EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu18. 1. 2022
COM(2022) 17 final
2022/0008(NLE)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
o budovaní mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2022) 6}
EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu18. 1. 2022
COM(2022) 17 final
2022/0008(NLE)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
o budovaní mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2022) 6}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 znamená vytvorenie európskeho priestoru na vzdelávanie, z ktorého budú mať prospech všetky vzdelávajúce sa osoby, akademickí pracovníci a ďalší zamestnanci v oblasti vzdelávania, ktorí sa budú môcť voľne pohybovať na účely štúdia a práce v celej EÚ. Na to potrebujeme, aby európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania boli schopné užšie a hlbšie spolupracovať. Dôslednejšia realizácia európskeho výskumného priestoru znamená posilnenie mobility výskumníkov a toku vedomostí, podnecovanie investícií do výskumu a inovácie a zintenzívnenie nadnárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ako aj s podnikmi a inými aktérmi v oblasti výskumu a inovácie v ich ekosystémoch. Nadnárodná spolupráca posilňuje inkluzívnosť, excelentnosť, rozmanitosť, atraktívnosť a globálnu konkurencieschopnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania. Prispieva k rovnosti a nediskriminácii, riešeniu výziev Európy v oblasti zmeny klímy, digitálnej transformácie a starnutia obyvateľstva, pričom vybavuje vzdelávajúce sa osoby relevantnými zručnosťami a vedomosťami a zároveň buduje odolnosť a pomáha pri obnove. Posilní úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na globálnej scéne tým, že z Európy urobí lídra v účinnom a efektívnom riešení globálnych výziev, celosvetový zdroj inšpirácie a lákavú destináciu pre študentov, akademických pracovníkov a výskumníkov.
Súčasná iniciatíva nadväzuje na predchádzajúcu prácu na úrovni EÚ. V nadväznosti na závery Európskej rady z roku 2017 1 , v ktorých sa členské štáty, Rada a Európska komisia vyzývajú, aby pokročili v úsilí v oblasti posilňovania strategických partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v celej EÚ, Komisia v roku 2019 v rámci programu Erasmus+ uviedla do pilotnej činnosti 41 aliancií európskych univerzít, ktoré dopĺňa program Horizont 2020 so zameraním na výskumno-inovačný rozmer. Cieľom bolo pilotne otestovať dlhodobú štrukturálnu, systematickú a udržateľnú spoluprácu medzi viac ako 280 rôznymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania zo všetkých častí Európy, vybranými na základe prvých dvoch výziev na predkladanie návrhov. Z prvých poznatkov získaných z tohto pilotného projektu vyplynuli prínosy a zároveň sa ukázali aj viaceré výzvy, ako sú napríklad ťažkosti spojené s realizáciou spoločných nadnárodných vzdelávacích aktivít a programov na všetkých úrovniach vrátane nekompatibilných požiadaviek, ktoré bránia udeľovaniu spoločných diplomov vrátane spoločného európskeho diplomu, alebo chýbajúci právny štatút aliancií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, čo im bráni účinne združovať zdroje, spoločne využívať infraštruktúru alebo uskutočňovať transfer technológií. Toto odporúčanie Rady o budovaní mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe predstavuje prvý krok v riešení týchto výziev a jeho cieľom je, aby všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v Európe, ich študenti, zamestnanci a výskumníci mohli využívať výhody zjednodušenej nadnárodnej spolupráce.
Toto odporúčanie Rady je súčasťou tzv. balíka opatrení v oblasti vysokoškolského vzdelávania oznámeného v pracovnom programe Komisie na rok 2022 v rámci hlavného cieľa „Podpora európskeho spôsobu života“ spolu s oznámením Komisie o európskej stratégii pre univerzity. Hoci v stratégii sa stanovuje vízia transformácie sektora vysokoškolského vzdelávania v celej Európe, odporúčanie je prvým krokom postupného prístupu smerujúceho k hlbšej, udržateľnejšej a účinnejšej nadnárodnej spolupráci. Stratégiou a odporúčaním sa rozširujú príležitosti na inovačnú nadnárodnú spoluprácu v sektore vysokoškolského vzdelávania, keďže užšia spolupráca je kľúčová na to, aby EÚ posilnila svoju úlohu svetového hráča. Preto treba spojiť sily prostredníctvom hlbšej spolupráce.
1.Štrukturálne a operatívne otázky, ktoré sa majú riešiť navrhovaným odporúčaním Rady s cieľom umožniť hlbšiu nadnárodnú spoluprácu
Právny štatút aliancií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania by uľahčil prístup k spoločným zdrojom, ako sú finančné, ľudské, digitálne a fyzické zdroje, a službám, ich spoločné využívanie a združovanie. V dôsledku absencie takéhoto štatútu je pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania ťažšie dosiahnuť hlbšiu úroveň spolupráce a obmedzuje to ich konkurencieschopnosť.
Udeľovaniu spoločných diplomov bránia nekompatibilné požiadavky súvisiace s realizáciou spoločných nadnárodných vzdelávacích aktivít a programov, napr. rozdiely v udeľovaní známok a kreditov, a to aj v prípade, že sú v súlade s Európskym systémom prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), učebné osnovy s rôznym minimálnym alebo maximálnym počtom kreditov ECTS za predmet a rôzne formy inštitucionálnej autonómie. Na podporu ambicióznej a hlbšej nadnárodnej spolupráce treba prekonať tieto právne a administratívne výzvy. Predstavovalo by to odrazový mostík v progresívnom prístupe k zavedeniu spoločného európskeho diplomu zahŕňajúceho všetky úrovne (bakalárske, magisterské/inžinierske/doktorské a doktorandské štúdium a príležitosti na celoživotné vzdelávanie).
Väčšiemu množstvu príležitostí na mobilitu pre vzdelávajúce sa osoby zapojené do nadnárodných spoločných programov bráni nedostatok usmernení, digitalizácie a zjednodušovania procesov. Iniciatíva Európska študentská karta uľahčuje študentom štúdium a odbornú prípravu vo viacerých inštitúciách. Mobilita akademických pracovníkov, výskumníkov a odborných zamestnancov sa v rámci ich kariéry dostatočne nezhodnocuje.
Nedostatok udržateľného dlhodobého financovania pre inštitucionalizovanú nadnárodnú spoluprácu bráni ich rozvoju a hlbokej transformácií v rámci ich jednotlivých poslaní. Dlhodobá perspektíva by priniesla lepšie príležitosti na budovanie kapacity a udržateľných aliancií s cieľom dosiahnuť plánovanú úroveň ambícií. To môže uľahčiť zriadenie právneho štatútu, ktorý by alianciám umožnil združovať zdroje a podporovať synergie medzi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi nástrojmi a možnosťami financovania.
V krajinách, v ktorých sú zabezpečovanie kvality a akreditácia založené najmä na programoch, sa európsky prístup na zabezpečenie kvality spoločných programov v jednotlivých členských štátoch stále neuplatňuje dostatočne, čo bráni vytváraniu a akreditácii spoločných vzdelávacích programov na úrovni krátkeho cyklu, bakalárskeho, magisterského/inžinierskeho/doktorského a doktorandského štúdia. V dôsledku toho je možné, že na spoločné programy sa v každej zúčastnenej krajine uplatňujú rôzne postupy externého zabezpečovania kvality s rôznymi vnútroštátnymi pravidlami, ktoré vytvárajú administratívne zaťaženie a bránia vo vykonávaní inovačných interdisciplinárnych pedagogických postupov v rôznych krajinách. Krajiny s externým zabezpečovaním kvality na inštitucionálnej úrovni môžu zároveň jednoduchšie zriaďovať nadnárodné spoločné programy.
Vytváraniu európskych (virtuálnych) medziuniverzitných kampusov a platforiem na spoločné digitálne alebo zmiešané aktivity bráni nedostatok interoperability medzi digitálnymi infraštruktúrami inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej EÚ. Základnými príčinami tohto problému sú nerovnosť v kapacite a dostupných zdrojoch jednotlivých inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na vyvíjanie a získavanie prístupu k tejto digitálnej infraštruktúre, čo obmedzuje potenciál online vzdelávania a výučby založených na spolupráci. Riešením by bolo usilovať sa o spoločnú interoperabilnú digitálnu infraštruktúru a riešenia za pomoci inštitúcií udeľujúcich vzájomný prístup k infraštruktúre, službám a odbornej príprave, ktoré by boli dostupné pre všetkých 2 .
Vnútroštátne legislatívne rámce upravujúce posudzovanie jednotlivých disciplinárnych oblastí bránia vypracovaniu interdisciplinárnych modulov, a to najmä pri navrhovaní nadnárodných spoločných diplomov. Keďže dôležitým cieľom aliancií európskych univerzít je pracovať pomocou prístupov založených na výzvach s cieľom riešiť spoločenské výzvy prostredníctvom interdisciplinárnych prístupov, vnútroštátne rámce často bránia alianciám v tom, aby postupovali týmto spôsobom.
Riadiace opatrenia, vďaka ktorým sa študenti a zamestnanci zapájajú do rozhodnutí ovplyvňujúcich ich vzdelávanie a pracovné prostredie, umožňujú hlbokú a ambicióznu nadnárodnú spoluprácu a podporujú zmysluplný príspevok vysokoškolského vzdelávania k rozvoju a udržateľnosti ich ekosystémov. Pre inštitucionálne riadiace štruktúry a riadiace postupy na vedenie nadnárodných aliancií by mohlo byť prínosné aktívnejšie zapojenie vzdelávajúcich sa osôb, akademických pracovníkov, výskumníkov a odborných zamestnancov, aby mohli čo najlepšie reagovať na ich potreby a umožňovať inovačné postupy vyvinuté prostredníctvom nadnárodnej spolupráce, ktoré sa budú šíriť v danej inštitúcii. Tieto štruktúry v súčasnosti často neodrážajú štruktúru spoločnosti a rozmanitosť skúseností a nápadov.
Spoločné hodnoty nášho európskeho spôsobu života predstavujú nenahraditeľné základy nadnárodnej spolupráce ako základ pre rozvoj kvalitného vzdelávania, výučby a výskumu. Nadnárodná spolupráca posilňuje akademickú kultúru a prispieva k posilňovaniu demokratických spoločností. Naopak, ak sa základné hodnoty nedodržiavajú, vzdelávanie, výučba a výskum sú oslabené, čo narúša hlbokú nadnárodnú spoluprácu. Nedostatočná autonómia obmedzuje možnosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania uzatvárať nadnárodné dohody, prispievať rovnocenne s inými partnermi a poskytovať spolufinancovanie a náležitý počet zamestnancov na ich vykonávanie. Autonómia v záležitostiach riadenia a správy je preto kritickou podmienkou na umožnenie účinnej nadnárodnej spolupráce.
2.Ciele, ktoré sleduje navrhované odporúčanie Rady
V náročnom a vysoko konkurenčnom globálnom kontexte sa spojením síl posilní európsky sektor vysokoškolského vzdelávania a jeho globálna atraktívnosť a konkurencieschopnosť. Na to, aby Európa zvládla spoločné výzvy, najmä súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu, intenzívnejšia nadnárodná spolupráca pomáha využívať potenciál všetkých dostupných zdrojov, so zapojením rôznych typov inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s kapacitami a silnými stránkami v oblasti doplnkového vzdelávania a výskumu. Budovanie spoľahlivých riešení na boj proti komplexným viacrozmerným výzvam si vyžaduje čas a úsilie na všetkých úrovniach. Toto odporúčanie Rady je prvým krokom k vyriešeniu štrukturálnych a operačných problémov brániacich hlbšej a ambicióznejšej európskej inštitucionálnej nadnárodnej spolupráci, čím sa umožní neobmedzené vykonávanie slobody združovania. Právny štatút udelený alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania im umožní združovať zdroje, kapacity a prednosti, vďaka spoločnému európskemu diplomu sa bude uznávať hodnota nadnárodných skúseností v rámci kvalifikácie vysokoškolského vzdelania, ktoré študenti získali, a odstráni sa byrokracia pri realizácii spoločných programov a všeobecné využívanie iniciatívy Európska študentská karta sprístupnenej všetkým študentom zúčastňujúcim sa na mobilite do polovice roka 2024 vo všetkých inštitúciách vysokoškolského vzdelávania v Európe uľahčia mobilitu na všetkých úrovniach. Tieto inovačné nástroje budú fungovať v synergii a očakáva sa, že budú formovať európsku identitu a zároveň zvýšia úroveň nadnárodnej spolupráce a budú podporovať silný pocit európskej spolupatričnosti. Budovanie mostov pre systematickejšiu, štrukturálnejšiu a udržateľnejšiu nadnárodnú spoluprácu na inštitucionálnej úrovni je nevyhnutné na urýchlenie transformácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v rámci všetkých ich poslaní spočívajúcich vo vzdelávaní, výskume, inováciách a službe spoločnosti a môže prispieť k riešeniu európskych a globálnych výziev.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Cieľom oznámenia Komisie o európskej stratégii pre univerzity 3 je vytvoriť skutočne európsky rozmer vo vysokoškolskom vzdelávaní a výskume. V oznámení Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 4 sa požaduje vytvorenie „politického rámca umožňujúceho bezproblémovú a ambicióznu nadnárodnú spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania“. V uznesení Rady o „strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030)“ 5 sa vyzýva na „nabádanie na užšiu a hlbšiu spoluprácu (...), ktorá umožní alianciám vysokých škôl, napr. v rámci iniciatívy „Európske univerzity“, naplno využiť svoje silné stránky a spoločne dospieť k transformatívnemu vysokoškolskému vzdelávaniu“. V záveroch Rady o iniciatíve „Európske univerzity“ 6 sa členské štáty vyzývajú, aby spolupracovali s cieľom identifikovať a odstrániť prekážky brániace rozvoju kompatibilnejších systémov vysokoškolského vzdelávania. V Rímskom komuniké ministrov o európskom priestore vysokoškolského vzdelávania 7 je vyjadrený záväzok uľahčiť a zintenzívniť hlbšiu spoluprácu. V odporúčaní Rady týkajúcom sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí 8 sa vyžaduje podpora spolupráce členských štátov. V oznámení Komisie o novej ére výskumu a inovácie 9 sa uvádza, že rozvoj spoločných stratégií v oblasti výskumu a inovácie a spoločné využívanie kapacity a zdrojov umožňuje európskemu sektoru vysokoškolské vzdelávania zvládať európske výzvy. V odporúčaní Rady o Pakte pre výskum a inováciu v Európe 10 sa podporuje spolupráca a synergie medzi európskym výskumným priestorom a európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania. V oznámení Komisie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám 11 sa nabáda k cezhraničnej spolupráci v nevídanom rozsahu, aby sme mohli prichádzať s inovačnými riešeniami, ktoré zabezpečia spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu. Cieľom akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv 12 je „uvoľniť plný potenciál inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v záujme obnovy zameranej na udržateľnú, inkluzívnu, zelenú a digitálnu transformáciu“, a to s podporou Európskeho programu v oblasti zručností 13 .
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Týmto odporúčaním Rady sa podporuje účinná nadnárodná spolupráca a inštitúciám vysokoškolského vzdelávania sa umožňuje zohrávať ich kľúčovú úlohu v plnení cieľov Zelenej dohody, digitálneho desaťročia, udržateľného rastu a obnovy, ako aj posilňovať postavenie Európy vo svete.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Navrhované odporúčanie Rady je založené na článkoch 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) 14 . V článku 165 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia „prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov“. V článku 165 ods. 2 ZFEÚ sa ďalej uvádza, že činnosť Únie v oblasti vzdelávania sa zameriava na „rozvoj európskej dimenzie vo vzdelávaní“, „podporu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami“ a „podporu mobility študentov a učiteľov […] podporou akademického uznávania diplomov a započítaním času štúdia“. V článku 166 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že Únia uskutočňuje politiku odborného vzdelávania. V článku 166 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že činnosť Únie sa musí zameriavať na „stimulovanie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania medzi vzdelávacími a školiacimi zariadeniami a podnikmi“. Tento návrh v plnej miere rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy (vrátane obsahu výučby a ich kultúrnej a jazykovej rozmanitosti), čo odráža doplnkovú a podpornú úlohu EÚ, a dobrovoľný charakter európskej spolupráce v rámci týchto systémov. Iniciatíva je takisto v súlade so spoločnou zodpovednosťou v oblasti výskumu. V iniciatíve sa nenavrhuje žiadne rozšírenie regulačnej právomoci EÚ ani záväzné povinnosti členských štátov, ktoré sa v závislosti od ich vnútroštátnych okolností rozhodnú, ako budú vykonávať toto odporúčanie Rady.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Cieľom návrhu je podporiť a zintenzívniť nadnárodnú spoluprácu v sektore vysokoškolského vzdelávania, pričom sa zároveň v plnej miere dodržiava zásada subsidiarity, keďže chráni schopnosť členských štátov prijímať nezávislé legislatívne rozhodnutia a vykonávať opatrenia zamerané na podporu hlbšej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania. Bez ohľadu na zodpovednosť členských štátov, právne predpisy týkajúce sa návrhu, organizácie a obsahu výučby a vzdelávania sa otázky nadnárodnej spolupráce vo svojej podstate lepšie riešia na úrovni EÚ. Vzhľadom na ich charakter, rozsah a účinky možno navrhované opatrenia lepšie dosiahnuť spoločnou činnosťou na úrovni EÚ.
•Proporcionalita
Tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 ZEÚ. Ani obsah, ani forma tohto navrhovaného odporúčania Rady nepresahujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie jeho cieľov. Navrhované opatrenia sú vo vzťahu k sledovaným cieľom primerané, keďže sa v nich rešpektujú postupy členských štátov a rozmanitosť systémov. Akékoľvek záväzky členských štátov sú dobrovoľného charakteru a každý členský štát si môže slobodne zvoliť prístup k vykonávaniu záväzkov, ktoré sú v návrhu uvedené. Okrem toho sa touto iniciatívou vykonáva ZFEÚ, v ktorej sa uvádza, že „Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi“ (článok 165 ods. 1). Pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ spočíva v uľahčovaní a podpore hlbšej nadnárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania z rôznych členských štátov, zlepšovaní fungovania sektora vysokoškolského vzdelávania v celej EÚ a zvyšovaní jeho celosvetovej atraktívnosti a konkurencieschopnosti.
•Výber nástroja
V záujme dosiahnutia uvedených cieľov sa v článku 165 ods. 4 a článku 166 ods. 4 ZFEÚ stanovuje, že Rada na návrh Komisie prijme príslušné odporúčania. Odporúčanie Rady je vhodným nástrojom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, v ktorej má Únia podpornú zodpovednosť. Ide o často používaný nástroj na prijímanie opatrení EÚ v tejto oblasti. Odporúčanie Rady ako právny nástroj predstavuje záväzok členských štátov k opatreniam, ktoré sa v ňom uvádzajú, a poskytuje silný politický základ spolupráce v tejto oblasti, pričom sa zároveň v plnej miere rešpektuje právomoc členských štátov.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Za posledné roky sa uskutočnilo množstvo konzultačných činností týkajúcich sa oznámení o transformácii vysokoškolského vzdelávania, iniciatíve „Európske univerzity“, európskom vzdelávacom priestore a európskom výskumnom priestore. Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti a rozsiahly charakter týchto uskutočnených konzultácií, nepretržité kontakty so zainteresovanými stranami a so zreteľom na potrebu predchádzať vyčerpanosti z konzultácií sa na účely tohto odporúčania Rady dodatočné osobitné príspevky získali prostredníctvom cielených konzultácií s členskými štátmi, so zainteresovanými stranami (napr. so zastrešujúcimi univerzitnými organizáciami, študentskými organizáciami, s rektorskými konferenciami, so sociálnymi partnermi v oblasti vysokoškolského vzdelávania a s verejnými orgánmi) a s alianciami európskych univerzít: štyri cielené online konzultácie na vysokej úrovni s komunitou vysokoškolského vzdelávania o transformácii vysokoškolského vzdelávania a nadnárodnej spolupráci, ktoré zorganizovali podpredseda Schinas a komisárka Gabrielová v júli a septembri 2020 a v apríli a júni 2021; stretnutia generálnych riaditeľov pre vysokoškolské vzdelávanie v novembri 2020 a apríli a septembri 2021 o alianciách európskych univerzít, o problémoch brániacich uvoľneniu ich plného potenciálu a o dôležitosti spolupráce medzi sektorom vysokoškolského vzdelávania, členskými štátmi a Komisiou s cieľom riešiť tieto problémy, a to v nadväznosti na uplatňovanie existujúcich nástrojov na zabezpečenie transparentnosti bolonského procesu. Nasledovali konzultácie na spoločnom podujatí 4. novembra 2020 s generálnym riaditeľom pre vysokoškolské vzdelávanie a rektormi európskych univerzít. Na rozličných nepretržitých dvojstranných a spoločných konzultačných stretnutiach s koordinátormi a so zástupcami študentov z aliancií európskych univerzít sa zdôraznili potreby a získané poznatky v súvislosti s transformáciou vysokoškolského vzdelávania a nadnárodnou spoluprácou, pričom sa uskutočnilo päť stretnutí s expertnou skupinou ad hoc zloženou z predstaviteľov členských štátov, koordinátorov európskych univerzít a zainteresovaných strán. Spoločná schôdza týchto troch skupín sa uskutočnila v júli 2021. V júli 2021 sa uskutočnili cielené konzultačné stretnutia na vysokej úrovni s členmi Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. V septembri 2021 sa uskutočnilo stretnutie s univerzitnými a študentskými sieťami.
•Získavanie a využívanie expertízy
Návrh ďalej vychádza aj zo správ a štúdií o vnútroštátnych systémoch študijných poplatkov a podpory v rámci európskeho vysokoškolského vzdelávania; vplyve prijímacích systémov na výsledky vysokoškolského vzdelávania; zavedení spoločných diplomov v rámci programu Erasmus Mundus; vykonávaní bolonského procesu; internacionalizácii akademických pracovníkov; vnútroštátnom vykonávaní európskeho prístupu na zabezpečenie kvality spoločných programov; vplyve oblasti programu Erasmus+ týkajúcej sa vysokoškolského vzdelávania; modernizácii vysokoškolského vzdelávania v Európe; uznávaní zahraničných kvalifikácií v čase pandémie COVID-19; prínosoch a nákladoch nadnárodných partnerstiev založených na spolupráci v oblasti vysokoškolského vzdelávania; zo správ a štúdií OECD a Rady Európy, ako aj zo správ, pozičných dokumentov a štúdií rôznych kľúčových zainteresovaných strán: Európskeho združenia univerzít, Cechu európskych univerzít vykonávajúcich intenzívny výskum (Guild), Ligy európskych výskumných univerzít (LERU), Združenia pre akademickú spoluprácu (ACA), združenia Coimbra, Siete univerzít z európskych hlavných miest (UNICA) atď. Tieto informácie a iné dôkazy získané na základe nedávneho výskumu sú súčasťou sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie.
•Posúdenie vplyvu
Vzhľadom na doplnkový charakter činností vo vzťahu k iniciatívam členských štátov, dobrovoľnú povahu navrhovaných činností a rozsah očakávaných vplyvov sa posúdenie vplyvu nevykonalo. Pri vypracúvaní návrhu sa vychádzalo zo špecializovaných a z predchádzajúcich štúdií, konzultácie s členskými štátmi, verejnej konzultácie a mnohých špecializovaných konzultácií so zainteresovanými stranami.
•Základné práva
V tomto navrhovanom odporúčaní Rady sa dodržiavajú základné práva EÚ. Podporujú sa v ňom zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie 15 , konkrétne právo na vzdelanie podľa článku 14 a právo na ochranu osobných údajov podľa článku 8.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Hoci si táto iniciatíva nebude vyžadovať dodatočné zdroje z rozpočtu EÚ, na základe opatrení stanovených v toto odporúčaní sa zmobilizujú zdroje financovania na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Komisia na podporu vykonávania navrhuje v spolupráci s členskými štátmi vypracovať konkrétny poradenský materiál, príručky a ďalšie konkrétne výstupy založené na faktoch, činnostiach partnerského učenia a určení osvedčených postupov. Komisia členským štátom odporučí, aby čo najskôr zaviedli zásady uvedené v tomto odporúčaní a predložili plán s informáciami o príslušných opatreniach, ktoré sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni. Komisia zamýšľa podávať správy o uplatňovaní odporúčania prostredníctvom príslušných rámcov Únie na monitorovanie a podávanie správ.
•Prehľad konkrétnych ustanovení návrhu
V odporúčaní Rady sa navrhujú opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať na podporu účinnejšej a hlbšej nadnárodnej spolupráce, a to najmä uľahčením vykonávania spoločných programov a preskúmaním uskutočniteľnosti právneho štatútu aliancií inštitúcii vysokoškolského vzdelávania, ako sú európske univerzity, spoločného európskeho diplomu, zavedenia iniciatívy Európska študentská karta a iniciatívy „Európske univerzity“. Stanovuje sa v ňom záväzok Európskej komisie podporovať a dopĺňať opatrenia členských štátov v tejto oblasti. V sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie sa opisujú rôzne dôkazy získané na základe nedávneho výskumu a stanoviská a skúsenosti európskych zainteresovaných strán na podporu navrhovaného odporúčania Rady.
2022/0008 (NLE)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
o budovaní mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe
(Text s významom pre EHP)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Hlbšia a účinnejšia nadnárodná spolupráca v sektore vysokoškolského vzdelávania v Európe je kľúčová pre zachovanie hodnôt Únie, jej identity a demokracie v Únii, budovanie odolnosti európskej spoločnosti a hospodárstva a pre budovanie udržateľnej budúcnosti. V záujme riešenia výziev súvisiacich so zelenou a digitálnou transformáciou a starnúcim obyvateľstvom a zabezpečenia kapacity Európy posilňovať konkurencieschopnosť založenú na technológií potrebuje Európa silné vzájomne prepojené inštitúcie vysokoškolského vzdelávania.
(2)Budovanie mostov umožňujúcich inštitúciám vysokoškolského vzdelávania rozvíjať hlbšiu, dlhodobú a účinnú nadnárodnú spoluprácu na inštitucionálnej úrovni je kľúčové na posilnenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania ako celku a prípravu študentov, celoživotne sa vzdelávajúcich osôb a výskumníkov na globálnu budúcnosť. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v celej Európe sa prispôsobujú rýchlo sa meniacemu svetu s rýchlo sa meniacimi disciplínami a vzdelávacími prostrediami, napríklad v súvislosti so súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou. To si vyžaduje nový spôsob uvažovania a nové štruktúry spolupráce a mobility študentov, zamestnancov a výskumníkov, ktoré budú medzidisciplinárne a cezhraničné. Táto nová realita poháňaná digitálnou transformáciou so sebou prináša novú atraktívnu ponuku vzdelávania, nové formáty a príležitosti na nadnárodnú spoluprácu a mobilitu, a to prezenčne aj online, pre všetky vzdelávajúce sa osoby vrátane osôb s nedostatkom príležitostí alebo z odľahlých oblastí, a podporuje rozmanitosť medzi akademickými pracovníkmi, výskumníkmi a odbornými zamestnancami.
(3)Intenzívnejšia spolupráca medzi rôznymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania vrátane univerzít, výskumných univerzít, vysokých škôl, univerzít aplikovaných vied, vysokoškolských inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolských inštitúcií s umeleckým zameraním v celej EÚ je kľúčovou zásadou, ktorá je základom a neodmysliteľnou súčasťou európskeho vzdelávacieho priestoru 16 a európskeho výskumného priestoru 17 . Hlbšia nadnárodná spolupráca medzi rozličnými a komplementárnymi inštitúciami podporuje spravodlivý prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu, posilňuje vytváranie a šírenie znalostí, uľahčuje spoločné využívanie kapacity a infraštruktúry a prispieva k vitálnosti ich regiónov a komunít, pričom pomáha prekonávať znevýhodnenie a zemepisné rozdiely. Nadnárodná spolupráca takisto prispieva k uvoľneniu plného potenciálu sektora vysokoškolského vzdelávania ako propagátora zručností a znalostí, napríklad na účely súbežnej zelenej a digitálnej transformácie, a prispieva k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv.
(4)V oznámení Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 18 sa požaduje bezproblémová a ambiciózna nadnárodná spolupráca, ľahšie vydávanie spoločných diplomov a preskúmanie uskutočniteľnosti právneho štatútu aliancií univerzít, napr. aliancií v rámci iniciatívy „Európske univerzity“. V uznesení Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) 19 sa nabáda na hlbšiu spoluprácu, zhromažďovanie vedomostí a zdrojov a vytváranie väčších príležitostí na mobilitu pre študentov, akademických pracovníkov a výskumníkov, okrem iného plným zavedením iniciatívy „Európske univerzity“ 20 a iniciatívy Európska študentská karta 21 . Rada vo svojich záveroch o iniciatíve „Európske univerzity“ 22 vyzvala členské štáty, aby odstránili prekážky brániace rozvoju kompatibilnejších systémov vysokoškolského vzdelávania a preskúmali uskutočniteľnosť spoločných európskych diplomov. V oznámení Komisie o novej ére výskumu a inovácie 23 a v odporúčaní Rady o Pakte pre výskum a inováciu v Európe 24 sa vyzýva na hlbšiu spoluprácu a uznávanie potenciálu iniciatív, ako je iniciatíva „Európske univerzity“, zmeniť vysokoškolské vzdelávanie. V Európskom programe v oblasti zručností 25 sa takisto vyzýva na odstránenie prekážok brániacich účinnej a hlbšej nadnárodnej spolupráci.
(5)V Rímskom komuniké ministrov o európskom priestore vysokoškolského vzdelávania 26 a odporúčaní Rady týkajúcom sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí 27 sa vyžaduje podpora a uľahčenie hlbšej spolupráce. V uznesení Európskeho parlamentu o európskom vzdelávacom priestore: spoločný celostný prístup 28 sa zdôrazňuje potreba intenzívnejšej spolupráce a vyzýva sa na využívanie synergií medzi európskym vzdelávacím priestorom, európskym výskumným priestorom a európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania.
(6)Celkovo 41 aliancií európskych univerzít podporovaných z programu Erasmus+ a doplnených programom Horizont 2020, pokiaľ ide o výskumno-inovačný rozmer, poskytuje užitočné získané poznatky a zároveň testuje modely hlbšej nadnárodnej spolupráce presahujúce existujúce stratégie, riadenie a ekosystémy spolupráce jednotlivých inštitúcií. Sú zdrojom inšpirácie pre širšiu komunitu vysokoškolského vzdelávania podnecujúcim reformy na systémovej úrovni a zároveň uľahčujú lepšiu koordináciu medzi európskymi politikami v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu.
(7)Na účely tohto odporúčania Rady sú „aliancie európskych univerzít“ 29 aliancie financované z programu Erasmus+ a ak je to vhodné, s doplnkovou podporou z programu pre výskum a inováciu Horizont 2020. Pojem „aliancie inštitúcii vysokoškolského vzdelávania“ označujú všetky ostatné modely spolupráce. Cieľom tohto odporúčania Rady je uľahčiť nadnárodnú spoluprácu všetkým európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania, a to nielen inštitúciám podporovaným v rámci iniciatívy „Európske univerzity“.
(8)Ambiciózne aliancie vysokoškolského vzdelávania by mali využívať výhody právnej istoty vyplývajúcej z právneho štatútu, ktorý im umožní deliť sa o spoločné finančné, ľudské, digitálne a fyzické zdroje a služby, aby mohli prevádzkovať virtuálne medziuniverzitné kampusy a interoperabilné platformy na spoločné digitálne alebo zmiešané aktivity. V záujme prehĺbenia nadnárodnej spolupráce na účinnom zvládaní súbežnej zelenej a digitálnej transformácie treba ešte viac uľahčiť rozvoj interdisciplinárnych modulov a navrhovanie spoločných európskych diplomov vo vnútroštátnom legislatívnom prostredí. Presadzovanie flexibilnej a inkluzívnej mobility pomocou súdržnejších rámcov mobility a využívanie iniciatívy Európska študentská karta vo väčšom rozsahu zvyšuje príležitosti pre vzdelávajúce sa osoby, akademických pracovníkov, výskumníkov a zamestnancov. Budovanie kapacity a dosiahnutie plánovanej úrovne ambícií týkajúcich sa nadnárodnej spolupráce si vyžadujú dostatočne dlhodobé a stále financovanie.
(9)Hlbšia spolupráca medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania si vyžaduje riešenie komplexných výziev. Bezproblémovému zriadeniu, externému zabezpečeniu kvality a akreditácii spoločných nadnárodných vzdelávacích aktivít a programov na všetkých úrovniach bránia rozdiely v externom zabezpečovaní kvality, odlišné vykonávanie automatického vzájomného uznávania kvalifikácií a študijných pobytov v zahraničí, ako aj súvisiacich kľúčových záväzkov v rámci bolonského procesu, vrátane rozdielov v štruktúrach titulov a v uplatňovaní Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) 30 , a čiastočné uznávanie virtuálneho a zmiešaného učenia. Vyriešením týchto problémov by sa znížilo administratívne zaťaženie a podporilo by sa vykonávanie inovačných interdisciplinárnych pedagogických postupov v jednotlivých krajinách.
(10)Európska nadnárodná spolupráca na inštitucionálnej úrovni je silným faktorom umožňujúcim hĺbkovú transformáciu, ktorej cieľom sú excelentné, inkluzívne, konkurencieschopné, udržateľné a atraktívne inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a ktorá pokrýva všetky ich poslania (vzdelávanie, výskum, inovácie a službu spoločnosti), pričom prináša výhody v rámci sektora vysokoškolského vzdelávania aj mimo neho, a to v záujme Európy založenej na vedomostiach, odolnosti a demokracii, ktorá je odrazom nášho európskeho spôsobu života a hodnôt. Nadnárodnú spoluprácu treba uľahčiť prostredníctvom súdržného legislatívneho rámca, v ktorom budú sformulované európske a vnútroštátne legislatívne opatrenia, účinného vykonávania dostupných európskych iniciatív a nástrojov, ako sú európske univerzity, nástroje bolonského procesu alebo iniciatíva Európska študentská karta, ako aj cesty k rozvoju nových nástrojov, ako je spoločný európsky diplom a právny štatút aliancií vysokoškolského vzdelávania, ako sú napríklad európske univerzity. Tento rámec by sa mal vytvoriť na základe postupného prístupu, ktorý umožní inštitúciám vysokoškolského vzdelávania budovať mosty a účinnejšie spolupracovať na cezhraničnej úrovni a ktorý umožní systémom vysokoškolského vzdelávania väčšiu súdržnosť, a to v prospech celej komunity vysokoškolského vzdelávania, pričom bude prinášať pridanú hodnotu pre spoločnosť,
TÝMTO ODPORÚČA ČLENSKÝM ŠTÁTOM:
Pri úplnom rešpektovaní zásady subsidiarity, inštitucionálnej autonómie, akademickej slobody, a to podľa vnútroštátnych podmienok, a v úzkej spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami:
1.aby umožnili inštitúciám vysokoškolského vzdelávania otestovať uskutočniteľnosť zriadenia právneho štatútu aliancií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ako sú európske univerzity, s cieľom uľahčiť hlbšiu spoluprácu na základe spoločného využívania ľudských, technických, dátových, vzdelávacích, výskumných a inovačných kapacít; aby im umožnili experimentovať s príležitosťami, ktoré ponúkajú súčasné európske nástroje; aby v tejto súvislosti prijali kroky na uplatňovanie nariadenia o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) 31 v plnom rozsahu s cieľom otestovať ho vo forme pilotných projektov, ako sa uvádza v bode 11a;
2.aby nabádali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zapojené do nadnárodnej spolupráce na poskytovanie spoločných programov a udeľovanie spoločných diplomov a uľahčovali im tieto postupy; aby v tejto súvislosti a v nadväznosti na výsledky prieskumných opatrení vymedzených v bode 12 uľahčovali vystavovanie spoločného európskeho diplomu na vnútroštátnej úrovni vrátane prepojenia s národnými kvalifikačnými rámcami 32 ;
3.aby umožnili inštitúciám vysokoškolského vzdelávania vyvíjať a vykonávať inovačné spoločné nadnárodné vzdelávacie aktivity tým, že im umožnia zaviesť vhodné prístupy a opatrenia v súvislosti s/so:
a)kritériami prijímania a zápisu študentov a celoživotne sa vzdelávajúcich osôb;
b)vymedzením vyučovacích jazykov;
c)podielom online učenia na celkovej ponuke vzdelávania, podielom mobility študentov (prezenčné, virtuálne alebo zmiešané učenie) začlenenej do spoločnej vzdelávacej aktivity, ako aj s podielom a organizáciou stáží, aktivít spočívajúcich v učení sa na pracovisku, prístupov založených na výzvach a medzidisciplinárnych prístupov;
d)začlenením flexibilných vzdelávacích dráh, ako sú malé vzdelávacie skúsenosti vedúce k získaniu mikrocertifikátov;
e)pravidlami pre udeľovanie a prenos kreditov a transparentnosťou pri udeľovaní známok, a to podľa používateľskej príručky k Európskemu systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) z roku 2015 ako jediného základu nadnárodných spoločných programov bez dodatočných pravidiel alebo obmedzení;
f)používaním informácií o externom zabezpečovaní kvality európskych programov a/alebo inštitúcií vysokoškolského vzdelávania podľa Štandardov a usmernení na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré sú súčasťou databázy výsledkov externého zabezpečovania kvality v záujme vykonávania automatického vzájomného uznávania 33 na účely ďalšieho vzdelávania;
g)umožňovaním uznávania predchádzajúceho vzdelávania na základe transparentných a spravodlivých kvalitatívnych požiadaviek a organizáciou náležitého posúdenia vzdelávajúcich sa osôb a udeľovania relevantných kreditov zaň;
h)umožňovaním väčšej flexibility vo vymedzení vzoru ich spoločných diplomov vrátane používania spoločného vzoru spoločného európskeho diplomu pri vykonávaní spoločných nadnárodných programov;
4.aby podporovali mobilitu začlenenú v spoločných nadnárodných vzdelávacích programoch;
a)aby podporovali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri systematickejšom a flexibilnejšom začleňovaní mobility (prezenčného, virtuálneho, zmiešaného učenia) do ich spoločných vzdelávacích programov na všetkých úrovniach, aby umožnili väčšiemu počtu študentov, akademických pracovníkov a výskumníkov využívať výhody vyplývajúce z dynamiky integrovanej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania a podporovali vyvážený obeh talentov;
b)aby podporovali digitalizáciu riadenia mobility v rámci viacstranných partnerstiev inštitúcií vysokoškolského vzdelávania rozšírením rozsahu využívania iniciatívy Európska študentská karta, najmä štandardizáciou a digitalizáciou úradných postupov súvisiacich s podpisom viacstranných medziinštitucionálnych dohôd;
c)aby vyvíjali úsilie smerujúce k súdržnejším prístupom ku vzdelávacej mobilite, pokiaľ ide o systémy prijímania, akademické kalendáre, systémy študijných poplatkov, prístup k zariadeniam vysokoškolského vzdelávania v letných/prázdninových mesiacoch a ich využívanie;
5.aby sa zaviazali k udržiavaniu finančnej podpory pre aliancie európskych univerzít a prehlbovaniu nadnárodnej inštitucionálnej spolupráce vo vysokoškolskom vzdelávaní;
a)aby zmobilizovali dostupné zdroje financovania na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ 34 tak, aby podľa možnosti vhodne dopĺňali podporu z programov Erasmus+ a Horizont Európa na zabezpečenie úspešnej účasti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v alianciách európskych univerzít;
b)aby podporovali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri príprave ich žiadostí a účasti na takejto hlbokej inštitucionálnej nadnárodnej spolupráci;
c)aby medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania podporovali a rozvíjali kultúru nadnárodnej spolupráce tým, že zabezpečia jej zahrnutie a stimuláciu v rámci vnútroštátnej politiky, stanovovania priorít a v rámci procesov financovania;
6.aby podporovali a chránili hlavné zásady inštitucionálnej autonómie ako predpokladu pre zriadenie spoločných riadiacich opatrení na hlbšiu nadnárodnú spoluprácu; aby univerzitám umožnili prijímať nezávislé rozhodnutia o záležitostiach týkajúcich sa vnútorného riadenia, financií a zamestnancov a akademických záležitostiach a chránili akademickú slobodu; aby zmysluplne zapájali akademických pracovníkov a študentov do prijímania rozhodnutí týkajúcich sa ich inštitúcie;
7.aby posilnili vzájomnú dôveru prostredníctvom externého zabezpečenia kvality a akreditácie spoločných vzdelávacích programov a iných foriem spoločných vzdelávacích ponúk vyvinutých európskymi univerzitami a podobných modelov inštitucionálnej nadnárodnej spolupráce;
a)aby sa posunuli smerom k využívaniu inštitucionálneho externého zabezpečovania kvality. Podporí sa tak rozvoj kultúry skutočnej inštitucionálnej kvality, ktorá vedie k väčšej zodpovednosti a kompatibilite systémov v celej Európe, nadväzujúcej na nástroje a rámce už zavedené v kontexte európskeho vzdelávacieho priestoru, európskeho výskumného priestoru a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania;
b)aby zvážili možnosť umožniť samoakreditáciu programov na základe inštitucionálneho zabezpečenia kvality s cieľom podporiť vlastnú zodpovednosť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;
c)aby krajiny, ktoré sa ešte stále opierajú o externé zabezpečenie kvality založené na programoch, zvážili možnosť:
i)umožniť úplné vykonávanie európskeho prístupu na zabezpečenie kvality spoločných programov bez ďalších dodatočných vnútroštátnych požiadaviek alebo podmienok uplatňovania európskeho prístupu;
ii)zabezpečiť, aby externé hodnotenie spoločných nadnárodných programov mohla vykonávať len jedna agentúra registrovaná v Európskom registri zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR) 35 a aby boli výsledky automaticky akceptované vo všetkých ostatných dotknutých systémoch vysokoškolského vzdelávania bez toho, aby sa doplnili ďalšie vnútroštátne požiadavky alebo procesné kroky, ako aj
iii)zabezpečiť, aby opätovná akreditácia spoločných nadnárodných programov bola povinná len v prípade zjavne podstatných zmien s cieľom posilniť ich agilnosť;
8.aby podporili rozvoj vysokokvalitného virtuálneho vzdelávania založeného na spolupráci ako neoddeliteľnej súčasti výučby, vzdelávania a výskumu s cieľom podporovať a uľahčovať inkluzívnu nadnárodnú spoluprácu zameranú na študentov, ktorá dopĺňa osobné interakcie, a najmä:
a)aby podporovali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri vývoji virtuálnych online medzinárodných vzdelávacích modelov založených na spolupráci ako neoddeliteľnú súčasť hybridného vzdelávania, a to aj prostredníctvom záväzku k vedeniu, strategického plánovania, rozsiahlej a internacionalizovanej pedagogickej odbornej prípravy a podporných služieb a náležitého financovania;
b)aby v rámci hodnotenia kariéry zhodnocovali a uznávali čas, ktorý akademickí pracovníci strávili vývojom nových inovačných pedagogických postupov, ku ktorým dospeli prostredníctvom nadnárodnej spolupráce;
c)aby podporovali aliancie európskych univerzít a podobné inštitucionalizované modely spolupráce v ich úsilí o zhromažďovanie odborných znalostí a zdrojov s cieľom rozvíjať a vykonávať spoločné digitálne stratégie a spoločnú interoperabilnú infraštruktúru IT, napríklad poskytovaním vzájomného prístupu k online vzdelávacím a výskumným prostrediam, vzdelávacím riadiacim systémom, digitálnym knižniciam alebo platformám hromadných otvorených online kurzov (MOOC), službám odbornej prípravy a podpory, bezproblémového prístupu k vyhľadateľným, dostupným, interoperabilným a opätovne použiteľným údajom a iným interoperabilným službám;
d)aby podporovali pilotné testovanie a skúšanie riešení založených na otvorenom zdroji s cieľom prekonávať spoločné výzvy a prispievať tak k interoperabilite, digitálnej pripravenosti, dátovej suverenite a zodpovednosti systémov vysokoškolského vzdelávania;
9.aby podporovali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri vývoji interdisciplinárnych spoločných nadnárodných vzdelávacích aktivít na všetkých úrovniach (krátke cykly, bakalárske, magisterské/inžinierske/doktorské a doktorandské štúdium);
a)aby umožňovali a uľahčovali nadnárodné prístupy založené na výzvach, v rámci ktorých vzdelávajúce sa osoby z rôznych disciplín, kultúr a krajín spolupracujú s výskumníkmi, spoločnosťami, mestami, regiónmi, mimovládnymi organizáciami a miestnymi komunitami na hľadaní kreatívnych a inovačných riešení globálnych výziev;
b)aby nabádali k poskytovaniu vysokokvalitných príležitostí na celoživotné vzdelávanie pre každého s cieľom umožniť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu so zameraním na najžiadanejšie oblasti;
10.aby podnecovali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania k väčšiemu zapájaniu vzdelávajúcich sa osôb, akademických pracovníkov a výskumníkov do riadenia štruktúr nadnárodnej spolupráce inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, a najmä aby:
a)podnecovali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby v riadiacich štruktúrach zohľadňovali čoraz rozmanitejší pôvod vzdelávajúcich sa osôb a zamestnancov, ako aj rôzne pracovné a vzdelávacie skúsenosti v súlade so zásadami inklúzie a rovnosti;
b)podporovali budovanie kapacít v záujme silného a účinného vedenia ako dôležitého prostriedku na celostnú inštitucionálnu nadnárodnú spoluprácu;
c)podporovali vyvážené zastúpenie mužov a žien v riadiacich štruktúrach;
d)vytvárali príležitosti na partnerské učenie a referenčné učenie s cieľom podnecovať a podporovať iniciatívy, v rámci ktorých si môžu inštitúcie vysokoškolského vzdelávania vymieňať skúsenosti a zapájať sa do vzájomného učenia a výmeny vedomostí.
Členským štátom sa odporúča, aby toto odporúčanie vykonali čo najskôr a do [vložte dátum 6 mesiacov po prijatí Radou] predložili Komisii akčný plán, v ktorom sa stanovia príslušné opatrenia, ktoré sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni v záujme podpory dosiahnutia cieľov tohto odporúčania do roku 2025 ako kľúčových krokov na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru.
TÝMTO VYZÝVA KOMISIU:
11.aby súbežne s analýzou prebiehajúcich štúdií a iných prípravných prác podporovala členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri pilotnom testovaní využívania existujúcich európskych nástrojov ako kroku na ceste k vytvoreniu právneho štatútu aliancií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania do polovice roku 2024. Tento štatút by uľahčil hlbšiu, dlhodobú a flexibilnú nadnárodnú spoluprácu a zároveň by umožnil a uľahčil spoločné využívanie kapacít, údajov a výmenu zamestnancov, ako aj vykonávanie spoločných programov s cieľom vydávať na úrovni aliancie spoločné diplomy vrátane spoločného európskeho diplomu;
a)aby ako prvý krok od roku 2022 poskytovala finančnú podporu v rámci programu Erasmus+ tým alianciám inštitúcii vysokoškolského vzdelávania, ktoré chcú vo forme pilotného projektu otestovať vykonávanie existujúcich európskych nástrojov 36 ;
12.aby v rámci úzkej spolupráce s členskými štátmi, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, študentskými organizáciami a zainteresovanými stranami preskúmala možnosti a potrebné kroky smerujúce k zavedeniu spoločného európskeho diplomu do polovice roku 2024. Spoločný európsky diplom, ktorý sa má vydávať na vnútroštátnej úrovni, by bol dôkazom vzdelávacích výstupov dosiahnutých v rámci nadnárodnej spolupráce viacerých inštitúcií, pričom by ho ponúkali napríklad aliancie európskych univerzít a zakladal by sa na spoločnom súbore európskych kritérií. Európsky diplom by sa mal ľahko vydávať, uchovávať, zdieľať, potvrdzovať a overovať, pričom by sa mal uznávať v celej EÚ;
a)od roku 2022 by sa mali v rámci programu Erasmus+ pilotne testovať prvé kroky smerujúce k spoločnému európskemu diplomu vrátane získavania skúseností s cieľom vypracovať európske kritériá pre udelenie značky Európsky diplom, ktoré by malo byť prvým krokom. Táto značka by sa vydávala ako doplnkové osvedčenie ku kvalifikácii študentov, ktorí absolvovali spoločné programy realizované v rámci nadnárodnej spolupráce viacerých inštitúcii vysokoškolského vzdelávania;
13.aby sa usilovala o ďalší rozvoj iniciatívy „Európske univerzity“ pomocou programu Erasmus+, v synergii s programom Horizont Európa a inými programami EÚ, ako najambicióznejšieho a najstrategickejšieho opatrenia v oblasti nadnárodnej spolupráce spomedzi všetkých ostatných príležitostí na nadnárodnú spoluprácu v rámci programu Erasmus+; aby od roku 2022 poskytovala vyššie a udržateľné financovanie pre úspešné existujúce aliancie európskych univerzít v nadväznosti na konkurenčnú a kvalitatívnu výzvu a umožňovala vytváranie nových aliancií; aby v rámci preskúmania v polovici trvania programov VFR vypracovala investičný plán, v ktorom sa bude zohľadňovať regionálne, vnútroštátne a európske financovanie, s cieľom predložiť návrhy do roku 2024;
14.aby podporila zavedenie iniciatívy Európska študentská karta, najmä digitalizáciu úradných procesov, ktoré zahŕňajú viacerých signatárov a výmeny údajov, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie vyplývajúce z riadenia mobility študentov a zamestnancov a výmen, ktoré sú súčasťou nadnárodných partnerstiev inštitúcii vysokoškolského vzdelávania.
Komisia sa vyzýva, aby posúdila a zhodnotila pokrok dosiahnutý v akčných plánoch členských štátov týkajúcich sa vykonávania tohto odporúčania, ako aj jeho využitie v kontexte práce na vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr, a to prostredníctvom príslušných rámcov monitorovania a podávania správ Únie, v spolupráci s členskými štátmi a po konzultácii s dotknutými zainteresovanými stranami, a aby Rade predložila správu do piatich rokov od dátumu prijatia tohto odporúčania.
V Štrasburgu
Za Radu
predseda