Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Mnohostranný súd pre rozhodcovské konanie medzi investorom a štátom: hodnotenie procesu UNCITRAL a jeho výsledky v kontexte odporúčaní občianskej spoločnosti

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 75/18)

Spravodajca:

Christophe QUAREZ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	14. 9. 2022
Prijaté v pléne	26. 10. 2022
Plenárne zasadnutie č.	573
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	176/0/0

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa zasadzuje za účinný a fungujúci systém ochrany medzinárodných investícií s mechanizmom na urovnávanie sporov. Súhlasí však s kritikou systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktorý je stanovený v obchodných a investičných dohodách. Táto kritika zo strany občianskej spoločnosti sa týka predovšetkým otázok legitimity, konzistentnosti a transparentnosti tohto rozhodcovského systému.

1.2.

EHSV berie na vedomie mandát Európskej komisie, ktorý ju oprávňuje rokovať v rámci Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) o možnom zriadení mnohostranného investičného súdu. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že súčasné rokovania sa týkajú skôr procesných ako vecných otázok.

1.3.

Päť rokov od začatia tohto prvého multilaterálneho procesu reformy systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom sú hmatateľné výsledky len obmedzené, s výnimkou návrhu kódexu správania pre rozhodcov, ktorého podrobnosti ešte treba určiť. V diskusiách o štrukturálnej reforme systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktorej ústredným prvkom je návrh na zriadenie stáleho súdu, sa nedarí nájsť spoločné riešenie, s ktorým by súhlasili všetky členské štáty komisie UNCITRAL.

1.4.

Keďže členské štáty v príslušných medzinárodných organizáciách nedospeli ku konsenzu, neplánuje sa v súčasnosti revízia hmotného práva. EHSV preto žiada Európsku komisiu, aby spolu s reformou procesných pravidiel pokračovala aj v reforme hmotného práva. Pokiaľ ide o vecné otázky, vágne alebo príliš široko koncipované ustanovenia o spravodlivom a nestrannom zaobchádzaní by sa mali obmedziť na nediskrimináciu a priame vyvlastnenie ako základné prvky ochrany investícií.

1.5.

Okrem toho vyzýva, aby sa zabezpečilo, že o určitých otázkach, ktoré majú viac prierezový charakter, sa bude ďalej rokovať. Ide napríklad o odrádzajúci účinok systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom, vyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy a účasť tretích strán (ako sú miestne komunity, ktorých sa investície týkajú) v konaní. Tento proces musí viesť k reálnym výsledkom a priniesť zmenu. Nesmie sa skončiť drobnými úpravami súčasného rozhodcovského systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktoré sa budú oslavovať ako veľký úspech.

1.6.

EHSV poznamenáva, že reforma procesných pravidiel (najmä pokiaľ ide o transparentnosť, pravidlá profesijnej etiky, prístup k rozhodcovskému konaniu alebo náklady naň) napriek tomu pripravuje pôdu na diskusiu o reforme hmotnoprávnych pravidiel.

1.7.

EHSV by chcel, aby model amicus curiae (1) zahŕňal návrhy tretích strán, ktorými sú všetky zainteresované strany (ako sú miestni obyvatelia, pracovníci, odbory, environmentalisti alebo spotrebitelia), a aby sa zabezpečilo, že ich sudcovia náležite zohľadnia.

1.8.

EHSV víta práce Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zamerané na zohľadnenie otázok udržateľného rozvoja v investičných dohodách, žiada však, aby ich doplnila a prihliadala aj na sociálne otázky, napríklad tým, že sa povinnosť náležitej starostlivosti stanoví za jedno z kritérií oprávnenosti pre zahraničných investorov.

1.9.

EHSV vždy zdôrazňoval, najmä v stanovisku REX/501 o mnohostrannom investičnom súde (2), že je nevyhnutné, aby mnohostranný investičný súd žiadnym spôsobom neovplyvňoval schopnosť EÚ a členských štátov dodržiavať záväzky, ktoré im vyplývajú z medzinárodných dohôd týkajúcich sa životného prostredia, ľudských práv, pracovných práv a, samozrejme, ochrany spotrebiteľa. Musia sa poskytnúť aj procesné záruky pred odvolaniami proti vnútroštátnym právnym predpisom všeobecného záujmu. EHSV sa domnieva, že tento cieľ by sa mohol dosiahnuť, ak sa vloží ustanovenie o hierarchii (3) a z pôsobnosti sa vylúči verejný záujem.

1.10.

EHSV poznamenáva, že aj keď sa práce pracovnej skupiny III komisie UNCITRAL zameriavajú na procesné prvky, v budúcnosti to môže prispieť k vytvoreniu jasnejšej a stabilnejšej judikatúry, pretože sa tým uľahčí aj reforma uplatniteľného hmotného práva v oblasti investičných zmlúv.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že podľa medzinárodného obyčajového práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv musia jednotlivci najskôr požiadať o nápravu na vnútroštátnych súdoch a až potom môžu začať medzinárodné konanie proti štátu. Ľutuje, že naopak podľa medzinárodného investičného práva vo všeobecnosti nie je potrebné vyčerpať vnútroštátne prostriedky nápravy. EHSV poznamenáva, že tento systém sa ukazuje ako diskriminačný voči malým a stredným podnikom (MSP) vzhľadom na ich obmedzené finančné prostriedky. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby sa v rámci činnosti komisie UNCITRAL zamerala na otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy predtým, ako sa vec postúpi medzinárodnej inštancii. Systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom by sa mal považovať za mimoriadny prostriedok nápravy.

1.12.

EHSV pripomína Komisii svoju požiadavku, aby bol vo väčšej miere zapojený do jej práce v rámci komisie UNCITRAL.

1.13.

EHSV opakuje, že je potrebné nájsť súlad medzi ambicióznymi cieľmi udržateľného rozvoja, ktoré Európska únia prijala, a reformou modelu urovnávania sporov medzi investorom a štátom. Nevhodne navrhnuté zmluvy môžu brániť pokroku, zatiaľ čo dobre navrhnuté investičné zmluvy môžu spoločnostiam pomôcť vyrovnať sa so súčasnými výzvami. Musíme vytvoriť nový model riadenia medzinárodných investícií, ktorý pomôže preklenúť veľkú priepasť medzi investičným systémom na jednej strane a ľudskými a pracovnými právami a životným prostredím na strane druhej.

2. Úvod

2.1.

Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom je mechanizmus prítomný v mnohých dohodách o voľnom obchode a medzinárodných investičných dohodách, ktorý umožňuje urovnávať spory súvisiace s vykonávaním dohôd o ochrane investícií.

2.2.

Ide o prostriedok nápravy pred súkromným rozhodcovským súdom uplatnený zahraničným investorom zo zmluvného štátu proti štátu, ktorý nedodržiava ustanovenia predmetnej zmluvy.

2.3.

Jedného z rozhodcov vymenuje podnik, druhého štát a tretieho generálny tajomník Stáleho arbitrážneho súdu.

2.4.

EHSV sa už pri niekoľkých príležitostiach zaoberal otázkami, ktoré nastolilo urovnávanie sporov medzi investorom a štátom (4). Účelom tohto stanoviska preto nie je analyzovať všetky nedostatky a výzvy, ktoré predstavuje rozhodcovský systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ale preskúmať proces reformy a modernizácie tohto spôsobu urovnávania sporov, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v rámci komisie UNCITRAL a v ktorom Európska komisia zohráva ústrednú úlohu, a zaujať k nemu stanovisko.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

Model urovnávania sporov medzi investorom a štátom bol v posledných rokoch predmetom značnej kritiky a záujem o reformu investičných dohôd sa neprestajne zvyšuje, a to pokiaľ ide o oslabovanie práva štátov prijímať zákony a spochybňovanie demokratickej legitímnosti, porušovanie európskych právnych noriem (či už zdravotných, rastlinolekárskych, sociálnych, alebo environmentálnych) alebo neutralitu a nezávislosť rozhodcov.

3.2.

Najčastejšie zistené problémy súvisia s nedostatočnou transparentnosťou investičných sporov, nedostatočnou konzistentnosťou a nedostatočnou predvídateľnosťou rozhodcovských rozhodnutí, úlohou a nezávislosťou rozhodcov, pochybnosťami o ich legitimite a odrádzajúcim účinkom rozhodcovských rozhodnutí na normotvorné právomoci štátu. Odrádzajúci účinok sa týka najmä skutočnosti, že štáty sa môžu zdráhať prijať právne predpisy, ktoré sú svojou povahou vo verejnom záujme, z obavy, že sa na úkor svojich občanov a daňovníkov vystavia zodpovednosti vyplývajúcej z investičnej zmluvy a možnosti, že v prípade sporu budú musieť zahraničným investorom platiť vysoké sumy.

3.3.

Kritika sa často týka aj ustanovení o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom, ktoré obsahujú vágne a príliš široké pojmy ako „spravodlivé a nestranné zaobchádzanie“ a „nepriame vyvlastnenie“, čo môže viesť k právnej neistote a potenciálnemu zneužitiu.

3.4.

Podobne zásada neexistencie odvolania alebo žaloby o neplatnosť alebo o preskúmanie rozhodcovských rozhodnutí, pokiaľ nie je dohodnuté inak, má vplyv na právo uplatniť účinný súdny prostriedok nápravy. V posledných rokoch investori využili nedostatky v týchto klasických systémoch urovnávania sporov medzi investorom a štátom, čo viedlo k bezprecedentnému nárastu počtu súdnych sporov medzi investorom a štátom, ako aj k výraznému nárastu nárokovaných kompenzácií investorov a k vysokým nákladom na trovy konania.

3.5.

Keďže súčasné výzvy (ako napr. zmena klímy, ktorá si vyžaduje spravodlivý prechod pracovníkov na nízkouhlíkové hospodárstvo, reakcia na pandémiu ochorenia COVID-19, digitálna transformácia a dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja vrátane koncepcie dôstojnej práce) možno riešiť len prostredníctvom medzinárodných a vnútroštátnych investícií, je nevyhnutné zásadne zreformovať mechanizmy urovnávania sporov medzi investorom a štátom.

3.6.

EHSV opakuje, že je potrebné vytvoriť moderný, účinný a fungujúci systém ochrany medzinárodných investícií s mechanizmom na urovnávanie sporov, ale aj nájsť súlad medzi ambicióznymi cieľmi udržateľného rozvoja, ktoré Európska únia prijala, a rámcom pre reformu modelu urovnávania sporov medzi investorom a štátom. Nevhodne navrhnuté zmluvy môžu brániť pokroku, zatiaľ čo dobre navrhnuté investičné zmluvy môžu spoločnostiam pomôcť vyrovnať sa so súčasnými výzvami.

4. Otázky, ktoré sú predmetom diskusie v EÚ

4.1.

Kritika modelu urovnávania sporov medzi investorom a štátom viedla Európsku komisiu k jeho nahradeniu v roku 2015 vytvorením stáleho orgánu na urovnávanie investičných sporov, ktorý je osobitne navrhnutý tak, aby riešil uvedené obavy.

4.2.

Treba poznamenať, že vytvorením mnohostranného investičného súdu sa Komisia zameriava len na procesné otázky súvisiace s urovnávaním sporov, ale nereaguje v plnej miere na kritiku vecných aspektov vznesenú proti mechanizmu urovnávaniu sporov medzi investorom a štátom.

4.3.

V súlade so súčasnou reformou sa vecné otázky, ako je uplatniteľné hmotné právo alebo pravidlá výkladu, vrátane zabezpečenia súladu s inými medzinárodnými záväzkami (napr. tými, ktoré sa týkajú Medzinárodnej organizácie práce a dohovorov Organizácie Spojených národov), môžu riešiť len v rámci príslušných investičných dohôd, ktoré sú v kompetencii mnohostranného investičného súdu.

4.4.

EHSV sa preto obáva, že aj keby sa na mnohostrannej úrovni vytvoril nový systém urovnávania sporov, nevyriešil by sa tým základný problém dvojstranných dohôd o ochrane investícií, ktoré obsahujú vágne alebo príliš široko koncipované ustanovenia, ktoré sú potenciálnym zdrojom zneužívania (ako napr. ustanovenia o spravodlivom a nestrannom zaobchádzaní a nepriamom vyvlastnení spomínané vyššie). Navrhuje preto, aby sa ustanovenia o spravodlivom a nestrannom zaobchádzaní obmedzili len na nediskrimináciu a priame vyvlastnenie, a žiada Európsku komisiu, aby nezohľadňovala len procesné prvky, ale zamerala sa aj na tieto otázky uplatniteľného hmotného práva.

4.5.

Presné pravidlá fungovania mnohostranného investičného súdu (napr. jeho zloženie, rozpočet, možnosť asistencie sekretariátu atď.) budú závisieť od výsledku nadchádzajúcich rokovaní medzi krajinami, ktoré sa pripoja k novému systému.

5. Potreba prístupu v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a sociálnej spravodlivosti

5.1.

Verejnosť a dokonca aj odborníci dnes vidia veľkú priepasť medzi ochranou investícií, ktorá má právne záväzný charakter a na ktorú sa využívajú záväzné právne nástroje, a ochranou ľudských, sociálnych, environmentálnych a zdravotných práv zabezpečovanou prostredníctvom medzinárodných systémov, ktoré sú buď len čiastočne záväzné, alebo nie sú záväzné vôbec, pričom aj v prípade, že sú záväzné, chýbajú nástroje na ich riadne presadzovanie.

5.2.

V diskusii o reforme systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom sa musí zohľadniť aj nový prístup Európskej komisie k vykonávaniu a presadzovaniu kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode, ktorým sa prehodnocuje 15-bodový akčný plán (5) z roku 2018.

5.3.

EHSV víta, že OECD začala iniciatívu (6) o budúcnosti investičných dohôd, v rámci ktorej sa skúma, ako by budúce dohody mohli umožniť riešiť spomínané výzvy, a zvažujú sa akékoľvek návrhy na reformy. Ústrednou témou tejto iniciatívy je kľúčová potreba riešiť klimatickú krízu. EHSV však žiada OECD, aby svoju prácu doplnila a zohľadnila aj sociálne otázky, napríklad tým, že sa povinnosť náležitej starostlivosti stanoví za jedno z kritérií oprávnenosti pre zahraničných investorov.

5.4.

Práca OECD zahŕňa dôležité míľniky, akým je odporúčanie rady OECD, ktoré ministri prijali v júni 2022 v súvislosti s vlastnosťami priamych zahraničných investícií na podporu udržateľného rozvoja (7). Ide o prvý multilaterálny nástroj, ktorý má pomôcť tvorcom politík zvýšiť pozitívny prínos medzinárodných investícií k plneniu cieľov udržateľného rozvoja. Dopĺňa ho súbor nástrojov týkajúcich sa vlastností priamych zahraničných investícií FDI Qualities Policy Toolkit (8) a príslušné ukazovatele FDI Qualities Indicators 2022 (9).

5.5.

Podobne ako Európsky parlament (10) sa EHSV domnieva, že investičná politika EÚ musí samozrejme zodpovedať očakávaniam investorov a prijímajúcich štátov, ale aj všeobecnejším hospodárskym záujmom EÚ, jej cieľom z hľadiska vonkajšej politiky a prioritám, najmä pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, ľudské práva a základné práva.

5.6.

5.7.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala otázku vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy.

6. Úloha pracovnej skupiny III Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL)

6.1.

Na základe mandátu udeleného Radou začala Komisia rokovania s členskými štátmi OSN v rámci pracovnej skupiny III komisie UNCITRAL.

6.2.

EHSV pripomína Komisii svoju požiadavku, aby bol vo väčšej miere zapojený do prác komisie UNCITRAL.

6.3.

V novembri 2017 dala komisia UNCITRAL svojej pracovnej skupine III široký mandát na prácu na možnej reforme urovnávania sporov medzi investorom a štátom. Pracovná skupina III počas prvej fázy svojich rokovaní identifikovala mnohé problémy.

V súvislosti s trvaním konania v prípade urovnávania sporov medzi investorom a štátom a celkovými nákladmi naň (11):

—

Pracovná skupina vzala na vedomie analýzy založené na obmedzených informáciách, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii a podľa ktorých 80 – 90 % nákladov na urovnávanie sporov medzi investorom a štátom súvisí s právnym zastúpením a odmenami expertov a výška nákladov bola v priemere 8 miliónov USD na konanie.

—	Osobitná pozornosť sa venovala skutočnosti, že pre rozvojové štáty s obmedzenými finančnými zdrojmi je ťažké odôvodniť vysoké náklady na konania na urovnávanie sporov medzi investorom a štátom financované z verejných zdrojov.

—	Poukázalo sa na to, že problémy týkajúce sa dĺžky konania a s ním súvisiacich nákladov vyplývajú aj zo skutočnosti, že režim urovnávania sporov medzi investorom a štátom sa neriadi pravidlom záväzného precedensu, čo má za následok nedostatočnú predvídateľnosť.

—	Ďalej sa uviedlo, že vysoké náklady na konania v niektorých systémoch obmedzujú prístup malých a stredných podnikov k mechanizmu urovnávania sporov medzi investorom a štátom, čím ich pripravujú o ochranu, ktorú im poskytujú investičné zmluvy.

—	Rovnako sa však uviedlo, že dodatočné náklady môžu v určitých systémoch vyplývať aj z nekalých praktík, existencie paralelných konaní, absencie jasných procesných pravidiel a absencie mechanizmu, ktorý by umožňoval rýchle zamietnutie neopodstatnených návrhov.

—

Okrem toho sa poukázalo na to, že zvýšené náklady súviseli so systémovými otázkami a štruktúrou režimu urovnávania sporov medzi investorom a štátom či dokonca s neexistenciou systému. Tieto problémy boli príčinou nedostatočnej konzistentnosti a predvídateľnosti výsledkov, čo ovplyvnilo najmä žalované štáty.

V súvislosti s pretrvávajúcimi vecnými otázkami, pričom sa náležite zohľadňuje interakcia s príslušnými hmotnoprávnymi normami (12):

—	iné spôsoby riešenia investičných sporov, než je rozhodcovské konanie, ako aj metódy predchádzania sporom,

—	vyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy,

—	účasť tretích strán,

—	protinávrhy,

—	odrádzajúci účinok na reguláciu,

—	výpočet náhrady škôd.

6.4.

Pracovná skupina III od začiatku svojej činnosti pracovala na dvoch hlavných možnostiach: prvou je prípadná štrukturálna reforma prostredníctvom vytvorenia stáleho súdu a odvolacieho systému, vymenúvanie sudcov, rozsah odvolania. Druhá súbežná cesta sa týka neštrukturálnych a postupných prvkov reformy, ako je vytvorenie kódexu správania pre rozhodcov a sudcov s cieľom zvýšiť transparentnosť a vyhnúť sa konfliktom záujmov, metodika hodnotenia náhrady škôd a prostriedky na podporu mediácie medzi stranami. V štrukturálnej reforme ani v prierezových otázkach však nedošlo k žiadnemu veľkému pokroku. V rámci delegácií sa napríklad stále diskutuje o jurisdikcii stáleho súdu, jeho zložení a postupe vymenúvania členov súdu.

6.5.

Európska komisia vnáša do diskusie jasné požiadavky z hľadiska profesijnej etiky a nestrannosti, neobnoviteľných vymenúvaní, zamestnávania rozhodcov na plný úväzok a mechanizmov vymenúvania nezávislých sudcov. EHSV podporuje túto pozíciu, pretože sú potrebné prísne pravidlá, aby sa predišlo konfliktom záujmov.

6.6.

Mnoho skupín občianskej spoločnosti v pozícii pozorovateľov sklamalo to, že sa nevenovala dostatočná pozornosť otázkam, na ktoré sa na začiatku upozorňovalo a ktoré majú viac prierezový charakter, ako je napríklad odrádzajúci účinok systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom, vyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy a účasť tretích strán (ako sú miestne komunity, ktorých sa investície týkajú) v konaní. EHSV v plnom súlade so svojimi odporúčaniami uvedenými v stanovisku REX/501 nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že sa o týchto zásadných otázkach bude ďalej diskutovať a že sa uspokojivým spôsobom vyriešia.

6.7.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou čitateľnosťou zápisnice a prehľadnosťou webového sídla pracovnej skupiny III, čo neumožňuje zainteresovaným stranám, aby boli riadne informované o napredovaní prác.

6.8.

EHSV poznamenáva, že aj keď sa práce pracovnej skupiny III zameriavajú na procesné prvky, v budúcnosti to môže prispieť k vytvoreniu jasnejšej a stabilnejšej judikatúry, pretože sa tým uľahčí aj reforma uplatniteľného hmotného práva v oblasti investičných zmlúv. EHSV sa však domnieva, že na to, aby proces mnohostrannej reformy urovnávania sporov medzi investorom a štátom priniesol skutočnú zmenu, musí ísť o inštitucionálnu reformu, pri ktorej sa upustí od rozhodcovského konania ad hoc a zaujme sa holistickejší prístup k riadeniu medzinárodných investícií, a nielen o to, že sa rozhodcovské konanie na urovnávanie sporov medzi investorom a štátom nahradí súdom medzi investorom a štátom.

V Bruseli 26. októbra 2022

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Postup amicus curiae (priateľ súdu) sa vzťahuje na subjekt alebo osobu, ktorá nie je stranou sporu a ktorá chce súdu predložiť právne argumenty. Pripustenie amicus curiae funguje na základe prísnych podmienok, aby sa zaručilo dodržiavanie rovnováhy práv medzi stranami sporu počas konania. Zároveň však znamená aj prísľub legitimity, ktorý postup amicus curiae prináša do procesu investičného rozhodcovského konania, https://www.iisd.org/itn/fr/2019/04/23/protecting-social-rights-using-the-amicus-curiae-procedure-in-investment-arbitration-a-smokescreen-against-third-parties-maxime-somda/.

(2) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 145.

(3) Ak si štáty, ktoré sa zúčastnili na rokovaniach, želajú určiť poradie po sebe nasledujúcich zmlúv týkajúcich sa toho istého predmetu, záverečné ustanovenia obsahujú ustanovenia upravujúce vzťah medzi novou zmluvou a existujúcimi alebo budúcimi zmluvami týkajúcimi sa toho istého predmetu.

(4) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 145, Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 30, Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 45.

(5) EHSV sa touto problematikou zaoberal vo svojom stanovisku na tému Obchod a udržateľný rozvoj novej generácie – preskúmanie 15-bodového akčného plánu (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 40).

(6) https://www.oecd.org/investment/investment-policy/investment-treaties.htm.

(7) https://legalinstruments.oecd.org/en/instruments/OECD-LEGAL-0476

(8) https://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/fdi-qualities-policy-toolkit_7ba74100-en

(9) https://read.oecd-ilibrary.org/view/?ref=1144_1144750-u5ks4jvtnl&title=FDI-Qualities-Indicators-2022

(10) Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2022 o budúcnosti medzinárodnej investičnej politiky EÚ [2021/2176(INI)].

(11) Správa pracovnej skupiny III (Investor-State Dispute Settlement Reform) o prácach jej tridsiateho štvrtého zasadnutia (Viedeň 27. novembra – 1. decembra 2017).

(12) Správa pracovnej skupiny III (Investor-State Dispute Settlement Reform) o prácach jej tridsiateho siedmeho zasadnutia (New York 1. – 5. apríla 2019).