EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 6. 2022

COM(2022) 406 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Stanovisko Komisie k žiadosti Moldavska o členstvo v Európskej únii

A. ÚVOD

Moldavská republika (ďalej len „Moldavsko“) v posledných dvoch rokoch podnikla rozhodné kroky smerom k reformám, k čomu dostala jasný mandát od svojich občanov. Po prezidentských voľbách v roku 2020 a parlamentných voľbách v roku 2021 je po prvýkrát od získania nezávislosti zreteľné zosúladenie medzi prezidentskou, výkonnou a zákonodarnou mocou, pokiaľ ide o proreformné a protikorupčné smerovanie krajiny na jej ceste do Európy. Tento vývoj nasleduje po období, keď bola vážne ohrozená nezávislosť kľúčových inštitúcií.

Vojenská agresia Ruska proti Ukrajine má pre Moldavsko závažné dôsledky. Moldavsko v duchu skutočnej solidarity a rešpektovania európskych hodnôt aktívne pomáha ľuďom, ktorí utekajú z Ukrajiny, a prijíma najvyšší počet utečencov na obyvateľa. Napriek tejto neľahkej situácii je moldavská vláda pevne odhodlaná dosiahnuť svoje jasné ciele v oblasti reforiem, najmä pokiaľ ide o reformu súdnictva, reformu verejnej správy a modernizáciu hospodárstva, v prospech občanov Moldavska. Z výsledkov posledného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že podpora integrácie do EÚ vzrástla a EÚ je najdôveryhodnejšou zahraničnou organizáciou.

a) Žiadosť o členstvo

Moldavská republika predložila svoju žiadosť o členstvo v Európskej únii 3. marca 2022. Žiadosť bola predložená v súvislosti s vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine. Rada Európskej únie 7. marca 2022 vyzvala Komisiu, aby predložila svoje stanovisko k žiadosti. Najvyšší predstavitelia štátov a vlád EÚ podporili toto rozhodnutie na neformálnom stretnutí lídrov vo Versailles 1 . Moldavsku boli zaslané dotazníky 11. apríla 2022 (zamerané na politické a ekonomické kritériá) a 19. apríla (zamerané na kapitoly acquis EÚ), na ktoré poskytlo odpovede 22. apríla 2022 a 12. mája 2022.

V článku 49 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že „[o] členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 a zaviaže sa ich podporovať. Táto žiadosť sa oznámi Európskemu parlamentu a národným parlamentom. Žiadajúci štát zašle svoju žiadosť Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov. Zohľadnia sa podmienky prípustnosti schválené Európskou radou.“

V článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

Toto je právny rámec, na základe ktorého Komisia predkladá toto stanovisko.

Európska rada v Kodani v júni 1993 dospela k záveru, že:

„pristúpenie sa uskutoční hneď, keď bude príslušná krajina schopná na seba vziať záväzky vyplývajúce z členstva splnením požadovaných ekonomických a politických podmienok.

Členstvo si vyžaduje:

-aby kandidátska krajina dosiahla stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín,

-existenciu fungujúcej trhovej ekonomiky, ako aj schopnosti vysporiadať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami v rámci Únie,

-schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva vrátane sledovania cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie.“

Na zasadnutí Európskej rady v Madride v decembri 1995 odznela potreba „vytvoriť podmienky postupnej a harmonickej integrácie [kandidátskych] krajín, najmä budovaním trhového hospodárstva, úpravou ich administratívnych štruktúr a vytvorením stabilného ekonomického a menového prostredia“.

Európska rada sa v decembri 2006 zhodla na tom, že „stratégia rozširovania založená na upevňovaní, podmienenosti a komunikácii vytvára spolu so schopnosťou EÚ integrovať nových členov základ pre opätovný konsenzus v otázke rozširovania“.

Komisia vo svojom stanovisku posudzuje žiadosť Moldavska na základe jeho schopnosti splniť kritériá stanové Európskou radou v Kodani v roku 1993, ako aj v Madride v roku 1995, najmä v súvislosti s administratívnymi kapacitami krajiny. V stanovisku sa zohľadňuje úsilie Moldavska pri plnení svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody o pridružení vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA). Komisia posúdi vplyv pristúpenia Moldavska na oblasti politiky EÚ v neskoršej fáze.

b) Vzťahy medzi Európskou úniou a Moldavskom

Vzťahy medzi EÚ a Moldavskom siahajú do roku 1991, keď v auguste toho roku Moldavsko získalo nezávislosť. Dohoda o partnerstve a spolupráci bola podpísaná v novembri 1994 a nadobudla platnosť v júli 1998. Politická a hospodárska spolupráca sa posilnila začatím rokovaní o dohode o pridružení v roku 2010.

Dohoda o pridružení vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu bola podpísaná v júni 2014 2 a nadobudla platnosť v celom rozsahu 1. júla 2016. Táto dohoda je kľúčovým bilaterálnym právnym nástrojom, ktorý je základom pre prehĺbenie politických väzieb, posilnenie hospodárskych prepojení, podporovanie spoločných hodnôt a zintenzívnenie spolupráce v oblastiach spoločného záujmu. Európska únia v preambule dohody potvrdila európske ambície a európsku voľbu Moldavska vrátane jeho záväzku budovať skutočnú a udržateľnú demokraciu a trhové hospodárstvo. Na základe dohody o pridružení/DCFTA uskutočnilo Moldavsko viaceré náročné reformy a v mnohých oblastiach úspešne zosúladilo svoje právne predpisy s EÚ. Jedným z orgánov zriadeným na základe dohody o pridružení je platforma občianskej spoločnosti EÚ – Moldavsko. Organizáciám občianskej spoločnosti na oboch stranách umožňuje monitorovať proces vykonávania a vypracúvať odporúčania pre príslušné orgány.

V následných programoch pridruženia dohodnutých medzi EÚ a Moldavskom sa stanovili jasné priority s cieľom vykonávať dohodu o pridružení a jej DCFTA. V krátkom čase bude prijatý program pridruženia (na roky 2021 – 2027), ktorý sa zameriava na demokraciu, ľudské práva a dobrú správu vecí verejných; slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť; hospodársku, obchodnú a odvetvovú spoluprácu.

Európska únia je naďalej plne odhodlaná podporovať komplexné, mierové a udržateľné urovnanie podnesterského konfliktu založené na zvrchovanosti a územnej celistvosti Moldavskej republiky v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc s osobitným postavením Podnesterska.

Európska únia prijala dlhodobý záväzok podporovať Moldavsko, ktorý prináša výsledky. Európska únia poskytuje značnú finančnú pomoc, ktorá v rokoch 2014 – 2021 predstavovala 512 miliónov EUR v grantoch v rámci nástroja európskeho susedstva a 160 miliónov EUR v rámci program makrofinančnej pomoci, a to vo forme pôžičiek a grantov na podporu sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Únia poskytuje podporu prostredníctvom rozvoja politiky a komplexných reforiem s intenzívnym zapojením členských štátov v duchu Tímu Európa. Medzi kľúčové programy patrí podpora preverovania sudcov a prokurátorov, podpora s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť Moldavska, ako aj tím poradcov moldavskej vlády na vysokej úrovni v oblastiach osobitného významu.

V rámci Európskeho mierového nástroja sa v roku 2021 vyčlenilo 7 miliónov EUR na posilnenie kapacít vojenskej zdravotnej služby a ženijného práporu.

Európska únia od energetickej krízy na jeseň 2021, ktorá ohrozuje bezpečnosť dodávok energie a strojnásobila ceny energie, a od začiatku vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine zintenzívnila svoju podporu celkovej hospodárskej, sociálnej a finančnej odolnosti Moldavska prostredníctvom núdzovej makrofinančnej pomoci v hodnote 150 miliónov EUR a rozpočtovej podpory vo výške 60 miliónov EUR v reakcii na energetickú krízu. EÚ poskytla Moldavsku humanitárnu pomoc pri zvládaní prílevu utečencov z Ukrajiny. Cieľom hospodárskeho a investičného plánu pre Východné partnerstvo 3 je využiť 3,4 miliardy EUR vo verejných a súkromných investíciách na hospodársky rozvoj krajiny vrátane prispôsobených hlavných investícií.

EÚ a iné finančné inštitúcie spolupracujú s cieľom pomôcť Moldavsku. Od roku 2014 vyčlenila Európska investičná banka 425 miliónov EUR a Európska banka pre obnovu a rozvoj 777 miliónov EUR vo forme pôžičiek. Európska únia takisto úzko spolupracuje so Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom, ktoré sú od roku 2014 kľúčovými partnermi pri podpore reformného úsilia Moldavska.

Od apríla 2014 môžu občania Moldavska cestovať do schengenského priestoru bez vízovej povinnosti. Dohoda o readmisii nadobudla platnosť v januári 2018.

Moldavsko je zmluvnou stranou Zmluvy o Energetickom spoločenstve a Dohody o spoločnom európskom leteckom priestore, ako aj členom Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Všetky tieto zmluvy a dohody pomáhajú pri aproximácii právnych predpisov Moldavska s acquis EÚ. Moldavsko je členom Organizácie Spojených národov, Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Moldavsko od roku 2014 postupne rozširuje svoju účasť na programoch EÚ. V súčasnosti sa zúčastňuje na programe Horizont Európa, pričom organizácie a jednotlivci z Moldavska môžu využívať aj určité akcie programu Erasmus+ a programu Európsky zbor solidarity. Medzi Moldavskom a EÚ sa pravidelne uskutočňujú dialógy na ministerskej úrovni v oblasti obchodu, energetiky a bezpečnosti. Moldavsko sa zúčastňuje na viacerých programoch Interreg a je členom makroregionálnej stratégie EÚ pre podunajskú oblasť.

Moldavsko uzatvorilo dohody o pracovných podmienkach, dohody o spolupráci alebo memorandá o porozumení s niekoľkými agentúrami EÚ, ako je napríklad Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex); Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA); Železničná agentúra Európskej únie (ERA), Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (EUROJUST); Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA), Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), Európska environmentálna agentúra (EEA), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF), Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Európsky policajný úrad (Europol) a Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA).

Moldavsko je účastníkom Východného partnerstva. Východné partnerstvo je založené na zásade inkluzívnosti a diferenciácie. Vojna Ruska na Ukrajine ukázala, že multilaterálna spolupráca a súdržnosť, ako aj posilňovanie odolnosti regiónu sú teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Zameranie na bilaterálne vzťahy bude do budúcnosti pre Moldavsko dôležité, aby mohlo realizovať kľúčové reformy vrátane reforiem v oblasti správy vecí verejných, justície a právneho štátu.

B. KRITÉRIÁ ČLENSTVA

1. POLITICKÉ KRITÉRIÁ

Toto posúdenie vychádza z kodanských kritérií, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín.

1.1. Demokracia

Ako sa stanovuje v ústave Moldavska, Moldavsko je parlamentnou demokraciou: parlament má zákonodarnú moc a vláda má výkonnú moc. Prezident republiky má najmä reprezentatívnu funkciu, ale je formálne zodpovedný za zahraničnú politiku a vykonáva občiansky dohľad nad ozbrojenými silami. Výkonnú moc má vláda, ktorá je zložená z premiéra a 15 ministrov.

Ústava zaručuje základné zásady demokratického štátu vrátane právneho štátu, slobodných volieb a ochrany ľudských práv. V ústave je zakotvená zásada prednosti medzinárodného práva pred vnútroštátnym právom. Zloženie ústavného súdu sa zmenilo v roku 2019, pričom teraz je nezávislý. Najvyšší súd je najvyšším všeobecným súdom a ústavný súd vykonáva ústavné právomoci.

Parlament je jediným orgánom so zákonodarnou mocou prijímať právne predpisy vrátane zmien ústavy a vykonáva demokratickú kontrolu a dohľad nad výkonnou mocou. Funkcia parlamentu, pokiaľ ide o dohľad a kontrolu vlády, ako aj dohľad nad legislatívnym vývojom (vrátane monitorovania vykonávania právnych predpisov) je obmedzená kapacitami parlamentných inštitúcií. Treba vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zabezpečila transparentnosť financovania politických strán.

Podľa ústavy si občania môžu zvoliť svoju vládu v pravidelných slobodných a spravodlivých voľbách s tajným hlasovaním a na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva. Zatiaľ čo podľa Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) boli posledné parlamentné voľby v júli 2021 dobre zorganizované, pluralitné a vo všeobecnom súlade so základnými slobodami, stále je potrebné vyriešiť niekoľko ďalších odporúčaní ODIHR v oblastiach ako účinný dohľad nad financovaním kampane, politické ovplyvňovanie v spravodajských médiách a nestrannosť ústrednej volebnej komisie.

Využívanie zrýchleného konania pri prijímaní právnych predpisov, a to aj v oblastiach relevantných pre acquis EÚ, sa v posledných štyroch rokoch výrazne znížilo. Potrebné sú komplexné posúdenia vplyvu navrhovaných právnych predpisov.

V ústave je zaručená sloboda zhromažďovania a združovania a zákonom z roku 2020 o nekomerčných organizáciách sa zjednodušila registrácia a odstránili registračné poplatky a obmedzenia v súvislosti s členstvom. Stratégia a akčný plán rozvoja občianskej spoločnosti sú zavedené. Organizácie občianskej spoločnosti sú spôsobilé byť dôležitými partnermi pri rozvoji krajiny. Zavedenie systematického postupu verejných konzultácií by im umožnilo zmysluplnejšie prispievať k tomuto procesu reforiem.

1.2. Reforma verejnej správy

Strategický rámec reformy verejnej správy (RVS) Moldavska vychádza zo stratégie RVS na roky 2016 – 2020 (predĺženej do roku 2022). Právny rámec a systém verejnej služby sú z veľkej časti v súlade s európskymi zásadami verejnej správy a európskymi normami a postupmi. Cieľom stratégie RVS je zaručiť kvalitu, stabilitu, neutralitu a kontinuitu verejnej správy a zabezpečiť transparentné postupy prijímania, kariérneho postupu a prepúšťania zamestnancov na základe zásluh. Pripravuje sa nová stratégia RVS. Je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na zabezpečenie primeranej administratívnej kapacity na vypracovanie, vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov.

Pokiaľ ide o poskytovanie služieb, akčný plán vlády na roky 2021 – 2022 obsahuje kľúčové ciele, ukazovatele výsledkov/výstupov a prioritné opatrenia v oblasti dobrej správy vecí verejných a politiky digitálnej transformácie zamerané na modernizáciu služieb verejnej správy, zvýšenie kvality a dostupnosti verejných služieb poskytovaných občanom a podnikom, ako aj rozšírenie a zlepšenie elektronických služieb poskytovaných občanom a podnikateľom. Verejná správa s väčším dôrazom na občanov je kľúčovou prioritou vlády, pričom bola vypracovaná spoločná strategická vízia digitalizácie a elektronickej verejnej správy (e-Government).

Vláda je aj naďalej odhodlaná vykonávať stratégiu riadenia verejných financií (RVF) (2013 – 2020), ktorá bola predĺžená do konca roka 2022. Orgány dosiahli určitý pokrok v reformách v rámci RVF. Ministerstvo financií pokračuje v zlepšovaní procesu strednodobého rozpočtového rámca a transparentnosti a posilňuje regulačný rámec finančného riadenia a vnútornej kontroly. Legislatúra a najvyššia kontrolná inštitúcia vykonávajú dohľad nad rozpočtovým procesom. Vláda pracuje na ďalších vylepšeniach vo viacerých oblastiach vrátane transparentnosti, plánovania a realizácie verejných investícií, účtovných štandardov, internej kontroly a auditu, riadenia štátom vlastnených podnikov, verejného obstarávania a elektronického obstarávania, ako aj v oblasti zapojenia občianskej spoločnosti do rozpočtových procesov. Príprava a vykonávanie novej stratégie RVF sa očakáva po ďalšom posúdení verejných výdavkov a finančnej zodpovednosti.

Pokiaľ ide o viacúrovňové riadenie, od roku 2012 sa vyvíja proces decentralizácie. Očakáva sa, že nové impulzy pre tento proces poskytne revidovaný plán miestnej a regionálnej demokracie. V tejto súvislosti je potrebné, aby územné reformy posilnili postavenie miestnych orgánov prostredníctvom udržateľného financovania poskytovania služieb občanom. Parlament Moldavskej republiky prijal v decembri 1994 zákon o osobitnom právnom postavení Gagauzska, na základe ktorého sa Gagauzsko stalo autonómnou územnou jednotkou Moldavska.

Zlepšovanie v oblasti verejnej služby a riadenia ľudských zdrojov ešte nedosiahlo požadovaný vplyv na budovanie profesionálnej verejnej služby na základe zásluh z dôvodu politickej nestability a nedostatočných reforiem ovplyvňujúcich politickú vôľu. Prilákanie a udržanie profesionálnych štátnych zamestnancov je naďalej výzvou a je kľúčové pre budovanie administratívnej kapacity na plnenie funkcií štátu a poskytovanie kvalitných služieb. Moldavsko pracuje na reforme miezd štátnych zamestnancov v snahe zatraktívniť verejnú službu.

Inštitúcie a právny rámec pre rozvoj a koordináciu politík sú zavedené. Je potrebné ďalej zvyšovať kvalitu tvorby politík prostredníctvom náležitých postupov a vykonávania zákona. Posilnená koordinácia by sa mala viac zameriavať na obsah a menej na formálne procesné otázky, pričom by sa malo posilniť využívanie inkluzívnej a na dôkazoch založenej tvorby politík a právnych predpisov vrátane verejných a medzirezortných konzultácií o legislatívnych návrhoch.

S cieľom zabezpečiť koherentné stanovenie zodpovednosti a riadenie treba aktualizovať právny rámec a zamerať sa na riadne vykonávanie s jasnými štruktúrami definujúcimi orgány dohľadu a podriadené orgány. Vláda podporuje reformu zodpovednosti za riadenie a systematické delegovanie zodpovedností. Organizácie občianskej spoločnosti naďalej vyzývajú k zvýšenej transparentnosti pri rozhodovaní parlamentu a ostatných subjektov verejného sektora.

1.3. Právny štát

Moldavsko od bankového podvodu z roku 2014 významne prepracovalo svoj justičný systém a systém boja proti korupcii. V posledných rokoch posilnilo právny štát vrátane reformy polície a opatrení na reformu súdnictva. Je potrebné ďalšie úsilie na riešenie vplyvu osobných záujmov v politickej a obchodnej oblasti.

a) Súdnictvo

Moldavsko od roku 2009 prechádza viacerými reformami súdnictva zameranými na posilnenie nezávislosti, efektívnosti a účinnosti súdnictva. Reformy justície sú prioritou súčasnej vlády. Moldavsko nedávno prijalo komplexnú stratégiu na zabezpečenie nezávislosti a integrity sektora justície na roky 2022 – 2025 a zodpovedajúci akčný plán. Ústavný a právny rámec súdnictva sú do veľkej miery v súlade s európskymi normami. Štruktúry presadzovania práva a súdnictva boli konsolidované.

Najvyššia súdna rada (Vyššia súdna rada) a Najvyššia rada prokurátorov (Vyššia rada prokurátorov) nesú zodpovednosť za samosprávu súdnictva. Ústavný a legislatívny rámec v zásade zaručuje nezávislosť súdnictva a jeho nestrannosť. V praxi je potrebné výrazne zlepšiť profesijnú bezúhonnosť, nezávislosť a zodpovednosť súdnictva.

Ústavné zmeny týkajúce sa fungovania súdnictva nadobudli účinnosť v apríli 2022. Tieto zmeny výrazne zlepšujú právny rámec, pokiaľ ide o nezávislosť, zodpovednosť a efektívnosť súdnictva a súdnej správy v súlade s odporúčaniami Rady Európy. Týmito zmenami sa najmä zosúladilo zloženie Najvyššej súdnej rady s európskymi normami vylúčením členstva ex-officio a revidovaním procesu menovania laických členov Najvyššej súdnej rady. Tým sa posilňuje úloha prezidenta pri vymenovaní sudcov, regulácii funkčnej imunity sudcov na ústavnej úrovni a zmenách postupu vymenovania sudcov Najvyššieho súdneho dvora v snahe znížiť riziko politizácie.

V marci 2022 bol prijatý zákon o preverovaní kandidátov do súdnej rady a rady prokurátorov. V zákone sa predpokladá posúdenie profesijnej bezúhonnosti budúcich členov Najvyššej rady sudcov, Najvyššej rady prokurátorov a ich špecializovaných orgánov hodnotiacim výborom zloženým z troch národných a troch medzinárodných členov. Cieľom je zvýšiť profesijnú bezúhonnosť samosprávnych orgánov sudcov a prokurátorov, ako aj zlepšiť dôveru spoločnosti, pokiaľ ide o ich činnosti a justičný systém ako celok. Realizovali sa najmä odporúčania Benátskej komisie. Hodnotiaci výbor by mal do júla 2022 dokončiť prvú fázu hodnotenia.

Sú zavedené etické kódexy pre sudcov a prokurátorov, ako aj integrovaný systém správy vecí s automatizovaným prideľovaním vecí. Vymenovanie sudcov a prokurátorov ešte stále nie je v plnej miere založené na objektívnych kritériách. Je potrebné riešiť neprimerané vnútorné aj vonkajšie zasahovanie do súdnictva. Voľné pracovné miesta v Najvyššej súdnej rade a jej špecializovaných orgánoch neboli na valnom zhromaždení sudcov obsadené, čo spôsobilo, že Najvyššia súdna rada nemala potrebné kvórum na vymenovanie nových sudcov na dva roky. Reforma tejto inštitúcie prebieha a je politickou prioritou. Počet sudcov (16,4) na 100 000 obyvateľov je nižší než európsky priemer (21) a počet prokurátorov (24,2) je dvojnásobne vyšší než európsky priemer (12).

Z hľadiska efektívnosti sa čas rozsúdenia v občianskoprávnych a obchodných sporových konaniach v roku 2020 zvýšil na 171 dní v porovnaní so 143 dňami v roku 2018. Podiel vyriešených prípadov sa znížil na 97 % (107 % v roku 2018). Čas rozsúdenia naďalej predstavuje veľký problém. Počet nevyriešených súdnych prípadov predstavuje 22 299 vecí v prvostupňových konaniach a 3 330 vecí v druhostupňových konaniach 4 . Rozpočet na systém súdnictva na rok 2020 predstavuje 0,40 % HDP, čo je menej ako v roku 2018 (0,48 % HDP). V roku 2020 sa vyčlenilo 21,3 milióna EUR pre súdy a 17,4 milióna EUR pre prokuratúru. Tento rozpočet nepostačuje na krytie potrieb v oblasti odbornej prípravy a investícií, keďže 85 % sa vynakladá na platy a odmeny.

Potrebné je posilniť úplnú funkčnú nezávislosť prokuratúry, ako aj efektívnosť generálnej prokuratúry. Rozhodnutia ovplyvňujúce správu a vedenie moldavskej prokuratúry, ako bolo odvolanie, (dočasné) nahradenie a zadržanie protikorupčného prokurátora v roku 2021, sú niekedy politicky motivované.

b) Boj proti korupcii

Predchádzanie korupcii a boj proti nej patria medzi priority reformného programu moldavskej vlády. Moldavsko zvýšilo ročný rozpočet svojich protikorupčných inštitúcií vrátane Národného úradu pre bezúhonnosť, Agentúry na vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a Finančnej spravodajskej jednotky. Korupcia zostáva vážnym problémom, ktorý si vyžaduje pozornosť, keďže predstavuje značné náklady pre štátny rozpočet, podniky aj obyvateľov, odrádza od domácich aj zahraničných investícií a oslabuje právny štát.

Hlavným politickým dokumentom na predchádzanie korupcii a zvýšenie bezúhonnosti je národná stratégia pre bezúhonnosť a boj proti korupcii na roky 2017 – 2023. Stratégia zahŕňa opatrenia týkajúce sa vymáhania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, ochrany oznamovateľov, posilnenia etiky a bezúhonnosti vo verejnom, súkromnom aj mimovládnom sektore, zabezpečenia transparentnosti verejných inštitúcií a financovania politických strán a médií.

Moldavsko je zmluvnou stranou všetkých kľúčových medzinárodných protikorupčných dohovorov vrátane Skupiny štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO) a Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC). Komplexný právny rámec na predchádzanie korupcii aj boj proti nej, ktorý je vo veľkej miere v súlade s európskymi a medzinárodnými normami, je zavedený a čiastočne sa vykonáva. Všetky formy korupcie vrátane neoprávneného obohatenia sú kriminalizované a zákonmi sú upravené konflikty záujmov a ochrana oznamovateľov.

Boli zriadené a fungujú špecializované protikorupčné inštitúcie – Národné centrum pre boj proti korupcii, Agentúra na vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti ako nezávislé nižšie oddelenie, protikorupčná prokuratúra a Národný orgán pre bezúhonnosť. Tieto inštitúcie majú komplexné mandáty v súlade s medzinárodnými normami, čoraz väčšmi pôsobia nezávisle, pričom je čiastočne zabezpečená medziagentúrna koordinácia a potrebné zdroje. Je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na objasnenie mandátov týchto inštitúcií a posilnenie efektívnosti Národného centra pre boj proti korupcii a Národného orgánu pre bezúhonnosť.

Pokrok je potrebný, pokiaľ ide o predkladanie prípadov korupcie súdu a ich efektívne trestné stíhanie. Vyšetrovanie prípadov drobnej korupcie ostáva v kompetencii Národného centra pre boj proti korupcii a protikorupčnej prokuratúry. V dôsledku toho sa tieto inštitúcie nemohli zameriavať na prípady korupcie na vysokej úrovni. Viac je potrebné urobiť na účinné overovanie majetkových priznaní a zabezpečenie vymáhania majetku. Zostáva vykonať niektoré odporúčania medzinárodných a regionálnych mechanizmov na boj proti korupcii vrátane Skupiny štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO). Pokiaľ ide o prevenciu, Národný orgán pre bezúhonnosť je zodpovedný za overovanie majetkových priznaní podaných osobami, ktoré zastávajú verejné funkcie, a za uplatňovanie právneho režimu týkajúceho sa konfliktov záujmu. Národné centrum pre boj proti korupcii od roku 2017 preveruje návrhy právnych predpisov z korupčného hľadiska, pričom približne 50 % odporúčaní bolo akceptovaných (týkajúcich sa najmä nejednoznačností alebo medzier pri navrhovaní a správnych postupoch).

Malý pokrok sa dosiahol v oblasti vyšetrovania bankového podvodu z roku 2014 a postavenia zodpovedných osôb pred súd. Malo by sa posilniť úsilie v boji proti bankovým podvodom aktualizovaním stratégie vymáhania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a zriadením nových mechanizmov vymáhania majetku.

c) Organizovaná trestná činnosť

Moldavsko podpísalo a ratifikovalo Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj jeho protokoly proti obchodovaniu s ľuďmi a proti pašovaniu migrantov. V Trestnom poriadku sú vymedzené činnosti vyšetrovania a trestného stíhania. Moldavsko uzavrelo dohodu o pracovných podmienkach s Agentúrou Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), dohodu o operačnej a strategickej spolupráci s orgánom presadzovania práva Európskej únie (Europol) a memorandum o porozumení s Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA). Moldavsko sa zúčastňuje na Európskej multidisciplinárnej platforme proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT). Krajina je členom Interpolu.

Právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí čiastočne odrážajú normy Finančnej akčnej skupiny (FATF) a príslušných medzinárodných právnych predpisov, ale stále zostáva vykonať odporúčania výboru expertov MONEYVAL. Zavedenie komplexného rámca na boj proti hospodárskym trestným činom a praniu špinavých peňazí, ako aj zabezpečenie jeho účinného vykonávania, je kľúčové pri riešení významných rizík, ktoré predstavujú.

Moldavsko sa nachádza na významnej križovatke pašovania ľudí a nelegálneho tovaru (vrátane drog a zbraní) do EÚ. Moldavsko je zdrojovou, tranzitnou aj cieľovou krajinou pre obchodovanie s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho vykorisťovania a nútenej práce, hoci niekoľko páchateľov už bolo odsúdených. Generálny policajný inšpektorát bojuje proti organizovanej trestnej činnosti; údaje o miere odsúdení za organizovanú trestnú činnosť však nie sú k dispozícii. Inšpektorát má jedno centrálne a dve regionálne oddelenia (národné vyšetrovacie inšpektoráty) zodpovedné za celé spektrum záležitostí.

V mnohých prípadoch je potrebné vynaložiť ďalšie značné úsilie na vyšetrovanie širších sietí organizovanej trestnej činnosti.

1.4. Základné práva

a)    Medzinárodný rámec

Moldavsko ratifikovalo hlavné medzinárodné nástroje týkajúce sa ľudských práv vrátane Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, Európskeho dohovoru o výkone práv detí a Európskeho dohovoru o ľudských právach (hoci neratifikovalo dodatkový protokol č. 12). Krajina ratifikovala Dohovor o právach dieťaťa a dva opčné protokoly, ale neratifikovala tretí opčný protokol (o procedúre oznámení) ani opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

b)    Právna a inštitucionálna štruktúra

Právny a inštitucionálny rámec upravujúci základné práva je zavedený a zákony vo všeobecnosti vychádzajú z európskych a medzinárodných noriem. Kapacita inštitúcií zodpovedných za ochranu a presadzovanie ľudských práv a vykonávanie existujúcich stratégií a akčných plánov zostáva obmedzená a bráni účinnému presadzovaniu ľudských práv. Najmä Štátna rada má akútny nedostatok zamestnancov na predchádzanie diskriminácii a zabezpečenie rovnosti.

Moldavsko prijalo novú stratégiu v oblasti ľudských práv a demokracie na roky 2021 – 2024. Kľúčovými prioritami sú rodová rovnosť/práva žien, rešpektovanie ľudských práv v systéme trestnej justície, zaručenie bezúhonnosti volebných procesov a podpora nezávislých médií, prístup k informáciám a boj proti dezinformáciám.

Národný preventívny mechanizmus je zložený zo siedmich členov vrátane ombudsmana, ombudsmana pre deti a piatich osôb navrhnutých občianskou spoločnosťou. Inštitúcia ombudsmana – ľudového zástupcu – pôsobí ako národná inštitúcia pre ľudské práva a získala akreditáciu Globálnej aliancie národných inštitúcií pre ľudské práva so statusom A, keďže vo veľkej miere spĺňa parížske zásady. Mala by sa posilniť jej finančná a funkčná nezávislosť a objasniť jej úloha v rámci moldavskej rady na zabránenie mučeniu.

c)    Kľúčové otázky týkajúce sa základných práv

Až do ich vykonania podlieha 18 rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva voči Moldavsku postupu posilneného dohľadu. Tieto rozsudky sa týkajú zlého zaobchádzania zo strany štátnych agentov, nezákonného pozbavenia slobody, porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, nezabezpečenia ochrany orgánmi pred domácim násilím a diskrimináciou založenou na sexuálnej orientácii.

Viac je potrebné urobiť, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie a primerané vyšetrovanie a stíhanie činov zlého zaobchádzania. Ľudom, ktorí sú pozbavení slobody, sa neposkytujú všetky základné právne záruky hneď od začiatku zadržania. Nedostatočné vyšetrovanie údajných prípadov zlého zaobchádzania vedie k pocitu beztrestnosti. Podmienky zavedené na miestach zadržania a vyšetrovacej väzby nezodpovedajú medzinárodným normám, najmä z dôvodu preplnenosti väzenských zariadení, nedostatku účinnej lekárskej služby alebo využívania dlhej samoväzby ako disciplinárneho opatrenia.

Právne predpisy týkajúce sa prístupu k informáciám a slobody prejavu sú z veľkej časti v súlade s medzinárodnými normami, ale je potrebné urobiť viac na zabezpečenie úplného vykonávania zákona. Médiá vo všeobecnosti môžu slobodne podávať správy. Na zaručenie plurality médií je potrebné riešiť koncentráciu vlastníctva médií a ich netransparentné financovanie. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť aj na zabezpečenie prístupu k informáciám verejného záujmu, na zabezpečenie nezávislosti novinárov a kvality mediálneho obsahu (dezinformácie), spolu s riešením čoraz väčšieho počtu prípadov slovných útokov na novinárov, ich zastrašovania a obťažovania.

Zásada rovnosti je zakotvená v ústave. V Trestnom zákone je zaručená ochrana pred diskrimináciou a trestnými činmi z nenávisti. Rada pre rovnosť nemá primeraný mandát v rámci existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa rovnosti. Parlament v apríli 2022 prijal zmeny Trestného zákona a priestupkového poriadku s cieľom zlepšiť reakciu štátu na trestné činy z nenávisti. Nedávno boli prijaté dlho očakávané právne predpisy v oblasti trestných činov z nenávisti, čo viedlo k rozšíreniu rozsahu chránených dôvodov a tým k posilneniu právneho rámca pre trestné stíhanie a trestanie za trestného činy motivované zaujatosťou. Viac je potrebné urobiť v oblasti boja proti nenávistným prejavom a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, ako aj v oblasti rodovo motivovaného násilia.

Pokiaľ ide o rovnosť žien na pracovnom trhu, v právnom rámci už nie je zakázaný prístup k určitým profesiám, ale ženy naďalej de facto čelia prekážkam a diskriminácii na základe veku. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Moldavsku pretrváva, pričom v roku 2019 bol celkový príjem žien v priemere o 14,1 % nižší než príjem mužov (čo zodpovedá priemeru EÚ) a medzi poslancami zvolenými vo voľbách v roku 2021 majú ženy zastúpenie 39,6 % (nad priemerom EÚ). Viac je potrebné urobiť na ochranu práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych alebo queer osôb (LGBTIQ). Diskriminácia v zamestnaní na základe sexuálnej orientácie je zákonom zakázaná, ale stále pokračuje spoločenská diskriminácia. Proces deinštitucionalizácie starostlivosti o deti v posledných rokoch značne pokročil. Viac je potrebné urobiť v oblasti úmrtnosti dojčiat, detskej práce aj v spojení s obchodovaním a sexuálnym zneužívaním detí, a najmä so situáciou rómskych detí a detí, ktoré rodičia opustili. Obavy vzbudzuje počet dojčiat a detí so zdravotným postihnutím v zariadeniach inštitucionálnej starostlivosti.

2. HOSPODÁRSKE KRITÉRIÁ

Toto posúdenie je vypracované na základe kodanských kritérií týkajúcich sa existencie fungujúceho trhového hospodárstva, ako aj schopnosti čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám, ktoré pôsobia v rámci Únie.

2.1. Fungujúce trhové hospodárstvo

Moldavsko je malým otvoreným hospodárstvom, ktorého hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily (PKS) dosiahol v roku 2020 približne 30 % priemeru EÚ, čo je zvýšenie oproti 25 % v roku 2013. Celkovo dosahuje Moldavsko uspokojivé výsledky pri vykonávaní vo všeobecnosti správnych makroekonomických politík. Nedostatok politickej vôle a časté zmeny vlády však niekedy spôsobujú nerovnomerné vykonávanie reforiem a oneskorenie transformácie na konkurencieschopné trhové hospodárstvo.

Moldavsko v posledných desiatich rokoch dokázalo udržať hospodársky rast v priemere na úrovni približne 4,5 % ročne a prekonalo niekoľko hospodárskych kríz vrátane pandémie. Verejné financie sú stabilné s nízkym deficitom, ktorý bol v rokoch 2013 – 2020 v priemere na úrovni zhruba 1,5 % HDP, a s udržateľnou úrovňou zadlženia (približne 32 % HDP v roku 2021, z čoho väčšina je zadlženie voči medzinárodným finančným inštitúciám za zvýhodnených podmienok). Odzrkadľuje to snahy Moldavska o zvýšenú konsolidáciu fiškálnej politiky a zlepšenie riadenia verejných financií podporené stratégiou RVF na roky 2013 – 2020.

Pred vznikom globálnych inflačných tlakov živených vojenskou agresiou Ruska proti susednej Ukrajine sa Národnej banke Moldavska vo všeobecnosti úspešne darilo udržiavať infláciu v rámci cieľového rozsahu stanoveného na úrovni 5 % (+/– 1,5 percentuálneho bodu), zatiaľ čo stabilitu národnej meny podporoval režim riadeného plávajúceho výmenného kurzu. V dôsledku rýchlo rastúcich cien energií a potravín je jednou z kľúčových výziev pre makroekonomickú stabilitu Moldavska v budúcnosti rastúca inflácia, ktorá do konca 1. štvrťroka 2022 dosahovala 22 %, navyše k nákladom na bývanie a vysokému prílevu vojnových utečencov. Pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť, nerovnováhy boli relatívne veľké, pričom deficit bežného účtu bol v posledných desiatich rokoch v priemere 7,3 % HDP, a to najmä v dôsledku výrazného obchodného deficitu. K obchodnému deficitu prispel silný domáci dopyt podporený veľkými remitenciami, nepriaznivými podmienkami obchodu a relatívne slabou vývoznou základňou. Vďaka významnej podpore medzinárodných partnerov však Moldavsko dokázalo značne posilniť svoje devízové rezervy. Moldavsko je takisto už tradične do veľkej miery závislé od prílevu remitencií, pričom súčasná vojna proti Ukrajine negatívne ovplyvňuje príjmy z Ruska a z regiónu Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

Súčasná vláda zdedila problém korupcie, vlastných záujmov a slabých inštitúcií zodpovedných za právny štát, čo bráni investíciám a rastu produktivity a ďalej oslabuje podnikateľskú klímu. Vláda preto spustila reformu systému justície a prijíma významné opatrenia na boj proti korupcii, zatiaľ čo cieľom regulačných reforiem je znížiť byrokraciu.

Sektor podnikov vlastnených moldavským štátom zostáva veľký a tvorí ho zhruba 900 spoločností, ktoré si stále vyžadujú podporu štátu. Štát má naďalej významný vplyv v kľúčových sektoroch hospodárstva vrátane telekomunikácií, energetiky a dopravy. Podniky vlastnené štátom celkovo vlastnia aktíva v hodnote okolo 26 % HDP a zamestnávajú približne 6 % aktívnej pracovnej sily. Tento sektor naďalej trpí nedostatkom vhodných postupov dobrej správy a riadenia spoločností, neefektívnosťou a slabým dohľadom. Tým sa ďalej oslabujú investície súkromného sektora a konkurencieschopnosť celého hospodárstva a ohrozuje fiškálna oblasť. Potrebné sú ďalšie reformy, najmä pokiaľ ide o lepšiu správu a riadenie spoločností, reorganizáciu, privatizáciu a likvidáciu spoločností, ktoré nie sú životaschopné, a tieto reformy patria medzi priority vlády. Navyše neformálny sektor zostáva relatívne veľký a podľa odhadov v roku 2020 predstavoval 27 % HDP. Vysoký stupeň neformálnosti je čiastočne dôsledkom veľkej regulačnej záťaže a spôsobuje nielen významné straty rozpočtových príjmov, ale aj nižšiu produktivitu.

Finančný sektor Moldavska prešiel významnými reformami, najmä po závažnom bankovom podvode z roku 2014, ktorý zodpovedal 12 % HDP. Globálne systémovo významné banky sa odvtedy reštrukturalizovali a väčšina akcií bola predaná transparentným medzinárodným akcionárom. Zdá sa, že bankový sektor je v súčasnosti dobre kapitalizovaný, všetky banky spĺňajú ukazovateľ kapitálovej primeranosti a v posledných rokoch významne klesol podiel nesplácaných úverov. Vďaka úspešným reformám bankového sektora sa v poslednom čase zlepšil prístup k financiám, najmä pre malé a stredné podniky (MSP). Finančné sprostredkovanie však zostáva na nízkej úrovni, pričom podiel úverov poskytnutých súkromnému sektoru predstavoval v rokoch 2017 až 2021 v priemere 20 % HDP. Navyše celkový pokrok v oblasti vymáhania kradnutého majetku a súdnych konaní v súvislosti s bankovým podvodom z roku 2014 je pomalý a netransparentný.

Pre trh práce sú charakteristické značné štrukturálne nedostatky, čo dokazuje veľmi nízka miera zamestnanosti, ktorá bola v roku 2020 na úrovni okolo 49 %. Čiastočne je to spôsobené významným podielom neformálnej zamestnanosti, najmä v poľnohospodárstve a stavebníctve. Takisto existuje nesúlad medzi zručnosťami a požiadavkami na pracovné miesto. Hoci nezamestnanosť medzi absolventmi univerzít zostáva v priemere nižšia ako nezamestnanosť medzi uchádzačmi o prácu, ktorí majú len stredoškolské vzdelanie, niektorí absolventi majú naďalej problém nájsť si prácu, ktorá by zodpovedala ich kvalifikáciám. Programy služieb zamestnanosti a trhu práce brzdí obmedzené financovanie, zatiaľ čo tvorbu kvalitných pracovných miest brzdia nedostatočné súkromné a zahraničné investície do odvetví s vyššou pridanou hodnotou.

2.2. Schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami EÚ

Moldavsko trpí nízkou úrovňou a súladom zručností v dôsledku nízkej kvality vzdelávania a významnej miery vysťahovalectva kvalifikovaných pracovníkov. Hoci investície do vzdelávania boli v rokoch 2019 – 2022 relatívne vysoké na úrovni 5,7 % HDP, podľa výsledkov hodnotenia PISA Moldavsko nedosahuje priemer OECD a umiestnilo sa na 51. mieste spomedzi 78 krajín. Stále je však na tom relatívne dobre v porovnaní s ostatnými krajinami v regióne a v priebehu rokov dosiahlo pokrok. Zlepšila sa odborná príprava a v súčasnosti sa zavádza nová forma duálneho vzdelávania na prekonanie rozdielov medzi vzdelávacími inštitúciami a súkromným sektorom.

Fyzická infraštruktúra Moldavska je naďalej relatívne nedostatočne rozvinutá napriek výraznej podpore medzinárodných partnerov a významným investíciám vlády, hoci z nízkej počiatočnej úrovne. Tvorba hrubého fixného kapitálu sa v posledných rokoch zrýchlila a v roku 2020 predstavovala okolo 25 % HDP. Zároveň je celkový objem priamych zahraničných investícií nízky na úrovni okolo 25 % HDP a odzrkadľuje nedostatky v podnikateľskom prostredí a pokračujúce problémy v súvislosti s korupciou a vlastníckymi právami. Energetika trpí kľúčovými štrukturálnymi nedostatkami zistenými po plynovej kríze, ktorá začala v októbri 2021. Moldavsko je plne závislé od dodávok plynu z Ruska a na svojom území nemá žiadne zásobníky, v dôsledku čoho je mimoriadne zraniteľné voči dodávateľovi. Trh s elektrinou dopláca na podobné problémy, pričom zdroje energie sú málo diverzifikované a infraštruktúra je nedostatočne rozvinutá. Medzi hlavné priority do budúcnosti preto patrí oddelenie energetických podnikov. Na tento účel Moldavsko úzko spolupracuje s EÚ.

Hospodárstvo Moldavska nie je veľmi diverzifikované a zostáva značne závislé od poľnohospodárskeho sektora, čo spôsobuje, že je menej produktívne a mimoriadne citlivé na klimatické podmienky. Poľnohospodárstvo predstavuje približne 12 % oficiálneho HDP Moldavska (podľa údajov za rok 2021), pričom sa odhaduje, že neformálne samozásobiteľské poľnohospodárstvo predstavuje ďalších 11 % HDP. Výrobný sektor zostáva relatívne slabý, pričom jeho podiel na HDP sa znížil z 15,4 % v roku 2016 na 12,4 % v roku 2021. Odvetvie IT, ktoré začínalo na nízkej úrovni, však zaznamenalo značný rozvoj, najmä od začiatku pandémie, čo sa odráža na jeho čoraz vyššom príspevku k rastu HDP. Zosúladenie Moldavska s právnym rámcom EÚ v oblasti elektronickej komunikácie je obmedzené.

Hospodárstvo Moldavska je úzko späté s hospodárstvom EÚ. Od nadobudnutia účinnosti DCFTA sa hospodárske väzby medzi Moldavskom a EÚ ďalej posilnili. Európska únia je najväčším obchodným partnerom Moldavska s približne 66 % podielom na jeho celkových vývozoch, čo je značne nad podielom iných krajín v regióne, a približne 45 % podielom na jeho celkových dovozoch v roku 2021. Potraviny, poľnohospodárske výrobky a iné komodity tvoria takmer polovicu vývozu Moldavska, čo poukazuje na jeho slabú štruktúru vývozu a potrebu posunu v globálnom hodnotovom reťazci smerom nahor. Moldavsko je od roku 2001 členom WTO a jeho obchodná politika je do veľkej miery otvorená.

3. SCHOPNOSŤ PREVZIAŤ ZÁVÄZKY VYPLÝVAJÚCE Z ČLENSTVA

Schopnosť Moldavska prevziať záväzky vyplývajúce z členstva sa hodnotila na základe týchto ukazovateľov:

-záväzky uvedené v dohode o pridružení vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) a ich vykonávanie,

-úroveň prijímania, vykonávania a presadzovania acquis mimo dohody o pridružení/DCFTA.

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Moldavskom vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (dohoda o pridružení/DCFTA) patria k novej generácii ambicióznych dohôd o pridružení, ktoré EÚ uzavrela so svojimi partnerskými krajinami. Dohoda zahŕňa podstatnú časť acquis EÚ s podrobným harmonogramom vykonávania, ktorý sa pohybuje od troch do sedem rokov, a krajinu približuje k Európskej únii z hľadiska regulačnej aproximácie.

Od predbežného nadobudnutia platnosti dohody o pridružení/DCFTA v roku 2014 boli členské štáty EÚ úzko zapojené do jej vykonávania prostredníctvom Rady pre pridruženie a Výboru pre pridruženie. Pre Radu pre pridruženie sa prijímajú spoločné pozície a pre Výbor pre pridruženie je dohodnutý podrobný anotovaný program. Strategické usmernenia sa poskytujú na zasadnutiach Rady pre pridruženie na najvyššej politickej úrovni. Okrem toho Parlamentný výbor pre pridruženie EÚ – Moldavsko zapája do vykonávania dohody Európsky parlament a moldavský parlament. Základom pre diskusie sú vstupné informácie poskytované občianskou spoločnosťou prostredníctvom platformy občianskej spoločnosti EÚ – Moldavsko a náležite sa zohľadňujú.

Inštitucionálna štruktúra zahŕňa Výbor pre pridruženie a Výbor pre pridruženie v zložení pre otázky obchodu, špecializované podvýbory a klastrové podvýbory a pokrýva takmer všetky oblasti acquis EÚ, čo umožňuje priebežnú a dôkladnú analýzu pokroku tohto vzťahu. Európska únia a Moldavsko úzko spolupracujú na identifikovaní kľúčových politických oblastí, stanovení cieľov reformného a legislatívneho procesu a porovnávaní výsledkov v týchto oblastiach. V pravidelne aktualizovaných programoch pridruženia sa stanovujú krátkodobé a strednodobé politické ciele spolupráce EÚ a Moldavska.

Vykonávanie acquis EÚ Moldavskom je zdokumentované v správach EÚ o vykonávaní dohody o pridružení 5 , ktoré sa pravidelne vydávajú od roku 2017. V neskoršej fáze sa uskutoční úplné preskúmanie všetkých kapitol acquis EÚ.

Po prijatí revidovanej metodiky rozširovania 6 a na účely politiky rozširovania EÚ je acquis EÚ rozdelené do šiestich tematických blokov. Acquis EÚ v týchto blokoch je v podstate zahrnutý do dohody o pridružení/DCFTA a Moldavsko postupne vykonáva aproximáciu s acquis EÚ. Moldavsko má uspokojivé výsledky vykonávania, hoci pokrok je nerovnomerný a oneskorenia pri plnení ambicióznych lehôt stanovených v dohode o pridružení/DCFTA sú časté. Do úplného preskúmania všetkých kapitol sa v nasledujúcej analýze uvádzajú príklady kapitol v blokoch, v ktorých Moldavsko dosiahlo mimoriadne dobré výsledky, a zdôrazňujú sa oblasti, v ktorých bola aproximácia s acquis EÚ obmedzená.

Základný blok zahŕňa kapitoly acquis týkajúce sa súdnictva a základných práv, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, verejného obstarávania, štatistiky a finančnej kontroly. Tento blok už bol posúdený v rámci oddielov politické a ekonomické kritériá.

V rámci bloku sú oblasti, v ktorých je aproximácia s acquis EÚ stále obmedzená, napríklad v oblasti súdnictva a základných práv a v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

Blok vnútorný trh zahŕňa kapitoly acquis týkajúce sa voľného pohybu tovaru, voľného pohybu pracovných síl, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, voľného pohybu kapitálu, práva obchodných spoločností, práva duševného vlastníctva, politiky hospodárskej súťaže, finančných služieb a ochrany spotrebiteľa a zdravia. Moldavsko dosiahlo mimoriadne dobré výsledky v oblasti voľného pohybu tovaru, v ktorej vynaložilo značné úsilie na zosúladenie s normami EÚ s cieľom odstrániť technické prekážky obchodu.

V rámci tohto bloku sú oblasti, v ktorých je aproximácia s acquis EÚ stále obmedzená, napríklad v oblasti politiky hospodárskej súťaže. V dohode o pridružení/DCFTA sa stanovujú ambiciózne ciele v oblasti štátnej pomoci a hospodárskej súťaže. Právne predpisy Moldavska v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci do veľkej miery vychádzajú z acquis EÚ v oblasti antitrustov a fúzií. Je potrebné ďalej posilniť účinné mechanizmy monitorovania trhu, dohľadu a presadzovania.

Blok konkurencieschopnosť a inkluzívny rast zahŕňa kapitoly acquis týkajúce sa informačnej spoločnosti a médií, daňového systému, hospodárskej a menovej politiky, sociálnej politiky a zamestnanosti, politiky v oblasti podnikania a priemyslu, vedy a výskumu, vzdelávania a kultúry, ako aj colnej únie. Moldavsko dosiahlo mimoriadne dobré výsledky v oblasti colnej správy, kde prijalo nové právne predpisy na boj proti pašovaniu a únikom v oblasti dovozného cla, na zvýšenie počtu vyšetrovaní v oblasti cla a s EÚ dohodlo programy vzájomného uznávania schválených hospodárskych subjektov. Nový Colný zákonník, ktorý nadobudne účinnosť v roku 2023, je zosúladený s Colným kódexom Únie s niekoľkými výnimkami. Pridruženie Moldavska k programu Horizont Európa je úspešným nástrojom integrácie s postupmi EÚ v oblasti výskumu a inovácie.

V rámci bloku sú ďalšie oblasti, v ktorých je aproximácia s acquis EÚ stále obmedzená, napríklad v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti.

Blok zelená agenda a udržateľná prepojenosť zahŕňa kapitoly acquis týkajúce sa dopravnej politiky, energetiky, transeurópskych sietí, životného prostredia a zmeny klímy. Moldavsko dosiahlo mimoriadne dobré výsledky v oblasti sietí TEN-T. Sieť TEN-T sa rozšírila do Moldavska v roku 2019, pričom sa určilo 17 prioritných projektov s investíciami vo výške 917 miliónov EUR. Dokončila sa alebo prebieha výstavba viac než 62 % prioritných kilometrov železničných a cestných prepojení. Dohodou o spoločnom leteckom priestore podpísanou v roku 2013 sa integrujú letecké trhy Moldavska a EÚ a zároveň sa zaistilo progresívne zosúladenie s príslušným acquis EÚ.

Hoci sa uskutočnili niektoré prípravné práce, je potrebné značné úsilie s politickou a finančnou podporou na zosúladenie moldavských právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti životného prostredia a opatrení v oblasti klímy. Budú potrebné zmysluplné reformy vzhľadom na ciele Európskej zelenej dohody 7 . V rámci bloku sú ďalšie oblasti, v ktorých je aproximácia s acquis EÚ stále obmedzená, napríklad v oblasti energetiky. Členstvom Moldavska v Energetickom spoločenstve sa podporuje prijatie reforiem potrebných na trhu s energiou, pričom hlavnými prioritami sú oddelenie a certifikácia prevádzkovateľov prenosových sústav elektriny a plynu. Strategický dialóg na vysokej úrovni v oblasti energetiky, ktorý sa s Moldavskom začal v roku 2021, pomohol zrýchliť transformáciu energetickej siete Moldavska a zabezpečiť krátkodobú bezpečnosť dodávok diverzifikovaním zdrojov energie v súlade s plánom REPowerEU. Dialóg poskytuje platformu na zlepšenie vykonávania acquis EÚ zameraného na zelenú transformáciu a klimatickú neutralitu. Zároveň umožňuje pokrytie novšieho acquis EÚ, ktoré nie je zahrnuté do dohody o pridružení, ako aj aspektov riadenia a finančných aspektov potrebných na jeho vykonávanie.

Blok zdroje, poľnohospodárstvo a súdržnosť zahŕňa kapitoly acquis týkajúce sa poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, bezpečnosti potravín, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky, rybárstva, regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov, ako aj finančných a rozpočtových ustanovení. Moldavsko dosiahlo mimoriadne dobré výsledky v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, kde vykonalo podstatnú časť acquis EÚ v oblasti politiky kvality, ekologického poľnohospodárstva, obchodných noriem, výrobkov, ovocia a zeleniny a obchodných noriem pre živočíšne výrobky. Krajina začala vykonávať niektoré kľúčové mechanizmy regionálnej politiky.

Aproximácia s acquis v oblasti bezpečnosti potravín, veterinárnej a rastlinolekárskej politiky je obmedzená.

Blok týkajúci sa vonkajších vzťahov zahŕňa vonkajšie vzťahy a zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku. Pokiaľ ide o pozície EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, miera zosúladenia s príslušnými vyhláseniami vysokého predstaviteľa v mene EÚ a s rozhodnutiami Rady dosahovala v roku 2021 úroveň 62 % (2020: 68 %; 2019: 80 %; 2018: 72 %, 2017: 69 %). V marci 2022 sa s Moldavskom začal politický a bezpečnostný dialóg na vysokej úrovni s cieľom doplniť pravidelnú výmenu informácií v rámci Rady pre pridruženie a ďalej podporiť postupné zbližovanie v zahraničných a bezpečnostných otázkach. Moldavsko prispieva do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky jedným zástupcom vojenského štábu, ktorý je od septembra 2020 vyslaný na vojenskú výcvikovú misiu EÚ v Mali. V oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky je priestor na ďalšie posilnenie spolupráce a zintenzívnenie zbližovania Moldavska v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane všetkých pozícií EÚ.

4. ZÁVERY A ODPORÚČANIA

Moldavsko je parlamentná demokracia, ktorá nedávno pristúpila k ambicióznemu programu reforiem napriek viacerým vonkajším krízam. Parlamentná povaha demokracie bola potvrdená v nedávnych pluralitných parlamentných aj prezidentských voľbách. Právny a ústavný rámec krajiny vo veľkej miere zodpovedá európskym a medzinárodným normám. Je vytvorený rámec pre modernú verejnú správu vrátane mechanizmov rozvoja a koordinácie politík a vláda dosiahla pokrok v oblasti riadenia verejných financií. Je potrebné zabezpečiť primerané inštitucionálne a administratívne kapacity na rozvoj politík, presadzovanie právnych predpisov a vykonávanie politík. Moldavsko po bankovom podvode z roku 2014 významne prepracovalo svoj justičný systém a systém boja proti korupcii. V oblasti reformy justície prijala krajina rozhodné kroky vrátane ústavnej reformy na zlepšenie fungovanie súdnictva, v ktorom je stále potrebné zlepšiť jeho transparentnosť, bezúhonnosť a zodpovednosť. Podobne v oblasti boja proti korupcii, ktorá je stále vážnym problémom, sa zriadili špecializované protikorupčné inštitúcie, pričom je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie v záujme predkladania korupčných vecí súdom a ich efektívneho stíhania. Rámec pre základné práva a slobodu prejavu vo všeobecnosti vychádza z európskych a medzinárodných noriem. Moldavsko dosiahlo významný pokrok v oblasti slobody médií aj napriek koncentrácii svojich médií a neprehľadnému financovaniu. Je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, aby sa zabezpečil prístup k informáciám verejného záujmu a zaručila nezávislosť novinárov. Celkovo, pokiaľ ide o politické kritériá, má Moldavsko vybudované pevné základy na dosiahnutie stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín.

Pokiaľ ide o ekonomické kritériá, Moldavsko presadzovalo primerane zdravé makroekonomické politiky, značne posilnilo stabilitu finančného sektora a zlepšilo podnikateľské prostredie. Je potrebné, aby Moldavsko riešilo neefektívnosť, aby prilákalo viac zahraničných súkromných investícií a posilnilo verejné a súkromné investície do strategickej infraštruktúry, vzdelávania a inovácií. Medzi kľúčové oblasti, pokiaľ ide o zlepšenie fungovania trhového hospodárstva krajiny, patrí aj zníženie korupcie a presadzovanie reforiem justície, presadzovanie vlastníckych práv, ďalší rozvoj dynamickejšieho podnikateľského prostredia, ako aj lepšia organizačná reforma riadenia sektora štátom vlastnených podnikov s cieľom zmenšiť jeho veľkosť. Podobne sú potrebné zlepšenia v oblasti energetickej bezpečnosti, aby sa znížila energetická náročnosť hospodárstva a spoločnosti. Navyše schopnosť krajiny vyrovnať sa s konkurenčným tlakom v EÚ bude závisieť od silnejšieho a diverzifikovanejšieho trhu práce a zníženia odlevu pracovných síl, čím sa zlepší potenciál a externá konkurencieschopnosť Moldavska.

Pokiaľ ide o schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z členstva, Moldavsko od roku 2016 pracuje na vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA). V týchto dohodách je už zahrnutá značná časť acquis EÚ a Moldavsko postupne vykonáva proces zosúladenia v rámci mnohých kapitol a dosahuje uspokojivé výsledky vykonávania, pričom v niektorých odvetviach je proces v pokročilejšom štádiu než v iných. Moldavsko vo všeobecnosti vytvorilo pevné základy pre ďalšie zosúladenie.

Moldavsko je európsky štát, ktorý je odhodlaný rešpektovať a presadzovať hodnoty, na ktorých je založená Európska únia. Komisia preto odporúča Rade, aby sa Moldavsku poskytla perspektíva stať sa členom Európskej únie.

Komisia odporúča, aby Moldavsko dostalo štatút kandidátskej krajiny pod podmienkou, že sú prijaté tieto opatrenia:

-ukončiť základné kroky nedávno začatej komplexnej reformy systému justície v rámci všetkých inštitúcií v justičnom reťazci a v reťazci trestného stíhania, aby sa zabezpečila ich nezávislosť, bezúhonnosť, efektívnosť, zodpovednosť a transparentnosť, a to aj prostredníctvom efektívneho využívania overovania majetku a účinného demokratického dohľadu; najmä obsadiť všetky zvyšné voľné miesta v Najvyššej súdnej rade a v jej špecializovaných orgánoch,

-vo všetkých týchto oblastiach riešiť nedostatky, ktoré identifikovali OBSE/ODIHR a Rada Európy/Benátska komisia,

-plniť záväzok boja proti korupcii na všetkých úrovniach prijatím rozhodných krokov zameraných na proaktívne a efektívne vyšetrovanie a dosahovanie spoľahlivých výsledkov pri trestných stíhaniach a odsúdeniach, výrazne zintenzívniť zavádzanie odporúčaní Národného centra pre boj proti korupcii,

-splniť záväzok tzv. deoligarchizácie odstránením nadmerného vplyvu vlastných záujmov v hospodárskom, politickom aj verejnom živote,

-posilniť boj proti organizovanej trestnej činnosti, ktorý sa opiera o podrobné posúdenie hrozieb, intenzívnejšiu spoluprácu s partnermi na regionálnej úrovni, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, ako aj o lepšiu koordináciu subjektov presadzovania práva; zaviesť najmä balík právnych predpisov v oblasti vymáhania majetku a komplexný rámec na boj proti hospodárskym trestným činom a praniu špinavých peňazí, čím sa zabezpečí súlad právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí s normami Finančnej akčnej skupiny (FATF),

-zvýšiť kapacity na plnenie reforiem a poskytovať kvalitné verejné služby aj prostredníctvom zintenzívnenia vykonávania reformy verejnej správy, posúdiť a aktualizovať stratégiu reformy verejnej správy,

-dokončiť reformu riadenia verejných financií vrátane zlepšenia verejného obstarávania na všetkých úrovniach štátnej správy,

-posilniť zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovacích procesov na všetkých úrovniach,

-posilniť ochranu ľudských práv, najmä práv zraniteľných skupín, a naplniť svoj záväzok posilniť rodovú rovnosť a bojovať proti násiliu na ženách.

Komisia bude monitorovať pokrok Moldavska pri plnení týchto krokov a do konca roka 2022 podá o nich právu spolu s podrobným posúdením krajiny.

Proces pristúpenia naďalej vychádza zo stanovených kritérií a podmienok. To každej krajine v procese umožňuje dosahovať pokrok na základe vlastných zásluh, ale zároveň to znamená, že kroky k pristúpeniu do EÚ možno zvrátiť, ak základné podmienky už nie sú splnené.

(1)

  20220311-versailles-declaration-en.pdf (europa.eu) .

(2)

  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:22014A0830(01)&from=EN .

(3)

SWD(2021) 186 final.

(4)

Ako uvádza Komisia Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície.

(5)

SWD(2021) 295 final.

(6)

COM(2020) 57 final.

(7)

COM(2019) 640 final.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 6. 2022

COM(2022) 406 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Stanovisko Komisie k žiadosti Moldavska o členstvo v Európskej únii

	ŠTATISTICKÉ ÚDAJE (získané 11. mája 2022)
	Moldavsko
	Základné údaje	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Počet obyvateľov (v tisícoch)		3 563,7	3 553,1	3 550,9	3 547,5	:	:
	Celková rozloha krajiny (v km²)	1)	33 846,0	33 846,0	33 847,0	33 847,0	33 847,0	33 847,0
	Národné účty	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Hrubý domáci produkt (HDP) (v miliónoch národnej meny)		86 275,4	160 814,6	178 880,9	192 508,6	210 378,1	206,378,5p
	Hrubý domáci produkt (HDP) (v miliónoch EUR)		5 260,9	7 291,6	8 588,4	9 701,0	10 693,1	10 452,9p
	HDP (v EUR na obyvateľa)		1 477,0	2 053,0	2 420,0	2 736,4	3 020,4	:
	HDP na obyvateľa [v štandarde kúpnej sily (PPS)].		4 980,8	8 445,4	9 001,7	9 625,3	10 240,5	:
	HDP na obyvateľa (v PPS) v porovnaní s priemerom EÚ (EÚ27 = 100)		20,0	30,0	30,7	31,8	32,7	:
	Miera rastu reálneho HDP: zmena výšky HDP oproti predchádzajúcemu roku (v %)		:	4,4	4,7	4,3	3,7	–0,7p
	Rast zamestnanosti (údaje národných účtov) oproti predchádzajúcemu roku (v %)	2)	–3,5	1,3	–1,0	3,7	:	:
	Hrubá pridaná hodnota podľa hlavných odvetví
	Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo (v %)		13,0	13,0	13,3	11,9	11,7	11.0p
	Priemysel (v %)		15,9	17,6	17,3	17,0	16,1	15,9p
	Stavebníctvo (v %)		7,8	7,8	8,0	9,1	9,8	10,5p
	Služby (v %)		63,3	61,6	61,5	61,9	62,4	62,5p
	Výdavky na konečnú spotrebu ako podiel na HDP (v %)		108,4	101,0	100,7	100,0	99,4	99,2p
	Tvorba hrubého fixného kapitálu ako podiel na HDP (v %)		22,5	22,2	22,3	24,3	25,2	25,2p
	Zmena stavu zásob ako podiel na HDP (v %)		1,3	–0,2	0,5	1,3	0,2	–1,7p
	Vývoz tovaru a služieb v pomere k HDP (v %)		27,8	32,3	31,1	30,1	30,6	26,5p
	Dovoz tovaru a služieb v pomere k HDP (v %)		60,1	55,3	54,5	55,7	55,3	49,2p
	Tvorba hrubého fixného kapitálu sektorom verejnej správy ako percentuálny podiel HDP (v %)		:	:	:	:	:	:
	Podnikanie	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Index objemu priemyselnej výroby (2015 = 100)	3)	77,0	100,9	104,4	108,3	110,6	104,3
	Miera inflácie a ceny obytných nehnuteľností	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Index spotrebiteľských cien (CPI), zmena oproti predchádzajúcemu roku (v %)		7,4e	6,4e	6,5e	3,1e	4,8e	3,8
	Platobná bilancia	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Platobná bilancia: celkový bežný účet (v miliónoch EUR)	4)	–363,1	–260,6	–493,0	–1 026,2	–993,0	–783,0
	Platobná bilancia bežného účtu: obchodná bilancia (v miliónoch EUR)	4)	–1 700,8	–1 678,6	–2 001,5	–2 487,8	–2 644,6	–2 379,1
	Platobná bilancia bežného účtu: čistá hodnota služieb (v miliónoch EUR)	4)	54,0	199,3	270,1	301,4	313,7	335,4
	Priame zahraničné investície (PZI) v zahraničí (v miliónoch EUR)	4)	5,2	12,0	9,6	29,0	34,7	5,0
	z toho PZI vykazujúcej ekonomiky v krajinách EÚ27 (v miliónoch EUR)		:	:	:	:	:	:
	Priame zahraničné investície (PZI) vo vykazujúcom hospodárstve (v miliónoch EUR)	4)	224,0	79,0	132,7	248,4	452,7	138,1
	z toho PZI krajín EÚ27 vo vykazujúcom hospodárstve (v miliónoch EUR)		:	:	:	:	:	:
	Verejné financie	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Deficit/prebytok verejných financií v pomere k HDP (v %)		–2,1e	–1,6e	–0,6e	–0,8e	–1,4e	–5,1e
	Hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP (v %)	5)	22,4	33,6	29,7	27,6	25,6	31,0

	Finančné ukazovatele	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Hrubý zahraničný dlh celého hospodárstva v pomere k HDP (%)	6)	67,7	79,4	66,7	66,5	62,2	65,8
	Hrubý zahraničný dlh celého hospodárstva v pomere k celkovému vývozu (v %)		241,9	244,4	206,8	220,6	203,4	243,2
	Úrokové sadzby: jednodňová úroková sadzba, per annum (v %)		:	:	:	:	:	:
	EURO – výmenné kurzy: priemer za obdobie (1 EUR = ... národnej meny)		16,4	22,1	20,8	19,8	19,7	19,8
	Zahraničný obchod s tovarom	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Hodnota dovozu: všetok tovar, všetci partneri (v miliónoch EUR)		2 916,1	3 634,6	4 266,1	4 886,3	5 222,0	4 732,3
	Hodnota vývozu: všetok tovar, všetci partneri (v miliónoch EUR)		1 161,4	1 848,5	2 138,0	2 294,3	2 483,0	2 160,3
	Obchodná bilancia: všetok tovar, všetci partneri (v miliónoch EUR)		–1 754,7s	–1 786,1s	–2 128,1s	–2 592,0s	–2 739,0s	–2 572,0s
	Obchodné podmienky (index vývozných cien/index dovozných cien * 100) (počet)		103,0	103,0	103,6	99,4	98,8	116,2
	Podiel vývozu do krajín EÚ27 na hodnote celkového vývozu (v %)		41,9s	59,6s	60,1s	65,9s	64,1s	66,4s
	Podiel dovozu z krajín EÚ27 na hodnote celkového dovozu (v %)		43,0s	47,5s	48,3s	48,4s	48,5s	45,6s
	Demografia	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Hrubá miera prirodzeného pohybu obyvateľstva (prirodzené tempo rastu): počet narodení mínus počet úmrtí (na tisíc obyvateľov)		–0,9	–0,3	–0,8p	:	:	:
	Stredná dĺžka života pri narodení, muži (v rokoch)		64,9	:	:	:	:	:
	Stredná dĺžka života pri narodení, ženy (v rokoch)		73,5	:	:	:	:	:

	Trh práce	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Miera ekonomickej aktivity osôb vo veku 20 – 64 rokov: podiel obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov, ktorí sú ekonomicky činní (v %)	7)	51,2	54,1	53,4	54,9	52,9b	51,1
	Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov: podiel obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov, ktorí sú zamestnaní (v %)	7)	47,5	51,9	51,3	53,3	50,2b	49,1
	Miera zamestnanosti mužov vo veku 20 – 64 rokov (v %)	7)	48,8	54,3	54,4	55,9	53,9b	53,1
	Miera zamestnanosti žien vo veku 20 – 64 rokov (v %)	7)	46,2	49,7	48,4	50,9	46,8b	45,5
	Miera zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov: podiel obyvateľov vo veku 55 – 64 rokov, ktorí sú zamestnaní (v %)	7)	41,6	44,8	46	48,5	40,5b	40,5
	Zamestnanosť podľa hlavných odvetví
	Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo (v %)	7)	27,5	36,6	35,5	39,3	21,0b	21,1
	Priemysel (v %)	7)	12,8	11,5	11,2	11,0	14,7b	14,6
	Stavebníctvo (v %)	7)	5,9	4,9	4,5	4,6	7,0b	7,2
	Služby (v %)	7)	53,8	47,0	48,8	45,1	57,3b	57,1
	Osoby zamestnané vo verejnom sektore ako podiel na celkovej zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov (v %)	7)	28,7	24,1	25,5	23,9	29,4b	29,6
	Osoby zamestnané v súkromnom sektore ako podiel na celkovom počte zamestnaných osôb vo veku 20 – 64 rokov (v %)	7)	71,3	75,9	74,5	76,1	70,6b	70,4
	Miera nezamestnanosti ako podiel nezamestnaných na pracovnej sile (v %)	7)	7,4	4,0	3,9	2,9	5,1b	3,8
	Miera nezamestnanosti mužov (v %)	7)	9,1	5,3	4,6	3,5	5,8b	4,3
	Miera nezamestnanosti žien (v %)	7)	5,7	2,8	3,2	2,4	4,4b	3,3
	Miera nezamestnanosti mladých ľudí ako podiel nezamestnaných vo veku 15 – 24 rokov na pracovnej sile vo veku 15 – 24 rokov (v %)	7)	17,8	11,0	11,9	7,1	10,4b	10,9
	Miera dlhodobej nezamestnanosti ako podiel pracovnej sily, ktorá je nezamestnaná 12 mesiacov alebo dlhšie (v %)	7)	2,3	0,8	0,9	0,8	0,9b	0,7

	Sociálna súdržnosť	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Priemerné nominálne mesačné mzdy a platy (v národnej mene)	8)	2 971,7	4 997,8	5 587,4	6 268,0	7 233,7	7 943,0
	Index reálnych miezd a platov (index nominálnych miezd a platov vydelený indexom inflácie) (2016 = 100)		:	100,0	104,9	114,2	125,7	133,0
	Podiel osôb ohrozených relatívnou chudobou (po transferoch) (v %)	10)	24,2	28,3b	27,6	27,4	25,4b	27,1
	Infraštruktúra	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Dĺžka diaľnic (v kilometroch)		:	:	:	:	:	:
	Inovácie a výskum	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Verejné výdavky na vzdelávanie v pomere k HDP (v %)		7,7	5,3	5,4	5,5	:	:
	Hrubé domáce výdavky na výskum a vývoj v pomere k HDP (v %)		0,4	0,3	0,3	0,3	0,2	0,2
	Životné prostredie	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Index emisií skleníkových plynov, ekvivalent oxidu uhličitého (1990 = 100)		29,4	29,8	29,2	30,7	30,5	:
	Elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov v pomere k hrubej spotrebe elektrickej energie (v %)		2,4	1,4	1,9	1,6	2,5	2,3
	Energia	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Prvovýroba všetkých energetických výrobkov (v tisícoch TOE)		523,0	709,0	770,0	798,0	668,0	682,0
	Čistý dovoz všetkých energetických výrobkov (v tisícoch TOE)	9)	1 813,0	2 113,0	2 214,0	2 328,0	2 277,0	2 214,0
	Hrubá domáca spotreba energie (v tisícoch TOE)		2 633,0	2 796,0	2 939,0	3 087,0	2 936,0	2 857,0
	Poľnohospodárstvo	Poznámka	2010	2016	2017	2018	2019	2020
	Využívaná poľnohospodárska plocha (v tisícoch hektárov)		1 940,1	:	:	:	:	:
	Údaje za východné krajiny európskej susedskej politiky poskytujú národné štatistické úrady každej krajiny na základe dobrovoľnosti a na ich výhradnú zodpovednosť.   Údaje týkajúce sa Moldavska vo všeobecnosti nezahŕňajú územia, ktoré nie sú pod kontrolou vlády Moldavskej republiky; výnimky, keď je zahrnuté Podnestersko, sú uvedené v nasledujúcej poznámke pod čiarou.
	: = údaj nie je k dispozícii
	b = prerušenie časového radu
	e = odhadovaný údaj
	p = predbežný údaj
	s = odhad Eurostatu
1)	Ku koncu roka. Vrátane Podnesterska.
2)	Zamestnané obyvateľstvo od roku 2010 do roku 2018 na základe miestneho obyvateľstva.
3)	Index pôvodne poskytnutý pre rok 2010 = 100. Upravený na rok 2015 = 100.
4)	Prepočítané z USD na EUR na základe priemerných ročných výmenných kurzov, podľa Národnej banky Moldavska.
5)	Konsolidovaný hrubý dlh verejnej správy za rok 2019 sa uvádza v menovitej hodnote na konci roka s výnimkou štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa uvádzajú v ich emisnej cene. Konsolidovaný hrubý dlh verejnej správy za rok 2020 sa uvádza v menovitej hodnote na konci roka.
6)	2010 – 2019: Údaje za miestnu samosprávu zahŕňajú len dlh s pôvodnou splatnosťou jeden rok a viac. Konsolidovaný hrubý dlh  verejnej správy sa uvádza v menovitej hodnote na konci roka s výnimkou štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa uvádzajú v ich emisnej cene.
7)	2010 – 2014: Vrátane osôb vyrábajúcich tovar pre vlastnú spotrebu. 2014 – 2020: Údaje odhadované na základe počtu obyvateľov s obvyklým pobytom. Od roku 2019 sa výberové zisťovanie pracovných síl vykonáva na základe nového plánu výberu vzoriek a podľa revidovaného vymedzenia pojmu zamestnanosť.
8)	2010: Zahŕňa hospodárske jednotky s 1 a viac zamestnancami. 2011 – 2020: Zahŕňa všetky inštitúcie v rozpočtovej oblasti a všetky hospodárske jednotky v reálnom odvetví s 20 alebo viac zamestnancami.
9)	2016 – 2020: Dovoz zahŕňa dodávky elektrickej energie z Podnesterska.
10)	2016 – 2018: Údaje boli prepočítané pre počet obyvateľov s obvyklým pobytom. Od roku 2019 nie sú údaje porovnateľné s predchádzajúcim obdobím, keďže metodika zisťovania rodinných účtov bola zmenená.