EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli12. 10. 2022
COM(2022) 528 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2022
{SWD(2022) 332 final} - {SWD(2022) 333 final} - {SWD(2022) 334 final} - {SWD(2022) 335 final} - {SWD(2022) 336 final} - {SWD(2022) 337 final} - {SWD(2022) 338 final}
I. ÚVOD
Začiatok roka 2022 bol poznačený nevyprovokovanou a neodôvodnenou útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, čo predstavovalo tvrdé prebudenie do novej geopolitickej reality. Rozširovanie EÚ sa tak vrátilo medzi priority európskej agendy.
V nadväznosti na žiadosti o členstvo v EÚ podané Ukrajinou, Moldavskou republikou a Gruzínskom na jar 2022 predložila 17. júna Európska komisia na výzvu Rady svoje stanoviská 1 . Komisia odporučila priznať európsku perspektívu Ukrajine, Moldavsku a Gruzínsku a štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku za predpokladu vykonania krokov vo viacerých oblastiach a Moldavsku za predpokladu vyriešenia viacerých priorít. Európska rada 23. júna schválila odporúčania Komisie, čím uznala európsku perspektívu troch krajín, ktoré požiadali o členstvo v EÚ, a priznala štatút kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a Moldavsku 2 . Komisia bude podávať správy o vykonávaní krokov/priorít uvedených v stanoviskách Komisie k príslušným žiadostiam o členstvo v rámci svojho pravidelného balíka týkajúceho sa rozširovania, do ktorého budú od roku 2023 začlenené aj Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko. Okrem toho Komisia do konca roka 2022 predloží posúdenie spôsobilosti týchto troch krajín prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ. Ruská agresia jasnejšie ako kedykoľvek predtým ukázala, že perspektíva členstva v Európskej únii je silným stimulom nielen pre prosperitu, ale aj pre mier a bezpečnosť.
V tomto kontexte sa 23. júna pred zasadnutím Európskej rady stretli lídri EÚ a západného Balkánu. Diskutovali o pokroku v oblasti integrácie do EÚ a problémoch vyplývajúcich z agresie Ruska voči Ukrajine. Toto stretnutie bolo aj príležitosťou na zdôraznenie významu zosúladenia s hodnotami EÚ a spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (ďalej len „SZBP“), čo je problematika, ktorá sa v týchto nových geopolitických súvislostiach stáva čoraz dôležitejšou. Osobitný dôraz sa kládol na zapojenie sa západného Balkánu do opatrení EÚ na zmiernenie negatívneho vplyvu ruskej agresie voči Ukrajine, pokiaľ ide o dodávky potravín a energie a nezávislosť, a do opatrení na podporu budovania kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sociálneho programu, a to najmä zapájanie mladých ľudí do hospodárstva.
Lídri EÚ 23. až 24. júna opätovne potvrdili úplnú a jednoznačnú podporu perspektíve členstva krajín západného Balkánu v EÚ. Európska rada vyzvala na zrýchlenie prístupového procesu a dosiahnutie ďalšieho pokroku pri postupnej integrácii medzi Európskou úniou a západným Balkánom počas procesu rozširovania na základe revidovanej metodiky, a to reverzibilným spôsobom a na základe zásluh. Európska rada opäť zdôraznila význam reforiem, a to najmä v oblasti právneho štátu, a konkrétne pokiaľ ide o nezávislosť a fungovanie súdnictva a boj proti korupcii. Európska rada znovu potvrdila naliehavosť dosiahnutia hmatateľného pokroku pri riešení zostávajúcich dvojstranných a regionálnych sporov, a to najmä pri dialógu medzi Belehradom a Prištinou o normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom 3*. Európska rada uviedla, že je pripravená priznať štatút kandidátskej krajiny Bosne a Hercegovine a s týmto cieľom vyzvala Komisiu, aby Rade bezodkladne podala správu o vykonávaní 14 kľúčových priorít uvedených v jej stanovisku, a to s osobitným dôrazom na priority, ktoré tvoria podstatný súbor reforiem, aby mohla Európska rada pristúpiť k rozhodnutiu vo veci.
Dňa 19. júla sa uskutočnili prvé medzivládne konferencie o prístupových rokovaniach so Severným Macedónskom a Albánskom, čím sa otvorila nová fáza politiky rozširovania EÚ. Komisia okamžite začala proces analytického preskúmania acquis EÚ (preverovania).
EÚ a západný Balkán zbližujú aj geopolitické problémy, a najmä agresia Ruska voči Ukrajine, ktoré si vyžadujú plnú vzájomnú solidaritu. EÚ v reakcii na vojnu začlenila západný Balkán do svojich iniciatív v oblasti potravinovej a energetickej bezpečnosti. Región je súčasťou Európskeho mechanizmu pripravenosti a reakcie na krízu v oblasti potravinovej bezpečnosti a bol vyzvaný, aby sa zúčastnil na spoločných nákupoch plynu, skvapalneného zemného plynu a vodíka v rámci EÚ. Turecko 4 zohralo hlavnú úlohu pri sprostredkovaní priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou a júlových dohôd o obilí. Ako hlavný výrobca poľnohospodárskych výrobkov je strategickým partnerom v oblasti globálnej potravinovej bezpečnosti.
Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Severné Macedónsko a Čierna Hora sa v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine pripojili k reštriktívnym opatreniam EÚ. Srbsko a Turecko to dosiaľ neurobili.
Turecko je stále kľúčovým partnerom Európskej únie a kandidátskou krajinou. Prístupové rokovania s Tureckom sú od roku 2018 pozastavené. Turecko sa naďalej vzďaľuje od EÚ, keďže sa v ňom neustále zhoršuje situácia v oblasti základných práv, nezávislosti súdnictva a riadenia hospodárstva a neuskutočňujú sa reformy na riešenie niektorých sektorových problémov. Pokiaľ ide o východné Stredozemie, Európska rada v júni 2022 vyjadrila hlboké znepokojenie nad nedávnymi opakovanými krokmi a vyhláseniami Turecka.
V júni 2022 Európska rada uskutočnila strategickú diskusiu o vzťahoch Európskej únie s jej partnermi v Európe. Dňa 6. októbra 2022 sa v Prahe uskutočnilo prvé stretnutie širšieho formátu európskych krajín, tzv. Európskeho politického spoločenstva. Viac ako štyridsať vedúcich predstaviteľov európskych krajín diskutovalo o energetike, bezpečnosti, klíme a hospodárskej situácii v Európe. Diskutovalo sa aj o budúcom smerovaní platformy a bolo prijaté rozhodnutie o uskutočnení ďalšieho stretnutia v Moldavsku. Tento neformálny rámec nenahradí existujúce politiky a nástroje EÚ, najmä rozširovanie, a bude plne rešpektovať rozhodovaciu autonómia Európskej únie.
Prehľad kľúčových udalostí
Útočná vojna Ruska proti Ukrajine narušila trhy s energiou, čo vyvolalo zvýšenú cenovú volatilitu a energetickú neistotu, a to malo vplyv na EÚ a jej bezprostredné susedstvo. Zvýšenie cien energie má vplyv aj na iné sektory, ako sú doprava (zvýšenie cien palív) a priemysel (zvýšenie cien surovín a hnojív). Okrem energetiky mala kríza veľký vplyv aj na agropotravinársky sektor a iné trhy, a to najmä na dostupnosť a cenovú prístupnosť potravín, obilnín, niektorých surovín a ceny iných komodít. Pri budovaní udržateľných a zodpovedných strategických partnerstiev v oblasti kritických surovín existuje veľký nevyužitý potenciál, pričom je dôležité integrovať západný Balkán do dodávateľských reťazcov EÚ.
EÚ začlenila západný Balkán do svojho úsilia o zmiernenie vplyvu vojny a pandémie ochorenia COVID-19.
Veľké úsilie sa venuje zrýchleniu integrácie krajín západného Balkánu vzhľadom na ich štatút kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín. To sa uskutočňuje prostredníctvom ich účasti na programoch a v agentúrach EÚ, ale aj prostredníctvom vykonávania dohôd o stabilizácii a pridružení, hospodárskeho a investičného plánu 5 , inkluzívnych rámcov regionálnej spolupráce, akými sú stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, a potenciálne aj prostredníctvom regionálnej hospodárskej integrácie. EÚ dôsledne posilňuje svoje politické vzťahy so západným Balkánom, pričom sa zameriava na oblasti spoločného záujmu, ako sú spravodlivosť a vnútorné veci, hospodárstvo a jednotný trh, energetická, dopravná a digitálna politika, civilná ochrana, sociálna politika, vzdelávanie, výskum a inovácia, ako aj na zahraničné veci, bezpečnosť a obranu. Záväzky v posledných uvedených oblastiach sa týkajú aj podpory posilňovania kybernetických a obranných kapacít. Už samotný proces stabilizácie a pridruženia zabezpečuje značnú integráciu ešte pred dátumom pristúpenia. Okrem príležitostí, ktoré ponúkajú dohody o stabilizácii a pridružení, zabezpečujú značnú mieru integrácie aj ďalšie regionálne dohody, najmä o Dopravnom spoločenstve a Energetickom spoločenstve. Prostredníctvom Energetického spoločenstva EÚ otvára západnému Balkánu pod podmienkou uskutočnenia regulačných reforiem aj svoj trh s elektrinou. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité dosiahnutie pokroku v programe integrácie trhu s elektrinou v regióne a s EÚ vrátane prijatia spoločnej metodiky na výpočet prenosovej kapacity. Zelená transformácia predstavuje najväčšiu šancu Európy na to, aby sa stala energeticky nezávislejšou a prispievala aj k spomaleniu zmeny klímy a zlepšovaniu životov ľudí. Plán REPowerEU 6 , podporený stratégiou vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ v meniacom sa svete 7 , ktorý začala Európska komisia realizovať v máji 2022, pomôže znížiť závislosť EÚ aj západného Balkánu od ruského plynu. Západný Balkán by mal podľa očakávaní dosiahnuť úplný súlad s právnymi predpismi a politickými prioritami EÚ podľa tohto plánu. Nová energetická platforma EÚ prispeje k spojeniu dopytu, koordinácii využívania infraštruktúry, rokovaniam s medzinárodnými partnermi a príprave na spoločné nákupy plynu, vodíka a skvapalneného zemného plynu. Plán REPowerEU podporuje aj diverzifikáciu energie v rámci posilňovania energetickej bezpečnosti, ako aj diverzifikáciu dodávok zemného plynu. Hoci krátkodobé opatrenia môžu prispieť k zmierneniu účinkov tejto situácie, kríza jasne dokazuje naliehavú potrebu vnímať zelenú a digitálnu transformáciu ako stimuly udržateľného rastu a diverzifikácie.
Spolupráca v týchto oblastiach je podporená intenzívnejšou účasťou krajín západného Balkánu v neformálnych radách a kontaktných skupinách na vysokej úrovni. Lídri EÚ naďalej udržiavali vzťahy so svojimi partnermi zo západného Balkánu, a to aj na úrovni samitov, naposledy počas stretnutia vedúcich predstaviteľov EÚ a západného Balkánu v júni 2022. V nadväznosti na zasadnutie Rady pre zahraničné veci z mája 2022 si ministri zahraničných vecí EÚ prvýkrát neformálne vymenili názory so všetkými šiestimi partnermi zo západného Balkánu. Od prijatia záväzkov na samite v Brde sa partneri zo západného Balkánu vyzývajú, aby písomne prispievali k zasadnutiam Rady pre zahraničné veci, a následne sú o týchto zasadnutiach informovaní. Takisto sa zúčastňujú na pilotnej fáze európskej diplomatickej akadémie. V decembri 2021 sa v Brde pri Kranju uskutočnilo každoročné fórum ministrov EÚ a západného Balkánu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré bolo príležitosťou pre EÚ viesť diskusie s krajinami regiónu o posilnení riadenia migrácie, azylu a hraníc, boji proti terorizmu, extrémizmu a radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti, posilňovaní právneho štátu a reformách súdnictva. V júni 2022 sa v Tirane v súvislosti s úzkou spoluprácou uvedenou v agende pre západný Balkán v oblasti inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu konalo zasadnutie ministrov troch západobalkánskych platforiem týkajúcich sa kultúry, výskumu a inovácie, vzdelávania a odbornej prípravy. Dialóg ministrov týkajúci sa regulačných aspektov digitálnej politiky sa konal v júni 2022 v Bruseli.
V rámci hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán sa naďalej prepájali reformy a investície potrebné v jednotlivých krajinách, ktorými sa zabezpečovala dlhodobá vízia najmä v politikách týkajúcich sa infraštruktúry a prepojenosti. Plán vstúpil do fáze realizácie a naďalej predstavoval koncepciu pomoci EÚ na preklenutie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónom a EÚ a na pomoc regiónu so zelenou a digitálnou transformáciou. Hospodársky a investičný plán a zelená agenda 8 , ktorá sa zameriava na opatrenia týkajúce sa klímy, obehové hospodárstvo, biodiverzitu, boj proti znečisteniu a na udržateľné potravinové systémy, predstavujú pre región najlepšie nástroje na postupné budovanie odolnosti a energetickej nezávislosti. Hlavné činnosti v rámci plánu sa zameriavajú na prechod od uhlia, diverzifikáciu trás dodávok plynu, investovanie do obnoviteľných zdrojov energie a na zintenzívnenie úspor energie prostredníctvom vlny obnovy. Podrobný prehľad vykonávania hospodárskeho a investičného plánu sa nachádza v prílohe k tomuto oznámeniu.
V Investičnom rámci pre západný Balkán bolo schválené financovanie z prostriedkov EÚ a bilaterálne darcovské spolufinancovanie 24 hlavných investícií do infraštruktúry v kľúčových energetických a dopravných koridoroch, ako aj financovanie sociálnej a digitálnej oblasti, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej hospodárnosti, zariadení na spracovanie odpadov a čistiarní odpadových vôd v celkovej výške presahujúcej 3,3 mld. eur. Región dosiahol pokrok aj pri vykonávaní zelenej agendy s podporou EÚ. V oblasti reforiem je potrebné ďalšie úsilie, aby sa podporila zelená transformácia a regionálna hospodárska integrácia, a mohol sa tak využiť úplný potenciál investícií.
V záujme lepšej podpory hospodárskej obnovy po pandémii a riešenia dôsledkov ruskej vojny proti Ukrajine je mimoriadne dôležité navrhnúť v rámci ďalších programov hospodárskych reforiem opatrenia na podporu inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu v súlade s prioritami EÚ v oblasti zelenej transformácie a digitalizácie. V záujme využitia príležitostí a minimalizácie potenciálnych negatívnych dôsledkov týchto problémov je kľúčové, aby si partneri zo západného Balkánu a Turecko zachovávali makrofiškálnu stabilitu a vykonávali štrukturálne reformy s cieľom riešiť zistené nedostatky svojich hospodárstiev a posilniť svoju dlhodobú odolnosť. Vzhľadom na veľkú neistotu, zhoršujúce sa vyhliadky na rast a intenzívne a pretrvávajúce inflačné tlaky budú na zmiernenie nepriaznivých vplyvov na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva potrebné zacielené a dočasné opatrenia. Túto podporu je potrebné dôkladne vyvážiť s potrebou obnoviť fiškálne rezervy a znížiť verejný dlh prostredníctvom dôveryhodných strednodobých stratégií fiškálnej konsolidácie. Zvrátenie veľmi vysokej a stále sa zvyšujúcej inflácie, zmiernenie makroekonomických nerovnováh a obnova dôveryhodnosti makroekonomických politík sú osobitne dôležité v Turecku. Plný záväzok vykonávať reformy stanovené v programoch hospodárskych reforiem a v politickom usmernení prijatom spoločne s členskými štátmi EÚ 9 je preto kľúčový nielen na zlepšenie konkurencieschopnosti, podporu tvorby pracovných miest a uľahčenie sociálneho začlenenia, ale aj na zaistenie fiškálnej udržateľnosti, plnenie hospodárskych kritérií v procese pristúpenia a na maximalizáciu potenciálneho vplyvu investičného balíka EÚ.
V nadväznosti na prijatie nariadenia o nástroji IPA III 10 v septembri 2021 a programového rámca IPA III v decembri 2021 prebieha vykonávanie nástroja IPA III. Do konca roka 2021 Komisia prijala ročné a viacročné rozhodnutia o financovaní v hodnote viac ako 4 mld. eur. Tým sa umožnilo najmä vykonávanie hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán. Nástroj IPA III sa naďalej programuje na základe spoľahlivého prístupu založeného na politike, ktorého súčasťou je strategické a dynamické poskytovanie pomoci a ktorého stredobodom sú základné požiadavky spojené s členstvom. V októbri 2021 a máji 2022 sa uskutočnili dva geopolitické dialógy na vysokej úrovni medzi Komisiou a Európskym parlamentom s cieľom prediskutovať všeobecný prístup k vykonávaniu nástroja IPA III, jeho ciele a programovanie finančných prostriedkov pre nástroj IPA.
Západný Balkán musí zintenzívniť úsilie a nájsť politickú vôľu na riešenie problémov brániacich vykonávaniu spoločného regionálneho trhu, ktorý bude maximalizovať prínosy hospodárskeho a investičného plánu. Na samite v Sofii v novembri 2020 v rámci berlínskeho procesu sa krajiny regiónu dohodli na ambicióznom pláne zavedenia spoločného regionálneho trhu. Dosiahol sa určitý pokrok, napr. sa rozšírili zelené jazdné pruhy do členských štátov EÚ. Avšak v dôsledku nezhôd, ktoré nesúvisia s vecnou prácou na vytvorení spoločného regionálneho trhu, nebola do dnešného dňa možné schváliť na politickej úrovni dohody uzavreté na technickej úrovni. Tieto dohody týkajúce sa spoločného regionálneho trhu by mali významné prínosy v podobe zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti celého regiónu, zrýchlenia obnovy po pandémii a zmiernenia vplyvu agresie Ruska voči Ukrajine. To by takisto prilákalo investorov usilujúcich sa o diverzifikáciu dodávok a kratšie hodnotové reťazce a pomohlo maximalizovať prínosy investícií do infraštruktúry prepojenosti. Je preto dôležité, aby všetky strany pri budovaní spoločného regionálneho trhu a plnení spoločných zväzkov v prospech ľudí a podnikov v regióne zohrávali konštruktívnu úlohu. V tomto procese môže zohrávať pozitívnu úlohu iniciatíva Otvorený Balkán, ktorú začalo realizovať Albánsko, Severné Macedónsko a Srbsko, a to za predpokladu, že bude vychádzať z pravidiel EÚ a zostane inkluzívna voči všetkým partnerom zo západného Balkánu. Napriek vznikajúcim obmedzeniam dodávok by západný Balkán nemal zavádzať jednostranné obmedzenia obchodu. Všetky existujúce opatrenia, ktoré sú v rozpore s dohodami o stabilizácii a pridružení a so Stredoeurópskou dohodou o voľnom obchode (CEFTA) alebo proti duchu spoločného regionálneho trhu, by sa mali prioritne zrušiť.
Ruská vojenská agresia voči Ukrajine vyvolala v regióne silné ohlasy a ešte viac zdôraznila význam zosúladenia so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou v procese rozširovania. Západný Balkán a Turecko sa pripojili k veľkej väčšine medzinárodného spoločenstva vrátane EÚ pri hlasovaní o dvoch rezolúciách Valného zhromaždenia OSN o ruskej invázii na Ukrajinu a jej humanitárnych dôsledkoch, ako aj pri hlasovaní o pozastavení členstva Ruska v Rade pre ľudské práva. Ako nestály člen od januára 2022 sa Albánsko aktívne zapája do práce Bezpečnostnej rady OSN, a to aj ako spolupredkladateľ rezolúcií, v ktorých sa odsudzuje agresia. Úplné zosúladenie Albánska, Čiernej Hory a Severného Macedónska so SZBP EÚ je silným signálom ich strategickej voľby pristúpiť k EÚ. Uznáva a víta sa aj značné zintenzívnenie miery formálneho zosúladenia so SZBP v prípade Bosny a Hercegoviny a jednostranné zosúladenie Kosova. Miera zosúladenia Srbska so SZBP sa v sledovanom období značne znížila. Od Srbska sa prioritne očakáva, že v súlade so svojím rokovacím rámcom splní záväzok a postupne dosiahne súlad so SZBP EÚ vrátane reštriktívnych opatrení. Zosúladenie Turecka so SZBP sa v sledovanom období ďalej zhoršovalo, a to aj v dôsledku jeho nepripojenia sa k reštriktívnym opatreniam EÚ voči Rusku.
Čierna Hora a Srbsko naďalej používali revidovanú metodiku stanovenú v oznámení Komisie s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán 11 a schválenú v júni 2021 na politických medzivládnych konferenciách zorganizovaných s týmito krajinami. Čierna Hora má na rokovania otvorené všetky kapitoly, z ktorých tri sú predbežne uzavreté. Pokrok Srbska v reformách umožnil na medzivládnej konferencii so Srbskom, ktorá sa konala v decembri 2021, začať rokovania v rámci tematického bloku 4 týkajúceho sa zelenej agendy a udržateľnej prepojenosti . Na medzivládnej konferencii sa vytýčila aj cesta k otvoreniu ďalších tematických blokov na základe očakávaného pokroku krajiny, a to najmä pokiaľ ide o reformy v oblasti právneho štátu a normalizáciu vzťahov s Kosovom. Medzivládnou konferenciou s Čiernou Horou, ktorá sa konala v decembri 2021, sa zaistila politická kontrola zameraná na zrýchlenie úsilia pri plnení priebežných referenčných kritérií v oblasti právneho štátu, ktoré zostávajú ďalším čiastkovým cieľom potrebným na dosiahnutie pokroku v prístupových rokovaniach.
V súlade s revidovanou metodikou Komisia v záveroch a odporúčaniach v tomto oznámení posudzuje celkový stav prístupových rokovaní s Čiernou Horou a so Srbskom a navrhuje ďalšie kroky pre obe krajiny. Ďalšie medzivládne konferencie by sa mali konať po uverejnení tohto každoročného balíka správ a následných záverov Rady.
Dňa 19. júla sa uskutočnili medzivládne konferencie o prístupových rokovaniach so Severným Macedónskom a s Albánskom. Išlo o uznanie trvalého odhodlania, výsledkov reforiem a odolnosti oboch krajín na ceste do EÚ. Prvýkrát sa revidovaná metodika rozširovania uplatňuje v celom rozsahu, čím vnáša do celého procesu rokovaní lepšiu predvídateľnosť, väčšiu dynamiku a silnejšiu politickú kontrolu. Komisia okamžite začala proces preverovania. Preverovanie predstavuje analytické preskúmanie práva Únie, ktoré vykonáva Komisia spoločne s jednotlivými kandidátskymi krajinami. Tento proces umožňuje kandidátskym krajinám oboznámiť sa s acquis a následne určiť úroveň súladu s právnymi predpismi EÚ a vypracovať plány na ďalšie zosúladenie.
V stanovisku Komisie k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii 12 sa identifikovalo 14 kľúčových priorít, ktoré musí Bosna a Hercegovina splniť, aby Komisia odporučila začatie rokovaní o pristúpení k EÚ. Rada týchto 14 kľúčových priorít schválila v roku 2019. V júni 2022 Európska rada vyjadrila pripravenosť priznať štatút kandidátskej krajiny Bosne a Hercegovine a vyzvala Komisiu, aby podala správu o vykonávaní 14 kľúčových priorít, a to s osobitným dôrazom na priority, ktoré tvoria podstatný súbor reforiem. Tento balík je reakciou na uvedenú žiadosť.
EÚ naďalej podporovala vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení s Kosovom a poskytovala vláde odporúčania v oblasti kľúčových reforiem súvisiacich s EÚ. Návrh Komisie na zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Kosova stále čaká na schválenie v Rade. Túto naliehavú záležitosť je potrebné riešiť prioritne. Komisia trvá na svojom posúdení z roku 2018, že boli splnené všetky kritériá liberalizácie vízového režimu s Kosovom, ktoré Rada stanovila.
Turecko je kandidátskou krajinou a kľúčovým partnerom EÚ v základných oblastiach spoločného záujmu, ako je obchod, migrácia, boj proti terorizmu, verejné zdravie, klíma, energetika, doprava a regionálne otázky. V oblasti energetiky je Turecko pre EÚ naďalej významnou a spoľahlivou tranzitnou krajinou. Prístupové rokovania s Tureckom sú naďalej pozastavené. Turecko nezvrátilo negatívny trend vzďaľovania sa od Európskej únie, a dochádza v ňom k výraznému zhoršeniu situácie v oblasti demokracie, právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva. Dialóg o týchto otázkach zostáva neoddeliteľnou súčasťou vzťahu medzi EÚ a Tureckom.
Dialóg a spolupráca s Tureckom sa zintenzívnili v súlade s usmerneniami Európskej rady z roku 2021. Európska únia je pripravená etapovitým, primeraným a zvratným spôsobom postupovať v rozvíjaní vzťahu s Tureckom s cieľom posilniť spoluprácu vo viacerých oblastiach spoločného záujmu za predpokladu, že zmiernenie napätia pretrvá, že Turecko bude konštruktívne spolupracovať a že sa splnia podmienky stanovené v predchádzajúcich záveroch Európskej rady. EÚ má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a o rozvoj vzájomne prospešného vzťahu s Tureckom založeného na spolupráci. So zreteľom na spoločné oznámenie 13 EÚ potvrdila odhodlanie použiť v prípade obnovených provokácií alebo jednostranných krokov porušujúcich medzinárodné právo všetky nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii, na ochranu svojich záujmov a záujmov svojich členských štátov, ako aj na zachovanie regionálnej stability. Vyhlásenie EÚ a Turecka z roku 2016 naďalej prinášalo výsledky a zostalo kľúčovým rámcom spolupráce v oblasti migrácie. Turecko naďalej vynakladalo obdivuhodné úsilie poskytnúť útočisko približne štyrom miliónom utečencov zo Sýrie a z iných krajín. Pretrvávali však problémy s vykonávaním vyhlásenia, pretože Turecko od marca 2020 jednostranne pozastavilo návraty neregulárnych migrantov a odmieta žiadateľov o azyl z gréckych ostrovov. Počet prípadov nelegálneho prekročenia hraníc medzi Tureckom a EÚ zostal výrazne nižší ako pred prijatím vyhlásenia EÚ a Turecka. Najväčší podiel na príchodoch do EÚ mali v roku 2021 alternatívne prevádzačské trasy vedúce do vládou kontrolovaných oblastí Cypru a do Talianska. Toky neregulárnej migrácie cez tieto trasy sa v roku 2022 významne zvýšili.
EÚ naďalej dodržiavala svoj záväzok poskytovať významnú finančnú podporu pre utečencov a hostiteľské komunity v Turecku. V rámci nástroja pre utečencov v Turecku sa zmobilizovalo 6 mld. eur. Na konci roka 2020 boli uzavreté zmluvy zodpovedajúce výške celého jeho prevádzkového rozpočtu, pričom do júna 2022 sa vyplatilo viac než 4,7 mld. eur. Medzi jeho úspechy patrí pomoc pri zabezpečovaní základných potrieb 1,9 mil. utečencov, pomoc pri umožnení 740 000 utečeneckým deťom navštevovať školu, prebiehajúca výstavba 405 škôl a poskytnutie viac než 22,8 milióna vyšetrení v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti. Komisia vyčlenila dodatočný balík vo výške 3,5 mld. eur na obdobie 2020 – 2023. Jeho súčasťou budú finančné prostriedky na riadenie migrácie a kontrolu hraníc, najmä na východnej hranici Turecka.
EÚ aj Turecko naďalej využívali prínosy colnej únie, pričom hospodárska integrácia Turecka s EÚ je stále vysoká. Komisia pokračovala v zintenzívnenej spolupráci s Tureckom na riešení prekážok obchodu, ktoré bránia bezproblémovému fungovaniu colnej únie. Dosiahol sa však len malý pokrok a prevažná väčšina prekážok obchodu nebola odstránená.
Jednostranná zahraničná politika Turecka bola naďalej v rozpore s prioritami EÚ v rámci SZBP a širšími záujmami EÚ, najmä v dôsledku zasahovania do niektorých regionálnych konfliktov a podpory vojenských akcií v týchto konfliktoch. Turecko však zostalo otvorené politickému dialógu o regionálnych otázkach. Miera zosúladenia Turecka so SZBP sa znovu zhoršila. Európska rada vyjadrila očakávanie, že Turecko a všetky dotknuté strany pozitívne prispejú k riešeniu krízy v regióne. Turecko sa aktívne diplomaticky podieľa na riešení rôznych problémov spojených s agresiou Ruska voči Ukrajine a snaží sa zmierniť konflikt napríklad dosiahnutím prímeria. Takisto prevzalo diplomatickú iniciatívu pri sprostredkovaní vývozu ukrajinského obilia. Dohoda uzavretá v júli v Istanbule medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkovaná OSN a Tureckom by nebola možná bez konštruktívnej úlohy Turecka, ktoré sa zapája aj do uľahčenia jej vykonávania. Obavy však vyvoláva to, že sa Turecko nepripojilo k reštriktívnym opatreniam EÚ voči Rusku, a to pre voľný obeh výrobkov vrátane položiek s dvojakým použitím v rámci colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Vytvára sa tým riziko oslabenia reštriktívnych opatrení EÚ. Ak má colná únia naďalej fungovať, strany musia plne dodržiavať existujúce pravidlá a vyhnúť sa oslabovaniu vzájomnej dôvery. Turecko podpísalo memorandum o porozumení týkajúce sa rozvíjania hospodárskych a obchodných vzťahov s Ruskom.
Vedenie dialógu v dobrej viere a zdržanie sa jednostranných krokov, ktoré sú v rozpore so záujmami EÚ a porušujú medzinárodné právo a zvrchované práva členských štátov EÚ, predstavujú základnú požiadavku v záujme zaistenia stabilného a bezpečného prostredia vo východnom Stredozemí a pri rozvoji kooperatívneho a vzájomne prospešného vzťahu medzi EÚ a Tureckom. Všetky nezhody sa musia riešiť prostredníctvom mierového dialógu a v súlade s medzinárodným právom.
Opatrenia vo Varoši, ktoré sú v rozpore s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, naďalej oslabujú vyhliadky na obnovenie rokovaní a dosiahnutie úplného riešenia cyperského problému. Od Turecka sa očakáva, že okamžite odvolá všetky opatrenia a kroky prijaté od októbra 2020 v súvislosti s mestom Varoša.
II. ZÁKLADNÉ HODNOTY PROCESU PRISTÚPENIA
Od krajín zapojených do procesu rozširovania sa očakáva dosahovanie plynulého pokroku v ich príslušných programoch reforiem v kľúčových oblastiach, presadzovanie reforiem a preukazovanie konkrétneho pokroku v oblasti právneho štátu, hospodárstva, fungovania demokratických inštitúcií a reformy verejnej správy. Zabezpečenie solídnych a nezvratných výsledkov vo všetkých týchto oblastiach je pre splnenie požiadaviek na členstvo v EÚ naďalej rozhodujúce. Dosiahol sa pokrok v niektorých prípadoch reformy súdnictva, dolaďovaní právneho rámca v oblasti ľudských práv a v reformách verejnej správy. Napriek dosiahnutému pokroku je však stále potrebné preukázať silnú politickú vôľu na dosiahnutie výsledkov pri vykonávaní reforiem. Pokrok pri plnení hospodárskych prístupových kritérií je príliš pomalý na to, aby sa dosiahlo významné zmenšenie hospodárskych rozdielov v porovnaní s EÚ. Politický a inštitucionálny odpor k zmenám naďalej pretrváva a v niektorých krajinách boli pozorované negatívne trendy. Tie pretrvávajú napríklad v podobe čoraz nepriateľskejšieho prostredia pre občiansku spoločnosť, slobodu prejavu a slobodu médií, ako aj pokusov o neprípustné ovplyvňovanie a politické zasahovanie do práce justície. Prioritou v krajinách zapojených do procesu rozširovania by malo zostať riadne presadzovanie rámcov boja proti korupcii, ako aj zavádzanie opatrení na boj proti korupcii v sektoroch, ktoré sú voči korupcii najzraniteľnejšie, Je potrebné dosiahnuť pokrok v oblasti zosúladenia verejného obstarávania s európskymi normami a osvedčenými postupmi, posilnenia predchádzania konfliktom záujmov a konsolidácie bezúhonnosti vo verejnej službe. Na oslabenie a účinné riešenie problémov v súvislosti s ovládnutím štátu je potrebné súdržné a konzistentné úsilie. Dosahovanie solídnych výsledkov pri aktívnom vyšetrovaní, trestnom stíhaní a vydávaní právoplatných odsudzujúcich rozsudkov v prípadoch korupcie na všetkých úrovniach a v prípadoch závažnej a organizovanej trestnej činnosti zostáva dlhodobým cieľom, ktorý si naďalej vyžaduje zvýšené a neustále úsilie, a to aj prostredníctvom ďalšieho posilnenia strategických a operačných kapacít.
Fungovanie demokratických inštitúcií
Zavedenie opatrení na konsolidáciu fungovania demokratických inštitúcií je pre proces rozširovania kľúčové, ale v mnohých prípadoch sa ešte musí preukázať skutočná politická vôľa na presadenie príslušných reforiem. Silná politická polarizácia a nedostatočný medzistranícky dialóg naďalej ovplyvňujú fungovanie parlamentov, a to vo všetkých krajinách západného Balkánu, hoci v sledovanom období boli zaznamenané niektoré pozitívne kroky.
V Srbsku sa 3. apríla 2022 konali prezidentské, predčasné parlamentné a komunálne voľby do belehradského mestského zastupiteľstva vo všeobecne pokojnej atmosfére. Zúčastnili sa na nich všetky politické sily, výsledkom čoho bolo pluralitnejšie a inkluzívnejšie zloženie parlamentu ako po voľbách v roku 2020. Okrem toho sa pred voľbami široké spektrum politických subjektov zapojilo do konštruktívneho medzistraníckeho dialógu, ktorý sprostredkoval Európsky parlament. Medzinárodní pozorovatelia Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe však pri parlamentných voľbách zistili viaceré nedostatky. Značné oneskorenia pri finalizovaní výsledkov volieb, a tým aj pri zostavovaní novej vlády, viedli k spomaleniu rozhodovacieho procesu. V septembri 2021 bol zmenený nový kódex správania a v októbri 2021 bola zriadená etická komisia. Počas rokovaní v parlamente sa naďalej používali urážlivé vyjadrenia voči politickým oponentom a občianskym aktivistom.
V Čiernej Hore naďalej pretrvávalo politické napätie a polarizácia, nebudovali sa konštruktívne vzťahy medzi politickými stranami a nevytváral sa konsenzus v kľúčových záležitostiach národného záujmu, čo viedlo k tomu, že dvom rozhádaným vládam bola vyslovená nedôvera. Riadne fungovanie čiernohorských inštitúcií závažne ovplyvňuje politická nestabilita, čo zdržiava rozhodovacie procesy a vykonávanie reforiem. Fungovanie hlavných súdnych orgánov bolo oslabené ich neúplným zložením v dôsledku neschopnosti parlamentu zvoliť nových členov. Od polovice septembra nedokázal Ústavný súd plniť svoju úlohu, pretože nebol uznášaniaschopný, čím sa ešte viac prehĺbila politická neistota.
V Kosove sa vláda zvolená v roku 2021 tešila vďaka jasnej väčšine politickej a inštitucionálnej stabilite. Kosovo by tak malo mať príležitosť zrýchliť úsilie o posilnenie demokracie a právneho štátu, posilniť boj proti korupcii a zintenzívniť legislatívne činnosti, a to aj v oblasti reforiem súvisiacich s EÚ. Častý výskyt problémov s uznášaniaschopnosťou národného zhromaždenia a bojkoty opozičných strán však spôsobujú oneskorenia pri prijímaní kľúčových zákonov. Treba vyvinúť úsilie na posilnenie úlohy národného zhromaždenia ako fóra na konštruktívny politický dialóg a budovanie konsenzu, najmä pokiaľ ide o program reforiem súvisiacich s EÚ. Na jeseň 2021 sa uskutočnili komunálne voľby, ktoré boli vo všeobecnosti dobre zorganizované, transparentné a vyznačovali sa politickou súťažou. Jedinou výnimkou boli srbské obce v Kosove, v ktorých bola politická súťaž obmedzená. Stále je potrebné vyriešiť dlhodobé nedostatky.
V Albánsku po všeobecných voľbách z roku 2021 zaujali svoje miesta v parlamente zvolení členovia najväčších opozičných strán. Pokiaľ ide o reformy súvisiace s EÚ, národné zhromaždenie dosiahlo konsenzus medzi stranami o ústavnej zmene s cieľom predĺžiť funkčné obdobie súdnych preverovacích orgánov. Na parlamentný život mal však vplyv vnútorný konflikt v rámci najväčšej opozičnej strany. Na úrovni vlády sa Albánsko naďalej celkovo zameriavalo na program reforiem súvisiacich s EÚ.
V Severnom Macedónsku bol parlament naďalej hlavným fórom pre politický dialóg. Po intenzívnych rokovaniach parlament prijal závery týkajúce sa návrhu, čím sa vytvorili podmienky na otvorenie prístupových rokovaní. Jeho činnosť však bola ovplyvnená politickou polarizáciou a „aktívnou blokádou“ zo strany hlavnej opozičnej strany, v dôsledku čoho sa skomplikovalo prijatie niektorých právnych predpisov. Parlament a vláda sa zaviazali prioritne začať a dosiahnuť príslušné ústavné zmeny, aby boli do Ústavy zahrnutí občania, ktorí žijú v rámci hraníc štátu.
V Bosne a Hercegovine viedla politická polarizácia a obštrukcie k pozastaveniu činnosti demokratických inštitúcií a reforiem potrebných na pristúpenie k EÚ. Predsedníctvo, Rada ministrov a parlament boli blokované až do jari 2022. Stretnutia v rámci politického dialógu s EÚ v rámci dohody o stabilizácii a pridružení sa mohli uskutočniť až v júni 2022. Entita Republika srbská presadzovala iniciatívy na jednostranné prevzatie kompetencií štátu. Tieto iniciatívy sú v súčasnosti pozastavené alebo ich skúma Ústavný súd. Vysoký predstaviteľ využil v sledovanom období štyrikrát svoju výkonnú právomoc na prekonanie obštrukcie, z toho raz aj v prípade poskytnutia finančných prostriedkov na organizovanie volieb v októbri 2022. Štátny rozpočet bol prijatý až na konci júna. Štátne inštitúcie začali obnovovať svoje fungovanie na jar 2022 a realizovali prvé kroky na vykonanie pozastavených reforiem. Politické subjekty zaujali jednotný prístup k tomu, aby mohla Bosna a Hercegovina prijať zákon o verejnom obstarávaní, ako aj k tomu, aby sa krajina stala účastníckym štátom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Všeobecné voľby sa uskutočnili 2. októbra; podľa predbežných zistení OBSE/ODIHR sa celkovo vyznačovali politickou súťažou a boli dobre organizované, ale poznačené nedôverou vo verejné inštitúcie a etnicky konfliktnou rétorikou. V ten istý deň vysoký predstaviteľ nariadil zmeny ústavy entity Federácia a volebného zákona zamerané na riešenie množstva funkčných problémov a včasné vytvorenie orgánov.
V Turecku počas sledovaného obdobia pokračovalo zhoršovanie situácie v oblasti demokracie. Napriek tomu, že núdzový stav bol v roku 2018 zrušený, viaceré právne ustanovenia, ktorými sa udeľujú mimoriadne právomoci orgánom verejnej správy a zachováva viacero obmedzujúcich prvkov z obdobia núdzového stavu, zostali začlenené do právneho systému, čo malo vplyv na demokraciu a základné práva. Pretrvávali štrukturálne nedostatky prezidentského systému. Parlamentu aj naďalej chýbali potrebné prostriedky, prostredníctvom ktorých by mohol brať vládu na zodpovednosť.
Súdnictvo a základné práva
Nezávislý, nestranný, zodpovedný a profesionálny justičný systém, ktorý účinne funguje a ktorého rozhodnutia sa účinne vykonávajú, je nevyhnutným predpokladom právneho štátu. Určitý pokrok sa dosiahol v niektorých prípadoch reforiem súdnictva. Vo všetkých krajinách západného Balkánu a v Turecku však súdne inštitúcie naďalej čelia množstvu problémov. Konkrétne naďalej pretrvávali neprimerané vonkajšie tlaky na súdnictvo, čo oslabovalo nezávislosť sudcov a prokurátorov, ohrozovalo celkovú inštitucionálnu rovnováhu a napokon ovplyvňovalo aj deľbu moci v štáte. V dôsledku toho sa naďalej oslabuje zásada rovnosti pred zákonom. Naďalej je mimoriadne dôležité dosiahnuť rozhodujúci pokrok pri vykonávaní reforiem súdnictva na základe silnej politickej vôle. Na dosiahnutie ďalšieho pokroku v prístupovom procese je veľmi dôležitá konsolidácia justičných funkcií, ktorá prinesie solídne dlhodobé výsledky.
Albánsko pokračovalo v dosahovaní solídneho pokroku pri vykonávaní svojej komplexnej reformy súdnictva, pričom naďalej zaisťovalo hmatateľné výsledky aj v procese previerok. Ústavný súd je stále plne funkčný. Vďaka vymenovaniam do funkcií na Najvyššom súde sa prvýkrát znížil počet nevybavených prípadov. Stále je potrebné dosiahnuť pokrok v systéme správy prípadov a systéme právneho vzdelávania.
Severné Macedónsko dosiahlo určitý pokrok prostredníctvom stabilného vykonávania stratégie v oblasti súdnictva. Súdnictvo preukázalo odhodlanie chrániť svoju bezúhonnosť a nezávislosť. Súdne orgány jednotne vykonávajú nové pravidlá vvmenovania, povyšovania, disciplinárneho posudzovania a odvolávania sudcov a prokurátorov. Je potrebné vyčleniť náležité zdroje na zabezpečenie úplnej funkčnosti automatizovaného systému správy prípadov.
Srbsko celkovo dosiahlo určitý pokrok pri posilňovaní nezávislosti a zodpovednosti sudcov a uskutočnilo dôležitý krok tým, že vo februári 2022 schválilo príslušné zmeny ústavy. Ako ďalší krok bude dôležité zabezpečiť, aby boli v ústavných lehotách zmenené vykonávacie zákony, ktoré umožnia, aby bola reforma plne účinná. Srbsko zriadilo dve expertné pracovné skupiny poverené vypracovaním návrhu vykonávacích právnych predpisov.
Kosovo dosiahlo určitý pokrok v oblasti reforiem súdnictva. Vykonali sa kroky s cieľom začať vykonávanie stratégie a akčného plánu pre oblasť právneho štátu a prijal sa nový legislatívny rámec, ktorým sa riadi systém prokuratúr. Sú však potrebné ďalšie kroky na zvýšenie účinnosti a nezávislosti súdnictva.
Čierna Hora dosiahla obmedzený pokrok v oblasti kľúčových reforiem súdnictva. Pretrvávajú obavy o fungovanie inštitúcií a konsolidáciu nezávislých súdnych a prokurátorských rád a výsledky v oblasti zodpovednosti sudcov sú naďalej v počiatočnom štádiu. Vyšetrovania viacerých prípadov na vysokej úrovni, ktoré vykonával Úrad špeciálnej prokuratúry, viedli k zatknutiu bývalého predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Obchodného súdu a ich obvineniu z korupcie a organizovanej trestnej činnosti. Vyšetrované prípady sa ešte nedostali pred súd.
Bosna a Hercegovina zaostáva v reforme súdnictva a ani v posilňovaní tohto sektora nedosiahla žiadny pokrok. V máji 2022 parlament odmietol legislatívne zmeny zamerané za zavedenie systému overovania majetkových priznaní osôb vykonávajúcich sudcovskú funkciu. V dôsledku neexistencie skutočného politického odhodlania v oblasti právneho štátu a vykročenia na cestu členstva v EÚ sa naďalej zhoršuje celková bezúhonnosť sektora súdnictva.
V Turecku pokračovalo zhoršovanie situácie pozorované v posledných rokoch. Systematické nedostatky v nezávislosti súdnictva sa neriešia. Politický nátlak na súdnictvo pokračoval, v dôsledku čoho klesala nezávislosť a celková kvalita súdnictva. Turecko odmietlo vykonať relevantné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), čím len zosilnilo obavy spojené s dodržiavaním medzinárodných a európskych noriem z jeho strany. Nevykonanie rozsudku ESĽP vo veci Kavala, ktoré viedlo k tomu, že Rada Európy začala voči Turecku postup v prípade nesplnenia povinnosti, vyvolalo vážne pochybnosti o odhodlaní krajiny plniť si povinnosti člena Rady Európy. Pozastavovanie výkonu funkcie a odvolávanie sudcov a prokurátorov naďalej oslabuje nezávislosť, efektívnosť a odbornosť justičného systému. Turecké orgány sa musia urýchlene zamerať na množstvo vážnych nedostatkov systému, a to aj pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces a prísne dodržiavanie zásady prezumpcie neviny.
Korupcia je na západnom Balkáne a v Turecku naďalej veľmi rozšírená. Pokrok v boji s korupciou je nerovnomerný. V niektorých krajinách sa dosiahol určitý pokrok, a to najmä v oblastiach súvisiacich s predchádzaním korupcii. Na zlepšenie transparentnosti a bezúhonnosti a na dosiahnutie hmatateľných výsledkov s presvedčivými úspechmi v oblasti vyšetrovania, stíhania a právoplatného odsúdenia je stále potrebná skutočná politická vôľa a jednoznačné odhodlanie presadzovať reformy. Treba ďalej presadzovať opatrenia na boj proti korupcii v kľúčových sektoroch, aby sa posilnili reformy a zmysluplnejšie a účinnejšie riešila korupcia vo všetkých oblastiach. Sektory, ktoré sú voči korupcii najzraniteľnejšie, si vyžadujú cielené posúdenie rizík na určenie rizík korupcie a slabých miest a v konečnom dôsledku musia viesť k navrhnutiu silných opatrení na boj proti korupcii. Stratégie a akčné plány v oblasti boja proti korupcii treba vykonávať systematicky a štruktúrovane, a to aj v kľúčových sektoroch, akými sú verejné obstarávanie, riadenie verejných financií, energetika, doprava, zdravie, voda, infraštruktúra, prírodné zdroje a vzdelávanie. Veľká a politická korupcia sa musia riešiť rozhodnejšie, keďže neustále pretrvávajú náznaky silného prepojenia súkromných a verejných záujmov. Na rozsiahlu korupciu je naďalej osobitne náchylné verejné obstarávanie. Pomocou ráznych a ambicióznejších opatrení je potrebné posilniť kontrolné mechanizmy v celom procese verejného obstarávania a výrazne zvýšiť transparentnosť.
Severné Macedónsko pokračovalo v snahách bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii a dosiahlo ďalší pokrok. Štátna komisia pre predchádzanie korupcii aktívne vykonávala svoj mandát. Krajina naďalej spolupracovala s medzinárodnými partnermi a koordinovala s nimi domáce činnosti proti organizovanej trestnej činnosti. V Albánsku viedol Osobitný útvar pre boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti (SPAK) trestné konania a finančné vyšetrovania, ktoré vyústili do právoplatných odsúdení v niekoľkých prípadoch na vysokej úrovni; previerka členov justície naďalej prináša výsledky v boji proti korupcii v súdnictve. Srbsko dosiahlo určitý pokrok pri ďalšom vykonávaní odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) pri Rade Európy. Vypracovanie novej stratégie a súvisiaceho akčného plánu v oblasti boja proti korupcii výrazne mešká. Čierna Hora zlepšila svoje výsledky v oblasti predchádzania korupcii, musí však ešte preukázať dôveryhodnú reakciu trestnej justície v oblasti boja proti korupcii vrátane veľkej korupcie. V Kosove bol dosiahnutý určitý pokrok v podobe prijatia významného balíka právnych predpisov na boj proti korupcii, ktorý zahŕňa nový zákon o trestnom poriadku, zákon o úrade na predchádzanie korupcii, zákon o majetkových priznaniach a právne predpisy, ktorými sa upravuje financovanie politických strán. Parlament Bosny a Hercegoviny odmietol zákon o konflikte záujmov, pričom následné opatrenia na justičnej úrovni v prípadoch korupcie, ktoré otriasli verejnosťou, boli selektívne a netransparentné. Počet právoplatných odsúdení v prípadoch na vysokej úrovni bol naďalej veľmi nízky.
V Turecku sa počas sledovaného obdobia nedosiahol žiadny pokrok. Právny rámec a inštitucionálna architektúra sa musia zlepšiť, aby sa obmedzilo politické a neprípustné ovplyvňovanie trestného stíhania a rozhodovania v prípadoch korupcie. Väčšina odporúčaní skupiny GRECO nebola splnená.
Vo všetkých krajinách západného Balkánu naďalej bránia účinnému vyšetrovaniu a rozhodovaniu v prípadoch organizovanej trestnej činnosti a korupcie pretrvávajúce nedostatočné ľudské a finančné zdroje v justičných orgánoch, ako aj chýbajúce vyhradené kapacity a odbornosť pri finančných vyšetrovaniach. Hoci sa v sektore vykonávajú činnosti budovania kapacít, nedostatočné štruktúry stimulov, neefektívne systémy riadenia výkonnosti a zraniteľnosť sektora súdnictva voči politickému tlaku prispievajú k zlej správe prípadov, zdĺhavým konaniam a nízkej miere úspešnosti opatrení zaisťovania a konfiškácie.
Základné práva sú v krajinách západného Balkánu zväčša zakotvené v právnych predpisoch, ale pretrvávajú problémy pri zaistení ich účinného vykonávania. Politický rámec sa postupne dokončuje, a to najmä v oblasti boja proti diskriminácii a boja proti rodovo podmienenému násiliu, ale systematické nedostatky pretrvávajú v oblasti financovania opatrení na podporu a ochranu ľudských práv, pričom mnohé sektory stále závisia od darcov. Inštitúcie ombudsmanov, ako aj ich odporúčania a odporúčania ďalších nezávislých orgánov naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti podpory a ochrany ľudských práv v krajinách západného Balkánu. Vlády krajín v regióne musia dôsledne riešiť všetky odporúčania medzinárodných a regionálnych monitorovacích subjektov v oblasti ľudských práv vrátane tých, ktoré sa týkajú podmienok v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a predchádzania zlému zaobchádzaniu. Občianska spoločnosť naďalej dopĺňa, prípadne dokonca nahrádza, opatrenia vlády pri poskytovaní služieb znevýhodneným skupinám obyvateľstva. Obavy a odporúčania uvedené v predchádzajúcich správach o krajinách sú naďalej do veľkej miery platné a musia sa naliehavo začať riešiť. V Turecku sa situácia v oblasti ľudských práv ďalej zhoršovala a stále vyvoláva vážne obavy.
Sloboda prejavu, sloboda a pluralita médií sú kľúčovými piliermi demokratickej spoločnosti a musia sa rešpektovať. V celom regióne západného Balkánu sa v tomto smere dosiahol obmedzený pokrok a v niektorých krajinách sa nedosiahol žiadny pokrok. Odporúčania z minulých správ sú stále do veľkej miery nevyriešené. Pluralizmus existuje vo väčšine regiónu, ale nezávislosť médií a rozvoj kvalitnej profesionálnej žurnalistiky naďalej brzdia vzájomne prepojené obchodné a politické záujmy a zlé podmienky na trhu práce, ktoré vedú k autocenzúre. Vážne obavy naďalej vyvolávajú prípady hrozieb, zastrašovania a násilia voči novinárom, ako aj hanlivé poznámky verejných činiteľov. Môžu mať odstrašujúci účinok na uplatňovanie slobody prejavu a tempo vyšetrovania a trestného stíhania týchto incidentov sa musí zvýšiť. Je potrebné zaručiť nezávislosť regulačných orgánov pre médiá a verejnoprávnych vysielateľov, a to aj prostredníctvom primeraného financovania a vymenovania do riadiacich štruktúr na základe zásluh. Podporiť sa musí aj účinné fungovanie nezávislých samoregulačných orgánov. Všetky krajiny regiónu musia zvýšiť transparentnosť financovania médií.
Výrazné zhoršovanie situácie pokračovalo v Turecku, kde je uplatňovanie slobody prejavu a šírenie opozičných hlasov naďalej značne obmedzené. Pokračovalo trestné stíhanie a odsudzovanie novinárov, obhajcov ľudských práv, právnikov, spisovateľov, opozičných politikov, študentov a používateľov sociálnych médií. Orgány vo väčšine krajín západného Balkánu posilnili svoje strategické rámce na vykonávanie záväzkov v oblasti rodovej rovnosti a pri boji s rodovo podmieneným násilím, to sa však musí premietnuť do praktických zlepšení: musia sa vyčleniť potrebné finančné prostriedky a musí sa posilniť pomoc obetiam všetkých foriem násilia, keďže rodovo podmienené násilie, ako aj domáce násilie, je naďalej závažným problémom. V Turecku sa naďalej zhoršovala situácia v oblasti rodovej rovnosti a odoberali sa práva ženám a dievčatám, pričom sa zvýšil počet nenávistných prejavov zameraných na nezávislé organizácie žien.
Zákony a politiky týkajúce sa nediskriminácie sú vo všeobecnosti zavedené, ale subjekty pre rovnaké zaobchádzanie a subjekty poverené ochranou pred diskrimináciou potrebujú dostatočné prostriedky na plnenie svojho mandátu. V regióne sa posilňuje trend nenávistných prejavov a nedostatočného následného riešenia prípadov diskriminácie, zločinov z nenávisti a nenávistných prejavov. Legislatívny a politický rámec práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych a queer ľudí sa vypracúva, ale získanie podpory všetkých častí spoločností je naďalej náročné a viaceré zákony sú stále pozastavené. Zákony sa musia presadzovať v praxi, keďže diskriminácia a nenávistné prejavy sú časté. V Turecku naďalej nie je zabezpečená ochrana základných práv LGBTIQ ľudí a nenávistné prejavy a očierňujúce kampane voči LGBTIQ komunite stále vzbudzujú vážne obavy.
Naďalej sa treba usilovať o posilnenie práv dieťaťa a zlepšenie medziinštitucionálnej koordinácie v záujme účinných systémov ochrany dieťaťa a starostlivosti o deti v súlade so záujmom dieťaťa. Ďalej sa musí rozvinúť súdnictvo zohľadňujúce potreby detí a musia sa sprístupniť a systematickejšie používať alternatívy pozbavenia osobnej slobody, pričom pozbavenie osobnej slobody by sa malo používať iba ako posledná možnosť. Vážne obavy naďalej vyvoláva násilie páchané na deťoch, ako aj skoré manželstvá.
Práva osôb so zdravotným postihnutím je potrebné lepšie chrániť a venovať im primeranú pozornosť. Riešiť treba aj problémy, akými sú prechod do komunitnej starostlivosti a nezávislý život v súlade s požiadavkami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale vo všeobecnosti aj väčšia akceptácia, prístupnosť a inklúzia.
Ochrana menšín si vyžaduje lepšiu koordináciu a musí sa zabezpečiť dodržiavanie práva na sebaurčenie. Rómovia sú naďalej najodkázanejšou komunitou v regióne. Tento rok však väčšina vlád (s výnimkou Turecka) preukázala politické odhodlanie v otázke inklúzie Rómov prijatím nových stratégií a akčných plánov týkajúcich sa Rómov, ktoré sú zamerané na zosúladenie s rámcom EÚ. Teraz by malo byť prioritné ich vykonávanie a vyčlenenie potrebných finančných prostriedkov.
Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť
Organizovaná trestná činnosť je v krajinách západného Balkánu a Turecka naďalej významnou bezpečnosťou hrozbou. Mocné zločinecké siete naďalej pôsobia v regióne aj mimo neho a zohrávajú významnú úlohu v globálnom obchode s nezákonnými drogami a prevádzačstve do Európskej únie aj v rámci nej. Tieto zločinecké siete dokážu veľmi obratne využívať pandémiu ochorenia COVID-19, pričom existuje aj riziko, že využijú ruskú inváziu na Ukrajinu, ako aj dostupnosť zásob zbraní na Ukrajine. Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom, ktoré existujú v niektorých krajinách, môžu byť využité na obídenie konania EÚ o udelení krátkodobého víza a dôkladného posúdenia jednotlivých migračných a bezpečnostných rizík, ktoré je súčasťou tohto konania, ako aj na vyhýbanie sa opatreniam na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na obídenie medzinárodných sankcií. Tieto systémy by sa mali bezodkladne zrušiť. Ak sa udeľovanie občianstva v rámci týchto systémov občianstva pre investorov považuje za zvýšené riziko pre vnútornú bezpečnosť a verejný poriadok členských štátov, bezvízový režim možno pozastaviť 14 .
Naďalej sa zintenzívňovala spolupráca medzi EÚ a krajinami západného Balkánu v oblasti presadzovania práva, a to aj prostredníctvom agentúr EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci. Po prijatí záverov Rady z marca 2021 sa spolupráca v oblasti presadzovania práva s tretími krajinami zaviedla vo všetkých operatívnych akčných plánoch Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), čo malo za následok zintenzívnenie zapojenia západného Balkánu do platformy EMPACT. V roku 2022 bolo oznámených 300 prípadov (v porovnaní so 159 v roku 2021) účasti partnerov zo západného Balkánu na operatívnych akciách. Albánsko naďalej viedlo jednu operatívnu akciu, Čierna Hora a Albánsko spoločne viedli štyri, resp. dve operatívne akcie, zatiaľ čo Srbsko a Severné Macedónsko spoločne viedli po jednej operatívnej akcii. Bosna a Hercegovina je jediným partnerom, ktorý znížil svoje zapojenie do platformy EMPACT.
V súvislosti s platformou EMPACT sa partneri z regiónu zúčastnili aj na viacerých spoločných akčných dňoch, ktoré sa okrem iného zameriavali na uľahčovanie nelegálneho prisťahovalectva, pašovania drog a strelných zbraní, čo viedlo k bezprostredným výsledkom, pokiaľ ide o zatknutia a zadržanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. S pomocou Europolu a Združenia policajných prezidentov juhovýchodnej Európy sa dosiahol solídny pokrok pri zvyšovaní kapacity regiónu v oblasti vykonávania strategickej a operatívnej kriminálnej analýzy zosúladenej s EÚ. Od začiatku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine sa Srbsko nezúčastnilo na viacerých regionálnych podujatiach v oblasti bezpečnosti.
Srbsko a Čierna Hora majú zastarané národné stratégie týkajúce sa drog, ktoré si vyžadujú revíziu. V Kosove a Severnom Macedónsku je zavedená stratégia a jej sprievodný akčný plán. Bosna a Hercegovina má zavedenú stratégiu, ale prijatie sprievodného akčného plánu sa ešte neuskutočnilo. V Albánsku sa táto problematika rieši v národnej stratégii na boj proti organizovanej trestnej činnosti a v jej špecializovanom akčnom pláne. V celom regióne je jednoznačne potrebné úsilie na posilnenie strategického rámca, a to aj na základe riadneho vyhodnotenia, ako aj dosiahnutie pokroku pri jeho vykonávaní. Napriek dlhodobej podpore tejto problematiky zo strany Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) je s výnimkou Srbska buď ešte potrebné zriadiť národné systémy včasného varovania a národné drogové observatóriá (najdôležitejšie subjekty na znižovanie ponuky a dopytu, ako aj poškodenia zdravia), alebo majú tieto inštitúcie značný nedostatok prostriedkov, a preto nie sú funkčné. V tejto súvislosti sú potrebné rýchle opatrenia. Získavanie údajov na vnútroštátnej úrovni je naďalej čiastočne zosúladené s protokolmi centra EMCDDA a súbory vnútroštátnych údajov predkladá väčšina partnerov zo západného Balkánu neúplné alebo oneskorene. Nedostatočná inštitucionálna koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi sa niekedy premieta do fragmentovaných a neúplných súborov údajov. Preto sa odporúča ďalej zvyšovať informovanosť a nájsť alternatívne a efektívnejšie cesty, ako partnerov zo západného Balkánu motivovať k väčšej odhodlanosti a lepším výsledkom v tejto informačnej oblasti na politickej, inštitucionálnej a technickej úrovni. S podporou Strediska na kontrolu ručných a ľahkých zbraní v juhovýchodnej a východnej Európe boli všetci partneri naďalej aktívne zapojení do vykonávania akčného plánu EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025, v ktorom sa zosúladili ciele a kľúčové ukazovatele výkonnosti regionálneho plánu z roku 2018 na udržateľné riešenie problému nedovoleného držania a zneužívania ručných a ľahkých zbraní a ich munície a nedovoleného obchodovania s nimi na západnom Balkáne. Partneri dosiahli ďalší pokrok v oblasti právneho zosúladenia s príslušným acquis EÚ.
Predchádzanie prípadom obchodovania s ľuďmi, stíhanie týchto prípadov a cezhraničná spolupráca v tejto oblasti si naďalej vyžadujú holistickejší prístup vrátane osobitnej pozornosti venovanej proaktívnym vyšetrovaniam na základe spravodajských informácií. Sú potrebné ďalšie zlepšenia v oblasti včasnej identifikácie obetí a sprostredkovania služieb obetiam, najmä tým, ktoré patria k zraniteľným komunitám, ako aj v oblastiach primeranej ochrany, podpory a asistenčných služieb, a to v súlade s prístupom zameraným na obete, rodovo citlivým prístupom a prístupom zameraným na deti.
Nemožno však uviesť žiadne zmeny týkajúce sa vo všeobecnosti nedostatočných výsledkov pri právoplatných odsúdeniach v oblasti závažnej a organizovanej trestnej činnosti. Je potrebná silná domáca podpora na zvýšenie strategických a operačných kapacít orgánov presadzovania práva a súdnictva, aby bolo možné úspešne vyšetrovať, stíhať a súdiť prípady závažnej a organizovanej trestnej činnosti, a tým odrádzať potenciálnych páchateľov. V zložitých prípadoch závažnej organizovanej trestnej činnosti a v prípadoch veľkej korupcie sa často využíva dohoda o vine a treste, čo veľmi často vedie k neprimerane nízkej úrovni odsúdení. Finančné vyšetrovania naďalej systematicky nedostatočne dopĺňajú začatie trestných konaní a ich účinnosť je v celom regióne obmedzená. V dôsledku toho je potrebné podstatne zlepšiť aj výsledky v oblasti zaisťovania a konfiškovania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. V poslednom roku viaceré prípady znovu poukázali na zraniteľnosť orgánov presadzovania práva a súdnictva voči prenikaniu zločineckých skupín. Naďalej sú preto potrebné prísne a bezprostredné opatrenia na predchádzanie korupcii a trestanie korupcie, a to na západnom Balkáne aj v Turecku. Celkový nedostatok významných výsledkov v boji proti trestnej činnosti a pri odstraňovaní korupcie vedie k pocitu beztrestnosti a nerovnosti.
Albánsko dosiahlo ďalší pokrok v oblasti zaisťovania a konfiškovania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, musí však zvýšiť svoje kapacity v oblasti riešenia počítačovej kriminality a sexuálneho zneužívania detí (online). Bosna a Hercegovina nedosiahla pokrok v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti a zločineckým skupinám pôsobiacim v krajine. Neustálym brzdením pokroku na všetkých úrovniach sa zvyšuje riziko zhoršenia situácie. Napriek určitým úspechom z nedávnej minulosti v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti musí Kosovo zlepšiť úspešnosť a zabezpečiť konkrétne výsledky v oblasti rozkladania zločineckých sietí a pri riešení prípadov na vysokej úrovni, ako aj dosiahnuť vyšší počet aktívnych vyšetrovaní, konečných súdnych rozhodnutí a definitívnych konfiškácií majetku. Severné Macedónsko dosiahlo určitý pokrok v oblasti operačnej spolupráce s medzinárodnými partnermi, musí však zintenzívniť úsilie v oblasti vymáhania majetku a riešenia počítačovej kriminality. V Čiernej Hore sa dosiahol pokrok pri obnove plného využívania osobitných vyšetrovacích opatrení a určité dôležité operatívne výsledky sa dosiahli aj v boji proti pašovaniu drog a cigariet. Je však potrebné podstatné zlepšenie reakcie súdnictva na korupciu, veľkú korupciu a organizovanú trestnú činnosť, ako aj zlepšenie výsledkov v oblasti korupcie a veľkej korupcie, pašovania tabaku, prania špinavých peňazí, finančných vyšetrovaní a konfiškácie majetku. Čierna Hora musí takisto zintenzívniť opatrenia na zmiernenie rizika prenikania organizovanej trestnej činnosti do polície a súdnictva a prijať opatrenia na zničenie skonfiškovaných cigariet. Srbsko posilnilo solídnu úroveň spolupráce s Eurojustom, Interpolom a Europolom, ale musí sa viac zamerať na zločinecké siete a zintenzívniť konfiškáciu ich majetku. Turecko dosiahlo obmedzený pokrok a stále musí zmeniť svoje právne predpisy o počítačovej kriminalite a ochrane svedkov, ako aj zriadiť úrad pre vymáhanie majetku.
Spolupráca s partnermi zo západného Balkánu v oblasti boja proti terorizmu a predchádzania radikalizácii má naďalej kľúčový význam. Hoci terorizmus a násilný extrémizmus vo všetkých svojich formách a bez ohľadu na svoj pôvod naďalej predstavuje problém, v sledovanom období nedošlo k žiadnym incidentom extrémnej ani násilnej povahy. Na fóre ministrov EÚ a západného Balkánu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré sa konalo v decembri 2021, sa potvrdila platnosť spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne a diskutovalo sa o pokroku a nedostatkoch pri jeho vykonávaní. V záveroch Rady z júna 2022 o riešení vonkajšieho rozmeru neustále sa vyvíjajúcej hrozby terorizmu a násilného extrémizmu 15 sa zdôraznila potreba ďalšieho posilnenia spolupráce so západným Balkánom, a to aj prostredníctvom pokračovania vo vykonávaní spoločného akčného plánu. Štvrtý súbor správ o vykonávaní spoločného akčného plánu predložili partneri zo západného Balkánu na jar 2022, pričom potvrdili odhodlanie a ochotu regiónu plniť prijaté záväzky.
Vo všeobecnosti je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na predchádzanie všetkým formám radikalizácie vrátane radikalizácie náboženskej, etnicko-nacionalistickej alebo politickej povahy, ako aj na predchádzanie rizikám online radikalizácie a boj proti nim. Od januára 2021 sa zabezpečuje štruktúrovaná podpora v rámci projektu RAN na západnom Balkáne, ktorá bude predĺžená na ďalších 30 mesiacov prostredníctvom politickej podpory RAN. Albánsko a Severné Macedónsko vykonali väčšinu opatrení a začali diskusie na technickej úrovni o aktualizácii príslušných vykonávacích ustanovení. Tie sú zamerané na zintenzívnenie spolupráce a zvýšenie kapacít v oblasti boja proti terorizmu a extrémizmu prostredníctvom vykonania dodatočných opatrení.
Albánsko dosiahlo zásadný pokrok a takmer úplne realizovalo päť vykonávacích ustanovení. V prípade Albánska je ešte potrebné vykonať novú stratégiu na boj proti násilnému extrémizmu, ktorá sa pripravuje a ktorá bude zahŕňať strategickú komunikáciu a opatrenia na boj proti teroristickému obsahu online. Dosiahol sa pokrok v oblasti boja proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí, ale Albánsko sa naďalej nachádza na zozname Finančnej akčnej skupiny a musí vykonať aj zostávajúce časti akčného plánu Finančnej akčnej skupiny. Prijatie daňovej a trestnej amnestie v rozpore s odporúčaním EÚ a výboru Moneyval by mohlo ohroziť pokrok dosiahnutý v tejto oblasti. Čierna Hora prijala v decembri 2021 stratégiu na roky 2022 – 2025 na predchádzanie terorizmu, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na ich potláčanie spolu s akčným plánom na roky 2022 – 2023, ktorý je potrebné vykonať. Severné Macedónsko naďalej dosahuje zásadný pokrok v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho rámca a predchádzania násilnému extrémizmu/boja proti nemu. Bosna a Hercegovina musí pokračovať v úsilí v oblasti boja proti terorizmu a predchádzania násilnému extrémizmu a naliehavo prijať nový zákon o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu v súlade s acquis EÚ. Kontaktné miesto pre Europol sa musí stať plne funkčným, aby uľahčovalo výmenu informácií. V Srbsku sa navrhuje nová stratégia na boj proti terorizmu a predchádzanie násilnému extrémizmu/boj proti nemu. Srbsko musí zintenzívniť úsilie zamerané na predchádzanie všetkým formám radikalizácie a násilného extrémizmu vrátane násilného pravicového extrémizmu a etnického nacionalizmu a na boj proti nim. Kosovo dosiahlo určitý pokrok v boji proti terorizmu a predchádzaní násilnému extrémizmu, a to v súlade s cieľmi stanovenými vo vykonávacom ustanovení medzi EÚ a Kosovom k spoločnému akčnému plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne. Kosovo musí účinnejšie bojovať proti praniu špinavých peňazí. Ďalšie úsilie sa vyžaduje pri vykonávaní ochrany kritickej infraštruktúry na regionálnej úrovni, pričom podpora sa bude zabezpečovať novým regionálnym projektom IPA. EÚ podporuje revíziu národných stratégií na boj proti terorizmu a predchádzanie násilnému extrémizmu a boj proti nemu v regióne.
Partneri zo západného Balkánu pokračujú v repatriácii zahraničných teroristických bojovníkov a ich rodinných príslušníkov zo severovýchodnej Sýrie. Sú odhodlaní stíhať zahraničných teroristických bojovníkov a podporovať ich systematickú reintegráciu a resocializáciu, a to najmä žien a detí. Je potrebné zlepšiť monitorovanie opatrení na reintegráciu a resocializáciu, najmä v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. To zahŕňa spoluprácu medzi inštitúciami na národnej a miestnej úrovni. Významný pokrok sa dosiahol v prípade výmeny informácií prostredníctvom sieťovej aplikácie Europolu na zabezpečenú výmenu informácií. Partneri zo západného Balkánu by mali naďalej proaktívne poskytovať informácie o návrate zahraničných teroristických bojovníkov a ich rodín prostredníctvom vhodných kanálov.
V celom regióne sú zavedené právne ustanovenia týkajúce sa stíhania zahraničných teroristických bojovníkov po ich návrate. V Kosove naďalej vyvoláva obavy predčasné podmienečné prepustenie násilných extrémistických páchateľov z ústavu na výkon trestu odňatia slobody a je potrebné venovať viac úsilia rehabilitácii a reintegrácii. V Bosne a Hercegovine je v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody alebo po prepustení k dispozícii len veľmi obmedzená pomoc s prerušením väzieb na násilný extrémizmus. Je potrebné značné ďalšie úsilie na prípravu väzňov vrátane bývalých zahraničných terotistických bojovníkov na prepustenie. Čierna Hora stíha svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa vrátili z konfliktu na Ukrajine z roku 2014 a zo severovýchodnej Sýrie, kde sa jej štátni príslušníci stále nachádzajú.
Turecko naďalej čelí hrozbám zo strany rôznych teroristických skupín. Pokračovalo v úsilí v oblasti boja proti terorizmu, ktoré viedlo k pretrvávajúcemu znižovaniu teroristických činov a k zlepšeniu bezpečnostnej situácie. Turecko sa prioritne zameriava na boj proti Strane kurdských pracujúcich a na zničenie hnutia Gülen. Strana kurdských pracujúcich naďalej zostáva na zozname osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov, ktorý vypracovala EÚ. Turecko má legitímne právo bojovať proti terorizmu. Úsilie v oblasti boja proti terorizmu však musí byť v súlade so zásadami právneho štátu a základnými právami a slobodami. Stále sa neuskutočnila základná reforma tureckých právnych predpisov a postupov týkajúcich sa boja proti terorizmu v súlade s normami EÚ. Finančná akčná skupina (FATF) zaradila v októbri 2021 Turecko do zoznamu jurisdikcií so zvýšeným dohľadom (do tzv. sivého zoznamu). V nadväznosti na toto rozhodnutie Turecko nebolo zaradené do zoznamu vysokorizikových tretích krajín zostavený EÚ, a to pre jeho štatút kandidátskej krajiny, politický záväzok na vysokej úrovni voči EÚ v oblasti riešenia zostávajúcich nedostatkov, ktoré zistila FATF, a jeho cieľ dosiahnuť plné zosúladenie s acquis EÚ. Zo sivého zoznamu FATF bude Turecko vyčiarknuté, ak bude naďalej plniť zostávajúce odporúčania.
Od ruskej invázie na Ukrajinu predstavujú hybridné hrozby v krajinách zapojených do procesu rozširovania ešte závažnejší a hrozivejší problém. V regióne západného Balkánu sa štátne aj neštátne subjekty, a to aj tie, ktoré nepochádzajú z regiónu, naďalej podieľajú na manipulácii s informáciami a šírení dezinformácií s cieľom spochybniť dôveryhodnosť EÚ, oslabiť dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie a prehĺbiť polarizáciu a etnické rozdiely. Činnosti manipulácie s informáciami a dezinformačné kampane sa zintenzívnili najmä od 24. februára 2022 a v krajinách západného Balkánu sa šíria naratívy namierené proti EÚ. Srbsko musí prijať naliehavé opatrenia na ochranu svojich občanov pred zahraničnou manipuláciou s informáciami a zahraničným zasahovaním, ako aj pred naratívmi namierenými proti EÚ, a to aj v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine, ktorých účinky logicky presahujú do celého regiónu. Viaceré ruské štátom sponzorované médiá, ktoré sa nachádzajú na sankčnom zozname EÚ, vysielajú rozhlasové a multimediálne programy, napríklad kremeľské dezinformačné médium Sputnik Srbija, ako aj Russia Today, ktoré si v lete 2022 otvorilo pobočku v Belehrade. Veľkú časť manipulácie s informáciami, ako aj dezinformácií, však v regióne vytvárajú a šíria domáce subjekty na domáce účely a/alebo subjekty pôsobiace ako zástupcovia tretích štátov, a to s cieľom ovplyvniť verejnú diskusiu, využiť manipuláciu s informáciami na vytváranie nepriateľského postoja k EÚ a západným demokraciám vo všeobecnosti.
Vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu a v súlade s prioritami EÚ na základe spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám, stratégie pre západný Balkán a vyhlásenia zo Záhrebu Komisia a vysoký predstaviteľ prehĺbili politický dialóg s partnermi zapojenými do procesu rozširovania v oblasti boja proti hybridným hrozbám a zintenzívnili pomoc týmto partnerom, a to najmä v oblasti kybernetickej odolnosti a kybernetickej bezpečnosti, ochrany kritickej infraštruktúry a potravinovej a energetickej bezpečnosti. Albánsko, Kosovo a Čierna Hora sa v druhej polovici roka 2022 stali terčom kybernetických útokov. Je mimoriadne dôležité, aby región prijal rámec EÚ pre oblasť kybernetickej bezpečnosti. Takisto je pre západný Balkán mimoriadne dôležité splniť svoj záväzok vykonať memorandum o porozumení týkajúceho sa 5G, ktoré bolo podpísané v roku 2020 na digitálnom samite pre západný Balkán v Tirane. V oblasti strategických komunikácií a boja proti manipulácii s informáciami a dezinformáciám bolo zavedené spoľahlivejšie a na ciele zamerané opatrenie budovania odolnosti, ktorého cieľom je zvyšovať informovanosť, zabezpečovať mediálnu gramotnosť a spolupracovať s miestnymi inštitúciami, subjektmi občianskej spoločnosti a médiami na riešení tohto druhu hybridných hrozieb v západobalkánskych spoločnostiach a pokračovaní ich cesty do EÚ.
Severné Macedónsko prijalo národnú stratégiu budovania odolnosti a boja proti hybridným hrozbám (2021 – 2025) spoločne s akčným plánom v októbri 2021. S podporou EÚ sa plnia odporúčania vyplývajúce z prieskumov týkajúcich sa hybridných hrozieb 16 . Vo vybratých krajinách sa očakávajú nadväzujúce činnosti na prieskumy týkajúce sa hrozieb.
Kľúčovým problémom na západnom Balkáne a v Turecku bola aj naďalej neregulárna migrácia. Spolupráca sa ďalej rozvíjala s partnermi, ktorí sa nachádzajú na migračnej trase cez východné Stredozemie či západobalkánskej migračnej trase. Obavy stále vyvoláva prevádzačstvo, maloleté osoby bez sprievodu, obchodovanie s ľuďmi a nedostatočná kapacita vnútroštátnych azylových systémov. Vojna na Ukrajine a kríza v Afganistane viedli k nárastu počtu ukrajinských a afganských utečencov a vyžadujú si neustálu úzku spoluprácu medzi EÚ a partnerskými krajinami. V tejto súvislosti poskytli utečencom útočisko všetci partneri v regióne, najmä Čierna Hora, Kosovo, Albánsko a Severné Macedónsko.
V roku 2022 sa celkový počet neregulárnych príchodov zo západného Balkánu do EÚ v porovnaní s rokom 2021 zvyšuje, pričom počas prvých siedmich mesiacov roka 2022 sa na vonkajších hraniciach EÚ zaznamenalo 70 770 zistených neoprávnených prekročení hraníc, čo je takmer trojnásobok celkového počtu za rovnaké obdobie minulého roka. Celkový počet neregulárnych príchodov zo západného Balkánu na vonkajšie hranice EÚ v roku 2021 predstavoval 62 000, pričom v roku 2020 to bolo 27 000. Na konci júla 2022 sa v záchytných centrách v regióne nachádzalo približne 9 800 migrantov a utečencov a mimo prijímacích zariadení odhadom 2 900. Celková prijímacia kapacita predstavuje približne 14 500 osôb. Medzi faktory ovplyvňujúce vysoký počet tokov patria pohyby migrantov, ktorí sa už nachádzajú v regióne, ako aj ľudia prichádzajúci do Srbska letecky vďaka bezvízovému režimu. Vzhľadom na prudký nárast príchodov Komisia monitoruje situáciu so zvýšenou obozretnosťou a zintenzívňuje svoju spoluprácu s partnermi zo západného Balkánu. Hoci sa dosahuje pokrok, na západnom Balkáne je potrebné ďalšie úsilie v záujme vytvorenia spoľahlivejších inštitúcií, právnych predpisov a postupov v oblasti azylu, návratov, legálnej migrácie a riadenia hraníc, a to aj so zreteľom na transpozíciu zložitého a náročného acquis EÚ. Partneri zo západného Balkánu by mali prijať zodpovednosť za všetky aspekty migrácie. Je potrebné posilniť azylové systémy, zintenzívniť dobrovoľné a nedobrovoľné návraty a spoluprácu s krajinami pôvodu v oblasti readmisie v súlade s medzinárodnými normami a normami EÚ. Je potrebná intenzívnejšia regionálna a medzinárodná spolupráca v oblasti boja proti organizovaným zločineckým skupinám zapojeným do prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi. Kľúčovou zostáva regionálna spolupráca a koordinácia s EÚ.
Dohody o štatúte, ktoré Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) umožňujú nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s výkonnými právomocami do oblastí hraničiacich s vonkajšími hranicami EÚ s cieľom podporiť národné pohraničné orgány, boli uzavreté a uvedené do praxe s Albánskom, Čiernou Horou a Srbskom. Podobné dohody o štatúte boli dohodnuté medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou a medzi EÚ a Severným Macedónskom, zatiaľ však ešte neboli podpísané. Bude potrebné o nich znovu rokovať, aby sa zohľadnili zmeny, ku ktorým medzitým došlo v legislatívnom prostredí. V záujme zohľadnenia zmien legislatívneho prostredia, najmä prijatia nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži v roku 2019, Komisia sa v roku 2022 dohodla so Severným Macedónskom na novom znení dohody o štatúte, ktoré sa má podpísať do konca roka.
Ako sa potvrdilo v správe z roku 2021 v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti 17 , Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko musia zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky s únijnými zoznamami tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje vízová povinnosť, a to najmä tých tretích krajín, ktoré predstavujú pre EÚ riziká neregulárnej migrácie alebo bezpečnostné riziká. Zosúladenie vízovej politiky s EÚ je nevyhnutným predpokladom dobrého fungovania bezvízového režimu týchto partnerov s EÚ. Turecko naďalej poskytuje útočisko jednej z najpočetnejších utečeneckých populácií na svete, ktorú tvoria približne 4 milióny utečencov zo Sýrie a z iných krajín, ktorí sú prítomní na jeho území. Počas prvých siedmich mesiacov roka 2022 dosiahol celkový počet príchodov z Turecka do EÚ 13 163 v porovnaní so 7 481 príchodmi počas rovnakého obdobia v roku 2021 (76 % nárast). Z týchto migrantov 6 225 prišlo do Talianska, čo znamená podstatný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom, 6 257 do Grécka, 601 do Bulharska a 80 do Rumunska. Za rovnaké obdobie roka 2022 bolo oznámených 11 137 príchodov do vládou kontrolovaných oblastí Cypru (10 771 cez zelenú líniu, 366 na člne) v porovnaní s 5 118 príchodmi cez zelenú líniu a na člne za rovnaké obdobie minulého roka (115 % nárast). Turecko musí okrem toho ďalej harmonizovať svoju vízovú politiku s vízovou politikou EÚ, a to predovšetkým ďalším zosúladením svojich vízových požiadaviek so zoznamami EÚ týkajúcimi sa krajín s bezvízovým stykom a krajín, na ktoré sa vzťahuje vízová povinnosť.
Vzhľadom na prevzatie Afganistanu Talibanom a na vnímanie migrantov tureckým obyvateľstvom turecké orgány zvyšujú počet návratov do Afganistanu a posilňujú pohraničnú infraštruktúru pozdĺž hranice s Iránom. Turecké orgány takisto zvyšujú zdroje na predchádzanie prevádzačstvu a boj proti nemu, ale je potrebná intenzívnejšia medzinárodná spolupráca v oblasti presadzovania práva na celej migračnej trase od krajín pôvodu až do Turecka, Iránu, na západný Balkán a do EÚ s cieľom bojovať proti prevádzačským sieťam. Kľúčovou prioritou zostáva nepretržitá úzka spolupráca v oblasti riadenia hraníc a boja proti prevádzačstvu.
Reforma verejnej správy
V správe Európskej komisie o strategickom výhľade 18 sa uvádza „posilnenie odolnosti inštitúcií“ ako jedna z kľúčových výziev pre budúcnosť Európy. Verejné inštitúcie a orgány verejnej správy musia reagovať na spoločenské záujmy a účinne vykonávať politiky. V krajinách zapojených do procesu rozširovania je naďalej kľúčovým problémom modernizácia verejnej správy. Politizácia naďalej spôsobuje znižovanie kapacít a zhoršovanie atraktívnosti verejnej správy ako zamestnávateľa. Hoci nevyhnutnosť kľúčovej reformy na vytvorenie odbornejšej a na zásluhách založenej verejnej správy je známa, na zlepšenie plánovania politík, verejných financií, riadenia ľudí a zodpovednosti bude potrebné lepšie líderstvo a väčšie úsilie. Existujú príklady pozitívnych reforiem, napríklad pri poskytovaní digitálnych služieb. Zlepšenie administratívnych kapacít bude nevyhnutným predpokladom na plnenie funkcií štátu, plánovanie a uskutočňovanie významných investícií do strategickej infraštruktúry a dosiahnutie lepšieho zosúladenia s acquis EÚ.
Kvalita tvorby politík má mimoriadny význam pre riadenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny a pomoc pri riešení pokračujúcej krízy. Tvorba politík by mala byť čo najviac predvídateľná. Politiky by sa mali plánovať v strednodobom horizonte a mali by byť prepojené s rozpočtovým výhľadom, vychádzať z dôkazov a byť odkonzultované s príslušnými zainteresovanými stranami. V prípade partnerov zo západného Balkánu však veľká časť zákonov navrhovaných vládou netvorí súčasť vládnych pracovných programov. Ďalej by sa mohlo zlepšiť jednotné plánovanie politík a koordinácia medzi vládou a parlamentmi. Nadmerné využívanie skrátených konaní oslabuje legislatívnu kvalitu a demokratickú zodpovednosť. Zlepšením monitorovania politík by sa ďalej posilnila účinnosť verejnej správy v regióne.
Zodpovedné verejné správy sú organizované racionálne a účinne, efektívne a transparentne a konajú bezúhonne. Tým sa buduje dôvera spoločnosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom spolupráce a rozvoja. Na západnom Balkáne vládne štruktúry vždy tieto zásady nedodržiavajú. Vládne orgány sa vždy nevytvárajú a neorganizujú racionálne a účinne (napríklad v Albánsku a Kosove). Na viacerých miestach sa zlepšili regulačné a inštitucionálne rámce zodpovednosti, ale nie skutočná zodpovednosť v praxi (Albánsko, Severné Macedónsko a Srbsko). Severné Macedónsko ešte neschválilo nový zákon o organizácii štátu a Bosna a Hercegovina ani nezačala pripravovať právny rámec, ktorým by sa zabezpečila väčšia zodpovednosť. Čierna Hora musí zlepšiť zodpovednosť a prístup k verejným informáciám. V Turecku pokračovala politizácia verejnej správy sprevádzaná obmedzenou zodpovednosťou voči verejnosti a pretrvávajúcou politickou neochotou k reformám.
Strategické a odborné riadenie ľudských zdrojov a verejnej služby je mimoriadne dôležité na to, aby verejný sektor dokázal prilákať, rozvíjať a udržať si talenty. Jeho súčasťou je aj spravodlivé a konkurenčné odmeňovanie a prijímanie, povyšovanie a prepúšťanie zamestnancov na základe zásluh. Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov je jednou z hlavných príčin nízkych administratívnych kapacít a nedostatočnej výkonnosti subjektov verejného sektora v regióne. Všetky krajiny majú naďalej problémy s riadením politického klientelizmu pri budovaní odbornejšej a stabilnejšej verejnej správy.
Zlepšenie verejných služieb pre podniky a verejnosť patrí v regióne k hlavným prioritám a je aj oblasťou, v ktorej bolo zaznamenaných najviac zlepšení. V celom regióne je potrebné zlepšiť právnu istotu pre podniky a občanov podporou účinnej harmonizácie sektorových právnych predpisov s normami zákona o všeobecných správnych postupoch. Srbsko, Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko spustili iniciatívy a služby elektronickej verejnej správy. Albánsko zaviedlo komplexnú platformu pre digitálne služby, musí však zabezpečiť rovnaký prístup pre občanov s obmedzenými digitálnymi zručnosťami. Bosna a Hercegovina a Kosovo musia zintenzívniť úsilie pri príprave komplexnej elektronickej verejnej správy a objasnení inštitucionálnych povinností.
Dôležitými prioritami na zabezpečenie efektívnosti a bezúhonnosti štátu v celom regióne sú naďalej systémy verejného obstarávania a riadenia verejných financií. Kosovo, Čierna Hora a Severné Macedónsko dosiahli pokrok v oblasti digitalizácie svojich systémov verejného obstarávania. Albánsko zaviedlo systém elektronického podávania odvolaní a sťažností. V Srbsku sa čoraz častejšie využívajú výnimky z uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní, čo vyvoláva veľmi vážne znepokojenie z trendu, ktorý je potrebné zvrátiť, ako aj o transparentnosť vo všeobecnosti. Turecko má naďalej veľké nedostatky pri zosúlaďovaní s acquis EÚ, keďže rozsah pravidiel verejného obstarávania sa do veľkej miery znížil.
Na zabezpečenie udržateľnosti štátnych financií má mimoriadny význam reforma vnútroštátnych systémov riadenia zameraná na správne finančné riadenie, riadiacu zodpovednosť a externý audit. Dosiahol sa určitý pokrok, keďže Srbsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko vypracovali návrhy nových programov riadenia verejných financií alebo takéto návrhy prijali. Albánsko uskutočnilo kroky na vypracovanie novej strednodobej príjmovej stratégie. Správne vykonávanie týchto programov si teraz vyžaduje nadväzujúce činnosti. V Bosne a Hercegovine čaká na schválenie Radou ministrov vôbec prvá komplexná stratégia riadenia verejných financií. K významnému vývoju v oblasti riadenia verejných financií došlo v Turecku.
Posilnenie systémov a kapacít riadenia verejných investícií musí byť jednoznačnou prioritou pre všetkých partnerov zapojených do procesu rozširovania, najmä v súvislosti s hospodárskym a investičným plánom pre západný Balkán. V minulom roku sa však dosiahol len malý pokrok. Čierna Hora vykonala posúdenie riadenia verejných investícií. Teraz je mimoriadne dôležité zvýšiť kapacity. V Severnom Macedónsku zaostáva vykonávanie akčného plánu v oblasti riadenia verejných investícií a ešte nebol zriadený útvar pre riadenie verejných investícií. Srbsko musí uplatňovať úplnú metodiku nariadenia o riadení kapitálových projektov na všetky kapitálové investície. Vo všetkých krajinách treba zaviesť jednotný komplexný, účinný a transparentný systém plánovania a riadenia kapitálových investícií.
Pokrok v oblasti verejných vnútorných kontrol a riadiacej zodpovednosti bol vo všeobecnosti pomalý, ale tri krajiny dosiahli určitý pokrok: Albánsko prijalo usmernenia týkajúce sa auditov omeškaných súm a schválilo revidovanú metodiku pre audit výkonnosti. V Bosne a Hercegovine sa na všetkých úrovniach aktualizovali sekundárne právne predpisy a metodiky a začlenili sa do aplikácie IT na verejnú vnútornú finančnú kontrolu, ktorá generuje konsolidované výročné správy na všetkých úrovniach. Srbsko uskutočnilo dve pilotné partnerské preskúmania týkajúce sa opatrení vnútorných auditov a nedávno zlepšilo usmernenia týkajúce sa riadiacej zodpovednosti.
Všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania musia posilniť svoje kapacity na vypracúvanie kvalitných štatistík v súlade so zásadami stanovenými v práve EÚ a podrobnejšie uvedenými v Kódexe postupov pre európsku štatistiku, a to na základe profesionálnej nezávislosti, nestrannosti, spoľahlivosti, ako aj transparentnosti a dôvernosti. Takisto je kľúčové zintenzívniť poskytovanie údajov Eurostatu. Severné Macedónsko a Turecko uskutočnili v priebehu roka 2021 sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Zostávajúce krajiny západného Balkánu by mali takisto uskutočniť sčítanie a vyčleniť dostatočné zdroje na svoje štatistické úrady. Jedným konkrétnym sektorom, v ktorom všetky krajiny musia dosiahnuť pokrok, sú makroekonomické štatistiky zahŕňajúce aj štatistiky verejných financií. Je potrebné posilniť koordináciu štatistického systému v jednotlivých krajinách.
Regionálne a miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v procese zosúlaďovania s EÚ a budúceho uplatňovania pravidiel EÚ. Regionálna a miestna verejná správa sú občanom najbližšie a zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní verejných služieb, ako aj pri budovaní dôvery občanov v štátne inštitúcie. Vlády musia zabezpečiť rovnováhu medzi ústrednými, regionálnymi a miestnymi verejnými správami, ako aj súdržné uplatňovanie pravidiel, postupov, noriem a riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe na všetkých úrovniach. Má to priamy vplyv na kvalitu sektorových politík, verejných služieb a napokon aj na konkurencieschopnosť a rast, a preto by sa tejto oblasti mala v krajinách zapojených do procesu rozširovania venovať väčšia pozornosť.
Občianska spoločnosť
Na západnom Balkáne naďalej existuje do veľkej miery aktívna a životaschopná občianska spoločnosť, ktorá monitoruje kroky vlády a prispieva k tvorbe politík. Prijatie právnych opatrení viedlo v niektorých krajinách západného Balkánu k zlepšeniam; právny rámec je však stále potrebné zlepšiť a jednotne vykonávať, aby sa zabezpečilo priaznivé prostredie pre občiansku spoločnosť, a to aj pokiaľ ide o procesy registrácie, zlepšovanie dostupnosti a transparentnosti verejného financovania (Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Srbsko) a podmienky dobrovoľníctva (Albánsko, Kosovo). Je mimoriadne dôležité, aby sa nezneužívali bezpečnostné opatrenia, napríklad právne predpisy na boj proti terorizmu alebo právne predpisy na predchádzanie financovaniu šírenia zbraní hromadného ničenia (Turecko), predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Kosovo) alebo obmedzenie voľného prístupu k informáciám (Čierna Hora) alebo slobody zhromažďovania (Bosna a Hercegovina).
V inštitucionalizovaných mechanizmoch spolupráce medzi občianskou spoločnosťou a vládou naďalej pretrvávajú nedostatky. Je mimoriadne dôležité, aby vlády zabezpečili podmienky na zmysluplnú a inkluzívnu účasť organizácií občianskej spoločnosti na procesoch tvorby politík.
Na občiansku spoločnosť v Srbsku a v entite Republika srbská v Bosne a Hercegovine sa vyvíja tlak. V Srbsku pokračovali slovné útoky a očierňujúce kampane proti organizáciám občianskej spoločnosti a ich financovaniu, zatiaľ čo v entite Republika srbská v Bosne a Hercegovine zostáva obmedzená sloboda zhromažďovania. V Turecku sa situácia ďalej značne zhoršovala. Občianska spoločnosť bola vystavená trvalému tlaku a jej priestor na slobodné pôsobenie sa naďalej zmenšoval s obmedzovaním činnosti obhajcov ľudských práv a občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti v regióne zapojenom do procesu rozširovania poskytujú služby aj znevýhodneným skupinám a dopĺňajú alebo nahrádzajú prácu subjektov verejného sektora.
Hospodárstvo
Po významnom negatívnom vplyve pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 sa hospodárstvo západného Balkánu a Turecka v roku 2021 rýchlo zotavilo. Sila oživenia sa v jednotlivých hospodárstvach do značnej miery líšila, keďže dvojciferné čísla dosiahol rast reálneho HDP v Čiernej Hore (12,4 %), Turecku (11 %) a Kosove (10,5 %), o niečo pomalšie, ale stále výrazné, tempo rastu dosiahlo Albánsko (8,3 %), Srbsko (7,4 %) a Bosna a Hercegovina (7,1 %) a miernejší rast produkcie zaznamenalo Severné Macedónsko (4 %). V niektorých krajinách zohralo významnú úlohu pri oživení postupné rušenie opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 a bázický efekt silného poklesu v roku 2020 (najmä v dôsledku podielu sektora cestovného ruchu), pričom tieto faktory vysvetľujú najmä veľmi silný rast v Čiernej Hore. Kľúčovými stimulmi solídneho oživenia sú: stúpajúca súkromná spotreba podnecovaná nahromadeným dopytom a pokračujúcimi opatreniami na zmierňovanie krízy v niektorých krajinách; zvýšené investície, najmä verejné kapitálové výdavky v Srbsku a Severnom Macedónsku, a významný rast vývozu, najmä v prípade Turecka.
Hospodársky výhľad je poznačený veľmi vysokou neistotou, a to najmä v dôsledku vplyvu ruskej invázie na Ukrajinu na hospodárstvo, ktorý bude mať podľa očakávaní negatívny dosah na hospodárstva, i keď v rôznej miere, v závislosti od rozdielov medzi jednotlivými krajinami v oblasti: priamych a nepriamych obchodných väzieb; energetickej náročnosti; významu inflácie cien potravín, a úlohy cestovného ruchu.
Vo všetkých krajinách boli prijaté fiškálne opatrenia na zmiernenie vplyvu zvyšujúcich sa cien energie a potravín, v kombinácii s protichodným hospodárskym výsledkom vojny Ruska proti Ukrajine to môže zmariť alebo spomaliť fiškálnu konsolidáciu. Inflácia sa na západnom Balkáne prudko zvýšila, pričom v Turecku účinok globálnych cenových tlakov ešte zhoršili nekonvenčné rozhodnutia v oblasti menovej politiky, ktoré spôsobili obrovské znehodnotenie líry a vyhnali infláciu až na dvadsaťročné maximum (vyše 80 % v júli 2022).
Potreba zrýchlenia štrukturálnych reforiem sa stala ešte dôležitejšou na posilnenie udržateľnej obnovy v strednodobom hľadisku a na dosiahnutie ďalšieho pokroku pri plnení dvoch hospodárskych kritérií členstva v EÚ: zabezpečenie fungujúcich trhových hospodárstiev a preukázanie schopnosti vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami v EÚ.
Väčšina krajín západného Balkánu dosiahla určitý alebo solídny pokrok pri posilňovaní fungujúcich trhových hospodárstiev. Výnimkou je Bosna a Hercegovina, v ktorej došlo k určitému zhoršeniu. Turecko nedosiahlo v tejto oblasti žiadny pokrok. V súčasnosti nemožno žiadneho partnera zo západného Balkánu považovať za plne fungujúce trhové hospodárstvo, pričom úroveň dosiahnutého súladu sa medzi jednotlivými krajinami líši. Zatiaľ čo Bosna a Hercogovina a Kosovo sú ešte v počiatočnom štádiu, Severné Macedónsko už dosiahlo solídnu úroveň prípravy. Albánsko a Čierna Hora sa považujú za mierne pripravené, zatiaľ čo Srbsko sa nachádza medzi miernou a solídnou úrovňou pripravenosti. Trhové hospodárstvo Turecka je rozvinuté, prehĺbili sa však závažné obavy o jeho fungovanie, keďže došlo k zhoršeniu dôležitých prvkov, ako sú vykonávanie menovej politiky, inštitucionálne a regulačné prostredie, zasahovanie do cenotvorby a netransparentná štátna pomoc. Pokiaľ ide o schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami, rozvinuté je iba Turecko, zatiaľ čo Srbsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko sa nachádzajú na miernej úrovni pripravenosti, Albánsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti a Bosna a Hercegovina a Kosovo sú stále v počiatočnej fáze.
Dialóg o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom sa v priebehu rokov stal dôležitou platformou na rokovania o strednodobých fiškálnych plánoch a stratégiách a prioritách v oblasti hospodárskej politiky na základe programov hospodárskych reforiem predkladaných každoročne partnermi, ako aj na ich schvaľovanie. Výsledkom tohto procesu sú spoločne schválené ministerské závery obsahujúce politické usmernenia pre jednotlivé krajiny zamerané na riadenie fiškálnych a štrukturálnych politík na západnom Balkáne a v Turecku.
Úroveň vykonávania spoločne schválených politických usmernení sa v krajinách západného Balkánu a v Turecku zhoršila z 50,8 % v roku 2020 na 42,9 % v roku 2021. Toto zhoršenie čiastočne súvisí s návratom k politickým usmerneniam týkajúcim sa náročnejších reforiem, ku ktorému došlo v roku 2021, po zameriavaní sa na krátkodobé opatrenia týkajúce sa krízy v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, ktoré sa realizovali v roku 2020. Mali by pokračovať snahy o posilnenie fiškálnej stability a preorientovanie rozpočtov na rast, a to aj podporou digitálnej a zelenej transformácie a rozvoja ľudského kapitálu. Mimoriadne dôležité je zníženie zraniteľnosti voči vonkajším otrasom a zvýšenie potravinovej a energetickej bezpečnosti. Zlepšením podnikateľského prostredia a prehĺbením regionálnej hospodárskej integrácie na základe pravidiel a noriem EÚ by sa takisto významne zvýšila investičná atraktívnosť regiónu západného Balkánu a ďalej by sa prispelo k jeho hospodárskemu rastu. V Turecku je kľúčovou výzvou obnova funkčnej nezávislosti hospodárskych a finančných regulačných orgánov.
Pre trhy práce na západnom Balkáne a v Turecku je naďalej charakteristická celkovo nízka aktivita (najmä medzi ženami a mladými ľuďmi) a zamestnanosť, ako aj vysoká neformálnosť a nezamestnanosť. Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov sa v roku 2020 v krajinách zapojených do procesu rozširovania pohyboval približne od 13 – 15 percentuálnych bodov v Čiernej Hore, Srbsku a Albánsku približne do 33 percentuálnych bodov v Kosove a 38 percentuálnych bodov v Turecku, čo je vysoko nad priemerom krajín EÚ27 na úrovni 11 percentuálnych bodov. Jednoznačne je potrebné zlepšiť nedostatočne zacielené aktívne politiky trhu práce, aby bolo možné pomôcť ľuďom pri hľadaní práce alebo odbornej prípravy. V tejto súvislosti sa v júli 2021 partneri zo západného Balkánu zaviazali postupne zaviesť, vykonávať a posilňovať systémy záruky pre mladých ľudí podľa modelu EÚ, pričom väčšina z nich zriadila medziministerské expertné skupiny na vypracovanie vykonávacích plánov záruky pre mladých ľudí.
V dôsledku slabých vzdelávacích systémov a nedostatočných investícií do ľudského kapitálu pretrváva štrukturálny nesúlad v zručnostiach. Kľúčovými prvkami na zlepšenie situácie na trhu práce a riešenie vznikajúceho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily sú reformy a investície v oblasti systémov vzdelávania, ako aj zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie. Na posilnenie zamestnateľnosti a dosiahnutie pokroku v digitálnom hospodárstve je mimoriadne dôležitá aj digitalizácia hospodárstva a rozvoj digitálnych zručností vo všetkých oblastiach spoločnosti. Vo všetkých partnerských hospodárstvach je naďalej problémom veľká miera chudoby, ktorú ešte prehĺbila pandémia ochorenia COVID-19, a vysoké súkromné výdavky na zdravotnú starostlivosť, pričom úrovne chudoby sa podľa očakávaní ešte prehĺbia v dôsledku nedávneho prudkého zvýšenia cien potravín a energie. Zlepšenie účinnosti systémov sociálnej ochrany a zacielenie sociálnych výdavkov na najchudobnejšie časti obyvateľstva sa tak stáva ešte dôležitejším.
III. SCHOPNOSŤ PREVZIAŤ ZÁVÄZKY VYPLÝVAJÚCE Z ČLENSTVA
Zosúladenie v oblasti vnútorného trhu 19 umožní krajinám plne využívať výhody vyplývajúce z dohôd o stabilizácii a pridružení a ďalej zvýšiť ich obchodnú integráciu s EÚ, ktorá je bezkonkurenčne naďalej hlavným obchodným partnerom tohto regiónu. Takisto sa tým zatraktívnia investície EÚ a umožnia sa synergie v dodávateľskom reťazci, tvorba pracovných miest a prístup ku kapitálu.
Partneri zo západného Balkánu sú všeobecne mierne pripravení v mnohých oblastiach vnútorného trhu. Pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, v Kosove, Čiernej Hore a Srbsku sa dosiahol určitý pokrok, v Albánsku obmedzený pokrok a v Bosne a Hercegovine a v Severnom Macedónsku sa nedosiahol žiadny pokrok. Albánsko a Kosovo dosiahli určitý pokrok v oblasti voľného pohybu služieb, zatiaľ čo Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko dosiahli v tejto oblasti len obmedzený pokrok. Severné Macedónsko dosiahlo solídny pokrok v oblasti voľného pohybu kapitálu, zatiaľ čo Albánsko, Kosovo a Čierna Hora dosiahli v tejto oblasti určitý pokrok. V oblasti politiky hospodárskej súťaže sa v Kosove a Čiernej Hore dosiahol určitý pokrok, v Albánsku a Srbsku obmedzený pokrok a v Bosne a Hercegovine a v Severnom Macedónsku sa nedosiahol žiadny pokrok. Albánsko dosiahlo solídny pokrok v oblasti práva duševného vlastníctva, zatiaľ čo Kosovo, Čierna Hora a Srbsko dosiahli v tejto oblasti určitý pokrok. Albánsko okrem toho dosiahlo solídny pokrok v oblasti finančných služieb, v ktorej určitý pokrok dosiahli aj Kosovo, Severné Macedónsko a Čierna Hora. Rámce pre regionálnu spoluprácu a inkluzívnu regionálnu spoluprácu, ako napríklad stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora alebo stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, naďalej uľahčovali prípravy na následnú účasť na vnútornom trhu EÚ. Týmito rámcami sa posilňuje administratívna kapacita pri jednotlivých politikách EÚ vrátane kohéznej politiky a vytvára sa platforma na spoluprácu na jednotlivých úrovniach správy. Spoločný regionálny trh západného Balkánu, ktorý nadväzuje na pravidlá a normy EÚ, je odrazovým mostíkom pre užšiu integráciu regiónu s jednotným trhom EÚ pred pristúpením. Turecko dosiahlo určitý pokrok v oblasti finančných služieb a obmedzený pokrok v oblastiach voľného pohybu tovaru, práva duševného vlastníctva a ochrany spotrebiteľa a zdravia. Má veľmi dobre rozvinuté právo obchodných spoločností a solídnu úroveň pripravenosti v oblasti voľného pohybu tovaru, finančných služieb, ochrany spotrebiteľa a zdravia, ako aj práva duševného vlastníctva. Obavy však naďalej vyvoláva množstvo falzifikátov a je potrebné lepšie presadzovanie práva. V oblastiach voľného pohybu služieb a voľného pohybu pracovníkov je stále v počiatočnom štádiu príprav, pričom v nich nedošlo k žiadnemu pokroku.
Reformy v oblasti konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu 20 sú mimoriadne relevantné pre programy hospodárskych reforiem západného Balkánu a sú podporované prostredníctvom hospodárskeho a investičného plánu, keďže pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť a atraktívnosť regiónu pre podniky a zmenšiť existujúce rozdiely v porovnaní s hospodárstvom EÚ. V záujme podpory konkurencieschopnosti súkromného sektora bola vo februári 2022 vydaná prvá výzva na kombinované financovanie súkromného sektora v rámci Investičného rámca pre západný Balkán (WBIF). Na zasadnutí operačného výboru v Ríme v júni 2022 vydal výbor kladné stanovisko k prvým dvom operáciám kombinovaného financovania a dvom projektom technickej pomoci vo výške 47 mil. eur pre súkromný sektor. Na prvom operačnom výbore pre EFSD+ v apríli 2022 Komisia predstavila aj tri návrhy záruk v hodnote 125 mil. eur. Systémy záruk, ktorými sa podporujú mikropodniky, malé a stredné podniky, podnikatelia v poľnohospodárstve, opatrenia energetickej hospodárnosti a digitálna transformácia, sa začnú vykonávať na začiatku roka 2023.
Väčšina partnerov zo západného Balkánu dosahuje miernu úroveň pripravenosti v oblastiach spojených s týmto blokom. Bosna a Hercegovina však v niekoľkých oblastiach zostáva v počiatočnom štádiu. V oblasti zdaňovania sa v Čiernej Hore a Severnom Macedónsku dosiahol určitý pokrok, v Albánsku, Kosove a Srbsku obmedzený pokrok a v Bosne a Hercegovine sa nedosiahol žiadny pokrok. V oblasti colnej únie sa v Bosne a Hercegovine a Severnom Macedónsku dosiahol určitý pokrok, kým v Albánsku, Kosove, Čiernej Hore a Srbsku sa dosiahol obmedzený pokrok. V oblasti vzdelávania a kultúry dosiahlo Albánsko, Kosovo, Čierna Hora a Srbsko určitý pokrok. V oblasti vedy a výskumu dosiahla Čierna Hora a Srbsko určitý pokrok. Kosovo dosiahlo určitý pokrok v oblasti digitálnej transformácie a médií. Kosovo a Severné Macedónsko dosiahli určitý pokrok aj v oblasti hospodárskej a menovej politiky a Albánsko, Kosovo, Severné Macedónsko a Čierna Hora v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti. V politike v oblasti podnikania a priemyslu dosiahlo Albánsko, Kosovo, Severné Macedónsko a Čierna Hora určitý pokrok. Región musí vo všeobecnosti uskutočniť sociálno-ekonomické reformy na riešenie štrukturálnych nedostatkov, nízkej konkurencieschopnosti, vysokej nezamestnanosti a vplyvu pandémie ochorenia COVID-19. Pokrok v dosahovaní súladu s pravidlami EÚ v oblasti DPH, spotrebných daní a priamych daní by pomohol stimulovať vnútroregionálny a medzinárodný obchod. Región musí takisto značne posilniť svoj výskumný a inovačný ekosystém, aby hospodárstva mohli dostihnúť vývoj, a to aj v oblasti digitálnej a zelenej technológie. Turecko pokračovalo v zosúlaďovaní s acquis EÚ len v obmedzenej miere, pričom došlo k zhoršeniu situácie v oblasti digitálnej transformácie a médií, hospodárskej a menovej politiky, sociálnej politiky a zamestnanosti, ako aj priemyselnej politiky. Turecko dosiahlo solídny pokrok v oblasti vedy a výskumu a určitý pokrok v oblasti vzdelávania a kultúry, pričom musí naďalej zvyšovať inkluzívnosť vzdelávania, najmä pre dievčatá. Prípravy Turecka v oblasti vedy a výskumu solídne pokročili. Obchodná integrácia Turecka s EÚ je na vysokej úrovni a na solídnej úrovni je pripravenosť na colnú úniu, dosiahol sa však len obmedzený pokrok, a to aj v rámci jej vykonávania. Pretrvávajú odchýlky Turecka od jeho záväzkov vyplývajúcich z colnej únie medzi EÚ a Tureckom, čo prispieva k veľkému počtu prekážok obchodu.
Zelená agenda a udržateľná prepojenosť 21 sú kľúčom k udržateľnej obnove, ktorá obstojí i v budúcnosti, ako aj k hospodárskej integrácii v rámci regiónu a s EÚ, ktorá prospeje podnikom aj širšej verejnosti. Tieto ciele sú zakotvené aj v hospodárskom a investičnom pláne.
Albánsko, Severné Macedónsko a Srbsko sú mierne pripravené v oblasti energetiky, zatiaľ čo príprava Čiernej Hory je na solídnej úrovni. V oblasti transeurópskych sietí dosiahlo Albánsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo určitú úroveň pripravenosti, Srbsko je mierne pripravené, Čierna Hora je mierne pripravená/má solídnu úroveň pripravenosti a Severné Macedónsko dosahuje solídnu úroveň pripravenosti. Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko dosahujú určitú úroveň pripravenosti v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Bosna a Hercegovina významne zlepšila svoj systém civilnej ochrany a preukazuje jednoznačný záväzok v oblasti zvládania katastrof; v septembri 2022 sa krajina pripojila k mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany ako plnoprávny člen. Albánsko uskutočnilo potrebné kroky na pripojenie sa k mechanizmu. Kosovo a Čierna Hora dosiahli určitý pokrok v oblasti dopravnej politiky, zatiaľ čo Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko a Srbsko zaznamenali obmedzený pokrok. V oblasti energetiky zaznamenalo určitý pokrok Kosovo a Čierna Hora a zostávajúci partneri zo západného Balkánu zaznamenali len obmedzený pokrok. Pokiaľ ide o transeurópske siete, Albánsko, Kosovo a Srbsko dosiahli určitý pokrok, zatiaľ čo Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko a Čierna Hora zaznamenali len obmedzený pokrok. Pokiaľ ide o životné prostredie a zmenu klímy, už druhý rok po sebe všetci západobalkánski partneri dosiahli len obmedzený pokrok. Vyžadujú sa preto bezodkladné opatrenia v celom regióne, aby sa urýchlilo zosúladenie s acquis EÚ a posilnilo sa vykonávanie, presadzovanie práva a investície. Je potrebné výrazne posilniť administratívne kapacity v tomto sektore a vykonať štrukturálne reformy.
Energetická kríza mala na krajiny západného Balkánu a Turecko rozdielny vplyv v závislosti od miery ich závislosti od ruských fosílnych palív. Krajiny, ktoré nedovážajú ropu ani plyn z Ruska, boli postihnuté energetickou krízou a ruskou agresiou nepriamo. Krajiny sa vyrovnávajú s energetickou krízou zintenzívňovaním energetickej hospodárnosti, výrobou väčšieho objemu energie z miestnych zdrojov, snahou o diverzifikovanie svojich zdrojov dodávok, zvýšením objemu uskladňovania alebo zrýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie. V januári 2022 sa napríklad začali stavebné práce na plynovom prepojovacom vedení medzi Srbskom a Bulharskom. Tento projekt, z väčšej časti financovaný z prostriedkov EÚ, umožní Srbsku od budúceho roka diverzifikovať svoje dodávky plynu. V hospodárskom a investičnom pláne pre západný Balkán sa vyjadruje silná podpora hlavným projektom v regióne, akými sú transjadranský plynovod, rozvoj výroby z plávajúcich fotovoltických zariadení v rezervoároch hydroelektrární alebo energeticky hospodárna obnova škôlok, škôl a ďalších budov. Turecko zintenzívnilo dovoz plynu z Azerbajdžanu a ďalších krajín, hoci zostáva závislé od ruského plynu. Takisto je naďalej od Ruska závislé pri výstavbe a následnej prevádzke svojej prvej jadrovej elektrárne. Vo všeobecnosti je potrebné ďalšie úsilie na ďalšiu diverzifikáciu dodávok energie, najmä zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na posilnenie energetickej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom väčšej energetickej účinnosti. Na riešenie energetickej krízy bude potrebná užšia koordinácia opatrení a spolupráca medzi krajinami, ako aj s EÚ.
Zelenú agendu pre západný Balkán schválili lídri západného Balkánu na samite v Sofii v novembri 2020, pričom konkrétnejší akčný plán bol schválený v slovinskom Brde v októbri 2021. V súlade s Európskou zelenou dohodou 22 predstavuje táto agenda stimul na prechod na moderné, uhlíkovo neutrálne hospodárstva odolné voči zmene klímy, ktoré efektívne využívajú zdroje, ako aj stimul na využívanie potenciálu obehového hospodárstva, udržateľných potravinových systémov, boj proti znečisťovaniu a zlepšenie odpadového hospodárstva pre čistejšiu, bezpečnejšiu a zdravšiu budúcnosť.
Turecko je mierne pripravené, pokiaľ ide o jeho dopravnú a energetickú politiku. Musí vyvinúť viac úsilia v oblasti liberalizácie trhu s plynom a rozvíjať spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení. Dosiahlo určitý pokrok v oblasti energetických a dopravných sietí, pričom došlo k výstavbe železničnej trate Halkali – Kapikule prepájajúcej bulharskú hranicu s Istanbulom, ktorá stále prebieha. Turecko dosahuje určitú úroveň pripravenosti v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, čelí však kritickým environmentálnym a klimatickým výzvam, a to pokiaľ ide o zmierňovanie aj adaptáciu. Turecko ratifikovalo Parížsku dohodu o zmene klímy (zatiaľ nedošlo k predloženiu jeho ratifikačnej listiny OSN). Turecko takisto vyjadrilo pripravenosť spolupracovať s EÚ v oblasti cieľov Európskej zelenej dohody. Ide o vítaný vývoj. Bolo však vykonaných len veľmi málo konkrétnych krokov na prenesenie týchto cieľov do domácich právnych predpisov a zavádzanie opatrení týkajúcich sa klímy do iných politík je stále obmedzené.
Prípravy nepostupujú v oblastiach zdrojov, poľnohospodárstva a súdržnosti 23 . Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko sú mierne pripravené vo väčšine kapitol tohto bloku. Albánsko a Kosovo zväčša dosahujú určitú úroveň pripravenosti, zatiaľ čo Bosna a Hercegovina je vo väčšine kapitol ešte len v počiatočnom štádiu. V oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka dosiahlo Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko určitý pokrok a Kosovo dosiahlo obmedzený pokrok. V oblasti potravinovej bezpečnosti, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky dosiahlo Kosovo a Severné Macedónsko určitý pokrok a Albánsko a Srbsko zaznamenali obmedzený pokrok. V oblasti rybolovu dosiahlo solídny pokrok len Albánsko. V oblasti regionálnej politiky a koordinácie strategických nástrojov Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko a Srbsko nedosiahli žiadny pokrok, zatiaľ čo ostatní partneri zo západného Balkánu dosiahli obmedzený pokrok.
Turecká politika podpory poľnohospodárstva sa odklonila od zásad spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Krajina dosiahla solídny pokrok v oblasti rybolovu a určitý pokrok v regionálnej politike a koordinácii štrukturálnych nástrojov. Obmedzený pokrok dosiahla v oblasti potravinovej bezpečnosti, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky, v ktorej vyvoláva znepokojenie úroveň rezíduí pesticídov v potravinových výrobkoch vyvážaných do EÚ.
Blok týkajúci sa vonkajších vzťahov zahŕňa vonkajšie vzťahy (kapitola 30) a zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku (kapitola 31). Všetci partneri zo západného Balkánu dosahujú v oblasti vonkajších vzťahov buď solídnu úroveň pripravenosti, alebo sú mierne pripravení s výnimkou Bosny a Hercegoviny, ktorá dosahuje určitú úroveň pripravenosti. V oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky dosahujú Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko solídnu úroveň pripravenosti, Srbsko je mierne pripravené a Bosna a Hercegovina dosahuje určitú úroveň pripravenosti. V oblasti vonkajších vzťahov sa v Čiernej Hore dosiahol solídny pokrok, v Albánsku určitý pokrok, v Kosove a Severnom Macedónsku obmedzený pokrok a v Srbsku a Bosne a Hercegovine sa nedosiahol žiadny pokrok. V oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky dosiahlo Severné Macedónsko veľmi solídny pokrok, Albánsko a Čierna Hora solídny pokrok, Bosna a Hercegovina dosiahla určitý pokrok a Srbsko zaznamenalo zhoršenie. Pokračovala úzka spolupráca medzi EÚ a západným Balkánom v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky/spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SZBP/SBOP), a to najmä prostredníctvom významných príspevkov partnerov k misiám a operáciám v rámci SBOP EÚ. Dôležitosť zosúladenia so SZBP EÚ v rámci procesu integrácie s EÚ sa ešte zvýšila v reakcii na nevyprovokovanú a neodôvodnenú agresiu Ruska voči Ukrajine. Albánsko a Čierna Hora naďalej dosahovali úplné zosúladenie a pripojilo sa k nim Severné Macedónsko, ktoré spätne zabezpečilo úplné zosúladenie so všetkými vyhláseniami vysokého predstaviteľa v mene EÚ a reštriktívnymi opatreniami EÚ a aj po ruskej vojenskej agresii si udržiavalo 100 % mieru zosúladenia. Bosna a Hercegovina zlepšila svoju mieru zosúladenia tým, že formálne pristúpila k vyhláseniam vysokého predstaviteľa a reštriktívnym opatreniam v nadväznosti na agresiu Ruska, hoci vykonávaniu stále bránia zásadné prekážky. Kosovo takisto dosiahlo jednostranný súlad s uvedenými opatreniami. Srbsko sa zatiaľ odmieta zosúladiť so všetkými reštriktívnymi opatreniami EÚ týkajúcimi sa Ruska a s väčšinou vyhlásení vysokého predstaviteľa v mene EÚ k Ruskej federácii. Ba čo viac, Srbsko naďalej udržiava úzke vzťahy s Ruskom. Partneri zo západného Balkánu a Turecko sa pripojili k veľkej väčšine medzinárodného spoločenstva vrátane EÚ pri hlasovaní o dvoch rezolúciách Valného zhromaždenia OSN o agresii Ruska voči Ukrajine a o pozastavení členstva Ruska v Rade pre ľudské práva.
Turecko je mierne pripravené v oblasti vonkajších vzťahov a dosahuje určitú úroveň pripravenosti v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. V oblasti vonkajších vzťahov dosiahlo Turecko obmedzený pokrok. Miera zosúladenia Turecka so SZBP sa ďalej zhoršila a k augustu 2022 dosiahla 7 % (11 % v rokoch 2021 a 2020 a 21 % v roku 2019). Celkovo bola čoraz asertívnejšia zahraničná politika Turecka naďalej v rozpore s prioritami SZBP EÚ. Hoci Turecko a EÚ obnovili dialóg o zahraničnej a bezpečnostnej politike a o regionálnych otázkach, Turecko by aj tak malo prijať rozhodné kroky v záujme výrazného zlepšenia zosúladenia s vyhláseniami EÚ a rozhodnutiami Rady.
IV. REGIONÁLNA SPOLUPRÁCA A DOBRÉ SUSEDSKÉ VZŤAHY
Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca na západnom Balkáne sú základnými prvkami procesov stabilizácie, pridruženia a rozširovania.
Po úspešnom zavedení systému „roamingu za vnútroštátne ceny“ v šiestich západobalkánskych hospodárstvach od 1. júla 2021 sa uskutočnili ďalšie prípravné kroky na zníženie roamingových poplatkov medzi EÚ a západným Balkánom.. Plán zníženia nákladov na roaming medzi EÚ a západným Balkánom bol vypracovaný na základe kombinácie dobrovoľných obchodných dohôd a ďalších reforiem v digitálnej oblasti na západnom Balkáne. Primárnym cieľom procesu je do roku 2027 znížiť ceny roamingu do EÚ na úroveň, ktorá sa blíži cenám na domácom trhu. V rámci tohto procesu prebiehajú dve súbežné línie činnosti: vykonávanie súboru reforiem politík vládami krajín západného Balkánu zameraných na zlepšenie podnikateľského prostredia v regióne a prípravné činnosti s mobilnými operátormi na západnom Balkáne a v EÚ s cieľom uľahčiť vykonávanie navrhovaného znižovania sadzieb od januára 2023.
V októbri 2021 sa šesť krajín dohodlo na regionálnom rámci pre voľný tok údajov v regióne západného Balkánu a bude spolupracovať na harmonizácii právnych predpisov, a najmä na zosúladení so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR), na rozhodnutiach o primeranosti GDPR v jednotlivých krajinách, voľnom toku iných ako osobných údajov a otvorených údajov a na opakovanom použití informácií verejného sektora. Západný Balkán musí zabezpečiť zosúladenie domácich právnych predpisov s nariadením EÚ o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu. V tejto súvislosti všetkých šesť krajín podpísalo 13. októbra 2021 spoločné vyhlásenie o interoperabilnom západnom Balkáne.
Vo všetkých oblastiach iniciatívy spoločného regionálneho trhu sa vykonal značný objem technickej práce. Táto práca pod záštitou Rady pre regionálnu spoluprácu, CEFTA a investičného fóra komôr Western Balkans 6 Chamber Investment Forum sa zameriava na umožnenie voľného pohybu ľudí a odborníkov a poskytovanie elektronických služieb, ako aj na uľahčovanie obchodu a zjednodušenie colných postupov v regióne. Na cestách a železničných tratiach na hraničných priechodoch v regióne sa napríklad zaviedli zelené jazdné pruhy uľahčujúce tranzit prioritného tovaru a v júli tohto roka sa začal realizovať pilotný projekt medzi Gréckom a Severným Macedónskom týkajúci sa rozšírenia iniciatívy zelených jazdných pruhov medzi západným Balkánom a EÚ. Nezhody medzi Belehradom a Prištinou týkajúce sa štatútu však naďalej bránia formálnemu prijatiu dohôd 24 . Región musí preukázať politické vedenie s cieľom dokončiť túto prácu a prijať právne záväzné dohody alebo rozhodnutia za účasti všetkých partnerov zo západného Balkánu v prospech ich občanov a podnikov. Je nutné spoločne sa zamerať na vytvorenie spoločného regionálneho trhu na základe pravidiel a noriem EÚ a vyhnúť sa jednostranným krokom ohrozujúcim toto úsilie. Nedostatočný pokrok pri vytváraní spoločného regionálneho trhu viedol k iniciatíve Otvorený Balkán, v rámci ktorej sa uskutočnili prvé kroky na vykonávanie štyroch slobôd medzi Albánskom, Severným Macedónskom a Srbskom. Kým bude iniciatíva Otvorený Balkán v súlade s rámcom spoločného regionálneho trhu a normami EÚ a kým bude plne otvorená a inkluzívna, bude predstavovať užitočný krok k rozvoju spoločného trhu medzi šiestimi hospodárstvami regiónu.
Pokračovalo sa vo vykonávaní agendy pre západný Balkán v oblasti inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu, ktorým sa podporoval udržateľný sociálno-ekonomický vývoj regiónu a vytvárali nové príležitosti pre študentov, výskumníkov, inovátorov a podnikateľov na zlepšovanie ich zručností a prístupu na nové trhy. Dokončilo sa pristúpenie partnerov zo západného Balkánu k programom Horizont Európa a Kreatívna Európa a pokračovali práce na príprave stratégií pre inteligentnú špecializáciu. Srbsko a Severné Macedónsko pristúpili k programu Erasmus+, pričom Severné Macedónsko pristúpilo aj k Európskemu zboru solidarity. Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo a Čierna Hora zatiaľ nepristúpili, ale využívajú medzinárodný rozmer programu Erasmus+ financovaný z Nástroja predvstupovej pomoci III (IPA III), na ktorý bola na obdobie 2021 – 2027 vyčlenená suma 374 mil. eur.
Okrem toho bolo vytvorené nové posilnené partnerstvo so vzdelávacími organizáciami a inštitúciami na západnom Balkáne, ktoré nie sú pridružené k programu Erasmus+. Toto partnerstvo je pre ne príležitosťou zapojiť sa do dôležitých strategických akcií, napríklad do iniciatívy Európske univerzity. Rozšírením a zabezpečením prístupu všetkých partnerov zo západného Balkánu k týmto hlavným akciám sa ďalej posilňuje spolupráca v regióne.
Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže naďalej zohrával dôležitú úlohu v ďalšom rozvoji regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov poskytovaním príležitostí na spoluprácu a výmenu mladým ľuďom zo západného Balkánu.
Stretnutie lídrov EÚ a západného Balkánu z 23. júna bolo príležitosťou na opätovné potvrdenie perspektívy EÚ pre partnerov v regióne a zintenzívnenie programu spolupráce a integrácie. Osobitný dôraz sa kládol na integráciu západného Balkánu do opatrení EÚ na zmiernenie negatívneho vplyvu ruskej agresie voči Ukrajine na dodávky a nezávislosť potravín a energie, ako aj do opatrení na podporu budovania kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sociálneho programu, a to najmä zapájanie mladých ľudí do hospodárstva. Stretnutie bolo aj príležitosťou na prediskutovanie užšej politickej spolupráce, zosúladenia západného Balkánu s pozíciami a opatreniami EÚ a možnej koncepcie a fungovania európskeho geopolitického spoločenstva.
Komplexná normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom prostredníctvom dialógu, ktorý sprostredkúva EÚ, zostáva kľúčovou pre ich európsku budúcnosť a stabilitu celého regiónu. Proces v sledovanom období pokračoval pravidelnými mesačnými stretnutiami na úrovni hlavných vyjednávačov a zasadnutím na vysokej úrovni 18. augusta 2022. Hoci sa dosiahol pokrok v oblastiach energetiky, integrovaného riadenia hraníc a slobody pohybu, vzťahy medzi Kosovom a Srbskom zostávajú napäté. Obe strany musia konštruktívnejšie pracovať na dosiahnutí cieľa, ktorým je uzavretie právne záväznej dohody o komplexnej normalizácii vzťahov, v ktorej sa budú riešiť všetky kľúčové problémy, ktoré medzi nimi pretrvávajú, a plné vykonanie všetkých minulých dohôd v rámci dialógu.
Súčasné dvojstranné dohody vrátane Dohody z Prespy medzi Severným Macedónskom a Gréckom, ako aj Zmluvy o priateľstve, dobrých susedských vzťahoch a spolupráci s Bulharskom musia všetky strany vykonávať v dobrej viere.
Vyrovnanie sa s dedičstvom minulosti a riešenie sporov prameniacich v konfliktoch z 90. rokov 20. storočia ostáva aj naďalej mimoriadne dôležité. Musia sa ešte vyriešiť významné nedoriešené dvojstranné otázky vrátane hraničných sporov a spravodlivosti pre obete vojnových zločinov, identifikácie zvyšných nezvestných osôb a vytvorenia presných záznamov o zverstvách, ktoré boli na regionálnej úrovni v minulosti spáchané. V EÚ neexistuje miesto pre štvavú rétoriku, ani pre glorifikovanie vojnových zločincov, a to zo žiadnej strany.
Územná spolupráca umožňuje krajinám západného Balkánu spolupracovať medzi sebou navzájom aj so susednými členskými štátmi v kľúčových sociálnych a hospodárskych sektoroch. Konkrétnejšie vytvárajú programy cezhraničnej spolupráce príležitosti na dialóg a spoluprácu na úrovni miestnych samospráv so zapojením komunít, súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti. Ako také sú kľúčovými nástrojmi na pestovanie dobrých susedských vzťahov a dosahovanie zmierenia v pohraničných oblastiach. Vzhľadom na svoje zameranie na miestny rozvoj prinášajú programy cezhraničnej spolupráce na miestnu úroveň aj hospodársky a investičný plán a zelenú agendu a pomáhajú s hospodárskou obnovou vzdialených oblastí.
Situácia vo východnom Stredozemí je znova napätá. V sledovanom období nevykonávalo Turecko žiadne nepovolené vrtné práce. Boli však hlásené incidenty týkajúce sa prieskumných činností vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru a narušenia vnútroštátneho vzdušného priestoru Cyperskej republiky. Pokračovali vojenské cvičenia Turecka v námorných oblastiach Cypru. Vzťahy s Gréckom sa zhoršili v apríli 2022 po opakovaných narušeniach gréckeho vzdušného priestoru tureckými bojovými stíhačkami a bezpilotnými vzdušnými prostriedkami v Egejskom mori, ako aj veľkom počte preletov nad neobývanými územiami a tureckých vyhrážkach týkajúcich sa zvrchovanosti gréckych ostrovov. Musí sa zabezpečiť zmiernenie napätia vo východnom Stredozemí. EÚ opakovane vyzvala Turecko, najnovšie na Európskej rade z júna 2022, aby sa zdržalo akýchkoľvek hrozieb, vytvárania zdrojov napätia alebo prijímania krokov, ktoré by poškodili dobré susedské vzťahy a mierové urovnávanie sporov.
EÚ je naďalej odhodlaná chrániť svoje záujmy a záujmy svojich členských štátov, ako aj chrániť regionálnu stabilitu. V novembri 2021 Rada po druhom preskúmaní rámca reštriktívnych opatrení predĺžila trvanie režimu o ďalší rok. V súčasnosti sú uvalené sankcie na dve osoby.
Medzi zvrchované práva členských štátov EÚ okrem iného patrí právo uzatvárať dvojstranné dohody a právo na prieskum a ťažbu prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom vrátane Dohovoru OSN o morskom práve. Zvrchovanosť a zvrchované práva nad vzdušným priestorom a námornými oblasťami všetkých susedných pobrežných štátov vrátane práv ich ostrovov sa musia rešpektovať a vymedzenie výhradných hospodárskych zón a kontinentálneho šelfu by sa malo riešiť v súlade s medzinárodným právom prostredníctvom dialógu v dobrej viere a so snahou o dobré susedské vzťahy. Vedenie dialógu v dobrej viere a zdržanie sa jednostranných krokov, ktoré sú v rozpore so záujmami EÚ a porušujú medzinárodné právo a zvrchované práva členských štátov EÚ, predstavujú absolútnu požiadavku v záujme zaistenia stabilného a bezpečného prostredia vo východnom Stredozemí a pri rozvoji kooperatívneho a vzájomne prospešného vzťahu medzi EÚ a Tureckom. Turecko sa musí jednoznačne zaviazať k dobrým susedským vzťahom, plneniu medzinárodných dohôd, ako aj k mierovému urovnávaniu sporov v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, pričom sa v prípade potreby môže obrátiť na Medzinárodný súdny dvor.
Trvalé odhodlanie Turecka a jeho konkrétny príspevok k rokovaniam o dosiahnutí spravodlivého, komplexného a uskutočniteľného urovnania konfliktu na Cypre v rámci OSN a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ako aj v súlade s acquis EÚ a so zásadami, na ktorých je založená EÚ, má mimoriadny význam. Je dôležité, aby Turecko opätovne potvrdilo svoj záväzok a konštruktívne zapájanie sa, pokiaľ ide o rozhovory pod vedením OSN o urovnaní konfliktu na Cypre v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN vrátane ich vonkajších aspektov. Nemali by sa prijímať žiadne jednostranné opatrenia, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu napätia na ostrove a mariť návrat k rozhovorom. Pokiaľ ide o Varošu, Turecko musí okamžite odvolať všetky opatrenia a kroky prijaté v súvislosti s Varošou od októbra 2020, ktoré sú v rozpore s príslušnými rezolúciami a vyhláseniami Bezpečnostnej rady OSN. Turecko musí bezodkladne splniť svoju povinnosť, ktorou je plné vykonávanie dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a zároveň dosiahnuť pokrok v normalizácii vzťahov s Cyperskou republikou.
Dobré susedské vzťahy a zmierenie sú neoddeliteľne spojené s právnym štátom, hospodárskou správou a regionálnou spoluprácou. Špecifickým cieľom IPA III v tejto oblasti je prispieť k spoločenskej súdržnosti a odolnosti riešením dedičstva konfliktov z minulosti a zabezpečením spravodlivosti pre všetky obete týchto konfliktov. Zlepšovanie dobrých susedských vzťahov takisto podporuje dôveru občanov a prispieva k odstraňovaniu prekážok politickej, hospodárskej a sociálnej komunikácie a spolupráce. Komisia už prijala prvé rozhodnutia o financovaní z nástroja IPA III na a) podporu stíhania vojnových zločinov na domácej úrovni prostredníctvom zabezpečenia znaleckých posudkov pre súdne orgány a b) zvyšovanie informovanosti verejnosti o minulých zločinoch, a to aj prostredníctvom dialógu a výmen informácií medzi najrôznejšími zainteresovanými stranami.
V. ZÁVERY A ODPORÚČANIA
Na základe uvedenej analýzy a posúdení v zhrnutiach pre jednotlivé krajiny v prílohe predkladá Komisia tieto závery a odporúčania:
I.
1.Brutálna invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 od základov zmenila geopolitické prostredie a je skúškou pre poriadok založený na pravidlách. V tejto súvislosti je politika rozširovania EÚ viac ako kedykoľvek predtým geostrategickou investíciou do dlhodobého mieru, stability a bezpečnosti celého nášho kontinentu a patrí k najdôležitejším bodom politického programu EÚ. Na základe prísnej, ale spravodlivej podmienenosti a zásady vlastných zásluh naďalej podporuje transformáciu a modernizáciu v partnerských krajinách a približuje ich k EÚ. Západný Balkán je súčasťou európskej rodiny. V strategickom záujme EÚ a mimoriadne dôležité pre jej vlastnú stabilitu a prosperitu je, aby všetci partneri zo západného Balkánu dosahovali pokrok na ceste k plnohodnotnému členstvu v EÚ tým, že v plnej miere prijmú a budú chrániť demokraciu, zásady právneho štátu a základné práva, ktoré sú základnými hodnotami EÚ. Budúcnosť týchto krajín a ich občanov je v Európskej únii.
2.Počas minulého roka došlo v programe rozširovania EÚ k významnému posunu. Dňa 19. júla 2022 sa konala prvá medzivládna konferencia s Albánskom a politická medzivládna konferencia so Severným Macedónskom, ktorých cieľom bolo predstaviť ďalšie kroky procesu rozširovania po prijatí rokovacieho rámca. Tým sa otvorila nová kapitola politiky rozširovania EÚ.
Európska rada uznala európsku perspektívu Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska. Lídri EÚ sa rozhodli udeliť štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavskej republike a štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku po vyriešení priorít uvedených v stanovisku Komisie k žiadosti Gruzínska o členstvo.
3.Turecko je aj naďalej kľúčovým partnerom Európskej únie v základných oblastiach spoločného záujmu, ako napríklad migrácia, boj proti terorizmu, hospodárstvo, obchod, energetika, potravinová bezpečnosť a doprava. V týchto oblastiach pokračovali dialógy na vysokej úrovni a spolupráca sa zintenzívnila. V júni 2019 Rada zopakovala, že Turecko sa naďalej vzďaľuje od Európskej únie a že prístupové rokovania s Tureckom sa v podstate zastavili a o otvorení alebo uzatvorení ďalších kapitol nemožno uvažovať. Základné skutočnosti, z ktorých toto posúdenie vychádzalo, sa nemenia. Dvojstranné napätie s niektorými členskými štátmi sa zvýšilo. Turecko sprostredkovalo dialóg medzi Ruskom a Ukrajinou a zohralo kľúčovú úlohu v dohode o vývoze obilia. Takisto sa však rozhodlo zintenzívniť obchodné a finančné vzťahy s Ruskom a nepridalo sa k reštriktívnym opatreniam EÚ. Vyvoláva to zvýšené obavy, ktoré si vyžadujú dôkladné monitorovanie zo strany EÚ.
4.Ruská vojna proti Ukrajine ešte viac zdôraznila význam zosúladenia so SZBP ako kľúčového aspektu procesu integrácie s EÚ. Úplné zosúladenie Albánska, Čiernej Hory a Severného Macedónska so SZBP EÚ naďalej vysiela silný signál o ich odhodlaní a strategickej voľbe usilovať sa o integráciu s EÚ, pričom oceniť a uznať treba aj významné zlepšenie zosúladenia so SZBP v prípade Bosny a Hercegoviny a jednostranné zosúladenie Kosova. Srbsko a Turecko pokračovali v politike nepripájať sa k reštriktívnym opatreniam voči Rusku. Obe krajiny musia prijať rozhodné kroky na zlepšenie zosúladenia so SZBP EÚ vrátane reštriktívnych opatrení EÚ a vyhýbať sa opatreniam, ktoré sú v rozpore so stanoveným cieľom pristúpenia oboch krajín k EÚ.
5.Súčasná energetická kríza, ktorej Európa čelí, je náročná tak pre západný Balkán a Turecko, ako aj pre EÚ. EÚ vyzýva západný Balkán, aby sa pripojil k spoločnej platforme EÚ na nákup energie. Srbsko a Severné Macedónsko sa zúčastnili na prvom regionálnom skupinovom zasadnutí osobitnej regionálnej jednotky juhovýchodnej Európy. Osobitná regionálna jednotka už schválila akčný plán, ktorý sa týka aj zlepšenia cezhraničných tokov energie. EÚ podporuje západný Balkán pri zacieľovaní finančnej podpory na investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej hospodárnosti s cieľom znížiť spotrebu energie a náklady na ňu. Zároveň EÚ od všetkých partnerov v regióne očakáva, že sa v plnej miere zosúladia s právnymi predpismi a politickými prioritami EÚ v oblasti energetiky, a to aj s tými, ktoré sú uvedené v pláne REPowerEU, a čo najskôr znížia svoju závislosť od ruských fosílnych palív. Po uskutočnení regulačných reforiem otvára EÚ západnému Balkánu aj svoj trh s elektrinou prostredníctvom Energetického spoločenstva.
6.Dekarbonizácia je jedným z hlavných pilierov zelenej agendy pre západný Balkán, ktorý je zakotvený v hospodárskom a investičnom pláne. Po prijatí akčného plánu z Brda v októbri 2021, ktorý je zameraný na vykonávanie zelenej agendy, sa očakáva ďalší pokrok. EÚ podporuje región pri vykonávaní zelenej agendy napríklad podporou rozvoja regionálnych prístupov; regionálna spolupráca je základným predpokladom riešenia výziev a príležitostí spojených so zmenou klímy a životným prostredím.
7.Rok 2021 bol prvým rokom vykonávania hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán, ktorý je zameraný na užšiu spoluprácu a preklenutie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónom a EÚ, pomoc pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19 a priblíženie západného Balkánu jednotnému trhu EÚ. Je podporený balíkom grantov EÚ vo výške 9 mld. eur a záručným nástrojom pre západný Balkán, ktorého cieľom je prilákať investície vo výške až 20 mld. eur. Od jeho zavedenia bolo v rámci Investičného rámca pre západný Balkán schválených 1,3 mld. eur v podobe investičných grantov pre hospodársky a investičný plán na financovanie 24 hlavných projektov s celkovou hodnotou investícií 3,3 mld. eur. Hospodársky a investičný plán v praxi pomáha regiónu vysporiadať sa s vplyvom ruskej vojny na Ukrajine, a to najmä zrýchlením energetickej transformácie na obnoviteľné zdroje energie, diverzifikáciou dodávok a modernizáciou energetickej hospodárnosti verejných a súkromných budov. Vďaka 500 mil. eur, ktoré boli prijaté v roku 2021 na vykonávanie opatrení v sektore poľnohospodárstva v rámci nástroja predvstupovej pomoci pre rozvoj vidieka (IPARD), sú partneri v regióne lepšie pripravení na riešenie možného vplyvu krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti a dodávok potravín.
8.Po prijatí právneho rámca nástroja IPA III v roku 2021 sa pomoc z nástroja IPA programovala na základe spoľahlivého prístupu založeného na politike s osobitným dôrazom na základné požiadavky na členstvo.
9.Lídri krajín západného Balkánu naďalej potvrdzujú svoj záväzok voči berlínskemu procesu. Nadchádzajúci novembrový samit v rámci berlínskeho procesu by mal byť príležitosťou na odstránenie zostávajúcich prekážok, ktoré bránia inkluzívnej regionálnej hospodárskej integrácii, a zabezpečenie úplného splnenia cieľov stanovených na predchádzajúcich samitoch.
10.V súčasnosti neschopnosť strán spoločného regionálneho trhu prijať a vykonať technicky dokončené rozhodnutia a dohody, ktoré budú mať hmatateľný vplyv na výrobcov a spotrebiteľov v celom regióne, bráni využívaniu potenciálnych prínosov trhu. Pre všetkých bude dôležité konštruktívne spolupracovať na odblokovaní rozhodovacieho procesu a zavedení opatrení do praxe. V tomto procese môže zohrávať pozitívnu úlohu iniciatíva Otvorený Balkán, ktorú začalo realizovať Albánsko, Severné Macedónsko a Srbsko, a to za predpokladu, že bude v súlade s rámcom spoločného regionálneho trhu, bude vychádzať z pravidiel EÚ a bude inkluzívna vo vzťahu k všetkým partnerom zo západného Balkánu.
11.Súčasné geopolitické výzvy si vyžadujú posilnenie našej spolupráce s regiónom, ktorého bezpečnosť je previazaná s bezpečnosťou samotnej EÚ. EÚ je dlhodobo najvýznamnejším hospodárskym partnerom západného Balkánu. Prijatím Strategického kompasu EÚ sa položili základy pre ďalšie posilnenie úlohy EÚ a jej členských štátov ako najdôležitejších bezpečnostných a obranných partnerov regiónu, ktorí pôsobia v úzkej spolupráci s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými bezpečnostnými subjektmi. Kľúčovými prioritami sú posilnenie kapacít proti hybridným hrozbám, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti, posilnenie odolnosti kritickej infraštruktúry a boj proti dezinformáciám.
II.
12.V Čiernej Hore sa politický záväzok orgánov k procesu pristúpenia krajiny k EÚ pravidelne a sústavne uvádza ako kľúčová priorita krajiny a vo všeobecnosti sa odráža v príslušných politických rozhodnutiach. Súčasťou toho je aj 100 % miera zosúladenia so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ. Politická nestálosť, nestabilita vlády a napätie však zdržiavajú rozhodovacie procesy a vykonávanie reforiem, čo vedie k spomaleniu rokovaní.
Podľa posúdenia Komisie je v súlade s rokovacím rámcom v súčasnosti zabezpečená celková rovnováha medzi pokrokom v kapitolách o právnom štáte na jednej strane a pokrokom v prístupových rokovaniach vo všetkých kapitolách na strane druhej.
Pre ďalší celkový pokrok v prístupových rokovaniach a predtým, ako sa prikročí k predbežnému uzavretiu iných kapitol alebo blokov, zostáva prioritou splnenie priebežných referenčných kritérií v oblasti právneho štátu stanovených v kapitolách 23 a 24. Ak má Čierna Hora dosiahnuť tento čiastkový cieľ, musí zintenzívniť svoje úsilie pri riešení pretrvávajúcich problémov, a to aj v kritických oblastiach slobody prejavu a slobody médií a boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, a zároveň zabezpečiť funkčnosť a dôveryhodnosť súdnictva.
Vyžaduje si to politickú stabilitu a konštruktívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán vedúce k zostaveniu stabilnej vlády s jednoznačným záväzkom voči strategickému smerovaniu do EÚ, ako aj široký politický konsenzus v parlamente týkajúci sa kľúčových reforiem, zachovanie funkčnosti inštitúcií a posilnenie zamerania na kľúčové výstupy s cieľom dosiahnuť praktický pokrok v programe integrácie s EÚ.
13.Hoci srbské orgány naďalej vyhlasujú, že európska integrácia je ich strategickým cieľom, zároveň udržiavajú úzke vzťahy s Ruskom.
Srbsko dosiahlo v decembri 2021 dôležitý pokrok na ceste k vstupu do EÚ otvorením rokovaní v rámci tematického bloku 4 (Zelená agenda a udržateľná prepojenosť) po dosiahnutí pokroku v reformách, a to aj v ústavnej reforme súdnictva. Schválením príslušných ústavných zmien Srbsko uskutočnilo dôležitý krok k nezávislosti a zodpovednosti súdnictva. Rozpustenie parlamentu vo februári 2022 a uskutočnenie predčasných parlamentných volieb viedlo k väčšej pluralite legislatívnych orgánov. Výsledky volieb sa však značne oneskorili, nová vláda ešte nie je vytvorená a tempo reforiem súvisiacich s pristúpením k EÚ sa spomalilo, pričom v oblasti slobody prejavu nebol dosiahnutý žiadny pokrok. Srbsko by malo prioritne zostaviť vládu, ktorá bude jednoznačne odhodlaná presadzovať strategické smerovanie do EÚ a cestu reforiem.
Miera zosúladenia Srbska so spoločnosťou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ významne klesla. Srbsko dosiaľ odmieta pripojiť sa k reštriktívnym opatreniam EÚ voči Ruskej federácii. Niektoré vyhlásenia a kroky vysokopostavených srbských úradníkov boli v priamom rozpore s pozíciami EÚ v oblasti zahraničnej politiky, napríklad v septembri 2022 Srbsko a Rusko podpísali spoločné priority zahraničnej politiky na roky 2023 – 2024. EÚ očakáva, že Srbsko bude presadzovať spoločné zásady, hodnoty a bezpečnosť a zintenzívni úsilie o postupné zosúladenie s pozíciami EÚ v oblasti zahraničnej politiky vrátane vyhlásení a reštriktívnych opatrení v súlade s rokovacím rámcom.
Pokiaľ ide o normalizáciu vzťahov s Kosovom, Srbsko vo všeobecnosti naďalej pokračuje v dialógu. Srbská vláda však musí plniť svoje predchádzajúce záväzky a zaviazať sa k plnému vykonávaniu všetkých minulých dohôd v rámci dialógu. Na dosiahnutie pokroku sa Srbsko musí okrem toho aj usilovať vyhnúť sa krokom, ktoré oslabujú stabilitu, a rétorike, ktorá neprospieva dialógu. Srbsko by malo prispieť k vytvoreniu priaznivého prostredia na uzavretie právne záväznej dohody o normalizácii vzťahov s Kosovom, a to aj v oblasti medzinárodných vzťahov. Od Srbska sa očakáva, že sa v nadchádzajúcom období konštruktívnejšie zapojí do rokovaní o právne záväznej dohode o normalizácii vzťahov a preukáže pripravenosť na kompromis, aby bolo možné rýchlo dosiahnuť konkrétny pokrok.
Pokiaľ ide o právny štát, na pokračovanie a prehĺbenie reforiem a riešenie nedostatkov, a to najmä v kľúčových oblastiach súdnictva, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, mediálnej reformy, slobody zhromažďovania a domáceho riešenia vojnových zločinov, je potrebné ďalšie úsilie a politické odhodlanie. Konkrétne by malo Srbsko prijať právne predpisy potrebné na zavedenie ústavných zmien do praxe v stanovených lehotách, aby bolo možné účinne posilniť nezávislosť súdnictva a samostatnosť prokuratúr, ako aj riešiť neprípustné ovplyvňovanie.
Okrem reforiem srbské orgány takisto musia v súlade so svojím deklarovaným strategickým cieľom európskej integrácie prijať zodpovednosť za proaktívnu a objektívnu komunikáciu o EÚ, ktorá je hlavným politickým a hospodárskym partnerom Srbska. Srbsko musí takisto aktívne riešiť všetky formy diskriminácie a zahraničnej manipulácie s informáciami.
Celkové tempo prístupových rokovaní bude naďalej závisieť od pokroku, ktorý Srbsko dosiahne v oblasti právneho štátu a normalizácie vzťahov s Kosovom. Podľa posúdenia Komisie je v súlade s rokovacím rámcom v súčasnosti zabezpečená celková rovnováha medzi pokrokom v kapitolách o právnom štáte a normalizácii vzťahov s Kosovom na jednej strane a pokrokom v prístupových rokovaniach vo všetkých kapitolách na strane druhej.
Posúdenie Komisie, z ktorého vyplýva, že Srbsko v podstate splnilo referenčné kritériá na otvorenie tematického bloku 3 (Konkurencieschopnosť a inkluzívny rast), zostáva v platnosti. Mimoriadne dôležité je, aby Srbsko jednoznačne preukázalo svoje odhodlanie, pokiaľ ide o jeho strategický cieľ európskej integrácie, ktorý sa stanovuje v rokovacom rámci.
14.Začatie procesu prístupových rokovaní EÚ so Severným Macedónskom, ku ktorému došlo tento rok, predstavovalo významný prelom a znamenalo začiatok novej fázy vo vzťahoch medzi EÚ a Severným Macedónskom. V nadväznosti na schválenie rokovacieho rámca Radou sa 19. júla uskutočnila prvá politická medzivládna konferencia so Severným Macedónskom. Išlo o jednoznačné uznanie pokroku dosiahnutého Severným Macedónskom v programe reforiem súvisiacich s EÚ a pri zabezpečení hmatateľných a trvalých výsledkov, a to aj v rámci tematického bloku základných prvkov. Po ruskej invázii na Ukrajinu potvrdilo Severné Macedónsko svoju silnú a jednoznačnú strategickú orientáciu na EÚ tým, že sa v plnej miere zosúladilo so všetkými rozhodnutiami a vyhláseniami EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a odvtedy si udržiava 100 % mieru zosúladenia. Tým Severné Macedónsko preukazuje svoje odhodlanie dosiahnuť ako spoľahlivý partner pokrok na ceste do EÚ.
S cieľom zrýchliť tempo procesu prístupových rokovaní so Severným Macedónskom v súlade s rokovacím rámcom Komisia ihneď začala preverovanie, ktoré predstavuje prvý krok v rokovacom procese. Severné Macedónsko preukázalo silný záväzok a proces preverovania plynule pokračuje. V celom procese je dôležité zabezpečiť koordináciu medzi všetkými inštitúciami, ako aj inkluzívny prístup na základe spolupráce so všetkými zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou a pravidelnej komunikácie s verejnosťou.
Ako rokujúca krajina má Severné Macedónsko nové povinnosti aj nové príležitosti. Táto nová a náročná fáza si vyžaduje konštruktívne zapojenie vlády aj opozície, ako aj ďalších častí spoločnosti, čím sa posilní všeobecný konsenzus na reformách súvisiacich s EÚ. Krajina musí naďalej plniť svoje reformné priority, a to aj v kľúčových oblastiach právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Krajina predstavuje dobrý príklad multietnickej spoločnosti. Zmenou ústavy v súlade so záväzkom Severného Macedónska sa ďalej posilní pokrok v oblasti základných práv.
15.Začatie procesu prístupových rokovaní EÚ s Albánskom, ku ktorému došlo tento rok, predstavovalo významný prelom a znamenalo začiatok novej fázy vo vzťahoch medzi EÚ a Albánskom. Prvá medzivládna konferencia o prístupových rokovaniach s Albánskom, ktorá sa uskutočnila 19. júla, predstavovala jednoznačné uznanie pokroku, ktorý Albánsko dosiahlo v programe reforiem súvisiacich s EÚ a pri zabezpečení hmatateľných a trvalých výsledkov.
Albánsko naďalej dosahovalo pokrok pri reformách v rámci tematického bloku základných prvkov. Pokračovalo vykonávanie komplexnej reformy súdnictva. Záväzok krajiny v oblasti posilnenia právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti je chvályhodný. Ako nestály člen sa Albánsko aktívne zapája do práce Bezpečnostnej rady OSN, a to aj ako spolupredkladateľ rezolúcií, v ktorých sa odsudzuje ruská agresia voči Ukrajine. Dosiahnutie úplného súladu Albánska so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ vysiela silný signál o strategickej voľbe pristúpiť k EÚ a o úlohe krajiny ako spoľahlivého partnera.
S cieľom dosiahnuť pokrok v prístupových rokovaniach s Albánskom v súlade s rokovacím rámcom Komisia ihneď začala preverovanie, ktoré predstavuje prvý krok v rokovacom procese. Albánsko preukázalo silné odhodlanie a proces preverovania hladko pokračuje.
Ako rokujúca krajina má Albánsko nové povinnosti aj nové príležitosti. Hoci sa už vykonala väčšina prípravných činností, táto nová a náročná fáza si od Albánska vyžaduje trvalé odhodlanie a účinnú koordináciu všetkých inštitúcií, ako aj nepretržité zapojenie vlády a opozície a iných častí spoločnosti. Krajina sa musí vyhnúť krokom, ktoré by boli v rozpore so zásadami právneho štátu. Albánsko by malo ďalej zintenzívňovať svoje úsilie v kľúčových oblastiach, akými sú reforma súdnictva, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ale aj sloboda prejavu, vlastnícke práva a problematika menšín.
16.V júni 2022 Európska rada vyjadrila pripravenosť priznať štatút kandidátskej krajiny Bosne a Hercegovine a na tento účel vyzvala Komisiu, aby bezodkladne podala správu o vykonávaní 14 kľúčových priorít uvedených v jej stanovisku, a to s osobitným dôrazom na priority, ktoré tvoria podstatný súbor reforiem, aby mohla Európska rada pristúpiť k rozhodnutiu vo veci.
Napriek politickým nepokojom a nadchádzajúcim všeobecným voľbám sa lídri politických strán zastúpených v parlamentnom zhromaždení Bosny a Hercegoviny v júni 2022 zaviazali k dodržiavaniu zásad na zaistenie fungujúcej Bosny a Hercegoviny, ktorá dosahuje pokrok na európskej ceste. Strany sa dohodli na rýchlom vykonaní týchto záväzkov, najneskôr do šiestich mesiacov od vytvorenia všetkých orgánov po voľbách, ktoré sa konali 2. októbra.
Následne Bosna a Hercegovina v súlade so 14 kľúčovými prioritami prijala v auguste zmeny zákona o verejnom obstarávaní a v júni a júli zmeny komplexnej stratégie riadenia verejných financií na všetkých úrovniach verejnej správy. Takisto bol obnovený politický dialóg s EÚ v rámci dohody o stabilizácii a pridružení, a to po viacerých mesiacoch pozastavenia v dôsledku blokovania štátnych zákonodarných a výkonných inštitúcií politickými stranami z Republiky srbskej. Predsedníctvo ratifikovalo viaceré medzinárodné dohody týkajúce sa napríklad nástrojov Horizont a Kreatívna Európa, ako aj mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Uskutočnili sa významné kroky na zlepšenie riadenia migrácie. Bosna a Hercegovina významne zlepšila svoje zosúladenie so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, a to na 81 % na konci augusta 2022. Úplné vykonanie sa však ešte nedosiahlo.
V oblasti boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti dosiahla Bosna a Hercegovina významný pokrok. Takmer dokončené je sprevádzkovanie kontaktného miesta pre Europol a pokročili aj prípravy na formalizáciu spolupráce medzi Bosnou a Hercegovinou a Eurojustom.
Vláda entity Federácia zostala vo funkcii celé obdobie 2018 – 2022 ako dočasná vláda. Politické strany sa nedokázali dohodnúť na ústavnej a volebnej reforme a vysoký predstaviteľ z vlastnej iniciatívy štyrikrát využil bonnské právomoci, a to aj v prípade volebných noriem, financovania volieb a zmien ústavy entity Federácia. Prijatie reforiem právneho štátu sa oneskorilo a stále mešká. Európska rada v júni 2022 vyzvala lídrov Bosny a Hercegoviny, aby urýchlene dokončili pripravovanú ústavnú a volebnú reformu. Pokrok v týchto reformách je vecou najvyššej priority.
Komisia preto odporúča, aby Rada udelila Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny pod podmienkou vykonania týchto krokov:
−prioritného prijatia zmien súvisiacich s integritou v existujúcom zákone o Vysokej rade pre sudcov a prokuratúru,
−prijatia nového zákona o Vysokej rade pre sudcov a prokuratúru a prijatia zákona o súdoch Bosny a Hercegoviny,
−prijatia zákona o predchádzaní konfliktu záujmov,
−vykonania rozhodných krokov na posilnenie prechádzania korupcii a organizovanej trestnej činnosti a na boj proti nim,
−dosiahnutia viditeľného pokroku pri zabezpečení účinnej koordinácie kapacít na riadenie hraníc a riadenie migrácie na všetkých úrovniach, ako aj pri zabezpečení fungovania azylového systému,
−zabezpečenia zákazu mučenia, a to najmä zavedením národného preventívneho mechanizmu proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu,
−zaručenia slobody prejavu a médií a ochrany novinárov, a to najmä zabezpečením primeraných následných opatrení na justičnej úrovni v prípadoch hrozieb a násilia voči novinárom a pracovníkom médií,
−zabezpečenia výsledkov, pokiaľ ide o fungovanie koordinačného mechanizmu pre záležitosti EÚ na všetkých úrovniach, a to aj vypracovaním a prijatím národného programu na prijatie acquis EÚ.
Komisia je pripravená naďalej podporovať úsilie Bosny a Hercegoviny na jej európskej ceste ďalším zapájaním sa do politického dialógu a zriadením politického fóra na vysokej úrovni na monitorovanie vykonávania uvedených krokov a podávanie správ o ďalšom pokroku dosiahnutom v praxi. Splnenie 14 kľúčových priorít Komisii umožní odporučiť otvorenie rokovaní o pristúpení Bosny a Hercegoviny k EÚ.
17.V Kosove vládla politická stabilita a jeho orgány naďalej viditeľne preukazovali odhodlanie Kosova pokračovať v európskom smerovaní. Toto politické prostredie bolo priaznivé na to, aby Kosovo zintenzívnilo úsilie pri vykonávaní reforiem súvisiacich s EÚ a dohody o stabilizácii a pridružení. Komunálne voľby, ktoré sa uskutočnili v októbri a novembri 2021 boli celkovo dobre zorganizované, transparentné a vyznačovali sa politickou súťažou. Kosovo musí zintenzívniť úsilie zamerané na posilnenie demokracie, verejnej správy, právneho štátu a boj proti korupcii. Kosovo by malo aj pokročiť vo vykonávaní novej energetickej stratégie, aby dosiahlo energetickú odolnosť.
Pokiaľ ide o normalizáciu vzťahov so Srbskom, Kosovo vo všeobecnosti naďalej pokračuje v dialógu. Kosovská vláda však musí plniť svoje predchádzajúce záväzky a zaviazať sa k vykonávaniu všetkých doterajších dohôd v rámci dialógu. Na dosiahnutie pokroku sa Kosovo musí okrem toho aj usilovať vyhnúť sa krokom, ktoré oslabujú stabilitu, a rétorike, ktorá neprospieva dialógu. Kosovo by malo prispieť k vytvoreniu priaznivého prostredia na uzavretie právne záväznej dohody o normalizácii vzťahov so Srbskom, a to aj v oblasti svojich medzinárodných vzťahov. Od Kosova sa očakáva, že sa v nadchádzajúcom období konštruktívnejšie zapojí do rokovaní o právne záväznej dohode o normalizácii vzťahov a preukáže pripravenosť na kompromis, aby sa dosiahol rýchly a konkrétny pokrok.
Návrh Komisie na liberalizáciu vízového režimu sa momentálne nachádza v Rade, ktorá by ho mala bezodkladne prerokovať. Komisia trvá na svojom posúdení z júla 2018, z ktorého vyplýva, že Kosovo plní všetky kritériá liberalizácie vízového režimu, a víta pripravované obnovenie diskusií v Rade.
18.Európska rada opakovane potvrdila, že má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a o rozvoj vzájomne prospešného vzťahu s Tureckom založeného na spolupráci. V júni 2022 Európska rada vyjadrila hlboké znepokojenie z nedávnych opakovaných opatrení a vyhlásení Turecka. Turecko musí rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť všetkých členských štátov EÚ. S odvolaním sa na svoje predchádzajúce závery a vyhlásenie z 25. marca 2021 Európska rada zdôraznila, že od Turecka očakáva plné dodržiavanie medzinárodného práva, zmiernenie napätia v záujme regionálnej stability vo východnom Stredozemí a udržateľnú podporu dobrých susedských vzťahov. Pokračovalo zintenzívňovanie zapojenia do kľúčových oblastí spoločného záujmu.
Pokiaľ ide o útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, Turecko sa zameralo na sprostredkovanie priamych rozhovorov s cieľom zmierniť konflikt a dosiahnuť prímerie. Takisto prevzalo spolu s OSN významnú diplomatickú iniciatívu pri uľahčovaní vývozu ukrajinského obilia. Dohoda dosiahnutá v júli 2022 v Istanbule otvorila cestu komerčnému vývozu potravín z kľúčových ukrajinských prístavov a mala by pomôcť zabrániť nedostatku potravín pre milióny ľudí na celom svete.
Obavy vyvoláva nepripojenie sa Turecka k reštriktívnym opatreniam EÚ voči Rusku, a to pre voľný obeh výrobkov vrátane položiek s dvojakým použitím v rámci colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Vyvoláva to zvýšené obavy, ktoré si vyžadujú dôkladné monitorovanie zo strany EÚ. Okrem toho Turecko podpísalo memorandum o porozumení týkajúce sa rozvíjania hospodárskych a obchodných vzťahov s Ruskom. EÚ je odhodlaná zaručiť účinnosť reštriktívnych opatrení prijatých v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine.
Od Turecka sa očakáva, že bude aktívne podporovať rokovania zamerané na dosiahnutie spravodlivého, komplexného a uskutočniteľného riešenia cyperskej otázky v rámci OSN, a to v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, ako aj so zásadami, na ktorých je založená EÚ. V súvislosti s mestom Varoša musí Turecko okamžite odvolať oznámené jednostranné opatrenia a všetky kroky prijaté od októbra 2020, ktoré sú v rozpore s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Ďalej musí Turecko urýchlene splniť svoj záväzok, t. j. zabezpečiť úplné a nediskriminačné vykonávanie dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a odstrániť všetky prekážky voľného pohybu tovaru vrátane obmedzení týkajúcich sa priamych dopravných spojení s Cyperskou republikou.
Vo fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku existujú vážne nedostatky. Vážne obavy EÚ z pokračujúceho zhoršovania demokracie, situácie právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva krajina neriešila. Turecko musí prioritne zvrátiť tento negatívny trend riešením problému oslabenia účinného systému bŕzd a protiváh v politickom systéme. Dialóg o právnom štáte a základných právach zostáva neoddeliteľnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Tureckom
Vyhlásenie EÚ a Turecka z marca 2016 naďalej prinášalo výsledky a Turecko stále zohrávalo kľúčovú úlohu pri riešení migrácie na trase cez východné Stredozemie. Návraty z gréckych ostrovov sa však zatiaľ neobnovili a neregulárna migrácia na Cyprus a do Talianska sa podstatne zvýšila. Turecko naďalej vynakladalo mimoriadne úsilie na poskytnutie útočiska obrovskému množstvu utečencov a EÚ naďalej preukazovala solidaritu, a to najmä prostredníctvom ďalších finančných príspevkov pre utečencov a hostiteľské komunity v Turecku (takmer 10 mld. eur od roku 2016).
Pokiaľ ide o hospodárstvo, prehĺbili sa obavy z vytvárania makroekonomických nerovnováh, riadneho fungovania tureckého trhového hospodárstva a nedostatočnej nezávislosti regulačných orgánov. Colná únia medzi EÚ a Tureckom je aj naďalej prínosom pre obe strany. Napriek obmedzenému pozitívnemu vývoju by malo Turecko pokračovať v zintenzívnenej spolupráci s Komisiou na riešení svojich prekážok obchodu, ktoré bránia bezproblémovému fungovaniu colnej únie.
VI. PRÍLOHY
1.Zhrnutia zistení zo správ
2.Vykonávanie hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán
3.Štatistické údaje
4.Ukazovatele tretích strán súvisiace so stavom demokracie, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu v kandidátskych krajinách a u potenciálnych kandidátov
COM(2022) 405 final , COM(2022) 406 final , COM(2022) 407 final .
https://www.consilium.europa.eu/media/57442/2022-06-2324-euco-conclusions-en.pdf .
* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora
k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
V súlade s požiadavkou Tureckej republiky týkajúcou sa používania nového oficiálneho názvu krajiny v angličtine sa používa v tomto dokumente v angličtine výraz „Türkiye“ namiesto „Turkey“. Táto administratívna zmena sa obmedzuje na nomenklatúru používanú v dokumentoch EÚ, nemá retroaktívny účinok ani žiadne právne dôsledky. Týmto prístupom nie je dotknutá nomenklatúra používaná členskými štátmi.
JOIN/2022/23 final.
JOIN(2021) 8 final/2.
V tejto súvislosti pozri rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/366 z 3. marca 2022 o čiastočnom pozastavení vykonávania Dohody medzi Európskou úniou a Vanuatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (Ú. v. EÚ L 69, 4.3.2022, s. 105).
https://www.consilium.europa.eu/media/57229/st10179-en22.pdf .
V rámci opatrenia 18 spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám sa začali realizovať prieskumy týkajúce sa hybridných hrozieb so siedmimi partnermi vrátane štyroch partnerov zo západného Balkánu (Albánsko, Kosovo, Severné Macedónsko a Čierna Hora).
Európska komisia – Správa o strategickom výhľade za rok 2021. Kapacita EÚ a jej sloboda konať .
Blok týkajúci sa vnútorného trhu zahŕňa: voľný pohyb tovaru (kapitola 1); voľný pohyb pracovníkov (kapitola 2); právo usadiť sa a slobodu poskytovať služby (kapitola 3); voľný pohyb kapitálu (kapitola 4); právo obchodných spoločností (kapitola 6); právo duševného vlastníctva (kapitola 7); politiku hospodárskej súťaže (kapitola 8); finančné služby (kapitola 9) a ochranu spotrebiteľa a zdravia (kapitola 28).
Blok týkajúci sa konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu zahŕňa: digitálnu transformáciu a médiá (kapitola 10); dane (kapitola 16); hospodársku a menovú politiku (kapitola 17); sociálnu politiku a zamestnanosť (kapitola 19); priemyselnú politiku (kapitola 20); vedu a výskum (kapitola 25); vzdelávanie a kultúru (kapitola 26) a colníctvo (kapitola 29).
Tematický blok týkajúci sa zelenej agendy a udržateľnej prepojenosti zahŕňa: dopravnú politiku (kapitola 14); energetiku (kapitola 15); transeurópske siete (kapitola 21) a životné prostredie a zmenu klímy (kapitola 27).
Tematický blok týkajúci sa zdrojov, poľnohospodárstva a súdržnosti zahŕňa: poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (kapitola 11); potravinovú bezpečnosť, veterinárnu a rastlinolekársku politiku (kapitola 12); rybolov (kapitola 13); regionálnu politiku a koordináciu štrukturálnych nástrojov (kapitola 22) a finančné a rozpočtové ustanovenia (kapitola 33).
Štyri hlavné dohody, ktoré sa ešte majú prijať, sú: 1. Dohoda krajín západného Balkánu o slobode pohybu a pobytu (cestovanie s preukazom totožnosti); 2. Dohoda krajín západného Balkánu o slobode pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín; 3. Dohoda krajín západného Balkánu o uznávaní akademickej kvalifikácie; 4. Dohoda krajín západného Balkánu o uznávaní niektorých odborných kvalifikácií.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli12. 10. 2022
COM(2022) 528 final
PRÍLOHY
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2022
{SWD(2022) 332 final} - {SWD(2022) 333 final} - {SWD(2022) 334 final} - {SWD(2022) 335 final} - {SWD(2022) 336 final} - {SWD(2022) 337 final} - {SWD(2022) 338 final}
PRÍLOHY
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2022
Príloha 1 – Zhrnutia zistení zo správ
Čierna Hora
Pokiaľ ide o politické kritériá, naďalej pretrvávalo politické napätie a polarizácia, nebudovali sa konštruktívne vzťahy medzi politickými stranami a nevytváral sa konsenzus v kľúčových záležitostiach národného záujmu, čo viedlo k tomu, že dvom rozhádaným vládam bola vyslovená nedôvera. Na riadne fungovanie čiernohorských inštitúcií má vplyv politická nestálosť, nestabilita vlády a napätie medzi vládnucimi väčšinami, čo zdržiava rozhodovacie procesy a reformy. Hlavné súdne orgány vrátane Ústavného súdu fungujú v neúplnom zložení, pretože parlament nedokázal zvoliť nových členov, čím sa oslabuje ich riadne fungovanie. Od polovice septembra nedokázal Ústavný súd plniť svoju úlohu, pretože nebol uznášaniaschopný, čím sa ešte prehĺbila politická neistota.
Uzavretie základnej dohody so srbskou ortodoxnou cirkvou ovplyvnilo politickú atmosféru a vyvolalo ďalšie napätie. Celkovo vlády a parlament nedokázali v praxi plniť svoj záväzok voči programu reforiem súvisiacich s EÚ.
Podľa zistení pozorovateľskej misie parlamentných volieb v roku 2020 komplexná reforma volebného právneho a inštitucionálneho rámca nijako nepokročila a neplnia sa ani odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR). Parlamentný výbor pre komplexnú volebnú reformu od júna do novembra 2021 vôbec nefungoval, pričom v roku 2022 sa zišiel iba dvakrát a v júli 2022 sa mu skončil mandát. Komunálne voľby sa uskutočnili v piatich obciach. V máji 2022 parlament prijal zmeny zákona o miestnej samospráve, čím sa umožnilo uskutočnenie všetkých zostávajúcich komunálnych volieb v roku 2022 v jeden deň. V júli Ústavný súd tieto zmeny označil za protiústavné. Dosiaľ nebola zabezpečená dôveryhodná, nezávislá a účinná inštitucionálna reakcia na tzv. obálkovú aféru.
Fungovanie parlamentu je poznačené bojkotmi vládnucej väčšiny a opozície, zmenami vlád a výmenou dvoch predsedov parlamentu po sebe. To má závažný vplyv na proces tvorby právnych predpisov. Politické strany neviedli žiadny dôveryhodný politický dialóg a nevytvárali žiadne konštruktívne vzťahy, ktorými by sa posilňovala parlamentná zodpovednosť a vládny dohľad. Spolupráca medzi vládou a parlamentom by sa mala ďalej regulovať, aby sa posilnila účasť parlamentu na prístupovom procese a jeho dohľad nad ním.
Parlament posilnil svoju transparentnosť zavedením viacerých služieb pre občanov. Je potrebné posilniť kapacitu parlamentu v oblasti začlenenia problematiky rodovej rovnosti a dohľadu nad ňou.
Uznáva a podporuje sa úloha občianskej spoločnosti, hoci súčasný právny a inštitucionálny rámec treba vzhľadom na proces pristúpenia k EÚ naďalej zlepšovať s cieľom posilniť mechanizmy konzultácií a spolupráce medzi štátnymi inštitúciami a občianskou spoločnosťou.
Čierna Hora je mierne pripravená, pokiaľ ide o reformu verejnej správy. Celkovo sa dosiahol obmedzený pokrok vrátane prijatia novej stratégie pre reformu verejnej správy na roky 2022 – 2026. Na druhej strane sa naďalej pociťujú účinky reorganizácie verejnej správy a zmien zákona o zamestnancoch verejnej správy a štátnych zamestnancoch prijatých v roku 2021, a to v personálnych výmenách, strate know-how o záležitostiach súvisiacich s procesom pristúpenia k EÚ a v celkovom spomalení tempa reforiem. Zmiernenie požiadaviek zavedené týmito zmenami vyvoláva neustále obavy z toho, či sa štátni zamestnanci prijímajú na základe zásluh, spôsobilosti a nezávislosti. Okrem toho sa v návrhoch zmien zákona o miestnej samospráve tieto požiadavky podobne zmierňujú aj na miestnej úrovni. Zmeny zákona o prístupe k informáciám musí ešte prijať parlament. Dosiaľ sa neurčilo účinné stanovovanie zodpovednosti verejnej správy. Na účinné riešenie problémov s prijímaním na základe zásluh, optimalizáciou štátnej správy a vykonávaním riadiacej zodpovednosti je potrebná silná politická vôľa.
Čierna Hora je naďalej mierne pripravená, pokiaľ ide o jej justičný systém. Počas sledovaného obdobia sa celkovo dosiahol obmedzený pokrok. Vykonávanie kľúčových reforiem súdnictva je naďalej pozastavené. Došlo k niekoľkým dlho odkladaným vymenovaniam do vysokých súdnych funkcií, zatiaľ čo na viaceré ďalšie vrátane vymenovaní do funkcií na Ústavnom súde (v prípade ktorých sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina v parlamente) sa stále čaká. Pretrvávajú obavy z výkonnosti inštitúcií a konsolidácie nezávislých súdnych a prokurátorských rád. Výsledky v oblasti zodpovednosti sudcov sú naďalej obmedzené. Je potrebné ďalej posilniť skutočnú nezávislosť, bezúhonnosť, zodpovednosť a odbornosť súdnictva, a to aj vykonávaním príslušného ústavného a právneho rámca a prijímaním legislatívnych zmien v súlade s európskymi normami. Takisto je potrebné posilniť efektivitu súdnictva. Stále sa čaká na prijatie novej stratégie racionalizácie justičnej siete, ako aj na realizáciu stratégie v oblasti IKT pre súdnictvo. Čierna Hora naďalej dosahuje pokrok pri domácom riešení vojnových zločinov.
Čierna Hora dosiahla určitú úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o boj proti korupcii. Počas sledovaného obdobia sa dosiahol obmedzený pokrok, keďže odporúčania z minulého roka sa splnili len čiastočne. Výsledky v oblasti predchádzania korupcii sa ďalej zlepšili, a to najmä v dôsledku pozitívneho trendu v práci Protikorupčnej agentúry. Na zabezpečenie bezúhonnosti, nestrannosti a zodpovednosti agentúry, ako aj na zlepšenie jej hmatateľných výsledkov a dôvery verejnosti je však potrebné urobiť viac v súlade s odporúčaniami misie v rámci partnerského preskúmania, ktorá sa uskutočnila v roku 2021. Na to, aby získala trestná justícia väčšiu dôveryhodnosť, musí Čierna Hora zlepšiť svoje výsledky vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných odsúdení v oblasti boja proti korupcii vrátane veľkej korupcie. Ďalej je potrebné zlepšiť právny a inštitucionálny rámec v súlade s acquis EÚ a európskymi normami, a to aj v prípade účinného využívania finančných vyšetrovaní a zaisťovania a konfiškovania majetku v takýchto prípadoch. Sektory, ktoré sú voči korupcii najzraniteľnejšie, si vyžadujú cielené posúdenia rizík a osobitné opatrenia.
V boji proti organizovanej trestnej činnosti dosiahla Čierna Hora určitú úroveň pripravenosti/miernu pripravenosť. Určitý pokrok sa dosiahol aj pri plnení minuloročných odporúčaní, a to najmä pokiaľ ide o efektívnosť vyšetrovaní trestných činov. Obnovilo sa komplexné využívanie osobitných vyšetrovacích opatrení. Legislatívnymi zmenami sa zaviedli ochranné opatrenia proti politickému vplyvu na vymenovanie alebo odvolanie policajného náčelníka. Bol vytvorený register konečných užívateľov výhod. Zlepšil sa správny rámec v oblasti strelných zbraní a prijala sa nová stratégia na predchádzanie terorizmu, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Boli zatknuté niektoré kľúčové postavy organizovaných zločineckých skupín a dosiahli sa ďalšie výsledky v zaistení drog. Začala sa činnosť prvej spoločnej vyšetrovacej skupiny s treťou krajinou. Počet právoplatných odsúdení v prípadoch organizovanej trestnej činnosti stúpa. Je však potrebné dosiahnuť lepšie výsledky pri rozhodovaní súdov v prípadoch pašovania tabaku a prania špinavých peňazí, ako aj pri využívaní finančných vyšetrovaní a kapacít v oblasti konfiškovania príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Čierna Hora ešte musí vyriešiť viaceré systémové nedostatky, ktoré existujú vo všetkých oblastiach jej systému trestnej justície, vrátane spôsobu, akým prebiehajú súdne konania v prípadoch organizovanej trestnej činnosti. To si bude vyžadovať politiku odrádzajúcejších trestov a revíziu využívania dohôd o vine a treste v prípadoch organizovanej a závažnej trestnej činnosti.
V oblasti základných práv je Čierna Hora mierne pripravená. Legislatívny a inštitucionálny rámec je do veľkej miery zavedený a Čierna Hora naďalej plní svoje medzinárodné povinnosti v oblasti ľudských práv. Na ich úplné vykonanie je však naďalej potrebné ďalšie úsilie. Pokiaľ ide o slobodu prejavu, Čierna Hora má vytvorené prostredie pluralitných médií a dosiahla určitú úroveň pripravenosti. V oblasti plnenia minuloročných odporúčaní sa dosiahol obmedzený pokrok. Právny rámec týkajúci sa ochrany novinárov a ďalších pracovníkov médií sa zlepšil vďaka prijatiu zmien trestného zákona, ktorými sa zaviedli prísnejšie tresty za útoky na novinárov a vyhrážky novinárom, ako aj za znemožňovanie výkonu ich práce alebo bránenie vo výkone ich práce. Závažné obavy však naďalej vyvolávajú nedostatočné následné opatrenia na justičnej úrovni v prípade významných starých prípadov. Revízia právneho rámca a návrh novej mediálnej stratégie sa ešte neuskutočnili, keďže je potrebné zabezpečiť ich vzájomnú konzistentnosť, ako aj úplné zosúladenie s acquis EÚ a príslušnými európskymi normami. Trvalé úsilie si vyžaduje boj proti dezinformáciám a obmedzenie vplyvu online obťažovania a nenávistných prejavov bez neprimeraného obmedzenia slobody prejavu. Verejnoprávny vysielateľ RTCG naďalej zabezpečuje politicky vyvážený a rozmanitý obsah. Na mediálnej scéne pretrvávala hlboká politická polarizácia, zatiaľ čo zintenzívňujúca sa konkurencia veľkých regionálnych médií vyvíjala ešte väčší tlak na trhu s miestnymi médiami.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Čierna Hora dosiahla v otázke budovania fungujúceho trhového hospodárstva solídny pokrok a je mierne pripravená. Po výraznej recesii z roku 2020 zaznamenalo hospodárstvo v roku 2021 silné oživenie a stabilným tempom rástlo aj v prvej polovici roka 2022, keďže zrušenie obmedzení v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 povzbudilo domáci aj vonkajší dopyt. Obnova viedla k prudkému zvýšeniu príjmov a veľmi významnému zlepšeniu rozpočtovej rovnováhy. Vplyv vojny Ruska na Ukrajine je zatiaľ obmedzený, a to aj napriek tomu, že tieto dve krajiny v minulosti významne prispievali k cestovnému ruchu v Čiernej Hore. V dôsledku prudko stúpajúcich cien komodít na celom svete sa významne zvýšila inflácia. Vláda prijala ambiciózny program fiškálnej reformy (s názvom Európa teraz) na podporu obnovy po pandémii a predložila opatrenia fiškálnych stimulov, ktorými sa zmierni zaťaženie domácností stúpajúcimi cenami energií a potravín. Vonkajšie nerovnováhy sa do veľkej miery znížili vďaka oživeniu cestovného ruchu a zlepšovať sa začal aj stav pracovného trhu, hoci štrukturálne problémy pretrvávajú. Bankový systém zostal stabilný a objem nesplácaných úverov sa v roku 2022 po uplynutí platnosti úverového moratória v roku 2021, ktoré bolo prijaté v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19, významne nezvýšil.
Čierna Hora dosiahla určitý pokrok a je mierne pripravená čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Posledné dve vlády sa snažili zlepšiť inovačné kapacity a určiť základ pre zelenú a digitálnu transformáciu s cieľom diverzifikovať úzko špecializovanú produkciu v Čiernej Hore. Konkrétne sa začali realizovať ambiciózne projekty moderných telekomunikácií a zelenej energie. Naďalej však existujú nedostatky v infraštruktúre, keďže správne a finančné kapacity krajiny na uskutočnenie veľkých verejných investícií sú stále obmedzené. Systém vzdelávania stále čelí mnohým výzvam v dôsledku chronického nedostatku absolventov štúdia vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM). Okrem toho sú hlavnými prekážkami zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti miestnych podnikov nízka pridaná hodnota domácich výrobkov, malá veľkosť miestnych podnikov a nízka úroveň účasti na vývoze.
Pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu, Čierna Hora si v podstate udržiava dobré dvojstranné vzťahy s ostatnými krajinami regiónu zapojenými do procesu rozširovania a so susednými členskými štátmi EÚ, ktoré sú charakterizované pokračujúcou spoluprácou a viacerými návštevami na vysokej úrovni. Vzťahy so Srbskom zostávajú náročné, ale obe strany signalizujú väčšiu ochotu obnoviť vzťahy a spolupracovať na riešení existujúcich problémov. Čierna Hora sa vo všeobecnosti aktívne podieľa na regionálnej spolupráci.
Pokiaľ ide o schopnosť Čiernej Hory prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, krajina sa naďalej usiluje zosúladiť sa v mnohých oblastiach s acquis EÚ, celkovo však dosahuje len obmedzený pokrok.
Tematický blok týkajúci sa vnútorného trhu je kľúčový z hľadiska prípravy Čiernej Hory na požiadavky EÚ v tejto oblasti a je vysoko relevantný pre skorú integráciu a rozvoj spoločného regionálneho trhu. Otvorených je všetkých deväť kapitol, pričom v každej kapitole je stále potrebné dosiahnuť referenčné hodnoty pre ukončenie rokovaní. Pokrok sa dosiahol vo viacerých oblastiach tematického bloku, konkrétne v týchto: i) dohľad nad trhom, akreditácia a normalizácia; ii) zvýšenie kapacity Agentúry pre zamestnanosť v rámci Európskej siete služieb zamestnanosti; iii) pokračujúce zosúlaďovanie so smernicou o službách; iv) právne predpisy o účtovníctve; v) zosúlaďovanie s acquis v oblasti práv duševného vlastníctva a vi) transparentnosť štátnej pomoci a nariaďovanie vymáhania nezákonnej štátnej pomoci. Zlepšila sa aj stabilita bankového sektora Čiernej Hory, ako aj zosúladenie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a prijali sa vykonávacie právne predpisy o ochrane zdravia.
Tematický blok týkajúci sa konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu a príslušné reformy majú významné prepojenie s programom hospodárskej reformy Čiernej Hory. Otvorených je všetkých osem kapitol, pričom referenčné hodnoty pre ukončenie rokovaní sú stanovené vo všetkých okrem dvoch, konkrétne v kapitole 25 (veda a výskum) a 26 (vzdelávanie a kultúra), ktoré sú predbežne uzatvorené. V ostatných šiestich kapitolách je stále potrebné dosiahnuť referenčné hodnoty pre ukončenie rokovaní. V rôznych oblastiach sa dosiahol určitý pokrok, najmä v zosúlaďovaní so smernicou o znížení nákladov na širokopásmové pripojenie, právnych predpisoch o zdaňovaní, ako aj o administratívnej spolupráci a vzájomnej pomoci. Pokrok sa dosiahol aj pri ďalšom vykonávaní revidovanej priemyselnej politiky. Na druhej strane len pomaly dochádzalo k pokroku pri prípravách na pristúpenie k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, vo vykonávacích opatreniach predpokladaných v stratégii o uľahčení obchodu na roky 2018 – 2022 a v realizácii akčného plánu na zosúladenie acquis EÚ v oblasti hospodárskych a menových politík.
Tematický blok týkajúci sa zelenej agendy a udržateľnej prepojenosti predstavuje ústredný prvok zelenej agendy pre západný Balkán, ktorá je úzko prepojená s programom hospodárskej reformy Čiernej Hory a s hospodárskym a investičným plánom Komisie. Otvorené sú všetky štyri kapitoly, pričom v každej kapitole je stále potrebné dosiahnuť referenčné hodnoty pre ukončenie rokovaní. Určitý pokrok sa dosiahol pri vytváraní fungujúceho denného trhu s energiou a pri príprave na členstvo v Parížskom memorande o porozumení o štátnej prístavnej kontrole. Obmedzený pokrok sa dosiahol pri preskúmaní a vykonávaní stratégie na rozvoj dopravy; pri hospodárení s vodami a zlepšilo sa podávanie správ o zmene klímy.
Tematický blok týkajúci sa zdrojov, poľnohospodárstva a súdržnosti tvoria politiky prepojené so štrukturálnymi fondmi EÚ a s rozvojom kapacít na prevzatie zodpovedností budúceho členského štátu Únie. Patria sem aj niektoré kľúčové oblasti politiky nevyhnutné na zabezpečenie udržateľných potravinových systémov a na pomoc vidieckym komunitám pri ich rozvoji a hospodárskej diverzifikácii. Otvorených je všetkých päť kapitol, pričom v každej kapitole je stále potrebné dosiahnuť referenčné hodnoty pre ukončenie rokovaní. Pokrok sa dosiahol v rôznych oblastiach, najmä v poľnohospodárstve, potravinárstve a rybárstve, v ktorých sa ďalej podporovali poľnohospodárske podniky a vidiecke potravinárske spoločnosti pri dosahovaní súladu s normami EÚ, ako aj pri vykonávaní programu IPARD. V oblasti finančných a rozpočtových ustanovení sa dosiahol pokrok prostredníctvom zlepšenia koordinácie a riadenia vlastných zdrojov.
Pokiaľ ide o tematický blok týkajúci sa vonkajších vzťahov, Čierna Hora predbežne uzavrela kapitolu 30 a musí dosiahnuť jedinú referenčnú hodnotu pre ukončenie rokovaní v rámci kapitoly 31. Čierna Hora sa naďalej usiluje o zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ vrátane reštriktívnych opatrení po nevyprovokovanej ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine. Takisto koordinuje svoje pozície s pozíciami EÚ, a to aj v rámci WTO, a udržiava dobrú spoluprácu s medzinárodnými organizáciami. Pokrok je možné zaznamenať v podobe prijatia zákona o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím v súlade s acquis EÚ a ratifikácie dodatkového protokolu 6 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (CEFTA). Hlasovanie Čiernej Hory o počítačovej kriminalite v OSN je plne v súlade s pozíciou EÚ a jej členských štátov. V oblasti migrácie podpísala Čierna Hora plán spolupráce s Európskym podporným úradom pre azyl (v súčasnosti Agentúra Európskej únie pre azyl) a ako pozorovateľ vstúpila do Európskej migračnej siete, siete EÚ odborníkov na migráciu a azyl. Skrátil sa čas vybavovania žiadostí o azyl. Vízová politika Čiernej Hory nie je plne zosúladená s vízovou politikou EÚ a Čierna Hora dosiaľ neukončila systém udeľovania občianstva investorom ani napriek predchádzajúcim odporúčaniam a záväzkom. Čierna Hora je západobalkánskym partnerom, ktorý poskytol útočisko proporčne najvyššiemu počtu ukrajinských štátnych príslušníkov utekajúcich pred vojnou. Prijala rozhodnutie o udelení jednoročnej dočasnej ochrany ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, ktorú dosiaľ využilo viac ako 5 552 Ukrajincov, najmä ženy a deti.
Srbsko
Pokiaľ ide o politické kritériá, všetky relevantné politické subjekty sa zúčastnili na predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 3. apríla 2022 a ktorých výsledkom bol pluralistickejší parlament. Politické a mediálne prostredie však zostalo polarizované a naďalej mu dominovala Srbská pokroková strana (SNS) a úradujúci prezident. Proti politickým oponentom sa naďalej používali urážlivé vyjadrenia, a to v parlamente a aj počas volebnej kampane. Pred voľbami sa široké spektrum politických subjektov zapojilo do medzistraníckeho dialógu, ktorý sprostredkoval Európsky parlament.
Prezidentské a predčasné parlamentné voľby v apríli 2022 sa konali vo všeobecne pokojnej a mierovej atmosfére, pričom základné slobody boli do veľkej miery dodržané. Medzinárodní pozorovatelia však zaznamenali viaceré nedostatky. Podľa záverečnej správy medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie mali tieto nedostatky za následok nerovnaké podmienky, ktoré zvýhodňovali etablované subjekty. Je mimoriadne dôležité plne a transparentne realizovať nesplnené a nové odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a orgánov Rady Európy ešte pred novými voľbami a na základe spolupráce a konzultácií s odbornými organizáciami občianskej spoločnosti.
Nový, pluralistickejší, parlament bol vytvorený 1. augusta 2022. V dôsledku značných oneskorení pri finalizovaní výsledkov volieb sa okrem inaugurácie prezidenta viac ako päť mesiacov nevykonávala žiadna parlamentná činnosť. Predchádzajúci parlament sa konštruktívne zapojil do medzistraníckeho dialógu a do realizácie opatrení, ktoré sa v jeho rámci identifikovali. Naliehavé postupy sa využívali na úrovni približne 9 %. Je potrebné účinnejšie využívať kódex správania, aby sa predchádzalo používaniu urážlivých a nevhodných vyjadrení v parlamente a aby sa toto správanie sankcionovalo.
Na zabezpečenie systematickej spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie. Priaznivé prostredie na rozvoj a financovanie organizácií občianskej spoločnosti treba ešte vytvoriť v praxi, keďže slovné útoky a očierňujúce kampane proti takýmto organizáciám pokračovali.
Srbsko je mierne pripravené, pokiaľ ide o reformu verejnej správy. Celkovo sa v tejto oblasti dosiahol počas sledovaného obdobia obmedzený pokrok, keď sa začal vykonávať nový strategický rámec. Pokiaľ ide o riadenie ľudských zdrojov, približne polovica vyšších riadiacich funkcií je naďalej obsadená dočasne. Pokiaľ ide o rozvoj a koordináciu politík, nebol zavedený žiadny mechanizmus na overenie toho, či boli do záverečných verzií návrhov zákonov a politických dokumentov predložených na schválenie vládou začlenené pripomienky sekretariátu verejnej politiky. Pokiaľ ide o riadenie verejných financií, naďalej je potrebné v plnej miere vykonať odporúčanie týkajúce sa jedného mechanizmu na priorizáciu všetkých investícií bez ohľadu na druh a zdroj financovania.
Srbsko je do určitej miery pripravené, pokiaľ ide o jeho justičný systém. Celkovo sa počas sledovaného obdobia dosiahol určitý pokrok. Schválením príslušných zmien Ústavy vo februári 2022 a ústavným zákonom, v ktorom sa stanovujú kroky a lehoty na ich vykonanie, Srbsko uskutočnilo významný krok k posilneniu nezávislosti a zodpovednosti súdnictva. V procese ich navrhovania sa uskutočnili dve konzultácie s Benátskou komisiou. Tá dospela k záveru, že proces verejných konzultácií bol dostatočne inkluzívny a transparentný. Splnená bola väčšina osobitných odporúčaní Benátskej komisie. V zmenách sa stanovuje, že všetky vymenovania do súdnych funkcií (s výnimkou budúceho generálneho prokurátora) budú v kompetencii buď budúcej Vysokej súdnej rady, alebo Vysokej prokurátorskej rady, čím sa sprísnia ochranné opatrenia pred potenciálnym politickým vplyvom. Na uvedenie ústavných zmien do praxe musia byť v ďalšom kroku prijaté príslušné vykonávacie právne predpisy. Podľa ústavného zákona by sa mali tieto právne predpisy prijať do jedného roka v prípade súdnych zákonov a do dvoch rokov v prípade zosúladenia všetkých ostatných príslušných právnych predpisov. V apríli 2022 vznikli dve expertné pracovné skupiny (jedna pre prokurátorov, druhá pre súdy), ktoré boli poverené vypracovaním návrhu vykonávacích právnych predpisov. Prvý súbor navrhovaných súdnych zákonov bol dokončený v septembri 2022 a zaslaný Benátskej komisii na vypracovanie stanoviska. V decembri 2021 bola prijatá nová stratégia pre ľudské zdroje a vykonávací akčný plán. Ich vykonávanie ešte prebieha.
Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Srbsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti. Celkovo sa počas sledovaného obdobia dosiahol určitý pokrok, a to aj pokiaľ ide o minuloročné odporúčania. Pokročilo sa pri plnení odporúčania o predchádzaní korupcii a Skupina štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO) dospela v marci 2022 k záveru, že prijatím zmien zákona o predchádzaní korupcii sa vyriešili v minulosti zistené nedostatky a dostatočne posilnil rámec zameraný na predchádzanie konfliktom záujmov a boj s konfliktmi záujmov poslancov parlamentu, sudcov a prokurátorov. Srbsko musí ešte vypracovať novú stratégiu a akčný plán v oblasti boja proti korupcii a vytvoriť účinný koordinačný mechanizmus na uvedenie politických cieľov v oblasti predchádzania korupcii a potláčania korupcie do praxe a na účinný boj proti korupcii. Počet obvinení a prvostupňových odsúdení v prípadoch veľkej korupcie sa mierne zvýšil. Srbsko by malo ešte viac posilniť predchádzanie korupcii a jej potláčanie. Konkrétne by malo zvýšiť počet definitívnych konfiškácií majetku v súvislosti s týmito prípadmi. Sektory, ktoré sú voči korupcii najzraniteľnejšie, si vyžadujú cielené posúdenie rizík a osobitné opatrenia.
V boji proti organizovanej trestnej činnosti dosiahlo Srbsko určitú úroveň pripravenosti. Počas sledovaného obdobia sa dosiahol obmedzený pokrok. V porovnaní s rokom 2020 sa v roku 2021 zvýšil počet nových vyšetrovaní a právoplatných odsúdení, ale počet obvinení a prvostupňových odsúdení sa znížil. Počet prípadov, v ktorých dochádza k zaisťovaniu a konfiškácii majetku, je stále obmedzený. Rozšírená konfiškácia sa neuplatňuje systematicky. Zlepšila sa však úroveň pochopenia a prístup k vyšetrovaniu, čo by malo v budúcnosti viesť k lepším výsledkom. Srbsko by malo prejsť od prístupu založeného na jednotlivých prípadoch k stratégii proti zločineckým skupinám a namiesto zameriavania sa na prípady nízkeho alebo mierneho významu by sa malo sústrediť na prípady týkajúce sa vysokopostavených osôb s cieľom rozkladať veľké medzinárodne rozšírené organizácie a zaisťovať majetok.
Legislatívny a inštitucionálny rámec Srbska na zaistenie dodržiavania základných práv je vo všeobecnosti zavedený. Srbsko prijalo nové stratégie týkajúce sa boja proti diskriminácii Rómov a inklúzie Rómov, ako aj akčné plány týkajúce sa rodovej rovnosti a inklúzie Rómov. Akčné plány a s nimi súvisiace financovanie v ostatných oblastiach mali byť prijaté v júli 2021 (násilie páchané na ženách) a apríli 2022 (boj proti diskriminácii; deinštitucionalizácia) a v súčasnosti sú omeškané. Je potrebné ďalšie úsilie na dodržiavanie zákona o systéme plánovania, podľa ktorého sa vyžaduje, aby boli akčné plány prijaté do troch mesiacov od prijatia súvisiacich stratégií. Srbsko musí posilniť inštitúcie pre ľudské práva tým, že na ne vyčlení potrebné finančné a ľudské zdroje a zavedie postupy na zabezpečenie súladu s opatreniami Európskeho súdu pre ľudské práva vrátane predbežných opatrení. V septembri 2022 sa prvýkrát v krajinách západného Balkánu, konkrétne v Belehrade, uskutočnil Europride. Trasa pochodu Europride bola zakázaná a jeho konanie bolo do poslednej chvíle neisté. Orgány svoje rozhodnutie odôvodňovali bezpečnostnými obavami z dôvodu hrozieb extrémne pravicových skupín. Zakázaná bola aj demonštrácia proti pochodu Europride a proti západu. Napokon sa pochod uskutočnil na kratšej trase 17. septembra 2022 bez vážnejších incidentov. Chránil ho vysoký počet príslušníkov orgánov presadzovania práva, napriek tomu však boli hlásené určité prípady násilia proti účastníkom. Obdobie pred pochodom bolo poznačené právnou a politickou neistotou. Orgány si v komunikácii protirečili, na vysokej úrovni oznamovali, že pochod bude úplne zakázaný, pričom následne ministerstvo vnútra zakázalo trasu pochodu. Iní politici na vysokej úrovni vystúpili na konferencii Europride pre ľudské práva a pred pochodom zorganizovali recepciu. Hoci orgány udržiavali kontakty s organizátormi v záujme hľadania riešenia, vyhýbali sa vydaniu oficiálneho povolenia na konanie pochodu.
Pokiaľ ide o slobodu prejavu, v sledovanom období sa nedosiahol žiadny pokrok. Naďalej sa stretávali dve pracovné skupiny pre bezpečnosť novinárov. Vo viacerých prípadoch útokov a vyhrážok polícia a prokuratúra reagovali rýchlo, a to aj vďaka koordinácii sprostredkovanej týmito skupinami. Prípady vyhrážok a násilia voči novinárom naďalej vzbudzujú obavy a vo všeobecnosti je potrebné prostredie umožňujúce uplatňovanie slobody prejavu bez prekážok ďalej v praxi posilňovať. Realizácia mediálnej stratégie sa čoraz viac oneskorovala, čo malo vplyv aj na tie najdôležitejšie opatrenia, akým je zmena zákona o verejných informáciách a médiách a zákona o elektronických médiách. V júli 2022 Regulačný orgán pre elektronické médiá (REM) pridelil všetky štyri národné frekvencie na osem rokov tým istým televíznym kanálom ako v predchádzajúcom období, počas ktorého všetky z nich dostali od orgánu REM upozornenia na porušovanie svojich právnych povinností. Výzva na pridelenie piatej licencie bola zverejnená v auguste 2022; proces by sa mal uskutočňovať transparentne pri dodržaní zásady plurality médií zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Vo svojej záverečnej správe z 19. augusta 2022 o aprílových voľbách dospel úrad ODIHR k záveru, že „verejnoprávni vysielatelia pokrývali kampane všetkých kandidátov rovnako, ale o verejných činiteľoch, ktorí boli takisto kandidátmi, informovali do veľkej miery nekriticky. Súkromní vysielatelia s celoštátnym pokrytím predstavovali volebnú kampaň bez zmysluplného redaktorského vstupu a v správach sa zameriavali na predstaviteľov štátu.“ Úrad ODIHR dospel aj k záveru, že „napriek mandátu na dohľad nad vysielateľmi zostal orgán REM počas kampane celkovo pasívny.“
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Srbsko sa nachádza medzi solídnou a miernou úrovňou prípravy a dosiahlo určitý pokrok v oblasti rozvoja fungujúceho trhového hospodárstva. Po relatívne miernej recesii v roku 2020 sa srbské hospodárstvo v roku 2021 do veľkej miery zotavilo a v prvej polovici roka 2022 v ňom došlo k určitému spomaleniu. Po spomalení v roku 2020 sa vonkajšie nerovnováhy začali rozširovať aj na druhú polovicu roka 2021, a to najmä v dôsledku vysokého objemu dovozu energie. V druhej polovici roka 2021 prudko stúpla inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien, ktorú vyvolali najmä ceny energie a potravín, čo viedlo centrálnu banku k sprísňovaniu zámerov svojej politiky. Zachovala sa stabilita bankového sektora a naďalej pretrvával silný rast úverov, a to aj napriek postupnému ukončovaniu opatrení na posilnenie likvidity. Hospodárske oživenie a zmiernenie opatrení fiškálnej podpory prispeli k podstatnému zlepšeniu rozpočtovej rovnováhy v roku 2021 aj napriek ďalšiemu zvyšovaniu kapitálových výdavkov. Mierny nárast miery nezamestnanosti v roku 2021 bol najmä dôsledkom zvýšenia účasti na pracovnom trhu v rámci oživenia po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.
K určitému pokroku došlo v reformách daňovej správy a v privatizácii podnikov vlastnených štátom. Iné hlavné štrukturálne reformy verejnej správy a riadenia štátom vlastnených podnikov však napredovali pomaly, v dôsledku čoho sa predlžovalo riešenie dlhodobých problémov v oblasti efektívnosti a zvyšoval fiškálny tlak. V posilňovaní fiškálnych pravidiel s cieľom ukotviť fiškálnu politiku nenastal žiaden pokrok. Vplyv štátu v hospodárstve je naďalej výrazný a súkromný sektor je nedostatočne rozvinutý a brzdia ho nedostatky v oblasti právneho štátu, najmä korupcia a neefektívnosť justície, a nedostatky pri presadzovaní spravodlivej hospodárskej súťaže. Odporúčania z minulého roka boli splnené čiastočne.
Srbsko je mierne pripravené a dosiahlo určitý pokrok v oblasti zvládania konkurenčného tlaku a trhových síl v rámci EÚ. Štruktúra hospodárstva sa ďalej zlepšovala a miera hospodárskej integrácie s EÚ zostala vysoká. Napriek určitému pokroku však kvalita a relevantnosť vzdelávania a odbornej prípravy úplne nezodpovedajú potrebám trhu práce. Verejné investície naďalej rástli s cieľom riešiť závažné nedostatky v infraštruktúre po rokoch nedostatočných investícií. Malé a stredné podniky (MSP) stále čelia množstvu výziev vrátane nerovnakých podmienok v porovnaní s veľkými spoločnosťami a zahraničnými investormi. Odporúčania z minulého roka boli splnené čiastočne.
Pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu, Srbsko sa naďalej usilovalo zlepšovať dvojstranné vzťahy s ostatnými kandidátskymi krajinami, potenciálnymi kandidátskymi krajinami a so susednými členskými štátmi EÚ. Vzťahy s Chorvátskom sú však čoraz napätejšie, pričom niekedy medzi týmito dvoma krajinami dochádza k politickým stretom. Vzťahy s Čiernou Horou zostávajú náročné, ale obe strany signalizujú väčšiu ochotu obnoviť vzťahy a spolupracovať na riešení existujúcich problémov. Srbsko sa vo všeobecnosti aktívne podieľa na regionálnej spolupráci.
Dialóg sprostredkúvaný EÚ o normalizácii vzťahov s Kosovom pokračoval aj v sledovanom období pravidelnými mesačnými stretnutiami na úrovni hlavných vyjednávačov a zasadnutím na vysokej úrovni v Bruseli 18. augusta 2022. V rokovaniach o komplexnej a právne záväznej dohode o normalizácii vzťahov sa zatiaľ nedosiahol žiadny konkrétny pokrok, zatiaľ čo na zasadnutí na vysokej úrovni prezident Vučić a premiér Kurti súhlasili s pravidelnými stretnutiami na úrovni lídrov v záujme dosiahnutia pokroku v rokovaniach. Kosovo a Srbsko sa naliehavo vyzývajú, aby sa bezodkladne konštruktívne zapojili do rokovaní o komplexnej a právne záväznej dohode o normalizácii vzťahov a dosiahli v nich pokrok. Dosiahnutie takejto dohody je naliehavé a kľúčové na to, aby Kosovo a Srbsko mohli pokročiť vo svojom európskom smerovaní.
Pokiaľ ide o schopnosť Srbska prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, krajina sa naďalej usiluje v mnohých oblastiach zosúladiť sa s acquis EÚ, a to najmä pokiaľ ide o právo obchodných spoločností, práva duševného vlastníctva, výskum a inováciu a finančnú kontrolu.
Tematický blok týkajúci sa vnútorného trhu má kľúčový význam pre prípravu Srbska na požiadavky vnútorného trhu EÚ a je vysoko relevantný pre skorú integráciu a rozvoj spoločného regionálneho trhu. Vo viacerých oblastiach tematického bloku sa dosiahol pokrok, konkrétne v legislatívnom zosúladení práva obchodných spoločností; voľnom pohybe pracovníkov prostredníctvom koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a legislatívnom zosúladení voľného pohybu tovaru.
Tematický blok týkajúci sa konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu má významné prepojenie s programom hospodárskej reformy Srbska. V niektorých oblastiach v rámci tohto tematického bloku sa dosiahol pokrok, konkrétne v oblastiach: sociálnej politiky a zamestnanosti prostredníctvom krokov, ktorými sa zavádza systém záruky pre mladých ľudí; hospodárskej a menovej politiky prostredníctvom zlepšení rozpočtového procesu; podnikovej priemyselnej politiky prostredníctvom akčného plánu pre stratégiu štátneho vlastníctva a riadenia podnikateľských subjektov vo vlastníctve Srbskej republiky a vytvorenia portálu elektronických konzultácií; vedeckého a technologického rozvoja prostredníctvom novej stratégie rozvoja ekosystému startupov a vzdelávania prostredníctvom krokov na zaistenie súladu so systémom zabezpečovania kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní s odporúčaniami Európskeho združenia zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA).
Tematický blok týkajúci sa zelenej agendy a udržateľnej prepojenosti predstavuje ústredný prvok zelenej agendy pre západný Balkán 1 , ktorá je úzko prepojená s programom hospodárskej reformy Srbska a s hospodárskym a investičným plánom Komisie 2 . Tematický blok a všetky súvisiace kapitoly boli otvorené v decembri 2021 po tom, ako Srbsko splnilo zostávajúce požiadavky, konkrétne prijalo akčné plány týkajúce sa zásob ropy a rozčlenenia plynárenského odvetvia. Celkovo sa dosiahol obmedzený pokrok s výnimkou transeurópskych sietí, pri ktorých Srbsko pokročilo s modernizáciou infraštruktúry a začalo práce na plynovom prepojovacom vedení medzi Srbskom a Bulharskom, čo je strategicky veľmi dôležitý projekt pre Srbsko a Európu.
Tematický blok týkajúci sa zdrojov, poľnohospodárstva a súdržnosti tvoria politiky prepojené so štrukturálnymi fondmi EÚ a s rozvojom kapacít na prevzatie zodpovedností budúceho členského štátu Únie. Patria sem aj niektoré kľúčové oblasti politiky nevyhnutné na zabezpečenie udržateľných potravinových systémov a na pomoc vidieckym komunitám pri ich rozvoji a hospodárskej diverzifikácii. Otvorené sú dve z piatich kapitol (kapitoly 13 a 33), pričom v každej kapitole je stále potrebné dosiahnuť referenčné hodnoty pre ukončenie rokovaní. Komisia dospela k záveru, že úvodné kritériá boli splnené v prípade kapitol 11 a 22, pričom Srbsko musí stále splniť všetky tri úvodné kritériá v prípade kapitoly 12. Obmedzený pokrok sa dosiahol v niekoľkých oblastiach, napr. sa predložil program IPARD III na roky 2021 – 2027; prijal a vykonáva sa zákon o výrobkoch na ochranu rastlín; klasifikovali sa potravinárske podniky a podniky nakladajúce s vedľajšími živočíšnymi produktmi; prijali sa finančné a rozpočtové ustanovenia v základných oblastiach politík, ktoré majú vplyv na správne fungovanie systému vlastných zdrojov, a prijala sa regionálna politika v oblasti finančného riadenia.
Pokiaľ ide o tematický blok týkajúci sa vonkajších vzťahov, Srbsko musí ešte dokončiť svoje pristúpenie k Svetovej obchodnej organizácii, ktoré je jedným z úvodných kritérií kapitoly 30. Srbsko by sa takisto malo v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z dohody o stabilizácii a pridružení zdržať zavedenia jednostranných opatrení obmedzujúcich obchod bez predchádzajúcej konzultácie s Komisiou. Po nevyprovokovanej a neodôvodnenej ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine sa Srbsko nepridalo k reštriktívnym opatreniam EÚ proti Rusku a väčšine vyhlásení vysokého predstaviteľa v mene EÚ k tejto záležitosti. Miera zosúladenia Srbska s príslušnými vyhláseniami vysokého predstaviteľa v mene EÚ a s rozhodnutiami Rady preto klesla zo 64 % v roku 2021 na 45 % v auguste 2022. Viacero opatrení a vyhlásení Srbska bolo v rozpore s pozíciami EÚ v oblasti zahraničnej politiky. Od Srbska sa prioritne očakáva, že v súlade s rokovacím rámcom medzi EÚ a Srbskom splní svoj záväzok a postupne zosúladí svoje pozície so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ vrátane reštriktívnych opatrení EÚ.
Srbsko sa naďalej podieľalo na riadení zmiešaných migračných tokov do EÚ na základe efektívnej spolupráce so svojimi susedmi a s členskými štátmi EÚ. Pokračovalo úsilie o prijímanie a ubytovanie značného počtu štátnych príslušníkov tretích krajín s podporou EÚ. Srbsko 17. marca 2022 rozhodlo o udelení dočasnej jednoročnej ochrany ukrajinským štátnym príslušníkom utekajúcim pred vojnou Ruska na Ukrajine. Takisto naďalej účinne vykonávalo stratégiu integrovaného riadenia hraníc a svoj akčný plán. Srbsko nesplnilo odporúčanie v správe Komisie o mechanizme pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti z augusta 2021 a nepodniklo žiadne kroky na dosiahnutie súladu so zoznamom EÚ týkajúcim sa tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje vízová povinnosť, a najmä tých tretích krajín, ktoré predstavujú pre EÚ riziká neregulárnej migrácie alebo bezpečnostné riziká.
Severné Macedónsko
Sledované obdobie charakterizovali intenzívne snahy, ktoré viedli k začatiu procesu prístupových rokovaní. Usporiadanie prvej medzivládnej konferencie v júli 2022 bolo historickou chvíľou a pre Severné Macedónsko predstavovalo novú fázu procesu pristúpenia k EÚ. Išlo o jednoznačné uznanie odhodlania Severného Macedónska vykonávať reformy súvisiace s EÚ.
Pokiaľ ide o politické kritériá, Severné Macedónsko aj napriek určitým problémom pokračovalo v úsilí o posilnenie demokracie a právneho štátu. Krajina preukázala svoj záväzok naďalej dosahovať výsledky v kľúčových oblastiach základných otázok. Komunálne voľby sa uskutočnili v októbri 2021. Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) dospel k záveru, že sa vyznačovali politickou súťažou a že sa do veľkej miery dodržali základné slobody. Obmedzený pokrok sa však počas sledovaného obdobia dosiahol pri plnení nesplnených odporúčaní OBSE/ODIHR a Benátskej komisie. Ako sa uvádza v predchádzajúcich správach, volebné právne predpisy by sa mali komplexne preskúmať, aby sa vyriešili existujúce nezrovnalosti, a príslušné zákony je potrebné prijať včas, inkluzívne a transparentne ešte pred ďalšími voľbami. V tejto súvislosti musia orgány zintenzívniť svoje úsilie a preukázať politickú vôľu ďalej zlepšiť volebný proces.
Úsilie parlamentu bolo zmarené politickou polarizáciou, ktorá spôsobila odloženie prijatia mnohých právnych predpisov. Po intenzívnych rokovaniach parlament prijal závery týkajúce sa návrhu, čím sa vydláždila cesta otvoreniu prístupových rokovaní. Parlament musí pri procese rokovaní o pristúpení k EÚ zohrávať aktívnu a pozitívnu úlohu. Prioritou je spoločné a rýchle úsilie všetkých strán na posilnenie úlohy parlamentu ako fóra konštruktívneho politického dialógu, a to najmä o programe reforiem súvisiacich s EÚ. Parlament a vláda sa zaviazali prioritne začať a dosiahnuť príslušné ústavné zmeny, aby boli do ústavy zahrnutí občania, ktorí žijú v rámci štátnych hraníc. Na obmedzenie využívania zrýchlených postupov je potrebné riadne plánovanie a konzultácie, aby sa umožnila účinná kontrola a konzultácie týkajúce sa právnych predpisov. Dohľad nad výkonnou mocou prostredníctvom parlamentných otázok ministrom by sa mal vykonávať pravidelnejšie. Návrhy vnútornej reformy parlamentu, dohodnutej na začiatku roka 2020 počas tretieho kola nástroja „dialóg Jeana Monneta“, by sa mali realizovať bez ďalšieho odkladu. Pokračovalo sa v stanovovaní trestnej zodpovednosti osôb, ktoré zorganizovali útok na parlament 27. apríla 2017 alebo pri ňom spáchali násilie, a to aj vynesením druhostupňových rozsudkov. Vláda pokračovala v práci na programe reforiem súvisiacich s EÚ a v riešení dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19, ako aj vojny na Ukrajine. Rozhodujúce úsilie je potrebné na nastavenie tempa reforiem a dosiahnutie pokroku v procese rokovaní o pristúpení k EÚ. Osobitný dôraz je potrebné klásť skôr na zabezpečovanie účinného vykonávania existujúcich právnych predpisov ako na zavádzanie iniciatív ad hoc. Vzťahy medzi jednotlivými etnikami zostali stabilné a pokračovalo sa vo vykonávaní Ochridskej rámcovej dohody.
Organizácie občianskej spoločnosti naďalej fungovali v priaznivom prostredí a prijala sa aj stratégia spolupráce s občianskou spoločnosťou a jej rozvoja na roky 2022 – 2024. Občianska spoločnosť naďalej zohrávala významnú úlohu v rozhodovacích procesoch a pri monitorovaní činností štátu. Je však potrebné aj úsilie na zlepšenie transparentnosti pri tvorbe politík a inkluzívnosti konzultačných procesov. Stále je potrebné zlepšiť právny a finančný rámec a vykonávať ho v praxi.
Severné Macedónsko uskutočnilo komplexnú reformu svojich spravodajských služieb. Krajina však musí posilniť kapacitu parlamentného dohľadu nad spravodajskými službami.
Pokiaľ ide o reformu verejnej správy, Severné Macedónsko zostáva mierne pripravené. Pri plnení odporúčaní z minulého roka dosiahlo obmedzený pokrok. Prijalo nový program reformy riadenia verejných financií na roky 2022 – 2025. Odložené však bolo prijatie právnych predpisov týkajúcich sa organizácie a fungovania orgánov štátnej správy a nového právneho rámca na riadenie ľudských zdrojov (revízia zákona o administratívnych zamestnancoch a zákona o verejných zamestnancoch, ako aj nového zákona o službách vyššieho manažmentu). Cieľom nového rámca je zlepšiť riadenie ľudských zdrojov v celej správe a zabezpečiť väčšiu istotu pri prijímaní, povyšovaní a prepúšťaní pracovníkov na základe zásluh, a to aj na úrovni vyššieho manažmentu. Nový zákon o rozpočtových pravidlách bol prijatý v septembri 2022. Štátna komisia pre predchádzanie korupcii proaktívne riešila prípady protežovania príbuzných a známych a politického ovplyvňovania v procese obsadzovania funkcií vo verejnom sektore, ako aj v procese vymenúvania členov dozorných a správnych rád.
Justičný systém Severného Macedónska dosiahol určitú úroveň pripravenosti/je mierne pripravený. Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti súdnictva prostredníctvom stabilného vykonávania stratégie reformy súdnictva, pričom sa zohľadnili odporúčania Benátskej komisie a skupiny vedúcich odborníkov, ktoré sa týkajú systémových otázok právneho štátu. Začala sa inkluzívna príprava novej reformnej stratégie, ktorá vychádza z poznatkov získaných z predchádzajúcej stratégie. Pokračovalo vykonávanie aktualizovaného akčného plánu stratégie reformy súdnictva, musí byť však systematickejšie. Súdnictvo preukázalo záväzok chrániť svoju bezúhonnosť a nezávislosť. Je potrebné zintenzívniť tempo vykonávania stratégií v oblasti ľudských zdrojov pre súdnictvo a prokuratúry. Súdne orgány jednotne vykonávajú nové pravidlá vymenovania, povyšovania, disciplinárneho posudzovania a odvolávania sudcov a prokurátorov. Povýšenia na vyšších súdoch zaznamenali oneskorenie a plánované odchody do dôchodku ešte viac znížili počet sudcov a prokurátorov. Súdna rada a Rada prokurátorov pokračovali vo vykonávaní strategických plánov. Každým novým návrhom zákona o akadémii sudcov a prokurátorov by sa mala akadémia zachovať ako jediný vstupný bod pre súdnictvo a prokuratúru, pričom by sa ním mal zabezpečiť spravodlivý a transparentný prístup k týmto povolaniam. Vykonali sa práce s cieľom modernizovať softvérový systém zameraný na zavedenie ustanovení zákona o riadení toku prípadov na automatické a náhodné prideľovanie prípadov na súdoch do praxe, a to prostredníctvom automatizovaného informačného systému riadenia súdnych prípadov (ACCMIS).
Pokiaľ ide o predchádzanie korupcii a boj proti korupcii, krajina dosiahla určitú úroveň pripravenosti/je mierne pripravené. Dosiahol sa určitý pokrok, keďže krajina pokračovala v konsolidácii svojej výkonnosti v oblastiach vyšetrovania, stíhania a prerokúvania viacerých prípadov korupcie, a to aj veľkej korupcie. Pokračoval posun v prípadoch, ktoré začal bývalý Úrad špeciálnej prokuratúry, čo viedlo k stanoveniu zodpovednosti za nezákonné odpočúvania. Viacero prípadov dospelo k prvostupňovým rozsudkom. V súlade s odporúčaniami z predchádzajúceho roka Štátna komisia pre predchádzanie korupcii proaktívne poskytla verejným inštitúciám politické usmernenie týkajúce sa predchádzania korupcii a otvorila viacero prípadov vrátane prípadov proti vysokopostaveným činiteľom. Záverom vyplývajúcim z jej pravidelných správ by sa mala venovať plná pozornosť. Snahy o zlepšenie fungovania Štátnej komisie pre predchádzanie korupcii by mali pokračovať ďalším pridelením finančných a ľudských zdrojov. Ďalšie ľudské a finančné zdroje by mali byť k dispozícii prokuratúre, vyšetrovacím centrám a jednotkám presadzovania práva povereným vyšetrovaním korupcie. Sektory, ktoré sú voči korupcii najzraniteľnejšie, si vyžadujú cielené posúdenie rizík a osobitné opatrenia.
Severné Macedónsko dosahuje určitú úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti. Dosiahlo určitý pokrok, najmä v oblasti operačnej spolupráce s medzinárodnými partnermi, ako aj pri zlepšovaní koordinačných činností na boj proti organizovanej trestnej činnosti. Je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zlepšenie účinnosti presadzovania práva v boji proti určitým formám trestnej činnosti, ako sú pranie špinavých peňazí a finančné trestné činy. Vyšetrovacie centrá v rámci hlavnej prokuratúry musia byť posilnené tak, aby sa dosiahli ciele zvýšenia účinnosti vyšetrovaní a zlepšenia koordinácie medzi prokurátormi, políciou a ostatnými príslušnými orgánmi.
Určitý pokrok sa dosiahol v boji proti terorizmu a v predchádzaní násilnému extrémizmu/boji proti násilnému extrémizmu v súlade s cieľmi stanovenými v spoločnom akčnom pláne boja proti terorizmu na západnom Balkáne a v dvojstrannom vykonávacom ustanovení. V roku 2021 bola prijatá národná stratégia na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (2021 – 2023). Malo by pokračovať úsilie v oblasti reintegrácie a resocializácie navrátilcov, ako aj deradikalizácie v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.
Právny rámec na ochranu základných práv je do veľkej miery v súlade s európskymi normami. Proces deinštitucionalizácie postupuje premiestňovaním osôb so zdravotným postihnutím do komunitnej starostlivosti. Ministerstvo práce a sociálnej politiky naďalej investuje do komunitných služieb vrátane podpory obetí rodovo motivovaného násilia. Je mimoriadne dôležité vykonávať všetky ustanovenia zákona o predchádzaní násiliu páchanom na ženách a domácemu násiliu a ochrane pred nimi. Ďalšie zlepšenia možno zaznamenať v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti a dodržiavaní práv žien. Odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučeniu týkajúce sa zaobchádzania so zadržanými a s odsúdenými osobami sa dostatočne neplnili. Je potrebné zlepšiť vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa nenávistných prejavov a národného akčného plánu na zavedenie ustanovení Istanbulského dohovoru. Mechanizmus externého civilného dohľadu nad políciou ešte nie je plne funkčný a chýbajú v ňom zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti.
Severné Macedónsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti/je mierne pripravené v oblasti slobody prejavu. Celkovo počas sledovaného obdobia dosiahlo obmedzený pokrok pri plnení predchádzajúcich odporúčaní. Všeobecne sú podmienky pre slobodu médií priaznivé a umožňujú kritické spravodajstvo, hoci počas komunálnych volieb v roku 2021 sa zaznamenalo určité napätie. Mala by sa obnoviť samoregulácia médií, čo by malo priniesť praktické výsledky v oblasti zlepšenia profesionálnych noriem žurnalistiky. Väčšia transparentnosť je potrebná, pokiaľ ide o mediálne kampane štátnych inštitúcií a politických strán. Orgány musia zintenzívniť svoje úsilie o reformu verejnoprávneho vysielateľa a zabezpečiť jeho nezávislosť, profesionálne normy a finančnú udržateľnosť. Proces reformy verejnoprávneho vysielateľa v súlade s päťročnou stratégiou rozvoja brzdia oneskorenia pri vymenúvaní členov jeho programovej rady. Stále je potrebné vymenovať radu Agentúry pre zvukové a audiovizuálne mediálne služby. Takisto je stále potrebné riešiť pracovné práva novinárov.
Pokiaľ ide o regionálnu spoluprácu, krajina udržiavala dobré vzťahy s ostatnými krajinami zapojenými do procesu rozširovania a pokračovala v účasti na regionálnych iniciatívach. Súčasné dvojstranné dohody vrátane Dohody z Prespy medzi Severným Macedónskom a Gréckom, ako aj Zmluvy o priateľstve, dobrých susedských vzťahoch a spolupráci s Bulharskom, musia všetky strany vykonávať v dobrej viere.
V rámci hospodárskych kritérií dosiahlo Severné Macedónsko určitý pokrok a jeho pripravenosť, pokiaľ ide o budovanie funkčného trhového hospodárstva, je na dobrej úrovni. V roku 2021 došlo k výraznému oživeniu hospodárstva po pandémii ochorenia COVID-19. Vláda pokračovala vo vykonávaní opatrení fiškálnej podpory na pomoc pri obnove. Vďaka odpusteniu príjmov z daní klesol v roku 2021 rozpočtový deficit na 5,4 % HDP, zatiaľ čo úroveň dlhu sa po značnom náraste z roku 2020 stabilizovala. V dôsledku zvýšenia cien potravín a energií na začiatku roka 2022 vláda prijala nový súbor fiškálnych opatrení na riešenie ich negatívneho vplyvu na hospodárstvo, hoci fiškálne opatrenia mohli byť lepšie zacielené. Centrálna banka sprísnila v dôsledku zvyšujúcich sa inflačných tlakov zámery svojej politiky. Dôležité politické reformy na zlepšenie fiškálneho riadenia a udržateľnosti verejných financií sa pozastavili. Po dlhých prieťahoch parlament v polovici septembra prijal nový zákon o rozpočtových pravidlách, ktorým sa stanovujú fiškálne pravidlá a zriaďuje fiškálna rada. Ďalšie zlepšenie je potrebné aj v oblasti riadenia verejných investícií. Bankový sektor bol naďalej v dobrej kondícii. Regulačné opatrenia na zmiernenie požiadaviek na pôžičky sa v roku 2021 postupne zrušili. Podnikateľské prostredie naďalej brzdí veľký podiel neformálneho hospodárstva a pomalý pokrok pri zjednodušovaní parafiškálnych poplatkov.
Severné Macedónsko dosiahlo určitý pokrok a je mierne pripravené čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Integrácia s EÚ v oblasti obchodu a investícií bola v roku 2021 naďalej na vysokej úrovni aj napriek obmedzeniam pohybu a narušeniam dodávateľských reťazcov na domácej úrovni aj v krajinách obchodných partnerov. Ďalej sa zvýšil podiel výrobkov s vysokou hodnotou na vývoze. Ďalší pokrok sa dosiahol v zlepšení odborného vzdelávania a prípravy, stále však pretrváva veľký nedostatok zručností, ktoré by zodpovedali potrebám pracovného trhu, s čím je spojený dlhý prechod zo školy do zamestnania. Tieto problémy spolu s veľkými nedostatkami v dopravnej a energetickej infraštruktúre, ako aj nízkymi výdavkami na investície a inovácie brzdia potenciál rastu v krajine. Postupuje digitalizácia hospodárstva, ale konkurencieschopnosť domácich podnikov by sa mohla zlepšiť prostredníctvom širšej ponuky verejných elektronických služieb.
Pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, Severné Macedónsko je mierne pripravené vo väčšine oblastí, na ktoré sa vzťahuje tematický blok 2 týkajúci sa vnútorného trhu, najmä v oblasti voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu, duševného vlastníctva, politiky hospodárskej súťaže, finančných služieb a ochrany spotrebiteľa a zdravia. Krajina dosiahla solídnu úroveň pripravenosti v oblasti práva obchodných spoločností, aj keď v súvislosti s voľným pohybom pracovníkov je ešte len v počiatočnom štádiu. V sledovanom období dosiahlo Severné Macedónsko solídny pokrok v oblasti voľného pohybu kapitálu a určitý pokrok v oblasti práva obchodných spoločností a finančných služieb. V oblasti politiky hospodárskej súťaže sa nedosiahol žiadny pokrok. Celkovo je potrebné v nasledujúcich rokoch viac napredovať v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento tematický blok, keďže je dôležitý z hľadiska prípravy Severného Macedónska na splnenie požiadaviek vnútorného trhu EÚ. Práca na tomto tematickom bloku je nesmierne dôležitá pre rozvoj spoločného regionálneho trhu.
Severné Macedónsko je celkovo mierne pripravené vo väčšine oblastí, na ktoré sa vzťahuje tematický blok 3 týkajúci sa konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu, a to vrátane digitálnej transformácie a médií, daňového systému, politiky v oblasti podnikania a priemyslu, vzdelávania a kultúry, ako aj hospodárskej a menovej politiky. Solídnu úroveň pripravenosti dosiahlo v oblastiach vedy a výskumu, ako aj v oblasti colnej únie. Určitý pokrok sa dosiahol vo väčšine týchto oblastí, na ktoré sa vzťahuje tento tematický blok. Solídny pokrok sa dosiahol v oblasti hospodárskej a menovej politiky po prijatí zákona o rozpočtových pravidlách v septembri 2022. Ďalšie úsilie je však potrebné najmä v oblastiach, v ktorých sa dosiahol len obmedzený pokrok, ako sú digitálna transformácia a médiá, ako aj vzdelávanie a kultúra.
Pokiaľ ide o tematický blok 4 týkajúci sa zelenej agendy a udržateľnej prepojenosti, Severné Macedónsko dosahuje solídnu úroveň pripravenosti v oblasti transeurópskych sietí. V oblasti dopravnej politiky a energetiky je krajina mierne pripravená a určitú úroveň pripravenosti dosiahla v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Určitý pokrok sa dosiahol v oblastiach životného prostredia a zmeny klímy. Značné úsilie je potrebné v oblastiach, v ktorých sa dosiahol len obmedzený pokrok, ako sú energetika, dopravná politika a transeurópske siete. Krajina musí v nadchádzajúcom období zrýchliť vykonávanie hospodárskeho a investičného plánu, ako aj zelenej agendy pre západný Balkán.
Severné Macedónsko je mierne pripravené vo väčšine oblastí tematického bloku 5 týkajúceho sa zdrojov, poľnohospodárstva a súdržnosti. Solídnu úroveň pripravenosti dosiahlo v oblasti bezpečnosti potravín, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky a nachádza sa v počiatočnom štádiu pripravenosti v oblasti finančných a rozpočtových ustanovení. V sledovanom období dosiahlo určitý pokrok v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj v oblasti potravinovej bezpečnosti a veterinárnej a rastlinolekárskej politiky. Je však potrebné ďalšie úsilie, a to najmä v oblastiach, v ktorých sa dosiahol len obmedzený alebo sa nedosiahol žiadny pokrok, ako sú rybárstvo, finančné a rozpočtové ustanovenia, regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov.
Pokiaľ ide o tematický blok 6 týkajúci sa vonkajších vzťahov, Severné Macedónsko je mierne pripravené v oblasti vonkajších vzťahov a dosiahlo solídnu úroveň pripravenosti v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Krajina dosiahla v sledovanom období obmedzený pokrok v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Severné Macedónsko dosiahlo veľmi solídny pokrok tým, že zaistilo úplný súlad so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ po ruskej agresii voči Ukrajine. Severné Macedónsko týmto spôsobom dokázalo, že dokáže byť spoľahlivým partnerom.
Cez územie Severného Macedónska naďalej vedie jedna z hlavných tranzitných trás migračného pohybu. Krajina stále zohráva konštruktívnu úlohu v riadení zmiešaných migračných tokov. Účinne spolupracuje so susednými krajinami a s členskými štátmi EÚ vrátane prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže z členských štátov EÚ, ktorí pôsobia na mieste. Naďalej sa vyvíjalo úsilie na zabezpečenie základných životných podmienok a služieb pre všetkých migrantov, ktorí sa zdržiavajú v krajine. Prioritou naďalej zostáva registrácia migrantov aj primerané profilovanie zamerané na zaistenie ochrany, musia sa však vykonávať systematickejším spôsobom. V auguste 2022 Komisia vyrokovala so Severným Macedónskom dohodu o štatúte, ktorá umožní Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) nasadiť v krajine stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Podpísanie dohody sa predpokladá na koniec roka. Krajina by mala zaujať systematickejší prístup, pokiaľ ide o boj proti prevádzačstvu.
Albánsko
Pokiaľ ide o politické kritériá, v novom zákonodarnom orgáne, ktorý vzišiel z volieb v roku 2021 konaných po dohode viacerých politických strán z 5. júna 2020, zaujali svoje parlamentné miesta zvolení členovia najväčších opozičných strán. Parlament zvolil nového prezidenta republiky. Na parlamentný život mal vplyv vnútorný konflikt v rámci najväčšej opozičnej strany (DP). Pokiaľ ide o reformy orientované na EÚ, parlament prijal časovo obmedzené ústavné rozšírenie mandátu preverovacích orgánov a deväť zákonov zameraných na zosúladenie s acquis EÚ. Vláda sa zameriavala na reformy spojené s napredovaním krajiny na ceste do EÚ a posilnila svoju koordinačnú štruktúru v oblasti integrácie do EÚ, musí však dosiahnuť ďalší pokrok v programe reforiem súvisiacich s EÚ spolu s opozíciou a všetkými oblasťami spoločnosti. Zriadenie viacerých vládnych orgánov pri Úrade predsedu vlády bez komplexného riadiaceho rámca a systematickej pozornosti venovanej dohľadu a hierarchickým vzťahom vyvoláva otázky v súvislosti s normami verejnej správy. Zatiaľ nebola prijatá nová decentralizačná stratégia na obdobie po roku 2022, pričom mimoriadne dôležitou bude predbežná konzultácia na miestnej úrovni. Napriek zlepšeniam v oblasti financovania sa obmedzený pokrok dosiahol vo vykonávaní plánu na vytvorenie prostredia priaznivého pre občiansku spoločnosť.
V oblasti reformy verejnej správy je Albánsko mierne pripravené. Obmedzený pokrok dosiahlo pri posilňovaní kapacity príslušných ministerstiev na vykonávanie posúdení regulačného vplyvu a verejných konzultácií. Začalo pripravovať reformu miezd a rozšírilo automatizovaný mzdový systém. Pokračovalo vo vykonávaní stratégie reforiem v oblasti verejnej správy na roky 2015 – 2022 a stratégie reforiem riadenia verejných financií na roky 2014 – 2022. Systémy IT na integrované plánovanie zatiaľ nie sú plne funkčné. Orgány podriadené ministerstvám (agentúry) sa však naďalej vytvárali bez komplexného riadiaceho rámca a systematickej pozornosti venovanej dohľadu či jasným hierarchickým vzťahom. Tým sa ešte prehĺbil problém so zverovaním úloh zamestnancom prijatým podľa zákonníka práce, a nie štátnym zamestnancom. Ustanovenia zákona o verejnej službe týkajúce sa prijímania zamestnancov na základe zásluh sa ešte nevykonávajú v plnej miere, a to najmä na vyšších pozíciách. Naďalej sa zvyšoval počet poskytovaných online služieb, to však zároveň vyvoláva obavy o rovnaký prístup občanov s obmedzenými digitálnymi zručnosťami.
Albánsky justičný systém dosahuje miernu úroveň pripravenosti. Pokračovala komplexná reforma súdnictva, pri ktorej sa celkovo dosiahol solídny pokrok. V marci a septembri 2022 boli vymenovaní dvaja noví sudcovia Ústavného súdu, čím sa zlepšila schopnosť súdu vykonávať svoj mandát. Pokrok sa dosiahol aj na Najvyššom súde, ktorý má už 15 sudcov, a tak môže prvýkrát za šesť rokov znížiť množstvo nevyriešených prípadov, začať zjednocovať judikatúru a menovať sudcov Ústavného súdu. Očakávajú sa ďalšie vymenovania do funkcie sudcu na Najvyššom súde. Efektívnosť justičného systému však naďalej negatívne ovplyvňujú zdĺhavé konania, nízka miera vyriešenia vecí a veľké množstvo nevyriešených prípadov. Na riešenie týchto problémov bola po konzultáciách prijatá nová súdna mapa. Na jej zavedenie, ako aj na zlepšenie systému správy prípadov a systému odbornej prípravy súdnych úradníkov je potrebné ďalšie úsilie.
Dočasné opätovné preverovanie všetkých sudcov a prokurátorov (proces previerok) plynule pokračovalo. Nezávislý dohľad nad celým procesom naďalej zaisťovala medzinárodná monitorovacia operácia pod záštitou Európskej komisie. Do 12. septembra preverovacie inštitúcie uzavreli 554 prvostupňových vecí. Približne 64 % dosiaľ spracovaných preverovacích spisov malo za následok prepustenie, odstúpenie alebo ukončenie mandátu preverovaných súdnych úradníkov. Preverovacie inštitúcie musia naďalej prokuratúre predkladať prípady, v ktorých existujú náznaky trestnej činnosti.
V svojich činnostiach pokračoval Osobitný útvar pre boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti (SPAK), ktorý zahŕňa Úrad špeciálnej prokuratúry (SPO) a Národný úrad pre vyšetrovanie (NBI). Po navýšení rozpočtu v roku 2021 má SPO v súčasnosti 17 prokurátorov, pričom prebieha nábor ôsmich finančných vyšetrovateľov, a NBI dosiahol po druhom kole náboru úplnú operačnú kapacitu 60 vyšetrovateľov.
Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Albánsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti. Naďalej sa snažilo zvyšovať počet vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných odsúdení v oblasti boja proti korupcii a dosiahlo určité výsledky. Toto úsilie musí pokračovať. Stále je však potrebná väčšia politická vôľa, ďalšie štruktúrované úsilie a primerané zdroje a zručnosti. Súd SPAK vyniesol viacero dôležitých rozsudkov týkajúcich sa vysokopostavených štátnych úradníkov vrátane bývalého ministra vnútra a bývalého generálneho prokurátora. Hoci je previerka členov justície administratívnym procesom, naďalej prináša výsledky v boji proti korupcii v justícii. Pri ministerstve spravodlivosti bolo vytvorené nové generálne riaditeľstvo na boj proti korupcii. Napriek určitému dosiahnutému pokroku však korupcia naďalej zostáva oblasťou, ktorá vyvoláva závažné obavy. Zvyšovanie počtu právoplatných odsúdení vysokopostavených úradníkov je dôležitou prioritou na ďalšie odstraňovanie kultúry beztrestnosti. Sektory, ktoré sú voči korupcii najzraniteľnejšie, si vyžadujú cielené posúdenie rizík a špecializované opatrenia.
Albánsko dosahuje určitú úroveň pripravenosti v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti. Pri plnení odporúčaní z minulého roka dosiahlo určitý pokrok. Silná a plodná spolupráca s členskými štátmi EÚ, Europolom a Eurojustom priniesla hmatateľné výsledky. Albánsko naďalej preukazovalo svoje odhodlanie v boji proti výrobe a obchodovaniu s kanabisom. Solídny pokrok sa dosiahol aj v oblasti zaisťovania a konfiškácie majetku súvisiaceho s organizovanou trestnou činnosťou. Toto úsilie musí pokračovať aj v budúcnosti. Je potrebné ďalej vynakladať úsilie na zabezpečenie zvyšovania počtu trestných stíhaní a právoplatných odsúdení, najmä na vysokej úrovni. Oblasťou, v ktorej je potrebné dosahovať ďalšie výsledky, sú boj proti počítačovej kriminalite, obchodovaniu s ľuďmi a praniu špinavých peňazí. Obavy naďalej vyvoláva jav sexuálneho zneužívania detí online. Krajina dosahovala stabilný pokrok vo vykonávaní akčného plánu Finančnej akčnej skupiny (FATF) na zlepšenie účinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, Albánsko sa však naďalej nachádza na zozname jurisdikcií so zvýšeným dohľadom. Finančné vyšetrovania musia byť systematicky súčasťou trestných konaní. Albánsko v decembri 2020 prijalo novú vnútroštátnu medziodvetvovú stratégiu a akčný plán boja proti terorizmu.
Pokiaľ ide o základné práva, Albánsko celkovo dosiahlo súlad s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv a ratifikovalo väčšinu medzinárodných dohovorov o ochrane základných práv. Určitý pokrok sa dosiahol vo využívaní alternatív k pozbaveniu osobnej slobody, a najmä v rozvoji probačnej služby, ktorá zostala plne funkčná, a to aj pre mladistvých páchateľov. Albánsko prijalo nový akčný plán pre lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych a queer (LGBTIQ) ľudí, ktorý obsahuje opatrenia na boj proti diskriminácii, zlepšenie prístupu k službám a schválenie zákona o právnom uznaní rodu, ako aj národný akčný plán týkajúci sa rovnosti, inklúzie a začlenenia Rómov a Egypťanov. Je potrebné zintenzívniť úsilie o konsolidáciu vlastníckych práv prostredníctvom registrácie a digitalizácie katastrálnych údajov, pričom tento sektor je naďalej náchylný na korupciu a proces kompenzácie sa pozastavil. Pokiaľ ide o ochranu národnostných menšín, Albánsko prijalo nový vykonávací právny predpis, ktorým sa vytvára fond na projekty občianskej spoločnosti podporujúce práva menšín. Stále však neboli prijaté zostávajúce vykonávacie právne predpisy vrátane tých, ktoré sa týkajú slobody identifikovať sa ako príslušník národnostnej menšiny a používania menšinových jazykov. Pokračovali prípravy na dlho očakávané sčítanie obyvateľov, domov a bytov vrátane pilotného sčítania v oblastiach s menšinovým obyvateľstvom, sčítanie sa však preložilo na rok 2023. Je potrebné vykonať ďalšie kroky na posilnenie ochrany údajov a zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR) EÚ.
Albánsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti/je mierne pripravené v oblasti slobody prejavu. Počas sledovaného obdobia sa nedosiahol žiadny pokrok. Križovanie politických a obchodných záujmov naďalej brzdilo nezávislosť médií a kvalitu žurnalistiky. Opakujú sa dezinformácie a očierňujúce kampane, a to najmä v online médiách, ktorých samoreguláciu je potrebné zabezpečiť. Atmosféra slovných útokov, očierňujúcich kampaní a aktov zastrašovania voči novinárom sa nezlepšila. Všetky zmeny zákona o médiách musia byť v súlade so stanoviskom Benátskej komisie a musia byť predložené na konzultáciu mediálnym organizáciám. Naďalej je dôležité zabezpečiť, aby mali médiá priamy a transparentný prístup k vládnym inštitúciám a ich činnostiam. Je potrebné zlepšiť regulačnú činnosť Audiovizuálneho regulačného orgánu (AMA), ako aj posilniť nezávislosť a zdroje verejnoprávneho vysielateľa.
Albánsko prijalo novú národnú stratégiu s lepším rozpočtom týkajúcu sa rodovej rovnosti a naďalej sa usiluje zabezpečiť primerané štátne financovanie, aby ju mohlo vykonávať na centrálnej aj miestnej úrovni. Je potrebné vynaložiť úsilie na zabezpečenie toho, aby všetky národné stratégie na centrálnej aj miestnej úrovni uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti a pri čerpaní rozpočtu sa zohľadňovala rodová rovnosť. Pokiaľ ide o občianstvo, Albánsko by sa malo zdržať rozvíjania systému udeľovania občianstva investorom (zlaté pasy), keďže by to predstavovalo riziká pre bezpečnosť, riziká v oblasti prania špinavých peňazí, daňových únikov, financovania terorizmu, korupcie a prenikania organizovanej trestnej činnosti, a bolo by to v rozpore s acquis EÚ.
Pokiaľ ide o migráciu, právny rámec týkajúci sa migrácie je do veľkej miery zosúladený s acquis EÚ, musí sa však aktualizovať a zabezpečovať jednoznačný rámec riadenia a koordinácie migrácie. Počet zadržaných neregulárnych migrantov počas roka 2021 sa v Albánsku znížil o 15 % v porovnaní s rokom 2020. Žiadny pokrok sa nedosiahol v oblasti žiadostí o konanie o azyle ani pri vykonávaní postupov návratu v súlade s právnym rámcom. Vízová politika Albánska by sa mala zosúladiť s vízovou politikou EÚ.
Počet albánskych občanov podávajúcich žiadosti o azyl v členských štátoch EÚ je naďalej nižší ako vrchol, ktorý sa dosiahol v roku 2015, v lete 2021 sa však významne zvýšil, a preto si stále vyžaduje nepretržité a trvalé úsilie. Pokračuje dialóg a spolupráca s krajinami, na ktoré má najväčší vplyv, a okrem toho sa vykonávajú dôkladné hraničné kontroly a zvyšuje informovanosť o právach a povinnostiach v rámci bezvízového režimu. Albánsko by malo naďalej riešiť jav maloletých osôb bez sprievodu. Komisia úzko monitoruje vývoj v rámci mechanizmu monitorovania po liberalizácii vízového režimu.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Albánsko dosiahlo solídny pokrok a je mierne pripravené na budovanie fungujúceho trhového hospodárstva. Vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na hospodárstvo, rozpočtový deficit a pomer dlhu k HDP bol nižší, ako sa čakalo, ale ruská vojenská agresia voči Ukrajine spôsobila rast cien a zníženie objemu obchodu. Fiškálny priestor zostáva obmedzený. Reformy príjmov pokročili, ale výdavky na investície sú naďalej nízke. Časté revízie rozpočtu oslabujú fiškálnu dôveryhodnosť. Inflácia sa zvýšila nad cieľovú hodnotu. Intenzívnejšia digitalizácia verejných služieb, finančná inklúzia a pracovné inšpekcie prospeli podnikateľskému prostrediu a formalizácii hospodárstva, neformálne hospodárstvo je však naďalej rozsiahle. Verejné konzultácie sú nedostatočné. Albánsko dosiahlo určitý pokrok a určitú pripravenosť, pokiaľ ide o jeho schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Zlepšila sa energetická a dopravná infraštruktúra, digitalizácia a vzdelávanie, ale podnikateľské a technologické know-how zostáva na nízkej úrovni, keďže sa nesplnili investičné potreby v oblasti ľudského a fyzického kapitálu, pretrvávajú nedostatky v zručnostiach a vo vzdelávaní, ako aj nízke výdavky na výskum a vývoj. Nízka diverzifikácia vývozu zvyšuje zraniteľnosť voči vonkajším otrasom. Regionálna integrácia a vývoz sa zvýšili, nedosahujú však úroveň svojho potenciálu.
Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, Albánsko je mierne pripravené, krajina dosiahla solídny pokrok, a to najmä prijatím ďalších vykonávacích právnych predpisov a spustením systému elektronického podávania odvolaní a sťažností. Pokiaľ ide o štatistiku, Albánsko je takisto mierne pripravené, pričom dosiahlo obmedzený pokrok pri zosúlaďovaní s normami ESA 2010, rýchlejšom uverejňovaní a odosielaní údajov Eurostatu, ale zákon o sčítaní obyvateľov bol opäť odložený. Albánsko je mierne pripravené vo väčšine oblastí týkajúcich sa finančnej kontroly, v rámci ktorých krajina dosiahla určitý pokrok, najmä v súvislosti s verejnou vnútornou finančnou kontrolou a vnútorným auditom.
Albánsko je mierne pripravené vo väčšine oblastí týkajúcich sa vnútorného trhu, najmä v oblasti voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu, práva obchodných spoločností a politiky hospodárskej súťaže. To isté sa týka finančných služieb a zákona o duševnom vlastníctve, čo sú dve kapitoly, v ktorých krajina dosiahla solídny pokrok vďaka zníženiu nesplácaných úverov a prijatiu právnych predpisov o autorskom práve a právach priemyselného vlastníctva. Albánsko dosiahlo určitý pokrok prijatím nového zákona o cudzincoch, ako aj splnením niektorých odporúčaní zo správy výboru Moneyval. V oblasti politiky hospodárskej súťaže však musí byť orgán pre štátnu pomoc nezávislý a musí mať dostatočné zdroje. Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a zdravia, krajina sa nachádza v počiatočnom štádiu pripravenosti, keďže dosiahla len obmedzený pokrok.
Albánsko dosiahlo miernu úroveň pripravenosti v mnohých oblastiach spojených s konkurencieschopnosťou a inkluzívnym rastom, najmä v oblastiach digitálnej transformácie a médií, daňového systému, hospodárskej a menovej politiky, politiky v oblasti podnikania a priemyslu a v oblastiach vzdelávania a kultúry. To isté platí pre colnú úniu, v ktorej sa uplatňujú pravidlá pôvodu paneuro-stredomorskej oblasti a v ktorej sú orgány zapojené do boja proti pašovaniu a falšovaniu tovaru posilnené a lepšie spolupracujú. Prijatie daňovej a trestnej amnestie v rozpore s odporúčaním EÚ a výboru Moneyval by mohlo ohroziť pokrok dosiahnutý v tejto oblasti, ako aj v boji proti praniu špinavých peňazí. Albánsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti, ako aj v oblasti vedy a inovácie. Albánsko dosiahlo určitý pokrok vo vzdelávaní, a to najmä vďaka prijatiu novej národnej stratégie pre vzdelávanie a akčného plánu na roky 2021 – 2026, ale pokrok sa obmedzoval na hospodársku a menovú politiku.
Pokiaľ ide o zelenú agendu a udržateľnú prepojenosť, Albánsko je mierne pripravené v oblasti energetiky, životného prostredia a zmeny klímy. Dosiahlo určitú úroveň pripravenosti v oblastiach dopravnej politiky a transeurópskych sietí a určitý pokrok pri rozvoji dopravných a energetických sietí. Dosiahlo pokrok v oblasti civilnej ochrany a je pripravené pripojiť sa k mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, Krajina dosiahla obmedzený pokrok v ďalších oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento tematický celok, pričom prebiehajúce snahy o riešenie problémov s kontrolou vlajkového štátu nad plavidlami a o zosúladenie právnych predpisov musia pokračovať. Obmedzený pokrok sa dosiahol pri ďalšom zosúlaďovaní s acquis EÚ v oblastiach hospodárenia s vodami, chemických látok a trestných činov proti životnému prostrediu. Pozornosť si vyžaduje vplyv strategických investícií na biodiverzitu a ochranu prírody. Tento tematický blok a dotknuté reformy majú významné prepojenie s programom hospodárskej reformy Albánska, hospodárskym a investičným plánom Komisie a zelenou agendou pre západný Balkán, ktorú Albánsko schválilo v decembri 2020.
Albánsko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti vo väčšine oblastí súvisiacich so zdrojmi, poľnohospodárstvom a súdržnosťou, konkrétne v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, bezpečnosti potravín, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky, rybárstva a finančných a rozpočtových ustanovení. Je mierne pripravené, pokiaľ ide o regionálnu politiku a koordináciu štrukturálnych nástrojov. Albánsko dosiahlo určitý pokrok v oblastiach poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, a to najmä vďaka zriadeniu registra poľnohospodárskych podnikov a zabezpečeniu lepších administratívnych kapacít pre rozvoj vidieka. Solídny pokrok sa zaznamenal v oblasti rybárstva, v ktorej pokračovalo zavádzanie systému monitorovania plavidiel (VMS) a prideľovanie ľudských zdrojov na monitorovanie a nahlasovanie činností rybárskych plavidiel. Albánsko ako zmluvná strana Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) plne vykonáva odporúčania týkajúce sa rybolovného úsilia. Určitý pokrok sa dosiahol vo finančných a rozpočtových ustanoveniach. Pokrok bol však obmedzený v oblastiach potravinovej bezpečnosti, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky, regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov. V tejto súvislosti je potrebné zlepšiť medziagentúrnu koordináciu v oblasti predvstupovej pomoci a riešiť problémy, pokiaľ ide o kapacitu strategického plánovania, vykonávania a monitorovania infraštruktúrnych projektov na základe hospodárskeho a investičného plánu.
Albánsko dosiahlo solídnu úroveň pripravenosti z hľadiska vonkajších vzťahov, zahraničnej bezpečnosti a obrany. Pokiaľ ide o vyjednávania o kapitole týkajúcej sa vonkajších vzťahov, Albánsko dosiahlo určitý pokrok, keďže pokračovalo v zosúlaďovaní právnych predpisov v oblasti položiek s dvojakým použitím a vo vykonávaní dodatkových protokolov k dohode CEFTA. Pokiaľ ide o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Albánsko si zachovalo úplné zosúladenie so všetkými relevantnými rozhodnutiami a vyhláseniami EÚ vrátane reštriktívnych opatrení EÚ po nevyprovokovanej ruskej agresii voči Ukrajine. Ako nestály člen od januára 2022 sa Albánsko aktívne zapája do práce Bezpečnostnej rady OSN pri podpore a obhajobe medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.
Bosna a Hercegovina
Pokiaľ ide o politické kritériá, strany založené v entite Republika srbská blokovali štátne legislatívne a výkonné inštitúcie do jari 2022, čo v tom období viedlo k takmer úplnému zastaveniu reforiem. Vláda entity federácie zostala vo funkcii celé obdobie 2018 – 2022 ako dočasná vláda. Väčšinu sledovaného obdobia sa entita Republika srbská snažila jednostranne presadiť prevzatie štátnych kompetencií (a to aj v oblastiach zdaňovania, súdnictva, obrany a bezpečnosti) a rozpustiť štátne inštitúcie, čo ohrozovalo vyhliadky na pristúpenie krajiny k EÚ uvedené v stanovisku Komisie. Vykonali sa určité legislatívne kroky na vyňatie entity Republika srbská z kľúčových štátnych orgánov a zriadenie paralelných orgánov na úrovni entity; platnosť týchto zákonov je pozastavená a skúma ich Ústavný súd.
Napriek intenzívnym rokovaniam sprostredkovaným EÚ a USA parlamentné strany nedokázali dospieť k riešeniu ústavnej a volebnej reformy, ktorým by sa Ústava zosúladila s Európskym dohovorom o ľudských právach podľa rozsudku vo veci Sejdić-Finci a súvisiacich rozsudkov. Zmeny na zlepšenie volebných noriem parlament odmietol. Ešte je potrebné úplne vykonať viacero rozhodnutí Ústavného súdu. Rada ministrov nepodnikla žiadne kroky na vypracovanie národného programu prijatia acquis EÚ. Politickou obštrukciou zabránilo ministerstvo financií hladkému priebehu volieb v októbri 2022, pretože zadržiavalo potrebné finančné prostriedky. Všeobecné voľby sa uskutočnili 2. októbra; podľa predbežných výsledkov OBSE/ODIHR sa celkovo vyznačovali politickou súťažou a boli dobre organizované, ale poznačené nedôverou vo verejné inštitúcie a etnicky konfliktnou rétorikou. V rovnaký deň vysoký predstaviteľ navrhol významné zmeny ústavy entity federácie a volebného zákona Bosny a Hercegoviny zamerané na riešenie množstva funkčných problémov a včasné vytvorenie orgánov. Nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti zabezpečenia priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť. Orgány a strany entity Republika srbská obhajovali neutrálny postoj voči ruskej agresii na Ukrajine, ktorým spochybňovali zosúladenie krajiny s vyhláseniami EÚ a kládli prekážky úplnému vykonávaniu reštriktívnych opatrení voči Rusku. Predsedníctvo ratifikovalo viaceré medzinárodné dohody týkajúce sa napríklad nástrojov IPA III, Horizont a Kreatívna Európa, ako aj mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.
Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav a dosiahla obmedzený pokrok, pokiaľ ide o reformu verejnej správy. Pozitívne kroky boli prijaté najmä v oblasti riadenia verejných financií: i) bola prijatá komplexná a celoštátna stratégia riadenia verejných financií, ktorú je ešte potrebné vykonať; ii) na každej úrovni verejnej správy sa začali vykonávať stratégie riadenia verejných financií; iii) štátne inštitúcie zlepšiť určitú odbornú prípravu odborníkov a iv) entita federácie zmenila svoje administratívne postupy. Dobré fungovanie verejnej správy na všetkých jej úrovniach však oslabuje neexistencia orgánu na prijímanie politických rozhodnutí, ktorý by riadil reformu verejnej správy, nedostatočné vykonávanie akčného plánu a nedostatočné kapacity na podporu programu reformy verejnej správy. Zákony o verejnej službe nie sú zosúladené medzi sebou ani so zásadami zásluh, pričom monitorovanie riadenia ľudských zdrojov neumožňuje odhaľovanie nezrovnalostí. V súlade s prioritou 14 uvedenou v stanovisku musí krajina dokončiť základné kroky reformy verejnej správy tým, že zabezpečí odbornú a depolitizovanú verejnú službu, ako aj koordinovaný celoštátny prístup k tvorbe politík, a zriadi orgán na prijímanie politických rozhodnutí, ktorý bude riadiť reformu verejnej správy.
Pokiaľ ide o oblasť súdnictva, Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav. Počas sledovaného obdobia sa v tejto oblasti nedosiahol žiadny pokrok. Nezávislosť a nestrannosť súdnictva sa nezlepšili. Výkonné a legislatívne orgány neprijali ďalšie ochranné opatrenia. Pri uplatňovaní pravidiel vymenúvania, disciplinárnej zodpovednosti, kariérneho postupu a konfliktov záujmov sudcov a prokurátorov pretrváva nejednotnosť a príliš široká diskrečná právomoc. Generálny prokurátor Bosny a Hercegoviny a generálny prokurátor entity Republika srbská boli v sledovanom období preradení na nižšiu pozíciu z dôvodu disciplinárnych priestupkov. Parlament odmietol zmeny zákona o Vysokej rade pre sudcov a prokuratúru týkajúce sa bezúhonnosti, ktorými by sa vytvoril dôveryhodný a prísny systém overovania finančných výkazov osôb vykonávajúcich sudcovskú funkciu. Entita Republika srbská začala legislatívnu iniciatívu s cieľom zriadiť samostatnú radu pre sudcov a prokuratúru na úrovni entity; v prípade jej prijatia by bol porušený právny a ústavný poriadok. Sú potrebné naliehavé opatrenia na obnovenie dôvery verejnosti v súdnictvo a posilnenie jeho bezúhonnosti. Chýbajúce politické odhodlanie na uskutočnenie reformy súdnictva a nedostatočné fungovanie justičného systému aj naďalej viedli k porušovaniu práv obyvateľov a narúšali boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti a boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav/dosiahla určitú úroveň pripravenosti. Počas sledovaného obdobia sa v tejto oblasti nedosiahol žiadny pokrok. Parlament odmietol zákon o konflikte záujmov. Politickí lídri a súdne orgány neriešili rozšírenú korupciu a aktívne blokovali pokrok, čo viedlo k dlhodobým prieťahom a čoraz častejším príznakom politického ovplyvňovania. Neustálym brzdením pokroku na všetkých úrovniach sa zvyšuje riziko zhoršenia situácie. Politickí lídri a súdne orgány musia situáciu naliehavo napraviť. Hoci v sledovanom období došlo k určitým obvineniam, ktoré viedli k odsúdeniam v prípadoch veľkej korupcie, v dôsledku operačnej neúčinnosti a politického zasahovania je celkovo počet prípadov predídenia korupcii a potlačenia korupcie (aj veľkej) naďalej zanedbateľný. V dôsledku neharmonizovaných trestnoprávnych predpisov, nedostatočnej koordinácie medzi inštitúciami a veľmi obmedzenej výmeny spravodajských informácií pretrvávajú systémové nedostatky v oblasti operačnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva, ktoré bojujú proti organizovanej trestnej činnosti. Zločinecké skupiny pôsobiace v krajine využívajú právne a administratívne medzery. Polícia je zraniteľná voči politickým zásahom. Finančné vyšetrovania a zaistenia majetku sú takisto vo veľkej miere neúčinné. Proaktívny prístup zostáva základným prvkom boja proti prenikaniu trestnej činnosti do politických, právnych a ekonomických systémov. Kontaktné miesto na účely spolupráce s Europolom ešte nie je v prevádzke; uskutočňujú sa prípravné kroky. Neuskutočňuje sa žiadna systematická spolupráca s Eurojustom. Bosna a Hercegovina musí pokračovať v snahách súvisiacich s bojom proti terorizmu a obchodovaniu s drogami a zvýšiť svoju kapacitu v tejto oblasti. Je potrebné naliehavo prijať nový zákon o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu v súlade s acquis EÚ.
Hoci je legislatívny a inštitucionálny rámec týkajúci sa základných práv do veľkej miery zavedený, neexistuje žiadny komplexný strategický rámec. V tomto smere predstavuje pozitívny vývoj prijatie akčných plánov týkajúcich sa sociálneho začlenenia Rómov v apríli 2022 a práv LGBTIQ ľudí v júli 2022. Stále je potrebné vykonať výrazné reformy, aby sa zabezpečila pre všetkých občanov možnosť uplatňovať si svoje politické práva a zaistilo sa nediskriminačné, inkluzívne a kvalitné vzdelávanie pre všetkých vrátane toho, aby sa prekonali praktiky „dvoch škôl pod jednou strechou“. Nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti zaručenia slobody prejavu a médií, ochrany novinárov pred hrozbami a násilím zabezpečením finančnej udržateľnosti systému verejnoprávneho vysielania. Pretrvávajú problémy v oblasti slobody zhromažďovania, a to najmä v entite Republika srbská.
Bosna a Hercegovina podniká významné kroky na zlepšenie riadenia migrácie. Ministerstvo bezpečnosti pokračovalo v úsilí o zlepšenie koordinácie s miestnymi orgánmi a posilnilo medzinárodnú spoluprácu. Poskytovanie potrebnej pomoci však naďalej oslabujú veľké nedostatky. Bosna a Hercegovina musí naliehavo prijať stratégiu a akčný plán týkajúce sa migrácie, zintenzívniť úsilie na zaistenie prístupu ku konaniu o azyle a posilniť riadenie hraníc.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, Bosna a Hercegovina je v počiatočnom štádiu vytvárania fungujúceho trhového hospodárstva. Spolupráca a koordinácia v oblasti tvorby hospodárskych politík na štátnej úrovni a medzi entitami sa ďalej zhoršili. V dôsledku toho pretrváva fragmentácia vnútorného trhu krajiny. Program hospodárskej reformy krajiny neobsahuje dostatočne dôveryhodné celoštátne opatrenia na riešenie hlavných štrukturálnych hospodárskych problémov. Tie sa týkajú podnikateľského prostredia, neformálneho hospodárstva, verejných podnikov, zelenej a digitálnej transformácie a nezamestnanosti. Celkovo hospodárska výkonnosť krajiny nedosahuje svoj potenciál, keďže tvorbu politík znemožňuje politická patová situácia, priveľmi krátkodobá orientácia a chýbajúce zameranie na politické opatrenia, ktorými sa dosahuje rast.
Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu z hľadiska schopnosti čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ, pričom v tejto oblasti nedosiahla žiadny významný pokrok. Kvalita vzdelávania je naďalej nízka a na zlepšenie dopravnej a energetickej infraštruktúry neboli prijaté žiadne dostatočné opatrenia. Relatívny hospodársky význam sektorov obchodu a dopravy sa zvýšil (pokiaľ ide o ich pridanú hodnotu) v reakcii na silný vonkajší dopyt, pričom veľkosť verejného sektora hospodárstva bola na základe rovnakých parametrov o niečo nižšia.
Bosna a Hercegovina sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav/dosiahla určitú úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o schopnosť prevziať záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ. Krajina musí značne zintenzívniť svoje úsilie o zosúladenie s acquis EÚ a vykonávanie a presadzovanie potrebných právnych predpisov. V súvislosti s jednotlivými kapitolami acquis EÚ sa počas sledovaného obdobia dosiahol len obmedzený pokrok alebo sa nedosiahol žiadny pokrok.
Bosna a Hercegovina dosiahla určitú úroveň pripravenosti a určitý pokrok v oblasti verejného obstarávania, keďže zmenami prijatými v auguste sa pokročilo v zosúlaďovaní jej právnych predpisov s acquis EÚ. Ide o prvý významný krok v oblasti záväzkov prijatých 12. júna, ktorým sa zároveň prispieva k plneniu kľúčovej priority 7. Obmedzený pokrok sa dosiahol v oblasti štatistiky; takmer sa nepokročilo v prípravách na budúce sčítanie obyvateľstva a vypracúvanie makroekonomických štatistík sa naďalej odchyľuje od acquis EÚ. Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti verejnej vnútornej finančnej kontroly, kde obe entity prijímajú príslušné stratégie.
Sú potrebné významné kroky na zosúladenie právneho rámca v celej krajine s acquis EÚ v oblasti vnútorného trhu (voľný pohyb tovaru, pracovníkov, služieb a kapitálu, právo obchodných spoločností, duševné vlastníctvo, politika hospodárskej súťaže a finančné služby, ochrana spotrebiteľa a zdravia). Bosna a Hercegovina dosiahla v tomto tematickom bloku obmedzený alebo nedosiahla vôbec žiadny pokrok. Postupy a právne predpisy, ktoré sa medzi entitami odlišujú, vytvárajú prekážky hospodárskej súťaži a rastu. Bosna a Hercegovina by mala posilniť finančnú stabilitu zlepšením koordinácie medzi príslušnými orgánmi a zriadením fondu pre finančnú stabilitu ako súčasti rámca na riešenie krízových situácií bánk. Tento tematický blok je kľúčový z hľadiska príprav Bosny a Hercegoviny na plnenie požiadaviek jednotného trhu EÚ a je veľmi dôležitý pre skoré začlenenie na spoločný regionálny trh a rozvoj tohto trhu.
Bosna a Hercegovina dosiahla obmedzený pokrok alebo nedosiahla žiadny pokrok vo väčšine oblastí týkajúcich sa konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu (zdaňovanie, digitálna transformácia a médiá, sociálna politika a zamestnanosť, podniková a priemyselná politika, veda a výskum, vzdelávanie a kultúra) a dosiahla určitý pokrok v oblasti colnej únie. V iných oblastiach sa krajina zhoršila (hospodárska a menová politika) a nachádza sa v nich v počiatočnom štádiu alebo v nich dosiahla určitú úroveň pripravenosti. V týchto oblastiach existujú významné prepojenia s programom hospodárskych reforiem krajiny. Bosna a Hercegovina musí zaviesť sociálno-ekonomické reformy na riešenie štrukturálnych nedostatkov (akými sú nízka konkurencieschopnosť a vysoká nezamestnanosť) a vplyvu pandémie ochorenia COVID-19.
Bosna a Hercegovina dosiahla určitý alebo obmedzený pokrok v tematickom bloku týkajúcom sa zelenej agendy a udržateľnej prepojenosti, v ktorom sa krajina nachádza v počiatočnom štádiu v oblastiach energetiky, životného prostredia a zmeny klímy. Krajina dosiahla určitú úroveň pripravenosti v oblastiach dopravy a transeurópskych sietí. Sú potrebné ďalšie kroky v reformných opatreniach v oblasti prepojenosti a na dosiahnutie súladu s nariadením o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a nariadením o transeurópskej energetickej sieti (TEN-E). Zelená transformácia a udržateľná prepojenosť sú kľúčové na hospodárske začlenenie do regiónu a EÚ. Musí sa zrýchliť vykonávanie hospodárskeho a investičného plánu 3 , ako aj zelenej agendy pre západný Balkán 4 . Bosna a Hercegovina významne zlepšila svoj systém civilnej ochrany a preukázala jednoznačný záväzok v oblasti zvládania katastrof; v septembri 2022 sa krajina pripojila k mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (UCPM) ako plnoprávny člen.
Bosna a Hercegovina nedosiahla žiadny pokrok v oblastiach zdrojov, poľnohospodárstva a súdržnosti (poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, potravinová bezpečnosť, veterinárna a rastlinolekárska politika, rybárstvo a finančné a rozpočtové ustanovenia), kde je príprava väčšinou v počiatočnom štádiu. Krajina musí zintenzívniť svoje úsilie v oblasti vypracovania a prijatia celoštátnej stratégie po roku 2021 týkajúcej sa rozvoja vidieka, zosúladiť svoje právne predpisy o potravinovej bezpečnosti, veterinárnu a rastlinolekársku politiku a posilniť svoje administratívne kapacity. Intenzívnejšie úsilie je potrebné venovať aj vypracovaniu a prijatiu celoštátnej stratégie týkajúcej sa rybárstva a akvakultúry a harmonizovaniu zberu údajov. Ďalej by Bosna a Hercegovina mala začať vypracúvať celoštátnu stratégiu regionálneho rozvoja.
Bosna a Hercegovina dosiahla určitú úroveň pripravenosti a určitý pokrok v tematickom bloku týkajúcom sa vonkajších vzťahov, a to najmä zlepšením zosúladenia s vyhláseniami a reštriktívnymi opatreniami v rámci zahraničnej politiky EÚ, ktorý sa na konci augusta 2022 zvýšil na 81 %. Krajina musí vykonať dodatkové protokoly k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (CEFTA) týkajúce sa uľahčenia obchodu a obchodu so službami a rýchlo prijať dodatkový protokol týkajúci sa urovnávania sporov. Bosna a Hercegovina sa aj naďalej aktívne zapája do regionálnej spolupráce a udržiava dobré susedské vzťahy.
V roku 2021 Bosna a Hercegovina využila 73 miliónov EUR z Nástroja predvstupovej pomoci na obdobie 2021 až 2027 (IPA III) na podporu programov v oblasti riadenia migrácie a hraníc, volebného procesu, energetiky, dopravy, zamestnanosti a sociálnej ochrany, ako aj súkromného sektora a regionálneho rozvoja. Tento prvý súbor programov doplnený balíkom programov zahŕňajúcich viacero krajín významne prispieva k začatiu vykonávania hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkána zelenej agendy. Prijatie celoštátnych sektorových stratégií zostáva naďalej kľúčovou požiadavkou na to, aby mohla Bosna a Hercegovina v budúcnosti plne využívať finančnú podporu z nástroja IPA.
Kosovo
Sledované obdobie sa prekrývalo s prvým celým rokom fungovania vlády vedenej stranou Vetëvendosje. V Kosove vládla politická stabilita, pričom vláda mala v národnom zhromaždení pevnú väčšinu.
Na fungovanie národného zhromaždenia mala negatívny vplyv polarizovaná politická atmosféra a ťažkosti pri dosahovaní uznášaniaschopnosti, a to aj napriek tomu, že vláda má veľkú väčšinu hlasov. Čiastočne je to dôsledok zlého riadenia legislatívneho programu na strane väčšiny, ale aj toho, že opoziční poslanci národného zhromaždenia sa zdržiavajú hlasovania, aby zabránili prijatiu právnych predpisov.
Komunálne voľby v roku 2021 boli celkovo dobre organizované, transparentné a vyznačovali sa politickou súťažou. Volebný proces v Kosove si naďalej vyžaduje komplexné posilnenie s cieľom riešiť dlhodobé nedostatky počas celého volebného cyklu, ako ich zistili jednotlivé volebné pozorovateľské misie EÚ od roku 2014.
Situácia na severe Kosova je naďalej problematická, najmä z hľadiska korupcie,
organizovanej trestnej činnosti a podmienok slobody prejavu.
V oblasti reformy verejnej správy dosiahla krajina určitú úroveň pripravenosti, v tejto oblasti však dosiahla len obmedzený pokrok. Pozitívne kroky boli prijaté najmä v podobe vypracovania všeobecných stratégií týkajúcich sa reformy verejnej správy a riadenia verejných financií na roky 2022 – 2026, prijatia právnych predpisov na dosiahnutie pokroku s prvou vlnou zavádzania štátnych orgánov a začatia prípravy nového zákona o mzdách. Pri vykonávaní existujúceho legislatívneho rámca reformy verejnej správy bol dosiahnutý len malý pokrok.
Pokiaľ ide o vytvorenie dobre fungujúceho justičného systému, Kosovo sa stále nachádza v počiatočnom štádiu. Hoci bol dosiahnutý určitý pokrok, vo všeobecnosti je výkon spravodlivosti aj naďalej pomalý, neefektívny a zraniteľný z hľadiska neprípustného vplyvu. Boli vykonané kroky na začatie vykonávania stratégie a akčného plánu pre oblasť právneho štátu a zmenou zákona o Kosovskej rade pre prokuratúru na reformovanie legislatívneho rámca, ktorým sa riadi systém prokuratúr. Reforma súdnictva by sa mala v prvom rade uskutočniť zlepšením vykonávania existujúcich nástrojov na zabezpečenie bezúhonnosti, nezávislosti a účinnosti justičného systému. Víta sa záväzok vlády plne vykonať stanovisko Benátskej komisie ku koncepčnému dokumentu o previerkach sudcov a prokurátorov, a to v úzkej spolupráci s EÚ.
Pokiaľ ide o boj proti korupcii, Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu príprav/dosiahlo určitú úroveň pripravenosti.
V sledovanom období bol dosiahnutý určitý pokrok vďaka prijatiu významných právnych predpisov týkajúcich sa boja proti korupcii. Je potrebné zlepšiť vykonávanie celkového právneho rámca. Trvalé úsilie je potrebné na dosiahnutie vyššieho počtu aktívnych vyšetrovaní, konečných súdnych rozhodnutí a definitívnych konfiškácií majetku. Napriek už vynaloženému úsiliu si ďalšie účinné riešenie systémových rizík korupcie vyžaduje silnú politickú vôľu, a ráznu reakciu trestnej justície na veľkú korupciu.
Pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti, Kosovo sa nachádza v počiatočnom štádiu a dosiahlo obmedzený pokrok
pri vyšetrovaní a stíhaní prípadov organizovanej trestnej činnosti. Musia sa začať v plnej miere využívať účinné nástroje stanovené v trestnom zákone a zákone o rozšírených právomociach v oblasti konfiškácie. Uskutočnilo sa viacero úspešných operácií zameraných na organizovanú trestnú činnosť, pri ktorých sa využívala medzinárodná a cezhraničná spolupráca. Boj proti organizovanej trestnej činnosti v severnom Kosove je naďalej náročný.
Dosiahol sa určitý pokrok v boji proti terorizmu a boji proti násilnému extrémizmu a predchádzaní násilnému extrémizmu, a to v súlade s cieľmi stanovenými vo vykonávacom ustanovení medzi EÚ a Kosovom k spoločnému akčnému plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne. Kosovské orgány musia účinnejšie bojovať proti praniu špinavých peňazí a platný zákon by sa mal zosúladiť s acquis EÚ a s medzinárodnými normami. Právny rámec vo všeobecnosti zaručuje ochranu ľudských a základných práv v súlade s európskymi normami. Kosovo preukázalo záväzok v oblasti riešenia rodovej nerovnosti. Viac sa musí vykonať v záujme účinného zaručenia práv osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov 5 , Aškalov a vysídlených osôb, zabezpečenia rovnosti medzi ženami a mužmi v praxi a zlepšenia ochrany kultúrneho dedičstva. Nedostatočné administratívne pokyny na vykonávanie zákona o ochrane detí brzdia ďalší pokrok v tejto oblasti. Pokiaľ ide o slobodu prejavu, Kosovo dosiahlo určitú úroveň pripravenosti a prospieva mu pluralistické a čulé mediálne prostredie. Pretrváva však znepokojenie v súvislosti s verejnými očierňujúcimi kampaňami, vyhrážkami a fyzickými útokmi na novinárov. Nedostatok finančnej sebestačnosti spôsobuje, že médiá vrátane verejnoprávnych sú ohrozené politickými a obchodnými záujmami.
Kosovské orgány naďalej dosahovali pokrok pri riadení migrácie. Správa migrácie a azylové konanie by sa mali ďalej posilniť.
Kosovo dosiahlo určitý pokrok v oblasti hospodárskych kritérií a nachádza sa v počiatočnej fáze
rozvoja fungujúceho trhového hospodárstva. Hospodárstvo preukázalo počas pandémie odolnosť. Dlhodobé štrukturálne problémy, ako napríklad rozsiahle neformálne hospodárstvo, vysoký výskyt korupcie a všeobecne slabé inštitúcie právneho štátu naďalej brzdia rozvoj súkromného sektora.
Hoci od roku 2020 je zrušené fiškálne pravidlo, hospodárske oživenie, ako aj prínosy formalizácie viedli v roku 2021 k značnému zvýšeniu daňových príjmov a nízkemu verejnému deficitu. V dôsledku prudko stúpajúcich cien komodít sa významne zvýšila inflácia. Finančný sektor zostal stabilný a naďalej rástlo poskytovanie úverov. Napriek silnej politickej opozícii vláda zaujala fiškálne obozretné stanoviská k dôchodkom vojnových veteránov a Kosovskému dôchodkovému fondu.
Kosovo dosiahlo obmedzený pokrok a nachádza sa v počiatočnom štádiu z hľadiska schopnosti čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci EÚ. Len malý pokrok sa dosiahol v oblasti zlepšenia
kvality vzdelávania a riešenia chýbajúcich zručností na trhu práce. Kosovo dosiahlo určitý
pokrok v oblasti zlepšenia cestnej infraštruktúry a zvýšenia investícií do obnoviteľných zdrojov energie, ale
obavy naďalej vzbudzuje zastarané a nespoľahlivé zásobovanie energiou na báze uhlia. Kosovo stále nemá dlhodobú energetickú stratégiu. Kosovo dosiahlo určitý pokrok v oblasti digitalizácie hospodárstva.
Pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu, Kosovo sa naďalej
zapájalo do väčšiny regionálnych fór. Kosovo vo všeobecnosti udržiavalo dobré vzťahy s Albánskom,
Čiernou Horou a Severným Macedónskom. Nezmenili sa formálne vzťahy Kosova
s Bosnou a Hercegovinou, ktorá neuznáva nezávislosť Kosova, pričom medzi oboma krajinami
stále platí prísny vízový režim.
Dialóg sprostredkúvaný EÚ o normalizácii vzťahov so Srbskom pokračoval pravidelnými mesačnými stretnutiami na úrovni hlavných vyjednávačov a zasadnutím na vysokej úrovni 18. augusta 2022. Strany v júni 2022 prijali plán realizácie energetických dohôd a v auguste 2022 sa dohodli na cestovaní medzi Kosovom a Srbskom len na základe predloženia dokladov totožnosti. Kosovo sa však musí konštruktívnejšie zapájať do plnenia všetkých doterajších dohôd a vyvíjať v tejto súvislosti ďalšie úsilie, ako aj prispieť k dosiahnutiu komplexnej a právne záväznej dohody o normalizácii vzťahov so Srbskom. Dosiahnutie takejto dohody je naliehavé a kľúčové, aby Kosovo a Srbsko mohli pokročiť vo svojom európskom smerovaní.
V sledovanom období sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o zosúladenie s európskymi normami v oblasti štatistiky a finančnej kontroly, a obmedzený pokrok, pokiaľ ide o zosúladenie s európskymi normami v oblasti verejného obstarávania. Vo väčšine oblastí súvisiacich s vnútorným trhom dosiahlo Kosovo určitú úroveň pripravenosti, a to aj v oblasti hospodárskej súťaže. V sledovanom období Kosovo dosiahlo určitý pokrok vo všetkých oblastiach s výnimkou spotrebiteľskej politiky a ochrany zdravia, pri ktorých sa dosiahol len obmedzený pokrok.
Kosovo dosiahlo určitý pokrok v oblasti konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu (clá, zdaňovanie, hospodárska a menová politika, digitálna transformácia a médiá, podniková a priemyselná politika, sociálna politika a zamestnanosť, vzdelávanie a kultúra) a obmedzený pokrok v oblasti výskumu.
Pokiaľ ide o zelenú agendu pre západný Balkán a udržateľnú prepojenosť, Kosovo dosiahlo určitý pokrok v oblasti dopravy a obmedzený pokrok v oblastiach energetiky, životného prostredia a zmeny klímy. Pokiaľ ide o zdroje a poľnohospodárstvo, Kosovo dosiahlo určitý pokrok v oblasti potravinovej bezpečnosti, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky, ale len obmedzený pokrok v oblasti poľnohospodárstva.
Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy a obchodnú politiku, Kosovo dosiahlo v sledovanom období obmedzený pokrok a nachádza sa v počiatočnej fáze prípravy. Kosovo zatiaľ nerafitikovalo dodatkové protokoly k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode týkajúce sa uľahčenia obchodu a obchodu so službami. Kosovo zaviedlo vývozné obmedzenia na viacero poľnohospodárskych potravinových výrobkov bez akéhokoľvek opodstatnenia alebo predchádzajúcej konzultácie s Komisiou.
Celkovo musí Kosovo posilniť svoje administratívne kapacity a zlepšiť koordináciu vo všetkých sektoroch, aby sa dosiahlo účinné vykonávanie acquis EÚ.
Turecko
Vo fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku sú vážne nedostatky. Počas sledovaného obdobia pokračoval úpadok demokracie. Štrukturálne nedostatky v prezidentskom systéme pretrvávali. Krajina doteraz nezohľadnila kľúčové odporúčania Rady Európy a jej orgánov. Parlamentu aj naďalej chýbali potrebné prostriedky na to, aby mohol voči vláde vyvodzovať zodpovednosť. V rámci ústavnej štruktúry sa pokračovalo v centralizácii právomocí na úrovni prezidentského úradu bez toho, aby sa zabezpečilo riadne a účinné oddelenie právomocí medzi výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou. Vzhľadom na absenciu účinného mechanizmu bŕzd a protiváh sa demokratická zodpovednosť výkonnej moci naďalej obmedzuje len na voľby.
Napriek zrušeniu výnimočného stavu v júli 2018 zostali v platnosti niektoré právne ustanovenia, ktorými sa udeľujú mimoriadne právomoci vládnym úradníkom a ponechávajú niektoré obmedzujúce prvky výnimočného stavu. Vyšetrovacia komisia pre výnimočný stav ešte nedokončila preskúmanie množstva prípadov týkajúcich sa štátnych zamestnancov, ktorí boli prepustení počas obdobia výnimočného stavu zákonnými dekrétmi. V júli 2021 turecký parlament prijal návrh zákona, ktorým sa predlžuje trvanie niektorých obmedzujúcich prvkov výnimočného stavu o ďalší rok.
Súdnictvo sa naďalej systematicky zameriavalo na členov opozičných strán v parlamente v súvislosti s údajnými trestnými činmi súvisiacimi s terorizmom. Právny rámec pre voľby a politické strany je naďalej problematický. Volebné kvórum sa znížilo z 10 % na 7 %. Turecko sa doteraz nezaoberalo zostávajúcimi odporúčaniami Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a Benátskej komisie.
Prostredníctvom tlaku na starostov z opozičných strán zo strany vládnucej koaličnej vlády sa ešte viac oslabila demokracia na miestnej úrovni. Starostovia z opozičných strán čelili správnemu a súdnemu vyšetrovaniu. Miestna demokracia na juhovýchode krajiny je aj naďalej výrazne obmedzená. Na juhovýchode sú nútene odvolávaní starostovia aj naďalej nahrádzaní správcami vymenovanými vládou.
Situácia na juhovýchode krajiny bola aj naďalej veľmi znepokojivá. V októbri 2021 turecký parlament predĺžil vojenský mandát na začatie cezhraničných protiteroristických operácií v Sýrii a Iraku o ďalšie dva roky. Turecká vláda pokračovala v domácich a cezhraničných bezpečnostných a vojenských operáciách v Iraku a Sýrii. Bezpečnostná situácia v pohraničných oblastiach bola aj naďalej neistá a dochádzalo k opakujúcim sa teroristickým činom spáchaným Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je naďalej na zozname osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov, ktorý vypracovala EÚ. EÚ jednoznačne odsúdila útoky PKK a vyjadrila solidaritu s rodinami obetí. Vláda má legitímne právo a zodpovednosť bojovať proti terorizmu, no je nevyhnuté, aby sa tak dialo v súlade so zásadami právneho štátu, ľudskými právami a základnými slobodami. Protiteroristické opatrenia musia byť primerané. Pokiaľ ide o obnovenie dôveryhodného politického mierového procesu potrebného na dosiahnutie udržateľného riešenia, k žiadnemu vývoju nedošlo.
Naďalej pokračovalo vážne zhoršovanie situácie v oblasti občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti čelili zvýšenému tlaku a ich priestor na slobodné pôsobenie sa naďalej zmenšoval, čím sa obmedzovala ich sloboda prejavu, združovania a zhromažďovania. Vykonávanie zákona o prevencii financovania šírenia zbraní hromadného ničenia ešte viac obmedzilo organizácie občianskej spoločnosti.
Nedošlo ku konsolidácii civilného dohľadu nad bezpečnostnými zložkami. Zodpovednosť vojenských, policajných a spravodajských služieb zostáva veľmi obmedzená. Je potrebné posilniť parlamentný dohľad nad bezpečnostnými inštitúciami. V júli Parlament predĺžil vek odchodu do dôchodku náčelníka generálneho štábu zo 67 na 72 rokov, čo umožnilo úradujúcemu náčelníkovi generálneho štábu vykonávať službu o rok dlhšie, zatiaľ čo velitelia letectva a námorníctva odišli do dôchodku.
Turecko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti, resp. je mierne pripravené v oblasti reformy verejnej správy. Počas sledovaného obdobia sa nedosiahol žiaden pokrok. Krajine naďalej chýba komplexný program reforiem v oblasti verejnej správy a riadenia verejných financií a vláda nezačala žiadnu komplexnú reformu verejnej správy. Zodpovednosť verejnej správy je nedostatočná a je potrebné zlepšiť spôsob riadenia ľudských zdrojov. Pri tvorbe politiky chýbajú metódy založené na faktoch a participatívne mechanizmy. Aj naďalej pokračovala politizácia verejnej správy. Zastúpenie žien vo vedúcich funkciách vo verejnej službe je naďalej nízke.
Pripravenosť justičného systému Turecka je v počiatočnom štádiu. Počas sledovaného obdobia pokračovalo vážne zhoršovanie situácie, ktoré sa pozoruje od roku 2016. Pretrvávali najmä obavy v súvislosti so systémovým nedostatkom nezávislosti justície a s neprípustným tlakom na sudcov a prokurátorov. Zvýšili sa konkrétne obavy týkajúce sa dodržiavania medzinárodných a európskych noriem zo strany súdnictva, najmä v súvislosti s odmietnutím vykonávať rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Pokračovalo vykonávanie akčného plánu pre ľudské práva na rok 2021 a stratégie reformy súdnictva z roku 2019. Ani v jednom z týchto dokumentov sa však neriešili závažné nedostatky tureckého súdnictva, vzhľadom na to, že v nich chýba plán na výrazné zlepšenie celkového fungovania súdneho systému krajiny. Len 515 sudcov alebo prokurátorov, ktorí boli prepustení po pokuse o prevrat, získalo späť svoje pracovné miesto napriek tomu, že mnohí boli zbavení obvinenia. Naďalej pretrvávajú obavy kvôli chýbajúcim objektívnym, štandardizovaným a vopred stanoveným kritériám na prijímanie a povyšovanie sudcov, ktoré by boli založené na zásluhách.
Z hľadiska boja proti korupcii Turecko zostalo v počiatočnom štádiu príprav a počas sledovaného obdobia nedosiahlo žiaden pokrok. Krajina ešte nezriadila protikorupčné orgány v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami. Treba zlepšiť právny rámec a inštitucionálnu štruktúru, aby sa obmedzil politický a neprimeraný vplyv na stíhanie trestných činov korupcie a rozhodovanie o nich. Je potrebné zlepšiť zodpovednosť a transparentnosť verejných inštitúcií. Neexistencia stratégie a akčného plánu v oblasti boja proti korupcii svedčí o nedostatku politickej vôle rozhodne bojovať proti korupcii. Väčšina odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO) sa nevykonala. Korupcia je vo všeobecnosti veľmi rozšírená a naďalej vyvoláva znepokojenie.
Turecko dosahuje určitú úroveň pripravenosti v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, celkovo však došlo len k obmedzenému pokroku. Doteraz nebola dokončená medzinárodná dohoda o výmene osobných údajov medzi Europolom a tureckými orgánmi zodpovednými za boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu, pretože turecké právne predpisy o ochrane údajov ešte nie sú v súlade s acquis EÚ. Je potrebné zlepšiť právny rámec upravujúci boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF) a odporúčaniami Benátskej komisie v súvislosti so zákonom o predchádzaní financovaniu šírenia zbraní hromadného ničenia.
Situácia v oblasti ľudských a základných práv sa naďalej zhoršovala. V platnosti zostali mnohé z opatrení zavedených počas výnimočného stavu. Právny rámec zahŕňa všeobecné záruky v oblasti dodržiavania ľudských a základných práv, právne predpisy a ich vykonávanie je však stále potrebné zosúladiť s Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Parlamentné zhromaždenie Rady Európy naďalej monitorovalo, ako Turecko dodržiava ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu. Vážne obavy týkajúce sa dodržiavania medzinárodných a európskych noriem tureckým súdnictvom a záväzku Turecka podporovať právny štát a dodržiavať základné práva, pramenia z toho, že Turecko naďalej odmieta vykonať určité rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä vo veciach Selahattin Demirtaş a Osman Kavala. Postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý začala Rada Európy proti Turecku vo februári 2022 z dôvodu nevykonania rozsudku vo veci Kavala, je len ďalším prejavom toho, ako sa Turecko vzďaľuje od noriem v oblasti ľudských práv a základných slobôd, ku ktorým sa zaviazalo ako člen Rady Európy. V júli súd rozhodol, že Turecko nevykonalo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2019 vo veci Kavala.
Akčný plán pre ľudské práva prijatý v roku 2021 sa naďalej vykonával, neriešia sa ním však kritické otázky a neviedol k zlepšeniu celkovej situácie v oblasti ľudských práv.
Pokiaľ ide o slobodu prejavu, pokračovalo vážne zhoršovanie situácie, ktoré sa pozoruje v posledných rokoch. Vykonávanie trestnoprávnych predpisov týkajúcich sa národnej bezpečnosti a boja proti terorizmu bolo naďalej v rozpore s EDĽP a inými medzinárodnými normami a naďalej sa odchyľovalo od judikatúry ESĽP. Reštriktívne opatrenia vykonávané štátnymi inštitúciami a zvyšujúci sa tlak pomocou justičných a správnych prostriedkov naďalej oslabovali uplatňovanie slobody prejavu. Naďalej dochádzalo k trestným stíhaniam a odsúdeniam novinárov, obhajcov ľudských práv, právnikov, spisovateľov, opozičných politikov, študentov a používateľov sociálnych médií.
Ďalšie zhoršenie nastalo v oblasti slobody zhromažďovania a združovania. Dochádzalo k opakujúcim sa zákazom, neprimeranému použitiu sily a zásahom počas pokojných demonštrácií; dochádzalo k vyšetrovaniam, súdnym konaniam a správnym pokutám proti demonštrantom na základe obvinení z činností súvisiacich s terorizmom alebo porušenia zákona o demonštráciách a pochodoch.
Práva najviac znevýhodnených skupín a osôb patriacich k menšinám treba lepšie chrániť. Rómovia majú naďalej značne sťažený prístup k formálnej práci a ich životné podmienky sa výrazne zhoršili. Vážne obavy naďalej vzbudzuje rodovo motivované násilie, diskriminácia a nenávistné prejavy proti menšinám, najmä proti lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým, intersexuálnym a queer osobám (LGBTIQ).
V oblasti migračnej a azylovej politiky dosiahlo Turecko určitý pokrok. Vyhlásenie EÚ a Turecka zostáva aj naďalej hlavným rámcom spolupráce medzi EÚ a Tureckom a spolupráca EÚ s Tureckom v oblasti migrácie sa zintenzívnila. Určitý pokrok sa dosiahol pri ďalšom posilňovaní kapacity dozoru a ochrany pozemných hraníc s Iránom. Návrat neregulárnych migrantov z gréckych ostrovov, ktorý sa mal uskutočniť na základe vyhlásenia EÚ a Turecka, je naďalej pozastavený, a to už od marca 2020. V roku 2021 sa v porovnaní s rokom 2020 počet prichádzajúcich neregulárnych migrantov na väčšine trás zvýšil. Zvýšenie počtu príchodov by sa mohlo čiastočne pripísať zrušeniu opatrení na zamedzenie šírenia pandémie COVID-19, ktoré zaviedli krajiny v regióne v roku 2020. Hoci sa počet neregulárnych príchodov do Grécka v porovnaní s údajmi z obdobia pred pandémiou COVID-19 znížil, neregulárne príchody do Talianska a do oblastí Cypru kontrolovaných vládou sa v minulom roku výrazne zvýšili a vznikli nové prevádzačské trasy. Turecko stále nevykonalo ustanovenia týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú súčasťou dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom, ktorá nadobudla platnosť v októbri 2017. Počet prípadov nelegálneho prekročenia hraníc medzi Tureckom a Gréckom celkovo zostáva výrazne nižší ako pred prijatím vyhlásenia EÚ a Turecka.
Turecko naďalej vynakladalo výrazné úsilie pri poskytovaní starostlivosti a zabezpečovaní potrieb pre jednu z najväčších utečeneckých komunít na svete. Z celkového prevádzkového rozpočtu vo výške 6 miliárd EUR sa v rámci nástroja EÚ pre utečencov v Turecku do júna 2022 vyplatilo viac ako 4,7 miliardy EUR. Na riešenie dlhotrvajúcej prítomnosti utečencov v krajine sú potrebné efektívne opatrenia zamerané na integráciu. Migrantom a utečencom by sa mal zabezpečiť lepší prístup k verejnému zdravotníctvu. Neboli splnené žiadne doposiaľ nesplnené kritériá v oblasti liberalizácie vízového režimu. Turecko musí ešte viac zosúladiť svoje právne predpisy týkajúce sa vízovej politiky s acquis EÚ.
Jednostranná zahraničná politika Turecka bola naďalej v rozpore s prioritami EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), najmä z dôvodu jeho vojenských akcií v Sýrii a Iraku a nepripojení sa k reštriktívnym opatreniam EÚ voči Rusku. Turecko malo veľmi nízku mieru súladu s postojom EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá bola na úrovni 7 % (k augustu 2022). Vojenská podpora Turecka v Líbyi vrátane nasadenia zahraničných bojovníkov v teréne, jeho pretrvávajúca kritika operácie IRINI a nedostatočná spolupráca v rámci tejto operácie poškodzujú účinný prínos EÚ k vykonávaniu zbrojného embarga OSN a viedli k protichodným prístupom v Líbyi. Turecko naďalej zostáva mimoriadne dôležitým aktérom v sýrskej kríze a zdieľa s EÚ cieľ stabilnej a prosperujúcej Sýrie. Prítomnosť tureckých jednotiek v regióne a v iných častiach severnej Sýrie je naďalej významná. Obavy Turecka o bezpečnosť vyplývajúce zo situácie v severnej Sýrii by sa nemali riešiť vojenskou akciou, ale politickými a diplomatickými prostriedkami a pri plnom dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva.
Turecko uznalo ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine za vojnový stav a odsúdilo ruskú agresiu. Turecko vykonáva Dohovor z Montreux, podľa ktorého sa prechod vojnových lodí obmedzil na tie, ktoré sa vracajú na svoje základne. Turecké spoločnosti pokračovali v predaji vojenskej výzbroje Ukrajine. Cieľom Turecko je sprostredkovať rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom a pracovať na zmiernení napätia a dosiahnutí prímeria. Krajina takisto podnikla diplomatickú iniciatívu s cieľom sprostredkovať vývoz ukrajinského obilia; dohoda, na ktorej sa dohodli Ukrajina a Rusko 22. júla v Istanbule sprostredkovaná OSN a Tureckom, by nebola možná bez konštruktívnej úlohy Turecka, ktoré je zapojené aj do uľahčovania vykonávania dohody. Turecko sa však zdržalo účasti na sankciách EÚ voči Rusku. Turecko podpísalo memorandum o porozumení v záujme rozvoja hospodárskych a obchodných vzťahov s Ruskom.
Po zmiernení napätia vo východnom Stredozemí prevládlo na niekoľko mesiacov zlepšenie dynamiky vzťahov medzi EÚ a Tureckom pozorované od decembra 2020, až kým sa v apríli 2022 neobnovilo napätie v Egejskom mori. Rada po druhom preskúmaní rámca pre reštriktívne opatrenia v novembri 2021 predĺžila režim o jeden rok do 12. novembra 2022. V súčasnosti sa sankcie vzťahujú na dve osoby. Hoci Turecko počas sledovaného obdobia nevykonávalo vo východnom Stredozemí žiadne nepovolené vrtné práce, napätie narastá. Turecké vojnové lode nezákonne bránili prieskumnej činnosti v cyperskej výhradnej hospodárskej zóne. V námorných zónach Cypru pokračovali vojenské cvičenia Turecka. Napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo, a najmä EÚ, odsúdili jednostranné kroky Turecka, krajina pokračovala vo svojich krokoch na ďalšie opätovné otvorenie ohradeného mesta Varoša na Cypre.
Turecko sa musí jednoznačne zaviazať k dobrým susedským vzťahom, plneniu medzinárodných dohôd, ako aj k mierovému urovnávaniu sporov v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, pričom sa v prípade potreby môže obrátiť na Medzinárodný súdny dvor.
Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2022 vyjadrila hlboké znepokojenie nad nedávnymi opakovanými krokmi a vyhláseniami Turecka. Pripomenula svoje predchádzajúce závery a vyhlásenie z marca 2021 a zopakovala, že Turecko musí rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých členských štátov EÚ. Zdôraznila, že očakáva, že Turecko bude plne dodržiavať medzinárodné právo, zmierňovať napätie v záujme regionálnej stability vo východnom Stredozemí, udržateľným spôsobom podporovať dobré susedské vzťahy a plne dodržiavať medzinárodné právo. Európska rada opakovane pripomenula, že EÚ má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a o rozvoj kooperatívnych a vzájomne prospešných vzťahov s Tureckom. Európska rada takisto opätovne potvrdila, že je pripravená s Tureckom spolupracovať etapovitým, primeraným a zvratným spôsobom vo viacerých oblastiach spoločného záujmu za predpokladu, že Turecko splní podmienky stanovené v predchádzajúcich záveroch Európskej rady a že pretrvá zmiernenie napätia vo východnom Stredozemí.
Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, turecké hospodárstvo je na značne pokročilej úrovni, ale počas sledovaného obdobia nedosiahlo žiaden pokrok. V súvislosti s fungovaním tureckého trhového hospodárstva pretrvávajú vážne obavy, pretože došlo k úpadku dôležitých prvkov, ako sú vykonávanie menovej politiky a inštitucionálne a regulačné prostredie. Hospodárstvo sa zotavilo z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a došlo k jeho výraznému oživeniu, pričom v roku 2021 vzrástlo o 11,4 % a v prvej polovici roku 2022 viac ako o 7 %, a to napriek dôsledkom invázie Ruska na Ukrajinu. Príliš uvoľnená menová politika krajiny a nedostatočná dôveryhodnosť politiky oslabili líru a podnietili rast oficiálnej inflácie, ktorá dosiahla dvadsaťročné maximum na úrovni viac než 80 %. Vyššie ceny dovážaných komodít prehĺbili vonkajšiu nerovnováhu, ktorá je v situácii zvýšenej neistoty a nízkej úrovne medzinárodných rezerv naďalej hlavným zdrojom zraniteľnosti. Plnenie rozpočtu prekonalo očakávania, ale verejný dlh sa zvýšil a fiškálna politika sa čoraz viac ocitá pod tlakom, pretože je zaťažovaná neúspešnými pokusmi obmedziť rastúcu infláciu a podporiť domácu menu.
Inštitucionálne a regulačné prostredie je naďalej nestabilné predovšetkým z hľadiska predvídateľnosti, transparentnosti a vykonávania právnych predpisov. Na zlepšenie riešenia obchodných sporov sa podnikli niektoré dôležité kroky. Neformálny sektor má napriek svojmu postupnému úpadku stále významný podiel na hospodárskej činnosti. Pretrvávajú štátne intervencie do mechanizmov tvorby cien. V oblasti poskytovania štátnej pomoci chýbajú náležité vykonávacie pravidlá, presadzovanie práva a transparentnosť. Bankový sektor zostal vo veľkej miere stabilný a kapitálová primeranosť je vyššia než regulačné požiadavky. Objem nesplácaných úverov sa znížil a ziskovosť sa zlepšila, ale riziko dolarizácie a riziko pre finančnú stabilitu sa zvýšilo. Trh práce sa z pandémie zotavil, pretrvávajú však hlboké štrukturálne výzvy, medzi ktoré patria veľmi výrazné rodové rozdiely, vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí a značné regionálne rozdiely.
Turecko dosahuje solídnu úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o rozvoj schopnosti vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami v EÚ, a počas sledovaného obdobia dosiahlo v tejto oblasti obmedzený pokrok. Napriek určitému pokroku v oblasti odbornej prípravy pretrváva nesúlad medzi vzdelávacím systémom a potrebami trhu práce. Výdavky na výskum a vývoj sa aj naďalej veľmi pomaly zvyšovali a ani zďaleka nedosiahli cieľ stanovený vládou. Investičná činnosť sa v druhej polovici roka 2021 spomalila. Pokrok pokračoval v diverzifikácii dodávok energie a zvyšovaní podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Obavy vzbudzuje rozširovanie postupov, pri ktorých sa uplatňujú požiadavky na miestny obsah. Turecko odstránilo niektoré dodatočné clá, ktoré zaviedlo v rozpore so záväzkami v rámci colnej únie EÚ – Turecko; dvojstrannému obchodu však bráni rozsiahle odchyľovanie Turecka od svojich záväzkov vyplývajúcich z colnej únie EÚ – Turecko.
Turecko je mierne pripravené v oblasti verejného obstarávania, ale počas sledovaného obdobia nedosiahlo žiadny pokrok a v zosúlaďovaní s acquis EÚ pretrvávajú veľké nedostatky. Turecko pokračovalo vo svojom diskriminačnom zvýhodňovaní cien na domácom trhu a v postupoch kompenzácie zvýhodňujúcich miestny obsah. Turecko je mierne pripravené v oblasti štatistiky a počas sledovaného obdobia dosiahlo obmedzený pokrok. Časté manažérske zmeny v rámci tureckého štatistického úradu v posledných niekoľkých rokoch, a to aj počas sledovaného obdobia, výrazne oslabili dôveryhodnosť tejto inštitúcie. Spoľahlivosť kľúčových hospodárskych údajov bola opakovane spochybnená. Turecko dosahuje solídnu úroveň pripravenosti v oblasti finančnej kontroly, hoci počas sledovaného obdobia sa nedosiahol žiadny pokrok. Strategický dokument o verejnej vnútornej finančnej kontrole ešte nebol aktualizovaný a sieť koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS) ešte nebola obnovená.
Pokiaľ ide o schopnosť Turecka prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, miera zosúladenia s acquis EÚ bola naďalej veľmi obmedzená a k zosúladeniu dochádzalo skôr ad hoc.
Tematický blok týkajúci sa vnútorného trhu je kľúčový pre správne fungovanie colnej únie medzi EÚ a Tureckom a začlenenie Turecka do jednotného trhu EÚ. Prípravy v oblastiach voľného pohybu pracovných síl, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby sú v počiatočnom štádiu, keďže mnohé povolania nie sú otvorené pre občanov Európskej únie. Turecko dosiahlo solídnu úroveň pripravenosti, pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru. Technické prekážky obchodu zostali zachované. Turecko je mierne pripravené na voľný pohyb kapitálu, keďže naďalej dochádza k obmedzovaniu zahraničného vlastníctva a pohybu kapitálu. Turecko sa musí naďalej zaoberať nevyriešenými otázkami vo svojom rámci upravujúcom boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Turecko značne pokročilo v oblasti práva obchodných spoločností a musí dosiahnuť ďalší pokrok v zosúlaďovaní s acquis EÚ. Turecko dosahuje solídnu úroveň pripravenosti v oblasti práva duševného vlastníctva, ale musí zlepšiť jeho presadzovanie. V oblasti politiky hospodárskej súťaže dosiahlo Turecko určitú úroveň pripravenosti. Vážne obavy pretrvávajú v súvislosti s legislatívnym rámcom, kapacitou v oblasti presadzovania a transparentnosťou v oblasti štátnej pomoci. Turecko dosahuje solídnu úroveň pripravenosti v oblasti finančných služieb a dosiahlo určitý pokrok vrátane rozvoja nových alternatívnych finančných nástrojov. Solídnu úroveň pripravenosti možno konštatovať, pokiaľ ide o zosúladenie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa a zdravia, kde sa dosiahol určitý pokrok najmä v súvislosti so zosúladením s acquis EÚ a posilnením medziodvetvovej spolupráce.
V rámci tematického bloku týkajúceho sa konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu dosiahlo Turecko určitú úroveň pripravenosti v oblasti digitálnej transformácie a médií, aj keď v tejto oblasti sa situácia naďalej zhoršuje. Prípravy Turecka v oblasti vedy a výskumu značne pokročili a krajina dosiahla počas sledovaného obdobia značný pokrok, najmä uzavretím dohody o pridružení k programu Horizont Európa na roky 2021 – 2027. Turecko je mierne pripravené v oblasti vzdelávania a kultúry a dosiahlo určitý pokrok, najmä pokiaľ ide o odborné vzdelávanie, národné kvalifikačné systémy a účasť krajiny na programoch EÚ.
Pokiaľ ide o kapitoly týkajúce sa hospodárstva, zhoršenie situácie pokračovalo v oblasti hospodárskej a menovej politiky, v ktorých sa odráža neefektívna politika v oblasti zabezpečenia cenovej stability a ukotvenia inflačných očakávaní. Centrálna banka je naďalej pod značným politickým tlakom a je potrebné obnoviť jej funkčnú nezávislosť. Turecko dosiahlo obmedzený pokrok v oblasti politiky podnikania a priemyselnej politiky, pričom hlavné výzvy v súvislosti s opatreniami nezlučiteľnými so zásadami priemyselnej politiky EÚ zostávajú nevyriešené. Počas sledovaného obdobia nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti, pričom obavy naďalej spôsobujú práva odborov, neexistencia skutočného sociálneho dialógu a pretrvávajúce úrovne neformálnej hospodárskej činnosti.
Hoci je Turecko v oblasti daňového systému mierne pripravené, počas sledovaného obdobia nedošlo k žiadnemu pokroku a naďalej je potrebná jasná stratégia, aby sa predišlo častým zmenám daňových sadzieb a umožnila sa výmena daňových informácií so všetkými členskými štátmi EÚ. Turecko si zachováva solídnu úroveň pripravenosti na colnú úniu, v tejto oblasti však dosiahlo len obmedzený pokrok, a to najmä tak, že odstránilo niektoré dodatočné clá uplatňované na dovoz výrobkov s pôvodom v tretích krajinách. Odchýlky od jeho záväzkov vyplývajúcich z colnej únie medzi EÚ a Tureckom, však pretrvávajú, čo prispieva k veľkému počtu obchodných prekážok.
Pokiaľ ide o tematický blok týkajúci sa zelenej agendy a udržateľnej prepojenosti, Turecko je mierne pripravené v oblasti dopravnej politiky. Počas sledovaného obdobia dosiahlo obmedzený pokrok súvisiaci predovšetkým s prijatím plánu na výrazné zvýšenie využívania železničnej dopravy. Turecko je mierne pripravené v oblasti energetiky a celkove dosiahlo v tejto oblasti obmedzený pokrok. Napredovalo v oblasti zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, reforiem v odvetví zemného plynu a zosúlaďovania právnych predpisov v oblasti jadrovej bezpečnosti. Turecko značne pokročilo v oblasti transeurópskych sietí a vďaka bezproblémovému fungovaniu transanatolského plynovodu dosiahlo určitý pokrok predovšetkým v oblasti energetických sietí. Pokračovala výstavba železničnej trate Halkali – Kapikule, ktorá spája bulharskú hranicu s Istanbulom. Turecko dosiahlo určitú pripravenosť v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, no počas sledovaného obdobia nedosiahlo celkove žiadny pokrok. Turecko čelí kritickým environmentálnym a klimatickým výzvam, a to tak v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy, ako aj s adaptáciou na ňu. V oblasti životného prostredia a klímy je potrebné vypracovať a vykonávať ambicióznejšie a lepšie koordinované politiky. Turecko musí ešte zvýšiť svoj príspevok k Parížskej dohode o zmene klímy a realizovať ho, ako aj dokončiť zosúlaďovanie s acquis v oblasti klímy.
V tematickom bloku týkajúcom sa zdrojov, poľnohospodárstva a súdržnosti dosiahlo Turecko určitú úroveň pripravenosti v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Počas sledovaného obdobia pokračovalo zhoršovanie situácie, keďže poľnohospodárska politika Turecka sa vzďaľuje od hlavných zásad spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a Turecko pokračovalo v obmedzovaní dovozu poľnohospodárskych výrobkov z EÚ. Turecko je významným vývozcom potravinárskych výrobkov do EÚ a počas sledovaného obdobia dosiahlo určitý pokrok v oblasti bezpečnosti potravín, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky. Úplné vykonávanie acquis EÚ v tejto oblasti si vyžaduje ďalšie značné úsilie. Turecko je mierne pripravené v oblasti rybárstva a naďalej dosahuje solídny pokrok, najmä pokiaľ ide o vykonávanie nového zákona o rybolove, riadenie zdrojov a flotily, ako aj inšpekcie a kontrolu. Turecko je mierne pripravené v oblasti regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov a naďalej dosahuje určitý pokrok pri urýchľovaní čerpania prostriedkov z nástroja IPA II. Turecko dosiahlo určitú úroveň pripravenosti v oblasti finančných a rozpočtových ustanovení, ale počas sledovaného obdobia nedosiahlo žiadny pokrok.
V tematickom bloku týkajúcom sa vonkajších vzťahov je Turecko mierne pripravené v oblasti vonkajších vzťahov a počas sledovaného obdobia dosiahlo obmedzený pokrok, najmä z dôvodu pokračujúceho odchyľovania sa od Spoločného colného sadzobníka. Pretrvávajú odchýlky od systému všeobecných colných preferencií EÚ, čo predstavuje porušenie pravidiel colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Oficiálna rozvojová pomoc Turecka bola vo veľkej miere zameraná na humanitárnu podporu činností súvisiacich so Sýriou na tureckom území. V oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky dosiahlo Turecko určitú úroveň pripravenosti. Zahraničná politika Turecka je celkove naďalej v rozpore s prioritami EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Skutočnosť, že Turecko sa nepripojilo k reštriktívnym opatreniam EÚ voči Rusku, vyvoláva osobitné obavy z dôvodu voľného obehu výrobkov vrátane tovaru s dvojakým použitím v rámci colnej únie medzi EÚ a Tureckom. Tak dochádza k riziku oslabovania reštriktívnych opatrení EÚ. Na to, aby colná únia naďalej fungovala, musia zmluvné strany v plnej miere dodržiavať existujúce pravidlá a vyhýbať sa narušovaniu vzájomnej dôvery.
Celkovo je v mnohých oblastiach potrebné výrazne viac pracovať na zosúlaďovaní právnych predpisov s acquis EÚ. Vo všetkých oblastiach je potrebné významné zlepšenie z hľadiska vykonávania a presadzovania. Kľúčovou podmienkou ďalšieho pokroku Turecka je zabezpečenie nezávislosti regulačných orgánov a rozvoj administratívnych kapacít.
Príloha 2. Vykonávanie hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán
Rok 2021 bol prvým úplným rokom vykonávania hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán, ktorý bol prijatý 6. októbra 2020. Cieľom plánu je užšia integrácia a preklenutie sociálno-ekonomickej priepasti medzi regiónom a EÚ, podpora jeho zelenej a digitálnej obnovy po pandémii COVID-19 a priblíženie západného Balkánu k spoločnému trhu EÚ. Uvedený plán je tiež vhodným rámcom pre podporu západného Balkánu pri riešení energetickej krízy a dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine. Zameriava sa na hlavné investície a politické iniciatívy, ktoré zodpovedajú politickým prioritám a reakciám EÚ. Podporuje prepojenosť v oblasti energetiky, dopravy a digitálneho hospodárstva v rámci regiónu aj voči EÚ. Podporuje rozvoj súkromného sektora a ľudského kapitálu vrátane inovácií. Vychádza z balíka grantov EÚ vo výške 9 miliárd EUR a zo záručného nástroja pre západný Balkán s cieľom prilákať investície až v hodnote 20 miliárd EUR.
Očakáva sa, že vplyv týchto investícií na hospodárstvo regiónu sa umocní hmatateľným napredovaním pri vykonávaní projektu spoločného regionálneho trhu a programov hospodárskych reforiem, ako aj pokračujúcim pokrokom v oblasti právneho štátu, riadenia verejných financií a reformy verejnej správy.
Priority hospodárskeho a investičného plánu sa vykonávajú prostredníctvom posilnenej politickej angažovanosti a politického dialógu v týchto oblastiach, ako aj prostredníctvom cielenejšej finančnej pomoci EÚ poskytovanej prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III). V kontexte ruskej agresie voči Ukrajine poskytuje hospodársky a investičný plán aj vhodné nástroje na pomoc regiónu pri riešení hospodárskeho vplyvu uvedenej agresie, najmä prostredníctvom napredovania v energetickej transformácii a uľahčenia väčšej diverzifikácie zdrojov energie.
Praktické vykonávanie plánu sa začalo vo februári 2022 prijatím investičných grantov v celkovej výške 1,3 miliardy EUR z Investičného rámca pre západný Balkán (ďalej len „WBIF“) na financovanie 24 hlavných investičných projektov v celkovej investičnej hodnote 3,3 miliardy EUR 6 . Táto suma dopĺňa príspevok na Regionálny program energetickej efektívnosti (REEP+) vo výške 100 miliónov EUR na nadchádzajúce roky s cieľom rozšíriť „vlnu obnovy EÚ“ na západný Balkán. Komisia takisto schválila príspevok EÚ vo výške 560 miliónov EUR na programy IPARD pre Albánsko, Severné Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko na sedemročné obdobie. Tieto programy podporujú agropriemysel a poľnohospodárske podniky pri ich zelenej a digitálnej transformácii a zavádzaní udržateľnejších modelov potravinárskej výroby ako súčasti hospodárskeho a investičného plánu. Nástroj IPA III prispieva k vykonávaniu hospodárskeho a investičného plánu prostredníctvom dvojstranných a regionálnych programov so všetkými hospodárstvami západného Balkánu.
Prepojenosť v oblasti dopravy sa zameriava na rozvoj potrebnej infraštruktúry pre cestnú, železničnú a vodnú dopravu v súlade s prioritami transeurópskych sietí, ako aj na modernizáciu a ekologizáciu existujúcej infraštruktúry s cieľom prispieť k inteligentným riešeniam v oblasti mobility v súlade so zelenou agendou. Táto priorita sa realizuje prostredníctvom hlavných iniciatív hospodárskeho a investičného plánu č. 1, 2 a 3, pričom sa zameriava na prepojenie severu a juhu, východu a západu a na prepojenie pobrežných regiónov.
V sledovanom období sa pokračovalo v práci na všetkých investičných projektoch v oblasti prepojenosti prijatých v rámci programu v oblasti prepojenosti v predchádzajúcich rokoch, pričom sa viaceré projekty dokončili. Išlo najmä o projekty týkajúce sa stredozemského cestného koridoru, železničného koridoru Orient – východné Stredozemie a dvoch cezhraničných mostov (Svilaj a Gradiska). Operačná rada WBIF schválila aj financovanie 13 nových investičných projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry s finančnými prostriedkami EÚ presahujúcimi 1 miliardu EUR.
Dôležitým míľnikom pre región bolo prijatie piatich sektorových akčných plánov (železničná doprava, cestná doprava, bezpečnosť cestnej premávky, uľahčenie dopravy, vodná doprava a multimodalita) a stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility pre západný Balkán, ktoré boli vypracované v koordinácii so stálym sekretariátom Zmluvy o Dopravnom spoločenstve. Päťročný priebežný pracovný plán schválený šiestimi partnermi slúži ako dodatočný nástroj plánovania reformných opatrení a investícií do infraštruktúry, ktoré musí región v nadchádzajúcich rokoch uprednostniť.
Komisia spolu s Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj pracuje na programe bezpečnej a udržateľnej dopravy vo výške 80 miliónov EUR na podporu inteligentných a udržateľných riešení v oblasti mobility prostredníctvom dekarbonizácie a digitalizácie. Podpora sa poskytne na projekty týkajúce sa napr. zlepšenia bezpečnosti na priecestiach, modernizácie vybraných hraničných priechodov, zlepšenia vysokorizikových cestných úsekov, zavádzania inteligentných dopravných systémov a infraštruktúry pre alternatívne palivá a na opatrenia súvisiace s adaptáciou na zmenu klímy, ochranou biodiverzity a znižovaním znečistenia.
V nadväznosti na úspešné zavedenie „zelených jazdných pruhov“ v tomto regióne v čase pandémie COVID-19 sa v rámci opatrení na uľahčenie dopravy pracuje na pilotnom testovaní zelených jazdných pruhov aj medzi západným Balkánom a EÚ. Zelené jazdné pruhy v praxi vedú ku kratším čakacím lehotám na hraničných priechodoch, k zjednodušeniu kontrol a zníženiu formalít a nákladov. Memorandum o porozumení týkajúce sa zriadenia funkčného zeleného jazdného pruhu medzi Severným Macedónskom a Gréckom bolo podpísané 7. júla 2022.
S cieľom aktualizovať zoznam základných a komplexných dopravných sietí prebiehajú aj práce na prepracovaní transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na západnom Balkáne, ktoré sa pravdepodobne ukončia koncom roka 2022.
Pokiaľ ide o finančné záväzky v rámci dvojstranných programov a programov pre viaceré krajiny IPA na rok 2021, na dopravu a inteligentnú mobilitu sa vyčlenilo celkovo 350 miliónov EUR.
Energetickú konektivitu a transformáciu podporujú tri hlavné iniciatívy, ktoré sa týkajú investícií do obnoviteľných zdrojov energie, „vlny obnovy“ v oblasti energetickej efektívnosti a uľahčenia prechodu od závislosti od uhlia. Energetická bezpečnosť a diverzifikácia dodávok sa podporujú aj v kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine.
Počas sledovaného obdobia sa schválilo šesť projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na financovanie v rámci WBIF vrátane obnovy vodnej elektrárne Fierza v Albánsku, troch projektov solárnych elektrární v Severnom Macedónsku a Albánsku a projektu inteligentného meracieho systému v distribučnej sústave elektrickej energie v Srbsku. Finančné prostriedky boli pridelené aj na výstavbu úseku transbalkánskeho elektrického koridoru.
Komisia v záujme podpory obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti a napredovania obnovy verejných a súkromných budov doplnila regionálny program energetickej efektívnosti o 100 miliónov EUR, pričom vykonávacia dohoda sa má s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) a bankou KfW podpísať do konca roka 2022. Operačná rada WBIF vydala v apríli 2022 kladné stanovisko k financovaniu špecializovaného záručného nástroja pre projekty súvisiace najmä s energetickou efektívnosťou a obnoviteľnými zdrojmi energie vo výške 45 miliónov EUR.
Podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve sa od západného Balkánu bude vyžadovať, aby sa do konca roka 2022 zaviazal k plneniu cieľov v oblasti dekarbonizácie do roku 2030. Na tomto základe sa potom vypracujú stratégie na dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom individuálnych integrovaných plánov v oblasti energetiky a klímy. Transformácia uhoľných oblastí v regióne, ktorého väčšina je vo veľkej miere závislá od fosílnych palív, bude veľkou sociálno-ekonomickou výzvou. Komisia preto podporuje zriadenie a prevádzku platformy spolupráce pre transformujúce sa uhoľné regióny na západnom Balkáne a Ukrajine, ktorá kopíruje podobnú iniciatívu EÚ. Už sa uskutočnila celá séria dvojstranných výmen s regiónmi EÚ, zatiaľ čo ďalšie sa plánujú. Plenárna konferencia platformy je naplánovaná na koniec roka 2022.
Pokiaľ ide o finančné záväzky v rámci programovania IPA na rok 2021, Komisia vyčlenila 114 miliónov EUR na projekty v oblasti čistej energie na regionálnej aj dvojstrannej úrovni.
Prechod na digitálnu technológiu podporuje tento región v digitálnej transformácii, a to prostredníctvom technickej pomoci a investícií. Zameriava sa na regulačné reformy vedúce k rozvoju trhu s digitálnymi službami a na podporu investícií do inovačných digitálnych riešení a digitálnej infraštruktúry. Pokiaľ ide o druhý aspekt, táto priorita sa podporuje prostredníctvom hlavnej iniciatívy hospodárskeho a investičného plánu č. 8, ktorou je digitálna infraštruktúra.
Pokiaľ ide o reformy právneho rámca, Komisia vedie s týmto regiónom každoročný regulačný dialóg o digitálnej politike a podporuje každoročné digitálne samity západného Balkánu na vysokej úrovni. Šesť ekonomík podpísalo Vyhlásenie o budúcnosti internetu z 28. apríla 2022. 7 Vo vyhlásení, ktoré doteraz podpísalo viac ako 60 medzinárodných partnerov, sa stanovuje vízia a zásady dôveryhodného internetu. Región sa tiež plne zapája do činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie. Komisia spolu s Radou pre regionálnu spoluprácu zohrala kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní regionálnej dohody o roamingu, vďaka ktorej je v regióne od 1. júla 2021 zavedený režim „roamingu za vnútroštátne ceny“. V nadväznosti na vypracovanie plánu postupného znižovania roamingových poplatkov medzi regiónom a EÚ v roku 2021 prebiehajú v súčasnosti rokovania so západným Balkánom a telekomunikačnými operátormi EÚ o dobrovoľnom znížení týchto poplatkov s možným prvým znížením od roku 2023.
EÚ zároveň podporuje rozvoj nových digitálnych riešení v rôznych aspektoch hospodárstva západného Balkánu vrátane dopravy, energetiky, logistiky, verejnej správy, obchodu atď. Dôležitou iniciatívou na podporu takýchto riešení je každoročný Balkathon, na ktorom sa udeľujú ocenenia za inovatívne projekty v oblasti digitálnej transformácie. EÚ rovnako podporuje rozvoj digitálnych zručností medzi spoločnosťami v regióne. V súčasnosti sa dokončuje posudzovanie rozdielov v digitálnych zručnostiach vo všetkých šiestich ekonomikách.
WBIF podporuje niekoľko štúdií uskutočniteľnosti a investícií v digitálnej oblasti. Vo februári 2022 bola v Čiernej Hore dokončená štúdia uskutočniteľnosti týkajúca sa rozvoja širokopásmového pripojenia, pričom sa začali dva nové projekty: investičný grant pre Srbsko na zavedenie širokopásmového pripojenia na vidieku a grant na technickú pomoc Albánsku na štúdiu uskutočniteľnosti zavedenia vysokovýkonnej výpočtovej techniky pre údaje vládnych inštitúcií.
Kybernetická bezpečnosť zostáva dôležitým prvkom hospodárskeho a investičného plánu. Posúdenie potrieb kybernetickej bezpečnosti pre tento región sa dokončilo a prostredníctvom nástroja TAIEX sa uskutočňuje séria podujatí technickej pomoci, ktorými sa buduje pripravenosť na kybernetické incidenty. Na tieto účely sa zvažujú ďalšie alokácie v rámci rôznych nástrojov Komisie.
V rámci dvojstranných programov a programov pre viaceré krajiny v rámci nástroja IPA na rok 2021 vyčlenila Komisia celkove viac ako 50 miliónov EUR na projekty digitálnej transformácie, od ktorých sa očakáva, že zmobilizujú značné investície medzinárodných finančných inštitúcií a zo súkromných zdrojov.
Zelená agenda pre západný Balkán podporuje aj priority hospodárskeho a investičného plánu v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií 8 . Táto agenda bola prijatá spolu s hospodárskym a investičným plánom a vedúci predstavitelia krajín západného Balkánu ju schválili prostredníctvom vyhlásenia zo Sofie o zelenej agende v novembri 2020. Agenda, ktorá má päť pilierov, sa opiera o regulačné reformy v regióne s cieľom zosúladiť ju s ambíciami Európskej zelenej dohody, ako aj o investície súvisiace s nakladaním s odpadom a odpadovými vodami, energetickou transformáciou a udržateľnou dopravou. K vykonávaniu agendy prispieva prvých sedem z desiatich hlavných iniciatív hospodárskeho a investičného plánu, ktoré sa týkajú dopravy, energetickej transformácie a nakladania s odpadom a odpadovými vodami.
V sledovanom období vypracoval región s pomocou Rady pre regionálnu spoluprácu (ďalej len „RRS“) podrobný akčný plán na vykonávanie agendy, ktorý vedúci predstavitelia západného Balkánu schválili na samite v Brde v októbri 2021. Hoci si RRS zachováva kľúčovú úlohu pri koordinácii regionálnych iniciatív v rámci zelenej agendy, Komisia sa s Rakúskou agentúrou pre životné prostredie dohodla na regionálnom programe EU4Green v hodnote 11 miliónov EUR s cieľom pomôcť všetkým partnerom v regióne pracovať na svojich vlastných stratégiách a reformách. Program bol spustený začiatkom roka 2022.
V investičnom balíku WBIF z februára 2022 Komisia schválila financovanie dvoch projektov (nad rámec piatich projektov energetickej transformácie, ktoré sa rozoberajú ďalej) priamo súvisiacich s agendou týkajúcich sa čistiarní odpadových vôd Podgorica a Skopje.
Tieto projekty znamenajú začiatok vykonávania hlavnej iniciatívy hospodárskeho a investičného plánu č. 7: nakladanie s odpadom a odpadovými vodami.
V súčasnosti sa pracuje na mapovaní všetkých plánovaných a prebiehajúcich intervencií v regióne súvisiacich so zelenou agendou a na vývoji monitorovacieho nástroja na jej vykonávanie. Prebieha aj príprava regionálnych nástrojov v oblasti zelenej infraštruktúry a predchádzania znečisteniu plastmi a morskému odpadu. Koncom roka 2022 budú partneri vyzvaní, aby deklarovali svoje ciele v oblasti dekarbonizácie v rámci Energetického spoločenstva a následne ich zohľadnili v národných energetických a klimatických plánoch.
Pokiaľ ide o finančné záväzky v rámci programovania nástroja IPA III na rok 2021, na podporu vykonávania zelenej agendy sa v dvojstranných a viacnárodných projektoch vyčlenilo celkove 165 miliónov EUR.
Podpora súkromného sektora sa vykonáva prostredníctvom hlavnej iniciatívy hospodárskeho a investičného plánu č. 9 zameranej na cielené financovanie prostredníctvom špecializovaného záručného nástroja pre MSP, aby mohli začať podnikať, inovovať a stať sa konkurencieschopnými. Podobná podpora sa poskytuje aj agropriemyslu na vidieku prostredníctvom nástroja IPARD.
Vytvorenie vhodných podmienok pre rozvoj a rast súkromného sektora, najmä mikropodnikov a malých a stredných podnikov, je stredobodom dialógu o hospodárskej politike, ktorý sa každoročne vedie s partnermi zo západného Balkánu v rámci vykonávania programov hospodárskych reforiem a z nich vyplývajúcich odporúčaní v oblasti hospodárskej politiky. Tento proces bol počas sledovaného obdobia aktualizovaný s cieľom lepšie zohľadniť priority hospodárskeho a investičného plánu, ako aj výzvy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a vplyv nedávnych geopolitických udalostí. Politický dialóg sa opiera aj o publikáciu OECD o indexe politiky v oblasti MSP, ktorú v roku 2022 financovala EÚ.
Podpora pre súkromný sektor zameraná najmä na podporu inovácií a posilnenie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie, sa poskytuje prostredníctvom osobitných systémov záruk pripravených v rokoch 2021/2022 v nadväznosti na hospodársky pokles spôsobený vplyvom pandémie COVID-19. Nástroj „Growth4All“ a nástroj na zdieľanie rizika v oblasti poľnohospodárstva sú dva príklady takýchto záruk. Komisia okrem toho schválila balík vo výške 40 miliónov EUR na kombinované financovanie inovačných projektov súkromného sektora v oblastiach, ako je zelená transformácia a sociálna inklúzia.
Komisia takisto podporuje fungovanie investičného fóra komôr šiestich krajín západného Balkánu (WB6) s cieľom presadzovať hospodárske záujmy regiónu na západnom Balkáne aj mimo neho. Financuje najmä nový regionálny program rozvoja dodávateľov, ktorého cieľom je uľahčiť vytváranie väzieb/príležitostí pre domácich dodávateľov.
Komisia sa napokon pripravuje na zavedenie záruky pre západný Balkán ako súčasti širšieho Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD+). Touto zárukou sa budú podporovať inštitúcie, ktoré v danom regióne poskytujú úvery súkromnému sektoru v oblastiach sociálno-ekonomického rozvoja a zmeny klímy. Očakáva sa, že tento nástroj prinesie do regiónu západného Balkánu investície až do výšky 20 miliárd EUR, aby sa podnietil jeho hospodársky rozvoj.
Pokiaľ ide o programovanie nástroja IPA na rok 2021, Komisia vyčlenila takmer 148 miliónov EUR na podporu rozvoja súkromného sektora na západnom Balkáne vrátane agropriemyslu.
Hospodársky a investičný plán podporuje takisto rozvoj ľudského kapitálu a inovácií v regióne vrátane mládeže, vzdelávania a zavádzania inovácií. Na zasadnutí ministrov v Brde 8. júla 2021 schválili ministri a zástupcovia regiónu pre zamestnanosť a sociálne veci vyhlásenie, ktorým sa ich hospodárstva zaväzujú dodržiavať zásady európskeho piliera sociálnych práv a vykonávať hlavnú iniciatívu hospodárskeho a investičného plánu týkajúcu sa záruky pre mladých ľudí. Na samite EÚ – západný Balkán v októbri 2021 sa začal komplexný program pre západný Balkán v oblasti inovácií, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu, zatiaľ čo zasadnutie lídrov v júni 2022 bolo príležitosťou na zhodnotenie rôznych opatrení zameraných na mládež.
Záruka pre mladých ľudí sa v EÚ vykonáva od roku 2014 a od roku 2020 sa posilňuje. Ako hlavná iniciatíva hospodárskeho a investičného plánu je záruka pre mladých ľudí na západnom Balkáne aktivačným systémom, ktorý má zabezpečiť, aby mladí ľudia na západnom Balkáne dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo odbornej prípravy v rámci určitého obdobia po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania. Tento program zahŕňa širokú škálu zainteresovaných strán vrátane organizácií mladých ľudí a sociálnych partnerov. Aby Komisia podporila partnerov zo západného Balkánu v tomto úsilí, zriadila v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce a Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie nástroj technickej pomoci. Záruka pre mladých ľudí má potenciál podporiť reformu verejných služieb zamestnanosti hospodárstiev západného Balkánu a obmedziť únik mozgov, ktorý zažíva tento región. Vyžaduje si to reformy a budovanie kapacít vo viacerých oblastiach, od vzdelávania a odbornej prípravy až po zamestnanie, služby práce a sociálnu ochranu. Všetci partneri zo západného Balkánu zaviedli koordinačné mechanizmy pre záruku pre mladých ľudí (okrem Bosny a Hercegoviny, kde sa na tom pracuje), pripravujú podrobné plány vykonávania a niektorí už začali s ich zavádzaním do praxe.
V oblasti vzdelávania a kultúry sa vykonáva podrobná diagnostika jednotlivých odvetví vzdelávania, pričom dve krajiny (Srbsko a Severné Macedónsko) sú pridružené k programu Erasmus+ a prebieha proces pridruženia zostávajúcich partnerov. Región je teraz tiež plne zapojený do programu Kreatívna Európa, hoci je potrebné vyvinúť úsilie o zosúladenie so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách. Vzhľadom na to, že bol rok 2022 vyhlásený za Európsky rok mládeže, západný Balkán sa zapája do rôznych podujatí a iniciatív EÚ, pričom Tirana zohráva ústrednú úlohu ako európske hlavné mesto mládeže na rok 2022.
Pokiaľ ide o sociálnu agendu, dokončila sa dôkladná situačná analýza sociálnej ochrany v regióne, a dospelo sa k záverom, ktoré sa stali podkladom pre politické usmernenia hospodárskych a reformných programov. Súbežnou iniciatívou, ktorá sa má začať aj na západnom Balkáne, je prispôsobenie akčného plánu EÚ pre sociálne hospodárstvo z roku 2021. Päť partnerov v regióne (všetci s výnimkou Kosova) prijalo aj nové stratégie týkajúce sa Rómov a akčné plány na zosúladenie s rámcom EÚ na roky 2020 – 2030. Od roku 2022 bude pre západný Balkán k dispozícii nástroj technickej pomoci SOCIEUX+, ktorý sa špecializuje na zamestnanosť a sociálnu ochranu. Bude podporovať verejné inštitúcie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a posilňovať inštitucionálne a individuálne kapacity prostredníctvom výmen s partnermi z členských štátov EÚ.
Pomoc EÚ v tejto oblasti zahŕňa aj úzku spoluprácu so západným Balkánom v oblasti zdravia, najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19 a darovania vakcín (približne 6,5 milióna dávok darovaných alebo ďalej predaných členskými štátmi EÚ tomuto regiónu) a zvýšenú podporu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Región je naďalej úzko zapojený do práce Výboru EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a má prístup k spoločnému obstarávaniu zdravotníckych potrieb. EÚ financuje projekt odolnosti voči zdravotnej kríze na západnom Balkáne, ktorý sa realizuje s pomocou Svetovej zdravotníckej organizácie, pričom v rámci WBIF bol prijatý nový investičný projekt na rozšírenie Detskej fakultnej nemocnice v Belehrade.
Kľúčovým nástrojom na vykonávanie inovačného programu je program Horizont Európa, do ktorého sú zapojení všetci šiesti partneri zo západného Balkánu. Región má tiež prístup k politickému nástroju v oblasti výskumu a technického rozvoja a je aktívne vedený k tomu, aby sa zúčastňoval na výskumných iniciatívach EÚ, ako sú COST a EUREKA. Srbsko a Čierna Hora prijali stratégie pre inteligentnú špecializáciu, zatiaľ čo ostatným partnerom poskytuje EÚ technickú pomoc na ich dokončenie (Severné Macedónsko) alebo rozvoj (Albánsko, Kosovo a Bosna a Hercegovina). Fond západného Balkánu pre hospodársky rozvoj a inovácie doteraz poskytol technickú pomoc až 50 projektom v rámci systému overovania koncepcie a v súčasnosti sa vyhodnocuje nová výzva na vyjadrenie záujmu.
Napokon, EÚ má v úmysle plne zapojiť západný Balkán do iniciatívy Nový európsky Bauhaus, ktorá podporuje inovácie, udržateľnosť, inklúziu a estetiku v oblasti infraštruktúry, a ďalších projektov týkajúcich sa najmä vykonávania zelenej agendy. Zámerom je od roku 2023 rozšíriť každoročnú cenu Bauhausu plánovanú v rámci tejto iniciatívy na západný Balkán.
Záväzky nástroja IPA na rok 2021 v rámci dvojstranných programov a programov pre viaceré krajiny v oblasti rozvoja ľudského kapitálu a inovácií predstavujú 62 miliónov EUR.
Týchto šesť priorít je podporených – a ich dosah znásobený – záväzkom regiónu (a podporou EÚ) vytvoriť spoločný regionálny trh na západnom Balkáne 9 založený na štyroch slobodách pohybu. Všetky strany musia zohrávať konštruktívnu úlohu pri realizácii iniciatívy regionálneho trhu. Úspech hospodárskeho a investičného plánu je podmienený aj pokrokom všetkých partnerov pri zavádzaní najlepších postupov v oblasti právneho štátu, verejných financií a riadenia investícií a pri podpore profesionálnej a efektívnej verejnej správy. Pokrok v oboch týchto aspektoch sa rieši v príslušných oddieloch tohto oznámenia.
|
Príloha 3 ŠTATISTICKÉ ÚDAJE (k 1. septembru 2022) |
|||||||||||||||||||||||
|
Demografia |
Poznámka |
Čierna Hora |
Severné Macedónsko |
Albánsko |
Srbsko |
Turecko |
Bosna a
|
Kosovo * |
EÚ27 |
||||||||||||||
|
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
||||||||
|
Celkový počet obyvateľov (v tisícoch) |
622 s |
622 s |
2 077 s |
2 076 s |
2 862 s |
2 846 s |
6 964 s |
6 927 s |
82 004 bs |
83 155 s |
3 492 ps |
: |
1 796 s |
1 782 s |
446 559 bs |
447 485 s |
|||||||
|
Podiel obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov na celkovom počte obyvateľov (v %) |
66,9 s |
66,5 s |
69,6 s |
69,3 s |
68,7 s |
68,4 s |
65,3 s |
64,8 s |
67,8 s |
67,8 s |
: |
: |
67,1 s |
67,1 s |
64,6 beps |
64,3 eps |
|||||||
|
Hrubá miera prirodzeného pohybu obyvateľstva (na 1 000 obyvateľov) |
1,0 |
– 0,3 |
– 0,3 |
– 3,2 |
2,3 |
0,2 |
– 5,3 |
– 8,0 |
9,1 be |
: |
: |
: |
6,9 |
: |
– 1,1 bep |
– 2,5 ep |
|||||||
|
Stredná dĺžka života pri narodení, muži (v rokoch) |
74,0 |
73,2 |
74,7 |
72,2 |
77,6 |
75,2 |
73,4 |
71,6 |
76,4 |
: |
: |
: |
: |
: |
78,5 bep |
77,5 ep |
|||||||
|
Stredná dĺžka života pri narodení, ženy (v rokoch) |
79,5 |
78,8 |
78,6 |
76,7 |
80,7 |
79,6 |
78,6 |
77,5 |
81,8 |
: |
: |
: |
: |
: |
84,0 bep |
83,2 ep |
|||||||
|
Trh práce |
Poznámka |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
||||||
|
Miera ekonomickej aktivity osôb vo veku 20 – 64 rokov: podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov (v %) |
|||||||||||||||||||||||
|
Spolu |
1. |
71,8 |
67,2 |
71,5 |
70,5 |
75,9 ew |
75,3 ew |
72,9 |
72,5 |
62,2 |
58,7 |
59,0 w |
62,3 bw |
45,2 w |
42,9 w |
78,2 |
77,6 |
||||||
|
Muži |
1. |
79,2 |
74,6 |
83,4 |
82,5 |
84,4 ew |
83,9 ew |
80,1 |
79,9 |
83,3 |
79,8 |
71,3 w |
75,4 bw |
67,3 w |
63,0 w |
84,2 |
83,6 |
||||||
|
Ženy |
1. |
64,4 |
59,9 |
59,3 |
58,2 |
67,6 ew |
66,9 ew |
65,6 |
65,2 |
41,1 |
37,5 |
46,9 w |
49,1 bw |
23,2 w |
23,1 w |
72,2 |
71,7 |
||||||
|
Miera zamestnanosti vo veku 20 – 64 rokov (v % obyvateľstva) |
|||||||||||||||||||||||
|
Spolu |
1. |
60,8 |
55,2 |
59,2 |
59,1 |
67,1 ew |
66,3 ew |
65,2 |
65,9 |
53,8 |
51,0 |
49,7 w |
52,5 bw |
34,2 w |
32,3 w |
73,1 |
72,2 |
||||||
|
Muži |
1. |
67,5 |
61,7 |
69,7 |
68,9 |
74,7 ew |
74,0 ew |
72,1 |
72,9 |
73,2 |
70,1 |
61,6 w |
64,9 bw |
53,0 w |
48,8 w |
78,9 |
78,0 |
||||||
|
Ženy |
1. |
54,2 |
48,8 |
48,4 |
49,0 |
59,7 ew |
58,8 ew |
58,2 |
58,9 |
34,4 |
32,0 |
38,0 w |
40,0 bw |
15,6 w |
16,0 w |
67,2 |
66,5 |
||||||
|
Osoby vo veku 15 – 24 rokov, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v % obyvateľstva danej vekovej skupiny |
1. |
17,3 |
21,1 |
18,1 |
19,6 |
25,5 w |
26,6 w |
15,3 |
15,9 |
26,0 |
28,3 |
21,0 w |
21,6 w |
32,7 w |
33,6 w |
10,1 |
11,1 |
||||||
|
Trh práce (pokračovanie) |
Poznámka |
Čierna Hora |
Severné Macedónsko |
Albánsko |
Srbsko |
Turecko |
Bosna a
|
Kosovo * |
EÚ27 |
||||||||
|
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
||
|
Osoby vo veku 15 – 29 rokov, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v % obyvateľstva danej vekovej skupiny |
1. |
21,3 |
26,6 |
24,5 |
26,2 |
26,6 w |
27,9 w |
19,0 |
20,0 |
29,5 |
32,0 |
25,0 w |
25,9 w |
39,9 w |
40,4 w |
12,6 |
13,8 |
|
Zamestnanosť podľa hlavných odvetví |
|||||||||||||||||
|
Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo (v %) |
1. |
7,1 s |
7,5 s |
13,9 s |
12,0 s |
36,4 ew |
36,1 ew |
15,6 s |
14,6 s |
18,1 s |
17,6 s |
18,0 w |
12,0 bw |
5,2 w |
4,8 w |
4,3 s |
4,3 s |
|
Priemysel (v %) |
1. |
9,5 s |
10,1 s |
24,1 s |
23,9 s |
13,1 ew |
13,4 ew |
22,6 s |
22,6 s |
19,8 s |
20,5 s |
23,8 w |
33,4 bw |
15,1 w |
16,3 w |
18,1 s |
18,2 s |
|
Stavebníctvo (v %) |
1. |
9,9 s |
8,3 s |
7,0 s |
6,9 s |
7,0 ew |
7,0 ew |
4,8 s |
5,4 s |
5,5 s |
5,7 s |
7,9 w |
9,4 bw |
12,6 w |
11,1 w |
6,7 s |
6,6 s |
|
Služby (v %) |
1. |
73,1 s |
73,5 s |
55,0 s |
57,1 s |
43,5 ew |
43,5 ew |
56,9 s |
57,5 s |
56,6 s |
56,2 s |
50,3 w |
45,3 bw |
67,1 w |
67,9 w |
70,1 s |
70,1 s |
|
Osoby zamestnané vo verejnom sektore ako podiel na celkovej zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov (v %) |
2. 3. 4. 1. |
29,3 w |
30,5 w |
23,2 w |
24,4 w |
15,3 ew |
15,5 ew |
26,6 w |
26,4 w |
16,8 w |
17,7 w |
17,2 w |
19,1 bw |
27,6 w |
28,7 w |
: |
: |
|
Osoby zamestnané v súkromnom sektore ako podiel na celkovom počte zamestnaných osôb vo veku 20 – 64 rokov (v %) |
5. 4. 1. |
66,5 w |
65,6 w |
76,8 w |
75,6 w |
84,7 ew |
84,5 ew |
73,4 w |
73,6 w |
83,2 w |
82,3 w |
82,8 w |
80,9 bw |
72,4 w |
71,3 w |
: |
: |
|
Miera nezamestnanosti (v % pracovnej sily) |
|||||||||||||||||
|
Spolu |
1. |
15,2 |
17,9 |
17,3 |
16,4 |
11,5 ew |
11,8 ew |
10,5 |
9,1 |
13,7 |
13,2 |
15,9 w |
15,9 bw |
25,5 w |
25,8 w |
6,7 |
7,1 |
|
Muži |
1. |
14,7 |
17,5 |
16,5 |
16,7 |
11,6 ew |
11,6 ew |
10,0 |
8,8 |
12,4 |
12,4 |
13,8 w |
14,2 bw |
22,4 w |
23,4 w |
6,4 |
6,8 |
|
Ženy |
1. |
15,7 |
18,4 |
18,4 |
15,9 |
11,4 ew |
12,0 ew |
11,2 |
9,5 |
16,5 |
14,9 |
19,0 w |
18,6 bw |
34,4 w |
32,2 w |
7,1 |
7,4 |
|
Mládež, vo veku 15 – 24 rokov |
1. |
25,2 |
36,0 |
35,6 |
35,7 |
27,2 ew |
26,5 ew |
27,5 |
26,6 |
25,2 |
25,1 |
33,8 w |
36,6 bw |
49,4 w |
49,1 w |
15,1 |
16,8 |
|
Dlhodobo nezamestnaní (> 12 mesiacov) |
1. |
12,0 |
13,4 |
12,4 |
12,4 |
7,3 ew |
7,0 ew |
5,5 |
4,5 |
3,2 |
3,3 |
12,1 w |
11,9 bw |
16,2 w |
18,4 w |
2,7 |
2,5 |
|
Priemerné nominálne mesačné mzdy a platy (v EUR) |
6. 7. 8. 9. |
515 sw |
524 sw |
410 sw |
441 sw |
430 sew |
434 sew |
645 sw |
706 sw |
427 sw |
384 sw |
471 sw |
489 sw |
477 sw |
466 sw |
: |
: |
|
Vzdelávanie |
Poznámka |
Čierna Hora |
Severné Macedónsko |
Albánsko |
Srbsko |
Turecko |
Bosna a
|
Kosovo * |
EÚ27 |
||||||||
|
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
||
|
Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku: percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 18 – 24 rokov s maximálne nižším sekundárnym vzdelaním, ktoré nie je v procese ďalšieho vzdelávania alebo odbornej prípravy (v %) |
1. |
5,0 |
3,6 |
7,1 |
5,7 |
16,3 w |
15,6 w |
6,6 |
5,6 |
28,7 |
26,7 |
3,8 w |
4,7 w |
8,2 w |
7,8 w |
10,2 |
9,9 |
|
Verejné výdavky na vzdelávanie v pomere k HDP (v %) |
: |
: |
: |
: |
3,3 psw |
3,3 sw |
3,6 sw |
3,5 sw |
4,4 |
4,0 sw |
4,0 sw |
: |
4,6 sw |
4,6 sw |
4,7 d |
: |
|
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 20 – 24 rokov s maximálne nižším sekundárnym vzdelaním, spolu |
1. |
4,8 |
: |
8,1 |
6,1 |
: |
: |
7,5 |
6,4 |
38,0 |
34,4 |
: |
5,8 bw |
8,6 w |
10,2 w |
16,5 |
15,7 |
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 20 – 24 rokov s maximálne nižším sekundárnym vzdelaním, muži |
1. |
: |
: |
6,4 |
5,9 |
: |
: |
7,3 |
6,0 |
39,5 |
36,7 |
: |
5,8 bw |
7,7 w |
9,1 w |
19,0 |
18,5 |
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 20 – 24 rokov s maximálne nižším sekundárnym vzdelaním, ženy |
1. |
: |
: |
9,9 |
6,2 |
: |
: |
7,6 |
6,8 |
36,6 |
32,2 |
: |
5,9 bw |
9,6 w |
11,5 w |
13,8 |
12,9 |
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 20 – 24 rokov s vyšším sekundárnym vzdelaním alebo s postsekundárnym vzdelaním (nezahrňovaným do terciárneho), spolu |
1. |
82,4 |
83,3 |
83,7 |
85,2 |
: |
: |
85,9 |
85,4 |
39,8 |
43,1 |
87,3 w |
84,2 bw |
78,9 w |
78,8 w |
66,6 |
66,8 |
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 20 – 24 rokov s vyšším sekundárnym vzdelaním alebo s postsekundárnym vzdelaním (nezahrňovaným do terciárneho), muži |
1. |
85,3 |
85,7 |
87,6 |
89,0 |
: |
: |
88,1 |
87,5 |
41,7 |
45,3 |
89,9 w |
86,1 bw |
83,3 w |
83,1 w |
67,3 |
67,5 |
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 20 – 24 rokov s vyšším sekundárnym vzdelaním alebo s postsekundárnym vzdelaním (nezahrňovaným do terciárneho), ženy |
1. |
79,3 |
80,6 |
79,4 |
81,1 |
: |
: |
83,7 |
83,2 |
37,9 |
40,8 |
84,1 w |
82,3 bw |
73,9 w |
73,8 w |
65,8 |
66,0 |
|
Percentuálny podiel obyvateľstva vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním, spolu |
1. |
36,8 |
38,4 |
35,7 |
39,7 |
31,3 ew |
33,2 ew |
33,5 |
33,0 |
31,4 |
33,1 |
22,5 w |
28,4 bw |
24,5 w |
29,1 w |
40,3 |
41,1 |
|
Percentuálny podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním, muži |
1. |
35,4 |
35,1 |
32,1 |
34,3 |
27,1 ew |
26,7 ew |
26,9 |
27,1 |
32,7 |
33,9 |
17,3 w |
23,2 bw |
22,5 w |
28,1 w |
35,1 |
36,0 |
|
Percentuálny podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním, ženy |
1. |
38,1 |
41,7 |
39,4 |
45,3 |
36,6 ew |
40,0 ew |
40,4 |
39,1 |
30,0 |
32,2 |
28,6 w |
34,0 bw |
26,8 w |
30,3 w |
45,6 |
46,2 |
|
Národné účty |
Poznámka |
Čierna Hora |
Severné Macedónsko |
Albánsko |
Srbsko |
Turecko |
Bosna a
|
Kosovo * |
EÚ27 |
||||||||
|
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
||
|
Hrubý domáci produkt |
|||||||||||||||||
|
V bežných cenách (v miliónoch EUR) |
4 951 |
4 186 |
11 262 |
10 635 p |
13 754 |
13 283 p |
46 005 |
46 796 |
679 132 |
626 576 |
18 046 |
17 514 |
7 056 |
6 772 |
14 016 454 |
13 411 849 |
|
|
Na obyvateľa (v EUR) |
7 960 |
6 740 |
5 422 sw |
5 122 psw |
4 820 |
4 680 p |
6 620 |
6 780 |
8 220 |
7 510 |
5 168 ps |
: |
3 930 s |
3 800 s |
31 300 |
29 920 |
|
|
V štandarde kúpnej sily (PPS) na obyvateľa |
15 696 |
13 356 |
: |
: |
9 524 |
9 109 p |
12 805 |
12 758 |
18 466 |
18 406 |
10 400 |
10 100 |
: |
: |
31 302 |
29 921 |
|
|
V štandarde kúpnej sily (PPS) na obyvateľa v pomere k priemeru EÚ (EÚ27 = 100) |
50,1 |
44,6 |
38,1 |
: |
30,4 |
30,4 |
40,9 |
42,6 |
59,0 |
61,5 |
32,5 s |
33,0 s |
: |
: |
100 |
100 |
|
|
Reálna ročná miera zmeny (objem) v porovnaní s predchádzajúcim rokom (v %) |
4,1 |
– 5,3 |
3,9 |
– 6,1 p |
2,1 |
– 3,5 p |
4,3 |
– 0,9 |
0,9 |
1,8 |
2,8 |
– 3,1 |
4,8 |
– 5,3 |
1,8 |
– 5,9 |
|
|
Hrubá pridaná hodnota podľa hlavných odvetví |
|||||||||||||||||
|
Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo (v %) |
7,9 |
9,1 |
9,4 |
9,8 p |
21,0 |
22,0 p |
7,2 |
7,6 |
7,1 |
7,5 |
6,6 |
7,0 |
9,0 |
8,9 |
1,8 |
1,8 |
|
|
Priemysel (v %) |
11,9 |
13,5 |
20,8 |
19,7 p |
13,8 |
12,6 p |
24,0 |
23,4 |
24,2 |
25,6 |
23,1 |
23,0 |
23,4 |
24,1 |
19,9 |
19,5 |
|
|
Stavebníctvo (v %) |
7,9 |
7,3 |
6,5 |
6,2 p |
9,8 |
10,3 p |
6,9 |
6,5 |
6,0 |
5,9 |
5,0 |
5,4 |
10,1 |
9,3 |
5,4 |
5,6 |
|
|
Služby (v %) |
72,2 s |
70,0 s |
63,4 s |
64,1 ps |
55,4 s |
55,2 ps |
61,9 s |
62,4 s |
62,8 s |
60,9 s |
65,3 s |
64,5 s |
57,5 s |
57,7 s |
72,9 s |
73,0 s |
|
|
Platobná bilancia |
Poznámka |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
|
Čisté (prichádzajúce – odchádzajúce) priame zahraničné investície (PZI) (v miliónoch EUR) |
27. |
345,0 s |
467,5 w |
363,3 w |
154,7 w |
1 037,1 s |
893,6 w |
3 551,1 w |
2 938,5 w |
5 639,8 s |
4 009,8 s |
277,8 w |
296,8 w |
188,4 w |
286,6 w |
– 51 947,3 s |
77 731,3 s |
|
Čisté (prichádzajúce – odchádzajúce) priame zahraničné investície (PZI) (v % HDP) |
27. |
6,97 s |
11,17 sw |
3,23 s |
1,44 sw |
7,54 s |
6,84 sw |
7,72 s |
6,28 sw |
0,83 s |
0,64 s |
1,54 sw |
1,70 sw |
2,67 s |
4,23 sw |
– 0,37 s |
0,58 s |
|
Čisté (prichádzajúce – odchádzajúce) priame zahraničné investície (PZI) vo vzťahu k EÚ27 (v miliónoch EUR) |
15. 28. 29. |
40,0 s |
92,9 w |
193,0 s |
11,0 w |
610,3 s |
507,0 w |
2 186,0 s |
1 932,4 w |
– 289,2 s |
– 12,3 w |
135,4 w |
207,7 w |
152,5 s |
135,6 w |
22 301,9 s |
– 117 798,9 s |
|
Čisté (prichádzajúce – odchádzajúce) priame zahraničné investície (PZI) vo vzťahu k EÚ27 (v % HDP) |
30. 29. |
0,81 s |
2,22 sw |
1,71 s |
0,10 sw |
4,44 s |
3,88 sw |
4,75 s |
4,13 sw |
– 0,04 s |
0,00 sw |
0,75 sw |
1,19 sw |
2,16 s |
2,00 sw |
0,16 s |
– 0,88 s |
|
Remitencie ako % HDP |
4,83 s |
6,26 s |
1,74 s |
2,66 ps |
5,11 s |
5,07 ps |
5,83 s |
4,81 s |
0,02 s |
0,02 s |
8,54 s |
7,36 s |
12,07 s |
14,47 s |
0,15 s |
0,14 s |
|
|
Zahraničný obchod s tovarom |
Poznámka |
Čierna Hora |
Severné Macedónsko |
Albánsko |
Srbsko |
Turecko |
Bosna a
|
Kosovo * |
EÚ27 |
||||||||
|
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
||
|
Podiel vývozu do krajín EÚ27 na hodnote celkového vývozu (v %) |
37,0 s |
37,7 s |
78,5 s |
77,5 s |
76,4 s |
74,7 s |
66,3 s |
66,2 s |
42,2 s |
41,1 s |
72,3 s |
72,4 s |
33,2 s |
34,5 s |
: |
: |
|
|
Podiel dovozu z krajín EÚ27 na hodnote celkového dovozu (v %) |
47,0 s |
44,2 s |
50,8 s |
46,3 s |
57,7 s |
57,9 s |
54,7 s |
55,7 s |
31,6 s |
33,1 s |
61,1 s |
60,8 s |
49,1 s |
45,8 s |
: |
: |
|
|
Obchodná bilancia (v miliónoch EUR) |
– 2 185 |
– 1 739 |
– 2 040 |
– 1 818 |
– 2 843 |
– 2 670 |
– 5 356 |
– 4 981 |
– 27 836 |
– 42 293 |
– 4 093 |
– 3 254 |
– 3 114 |
– 2 822 |
191,129 |
215,751 |
|
|
Medzinárodný obchod s tovarom a službami v pomere k HDP |
|||||||||||||||||
|
Dovoz (v % HDP) |
65,0 |
61,0 |
76,2 |
71,9 p |
45,0 |
37,2 p |
60,9 |
56,5 |
30,0 |
32,5 |
55,2 |
48,5 |
56,4 |
53,9 |
45,9 |
42,9 |
|
|
Vývoz (v % HDP) |
43,8 |
26,0 |
62,4 |
58,9 p |
31,3 |
22,7 p |
51,0 |
48,2 |
32,6 |
28,7 |
40,6 |
34,5 |
29,3 |
21,7 |
49,3 |
46,6 |
|
|
Verejné financie |
Poznámka |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
|
Prebytok (+)/deficit (–) verejných financií (v %) |
– 2,0 w |
– 10,7 ew |
– 2,0 w |
– 8,1 w |
– 1,9 w |
– 6,8 w |
– 0,2 ew |
– 8,0 w |
– 4,4 w |
– 4,7 w |
1,9 w |
– 5,3 w |
– 0,5 w |
– 5,2 w |
– 0,6 |
– 6,8 |
|
|
Verejný dlh (v %) |
10. |
76,5 w |
103,1 w |
40,7 w |
51,2 w |
63,3 w |
72,7 w |
52,9 ew |
57,7 w |
32,7 w |
39,8 w |
32,7 w |
36,6 w |
17,5 w |
21,8 w |
77,5 |
90,0 |
|
Finančné ukazovatele |
Poznámka |
Čierna Hora |
Severné Macedónsko |
Albánsko |
Srbsko |
Turecko |
Bosna a
|
Kosovo * |
EÚ27 |
||||||||
|
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
||
|
Ročná zmena spotrebiteľských cien (v %) |
11. |
0,5 w |
– 0,8 w |
0,7 d |
1,2 d |
1,7 w |
2,2 w |
1,9 d |
1,8 d |
15,2 d |
12,3 d |
0,6 w |
– 1,1 w |
2,7 w |
0,2 w |
1,4 |
0,7 |
|
Konsolidovaný súkromný dlh v pomere k HDP (v %) |
12. 13. |
: |
: |
: |
: |
: |
: |
: |
: |
3,3 w |
10,3 w |
3,8 w |
– 1,2 w |
: |
: |
: |
: |
|
Celkový zahraničný dlh v pomere k HDP (v %) |
14. 15. 16. |
169,0 sw |
224,1 sw |
72,4 s |
80,3 ps |
59,9 s |
64,3 ps |
61,4 sw |
65,8 sw |
54,8 sw |
60,5 sw |
63,6 sw |
64,9 sw |
31,2 sw |
37,2 sw |
: |
: |
|
Celkový dlh v cudzej mene v pomere k HDP (v %) |
17. |
15 w |
17 w |
: |
: |
60 w |
66 w |
: |
: |
: |
: |
: |
: |
: |
: |
: |
: |
|
Úroková sadzba pri úveroch (na jeden rok), za rok (v %) |
18. 19. 20. 21. 22. |
6,01 w |
5,84 w |
2,75 w |
2,00 w |
6,27 w |
6,10 w |
3,50 w |
1,90 w |
15,84 w |
16,46 w |
3,29 w |
3,05 w |
6,51 w |
6,21 w |
: |
: |
|
Úroková sadzba pri vkladoch (na jeden rok), za rok (v %) |
18. 19. 23. 24. 25. 26. |
0,40 w |
0,40 w |
0,15 w |
0,15 w |
0,49 w |
0,40 w |
1,00 w |
0,10 w |
14,56 w |
13,51 w |
0,06 w |
0,07 w |
1,46 w |
1,49 w |
: |
: |
|
Hodnota rezervných aktív (vrátane zlata) (v miliónoch EUR) |
19. 15. 16. |
1 366,8 w |
1 738,5 w |
3 262,6 w |
3 359,9 w |
3 359,6 w |
3 942,4 w |
13 378,5 w |
13 491,7 w |
94 413,6 w |
81 664,3 w |
6 441,1 w |
7 091,0 w |
863,7 w |
900,8 w |
: |
: |
|
Medzinárodné rezervy – zodpovedajúce mesiacom dovozu |
19. 15. 16. |
5,1 sw |
8,2 sw |
4,6 sw |
5,3 sw |
6,5 sw |
9,6 sw |
5,7 sw |
6,1 sw |
5,6 sw |
4,9 sw |
7,8 sw |
10,0 sw |
2,6 sw |
3,0 sw |
: |
: |
|
Podnikanie |
Poznámka |
Čierna Hora |
Severné Macedónsko |
Albánsko |
Srbsko |
Turecko |
Bosna a
|
Kosovo * |
EÚ27 |
||||||||
|
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
||
|
Index priemyselnej výroby (2015 = 100) |
31. |
106,7 |
105,6 |
113,2 |
102,4 |
95,5 w |
89,5 w |
111,3 |
111,0 |
113,6 |
115,4 |
103,5 |
96,7 |
: |
: |
106,2 |
98,5 |
|
Infraštruktúra |
Poznámka |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
|
Hustota železničnej siete (prevádzkované trate na 1 000 km²) |
32. 33. |
18,0 s |
: |
26,9 s |
26,9 s |
5,9 sw |
7,8 sw |
48,5 sw |
43,2 sw |
13,3 s |
13,3 s |
19,9 sw |
19,9 sw |
30,5 sw |
30,5 sw |
: |
: |
|
Dĺžka diaľnic (v kilometroch) |
z |
z |
335 |
335 |
z |
22 |
928 w |
928 |
3 060 |
3 523 |
208 |
218 |
137 w |
137 w |
: |
: |
|
|
Energetika |
Poznámka |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
2019 |
2020 |
|
Čistý dovoz energie v pomere k HDP |
4 s |
3 s |
7 s |
5 ps |
2 s |
2 ps |
5 s |
3 s |
1 s |
1 s |
5 s |
3 s |
6 s |
4 s |
2,6 s |
1,6 s |
|
Zdroj: Eurostat a štatistické orgány na západnom Balkáne a v Turecku
|
: = údaj nie je k dispozícii |
|
|
b = prerušenie časového radu |
|
|
d = odlišné vymedzenie |
|
|
e = odhadovaná hodnota |
|
|
p = predbežný údaj |
|
|
s = odhad Eurostatu |
|
|
w = údaje dodal a zodpovedá za ne vnútroštátny štatistický úrad, sú zverejnené bez kontroly a bez akýchkoľvek záruk, pokiaľ ide o ich kvalitu a dodržiavanie štatistickej metodiky EÚ |
|
|
z = neuplatňuje sa, a preto sa rovná 0 |
|
|
* = Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova. |
|
|
Poznámky pod čiarou: |
|
|
1. |
Bosna a Hercegovina: od januára 2020 sa výberové zisťovanie pracovných síl v Bosne a Hercegovine vykonáva nepretržite počas celého roka a údaje sa zverejňujú každého štvrťroka. Od roku 2020 sa takisto vykonáva postup kalibrácie váženia na základe odhadov obyvateľstva rozdeleného podľa skupín s vekovým rozdielom piatich rokov a pohlavia. |
|
2. |
Čierna Hora: údaje sa týkajú počtu zamestnancov vo verejnom sektore ako podielu celkového počtu zamestnaných osôb. |
|
3. |
Severné Macedónsko: vo verejnom sektore sú zahrnuté údaje: ostatné (zmiešané, kolektívne, štátne, nedefinované) |
|
4. |
Bosna a Hercegovina: verejný sektor zahŕňa sekcie O, P a Q v rámci klasifikácie NACE Rev. 2, zatiaľ čo súkromný sektor zahŕňa iné sekcie v rámci klasifikácie NACE. |
|
5. |
Čierna Hora: zlom v rade, keďže pôvodne na túto otázku odpovedali len zamestnanci; od roku 2018 odpovedajú na túto otázku všetky zamestnané osoby. |
|
6. |
Albánsko: Zdroj informácií: Generálne riaditeľstvo pre dane, prispievatelia do systému sociálneho poistenia, výpočet INSTAT |
|
7. |
Turecko: Zdroj: prieskum o príjmoch a životných podmienkach. |
|
8. |
Bosna a Hercegovina: čisté príjmy. |
|
9. |
Kosovo: údaje o mzdách za roky 2012 – 2019 boli revidované. |
|
10. |
Bosna a Hercegovina: koniec roka (31. december). |
|
11. |
Bosna a Hercegovina: inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien. |
|
12. |
Turecko: údaje sa vzťahujú na dlhové cenné papiere a úvery. |
|
13. |
Bosna a Hercegovina: údaje peňažných finančných inštitúcií. |
|
14. |
Srbsko: oficiálny zahraničný dlh Srbskej republiky. |
|
15. |
Turecko: priemer ročného výmenného kurzu použitého pri prepočte na eurá. |
|
16. |
Bosna a Hercegovina: na základe príručky MMF o platobnej bilancii, šieste vydanie. |
|
17. |
Albánsko: zahraničný dlh (vrátane PZI). |
|
18. |
Čierna Hora: vážená priemerná efektívna úroková sadzba, nesplatené sumy, ročný údaj. |
|
19. |
Severné Macedónsko: koniec roka (31. december). |
|
20. |
Albánsko: vážená priemerná sadzba uplatniteľná na nové 12-mesačné úvery za príslušný mesiac, pri 12-mesačnej splatnosti. |
|
21. |
Bosna a Hercegovina: sadzby pri krátkodobých úveroch v národnej mene pre nefinančné korporácie (vážený priemer). |
|
22. |
Bosna a Hercegovina: údaje sa revidujú z dôvodu korekcií v niekoľkých bankách |
|
23. |
Albánsko: úroková sadzba pri vkladoch predstavuje váženú priemernú sadzbu pre novoprijaté vklady za príslušný mesiac, pri 12-mesačnej splatnosti. |
|
24. |
Turecko: priemer mesačných údajov; jednodňová vkladová facilita. |
|
25. |
Bosna a Hercegovina: sadzby pri vkladoch domácností v národnej mene splatných na požiadanie (vážený priemer). |
|
26. |
Bosna a Hercegovina: údaje za december 2018. |
|
27. |
Bosna a Hercegovina: na základe príručky MMF o platobnej bilancii, prístup k aktívam a pasívam. |
|
28. |
Turecko: na základe príručky o platobnej bilancii, šieste vydanie. |
|
29. |
Bosna a Hercegovina: na základe príručky MMF o platobnej bilancii, šieste vydanie, a referenčnej definície priamych zahraničných investícií OECD, štvrté vydanie. |
|
30. |
Turecko: priemer ročného výmenného kurzu použitého pri prepočte na eurá. na základe príručky o platobnej bilancii, šieste vydanie. |
|
31. |
Albánsko: činnosť B_D |
|
32. |
Srbsko: údaje k 31. decembru tohto roka, výnimku tvorí rok 2021, keď sa údaje uvádzajú k 1. január 2021. Údaje boli prevzaté od republikového geodetického úradu. |
|
33. |
Bosna a Hercegovina: vnútrozemské vody odhadované na 210 km². |
|
Indexy 10 |
Ukazovatele tretích strán súvisiace so stavom demokracie, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu v kandidátskych krajinách a u potenciálnych kandidátov 11 |
||||||
|
Albánsko |
Bosna a Hercegovina |
Kosovo |
Severné Macedónsko |
Čierna Hora |
Srbsko |
Turecko |
|
|
Národy v prechode 2022 – skóre demokracie, Freedom House |
Celkové skóre: 46/100 (2021: 46/100) Stav: prechodný alebo hybridný režim (2021: prechodný alebo hybridný režim) |
Celkové skóre: 38/100 (2021: 39/100) Stav: prechodný alebo hybridný režim (2021: prechodný alebo hybridný režim) |
Celkové skóre: 38/100 (2021: 36/100) Stav: prechodný alebo hybridný režim (2021: prechodný alebo hybridný režim) |
Celkové skóre: 47/100 (2021: 47/100) Stav: prechodný alebo hybridný režim (2021: prechodný alebo hybridný režim) |
Celkové skóre: 47/100 (2021: 47/100) Stav: prechodný alebo hybridný režim (2021: prechodný alebo hybridný režim) |
Celkové skóre: 46/100 (2021: 48/100) Stav: prechodný alebo hybridný režim (2021: prechodný alebo hybridný režim) |
nie je k dispozícii |
|
Sloboda vo svete 2022 – globálne skóre slobody, Freedom House |
Celkové skóre: 67/100 (2021: 66/100) Stav: čiastočne slobodné (2021: čiastočne slobodné) |
Celkové skóre: 53/100 (2021: 53/100) Stav: čiastočne slobodná (2021: čiastočne slobodné) |
Celkové skóre: 56/100 (2021: 54/100) Stav: čiastočne slobodné (2021: čiastočne slobodné) |
Celkové skóre: 67/100 (2021: 66/100) Stav: čiastočne slobodné (2021: čiastočne slobodné) |
Celkové skóre: 67/100 (2021: 63/100) Stav: čiastočne slobodné (2021: čiastočne slobodné) |
Celkové skóre: 62/100 (2021: 64/100) Stav: čiastočne slobodné (2021: čiastočne slobodné) |
Celkové skóre: 32/100 (2021: 32/100) Stav: neslobodné (2021: neslobodné) |
|
Index demokracie 2021 – Economist Intelligence Unit https://www.eiu.com/n/campaigns/democracy-index-2021/
|
Celkové skóre: 6,11/10 (2020: 6,08/10) Poradie: 68/167 (2020: 71/167) Typ režimu: nedokonalá demokracia (2020: nedokonalá demokracia) |
Celkové skóre: 5,04/10 (2020: 4,84/10) Poradie: 95/167 (2020: 101/167) Typ režimu: hybridný režim (2020: hybridný režim) |
nie je k dispozícii |
Celkové skóre: 6,03/10 (2020: 5,89/10) Poradie: 73/167 (2020: 78/167) Typ režimu: nedokonalá demokracia (2020: hybridný režim) |
Celkové skóre: 6,02/10 (2020: 5,77/10) Poradie: 74/167 (2020: 81/167) Typ režimu: nedokonalá demokracia (2020: hybridný režim) |
Celkové skóre: 6,36/10 (2020: 6,22/10) Poradie: 63/167 (2020: 66/167) Typ režimu: nedokonalá demokracia (2020: nedokonalá demokracia) |
Celkové skóre: 4,35/10 (2020: 4,48/10) Poradie: 103/167 (2020: 104/167) Typ režimu: hybridný režim (2020: hybridný režim) |
|
Svetový index slobody tlače 2022 – reportéri bez hraníc https://rsf.org/en/index |
Globálne skóre: 56,41/100 (2021: 69,41/100) Poradie: 103/180 (2021: 83/180) |
Globálne skóre: 65,64/100 (2021: 71,66/100) Poradie: 67/180 (2021: 58/180) |
Globálne skóre: 67,00/100 (2021: 69,68/100) Poradie: 61/180 (2021: 78/180) |
Globálne skóre: 68,44/100 (2021: 68,33/100) Poradie: 57/180 (2021: 90/180) |
Globálne skóre: 66,54/100 (2021: 65,67/100) Poradie: 63/180 (2021: 104/180) |
Globálne skóre: 61,51/100 (2021: 67,97/100) Poradie: 79/180 (2021: 93/180) |
Globálne skóre: 41,25/100 (2021: 50,21/100) Poradie: 149/180 (2021: 153/180) |
|
Index právneho štátu 2021 – projekt svetovej spravodlivosti https://worldjusticeproject.org/rule-of-law-index/global/2021 |
Celkové skóre: 0,49/1 (2020: 0,50/1) Globálne poradie: 83/139 (2020: 78/128) |
Celkové skóre: 0,52/1 (2020: 0,52/1) Globálne poradie: 72/139 (2020: 64/128) |
Celkové skóre: 0,55/1 (2020: 0,54/1) Globálne poradie: 60/139 (2020: 54/128) |
Celkové skóre: 0,53/1 (2020: 0,53/1) Globálne poradie: 64/139 (2020: 58/128) |
nie je k dispozícii |
Celkové skóre: 0,49/1 (2020: 0,50/1) Globálne poradie: 81/139 (2020: 75/128) |
Celkové skóre: 0,42/1 (2020: 0,43/1) Globálne poradie: 117/139 (2020: 107/128) |
|
Celosvetové ukazovatele správy vecí verejných 2021 – právny štát, skupina Svetovej banky |
Poradie percentilu: 43,75/100 (2020: 40,87/100) |
Poradie percentilu: 42,79/100 (2020: 42,79/100) |
Poradie percentilu: 43,27/100 (2020: 39,42/100) |
Poradie percentilu: 52,40/100 (2020: 51,92/100) |
Poradie percentilu: 52,88/100 (2020: 54,33/100) |
Poradie percentilu: 50,96/100 (2020: 51,44/100 |
Poradie percentilu: 36,54/100 (2020: 38,46/100) |
|
Celosvetové ukazovatele správy vecí verejných 2021 – účinnosť správy vecí verejných, skupina Svetovej banky |
Poradie percentilu: 53,37/100 (2020: 48,08/100 |
Poradie percentilu: 13,46/100 (2020: 12,98/100) |
Poradie percentilu: 42,79/100 (2020: 39,90/100) |
Poradie percentilu: 50,00/100 (2020: 55,29/100) |
Poradie percentilu: 53,85/100 (2020: 50,96/100) |
Poradie percentilu: 55,77/100 (2020: 52,88/100) |
Poradie percentilu: 49,52/100 (2020: 47,60/100) |
|
Celosvetové ukazovatele správy vecí verejných 2021 – kontrola korupcie, skupina Svetovej banky |
Poradie percentilu: 31,73/100 (2020: 31,73/100) |
Poradie percentilu: 28,85/100 (2020: 28,37/100) |
Poradie percentilu: 44,71/100 (2020: 37,02/100) |
Poradie percentilu: 43,27/100 (2020: 34,62/100) |
Poradie percentilu: 54,33/100 (2020: 55,77/100) |
Poradie percentilu: 36,06/100 (2020: 38,46/100) |
Poradie percentilu: 40,38/100 (2020: 43,27/100) |
|
Index vnímania korupcie 2021, Transparency International https://www.transparency.org/en/cpi/2021
|
Skóre: 35/100 (2020: 36/100) Poradie: 110/180 (2020: 104/180) |
Skóre: 35/100 (2020: 35/100) Poradie: 110/180 (2020: 111/180) |
Skóre: 39/100 (2020: 36/100) Poradie: 87/180 (2020: 104/180) |
Skóre: 39/100 (2020: 35/100) Poradie: 87/180 (2020: 111/180) |
Skóre: 46/100 (2020: 45/100) Poradie: 64/180 (2020: 67/180) |
Skóre: 38/100 (2020: 38/100) Poradie: 96/180 (2020: 94/180) |
Skóre: 38/100 (2020: 40/100) Poradie: 96/180 (2020: 86/180) |
SWD(2020) 223 final.
COM(2020) 641 final.
COM(2020) 641 final.
SWD(2020) 223 final.
Všetky tieto skupiny sa v rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov zaraďujú pod spoločný pojem „Rómovia“.
Declaration for the Future of Internet | Shaping Europe’s digital future (europa.eu)
Vyhlásenie zo Sofie zo 6. novembra 2020.
V rebríčkoch a indexoch tretích strán uvedených v tabuľke sa neposudzujú všetky kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti.
V tabuľke sa uvádza najnovšie dostupné poradie a/alebo skóre stanovené tretími stranami. Ďalšie odkazy na údaje z predchádzajúceho hodnotenia sa uvádzajú v zátvorkách, ak sú dostupné.