Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Mládežnícka politika na západnom Balkáne ako súčasť inovačnej agendy pre západný Balkán

[stanovisko z vlastnej iniciatívy]

(2022/C 443/06)

Spravodajca:	Ionuț SIBIAN
Spoluspravodajca:	Andrej ZORKO

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.1.2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	9.6.2022
Prijaté v pléne	13.7.2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	165/2/1

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva pokrok pri vypracúvaní pevných rámcov mládežníckej politiky a vyzýva vlády partnerských krajín západného Balkánu, aby ďalej investovali do mládežníckych politík založených na dôkazoch, ktorými sa budú riešiť problémy spojené s rozvojom mládeže. Domnieva sa, že v záujme zabezpečenia úspešného udržateľného rozvoja v miestnych komunitách je kľúčové, aby základom inštitucionálnych, programových a politických krokov boli názory mladých ľudí na ľudský rozvoj. Navyše je presvedčený o tom, že predpokladom umožnenia pozitívnych zmien a zlepšenia situácie mladých ľudí je transparentné prideľovanie dostatočných rozpočtových prostriedkov na rozvoj mládežníckej politiky.

1.2

EHSV vyzýva vlády krajín západného Balkánu, aby dodržiavali kľúčové dokumenty Európskej únie týkajúce sa mládežníckej politiky s cieľom ďalej rozvíjať národné mládežnícke politiky a umožniť mladým ľuďom zúčastňovať sa na tvorbe politík.

1.3

EHSV sa domnieva, že predpokladom informovaných politík a podporných opatrení pre mladých ľudí, najmä zraniteľné skupiny mladých ľudí, je systematický zber kvalitných údajov zohľadňujúcich mládež. Výrazné zlepšenie si vyžaduje predovšetkým systém zberu a spracúvania údajov týkajúcich sa sociálneho rozmeru účasti mládeže (1).

1.4

Pokiaľ ide o riešenie boja proti chudobe a zlepšovanie kvality vzdelávania, EHSV zastáva názor, že v záujme zabezpečenia rozsiahlejšej reformy zameranej na zlepšenie sociálnych práv a vyhliadok mladých ľudí je kľúčové zapojiť sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti (OOS). Sociálni partneri a iné OOS by mali zohrávať výraznejšiu úlohu v dialógu o sociálnych a hospodárskych reformách. Priama podpora EÚ by mala zabezpečiť zohľadnenie názorov sociálnych partnerov a OOS.

1.5

EHSV žiada posilnenie programov EÚ a regionálnych štruktúr v záujme toho, aby sa do nich zapojilo viac mladých ľudí zo západného Balkánu a aby sa im v rámci nich poskytli príležitosti na vzdelávanie, mobilitu, dobrovoľníctvo a zamestnanie.

1.6

EHSV žiada klásť väčší dôraz na odborné vzdelávanie a prípravu v kombinovanom systéme učňovskej prípravy s akademickým vzdelávaním na druhom a treťom stupni. Domnieva sa, že pri presadzovaní politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je potrebné zlepšiť úzku spoluprácu s podnikateľskou komunitou, pričom by sa pozornosť mala venovať viac kompetenciám než kvalifikáciám.

1.7

EHSV víta hospodársky a investičný plán pre západný Balkán a vyzýva na zlepšenie účasti na trhu práce, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a ženy, znevýhodnené skupiny a menšiny, predovšetkým Rómov. Realizáciou tohto plánu by sa mali maximalizovať prínosy pre mladých ľudí.

1.8

EHSV vyzýva na vykonávanie záruky pre mladých ľudí na západnom Balkáne v súlade s odporúčaniami Rady o posilnenej záruke pre mladých ľudí (2).

1.9

EHSV v záujme zavedenia záruky pre mladých ľudí na západnom Balkáne vyzýva na zvýšenie kapacít verejných služieb zamestnanosti a ich zamestnancov v krajinách tohto regiónu.

1.10

EHSV upozorňuje na dôležitosť spolupráce medzi rôznymi partnermi pri riešení problému nezamestnanosti mladých ľudí. Na všetkých úrovniach verejnej správy by sa mali vytvárať partnerstvá medzi poskytovateľmi záruky pre mladých ľudí a príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri, inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy, mládežnícke organizácie a iné OOS.

1.11

EHSV sa domnieva, že v záujme zmiernenia neistých pracovných podmienok a zvýšenia kvality pracovných miest by sa mala pozornosť a podpora venovať budovaniu kapacít sociálnych partnerov, ako aj rozvoju sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Zároveň vyzýva sociálnych partnerov zo západného Balkánu, aby na národnej a odvetvovej úrovni aktívne mladých ľudí zapájali do všetkých svojich činností vrátane kolektívneho vyjednávania.

1.12

Vzhľadom na možnosti Európskeho roka mládeže, ktorý je vyhlásený na rok 2022, je EHSV presvedčený o tom, že riešenie problémov, ktorým mladí ľudia čelia, a priblíženie Európy k mladým ľuďom by nemali predstavovať prístup, ktorý sa obmedzuje iba na mladých ľudí žijúcich v EÚ. Mal by sa vzťahovať aj na mladých ľudí vo všetkých partnerských krajinách na západnom Balkáne.

1.13

EHSV nabáda EÚ a svojich partnerov zo západného Balkánu, aby v súlade so stratégiou EÚ pre mládež zaviedli nástroj na posudzovanie vplyvu na mládež, tzv. mládežnícky test. Týmto nástrojom by sa zabezpečilo, aby sa mladí ľudia brali do úvahy počas tvorby politiky, umožnil by vytvoriť lepšie cielené politiky a identifikovať zmierňujúce opatrenia potrebné na zabránenie negatívnemu vplyvu na mladých ľudí.

1.14

EHSV je presvedčený, že vlády partnerských krajín západného Balkánu musia vyvinúť úsilie zamerané na to, aby sa regionálna spolupráca zaradila medzi politické priority. EÚ by v rámci podpory tejto transformácie a presadzovania regionálnej spolupráce ako politickej priority mala západnému Balkánu poskytnúť pomoc pri identifikácii kľúčových oblastí a spôsobov, ktorými by bolo možné podporiť zmeny pre občanov celého západného Balkánu, najmä mladých ľudí.

1.15

V záveroch zo samitu o západnom Balkáne v rámci berlínskeho procesu, ktorý sa konal v roku 2021 v Berlíne (3), sa zdôrazňuje potreba posilniť mládežnícke organizácie a siete. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby ďalej skúmala spôsoby, ako na regionálnej úrovni podporiť príslušné mládežnícke štruktúry, napr. národné rady mládeže a zastrešujúce mládežnícke organizácie na západnom Balkáne, čo by umožnilo regionálny dialóg o mládežníckej politike.

1.16

EHSV je presvedčený, že je potrebné ďalšie úsilie o posilnenie politického vzdelávania a zastúpenia mladých ľudí, a to prostredníctvom hlavného politického prúdu aj mládežníckych štruktúr, ako sú národné, miestne a mestské rady mládeže. EHSV preto vyzýva inštitúcie EÚ na ďalšiu podporu západného Balkánu pri zlepšovaní účasti mládeže.

1.17

EHSV víta skutočnosť, že v inovačnej agende pre západný Balkán sa stanovujú ďalšie opatrenia na podporu jej zapojenia do všetkých programov EÚ, ktoré sa týkajú výskumu, inovácie, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu. Keď sa zohľadní pozitívny vzťah medzi vzdelávacou mobilitou alebo mobilitou v odbornej príprave a občianskou a politickou angažovanosťou mladých ľudí, ďalšie úsilie v tejto oblasti môže viesť k zlepšeniu účasti a angažovanosti mládeže.

1.18

EHSV opätovne zdôrazňuje dôležitosť mladých ľudí pre budúcnosť západného Balkánu, a teda aj dôležitosť prijatia konkrétnych opatrení zameraných na premenu regiónu na miesto s vyhliadkami do budúcnosti a príležitosťami pre mladých ľudí, ktoré im umožnia zostať a prosperovať (4). Včasné zapojenie mladých ľudí do navrhovania a uskutočňovania sociálnych a politických zmien je mimoriadne dôležité.

2.   Úvod

2.1

Západný Balkán má podľa Eurostatu celkovo približne 3,6 milióna mladých obyvateľov, čo predstavuje asi 21 % celkového počtu obyvateľov (5). Najvyšší podiel mládeže na celkovom počte obyvateľov má Kosovo (*1) (26,29 %), za ktorým nasleduje Albánsko (23,4 %), Bosna a Hercegovina (20,37 %) a Severné Macedónsko (20,32 %), Čierna Hora (19,49 %) a Srbsko (16,8 %). Pomer mužov a žien medzi mladým obyvateľstvom je v prípade všetkých partnerov zo západného Balkánu podobný, pričom počet mladých mužov je mierne vyšší: 51,16 % mladých obyvateľov na západnom Balkáne tvoria muži a 48,84 % ženy (6).

2.2

Partneri zo západného Balkánu dosiahli značný pokrok, pokiaľ ide o ďalšie vytváranie a konsolidáciu ich rámca mládežníckej politiky, keďže prijali príslušné právne predpisy, stratégie a akčné plány. Plne funkčný systém týkajúci sa mládeže, ktorým by sa zabezpečilo účinné posilnenie postavenia, angažovanosť a účasť mládeže na rozhodovaní, však stále nie je vytvorený. Existujú v ňom viaceré nedostatky od širších politických problémov a nedostatočnej ochoty urobiť z mládeže prioritu ako medziinštitucionálnu a medziodvetvovú politiku až po veľmi konkrétne druhy ťažkostí so systematickým monitorovaním a hodnotením rozvoja a vykonávania mládežníckej politiky, zberom a s uverejňovaním údajov (7).

2.3

V záujme podpory dobrých životných podmienok mladých ľudí by sa mala pozornosť venovať aj rešpektovaniu práv dieťaťa. Udržateľné politické opatrenia v tejto oblasti zlepšujú životné podmienky detí a ďalej podporujú kvalitný prechod do obdobia dospievania a ranej dospelosti.

3.   Rozvoj ľudského kapitálu

3.1

Stupeň a relevantnosť vzdelania sú kľúčové z hľadiska vyhliadok mladých ľudí na zamestnanie, ich kariérneho rastu a sociálneho začlenenia v regióne. Vo vzdelávacích systémoch sa napriek tomu stále odhaľujú nedostatky v súvislosti so zabezpečením, aby sa uspokojovali potreby všetkých študentov a aby sa mladým absolventom poskytovali relevantné zručnosti. V dôsledku nedostatočných alebo neefektívnych prepojení s inými oblasťami politiky, ako je zamestnanosť, hospodárstvo, sociálne služby a sociálna ochrana, mnohým deťom a mladým ľuďom hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, sociálne vylúčenie a chudoba (8).

3.2

Západný Balkán musí v záujme budovania dynamického hospodárstva investovať do vedomostí a rozvoja zručností mladých ľudí. Na dosiahnutie pokroku v úsilí o rozvoj sú kľúčové reformy vzdelávacieho systému (9). Na západnom Balkáne je stále potrebné zlepšiť ich výkonnosť a zabezpečiť, aby mladí ľudia získavali základné zručnosti, pričom je potrebné zmenšiť rozdiel vo výkonnosti v porovnaní s EÚ.

3.3

Dlhodobý problém predstavuje emigrácia zo západného Balkánu spôsobená hospodárskymi, sociálnymi a inštitucionálnymi problémami, ktorá ohrozuje vyhliadky na rozvoj regiónu. Emigrácia bude v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne pokračovať vo väčšine regiónov, ale nemalo by to brániť prijatiu vhodných politík na udržanie mladých ľudí v regióne. Ľudia sa rozhodujú pre odchod z rôznych dôvodov, ktoré sa však často týkajú toho, že ak by zostali v danom regióne, mali by ťažkosti dosiahnuť vysokú kvalitu života pre seba a svoje rodiny. Únik mozgov zmenšuje ľudský kapitál regiónu, ktorý je potrebný na hospodársky rast, zatiaľ čo existujúca sociálna infraštruktúra nedokáže zlepšiť životné podmienky osôb, ktoré zostávajú. Na národnej úrovni sa musia prijať aj vhodné opatrenia na presmerovanie „úniku mozgov“ na „obeh mozgov“.

3.4

Odliv ľudí zostáva pre väčšinu krajín západného Balkánu ústredným problémom, keďže má vplyv na hospodárske, sociálne a politické vyhliadky regiónu, ktorý za EÚ stále hospodársky zaostáva. Celkový počet osôb, ktoré región opustili, je náročné presne vyčísliť. Z dostupných údajov vyplýva, že ľudia región naďalej opúšťajú (10). V rokoch 2012 až 2018 odišlo z regiónu do niektorej z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ročne v priemere 155 000 ľudí. Iba v roku 2018 tento údaj dosiahol úroveň 175 000 osôb (11).

3.5

V štúdiách sa ako motivačný faktor emigrácie okrem lepších hospodárskych vyhliadok v zahraničí zdôrazňuje aj dôležitá úloha kvalitných a dôveryhodných verejných inštitúcií. Z analýzy MMF (12) (2016) vyplynulo, že hoci všetky druhy migrantov hľadajú v zahraničí lepšie hospodárske príležitosti, jednotlivcov s vyššou úrovňou zručností motivovala k presunu aj kvalita domácich inštitúcií (korupcia a nepotizmus pri získavaní zamestnania) a jednotlivcov s nižšou úrovňou zručností priťahovali aj rozsiahlejšie a spoľahlivejšie systémy sociálnych dávok v zahraničí (13). Vysoká úroveň korupcie v regióne je kľúčovým určujúcim faktorom emigračných tokov, ktorý ešte zhoršuje skutočnosť, že 63 % osôb v regióne nedôveruje súdnej alebo zákonodarnej moci (14).

3.6

Mladí ľudia v regióne majú veľký záujem presťahovať sa do zahraničia, aby získali lepšie príležitosti, čo prispieva k veľmi skreslenému podielu mladých ľudí na celkovom počte emigrantov. V Bosne a Hercegovine, Severnom Macedónsku a Albánsku napríklad viac než 50 % mladých ľudí chce žiť a pracovať v zahraničí počas obdobia dlhšieho ako 20 rokov, čo je signálom potenciálne výraznej dlhodobej straty pre demografickú a hospodársku budúcnosť regiónu (15). Vysoká úroveň migrácie mladých ľudí zo západného Balkánu vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že mladí ľudia nedokážu získať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu (ako aj z obmedzených hospodárskych príležitostí po získaní titulu), čo mnohých núti hľadať vzdelávacie príležitosti v zahraničí. V roku 2018 študovalo v inej krajine 6 % študentov z regiónu vo veku zodpovedajúcemu štúdiu na vysokej škole (priemer EÚ dosahuje 3 %).

3.7

Sociálna infraštruktúra na západnom Balkáne dostatočne nepodporuje schopnosť regiónu rozvíjať a udržiavať spoľahlivú základňu ľudského kapitálu, a to najmä v kontexte odlivu ľudského kapitálu prostredníctvom úniku mozgov. Sektory vzdelávania väčšiny krajín čelia nedostatku finančných prostriedkov a zdrojov, čo vedie k suboptimálnemu prístupu k vzdelávaniu aj k suboptimálnym výsledkom vzdelávania. Nedostatočné výsledky vzdelávania zasa nedokážu poskytnúť potrebné zručnosti, ktoré budúce generácie potrebujú, aby spĺňali požiadavky existujúcich podnikov a pomáhali vytvárať nové.

3.8

Na zvýšenie konkurencieschopnosti a boj proti nezamestnanosti je kľúčová maximalizácia hodnoty ľudského kapitálu. Pracovná sila v súčasnosti musí byť vybavená celým radom prenosných zručností, schopnosťou prispôsobiť sa a podnikateľským prístupom pri súčasnom zabezpečení primeraných sociálnych istôt.

3.9

V rámci súčasných vzdelávacích systémov a učebných plánov sa musí zlepšiť a posilniť zamestnateľnosť mladších generácií prostredníctvom podpory odborného vzdelávania a prípravy, digitálneho vzdelávania a podnikateľských predmetov.

3.10

Povzbudzovať a podporovať by sa mali podnikateľské schopnosti mladých ľudí. Tvorcovia politík musia zabezpečiť priaznivé prostredie, v ktorom budú mladí ľudia môcť založiť vlastný podnik a stať sa podnikateľmi, a podporovať a poskytovať jednoduchší prístup k financiám pre startupy.

3.11

V dnešnom rýchlo sa vyvíjajúcom svete je kľúčový boj proti zmene klímy, nové obchodné modely, výskumné a inovačné kapacity a vývoj nových technologických riešení v záujme zelenej transformácie. Na tento účel je dôležité zvýšiť počet mladých ľudí, predovšetkým mladých žien, so schopnosťami v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a s digitálnymi zručnosťami.

3.12

Počas zelenej transformácie sa menia pracovné miesta, pričom niektoré z nich zanikajú, a vytvárajú sa nové pracovné miesta, ktoré si vyžadujú nové ekologické a digitálne zručnosti. Systém vzdelávania a odbornej prípravy sa musí prispôsobiť rastúcemu dopytu po nových zručnostiach. Programy vzdelávania a odbornej prípravy by sa mali zosúladiť s vyvíjajúcimi sa podnikateľskými potrebami, ako aj so súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou.

4.   Problémy so zamestnávaním mladých na západnom Balkáne

4.1

Hlavné problémy, ktorým čelí politika zamestnanosti mladých ľudí v regióne, sa týkajú: koordinácie zainteresovaných strán na rôznych úrovniach verejnej správy a v rôznych oblastiach politiky (zamestnanosť, vzdelávanie, bývanie, zdravotníctvo); nedostatkov v kvalite vzdelávacích systémov a vo vyučovaní zručností, po ktorých je na trhu práce dopyt; neefektívneho postupu hľadania pracovného miesta, ktorý vedie k nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zdĺhavým prechodom zo školy a univerzity do zamestnania; prevahy neistého zamestnania v niektorých hospodárstvach; nedostatočného počtu dostupných pracovných miest pre mladých ľudí; nedostatku zariadení starostlivosti o deti na podporu žien, ktoré sa vracajú do práce, a vysokej úrovne neformálnosti.

4.2

Mladí ľudia majú na západnom Balkáne nepriaznivé postavenie na trhoch práce v regióne. Miera zamestnanosti mladých ľudí vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov bola v roku 2020 v celom regióne západného Balkánu nižšia ako 27 %, zatiaľ čo miera nezamestnanosti mladých ľudí vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov presahovala 26 % (v porovnaní s úrovňou iba 16,8 % v tejto vekovej skupine v rámci EÚ27), pričom v Kosove dosiahla takmer 50 % (16).

4.3

Podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov na západnom Balkáne v priemere dosahuje 23,7 %, pričom sa pohybuje od 15,9 % v Srbsku po 37,4 % v Kosove v porovnaní s úrovňou len 11,1 % v EÚ v rovnakej vekovej skupine (17).

4.4

Dlhodobá nezamestnanosť sa dotýka takmer dvoch tretín nezamestnaných mladých ľudí v Severnom Macedónsku, Bosne a Hercegovine a Kosove a dvoch tretín nezamestnaných mladých žien v Čiernej Hore.

4.5

Miera účasti mladých ľudí na trhu práce (miera aktivity) bola takisto nižšia ako v EÚ, pričom v rámci účasti na trhu práce existuje veľký rodový rozdiel, ktorý sčasti odráža nedostatok zariadení starostlivosti o deti pre mladé matky, ktoré sa chcú zúčastňovať na trhu práce. Rodový rozdiel sa prejavuje aj v miere zamestnanosti mladých žien, ktorá je všade v regióne nižšia ako miera zamestnanosti mladých mužov. V krajinách, kde je miera nezamestnanosti mladých ľudí najvyššia (Bosna a Hercegovina, Kosovo, Severné Macedónsko, Srbsko), miera nezamestnanosti mladých žien prevyšuje mieru nezamestnanosti mužov. V Albánsku a Čiernej Hore je naopak miera nezamestnanosti mladých žien rovnako ako v EÚ nižšia ako v prípade mužov.

4.6

Mladí ľudia čelia na trhoch práce neistej situácii. V porovnaní s EÚ majú vyšší podiel dočasných zmlúv vo všetkých hospodárstvach v regióne, najmä v Kosove a Čiernej Hore, kde majú tento druh zmluvy viac než tri štvrtiny zamestnaných mladých ľudí, zatiaľ čo v Srbsku to platí pre viac než polovicu zamestnaných mladých ľudí. Takáto neistá práca môže mať nepriaznivý vplyv na dobré životné podmienky jednotlivca a produktivitu hospodárstiev.

4.7

Riešenie potrieb mladého obyvateľstva by sa malo stať prioritou, najmä vzhľadom na vysoký počet osôb v skupine NEET. Je nevyhnutné zdôrazniť potrebu opatrení vychádzajúcich z príkladu záruky EÚ pre mladých ľudí, a to ešte viac v čase krízy. Prostredníctvom týchto opatrení sa pomôže tomu, aby mladí ľudia dostávali ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže, čím sa mladým ľuďom takisto ponúknu riešenia a vyhliadky a prispeje sa k boju proti úniku mozgov.

5.   Mladí ľudia na západnom Balkáne ako kľúčová sila regionálnej spolupráce a podpory európskej integrácie

5.1

Prosperita a konvergencia s EÚ by mali byť založené na zásadách inkluzívnosti, dôvery a spolupráce. EHSV poukazuje na to, že vlády krajín západného Balkánu sa pri uskutočňovaní reforiem pod vedením EÚ a vykonávaní investičných plánov zaviazali dodržiavať základné európske hodnoty demokracie, právneho štátu a základných práv, ako aj zmierenia (18).

5.2

EHSV súhlasí, že regionálna spolupráca na západnom Balkáne je kľúčová pre proces rozširovania a v záujme podpory transformácie by sa mala ďalej posilňovať. Dôveryhodná perspektíva vstupu do EÚ je kľúčovým stimulom a hnacou silou transformácie v regióne. Ide o kľúčový nástroj podpory demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv, ktoré sú zároveň hlavnými motormi hospodárskej integrácie a základnou oporou podpory regionálneho zmierenia a stability (19).

5.3

EHSV uznáva, že za niekoľko posledných rokov sa začali vykonávať viaceré kľúčové európske aj regionálne iniciatívy, najmä pre región západného Balkánu, zamerané na jeho priblíženie k EÚ, ale aj na posilnenie spolupráce medzi mladými ľuďmi. EÚ je naďalej hlavným strategickým partnerom regiónu a poskytuje finančné prostriedky a podporu prostredníctvom rôznych programov (IPA, Erasmus+ atď.). Na základe úspešného príkladu Francúzsko-nemeckého úradu pre mládež navyše v roku 2016 vznikol Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), ktorého cieľom je podpora ducha zmierenia a spolupráce medzi mladými ľuďmi v regióne prostredníctvom výmenných programov pre mládež.

5.4

Pri zlepšovaní spolupráce medzi mladými ľuďmi na západnom Balkáne zohráva dôležitú úlohu. Na zefektívnenie regionálnej spolupráce mládeže, ktorá je základným prvkom, pokiaľ ide o dosiahnutie mieru a stability v regióne, je kľúčovou podpora EÚ. Úloha mladých ľudí pri zlepšovaní vyhliadok regiónu by sa nemala posilňovať iba prostredníctvom úsilia RYCO.

5.5

Európske hlavné mesto mládeže je titul, ktorý udeľuje Európske fórum mládeže. Jeho účelom je zlepšiť postavenie mladých ľudí, stimulovať účasť mládeže a posilniť európsku identitu v mestách. V roku 2022 je Európskym hlavným mestom mládeže Tirana. Hlavným cieľom titulu, ktorého sloganom je „Aktivovať mládež“, je povzbudiť aktívnu účasť so zameraním na potreby mladých ľudí v súčasnosti aj budúcnosti. Súčasťou programu sú činnosti zamerané na podporu dobrovoľníctva, zlepšenie postavenia mládežníckych organizácií a vytváranie sietí a synergií medzi mladými ľuďmi z celej Európy.

5.6

Intenzívnejšou spoluprácou a činnosťami vzájomného učenia spoluorganizovanými inštitúciami EÚ a stranami zainteresovanými do mládežníckej politiky na západnom Balkáne by sa malo ďalej podporiť úspešné vykonávanie inovačnej agendy pre západný Balkán.

5.7

Úsilie o zapojenie západného Balkánu do programov EÚ pre mládež by sa malo koordinovať s prebiehajúcimi programami, ktoré ponúka RYCO. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby západnému Balkánu pomohla pri hľadaní spôsobov, ako vytvoriť nové systémy medziregionálnej mobility.

6.   Zosilnenie hlasov mladých ľudí zo západného Balkánu

6.1

Politický program EÚ v súvislosti s inovačnou agendou pre západný Balkán je zameraný na uľahčenie tvorby politík na základe dôkazov (20). Existencia spoľahlivých a transparentných štatistík predstavuje významnú požiadavku EÚ vo vzťahu ku všetkým krajinám v predvstupovej fáze (21).

6.2

Cieľom stratégie EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 je povzbudzovať a podporovať inkluzívnu demokratickú účasť všetkých mladých ľudí na demokratických procesoch a v spoločnosti, aktívne ich zapájať, podporovať zastúpenie mládeže na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, ako aj skúmať a podporovať využívanie inovačných a alternatívnych foriem demokratickej účasti, napr. nástroje digitálnej demokracie (22).

6.3

Dialóg EÚ s mládežou predstavuje dobre fungujúci mechanizmus dialógu medzi mladými ľuďmi a osobami s rozhodovacou právomocou. EHSV víta návrh Komisie vychádzať z tohto mechanizmu a zaviesť ho do regionálnej spolupráce na západnom Balkáne, čím by sa zabezpečilo, aby sa názory a potreby mladých ľudí a mládežníckych organizácií zohľadnili pri vymedzovaní priorít mládežníckej politiky. Okrem toho by sa mali stimulovať a propagovať existujúce participatívne procesy a mechanizmy na západnom Balkáne, do ktorých sú zapojení mladí ľudia.

6.4

Podľa indexu účasti mládeže (23) sú mladí ľudia na západnom Balkáne stále výrazne nedostatočne zastúpení v politickom živote. Z nedávnych údajov vyplýva, že veľká väčšina (78 %) si myslí, že mladí ľudia by mali mať v politike väčšie slovo (24).

6.5

EHSV dôrazne podporuje zapojenie mladých ľudí do rozhodovacích procesov v otázkach, ktoré sa ich týkajú. Pri zlepšovaní postavenia mladých ľudí na politickej, hospodárskej a sociálnej scéne je okrem individuálnej účasti kľúčová aj úloha mládežníckych organizácií. Ako sa zdôrazňuje v nariadení o nástroji IPA III a metodike rozširovania, je preto potrebné poukázať na význam financovania a podpory organizácií občianskej spoločnosti s cieľom uspokojiť potreby mladých ľudí.

6.6

Sociálno-ekonomické postavenie a dosiahnutý stupeň vzdelania sa považujú za dôležité ukazovatele tendencie jednotlivca voliť alebo sa iným spôsobom politicky angažovať. Zo štatistickej analýzy na regionálnej úrovni vyplýva konzistentný obraz sociálno-ekonomických nerovností, ktoré sú neoddeliteľne spojené s angažovanosťou mladých ľudí v regióne západného Balkánu (25).

---

(1)  Youth Participation Index 2020, Nadácia Any a Vladeho Divacovcov, s. 31.

(2)  Odporúčanie Rady z 30. októbra 2020 o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí, a ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí, Ú. v. EÚ C 372, 4.11.2020, s. 1.

(3)  Samit o západnom Balkáne v rámci berlínskeho procesu, Berlínsky samit 2021, závery predsedu.

(4)  Záverečné vyhlásenie z 8. fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu.

(5)  Basic figures on Western Balkans and Turkey, Factsheets, vydanie z roku 2022.

(*1)  Týmto označením nie sú dotknuté postoje k otázke statusu a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(6)  Mapping of Youth Policies and Identification of Existing Support and Gaps in Financing of Youth Actions in the Western Balkans, Rada pre regionálnu spoluprácu, porovnávacia správa, január 2021, s. 4.

(7)  Mapping of Youth Policies and Identification of Existing Support and Gaps in Financing of Youth Actions in the Western Balkans, Rada pre regionálnu spoluprácu, porovnávacia správa, január 2021, s. 4.

(8)  Unlocking Youth Potential in South Eastern Europe and Turkey: Skills development for labour market and social inclusion, Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF), 2020.

(9)  Z výsledkov Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) za rok 2018 vyplýva, že takmer všetky krajiny západného Balkánu výrazne zaostávajú v kľúčových kompetenciách (žiaci, ktorí nedosahujú úroveň 2 na stupnici PISA v oblasti čítania, matematiky a prírodovedy).

(10)  Social Infrastructure in the Western Balkans – Increasing the region’s economic resilience, enhancing human capital and counteracting the effects of brain drain, Rozvojová banka Rady Európy, november 2021.

(11)  Na presnosť údajov o migrácii pre región západného Balkánu majú negatívny vplyv rôzne problémy, ktoré obmedzujú rozsah komplexných porovnaní medzi krajinami.

(12)  Emigration and Its Economic Impact on Eastern Europe, 2016.

(13)  Pokrytie sociálnymi dávkami na západnom Balkáne môže byť nerovnomerné a môže dochádzať k omeškaniam pri ich vyplácaní.

(14)  Balkan Barometer 2020: Public Opinion Survey, Rada pre regionálnu spoluprácu.

(15)  Miran Lavrič, Smiljka Tomanović, Mirna Jusić, FES Youth Study Southeast Europe 2018/2019, Nadácia Friedricha Eberta.

(16)  Study on Youth Employment in the Western Balkans, Rada pre regionálnu spoluprácu, 2021.

(17)  Study on Youth Employment in the Western Balkans, Rada pre regionálnu spoluprácu, 2021.

(18)  Záverečné vyhlásenie z 8. fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu, REX/184, s. 3.

(19)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 88.

(20)  Agenda pre západný Balkán v oblasti inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu.

(21)  Európska komisia – Kapitoly acquis/rokovacie kapitoly.

(22)  Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež, COM(2018) 269 final.

(23)  Youth Participation Index 2020, Nadácia Any a Vladeho Divacovcov.

(24)  Mirna Jusić, Political alienation of a precarious generation, Nadácia Friedricha Eberta 2019, s. 5.

(25)  Mirna Jusić, Political alienation of a precarious generation, Nadácia Friedricha Eberta 2019, s. 5.