EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 5. 2022
COM(2022) 607 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Dánska na rok 2022 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Dánska na rok 2022
{SWD(2022) 607 final} - {SWD(2022) 640 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Dánska na rok 2022 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Dánska na rok 2022
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 9 ods. 2,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 2 , ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k hospodárskej obnove a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií podporujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti [bol] aktualizovaný [XX.] júna 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(2)Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila spoločný záväzok k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, opätovne potvrdený na sociálnom samite v Porte v máji 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Dánsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie 3 . V ten istý deň Komisia prijala aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, prijatý Radou 14. marca 2022.
(3)Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil napríklad vyššími cenami energií a potravín, prílevom utečencov z Ukrajiny a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií majú negatívny dosah predovšetkým na najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené. Okrem toho EÚ zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. V tejto súvislosti bola 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica o dočasnej ochrane 4 , ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v EÚ, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, trhu práce, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.
(4)Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať v rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri všetkých odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia zmeneného plánu.
(5)Všeobecná úniková doložka je aktívna od marca 2020 5 . Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 6 vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentných zvýšení cien energie a pokračujúcich narušení dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj na rok 2023.
(6)V súlade s prístupom uvedeným v stanovisku Rady z 18. júna 2021 ku konvergenčnému programu na rok 2021 sa zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení), s vylúčením dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19, ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu 7 . Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov 8 .
(7)Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie, ktoré obsahovalo všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík 9 . Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu prognózy zo zimy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania pre jednotlivé členské štáty na rok 2023 by mali byť aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka semestra koncom mája 2022.
(8)Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia poskytnuté 2. marca 2022, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energie a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov; fiškálna politika musí byť aj naďalej pružná, aby sa mohla prispôsobiť rýchlo sa meniacim okolnostiam, a musí byť diferencovaná v jednotlivých krajinách v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska vystavenia danej krajiny kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.
(9)V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Dánsko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie uvedenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Dánska 10 . Uvoľnenie splátok je podmienené rozhodnutím Komisie prijatým v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, že Dánsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.
(10)Dánsko predložilo 29. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 12. mája 2022, t. j. po lehote stanovenej v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97, svoj konvergenčný program na rok 2022. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Dánska o pokroku dosiahnutom pri plnení jeho plánu obnovy a odolnosti.
(11)Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o Dánsku na rok 2022 11 . Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Dánskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Dánska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.
(12)Rada 20. júla 2020 odporučila Dánsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa saldo verejných financií Dánska zlepšilo z deficitu na úrovni 0,2 % HDP v roku 2020 na prebytok na úrovni 2,3 % HDP v roku 2021, čomu napomohli jednorazové daňové príjmy. V rámci reakcie fiškálnej politiky Dánsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových podporných opatrení sa zvýšil z 2,6 % HDP v roku 2020 na 4,0 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Dánsko prijalo v roku 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Podľa údajov overených Eurostatom bol verejný dlh v roku 2021 na úrovni 36,7 % HDP.
(13)Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v konvergenčnom programe na rok 2022, je na rok 2022 optimistický a na rok 2023 realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 3,4 % a v roku 2023 o 1,9 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 2,6 % v roku 2022 a na úrovni 1,8 % v roku 2023, najmä kvôli nižšiemu rastu súkromnej spotreby. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2022 očakáva, že celkový prebytok klesne z 0,6 % HDP v roku 2022 na 0,2 % HDP v roku 2023. V uvedenom poklese v roku 2022 sa odráža najmä spomalenie hospodárskej činnosti a jednorazovosť určitých daňových príjmov. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2022 na 33,3 % a v roku 2023 na 32,5 % HDP. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá prebytok verejných financií na úrovni 0,9 % HDP v roku 2022 a 0,6 % HDP v roku 2023. Tieto údaje sú o niečo vyššie ako v prípade prebytku predpokladaného v konvergenčnom programe na rok 2022. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 by mal pomer dlhu verejnej správy k HDP dosiahnuť vyššiu úroveň, a to 34,9 % v roku 2022 a 33,9 % v roku 2023. Rozdiel je spôsobený vyššími predpokladanými položkami zosúladenia dlhu a deficitu, a to predovšetkým podpory sociálneho bývania.
Na základe prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 1,9 %. Tento odhad však nepočíta s vplyvom reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Dánska.
(14)Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových podporných opatrení klesne zo 4,0 % HDP v roku 2021 na 0,0 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,1 % HDP v roku 2022 a 0,0 % HDP v roku 2023 12 . Tieto opatrenia pozostávajú najmä zo sociálnych transferov pre domácnosti s nižšími príjmami. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú zvýšené aj v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Deficit verejných financií je ovplyvnený aj nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 a 2023 budú na úrovni 0,2 % HDP 13 .
(15)Rada 18. júna 2021 odporučila, aby Dánsko 14 v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.
(16)Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Dánska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň –1,6 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady 15 . Dánsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti má byť v porovnaní s rokom 2021 naďalej stabilný. Predpokladá sa, investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať neutrálny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,0 percentuálneho bodu HDP 16 . Dánsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,6 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,1 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,2 % HDP). Medzi ďalšie zvýšené výdavky patrí najmä spotreba verejnej správy súvisiaca s obrannou a bezpečnostnou politikou, ako aj dodatočné výdavky na urýchlenie zelenej transformácie a ukončenie závislosti od dovážaných fosílnych palív.
(17)V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať +1,6 % HDP 17 . Predpokladá sa, že Dánsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 znížiť o 0,1 percentuálneho bodu HDP, čo odráža predsunutú finančnú podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rokoch 2021 a 2022. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v porovnaní s rokom 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu 18 . Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,4 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,1 % HDP) a ďalšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). K ďalším faktorom patrí zníženie výdavkov verejnej správy na spotrebu energie.
(18)V konvergenčnom programe na rok 2022 sa očakáva, že prebytok verejných financií sa postupne stabilizuje na úrovni 0,6 % HDP v roku 2024, pričom do roku 2025 má klesnúť na 0,4 % HDP. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa v roku 2024 zvýši na 34,0 % HDP a v roku 2025 sa zníži na 33,9 %. Na základe analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte nízke.
(19)V Dánsku sú periodické dane z nehnuteľností v súčasnosti obmedzené, a preto sa nezvyšujú súbežne s trhovými cenami. Nie sú tak schopné tlmiť cenové cykly obytných nehnuteľností a majú za následok nepriaznivé distribučné účinky. Parlament už v roku 2017 schválil nový systém dane z nehnuteľností, ktorý však stále nie je zavedený. Prudký nárast cien obytných nehnuteľností a dlhé čakacie lehoty na sociálne bývanie viedli k nedostatku cenovo dostupného bývania v hlavných mestských oblastiach. Okrem toho sa v oblasti Kodane výrazne zvýšil podiel hypotekárnych úverov s pomerom dlhu k príjmu vyšším ako 4 a pomerom výšky úveru k hodnote zabezpečenia vyšším ako 60 %, v dôsledku čoho sú takíto dlžníci potenciálne zraniteľní voči zvyšovaniu úrokových sadzieb alebo akémukoľvek výraznému poklesu cien obytných nehnuteľností. Dánska rada pre systémové riziká vydala odporúčania na zníženie rizík v prípade takýchto hypotekárnych úverov, no tieto odporúčania sa nevykonali.
(20)V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať do roku 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Dánsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu. Plán sa zameriava najmä na investície do zelenej a digitálnej transformácie, a to najmä do čistej a efektívnej výroby a využívania energie, udržateľnej dopravy, ako aj do výskumu a inovácií. Opatrenia v oblasti výskumu majú potenciál rozšíriť inovačnú základňu a zapojiť do výskumných a inovačných činností viac spoločností. Niektoré z odporúčaní pre danú krajinu sa riešili mimo plánu. Išlo konkrétne o „zameranie hospodárskej politiky súvisiacej s investíciami na vzdelávanie a zručnosti“, opatrenia na riešenie nedostatku zdravotníckych pracovníkov a zabezpečenie účinného dohľadu nad rámcom pre boj proti praniu špinavých peňazí a jeho presadzovania. Opatrenia týkajúce sa týchto oblastí neboli zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti.
(21)Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Dánska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy predstavujú v Dánsku 59 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 25 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Dánsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a naďalej bude posilňovať jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.
(22)Dánsko predložilo partnerskú dohodu 4. apríla 2022 a prvý programový dokument politiky súdržnosti 19 11. apríla 2022. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021 musí Dánsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.
(23)Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Dánsko čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim so znižovaním závislosti od fosílnych palív, s posilňovaním obehového hospodárstva na podporu zelenej transformácie a so zvyšovaním odolnosti trhu s bývaním a zadlžených domácností.
(24)Hoci v dánskom pláne obnovy a odolnosti sa na ekologické iniciatívy vyčleňuje 59 % finančných prostriedkov, Dánsko má v niektorých oblastiach obehového hospodárstva nedostatočné výsledky. Miera obehového využívania materiálov v Dánsku je výrazne pod priemerom EÚ. Krajina v súčasnosti produkuje najvyššie množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa v EÚ (845 kg/obyvateľ/rok). Zatiaľ čo Dánsko je tesne nad priemerom EÚ, pokiaľ ide o komunálny odpad vyzbieraný na recykláciu (53,9 % v roku 2020 oproti priemeru EÚ na úrovni 47,8 %), spaľuje 45,2 % svojho komunálneho odpadu, čo je takmer dvojnásobok priemeru EÚ. Veľká časť odpadu sa v Dánsku spaľuje na účel výroby energie, čím krajina prichádza o príležitosti na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov. Treba včas vykonať novú stratégiu týkajúcu sa odpadového a obehového hospodárstva, ako aj súvisiace národné programy a plány pre odpadové a obehové hospodárstvo. Straty vyplývajúce z nižšej výroby energie v dôsledku zníženého spaľovania odpadu by sa mohli kompenzovať metódami šetrnejšími k životnému prostrediu vrátane zlepšenia energetickej efektívnosti a využívania elektrických tepelných čerpadiel.
(25)Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád EÚ, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom plánu REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Európskej únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel sa v dialógu s členskými štátmi určujú najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.
(26)Dánsko sa zaviazalo dosiahnuť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 70 % oproti úrovniam z roku 1990 do roku 2030 a postupné ukončenie ťažby uhlia do roku 2028. V záujme dosiahnutia týchto ambicióznych cieľov sa v dánskom národnom energetickom a klimatickom pláne predpokladajú značné investície do dodatočnej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a investície do energetickej efektívnosti. Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a obnoviteľného vodíka by sa mohlo podporiť zefektívnením a urýchlením povoľovacích postupov. Hoci sa Dánsko zaviazalo zvýšiť kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom veternej energie na mori, na zabezpečenie efektívneho využívania rastúceho podielu energie z obnoviteľných zdrojov sú potrebné ďalšie investície do energetických prenosových sietí. Investície do energetických a elektrických prepojení so susednými krajinami vrátane hybridných aktív na mori by výrazne zvýšili bezpečnosť dodávok energie a schopnosť prispôsobiť sa regionálnym rozdielom, a to aj v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu. Na základe príslušných predpokladov, v ktorých sa prihliada na sekundárne závislosti, teda vysledovanie všetkého spätného dovozu, je celková energetická závislosť Dánska od dovozu fosílnych palív z Ruska na úrovni 21,1 % (pričom priemer EÚ je 24,4 %). V roku 2020 bola závislosť od fosílnych palív z Ruska v celkovom energetickom mixe Dánska v prípade ropy nižšia ako priemer EÚ (12 % oproti priemeru EÚ na úrovni 36,5 %). A hoci bola v prípade uhlia vyššia (97 % oproti priemeru EÚ na úrovni 19,3 %), podiel uhlia v energetickom mixe Dánska je nízky (4,3 %). Zemný plyn tvorí 12,8 % energetického mixu a hoci Dánsko nedováža ruský plyn na domáce použitie priamo, jeho závislosť prostredníctvom dovozu plynu z Nemecka predstavuje značnú sekundárnu závislosť, ktorá je vyššia ako priemer EÚ: z Ruska sa dováža 65 % plynu na domácu spotrebu oproti priemeru EÚ na úrovni 41,1 %. Aj keď je závislosť Dánska od dovozu ropy a plynu z Ruska podľa údajov z roku 2020 stále značná 20 , predpokladá sa, že táto závislosť zanikne k roku 2023, keď sa dokončí renovácia existujúcich polí v Severnom mori, pričom sa očakáva, že Dánsko bude opäť čistým vývozcom plynu. Urýchlením prebiehajúcich projektov prepojenia sa môže podporiť aj diverzifikácia dodávok energie. Pri investíciách do novej infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Ambície Dánska v oblasti energetickej efektívnosti by sa mohli ďalej posilniť zodpovedajúcimi dodatočnými investíciami do dekarbonizácie priemyslu, služieb, súkromných obydlí a dopravy. Na to, aby Dánsko dosiahlo súlad s cieľmi balíka „Fit for 55“, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, väčšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti.
(27)Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Dánsko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Dánsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.
(28)Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala konvergenčný program na rok 2022 a jej stanovisko 21 je zohľadnené v odporúčaní 1, ktoré je uvedené ďalej,
TÝMTO ODPORÚČA, aby Dánsko v rokoch 2022 a 2023 prijalo opatrenia s týmto cieľom:
1.v roku 2023 zabezpečiť, aby bol rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v súlade s celkovo neutrálnymi zámermi politiky, pričom sa zohľadní pokračujúca dočasná a cielená podpora pre domácnosti a firmy, ktoré sú najviac ohrozené zvýšením cien energie, a pre ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny; byť pripravené prispôsobiť súčasné výdavky vyvíjajúcej sa situácii; zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, a to aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, RePowerEU a iných fondov EÚ; v období po roku 2023 uskutočňovať fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií; zaviesť nový systém dane z nehnuteľností s cieľom obnoviť prepojenie medzi trhovými cenami a daňami a zabezpečiť spravodlivejšie zdaňovanie; stimulovať investície do výstavby cenovo dostupného bývania s cieľom zmierniť najnaliehavejšie potreby; zvýšiť finančnú odolnosť dlžníkov s vysokou mierou zadlženosti;
2.pokračovať vo vykonávaní svojho plánu obnovy a odolnosti v súlade s míľnikmi a cieľmi uvedenými vo vykonávacom rozhodnutí Rady z 13. júla 2021; urýchlene dokončiť rokovania s Komisiou o programoch politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 a následne ich vykonávať;
3.posilniť politiky obehového a odpadového hospodárstva, a to aj podporou predchádzania vzniku odpadu a jeho opätovného použitia, zvýšením miery recyklácie a postupným prechodom od spaľovania komunálneho odpadu k ekologickejším zdrojom výroby tepla;
4.znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív; ďalej diverzifikovať dodávky energie a pomôcť dekarbonizovať hospodárstvo urýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, a to aj zavedením reforiem na zjednodušenie a urýchlenie administratívnych a povoľovacích postupov, modernizáciou energetických prenosových sietí, zvýšením počtu prepojení so susednými krajinami a zlepšením energetickej efektívnosti.
V Bruseli
Za Radu
predseda