P9_TA(2022)0039

Vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2021

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2022 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2021 (2021/2182(INI))

(2022/C 342/13)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21 a 36,

—	so zreteľom na chartu OSN, Dohovor OSN o morskom práve, Helsinský záverečný akt z 1. augusta 1975 a jeho následné dokumenty a na Parížsku chartu pre novú Európu z 19. – 21. novembra 1990,

—	so zreteľom na správu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) zo 16. júna 2021 s názvom Správa o SZBP – Naše priority v roku 2021 (HR(2021)0094),

—	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1325(2000) z 31. októbra 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti,

—	so zreteľom na svoje odporúčanie o smerovaní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom zo 16. septembra 2021 (1) a na svoje uznesenie o situácii na ukrajinských hraniciach a na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom zo 16. decembra 2021 (2),

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenia o spolupráci medzi EÚ a NATO z 10. júla 2016 a 8. júla 2018,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Hongkongu vrátane uznesenia z 8. júla 2021 o Hongkongu, najmä o prípade Apple Daily (3), a uznesenia z 19. júna 2020 o zákone ČĽR o národnej bezpečnosti pre Hongkong a o potrebe, aby EÚ obhajovala vysoký stupeň autonómie Hongkongu (4),

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0354/2021),

keďže Európsky parlament má povinnosť a zodpovednosť vykonávať demokratický dohľad a kontrolu nad spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (ďalej len „SZBP“) a spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou a mal by transparentne a včas dostať potrebné informácie a disponovať účinnými prostriedkami na efektívne plnenie tejto úlohy;

keďže nedávny medzinárodný vývoj a viacrozmerné výzvy a rýchlo sa meniace geopolitické prostredie urýchlili existujúce trendy ovplyvňujúce kľúčové aspekty SZBP EÚ, odhalili zraniteľnosť EÚ voči vonkajším udalostiam a tlakom a zdôraznili potrebu silnejších, ambicióznejších, dôveryhodnejších, strategickejších a jednotnejších opatrení EÚ na svetovej scéne, ako aj nutnosť, aby EÚ bola schopná samostatne stanovovať svoje vlastné strategické ciele a rozvíjať spôsobilosti na ich plnenie;

keďže tento vývoj a výzvy zahŕňajú bezprecedentnú pandémiu ochorenia COVID-19, ktorá má pôvod v čínskom meste Wu-chan, a jej dôsledky, meniacu sa úlohu USA na globálnej scéne, úsilie Ruska o rozpustenie európskej bezpečnostnej štruktúry a jeho pokračujúce útoky na Ukrajinu a okupácia území v Gruzínsku a na Ukrajine, hybridné útoky proti členským štátom EÚ, ako je napríklad inštrumentalizácia migrantov, zamerané na podkopávanie našich demokratických základov, neustále porušovanie medzinárodného práva Bieloruskom, rastúcu asertivitu Komunistickej strany Číny a iných autoritárskych a totalitných režimov, nedávny rýchly kolaps štátnych štruktúr Afganistanu a následné ovládnutie krajiny Talibanom, napätie v indicko-tichomorskom regióne, najmä v Juhočínskom a Východočínskom mori, ako aj v Taiwanskom prielive, šírenie zbraní hromadného ničenia, spochybňovanie dohôd o kontrole zbraní, zmenu klímy, finančnú trestnú činnosť, prehlbovanie regionálnych konfliktov, ktoré spôsobili vysídľovanie obyvateľstva, súperenie o prírodné zdroje, nedostatok energie a vody, zlyhávajúce štáty, terorizmus, organizovanú nadnárodnú trestnú činnosť, kybernetické útoky a dezinformačné kampane;

D.	keďže tieto existujúce trendy sú výsledkom posunov v globálnej rovnováhe moci smerom k multipolárnemu svetu zvýšenej geopolitickej súťaže, ktorá sťažuje globálnu správu vecí verejných a poskytovanie medzinárodných verejných statkov v čase, keď sú čoraz viac potrebné;

E.	keďže svet vstúpil do novej éry „nepokoja“, do obdobia rastúcej geopolitickej neistoty s množiacimi sa regionálnymi konfliktmi a súperením mocností, ktoré majú významné dôsledky pre bezpečnosť EÚ;

keďže pokračujúce vojenské posilňovanie prítomnosti ruských vojenských síl pozdĺž hranice s Ukrajinou a na jej nezákonne okupovaných územiach, ako aj v Bielorusku a Kaliningradskej oblasti predstavuje vierohodnú a vážnu hrozbu pre bezpečnosť Ukrajiny a Európy; keďže akékoľvek ďalšie vojenské akcie a hybridné útoky zo strany Ruskej federácie by mali viesť k prijatiu prísnych hospodárskych a finančných sankcií v úzkej koordinácii so Spojenými štátmi, NATO a ďalšími partnermi;

G.	keďže škodlivý vplyv zmeny klímy na bezpečnosť EÚ je čoraz zreteľnejší;

keďže sa očakáva, že viac ako polovica nárastu svetovej populácie do roku 2050 pripadne na Afriku, ktorej prírastok obyvateľstva bude podľa všetkého predstavovať 1,3 miliardy z celkového počtu 2,4 miliardy nových obyvateľov planéty; keďže koncentrácia tohto nárastu v niektorých z najchudobnejších krajín spolu so zmenou klímy povedie k viacerým novým výzvam, ktoré, ak sa nevyriešia teraz, budú mať veľmi problematické následky pre dotknuté krajiny, ako aj pre EÚ; keďže správa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj za rok 2019 o obchode a rozvoji (5) uvádza, že na splnenie záväzkov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vypracovala OSN, bude potrebných ďalších 2,5 bilióna USD ročne;

keďže EÚ musí na globálnej scéne vystupovať jednotne vychádzajúc zo spoločnej strategickej kultúry s cieľom rozvíjať svoju vedúcu úlohu a oživiť a reformovať multilateralizmus, ktorý sa bude riadiť jej hodnotami demokracie, právneho štátu, sociálnej spravodlivosti, základných práv vrátane rodovej rovnosti a podpory slobody na celom svete a víziou udržateľnej a inkluzívnej budúcnosti;

keďže prevažná väčšina občanov EÚ a autorov komentárov doteraz uverejnených na digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy podporuje významnejšiu úlohu EÚ a spoločný európsky prístup v záležitostiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky a želá si, aby zahraničná a bezpečnostná politika EÚ bola súdržnejšia a účinnejšia;

zdôrazňuje, že na dosiahnutie strategického cieľa, ktorým je rozvoj vedúcej úlohy na globálnej úrovni, by EÚ mala formovať svoju SZBP na základe týchto šiestich krokov:

—	obrana medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ktorý vychádza zo zásad a záväzkov zakotvených v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte a Parížskej charte pre novú Európu,

—	prevzatie vedenia pri posilňovaní multilaterálnych partnerstiev v oblasti globálnych priorít, najmä partnerstva s OSN, a pri ochrane a podpore demokracie a ľudských práv na celom svete,

—	zlepšenie viditeľnosti a rozhodovacieho procesu EÚ a plné a účinnejšie využívanie nástrojov tvrdej a mäkkej moci EÚ vrátane zavedenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní o zahraničnej politike EÚ,

—	dosiahnutie európskej suverenity koherentným prepojením vonkajších a vnútorných činností EÚ, spojením schopnosti konať autonómne v prípade potreby s pripravenosťou presadzovať strategickú solidaritu s rovnako zmýšľajúcimi partnermi,

—	ďalší rozvoj regionálnych stratégií vrátane diplomatickej a hospodárskej angažovanosti a spolupráce v oblasti bezpečnosti,

—	posilnenie demokratického dohľadu, kontroly, zodpovednosti a parlamentného rozmeru SZBP EÚ;

Prevzatie vedenia pri posilňovaní multilaterálnych partnerstiev v oblasti globálnych priorít, najmä partnerstva s OSN, a pri ochrane a podpore demokracie a ľudských práv na celom svete

víta rastúcu ambíciu a iniciatívu EÚ prevziať vedúce postavenie pri podpore globálnych partnerstiev v oblasti kľúčových priorít a pri posilňovaní multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách a hodnotách prostredníctvom reformy hlavných inštitúcií a organizácií s cieľom zlepšiť ich efektívnosť a zvýšiť ich odolnosť a prostredníctvom lepšieho využívania existujúcich mechanizmov a inštitúcií v oblasti multilaterálneho globálneho riadenia; konštatuje, že tieto iniciatívy umožňujú medzinárodnému spoločenstvu, ktoré sa riadi medzinárodným právom, účinne riešiť globálne výzvy, ako sú zmena klímy, pandémie, energetická kríza a teroristické hrozby, a bojovať proti vplyvu nepriateľských autoritárskych aktérov; opakuje, že zahraničná a bezpečnostná politika EÚ musí zabezpečiť plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030;

zdôrazňuje potrebu rozvíjať skutočne strategické partnerstvo medzi EÚ a OSN v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy a ľudskými právami a v kontexte krízového riadenia; vyzýva členské štáty a vlády na celom svete, aby orgánom OSN pridelili viac právomocí, zdrojov a kapacít na intervencie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Čína a Rusko bránia Bezpečnostnej rade OSN v odsúdení represívnych režimov za ich činy, znemožňujú jednotnú medzinárodnú reakciu na rôzne krízy a maria vykonávanie rozhodnutí G7 na úrovni OSN; opätovne zdôrazňuje svoju silnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu (MTS) a vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli primeranú finančnú podporu s cieľom umožniť MTS vykonávať jeho úlohy;

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ obhajovala a podporovala demokraciu na celom svete tým, že pôjde príkladom, a to aj zabezpečením prísneho dodržiavania zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu vo všetkých členských štátoch; vyzýva EÚ, aby podporovala spojenectvo demokracií na celom svete; trvá na tom, že je potrebné združovať zdroje, vymieňať si najlepšie postupy, koordinovať spoločné akcie a rozvíjať spoločné stratégie, pokiaľ ide o boj proti škodlivému zasahovaniu a dezinformáciám zo strany autoritárskych štátov a ich zástupcov, nepriateľských neštátnych aktérov a organizácií a protidemokratických subjektov v rámci demokratických spoločností; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa by EÚ a jej členské štáty mali – okrem iného prostredníctvom úzkej spolupráce s NATO – presadzovať celovládny a celospoločenský prístup k boju proti hybridným hrozbám v kombinácii s ambicióznym programom na podporu demokracie so zameraním na zachovanie a podporu slobody prejavu a nezávislosti médií; v tejto súvislosti vyjadruje svoju plnú podporu samitom pre demokraciu, ktoré organizujú USA a ktoré sú zamerané na konkrétne opatrenia na ochranu všeobecných ľudských práv, predchádzanie úpadku demokracie a boj proti korupcii;

žiada EÚ, aby vypracovala svoj súbor nástrojov na boj proti zahraničnému zasahovaniu, propagande a ovplyvňovaniu vrátane vytvorenia nových nástrojov, ktoré umožnia vymáhať náklady od páchateľov, a posilnenia príslušných štruktúr, najmä pracovných skupín Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre strategickú komunikáciu; víta prebiehajúcu revíziu Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý vypracovala Komisia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zvýšila viditeľnosť svojich opatrení prostredníctvom efektívnejšej a strategickejšej komunikácie o svojich vonkajších činnostiach s vlastnými občanmi a zvyškom sveta;

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nepretržitým úpadkom demokracie a neúspechmi v oblasti ľudských práv v čoraz väčšom počte tretích krajín vrátane útokov na politické práva a volebnú integritu; opätovne potvrdzuje, že je dôležité, aby EÚ nepretržite podporovala volebné procesy vo svete, okrem iného prostredníctvom volebných pozorovateľských misií, a v tejto súvislosti pripomína základnú úlohu Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pre domácich volebných pozorovateľov najvyššiu úroveň ochrany; žiada EÚ, aby ďalej posilňovala svoju spoluprácu v oblasti pozorovania volieb so všetkými príslušnými partnermi, ako sú Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rada Európy a organizácie podporujúce Deklaráciu zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií a Kódex správania medzinárodných volebných pozorovateľov;

nabáda EÚ, aby ďalej rozvíjala svoju vedúcu úlohu v oblasti obrany a podpory slobody, demokracie a ľudských práv na multilaterálnych fórach, a najmä v rámci OSN; domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť transparentné a účinné využívanie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ), a to aj rozšírením rozsahu pôsobnosti tohto režimu tak, aby zahŕňal trestné činy súvisiace s korupciou; opakuje, že EÚ by mala lepšie presadzovať ustanovenia o ľudských právach v medzinárodných dohodách, ktoré uzavrela; pripomína politickú povahu globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý je súčasťou integrovaného a komplexného politického prístupu EÚ;

trvá na úplnom vykonávaní a systematickom začleňovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III (GAP III) do všetkých vonkajších činností EÚ, na všetkých úrovniach zapojenia a do všetkých príslušných činností a koncepcií, a to aj po skončení trvania GAP III; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu pri vykonávaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti; naliehavo žiada ESVČ, aby zlepšila svoju geografickú vyváženosť s cieľom zabezpečiť primerané národné zastúpenie odrážajúce rozmanitosť všetkých členských štátov, ako sa uvádza v článku 27 služobného poriadku úradníkov (6);

požaduje účinné vykonávanie koncepcie mierového sprostredkovania EÚ z roku 2020 s cieľom upevniť pozíciu EÚ ako vplyvného globálneho aktéra, ktorý sa angažuje v predchádzaní konfliktom a mediácii, a ako vedúceho aktéra pri podpore a presadzovaní mieru na medzinárodnej úrovni; pripomína komparatívnu výhodu EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia voči jednotlivým členským štátom; zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú v tejto oblasti zohráva Európsky parlament prostredníctvom parlamentnej diplomacie; uznáva úlohu mládežníckych organizácií pri budovaní mierových spoločností a podpore kultúry mieru, tolerancie, medzikultúrneho a medzináboženského dialógu;

10.

opätovne požaduje, aby sa intenzívnejšie podporovala stratégia námornej bezpečnosti EÚ, pretože zachovanie slobody plavby predstavuje rastúcu výzvu tak na celosvetovej úrovni, ako aj pre krajiny susedstva; zdôrazňuje, že sloboda plavby by sa mala vždy rešpektovať; žiada EÚ, aby sa viac sústredila na zabezpečenie slobody plavby a na opatrenia zamerané na deeskaláciu a predchádzanie ozbrojeným konfliktom a vojenským incidentom na mori;

11.

požaduje, aby sa v spolupráci s kľúčovými partnermi vypracoval ambiciózny program EÚ, pokiaľ ide o podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ a nastoľovanie otázky prenasledovania na základe náboženského vyznania alebo viery; konštatuje, že podpora slobody náboženského vyznania alebo viery prispieva k napomáhaniu trvalého mieru, a teda k riešeniu mnohých výziev, ktorým čelí EÚ a jej partnerské krajiny; nalieha na Komisiu, aby čo najskôr vymenovala nového osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery;

12.

víta úsilie EÚ ako globálneho lídra v boji proti zmene klímy a naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby navrhli nové iniciatívy, ako je internacionalizácia Európskej zelenej dohody, a iniciatívy zamerané na reakciu na bezpečnostné riziká súvisiace s klímou a riešenie vplyvu zmeny klímy na miestnej úrovni, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva a ťažko zasiahnuté komunity; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať ambiciózne ciele znižovania emisií CO2 v tretích krajinách, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby diplomacia v oblasti klímy zohrávala kľúčovú úlohu; očakáva, že vykonávanie Európskej zelenej dohody bude mať významné geopolitické dôsledky a ovplyvní vzťahy EÚ s niektorými jej partnermi, napríklad riešením závislosti EÚ od ruských dodávok fosílnych palív;

13.

víta prístup EÚ a jej globálne vedenie pri poskytovaní vakcín proti ochoreniu COVID-19 a pri riešení sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie prostredníctvom mechanizmu COVAX a balíka opatrení na globálnu obnovu s názvom Tím Európa; žiada EÚ, aby predložila komplexnú globálnu stratégiu v oblasti zdravia, ktorá bude zahŕňať globálne úsilie a úsilie EÚ zaistiť lepšiu globálnu pripravenosť a účinnú reakciu na nadchádzajúce krízy a zabezpečiť voľný, spravodlivý, cenovo dostupný a rovný prístup k vakcínam na celom svete; opakuje, že je potrebné, aby sa EÚ stala autonómnejšou, pokiaľ ide o otázky zdravia, a diverzifikovala svoje dodávateľské reťazce s cieľom ukončiť závislosť od autoritárskych a totalitných režimov; víta partnerstvo medzi EÚ a USA v rámci globálnej očkovacej kampane proti ochoreniu COVID-19;

14.

uznáva, že technológie, prepojenosť a tok údajov sú dôležitými rozmermi vonkajších vzťahov EÚ a dohôd o partnerstve a majú významné geopolitické dôsledky; naliehavo vyzýva EÚ, aby rozvíjala globálne partnerstvá s cieľom stanoviť spravodlivé, otvorené a hodnotovo založené normy a štandardy pre etické a na ľudí orientované využívanie technológií založené na pravidlách, ktoré rešpektuje súkromie jednotlivých používateľov, najmä pokiaľ ide o umelú inteligenciu a správu internetu, a to postavením kybernetickej diplomacie do centra jej vonkajších činností; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v tejto súvislosti zabezpečila spoluprácu a koordináciu medzi demokraciami a zaistila dodržiavanie medzinárodného a humanitárneho práva pri riešení konfliktov; zdôrazňuje konkrétnu hrozbu, ktorú nové digitálne technológie môžu predstavovať pre obhajcov ľudských práv a ďalšie osoby prostredníctvom kontroly, obmedzovania a podkopávania ich činností, ako to nedávno ukázali odhalenia kauzy Pegasus; vyzýva EÚ, aby prevzala iniciatívu a podporila moratórium na vývoz technológie spyware na účely represií a prijatie komplexného medzinárodného regulačného rámca v tejto oblasti; žiada EÚ a členské štáty, aby zabezpečili náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a riadne preverovanie vývozu európskej technológie na sledovanie a technickej pomoci v súlade s nariadením o dvojakom použití (7); vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s vládami tretích krajín s cieľom skoncovať s represívnymi praktikami a právnymi predpismi v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti terorizmu; podčiarkuje, že je potrebné, aby EÚ zachovala práva jednotlivca; zdôrazňuje preto, že systémy sociálneho hodnotenia nie sú v súlade so základnými hodnotami EÚ; kladie dôraz na to, že takéto politiky a nástroje dohľadu by sa v EÚ za žiadnych okolností nemali zaviesť a používať; zdôrazňuje preto, že EÚ musí pracovať na obmedzení nadnárodného dosahu digitálnej represie a boji proti nemu; konštatuje, že vývoz obranných technológií a zbraní je v právomoci členských štátov;

15.

opätovne pripomína, že EÚ by mala vypracovať a zaviesť globálnu stratégiu v oblasti prepojenosti ako rozšírenie súčasnej stratégie EÚ na prepájanie Európy a Ázie a ako strategickú reakciu s cieľom posilniť svoj vplyv v mnohých regiónoch sveta, ako sú Latinská Amerika, Afrika a Ázia; víta preto ambicióznu a mnohostrannú iniciatívu Global Gateway, ktorú Komisia predstavila 1. decembra 2021 a ktorá sa zameriava na spravodlivé a udržateľné investovanie okrem iného do digitálnych sietí a kvalitnej infraštruktúry s partnermi na celom svete a sľubuje silnejšie partnerstvá bez vytvárania závislostí; zdôrazňuje, že Komisia by mala podmieniť projekty v oblasti prepojenosti s tretími krajinami dodržiavaním prísnych sociálnych a pracovných práv, transparentnosti, ľudských práv, náležitej starostlivosti, interoperability, dobrej správy vecí verejných a demokratických noriem a etickým využívaním technológií, a to doma i v zahraničí; v tejto súvislosti konštatuje, že Komisia by mala vypracovať stratégiu na zlepšenie prístupu svojich partnerov k spoľahlivým a bezpečným technológiám; zdôrazňuje, že investície do prepojenosti musia podporovať hospodársku odolnosť a dekarbonizáciu hospodárstva v súlade s Parížskou dohodou; požaduje zvýšené úsilie o realizáciu partnerstiev EÚ v oblasti prepojenosti a nabáda Komisiu, aby vypracovala tieto projekty v oblasti prepojenosti v spojení a v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi; privítal by vytvorenie partnerstva v oblasti prepojenosti s Africkou úniou (AÚ) na nasledujúcom samite medzi AÚ a EÚ;

16.

víta globálnu iniciatívu G7 s názvom Build Back Better World a naliehavo vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnu úlohu pri jej ďalšom rozvoji, a to aj prostredníctvom identifikácie prepojení a vzájomne posilňujúcim spôsobom s iniciatívou Global Gateway;

Zlepšenie viditeľnosti a rozhodovacieho procesu EÚ a plné a účinnejšie využívanie nástrojov tvrdej a mäkkej moci EÚ vrátane zavedenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní o zahraničnej politike EÚ

17.

pripomína, že EÚ potrebuje predovšetkým jednotu a silnejšiu a skutočnú politickú vôľu svojich členských štátov spoločne sa dohodnúť na spoločných cieľoch zahraničnej politiky EÚ, ako aj na spolupráci EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany so zameraním na vykonávanie cieľov, hodnôt, zásad a noriem článku 21 Zmluvy o EÚ, a podporovať ich; zdôrazňuje potrebu vytvoriť bezpečnostnú a obrannú úniu, ktorá by slúžila ako východiskový bod pre vykonávanie spoločnej európskej obrannej politiky v súlade s ustanovením článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

18.

zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ potrebuje vlastné nástroje v oblasti zahraničných vecí, ľudských práv, bezpečnosti a obrany; pripomína, že stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) bola zakotvená v Lisabonskej zmluve, ale zavedená až v roku 2017; vyzýva preto členské štáty a Radu, aby mali odvahu čo najefektívnejšie využívať všetky nástroje zahraničnej politiky dostupné v zmluvách;

19.

zdôrazňuje potrebu, aby EÚ v spolupráci s členskými štátmi posilnila svoju schopnosť účinne, včas, aktívne a nezávisle konať a formovať reakciu EÚ na prebiehajúce a nadchádzajúce výzvy; zdôrazňuje, že je naliehavo nutné, aby EÚ vytvorila mechanizmus automatickej výmeny informácií a spravodajských informácií medzi členskými štátmi a EÚ o zahraničných záležitostiach a otázkach bezpečnosti, ktoré sa vyskytujú mimo EÚ, vrátane informácií o terorizme, ktorý je naďalej hrozbou pre európske hodnoty a bezpečnosť a vyžaduje si viacrozmerný prístup; víta preto prebiehajúci proces v rámci Strategického kompasu ako východiskový bod pre dosiahnutie pokroku smerom k európskej bezpečnostnej a obrannej únii a strategickej autonómii EÚ, pokiaľ ide o jej bezpečnosť a obranu, ako aj pre vytvorenie spoločnej európskej strategickej bezpečnostnej a obrannej kultúry, ktorá sa bude riadiť našimi spoločnými hodnotami a cieľmi, spoločným chápaním hrozieb a rešpektovaním špecifických bezpečnostných a obranných politík členských štátov; očakáva, že Strategický kompas pomôže formovať spoločnú víziu bezpečnosti a obrany EÚ na dosiahnutie strategickej autonómie; zdôrazňuje, že výsledok by sa mal zohľadniť v reformovanej verzii globálnej stratégie EÚ z roku 2016, ktorá zohľadňuje kľúčové hrozby, výzvy a príležitosti a ponúka EÚ spôsoby, ako zohrávať aktívnejšiu globálnu úlohu; okrem toho zdôrazňuje, že tieto zistenia by mali predstavovať základ pre revíziu ďalších dokumentov, ako je napríklad plán rozvoja spôsobilostí z roku 2018;

20.

zdôrazňuje význam ľudských práv ako neoddeliteľnej súčasti súboru nástrojov EÚ v oblasti zahraničných vecí a podčiarkuje jeho komplementárnosť; nabáda EÚ, aby koordinovala svoju činnosť v oblasti ochrany ľudských práv a uplatňovania sankcií s partnerskými krajinami s cieľom zvýšiť ich vplyv; pripomína, že dôsledné a jednotné uplatňovanie reštriktívnych opatrení vo všetkých členských štátoch je predpokladom dôveryhodnosti a účinnosti vonkajšej politiky EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv a Radu a VP/PK ako aktérov zodpovedných za jednotu, súdržnosť a účinnosť vonkajšej politiky EÚ, aby zabezpečili, že vnútroštátne reakcie na porušovanie reštriktívnych opatrení prijatých EÚ budú účinné, primerané a odrádzajúce; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby zabezpečila účinnosť a úplné dodržiavanie reštriktívnych opatrení EÚ uložených v reakcii na agresiu Ruska voči Ukrajine a jeho nezákonnú anexiu Krymu; naliehavo žiada EÚ, aby zachovala úzku koordináciu a spoluprácu s USA, pokiaľ ide o využívanie sankcií pri presadzovaní spoločných cieľov zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a aby sa zároveň vyhla možným neúmyselným dôsledkom pre záujmy oboch krajín;

21.

ďalej zdôrazňuje, že Strategický kompas by mal mať po prijatí Radou významnú pridanú hodnotu pre SZBP a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ (SBOP) a mal by ďalej posilňovať solidaritu medzi členskými štátmi; víta skutočnosť, že Strategický kompas vychádza zo spoločnej analýzy hrozieb a výziev, ktorým čelí naša EÚ a jej členské štáty; identifikuje súčasné a budúce nedostatky v spôsobilostiach – inštitucionálnych aj majetkových – a poskytuje jasný plán na odstránenie týchto nedostatkov; opakuje zámer Európskeho parlamentu zapojiť sa do tohto procesu, najmä uplatňovaním svojho práva na kontrolu a zavedením postupu pravidelného preskúmania; očakáva, že konečný návrh Strategického kompasu a strategická koncepcia NATO budú navzájom koherentné, aby zaručil posilnenú spoluprácu a rozdelenie zaťaženia a určil spôsoby posilnenia spolupráce medzi EÚ a NATO; opakuje zásadu jedného súboru síl; požaduje od členských štátov, aby po dokončení Strategického kompasu dosiahli spoločnú strategickú kultúru, ako aj ambiciózne spoločné porozumenie so zreteľom na článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ich vzťah k článku 5 Severoatlantickej zmluvy; očakáva, že Strategický kompas bude schopný poskytnúť viac príležitostí partnerským krajinám vrátane Východného partnerstva v súvislosti so zvyšovaním odolnosti voči moderným bezpečnostným hrozbám a výzvam; domnieva sa, že súčasná agresívna zahraničná a bezpečnostná politika Ruska by sa v tomto dokumente mala označiť za hlavnú bezpečnostnú hrozbu pre európsky kontinent;

22.

opätovne pripomína, že zmluvy poskytujú možnosť zlepšiť postupy prijímania rozhodnutí v rámci SZBP; pripomína článok 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorý Rade umožňuje prijímať určité rozhodnutia v otázkach SZBP hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, a premosťovaciu doložku obsiahnutú v článku 31 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorá stanovuje možnosť postupného prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade rozhodnutí v oblasti SZBP, ktoré nemajú vojenské alebo obranné dôsledky, ale zvyšujú solidaritu EÚ a vzájomnú pomoc v prípade kríz; zdôrazňuje, že jednomyseľnosť obmedzuje schopnosť EÚ konať, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby pri rozhodovaní v rámci SZBP hlasovali kvalifikovanou väčšinou; opakuje predovšetkým svoju výzvu na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v prípade prijímania vyhlásení o medzinárodných otázkach ľudských práv a rozhodnutí súvisiacich s ľudskými právami, zavádzania a vykonávania sankcií v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv a všetkých rozhodnutí týkajúcich sa civilných misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); zdôrazňuje, že uplatňovanie článkov 31 a 44 Zmluvy o EÚ by mohlo zlepšiť flexibilitu a schopnosť EÚ konať v širokom spektre otázok zahraničnej politiky;

23.

požaduje intenzívnejšie konzultácie medzi EÚ a NATO na úrovni Politického a bezpečnostného výboru a Severoatlantickej rady;

24.

opakuje svoju výzvu na zavedenie nových formátov spolupráce, ako je napríklad Európska bezpečnostná rada, s cieľom vytvoriť integrovaný prístup ku konfliktom a krízam; zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť zloženie a možný rozsah tejto spolupráce; pripomína, že prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy poskytuje relevantný rámec na formovanie inovačných návrhov v tomto smere; požaduje väčšiu ambicióznosť tejto konferencie, pokiaľ ide o vonkajší rozmer politík EÚ vrátane politík v oblasti bezpečnosti a obrany, napríklad prostredníctvom zriadenia stálych nadnárodných vojenských jednotiek EÚ a zavedenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou v rámci rozhodovania o zahraničnej politike EÚ; konštatuje však, že samotnými novými inštitucionálnymi rámcami sa nevyriešia štrukturálne a politické výzvy v oblasti SBOP; opakuje svoju výzvu na zriadenie Rady ministrov obrany;

25.

zdôrazňuje, že vlastné nástroje EÚ by mali zahŕňať vytvorenie Európskej diplomatickej akadémie, v ktorej sa budú pripravovať diplomati EÚ ako takí od samého začiatku a zbližovať svoje postoje k spoločným hodnotám a záujmom EÚ, pričom budú smerovať ku skutočnému kolektívnemu duchu, ktorý je určený spoločnou diplomatickou kultúrou z európskeho hľadiska; vyzýva na úplné vykonávanie pilotného projektu s názvom Smerom k vytvoreniu Európskej diplomatickej akadémie, ktorý by mohol pripraviť pôdu pre zriadenie uvedenej akadémie a mal by zahŕňať zavedenie výberového konania na vstup do ESVČ a delegácií EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť diplomatické zastúpenie EÚ v tretích krajinách a usilovať sa o plnohodnotné diplomatické zastúpenie v multilaterálnych organizáciách vo všeobecnosti a najmä v OSN; zdôrazňuje, že silnejšie zastúpenie EÚ v tretích krajinách a multilaterálnych organizáciách by výrazne podporilo tak potrebnú jednotu medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi pri riešení globálnych výziev v oblasti SZBP;

26.

zdôrazňuje, že holistický prístup k SZBP si vyžaduje súčinnosť všetkých dostupných aktív EÚ v oblasti vonkajších činností; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu a komparatívnu výhodu Európskeho parlamentu v diplomacii EÚ, najmä prostredníctvom medziparlamentných vzťahov a rozsiahlej angažovanosti Európskeho parlamentu v rámci programov na podporu demokracie s tretími stranami; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby uznali Európsky parlament za neoddeliteľnú súčasť Tímu Európa a premietli túto skutočnosť do prevádzkových štruktúr; zdôrazňuje, že kultúra sa stala užitočným diplomatickým nástrojom a základnou súčasťou mäkkej sily EÚ; podčiarkuje, že kultúra má veľký potenciál presadzovať hodnoty EÚ;

27.

vyzýva ESVČ a Radu, aby podnikli kroky na preskúmanie rozsahu pôsobnosti a mandátov osobitných zástupcov a osobitných vyslancov EÚ a na zabezpečenie transparentného a komplexného posúdenia účinnosti a pridanej hodnoty týchto pozícií, ako to požadoval Európsky parlament vo svojom odporúčaní z 13. marca 2019 (8); naliehavo žiada ESVČ a Radu, aby v čo najkratšom čase prijali všetky potrebné opatrenia na dodržanie odporúčania Európskeho parlamentu;

28.

víta úsilie Komisie o posilnenie kapacity výhľadu EÚ, a to aj pokiaľ ide o SZBP, ako sa uvádza v druhej výročnej správe o strategickom výhľade s názvom Kapacita EÚ a jej sloboda konať; navrhuje, aby sa medziinštitucionálne výhľadové činnosti vykonávali na politickej úrovni s cieľom začleniť výhľad do tvorby politiky a zlepšiť pripravenosť EÚ na nadchádzajúce výzvy, akými sú kríza a konflikty spôsobené zmenou klímy, a posilniť jej schopnosť formovať regionálny a globálny rozvoj;

29.

zdôrazňuje, že vonkajší rozmer rozpočtu EÚ musí byť primerane financovaný a pripravený bezodkladne reagovať na súčasné, vznikajúce a budúce výzvy; trvá na tom, že rozpočet na vonkajšiu činnosť by sa mal geograficky aj tematicky zamerať na prioritné oblasti a na oblasti, v ktorých môže činnosť EÚ priniesť najväčšiu pridanú hodnotu;

Dosiahnutie európskej suverenity koherentným prepojením vonkajších a vnútorných činností EÚ, spojením schopnosti konať autonómne v prípade potreby s pripravenosťou presadzovať strategickú solidaritu s rovnako zmýšľajúcimi partnermi

30.

vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju strategickú suverenitu v konkrétnych oblastiach, ktoré sú zásadné pre pokračujúce prvenstvo Únie na medzinárodnej scéne, ako je podpora hodnôt EÚ, základné práva, spravodlivý obchod, hospodárstvo, bezpečnosť a technológie, sociálna spravodlivosť, zelená a digitálna transformácia, energetika a jej úloha v boji proti asertivite autoritárskych a totalitných režimov; zdôrazňuje potrebu koherentne prepojiť vonkajšie činnosti a vnútorné politiky EÚ; opakuje svoju výzvu na vytvorenie európskej bezpečnostnej a obrannej únie, ktorá by slúžila ako východiskový bod pre vykonávanie spoločnej európskej obrany v súlade s ustanovením článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ a ktorá by EÚ umožnila konať v prípade potreby samostatne na ochranu svojich bezpečnostných záujmov a prispela by k tomu, aby sa EÚ stala schopnejším a dôveryhodnejším strategickým partnerom pre svojich spojencov vrátane NATO a USA; vyzýva na zintenzívnenie a zefektívnenie spolupráce v oblasti obrany, napríklad v otázkach týkajúcich sa obranného vybavenia;

31.

zdôrazňuje, že autonómia EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany znamená rozvoj, koordináciu a rýchle zavádzanie spoľahlivých a interoperabilných strategických spôsobilostí potrebných na účinné krízové riadenie, ochranu EÚ a jej občanov, výcvik kľúčových partnerov, účinnú spoluprácu, rozhodovanie a deľbu práce, rozvojových a výrobných kapacít medzi členskými štátmi v plnej solidarite a na úrovni EÚ, ako aj s inými medzinárodnými organizáciami, napríklad s OSN a NATO, a schopnosť rozhodovať a konať v prípade potreby samostatne a nezávisle a v súlade so svojimi vlastnými záujmami, zásadami a hodnotami stanovenými v článku 21 Zmluvy o EÚ, najmä etablovaním sa ako skutočný globálny aktér a pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva; zdôrazňuje, že prioritou by malo byť vytváranie silných a spoľahlivých aliancií, partnerstiev a mnohostranných dohôd a budovanie strategickej solidarity s podobne zmýšľajúcimi krajinami; podčiarkuje, že tento prístup by mal ďalej posilňovať spoluprácu s partnermi, najmä v rámci NATO; konštatuje, že tieto posilnené európske strategické spôsobilosti a štruktúry by mali byť kompatibilné a komplementárne s NATO; v tejto súvislosti víta oznámenie predsedníčky Komisie o usporiadaní samitu týkajúceho sa európskej obrany počas francúzskeho predsedníctva Rady; vyzdvihuje skutočnosť, že EÚ a NATO predložia do konca roku 2021 spoločné vyhlásenie o spolupráci; požaduje zriadenie kapacity rýchleho nasadenia, ktorú predstavil VP/PK, ako prvý krok k vytvoreniu stálych nadnárodných vojenských jednotiek EÚ; zdôrazňuje, že takáto sila by musela poskytnúť pridanú hodnotu v porovnaní s bojovými skupinami EÚ, ktoré nikdy neboli nasadené; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby posúdili a vypracovali možnosti vytvorenia stálych nadnárodných vojenských jednotiek EÚ financovaných z Európskeho mierového nástroja aj z rozpočtu Únie, pričom sa plne využijú súčasné možnosti, ktoré ponúkajú zmluvy EÚ;

32.

uznáva NATO ako trvalý základ kolektívnej európskej bezpečnosti a obrany a nabáda spojencov na oboch stranách Atlantiku, aby opätovne potvrdili svoj záväzok voči NATO ako hlavnej inštitúcii na obranu euroatlantického priestoru; opakuje svoju výzvu spojencom, aby zachovali a plnili dohodnuté požiadavky na rozdelenie záťaže vrátane výdavkov na obranu, ktoré majú dosiahnuť 2 % HDP, ako sa dohodlo na samite NATO v Newporte v roku 2014;

33.

vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoju politiku vývozu zbraní na základe ustanovení spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (9), a aby dôsledne uplatňovali všetky kritériá; opätovne vyzýva VP/PK, aby za prioritu považoval oblasť nešírenia zbraní, odzbrojenia a kontroly zbraní, pretože niektoré kontrolné režimy sú ohrozované nepriateľskými štátnymi aktérmi a iné sú do veľkej miery ignorované, pričom sa vyvíjajú a zavádzajú nové technológie, ktoré možno označiť nielen za prelomové, ale aj za revolučné vo vojenskej oblasti;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia ďalej rozvíjala a posilňovala svoju technologickú, operačnú a digitálnu suverenitu a odborné znalosti presadzovaním silného európskeho obranného priemyslu a trhu, rozvojom európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, intenzívnejším spoločným vojenským výskumom a vývojom, obstarávaním, odbornou prípravou, údržbou, spoločným prístupom k bezpečnosti dodávok a ambicióznejšou spoluprácou s demokratickými spojencami; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť vznikajúcim prelomovým technológiám, opatreniam v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrane, ochrane a odolnosti kritických infraštruktúr a bezpečnosti dodávok kľúčových technologických komponentov, ako sú mikrovodiče; pripomína príležitosti, ktoré ponúkajú existujúce nástroje a mechanizmy, ako je PESCO, Európsky obranný fond a koordinované ročné hodnotenie obrany; vyzýva členské štáty, aby tieto nástroje a mechanizmy využívali v plnom rozsahu; víta prvé výzvy na predkladanie návrhov Európskeho obranného fondu, ktorý je základným nástrojom na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany, ako aj strategickej autonómie EÚ;

35.

uvedomuje si technologickú závislosť EÚ od poskytovateľov mimo EÚ, najmä nedemokratických štátov; je znepokojený závislosťou Európy od zahraničných nástrojov pri zaisťovaní jej kybernetickej bezpečnosti; vyzýva inštitúcie EÚ, aby dosiahli konsenzus v rámci celej EÚ, pokiaľ ide o potrebu zachovať nezávislosť Európy v rôznych kľúčových technologických oblastiach, a aby predložili pragmatický a autonómny prístup s cieľom vyhnúť sa závislosti a geopolitickému nátlaku v kritických technologických odvetviach; zdôrazňuje najmä strategický význam infraštruktúry 5G a podmorských káblov;

36.

zdôrazňuje, že spoločná politika kybernetickej obrany a značné spôsobilosti v tejto oblasti predstavujú základné prvky rozvoja prehĺbenej a posilnenej európskej bezpečnostnej a obrannej únie; zdôrazňuje naliehavú potrebu vyvinúť a posilniť spoločné i vnútroštátne vojenské spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky inštitúcie a členské štáty EÚ spolupracovali na všetkých úrovniach s cieľom vypracovať stratégiu kybernetickej bezpečnosti; vyzýva ESVČ, aby zabezpečila primeranú úroveň kybernetickej bezpečnosti svojich aktív, priestorov a činností vrátane veliteľstiev a delegácií EÚ;

37.

zdôrazňuje, že európsky vesmírny sektor je kľúčovým faktorom na dosiahnutie autonómie EÚ na globálnej úrovni, ako aj pre prosperitu a bezpečnosť našich spoločností; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že kozmický priestor sa rýchlo stáva politickou arénou, ktorá odráža geopolitickú súťaž na Zemi, a novou technologickou hranicou a má potenciál rýchlo sa zmeniť na vojenskú arénu, ak sa nezavedú správne medzinárodné právne nástroje; podporuje iniciatívy zamerané na posilnenie vesmírnej politiky EÚ vrátane nového ambiciózneho vesmírneho programu EÚ, ktorý sa musí snažiť chrániť súčasné a budúce európske vesmírne prostriedky; trvá na tom, že EÚ by mala zosúladiť politické a finančné záväzky so svojimi ambíciami v oblasti kozmického priestoru; žiada, aby sa EÚ viac angažovala v rozvoji komplexnej medzinárodnej vesmírnej regulácie s cieľom zabrániť zbrojeniu v kozmickom priestore; podporuje Satelitné stredisko Európskej únie, ktoré subjektom s rozhodovacími právomocami poskytuje včasné varovania pred možnými krízami a zabezpečuje globálne situačné povedomie;

Ďalší rozvoj regionálnych stratégií vrátane diplomatickej a hospodárskej angažovanosti a spolupráce v oblasti bezpečnosti

38.

víta závery samitu o západnom Balkáne, ktorý sa konal v Brde pri Kranju počas slovinského predsedníctva Rady; znovu opakuje, že podporuje európsku perspektívu krajín západného Balkánu, a v súlade s tým pripomína svoju výzvu na urýchlenie procesu rozširovania a poskytnutie jasného smeru pre krajiny, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konečne splnili svoje sľuby, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné bezodkladne usporiadať prvé medzivládne konferencie s Albánskom a so Severným Macedónskom a liberalizovať vízový režim s Kosovom; zdôrazňuje, že proces rozširovania je naďalej jednoznačne podmienený tým, že kandidátske krajiny splnia všetky relevantné kritériá stanovené Európskou radou, pričom dôraz sa kladie na posilnenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv a práv menšín, ako aj na podporu zmierenia a hospodárskeho pokroku na západnom Balkáne, čo sú predpoklady trvalého mieru, stability a prosperity; zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce pri riešení spoločných výziev; kladie dôraz na to, že je potrebné zohľadňovať v rámci politiky rozširovania získané poznatky, zvýšiť viditeľnosť a zabezpečiť ďalšie investície v regióne s cieľom zlepšiť informovanosť verejnosti, a tým aj dôveryhodnosť a angažovanosť EÚ; žiada, aby EÚ spolupracovala s krajinami západného Balkánu s cieľom nájsť riešenia problémov, ktoré bránia ďalším reformám, vrátane realizácie 14 kľúčových priorít v Bosne a Hercegovine, a zabezpečiť vykonávanie Daytonskej mierovej dohody; zdôrazňuje význam európskej integrácie týchto partnerských štátov pre stabilitu a bezpečnosť kontinentu ako celku; vyzýva EÚ, aby podporovala občiansku spoločnosť na západnom Balkáne pri presadzovaní a šírení európskych hodnôt; oceňuje činnosť v rámci operácie EUFOR Althea, ktorá prispieva k mieru, stabilizácii a európskej integrácii Bosny a Hercegoviny; opakuje, že táto operácia naďalej zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska bezpečnosti a stability Bosny a Hercegoviny a regiónu; vzhľadom na možné budúce rozšírenie zdôrazňuje potrebu účinnejšieho rozhodovania na úrovni EÚ; dôrazne odsudzuje protiústavné kroky orgánov Republiky srbskej smerujúce k odtrhnutiu a zamerané na vytvorenie paralelných inštitúcií v oblasti medicíny a zdravotníckych pomôcok, spravodlivosti, obrany, bezpečnosti a zdaňovania, ktoré oslabujú štátne štruktúry Bosny a Hercegoviny a predstavujú existenčnú hrozbu pre jej jednotu a územnú celistvosť; odsudzuje škodlivú úlohu regionálnych aktérov a ruského zahraničného zasahovania; vyzýva Radu, aby uložila cielené sankcie na Milorada Dodika a jeho spojencov za jeho korupčnú činnosť, pokračujúcu destabilizáciu krajiny a narúšanie zvrchovanosti a územnej celistvosti Bosny a Hercegoviny;

39.

zdôrazňuje, že novoprijatý nástroj predvstupovej pomoci na roky 2021 – 2027 (IPA III) by mal podporovať dlhodobé investície do európskej budúcnosti tohto regiónu a že zvýšená podmienenosť nástroja by sa mala účinne využívať na dosahovanie konkrétnych výsledkov; víta prísnejšiu podmienenosť týkajúcu sa demokracie, ľudských práv a právneho štátu v rámci modernizovaného nástroja IPA III; víta hospodársky a investičný plán pre západný Balkán a požaduje jeho okamžité vykonávanie s cieľom uľahčiť dlhodobé oživenie a hospodársky rast tejto oblasti a jej udržateľnú prepojenosť, čím sa západný Balkán priblíži k jednotnému trhu EÚ;

40.

opätovne potvrdzuje svoju neochvejnú podporu krajinám Východného partnerstva, a to najmä pokiaľ ide o ich nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť v rámci ich medzinárodne uznávaných hraníc, ako aj o rešpektovanie vôle ľudí rozhodovať o vlastnej budúcnosti a zahraničnej politike bez vonkajšieho zasahovania; vyzýva na úplné vykonávanie dohôd o pridružení s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou a Komplexnej a posilnenej dohody o partnerstve s Arménskom; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v rokovaniach o Komplexnej a posilnenej dohode o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom v súlade s podmienkami stanovenými Európskym parlamentom v jeho odporúčaní zo 4. júla 2018 o rokovaniach o komplexnej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom (10); naliehavo vyzýva krajiny Východného partnerstva, a najmä tie, ktoré sa rozhodli ísť cestou demokracie a európskej integrácie, aby zaistili dodržiavanie základných slobôd, ľudských práv a zásad právneho štátu a pokračovali vo vykonávaní potrebných sociálnych, hospodárskych a politických reforiem; víta spoločné oznámenie Komisie z 18. marca 2020 s názvom Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých (JOIN(2020)0007); opätovne zdôrazňuje, že podpora EÚ pre ďalšiu integráciu je podmienená konkrétnym pokrokom v týchto reformách; podporuje zásadu podmienenosti a diferenciácie EÚ vrátane stimulov; zdôrazňuje, že úspech krajín Východného partnerstva môže byť preukázaný a upevnený len prostredníctvom integračného procesu EÚ a môže aj ruskému ľudu ukázať, aké sociálno-ekonomické výhody môžu priniesť reformy európskeho typu; vyzýva Komisiu a Radu, aby využili nadchádzajúci samit Východného partnerstva na vyslanie silného odkazu o podpore pre našich partnerov; vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby zabezpečili, že päť dlhodobých cieľov a desať nových cieľov na rok 2025, ktoré budú finančne podporené prostriedkami poskytnutými v rámci hospodárskeho a investičného plánu navrhnutého v júni 2021, bude skutočným prínosom pre sociálne a hospodárske oživenie po pandémii ochorenia COVID-19, posilní hospodárske väzby a vytvorí obchodné trasy medzi EÚ a partnerskými krajinami;

41.

odsudzuje priame a nepriame zapojenie Ruska a ďalších vonkajších aktérov do ozbrojených konfliktov, ako aj hybridných útokov, okupácií a koncentrácie vojenských síl v tomto regióne alebo na jeho hraniciach; zdôrazňuje, že neprestajná hrozba v našej blízkosti si vyžaduje fyzickú prítomnosť EÚ aj NATO v regióne; podporuje posilnenie spolupráce medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä pokiaľ ide o podporu mierového riešenia regionálnych konfliktov, riešenie hybridných hrozieb, kybernetických útokov, dezinformačných a propagandistických kampaní, ukončenie zasahovania tretích strán do demokratických procesov a zvyšovanie spoločenskej odolnosti; berie na vedomie zbližovanie troch pridružených partnerov so SZBP a podporuje posilnenú spoluprácu v oblasti SBOP vrátane účasti na PESCO, ak sú splnené podmienky;

42.

je vážne znepokojený situáciou v Bielorusku; čo najdôraznejšie odsudzuje násilné činy proti pokojným demonštrantom a vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov zadržaných pred takzvanými prezidentskými voľbami 9. augusta 2020 a po nich a stiahnutie všetkých obvinení voči týmto osobám; opakuje, že neuznáva Alexandra Lukašenka ako prezidenta Bieloruska; vyzýva Radu, aby bezodkladne a v úzkej koordinácii s medzinárodnými partnermi zaviedla čo najprísnejšie a najširšie sankcie voči všetkým bieloruským páchateľom volebných podvodov, násilia a represií v Bielorusku a voči jednotlivcom a subjektom, ktoré organizujú činnosti uľahčujúce nezákonné prekračovanie vonkajších hraníc EÚ alebo k nim prispievajú; vyzýva Radu, aby pokračovala v medzinárodnej koordinácii zameranej na väčšiu izoláciu diktátora a jeho režimu; dôrazne odsudzuje hybridné útoky Lukašenkovho režimu proti EÚ vrátane využívania neregulárnych migrantov na vonkajších hraniciach EÚ a zneužívania ľudských bytostí na politické účely, čo je v rozpore s medzinárodnými normami; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene reagovali na vznikajúce hrozby v súlade s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami a aby prispôsobili svoju SZBP a migračnú a azylovú politiku novým výzvam; vyjadruje solidaritu s členskými štátmi, ktoré čelia takýmto hrozbám; vyjadruje znepokojenie nad rozsiahlym nasadením ruských jednotiek v Bielorusku, považuje to za hrozbu pre európsku bezpečnosť a zvrchovanosť Bieloruska a vyzýva na ich okamžité stiahnutie a rešpektovanie zvrchovanosti tejto krajiny; zdôrazňuje svoju neochvejnú podporu demokratickému Bielorusku a podčiarkuje, že je dôležité intenzívnejšie spolupracovať so zástupcami bieloruskej občianskej spoločnosti a demokratickej opozície; vyzdvihuje význam platformy Európskeho parlamentu pre boj proti beztrestnosti v Bielorusku a nabáda na využitie všetkých dostupných právnych prostriedkov na postavenie Lukašenka a členov jeho režimu pred súd;

43.

zdôrazňuje potrebu väčšej angažovanosti EÚ a členských štátov na Zakaukazsku v záujme stability a prosperity tohto regiónu, ako aj boja proti vplyvu a zasahovaniu regionálnych mocností; víta zapojenie predsedu Európskej rady do zmiernenia politickej krízy v Gruzínsku; považuje to za prejav vedúceho postavenia EÚ a požaduje podobný prístup ku krízovým a konfliktným situáciám v regióne Východného partnerstva a mimo neho; podporuje územnú celistvosť Gruzínska a odsudzuje ruskú okupáciu gruzínskych území vrátane Abcházska a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko; pripomína Rusku jeho medzinárodné záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z roku 2008, ktorú EÚ sprostredkovala počas francúzskeho predsedníctva; vyzýva Rusko, aby konalo konštruktívne a umožnilo pokrok v medzinárodných rokovaniach v Ženeve; vyzýva Rusko, aby prestalo porušovať ľudské práva na okupovaných územiach Gruzínska, a pripomína Ruskej federácii jej právnu povinnosť ako mocnosti vykonávajúcej „účinnú kontrolu“, ako sa uvádza v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Gruzínsko/Rusko (II) (11); odsudzuje provokácie zo strany okupačných síl vrátane únosu gruzínskych občanov, zabíjania, nezákonného zadržiavania a pretrvávajúceho vytyčovania hraníc; vyzýva EÚ, jej členské štáty a VP/PK, aby sa aktívne zapojili do hľadania trvalého riešenia sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom týkajúceho sa Náhorného Karabachu a aby zabránili ďalšiemu stupňovaniu napätia v regióne, a to najmä naliehaním na Azerbajdžan a Arménsko, aby riešili povojnové otázky vrátane vymedzenia hraníc a prepustenia všetkých zostávajúcich vojnových väzňov; konštatuje, že Minská skupina OBSE zostáva jediným medzinárodne uznávaným formátom na riešenie tohto konfliktu na základe zásad územnej celistvosti, nepoužívania sily, sebaurčenia a rovnakých práv a mierového riešenia konfliktov; žiada, aby táto skupina urýchlene obnovila svoju sprostredkovateľskú úlohu;

44.

opätovne dôrazne odsudzuje agresívne politiky Ruska voči Ukrajine, najmä bezprecedentnú koncentráciu vojenských síl na hraniciach s Ukrajinou, v okupovanom Donbase, na nezákonne anektovanom Kryme a v Bielorusku, nepretržitú finančnú a vojenskú podporu nelegálnych ozbrojených formácií v Donbase, nezákonnú okupáciu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ, blokádu Azovského mora a opakované kybernetické a iné hybridné útoky proti Ukrajine; zdôrazňuje, že koncentrácia vojenských síl Ruska predstavuje hrozbu pre mier, stabilitu a bezpečnosť v Európe; vyzýva ruskú vládu, aby stiahla svoje jednotky z ukrajinských hraníc a prestala ohrozovať susediace štáty; zdôrazňuje, že ďalšia ruská agresia voči Ukrajine povedie k prísnym politickým, hospodárskym, finančným a osobným sankciám voči Ruskej federácii, jej hospodárstvu a subjektom s rozhodovacou právomocou; víta zriadenie medzinárodnej krymskej platformy a vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a všetkých podobne zmýšľajúcich partnerov, aby sa aktívne zapojili do tejto iniciatívy zameranej na obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny; opakuje svoju podporu Medžlisu krymsko-tatárskeho ľudu ako jediného medzinárodne uznávaného zastupiteľského orgánu krymských Tatárov a oceňuje neskrotný postoj ukrajinských občanov na okupovanom Kryme, najmä krymských Tatárov; naliehavo požaduje obnovenie minského procesu s cieľom ukončiť vojenský konflikt na východe Ukrajiny; podporuje neustále výzvy na poskytnutie posilnenej a dôveryhodnej vojenskej a bezpečnostnej pomoci Ukrajine v jej bezpečnostnom sektore a vojenských reformách, pričom zvažuje poskytnutie vojenského výcviku pre dôstojníkov ukrajinských ozbrojených síl; berie na vedomie prvé stretnutie kybernetického dialógu medzi EÚ a Ukrajinou a vyzýva na posilnenie pomoci EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti Ukrajine; víta diskusiu o vojenskej poradnej a výcvikovej misii EÚ na Ukrajine a vyjadruje svoju podporu;

45.

dôrazne odsudzuje rozsiahle násilné činy, ktoré vypukli v Kazachstane po pokojných protestoch v januári 2022; vyzýva kazašské orgány, aby začali úplné a nezávislé medzinárodné vyšetrovanie prípadov porušovania ľudských práv a základných slobôd, ku ktorým došlo počas nepokojov;

46.

zdôrazňuje naliehavosť prebiehajúceho dialógu o bezpečnosti v Európe medzi USA, ich európskymi spojencami a Ruskom; trvá na tom, že EÚ musí byť neoddeliteľným partnerom týchto diskusií s cieľom zachovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých európskych štátov, podporiť opatrenia na budovanie dôvery a zmierniť napätie na európskom kontinente; zároveň zdôrazňuje, že ak Ruská federácia podnikne inváziu na Ukrajinu, EÚ musí byť pripravená v spolupráci s USA a inými spojencami a blízkymi partnermi uložiť na Rusko ďalekosiahle sankcie;

47.

opakuje, že Gruzínsko a Ukrajina majú európsku perspektívu podľa článku 49 Zmluvy o EÚ a môžu požiadať o členstvo v Únii pod podmienkou, že splnia všetky kodanské kritériá a budú rešpektovať zásady demokracie, základné slobody, ľudské práva a práva menšín a dodržiavať zásady právneho štátu; žiada preto EÚ a jej členské štáty, aby uznali európsku perspektívu Gruzínska a Ukrajiny, ktorá sa považuje za mimoriadne dôležitú pre bezpečnosť a stabilitu týchto krajín, ako aj za hnaciu silu pre ďalšiu realizáciu vnútorných reforiem;

48.

víta spoločné oznámenie Komisie a VP/PK z 9. februára 2021 o obnovenom partnerstve s južným susedstvom (12) a podporuje mier, stabilitu, prosperitu a demokratické zásady v regióne; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonávala iniciatívy načrtnuté v tomto spoločnom oznámení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že 25 rokov po začatí barcelonského procesu sa ešte nedobudoval spoločný priestor prosperity, stability a slobody so stredomorskými krajinami južného susedstva; opakuje však svoju výzvu na dôkladné preskúmanie celej európskej susedskej politiky, pokiaľ ide o financovanie a pomoc poskytovanú zahraničným krajinám susediacim s EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby partneri zo susedstva pokročili v reformách a zaviazali sa k úzkemu dialógu a spolupráci s EÚ, pričom treba zaručiť osobitne prispôsobené politiky;

49.

pripomína záväzok EÚ týkajúci sa mierového procesu na Blízkom východe a uzavretia dohody medzi oboma stranami, a to aj pokiaľ ide o otázky dohody o konečnom usporiadaní, najmä s prihliadnutím na potrebu zachovať podmienky na mieste pre mierové riešenie v podobe existencie dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967, pričom hlavným mestom oboch štátov by bol Jeruzalem a v mieri a bezpečnosti by vedľa seba existovali bezpečný Izraelský štát a nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný palestínsky štát, a to na základe práva na sebaurčenie a plného dodržiavania medzinárodného práva; v tomto duchu vyzýva na obnovenie skutočného mierového úsilia zameraného na dosiahnutie hmatateľných výsledkov medzi oboma stranami s podporou medzinárodného spoločenstva; vyzýva EÚ, aby sa viac angažovala v oživení mierového procesu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a to aj prostredníctvom opatrení na budovanie dôvery, regionálneho dialógu a posilnenej transatlantickej spolupráce v regióne, ako aj lepším využívaním svojho vplyvu voči obidvom stranám; zdôrazňuje, že je naďalej potrebné podporovať poskytovanie životne dôležitých služieb miliónom palestínskych utečencov na Blízkom východe; vyzýva preto na pokračovanie politickej aj finančnej podpory zo strany EÚ a na medzinárodnej úrovni pre Agentúru OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA);

50.

požaduje ukončenie akcií, ktoré by mohli ohroziť životaschopnosť riešenia založeného na existencii dvoch štátov na mieste, ako je budovanie izraelských osád a demolácia palestínskych domov a infraštruktúry na okupovanom západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema; požaduje politické riešenie na ukončenie blokády a zmiernenie humanitárnej krízy v pásme Gazy vrátane potrebných bezpečnostných záruk na predchádzanie násiliu voči Izraelu; dôrazne odsudzuje terorizmus; zdôrazňuje význam palestínskych volieb pre obnovenie demokratickej legitimity verejnej podpory pre politické inštitúcie v Palestíne;

51.

Pripomína prvé výročie Abrahámskych dohôd a zdôrazňuje ich význam pre mier, stabilitu a spoluprácu v regióne; vyzýva Komisiu a Radu, aby podporili normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a arabskými štátmi prostredníctvom vykonávania a rozšírenia Abrahámskych dohôd ako dôležitého príspevku k dosiahnutiu trvalého mieru na Blízkom východe; uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávali USA;

52.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v Libanone a dôrazne nalieha na libanonskú vládu, aby sa zamerala na dvoje úlohy a konala dôveryhodne a zodpovedne bez podliehania zahraničnému vplyvu; zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť Hizballáhu a ďalších frakcií za potláčanie ľudového hnutia v Libanone v roku 2019 a za politickú a hospodársku krízu v krajine; vyzýva Irán, aby sa zdržal zasahovania do vnútorných záležitostí Libanonu, a žiada, aby sa rešpektovala zvrchovanosť a politická nezávislosť Libanonu; dôrazne odsudzuje odpaľovanie rakiet Hizballáhom z južného Libanonu do civilných oblastí v Izraeli; odmieta akúkoľvek úlohu prezidenta Baššára al-Asada v Sýrii po ukončení konfliktu s odkazom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 (2015); víta a podporuje trestné vyšetrovanie, ktoré sa zameriava na al-Asada a jeho spolupracovníkov v súvislosti s používaním chemických zbraní a berie ich na zodpovednosť za mnohé vojnové zločiny; odporúča, aby členské štáty rozšírili zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú cielené sankcie, o civilných úradníkov a vojenských dôstojníkov v rámci Asadovho režimu, ktorí boli nepochybne zapojení do vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iných závažných porušení; opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila akčný plán EÚ týkajúci sa beztrestnosti, ktorý bude obsahovať osobitnú kapitolu venovanú Sýrii; zdôrazňuje, že cieľom tohto akčného plánu by mala byť lepšia koordinácia a harmonizácia zdrojov a úsilia členských štátov pri stíhaní vojnových zločincov v EÚ;

53.

je naďalej hlboko znepokojený čoraz asertívnejšou zahraničnou politikou tureckej vlády, ktorá opakovane vyvoláva spory medzi krajinou a EÚ ako celkom, jej jednotlivými členskými štátmi a krajinami v jej susedstve; konštatuje, že podľa správy Komisie o Turecku za rok 2021 z 19. októbra 2021 (13) bola miera zosúladenia Turecka so SBOP v auguste 2021 stále veľmi nízka, a to na úrovni približne 14 %; pripomína, že situácia v oblasti ľudských práv a demokracie v Turecku sa dlhodobo zhoršuje; konštatuje, že poskytovanie finančných prostriedkov EÚ Turecku bude podliehať pravidlám podmienenosti vrátane dodržiavania zásad Charty OSN, medzinárodného práva a európskych hodnôt a zásad; požaduje obnovenie diplomatického dialógu s cieľom nájsť udržateľné riešenia sporov vo východnom Stredozemí; uznáva, že Turecko bude aj naďalej krajinou kľúčového strategického záujmu pre EÚ a že treba zintenzívniť angažovanosť v oblastiach spoločného záujmu s osobitným dôrazom na určité oblasti politiky, ako je zmena klímy, boj proti terorizmu, migrácia, bezpečnosť a hospodárstvo; v tejto súvislosti víta nedávny a vôbec prvý dialóg na vysokej úrovni o migrácii a bezpečnosti a opakuje svoje uznanie Turecku za prijatie miliónov sýrskych migrantov a utečencov; usudzuje, že v súčasnosti sú vyhliadky Turecka na vstup do EÚ nereálne; preto dôrazne trvá na tom, že ak sa súčasný negatívny trend urgentne a dôsledne nezvráti, Komisia by v súlade s rokovacím rámcom z októbra 2005 mala odporučiť formálne pozastavenie prístupových rokovaní s Tureckom, aby obe strany realistickým spôsobom a prostredníctvom štruktúrovaného dialógu na vysokej úrovni preskúmali vhodnosť súčasného rámca a jeho schopnosť fungovať a aby zvážili možné nové, alternatívne komplexné modely budúcich vzťahov; pripomína, že EÚ je pripravená využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane sankcií s cieľom brániť svoje záujmy a záujmy svojich členských štátov a podporovať regionálnu stabilitu;

54.

zdôrazňuje význam plného vykonávania dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva vrátane protokolu o Írsku a Severnom Írsku, ako aj dohody o obchode a spolupráci; zdôrazňuje význam protokolu pre zachovanie mieru a stability a pre integritu a riadne fungovanie jednotného európskeho trhu; víta kroky smerujúce k zriadeniu Parlamentného zhromaždenia pre partnerstvo zloženého z poslancov Európskeho parlamentu a poslancov parlamentu Spojeného kráľovstva, ako je stanovené v dohode; je naďalej otvorený ďalšiemu rozvoju a posilňovaniu rámca spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, čo by mohlo viesť k dohode o zahraničnej bezpečnostnej a obrannej politike a otázkach spoločného záujmu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na medzinárodných fórach, najmä v OSN, so zreteľom na mnoho spoločných hodnôt a záujmov a geografickú blízkosť;

55.

zdôrazňuje potrebu posilniť transatlantickú spoluprácu medzi EÚ a USA na základe rovnocenného partnerstva založeného na spoločných hodnotách a cieľoch a na zásade partnerstva vo vedení a zodpovednosti a zároveň rešpektovať autonómiu, záujmy a ambície druhej strany; v tejto súvislosti víta vyhlásenie s názvom Na ceste k obnovenému transatlantickému partnerstvu zo samitu EÚ – USA v roku 2021, ktoré poskytuje dobrý základ pre ambiciózny transatlantický program; plne podporuje a zaväzuje sa presadzovať synergie a ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ďalším prehlbovaním spolupráce v rámci transatlantického dialógu medzi EÚ a USA s cieľom riešiť mnohé z kľúčových globálnych výziev, akými sú napríklad zmena klímy a hrozba, ktorú predstavujú autoritárske a totalitné režimy; víta zriadenie Transatlantickej rady pre obchod a technológie; odporúča, aby sa samity medzi EÚ a USA konali pravidelne s cieľom neustále stimulovať nevyhnutnú transatlantickú spoluprácu na najvyššej úrovni; opakuje svoju podporu vytvoreniu transatlantickej politickej rady pod vedením vedúcich predstaviteľov oboch strán v oblasti zahraničnej politiky; zdôrazňuje, že silné transatlantické vzťahy si tiež vyžadujú, aby EÚ ďalej rozvíjala svoje kapacity konať; kladie dôraz na to, že je potrebné, aby sa EÚ urýchlene prispôsobila meniacej sa úlohe USA na globálnej scéne s cieľom chrániť svoje životne dôležité záujmy a plniť svoje ciele v oblasti zahraničnej politiky; zdôrazňuje, že EÚ a USA musia koordinovať svoje úsilie v boji proti terorizmu a radikalizácii a zabezpečiť, aby sa vynaložené úsilie podporilo potrebnými zdrojmi; vyzýva EÚ a USA, aby spoločne riešili pretrvávajúce a narastajúce hrozby pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, najmä v konfliktných oblastiach;

56.

zdôrazňuje, že vzťahy EÚ s Afrikou sú mimoriadne dôležité na to, aby bolo možné reagovať na potreby a rozvíjať veľký potenciál partnerských krajín, ako aj presadzovať spoločné záujmy; podčiarkuje, že tento vzťah so susedným kontinentom EÚ by mal odrážať spoločný osud a mal by sa zamerať na vytvorenie dôveryhodnej perspektívy, najmä pre najnovšie generácie; víta spoločné oznámenie Komisie a VP/PK z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (14) a opakuje svoju výzvu posunúť sa nad rámec vzťahu darca – príjemca a podporiť skutočné partnerstvo, ktorého jadrom je ľudský rozvoj a ochrana prírodných zdrojov; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné vyzvať Komisiu a VP/PK, aby prehĺbili diskusie s africkými partnermi EÚ – jednotlivými krajinami aj regionálnymi organizáciami, ako je regionálny hospodársky mechanizmus a regionálne hospodárske spoločenstvá, ktoré tvoria Africkú úniu (AÚ); zdôrazňuje, že je dôležité podporovať AÚ a jej regionálne zložky v úsilí o vytvorenie skutočnej bezpečnostnej štruktúry na predchádzanie konfliktom a ich riadenie, a to aj prostredníctvom komplexnej podpory sfunkčnenia afrických pohotovostných síl a ich regionálnych zložiek; požaduje dôsledné plnenie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja vo všetkých oblastiach vzťahov medzi EÚ a Afrikou; víta uzavretie dohody nasledujúcej po Dohode z Cotonou v apríli 2021 a posilnenie väzieb EÚ s krajinami Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov, ako aj intenzívnejšiu spoluprácu na mnohostranných fórach, čo sa týka programu udržateľného rozvoja a opatrení v oblasti klímy; vyjadruje znepokojenie nad oneskorením, pokiaľ ide o podpísanie dohody nasledujúcej po Dohode z Cotonou; berie na vedomie readmisné dohody s africkými krajinami;

57.

je vážne znepokojený výrazne rastúcou neistotou v regióne Sahel, ktorá ovplyvňuje bezpečnosť a životné podmienky nespočetného množstva civilistov, a prudkým nárastom počtu útokov islamských militantov, ktoré majú vážny vplyv na stabilitu regiónu, najmä v prípade Mali a Burkiny Faso; žiada EÚ a skupinu G5 Sahel, aby zakročili s cieľom zabrániť kolapsu bezpečnosti v širšom regióne; v tejto súvislosti víta obnovené partnerstvo medzi NATO a Mauritániou, ktorá je hlavným regionálnym spojencom EÚ a ktorej sily sú v prvej línii boja proti terorizmu v regióne; odsudzuje prítomnosť súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností v Afrike, najmä ruskej Wagnerovej skupiny podporovanej Kremľom, ktorá sa dopustila rozsiahleho porušovania ľudských práv a zároveň podporovala záujmy nedemokratických štátov, a to na úkor nevinných civilistov a bezpečnosti, stability a prosperity vojnou zničených afrických krajín; trvá na tom, že treba aktualizovať stratégiu EÚ pre Afriku prostredníctvom integrovaného prístupu, ktorý môže zaistiť bezpečnosť a rozvoj, s cieľom stabilizovať znepokojivú situáciu v regióne Sahel, a to so zreteľom na vývoj zaznamenaný v roku 2021 a vzhľadom na rastúcu nestabilitu v tejto oblasti a významný vplyv, ktorý majú udalosti v regióne nielen na Afriku, ale aj na EÚ a jej členské štáty; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu spolupráce na stratégii v oblastiach obrany, rozvoja a budovania mieru s cieľom bojovať proti vzostupu džihádistov v regióne Sahel a v iných častiach Afriky;

58.

je vážne znepokojený vývojom v Rusku a opätovne zdôrazňuje záujem EÚ na zachovaní slobody, stability a mieru na európskom kontinente i mimo neho; domnieva sa, že EÚ by mala úzko spolupracovať a koordinovať svoje úsilie s NATO a ostatnými partnermi s cieľom odradiť Rusko od destabilizačných a podvratných činností v Európe, najmä v pobaltských štátoch a vo východnej Európe, a to aj prostredníctvom zasahovania do volieb, dezinformačných kampaní a podpory krajne pravicových strán; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby následky za represie uplatňované voči vlastným občanom boli pre ruské orgány vážnejšie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ruské vojenské sily naďalej okupujú časti Ukrajiny a Gruzínska v rozpore s medzinárodným právom, že sú stále prítomné v Moldavskej republike a že Rusko naďalej destabilizuje mier a bezpečnosť v regióne a aktívne využíva hybridné opatrenia proti demokraciám v Európe; je znepokojený ruským zasahovaním v regióne západného Balkánu, ktoré prebieha prostredníctvom hybridných taktík zahŕňajúcich dezinformačné kampane zamerané na oslabenie úlohy a záväzku EÚ voči európskej budúcnosti jednotlivých krajín; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba vystupovať jednotne, pokiaľ ide o politiku EÚ vrátane presadzovania sankcií; vyzýva preto Komisiu, aby užšie koordinovala svoju stratégiu týkajúcu sa Ruska s členskými štátmi v záujme jednotného konania EÚ tvárou v tvár ruským hrozbám; zdôrazňuje, že Európsky parlament odporučil EÚ, aby spolu s členskými štátmi preskúmala politiku EÚ voči Rusku a vypracovala komplexnú stratégiu EÚ týkajúcu sa tejto krajiny; naliehavo vyzýva EÚ, aby vypracovala stratégiu pre budúce vzťahy EÚ s demokratickým Ruskom, ktorá by obyvateľom Ruska jasne ukázala výhody, ktoré by takéto vzťahy mohli priniesť; zdôrazňuje, že vo vzťahoch s Ruskom nemôže dôjsť k žiadnej podstatnej zmene, kým Rusko bude uplatňovať agresívne politiky voči EÚ a jej susedom; opätovne pripomína, že EÚ musí dať jasne najavo, že ak Rusko bude pokračovať vo svojej súčasnej politike voči Bielorusku, EÚ bude musieť v jeho prípade zaviesť ďalšie obmedzujúce a odstrašujúce opatrenia; vyjadruje znepokojenie nad opakovaným porušovaním dohôd a noriem v oblasti kontroly zbraní zo strany Ruska, čo viedlo k zmareniu Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, a nad porušovaním Dohovoru o chemických zbraniach tým, že Rusko používa nervovoparalytické látky s vojenským využitím, a to na domácom území aj na území EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť tlak na Ruskú federáciu, aby dodržiavala medzinárodné právo a zmluvy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko využíva zdroje energie ako geopolitický nástroj nátlaku, najmä pokiaľ ide o dodávky plynu členským štátom cez Ukrajinu, a žiada, aby sa energetická závislosť od Ruska minimalizovala podporou diverzifikácie energetických zdrojov a trás vrátane zastavenia projektu Nord Stream 2; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili európsku energetickú bezpečnosť, najmä s ohľadom na súčasný prudký nárast cien plynu a elektrickej energie; naliehavo vyzýva EÚ, aby užšie spolupracovala s obyvateľmi Ruska, a to aj tým, že vytvorí jasne vymedzený cieľ „angažovanosti“, ktorý by sa nemal zameriavať iba na tradičnú selektívnu spoluprácu s Kremľom, ale aj na „strategickú“ a dynamickejšiu spoluprácu s ruskou opozíciou a občianskou spoločnosťou;

59.

zdôrazňuje, že Arktída má pre EÚ strategický a geopolitický význam, a podčiarkuje záväzok EÚ byť zodpovedným aktérom, ktorý sa usiluje o dlhodobo udržateľný a mierový rozvoj tohto regiónu; zdôrazňuje jedinečnú zložitosť výziev, ktorým arktický región čelí a ktoré si vyžadujú väčšiu angažovanosť a riešenia EÚ, a to aj pri zohľadnení znalostí a vôle obyvateľov Arktídy vrátane pôvodného obyvateľstva; v tejto súvislosti víta spoločné oznámenie Komisie a VP/PK z 13. októbra 2021 o silnejšej angažovanosti EÚ za mierovú, udržateľnú a prosperujúcu Arktídu (15); vyzýva všetky zúčastnené strany, aby reagovali na veľmi znepokojivé účinky a dôsledky zmeny klímy v Arktíde; zdôrazňuje, že perspektíva militarizácie Arktídy so sebou prináša značné bezpečnostné riziká v regióne aj mimo neho, a je znepokojený možným rozšírením globálnych bezpečnostných problémov do Arktídy a postupnou a značnou koncentráciou ruských vojenských síl v Arktíde, ako aj vplyvom ďalekosiahlych čínskych iniciatív a ambícií, pokiaľ ide o rozvoj a infraštruktúru, v regióne; konštatuje, že Arktída zohráva kľúčovú úlohu v oblasti bezpečnosti Európy ako celku; zdôrazňuje, že EÚ musí mať jasnú predstavu o svojej úlohe v bezpečnostných záležitostiach v Arktíde spolu s dobrou spoluprácou s NATO; podčiarkuje, že je dôležité dodržiavať platné medzinárodné právne predpisy a dohody, aby Arktída zostala oblasťou s nízkym napätím; v tejto súvislosti požaduje, aby sa venovala väčšia pozornosť prvému arktickému káblu z optických vlákien ako súčasti nervového systému internetu, ktorý je čoraz viac predmetom medzinárodných spravodajských operácií; nabáda členov Arktickej rady, aby sa zaoberali zvýšenou militarizáciou a hľadali platformy na primerané riešenie tejto otázky tak s členmi Arktickej rady, ako aj so subjektmi, ktoré členmi nie sú; zasadzuje sa za zvýšené úsilie EÚ o dosiahnutie štatútu pozorovateľa v Arktickej rade, čo by jej umožnilo uplatňovať väčší geopolitický vplyv;

60.

zdôrazňuje, že Čína je spolupracujúcim a rokovacím partnerom EÚ, ale aj hospodárskym konkurentom v rastúcom počte oblastí a systémovým rivalom; opakuje svoju výzvu, aby EÚ vypracovala dôraznejšiu, komplexnejšiu a ucelenejšiu stratégiu EÚ – Čína, ktorá zjednocuje všetky členské štáty a formuje vzťahy s čoraz asertívnejšou a intervencionistickou Čínou v záujme EÚ ako celku, ako zdôrazňuje aj vo svojom uznesení zo 16. septembra 2021 o novej stratégii EÚ – Čína (16); zdôrazňuje, že táto stratégia by mala podporovať multilaterálny poriadok založený na pravidlách, v jej jadre by mala byť obrana hodnôt a záujmov EÚ a mala by vychádzať z troch zásad: zo spolupráce podľa možností, z hospodárskej súťaže v prípade potreby a z konfrontácie v prípade nutnosti; požaduje väčšiu spoluprácu medzi demokratickými krajinami s cieľom riešiť problém rastúcej asertívnosti a represívnosti Komunistickej strany Číny;

61.

dôrazne obhajuje zmysluplnú účasť Taiwanu ako pozorovateľa na stretnutiach, mechanizmoch a činnostiach medzinárodných organizácií a hlbšiu spoluprácu medzi EÚ a Taiwanom vrátane bilaterálnej investičnej dohody; vyzýva VP/PK a Komisiu, aby v rámci prípravy na rokovania o prehĺbení bilaterálnych hospodárskych väzieb urýchlene začali s posúdením vplyvu, verejnou konzultáciou a určovaním rozsahu bilaterálnej investičnej dohody s taiwanskými orgánmi; s vážnymi obavami berie na vedomie nedávne ukážky sily a eskaláciu napätia v regionálnych problémových oblastiach, ako je Juhočínske a Východočínske more a Taiwanský prieliv; vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcimi vojenskými manévrami Číny v Taiwanskom prielive vrátane tých, ktoré sú zamerané na Taiwan alebo ku ktorých dochádza v identifikačnom pásme protivzdušnej obrany Taiwanu; vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby zastavila vyvolávanie vojenskej hystérie, ktorá vážne ohrozuje mier a stabilitu v Taiwanskom prielive a indicko-tichomorskom regióne; opakuje, že vzťah medzi Čínou a Taiwanom by sa mal konštruktívne rozvíjať prostredníctvom dialógu; zdôrazňuje svoj nesúhlas s akýmkoľvek jednostranným opatrením, ktoré by mohlo ohroziť súčasný stav v Taiwanskom prielive; kladie dôraz na to, že žiadna zmena vzťahov naprieč prielivom sa nesmie uskutočniť proti vôli občanov Taiwanu; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi s cieľom usilovať sa o mier a stabilitu v Taiwanskom prielive a nadviazali partnerstvá s demokratickou vládou Taiwanu;

62.

dôrazne odsudzuje pokračujúce porušovanie ľudských práv v Číne, najmä v prípade etnických a náboženských menšín, ktoré sa zameriava najmä na moslimských Ujgurov, kresťanov a Tibeťanov, ale odsudzuje aj zásahy proti demokracii a slobodám v Macau a Hongkongu, a to i zavedením prísneho zákona o národnej bezpečnosti v roku 2020; odsudzuje agresívne správanie Číny v Juhočínskom a Východočínskom mori, ktoré má vplyv na slobodu plavby, ako aj revizionistický postoj Číny vo východnej Ázii, čo viedlo k mnohým konfliktom na hraniciach s jej susedmi;

63.

opakuje, že dôrazne odsudzuje bezdôvodné a svojvoľné sankcie, ktoré čínske orgány uvalili na viacero európskych jednotlivcov a subjektov vrátane piatich poslancov EP; opakuje svoju výzvu čínskej vláde, aby zrušila tieto úplne neodôvodnené reštriktívne opatrenia;

64.

odsudzuje činy ČĽR v Hongkongu a zdôrazňuje, že pretrvávajúce oslabovanie autonómie Hongkongu je nielen v rozpore so záväzkami Číny vyplývajúcimi z dvojstranných zmlúv a medzinárodného práva, ale spochybňuje aj úlohu Pekingu ako dôveryhodného partnera; posilňuje svoj záväzok voči cieleným sankciám v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv voči čínskym úradníkom zapojeným do porušovania ľudských práv v Hongkongu a Sin-ťiangu a ďalej naliehavo vyzýva Radu, aby prijala cielené sankcie vrátane vykonávania zákazov cestovania a zmrazenia aktív voči jednotlivcom a subjektom v Hongkongu a ČĽR za závažné porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva v Hongkongu; vyzýva členské štáty, ktoré stále majú s Čínou a Hongkongom zmluvy o vydávaní osôb, aby pozastavili vydávanie jednotlivcov vždy, keď by ich vydanie vystavilo riziku mučenia alebo krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ak by táto osoba čelila obvineniam z politicky motivovaných dôvodov v iných situáciách, keď by vo všeobecnosti išlo o etnické menšiny, zástupcov prodemokratickej opozície v Hongkongu a disidentov, a vždy, keď by to bolo v rozpore so záväzkami EÚ v rámci Európskeho dohovoru o ľudských právach;

65.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ pripojila k svojim transatlantickým partnerom pri vykonávaní nezávislého vonkajšieho vyšetrovania pôvodu vírusu COVID-19, ktorý má pôvod vo Wu-chane v Číne, s cieľom nájsť veľmi potrebné odpovede a získať prehľad o možnej prevencii budúcich globálnych katastrof, ktoré majú priamy vplyv na zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

66.

odsudzuje nátlak Komunistickej strany Číny voči Litve a iným členským štátom a partnerom EÚ a vyzýva na väčšiu solidaritu s krajinami, na ktoré táto strana robila nátlak, vrátane spolupráce s našimi demokratickými spojencami pri otváraní našich trhov hospodárstvam, ktoré trpia v rámci hospodárskeho nátlaku Komunistickej strany Číny; víta rozhodnutie Komisie začať konanie proti Číne v rámci Svetovej obchodnej organizácie na obranu Litvy;

67.

víta oznámenie predsedníčky Komisie o plánoch predložiť nové spoločné oznámenie o partnerstve s regiónom Perzského zálivu; vyzýva EÚ, aby predložila súdržnú stratégiu vyváženej angažovanosti EÚ v tomto regióne vrátane podpory regionálnej bezpečnosti a spolupráce ako kľúčového strategického cieľa; konštatuje, že cieľom tejto angažovanosti by malo byť vytváranie synergií s regionálnymi aktérmi, napríklad prostredníctvom Bagdadskej konferencie o spolupráci a partnerstve a zvýšenej podpory EÚ pre iniciatívy dialógu „Track II“ zahŕňajúce akademických pracovníkov, občiansku spoločnosť, náboženských lídrov a iné subjekty; je povzbudený deeskaláciou napätia medzi Iránom a Saudskou Arábiou a vyzýva obe krajiny, aby urýchlene ukončili proces obnovenia úplných diplomatických vzťahov; opätovne pripomína, že prioritou EÚ je oživenie spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) ako otázky bezpečnosti Európy a tohto regiónu; pripomína, že JCPOA zostáva jediným spôsobom, ako zastaviť znepokojujúce jadrové činnosti Iránu; oceňuje úlohu VP/PK a ESVČ pri mediácii medzi USA a Iránom v úsilí o oživenie JCPOA; vyzýva USA a Irán, aby pokračovali v zmysluplných rokovaniach s cieľom vrátiť sa k dodržiavaniu JCPOA; trvá na tom, že cesta k oživeniu JCPOA zahŕňa úplný návrat Iránu k jeho záväzkom vyplývajúcim z JCPOA a zrušenie všetkých sankcií USA súvisiacich s JCPOA; konštatuje, že je potrebné riešiť širšie škodlivé a destabilizačné činnosti Iránu a bojovať proti nim na celom Blízkom východe a za jeho hranicami, a to aj na území členských štátov; zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda s Iránom musí obsahovať dostatočné záruky, ktoré Iránu zabránia získať jadrové zbrane; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) údajne nemá prístup k svojmu monitorovaciemu a sledovaciemu vybaveniu v jadrových zariadeniach a lokalitách v Iráne, čo do veľkej miery bráni schopnosti agentúry MAAE overovať a monitorovať jadrové činnosti Iránu, a nad skutočnosťou, že otázky týkajúce sa ochrany neboli v posledných dvoch rokoch vyriešené; odsudzuje porušovanie ľudských práv zo strany Iránu voči vlastnému ľudu, jeho program balistických striel a teroristickú činnosť v regióne;

68.

zdôrazňuje, že situácia v Afganistane je dôrazné upozornenie pre EÚ, aby prehodnotila medzinárodný prístup k budovaniu štátnosti v zahraničí a strategicky prepracovala integrovaný prístup svojich vonkajších politík, zvýšila svoj podiel zodpovednosti, pokiaľ ide o globálnu bezpečnosť, a usilovala sa o väčšiu suverenitu vo svojej zahraničnej a bezpečnostnej politike; je znepokojený dramatickou humanitárnou, politickou, hospodárskou a bezpečnostnou situáciou v Afganistane, najmä vzhľadom na to, že každý tretí Afganec čelí vážnemu hladu; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili humanitárnu pomoc a využili všetky dostupné nástroje na zabezpečenie prístupu k ochrane pre ohrozených Afgancov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby režim Talibanu niesol zodpovednosť za ochranu ľudského života a majetku a za obnovenie bezpečnosti, verejného poriadku a verejných služieb; opätovne zdôrazňuje, že afganské ženy a dievčatá, ľudia s profesiami spojenými s afganskou občianskou spoločnosťou, obhajcovia ľudských práv, politickí aktivisti, novinári, akademici, umelci, náboženské a etnické menšiny a ďalšie ohrozené skupiny si ako všetci obyvatelia Afganistanu zaslúžia žiť v bezpečí, pod ochranou a dôstojne a mať plný prístup k vzdelávaniu a verejnému životu, a víta širokú medzinárodnú podporu ich práv a slobôd; vyzýva na ďalšiu evakuáciu ohrozených Afgancov, najmä sudkýň, obhajcov ľudských práv, novinárov, miestnych zamestnancov a iných osôb ohrozených v dôsledku ich činností pri presadzovaní demokracie a základných slobôd; vyzýva EÚ, aby zachovala úspechy dosiahnuté za posledných 20 rokov a zaistila, že sa Afganistan znovu nestane bezpečným útočiskom teroristických skupín; žiada EÚ, aby dôkladne preskúmala 20-ročnú angažovanosť v Afganistane a poučila sa z nej a aby bezodkladne vypracovala komplexnú stratégiu EÚ pre Afganistan a okolité krajiny založenú na skúsenostiach; zdôrazňuje význam spolupráce s krajinami v susedstve a regióne s cieľom zaistiť globálnu bezpečnosť a regionálnu stabilitu, pričom treba mať na pamäti, že nie všetci susedia Afganistanu a regionálne mocnosti majú rovnaké ciele ako koalícia pod vedením USA; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú niektoré krajiny zohrávali pri repatriácii Európanov a evakuácii afganských občanov v núdzi, najmä prostredníctvom významného diplomatického tlaku na sily Talibanu;

69.

víta obnovený záväzok EÚ voči indicko-tichomorskému regiónu a uznanie jeho rastúceho významu pre záujmy EÚ, ako sa uvádza v spoločnom oznámení VP/PK a Komisie zo 16. septembra 2021 o stratégii EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne (17), ako aj v záveroch Rady z 19. apríla 2021 na rovnakú tému; podporuje intenzívnejšiu spoluprácu s krajinami v regióne, najmä s Japonskom, Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Austráliou, Novým Zélandom a Kóreou; uznáva intenzívnu geopolitickú súťaž a územné spory v regióne, ktoré do veľkej miery podnietila rastúca asertívnosť Číny voči jej susedom; vyzýva všetky strany, aby dodržiavali zásady medzinárodného práva, najmä Dohovor OSN o morskom práve; zdôrazňuje potrebu strategickej a dlhodobej angažovanosti v indicko-tichomorskom regióne a zavedenia komplexných a strategických mechanizmov bilaterálneho a multilaterálneho dialógu s indicko-tichomorskými krajinami a ich spoločnosťami, najmä s podobne zmýšľajúcimi krajinami, ako sú napríklad Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland; zdôrazňuje význam bezpečnosti a stability v indicko-tichomorskom regióne pre prosperitu a bezpečnosť v EÚ; berie na vedomie nové partnerstvá v regióne, ako napríklad vytvorenie trojstrannej vojenskej aliancie medzi Austráliou, Spojeným kráľovstvom a USA (AUKUS), a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom koordinácie pri vytváraní tohto partnerstva;

70.

zdôrazňuje rastúci regionálny a geopolitický vplyv Indie; podčiarkuje, že na posilnenie partnerstva medzi EÚ a Indiou a rozvinutie plného potenciálu bilaterálnych vzťahov je potrebná väčšia politická angažovanosť; opätovne zdôrazňuje potrebu užšieho partnerstva, ktoré by malo byť založené na spoločných hodnotách a plnom rešpektovaní ľudských práv; uznáva, že India je kľúčovým partnerom EÚ vzhľadom na svoju pozíciu a vedúcu úlohu v základných oblastiach; poukazuje na to, že indické susedstvo a indicko-tichomorský región sú čoraz viac priestorom, v ktorom si Čína vzhľadom na svoju expanzívnu politiku a ciele vytvára rastúce výzvy v strategickej, geopolitickej, hospodárskej a obchodnej oblasti;

71.

požaduje zintenzívnenie a posilnenie spolupráce s našimi partnermi v Latinskej Amerike; domnieva sa, že posilnený vzťah s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou (LAK) je veľmi dôležitý pre geopolitickú stratégiu EÚ vo svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia posilnila väzby, ktoré spájajú EÚ s krajinami LAK, najmä pri obrane multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách; žiada EÚ, aby využila všetky dostupné prostriedky na prehĺbenie spolupráce s partnermi LAK; naliehavo vyzýva EÚ, aby obnovila svoje postavenie prednostného partnera krajín Latinskej Ameriky s ohľadom na ďalších geopolitických aktérov, ktorí zaberajú čoraz väčší priestor v regióne, najmä v dôsledku pandémie COVID-19 a diplomacie v oblasti vakcín; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uplatňovali asertívne politiky voči autoritárskym režimom, ktoré využili svoje vzťahy s EÚ a zrušili, porušili alebo priamo potlačili práva a slobody svojich občanov;

Posilnenie demokratického dohľadu, kontroly, zodpovednosti a parlamentného rozmeru SZBP EÚ

72.

poukazuje na konkrétny prínos Európskeho parlamentu k zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ prostredníctvom jeho prostriedkov parlamentnej diplomacie, ako sú napríklad jeho správy a uznesenia, hustá sieť stálych medziparlamentných orgánov, politický dialóg s úradníkmi na celom svete a podpora demokracie, mediácia a volebné pozorovateľské činnosti; odkazuje na svoju služobnú cestu na účely zistenia potrebných skutočností na Ukrajinu v januári a vo februári 2022 ako na príklad reakcie parlamentnej diplomacie; potvrdzuje, že Európsky parlament by mal pri rozhodnutiach Únie na medzinárodnej scéne v plnej miere využívať svoje právomoci v oblasti dohľadu a rozpočtu; zdôrazňuje význam programov Európskeho parlamentu na podporu demokracie, ktoré majú veľký potenciál posilniť úlohu EÚ na celom svete zapojením kľúčových politických zainteresovaných strán a uľahčením udržateľnej demokratickej správy vecí verejných v tretích krajinách;

73.

zdôrazňuje, že politický a technický dialóg medzi parlamentmi má zásadný význam a musí sa primerane koordinovať s činnosťami výkonných orgánov; v súlade s tým zdôrazňuje význam plynulej výmeny všetkých príslušných informácií medzi inštitúciami v oblasti SZBP vrátane výmeny príslušných dôverných informácií v záujme zabezpečenia účinnosti vonkajších činností EÚ ako celku a zodpovednejšej SZBP;

74.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili a posilnili parlamentný dohľad nad vonkajšou činnosťou EÚ, a to aj ďalšími pravidelnými konzultáciami s VP/PK a Komisiou; zdôrazňuje, že takýto dohľad má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní riadneho fungovania európskej demokracie a dôvery verejnosti; podčiarkuje, že takýto dohľad môže byť východiskovým bodom pre zabezpečenie silnejšej inštitucionálnej úlohy Európskeho parlamentu v rámci SBOP; vyzýva na rýchle ukončenie rokovaní s cieľom nahradiť medziinštitucionálnu dohodu z roku 2002 o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (18); Požaduje koordináciu bezpečnostných a informačných služieb členských štátov;

75.

zdôrazňuje význam parlamentných zhromaždení ako priestoru na spoluprácu a inštitucionálny dialóg a ich cenný príspevok k európskej zahraničnej činnosti v otázkach bezpečnosti, ako aj potrebu podporovať ich činnosť a zaručiť ich správne fungovanie a rozvoj; požaduje posilnenie dohľadu Európskeho parlamentu nad prácou delegácie EÚ pri zastupovaní hodnôt a zásad EÚ v zahraničí a pri úsilí o naplnenie záujmov EÚ bez zanedbávania prístupu založeného na ľudských právach; zdôrazňuje, že je potrebné, aby delegácie EÚ mali všetky potrebné a vhodné zdroje a spôsobilosti s cieľom účinne konať pri plnení týchto úloh;

76.

požaduje, aby sa v plnej miere využilo väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do plánovania nástrojov Globálna Európa a IPA III; víta zavedenie geopolitického dialógu na vysokej úrovni pre nástroje na financovanie vonkajšej činnosti, ktorý sa koná dvakrát za rok a je kľúčovým nástrojom nielen na kontrolu, ale aj na aktívne formovanie priorít zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje, že cieľom týchto geopolitických dialógov je umožniť Európskemu parlamentu poskytovať orientáciu, strategické riadenie a usmernenia pre programovanie a vykonávanie v rámci tematických a geografických priorít Globálnej Európy a IPA III; trvá však na tom, že Európsky parlament by mal dostávať príslušné prípravné dokumenty v dostatočnom predstihu a s primeranou mierou podrobností, aby ich mohol zmysluplne preskúmať; požaduje zvýšenie transparentnosti pri vykonávaní finančných nástrojov vytvorením jednotnej spoločnej transparentnej verejnej databázy projektov a akcií;

77.

pripomína Rade právo Európskeho parlamentu byť informovaný o všetkých fázach postupov súvisiacich s rokovaniami a uzatváraním medzinárodných dohôd a jeho výsade udeliť alebo neudeliť súhlas s takýmito dohodami; je odhodlaný využívať tieto právomoci vymedzené v zmluvách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a demokratický dohľad nad medzinárodnými dohodami vyjednanými v mene EÚ, ako aj nad vykonávaním Európskeho mierového nástroja, ako sa uvádza v jeho odporúčaní z 28. marca 2019 (19), a to aj pokiaľ ide o jeho komplementárnosť s inými nástrojmi EÚ v oblasti vonkajšej činnosti;

78.

opakuje svoje stanovisko, že je najvyšší čas zrevidovať vyhlásenie o politickej zodpovednosti z roku 2010 s cieľom zlepšiť tento základ pre vzťahy medzi Európskym parlamentom a VP/PK;

o o

79.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2021)0383.

(2) Prijaté texty, P9_TA(2021)0515.

(3) Prijaté texty, P9_TA(2021)0356.

(4) Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 71.

(5) Konferencia OSN pre obchod a rozvoj, Správa o obchode a rozvoji za rok 2019 – financovanie globálnej zelenej dohody (Trade and Development Report 2019 – Financing a Global Green Deal), 2019.

(6) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021, s. 1).

(8) Odporúčanie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k rozsahu pôsobnosti a mandátu osobitných zástupcov EÚ (Ú. v. EÚ C 23, 21.1.2021, s. 146).

(9) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.

(10) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 158.

(11) Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. januára 2021, Gruzínsko/Rusko (II).

(12) JOIN(2021)0002.

(13) SWD(2021)0290.

(14) JOIN(2020)0004.

(15) JOIN(2021)0027.

(16) Prijaté texty, P9_TA(2021)0382.

(17) JOIN(2021)0024.

(18) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1.

(19) Odporúčanie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie (Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 141).