(1)

V reakcii na protiprávnu anexiu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ Ruskou federáciou v roku 2014 a jej pokračujúce destabilizačné kroky na východnej Ukrajine Európska únia už zaviedla hospodárske sankcie vzhľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, spojené s neúplným vykonávaním dohôd z Minska; sankcie za konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny; a sankcie v reakcii na protiprávnu anexiu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ Ruskou federáciou.

(2)

Ruská federácia ako signatár dohôd z Minska mala jasnú a priamu zodpovednosť za hľadanie mierového riešenia konfliktu v súlade s týmito zásadami. Ruská federácia svojím rozhodnutím uznať oblasti východnej Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolou vlády, za nezávislé subjekty jasne porušila dohody z Minska, v ktorých sa stanovuje úplné navrátenie týchto oblastí pod kontrolu ukrajinskej vlády.

(3)

Uvedené rozhodnutie ▌a následné rozhodnutie vyslať ruské jednotky do týchto oblastí ďalej narúšajú zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a predstavujú závažné porušenie medzinárodného práva a medzinárodných dohôd vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Parížskej charty a Budapeštianskeho memoranda.

(3a)

Európska rada spolu so svojimi medzinárodnými partnermi 24. februára 2022 čo najdôraznejšie odsúdila nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a vyjadrila Ukrajine a jej obyvateľom plnú solidaritu. Európska rada okrem toho vyzvala Rusko, aby okamžite ukončilo svoje vojenské akcie, bezpodmienečne stiahlo všetky ozbrojené sily a vojenské vybavenie z celého územia Ukrajiny a plne rešpektovalo územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc  (2) . Európska rada zopakovala túto pozíciu 25. marca 2022, 31. mája 2022 a 24. júna 2022  (3).

(4)

▌Vojenská agresia voči krajine hraničiacej s Európskou úniou, ako je tá, ktorá prebieha na Ukrajine a ktorá vedie k reštriktívnym opatreniam, odôvodňuje opatrenia určené na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov.

(5)

Odkedy Rusko 18. marca 2014 protiprávne anektovalo Krymský polostrov, vydáva obyvateľom Krymu ruské medzinárodné pasy. Prezident Ruskej federácie 24. apríla 2019 podpísal vyhlášku, ktorou sa zjednodušuje postup získavania ruského občianstva pre osoby s pobytom v ukrajinskej Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti, ktoré nie sú kontrolované vládou, vrátane vydávania ruských medzinárodných pasov týmto obyvateľom. Ruská federácia vyhláškou z 11. júla 2022 rozšírila prax vydávania bežných ruských medzinárodných pasov na iné oblasti Ukrajiny, ktoré nie sú kontrolované vládou, najmä na Chersonskú oblasť a Záporožskú oblasť.  V máji 2022 Ruská federácia zaviedla zjednodušený postup ruskej naturalizácie pre osirelé deti z tzv. Doneckej ľudovej republiky a tzv. Luhanskej ľudovej republiky, ako aj z Ukrajiny. Vyhláška sa vzťahuje aj na deti bez rodičovskej starostlivosti a právne nespôsobilé osoby, ktoré sú obyvateľmi uvedených dvoch okupovaných oblastí. Systematické vydávanie ruských pasov v  uvedených okupovaných oblastiach predstavuje ďalšie porušenie medzinárodného práva a narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Pokiaľ ide o Gruzínsko, Európska rada 1. septembra 2008 dôrazne odsúdila jednostranné rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť Abcházska a Južného Osetska a naliehavo vyzvala ostatné krajiny, aby ich nezávislosť neuznali  (4).

(5a)

Únia a jej členské štáty, ako aj Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko neuznali protiprávnu anexiu a odsúdili protiprávnu okupáciu oblastí a území Ukrajiny zo strany Ruskej federácie. Týka sa to najmä anexie Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ, okupácie Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti, ale aj ďalšej protiprávnej okupácie vo východných a južných oblastiach Ukrajiny, konkrétne v Chersonskej oblasti a Záporožskej oblasti. Ruské cestovné doklady vydané v uvedených oblastiach nie sú uznávané ani nie sú predmetom postupu neuznania v členských štátoch, ako aj na Islande, v Nórsku, vo Švajčiarsku a v Lichtenštajnsku. To isté platí pre cestovné doklady vydávané na gruzínskych územiach Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré v súčasnosti nie sú pod kontrolou gruzínskej vlády (ďalej len „odtrhnuté územia“).

(6)

▌S cieľom zabezpečiť spoločnú vízovú politiku a spoločný prístup ku kontrolám, ktorým podliehajú osoby prekračujúce vonkajšie hranice, by sa všetky ruské cestovné doklady vydané v okupovaných ▌oblastiach alebo na okupovaných územiach na Ukrajine alebo na odtrhnutých územiach v Gruzínsku, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu, alebo osobám s pobytom v týchto oblastiach alebo na týchto územiach nemali akceptovať ako platné cestovné doklady na účely udeľovania víz a prekračovania vonkajších hraníc. Členské štáty by mali mať možnosť udeliť výnimku osobám, ktoré boli ruskými občanmi v deň, keď sa ruské doklady začali vydávať v príslušnej okupovanej oblasti alebo na príslušnom okupovanom území alebo na odtrhnutom území, alebo potomkom takýchto osôb.

(6a)

Týmto rozhodnutím nie je dotknutá právomoc členských štátov, pokiaľ ide o uznávanie cestovných dokladov.

(6b)

Z dôvodov právnej istoty a transparentnosti by Komisia mala s pomocou členských štátov vypracovať zoznam neakceptovaných ruských cestovných dokladov podľa oblasti alebo územia. Zoznam, ktorý má vypracovať Komisia, by mal zahŕňať dátumy, od ktorých sa uvedené ruské cestovné doklady začali vydávať v uvedených oblastiach alebo na uvedených územiach a od ktorých by sa cestovné doklady vydané po uvedených dátumoch nemali akceptovať.

Zoznam by sa mal prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu, uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a začleniť do zoznamu cestovných dokladov vypracovaného podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ  (5) , ktorý je uvedený v sprievodnej tabuľke cestovných dokladov vydávaných tretími krajinami a územnými celkami a verejne dostupný online.

▌

(10)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na právo na voľný pohyb občanov Únie a ich rodinných príslušníkov vrátane možnosti takýchto rodinných príslušníkov vstúpiť na územie členských štátov bez platného cestovného dokladu najmä v zmysle smernice 2004/38/ES a dohôd o voľnom pohybe osôb uzavretých medzi Úniou a členskými štátmi na jednej strane a určitými tretími krajinami na strane druhej. V smernici 2004/38/ES sa za podmienok, ktoré sú v nej uvedené, povoľujú obmedzenia voľného pohybu z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.

(11)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie. Týmto rozhodnutím by nemalo byť dotknuté právo na azyl.

(12)

Ako sa pripomína v oznámení Komisie, ktorým sa poskytujú operačné usmernenia týkajúce sa riadenia vonkajších hraníc s cieľom uľahčiť prekračovanie hraníc medzi EÚ a Ukrajinou, členské štáty môžu povoliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú jednu alebo viacero podmienok stanovených v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/399 (podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín), na svoje územie z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov. Táto široká výnimka by sa mala uplatňovať v súčasnej kríze, aby sa umožnil vstup všetkým osobám, ktoré utekajú pred konfliktom na Ukrajine. Členské štáty si ponechávajú možnosť povoliť držiteľom cestovných dokladov, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, ktorí nevyužili svoje právo požiadať o medzinárodnú ochranu, vstup na územie členských štátov v jednotlivých prípadoch, ako sa stanovuje v článkoch 25 a 29 nariadenia (ES) č. 810/2009 a v článku 6 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/399.

(12a)

S cieľom zohľadniť príslušný právny a politický vývoj by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom zmeniť toto rozhodnutie doplnením alebo vypustením oblastí alebo území uvedených v prílohe. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva  (6) . Predovšetkým sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(12b)

S cieľom umožniť Únii rýchlo reagovať v rýchlo sa vyvíjajúcej situácii je vhodné stanoviť okamžité uplatňovanie príslušného delegovaného aktu, ktorým sa mení príloha k tomuto rozhodnutiu, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov. Ak sa uplatňuje postup pre naliehavé prípady, je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(13)

Cieľom tohto rozhodnutia je posilniť fungovanie spoločnej vízovej politiky a schengenského priestoru. Tento cieľ nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov. Preto je potrebné zaviesť povinnosť neakceptovať určité cestovné doklady na účely udeľovania víz a prekračovania vonkajších hraníc na úrovni Únie. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto rozhodnutí, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(15)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje (7); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(16)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení uvedených dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9).

(17)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (11).

(18)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (13).

(19)

Pokiaľ ide o Cyprus, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko, článok 1 písm. a) tohto rozhodnutia predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011, zatiaľ čo článok 1 písm. b) predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011.

(20)

Vzhľadom na naliehavosť situácie a pokračujúcu protiprávnu prítomnosť Ruska v cudzích oblastiach by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť prvým dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,