EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 5. 2022

COM(2022) 600 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Európsky semester 2022 – jarný balík

{SWD(2022) 628 final} - {SWD(2022) 629 final} - {SWD(2022) 630 final} - {SWD(2022) 631 final} - {SWD(2022) 632 final} - {SWD(2022) 633 final} - {SWD(2022) 634 final} - {SWD(2022) 635 final} - {SWD(2022) 636 final} - {SWD(2022) 637 final} - {SWD(2022) 638 final} - {SWD(2022) 639 final}

1. ÚVOD

Aj v dnešnom mimoriadnom geopolitickom a hospodárskom prostredí sa ukazuje, že rozhodná politická reakcia EÚ po pandémii COVID-19 zvýšila odolnosť Únie. Koordinované politické opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zmiernili vplyv pandémie na hospodárstva členských štátov a otvorili cestu k výraznému oživeniu. Hospodárstvo EÚ dosiahlo predpandemickú úroveň produkcie na jeseň 2021 a pred inváziou Ruska na Ukrajinu sa podľa výhľadu očakávala etapa dlhotrvajúceho a silného hospodárskeho rozmachu. Útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine sa však vytvorilo nové prostredie, v dôsledku čoho sa zhoršili už existujúce nepriaznivé vplyvy na rast, ktoré podľa očakávania mali ustúpiť. Ďalší prudký nárast cien komodít, opätovné prerušenia dodávok a zvyšujúca sa neistota oslabujú rast a prinášajú značné riziká horšieho než očakávaného vývoja. Predstavuje aj ďalšie výzvy pre hospodárstva EÚ súvisiace s bezpečnosťou dodávok energie a závislosťou od fosílnych palív z Ruska. Rozširujúce sa inflačné tlaky nad rámec cien energií spolu s vysokým prílevom ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, priamo ovplyvňujú európske spoločnosti. Hospodárstvo EÚ však preukazuje svoju odolnosť a predpokladá sa, že v rokoch 2022 – 2023 sa bude naďalej rozširovať. Pretrvávajúce priaznivé faktory vyplývajúce z dynamiky opätovného otvárania, stále sa zlepšujúci trh práce a silná politická reakcia na pandemický otras stále podporujú rast. Krátkodobé opatrenia vrátane európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (nástroj SURE), Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus, iniciatívy REACT-EU alebo dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci a prebiehajúceho zavádzania nástroja NextGenerationEU, čoho stredobodom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, sa jednoznačne vyplatili. Prognózy rastu zároveň sprevádza mimoriadna neistota a silno ich ohrozuje horší než očakávaný vývoj.

REPowerEU je plán EÚ na zníženie závislosti Európy od ruských fosílnych palív čo najskôr a ešte pred rokom 2030, a to urýchlením programu Európskej zelenej dohody. Plán REPowerEU, ktorý vychádza z balíka Komisie z 18. mája 1 , urýchľuje opatrenia zamerané na cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu vzhľadom na vznikajúce problémy. Argumenty v prospech zníženia našej závislosti od fosílnych palív z Ruska neboli nikdy presvedčivejšie. Toto zníženie závislosti by sa malo zakladať na rýchlom odklone od všetkých fosílnych palív, ako aj na posilnení našej sociálnej a hospodárskej odolnosti. Plán REPowerEU obsahuje konkrétne opatrenia na zníženie energetickej závislosti Únie od všetkých ruských palív a na urýchlenie vykonávania Európskej zelenej dohody prostredníctvom nových opatrení, pričom sa vychádza z balíka návrhov Fit for 55. Plán uvoľňuje dodatočné finančné prostriedky na ďalšie urýchlenie dekarbonizácie nášho hospodárstva a na riešenie pretrvávajúcich nedostatkov v infraštruktúre v EÚ vrátane dôležitých cezhraničných prepojení. Zahŕňa aj opatrenia na zmiernenie vplyvu prerušenia dodávok energie na podniky a domácnosti v súvislosti s ruskou inváziou. Opatreniami na urýchlenie povoľovacích postupov sa uvoľní potenciál EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pričom sa prijmú opatrenia na riešenie chýbajúcich zelených zručností.

Európsky semester a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytujú spoľahlivé rámce na zabezpečenie účinnej koordinácie politík a na riešenie súčasných výziev. Štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti EÚ – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita – budú naďalej usmerňovať politické opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni. Odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v kontexte európskeho semestra vedú členské štáty k tomu, aby adekvátne reagovali na staré aj nové výzvy a dosiahli hlavné spoločné ciele politík. Tento rok obsahujú aj usmernenia pre nové osobitné kapitoly venované plánu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, a to v snahe znížiť závislosť od fosílnych palív prostredníctvom reforiem a investícií v súlade s prioritami plánu REPowerEU 2 . Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude naďalej hnacou silou programov reforiem a investícií členských štátov na nasledujúce roky a je hlavným nástrojom na urýchlenie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie a posilnenie odolnosti členských štátov, a to aj prostredníctvom vykonávania vnútroštátnych a cezhraničných opatrení v rámci plánu REPowerEU. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti takisto podporuje viacnárodné projekty a posilňuje spoluprácu medzi členskými štátmi. Toto úsilie dopĺňajú fondy politiky súdržnosti a iné programy 3 , ktoré uľahčujú plnenie hlavných priorít Únie v oblasti investícií na vnútroštátnej a regionálnej úrovni tak, aby sa na žiadny región a žiadneho človeka nezabudlo. Cyklus európskeho semestra 2022 takisto poskytuje aktualizované a konzistentné podávanie správ o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja vo všetkých členských štátoch. Na úrovni Únie sa síce v posledných rokoch zaznamenal pokrok, pokiaľ ide o takmer všetky ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, treba však urobiť viac, a to aj v súvislosti s dôsledkami pandémie COVID-19 a so súčasnou geopolitickou a hospodárskou situáciou 4 .

2. VÝHĽAD V OBLASTI HOSPODÁRSTVA A ZAMESTNANOSTI

Po určitom oslabení na sklonku roku 2021 vstúpilo hospodárstvo EÚ do roku 2022 s perspektívou rýchleho rastu v tomto a nasledujúcom roku. Po výraznom oživení hospodárskej činnosti, ktoré sa začalo na jar minulého roka a pokračovalo nezmenšeným tempom až do začiatku jesene, sa dynamika rastu v EÚ v dôsledku stupňujúcich sa nepriaznivých vplyvov spomalila. Opätovné prepuknutie pandémie minulú jeseň a rýchle rozšírenie nového variantu omikron znovu vyvolali tlak na systémy zdravotnej starostlivosti a viedli k znovuzavedeniu obmedzení, hoci tie boli vo všeobecnosti miernejšej alebo cielenejšej povahy ako v predchádzajúcich vlnách. Výrobu ovplyvnili pretrvávajúce výpadky v oblasti logistiky a dodávok vrátane nedostatku polovodičov, niektorých surovín a kovových komodít, ako aj zvýšené ceny energie a nedostatok pracovných síl v mnohých krajinách EÚ. Inflačné tlaky začali znižovať kúpnu silu domácností. Keďže sa však očakávalo, že podmienky dodávok sa vrátia do normálneho stavu a inflačné tlaky sa zmiernia, zdalo sa, že dynamika hospodárskej činnosti sa opäť zvýši. Neustále sa zlepšujúci trh práce, veľké nahromadené úspory domácností, stále priaznivé podmienky financovania a postupné zavádzanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti boli nastavené na udržanie dlhotrvajúceho a silného hospodárskeho rozmachu.

Globálne hospodárske očakávania narušila ruská invázia na Ukrajinu. Jej negatívny vplyv na hospodárske vyhliadky sa prejavuje viacerými spôsobmi. Patria medzi ne negatívne účinky na dôveru, nižšie objemy obchodu, prísnejšie podmienky financovania, a najmä vyššie ceny komodít, čo zase vedie k opätovnému narušeniu dodávateľských reťazcov a ďalšiemu tlaku na celosvetovú logistiku. Okrem týchto bezprostredných dôsledkov viedla ruská invázia na Ukrajinu k prerušeniu stykov s Ruskom, a to aj pokiaľ ide o obchodné a finančné vzťahy. Jeho rozsah je v tejto fáze ťažké celkom poňať. K prehĺbeniu už existujúcich prekážok by súčasne mohlo viesť dlhodobé uplatňovanie nedávnych ráznych opatrení proti šíreniu pandémie, ktoré sa uplatňujú v niektorých častiach Číny. Nové geopolitické prostredie si vyžaduje opatrenia na dosiahnutie otvorenej strategickej autonómie EÚ a na zníženie jej závislosti od energie a iných strategických produktov a technológií.

Hoci ruská invázia na Ukrajinu zvýšila neistotu, hospodárske vyhliadky stále poukazujú na pokračovanie hospodárskeho rastu v rokoch 2022 a 2023, čo svedčí o odolnosti hospodárstva EÚ. Premieta sa v tom dobrá východisková pozícia pred vypuknutím vojny a mimoriadne dôležitá podpora vďaka úplnému zavedeniu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Podľa európskej hospodárskej prognózy z jari 2022 sa má rast reálneho HDP v EÚ spomaliť z odhadovaných 5,4 % v roku 2021 na 2,7 % v roku 2022 a 2,3 % v roku 2023. Predpokladá sa, že miera zamestnanosti osôb vo veku 15 – 74 rokov sa zvýši zo 72,5 % v roku 2021 na 73,5 % v roku 2022 a 74,2 % v roku 2023. Očakáva sa, že inflácia bude vyššia a zostane zvýšená dlhšie ako podľa predchádzajúcej prognózy, a to v dôsledku vojnou vyvolaného rastu cien komodít a rozširujúcich sa cenových tlakov. V roku 2022 sa predpokladá inflácia na úrovni 6,8 % a v roku 2023 na úrovni 3,2 %. Nový výhľad rastu je omnoho menej sľubný, ako sa predpokladalo pred inváziou Ruska na Ukrajinu, a to z dôvodu rizík horšieho než očakávaného hospodárskeho vývoja v súvislosti s ruskou agresiou, bezprecedentného nárastu cien energie a pretrvávajúcich narušení dodávateľského reťazca. Bezprecedentný charakter a rozsah nových otrasov zároveň spôsobujú, že všetky prognózy sú veľmi neisté.

Horšie perspektívy rastu a stupňujúce sa cenové tlaky vyvolávajú politické dilemy. Počas veľkej časti posledných dvoch rokov umožnila akomodačná menová politika v kombinácii so silnou fiškálnou podporou členským štátom EÚ stabilizovať pandémiou skúšané hospodárstvo. Otrasy vyvolané vojnou zaťažujú hospodárstvo najmä na strane ponuky, pričom brzdia rast produkcie a zároveň zvyšujú infláciu na úroveň, aká nebola zaznamenaná od zavedenia jednotnej meny. Pokiaľ ide o fiškálnu politiku, má zmierniť vplyv rastúcich cien energie, najmä v prípade zraniteľných domácností, pričom sa zohľadňuje potenciálny vplyv opatrení na infláciu, súlad s dlhodobým cieľom znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a presunúť dovoz fosílnych palív z Ruska na iné krajiny, ako aj potreba obozretnosti v úsilí zachovať fiškálnu udržateľnosť.

3. PREPOJENIE EURÓPSKEHO SEMESTRA, MECHANIZMU NA PODPORU OBNOVY A ODOLNOSTI A PLÁNU REPOWEREU – HLAVNÉ CIELE ODPORÚČANÍ PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY NA ROK 2022

Hlavným nástrojom na plnenie politických priorít EÚ v rámci európskeho semestra je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý sa v kombinácii s plánom REPowerEU používa na riešenie novovznikajúcich výziev. Tento mechanizmus zahŕňa účinný monitorovací systém založený na výkonnosti, poskytuje dôležitú finančnú podporu na vykonávanie hlavných reforiem a investícií, a prináša fiškálny a reformný impulz financovaný Úniou. Rok po jeho zavedení sa dosiahol významný pokrok, ktorý aktivuje pozitívne účinky presahovania po celej EÚ a zároveň podporuje konvergenciu, a to najmä v eurozóne. Realizácia ambicióznych plánov obnovy a odolnosti je kľúčovým prvkom podpory dvojakej transformácie a zvýšenia odolnosti členských štátov. V súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa národné plány obnovy a odolnosti vzťahujú na všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny alebo na ich významnú podskupinu. Európsky semester a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti budú preto aj naďalej úzko prepojené, aby sa zabránilo prekrývaniu a minimalizovala sa administratívna záťaž v záujme komplementárnosti politických priorít, ktoré majú dosiahnuť. Invázia Ruska na Ukrajinu zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vyhlásenie z Versailles 5 obsahovalo výzvu na ďalšie rozhodné kroky smerom k európskej suverenite znížením strategických závislostí EÚ, zvýšením bezpečnosti dodávok najmä v oblasti kritických surovín a postupným ukončením našej závislosti od fosílnych palív z Ruska. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude zohrávať hlavnú úlohu pri uvoľňovaní a riadení dostupných zdrojov na európskej úrovni smerom k dosiahnutiu týchto cieľov, ako sa uvádza aj v pláne REPowerEU.

V ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022 bolo oznámené, že v tohtoročnom jarnom balíku sa znova zavedú správy o jednotlivých krajinách a odporúčania pre jednotlivé krajiny. Správy o jednotlivých krajinách poskytujú prehľad existujúcich a novovznikajúcich výziev v rámci štyroch rozmerov konkurencieschopnej udržateľnosti, ako aj odolnosti jednotlivých členských štátov pri riešení týchto výziev. Tú Komisia zaznamenala aj vo svojich prehľadoch odolnosti 6 . V správach o jednotlivých krajinách sa hodnotí vykonávanie predchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny a opatrení zahrnutých do plánov obnovy a odolnosti, z ktorých budú do veľkej miery vychádzať programy reforiem a investícií členských štátov do roku 2026 7 . V správach sa uvádzajú hlavné nevyriešené alebo novovzniknuté výzvy, ktoré nie sú dostatočne pokryté záväzkami prijatými v rámci plánov obnovy a odolnosti a z ktorých vchádzajú tohtoročné odporúčania pre jednotlivé krajiny. V tejto „diferenčnej analýze“ a súvisiacich odporúčaniach sa zohľadňuje najmä potreba po ruskej invázii na Ukrajinu znížiť našu energetickú závislosť v súlade s prioritami plánu REPowerEU a riešiť súvisiace sociálno-ekonomické dôsledky.

Vzhľadom na to, že plány obnovy a odolnosti zahŕňajú všetky oblasti, nové cielené odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zameriavajú na obmedzený počet dodatočných výziev týkajúcich sa reforiem a investícií 8 . Členské štáty by sa mali predovšetkým zameriavať na včasnú realizáciu plánov obnovy a odolnosti. Komisia preto navrhuje Rade, aby adresovala všetkým členským štátom so schváleným plánom obnovy a odolnosti: odporúčanie týkajúce sa fiškálnej politiky, v náležitých prípadoch aj vrátane fiškálno-štrukturálnych reforiem; odporúčanie týkajúce sa realizácie plánu obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti; odporúčanie týkajúce sa energetickej politiky v súlade s cieľmi plánu REPowerEU; v prípade potreby dodatočné odporúčanie týkajúce sa nevyriešených a/alebo novovzniknutých štrukturálnych výziev na základe diferenčnej analýzy. V prípade členských štátov, ktoré nemajú schválené plány obnovy a odolnosti, majú odporúčania väčší rozsah.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je účinný nástroj na dosiahnutie cieľov plánu REPowerEU. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ponúka existujúci rámec monitorovania a podávania správ, v rámci ktorého by členské štáty mohli podávať správy aj o pokroku dosiahnutom pri plnení cieľov plánu REPowerEU v plnej súčinnosti s plnením existujúcich a aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov 9 a európskeho semestra. Členským štátom sa dôrazne odporúča, aby navrhli ďalšie investície a reformy a posilnili existujúce opatrenia na podporu energetickej bezpečnosti EÚ a na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív. Preto sa členské štáty vyzývajú, aby vo svojich plánoch obnovy a odolnosti navrhli osobitnú kapitolu venovanú plánu REPowerEU v súlade s príslušnými usmerneniami vydanými 18. mája 10 . V tejto súvislosti sa nové odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v roku 2022 v oblasti energetiky stanú pre reformy a investície zahrnuté v kapitolách venovaných plánu REPowerEU mimoriadne dôležitými. Komisia pri posudzovaní dodatočnej kapitoly a akýchkoľvek iných cielených úprav zameraných na nové odporúčania pre jednotlivé krajiny zohľadní všetky analytické informácie o členskom štáte, ktoré sú k dispozícii v rámci európskeho semestra, a zváži opatrenia, ktoré už boli zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti, ako aj do programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027.

4. KROKY NAD RÁMEC PLÁNOV OBNOVY A ODOLNOSTI – PREHĽAD ZISTENÝCH SPOLOČNÝCH VÝZIEV

Zatiaľ čo by členské štáty mali pokračovať vo vykonávaní svojich plánov obnovy a odolnosti, stále zostáva niekoľko nevyriešených výziev a aj v dôsledku invázie na Ukrajinu sa objavili nové výzvy s dosahom na všetky štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti. Členské štáty teda čelia spoločným výzvam, ako aj výzvam špecifickým pre jednotlivé krajiny, ktoré si vyžadujú politické opatrenia, ako sa uvádza v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

4.1. Energetická a environmentálna udržateľnosť

Urýchlenie dekarbonizácie zníži našu závislosť od fosílnych palív a zároveň pomôže dosiahnuť naše ciele v oblasti klímy do roku 2030, ktoré sú stanovené v európskom právnom predpise v oblasti klímy 11 . Invázia na Ukrajinu obnažila závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív. To podčiarkuje environmentálne, hospodárske a bezpečnostné dôvody, prečo treba zvyšovať podiel energie z obnoviteľných zdrojov a znižovať spotrebu energie. EÚ s 22-percentným podielom na hrubej konečnej spotrebe energie z obnoviteľných zdrojov na základe najnovších údajov prekročila svoju cieľovú hodnotu na rok 2020 o 2 percentuálne body, ale teraz je potrebné zvýšiť úsilie. Komisia vo svojom balíku Fit for 55 z júla 2021 navrhla zvýšiť cieľovú hodnotu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030 z aspoň 32 % na aspoň 40 % celkového energetického mixu EÚ a zvýšiť cieľovú hodnotu v oblasti energetickej efektívnosti v snahe dosiahnuť 9 % zníženie spotreby energie do roku 2030 v porovnaní so základnými prognózami. Vzhľadom na naliehavú potrebu znížiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív Komisia v rámci plánu REPowerEU predložila legislatívne zmeny na zvýšenie cieľovej hodnoty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030 na minimálne 45 % a cieľovej hodnoty v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 na minimálne 13 %.

Zníženie spotreby energie a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie si vyžadujú uvoľnenie vyššej miery verejných a súkromných investícií. Predchádzajúce odhady dodatočných investičných potrieb na zelenú transformáciu vo výške 520 miliárd EUR ročne 12 budú pravdepodobne na spodnej hranici skutočných potrieb, a to v dôsledku potreby prednostne uskutočniť energetickú transformáciu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Verejné a súkromné investície do energetiky by sa mali zamerať na zníženie spotreby energie v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti 13 , podporu energeticky chudobných domácností, zvýšenie aktívnej účasti spotrebiteľov na energetickej transformácii, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a na podporu udržateľnej mobility a dekarbonizácie priemyslu, zatiaľ čo priame a nepriame dotácie na fosílne energie by sa mali prioritne postupne zrušovať. Investície do výskumu a inovácií budú rozhodujúce pre urýchlenie zelenej transformácie. Investície do energetickej infraštruktúry, a to aj v cezhraničnom kontexte, budú takisto potrebné na diverzifikáciu zdrojov dodávok energie so zameraním na čistú energiu a na zaistenie energetickej bezpečnosti. Najmä rozvoj cezhraničných prepojovacích vedení prispeje k zvýšeniu bezpečnosti dodávok, keďže členským štátom poskytujú prístup k dodatočným a diverzifikovanejším zdrojom energie a zvyšujú pružnosť a odolnosť ich trhov s energiou. Členské štáty musia na financovanie týchto investícií zmobilizovať všetky dostupné verejné a súkromné zdroje financovania, a to aj pridelením vyššieho podielu príjmov z ETS. Nové investície do infraštruktúry a sietí v súvislosti s plynom môžu zohrávať úlohu pri diverzifikácii dodávok energie a zvyšovaní bezpečnosti dodávok. Odporúča sa, aby boli podľa možnosti nadčasové a vďaka možnosti budúceho využitia pre udržateľné palivá dlhodobo udržateľné.

Ťažkopádne administratívne postupy bránia realizácii projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Ako kľúčovú prekážku pri realizácii projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej infraštruktúry zainteresované strany opakovane uviedli administratívne postupy vo viacerých členských štátoch, čo malo vplyv na istotu investorov, plánovanie projektov a celkovú mieru schvaľovania projektov. Treba sa najmä zamerať na úplnú transpozíciu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a na dôsledné uplatňovanie odporúčania o urýchlení povoľovacích postupov prijatého 18. mája. Členské štáty by takisto mali bezodkladne určiť „oblasti vhodné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“, ako sa uvádza v navrhovanej zmene smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, a odstrániť pretrvávajúce prekážky pri zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej infraštruktúry. Na nové projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej infraštruktúry by sa mali vzťahovať zjednodušené postupy plánovania a povoľovania. V tejto súvislosti Komisia od marca 2022 spolupracuje aj s orgánmi členských štátov v rámci pracovnej skupiny pre presadzovanie jednotného trhu pri odstraňovaní prekážok súvisiacich s povoľovaním. Členské štáty sa budú musieť zamerať aj na riešenie prekážok súvisiacich s nedostatkom pracovných síl a poskytnúť ďalšie príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, a to aj pre príslušné povoľujúce orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako súčasť širšieho úsilia o zabezpečenie dostupnosti zručností potrebných na dosiahnutie cieľov zelenej dohody vrátane vlny obnovy.

Obavy týkajúce sa dostupnosti surovín zdôrazňujú potrebu a naliehavosť urýchlenia prechodu na obehové hospodárstvo. Spolu so strategickým prehodnotením získavania surovín, najmä prvkov vzácnych zemín potrebných na dvojakú transformáciu, vrátane zváženia udržateľnej ťažby a spracúvania surovín v EÚ, sa rozšírením obehových a inovačných riešení zlepší dostupnosť surovín a prispeje k zníženiu dopytu po energii 14 . Opatrenia v oblasti obehového hospodárstva, efektívneho využívania zdrojov a nakladania s odpadmi sú prínosom pre životné prostredie, klímu a hospodárstvo. Mali by ich uprednostniť tie členské štáty, ktorých súčasné politiky v týchto oblastiach ešte nedosiahli svoj plný potenciál. To si vyžaduje zavedenie posilnených regulačných rámcov na podporu obehového hospodárstva so stimulmi pre inovatívne postupy.

4.2. Produktivita

Kľúčovým prvkom rastu produktivity, hospodárskej prosperity a konvergencie je naďalej zabezpečenie dobre fungujúceho jednotného trhu. Kombinovaný vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu ešte viac zhoršil narušenia dodávateľského reťazca a podniky budú musieť svoje dodávateľské reťazce diverzifikovať, aby zvládli riziká súvisiace s cenami surovín, kvalitou a dodávkami. Súčasné opatrenia proti šíreniu pandémie a pretrvávajúci nedostatok pracovných síl môžu mať takisto negatívny vplyv na hospodársku činnosť a brzdiť fungovanie kritických dodávateľských reťazcov dlhšie, ako sa očakávalo. Keďže dobre fungujúci jednotný trh je hlavným zdrojom rastu produktivity, vytvárania pracovných miest a odolnosti EÚ, treba odstrániť akékoľvek narušenia v rámci jednotného trhu a prekážky na ňom, ktoré obmedzujú voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Vyžaduje si to nepretržité úsilie členských štátov pri riešení prekážok s cieľom podporiť investície vrátane investícií do dopravnej infraštruktúry, ako aj stabilitu dodávateľských reťazcov prostredníctvom všetkých ekosystémov. Treba opatrenia na zmiernenie vplyvu zvýšenia cien energie a rizík narušenia dodávateľského reťazca, logistiku a investície, ktoré vyplývajú z ruskej invázie na Ukrajinu, na životaschopné podniky v EÚ. Využívanie rozmanitosti regiónov EÚ a pomoc všetkým regiónom pri plnom využívaní ich potenciálu prispeje k integrovanejšiemu, rastúcemu a odolnejšiemu jednotnému trhu. Integrovanejší jednotný trh rozšíri schopnosť spoločností v EÚ získavať kapitál v celej EÚ, čím sa stimulujú dlhodobé investície na podporu inovácií a financovanie zelenej a digitálnej transformácie. V tejto súvislosti je dôležitý aj ďalší pokrok pri vytváraní únie kapitálových trhov a bankovej únie.

Ambiciózne reformy zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, administratívnych kapacít a inštitucionálnej odolnosti musia sprevádzať ďalšie investície. Na vykonávanie štrukturálnych reforiem na zvýšenie produktivity a rozsiahlych investícií je potrebný komplexný politický prístup zameraný na zlepšenie administratívnych kapacít a primeraných rámcových podmienok na celoštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni. Viaceré členské štáty stále čelia výzve zlepšiť podnikateľské prostredie vrátane regulovaných povolaní, efektívnej verejnej správy, verejného obstarávania, prístupu k financiám a zníženia administratívnej záťaže pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky (MSP). Okrem toho je na zabezpečenie spoľahlivosti inštitucionálnej odolnosti členských štátov a dobrého podnikateľského prostredia nevyhnutné nepretržité úsilie o posilnenie právneho štátu, najmä nezávislých, kvalitných a efektívnych justičných systémov a dobre fungujúcich protikorupčných rámcov.

Kľúčovým nástrojom na zvýšenie konkurencieschopnosti členských štátov sú aj naďalej výskum a inovácie, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v dvojakej transformácii a otvorenej strategickej autonómii EÚ. V súčasnej situácii majú rozhodujúci význam pre urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie a zníženie závislosti od fosílnych palív vo všetkých krajinách a regiónoch EÚ účinné a dobre koordinované výskumné a inovačné nástroje v kombinácii s ďalším úsilím o preklenutie priepasti medzi inováciami a trhom. Hoci by podstatná časť reforiem a investícií v oblasti výskumu a inovácií zahrnutých do plánov obnovy a odolnosti mala významne prispieť k posilneniu systémov výskumu a inovácií členských štátov, niekoľko krajín bude musieť prijať ďalšie opatrenia na posilnenie svojho inovačného prostredia a riešiť problémy, ktorým v oblasti výskumu a inovácií čelí. Medzi takéto opatrenia patrí zlepšenie prepojení medzi vedou a podnikmi, uľahčenie prenosu znalostí, budovanie excelentnosti, podpora inovácií v podnikoch, a to aj prostredníctvom podpory MSP, startupov a sociálnych podnikov, rozšírenie regionálnej základne ich vnútroštátneho verejného a súkromného ekosystému v oblasti výskumu a inovácií a prilákanie talentov. V tomto smere má zásadný význam vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov spolu s jasne formulovanými cieľmi v oblasti výskumu a inovácií a s cieľmi financovania.

Investície do digitálnych technológií, ľudí a ich zručností sú hnacou silou našej digitálnej transformácie. Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) je pokrok členských štátov v oblasti zavádzania sietí 5G a digitalizácie verejného a súkromného sektora služieb zmiešaný. Pokrok v digitálnej oblasti je však úzko prepojený s inými kľúčovými faktormi, ako sú výskum a inovácie, financie, trh práce a reformy vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj potreba jasných investičných signálov na uľahčenie integrácie digitálnych riešení v príslušných odvetviach (napr. energetika, mobilita, zdravotníctvo). Investície do digitálnej infraštruktúry a technológií sú dôležitým predpokladom zelenej a digitálnej transformácie našich hospodárstiev a spoločností a treba ich doplniť investíciami do digitálneho vzdelávania, do ľudí a ich zručností vrátane zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, s výrazným zameraním na riešenie regionálnych rozdielov, okrem iného riešením problémov súvisiacich s únikom mozgov, s rozdielmi medzi mestom a vidiekom a vyľudňovaním určitých regiónov. To prispeje aj k stimulácii rastu produktivity európskych podnikov a podnieti podniky, najmä MSP, aby zvýšili mieru digitalizácie svojich činností a vo všeobecnosti prispeli k obnove hospodárstva.

4.3. Spravodlivosť

Na zabezpečenie spravodlivosti v EÚ bol vytvorený zastrešujúci a smerodajný rámec v podobe Európskeho piliera sociálnych práv; jeho úplné vykonanie je nevyhnutné na dosiahnutie vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie. Plány obnovy a odolnosti zahŕňajú širokú škálu reforiem a investícií, ktoré prispejú k podpore širšej účasti na trhu práce, rastu produktivity prostredníctvom vzdelávania, opatrení na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností, ako aj sociálneho začlenenia a odolnosti. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti spolu s fondmi politiky súdržnosti a Mechanizmom spravodlivej transformácie podporuje spravodlivú a inkluzívnu obnovu v EÚ v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv. V akčnom pláne Komisie na ďalšie vykonávanie piliera sú navrhnuté nové hlavné ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a zníženia chudoby do roku 2030 15 , ako aj revízia sociálneho prehľadu, ktoré boli všetky predstavené na sociálnom samite v Porte v roku 2021. Členské štáty sa nachádzajú v procese stanovovania národných cieľov v súlade s ambíciami hlavných cieľov EÚ. Vykonávanie piliera a jeho monitorovanie prostredníctvom sociálneho prehľadu bolo začlenené do cyklu európskeho semestra a premieta sa do analýz, ktoré sú podkladom pre príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Pandémia COVID-19 zasiahla rôzne skupiny obyvateľstva a regióny nerovnomerne a odhalila základné zraniteľné miesta a nerovnosti. Vďaka okamžitej politickej reakcii zostali celkové príjmové nerovnosti a riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia vo väčšine členských štátov v rokoch 2019 a 2020 vo všeobecnosti stabilné. Strednodobé účinky pandémie na chudobu a nerovnosť sú však aj naďalej neisté. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 neúmerne zasiahla niektoré regióny, sektory a skupiny obyvateľstva, ktoré mali už predtým horšie pracovné a sociálne podmienky, a to najmä: mládež, nízkokvalifikovaných a dočasných pracovníkov, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s migrantským pôvodom a Rómov. Prehĺbila aj nerovnosti v oblasti vzdelávania a nedostatok zručností a ukázala, prečo je dôležité zabezpečiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu na všetkých úrovniach, ako aj primerané pokrytie záchrannými sociálnymi sieťami a režimami skráteného pracovného času vrátane tých, ktoré vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a nástroja SURE pomohli zachovať zamestnanosť. Prístup k sociálnym dávkam, ich primeranosť a účinnosť sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo poukazuje na neefektívnosť systémov sociálnej ochrany. V mnohých členských štátoch je potrebné zvýšiť dostupnosť cenovo prístupného a sociálneho bývania. Pandémia takisto poukázala na to, aké dôležité je mať účinné, odolné a udržateľné systémy zdravotnej starostlivosti. Niekoľko členských štátov stále čelí výzve zlepšiť odolnosť, kvalitu a prístupnosť svojho systému zdravotnej starostlivosti a systému dlhodobej starostlivosti, pričom riešia nedostatok pracovníkov v zdravotníctve a potrebu zabezpečiť jeho dlhodobú fiškálnu udržateľnosť.

Nedávny nárast cien energií a potravín najviac zasiahol najchudobnejšie domácnosti. Zvýšenie cien fosílnych palív, elektriny a komodít, ktoré už bolo zjavné v druhej polovici roku 2021, sa ešte zhoršilo v dôsledku invázie na Ukrajinu. Dolieha najmä na najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré musia vynakladať vyšší podiel svojho disponibilného príjmu na základný tovar, ako je energia a potraviny. Oznámenie Komisie o cenách energie 16 obsahuje „súbor nástrojov“, ktorý môže EÚ a jej členské štáty použiť na riešenie bezprostredného vplyvu zvýšenia cien energie a na ďalšie posilnenie odolnosti voči budúcim otrasom. Krátkodobé vnútroštátne opatrenia zahŕňajú núdzovú podporu príjmu pre domácnosti, štátnu podporu pre spoločnosti a daňové úľavy. Uvedený „súbor nástrojov“ bol v oznámení o pláne REPowerEU doplnený o ďalšie usmernenia týkajúce sa zásahov do stanovovania cien. Na zabezpečenie spravodlivej zelenej transformácie pre všetkých občanov a územia je dnes ešte dôležitejšie vykonať plány obnovy a odolnosti, plán REPowerEU, programy politiky súdržnosti, ako aj sprievodné politiky, ktoré zohľadňujú distribučné a sociálne vplyvy 17 . Podporné politiky by mali byť dočasné a zamerané na najzraniteľnejšie skupiny, aby boli čo najúčinnejšie, pričom by sa v nich mali zachovať stimuly na zníženie spotreby fosílnych palív a obmedziť ich vplyv na rozpočet.

Ako sa trhy práce zotavujú, pozorujeme posuny v oblasti zamestnanosti vyvolané digitálnou, zelenou, geopolitickou a demografickou transformáciou, ktoré vedú k nedostatku pracovných síl. U mnohých zamestnávateľov môže prekrývajúca sa digitálna, zelená a geopolitická transformácia viesť k rozsiahlym zmenám činnosti a obchodných modelov. Nedostatok pracovných síl sa objavuje v mnohých členských štátoch, najmä v odvetviach ako stavebníctvo, zdravotníctvo a informačné a komunikačné technológie. Vybavenie pracovnej sily správnymi zručnosťami zostáva hlavnou výzvou nielen na riešenie nedostatku pracovných síl, ale aj na uvoľnenie investícií zo strany firiem a na umožnenie zelenej a digitálnej transformácie. Tým sa ďalej zdôrazňuje úloha účinných opatrení aktívnej politiky trhu práce a verejných služieb zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy relevantných pre trh práce, ako aj kvalifikovaných učiteľov a školiteľov na trhoch práce a v spoločnostiach čoraz náročnejších na vedomosti, ako sa zdôrazňuje v odporúčaní týkajúcom sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti (EASE). V súvislosti s nedostatkom pracovných síl a pretrvávajúcimi rozdielmi v zamestnanosti predstavuje stále veľkú príležitosť pre inkluzívny a udržateľný rast a rovnosť zvyšovanie účasti žien na trhu práce, a to aj zlepšením prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, a nedostatočne zastúpených skupín, akými sú osoby so zdravotným postihnutím, migranti a Rómovia.

Invázia Ruska na Ukrajinu prinútila milióny ľudí utiecť zo svojej krajiny do bezpečia. Títo ľudia, najmä ženy a deti, potrebujú podporu prostredníctvom sociálnych, vzdelávacích a zdravotníckych systémov členských štátov 18 . Po prílive vysídlených osôb z Ukrajiny nasledovala v celej Európe bezprecedentná vlna solidarity. Dňa 4. marca 2022 sa po prvýkrát uplatnila smernica o dočasnej ochrane, čím sa vysídleným osobám z Ukrajiny poskytlo právo oprávnene sa zdržiavať v EÚ, ako aj prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, k bývaniu a k sociálnemu zabezpečeniu 19 . Je mimoriadne dôležité, aby sa život vysídlených osôb počas vojny nezastavil, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní a mohli pracovať a získavať nové zručnosti. To si vyžaduje, aby členské štáty nielen poskytovali pomoc pri riešení okamžitých potrieb ľudí utekajúcich z Ukrajiny, ale zároveň vybavili vnútroštátnu verejnú správu tak, aby mohla poskytovať podporu vysídleným osobám pri prístupe k zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti, bývaniu, sociálnej ochrane, k účasti na vzdelávaní a odbornej príprave a pri hľadaní zamestnania. Komisia v snahe finančne podporiť členské štáty pri prijímaní utečencov z Ukrajiny vyvinula od marca 2022 20 niekoľko iniciatív a bude naďalej poskytovať pomoc ako súčasť koordinovaného úsilia EÚ.

Pre podporu vytvárania kvalitných pracovných miest, rozvoja zručností a hladkých zmien postavenia na trhu práce bude rozhodujúce, aby členské štáty pokračovali v reformách a investíciách, ako sa zdôrazňuje v návrhu Komisie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti. V týchto usmerneniach je návod, ako modernizovať inštitúcie trhu práce, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj systémy zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany, aby sa stali inkluzívnejšími a spravodlivejšími. Zahŕňajú aj osobitné pokyny na riešenie rastúceho nedostatku zručností a pracovných síl, ako aj na dosiahnutie sociálne spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie. V roku 2022 Komisia navrhuje zosúladiť usmernenia pre politiky zamestnanosti, aby lepšie zohľadňovali prostredie po skončení pandémie ochorenia COVID-19, najnovšie politické iniciatívy a príslušné politické prvky v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine.

4.4. Makroekonomická stabilita

Koordinované politické opatrenia zmiernili vplyv pandémie na hospodárstva EÚ a otvorili cestu k výraznému oživeniu v roku 2021. Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu spolu s dočasným rámcom pre opatrenia štátnej pomoci umožnili rozsiahlu fiškálnu podporu vo všetkých členských štátoch. EÚ zároveň uvoľnila svoj rozpočet, najmä pomocou nástroja SURE, v snahe zmierniť vplyv krízy na pracovníkov a spoločnosti. Silným podnetom pre obnovu je zavedenie nástroja NextGenerationEU vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Odhaduje sa, že zámery fiškálnej politiky v EÚ ako celku – vrátane verejných výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ 21  – boli v roku 2020 vo všeobecnosti neutrálne a v roku 2021 expanzívne na úrovni približne 1 % HDP.

K expanzívnym zámerom fiškálnej politiky v roku 2022 pre EÚ ako celok prispievajú diskrečné politické opatrenia vrátane vyšších investícií. Odhaduje sa, že v roku 2022 je tento expanzívny zámer na úrovni približne 1¾ % HDP. Zloženie diskrečných opatrení sa postupom času vyvíjalo vzhľadom na nové výzvy, a to predovšetkým pokiaľ ide o politiky na zmiernenie vplyvu vyšších cien energie na firmy a domácnosti a opatrenia na podporu tých, ktorí utekajú pred vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine. Diskrečné fiškálne opatrenia, ktoré boli prijaté od jesene 2021 v snahe znížiť vplyv vysokých cien energie, sa v súčasnosti odhadujú na 0,6 % HDP EÚ v roku 2022. Zahŕňajú dočasné zníženie nepriamych daní z energetických výrobkov, dotácie na výrobu energie, dotácie spotrebiteľom energie, sociálne transfery (priamo spojené so spotrebou energie) zraniteľným domácnostiam a regulované ceny na maloobchodnej úrovni. Hoci tieto opatrenia boli väčšinou oznámené ako dočasné, ak by sa predĺžilo ich trvanie alebo rozšíril rozsah ich pôsobnosti bez kompenzačných opatrení, súvisiace náklady by sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšili. Okrem toho je dôležité poznamenať, že vplyv zvýšenia cien energie na verejné financie presahuje rámec prijatých diskrečných opatrení. Spomalenie hospodárskej činnosti, ktoré je výsledkom otrasu z cien energií, by malo viesť k spomaleniu výberu daní a sociálnych príspevkov. To spolu s možnými vyššími verejnými výdavkami vyplývajúcimi z úprav miezd, sociálnych dávok a iných výdavkov o infláciu má vplyv na deficit verejných financií a verejný dlh. V úsilí obmedziť rozpočtové náklady, maximalizovať ich hospodársky a sociálny vplyv a zachovať stimuly na zelenú transformáciu by politické opatrenia zamerané na riešenie zvýšenia cien energie mali byť dočasné a mali by sa zameriavať na zraniteľné domácnosti, pre ktoré účet za energiu predstavuje značnú časť ich spotrebiteľského koša, ako aj na osobitne ohrozené odvetvia. Tieto opatrenia by mali byť sprevádzané aj stimulmi na zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie spotreby energie z fosílnych zdrojov.

Fiškálna politika by mala byť v roku 2023 obozretná a zároveň pripravená reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Osobitná povaha hospodárskeho otrasu, ktorý vyvolala ruská invázia na Ukrajinu, ako aj jeho dlhodobé dôsledky pre potreby EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti, si vyžadujú starostlivo navrhnutú koncepciu fiškálnej politiky v roku 2023. Na základe prognózy z jari 2022, podľa ktorej sa predpokladá, že rast HDP napriek vysokej neistote a rizikám horšieho než očakávaného vývoja zostane počas prognózovaného obdobia v kladných číslach, sa zdá, že v roku 2023 nie je odôvodnený rozsiahly fiškálny impulz pre hospodárstvo. Fiškálna politika by mala kombinovať vyššie investície s kontrolou rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov, pričom by mala umožniť pôsobenie automatických stabilizátorov a poskytnúť dočasné a cielené opatrenia na zmiernenie vplyvu energetickej krízy, ako aj poskytnúť humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí utekajú pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Kľúčom k dosiahnutiu vyššej úrovne investícií je úplné a včasné vykonanie plánov obnovy a odolnosti. Okrem toho by sa fiškálne plány členských štátov na budúci rok mali opierať o obozretné postupy úprav v strednodobom horizonte, v ktorých by sa zohľadňovali výzvy v oblasti fiškálnej udržateľnosti spojené s vysokým pomerom dlhu k HDP, ktorý sa v dôsledku pandémie ešte zvýšil. Členským štátom sa v snahe znížiť riziká vyplývajúce zo zmeny klímy odporúča, aby systematicky zohľadňovali jej dôsledky v rozpočtovom plánovaní a zároveň zvažovali politiky a nástroje, ktoré spravodlivým spôsobom pomáhajú predchádzať dôsledkom zmeny klímy, znižovať ich a pripravovať sa na ne. V členských štátoch by sa mali naďalej uplatňovať a podporovať postupy zeleného rozpočtovania, aby sa zabezpečil súlad verejných výdavkov a príjmov s cieľmi v oblasti životného prostredia.

Fiškálne politiky by mali byť naďalej primerane diferencované vo všetkých členských štátoch (pozri aj rámček 1). Členské štáty s vysokým dlhom by mali zabezpečiť obozretnú fiškálnu politiku, a to najmä obmedzením rastu bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov pod úroveň strednodobého rastu potenciálnej produkcie, pričom by sa mala zohľadniť pokračujúca dočasná a cielená podpora pre domácnosti a podniky (podľa pravidiel štátnej pomoci), ktoré sú najzraniteľnejšie voči nárastu cien energie, a ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Členské štáty s nízkym/stredným dlhom by mali osobitne zabezpečiť, aby rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bol v súlade s celkovo neutrálnym zámerom fiškálnej politiky, pričom by sa mala zohľadniť pokračujúca dočasná a cielená podpora pre domácnosti a podniky (podľa pravidiel štátnej pomoci), ktoré sú najzraniteľnejšie voči nárastu cien energie, a ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Všetky členské štáty by mali zvýšiť verejné investície na zelenú a digitálnu transformáciu a na energetickú bezpečnosť, a to aj využívaním Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, iných fondov EÚ a plánu REPowerEU.

Zvýšená neistota a vysoké riziká horšieho než očakávaného hospodárskeho vývoja v kontexte vojny v Európe, bezprecedentný nárast cien energie a pretrvávajúce narušenia dodávateľského reťazca si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu do roku 2023. Komisia 3. marca 2021 dospela k záveru, že deaktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu by mala byť podmienená stavom hospodárstva EÚ a eurozóny, pričom uznala, že bude trvať určitý čas, kým sa hospodárstvo vráti k normálnejším podmienkam, a že rozhodnutie, či sa má deaktivovať alebo ďalej uplatňovať všeobecná úniková doložka, by sa malo prijať na základe celkového posúdenia stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by bola úroveň hospodárskej činnosti v EÚ a eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami 22 . V kontexte vojny v Európe, bezprecedentného nárastu cien energie a pretrvávajúceho narúšania dodávateľského reťazca sa stav hospodárstva EÚ a eurozóny nevrátil do normálnejších podmienok. Okrem toho by sa pri rozhodovaní, či sa má deaktivovať alebo ďalej uplatňovať všeobecná úniková doložka, mala zohľadniť aj potreba fiškálnej politiky, ktorá by bola schopná primerane reagovať na hospodárske dôsledky ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine vrátane dôsledkov narušenia dodávok energie. Pokračujúca aktivácia všeobecnej únikovej doložky v roku 2023 poskytne vnútroštátnej fiškálnej politike priestor na rýchlu reakciu, keď to bude potrebné, a zároveň zabezpečí bezproblémový prechod od všeobecnej podpory hospodárstva počas obdobia pandémie k zvýšenému zameraniu na dočasné a cielené opatrenia a fiškálnu obozretnosť potrebnú na zabezpečenie strednodobej udržateľnosti. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavuje Pakt stability a rastu. Umožňuje sa ňou dočasný odklon od bežných rozpočtových požiadaviek za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Na jeseň 2022 Komisia opätovne posúdi relevantnosť návrhu na začatie postupov pri nadmernom deficite na základe údajov o výsledku rozpočtového hospodárenia za rok 2021. Na jar 2023 Komisia posúdi relevantnosť návrhu na začatie postupov pri nadmernom deficite na základe údajov o výsledku rozpočtového hospodárenia za rok 2022, najmä s prihliadnutím na súlad s fiškálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresuje členským štátom. Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na vplyvy zvýšenej neistoty a vysokých rizík horšieho než očakávaného hospodárskeho vývoja pre EÚ a eurozónu ako celok sa Komisia domnieva, že Únia sa ešte nedostala z obdobia prudkého hospodárskeho poklesu. Na základe toho sú splnené podmienky na zachovanie všeobecnej únikovej doložky v roku 2023 a na jej deaktiváciu od roku 2024. Komisia v záujme zrozumiteľnosti pre členské štáty žiada Radu, aby tento záver schválila. Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa možných zmien rámca správy hospodárskych záležitostí po letnej prestávke a v dostatočnom časovom predstihu do roku 2023.

Pre mnohé členské štáty je naďalej dôležité pokračovať v zabezpečovaní udržateľnosti dlhovej služby. Výrazné zhoršenie štrukturálnych rozpočtových pozícií v niekoľkých krajinách ďalej zvýšilo predkrízovú dlhovú zraniteľnosť a vo veľkej miere sa premietlo do problémov so strednodobou a dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou. Pri riešení problematiky rastúcich výdavkov na starobné dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť v dôsledku starnutia obyvateľstva treba zároveň dbať na zabezpečenie primeranosti dôchodkov a iných sociálnych dávok. Postaviť dôchodkové systémy na udržateľné základy z fiškálneho aj sociálneho hľadiska si bude vyžadovať ďalšie reformy v snahe predĺžiť pracovný život a zabezpečiť, aby boli trhy práce inkluzívnejšie. Na zlepšenie fiškálnej udržateľnosti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti je potrebné zlepšiť ich efektívnosť a zároveň zabezpečiť ich primeranosť a prístupnosť.

Malo by pokračovať spoločné úsilie o zintenzívnenie boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu a daňovým únikom 23 . Spolu s presunom daňového zaťaženia z práce na podporu dvojakej transformácie ide o politiky, ktoré bránia narušeniu hospodárskej súťaže, zabezpečujú spravodlivé zaobchádzanie s daňovníkmi, chránia verejné financie a zabezpečujú udržateľný rast podporujúci tvorbu pracovných miest. Účinky presahovania stratégií agresívneho daňového plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu EÚ. Pracovný čas zamestnancov s nízkou mzdou a druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti reaguje na zmeny miezd po zdanení zvlášť citlivo. Naopak, niektoré ďalšie dane, najmä periodické dane z nehnuteľností a spotrebné dane, narúšajú hospodársku súťaž v menšom rozsahu a umožnili by presun daňového zaťaženia zo zdaňovania práce, pričom sa zohľadňuje distribučný vplyv. Okrem toho environmentálne dane znižujú negatívne externality, ako je znečistenie, a tak pomáhajú dosahovať environmentálne ciele EÚ.

V dôsledku oživenia v roku 2021 začali makroekonomické nerovnováhy celkovo opäť klesať. Očakáva sa, že hospodársky rast spolu s primeranými a ambicióznymi politickými opatreniami ďalej zníži výskyt makroekonomických zraniteľných miest. Najmä rýchla realizácia plánov obnovy a odolnosti a plánu REPowerEU posilní potenciálny rast, zvýši odolnosť hospodárstiev EÚ, a tým pomôže riešiť zraniteľné miesta v nasledujúcich rokoch. V kontexte postupu pri makroekonomických nerovnováhach Komisia identifikovala makroekonomické zraniteľné miesta v súvislosti s nerovnováhami a nadmernými nerovnováhami v 10 z 12 členských štátov, v prípade ktorých sa uskutočnilo hĺbkové preskúmanie. V rámčeku 2 sú zhrnuté zistenia týkajúce sa makroekonomických nerovnováh v členských štátoch a v dodatku 4 sú k nim uvedené ďalšie podrobnosti.

5. SPOLOČNÉ ÚSILIE INŠTITÚCIÍ EÚ, ČLENSKÝCH ŠTÁTOV A ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

Počas celého procesu európskeho semestra bude pokračovať konštruktívny dialóg s členskými štátmi, ako aj posilnený medziinštitucionálny dialóg na európskej úrovni. Intenzívny politický dialóg o plánoch obnovy a odolnosti umožnil Komisii a členským štátom posilniť a prehĺbiť spoluprácu, čím sa zabezpečila široká angažovanosť, a má pokračovať vo fáze realizácie plánov. Obnovenie správ o jednotlivých krajinách a odporúčaní pre jednotlivé krajiny ponúka ďalšie príležitosti na rozšírenie medziinštitucionálneho a dvojstranného dialógu, čím sa vytvára spoločný pohľad na vyvíjajúce sa výzvy a politické priority. Nepretržitá výmena informácií o sociálnom a hospodárskom vývoji v Európskej únii sa zaisťuje makroekonomickým dialógom dvakrát ročne na politickej a technickej úrovni medzi Radou, Komisiou a zástupcami európskych sociálnych partnerov. Komisia bude pokračovať aj vo svojom úzkom dialógu s Európskym parlamentom o dôležitom sociálnom a hospodárskom vývoji a bude naďalej spolupracovať s Európskym parlamentom pred každou dôležitou fázou ročného koordinačného cyklu.

Úspešné vykonávanie európskeho semestra a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti spočíva v systematickom zapájaní sociálnych partnerov a iných zainteresovaných strán na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Aktívne zapájanie zainteresovaných strán prostredníctvom osobitných pravidelných stretnutí je dôležité vo všetkých fázach európskeho semestra a procesu vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby aktívne spolupracovali so svojimi sociálnymi partnermi, s miestnymi a regionálnymi orgánmi a inými zainteresovanými stranami, najmä so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti, a to prostredníctvom pravidelných výmen, pričom sa bude vychádzať z úspešného uplatňovania zásady partnerstva pri programovaní a vykonávaní politiky súdržnosti. To pomáha spoločne identifikovať výzvy, zlepšiť politické riešenia a zabezpečiť širšiu angažovanosť na programe hospodárskej a sociálnej politiky vrátane vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Komisia využije existujúce fóra v rámci európskeho semestra na informovanie a zapojenie sociálnych partnerov aj o vykonávaní Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. V priebehu roka Komisia takisto prijme oznámenie a návrh odporúčania Rady týkajúceho sa posilnenia sociálneho dialógu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

6. Záver

Na zabezpečenie odolnosti európskych hospodárstiev a spoločností a inkluzívneho a udržateľného rastu bude rozhodujúce riešiť pretrvávajúce a novovzniknuté výzvy. Nový cyklus európskeho semestra 2022 s opätovným zavedením správ o jednotlivých krajinách a odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa zameriava na udržateľnú a inkluzívnu obnovu, ktorá vychádza z realizácie ambicióznych plánov obnovy a odolnosti a zo štyroch rozmerov konkurencieschopnej udržateľnosti ako nášho kompasu pre politické opatrenia, všetko v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Invázia Ruska na Ukrajinu a vplyv na hospodárstva členských štátov zároveň dôrazne pripomína strategické výzvy Európy. Argumenty v prospech rýchlej energetickej transformácie odklonom od fosílnych palív ešte nikdy predtým neboli také silné. Je potrebné prijať ďalšie rozhodné kroky na podporu hospodárskej a sociálnej odolnosti, zaistenie bezpečnosti dodávok energie v EÚ a zníženie našej závislosti od fosílnych palív z Ruska ešte pred rokom 2030.

Členské štáty by okrem pokračovania v realizácii plánov obnovy a odolnosti mali prijať opatrenia na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2022, do ktorých sa premietajú pretrvávajúce a novovzniknuté výzvy, pričom by sa mal zohľadniť plán REPowerEU. Tohtoročné zjednodušené správy o jednotlivých krajinách identifikujú tie výzvy, ktoré plány obnovy a odolnosti riešia len čiastočne alebo ich neriešia vôbec, spolu so štyrmi rozmermi konkurencieschopnej udržateľnosti vrátane potrieb dodatočných reforiem a investícií, ktoré môžu podporiť realizáciu plánu REPowerEU. Posúdenie nevyriešených a novovzniknutých výziev preto podporuje návrh odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny na rok 2022. Po prijatí Radou budú tieto odporúčania zohrávať ústrednú úlohu pri nových a osobitných kapitolách venovaných plánu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov v súlade s príslušnými usmerneniami a stanovia orientáciu, pokiaľ ide o ďalšie opatrenia potrebné v kontexte plánu REPowerEU.

Komisia vyzýva Európsku radu, aby schválila odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny na rok 2022, a Radu EÚ, aby tieto odporúčania prijala. Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby odporúčania v úzkom dialógu so sociálnymi partnermi, s organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými subjektmi na všetkých úrovniach v plnej miere a včas splnili.

DODATOK 1 – PREHĽAD TEMATICKÝCH OBLASTÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ ODPORÚČANIA PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY

DODATOK 2 – POKROK VO VYKONÁVANÍ ODPORÚČANÍ PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY

Cyklus európskeho semestra 2022 hodnotí politické opatrenia členských štátov prijaté v snahe riešiť štrukturálne výzvy uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijímaných od roku 2019. Po zriadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako ústredného nástroja na plnenie priorít politiky EÚ i jednotlivých členských štátov, posúdenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2022 zohľadňuje politické opatrenia, ktoré členské štáty doteraz prijali ( 24 ), ako aj záväzky prijaté v plánoch obnovy a odolnosti v závislosti od stupňa ich vykonávania. V posúdení sa preto premietajú len súčasné počiatočné štádiá realizácie plánov obnovy a odolnosti, a nie úroveň pokroku, ktorú by bolo možné dosiahnuť za predpokladu úplnej realizácie plánov ( 25 ). Posúdenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2022 sa v súlade s rámcom pôsobnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zameriava na odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 až 2020 (viacročné posúdenie). Súčasťou posúdenia je aj posúdenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2021, ktoré sa týkajú len fiškálnej politiky (ročné posúdenie).

Graf 1: Súčasná miera plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v období 2019 – 2020 Poznámka: Toto viacročné posúdenie sa zameriava na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v období 2019 – 2020 od ich prvého prijatia až po uverejnenie tohto oznámenia. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2021 sa týkajú len fiškálnej politiky.	Graf 2: Plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v období 2019 – 2021: ročné posúdenie v každom nasledujúcom roku v porovnaní so súčasnou mierou plnenia

Z viacročného hľadiska sa dosiahol aspoň určitý pokrok, keďže bolo splnených 63 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v období 2019 – 2020 (pozri graf 1). V porovnaní s minuloročným posúdením sa dosiahol značný ďalší pokrok, pokiaľ ide o odporúčania štrukturálnej povahy pre jednotlivé krajiny na rok 2019 a odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2020 viac zamerané na krízu. Vykonávanie reforiem sa však výrazne líši medzi jednotlivými oblasťami politík. Členské štáty dosiahli v posledných rokoch najväčší pokrok najmä v oblasti prístupu k financiám a finančným službám, za ktorou nasleduje boj proti praniu špinavých peňazí a podnikateľské prostredie. Na druhej strane sa dosiahol zvlášť pomalý pokrok v oblasti dôchodkových systémov, jednotného trhu, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci a bývania.

Pokrok pri vykonávaní odporúčaní prijatých v roku 2021 bol značný. Členské štáty dosiahli aspoň „určitý pokrok“ v prípade takmer 80 % odporúčaní, ktoré im boli adresované v júli 2021 a ktoré sa týkali len fiškálnych politík (graf 2).

Výsledky posúdenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2022 spolu s výsledkami z minulých rokov budú k dispozícii v júni na webovom sídle Komisie.

DODATOK 3 – POKROK PRI PLNENÍ CIEĽOV UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA V CELEJ EÚ

Poznámka: Na uvedenom obrázku je znázornené tempo, akým EÚ dosiahla pokrok pri každom zo 17 cieľov podľa vybraných ukazovateľov za posledných päť rokov. Metóda posudzovania trendov ukazovateľov a ich agregácie na úrovni cieľov, ako aj podrobnejšie analýzy sú k dispozícii na webovom sídle Eurostatu: Prehľad – Ukazovatele udržateľného rozvoja – Eurostat (europa.eu) .

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch dosiahla EÚ v sledovanom období najväčší pokrok smerom k posilneniu mieru a osobnej bezpečnosti na svojom území a k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti a dôvery v inštitúcie (SDG 16) (za posledných päť rokov až do roku 2021). Značné zlepšenia sa dosiahli aj v oblasti hospodárskeho rastu a trhu práce (SDG 8), kde došlo v roku 2021 po vypuknutí pandémie COVID-19 k oživeniu, a v oblasti inovácií a infraštruktúry (SDG 9). Pokrok smerom k zníženiu chudoby a sociálneho vylúčenia (SDG 1) bol takisto značný, ale dostupné údaje sa čiastočne vzťahujú len na obdobie do roku 2019, a preto sa v nich v plnej miere nepremietajú vplyvy pandémie COVID-19. Pokrok sa dosiahol aj v oblasti čistej a cenovo dostupnej energie (SDG 7), ale tento vývoj výrazne ovplyvnilo pozoruhodné zníženie spotreby energie v roku 2020 v dôsledku obmedzení verejného života súvisiacich s ochorením COVID-19 a z toho vyplývajúcej nižšej hospodárskej činnosti. V údajoch takisto ešte nie je premietnutý najnovší vývoj v oblasti energetiky v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

EÚ takisto dosiahla značný pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti zdravia a kvalitného života (SDG 3), života pod vodou (SDG 14) a rodovej rovnosti (SDG 5). Menší pokrok sa dosiahol v oblasti udržateľných miest (SDG 11), znižovania nerovností (SDG 10), zodpovednej spotreby a výroby (SDG 12), kvalitného vzdelávania (SDG 4), opatrení na ochranu klímy (SDG 13) a úplného odstránenia hladu a udržateľného poľnohospodárstva (SDG 2). Pokiaľ ide o čistú vodu a hygienu (SDG 6) a globálne partnerstvá za ciele a riadenie (SDG 17), EÚ sa v posledných rokoch, za ktoré sú k dispozícii údaje, uberala neutrálnym smerom a vykazovala v takmer rovnakej miere udržateľný a neudržateľný vývoj. Naopak, došlo k miernemu ústupu v oblasti života na pevnine (SDG 15), čo odráža skutočnosť, že ekosystémy a biodiverzita zostávajú pod tlakom ľudských činností.

DODATOK 4 – ZISTENIA Z HĹBKOVÝCH PRESKÚMANÍ MAKROEKONOMICKÝCH NEROVNOVÁH V KRAJINÁCH EÚ

Nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy sa zistili v 10 z 12 členských štátov, v prípade ktorých sa uskutočnilo hĺbkové preskúmanie. Analýza hĺbkového preskúmania sa zameriava na závažnosť nerovnováh, ich nedávny a budúci vývoj a súvisiace politické reakcie. Zohľadňujú sa aj relevantné účinky presahovania a systémové cezhraničné dôsledky nerovnováh.

Po prudkom náraste v roku 2020 sa vo väčšine prípadov miera zadlženosti súkromného a verejného sektora postupne znižuje. Zvýšenie zadlženosti súkromného sektora a verejnej správy, ktoré vyvolal prudký pokles HDP a opatrenia potrebné na zmiernenie dôsledkov pandémie COVID-19, sa celkovo obmedzilo na rok 2020. Úroveň zadlženosti sa v súčasnosti zmierňuje, keďže dochádza k oživeniu hospodárstva. Zníženie však bolo doteraz v obmedzenom rozsahu a dlhy v niektorých prípadoch zostávajú výrazne nad úrovňami pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19. Zníženie pomeru dlhu k HDP bolo obzvlášť malé a odráža dôležitú podporu, ktorú fiškálne politiky naďalej prinášali hospodárstvu v roku 2021. Vývoj súkromného dlhu bol v jednotlivých členských štátoch rôznorodejší, pričom došlo k určitému viditeľnému poklesu.

V budúcnosti bude hospodársky rast stimulovaný rýchlou realizáciou plánov obnovy a odolnosti podporovať ďalšie znižovanie pákového efektu, ale existujú tu riziká. Neistota týkajúca sa hospodárskeho výhľadu je vysoká, najmä v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Inflačné tlaky rastú a prísnejšie podmienky financovania a volatilita výmenného kurzu môžu mať dosah na dlhovú službu podnikov, domácností a vlád. To predstavuje osobitné riziko, ak je dlh denominovaný v cudzích menách, úrokové sadzby sú premenlivé a potreby financovania sú značné. Vyššia inflácia zároveň znižuje pomery dlhu k HDP účinkom menovateľa. Štrukturálne posuny a nedostatok pracovných síl môžu viesť k zrýchlenému rastu miezd, čo môže vyvolať obavy o konkurencieschopnosť. Rýchla realizácia plánov obnovy a odolnosti a plánu REPowerEU posilní potenciálny rast a zvýši odolnosť hospodárstiev EÚ. To je mimoriadne dôležité pre krajiny, ktoré sa vyznačujú nízkym potenciálnym rastom, pretože to môže pomôcť riešiť ich zraniteľné miesta v nasledujúcich rokoch vrátane tých, ktoré súvisia s vysokou zadlženosťou.

Zahraničné pozície sa opäť zlepšujú. Situácia v rámci bežných účtov veľkých krajín, ktoré sú čistými dlžníkmi, s významnými sektormi cezhraničného cestovného ruchu sa začala zlepšovať, ale zostávajú pod úrovňami pred krízou. Očakávané pokračovanie oživenia medzinárodného cestovania by malo podporiť ďalšie posilnenie, ale existujú riziká narušení v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V niektorých členských štátoch pretrvávajú vysoké prebytky bežného účtu s okrajovými zmenami v dôsledku úspor prevyšujúcich investície, pričom sa očakáva, že vyššie dovozné ceny energií znížia bežné účty takmer všetkých členských štátov. Väčšina veľkých záporných čistých medzinárodných investičných pozícií sa začala v roku 2021 zlepšovať, pričom ich podporil rast HDP a zlepšená situácia na bežných účtoch, a očakáva sa, že sa tento a budúci rok budú ďalej zlepšovať. Prílev finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v mnohých prípadoch v nasledujúcich rokoch podporí zahraničnú pozíciu.

Ceny obytných nehnuteľností naďalej výrazne stúpali, pričom rastúci dopyt naráža na obmedzenú ponuku. Vo väčšine členských štátov sa rast reálnych cien obytných nehnuteľností v roku 2021 ešte viac zrýchlil a v niektorých prípadoch sa zaznamenal ich najrýchlejší rast za posledné desaťročie. Možno očakávať, že obmedzenia ponuky, ktoré existovali už pred pandémiou, budú v nasledujúcich rokoch pretrvávať. Očakávania týkajúce sa sprísnenia podmienok financovania v posledných mesiacoch mohli mať za následok určité predsunutie rozhodnutí o kúpe, čo ešte viac podnietilo zvyšovanie cien. V prípadoch, keď k rastu cien dochádza súbežne s vysokou a rastúcou zadlženosťou domácností, môžu domácnosti a veritelia vykazovať zvýšenú zraniteľnosť voči úpravám cien obytných nehnuteľností smerom nadol.

Bankový sektor prekonal krízu spôsobenú pandémiou dobre a je silnejší, pričom ťaží z reforiem v minulosti. Členské štáty s vysokým podielom starých nesplácaných úverov ich naďalej znižovali, a to niekedy v podstatnej miere. Napriek tomu by sa podiel nesplácaných úverov mohol stále zvyšovať, keď sa prejaví celkový vplyv ukončenia moratórií na splácanie dlhov a zrušenie dočasných podporných opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19. A napokon zhoršovanie hospodárskeho výhľadu môže takisto vyvolať problémy v súvahách bánk, zatiaľ čo vyššie úrokové sadzby by mali pomôcť rozpätiu ich zisku. V členských štátoch so silným prepojením medzi bankami a vládou môžu zvýšené náklady na financovanie štátu predstavovať riziko aj pre banky.

Tabuľka 1: Zistenia z hĺbkových preskúmaní podľa členských štátov

	Výsledky hĺbkových preskúmaní v roku 2021	Výsledky hĺbkových preskúmaní v roku 2022
Žiadne nerovnováhy Nerovnováhy	– DE, ES, FR, HR, IE, NL, PT, RO, SE	HR, IE DE, ES, FR, NL, PT, RO, SE
Nadmerné nerovnováhy	CY, EL, IT	CY, EL, IT

Členské štáty, ktoré už nevykazujú nerovnováhy

V prípade Chorvátska, v ktorom boli zistené nerovnováhy v roku 2021, sa dospelo k záveru, že v ňom neexistujú žiadne nerovnováhy. Bol dosiahnutý významný pokrok pri znižovaní súkromnej zadlženosti a čistých zahraničných záväzkov. Verejný dlh zostáva vysoký, ale obnovil sa jeho klesajúci trend, ktorý vykázal pred pandémiou výrazné zlepšenie. Bankový sektor zostáva stabilný a likvidný s klesajúcim podielom nesplácaných úverov. Rast potenciálnej produkcie sa zvýšil v nadväznosti na silné politické opatrenia a ďalšie posilnenie vychádzajúce z intenzívnej realizácie plánu obnovy a odolnosti môže vyriešiť zostávajúce zraniteľné miesta 26 . Podľa súčasných prognóz sa očakáva, že zadlženosť súkromného sektora a verejnej správy bude naďalej klesať, pričom zahraničná pozícia sa bude ďalej posilňovať a pritom využívať aj finančné prostriedky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

V prípade Írska, v ktorom boli zistené nerovnováhy v roku 2021, sa dospelo k záveru, že v ňom neexistujú žiadne nerovnováhy. Významný pokrok sa dosiahol pri znižovaní zadlženosti verejnej správy a súkromnej zadlženosti, ako aj čistých zahraničných záväzkov, a to tak pred pandémiou, ako aj po nej. Zníženie miery zadlženosti zostáva značné, aj keď menšie, keď sa národná produkcia očistí o účinky operácií nadnárodných podnikov zaregistrovaných v Írsku. Očakáva sa, že zadlženosť súkromného sektora a verejnej správy bude naďalej klesať, pričom zahraničná pozícia sa bude ďalej posilňovať. Írske banky naďalej znižovali svoj podiel nesplácaných úverov. Vysoký rast cien obytných nehnuteľností je aj naďalej výzvou z hľadiska cenovej dostupnosti bývania, ale riziká pre makroekonomickú stabilitu sa zatiaľ zdajú obmedzené. Hoci by priamy vplyv plánu obnovy a odolnosti mohol byť obmedzený vzhľadom na svoj pomerne malý rozsah, má potenciál prispieť k ďalšiemu posilneniu základov hospodárstva.

Členské štáty, ktoré vykazujú nerovnováhy

Vo Francúzsku existujú nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu a slabej konkurencieschopnosti, ktoré majú cezhraničný význam, a to v kontexte nízkeho rastu produktivity. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 spôsobila značný nárast už aj tak vysokého verejného dlhu, ale s obnovou hospodárstva sa pomer verejného dlhu k HDP v roku 2021 znížil a predpokladá sa, že tento a ďalší rok bude naďalej klesať, pričom zostane výrazne nad úrovňou pred pandémiou. Súkromná zadlženosť v posledných rokoch naďalej rástla a prekračuje obozretnú úroveň, hoci riziká súvisiace so zvýšenou zadlženosťou podnikov sú do istej miery zmiernené súbežným vytváraním likvidných vankúšov. Príslušná dynamika produktivity zostala v priebehu času stabilná. Podiely na vývoznom trhu, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch zhruba stabilizovali, počas pandémie prudko klesli, pričom boli vážne zasiahnuté hlavné vývozné sektory, ale v rokoch 2022 a 2023 sa očakáva výrazné oživenie. Nákladová konkurencieschopnosť, ako aj produktivita budú ťažiť z nedávnych a nadchádzajúcich reforiem vrátane pokračujúcej intenzívnej realizácie plánov obnovy a odolnosti.

V Nemecku existujú nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú pretrvávajúceho vysokého prebytku bežného účtu, čo odráža utlmenie investícií v porovnaní s úsporami a má cezhraničný význam. Prebytok bežného účtu do roku 2020 klesal len pomaly a v roku 2021 sa zvýšil. Zostáva výrazne nad úrovňami navrhnutými vo fundamentoch krajiny, čo je odrazom obmedzenia spotreby a pretrvávajúceho utlmenia investícií. Podnikové investície zostali pod úrovňou pred pandémiou a podniky naďalej dosahujú značné čisté úspory. Investície do bývania postupne z nízkej úrovne stúpali, ale ponuka stále nezodpovedá dopytu po bývaní. Existujúce prekážky vrátane administratívnych prekážok obmedzujú verejné a súkromné investície. Prebytok bežného účtu pravdepodobne zostane zvýšený, aj keď sa v roku 2022 očakáva jeho mierny pokles v dôsledku vyšších cien komodít. Nedávne oznámenia na podporu investícií sú sľubné a plán obnovy a odolnosti je zameraný na riešenie investičných prekážok. Ďalšie zdroje a úsilie zamerané na riešenie investičných prekážok, ako aj na ich dôsledné uplatňovanie však pri ďalšej podpore investícií zohrávajú zásadnú úlohu.

V Holandsku existujú nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého súkromného dlhu a veľkého prebytku bežného účtu, ktoré majú cezhraničný význam. Z hľadiska odvetví sú vysoké úspory a nízka úroveň domácich investícií nefinančných korporácií hlavnými štrukturálnymi faktormi podporujúcimi vysoký a pretrvávajúci prebytok bežného účtu, ktorý výrazne presahuje úrovne navrhované vo fundamentoch krajiny a v roku 2021 sa ďalej zvýšil. Časť vonkajšieho prebytku a jeho nedávna dynamika súvisia s operáciami niektorých veľkých nadnárodných spoločností. V budúcnosti bude prebytok pravdepodobne naďalej vysoký, keďže faktory, ktoré ho podporujú, pretrvávajú. Dlh súkromného sektora zostáva vysoký z dôvodu vysokého dlhu domácností aj dlhu podnikov, pričom dlhy podnikov sú čiastočne spôsobené cezhraničným vnútroskupinovým dlhom nadnárodných spoločností. Vysoký dlh domácností spôsobuje, že domácnosti sú zraniteľnejšie voči otrasom, keďže výrazné zvýšenia cien obytných nehnuteľností prispeli k zvýšeniu dlhu a zdá sa, že ceny obytných nehnuteľností sú nadhodnotené. Očakáva sa, že dlh domácností zostane vysoký vzhľadom na pokračujúci rast cien obytných nehnuteľností a deformácie na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie, ktorými sa zvýhodňuje dlhovo financované vlastníctvo nehnuteľností na bývanie v kombinácii s nedostatočnou ponukou nehnuteľností na bývanie. Prijali sa obmedzené politické kroky, ale je potrebné urobiť viac.

V Portugalsku existujú nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého súkromného, verejného a zahraničného dlhu v kontexte nízkeho rastu produktivity. Podiel nesplácaných úverov z vysokej úrovne výrazne klesol. Po dočasnom zvrate v roku 2020 v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa v roku 2021 obnovil klesajúci trend týchto zraniteľných miest. Saldo bežného účtu sa v rokoch 2020 a 2021 dostalo do záporných hodnôt, najmä v dôsledku pandémiou vyvolaného otrasu v odvetví cestovného ruchu, zatiaľ čo čistá medzinárodná investičná pozícia sa už v roku 2021 výrazne zlepšila a dostala sa dokonca nad úroveň pred pandémiou. V roku 2021 sa obnovil klesajúci trend pomeru dlhu súkromného sektora a sektora verejnej správy k HDP, ale tento zostáva nad úrovňou pred pandémiou a pomer dlhu súkromného sektora k HDP obozretnú úroveň stále prekračuje. V budúcnosti sa očakáva, že v dôsledku hospodárskeho rastu sa budú súkromné, verejné a zahraničné dlhy naďalej znižovať. Zahraničná pozícia bude takisto priamo ťažiť z finančných prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Pokrok v oblasti politiky sa dosiahol pri riešení nerovnováh a úspešná realizácia plánu obnovy a odolnosti môže pomôcť pri ich ďalšom znižovaní, ale politické výzvy pretrvávajú.

V Rumunsku existujú nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú platobnej bilancie, sú spojené s veľkými rozpočtovými deficitmi a s problémami v oblasti konkurencieschopnosti, ktoré sa opäť objavujú. Vysoký deficit bežného účtu sa v roku 2021 ešte zvýšil a nepredpokladá sa, že sa tento ani budúci rok zníži. Veľké rozpočtové deficity pochádzajú z obdobia pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 a vyvolali deficit bežného účtu, ktorý predstavuje riziká pre udržateľnosť zahraničného dlhu. Náklady na prijaté štátne úvery a pôžičky sa od začiatku roka 2021 zvýšili. Očakávaný zrýchlený rast miezd by mohol ďalej ovplyvňovať nákladovú konkurencieschopnosť. Nominálne znehodnotenie by mohlo zmierniť straty konkurencieschopnosti, ale zvýšiť inflačné tlaky a zvýšiť bremeno spojené so splácaním dlhov v cudzích menách, pre štátny a súkromný sektor značných. Očakáva sa, že záporná čistá medzinárodná investičná pozícia zostane pod úrovňou pred pandémiou. Očakáva sa, že zahraničná pozícia bude ťažiť zo značných finančných prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale vonkajšie financovanie môže byť inak v prípade prísnejších globálnych finančných podmienok zložitejšie. Nedávne politické iniciatívy vrátane úspešnej realizácie plánu obnovy a odolnosti Rumunska môžu vyriešiť niektoré zraniteľné miesta, ale na zlepšenie konkurencieschopnosti a potenciálneho rastu treba ďalšie opatrenia.

V Španielsku existujú nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého zahraničného, verejného a súkromného dlhu v kontexte vysokej nezamestnanosti a miesta majú cezhraničný význam. V roku 2021 sa obnovil klesajúci trend pomeru dlhu k HDP zaznamenaný pred pandémiou a predpokladá sa, že tento a budúci rok bude ešte pokračovať. Bežný účet vykazuje malý prebytok a čistá medzinárodná investičná pozícia dosiahla svoje najlepšie hodnoty od polovice prvého desaťročia 21. storočia. Súkromný dlh však zostáva vyšší ako pred krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, pričom stále prekračuje úroveň obozretnosti, zatiaľ čo vysoký pomer verejného dlhu k HDP zostáva výrazne nad úrovňou pred pandémiou. Podiel nesplácaných úverov sa naďalej znižoval, ale niektoré riziká pretrvávajú najmä v energeticky náročných odvetviach a v odvetviach, ktoré boli predtým silno postihnuté krízou spôsobenou pandémiou COVID-19. Nezamestnanosť začala v roku 2021 opäť klesať, ale segmentácia trhu práce a nezamestnanosť mladých ľudí zostávajú vysoké, hoci minulé a nedávne reformy trhu práce a pokračujúca realizácia plánu obnovy a odolnosti pomôžu riešiť zostávajúce zraniteľné miesta Španielska.

Vo Švédsku existujú nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokých a rastúcich cien obytných nehnuteľností a vysokej zadlženosti domácností. V roku 2021 došlo k ďalšiemu odklonu cien obytných nehnuteľností od základných hodnôt, pričom priaznivé finančné podmienky naďalej zvyšovali dopyt po bývaní. Vysoký dlh domácností vystavuje Švédsko riziku nepriaznivých otrasov a nekontrolovanej korekcie cien bývania, čo môže mať škodlivé dôsledky pre reálnu ekonomiku a bankový sektor. Súkromný dlh sa ďalej zvýšil, pričom veľká časť sa sústreďuje na oblasť nehnuteľností, komerčných aj bytových, a väčšina hypotekárneho dlhu domácností je s pohyblivou úrokovou sadzbou. Politickými opatreniami sa nepodarilo dostatočne vyriešiť zraniteľné miesta súvisiace s dlhom na bývanie a potenciálnymi nadhodnoteniami cien obytných nehnuteľností. Daňové stimuly pre dlhovo financované bývanie pretrvávajú, ako aj nedostatok ponuky a zistené nedostatky vo fungovaní trhu s nájomným bývaním. Opatrenia v pláne obnovy a odolnosti riešia zraniteľné miesta len čiastočne uspokojivým spôsobom.

Členské štáty, ktoré vykazujú nadmerné nerovnováhy

Na Cypre existujú nadmerné nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého verejného a súkromného dlhu, vysokých deficitov bežného účtu a stále vysokého objemu nesplácaných úverov. Pomer verejného a súkromného dlhu k HDP sa opäť znížil vďaka silnému hospodárskemu oživeniu v roku 2021. Podiel nesplácaných úverov bankového sektora sa podstatne znížil vďaka rozsiahlemu predaju takýchto úverov spoločnostiam poskytujúcim úvery, ale zostáva vysoký. Deficit bežného účtu je napriek zlepšeniu v roku 2021 vysoký a okrem toho sa predpokladá, že v roku 2022 sa zvýši a potom sa bude len pomaly znižovať, čím sa v strednodobom horizonte nezabezpečí obozretná čistá medzinárodná investičná pozícia. Očakáva sa, že pomer verejného a súkromného dlhu k HDP sa bude ďalej zlepšovať, čiastočne vďaka hospodárskemu rastu. Hospodársky výhľad na rok 2022 však sprevádza zvýšená neistota súvisiaca s vplyvom ruskej invázie na Ukrajinu vzhľadom na zvlášť veľkú expozíciu obchodu so službami. Ak sa plán obnovy a odolnosti vykoná včas a účinne, môže prispieť k značnému zníženiu počtu zraniteľných miest, ale treba prijať dodatočné politické opatrenia.

V Grécku existujú nadmerné nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu, neúplnej obnovy vonkajšej rovnováhy a vysokej úrovne nesplácaných úverov v kontexte nízkeho potenciálneho rastu a vysokej nezamestnanosti. Pomer verejného dlhu k HDP začal opäť klesať, čo sa predpokladá aj naďalej vďaka zlepšeniu rozpočtových výsledkov a hospodárskemu rastu. Deficit bežného účtu stále odráža neúplné zotavenie z prudkého poklesu zahraničného cestovného ruchu v roku 2020 a očakáva sa, že tento a budúci rok zostane v jednoznačne záporných číslach. Čistá medzinárodná investičná pozícia zostáva aj naďalej z veľkej časti v záporných číslach a do značnej miery odráža verejný dlh väčšinou vo vlastníctve veriteľov z oficiálneho sektora. Môže sa však zlepšiť vo vyjadrení ako podiel na HDP vďaka hospodárskemu rastu a prílevu značných finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Napriek výraznému pokroku zostáva podiel nesplácaných úverov vysoký a obmedzuje schopnosť bánk poskytovať úvery firmám a domácnostiam. Prijali sa príslušné opatrenia na uľahčenie makroekonomických úprav a odstránenia zraniteľných miest. Úspešná realizácia plánu obnovy a odolnosti predstavuje veľkú príležitosť na riešenie zraniteľných miest a posilnenie potenciálneho rastu.

V Taliansku existujú nadmerné nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu a slabého rastu produktivity v kontexte nestabilného trhu práce a určitých nedostatkov na finančných trhoch, ktoré majú cezhraničný význam. Pretrvávajúci nízky rast produktivity bol kľúčovým faktorom dlhotrvajúceho slabého rastu HDP Talianska, ktorý tlmil znižovanie pákového efektu verejného dlhu, zhoršoval pracovné príležitosti a ovplyvňoval súvahy bánk. Pomer verejného dlhu k HDP začal klesať v roku 2021 a predpokladá sa, že bude ešte klesať, ale naďalej predstavuje riziko pre fiškálnu udržateľnosť, finančný sektor a hospodársky rast. Napriek zlepšeniam na trhu práce pretrváva nízka miera účasti. Výrazné zlepšenia sa dosiahli pri znižovaní podielu nesplácaných úverov, hoci prepojenie medzi štátom a bankami sa počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 posilnilo a zostáva výzvou. Okrem toho môže bankový sektor čeliť problémom, keď sa naplno prejavia dôsledky postupného ukončenia dočasných podporných opatrení v reakcii na pandemickú krízu. Plán obnovy a odolnosti rieši zraniteľné miesta, a to aj podporou konkurencieschopnosti a produktivity. Účinok investícií a reforiem na podporu rastu sa však pravdepodobne prejaví až po určitom čase a v rozhodujúcej miere závisí od rýchlej a riadnej realizácie.

(1)      COM(2022) 230. 

(2)      COM(2022) 231.

(3)      Napríklad Nástroj na prepájanie Európy, Mechanizmus spravodlivej transformácie, program Horizont Európa a fondy na inováciu a modernizáciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

(4)      Pozri dodatok 3 o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v celej EÚ a správu Eurostatu o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja za rok 2022: https://ec.europa.eu/eurostat/product?code=KS-09-22-019 .

(5)      https://www.consilium.europa.eu/media/54773/20220311-versailles-declaration-en.pdf.

(6)      Cieľom prehľadov odolnosti vypracovaných Komisiou je poskytnúť celkové posúdenie odolnosti v EÚ a jej členských štátoch. Posudzuje sa v nich odolnosť ako schopnosť dosiahnuť napriek výzvam pokrok smerom k plneniu politických cieľov. Pozri: https://ec.europa.eu/info/strategy/strategic-planning/strategic-foresight/2020-strategic-foresight-report/resilience-dashboards_sk.

(7)      Pozri dodatok 2 o pokroku vo vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci celej EÚ. 

(8)      Pozri dodatok 1 s prehľadom tematických oblastí, na ktoré sa vzťahujú tohtoročné návrhy odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

(9)      Členské štáty budú v roku 2023 aktualizovať národné energetické a klimatické plány v súlade s plánom REPowerEU, príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a prípadnými zmenami plánov obnovy a odolnosti.

(10)      C(2022) 3300.

(11)      Nariadenie (EÚ) 2021/1119.

(12)      Rámček 2 v oznámení Európskej komisie, Hospodárstvo EÚ po pandémii COVID-19: dôsledky pre správu hospodárskych záležitostí, COM(2021) 662 final. 

(13)      Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je jedným z kľúčových pilierov nielen na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy, ale aj na zníženie závislosti od fosílnych palív zo zahraničia a na zvýšenie bezpečnosti dodávok a využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Mala by sa uplatňovať tak, že sa v čo najväčšej miere zohľadnia nákladovo efektívne opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti pri tvorbe energetickej politiky a prijímaní príslušných investičných rozhodnutí.

(14)      V oblasti kritických surovín sa vynakladá potrebné úsilie, ktoré sa ďalej zintenzívni, ako sa uvádza v pláne REPowerEU [COM(2022) 230].

(15)      Do roku 2030: miera zamestnanosti aspoň 78 % obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov; každoročná účasť na vzdelávaní aspoň 60 % všetkých dospelých; aspoň o 15 miliónov menej ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.

(16)      COM(2021) 660 final.

(17)      Pozri: Návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_21_6795.

(18)      Väčšina osôb prichádza do Poľska, po ktorom nasledujú ďalšie členské štáty EÚ susediace s Ukrajinou, no určité presídlenie sa očakáva aj do ďalších krajín EÚ. Pozri: oznámenie s názvom Prijímanie ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine z 23. marca 2022.

(19)      Pozri: Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana (Ú. v. EÚ L 71, 4.3.2022, s. 1). 

(20)      Komisia 8. marca prijala návrh opatrení v oblasti súdržnosti na podporu utečencov v Európe (CARE), ktorý umožňuje rýchle prerozdelenie dostupných finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 (ESF, EFRR) a z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Finančné krytie na rok 2022 v rámci iniciatívy Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU) môžu členské štáty využiť aj na riešenie potrieb utečencov z Ukrajiny. Komisia navrhla zvýšiť celkové predbežné financovanie v rámci REACT-EU pre členské štáty, ktoré prijímajú ľudí vysídlených z Ukrajiny, o 3,4 miliardy EUR. Tieto finančné prostriedky budú dopĺňať existujúce tematické fondy, ako je Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (BMVI). Od 13. apríla Komisia zaviedla nový zjednodušený postup financovania v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, ktorý má pokryť základné potreby osôb, ktorým bola poskytnutá dočasná ochrana v dôsledku vojny na Ukrajine.

(21)      Okrem dočasných núdzových opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19.

(22)      COM(2021) 105 final.

(23)      V decembri 2021 Komisia predložila kľúčovú iniciatívu na zastavenie používania schránkových subjektov na daňové účely. Cieľom návrhu („UNSHELL“) je zabezpečiť, aby sa na subjekty v Európskej únii, ktoré nevykonávajú žiadnu alebo len minimálnu hospodársku činnosť, nevzťahovali žiadne daňové zvýhodnenia. V decembri 2021 Komisia takisto prijala návrh smernice o zavedení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania (druhý pilier) v EÚ. V návrhu sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie minimálnej úrovne zdaňovania pre veľké nadnárodné podniky a veľké vnútroštátne skupiny, čím sa prispeje k spravodlivému zdaňovaniu a zdravému podnikateľskému prostrediu. Keď bude smernica prijatá Radou, jej cieľom bude obmedziť neprimeranú daňovú konkurenciu medzi jurisdikciami.

(24)      Vrátane politických opatrení uvedených v národných programoch reforiem, ako aj v správach týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (dvojročné podávanie správ o pokroku pri realizovaní míľnikov a cieľov a vyplývajúce z posudzovania žiadostí o platbu), s výnimkou členských štátov, ktoré do dátumu uzávierky tohto oznámenia ešte nepredložili plán obnovy a odolnosti alebo ktorých plán nebol schválený (Maďarsko, Poľsko, Holandsko).

(25)      Členské štáty boli vyzvané, aby sa vo svojich plánoch obnovy a odolnosti účinne zaoberali všetkými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny alebo významnou podskupinou relevantných odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Pokiaľ ide o plány obnovy a odolnosti prijaté do dátumu uzávierky tohto oznámenia, príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sú tie, ktoré prijala Rada v rokoch 2019 a 2020. V uvedenom posúdení odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadňuje stupeň vykonávania opatrení zahrnutých v plánoch obnovy a odolnosti a opatrení vykonaných mimo plánov obnovy a odolnosti v čase posudzovania. Opatrenia uvedené v prílohách k prijatým vykonávacím rozhodnutiam Rady o schválení posúdenia plánov obnovy a odolnosti, ktoré ešte nie sú prijaté ani vykonané, ale považujú sa za dôveryhodne oznámené, v súlade s metodikou posudzovania odporúčania pre jednotlivé krajiny, zaručujú „obmedzený pokrok“. Výsledkom týchto opatrení po ich vykonaní môže byť „určitý/výrazný pokrok“ alebo „úplná realizácia“, v závislosti od ich relevantnosti.

(26)      Záväzky Chorvátska v súvislosti s účasťou na ERM II posúdi Komisia a ECB vo svojich príslušných oblastiach právomocí vo vhodnom čase.