EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli15. 12. 2022
COM(2022) 718 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli15. 12. 2022
COM(2022) 718 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch
1.Úvod
Nariadením (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch 1 (ďalej len „nariadenie“) sa zaviedol spoločný rámec na zber, zostavovanie, zasielanie a vyhodnocovanie európskych environmentálnych ekonomických účtov. V článku 10 uvedeného nariadenia sa uvádza:
Komisia predloží do 31. decembra 2013 a potom každé tri roky Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. V tejto správe sa hodnotí najmä kvalita zaslaných údajov, metódy zberu údajov, administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov, ako aj uskutočniteľnosť a účinnosť týchto štatistík.
Toto je štvrtá správa, ktorou sa plní táto povinnosť. Predchádzajúce správy boli uverejnené v rokoch 2019 2 , 2016 3 a 2013 4 .
2.Environmentálne ekonomické účty
5 Európska zelená dohoda obnovuje záväzok Komisie riešiť problémy súvisiace s klímou a so životným prostredím. Európa chce byť prvým klimaticky neutrálnym kontinentom tým, že sa stane moderným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje. Na základe Európskej zelenej dohody sa prostredníctvom celého radu opatrení v oblasti klímy, životného prostredia a oceánov, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, financií a regionálneho rozvoja, priemyslu a výskumu a inovácií zlepší zdravie a pohoda ľudí v celej EÚ, ako aj budúcich generácií. Európska zelená dohoda je neoddeliteľnou súčasťou stratégie Komisie pri vykonávaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.
Environmentálne ekonomické účty – alebo skrátene environmentálne účty – sú pevným, viacúčelovým informačným rámcom zameraným na aspekty udržateľnosti nášho hospodárskeho správania. Všeobecné ekonomické štatistiky, ako sú národné účty, ktoré slúžia ako podklad pre HDP, nezohľadňujú environmentálne aspekty vo výrobe, v spotrebe, investíciách alebo vo financovaní. Environmentálne účty umožňujú doplniť tento obraz o hospodárske a environmentálne aspekty.
Kľúčovou črtou environmentálnych účtov je integrácia. Ide o integráciu environmentálnych a hospodárskych aspektov, ako aj o integráciu viacerých kľúčových tematických environmentálnych aspektov, ako sú i) energetika, zdaňovanie a emisie do ovzdušia; ii) ťažba materiálov a odpad a iii) výdavky a investície verejnej správy a výdavky a investície podnikov, do konzistentného hospodárskeho účtovného systému. Táto integrácia vhodne zapadá do holistickej paradigmy Európskej zelenej dohody. Prístup na základe účtovníctva je užitočný, pretože:
·opätovne využíva dostupné údaje a umožňuje tak poskytovanie nových informácií pri obmedzenej administratívnej záťaži pre podniky a verejnosť,
·umožňuje vytvárať vysokokvalitné informácie na základe kombinovania a integrovania zdrojových údajov do spoľahlivých odhadov.
Na úrovni EÚ podporujú európske environmentálne účty nadnárodný rozmer environmentálnych otázok a poskytujú systematický prístup a pokrytie vo všetkých členských štátoch, ako aj naprieč všetkými environmentálnymi otázkami, čo umožňuje hodnotenie politík a porovnávanie medzi členskými štátmi.
Európske environmentálne účty vychádzajú z medzinárodného štandardu, ktorým je systém integrovaných environmentálnych ekonomických účtov (SEEA) 6 . Tento štandard vytvorila a zverejnila Organizácia Spojených národov, Európska komisia (Eurostat), Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodný menový fond a skupina Svetovej banky.
Nariadením sa vytvárajú európske environmentálne účty. Nariadenie má význam pre EHP 7 . Účty sa na základe neho štruktúrujú podľa týchto modulov:
·Modul pre účty emisií do ovzdušia: emisie šiestich skleníkových plynov do ovzdušia (vrátane CO2 a CO2 z biomasy používanej ako palivo) a siedmich látok znečisťujúcich ovzdušie (vrátane amoniaku a jemných prachových častíc) v členení podľa 64 priemyselných odvetví produkujúcich emisie so zahrnutím kategórie domácností.
·Modul pre dane súvisiace so životným prostredím podľa hospodárskej činnosti: environmentálne dane v štyroch širokých skupinách: energetika, doprava, znečisťovanie a zdroje v členení podľa 64 platiacich priemyselných odvetví so zahrnutím kategórie domácností a nerezidentov.
·Modul pre účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva: množstvá fyzických vstupov do hospodárstva, akumulácia materiálov v hospodárstve a výstupy do iných hospodárstiev alebo späť do životného prostredia.
·Modul pre účty výdavkov na ochranu životného prostredia: výdavky hospodárskych jednotiek, ktorých účelom je ochrana životného prostredia.
·Modul pre účty odvetvia environmentálnych tovarov a služieb: výstup, pridaná hodnota a vývoz tovarov a služieb osobitne navrhnutých a vyrobených na ochranu životného prostredia alebo riadenie zdrojov. Vykazuje sa aj zamestnanosť spojená s takýmito činnosťami.
·Modul pre účty fyzických tokov energie: toky energie zo životného prostredia do hospodárstva (ťažba prírodných vstupov), v rámci hospodárstva (výroba a používanie energetických výrobkov) a z hospodárstva do životného prostredia (vypúšťanie energetických rezíduí).
Členské štáty sú od roku 2013 povinné predkladať Komisii (Eurostatu) údaje podľa príloh I až III a od roku 2017 údaje podľa príloh IV až VI.
3.Činnosti od poslednej správy
Právny rámec
Komisia prijala delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/125 z 19. novembra 2021, ktorým sa menia prílohy I až V k nariadeniu (EÚ) č. 691/2011 8 . Týmto delegovaným nariadením sa aktualizujú technické špecifikácie piatich zo šiestich existujúcich modulov uvedených v predchádzajúcom oddiele s cieľom poskytovať rýchlejšie informácie (kratšie lehoty na zasielanie) a aktualizovať zoznamy charakteristík. Uvedenú aktualizáciu tvoria konkrétne tieto prvky: a) požadovanie dodatočného členenia daní z CO2; b) požadovanie dodatočného členenia údajov o odvetví životného prostredia a environmentálnych výdavkoch; c) požadovanie informácií o celom odvetví životného prostredia (nielen informácií o trhovej zložke tohto odvetvia); d) aktualizácia technických zoznamov materiálových tokov a emisií plynov do ovzdušia a e) zjednodušenie požiadaviek na informácie o ekonomických odvetviach odvetvia životného prostredia, ako aj o dovoze a vývoze materiálov.
Uvedené zmeny zlepšujú schopnosť monitorovať pokrok smerom k ekologickému, ku konkurencieschopnému a k odolnému obehovému hospodárstvu a pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú relevantné pre EÚ, ako aj schopnosť podporovať politiky v oblasti klímy a znečistenia. Zmeny zároveň používateľom uľahčujú interpretáciu údajov a umožňujú štatistikom presne merať celkové národné výdavky určené na ochranu životného prostredia. S cieľom obmedziť zaťaženie členských štátov spojené s vykazovaním sa v prípade účtov odvetvia environmentálnych tovarov a služieb a účtov výdavkov na ochranu životného prostredia znížila požadovaná úroveň podrobnosti klasifikácie NACE.
Komisia okrem toho 11. júla 2022 prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady [COM(2022) 329] 9 , ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011, pokiaľ ide o zavedenie nových modulov týkajúcich sa environmentálnych ekonomických účtov. Týmto návrhom sa zavádzajú ďalšie tri moduly:
·Modul pre účty týkajúce sa lesov zahŕňajúci účty aktív týkajúce sa lesných zdrojov (lesná pôda a drevo na lesnej pôde) a účty ekonomickej činnosti v odvetviach lesníctva a ťažby dreva.
·Modul pre účty týkajúce sa environmentálnych dotácií a podobných transferov vzťahujúci sa na nekompenzované platby od verejnej správy iným inštitucionálnym sektorom a od nerezidentov (zo zahraničia) na účely ochrany životného prostredia alebo obmedzenia využívania a ťažby prírodných zdrojov.
·Modul pre ekosystémové účty vzťahujúci sa na rozsah ekosystémov, stav ekosystémov (t. j. degradáciu) a ekosystémové služby (zásobovanie plodinami, opeľovanie, poskytovanie dreva, filtráciu vzduchu, reguláciu globálnej klímy, reguláciu miestnej klímy a cestovný ruch súvisiaci s prírodou).
Očakáva sa, že na základe týchto troch modulov sa rozrastú informácie, ktoré má EÚ k dispozícii v súvislosti s viacerými opatreniami a cieľmi Európskej zelenej dohody, a to aj pokiaľ ide o: jej ambíciu v oblasti klimatickej neutrality, stratégiu Z farmy na stôl, novú stratégiu EÚ pre lesy, stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a právny predpis o obnove prírody, akčný plán nulového znečistenia a ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja.
Nové moduly takisto posilnia šesť pôvodných modulov, keďže kombinovaním nových a starých účtov možno odvodiť nové ukazovatele. Napríklad nové ekosystémové účty možno skombinovať s existujúcimi účtami emisií do ovzdušia s cieľom merať sekvestráciu uhlíka v porovnaní s emisiami skleníkových plynov. Takisto existuje prepojenie medzi ekosystémovými účtami, účtami týkajúcimi sa lesov a účtami materiálových tokov v rámci celého hospodárstva, pokiaľ ide o ťažbu biomasy.
Komisia začala s prípravou svojho návrhu za pomoci expertných skupín (zúčastnených národných štatistických úradov) v roku 2020. Moduly pre účty týkajúce sa lesov a účty týkajúce sa environmentálnych dotácií a podobných transferov sú založené na už existujúcich schémach dobrovoľného zasielania údajov (od roku 2016, resp. 2015). Členské štáty, ktoré už údaje o týchto účtoch vykazujú, pocítia minimálne administratívne zaťaženie.
Modul pre ekosystémové účty bude pre väčšinu členských štátov nový. Komisia ho vybrala vzhľadom na jeho vysoký význam pre politiky v oblasti prírody, biodiverzity a nulového znečistenia, ako aj vzhľadom na jeho potenciál v súvislosti s inými politikami vrátane európskeho semestra. Ide o prvú implementáciu ekosystémových účtov SEEA OSN, ktoré prijala Štatistická komisia OSN v marci 2021, v EÚ. Eurostat od roku 2015 získava skúsenosti a vypracúva metodiky v rámci celoúnijného projektu INCA („účtovníctvo integrovaného prírodného kapitálu“) 10 . Tri nové moduly čerpajú z pilotných projektov a testov členských štátov spolufinancovaných z grantov Komisie (Eurostatu) (24 grantov udelených v rokoch 2015 až 2021 a podporné opatrenia plánované na nasledujúce roky).
Metódy zberu údajov a administratívne zaťaženie
V súvislosti s environmentálnymi účtami sa vo všeobecnosti nevyžaduje zber nových mikroúdajov, pretože väčšinou sa využívajú údaje, ktorými vnútroštátne orgány už disponujú, podľa potreby s doplnením o dodatočné odhady. Okrem údajov z národných účtov sa v environmentálnych účtoch zbierajú údaje z veľkého množstva zdrojov, napr. z podporných štatistík o energetike, doprave, poľnohospodárstve, výdavkoch verejnej správy a daniach, ako aj z niektorých neštatistických zdrojov. Príležitostne je však nutné upraviť či rozšíriť zisťovanie v domácnostiach alebo podnikové zisťovanie s cieľom získať východiskové údaje týkajúce sa jednotlivých položiek environmentálnych účtov.
S cieľom splniť požiadavky na údaje stanovené v nariadení môžu členské štáty upraviť existujúce údaje tak, aby boli v súlade s koncepciami v základnom rámci systému environmentálnych ekonomických účtov (SEEA CF) a v ekosystémových účtoch SEEA (SEEA EA). To si môže vyžadovať osobitnú prácu zo strany členských štátov. Zo skutočnosti, že v environmentálnych účtoch sa opätovne využívajú existujúce údaje, vyplýva, že pokiaľ zdroje údajov existujú a udržiavajú sa, podnikom a domácnostiam vzniká len minimálne dodatočné zaťaženie. Krajiny sa môžu takisto rozhodnúť uplatňovať na účely environmentálnych účtov osobitné procesy zberu údajov, čo pomôže zlepšiť kvalitu údajov. Takýto postup uplatnili niektoré krajiny v spojitosti s účtami odvetvia environmentálnych tovarov a služieb (príloha V k nariadeniu) tým, že začali vykonávať zisťovania na doplnenie svojich iných zdrojov údajov. Dodatočná záťaž vyplývajúca podnikom z týchto zisťovaní, ktoré sa uskutočňujú raz za rok alebo raz za niekoľko rokov, je často veľmi nízka.
Vnútroštátne orgány (zvyčajne národné štatistické úrady) vykonávajú väčšinu prác potrebných na zostavenie účtov, čo zahŕňa spracovanie existujúcich údajov a zlepšenie ich analytického potenciálu. Odhaduje sa, že priemerný počet zamestnancov potrebných na zostavovanie účtov v rámci každého vnútroštátneho orgánu zodpovedá štyrom až šiestim ekvivalentom plného pracovného času za všetkých šesť príloh k nariadeniu 11 . Tri nové navrhované prílohy si budú vyžadovať približne dva alebo tri dodatočné ekvivalenty plného pracovného času v každom vnútroštátnom orgáne 12 , pričom presný počet bude závisieť od okolností jednotlivých členských štátov, existencie/rozsahu zdrojov údajov atď. Účty prinášajú značnú pridanú hodnotu k základným údajom a zvyšujú potenciál analyzovať vzájomné interakcie medzi témami pokrytými v prílohách, napr. medzi emisiami do ovzdušia a využívaním energie. Niekoľko vnútroštátnych orgánov využilo na vytvorenie metód spracovania a analýzy údajov pilotné štúdie (spolufinancované Komisiou).
Uskutočniteľnosť a účinnosť
Pred tým, ako Komisia navrhla právny rámec, boli moduly stanovené v nariadení predmetom testov a pilotných skúšok, čím sa zabezpečila ich uskutočniteľnosť (pozri ďalej). Testovanie sa vykonáva v spolupráci s členskými štátmi tak, aby sa využili ich odborné znalosti a aby sa zaistilo spoločné chápanie, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť modulov. V súčasnosti prebiehajú pilotné štúdie týkajúce sa ďalších potenciálnych nových modulov.
Účinnosť environmentálnych účtov závisí od dvoch faktorov: po prvé ako možno existujúce informácie reorganizovať do spoločného rámca a po druhé ako a do akej miery sa účty využívajú.
Pokiaľ ide o prvý bod, jeden príklad spôsobu, akým sa zreorganizovali existujúce informácie, poskytujú účty emisií do ovzdušia (príloha I k nariadeniu). V rámci týchto účtov sa používajú informácie, ktoré sa už zozbierali do súpisov emisií do ovzdušia vyžadovaných podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP). Potom sa k týmto údajom pridávajú ďalšie informácie, aby sa zosúladili s klasifikáciami a pojmami používanými v národných účtoch. Po tomto postupe sa môžu vypracovať aplikácie vzťahujúce sa na účty emisií do ovzdušia. Napríklad environmentálne stopy sa odvodzujú ich skombinovaním s input-output tabuľkami. Tieto stopy merajú globálny tlak spotreby a investícií v EÚ na životné prostredie na celom svete. Ďalším príkladom účinnosti je nízkonákladový model založený na (ročných) účtoch emisií do ovzdušia, ktorý sa používa na vypracovanie oveľa včasnejších štvrťročných odhadov. Eurostat tieto odhady vypracúva od novembra 2021. Údaje sa uverejňujú 4,5 mesiaca po referenčnom štvrťroku a výrazne zlepšujú včasnosť údajov požadovanú v nariadení (21 mesiacov).
Účty emisií do ovzdušia sa takisto môžu použiť spoločne s environmentálnymi účtami na účely iných oblastí, ako sú napríklad dane z energie alebo environmentálne dane. Tieto informácie sa môžu použiť v kauzálnych rámcoch na opis a analýzu interakcií medzi spoločnosťou a životným prostredím, akým je rámec „Hnacie sily, tlaky, stav, vplyv a reakcie“ prijatý Európskou environmentálnou agentúrou .
Pokiaľ ide o druhý bod, environmentálne účty sú základom ôsmeho všeobecného environmentálneho akčného programu Únie do roku 2030 13 . Environmentálne účty sú východiskom ekonomickej analýzy a posúdenia vplyvu a používajú sa na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov politiky. Konkrétnejšie, ukazovatele založené na environmentálnych účtoch sa používajú v súčasných monitorovacích rámcoch ôsmeho environmentálneho akčného programu a obehového hospodárstva a v budúcnosti môžu prispieť k monitorovaniu biodiverzity a nulovému znečisťovaniu. Environmentálne účty majú uplatnenie aj pri monitorovaní pokroku EÚ z hľadiska dosahovania príslušných cieľov udržateľného rozvoja 14 a v rámci prehľadu odolnosti.
Kvalita údajov zaslaných od poslednej správy
V nariadení sa od členských štátov, ako aj krajín EHP vyžaduje, aby Eurostatu zasielali údaje 15 . Niekoľko kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín na členstvo v EÚ takisto zasiela niektoré údaje na dobrovoľnom základe. Táto správa o vykonávaní sa zameriava na prvú skupinu krajín (krajiny EÚ/EHP). Eurostat zaslané údaje validuje a zverejňuje na svojej webovej lokalite 16 spolu s technickými vysvetleniami (metaúdajmi) a podkladovými informáciami 17 .
Prevažná väčšina členských štátov predložila úplné súbory údajov v rámci lehôt stanovených v nariadení. Niekoľko členských štátov lehoty nesplnilo, zväčša len s niekoľkodňovým oneskorením s výnimkou jedného členského štátu, ktorý sa oneskoril výraznejšie. Tieto oneskorenia však nemali žiadny konkrétny vplyv na spracovanie alebo šírenie údajov.
Treba poznamenať, že lehoty na vykazovanie stanovené v nariadení určujú načasovanie tvorby údajov v členských štátoch na účely environmentálnych účtov. Je to ukazovateľom kvality údajov, pretože novšie štatistické údaje sú vždy lepšie. Uplatňuje sa však kompromis so zreteľom na iné aspekty kvality údajov, ako je presnosť alebo koherentnosť medzi témami environmentálnych účtov, napr. údaje o emisiách skleníkových plynov, využívaní energie a daniach z energie.
Celkovo sa v rokoch 2019 – 2022 zlepšila kvalita údajov v prípade všetkých príloh I až VI. Štatistické údaje na účely príloh I až III predkladané členskými štátmi na základe nariadenia majú vysokú kvalitu. Údaje na účely príloh IV až VI sú menej vyspelé, pretože povinné vykazovanie sa začalo uplatňovať až v roku 2017. Prílohy IV a V sú zároveň zložitejšie ako ostatné prílohy a vyžadujú si ďalšie kategórie zdrojových údajov. Komisia (Eurostat) očakáva, že kvalita údajov na účely príloh IV až VI sa v nasledujúcich rokoch zlepší. Zlepšenie je naďalej potrebné vo viacerých oblastiach, napríklad pokiaľ ide o dostupnosť údajov na vypracovanie prílohy V (účty odvetvia environmentálnych tovarov a služieb). Komisia (Eurostat) naďalej spolupracuje s členskými štátmi na riešení technických problémov. Plánuje sa alebo sa už vykonáva viacero opatrení na zlepšenie kvality, pozri nasledujúci oddiel.
4.Opatrenia na zlepšenie
Komisia (Eurostat) a členské štáty sa dohodli na európskej stratégii pre environmentálne účty na roky 2019 až 2023 18 . Ide o program ďalšej práce dohodnutý medzi Komisiou (Eurostatom) a členskými štátmi a prijatý Výborom pre Európsky štatistický systém. Touto stratégiou sa koordinuje európske úsilie a pripravujú sa možné nové moduly. Ciele na roky 2019 až 2023 sú:
·pokračovať v zlepšovaní kvality súčasných európskych environmentálnych účtov vrátane dlhých časových radov a včasných údajov,
·lepšie informovať o význame a obsahu európskych environmentálnych účtov vrátane prezentovania environmentálnych modulov ako celkového systému,
·slúžiť potrebám používateľov ponúkaním ďalšieho rozšírenia, aplikácií a ukazovateľov vrátane stôp, a to na základe súčasných európskych environmentálnych účtov,
·posúdiť potrebu prispôsobiť európske environmentálne účty novým prioritám a oblastiam,
·podporovať tých, ktorí zostavujú účty v členských štátoch, a to finančnými zdrojmi, odbornou prípravou, manuálmi a nástrojmi zostavovania,
·prispievať k ďalšiemu rozvoju globálnych štandardov SEEA OSN a celosvetových iniciatív, ako je monitorovanie cieľov udržateľného rozvoja.
V polovici trvania stratégie sa uskutočnilo plánované preskúmanie 19 . Stratégiu sprevádza akčný plán s konkrétnym zoznamom opatrení a lehôt ku každému z uvedených cieľov 20 .
Európska stratégia pre environmentálne účty nebráni jednotlivým členským štátom takisto rozvíjať činnosti v iných smeroch podľa svojich vnútroštátnych okolností, politických potrieb a dostupných zdrojov.
Návrhy nových modulov
V článku 10 nariadenia sa uvádza, že k tejto správe o vykonávaní sa v prípade potreby a so zreteľom na zistenia z pilotných štúdií musia pripojiť návrhy nových modulov v niekoľkých konkrétnych oblastiach 21 .
Ako už bolo uvedené, vypracovanie troch nových modulov je aktuálne v štádiu, keď Komisia predložila návrh začleniť ich do nariadenia prostredníctvom zmeny, ktorý je v súčasnosti v riadnom legislatívnom postupe [COM(2022) 329]. Ide o tieto moduly: účty týkajúce sa lesov, účty týkajúce sa environmentálnych dotácií a podobných transferov a ekosystémové účty.
5.Závery
Komisia a členské štáty naďalej zlepšujú európske environmentálne účty podľa nariadenia (EÚ) č. 691/2011, a to najmä prostredníctvom:
·návrhu na doplnenie troch nových tematických modulov do nariadenia,
·posilnenia kvality a účinnosti údajov,
·zlepšenia komunikácie,
·vypracovania ďalších ukazovateľov na uspokojenie potrieb používateľov a
·posúdenia potreby prispôsobiť európske environmentálne účty novým prioritám a oblastiam.