EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli15. 11. 2022
COM(2022) 641 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Správa o dosahovaní cieľov na rok 2020 v oblasti energetickej efektívnosti za rok 2022
Správa o dosahovaní cieľov na rok 2020 v oblasti energetickej efektívnosti za rok 2022
1.Úvod a prehľad
Smernica o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ zmenená smernicou (EÚ) 2018/2002 a smernica o energetickej hospodárnosti budov 2010/31/EÚ zmenená smernicou (EÚ) 2018/844 tvoria kľúčovú časť právnych predpisov Európskej únie v oblasti klímy a energetiky, v ktorých sa stanovujú ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a vytvárajú základy pre opatrenia na realizáciu úplného potenciálu energetickej efektívnosti hospodárstva EÚ.
V smernici o energetickej efektívnosti sa vyžaduje, aby všetky členské štáty EÚ zaviedli politické opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v rôznych fázach energetického reťazca, a to od výroby až po konečnú spotrebu. Toto úsilie je kľúčom k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a základným príspevkom k dekarbonizácii hospodárstva EÚ do roku 2050. Cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 (článok 3 smernice o energetickej efektívnosti) zodpovedá zníženiu primárnej a konečnej energetickej spotreby EÚ do roku 2020 o 20 % v porovnaní s energetickou spotrebou plánovanou v roku 2007 v scenári modelu PRIMES na rok 2020. Tento cieľ z hľadiska primárnej energetickej spotreby vedie k úrovni spotreby 1 312 Mtoe a v prípade konečnej energetickej spotreby sa rovná 959 Mtoe.
Smernica o energetickej hospodárnosti budov obsahuje širokú škálu politík a podporných opatrení zacielených na zvýšenie v súčasnosti nízkych mier obnovy existujúceho fondu budov. Najmä v článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov sa vyžaduje, aby členské štáty vypracovali komplexné dlhodobé stratégie obnovy s cieľom mobilizovať investície na dekarbonizáciu vnútroštátnych fondov budov do roku 2050 (s orientačnými míľnikmi na roky 2030, 2040 a 2050) a podporovať transformáciu smerom k vysokoefektívnemu a dekarbonizovanému fondu budov do roku 2050. V článku 5 sa vyžaduje, aby členské štáty stanovili nákladovo optimálne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov a existujúcich budov, ktoré prechádzajú významnou obnovou. V článku 9 sa uvádza, že všetky nové budovy musia byť do 31. decembra 2020 budovami s takmer nulovou spotrebou energie (a po 31. decembri 2018 sa to týka všetkých nových verejných budov).
V článku 27 nariadenia 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (ďalej len „nariadenie o riadení“) sa vyžaduje, aby členské štáty do 30. apríla 2022 predložili Komisii správu a uviedli v nej informácie stanovené v časti 2 prílohy IX k uvedenému nariadeniu. Pokiaľ ide o smernicu o energetickej efektívnosti, zahŕňa to pokrok vo vzťahu k článku 3 o cieľoch v oblasti energetickej efektívnosti, k článku 5 o vzorovej úlohe budov verejných subjektov, k článku 7 o povinnosti úspor energie a k článku 8 o energetických auditoch. Ďalej sa v súvislosti so smernicou o energetickej hospodárnosti budov podľa článku 9 vyžaduje predkladanie správ o nových a obnovených budovách s takmer nulovou spotrebou energie. Okrem toho sa v článku 21 nariadenia 2018/1999 vyžaduje, aby správy o pokroku integrovaných národných energetických a klimatických plánov (NEKP) obsahovali orientačné míľniky dlhodobej stratégie obnovy a aby sa v nich konkretizovalo, ako prispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, ako aj príslušné politiky a opatrenia uvedené v dlhodobých stratégiách obnovy. Vyžadujú sa informácie o nákladovo optimálnych úrovniach minimálnych noriem energetickej hospodárnosti, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych výpočtov podľa oddielu B prílohy I k nariadeniu 2018/1999, a o počte a podlahovej ploche nových a obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie podľa prílohy IX k nariadeniu 2018/1999.
V tejto správe sa analyzujú informácie, ktoré poskytli členské štáty vo svojich správach, a sú doplnené údajmi Eurostatu. Ďalej sa v nej analyzuje posúdenie národných dlhodobých stratégií obnovy a správy o nákladovej optimálnosti, ktoré členské štáty predložili Komisii. Pokiaľ ide o povinnosť podávať správy za rok 2022, svoje správy predložilo všetkých 27 členských štátov. Správa z Maďarska však neobsahuje žiadne informácie o energetickej efektívnosti a správy z Rumunska a Chorvátska sa považujú v značnej miere za neúplné.
2.Pokrok pri dosahovaní cieľov na rok 2020 v oblasti energetickej efektívnosti – článok 3 smernice o energetickej efektívnosti
Energetická spotreba v EÚ mala počas rokov 2005 až 2020 všeobecne klesajúci trend, ako je znázornené na obrázku 1. Toto zníženie energetickej spotreby sprevádzal celkový pokles energetickej náročnosti a energetickej spotreby na obyvateľa. V roku 2020 sa ciele EÚ v oblasti primárnej energetickej spotreby prekročili a dosiahli 1 236 Mtoe a v oblasti konečnej energetickej spotreby sa prekročili a dosiahli 907 Mtoe. Treba poznamenať, že hodnoty primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby za rok 2020 boli výrazne ovplyvnené krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a opatreniami na obmedzenie pohybu uloženými vnútroštátnymi orgánmi, ktorými sa výrazne obmedzila celková činnosť a následne znížila potreba energie 1 . Pritom už hodnoty za rok 2019 (t. j. pred vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 v EÚ) naznačovali klesajúci trend energetickej spotreby, a to napriek tomu, že hodnoty primárnej energetickej spotreby (1 354 Mtoe) a konečnej energetickej spotreby (986 Mtoe) za rok 2019 boli vyššie ako cieľ na rok 2020.
Obrázok 1: Trendy konečnej a primárnej energetickej spotreby v EÚ27 (čiara predstavuje trajektóriu medzi spotrebou v roku 2005 a spotrebou v roku 2020 a bodky predstavujú ciele v oblasti primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby na rok 2020)
Zdroj: Spoločné výskumné centrum (JRC) podľa údajov Eurostatu, dátový súbor z apríla 2022. 2
Na obrázku 2 sú uvedené faktory, ktoré umožnili súlad s cieľom v oblasti primárnej energetickej spotreby na rok 2020 prostredníctvom doplneného rozčlenenia zmien v EÚ27 v rokoch 2014 – 2020. Po období mierneho oživenia energetickej spotreby v rokoch 2014 – 2017 sa v roku 2018 začal hospodársky rast kompenzovať primárnou energetickou náročnosťou. V roku 2020 však spotreba klesla pod hodnoty z roku 2013, a to v dôsledku kombinovaného účinku vyplývajúceho z poklesu hospodárstva (6 %), ktorý zapríčinila kríza spôsobená pandémiou, a neustáleho zlepšovania primárnej energetickej náročnosti (3 %), čo odráža vplyvy politík a právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky a klímy.
Obrázok 2: Príspevok rôznych účinkov k zmene primárnej energetickej spotreby v EÚ27 v rokoch 2014 – 2020
Zdroj: JRC podľa údajov Eurostatu, dátový súbor z apríla 2022. 3
Kríza spôsobená pandémiou vyvolala v každom členskom štáte v roku 2020 pokles primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby. Pokles primárnej energetickej spotreby sa pohyboval v rozmedzí od 15 % (Malta) do 1 % (Litva). Na obrázku 3 je znázornený príspevok rôznych účinkov k zmene primárnej energetickej spotreby v EÚ27 a členských štátoch od roku 2019 do roku 2020. V tomto období bol mimoriadny pokles hospodárstva rozhodujúcim faktorom znižovania energetickej spotreby vo všetkých členských štátoch okrem dvoch, a to Írska a Litvy.
Zlepšenia v oblasti konečnej energetickej náročnosti 4 takisto prispeli k zníženiu primárnej energetickej spotreby približne o 2 %, a to v EÚ27 spoločne a vo väčšine členských štátov. V Írsku a na Malte prispeli zlepšenia v oblasti konečnej energetickej náročnosti k zníženiu energetickej spotreby o 15 %. Výnimky však boli v Bulharsku, Česku, Chorvátsku, Rumunsku, Maďarsku a vo Švédsku, kde vzrástla až do 3 %. Potreba sa mierne znížila aj vďaka teplejšej zime v roku 2020 ako v roku 2019.
Obrázok 3: Príspevok rôznych účinkov k zmene primárnej energetickej spotreby v EÚ27 a jednotlivých členských štátoch v rokoch 2019 – 2020
Zdroj: JRC podľa údajov Eurostatu, dátový súbor z apríla 2022. 5
Pokiaľ ide o konečnú energetickú spotrebu, zmeny trendov sa posudzujú podľa odvetvia. Po stálom náraste v rokoch 2014 – 2018 klesla medzi rokmi 2019 a 2020 celková konečná energetická spotreba o 8,0 %. Všetky členské štáty zaznamenali v roku 2020 pokles konečnej energetickej spotreby v odvetví dopravy a stabilnú (zmena v rozmedzí ±1 %) alebo klesajúcu konečnú energetickú spotrebu v odvetví služieb. Ako je znázornené v tabuľke 1, model konečnej energetickej spotreby priemyslu a domácnosti sa medzi členskými štátmi líšil.
Tabuľka 1: Trendy spotreby v kľúčových odvetviach na vnútroštátnej úrovni v rokoch 2019 – 2020
|
Členský štát |
Konečná energia |
||||
|
Spolu |
Priemysel |
Doprava |
Domácnosti |
Služby |
|
|
BE |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
↘ |
|
BG |
↘ |
↘ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
CZ |
↘ |
→ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
DK |
↘ |
↗ |
↘ |
↘ |
↘ |
|
DE |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
↘ |
|
EE |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
→ |
|
IE |
↘ |
↘ |
↘ |
↗ |
→ |
|
EL |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
↘ |
|
ES |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
↘ |
|
FR |
↘ |
↘ |
↘ |
↘ |
↘ |
|
HR |
↘ |
→ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
IT |
↘ |
↘ |
↘ |
↘ |
↘ |
|
CY |
↘ |
↗ |
↘ |
→ |
↘ |
|
LV |
↘ |
↗ |
↘ |
↘ |
↘ |
|
LT |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
↘ |
|
LU |
↘ |
↘ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
HU |
↘ |
→ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
MT |
↘ |
↗ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
NL |
↘ |
→ |
↘ |
↘ |
↘ |
|
AT |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
↘ |
|
PL |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
↘ |
|
PT |
↘ |
↘ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
RO |
↘ |
→ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
SI |
↘ |
↘ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
SK |
↘ |
↘ |
↘ |
↗ |
↘ |
|
FI |
↘ |
↘ |
↘ |
↘ |
↘ |
|
SE |
↘ |
↗ |
↘ |
↘ |
→ |
|
EÚ |
↘ |
↘ |
↘ |
→ |
↘ |
Zdroj: JRC podľa údajov Eurostatu, dátový súbor z apríla 2022. 6
Pokiaľ ide o sektor bývania, mimoriadna situácia krízy spôsobenej pandémiou viedla v dôsledku obmedzenia pohybu a telepráce k miernemu zvýšeniu konečnej energetickej spotreby. Na obrázku 4 je znázornené, že kombinovaným vplyvom počasia a účinkov blahobytu 7 sa v sektore bývania kompenzujú celkové pozitívne populačné účinky, ako aj účinky náročnosti na úrovni EÚ. Teplejšími zimnými podmienkami v roku 2020 (v porovnaní s rokom 2019) sa obmedzila spotreba vo všetkých členských štátoch okrem Bulharska, Česka, Írska, Chorvátska, Maďarska, Slovinska, Slovenska, Poľska, Grécka, Rakúska a Rumunska. Účinky blahobytu spojené s rastom podlahovej plochy na obyvateľa a disponibilného príjmu mali opačný vplyv v polovici členských štátov, čo poháňalo spotrebu v Belgicku, Česku, vo Francúzsku, v Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku, Poľsku, Slovinsku, na Slovensku, vo Fínsku a Švédsku. Nárastom náročnosti 8 sa zvýšila spotreba vo všetkých členských štátoch okrem Česka, Lotyšska, Rakúska, Poľska a Slovenska.
Obrázok 4: Príspevok rôznych účinkov k zmene konečnej energetickej spotreby v sektore bývania v rokoch 2019 – 2020
Zdroj: Eurostat, JRC a projekt Odysee-Mure, 2022. 9
Nárast konečnej energetickej spotreby v sektore bývania bol podstatne kompenzovaný poklesom konečnej energetickej spotreby v sektore dopravy. V prípade sektora dopravy bol pokles konečnej energetickej spotreby podmienený účinkom činnosti, najmä z dôvodu dopravných obmedzení v dôsledku pandémie, čím sa podstatne znížili objemy osobnej dopravy.
Ako je znázornené na obrázku 5, účinok zamestnanosti a počet odpracovaných hodín viedli v roku 2020 v prípade sektorov priemyslu a služieb k poklesu konečnej energetickej spotreby v EÚ. Najdôležitejšou hnacou silou poklesu energetickej spotreby v členských štátoch je účinok zamestnanosti. Naopak, faktor náročnosti prispel k zvýšeniu konečnej energetickej spotreby vo výrobných odvetviach. Tieto výsledky možno vysvetliť mimoriadnymi okolnosťami krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Aj keď členské štáty riešili krízu spôsobenú ochorením COVID-19 relatívne odlišným spôsobom, je stále možné, že obmedzenie pohybu viedlo k zásadnému skráteniu pracovného času, ako aj k zvýšeniu nezamestnanosti, hoci len dočasne. Výsledkami štrukturálneho účinku sa zdôrazňuje posun od pododvetví s vyššou energetickou náročnosťou k pododvetviam s nižšou náročnosťou v ôsmich členských štátoch, a to v Bulharsku, Česku, Estónsku, vo Francúzsku, v Taliansku, na Cypre, v Luxembursku a na Slovensku. Účinkom náročnosti sa napokon spomalila konečná energetická spotreba v deviatich členských štátoch, a to v Belgicku, Dánsku, Estónsku, Grécku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Rumunsku a vo Fínsku. Naopak, ostatné členské štáty zaznamenali nárast konečnej energetickej spotreby na pridanú hodnotu v peňažnom vyjadrení.
Obrázok 5: Príspevok rôznych účinkov k zmene konečnej energetickej spotreby výrobných odvetví v rokoch 2019 – 2020
Zdroj: Eurostat, JRC, dátový súbor z apríla 2022. 10
3.Pokrok pri dosahovaní cieľov na rok 2030 v oblasti energetickej efektívnosti
Pri analýze pokroku pri dosahovaní cieľov na rok 2030 bola v roku 2020 konečná energetická spotreba EÚ o 7,2 % vyššia ako cieľové úrovne na rok 2030 a primárna energetická spotreba EÚ bola o 9,6 % vyššia ako tieto úrovne. Cieľová úroveň na rok 2030 predstavuje zníženie o 32,5 % v porovnaní s referenčným scenárom na rok 2007. V roku 2020 sa tempo poklesu smerom k cieľom na rok 2030 zdalo dostatočné pre primárnu energetickú spotrebu, ako aj pre konečnú energetickú spotrebu, a to najmä v dôsledku neistej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Treba oveľa viac úsilia, aby sa dosiahlo štrukturálne zníženie energetickej spotreby a aby sa predišlo efektu odrazu po postupnom odstránení účinkov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 na národné hospodárstva.
Ako je znázornené na obrázku 6, Komisia ako súčasť svojho návrhu na prepracovanie smernice o energetickej efektívnosti z júla 2021 11 navrhla cieľ EÚ na rok 2030 znížiť o 9 % v porovnaní s referenčným scenárom na rok 2020. Rovná sa to zníženiu o 36 % v prípade konečnej energetickej spotreby a 39 % v prípade primárnej energetickej spotreby v porovnaní s referenčným scenárom na rok 2007, čo sa rovná 1 023 Mtoe v prípade primárnej energetickej spotreby a 787 Mtoe v prípade konečnej energetickej spotreby. Tento cieľ sa prostredníctvom balíka plánu REPowerEU, ktorý bol prijatý v máji 2022, ďalej zvýšil na 13 %, čo by zodpovedalo maximálnej energetickej spotrebe v EÚ na úrovni 980 Mtoe v prípade primárnej energetickej spotreby a na úrovni 750 Mtoe v prípade konečnej energetickej spotreby.
Obrázok 6: Zníženie primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v porovnaní s predpokladmi referenčného scenára na rok 2007
Zdroj: Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre energetiku, 2022.
4.Dosiahnutie cieľov na rok 2020 v oblasti energetickej efektívnosti podľa členských štátov
V tabuľke 2 sa uvádza prehľad cieľov v oblasti primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby. 24 z 27 členských štátov dosiahlo svoj cieľ v oblasti primárnej energetickej spotreby na rok 2020, zatiaľ čo 21 členských štátov dosiahlo svoj cieľ v oblasti konečnej energetickej spotreby na rok 2020. Veľkosť podvýkonnosti bola vo všeobecnosti nízka. Iba Bulharsko a Belgicko nedosiahli svoje ciele v oblasti primárnej alebo konečnej energetickej spotreby. Okrem Litvy, ktorá svoj cieľ v oblasti konečnej energetickej spotreby nedosiahla o 19 %, podvýkonnosť je v priemere 0,9 % v prípade nedosiahnutého cieľa v oblasti primárnej energetickej spotreby a 6,7 % v prípade konečnej energetickej spotreby.
Tabuľka 2: Dosiahnutie cieľov v oblasti konečnej energetickej spotreby a primárnej energetickej spotreby podľa členských štátov
|
Členský štát |
Primárna energetická spotreba |
Cieľ v oblasti primárnej energetickej spotreby |
% dosiahnutej primárnej energetickej spotreby |
Konečná energetická spotreba |
Cieľ v oblasti konečnej energetickej spotreby |
% dosiahnutej konečnej energetickej spotreby |
|
BE |
43,9 |
43,7 |
99,6 % |
33,3 |
32,5 |
97,6 % |
|
BG |
17,2 |
16,9 |
98,1 % |
9,5 |
8,6 |
90,6 % |
|
CZ |
37,5 |
44,3 |
118,2 % |
24,5 |
25,3 |
103,4 % |
|
DK |
15,3 |
17,5 |
114,3 % |
13,1 |
15,2 |
115,4 % |
|
DE |
262,3 |
276,6 |
105,4 % |
201,7 |
194,3 |
96,4 % |
|
EE |
4,3 |
5,5 |
127,5 % |
2,8 |
2,9 |
105,4 % |
|
IE |
13,4 |
13,9 |
103,5 % |
11,2 |
11,7 |
104,7 % |
|
EL |
19,2 |
24,7 |
128,4 % |
14,5 |
18,4 |
127,3 % |
|
ES |
105,0 |
123,4 |
117,5 % |
73,8 |
86,3 |
117,0 % |
|
FR |
208,4 |
226,40 |
108,6 % |
130,1 |
137,9 |
106,0 % |
|
HR |
7,8 |
10,7 |
137,9 % |
6,5 |
7,0 |
107,6 % |
|
IT |
132,3 |
158,0 |
119,4 % |
102,7 |
124,0 |
120,7 % |
|
CY |
2,2 |
2,2 |
101,6 % |
1,6 |
1,9 |
121,8 % |
|
LV |
4,3 |
5,4 |
126,0 % |
3,9 |
4,5 |
115,9 % |
|
LT |
6,2 |
6,5 |
104,4 % |
5,3 |
4,3 |
81,0 % |
|
LU |
3,9 |
4,5 |
113,9 % |
3,8 |
4,2 |
111,2 % |
|
HU |
23,9 |
26,6 |
111,4 % |
18,0 |
18,2 |
101,1 % |
|
MT |
0,7 |
0,8 |
111,1 % |
0,5 |
0,6 |
116,4 % |
|
NL |
58,4 |
60,7 |
103,9 % |
45,5 |
52,2 |
114,7 % |
|
AT |
29,7 |
31,5 |
106,1 % |
26,1 |
25,1 |
96,2 % |
|
PL |
96,9 |
96,4 |
99,5 % |
71,1 |
71,6 |
100,6 % |
|
PT |
19,5 |
22,5 |
115,1 % |
15,0 |
17,4 |
115,8 % |
|
RO |
30,9 |
43,0 |
139,1 % |
23,5 |
30,3 |
128,9 % |
|
SI |
6,1 |
7,1 |
115,8 % |
4,4 |
5,1 |
116,6 % |
|
SK |
15,2 |
16,4 |
108,0 % |
10,4 |
10,4 |
100,2 % |
|
FI |
29,9 |
35,9 |
120,0 % |
23,3 |
26,7 |
114,5 % |
|
SE |
41,7 |
43,4 |
104,1 % |
30,9 |
30,3 |
97,8 % |
Zdroj: JRC podľa predložených správ členských štátov, Eurostat, dátový súbor z apríla 2022 12 .
5.Vzorová úloha budov verejných subjektov – článok 5 smernice o energetickej efektívnosti
V článku 5 ods. 1 smernice o energetickej efektívnosti sa vyžaduje, aby členské štáty od 1. januára 2014 zabezpečili každoročné obnovovanie 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ich ústredné orgány štátnej správy a ktoré nevyhovujú minimálnym požiadavkám na energetickú hospodárnosť. Cieľom je, aby členské štáty splnili aspoň minimálnu požiadavku na energetickú hospodárnosť (minimálne normy energetickej hospodárnosti) stanovenú v článku 4 smernice o energetickej hospodárnosti budov. Členské štáty sa môžu rozhodnúť aj pre alternatívny prístup (podľa článku 5 ods. 6 smernice o energetickej efektívnosti) a do roku 2020 dosiahnuť úspory energie, ktoré sú rovnaké alebo väčšie ako tie, ktoré sa vyžadujú v článku 5 ods. 1 pre rovnaký fond budov. V tabuľkách 3 a 4 sa zhŕňa najnovší pokrok, ktorý členské štáty dosiahli v súvislosti s článkom 5 ods. 1, pokiaľ ide o štandardný a alternatívny prístup.
Tabuľka 3: Stav vykonávania článku 5 smernice o energetickej efektívnosti členskými štátmi, ktoré sa rozhodli pre štandardný prístup 13 14 15 16 17
|
Členský štát |
Budovy ústredných orgánov štátnej správy s podlahovou plochou > 250 m2 k 1. januáru 2021 |
Každoročná povinnosť podľa článku 5 |
Pokrok v roku 2020 podľa článku 5 |
|||||
|
Celková podlahová plocha (v m2) |
Podlahová plocha nespĺňajúca minimálne normy energetickej hospodárnosti
|
Povinná obnova podlahovej plochy (v m2) |
Obnovená podlahová plocha
|
Každoročná povinnosť splnená v roku 2020 podľa podlahovej plochy (v %) |
Súhrn úspor za roky 2014 – 2020 |
Celková obnovená podlahová plocha za roky 2014 – 2020 |
Celková povinnosť splnená za roky 2014 – 2020 podľa podlahovej plochy (v %) |
|
|
BG |
2 571 112 |
1 761 062 |
54 903 |
91 796 |
167,2 % |
neuvádza sa |
480 595 |
59,3 % |
|
EE |
1 386 400 |
853 951 |
26 600 |
9 471 |
35,6 % |
neuvádza sa |
209 041 |
105,4 % |
|
EL |
212 725 |
200 725 |
6 030 |
0 |
0,0 % |
0,25 |
12 000 |
27,7 % |
|
ES |
11 273 677 |
9 198 323 |
279 902 |
304 763 |
108,9 % |
neuvádza sa |
1 930 977 |
95,7 % |
|
HU |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
IT |
16 485 850 |
13 401 778 |
404 023 |
89 180 |
22,1 % |
neuvádza sa |
3 107 612 |
99,6 % |
|
LT |
neuvádza sa |
1 996 799 |
62 541 |
2 720 |
4,3 % |
neuvádza sa |
504 249 |
113,8 % |
|
LU |
126 253 |
61 050 |
1 832 |
0 |
0,0 % |
neuvádza sa |
23 013 |
148,9 % |
|
LV |
1 862 320 |
1 862 320 |
53 550 |
98 102 |
183,2 % |
neuvádza sa |
409 659 |
91,9 % |
|
PT |
4 478 805 |
849 415 |
24 967 |
3 107 |
12,4 % |
neuvádza sa |
28 034 |
27,2 % |
|
RO |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
SI |
957 014 |
890 992 |
24 822 |
2 528 |
10,2 % |
0,33 |
59 717 |
neuvádza sa |
Zdroj: JRC podľa predložených správ členských štátov, Eurostat, dátový súbor z apríla 2022. 18
Tabuľka 4: Stav vykonávania článku 5 smernice o energetickej efektívnosti členskými štátmi, ktoré sa rozhodli pre alternatívny prístup 19 20 21 22 23 24
|
Členský štát |
Budovy ústredných orgánov štátnej správy s podlahovou plochou > 250 m2 k 1. januáru 2021 |
Každoročná povinnosť podľa článku 5 |
Pokrok v roku 2020 podľa článku 5 |
|||||
|
Celá podlahová plocha
|
Podlahová plocha nespĺňajúca minimálne normy energetickej hospodárnosti
|
Každoročná povinnosť úspor energie
|
Dosiahnuté úspory
|
Každoročná povinnosť splnená v roku 2020 podľa úspor energie (v %) |
Súhrn úspor za roky 2014 – 2020 |
Celková obnovená podlahová plocha za roky 2014 – 2020 |
Celková povinnosť splnená za roky 2014 – 2020 podľa podlahovej plochy (v %) |
|
|
AT |
neuvádza sa |
750 000 |
0,15 |
0,89 |
593,3 % |
4,90 |
neuvádza sa |
478,9 % |
|
BE |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
0,11 |
1,13 |
1 054,8 % |
8,42 |
neuvádza sa |
1 119,2 % |
|
CY |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
0,11 |
0,17 |
153,3 % |
1,78 |
neuvádza sa |
97,8 % |
|
CZ |
2 405 077 |
1 599 209 |
0,49 |
0,60 |
121,4 % |
7,60 |
neuvádza sa |
219,6 % |
|
DE |
2 900 000 (2019) |
neuvádza sa |
0,61 (2019) |
5,58 (2019) |
909 % (2019) |
83,996 (2014 – 2019) |
neuvádza sa |
2 128 % (2014 – 2019) |
|
DK |
neuvádza sa |
988 782 |
0,38 |
0,80 |
210,5 % |
4,20 |
neuvádza sa |
157,9 % |
|
FI |
neuvádza sa |
2 195 943 |
0,09 |
0,14 |
156,4 % |
1,55 |
neuvádza sa |
206,1 % |
|
FR |
neuvádza sa |
22 200 000 |
35,55 |
98,02 |
275,7 % |
764,40 |
neuvádza sa |
307,2 % |
|
HR |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
0,12 |
0,00 |
0,0 % |
4,07 |
neuvádza sa |
497,9 % |
|
IE |
neuvádza sa |
335 954 |
0,16 |
0,77 |
478,8 % |
4,24 |
neuvádza sa |
378,2 % |
|
MT |
167 166 |
49 715 |
neuvádza sa |
0,02 |
neuvádza sa |
0,04 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
NL |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
4,18 |
1,87 |
44,7 % |
185,90 |
neuvádza sa |
635,4 % |
|
PL |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
0,37 |
0,58 |
155,3 % |
3,22 |
neuvádza sa |
123,2 % |
|
SE |
neuvádza sa |
86 871 |
0,24 |
–3,71 |
0,0 % |
1,57 |
neuvádza sa |
83,7 % |
|
SK |
neuvádza sa |
1 339 616,22 |
4,49 |
10,63 |
236,9 % |
43,22 |
neuvádza sa |
160,6 % |
Zdroj: JRC podľa správ členských štátov, 2022 25 .
6.Povinnosť úspor energie – článok 7 smernice o energetickej efektívnosti
V článku 7 smernice o energetickej efektívnosti sa uvádza povinnosť členských štátov okrem iného poskytnúť kumulatívnu hodnotu úspor energie dosiahnutých v rokoch 2019 a 2020, aby sa posúdilo, či si splnili povinnosť úspor energie na roky 2014 – 2020.
Ako je znázornené v tabuľke 5, kumulatívne úspory energie v rokoch 2014 – 2020 v 24 členských štátoch 26 dosiahli úroveň 197,4 Mtoe, t. j. 103 % súhrnu povinností kumulatívnych úspor konečného využitia energie na roky 2014 – 2020 (191,7 Mtoe) za uvedených 24 členských štátov. Rovná sa to 97,5 % súhrnu povinností kumulatívnych úspor konečného využitia energie na roky 2014 – 2020 (202,5 Mtoe) za 27 členských štátov. V závislosti od konečných údajov za zostávajúce tri členské štáty sa mohol dosiahnuť celkový cieľ v oblasti kumulatívnych úspor za 27 členských štátov ako celok 27 .
Z 24 členských štátov, ktoré predložili údaje 28 týkajúce sa ich konečného dosiahnutia, 14 členských štátov si splnilo povinnosť úspor energie. Sedem členských štátov – Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko a Rakúsko – prekročilo svoju povinnosť úspor energie o vyše 20 %, pričom Dánsko, Fínsko a Rakúsko ju prekročili o vyše 50 %. Šesť členských štátov – Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Slovensko a Švédsko – prekročilo svoju povinnosť úspor energie o 5 % až 18 %. Belgicko splnilo svoju povinnosť úspor energie s prekročením asi o 1 %.
Desať členských štátov nesplnilo svoju povinnosť úspor energie, pričom štyri ju nesplnili o menej ako 10 %, a to Bulharsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Nemecko nesplnilo svoju povinnosť úspor energie asi o 12 %. Štyri členské štáty – Česká republika, Grécko, Poľsko a Portugalsko – nesplnili svoju povinnosť úspor energie o 25 % až 30 %. Luxembursko nesplnilo svoju povinnosť úspor energie približne o 48 %.
Tabuľka 5: Kumulatívne úspory energie počas rokov 2014 – 2020, ktoré oznámili členské štáty, v porovnaní s hodnotou kumulatívnych úspor energie požadovaných v rokoch 2014 – 2020 podľa článku 7 smernice o energetickej efektívnosti (v ktoe)
|
OZNÁMENÉ kumulatívne úspory energie počas rokov 2014 – 2020 |
POŽADOVANÉ kumulatívne úspory energie počas rokov 2014 – 2020 |
% dosiahnutia |
|
|
Rakúsko |
10 309 |
5 200 |
198 % |
|
Belgicko |
6 815 |
6 759 |
101 % |
|
Bulharsko |
1 785 |
1 942 |
92 % |
|
Chorvátsko |
|
1 296 |
|
|
Cyprus |
325 |
242 |
134 % |
|
Česká republika |
3 459 |
4 882 |
71 % |
|
Dánsko |
5 821 |
3 841 |
151 % |
|
Estónsko |
790 |
610 |
130 % |
|
Fínsko |
7 831 |
4 213 |
186 % |
|
Francúzsko |
35 757 |
31 384 |
114 % |
|
Nemecko |
36 812 |
41 989 |
88 % |
|
Grécko |
2 450 |
3 333 |
73 % |
|
Maďarsko |
|
4 001 |
|
|
Írsko |
2 627 |
2 164 |
121 % |
|
Taliansko |
23 239 |
25 502 |
91 % |
|
Lotyšsko |
898 |
851 |
106 % |
|
Litva |
1 115 |
1 004 |
111 % |
|
Luxembursko |
267 |
515 |
52 % |
|
Malta |
78 |
67 |
116 % |
|
Holandsko |
16 043 |
11 512 |
139 % |
|
Poľsko |
10 473 |
14 818 |
71 % |
|
Portugalsko |
1 885 |
2 532 |
74 % |
|
Rumunsko |
|
5 511 |
|
|
Slovensko |
2 550 |
2 284 |
112 % |
|
Slovinsko |
913 |
945 |
97 % |
|
Španielsko |
15 207 |
15 979 |
95 % |
|
Švédsko |
9 940 |
9 114 |
109 % |
|
SPOLU |
197 389 * |
202 489 |
97,5 % * |
* Spolu za 24 členských štátov
Zdroj: informácie oznámené členskými štátmi a podľa potreby doplnené výpočtami a odhadmi Komisie. 29
Je dôležité zdôrazniť, že povinné schémy energetickej efektívnosti prispievajú približne 33 % k úsporám energie dosiahnutým každým druhom vykonávaného politického opatrenia, zatiaľ čo systémy financovania prispievajú približne 14 %. Dane z energie a CO2 predstavujú 17 % celkových dosiahnutých úspor energie (pozri obrázok 7).
Obrázok 7: Podiel oznámených kumulatívnych úspor energie podľa druhu politického opatrenia (vľavo) a rozdelenie počtu politických opatrení podľa druhu politického opatrenia (vpravo) na úrovni EÚ
Zdroj: výpočty Európskej komisie (Generálne riaditeľstvo pre energetiku) založené na údajoch, ktoré v roku 2022 predložili členské štáty, o politických opatreniach oznámených podľa článku 7 ods. 1 smernice o energetickej efektívnosti za roky 2014 – 2020 a o kumulatívnych úsporách energie oznámených za roky 2014 – 2020 (k dispozícii sú údaje za 24 členských štátov).
Ako si možno všimnúť na obrázku 9, pri odvetviach, na ktoré sú zacielené vykonané politické opatrenia podľa článku 7 smernice o energetickej efektívnosti, vyplýva najväčší podiel úspor energie oznámených členskými štátmi z prierezových opatrení, ktoré nemožno prisúdiť jednému odvetviu. Väčšina politických opatrení, podľa počtu politických opatrení oznámených podľa článku 7 ods. 1 smernice o energetickej efektívnosti, je zacielená na služby a priemysel (ktoré zahŕňajú väčšinu spoločností, okrem dopravných spoločností) a verejný sektor (okrem ubytovania vo vlastníctve verejných subjektov, ktoré je zaradené do sektoru súkromných domácností).
Obrázok 8: Podiel oznámených kumulatívnych úspor energie podľa odvetví na úrovni EÚ (údaje za 24 členských štátov)
Zdroj: výpočty Európskej komisie (Generálne riaditeľstvo pre energetiku) založené na údajoch, ktoré v roku 2022 predložili členské štáty, o kumulatívnych úsporách energie oznámených za roky 2014 – 2020 (k dispozícii sú údaje za 24 členských štátov).
V tabuľke 6 sa uvádza zoznam troch najvýznamnejších opatrení podľa členských štátov, kde je znázornené, ktoré politické opatrenia priniesli najväčší podiel kumulatívnych úspor energie pre každý členský štát. Členské štáty vo svojich správach predložili aktualizované zoznamy politických opatrení, ktoré oznámili podľa článku 7 ods. 1 smernice o energetickej efektívnosti za roky 2014 – 2020. Spolu bolo oznámených 498 opatrení 30 , z ktorých 40 sa oznámilo prvýkrát 31 . Treba poznamenať, že nové povinné schémy energetickej efektívnosti neboli oznámené, hoci niektoré sú plánované na obdobie 2021 – 2030.
Tabuľka 6: Prehľad troch najvýznamnejších opatrení podľa členských štátov (na základe kumulatívnych úspor energie v rokoch 2014 – 2020 oznámených pre každé politické opatrenie) 32
|
Členský štát* |
Tri najvýznamnejšie politické opatrenia podľa členských štátov (podľa klesajúceho poradia kumulatívnych úspor) |
Kumulatívne úspory energie za roky 2014 – 2020 |
% kumulatívnych úspor členského štátu |
|
Rakúsko |
Zdaňovanie energie |
3 809 |
37 % |
|
Povinná schéma energetickej efektívnosti pre dodávateľov energie |
3 068 |
30 % |
|
|
Regionálna podpora bytovej výstavby, podpora v oblasti energetiky a podpora v oblasti životného prostredia a poukážky na obnovu súkromného sektora |
1 440 |
14 % |
|
|
Belgicko |
Flámsko: Dohody o energetickej politike so spoločnosťami |
2 950 |
43 % |
|
Flámsko: Záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme týkajúce sa racionálneho využívania energie uložené prevádzkovateľom sietí (REG) |
1 184 |
17 % |
|
|
Valónsko: Odvetvové dohody 2 (AdB) |
1 116 |
16 % |
|
|
Bulharsko |
Povinné schémy energetickej efektívnosti vyplývajúce z výnimky k článku 7 ods. 8 smernice o energetickej efektívnosti – predchádzajúca povinná schéma v rokoch 2011 – 2013 |
780 |
44 % |
|
Povinné schémy energetickej efektívnosti |
451 |
25 % |
|
|
Národný program energetickej efektívnosti vo viacrodinných bytových domoch (2016 – 2020) |
271 |
15 % |
|
|
Cyprus |
Dane z dopravných palív |
278 |
85 % |
|
Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v budovách pred transpozíciou smernice 2010/31/EÚ |
19 |
6 % |
|
|
Grantová schéma „Úspory energie – modernizácia domácností“ |
13 |
4 % |
|
|
Česká republika |
Strategický rámec pre udržateľný rozvoj – zdokonalenie technologických postupov |
1 371 |
40 % |
|
Program Nová zelená úsporám na roky 2014 – 2020 (Ministerstvo životného prostredia ČR) |
320 |
9 % |
|
|
Operačný program pre podnikanie a inovácie na roky 2007 – 2013 (Ministerstvo informatiky ČR) |
298 |
9 % |
|
|
Dánsko |
Povinná schéma energetickej efektívnosti |
5 821 |
100 % |
|
Estónsko |
Spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty z motorovej nafty a ľahkého vykurovacieho oleja |
169 |
21 % |
|
Poplatok za energiu z obnoviteľných zdrojov |
94 |
12 % |
|
|
Spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty z benzínu |
86 |
11 % |
|
|
Fínsko |
Dohody o energetickej efektívnosti |
2 868 |
37 % |
|
Zdanenie dopravných palív/automobilová doprava |
1 761 |
22 % |
|
|
Tepelné čerpadlá pre rodinné a radové domy |
923 |
12 % |
|
|
Francúzsko |
Systém bielych certifikátov (CEE) |
35 757 |
100 % |
|
Nemecko |
Daň z energie a elektriny |
12 205 |
33 % |
|
Vyhláška o energetických úsporách (existujúce budovy) |
7 543 |
20 % |
|
|
Podporné programy banky KfW pre energeticky efektívnu výstavbu a obnovu |
4 140 |
11 % |
|
|
Grécko |
Povinné schémy energetickej efektívnosti |
578 |
24 % |
|
Daň zo špecifickej spotreby ropných výrobkov |
536 |
22 % |
|
|
Nahradenie starých súkromných osobných vozidiel |
463 |
19 % |
|
|
Írsko |
Povinná schéma energetickej efektívnosti |
1 185 |
45 % |
|
2005/2008 Stavebné predpisy – budovy iné ako obytné jednotky |
402 |
15 % |
|
|
Daň z registrácie motorových vozidiel/daň z motorových vozidiel postavená na emisiách |
240 |
9 % |
|
|
Taliansko |
Daňové úľavy |
10 394 |
45 % |
|
Biele certifikáty |
8 392 |
36 % |
|
|
Podnikový plán 4.0 |
1 830 |
8 % |
|
|
Lotyšsko |
Energetické dane |
359 |
40 % |
|
Vykonávanie určených opatrení vyplývajúcich z energetických auditov veľkých spoločností a hlavných spotrebiteľov elektriny |
168 |
19 % |
|
|
Súťaže na finančné nástroje pre projekty v oblasti zmeny klímy |
116 |
13 % |
|
|
Litva |
Zdanenie dopravných palív |
473 |
42 % |
|
Program pre obnovu (modernizáciu) bytových domov |
251 |
22 % |
|
|
Dohody s energetickými spoločnosťami |
162 |
15 % |
|
|
Luxembursko |
Povinná schéma energetickej efektívnosti |
267 |
100 % |
|
Malta |
Systémy a nástroje financovania a fiškálne stimuly |
45 |
58 % |
|
Právne predpisy a dobrovoľné dohody |
25 |
32 % |
|
|
Progresívnosť domáceho tarifného systému pre domácnosti a mechanizmus eko-znižovania |
4 |
5 % |
|
|
Holandsko |
Politiky zacielené na domácnosti |
6 794 |
42 % |
|
Investičné výdavky na energiu |
5 238 |
33 % |
|
|
Dlhodobé dohody s veľkými podnikmi (MEE), okrem rafinérií |
2 892 |
18 % |
|
|
Poľsko |
Systém bielych certifikátov |
9 159 |
87 % |
|
Fond na termomodernizáciu |
662 |
6 % |
|
|
Daň z palív |
355 |
3 % |
|
|
Portugalsko |
Opatrenia stanovené v národnom akčnom pláne energetickej efektívnosti, ktoré neboli oznámené samostatne |
864 |
46 % |
|
SGCIE – systém riadenia náročnej energetickej spotreby |
362 |
19 % |
|
|
Program na podporu využívania verejnej dopravy |
210 |
11 % |
|
|
Slovensko |
Dobrovoľná dohoda o úsporách energie, zmluvný vzťah s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, vlastné zdroje |
653 |
25 % |
|
Zlepšenie tepelných a technických vlastností budov (energetická hospodárnosť budov), bytové domy, vlastné zdroje |
524 |
20 % |
|
|
Uplatňovanie legislatívnych opatrení, povinné energetické audity v priemyselných podnikoch, vrátane riadenia |
164 |
6 % |
|
|
Slovinsko |
Povinná schéma energetickej efektívnosti: povinnosť dodávateľov energie poskytnúť dôkaz o energeticky úsporných prevádzkach |
512 |
56 % |
|
Opatrenia energetickej efektívnosti financované z príplatku k cene energie, ktorý platia všetci koneční odberatelia energie (financované prostredníctvom slovinského ECO fondu – Eko sklad) |
401 |
44 % |
|
|
Španielsko 33 |
Zákon č. 15/2012 o daňových opatreniach pre energetickú udržateľnosť |
2 947 |
19 % |
|
Programy vykonané autonómnymi spoločenstvami (MENAE) |
2 534 |
17 % |
|
|
Programy na podporu konkurencieschopnosti priemyslu |
1 613 |
11 % |
|
|
Švédsko |
Daň z energie a CO2 |
9 940 |
100 % |
* Chorvátsko, Maďarsko a Rumunsko nie sú zaradené do tejto tabuľky, pretože neoznámili kumulatívne úspory, ktoré dosiahli v rokoch 2014 – 2020.
Zdroj: informácie oznámené členskými štátmi a podľa potreby doplnené výpočtami a odhadmi Komisie.
7.Energetické audity a systémy energetického manažérstva – článok 8 smernice o energetickej efektívnosti
V článku 8 smernice o energetickej efektívnosti sa vyžaduje, aby spoločnosti, ktoré nie sú malými a strednými spoločnosťami, vykonali aspoň raz za štyri roky energetický audit alebo aby zaviedli systém energetického manažérstva. Vo svojich správach za rok 2022 boli členské štáty povinné uviesť celkový odhadovaný počet veľkých spoločností na svojom území, na ktoré sa vzťahuje článok 8 ods. 4 smernice o energetickej efektívnosti, a počet energetických auditov vykonaných v uvedených podnikoch. Na obrázku 9 je uvedený prehľad oznámení za rok 2020, ktoré predložilo 23 členských štátov 34 .
Obrázok 9: Energetické audity vykonané vo veľkých spoločnostiach v roku 2020
35
Zdroj: informácie poskytnuté členskými štátmi.
36
Oznámený počet veľkých spoločností sa líši od počtu energetických auditov vo veľkých spoločnostiach, pretože takéto energetické audity sa nevyžadujú každý rok, ale minimálne iba raz za štyri roky. Okrem toho, a to vzhľadom na okolnosti pandémie ochorenia COVID-19, niekoľko veľkých spoločností odložilo svoje energetické audity 37 .
8.Dlhodobá stratégia obnovy
V článku 2a smernice o energetickej hospodárnosti budov sa vyžaduje, aby členské štáty predložili svoju dlhodobú stratégiu obnovy do marca 2020 38 . Komisia analyzovala národné stratégie 39 s cieľom sprístupniť najlepšie postupy medzi členskými štátmi. Národné stratégie a posúdenie Komisie boli kľúčovým príspevkom k plánom obnovy a odolnosti, v ktorých má popredné miesto energeticky hospodárna obnova budov.
Veľká väčšina stratégií na rok 2020 obsahuje dobrý prehľad politík zacielených na verejné budovy a poskytuje dlhodobý plán na dosiahnutie cieľa do roku 2050, ktorým je dekarbonizácia fondu budov. Väčšina z týchto plánov obsahuje konkrétne priebežné míľniky na roky 2030 a 2050 a v menšom rozsahu na rok 2040.
Ako sa uvádza v oznámení o vlne obnovy 40 , osobitnú pozornosť si zasluhujú politiky a opatrenia v oblasti riešenia otázky energetickej chudoby a budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Väčšina členských štátov uznala dôležitosť tejto otázky a vo všeobecnosti predložila niekoľko činností a opatrení na riešenie energetickej chudoby. Na určenie budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou, na ktoré sa treba zamerať, boli zvolené rôzne prístupy (napr. trieda energetickej účinnosti, vek a energetická spotreba).
Všetky dlhodobé stratégie obnovy na rok 2020 obsahujú konkrétnu časť, v ktorej sa uvádzajú očakávané úspory energie, širšie prínosy súvisiace so zdravím a s kvalitou vzduchu v interiéri a pozitívne hospodárske vplyvy. Polovica členských štátov však tieto možné prínosy nevyčíslila.
Stratégie sú vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami smernice o energetickej hospodárnosti budov 41 , ale v analýze Komisie sa zdôrazňuje skutočnosť, že nie každá dlhodobá stratégia obnovy je dostatočne ambiciózna vo vzťahu k cieľom v oblasti dekarbonizácie do roku 2050. V analýze dlhodobých stratégií obnovy na rok 2020, ktorú vypracovala Komisia, sa uznáva, že od prvého kola dlhodobej stratégie obnovy (prvé predloženie v roku 2014, po ktorom nasledovali aktualizácie v roku 2017) sa kvalita stratégií zlepšila, ale zdôrazňuje sa potreba jednotnejšieho prístupu podporovaného usmerneniami a harmonizovanými vzormi.
Rozdiely v prístupoch členských štátov pri stanovovaní národných míľnikov sťažujú posúdenie ambícií na úrovni EÚ. Väčšina členských štátov poskytla absolútne hodnoty emisií CO2 v budovách na roky 2030, 2040 a 2050 vrátane referenčnej hodnoty emisií použitej na odhad relatívneho zníženia. Nezrovnalosti medzi členskými štátmi však naznačujú, že priame porovnanie ich ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov môže byť zavádzajúce.
V tabuľke 7 sa zhŕňajú orientačné míľniky obnovy fondu budov na roky 2030, 2040 a 2050, ako ich členské štáty oznámili v dlhodobých stratégiách obnovy na rok 2020 42 ..
Tabuľka 7: Miery obnovy oznámené v národných dlhodobých stratégiách obnovy
|
Členský štát |
Dokončená obnova |
Plánovaná obnova |
||
|
2020 |
2030 |
2040 |
2050 |
|
|
Rakúsko |
1,5 % ročne |
1,5 % ročne |
1,5 % ročne |
1,5 % ročne |
|
Belgicko –
|
menej ako 1 % ročne |
100 % verejných budov energeticky neutrálnych |
80 % kumulatívne pre bytové domy |
|
|
Belgicko –
|
3,5 % ročne – bytové domy 105 000 obytných jednotiek |
3 % ročne – bytové domy
32 % kumulatívne –
|
3 % ročne – bytové domy 64 % kumulatívne – 1 923 500 obytných jednotiek |
3 % ročne – bytové domy 96,5 % kumulatívne – 2 873 500 obytných jednotiek |
|
Belgicko –
|
12 % kumulatívne pre bytové domy (194 571 budov) kumulatívne pre podlahové plochy nebytových domov 63 400 000 m2 |
51 % kumulatívne pre bytové domy (830 158 budov) kumulatívne pre podlahové plochy nebytových domov 114 000 000 m2 |
99 % kumulatívne pre bytové domy (1 605 485 budov) (25 % hĺbkovo obnovených – 399 103 budov) kumulatívne pre podlahové plochy nebytových domov 114 000 000 m2 |
|
|
Bulharsko |
8 % kumulatívne pre podlahové plochy (22 203 509 m2) |
26 % kumulatívne pre podlahové plochy (71 774 177 m2) |
46 % kumulatívne pre podlahové plochy (127 597 192 m2) |
|
|
Cyprus |
1 % kumulatívne pre budovy |
1 % ročne 10 % kumulatívne (43 000) |
1 % ročne |
1 % ročne |
|
Česko |
45 % kumulatívne pre budovy, a to s ľahkou obnovou viac ako 25 % |
1,4 % ročne – samostatné rodinné domy, 0,79 % ročne – viacrodinné domy; 2 % ročne – verejné budovy 55 % kumulatívne |
1,4 % ročne – samostatné rodinné domy, 0,79 % ročne – viacrodinné domy; 2 % ročne – verejné budovy 60 % kumulatívne |
1,4 % ročne – samostatné rodinné domy, 0,79 % ročne – viacrodinné domy; 2 % ročne – verejné budovy 70 % kumulatívne |
|
Nemecko |
1,3 % až 2 % ročne – samostatné rodinné domy a 1,5 % až 2 % ročne – viacrodinné domy na roky 2020 – 2030 |
|||
|
Dánsko |
80 % obnovených budov (55 % – 60 % ľahko, 20 % – 25 % stredne, 5 % hĺbkovo) |
|||
|
Estónsko |
kumulatívne pre podlahové plochy 500 000 m2 |
22 % kumulatívne (11 880 000 m2) |
64 % kumulatívne (34 560 000 m2) |
100 % kumulatívne (54 000 000 m2/ 141 000 budov) |
|
Grécko |
23 % bytových domov, 9 % nebytových domov |
36 % – 42 % bytových domov; 14 % – 16 % nebytových domov |
45 % – 49 % bytových domov; 19 % – 20 % nebytových domov |
|
|
Španielsko |
kumulatívne pre obytné jednotky 56 017 |
kumulatívne pre obytné jednotky 1 256 017 (300 000 obytných jednotiek/rok) |
kumulatívne pre obytné jednotky 4 756 017 |
kumulatívne pre obytné jednotky 7 156 017 |
|
Fínsko |
29 % kumulatívne pre budovy |
54 % kumulatívne |
98 % kumulatívne |
100 % kumulatívne |
|
Francúzsko |
1,5 % až 3 % ročne počas rokov 2020 – 2050 |
|||
|
Chorvátsko |
0,7 % ročne 5 % kumulatívne pre budovy |
3 % ročne |
3,5 % ročne (4 % ročne v prípade budov s kultúrnou hodnotou) 60 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie |
4 % ročne 100 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie |
|
Maďarsko |
1 % ročne |
3 % ročne – bytové domy; 5 % ročne – verejné budovy 20 %kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie |
3 % ročne – bytové domy; 5 % ročne – verejné budovy 60 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie |
3 % ročne – bytové domy; 5 % ročne – verejné budovy 90 % kumulatívne pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie |
|
Írsko |
kumulatívne pre obytné jednotky 500 000 100 % – verejné budovy 33 % – komerčné budovy |
kumulatívne pre obytné jednotky 1 000 000 66 % – komerčné budovy |
kumulatívne pre obytné jednotky 1 500 000 100 % – komerčné budovy |
|
|
Taliansko |
0,86 % ročne |
1,9 % ročne – bytové domy; 2,8 % ročne – nebytové domy |
2,7 % ročne – bytové domy; 2,6 % ročne – nebytové domy |
2,7 % ročne – bytové domy; 2,6 % ročne – nebytové domy |
|
Litva |
8 % kumulatívne pre budovy |
17 % kumulatívne (99 281 jednotiek) |
43 % kumulatívne (225 421 jednotiek) |
74 % kumulatívne (436 008 jednotiek) |
|
Luxembursko |
10 % – 14 % kumulatívne pre bytové domy |
3 % ročne – bytové domy (4 500 obytných jednotiek/rok) |
3 % ročne – bytové domy (4 500 obytných jednotiek/rok) |
3 % ročne – bytové domy (4 500 obytných jednotiek/rok) |
|
Lotyšsko |
3 % kumulatívne pre verejné budovy (678 460 m2) |
8 100 jednotiek – viacrodinné domy (30 %) a 7 500 jednotiek – samostatné rodinné domy 500 000 m2 – verejné budovy |
60 % kumulatívne pre viacrodinné domy 16 200 jednotiek 3 % ročne – verejné budovy |
všetky budovy s takmer nulovou spotrebou energie |
|
Malta |
0,5 % ročne (0,7 % ročne v roku 2025) |
5 % – 6 % ročne – bytové domy (0,6 % hĺbková obnova) od roku 2025 |
5 % – 6 % ročne – bytové domy (0,6 % hĺbková obnova) |
5 % – 6 % ročne – bytové domy (0,6 % hĺbková obnova) |
|
Holandsko |
1 500 000 obytných jednotiek |
|||
|
Poľsko |
3,6 % ročne kumulatívne 236 000 budov |
4,1 % ročne kumulatívne 507 000 budov |
3,7 % ročne kumulatívne 751 000 budov |
|
|
Portugalsko |
69 % kumulatívne pre budovy (363 680 501 m2) |
99 % kumulatívne pre budovy (635 637 685 m2) |
100 % kumulatívne pre budovy (747 953 071 m2) |
|
|
Rumunsko |
0,5 % ročne
6 % kumulatívne pre podlahové plochy (32 352 000
|
od 0,5 % do 3,39 % ročne v roku 2030 19 % kumulatívne pre podlahové plochy |
3,79 % ročne 57 % kumulatívne pre podlahové plochy |
4,33 % ročne 100 % kumulatívne pre podlahové plochy |
|
Švédsko |
2,5 % – 5 % ročne v rokoch 2016 – 2019 10 % ročne po roku 2019 |
|||
|
Slovinsko |
kumulatívne pre verejné budovy 1 795 000 m2 |
kumulatívne 29 733 000 m2 |
kumulatívne pre samostatné rodinné domy 28 850 600 m2 kumulatívne pre viacrodinné domy 12 778 700 m2 |
kumulatívne 32 549 000 m2 – samostatné rodinné domy (74 %) kumulatívne 13 924 700 m2 – viacrodinné domy (91 %) |
|
Slovensko |
100 % kumulatívne pre viacrodinné domy |
100 % kumulatívne pre samostatné rodinné domy |
||
Zdroj: JRC podľa informácií, ktoré oznámili členské štáty, 2022.
Ako sa uvádza v tabuľke 7, ukazovatele cieľov v oblasti obnovy nie sú v rámci EÚ štandardizované. 14 členských štátov poskytlo absolútne hodnoty pre počet plánovaných obnov budov/obytných jednotiek alebo pre obnovenú podlahovú plochu (v štvorcových metroch). Naopak, 13 členských štátov vyjadrilo ciele v oblasti obnovy podľa ročnej miery obnovy. Tri členské štáty poskytli iba kumulatívny podiel obnovených budov. 19 členských štátov zahrnulo tak odvetvie bytových domov, ako aj odvetvie nebytových domov, ale niektoré členské štáty sa zamerali na odvetvie bytových domov alebo na konkrétne segmenty v odvetví nebytových domov (napr. komerčné budovy alebo verejné budovy).
Ročná miera obnovy plánovaná na nasledujúce desaťročia sa líši len od 1 % do 6 %. Niektoré členské štáty (Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Portugalsko, Rumunsko a Fínsko) sa usilujú o obnovu svojho celého fondu budov do roku 2050, zatiaľ čo iné členské štáty (Bulharsko, Grécko, Cyprus a Rakúsko) plánujú obnoviť do roku 2050 menej ako polovicu svojho fondu budov. Je takisto dôležité pripomenúť, že vplyv energetickej obnovy veľmi závisí od hĺbky obnovy, ktorá často nie je porovnateľná alebo sa v národných stratégiách nekonkretizuje. Dostupné informácie sú však dostatočné na to, aby sa usúdilo, že väčšina členských štátov sa usiluje o zvýšenie svojej ročnej miery obnovy fondu budov v priemere o 1,5 % až 3 %.
V analýze Komisie sa ukazuje, že nie každá dlhodobá stratégia obnovy je dostatočne ambiciózna, pokiaľ ide o ciele v oblasti dekarbonizácie do roku 2050, a že na prípravu na zmenu klímy a prispievanie ku klimatickej neutralite v súlade s Európskou zelenou dohodou bude treba viac úsilia, zdrojov a udržateľných riešení 43 .
9.Budovy s takmer nulovou spotrebou energie 44
V súlade s článkom 9 smernice o energetickej hospodárnosti budov sa budovy s takmer nulovou spotrebou energie stali do 31. decembra 2020 (a po 31. decembri 2018 v prípade všetkých nových verejných budov) novou stavebnou normou v členských štátoch 45 .. Požiadavky na hospodárnosť budov s takmer nulovou spotrebou energie sa za posledné desaťročie potupne zvyšovali a významne prispievajú k dekarbonizácii fondu budov EÚ 46 ..
Členské štáty zaviedli vnútroštátne definície budovy s takmer nulovou spotrebou energie a poskytli číselné ukazovatele primárnej energetickej spotreby vyjadrenej v kWh/m2 za rok, ktoré sa zdajú v priemere menej ambiciózne ako referenčné hodnoty uvedené v odporúčaní Komisie z roku 2016 47 , pričom treba poznamenať, že priame porovnanie vnútroštátnych definícií nie je vždy možné 48 , pretože prístupy členských štátov sa líšia v dôsledku rozdielov v ich konkrétnej klíme, trhu, energetickom mixe, stavebných tradíciách a iných podmienkach na miestnej úrovni.
Priemerný podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa odhaduje na 20 % až 50 % celkových energetických potrieb budov a predpokladá sa, že sa zvýši v dôsledku potreby urýchliť postupné vyraďovanie fosílnych palív v súlade s vlnou obnovy a plánom REPowerEU 49 .
Vyše polovica členských štátov má triedu energetickej hospodárnosti, ktorá zodpovedá úrovni budov s takmer nulovou spotrebou energie. Niektoré členské štáty robia rozdiel v úrovni energetickej hospodárnosti medzi bytovými a nebytovými budovami s takmer nulovou spotrebou energie, iné však rozlišujú medzi novými a existujúcimi budovami s takmer nulovou spotrebou energie.
Tabuľka 8: Počet a podlahová plocha nových a obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie
|
Počet a podlahová plocha nových budov s takmer nulovou spotrebou energie |
Počet a podlahová plocha obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie |
|||||||
|
Počet |
Podlahová plocha (v m2) |
Počet |
Podlahová plocha (v m2) |
|||||
|
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
|
|
SPOLU |
330 704 |
585 340 |
77 316 865,46 |
141 013 006 |
165 130 |
203 394 |
62 180 459 |
73 600 197 |
Zdroj: JRC podľa informácií, ktoré oznámili členské štáty, 2022.
Oznámené údaje utvárajú rozptýlený obraz o využívaní budov s takmer nulovou spotrebou energie v rôznych členských štátoch. Zdá sa, že niekoľko členských štátov je v popredí a informuje o veľmi vysokých číslach nových, ako aj obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie 50 .
10.Nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov 51
Vykonávanie metodiky nákladovej optimálnosti, ktorá sa vyžaduje v článku 5 smernice o energetickej hospodárnosti budov, predstavuje nový prístup k stanovovaniu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových a existujúcich budov. Od roku 2013 a potom každých päť rokov musia členské štáty vykonávať výpočty nákladovej optimálnosti a podľa toho aktualizovať svoje vnútroštátne požiadavky.
Na základe posúdenia správ členských štátov o nákladovej optimálnosti 52 Spoločným výskumným centrom je priemerná nákladovo optimálna úroveň v súvislosti s novými budovami približne 80 kWh/m2 za rok v prípade bytových domov a 140 kWh/m2za rok v prípade nebytových domov. Pokiaľ ide o existujúce budovy, ktoré prechádzajú významnou obnovou, priemerná nákladovo optimálna úroveň je asi 130 kWh/m2 za rok v prípade bytových domov a 180 kWh/m2 za rok v prípade nebytových domov.
Porovnanie nákladovo optimálnych úrovní za roky 2013 a 2018 ukazuje, že zníženie potreby primárnej energie sa zaznamenalo takmer pri všetkých druhoch budov v členských štátoch, pričom sa priemerné hodnoty znížili o 21 % (rok 2013) a 11 % (rok 2018) v prípade nových bytových domov a administratívnych budov a o 14 % (rok 2013) a 12 % (rok 2018) v prípade existujúcich bytových domov a administratívnych budov.
Členské štáty používali metodiku nákladovej optimálnosti na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových a existujúcich budov vrátane budov s takmer nulovou spotrebou energie. Bez ohľadu na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o druhy budov, trhy a klímu, riešenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, nákladovo optimálne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť sú zvyčajne prísnejšie ako požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie (v niektorých členských štátoch sú nákladovo optimálne požiadavky a požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie podobné).
11.Záver
Ciele primárnej, ako aj konečnej energetickej spotreby boli veľmi ovplyvnené pandémiou ochorenia COVID-19 a v roku 2020 sa prekročili. Všetky členské štáty dosiahli svoje národné príspevky na rok 2020 okrem Belgicka, Bulharska a Poľska v prípade primárnej energetickej spotreby a Belgicka, Bulharska, Nemecka, Litvy, Rakúska a Švédska v prípade konečnej energetickej spotreby.
Čo sa týka pokroku pri dosahovaní cieľov na rok 2030, a to 32,5 % v porovnaní s referenčným scenárom na rok 2007, v roku 2020 bola v EÚ konečná energetická spotreba o 7,2 % vyššia a primárna energetická spotreba o 9,6 % vyššia ako úrovne cieľov na rok 2030. Ak má EÚ za cieľ dosiahnuť štrukturálne zníženie energetickej spotreby a nový cieľ na úrovni 13 %, ktorý Komisia navrhla v pláne REPowerEU, je nevyhnutné vynaložiť oveľa väčšie úsilie.
Pokiaľ ide o článok 7 smernice o energetickej efektívnosti, kumulatívne úspory energie za roky 2014 – 2020, ktoré sú k dispozícii od 24 členských štátov, dosiahli úroveň 197,4 Mtoe, čo zodpovedá 103 % súhrnu povinností kumulatívnych úspor konečného využitia energie na roky 2014 – 2020 (191,7 Mtoe) a 97,5 % (202,5 Mtoe) za 27 členských štátov. V závislosti od konečných výsledkov troch chýbajúcich členských štátov by sa požadovaný súhrn kumulatívnych úspor za 27 členských štátov mohol dosiahnuť. Z 24 členských štátov, ktoré predložili úplné údaje týkajúce sa ich konečných výsledkov, 14 členských štátov splnilo svoju povinnosť úspor energie, zatiaľ čo desať členských štátov túto povinnosť nesplnilo.
Informačné medzery v článku 5 smernice o energetickej efektívnosti, ako aj rôzne prístupy v oblasti podávania správ medzi členskými štátmi neumožňujú spoznať úroveň dosiahnutia cieľov na úrovni EÚ. Napriek tomu väčšina členských štátov splnila buď ročnú povinnosť v roku 2020 alebo celkovú povinnosť na roky 2014 – 2020.
Na splnenie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 je potrebné uprednostniť energetickú efektívnosť. Komisia na zintenzívnenie svojho úsilia predložila v júli 2021 návrh na prepracovanie smernice o energetickej efektívnosti. V návrhu sa stanovujú nové ciele a rozsahy článkov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom texte, so zvýšením ambícií. Preto je rozhodujúce, aby oznamovanie členských štátov v nadchádzajúcich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku (článok 17 nariadenia o riadení) a v národných energetických a klimatických plánoch boli úplné a konzistentné, aby sa tak Komisii, ako aj členským štátom umožnilo posúdiť pokrok v plnení cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a určiť možnú potrebu nových politických opatrení.
Pokiaľ ide o vlnu obnovy, je dôležité udržať dynamiku a poskytovať jasné a ambiciózne opatrenia a mechanizmy, ktoré môžu zabezpečiť, že budovy sa budú obnovovať rýchlejším tempom a budú využívať svoj potenciál energetickej efektívnosti oveľa viac ako dnes, aby sa tak prispelo k dosiahnutiu cieľa v oblasti energetickej efektívnosti, k zníženiu potreby energie a účtov občanov za energiu.
Cieľom dlhodobých stratégií je urýchliť nákladovo účinnú obnovu existujúcich budov a zabezpečiť nárast hĺbkových obnov. Rozdiely v národných prístupoch k stanovovaniu cieľov v oblasti obnovy sťažujú ich priame porovnanie a odhadnutie celkového cieľa EÚ. V analýze Komisie sa zdôrazňuje skutočnosť, že úsilie niektorých členských štátov nebude dostatočné na úplnú dekarbonizáciu ich fondu budov do roku 2050, a preto budú potrebné ďalšie opatrenia a vyššie ambície. Návrhom Komisie na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov sa posilňujú a zjednodušujú požiadavky na dlhodobú stratégiu obnovy (ktoré by sa nahradili národnými plánmi obnovy budov), aby sa stali nástrojmi strategického plánovania a podávania správ, ktoré by sa viac zamerali na opatrenia s jasnými, kvantifikovanými, porovnateľnými a overiteľnými cieľmi, míľnikmi a zdrojmi.
Budovy s takmer nulovou spotrebou energie sa k 31. decembru 2020 stali novou stavebnou normou v členských štátoch, prostredníctvom ktorej sa dokázala stanoviť pre stavebníctvo nadčasová vízia a zodpovedajúcim spôsobom sa dokázali mobilizovať zainteresované strany. Podiel budov s takmer nulovou spotrebou energie na fonde budov je stále nízky, ale očakáva sa, že počet budov s takmer nulovou spotrebou energie sa v nadchádzajúcich rokoch zvýši, čím sa pripraví cesta k budovám s nulovými emisiami, ako sa navrhuje v návrhu Komisie na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov.
V prípade nových, ako aj existujúcich budov sa okrem toho ako efektívny prístup ukázal výber metodiky nákladovej optimálnosti s cieľom nasmerovať existujúce vnútroštátne požiadavky na energetickú hospodárnosť k nákladovo efektívnym úrovniam. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť sa za posledné desaťročie postupne zdokonaľovali a významne prispeli k zlepšeniu fondu budov EÚ. Nedávnou revíziou smernice o energetickej hospodárnosti budov zo strany Komisie sa zdôraznila potreba aktualizovať rámec nákladovej optimálnosti, aby sa lepšie zohľadnili náklady na emisie skleníkových plynov a účinky environmentálnych a zdravotných externalít.
- (1) Desať členských štátov vo svojich oznámeniach podľa článku 3 výslovne uviedlo ochorenie COVID-19 ako jeden z faktorov ovplyvňujúcich dosiahnutie cieľov na rok 2020.
- (2) Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (3) Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (4) Ukazovatele náročnosti sa často používajú ako ukazovateľ energetickej náročnosti krajiny. Uvádzajú sa ako pomer medzi energetickou spotrebou a údajmi o činnosti. Konečná energetická náročnosť je v tomto prípade vytvorená ako pomer medzi konečnou energetickou spotrebou a hrubým domácim produktom (HDP) EÚ27.
- (5) Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (6) 6 Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (7) Vyjadruje zmeny energetickej spotreby v dôsledku zmien blahobytu predstavovaného celkovou podlahovou plochou obytných jednotiek () na obyvateľa, pokiaľ ide o konečné využitie na vykurovanie, a hrubého disponibilného príjmu v štandarde kúpnej sile () na obyvateľa, pokiaľ ide o všetky ostatné konečné využitia.
- (8) Náročnosť sa vypočíta ako pomer medzi konečnou energetickou spotrebou a celkovou podlahovou plochou vydelený hrubým disponibilným príjmom v sektore bývania.
- (9) Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (10) Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (11) COM(2021) 558 final.
- (12) Pokiaľ ide o Francúzsko, cieľ v oblasti primárnej energetickej spotreby, ako aj cieľ v oblasti konečnej energetickej spotreby boli prispôsobené tak, aby zahŕňali medzinárodné letectvo s odhadom na úrovni 6,5 Mtoe.
- (13) Správa Španielska: „Celková podlahová plocha (v m2) budov, ktoré boli v roku 2020 obnovené v súvislosti s článkom 5 ods. 6, bola 304 763 m2. Rovná sa to splneniu cieľa, ktorým je rozloha 279 944 m2, na úrovni 109 % [vypočítané ako 3 % z celkovej podlahovej plochy budov (v m2) s rozlohou 9 331 465 m2, a to tých budov, ktoré nespĺňali požiadavky na energetickú hospodárnosť podľa článku 5 ods. 1 k 1. januáru 2020]. Pri zohľadnení podlahovej plochy budov s rozlohou 1 930 977 m2, ktoré boli obnovené v rokoch 2014 – 2020, sa cieľ, ktorým je rozloha 2 016 921 m2, splnil na úrovni 96 %.“Správa Talianska: „Rozdielom, pokiaľ ide o celkovú hodnotu plochy uvedenej v hornom riadku, sa udáva celková plocha vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastní a využíva ústredná štátna správa, a s celkovou úžitkovou podlahovou plochou väčšou ako 250 m2, ktoré boli prestavané, alebo ktorých prestavba bola naplánovaná v priebehu roka.“
- (14) Pokiaľ nie je stanovené inak, povinná ročná obnova sa vypočíta tak, že neplnenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti pre podlahovú plochu vykázané za minulý rok sa vynásobí 3 %.
- (15) Luxembursko: celkový cieľ za celé obdobie sa nielen splnil, ale aj presiahol. V roku 2020 sa preto neobnovili žiadne ďalšie budovy.
- (16) Portugalsko: správa sa vzťahovala na prvý rok uplatňovania štandardného prístupu. Nebolo možné posúdiť kumulatívne plnenie, pretože obnovená plocha bola oznámená iba za roky 2019 a 2020.
- (17) Slovinsko: údaje za roky 2015 a 2016 chýbajú, preto celková povinnosť splnená v rokoch 2014 – 2020 podľa podlahovej plochy (v %) nie je k dispozícii.
- (18) Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (19) Malta: údaje za roky 2014 – 2020 chýbajú, preto celková povinnosť splnená v rokoch 2014 – 2020 podľa podlahovej plochy (v %) nie je k dispozícii.
- (20) Cyprus: nemocnice a zdravotné strediská boli v roku 2020 zo zoznamu vyradené, pretože namiesto ministerstva zdravotníctva patrili pod správu štátnej organizácie zdravotných služieb. Štátna organizácia zdravotných služieb je nezávislá od ústredných orgánov štátnej správy a bola zriadená ako súčasť nedávnej reformy odvetvia verejného zdravotníctva. Nový každoročný cieľ úspor energie vychádzajúci z dlhodobej stratégie obnovy na roky 2021 – 2030 je 1,31 GWh. Cieľ na rok 2020 bude preto 1,31 GWh namiesto 3,316 GWh.
- (21) Zo správy Chorvátska: „Cieľ na rok 2020 sa nesplnil. V roku 2020 sa v sektore verejných budov dokončilo 205 projektov energetickej obnovy, ale žiadnu z budov nevlastnili ústredné orgány štátnej správy a ani ju nevyužívali. Upozorňujeme, že rok 2020 bol obzvlášť problematický, pretože Chorvátsku republiku uprostred pandémie ochorenia COVID-19 zasiahli hrozné zemetrasenia, následkom ktorých sa podstatne spomalila obnova budov a odsunuli sa lehoty na ňu.“
- (22) Holandsko: kumulatívne úspory energie (plyn, vykurovanie a elektrina), ktorú spotrebovali budovy vlastnené alebo využívané ústrednými orgánmi štátnej správy, boli v rokoch 2014 – 2021 na úrovni 227 ktoe. Rovná sa to priemernému každoročnému zníženiu energetickej spotreby na úrovni 5 % (2021: úspory energie na úrovni 0,2 ktoe, 2014 – 2021: úspory energie na úrovni 226,7 ktoe).
- (23) Každoročný cieľ Írska bol oznámený v rámci dodatočných informácií, ktoré sa poskytli v roku 2018. Predpokladá sa, že cieľ bol počas celého príslušného obdobia stále ten istý.
- (24) Úspory primárnej energie: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus a Poľsko. Úspory konečnej energie: Česko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Slovinsko a Fínsko. Nie je jasné, či ide o primárnu alebo konečnú energiu: Taliansko, Slovensko a Švédsko.
- (25) Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (26) Údaje nie sú k dispozícii za Chorvátsko, Maďarsko a Rumunsko.
- (27) Údaje, ktoré oznámili členské štáty, sa stále vyhodnocujú a členské štáty poskytli dodatočné vysvetlenia. Výsledky uvedené v tejto správe môžu preto podliehať ďalšej zmene.
- (28) Oznámenými a uvedenými údajmi sa nezohľadňujú možné obavy týkajúce sa vhodnosti, doplnkovosti a významnosti, ani nezrovnalosti alebo možné chyby v oznámených údajoch.
- (29) Analýza je v súlade s údajmi vykázanými vo vzore predkladania informácií. Údaje sa môžu revidovať, ak členské štáty poskytnú ďalšie vysvetlenia.
- (30) Úspory energie boli oznámené len v prípade 422 zo 498 opatrení buď preto, že niektoré z oznámených opatrení neboli vykonané, alebo preto, že v ich prípade neboli oznámené žiadne úspory energie.
- (31) Nové opatrenia vykonané členskými štátmi v rámci ich plánu obnovy a odolnosti alebo s cieľom čeliť súčasnej energetickej kríze nie sú zaradené do tejto správy, pretože sa zaoberá povinným obdobím 2014 – 2020.
- (32) Nie všetky členské štáty oznámili tri politické opatrenia.
- (33) Analýza je v súlade s údajmi vykázanými vo vzore predkladania informácií. Údaje sa môžu revidovať, ak členské štáty poskytnú ďalšie vysvetlenia.
- (34) Grécko, Chorvátsko, Maďarsko a Rumunsko neoznámili počet veľkých spoločností alebo počet energetických auditov vykonaných v uvedených spoločnostiach.
- (35) Na zvislej osi grafu sa z dôvodu prehľadnosti používa logaritmická stupnica. Malta a Španielsko nenahlásili počet veľkých spoločností v roku 2020. V prípade Malty sa údaje za rok 2019 predpokladajú za rok 2020.
- (36) Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (37) Jasne to uviedli niektoré členské štáty, napríklad Holandsko a Lotyšsko.
- (38) Vzhľadom na okolnosti pandémie ochorenia COVID-19 určitý počet členských štátov oddialil predloženie svojich dlhodobých stratégií obnovy.
- (39) SWD(2021) 365 final/2: Analysis of the national long-term renovation strategies (Analýza národných dlhodobých stratégií obnovy) (treba poznamenať, že konečná verzia pracovného dokumentu útvarov Komisie sa čoskoro uverejní).
- (40) COM(2020) 662 final.
- (41) Castellazzi L., Paci D. a kol. (2022), Assessment of the first long-term renovation strategies under the Energy Performance of Building Directive (Posúdenie prvých dlhodobých stratégií obnovy podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg (pripravuje sa).
- (42) Vlastný výpočet JRC na základe správ členských štátov, 2022. Pozri:
- (43) Malo by to zahŕňať riešenia v oblasti výskumu a inovácií, a to v súlade s misiou programu Horizont Európa zameranou na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá do roku 2030.
- (44) Táto časť dopĺňa príslušnú časť o budovách s takmer nulovou spotrebou energie v posúdení z roku 2020, ktoré sa týka pokroku dosiahnutého členskými štátmi pri vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti a pri plnení požiadaviek na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a nákladovo optimálnych minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov. Cieľom je zohľadniť ďalšiu analýzu Komisie.
- (45) Okolnosti pandémie ochorenia COVID-19 spôsobili, že skutočné vykonávanie požiadaviek na budovy s takmer nulovou spotrebou energie sa v niektorých členských štátoch na krátky čas oddialilo.
- (46) Economidou, M., Todeschi, V., Bertoldi, P., D’Agostino, D., Zangheri, P. a Castellazzi, L., Review of 50 years of energy policies for buildings (Prehľad 50 rokov energetických politík v oblasti budov), Energy and Buildings, zv. 225, 2020.
- (47) Odporúčanie Komisie 2016/1318 z 29. júla 2016 o usmerneniach týkajúcich sa podpory budov s takmer nulovou spotrebou energie a najlepších postupov na zabezpečenie toho, aby všetky nové budovy boli do roku 2020 budovami s takmer nulovou spotrebou energie.
- (48) D’Agostino, D. a Mazzarella, L., What is a Nearly zero energy building? Overview, implementation and comparison of definitions (Čo je budova s takmer nulovou spotrebou energie? Prehľad, vykonávanie a porovnanie definícií), Journal of Building Engineering, zv. 21, 2019, s. 200 – 212.
- (49) Plán REPowerEU [COM(2022) 230 final], https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:fc930f14-d7ae-11ec-a95f-01aa75ed71a1.0009.02/DOC_1&format=PDF .
- (50) Pokiaľ ide o rozčlenené údaje, pozri Tsemekidi-Tzeiranaki S., Paci D., Clementi E., Gonzales Torres M., Analysis of the Reports on 2020 Targets under Article 27 of the Governance Regulation – Energy Efficiency (Analýza správ o cieľoch na rok 2020 podľa článku 27 nariadenia o riadení – energetická efektívnosť), 2022.
- (51) Táto časť dopĺňa príslušnú časť o budovách s takmer nulovou spotrebou energie v posúdení z roku 2020, ktoré sa týka pokroku dosiahnutého členskými štátmi pri vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti a pri plnení požiadaviek na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a nákladovo optimálnych minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov. Cieľom je vyjadriť pokrok pri vykonávaní členskými štátmi a ďalšiu analýzu Komisie.
- (52) Výsledky členských štátov nie sú úplne porovnateľné, pretože si mohli voľne zvoliť makroekonomický alebo finančný základ na výpočet nákladovo optimálnych úrovní a pri výpočte energetickej hospodárnosti budov uplatniť svoje vlastné individuálne vnútroštátne normy a metodiky. Ďalšie rozdiely týkajúce sa investičných nákladov a iných faktorov odrážajú vnútroštátne trhové podmienky.