(1a)

Toto rozhodnutie predstavuje dôležitý krok pre vykonávanie plánu nových vlastných zdrojov, v súlade s právne záväznou medziinštitucionálnou dohodou zo 16. decembra 2020; majú naň nadväzovať ďalšie a doplnkové iniciatívy, ktorými sa zabezpečí, aby nové výnosy postačovali aspoň na úhradu úrokov a istiny dlhov NGEU a aby finančné dôsledky rozdeľovania boli prijateľné pre všetky členské štáty. Primeraný objem nových vlastných zdrojov musí zabezpečiť udržateľné dlhodobé financovanie rozpočtu Únie vrátane nových priorít Únie a splácania Nástroja Európskej únie na obnovu, aby sa zabránilo škrtom v existujúcich programoch a politikách Únie.

(2a)

Je potrebné zvýšiť úroveň príjmov prostredníctvom nových vlastných zdrojov s cieľom pokryť náklady na splácanie NGEU a Sociálno-klimatický fond, ktorý sa má začleniť do VFR, ako aj prispievať k dosiahnutiu dlhodobých politických cieľov Únie. Z právneho a technického hľadiska však tieto tri nové vlastné zdroje budú predstavovať všeobecný príjem v plnom súlade so zásadou všeobecnosti príjmov.

(2b)

Je potrebné, aby Komisia prijala ďalšie včasné opatrenia, ak navrhované nové vlastné zdroje nebudú prijaté alebo ak nevytvoria očakávanú úroveň príjmov pre rozpočet Únie. V súlade s právne záväznou medziinštitucionálnou dohodou zo 16. decembra 2020 sa očakáva, že Komisia do konca roka 2023 predloží návrh druhého súboru nových vlastných zdrojov, ktorý by mohol zahŕňať daň z finančných transakcií a vlastný zdroj spojený s podnikovým sektorom.

(5)

Mal by sa stanoviť maximálny príspevok pre oprávnené členské štáty, aby sa zabránilo príliš regresívnemu vplyvu na príspevky z obchodovania s emisiami. V rokoch 2023 až 2027 sú členské štáty oprávnené, ak je hrubý národný dôchodok na obyvateľa, meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe číselných údajov Únie za rok 2020, nižší ako 90 % priemeru EÚ. Pre roky 2028 až 2030 by sa mal použiť hrubý národný dôchodok na obyvateľa v roku 2025. Maximálny príspevok by sa mal stanoviť porovnaním podielov členských štátov na celkovom vlastnom zdroji založenom na obchodovaní s emisiami s podielmi týchto členských štátov na hrubom národnom dôchodku Únie. Minimálny príspevok by sa mal stanoviť pre všetky členské štáty, ak je ich podiel na celkovej sume vlastných zdrojov založených na ETS nižší ako 75 % ich podielu na hrubom národnom dôchodku Únie.

(5)

Mal by sa stanoviť maximálny príspevok pre oprávnené členské štáty do roku 2030 , aby sa zabránilo príliš regresívnemu vplyvu na príspevky z obchodovania s emisiami. V rokoch 2023 až 2027 sú členské štáty oprávnené, ak je hrubý národný dôchodok na obyvateľa, meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe číselných údajov Únie za rok 2020, nižší ako 90 % priemeru EÚ. Pre roky 2028 až 2030 by sa mal použiť hrubý národný dôchodok na obyvateľa v roku 2025. Maximálny príspevok by sa mal stanoviť porovnaním podielov členských štátov na celkovom vlastnom zdroji založenom na obchodovaní s emisiami s podielmi týchto členských štátov na hrubom národnom dôchodku Únie. Minimálny príspevok by sa mal stanoviť pre všetky členské štáty, ak je ich podiel na celkovej sume vlastných zdrojov založených na ETS nižší ako 75 % ich podielu na hrubom národnom dôchodku Únie.

(7)

Inkluzívny rámec Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a skupiny G20 na zamedzenie narúšania základu dane a presunu ziskov dosiahol v októbri 2021 dohodu o pridelení 25 % zostatkových ziskov veľkých nadnárodných podnikov nad prahovou hodnotou ziskovosti 10 % jurisdikciám účastníckych trhov (ďalej len „dohoda OECD/G20 – IR pilier 1“). Vlastný zdroj by mal pozostávať z uplatnenia jednotnej sadzby výberu na podiel zo zostatkového zisku nadnárodných podnikov prerozdeleného do členských štátov [podľa smernice o vykonávaní globálnej dohody o prerozdelení práv na zdanenie].

(7)

Inkluzívny rámec Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a skupiny G20 na zamedzenie narúšania základu dane a presunu ziskov dosiahol v októbri 2021 dohodu o pridelení 25 % zostatkových ziskov veľkých nadnárodných podnikov nad prahovou hodnotou ziskovosti 10 % jurisdikciám účastníckych trhov (ďalej len „dohoda OECD/G20 – IR pilier 1“). Vlastný zdroj by mal pozostávať z uplatnenia jednotnej sadzby výberu na podiel zo zostatkového zisku nadnárodných podnikov prerozdeleného do členských štátov [podľa smernice o vykonávaní globálnej dohody o prerozdelení práv na zdanenie , hneď po jej prijatí ].

(7a)

Cieľom OECD je, aby mnohostranný dohovor, ktorým sa vykonáva dohoda OECD/G20 – IR pilier 1, nadobudol platnosť v roku 2024. Keďže však úspešné vykonávanie dohody OECD/G20 – IR pilier 1 na medzinárodnej úrovni niektorými kľúčovými tretími krajinami ešte nie je zaručené, je potrebné, aby Komisia a členské štáty situáciu pravidelne prehodnocovali. V prípade zjavného nedostatočného pokroku do konca roka 2023 by Komisia mala predložiť legislatívny návrh na digitálnu daň alebo podobné opatrenie. Takáto digitálna daň alebo výnosy vyplývajúce z podobného opatrenia by sa potom mali považovať za vlastný zdroj Únie, aby sa do roku 2026 vytvorili príjmy.

(8a)

Očakáva sa, že príjmy do rozpočtu Únie na základe návrhov Komisie na vykonávanie dohody OECD/G20 – IR pilier 1 budú od 2,5 miliardy EUR do 4 miliárd EUR ročne.

(8b)

Po konzultácii s Európskym parlamentom si prijatie tohto rozhodnutia vyžaduje jednomyseľnosť v Rade. Toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť po tom, ako členské štáty ukončia postupy na jeho schválenie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

f)

uplatnenia jednotnej sadzby výberu rovnajúcej sa 75 % príjmov z predaja certifikátov mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] (18).

f)

uplatnenia jednotnej sadzby výberu rovnajúcej sa 100 % príjmov z predaja certifikátov mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] (18).