu, aby riešila hlavné prekážky, ktoré bránia mladým ľuďom vstúpiť do poľnohospodárstva, ako je prístup k pôde, financiám, vedomostiam a inováciám;

33.

so znepokojením berie na vedomie zhoršujúce sa podmienky mnohých mladých ľudí vo všeobecnosti, a najmä zraniteľných mladých ľudí, ktorí už teraz trpia dlhodobou nezamestnanosťou a sociálnym vylúčením, ako sú mladí Rómovia, mladí ľudia so zdravotným postihnutím, mladí členovia komunity LGBTIQ+ a mladí migranti, a vyzýva na koordinovaný prístup pri vytváraní a ponúkaní príležitostí na sociálne začlenenie v rámci posilnenej záruky pre mladých ľudí, ESF+ a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

34.

vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby zabezpečili nediskriminačný rámec všetkých politík zameraných na mladých ľudí a zohľadnili pritom rozmanitosť mladých ľudí v celej Európe a výziev, ktorým čelia;

o

o o

35.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.

(2)  Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 2.

(3)  Ú. v. EÚ C 395, 29.9.2021, s. 101.

(4)  Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 82.

(5)  Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 184.

(6)  Ú. v. EÚ C 202, 28.5.2021, s. 31.

(7)  Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 90.

(8)  Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 94.

(9)  Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 186.

(10)  Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.

(11)  Moxon, D., Bacalso, C a Șerban, A. M., Beyond the pandemic: The impact of COVID-19 on young people in Europe (Následky pandémie: vplyv pandémie COVID-19 na mladých ľudí v Európe), Európske fórum mládeže, Brusel, 2021.

(12)  Ú. v. EÚ C 456, 18.12.2018, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ C 372, 4.11.2020, s. 1.

(14)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0430.

(15)  Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 110.

(16)  Prijaté texty, P9_TA(2021)0385.

(17)  Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti, Európska hospodárska prognóza – jeseň 2021, Európska komisia, 2021.

(18)  Eichhorst, W., Hinte H. a Rinne, U., „Strategický dokument IZA č. 65: Nezamestnanosť mladých ľudí v Európe: Čo s tým?“Intereconomics, 2013, 48 (4), s. 230 – 235.

(19)  Baptista, I., Marlier, E., et al., Social protection and inclusion policy responses to the COVID-19 crisis – An analysis of policies in 35 countries (Reakcie politiky sociálnej ochrany a inklúzie na krízu COVID-19 – Analýza politík v 35 krajinách), Európska sieť pre sociálnu politiku, Brusel, 2021.