EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 5. 2022
COM(2022) 620 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2022 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Malty na rok 2022
{SWD(2022) 620 final} - {SWD(2022) 640 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2022 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Malty na rok 2022
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 2 , ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k hospodárskej obnove a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií podporujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti [bol] aktualizovaný [XX.] júna 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(2)Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila spoločný záväzok k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, opätovne potvrdený na sociálnom samite v Porte v máji 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Maltu za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie 3 . V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny, ktoré Rada prijala 5. apríla 2022, ako aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, prijatý Radou 14. marca 2022.
(3)Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil napríklad vyššími cenami energií a potravín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií majú negatívny dosah predovšetkým na najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené. Okrem toho EÚ zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. V tejto súvislosti bola 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica o dočasnej ochrane 4 , ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v EÚ, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, trhu práce, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.
(4)Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať v rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri všetkých odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia zmeneného plánu.
(5)Všeobecná úniková doložka je aktívna od marca 2020 5 . Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 6 vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentných zvýšení cien energie a pokračujúcich narušení dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj na rok 2023.
(6)V súlade s prístupom uvedeným v stanovisku Rady z 18. júna 2021 k programu stability/konvergenčnému programu na rok 2021 sa zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení), s vylúčením dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19, ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu 7 . Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov 8 .
(7)Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie, ktoré obsahovalo všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík 9 . Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu prognózy zo zimy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania pre jednotlivé členské štáty na rok 2023 by mali byť aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka semestra koncom mája 2022.
(8)Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia poskytnuté 2. marca 2022, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energie a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov; fiškálna politika musí byť aj naďalej pružná, aby sa mohla prispôsobiť rýchlo sa meniacim okolnostiam, a musí byť diferencovaná v jednotlivých krajinách v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska vystavenia danej krajiny kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.
(9)V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Malta predložila Komisii 13. júla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie uvedenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 5. októbra 2021 prijala rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Malty 10 . Uvoľnenie splátok je podmienené rozhodnutím Komisie prijatým v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, že Malta uspokojivo splnila príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.
(10)Malta predložila 15. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 2. mája 2022 svoj program stability na rok 2022 v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Malty o pokroku dosiahnutom pri plnení jej plánu obnovy a odolnosti.
(11)Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o Malte na rok 2022 11 . Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Malta dosiahla pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Maltou. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Malty pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.
(12)Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Malty, keďže jej deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je návrh na začatie postupov pri nadmernom deficite relevantný.
(13)Rada 20. júla 2020 odporučila Malte, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijala v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň jej odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovala fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Malty znížil z 9,5 % HDP v roku 2020 na 8,0 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Malta v roku 2021 podporovala obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových podporných opatrení klesol zo 6,3 % HDP v roku 2020 na 4,7 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Malta prijala v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Podľa údajov overených Eurostatom bol verejný dlh v roku 2021 na úrovni 57,0 % HDP.
(14)Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v programe stability na rok 2022, je realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 4,4 % a v roku 2023 o 3,9 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2022 predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 4,2 % a v roku 2023 vyšší rast na úrovni 4,0 %. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit klesne v roku 2022 na 5,4 % HDP a v roku 2023 na 4,6 % HDP. Pokles v roku 2022 odráža najmä rast hospodárskej činnosti a čistý účinok čiastočného zrušenia podporných núdzových opatrení, zatiaľ čo v reakcii na vysoké ceny energie boli zavedené nové opatrenia. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP vzrastie v roku 2022 na 58,6 % a v roku 2023 na 59,4 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 5,6 % HDP v roku 2022 a 4,6 % HDP v roku 2023. Tieto projekcie sú v súlade s deficitom predpokladaným v programe stability na rok 2022. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 58,5 % v roku 2022 a 59,5 % v roku 2023.
Na základe prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 4,5 %. Tento odhad však nepočíta s vplyvom reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Malty.
(15)Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových podporných opatrení klesne zo 4,7 % HDP v roku 2021 na 1,3 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 1,0 % HDP v roku 2022 a 0,6 % HDP v roku 2023 12 . Tieto opatrenia pozostávajú najmä zo zníženia nepriamych daní zo spotreby energie a dotácií na výrobu energie s cieľom kompenzovať zvýšenie cien dovážanej elektrickej energie a emisií uhlíka. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú zvýšené aj v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä dotácie na výrobu energie a zníženie spotrebných daní z palív. Deficit verejných financií je ovplyvnený aj nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,1 % HDP 13 .
(16)Rada 18. júna 2021 odporučila, aby Malta 14 v roku 2022 zachovala podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovala investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň jej odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovala fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovala investície s cieľom posilniť rastový potenciál.
(17)Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Malty na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň –1,5 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady 15 . Malta plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu 16 . Malta preto neplánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,6 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,5 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Vláda okrem toho poskytla finančnú podporu domácnostiam (0,3 % HDP) a zvýšila príspevkové a nepríspevkové dôchodkové dávky nad rámec úpravy životných nákladov (0,2 % HDP), zatiaľ čo miera rastu medzispotreby (bez opatrení) zostala vysoká (0,4 % HDP).
(18)V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať 1,1 % HDP 17 . Predpokladá sa, že Malta bude v roku 2023 naďalej využívať granty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu 18 . Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,3 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,4 % HDP), ako aj vplyv dočasnej finančnej podpory pre domácnosti (0,3 % HDP) a príspevkových a nepríspevkových dôchodkových dávok nad rámec úpravy životných nákladov (0,2 % HDP). Okrem toho sa očakáva, že medzispotreba (bez opatrení) bude rásť menej ako nominálny HDP (0,4 % HDP).
(19)V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na úroveň 4,6 % HDP v roku 2023, 2,8 % HDP v roku 2024 a 2,4 % HDP do roku 2025. Predpokladá sa teda, že deficit verejných financií klesne do roku 2024 pod úroveň 3 % HDP. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa bude do roku 2025 znižovať, a to konkrétne na 58,6 % v roku 2024 a na 57,2 % v roku 2025. Na základe analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte stredné.
(20)V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať do roku 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Malte, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu. Plán je predovšetkým ambiciózny a obsahuje reformy a investície na riešenie identifikovaných výziev v oblasti zdravotníctva, zamestnanosti, vzdelávania a zručností, prechodu ku klimatickej neutralite a digitálnej transformácie, spravodlivosti a boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Dobrá správa vecí verejných je jedným z pilierov dlhodobej hospodárskej vízie vlády a v pláne sa vynakladá značné úsilie na nápravu výziev v tejto oblasti. Významnou súčasťou plánu sú aj investície do vzdelávania, pričom sa navrhujú príslušné opatrenia na riešenie nedostatkov vzdelávacieho systému. Veľká časť plánovaných investícií je zameraná na zelenú a digitálnu transformáciu, čím sa riešia odporúčania pre danú krajinu týkajúce sa investícií v týchto oblastiach. Čiastočne sa riešia problémy zistené v oblasti agresívneho daňového plánovania, výskumu a inovácií, ako aj udržateľnosti dôchodkového systému.
(21)Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Malty prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy predstavujú na Malte 53,8 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 25,5 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Malte rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jej odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.
(22)Malta zatiaľ nepredložila partnerskú dohodu ani ostatné programové dokumenty politiky súdržnosti 19 . V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021 musí Malta pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.
(23)Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Malta čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim s prvkami daňového systému, ktoré uľahčujú agresívne daňové plánovanie. Kľúčom k zlepšeniu účinnosti a spravodlivosti daňových systémov je naďalej boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu, ako sa uvádza v odporúčaní pre eurozónu z roku 2022. Účinky stratégií agresívneho daňového plánovania na iné členské štáty si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili právne predpisy EÚ. Malta podnikla kroky na riešenie praktík agresívneho daňového plánovania tým, že vykonala predtým dohodnuté medzinárodné a európske iniciatívy a že do svojho plánu obnovy a odolnosti zahrnula záväzok vypracovať nezávislú štúdiu o odchádzajúcich a prichádzajúcich platbách (t. j. medzi rezidentmi Únie a rezidentmi tretích krajín), po ktorej má nasledovať prijatie vykonávacích právnych predpisov v súlade so zisteniami štúdie. Odchádzajúce platby úrokov, licenčných poplatkov a dividend vyplácaných spoločnosťami so sídlom na Malte jurisdikciám s nulovým a nízkym zdanením (t. j. každá jurisdikcia so zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb pod najnižšou zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb v EÚ, ktorá predstavuje 9 %) však môžu viesť k úplnému vyhnutiu sa daňovým povinnostiam, kým sa na Malte nezavedú zrážkové dane alebo rovnocenné obranné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto platby riadne zdaňovali. Okrem toho zaobchádzanie s rezidentnými spoločnosťami s daňovým sídlom v inej krajine naďalej predstavuje v prípade spoločností, ako aj jednotlivcov riziko dvojitého nezdanenia.
(24)Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád EÚ, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom plánu REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Európskej únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel sa v dialógu s členskými štátmi určujú najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.
(25)Malta zaostáva pri dosahovaní svojho cieľa znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí, o 19 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Záväzok Malty stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou si bude vyžadovať trvalé investície domácností, firiem, ako aj vlády. Vzhľadom na zvýšené ambície EÚ v oblasti klímy zamerané na cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu musí Malta vyvinúť väčšie úsilie na ďalšie využívanie svojho solárneho a veterného potenciálu vrátane plávajúcich parkov na mori, keďže obnoviteľné zdroje energie tvoria len 8 % energetického mixu. Malta je vo veľkej miere závislá od ropy (48 %) a zemného plynu (44 %). Zemný plyn sa v roku 2020 použil na výrobu 86 % elektrickej energie Malty. Hoci Malta z Ruska nedováža žiadny plyn ani ropu 20 , rýchle zvýšenie cien energie už má vplyv aj na ňu. Malta má v úmysle zabezpečiť lepšiu bezpečnosť dodávok energie vybudovaním druhého elektrického prepojovacieho vedenia. Zníženie závislosti od fosílnych palív by si vyžadovalo aj modernizáciu jej elektrizačných prenosových a distribučných sústav a investície do uskladňovania elektrickej energie s cieľom zabezpečiť spoľahlivé, flexibilné a rýchle dodávky energie. Zameranie sa na energetickú efektívnosť budov, najmä obytných budov, vrátane zavádzania tepelných čerpadiel a iných ekologických riešení, by pomohlo znížiť dopyt po energii. Na to, aby Malta dosiahla súlad s cieľmi balíka „Fit for 55“, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, väčšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti. Okrem toho emisie z cestnej dopravy neustále rastú a tvoria najväčší zdroj emisií skleníkových plynov mimo ETS. Zníženie dopravného preťaženia by si vyžadovalo zlepšenie verejnej dopravy, zavádzanie inteligentných dopravných systémov a investície do infraštruktúry bezmotorovej mobility (ako sú chodníky a cyklistické jazdné pruhy) v záujme zaistenia bezpečnej alternatívy k používaniu osobných automobilov.
(26)Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Malta môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernila sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu. Malta môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.
(27)Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko je zohľadnené v odporúčaní 1, ktoré je uvedené ďalej.
(28)Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny. V prípade Malty je to zohľadnené najmä v ďalej uvedených odporúčaniach 1, 2 a 3,
TÝMTO ODPORÚČA, aby Malta v rokoch 2022 a 2023 prijala opatrenia s týmto cieľom:
1.v roku 2023 zabezpečiť, aby bol rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v súlade s celkovo neutrálnymi zámermi politiky, pričom sa zohľadní pokračujúca dočasná a cielená podpora pre domácnosti a firmy, ktoré sú najviac ohrozené zvýšením cien energie, a pre ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny; byť pripravená prispôsobiť súčasné výdavky vyvíjajúcej sa situácii; zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, a to aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, RePowerEU a iných fondov EÚ; v období po roku 2023 uskutočňovať fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií;
2.pokračovať vo vykonávaní svojho plánu obnovy a odolnosti v súlade s míľnikmi a cieľmi uvedenými vo vykonávacom rozhodnutí Rady z 5. októbra 2021; predložiť programové dokumenty politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 s cieľom dokončiť príslušné rokovania s Komisiou a následne začať s ich uplatňovaním;
3.prijať opatrenia na účinné riešenie prvkov daňového systému, ktoré môžu jednotlivcom a nadnárodným spoločnostiam uľahčiť agresívne daňové plánovanie, a to aj zabezpečením dostatočného zdaňovania odchádzajúcich platieb úrokov, licenčných poplatkov a dividend a zmenou pravidiel pre spoločnosti s daňovým sídlom v inej krajine;
4.znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív urýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, podporou a umožnením investícií do veternej a solárnej energie vrátane plávajúcich parkov na mori, ďalšou modernizáciou maltských elektrizačných prenosových a distribučných sústav a vytvorením stimulov na uskladňovanie elektrickej energie s cieľom zabezpečiť spoľahlivé, flexibilné a rýchle dodávky energie; znížiť dopyt po energii prostredníctvom vyššej energetickej efektívnosti, najmä v obytných budovách; znížiť emisie z cestnej dopravy riešením dopravného preťaženia, a to zlepšením kvality služieb vo verejnej doprave, inteligentnými dopravnými systémami a investovaním do infraštruktúry bezmotorovej mobility.
V Bruseli
Za Radu
predseda