EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 9. 2022
COM(2022) 441 final
2022/0264(NLE)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti
{SWD(2022) 441 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.
KONTEXT NÁVRHU
•
Dôvody a ciele návrhu
Hodnota dlhodobej starostlivosti
Dlhodobá starostlivosť zohráva dôležitú sociálnu a ekonomickú úlohu. Prispieva k zaisťovaniu dôstojného života a psychickej a fyzickej pohody osôb odkázaných na starostlivosť, ako aj k ochrane ich základných práv. Zmierňuje aj nerovnosti, a tým zlepšuje sociálnu spravodlivosť a medzigeneračnú solidaritu. Investovanie do dlhodobej starostlivosti je ekonomicky návratné: prispieva k vytváraniu pracovných miest a uvoľňuje pracovnú silu pre ostatné sektory znižovaním zaťaženia spojeného so starostlivosťou v rodine. Silný sektor dlhodobej starostlivosti môže prispieť k upevneniu rodovej rovnosti, keďže pre opatrovateľské povinnosti nemôžu milióny žien vstúpiť na pracovný trh a/alebo pracujú na čiastočný úväzok, čo má negatívny vplyv na celkovú ponuku pracovnej sily, a tým aj na potenciálny rast. Opatrovateľské povinnosti môžu negatívne ovplyvňovať aj odmeňovanie žien a starobné dôchodky, čo znamená, že veľa starších žien si môže dovoliť potrebnú starostlivosť len v menšej miere. Nedostatok primeranej formálnej dlhodobej starostlivosti znamená, že zaťaženie spojené so starostlivosťou niekedy musia znášať rodinní príslušníci, čo môže nepriaznivo ovplyvniť ich zdravie a psychickú a fyzickú pohodu.
Potreba dlhodobej starostlivosti
V dôsledku starnutia obyvateľstva sa bude zvyšovať dopyt po dlhodobej starostlivosti, ktorý je už teraz vysoký. Očakáva sa, že počet osôb v celej Únii, potenciálne odkázaných na dlhodobú starostlivosť, sa zvýši z 30,8 milióna v roku 2019 na 33,7 milióna v roku 2030 a 38,1 milióna v roku 2050, čo je celkový nárast o 23,5 %. Počet neformálnych opatrovateľov sa znižuje, keďže ženy, ktoré tradične znášali väčšinu zaťaženia spojeného s neformálnou starostlivosťou, sa vo väčšej miere zamestnávajú a do dôchodku odchádzajú neskôr. Zároveň starnutie obyvateľstva znamená, že podľa predpokladov sa bude naďalej znižovať podiel obyvateľstva EÚ v produktívnom veku. Vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt po pracovnej sile v rôznych hospodárskych odvetviach to predstavuje riziko ďalšieho znižovania ponuky formálnych opatrovateľov, ktorí sa presúvajú do príťažlivejších sektorov.
Výzvy v oblasti dlhodobej starostlivosti
Hoci sa systémy dlhodobej starostlivosti v Únii líšia svojou koncepciou a vyspelosťou, čelia rovnakým výzvam. Ide o výzvy súvisiace s cenovou dostupnosťou, dostupnosťou, prístupnosťou a kvalitou v situácii, keď je nedostatok pracovnej sily, verejné financovanie je pod tlakom a riadenie je zložité. Štrukturálne nedostatky systémov dlhodobej starostlivosti odhalila pandémia ochorenia COVID-19. Zistilo sa, že je nevyhnutné posilniť odolnosť systémov starostlivosti voči vonkajším otrasom a takisto je veľmi potrebné uskutočniť štrukturálne reformy dlhodobej starostlivosti a investovať do nej.
Výzva z hľadiska cenovej dostupnosti
Finančné dôvody a nedostatok primeranej sociálnej ochrany predstavujú významné prekážky prístupu k dlhodobej starostlivosti. Riziko vyplývajúce z potreby dlhodobej starostlivosti sa vo všeobecnosti v existujúcich systémoch sociálnej ochrany rieši menej ako ostatné bežné riziká (napr. príjem v starobe a zdravotná starostlivosť), pričom mechanizmy sociálnej ochrany sa v rámci Únie líšia. V niektorých krajinách je verejná podpora dostupná iba pre malú časť ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť. A aj dostupná sociálna ochrana býva často nedostatočná. Dokonca aj po získaní podpory sa podľa odhadov v priemere takmer polovica starších ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť ocitá po pokrytí nákladov na domácu starostlivosť z vlastného vrecka pod hranicou chudoby.
Výzva z hľadiska dostupnosti a prístupnosti
Prístup k možnostiam dlhodobej starostlivosti a ich rôznorodosť sú nedostatočné, čo vyvoláva obavy o spravodlivosť. Tradične je na výber medzi neformálnou starostlivosťou (zvyčajne poskytovanou rodinnými príslušníkmi alebo priateľmi, najmä ženami) a rezidenčnými zariadeniami (zvyčajne pre ľudí odkázaných na kritickú dlhodobú starostlivosť alebo pre najchudobnejších). V Únii sa už začali rozširovať, hoci nerovnomerne, aj iné možnosti, ktoré sú personalizovanejšie, ako sú domáca starostlivosť a komunitná starostlivosť. Prístupu bránia geografické a sociálno-ekonomické prekážky, ktoré sú naďalej veľmi veľké vo vidieckych a vyľudňujúcich sa oblastiach. V prípade starších ľudí s nižšími príjmami je pravdepodobnejšie, že budú odkázaní na dlhodobú starostlivosť, ako v prípade ľudí s vyššími príjmami. Okrem toho aj osoby so zdravotným postihnutím, ktoré tvoria veľkú časť osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť, musia čeliť výzvam z hľadiska prístupnosti.
Výzva z hľadiska kvality
Normy kvality dlhodobej starostlivosti a mechanizmy na zabezpečovanie kvality sú často nedostatočné. Mnohé členské štáty majú tradične zavedený spoľahlivý súbor právnych predpisov a noriem, ktoré sa vzťahujú na rezidenčnú starostlivosť. Na druhej strane však platí, že tieto normy sú často menej prepracované, ak sa týkajú domácej a komunitnej starostlivosti. Aj tie normy kvality, ktoré sú zavedené, sa často obmedzujú na základné výživové a hygienické požiadavky. Nezaoberajú sa psychickou a fyzickou pohodou a kvalitou života ľudí, ktorým sa poskytuje starostlivosť. Okrem toho je dodržiavanie týchto noriem poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti, či už verejnými, alebo súkromnými, nerovnomerné, pričom v mnohých členských štátoch chýbajú vhodné mechanizmy na zabezpečovanie kvality.
Výzva z hľadiska pracovnej sily
Nedostatok pracovnej sily a neštandardné formy zamestnania sú v oblasti dlhodobej starostlivosti bežným javom. Väčšina členských štátov vykazuje alebo očakáva veľký počet voľných pracovných miest, a to najmä pre kvalifikovaný personál v oblasti starostlivosti, ako sú zdravotné sestry. Osobitne vysoký počet voľných pracovných pozícií je v podsektore služieb pre starších ľudí. Prilákanie a udržanie pracovníkov v oblasti starostlivosti je náročné pre často nevyhovujúce pracovné podmienky a nízke mzdy, pričom tento problém možno zmierniť prostredníctvom sociálneho dialógu. Sociálny dialóg však v dlhodobej starostlivosti zohráva rôznorodú úlohu. Len v niekoľkých členských štátoch sú takmer všetci pracovníci dlhodobej starostlivosti zahrnutí do kolektívnych zmlúv. V iných členských štátoch sociálny dialóg v sektore dlhodobej starostlivosti takmer úplne chýba. Ďalšou výzvou je riešenie špecifickej situácie opatrovateľov bývajúcich v domácnosti, zvyčajne mobilných alebo migrujúcich pracovníkov, ktorí sú osobitne zraniteľní, najmä ak vykonávajú nedeklarovanú prácu. Takíto pracovníci môžu mať mimoriadne nízke mzdy a ich úprava pracovného času vrátane času odpočinku a ďalších pracovných podmienok môže byť neurčitá, dokonca v rozpore s pracovným právom. Okrem toho sektor starostlivosti patrí k sektorom s najväčšou rodovou segregáciou. Ženy v ňom tvoria 90 % pracovnej sily a pretrvávajú v ňom rodové stereotypy súvisiace s poskytovaním starostlivosti.
Neformálna starostlivosť predstavuje najčastejšie poskytovanú starostlivosť, má však svoju cenu. Približne 52 miliónov Európanov, čiže 14,4 % populácie vo veku 18 až 74 rokov, poskytuje týždenne neformálnu dlhodobú starostlivosť rodinným príslušníkom alebo priateľom, čo tvorí takmer 80 % ľudí poskytujúcich dlhodobú starostlivosť na úrovni EÚ. Opatrovanie však môže byť náročné, a to najmä pre starších opatrovateľov, v prípade ktorých môže mať vplyv na ich vlastné zdravie a psychickú a fyzickú pohodu. Neformálna starostlivosť okrem toho zahŕňa (skryté) náklady pre hospodárstvo aj jednotlivca. Neformálni opatrovatelia (ktorými sú zvyčajne ženy) s veľkou pravdepodobnosťou prerušia svoju kariéru, vyberú si prácu na čiastočný úväzok alebo odídu z pracovného trhu, čím sa prehlbujú rozdiely v zamestnanosti žien a mužov, ako aj nedostatok pracovných síl a zručností.
Výzva z hľadiska financovania
Verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť sa budú podľa očakávaní ďalej významne zvyšovať, čo si bude vyžadovať udržateľné financovanie. Podľa predpokladov sa zvýšia z 1,7 % HDP v roku 2019 na 2,5 % HDP v roku 2050, pričom situácia sa v jednotlivých členských štátoch bude značne líšiť. Toto predpokladané zvýšenie však môže byť značne podhodnotené. Neprihliada sa v ňom na to, že súčasný významný príspevok neformálnych opatrovateľov, ktorý sa v súčasnosti odhaduje na úrovni 2,4 % HDP Únie, pravdepodobne v budúcnosti nezostane na rovnakej úrovni v dôsledku meniacich sa rodinných štruktúr a zvýšenia zamestnanosti žien. Fiškálnu udržateľnosť možno zlepšiť zabezpečením nákladovej efektívnosti dlhodobej starostlivosti, napríklad prostredníctvom uceleného a integrovaného rámca riadenia, podpory nezávislého života a lepšieho zacielenia dlhodobej starostlivosti na osobné potreby, aby sa zabezpečilo, že napríklad ľudia, ktorí potrebujú menej intenzívnu starostlivosť, nebudú opatrovaní v drahších zariadeniach určených pre kritickú starostlivosť. Ďalej sú potrebné ambicióznejšie opatrenia v oblasti podpory zdravia a prevencie ochorení, aby sa zaistilo dobré duševné aj fyzické zdravie ľudí, zabezpečil dostatok pracovnej sily a zachovala udržateľnosť a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti.
Výzva z hľadiska riadenia
V mnohých členských štátoch je poskytovanie dlhodobej starostlivosti často fragmentované, pretože sa uskutočňuje v rámci zložitého systému služieb zdravotnej a sociálnej starostlivosti a iných druhov podpory a podlieha rozdeleniu povinností na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Tým sa prehlbujú rozdiely v dostupnosti a kvalite služieb dlhodobej starostlivosti a znižuje nákladová efektívnosť. Ukazovatele monitorovania dlhodobej starostlivosti sa líšia a administratívne údaje sú na vnútroštátnej úrovni zvyčajne fragmentované, pričom často nie sú dostupné alebo porovnateľné na úrovni Únie. Má to vplyv na efektívnosť a obmedzuje to aj možnosť účinného monitorovania a vzájomného učenia. Do dlhodobej starostlivosti sú zapojení rôzni aktéri, ako napríklad osoby odkázané na dlhodobú starostlivosť, ich rodinní príslušníci a organizácie, ktoré ich zastupujú, príslušné orgány (vnútroštátne, regionálne, miestne), sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti, organizácie sociálneho hospodárstva, poskytovatelia dlhodobej starostlivosti a orgány zodpovedné za podporovanie sociálneho začlenenia a integrácie a ochranu základných práv vrátane vnútroštátnych subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Je potrebné riadne riadenie politiky s cieľom zabezpečiť dobré zacielenie všetkých dostupných zdrojov, a to aj na základe získavania dôkazov, zmapovania dostupných infraštruktúr a služieb, posúdenia individuálnych potrieb a diferenčnej analýzy, a to pri zohľadnení územných rozdielov a demografických výziev.
Ciele návrhu
V
akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv
bola v roku 2022 oznámená iniciatíva v oblasti dlhodobej starostlivosti. V
prejave o stave Únie v roku 2021
oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová novú európsku stratégiu v oblasti starostlivosti, aby každý dostal najlepšiu možnú starostlivosť a aby mohol nájsť vo svojom živote optimálnu rovnováhu. Cieľom tohto návrhu odporúčania Rady je podporiť členské štáty v úsilí o zlepšenie prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti. Budú sa v ňom uvádzať usmernenia o smerovaní reforiem na riešenie spoločných výziev týkajúcich sa cenovej dostupnosti, prístupnosti, kvality a pracovnej sily v oblasti starostlivosti, ako aj o riadnom riadení politiky v oblasti dlhodobej starostlivosti. Tým sa upevní štruktúra spolupráce Únie v oblasti dlhodobej starostlivosti v rámci úsilia o vzostupnú konvergenciu.
•
Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky
V návrhu sa podporuje vykonávanie
Európskeho piliera sociálnych práv
, v ktorom sa stanovuje (zásada č. 18), že každý má právo na cenovo dostupné a kvalitné služby dlhodobej starostlivosti, najmä domácu starostlivosť a komunitné služby. Takisto návrh prispieva k vykonávaniu zásady č. 9 týkajúcej sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v prípade ľudí s opatrovateľskými povinnosťami a zásady č. 17 týkajúcej sa práv osôb so zdravotným postihnutím.
Tento návrh je kľúčovým opatrením v rámci oznámenia Komisie o európskej stratégii v oblasti starostlivosti. Prispieva sa ním k celoživotnému prístupu k starostlivosti, ktorý sa v oznámení presadzuje, a zameriava sa na sociálnu ochranu pri dlhodobej starostlivosti a základné podmienky jej účinného poskytovania.
Politický vývoj a výzvy v oblasti dlhodobej starostlivosti sa monitorujú v rámci európskeho semestra. V posledných rokoch dostalo viacero členských štátov odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa rôznych aspektov dlhodobej starostlivosti vrátane prístupu, kvality, cenovej dostupnosti, zvýšenia účasti žien na pracovnom trhu a udržateľnosti. V
usmerneniach pre politiky zamestnanosti
sa vyzýva na zabezpečenie primeraných a inkluzívnych systémov sociálnej ochrany. Takisto sa v nich uvádza, že vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 a v kontexte starnúcich spoločností má osobitný význam včasný a rovnaký prístup k cenovo dostupným službám dlhodobej a zdravotnej starostlivosti vrátane prevencie a podpory zdravotnej starostlivosti. V
spoločnej správe o zamestnanosti na rok 2022
sa zdôrazňuje význam služieb dlhodobej starostlivosti pre zvýšenie účasti žien na trhu práce. Takisto sa v nej podčiarkuje skutočnosť, že starnutie populácie bude podľa očakávaní viesť k vysokému nárastu dopytu po dlhodobej starostlivosti. V správe sa členské štáty vyzývajú, aby zvýšili poskytovanie kvalitných, cenovo dostupných a udržateľných služieb dlhodobej starostlivosti.
Návrh je v súlade s existujúcimi politikami sociálnej ochrany a vychádza z nich. V rámci otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti sa členské štáty dohodli na spoločných cieľoch v oblasti dlhodobej starostlivosti, ktorými sú:
·zaručenie prístupu k primeranej zdravotnej a dlhodobej starostlivosti pre všetkých a zabezpečenie toho, aby potreba starostlivosti neviedla k chudobe a finančnej závislosti, riešenie nerovností, pokiaľ ide o prístup k starostlivosti a zdravotné výsledky,
·presadzovanie kvality zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a prispôsobenie starostlivosti meniacim sa potrebám a preferenciám spoločnosti a jednotlivcov, najmä zavedením noriem kvality vychádzajúcich z najlepších medzinárodných postupov a posilnením zodpovednosti zdravotníckych pracovníkov a pacientov, ako aj prijímateľov starostlivosti,
·zabezpečenie toho, aby primeraná a vysokokvalitná zdravotná a dlhodobá starostlivosť naďalej zostala cenovo dostupná a udržateľná, a to podporou zdravého a aktívneho životného štýlu, dobrého riadenia ľudských zdrojov v sektore starostlivosti a racionálneho využívania zdrojov, najmä prostredníctvom vhodných stimulov pre používateľov a poskytovateľov, dobrého riadenia a koordinácie medzi systémami a inštitúciami starostlivosti.
V navrhovanom odporúčaní Rady týkajúcom sa dlhodobej starostlivosti sa riešia kľúčové výzvy identifikované v
správe z roku 2021 o dlhodobej starostlivosti
, ktorú spoločne vypracovali Európska komisia a Výbor pre sociálnu ochranu. Prehĺbi sa tým prebiehajúca spolupráca na úrovni EÚ v oblasti sociálnej ochrany, a konkrétnejšie dlhodobej starostlivosti, pretože sa dosiahne spoločné chápanie smerovania reforiem.
Hoci neexistujú žiadne predchádzajúce legislatívne iniciatívy EÚ, ktoré by sa konkrétne zameriavali na dlhodobú starostlivosť, niektoré legislatívne iniciatívy sú pre dlhodobú starostlivosť relevantné, a preto tento návrh dopĺňajú. V smernici o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom sa zavádza možnosť zamestnaných osôb využiť opatrovateľskú dovolenku a presadzujú sa flexibilné formy zamestnania, ktoré sú relevantné pre neformálnych opatrovateľov v produktívnom veku. V odôvodneniach tohto návrhu sa na smernicu odkazuje ako na relevantný právny predpis EÚ.
Cieľom návrhu Komisie na revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 je zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť a transparentnosť, pokiaľ ide o prístup k dávkam dlhodobej starostlivosti v prípade pobytu v inom členskom štáte. V návrhu odporúčania Rady týkajúcom sa dlhodobej starostlivosti sa nerieši voľný pohyb osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť ako taký ani prenosnosť dávok dlhodobej starostlivosti. Návrh sa skôr zameriava na začlenenie dlhodobej starostlivosti do vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany vo všeobecnosti a na kľúčové základné podmienky účinného fingovania tejto starostlivosti, t. j. existenciu vhodných a vysokokvalitných služieb dlhodobej starostlivosti a opatrovateľov.
Tento návrh je v súlade s právom Únie v oblasti pracovných podmienok v miere, v ktorej sa týka pracovníkov dlhodobej starostlivosti, pričom toto právo nie je týmto návrhom dotknuté.
Cieľom Európskeho aktu o prístupnosti je zlepšiť fungovanie jednotného trhu s prístupnými výrobkami a službami. Týka sa výrobkov a služieb, ktoré boli identifikované ako najdôležitejšie pre osoby so zdravotným postihnutím a na ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou v jednotlivých krajinách EÚ vzťahujú rôzne požiadavky na prístupnosť. Okrem toho sa už v smernici o prístupnosti webových sídel vyžaduje, aby boli webové sídla a mobilné aplikácie subjektov verejného sektora vrátane informácií, elektronických kontaktných formulárov a formulárov žiadostí prístupné používateľom, najmä osobám so zdravotným postihnutím. V tomto návrhu sa členské štáty vyzývajú na zabezpečenie prístupnosti informácií o dlhodobej starostlivosti, ako aj služieb a zariadení dlhodobej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím.
•
Súlad s ostatnými politikami Únie
Návrh nadväzuje na diskusiu v rámci
Zelenej knihy o starnutí
. Zdôraznila sa v nej potreba integrovaného prístupu k dlhodobej starostlivosti, ktorá je prístupná, cenovo dostupná a vysokokvalitná, zameriava sa na potreby prijímateľov starostlivosti a jej cieľom je čo najdlhšie podporovať nezávislosť každého jednotlivca. Zameranie na zintenzívnenie poskytovania domácej a komunitnej starostlivosti považovali respondenti za kľúčové na umožnenie „starnutia v komunite“. Takéto služby personalizovanej starostlivosti sa podľa ich vyjadrení najlepšie vytvárajú v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami. Okrem toho za prostriedky na zlepšenie poskytovania starostlivosti označili nové technológie a digitálne riešenia, a to najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach.
Návrh úzko súvisí so
stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím
, keďže existuje významný súvis medzi zdravotným postihnutím a potrebou dlhodobej starostlivosti. Súvisí aj s
Európskym programom v oblasti zručností
, ktorý prispieva k zvyšovaniu úrovne zručností a získavaniu nových zručností v celej Únii, a to aj v sektore dlhodobej starostlivosti. Takisto súvisí s
Novým paktom o migrácii a azyle
, najmä s
balíkom dokumentov o zručnostiach a talentoch
, ktorý je zameraný aj na prilákanie pracovníkov do sektora dlhodobej starostlivosti.
Návrh je dôležitý aj pre
stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť
, keďže väčšinu opatrovateľov a osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť tvoria ženy. Stratégia rámcuje prácu Európskej komisie v oblasti rodovej rovnosti. Jej kľúčovými cieľmi sú okrem iného spochybňovanie rodových stereotypov, riešenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a odstránenie rodového rozdielu v oblasti starostlivosti. Návrhom sa dopĺňajú politiky podporujúce rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, keďže prístup k dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupnej kvalitnej dlhodobej starostlivosti sa považuje za jeden z nástrojov na zosúladenie pracovného a rodinného života. V
oznámení o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom
sa uznala potreba poskytovať prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám formálnej starostlivosti v celej EÚ s cieľom odstrániť prekážky zamestnanosti, najmä pre ženy.
Hlavnými partnermi subjektov verejného sektora pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti sú subjekty sociálneho hospodárstva ako družstvá, spoločnosti vzájomnej pomoci, združenia a nadácie, ako aj sociálne podniky. Návrh teda súvisí aj s
akčným plánom pre sociálne hospodárstvo
. Môže prispieť k rozvoju ekonomiky starostlivosti a zlepšeniu pracovných podmienok v sektore starostlivosti, a tým aj k riešeniu výziev, ktorým čelia subjekty sociálneho hospodárstva.
Návrh dopĺňa iniciatívy EÚ v oblasti zdravotnej prevencie. Konkrétne vychádza z iniciatívy
Spoločne zdravšie
a z
európskeho plánu na boj proti rakovine
, v ktorých sa rieši prevencia, liečba a starostlivosť v prípade neprenosných ochorení. V jednom z pilierov plánu na boj proti rakovine sa rieši kvalita života pacientov a ľudí, ktorí prežili rakovinu, a uvádzajú sa viaceré opatrenia na zaistenie toho, aby žili dlho a plnohodnotne.
Týmto návrhom sa podporuje aj zelená a digitálna transformácia, keďže sa v ňom presadzuje využívanie digitálnych technológií v dlhodobej starostlivosti a zosúladenie poskytovania dlhodobej starostlivosti s environmentálnymi požiadavkami a požiadavkami na úsporu energie. Je teda v súlade aj s
oznámením EÚ o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu
, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.
Návrhom sa reaguje aj na
návrh Konferencie o budúcnosti Európy
týkajúci sa demografickej transformácie (návrh č. 15). Vyzýva sa v ňom na poskytovanie vhodnej starostlivosti starším ľuďom, pri ktorej sa prihliada na potreby prijímateľov starostlivosti aj opatrovateľov.
Financovanie na úrovni Únie je určené na podporu investícií do prístupnej, cenovo dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti, najmä v domácom a komunitnom prostredí, a to aj o starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a geograficky vzdialené obyvateľstvo, ako aj na podporu subjektov sociálneho hospodárstva, ktoré tieto služby ponúkajú. Finančné prostriedky Únie zahŕňajú
Európsky fond regionálneho rozvoja
,
Európsky sociálny fond plus
vrátane jeho
zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia
,
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
,
Fond na spravodlivú transformáciu
,
Horizont Európa
,
program Digitálna Európa
a
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti
na oprávnené reformy a investície v súvislosti s obnovou po pandémii ochorenia COVID-19. Technická podpora je k dispozícii z
Nástroja technickej podpory
. Finančné prostriedky Únie sú určené na rôzne investičné priority. Prioritným zameraním Európskeho fondu regionálneho rozvoja je napríklad podpora nerezidenčných rodinných a komunitných služieb.
2.
PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•
Právny základ
Návrhom sa podporia ciele Únie stanovené v článku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúce sa presadzovania blaha svojich národov, udržateľného rozvoja Európy zameraného na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku a aj podpory sociálnej spravodlivosti a ochrany, rovnosti medzi ženami a mužmi a solidarity medzi generáciami. Podľa článku 9 ZFEÚ Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.
Navrhované odporúčanie Rady vychádza z článku 292 ZFEÚ v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. k) ZFEÚ, v ktorom sa Únii umožňuje konať v oblasti „modernizácie systémov sociálnej ochrany“. V tejto oblasti môže Únia prijať iba opatrenia navrhnuté na podporu spolupráce medzi členskými štátmi.
Pod pojmom „modernizácia“ sa bežne chápe proces úpravy v súlade s aktualizovanými potrebami alebo zvyklosťami, prípadne s najnovšími technológiami, metódami alebo myšlienkami. V aktoch EÚ z nedávneho obdobia, v ktorých sa vyslovene vyžaduje zameranie na modernizáciu, sa táto koncepcia podľa všetkého chápe rovnako. V navrhovanom odporúčaní sa bude presadzovať modernizácia systémov sociálnej ochrany využitím inovatívnych prístupov a opatrení na zlepšenie začlenenia, primeranosti a kvality dlhodobej starostlivosti s cieľom riešiť potreby v rýchlo starnúcej spoločnosti a zároveň prihliadať na rozpočtové obmedzenia a zabezpečiť celkovú udržateľnosť verejných financií.
Návrh sa zameriava na sociálnu ochranu pri dlhodobej starostlivosti pre všetky skupiny obyvateľstva, bez ohľadu na ich súčasné alebo minulé postavenie v zamestnaní a ich prítomnosť alebo neprítomnosť na pracovnom trhu. Ďalej sa v návrhu riešia aj kľúčové základné podmienky účinného fungovania sociálnej ochrany pri dlhodobej starostlivosti vrátane služieb, pracovnej sily a riadenia politiky.
•
Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Hoci dlhodobá starostlivosť je v kompetencii členských štátov, Únia má právomoc podporovať a dopĺňať ich opatrenia. Návrhom sa zabezpečuje pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ. Dodrží sa v ňom politický záväzok zabezpečiť prístup k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti stanovený v
Európskom pilieri sociálnych práv
.
Pandémia ochorenia COVID-19 upriamila pozornosť najmä na potrebu špecializovaného nástroja na úrovni EÚ na podporu členských štátov pri riešení štrukturálnych výziev spojených s ich systémami dlhodobej starostlivosti. V odporúčaní sa poskytne usmernenie a súbor kľúčových zásad na zlepšenie vnútroštátnych systémov dlhodobej starostlivosti, ktorými sa prispeje aj k lepšiemu zacieleniu významných finančných prostriedkov EÚ a zlepšeniu kvality investícií. Pokrok v tejto oblasti v celej EÚ prispeje k zaisteniu toho, aby mal prístup k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti každý človek bez ohľadu na to, kde v EÚ žije. Takisto sa ním prispeje k posilneniu vzostupnej konvergencie, pokiaľ ide o spoľahlivé systémy sociálnej ochrany a formálnu dlhodobú starostlivosť, ktorá je prístupná, cenovo dostupná a kvalitná. Prispeje sa ním aj k dodržiavaniu kľúčových hodnôt zabezpečovania ľudských práv, zmierňovania nerovností a posilňovania sociálnej súdržnosti.
•
Proporcionalita
Návrh dopĺňa úsilie členských štátov v oblasti dlhodobej starostlivosti. Rešpektuje postupy členských štátov a rozmanitosť systémov. Uznáva sa v ňom, že rozličné vnútroštátne, regionálne alebo miestne podmienky by mohli viesť k rozdielnemu vykonávaniu odporúčania. V tomto návrhu sa nenavrhuje rozšírenie regulačnej právomoci EÚ ani povinných záväzkov členských štátov. Členské štáty sa na základe svojich vnútroštátnych podmienok rozhodnú, ako dokážu čo najlepšie využiť odporúčanie Rady. Pri usmerňovaní výberu nástroja zohrávala kľúčovú úlohu aj proporcionalita.
•
Výber nástroja
Nástrojom je návrh odporúčania Rady, ktorým sa dodržiavajú zásady subsidiarity a proporcionality. Vychádza z existujúceho práva Únie a je v súlade s typom nástrojov, ktoré sú k dispozícii na prijatie opatrení Európskej únie v oblasti sociálnej politiky. Návrh odporúčania Rady ako právny nástroj signalizuje záväzok členských štátov v súvislosti s presadzovaním opatrení uvedených v tomto odporúčaní, a zároveň poskytuje silný politický základ pre spoluprácu v oblasti dlhodobej starostlivosti na úrovni Únie, a to pri plnom rešpektovaní právomoci členských štátov.
3.
VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•
Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Nevzťahuje sa.
•
Konzultácie so zainteresovanými stranami
Výzva na predkladanie podkladov týkajúcich sa európskej stratégie v oblasti starostlivosti bola zverejnená na
webovej stránke
Vyjadrite svoj názor a sprístupnená na verejné pripomienkovanie od 1. do 29. marca 2022. Komisia dostala 123 príspevkov, väčšinu od MVO (64). V konzultáciách sa najčastejšie opakovali témy prístupu k službám starostlivosti, sociálnej ochrany a ich dostupnosti, ako aj cenovej dostupnosti služieb starostlivosti, kvality služieb starostlivosti, pracovníkov v oblasti starostlivosti a neformálnych opatrovateľov, sociálno-ekonomických a územných rozdielov, rodového rozmeru, aktívneho a zdravého starnutia a politík prevencie, financovania služieb starostlivosti, aspektov riadenia/koordinácie, potenciálu digitalizácie a inovácie pre sektor starostlivosti a pandémie ochorenia COVID-19 a jej vplyvu.
Cielené konzultácie zahŕňali orientačné rozpravy so skupinou na vysokej úrovni pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti (28. januára 2022) a so zástupcami členských štátov vo Výbore pre sociálnu ochranu (17. marca 2022) a vo Výbore pre zamestnanosť (1. apríla 2022). Uskutočnil sa aj strategický dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti (11. marca 2022), spoločné vypočutie Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci a pre práva žien a rodovú rovnosť (24. marca 2022) a osobitné vypočutie so sociálnymi partnermi na úrovni EÚ (7. apríla 2022).
Mnohí respondenti vrátane členských štátov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti zdôrazňovali úlohu spoľahlivej sociálnej ochrany a jej vplyv na prístup k vysokokvalitným službám dlhodobej starostlivosti a cenovú dostupnosť týchto služieb. Predovšetkým organizácie občianskej spoločnosti zdôrazňovali dôležitosť personalizovaného prístupu a potrebu lepšej integrácie medzi službami starostlivosti a službami zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa za mimoriadne dôležité považovalo primerané verejné financovanie a investovanie do služieb starostlivosti, a to s využitím všetkých dostupných nástrojov Únie. Sociálni partneri zopakovali, že v oblasti starostlivosti je potrebné využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
Kľúčovou témou vo všetkých konzultáciách a písomných príspevkoch bolo zlepšenie pracovných podmienok v sektore dlhodobej starostlivosti. Poslanci Európskeho parlamentu poukázali na nedostatok finančných prostriedkov a zamestnancov v sektore starostlivosti a jeho veľký potenciál pri vytváraní pracovných miest a inovácii. Vyzvali na riešenie nízkej miery odborovej činnosti v sektore a poukázali na úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri zabezpečovaní kvalifikovaných pracovníkov a profesionalizácie. Sociálni partneri uvádzali aj úlohu sociálneho dialógu a dôležitosť dostatočného počtu zamestnancov na zabezpečenie kvality poskytovania služieb a personalizovaného prístupu. Sociálni partneri zdôraznili, že migrujúci pracovníci, pracovníci v domácnosti a osoby poskytujúce osobné služby v domácnosti by mali mať rovnaké sociálne a pracovné práva ako pracovníci v hlavnom prúde sektora starostlivosti. Členské štáty si uvedomujú nedostatok pracovníkov a niektoré pripravujú stratégie na prilákanie väčšieho počtu pracovníkov (vrátane mužov) do sektora starostlivosti. Viaceré organizácie občianskej spoločnosti vyzvali na vymedzenie právneho postavenia neformálnych opatrovateľov.
Pokiaľ ide o vykonávanie, organizácie občianskej spoločnosti podporili monitorovanie na základe ukazovateľov a cieľových hodnôt a vyzvali členské štáty na vypracovanie národných akčných plánov vykonávania. Sociálni partneri považovali za dôležité monitorovať pokrok dosahovaný pri riešení výziev v sektore dlhodobej starostlivosti na základe rámcových dohôd v rámci európskeho semestra. Vo Výbore pre sociálnu ochranu (SPC) a Výbore pre zamestnanosť (EMCO) členské štáty zdôraznili aj potrebu zlepšiť dôkazovú základňu a podporili neustálu výmenu osvedčených postupov. Niektoré členské štáty vyjadrili obavy z možného zvýšenia administratívneho zaťaženia a poukázali na dôležitosť konzistentnosti a synergií so súvisiacimi politickými iniciatívami na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni. Počas orientačných rozpráv s týmito dvomi výbormi viaceré členské štáty poukázali na to, že iniciatíva by sa mala pripravovať pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych povinností a zásad subsidiarity a proporcionality, ako aj pri prihliadnutí na odlišné vnútroštátne podmienky a nastavenie systémov starostlivosti.
Komisia prijala príspevky alebo uskutočnila výmeny názorov s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV) a Výborom regiónov (VR):
·EHSV je znepokojený neistým postavením opatrovateľov bývajúcich v domácnosti, ktorými sú často migrujúce alebo mobilné ženy, a odporúča ho zlepšiť, a to aj prostredníctvom regularizácie ich postavenia a podpory ich profesionalizácie. EHSV víta iniciatívu Komisie, ktorej cieľom je zaviesť novú európsku stratégiu v oblasti starostlivosti, a vyzýva na jej rýchlu realizáciu. Naliehavo vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v krátkodobom horizonte vypracovali zásady starostlivosti o starších ľudí v rámci akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv.
·V júli 2021 prijal VR stanovisko Plán zameraný na budúcnosť pracovníkov v oblasti starostlivosti a opatrovateľských služieb – miestne a regionálne príležitosti v kontexte európskej výzvy. V tomto stanovisku vyzval Komisiu, aby vydala európsky rámec kvality pre dlhodobú starostlivosť a vypracovala účinný systém zberu a analýzy komplexných údajov.
Európsky parlament vyzval Komisiu, aby predložila plán na zabezpečenie duševného zdravia, dôstojnosti a psychickej a fyzickej pohody ľudí vrátane starších ľudí, a zdôraznil kľúčovú úlohu primerane financovaných systémov sociálnej ochrany pri zabezpečovaní cenovo dostupnej a skutočne dostupnej starostlivosti. Takisto vyzval členské štáty, aby zabezpečili rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a službám starostlivosti, a Komisiu, aby predložila dohodu o starostlivosti pre Európu. Vo svojej poslednej správe z vlastnej iniciatívy s názvom Smerom k spoločným opatreniam v oblasti starostlivosti vyzval Komisiu, aby predložila odvážnu, spoľahlivú a nadčasovú európsku stratégiu v oblasti starostlivosti, ktorá bude vychádzať z práva každého na cenovo dostupnú, prístupnú a vysokokvalitnú starostlivosť, ako aj z individuálnych práv a potrieb prijímateľov starostlivosti a opatrovateľov, a ktorá sa bude vzťahovať na celý životný cyklus, zameria sa na potreby ľudí v kritických obdobiach počas ich života a bude na ne reagovať, položí základ pre kontinuitu služieb starostlivosti počas celého života a podporí solidaritu medzi generáciami;
Rada vyzvala členské štáty a Komisiu, aby zlepšili dostupnosť vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti a udržateľnosť a primeranosť systémov sociálnej ochrany, využívali digitalizáciu na zabezpečenie jednoduchej prístupnosti a používateľskej ústretovosti služieb zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a služieb dlhodobej starostlivosti a vypracovali služby poskytovania personalizovanej a integrovanej starostlivosti, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím.
•
Získavanie a využívanie expertízy
Návrh sa opiera o pracovný dokument útvarov Komisie a vychádza z najnovších relevantných štúdií a správ, ako sú:
·
Správa o dlhodobej starostlivosti z roku 2021
, ktorú vyhotovil Výbor pre sociálnu ochranu spoločne s Európskou komisiou (GR EMPL),
·Estimating the Effects of Social Protection for Long-Term Care in Old Age in Europe (Odhad vplyvu sociálnej ochrany pri dlhodobej starostlivosti v starobe v Európe), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) (pripravuje sa),
·
Challenges in long-term care in Europe
(Výzvy v oblasti dlhodobej starostlivosti v Európe), Európska sieť pre sociálnu politiku (2018),
·
Mapping long-term care quality practices in the EU
(Mapovanie postupov zabezpečovania kvality v oblasti dlhodobej starostlivosti v EÚ), Európska sieť pre sociálnu politiku (2020),
·
Study on exploring the incidence and costs of informal long-term care in the European Union
(Štúdia o skúmaní výskytu neformálnej dlhodobej starostlivosti v Európskej únii a nákladov na ňu), Ecorys (2021),
·
Study on the long-term care supply and market in EU Member States
(Štúdia o ponuke dlhodobej starostlivosti a trhu s dlhodobou starostlivosťou v členských štátoch EÚ), KPMG (2021),
·
COVID-19 and older people:
Impact on their lives, support and care
(COVID-19 a starší ľudia: vplyv na ich život, podporu a starostlivosť), Eurofound (2021),
·
Who Cares?
Attracting and Retaining Care Workers
(Kto sa postará? Získanie a udržanie opatrovateľov pre starších ľudí), OECD (2020),
·
Long-term care workforce: employment and working conditions
(Pracovná sila v oblasti dlhodobej starostlivosti: zamestnanosť a pracovné podmienky), Eurofound (2021),
·
The 2021 Ageing Report:
Economic and Budgetary Projections for the EU Member States (2019-2070) (Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2021: hospodárske a rozpočtové prognózy členských štátov EÚ na obdobie 2019 – 2070), Európska komisia (GR ECFIN), Výbor pre hospodársku politiku (pracovná skupina pre starnutie).
•
Posúdenie vplyvu
Navrhovaný nástroj členským štátom poskytuje usmernenie, ako zlepšiť prístup k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti a umožňuje pružnosť pri navrhovaní a vykonávaní opatrení na základe vnútroštátnych postupov členských štátov. Z toho dôvodu nie je potrebné žiadne posúdenie vplyvu. Okrem toho bude vplyv tohto odporúčania závisieť nielen od toho, ako členské štáty vykonajú opatrenia, ale aj od podmienok jednotlivých krajín, ako napríklad od makroekonomickej situácie, koncepcie systémov sociálnej ochrany a sociálnych služieb a od štruktúry a fungovania pracovného trhu. Vzhľadom na tieto podmienky je zložité oddeliť konkrétny vplyv návrhu od ostatných faktorov. K návrhu je priložený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa prihliada na výzvy v oblasti dlhodobej starostlivosti a skúmajú možné opatrenia.
•
Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Nevzťahuje sa.
•
Základné práva
V tomto odporúčaní sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v
Charte základných práv Európskej únie
. Konkrétne sa v tomto odporúčaní rešpektuje zásada nediskriminácie (článok 21 charty) a prispieva k zaručeniu práv dieťaťa (článok 24 charty), práv starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote (článok 25 charty), práv osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote (článok 26 charty), práva rodiny na právnu, ekonomickú a sociálnu ochranu (článok 33 charty) a nároku na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby poskytujúce ochranu v prípadoch ako materstvo, choroba, pracovný úraz, závislosť alebo vysoký vek, ako aj v prípadoch straty zamestnania, podľa pravidiel ustanovených právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou (článok 34 charty).
4.
VPLYV NA ROZPOČET
Tento návrh nemá žiadny finančný vplyv na rozpočet Únie.
5.
ĎALŠIE PRVKY
•
Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Navrhuje sa, aby Komisia monitorovala vykonávanie tohto odporúčania v rámci európskeho semestra a v spolupráci s Výborom pre sociálnu ochranu a Výborom pre zamestnanosť. Monitorovanie by malo vychádzať z národných akčných plánov, ktoré majú predložiť Komisii členské štáty do jedného roka od prijatia odporúčania, a z následných správ o pokroku.
V návrhu sa odporúča, aby členské štáty vymenovali národného koordinátora pre dlhodobú starostlivosť, vybaveného primeranými zdrojmi a mandátom, ktorý bude účinne koordinovať a monitorovať vykonávanie tohto odporúčania a pôsobiť ako kontaktná osoba na úrovni Únie. Komisia bude spolupracovať s koordinátormi pre dlhodobú starostlivosť, Výborom pre sociálnu ochranu a Výborom pre zamestnanosť, ako aj so všetkými ostatnými relevatnými zainteresovanými stranami, aby sa umožnilo vzájomné učenie, výmena skúseností a mohli sa sledovať opatrenia prijaté členskými štátmi na vykonanie tohto odporúčania.
Navrhuje sa, aby Komisia v spolupráci s Výborom pre sociálnu ochranu a prípadne Výborom pre zamestnanosť pravidelne hodnotila dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o vykonávanie tohto odporúčania, a to na základe národných akčných plánov a správ o pokroku od členských štátov. Komisia bude okrem toho v spolupráci s Výborom pre sociálnu ochranu ďalej vyvíjať rámec ukazovateľov dlhodobej starostlivosti na monitorovanie vykonávania odporúčania a vypracúvať spoločné správy na účely analýzy spoločných výziev v oblasti dlhodobej starostlivosti.
A napokon po počiatočnom období vykonávania Komisia zohľadní dosiahnutý pokrok a do piatich rokov od prijatia odporúčania predloží Rade správu.
•
Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Nevzťahuje sa.
•
Podrobné vysvetlenie špecifických ustanovení návrhu
V bodoch 1 až 2 sa vymedzuje cieľ odporúčania, rozsah jeho osobnej pôsobnosti (všetky osoby odkázané na dlhodobú starostlivosť a ich opatrovatelia) a vecnej pôsobnosti (všetky druhy zariadení dlhodobej starostlivosti).
Bod 3 obsahuje vymedzenie pojmov, ktoré sa uplatňuje na účely odporúčania, pričom vždy, keď je to možné, vychádza z vymedzenia pojmov dohodnutého vo Výbore pre sociálnu ochranu.
V bode 4 sa odporúča, aby členské štáty zlepšili primeranosť svojej sociálnej ochrany pri dlhodobej starostlivosti, aby bola dlhodobá starostlivosť včasná, komplexná a cenovo dostupná pre všetkých, ktorí sú na ňu odkázaní.
V bode 5 sa odporúča, aby členské štáty rozšírili ponuku služieb dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečili vyváženú kombináciu služieb vo všetkých zariadeniach starostlivosti, a to aj rozvojom a/alebo zlepšením domácej a komunitnej starostlivosti, odstránením územných rozdielov, zavedením prístupnej inovatívnej technológie a digitálnych riešení a zabezpečením prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.
V bode 6 sa odporúča, aby členské štáty zabezpečili zavedenie vysokokvalitných kritérií a noriem vo všetkých zariadeniach dlhodobej starostlivosti, ktoré budú prisôsobené charakteru týchto zariadení, ako aj ich prísne uplatňovanie všetkými poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti bez ohľadu na ich právne postavenie. Na tento účel sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli rámec kvality pre dlhodobú starostlivosť, ktorý sa bude riadiť zásadami kvality stanovenými v prílohe k odporúčaniu, ako aj vhodný mechanizmus na zabezpečovanie kvality.
V bodoch 7 až 8 sa odporúča, aby členské štáty riešili potrebné zručnosti a nedostatok pracovníkov a zabezpečili spravodlivé pracovné podmienky.
V bode 9 sa odporúča, aby členské štáty podporovali neformálnych opatrovateľov, a to aj odbornou prípravou, poradenstvom, psychologickou podporou, respitnou starostlivosťou a finančnou podporou.
V bode 10 sa odporúča, aby členské štáty zabezpečili riadne riadenie politiky v oblasti dlhodobej starostlivosti vymenovaním národného koordinátora pre dlhodobú starostlivosť, zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán, lepším zosúladením s inými oblasťami politiky, vypracovaním svojich prognóz potreby dlhodobej starostlivosti, zlepšením krízového plánovania (napr. na riešenie pandémie alebo iných vonkajších otrasov) a zberu údajov, zvyšovaním informovanosti a mobilizovaním dostupných finančných prostriedkov, a to aj z fondov EÚ, na reformy dlhodobej starostlivosti.
V bode 11 sa odporúča, aby členské štáty vypracovali a predložili Komisii národné akčné plány, ktoré budú obsahovať opatrenia na vykonávanie tohto odporúčania, a to pri prihliadnutí na vnútroštátne, regionálne a miestne podmienky, a pravidelne vypracúvali a predkladali správy o pokroku.
V bode 12 sa uvádza, ako Komisia zamýšľa podporovať vykonávanie tohto odporúčania, napríklad mobilizovaním finančných prostriedkov EÚ, monitorovaním pokroku v rámci európskeho semestra a v spolupráci s Výborom pre sociálnu ochranu a Výborom pre zamestnanosť, zavedením rámca ukazovateľov monitorovania, uľahčením vzájomných výmen a predložením správy o pokroku Rade do piatich rokov od prijatia odporúčania.
2022/0264 (NLE)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. k),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Prístupná, cenovo dostupná a vysokokvalitná dlhodobá starostlivosť umožňuje osobám odkázaným na starostlivosť čo najdlhšie si zachovať autonómiu a žiť dôstojný život. Prispieva k ochrane ľudských práv, presadzovaniu sociálneho pokroku a solidarity medzi generáciami, boju proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a môže prispievať k vytváraniu pracovných miest.
(2)Európsky parlament, Rada a Komisia v novembri 2017 vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, v ktorom sa stanovuje 20 zásad na podporu dobre fungujúcich a spravodlivých pracovných trhov a systémov sociálneho zabezpečenia. V zásade č. 18 týkajúcej sa dlhodobej starostlivosti sa uvádza, že každý má právo na cenovo dostupné a kvalitné služby dlhodobej starostlivosti, najmä domácu starostlivosť a komunitné služby. V zásade č. 9 sa presadzuje právo na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v prípade ľudí s opatrovateľskými povinnosťami. V zásade č. 17 sa uznáva právo ľudí so zdravotným postihnutím na začlenenie, a najmä na služby, ktoré im umožnia zapojiť sa do pracovného trhu a života spoločnosti.
(3)Služby dlhodobej starostlivosti organizované subjektmi verejného sektora na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni sa v prvom rade považujú za sociálne služby všeobecného záujmu, keďže majú jednoznačnú sociálnu funkciu. Uľahčujú sociálne začlenenie a zaisťujú základné práva starších ľudí, dopĺňajú a podporujú úlohu rodín pri opatrovaní najstarších členov spoločnosti a okrem iného poskytujú pomoc ľuďom, ktorí potrebujú trvalú alebo dočasnú starostlivosť.
(4)Väčšinu opatrovateľov a osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť tvoria ženy. Ženy majú v priemere nižšie príjmy aj dôchodky a potenciálne si môžu dovoliť starostlivosť v menšej miere, pričom však žijú dlhšie ako muži, a preto sú viac odkázané na starostlivosť. Primerané a cenovo dostupné služby formálnej dlhodobej starostlivosti by preto mohli byť, spoločne s politikami na zlepšenie pracovných podmienok v sektore a na zosúladenie plateného zamestnania a opatrovateľských povinností, prospešné pre rodovú rovnosť.
(5)V tomto odporúčaní sa presadzuje uplatňovanie článkov 21, 23, 24, 25, 26, 33 a 34 Charty základných práv Európskej únie, ktoré sa týkajú nediskriminácie, rovnosti medzi mužmi a ženami, práv dieťaťa, práv starších osôb, integrácie osôb so zdravotným postihnutím a práv na rodinný a pracovný život, ako aj sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci.
(6)V tomto odporúčaní sa rešpektuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorom sa uznáva rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život v komunite s rovnakými možnosťami ako ostatní.
(7)V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv prijatom Komisiou 4. marca 2021 bola oznámená iniciatíva v oblasti dlhodobej starostlivosti na stanovenie rámca pre politické reformy s cieľom usmerňovať rozvoj udržateľnej dlhodobej starostlivosti, ktorá zabezpečí lepší prístup ku kvalitným službám pre osoby v núdzi, a členské štáty boli vyzvané, aby investovali do pracovnej sily v zdravotníctve a v oblasti starostlivosti a zlepšovali jej pracovné podmienky a prístup k odbornej príprave.
(8)V správe o dlhodobej starostlivosti z roku 2021 vypracovanej Výborom pre sociálnu ochranu a Komisiou sa zdôrazňuje, že dopyt po vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti sa bude zvyšovať a že jej intenzívnejšie poskytovanie môže prispievať k rodovej rovnosti a sociálnej spravodlivosti. V správe sa za kľúčové výzvy v oblasti dlhodobej starostlivosti považujú prístup, cenová dostupnosť a kvalita a za nevyhnutný predpoklad uspokojenia zvýšeného dopytu po vysokokvalitných službách primeraný počet pracovníkov, pričom sa zdôrazňuje aj to, že náklady na neformálnu starostlivosť sa často prehliadajú.
(9)Očakáva sa, že v dôsledku starnutia obyvateľstva sa bude dopyt po dlhodobej starostlivosti zvyšovať, keďže zhoršenie funkčnej schopnosti a potreba dlhodobej starostlivosti sa spájajú s vyšším vekom. Podľa predpokladov sa v priebehu nasledujúcich 30 rokov počet ľudí vo veku 65 rokov alebo starších zvýši o 41 %, a to z 92,1 milióna v roku 2020 na 130,2 milióna v roku 2050, zatiaľ čo počet ľudí vo veku 80 rokov alebo starších sa zvýši o 88 %, a to z 26,6 milióna v roku 2020 na 49,9 milióna v roku 2050.
(10)Pandémia ochorenia COVID-19 mala negatívny vplyv na systémy dlhodobej starostlivosti a prehĺbila mnohé už existujúce štrukturálne nedostatky, najmä nedostatok kvalitných služieb a pracovníkov, a zdôraznila naliehavú potrebu posilniť odolnosť systémov dlhodobej starostlivosti a urýchliť úsilie o zlepšenie osobnej autonómie a uľahčenie nezávislého života.
(11)Medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné odlišnosti v úrovni verejného financovania dlhodobej starostlivosti, keďže niektoré krajiny investujú menej ako 1 % HDP a iné viac ako 3 % HDP. V roku 2019 tvorili verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť 1,7 % HDP Únie, čo je menej ako odhadovaná hodnota počtu hodín dlhodobej starostlivosti poskytovanej neformálnymi opatrovateľmi, ktorá sa odhaduje približne na úrovni 2,5 % HDP EÚ. V členských štátoch s nízkymi verejnými výdavkami na dlhodobú starostlivosť je využívanie formálnych služieb dlhodobej starostlivosti obmedzenejšie. Rastúci dopyt po dlhodobej starostlivosti zvyšuje tlak na verejné výdavky a zároveň si vyžaduje zlepšenie nákladovej efektívnosti poskytovania dlhodobej starostlivosti, napríklad prostredníctvom politík podpory zdravia a prevencie, lepšieho začleňovania a zacielenia služieb, zberu údajov a dôkazov a využívania nových a digitálnych technológií. Politiky vedúce k udržateľnému financovaniu dlhodobej starostlivosti sú dôležité pre udržateľnosť verejných financií, najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva a znižujúcim sa objemom pracovnej sily v EÚ.
(12)Výrazné spoliehanie sa na neformálnu starostlivosť nebude udržateľné a očakáva sa, že potreby formálnej starostlivosti a tlak na verejné rozpočty sa zvýšia.
(13)Sociálna ochrana pri dlhodobej starostlivosti je obmedzená a náklady na ňu často predstavujú značnú prekážku prístupu k dlhodobej starostlivosti. Finančné dôvody sú pre mnohé domácnosti hlavnou príčinou nevyužívania profesionálnych služieb domácej starostlivosti vo väčšej miere. Bez primeranej sociálnej ochrany môžu odhadované celkové náklady na dlhodobú starostlivosť často presahovať príjem dotknutej osoby. Hoci sa podmienky sociálnej ochrany v jednotlivých členských štátoch líšia, v niektorých je verejná podpora dostupná iba malej časti ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť. Dokonca aj dostupná sociálna ochrana je často nedostatočná, keďže aj po získaní podpory sa podľa odhadov v priemere takmer polovica starších ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť ocitá po pokrytí nákladov na domácu starostlivosť z vlastného vrecka pod hranicou chudoby.
(14)Mnohí ľudia nemajú prístup k dlhodobej starostlivosti, na ktorú sú odkázaní, pre celkovo nedostatočnú ponuku služieb a, okrem iného, aj pre obmedzený rozsah možností dlhodobej starostlivosti a územné rozdiely. V mnohých členských štátoch je výber typu dlhodobej starostlivosti obmedzený. Na výber býva zvyčajne len medzi neformálnou a rezidenčnou starostlivosťou. Ponuka domácej a komunitnej dlhodobej starostlivosti je stále nedostatočná. Rovnaký prístup k dlhodobej starostlivosti okrem toho sťažujú územné nerovnosti pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti, a to najmä vo vidieckych a vyľudňujúcich sa oblastiach. Ešte obmedzenejší výber majú osoby so zdravotným postihnutím, a to v dôsledku nevyváženej prístupnosti služieb starostlivosti.
(15)V prípade dlhodobej starostlivosti kvalita závisí od účinného mechanizmu zabezpečovania kvality, ktorý v mnohých členských štátoch chýba alebo je nedostatočne financovaný. Zabezpečovanie kvality je často nedostatočné v prípade domácej a komunitnej starostlivosti. Hoci je kvalita rezidenčnej starostlivosti viac regulovaná, normy kvality sa často zameriavajú na klinické výsledky a nerieši sa nimi dostatočná kvalita života ľudí, ktorým sa poskytuje starostlivosť, ani ich schopnosť nezávislého života. Ani vtedy, keď sú normy kvality zavedené, ich presadzovanie nie je vždy účinné, a to často z dôvodu neprimeraného administratívneho usporiadania alebo nedostatku prostriedkov. Nedostatok noriem na zabezpečenie vysokej kvality prísne uplatňovaných na verejných a súkromných poskytovateľov starostlivosti, vedie k zanedbávaniu prijímateľov starostlivosti a ich zneužívaniu, ako aj k nevyhovujúcim pracovným podmienkam opatrovateľov.
(16)Dlhodobá starostlivosť má významnú spoločenskú hodnotu a potenciál vytvárania pracovných miest, členské štáty však majú problém prilákať a udržať si pracovníkov v oblasti starostlivosti v dôsledku nedostatočných zručností, náročných pracovných podmienok a nízkych miezd.
(17)Zručnosti vyžadované v sektore starostlivosti sú čoraz zložitejšie. Okrem tradičných zručností a spôsobilostí musia mať opatrovatelia často odborné poznatky týkajúce sa používania nových technológií, digitálne a komunikačné zručnosti, často v cudzom jazyku, ako aj zručnosti na zvládanie zložitých potrieb a práce v multidisciplinárnych skupinách. Bez vhodných politík vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj na pracovisku, môžu požiadavky na zručnosti pre mnohých predstavovať prekážku vstupu do sektora alebo dosiahnutia ďalšieho pokroku v ňom.
(18)Pracovníci dlhodobej starostlivosti majú často neštandardné formy organizácie práce, nepravidelný pracovný čas, prácu na zmeny, zažívajú fyzický alebo psychický stres a majú nízke mzdy. K nízkym mzdám v sektore prispieva nedostatočné zahrnutie pracovníkov dlhodobej starostlivosti do kolektívnych zmlúv a obmedzené verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť.
(19)Niektoré skupiny pracovníkov, a to najmä opatrovatelia bývajúci v domácnosti alebo pracovníci domácej dlhodobej starostlivosti čelia osobitne náročným pracovným podmienkam, ako sú nízke mzdy, nepriaznivá úprava pracovného času, nedeklarovaná práca a nedodržiavanie základných pravidiel ochrany práce, ako aj nelegálne formy zamestnania. V Dohovore Medzinárodnej organizácie práce z roku 2011 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov (č. 189) sa stanovujú základné práva a zásady a od príslušných orgánov jednotlivých krajín sa vyžaduje, aby prijali sériu opatrení na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok pracovníkov v domácnosti.
(20)Neformálna zdravotná starostlivosť je pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti mimoriadne dôležitá, keďže neformálni opatrovatelia, zväčša ženy, tradične znášajú väčšinu opatrovateľských povinností, a to často v dôsledku nedostatku prístupnej a cenovo dostupnej formálnej dlhodobej starostlivosti. Poskytovanie neformálnej starostlivosti môže negatívne ovplyvňovať fyzické a duševné zdravie, ako aj psychickú a fyzickú pohodu, opatrovateľov a predstavuje významnú prekážku zamestnania, a to najmä v prípade žien. To má priamy vplyv na ich bežné príjmy a ovplyvňuje ich príjem v starobe v dôsledku nižšej miery nadobudnutých dôchodkových práv, čo môže byť ešte vypuklejšie pre opatrovateľov s dodatočnými povinnosťami súvisiacimi so starostlivosťou o deti. Deti a mladí ľudia s chronicky chorým rodinným príslušníkom majú zvyčajne častejšie a závažnejšie problémy s duševným zdravím, čo má dlhodobý vplyv na ich príjmy a začlenenie do spoločnosti.
(21)Organizácia dlhodobej starostlivosti sa v rámci Únie líši. Dlhodobá starostlivosť sa často organizuje v zložitom systéme služieb zdravotnej a sociálnej starostlivosti a niekedy aj iných druhov podpory, napríklad bývania a aktivít v danej lokalite. Rozdiely existujú aj v úlohách, ktoré zohrávajú vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy. Líšia sa aj ukazovatele používané na monitorovanie dlhodobej starostlivosti, pričom administratívne údaje často nie sú dostupné alebo porovnateľné na úrovni Únie.
(22)Zainteresované strany v oblasti dlhodobej starostlivosti zahŕňajú napríklad osoby odkázané na dlhodobú starostlivosť, ich rodinných príslušníkov a organizácie, ktoré ich zastupujú, príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, poskytovateľov dlhodobej starostlivosti a orgány zodpovedné za podporovanie sociálneho začlenenia a integrácie a ochranu základných práv vrátane vnútroštátnych subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Dôležitými partnermi subjektov verejného sektora pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti sú subjekty sociálneho hospodárstva ako družstvá, spoločnosti vzájomnej pomoci, združenia a nadácie, ako aj sociálne podniky.
(23)V rámci procesu európskeho semestra, podporeného sociálnym prehľadom, sa upozornilo na výzvy v oblasti dlhodobej starostlivosti, čo viedlo k tomu, že niektorým členským štátom boli zaslané odporúčania pre jednotlivé krajiny v tejto oblasti. V usmerneniach pre politiky zamestnanosti sa zdôrazňuje význam zabezpečenia prístupu k cenovo dostupnej, prístupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti. Cieľom otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia je presadzovať prístupnú, vysokokvalitnú a udržateľnú dlhodobú starostlivosť a podporovať tento cieľ prostredníctvom monitorovania, mnohostranného dohľadu nad reformami, tematickej práce a vzájomného učenia. Výbor pre sociálnu ochranu vypracoval európsky rámec pre kvalitu sociálnych služieb vrátane dlhodobej starostlivosti. Stále však neexistuje komplexný rámec Únie na usmerňovanie vnútroštátnych reforiem v oblasti dlhodobej starostlivosti.
(24)Únia poskytuje množstvo možností financovania dlhodobej starostlivosti zacielených na rôzne investičné priority podľa konkrétnych nariadení o jednotlivých programoch financovania, ku ktorým patria Európsky fond regionálneho rozvoja (s prioritným zameraním na nerezidenčné rodinné a komunitné služby), Európsky sociálny fond plus a jeho zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia, Fond na spravodlivú transformáciu, Horizont Európa, program Digitálna Európa, podpora navrhovania a vykonávania reforiem prostredníctvom Nástroja technickej podpory a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na oprávnené reformy a investície v súvislosti s obnovou po pandémii ochorenia COVID-19.
(25)Toto odporúčanie vychádza z práva Únie o pracovných podmienkach, ktoré sa týka transparentných a predvídateľných pracovných podmienok, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo vzťahu k dlhodobej starostlivosti.
(26)V tomto odporúčaní sa v plnej miere rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality, pričom ním nie sú dotknuté právomoci členských štátov v oblasti organizovania svojich systémov sociálnej ochrany ani sa členským štátom nebráni zachovať alebo zaviesť ustanovenia týkajúce sa sociálnej ochrany, ktoré idú nad rámec odporúčaných ustanovení,
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
CIEĽ A ROZSAH PÔSOBNOSTI
1.Cieľom tohto odporúčania je zlepšiť prístup k cenovo dostupnej a vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti pre všetkých ľudí, ktorí sú na ňu odkázaní.
2.Toto odporúčanie sa týka všetkých osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť a formálnych aj neformálnych opatrovateľov. Uplatňuje sa na dlhodobú starostlivosť poskytovanú vo všetkých zariadeniach starostlivosti.
VYMEDZENIE POJMOV
3.Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)„dlhodobá starostlivosť“ je súbor služieb a pomoci osobám, ktoré sú v dôsledku dlhodobej duševnej a/alebo fyzickej krehkosti a/alebo zdravotného postihnutia odkázané na pomoc pri aktivitách denného života a/alebo potrebujú stálu ošetrovateľskú starostlivosť. Aktivity denného života, pri ktorých je potrebná pomoc, môžu byť sebaobslužné aktivity, ktoré musí osoba vykonávať každý deň (aktivity denného života, ako je kúpanie, obliekanie, jedenie, líhanie a vstávanie z postele či zo stoličky, pohybovanie sa, používanie toalety, kontrola vyprázdňovania moču a stolice) alebo môžu súvisieť s nezávislým životom (inštrumentálne aktivity denného života, ako je príprava jedla, manipulácia s peniazmi, nakupovanie potravín alebo predmetov osobnej potreby, vykonávanie ľahkých alebo ťažkých domácich prác a používanie telefónu);
b)„formálna dlhodobá starostlivosť“ je dlhodobá starostlivosť poskytovaná profesionálnymi pracovníkmi dlhodobej starostlivosti, ktorá môže mať formu domácej starostlivosti, komunitnej alebo rezidenčnej starostlivosti;
c)„domáca starostlivosť“ je formálna dlhodobá starostlivosť poskytovaná v súkromnom obydlí prijímateľa starostlivosti jedným alebo viacerými profesionálnymi pracovníkmi dlhodobej starostlivosti;
d)„komunitná starostlivosť“ je formálna dlhodobá starostlivosť poskytovaná a organizovaná na úrovni komunity, napríklad vo forme denných služieb pre dospelých alebo respitnej starostlivosti;
e)„rezidenčná starostlivosť“ je formálna dlhodobá starostlivosť poskytovaná osobám, ktoré žijú v rezidenčnom zariadení dlhodobej starostlivosti;
f)„neformálna starostlivosť“ je dlhodobá starostlivosť poskytovaná niekým zo sociálneho prostredia osoby, ktorá potrebuje starostlivosť, vrátane partnera, dieťaťa, rodiča alebo iného príbuzného, kto nie je zamestnaný ako profesionálny pracovník dlhodobej starostlivosti;
g)„nezávislý život“ je spôsob života, podľa ktorého všetky osoby odkázané na dlhodobú starostlivosť môžu žiť v danej komunite, a to s rovnakými možnosťami ako ostatní, môžu si zvoliť miesto svojho bydliska, ako aj miesto, kde a s kým budú žiť, a to na rovnakom základe ako ostatní, a nie sú nútené žiť v určitom životnom usporiadaní;
h)„pracovník domácej dlhodobej starostlivosti“ je každá osoba vykonávajúca prácu v domácnosti, ktorá poskytuje dlhodobú starostlivosť v rámci pracovnoprávneho vzťahu;
i)„opatrovateľ bývajúci v domácnosti“ je pracovník domácej dlhodobej starostlivosti, ktorý žije v domácnosti prijímateľa starostlivosti a poskytuje dlhodobú starostlivosť.
PRIMERANOSŤ, DOSTUPNOSŤ A KVALITA
4.Členské štáty by mali zlepšiť primeranosť sociálnej ochrany pri dlhodobej starostlivosti, a to najmä zabezpečením dlhodobej starostlivosti, ktorá je:
a)včasná, čiže umožňuje poskytnúť potrebnú starostlivosť osobám odkázaným na dlhodobú starostlivosť hneď, ako je to možné, a na tak dlho, ako je to potrebné;
b)komplexná, čiže sa týka každej potreby dlhodobej starostlivosti vyplývajúcej zo zhoršenia duševnej a/alebo fyzickej funkčnej schopnosti, ktoré bolo posúdené na základe jednoznačných a objektívnych kritérií oprávnenosti;
c)cenovo dostupná, čiže umožňuje osobám odkázaným na dlhodobú starostlivosť zachovať si dôstojnú životnú úroveň a ochrániť ich pred chudobou spôsobenou ich potrebou dlhodobej starostlivosti.
5.Členské štáty by mali rozšíriť ponuku služieb dlhodobej starostlivosti a zároveň poskytovať vyváženú kombináciu možností dlhodobej starostlivosti a vo všetkých zariadeniach starostlivosti by mali zabezpečovať rôzne potreby dlhodobej starostlivosti a podporovať slobodný výber osôb odkázaných na starostlivosť, a to napríklad aj:
a)rozvojom a/alebo zlepšovaním domácej a komunitnej starostlivosti;
b)znížením územných rozdielov v oblasti dostupnosti dlhodobej starostlivosti a prístupu k nej, a to najmä vo vidieckych a vyľudňujúcich sa oblastiach;
c)zavedením prístupnej inovatívnej technológie a digitálnych riešení pri poskytovaní služieb starostlivosti, a to vrátane podpory nezávislého života;
d)zabezpečením prístupnosti služieb a zariadení dlhodobej starostlivosti pre osoby s osobitnými potrebami a zdravotným postihnutím pri rešpektovaní rovnakého práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život v komunite s rovnakými možnosťami ako ostatní.
6.Členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie vysokokvalitných kritérií a noriem vo všetkých zariadeniach dlhodobej starostlivosti, ktoré budú prispôsobené charakteru týchto zariadení, ako aj ich prísne uplatňovanie na všetkých poskytovateľov dlhodobej starostlivosti bez ohľadu na ich právne postavenie. Na tento účel by mali členské štáty zaručiť rámec kvality pre dlhodobú starostlivosť, ktorý sa riadi zásadami kvality stanovenými v prílohe a obsahuje vhodný mechanizmus na zabezpečovanie kvality, ktorý:
a)presadzuje dodržiavanie kritérií a noriem kvality vo všetkých zariadeniach dlhodobej starostlivosti a všetkými poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti v spolupráci s poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti a osobami, ktorým sa poskytuje dlhodobá starostlivosť,
b)poskytuje stimuly a posilňuje kapacitu poskytovateľov dlhodobej starostlivosti ísť nad rámec minimálnych noriem kvality a neustále zvyšovať kvalitu;
c)zaisťuje dostatočné zdroje na zabezpečovanie kvality na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a motivuje poskytovateľov dlhodobej starostlivosti, aby si vyčlenili rozpočty na riadenie kvality;
d)v prípade potreby zabezpečuje, aby boli požiadavky na kvalitu dlhodobej starostlivosti začlenené do verejného obstarávania;
e)presadzuje nezávislý život a začlenenie do komunity vo všetkých zariadeniach dlhodobej starostlivosti.
OPATROVATELIA
7.Členské štáty by mali zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky v sektore dlhodobej starostlivosti, a to najmä:
a)presadzovaním vnútroštátneho sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania v oblasti dlhodobej starostlivosti, a to aj podporou vývoja atraktívnejších miezd v sektore pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov;
b)bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a pri súbežnom zabezpečení jeho účinného uplatňovania, presadzovaním najprísnejších noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých pracovníkov dlhodobej starostlivosti;
c)riešením výziev, ktorým čelia zraniteľné skupiny pracovníkov, ako sú pracovníci domácej dlhodobej starostlivosti, opatrovatelia bývajúci v domácnosti a migrujúci opatrovatelia, a to aj zabezpečovaním účinnej regulácie a profesionalizácie takejto opatrovateľskej práce.
8.Členské štáty by mali, v prípade potreby aj v spolupráci so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti a ďalšími zainteresovanými stranami, riešiť potreby v oblasti zručností a nedostatok pracovníkov v oblasti dlhodobej starostlivosti, a to najmä:
a)skoncipovaním a zlepšením počiatočného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy, aby mali súčasní aj budúci pracovníci dlhodobej starostlivosti potrebné zručnosti a spôsobilosti, a to aj digitálne;
b)vytváraním kariérnych dráh v sektore dlhodobej starostlivosti, a to aj prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie, potvrdzovania zručností a informačných a poradenských služieb;
c)zavádzaním možností získania statusu riadneho zamestnanca pre nedeklarovaných pracovníkov dlhodobej starostlivosti;
d)skúmaním legálnych možností migrácie pre pracovníkov dlhodobej starostlivosti;
e)sprísňovaním profesionálnych noriem, ponúkaním atraktívneho postavenia v zamestnaní a kariérnych vyhliadok pracovníkom dlhodobej starostlivosti, a to aj tým s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou;
f)realizovaním opatrení na riešenie rodových stereotypov a rodovej segregácie a zatraktívnením povolania v oblasti dlhodobej starostlivosti pre mužov aj ženy.
9.Členské štáty by mali zaviesť jednoznačné postupy na identifikovanie neformálnych opatrovateľov a ich podporu pri poskytovaní opatrovateľských činností:
a)uľahčovaním spolupráce s pracovníkmi dlhodobej starostlivosti;
b)poskytovaním pomoci pri získavaní prístupu k potrebnej odbornej príprave, poradenstvu, zdravotnej starostlivosti, psychologickej podpore a respitnej starostlivosti;
c)poskytovaním primeranej finančnej podpory a zároveň zabezpečovaním toho, aby opatrenia podpory nemali odrádzajúci účinok na účasť na pracovnom trhu.
RIADENIE, MONITOROVANIE A PREDKLADANIE SPRÁV
10.Členské štáty by mali zabezpečiť riadne riadenie politiky v oblasti dlhodobej starostlivosti, ako aj koordinačný mechanizmus na navrhovanie a zavádzanie opatrení a investícií v uvedenej oblasti, a to najmä:
a)vymenovaním národného koordinátora pre dlhodobú starostlivosť, vybaveného primeranými zdrojmi a mandátom, ktorý bude schopný účinne koordinovať a monitorovať vykonávanie tohto odporúčania na vnútroštátnej úrovni a pôsobiť ako kontaktná osoba na úrovni Únie;
b)zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni do prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík dlhodobej starostlivosti a ich lepším zosúladením s ostatnými relevantnými politikami vrátane tých, ktoré sa týkajú zdravotnej starostlivosti, zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, širšej sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a práv osôb so zdravotným postihnutím;
c)vypracovaním vnútroštátneho rámca pre zber a hodnotenie údajov podložených relevantnými ukazovateľmi, získavanie dôkazov, a to aj o nedostatkoch a nerovnostiach pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti, získavanie poznatkov a úspešných postupov, ako aj spätnej väzby od osôb, ktorým sa poskytuje starostlivosť, a iných zainteresovaných strán;
d)vývojom mechanizmu na vypracovanie prognóz potreby dlhodobej starostlivosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a jeho začlenením do plánovania poskytovania dlhodobej starostlivosti;
e)zlepšením krízového plánovania a kapacity na zabezpečenie kontinuity poskytovania dlhodobej starostlivosti v prípade nepredvídaných okolností a núdzových situácií;
f)prijatím opatrení na zvýšenie informovanosti, podnecovanie a uľahčovanie využívania dostupných služieb dlhodobej starostlivosti a podporu zo strany osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť, ich rodín, pracovníkov dlhodobej starostlivosti a neformálnych opatrovateľov, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni;
g)mobilizovaním a nákladovo efektívnym využívaním primeraných a udržateľných financií na dlhodobú starostlivosť vrátane využívania finančných prostriedkov a nástrojov Únie a uskutočňovaním politík vedúcich k udržateľnému financovaniu služieb starostlivosti, ktoré sú v súlade s celkovou udržateľnosťou verejných financií.
11.Členským štátom sa odporúča, aby Komisii do 12 mesiacov od prijatia tohto odporúčania predložili národné akčné plány, ktoré budú obsahovať opatrenia na vykonávanie tohto odporúčania, a to pri prihliadnutí na vnútroštátne, regionálne a miestne podmienky, a pravidelne vypracúvali a predkladali správy o pokroku.
12.Rada víta zámer Komisie:
a)mobilizovať finančné prostriedky a technickú podporu Únie na propagovanie vnútroštátnych reforiem a sociálnej inovácie v dlhodobej starostlivosti;
b)monitorovať pokrok pri vykonávaní tohto odporúčania v rámci európskeho semestra, pričom sa bude pravidelne posudzovať pokrok v spolupráci s Výborom pre sociálnu ochranu, prípadne s Výborom pre zamestnanosť, a to na základe národných akčných plánov a správ o pokroku predkladaných členskými štátmi, ako aj na základe rámca ukazovateľov uvedeného v písmene e) a správy Rade predloženej do piatich rokov od prijatia tohto odporúčania;
c)spolupracovať s členskými štátmi prostredníctvom národných koordinátorov pre dlhodobú starostlivosť, Výboru pre sociálnu ochranu a Výboru pre zamestnanosť, so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti, subjektmi sociálneho hospodárstva a ďalšími zainteresovanými stranami na uľahčení vzájomného učenia, výmene skúseností a následných opatreniach prijímaných v reakcii na toto odporúčanie, ako sa stanovujú v relevantných národných akčných plánoch uvedených v bode 11;
d)spolupracovať s členskými štátmi na zlepšení dostupnosti, rozsahu a relevantnosti porovnateľných údajov o dlhodobej starostlivosti na úrovni Únie, pričom sa zohľadnia pripravované výsledky pracovnej skupiny Komisie pre štatistiku o dlhodobej starostlivosti;
e)spolupracovať s Výborom pre sociálnu ochranu pri zavádzaní rámca ukazovateľov na monitorovanie vykonávania tohto odporúčania na základe spolupráce na spoločných ukazovateľoch v oblasti dlhodobej starostlivosti a ďalších rámcov monitorovania, aby sa zabránilo duplicitnej práci a obmedzilo administratívne zaťaženie;
f)vypracovať spoločné správy s Výborom pre sociálnu ochranu o dlhodobej starostlivosti, v ktorých sa budú analyzovať spoločné výzvy v oblasti dlhodobej starostlivosti a opatrenia prijaté členskými štátmi na ich riešenie;
g)posilniť zvyšovanie informovanosti a komunikačné úsilie na úrovni Únie a medzi členskými štátmi a relevantnými zainteresovanými stranami.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka