(1)

V Európskej zelenej dohode (4) sa stanovuje cieľ Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050, a to spôsobom, ktorý bude prínosom pre európske hospodárstvo, rast a vytváranie pracovných miest. Tento cieľ, ako aj cieľ ▌znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o  najmenej 55 % stanovený v nariadení (EÚ) 2021/119 (európsky právny predpis v oblasti klímy) , si vyžaduje transformáciu energetiky a podstatne vyššie podiely obnoviteľných zdrojov energie v integrovanom energetickom systéme.

(1a)

Táto energetická transformácia vplýva na členské štáty, regióny, hospodárske odvetvia a občanov rozdielnym spôsobom v závislosti od ich konkrétnej situácie. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa Zelená dohoda vykonávala spôsobom, ktorý podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Únii, a aby bola energetická transformácia primeraná a inkluzívna. Predovšetkým je potrebné zaistiť, aby sa zabránilo narušeniu v kritických odvetviach, ktoré uspokojujú základné potreby hospodárstva a spoločnosti, ako je napríklad mobilita.

(1b)

Energia je základným výrobným faktorom, po ktorom existuje neustály dopyt a ktorý je nesmierne dôležitý z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska. Všetky ľudské činnosti vrátane dopravy závisia od dostupnosti dostatočného množstva energie za prijateľnú cenu.

(1c)

Vo všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (8. EAP) sa stanovujú tematické prioritné ciele na rok 2030 v oblastiach zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na zmenu klímy, ochrany a obnovy biodiverzity, netoxického obehového hospodárstva, životného prostredia s nulovým znečistením a minimalizácie environmentálnych tlakov vyplývajúcich z výroby a spotreby vo všetkých odvetviach hospodárstva a uznáva sa, že tieto ciele, ktoré sa týkajú príčin aj vplyvov environmentálnych škôd, sú neoddeliteľne prepojené. Dlhodobým prioritným cieľom 8. EAP je aj to, aby občania najneskôr do roku 2050 žili dobre, v rámci možností planéty v hospodárstve zameranom na dobré životné podmienky, v ktorom sa neplytvá, rast je regeneračný, dosiahla sa klimatická neutralita a výrazne sa minimalizovali nerovnosti. Zdravé životné prostredie tvorí základ blaha všetkých ľudí a je životným prostredím, v ktorom sa zachováva biodiverzity, ekosystémy prosperujú a príroda je chránená a obnovovaná, čo vedie k väčšej odolnosti voči zmene klímy, počasiu a s klímou súvisiacim katastrofám a iným environmentálnym rizikám.

(1d)

Cieľom 8. environmentálneho akčného programu (8. EAP) Únie do roku 2030, rámca pre opatrenia Únie v oblasti životného prostredia a klímy, je urýchliť zelenú transformáciu na klimaticky neutrálne, udržateľné, netoxické, odolné a konkurencieschopné obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a založené na obnoviteľných zdrojoch energie, a to spravodlivým, rovnocenným a inkluzívnym spôsobom, a chrániť, obnovovať a zlepšovať stav životného prostredia, okrem iného zastavením a zvrátením straty biodiverzity. 8. EAP podporuje a posilňuje integrovaný prístup k politike a vykonávaniu, ktorý vychádza z Európskej zelenej dohody. V 8. EAP sa uznáva, že dokončenie transformácie si bude vyžadovať systémovú zmenu, ktorá podľa agentúry EEA predstavuje zásadnú, transformačnú a prierezovú zmenu, ktorá zahŕňa zásadné posuny a preorientovanie v cieľoch systému, stimuloch, technológiách, sociálnych postupoch a normách, ako aj v znalostných systémoch a riadiacich prístupoch.

(1e)

Na dosiahnutie cieľov je potrebné zabezpečiť, aby legislatívne iniciatívy, programy, investície, projekty a ich vykonávanie boli v súlade s cieľmi 8. EAP, v relevantných prípadoch prispievali k nim a nepoškodzovali ich. Okrem toho bude na splnenie cieľov 8. EAP potrebné zabezpečiť, aby sa sociálne nerovnosti vyplývajúce z vplyvov a politík súvisiacich s klímou a životným prostredím minimalizovali a aby sa opatrenia prijaté na ochranu životného prostredia a klímy vykonávali sociálne spravodlivým a inkluzívnym spôsobom, ako aj uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti v politikách v oblasti klímy a životného prostredia, a to aj začlenením rodového hľadiska do všetkých fáz procesu tvorby politiky, a ako také sa stanovili aj ako základné podmienky v 8. EAP.

(1f)

Cieľom 8. EAP do roku 2030 v oblasti zmierňovania zmeny klímy je rýchle a predvídateľné znižovanie emisií skleníkových plynov a zároveň zlepšovanie odstraňovania pomocou prírodných záchytov v Únii s cieľom dosiahnuť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 stanovený v nariadení (EÚ) 2021/1119 v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a životného prostredia a zároveň zabezpečiť spravodlivú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. V snahe pomôcť dosiahnuť ciele 8. EAP sa v ňom stanovuje aj základná podmienka postupného rušenia dotácií škodlivých pre životné prostredie, a to aj stanovením lehoty na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá v súlade s ambíciou obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 oC, ako aj záväzného rámca Únie na monitorovanie o pokroku členských štátov pri postupnom rušení dotácií na fosílne palivá a podávanie správ o ňom na základe dohodnutej metodiky.

(1g)

Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby sa v rámci energetickej politiky EÚ podporovali investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, pričom treba zachovať energetickú suverenitu každého členského štátu.

(1h)

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov je súčasťou balíka Fit for 55, ktorý bude mať pre Úniu celý rad dôsledkov, a to aj pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, tvorbu pracovných miest, kúpnu silu domácností, dosahovanie cieľov v oblasti klímy a rozsah úniku uhlíka. Preto by sa malo pravidelne vykonávať komplexné hodnotenie súhrnného makroekonomického vplyvu právnych predpisov, ktoré tvoria balík Fit for 55.

(2)

Energia z obnoviteľných zdrojov zohráva zásadnú úlohu pri plnení Európskej zelenej dohody a pri dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050, keďže na sektor energetiky pripadá vyše 75 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Využívaním energie z obnoviteľných zdrojov by sa nielen znížili predmetné emisie skleníkových plynov, ale takisto sa prispeje aj k riešeniu výzev v oblasti životného prostredia, akou je napríklad strata biodiverzity, znečisťovanie pôdy, vody a ovzdušia, pokiaľ obnoviteľné zdroje energie samotné neprehĺbia tieto problémy . Z dôvodu nízkych prevádzkových nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov a menšieho vystavenia cenovým šokom v porovnaní s fosílnymi palivami má energia z obnoviteľných zdrojov kľúčovú úlohu pri riešení energetickej chudoby.

(2a)

Keďže sa čoraz viac krajín zaviazalo ku klimatickej neutralite do polovice storočia, predpokladá sa, že domáci aj celosvetový dopyt po obnoviteľných technológiách sa zvýši a ponúkne významné príležitosti na vytváranie pracovných miest, rozšírenie európskej priemyselnej základne obnoviteľných zdrojov energie a pokračujúce vedúce postavenie Európy v oblasti výskumu a vývoja inovačných technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, čím sa zase posilní konkurenčná výhoda európskych spoločností a energetická nezávislosť EÚ od dovozu fosílnych palív.

(2b)

Podiel hrubej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ dosiahol v roku 2020 22 %  (5) , čo je o 2 percentuálne body viac ako cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v roku 2020, ako sa stanovuje v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

(2c)

Energia z obnoviteľných zdrojov je kľúčovým faktorom udržateľného rozvoja, ktorý priamo a nepriamo prispieva k mnohým cieľom udržateľného rozvoja vrátane zmierňovania chudoby, vzdelávania, vody a sanitácie. Obnoviteľné zdroje energie prinášajú aj rozsiahle sociálno-ekonomické výhody, vytvárajú nové pracovné miesta a podporujú miestne priemyselné odvetvia.

(2d)

Na medzinárodnej úrovni sa Komisia na konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 26) v roku 2021 spolu s globálnymi partnermi zaviazala ukončiť priamu podporu výroby energie z fosílnych palív, pri ktorej sa neznižujú emisie v medzinárodnom meradle, a využiť tieto finančné prostriedky na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov.

(2e)

Na konferencii COP26 Komisia spolu s globálnymi lídrami zvýšila úroveň globálnych ambícií v oblasti ochrany a obnovy globálnych lesov a zrýchleného prechodu na prepravu s nulovými emisiami.

(2f)

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa často uskutočňuje na miestnej úrovni a závisí od regionálnych MSP. Členské štáty by preto mali do stanovovania cieľov a podporných politických opatrení plne zapojiť miestne a regionálne orgány.

(2g)

Keďže približne 35 miliónov Európanov je postihnutých energetickou chudobou  (6) , politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zohrávajú dôležitú úlohu v rámci každej stratégie na riešenie energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov .

(3)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (7) sa stanovuje záväzná únijná cieľová hodnota minimálne 32 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov v hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie do roku 2030. Podľa plánu cieľov v oblasti klímy by podiel energie z obnoviteľných zdrojov v hrubej konečnej energetickej spotrebe musel narásť do roku 2030 na 45 % , aby sa podarilo dosiahnuť cieľovú hodnotu Únie zníženia emisií skleníkových plynov (8). Preto je potrebné zvýšiť cieľovú hodnotu stanovenú v článku 3 danej smernice.

(3a)

V súlade s odporúčaním Komisie z 28. septembra 2021„o zásade prvoradosti energetickej efektívnosti: od zásad k praxi. Usmernenia a príklady na jej vykonávanie pri rozhodovaní v odvetví energetiky a mimo neho“ by sa v tejto smernici mal zaujať integrovaný prístup, a to podporou energeticky najefektívnejšieho obnoviteľného zdroja energie v každom danom odvetví a pri každom danom použití, ako aj podporou efektívnosti systému, aby pre rôzne hospodárske činnosti bolo potrebné čo najmenšie množstvo energie.

(3b)

V súlade s oznámením Komisie z 18. mája 2022 s názvom Plán REPowerEU je podpora výroby udržateľného biometánu do roku 2030 aspoň na objem 35 miliárd m3 nákladovo efektívna cesta k zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov a diverzifikácii dodávok plynu v EÚ, čím sa podporí bezpečnosť dodávok a ambície EÚ v oblasti klímy. Komisia by mala vypracovať stratégiu EÚ na riešenie regulačných prekážok, ktoré bránia zvýšeniu výroby biometánu a integrácii na vnútornom trhu EÚ s plynom.

(3c)

S cieľom podporiť nákladovo efektívne dosiahnutie cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a elektrifikáciu odvetví konečnej spotreby a zároveň posilniť postavenie domácností a priemyselných odvetví, aby zohrávali aktívnu úlohu pri zabezpečovaní a dekarbonizácii energetického systému EÚ, a odmeňovať ich, by členské štáty mali zabezpečiť, aby vnútroštátny regulačný rámec umožňoval zníženie dopytu v energetickej špičke aktiváciou flexibility na strane dopytu vo všetkých sektoroch konečnej spotreby. Na tento účel by členské štáty mohli vo svojich integrovaných energetických a klimatických plánoch zaviesť minimálny cieľ zníženia dopytu po elektrickej energii v špičke aspoň o 5 % do roku 2030 s cieľom zvýšiť flexibilitu sústavy v súlade s článkom 4 písm. d) bodom 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(3d)

Jedným z piatich cieľov politiky súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 je ekologickejšia Európa a podpora investícií do čistej energie, zmiernenia vplyvov zmeny klímy a udržateľnej dopravy. Je preto potrebné, aby bolo cieľom fondov politiky súdržnosti zabrániť zväčšovaniu rozdielov, a to poskytovaním pomoci regiónom, ktoré nesú najťažšie bremeno transformácie, podporou investícií do infraštruktúry a odbornou prípravou pracovníkov v oblasti nových technológií, pričom sa zabezpečí, že sa na nikoho nezabudne.

(3e)

EFRR bude musieť podporiť energetickú efektívnosť a zníženie emisií skleníkových plynov, propagovať energiu z obnoviteľných zdrojov, rozvoj inteligentných energetických systémov a sietí, ako aj udržateľnú multimodálnu mestskú mobilitu v rámci prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. ESF+ musí prispieť k zlepšeniu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú potrebné na prispôsobenie zručností a kvalifikácií, rekvalifikáciu všetkých vrátane pracovnej sily, vytvorenie nových pracovných miest v odvetviach spojených so životným prostredím, klímou, energetikou, obehovým hospodárstvom a biohospodárstvom (článok 4 nariadenia o ESF+).

(3f)

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov má silný miestny rozmer. Preto je dôležité, aby členské štáty v plnej miere zapojili miestne a regionálne orgány do plánovania a vykonávania vnútroštátnych opatrení v oblasti klímy, čím sa zabezpečí priamy prístup k finančným prostriedkom a monitorovanie pokroku prijatých opatrení. V prípade potreby by členské štáty mali začleniť miestne a regionálne príspevky do svojich národných plánov v oblasti energetiky a klímy.

(3g)

Uznáva význam príspevku politiky súdržnosti pri pomoci ostrovným regiónom dosiahnuť ciele klimatickej neutrality so zohľadnením dodatočných nákladov spojených s odvetviami, ako sú energetika a doprava, ako aj vplyvu mobilných technológií na ich energetické systémy, ktoré si vyžadujú primerane vyššie investície na správu nestálych obnoviteľných zdrojov energie.

(3h)

Zdôrazňuje, že najvzdialenejšie ostrovné regióny, rovnako ako najodľahlejšie regióny, čelia v dôsledku svojej malej rozlohy a izolovaných energetických systémov veľkej výzve z hľadiska dodávok energie, keďže vo všeobecnosti závisia od dovozu fosílnych palív na výrobu elektriny, dopravu a vykurovanie.

(3i)

Domnieva sa, že využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane prílivovej energie by malo byť prioritou a že by mohlo priniesť podstatné výhody ostrovom a malo by zohľadňovať požiadavky miestnych komunít vrátane zachovania tradičnej architektúry ostrovov a miestneho biotopu; žiada preto podporu rozvoja širokej škály obnoviteľných zdrojov energie na základe ich zemepisných charakteristík; s potešením víta programy zamerané na ekologický vodík, ktoré spustili ostrovy;

(4)

Čoraz viac uznania sa dostáva potrebe zladiť politiky v oblasti bioenergie so zásadou kaskádového využívania biomasy (9) v snahe zabezpečiť spravodlivý prístup na trhy so surovinami z biomasy na vývoj inovačných riešení s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú založené na biologických materiáloch, a v záujme udržateľného obehového biohospodárstva. Členské štáty by pri vývoji systémov podpory bioenergie mali preto takisto zohľadňovať dostupné udržateľné dodávky biomasy na energetické aj iné využitie, udržiavanie vnútroštátnych lesných záchytov uhlíka a ekosystémov, ochranu biodiverzity i zásady obehového hospodárstva a kaskádového využívania biomasy, ako aj hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (10). Mali by však mať možnosť poskytovať podporu na výrobu energie z pňov alebo koreňov v prípade odpadu alebo zvyškov pochádzajúcich z vykonávania prác s primárnym cieľom ochrany prírody a riadenia krajiny, napríklad pri krajoch ciest. Členské štáty by v každom prípade nemali podporovať používanie kvalitnej guľatiny na energetické účely, s výnimkou presne vymedzených okolností, ako je predchádzanie prírodným požiarom a záchranná ťažba dreva . V súlade so zásadou kaskádového využívania biomasy by sa drevná biomasa mala používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty v tomto poradí priorít: 1) výrobky na báze dreva, 2) predĺženie ich životnosti, 3) opätovné použitie, 4) recyklácia, 5) bioenergia a 6) zneškodňovanie. Ak nie je ekonomicky životaschopné alebo environmentálne vhodné žiadne iné využitie drevnej biomasy, energetické zhodnocovanie pomáha znižovať výrobu energie z neobnoviteľných zdrojov. Systémy podpory bioenergie členských štátov by preto mali byť zamerané na také suroviny, pri ktorých existuje len obmedzená súťaž na trhu s odvetviami materiálov a ktorých získavanie sa považuje za pozitívne pre klímu aj biodiverzitu, aby sa zabránilo negatívnym stimulom pre neudržateľné reťazce výroby bioenergie, ako sa určili v správe JRC The use of woody biomass for energy production in the EU (Využívanie drevnej biomasy na výrobu energie v EÚ)13 (11). Na druhej strane, pri vymedzovaní ďalších dôsledkov zásady kaskádového využívania treba uznať vnútroštátne osobitosti, na základe ktorých členské štáty koncipujú svoje systémy podpory. Prioritnou voľbou by malo byť predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie a recyklácia odpadu. Členské štáty by sa mali vyhnúť vytváraniu systémov podpory, ktoré by boli v rozpore s cieľmi týkajúcimi sa spracovania odpadu a viedli by k neefektívnemu využívaniu recyklovateľného odpadu. Navyše v snahe zabezpečiť efektívnejšie využívanie bioenergie by členské štáty počnúc rokom 2026 už nemali poskytovať podporu zariadeniam vyrábajúcim výlučne elektrickú energiu, s výnimkou zariadení v regiónoch s osobitným štatútom, pokiaľ ide o ich prechod z fosílnych palív na iné palivá, ak využívajú zachytávanie a ukladanie CO2, alebo v prípadoch, keď zariadenia nie je možné upraviť na kombinovanú výrobu, a to výnimočne v odôvodnených prípadoch po schválení Komisiou .

(5)

Rýchly rast a zvyšovanie nákladovej konkurencieschopnosti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov možno využiť na pokrytie čoraz väčšieho dopytu po energii – napríklad používanie tepelných čerpadiel na vykurovanie priestorov alebo nízkoteplotných priemyselných procesov, elektrických vozidiel v doprave či elektrických pecí v niektorých odvetviach. Elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno využiť aj na výrobu syntetických palív na spotrebu v ťažko dekarbonizovateľných dopravných sektoroch, ako sú letecká a námorná doprava. Mali by sa vyvinúť inovačné technológie zamerané na konkrétny cieľ, pretože by mohli prispieť k plneniu cieľov v oblasti klímy do roku 2030, ako aj cieľov v oblasti klímy do roku 2050. Potrebujeme rámec elektrifikácie, ktorý umožní spoľahlivú a efektívnu koordináciu a rozšírenie trhových mechanizmov, aby sa zladila ponuka s dopytom v priestore i čase, stimulovali investície do flexibility, uskladňovania energie, reakcie strany spotreby a ďalších mechanizmov flexibility a pomohlo integrovať veľké podiely elektriny z variabilnej výroby z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by preto mali v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti zabezpečiť, aby zavádzanie elektriny z obnoviteľných zdrojov naďalej rástlo primeraným tempom, aby sa pokryl rastúci dopyt, a to aj koordináciou dovozných stratégií na úrovni Únie, a zároveň zabezpečiť, aby sa dopyt flexibilne prispôsoboval výrobe obnoviteľnej energie . Na to by mali zriadiť rámec zahŕňajúci mechanizmy kompatibilné s trhom na riešenie zostávajúcich prekážok, aby sme mali bezpečné a primerané systémy elektriny vhodné pre vysokú úroveň flexibilnej energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj zásobníky plne začlenené do elektrizačnej sústavy. Konkrétne by tento rámec mal riešiť zostávajúce bariéry vrátane bariér nefinančnej povahy, ako sú nedostatočné digitálne a ľudské zdroje na spracúvanie rastúceho počtu žiadostí o povolenie.

(5a)

Inovačné technológie, ako sú hybridné tepelné čerpadlá, sa musia vyvíjať a používať v rámci kritérií smernice (EÚ) 2018/2001, keďže sa môžu použiť ako technológia prechodu k cieľom v oblasti klímy do roku 2030, ako aj ako príspevok k plneniu cieľov v oblasti klímy do roku 2050.

(5b)

Budúci rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ by mal nabádať členské štáty, aby vykonávali reformy potrebné na urýchlenie zelenej transformácie a umožnenie investícií do potrebných technológií.

(6)

Pri výpočte podielu obnoviteľných zdrojov energie v členskom štáte by sa palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu mali započítať v odvetví, v ktorom sa spotrebúvajú (elektrina, vykurovanie a chladenie alebo doprava). Ak sa palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebúvajú v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom boli vyrobené, energia vyrobená používaním palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu by sa mala započítať 80 % ich objemu v krajine a odvetví, kde sa spotrebúvajú, a 20 % ich objemu v krajine, kde boli vyrobené, ak sa príslušné členské štáty nedohodnú inak. Dohody medzi členskými štátmi môžu mať formu osobitnej dohody o spolupráci uzavretej prostredníctvom platformy Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov (URDP). Komisii by sa mala oznámiť každá takáto dohoda a mali by sa sprístupniť informácie o nej vrátane presných objemov ponuky a dopytu, časov prevodu a dátumu, do ktorého sa dohoda začne uplatňovať. Pokiaľ ide o čiastkové ciele, palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa započítajú 100 % ich objemu v krajine, v ktorej sa spotrebúvajú. Elektrina z obnoviteľných zdrojov použitá na výrobu týchto palív by sa nemala počítať, aby sa predišlo dvojitému započítaniu. Výsledkom by bola harmonizácia pravidiel započítavania týchto palív v celej smernici, bez ohľadu na to, či sa započítavajú vzhľadom na celkovú cieľovú hodnotu energie z obnoviteľných zdrojov alebo k jednej z čiastkových cieľových hodnôt. Tento postup by takisto umožnil počítať skutočne spotrebovanú energiu pri zohľadnení energetických strát v procese výroby daných palív. Okrem toho by umožnil aj započítavanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré sa do Únie dovážajú a spotrebúvajú na jej území.

(6a)

Keďže nabíjací prúd je udržateľný len vtedy, ak sa vyrába z čistej energie, mali by sa pri analýzach životného cyklu elektrifikovaného tepla, dopravy a priemyselných produktov vždy zohľadniť zvyšné podiely energie z fosílnych zdrojov z prechádzajúcej výroby energie.

(7)

Spolupráca členských štátov pri propagovaní energie z obnoviteľných zdrojov môže mať podobu štatistických prenosov, systémov podpory alebo spoločných projektov. Umožňuje nákladovo efektívne zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v celej Európe a prispieva k integrácii trhov. Napriek jej potenciálu je spolupráca doteraz len obmedzená, čo vedie k suboptimálnym výsledkom z hľadiska efektívnosti pri zvyšovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by preto mali byť povinné testovať spoluprácu prostredníctvom vykonávania pilotných projektov do decembra 2025 a do roku 2030 tretieho projektu pre členské štáty s ročnou spotrebou elektrickej energie vyššou ako 100 TWh . Projekty financované z vnútroštátnych príspevkov v rámci mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1294 (12) by predstavovali splnenie tejto povinnosti zapojených členských štátov.

(7a)

Všetky oblasti politík EÚ musia svoje činnosti orientovať na novostanovené klimatické ciele a dosiahnuť klimatickú neutralitu. To je prípad politiky súdržnosti, ktorá už viac ako dvadsať rokov prispieva k dekarbonizácii hospodárstva a zároveň poskytuje príklady a najlepšie postupy, ktoré možno napodobniť v iných politických rozmeroch, ako je zmena tejto smernice. Politika súdržnosti nielenže ponúka investičné príležitosti na uspokojenie miestnych a regionálnych potrieb prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ale poskytuje aj integrovaný politický rámec na znižovanie rozdielov v rozvoji medzi európskymi regiónmi a pomáha pri riešení mnohých výziev súvisiacich s ich rozvojom, a to aj prostredníctvom ochrany životného prostredia, kvalitnej zamestnanosti a spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rozvoja;

(7b)

Miestne a regionálne orgány zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v integrovanom a decentralizovanom energetickom systéme. Komisia by preto mala podporovať cezhraničnú činnosť miestnych a regionálnych orgánov tým, že im pomôže pri vytváraní mechanizmov spolupráce vrátane európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS).

(7c)

Politika súdržnosti zabezpečuje väčšiu súdržnosť a koordináciu medzi politikou súdržnosti a inými legislatívnymi oblasťami EÚ, pričom zlepšuje politickú integráciu aspektov klímy, navrhuje účinnejšie politiky založené na zdrojoch, poskytuje cielené finančné prostriedky EÚ a následne zlepšuje vykonávanie politík v oblasti klímy na mieste.

(7d)

Je mimoriadne dôležité, aby sa pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo v plnej miere dodržiavali zásady viacúrovňového riadenia a partnerstva, pretože miestne a regionálne orgány majú priame právomoci v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, keďže vykonávajú 90 % opatrení týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy a 70 % opatrení na jej zmiernenie. Okrem toho tieto orgány vyvíjajú aj opatrenia zamerané na podporu správania občanov šetrného ku klíme vrátane opatrení súvisiacich s odpadovým hospodárstvom, inteligentnou mobilitou, udržateľným bývaním a spotrebou energie.

(8)

V stratégii pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori sa zavádza ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 vo všetkých morských oblastiach Únie výrobu energie z vetra na mori v objeme 300 GW a morskej energie v objeme 40 GW. Pri realizácii tejto zásadnej zmeny budú členské štáty musieť rozvinúť cezhraničnú spoluprácu na úrovni morských oblastí. Preto by mali vo svojich námorných priestorových plánoch spoločne vymedziť a prideliť primeraný priestor pre množstvo výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori , ktorá sa má zaviesť v každej morskej oblasti do roku 2050, s priebežnými krokmi do roku 2030 a 2040. Ak by mohol vzniknúť rozdiel medzi potenciálnym množstvom obnoviteľných zdrojov energie na mori členských štátov a plánovaným množstvom modrej energie, Komisia by mala prijať dodatočné opatrenia na zníženie tohto rozdielu. Tieto ciele by sa mali premietnuť do aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov, ktoré členské štáty podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 predložia v rokoch 2023 a 2024. Pri vymedzovaní objemu by členské štáty mali zohľadniť potenciál jednotlivých morských oblastí z hľadiska výroby modrej energie, technickú a ekonomickú realizovateľnosť infraštruktúry prenosovej siete , ochranu životného prostredia, biodiverzitu, adaptáciu na zmenu klímy a ďalšie spôsoby využitia mora, najmä činnosti, ktoré už prebiehajú v postihnutých oblastiach, možné poškodenie životného prostredia, ako aj cieľové hodnoty Únie v oblasti dekarbonizácie. Navyše by členské štáty mali intenzívnejšie zvažovať možnosť kombinovať výrobu modrej energie s prenosovými vedeniami spájajúcimi viaceré členské štáty v podobe hybridných projektov alebo v neskoršej fáze siete s výraznejšou mrežovou štruktúrou. V nej by elektrina mohla prúdiť rôznymi smermi, v dôsledku čoho by sa maximalizoval sociálno-ekonomický blahobyt, optimalizovali výdavky na infraštruktúru a umožnilo udržateľnejšie využívanie morí. Členské štáty hraničiace s morskou oblasťou by mali využívať proces námorného priestorového plánovania s cieľom zabezpečiť silný prístup účasti verejnosti, aby sa zohľadnili názory všetkých zainteresovaných strán a pobrežných komunít.

(8a)

Podmienky, ktoré sa považujú za potrebné na využitie potenciálu obnoviteľnej energie v európskych moriach a oceánoch vrátane tých okolo ostrovov a najvzdialenejších regiónov, sa líšia. Únia sa preto zaväzuje určiť alternatívne technológie pre tieto osobitne zaujímavé oblasti, ktoré nebudú mať negatívny vplyv na morské prostredie.

(8b)

V záujme využitia potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov všetkých európskych morí a oceánov je potrebné zohľadniť zemepisné rozdiely a alternatívne využitie morského prostredia, a to si vyžaduje širší súbor technologických riešení. Tieto riešenia zahŕňajú plávajúce pobrežné farmy na výrobu veternej a slnečnej energie, energiu vĺn, morských prúdov a prílivu, diferenciál tepelných a soľných gradientov, morský ohrev, ochladzovanie a geotermickú energiu a morskú biomasu (riasy).

(8c)

Inštalácia projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na vidieku a vo všeobecnosti na poľnohospodárskej pôde sa musí riadiť zásadami proporcionality, komplementarity a kompenzácie. Členské štáty musia zaručiť riadne zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa zabránilo strate poľnohospodárskej pôdy, a podporovať rozvoj a používanie vhodných technológií, ktoré umožňujú kompatibilitu medzi získavaním energie z obnoviteľných zdrojov a poľnohospodárskou a živočíšnou výrobou.

(9)

Trh so zmluvami o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov rýchlo rastie a predstavuje doplnok k trhu s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov dodatočne k systémom podpory členských štátov alebo k priamemu predaju na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Tieto dohody zároveň poskytujú výrobcovi istotu určitého príjmu, zatiaľ čo používateľ môže mať prospech zo stabilnej ceny elektrickej energie . Trh so zmluvami o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov je však obmedzený na malý počet členských štátov a veľké spoločnosti, pričom vo veľkých častiach trhu v Únii pretrvávajú výrazné administratívne, technické a finančné prekážky. Okrem zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov Komisia posúdi prekážky uplatňovania zmlúv o nákupe tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov, ktoré budú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a obnoviteľných zdrojov. Existujúce opatrenia článku 15 na podnietenie zavádzania zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa preto mali ďalej posilniť a malo by sa preskúmať využívanie úverových záruk na zníženie finančného rizika pri týchto zmluvách, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že takéto záruky by v prípade, že sú verejné, nemali vytláčať súkromné financovanie.

(10)

Nadmerne komplexné a zdĺhavé administratívne postupy predstavujú jednu z hlavných prekážok zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Ďalšie zjednodušenie administratívnych a povoľovacích postupov je potrebné na zníženie administratívnej záťaže pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre súvisiace projekty infraštruktúry rozvodnej siete. Do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice by Komisia mala zrevidovať usmernenia o udeľovaní povolení s cieľom skrátiť a zjednodušiť postupy pre nové projekty, modernizáciu a aktualizáciu projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. V kontexte týchto usmernení by sa mali vypracovať kľúčové ukazovatele výkonnosti.

(10a)

Miestne a regionálne orgány sú kľúčovými subjektmi, pokiaľ ide o priblíženie Európy k dosiahnutiu jej cieľov v oblasti energetiky a klímy. Výroba energie na miestnej úrovni je kľúčová na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, zníženie závislosti od vonkajších zdrojov energie a zníženie miery energetickej chudoby.

(11)

Budovy majú veľký nevyužitý potenciál účinne prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov v Únii. Ak chceme naplniť ambíciu stanovenú v európskom právnom predpise v oblasti klímy, a tak dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality Únie, je potrebné dekarbonizovať vykurovanie a chladenie v tomto odvetví prostredníctvom vyššieho podielu výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, najmä v miestnom kontexte . V poslednom desaťročí však pokrok pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie stagnoval, pričom sa do veľkej miery vychádzalo z intenzívnejšieho využívania biomasy. Bez stanovenia orientačných cieľových hodnôt pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a jej využívaní v budovách nebudeme schopní sledovať pokrok a určiť úzke miesta pri zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by mali mať možnosť započítať odpadové teplo a chlad do orientačného cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách až do výšky 20 % s hornou hranicou 54 % . Okrem toho určenie cieľových hodnôt bude fungovať ako dlhodobý signál pre investorov, a to aj v období priamo po roku 2030. Týmto sa doplnia povinnosti týkajúce sa energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov a dosiahne súlad so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti . Preto by sa mali stanoviť orientačné cieľové hodnoty používania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, ktoré by usmerňovali a stimulovali úsilie členských štátov využívať potenciál používania a výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mieste alebo v blízkom okolí v budovách, podnecovať vývoj ▌ technológií vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a napomáhať ich účinné začlenenie do energetického systému a súčasne poskytovať istotu investorom a iniciatívam na miestnej úrovni, ako aj prispievať k efektívnosti systému. Systémy obchodovania s emisiami sú navrhnuté tak, aby zvýšili náklady na fosílnu energiu a viedli k trhovo motivovaným investíciám do úspor energie alebo prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov. Malo by sa zabrániť dvojitému zaťaženiu spotrebiteľov prostredníctvom systémov obchodovania s emisiami a iných cieľov požadovaných podľa práva Únie.

(11a)

V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu neboli argumenty pre rýchlu energetickú transformáciu nikdy silnejšie a jasnejšie. Rusko zabezpečuje viac ako 40 % celkovej spotreby plynu v EÚ, ktorý sa využíva najmä v stavebníctve, pričom toto odvetvie je zodpovedné za 40 % celkovej spotreby energie v EÚ. Urýchlením zavádzania solárnych striech a tepelných čerpadiel by EÚ mohla ušetriť značné množstvo dovážaných fosílnych palív. Prednostné uskutočnenie takýchto investícií ešte viac urýchli zníženie závislosti EÚ od externých dodávateľov. Podľa REPowerEU by sa len v roku 2022 mohlo ušetriť ďalších 2,5 miliardy m3 plynu inštaláciou až 15 TWh strešných solárnych fotovoltických systémov a ďalších 12 miliárd m3 za každých 10 miliónov inštalovaných tepelných čerpadiel. Zároveň by to bolo významným stimulom pre miestne trhy práce, samotná takáto vlna montáže solárnych striech by mohla vytvoriť až 225 000 miestnych pracovných miest v inštalatérskych podnikoch  (13).

(12)

Nedostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov, predovšetkým inštalatérov a dizajnérov vykurovacích a chladiacich systémov na energiu z obnoviteľných zdrojov spomaľuje nahrádzanie vykurovacích systémov na fosílne palivá systémami na energiu z obnoviteľných zdrojov a je jednou z hlavných prekážok zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, priemysle a poľnohospodárstve. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi a komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov, aby vedeli predvídať, aké zručnosti budú potrebné. Dostatočný počet vysokokvalitných a účinných stratégií zvyšovania zručností a rekvalifikácie a programov odbornej prípravy a možností získania osvedčenia by mal zabezpečiť správnu inštaláciu a spoľahlivú prevádzku širokej škály vykurovacích a chladiacich systémov na energiu z obnoviteľných zdrojov a technológií uskladňovania, a nabíjacie miesta pre elektrické vozidlá by sa mali sprístupniť a skoncipovať tak, aby prilákali na účasť na takýchto programoch odbornej prípravy a systémoch získavania osvedčenia. Členské štáty by mali zvážiť, aké kroky treba vykonať, aby sa podarilo osloviť skupiny, ktoré nie sú v súčasnosti dostatočne zastúpené v predmetných oblastiach zamestnania. Zoznam vyškolených inštalatérov a inštalatérov s osvedčením by sa mal uverejniť, aby sa zabezpečila dôvera spotrebiteľov i jednoduchý prístup k dizajnérskym a inštalatérskym zručnostiam presne podľa potreby, ktoré budú zárukou správnej inštalácie a prevádzky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie.

(12a)

Poľnohospodárske a záhradnícke podniky majú priestor a strešnú plochu a produkujú biomasu. To sú výhody, ktoré im umožňujú zohrávať kľúčovú úlohu pri energetickej transformácii vidieckych oblastí a vo vidieckych komunitách, najmä vzhľadom na decentralizovanú výrobu. Toto odvetvie je relatívne malým spotrebiteľom energie a dokáže vyrobiť podstatne viac energie z obnoviteľných zdrojov, ako potrebuje. Preto by sa malo ešte viac podnecovať a podporovať zavádzanie spoločného využívania energie a energetických spoločenstiev.

(13)

Potvrdenia o pôvode sú kľúčovým nástrojom informovanosti spotrebiteľov, ako aj predpokladom ďalšieho zavádzania zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov. V snahe stanoviť jednotnú základňu využívania potvrdení o pôvode v Únii a poskytnúť prístup k primeraným podporným dôkazom osobám uzatvárajúcim zmluvy o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov by všetci výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov mali mať možnosť dostať potvrdenie o pôvode bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov zohľadňovať trhovú hodnotu potvrdení o pôvode, ak výrobcovia energie dostávajú finančnú podporu. Systém potvrdení o pôvode ustanovený členskými štátmi by mal byť harmonizovaným systémom uplatniteľným v celej Únii. Flexibilnejší energetický systém a rastúce požiadavky spotrebiteľov si vyžadujú inovatívnejší, digitálnejší, technologicky vyspelejší a spoľahlivejší nástroj na podporu a zdokumentovanie rastúcej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Inovačné technológie môžu zabezpečiť najmä väčšiu priestorovú a časovú granularitu potvrdení o pôvode. S cieľom uľahčiť digitálne inovácie v tejto oblasti by členské štáty mali zaviesť väčšiu granularitu vo svojich systémoch potvrdení o pôvode.

(13a)

V súlade so spoločnou európskou akciou pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu stanovenou v oznámení Komisie z 8. marca 2022 by členské štáty mali v prípade potreby posúdiť potrebu rozšíriť existujúcu infraštruktúru plynárenskej siete s cieľom uľahčiť integráciu plynu z obnoviteľných zdrojov a znížiť závislosť od fosílnych palív, najmä ak táto infraštruktúra významne prispieva k prepojeniu aspoň medzi dvoma členskými štátmi alebo medzi členským štátom a treťou krajinou.

(14)

Vývoj infraštruktúry pre siete diaľkového vykurovania a chladenia by sa mal zintenzívniť a nasmerovať na využívanie širokej škály obnoviteľných zdrojov tepla a chladenia účinným a pružným spôsobom, aby sa zvýšila miera zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a prehĺbila integrácia energetického systému. Preto je vhodné aktualizovať zoznam obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by siete diaľkového vykurovania a chladenia mali čoraz väčšmi využívať, a takisto je vhodné vyžadovať začlenenie uskladňovania tepelnej energie ako zdroja flexibility, väčšiu energetickú efektívnosť a nákladovo efektívnejšiu prevádzku.

(14a)

Opatrenia členských štátov na začlenenie elektriny z nestálych obnoviteľných zdrojov do siete pri súčasnom zabezpečení stability siete a bezpečnosti dodávok sa môžu týkať vývoja riešení, ako sú zásobníky, riadenie na strane dopytu a elektrárne na vyvažovanie siete a vysoko účinné kogeneračné zariadenia, ktoré sa zúčastňujú na vyvažovaní siete na podporu elektriny z nestálych obnoviteľných zdrojov.

(15)

Očakávaný počet elektrických vozidiel v Únii do roku 2030 je 30 miliónov, a preto je potrebné zabezpečiť, aby mohli plne prispievať k systému integrovania elektriny z obnoviteľných zdrojov, čo umožní dosiahnuť jej vyššie podiely nákladovo optimálnym spôsobom. Musí sa plne využívať potenciál elektrických vozidiel absorbovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov v čase, keď je jej dostatok, a v prípade nedostatku ju dodávať späť do siete, čím sa prispeje k systémovej integrácii elektriny z rôznych obnoviteľných zdrojov a zároveň sa zabezpečia bezpečné a spoľahlivé dodávky elektriny . Preto je nevyhnutné zaviesť osobitné opatrenia týkajúce sa elektrických vozidiel a informácií o energii z obnoviteľných zdrojov a o tom, ako a kedy k nej získať prístup, ktoré doplnia opatrenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2014/94 (14) a v [navrhovanom nariadení o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020]. Elektrické vozidlá na slnečnú energiu môžu okrem toho významne prispieť k dekarbonizácii európskeho odvetvia dopravy. Sú oveľa energeticky účinnejšie v porovnaní s tradičnými batériovými elektrickými vozidlami, pri nabíjaní sa vo veľkej miere nespoliehajú na elektrickú sieť a môžu generovať dodatočnú čistú energiu, ktorú možno dodávať do siete obojsmerným nabíjaním, čo prispieva k energetickej nezávislosti Európy a výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. [PN 26]

(15a)

Mal by sa plne využívať potenciál elektrární na vyvažovanie siete a zariadení kombinovanej výroby tepla a elektriny, ktoré sa zúčastňujú na vyvažovaní siete na podporu elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov, čo umožní rozšírenie takejto elektriny z obnoviteľných zdrojov.

(16)

Na to, aby bol možný vývoj služieb flexibility a vyrovnávacích služieb z agregácie decentralizovaných uskladňovacích zariadení konkurenčným spôsobom, by sa mal poskytnúť prístup v reálnom čase k základným informáciám o batériách, ako sú informácie o stave batérie, stave nabitia, kapacite a stanovený výkon, za nediskriminačných podmienok a bezodplatne majiteľom alebo používateľom batérií a subjektom konajúcim v ich mene prostredníctvom vyjadreného súhlasu , ako sú správcovia energetických systémov budov, poskytovatelia služieb mobility a iní účastníci trhu s elektrinou , ako sú používatelia elektrických vozidiel, a to v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)  (15). Preto je vhodné zaviesť opatrenia zamerané na potrebu prístupu k takýmto údajom na uľahčenie operácií týkajúcich sa začlenenia batérií do domácností a elektrických vozidiel, inteligentných systémov vykurovania a chladenia a iných inteligentných zariadení, ktoré doplnia ustanovenia o prístupe k údajom o batériách týkajúce sa uľahčenia zmeny účelu batérií v [navrhovanom nariadení Komisie o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020]. Ustanovenia o prístupe k údajom o batériách elektrických vozidiel by sa mali uplatňovať dodatočne k všetkým ustanoveniam o typovom schválení vozidiel v práve Únie.

(17)

Rastúci počet elektrických vozidiel v cestnej, železničnej, námornej a inej doprave si bude vyžadovať optimalizáciu a riadenie nabíjania, aby nedochádzalo k preťaženiu a aby sa plne využila dostupnosť elektriny z obnoviteľných zdrojov a nízke ceny elektriny v sústave. V situáciách, keď by inteligentné a obojsmerné nabíjanie napomohlo ďalšiemu rozšíreniu elektriny z obnoviteľných zdrojov v parkoch elektrických dopravných prostriedkov v odvetví dopravy a všeobecne v elektrizačnej sústave, by sa takéto funkcie mali sprístupniť. Vzhľadom na dlhú životnosť nabíjacích staníc by sa požiadavky na nabíjaciu infraštruktúru mali priebežne aktualizovať tak, aby sa pokryli budúce potreby a nedošlo k negatívnym účinkom odkázanosti na vývoj technológií a služieb.

(18)

Používatelia elektrických vozidiel uzatvárajúci zmluvné dohody s poskytovateľmi služieb elektromobility a účastníci trhu s elektrinou by mali mať právo na informácie a objasnenia o tom, ako podmienky zmluvy ovplyvnia používanie ich vozidla a stav jeho batérie. Poskytovatelia služieb elektromobility a účastníci trhu s elektrinou by používateľom elektrických vozidiel mali jednoznačne vysvetliť systém odmeňovania za služby flexibility, vyrovnávacie služby a služby uskladňovania, ktoré používaním svojho elektrického vozidla poskytujú elektrizačnej sústave a trhu. Používatelia elektrických vozidiel takisto musia mať zabezpečené svoje práva ako spotrebitelia, keď uzatvárajú takéto zmluvy, a to predovšetkým vzhľadom na ochranu osobných údajov, ako je poloha a jazdné návyky pri používaní svojho vozidla. Ich preferencie vzhľadom na typ elektriny zakúpenej pre ich elektrické vozidlo, ako aj iné preferencie, môžu rovnako byť súčasťou týchto zmlúv. Z uvedených dôvodov je dôležité zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie infraštruktúry nabíjacích staníc, ktorá sa má zaviesť . V záujme zvýšenia dôvery spotrebiteľov v e-mobilitu je nevyhnutné, aby používatelia elektrických vozidiel mohli svoje predplatné využiť pri mnohých nabíjacích staniciach. To umožní aj ich poskytovateľom služieb optimálne integrovať elektrické vozidlo do elektrizačnej sústavy pomocou predvídavého plánovania a stimulov založených na preferenciách používateľov elektrických vozidiel. Je to v súlade aj so zásadami energetického systému orientovaného na spotrebiteľa a založeného na výrobcoch a spotrebiteľoch v jednej osobe, ako aj s právom používateľov elektrických vozidiel ako koncových odberateľov na výber dodávateľa, ktoré vyplýva z ustanovení smernice (EÚ) 2019/944.

(18a)

Okrem batérií pre domácnosti a elektrické vozidlá majú veľký potenciál, pokiaľ ide o reakciu na dopyt, rôzne ďalšie zariadenia, ako sú inteligentné zariadenia na vykurovanie a chladenie, nádrže na teplú vodu, zásobníky tepelnej energie a iné inteligentné zariadenia, a tento potenciál by sa mal bezodkladne využívať, aby spotrebitelia mohli do energetického systému poskytovať flexibilitu. Preto je potrebné zaviesť opatrenia umožňujúce prístup používateľov, ako aj tretích strán konajúcich v mene vlastníkov a používateľov, ako sú účastníci trhu s elektrinou, k údajom relevantným z hľadiska reakcie na dopyt v reálnom čase, a to za nediskriminačných podmienok a bezplatne a v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679.

(19)

Distribuované a  decentralizované zariadenia na výrobu, reakcia na dopyt a uskladňovacie zariadenia, ako sú batérie do domácností a batérie elektrických vozidiel, inteligentné systémy na vykurovanie a chladenie a iné inteligentné prístroje a zásobníky tepelnej energie majú potenciál poskytovať sieti nezanedbateľné služby flexibility a vyrovnávacie služby prostredníctvom agregácie. S cieľom uľahčiť vývoj takýchto zariadení a súvisiacich služieb by sa regulačné ustanovenia týkajúce sa prepájania a prevádzky decentralizovaných výrobných a uskladňovacích zariadení mali skoncipovať tak, aby sa neobmedzil potenciál všetkých týchto uskladňovacích zariadení vrátane malých a mobilných, aby sa mohli poskytovať služby flexibility a vyrovnávacie služby systému a prispeli k ďalšiemu rozšíreniu elektriny z obnoviteľných zdrojov, v porovnaní s väčšími, stacionárnymi uskladňovacími zariadeniam. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť rovnaké podmienky pre menších účastníkov trhu, najmä komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, aby sa mohli zúčastňovať na trhu bez toho, aby čelili neprimeranej administratívnej alebo regulačnej záťaži.

(20)

Nabíjacie stanice, kde elektrické vozidlá spravidla parkujú dlhší čas, napríklad keď ľudia parkujú v mieste bydliska alebo pracoviska, sú mimoriadne dôležité pre integráciu energetického systému, preto treba zabezpečiť inteligentné a obojsmerné nabíjacie funkcie. Mali by sa prijať osobitné iniciatívy s cieľom zvýšiť počet nabíjacích staníc vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach a zabezpečiť primeranú distribúciu v najodľahlejších a horských oblastiach. Z tohto hľadiska je pre integráciu elektrických vozidiel do elektrizačnej sústavy mimoriadne dôležitá prevádzka bežnej nabíjacej infraštruktúry, ktorá nie je verejne prístupná, napríklad prostredníctvom inteligentných meracích systémov , pretože sa nachádza v miestach opakovaného dlhodobejšieho parkovania elektrických vozidiel, napríklad v budovách s obmedzeným prístupom, parkoviskách pre zamestnancov alebo parkovacích zariadeniach prenajímaných fyzickým alebo právnickým osobám.

(21)

Na priemysel pripadá 25 % spotreby energie v Únii a je hlavným spotrebiteľom vykurovania a chladenia, ktoré je v súčasnosti na 91 % pokryté fosílnymi palivami. 50 % dopytu po vykurovaní a chladení sa však orientuje na nízke teploty (<200 oC), pre ktoré existujú nákladovo efektívne možnosti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane prostredníctvom priamej elektrifikácie z obnoviteľných zdrojov, priemyselných tepelných čerpadiel a geotermálnych riešení . Navyše priemysel používa neobnoviteľné zdroje ako surovinu na napríklad výrobu ocele alebo chemikálií. Súčasné priemyselné investičné rozhodnutia určujú budúce priemyselné procesy a možnosti v oblasti energetiky, ktoré priemysel môže zvážiť, preto je dôležité, aby dané investičné rozhodnutia boli nadčasové a nevytvárali uviaznuté aktíva . Preto by sa mali zaviesť referenčné hodnoty, aby sa vytvorili stimuly pre priemysel na prechod na výrobné procesy založené na obnoviteľných zdrojoch, ktoré nielen budú fungovať na energiu z obnoviteľných zdrojov, ale takisto využívať obnoviteľné suroviny, ako je obnoviteľný vodík. ▌

(21a)

Členské štáty by mali podporovať potrebné nástroje územného plánovania, ktoré klasifikujú poľnohospodársku pôdu a identifikujú pôdu vysokej poľnohospodárskej hodnoty podľa edafologických charakteristík. Členské štáty musia vo svojich politikách rozvoja a podpory energie z obnoviteľných zdrojov zachovať využitie takejto pôdy na poľnohospodárske a živočíšne účely.

(22)

Pri uplatňovaní zásady prvoradosti energetickej efektívnosti možno palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu využívať na energetické účely, ale rovnako aj na iné účely, a to ako suroviny napríklad v oceliarskom alebo chemickom priemysle. Používanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu na oba účely znamená úplné využitie ich potenciálu nahradiť fosílne palivá používané ako surovina a znížiť emisie skleníkových plynov v priemyselných procesoch, ktoré sa ťažko elektrifikujú, a teda by sa malo začleniť do cieľovej hodnoty používania palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Vnútroštátne opatrenia na podporu zavádzania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu v týchto priemyselných odvetviach by nemali viesť k čistému nárastu miery znečisťovania v dôsledku zvýšeného dopytu po výrobe elektriny, ktorej potreby uspokojujú najviac znečisťujúce fosílne palivá, ako uhlie, nafta, hnedé uhlie, ropa, rašelina a roponosná bridlica.

(22a)

Ako sa uvádza v vodíkovej stratégii EÚ, nízkouhlíkové palivá a nízkouhlíkový vodík môžu zohrávať úlohu pri energetickej transformácii s cieľom znížiť emisie existujúcich palív. Keďže nízkouhlíkové palivá a nízkouhlíkový vodík nie sú palivá z obnoviteľných zdrojov, revízia smernice (EÚ)…/… [smernica o plyne a vodíku] by mala vymedziť doplňujúce ustanovenia o úlohe nízkouhlíkových palív a nízkouhlíkového vodíka s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

(23)

Zvýšenie ambícií v odvetví vykurovania a chladenia je predpokladom dosiahnutia celkovej cieľovej hodnoty energie z obnoviteľných zdrojov, vzhľadom na skutočnosť, že na vykurovanie a chladenie pripadá približne polovica spotreby energie Únie, čo zahŕňa širokú škálu konečnej spotreby a technológií v budovách, priemysle a diaľkovom vykurovaní a chladení. V snahe urýchliť zvyšovanie podielu energie z obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení by mal ako minimálna požiadavka pre všetky členské štáty byť záväzný nárast o 1,1 , ▌ pričom orientačný cieľ by sa mal podľa REPowerEU zvýšiť na 2,3 . V prípade tých členských štátov, ktoré v odvetví vykurovania a chladenia už dosiahli vyše 50 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov, by mala zostať zachovaná možnosť uplatniť polovičnú ročnú záväznú mieru nárastu a členské štáty, ktoré dosiahli minimálne 60 % podiel, môžu každý takýto podiel vykázať ako splnenie priemernej ročnej miery nárastu v súlade s článkom 23 ods. 2 písm. b) a c). Členské štáty by mali za účasti miestnych a regionálnych orgánov v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti vykonať posúdenie svojho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia a využívania odpadového tepla a chladu. Navyše by sa mali stanoviť zvýšenia jednotlivých členských štátov, aby sa rozdelilo dodatočné úsilie o žiadanú úroveň podielu obnoviteľných zdrojov energie v roku 2030 medzi členské štáty na základe HDP a nákladovej efektívnosti. Dlhší zoznam rozmanitých opatrení by sa mal zahrnúť aj do smernice (EÚ) 2018/2001, aby sa uľahčilo zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia. Členské štáty by mali vykonávať tri opatrenia z daného zoznamu. Pri prijímaní a vykonávaní týchto opatrení by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli prístupné pre všetkých spotrebiteľov, najmä pre tých, ktorí žijú v domácnostiach s nízkymi príjmami alebo v zraniteľných domácnostiach, a mali by vyžadovať, aby sa významný podiel opatrení vykonával prednostne v domácnostiach s nízkymi príjmami ohrozenými energetickou chudobou a v oblasti sociálneho bývania. [PN 38]

(24)

S cieľom zabezpečiť, aby spolu s väčšou úlohou vykurovania a chladenia spotrebitelia dostávali lepšie informácie, je vhodné objasniť a posilniť zverejňovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie a  súvisiacich emisií skleníkových plynov, ako aj energetickej efektívnosti týchto systémov.

(24a)

Poľnohospodársky sektor má potenciál na výrobu ďalšej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Táto elektrina z obnoviteľných zdrojov sa vyrába decentralizovaným spôsobom, čo je príležitosť v rámci energetickej transformácie. Aby bolo možné túto elektrinu dodať do siete, musí mať táto sieť dostatočnú kapacitu. Vo vidieckych oblastiach sa však sieť často končí, a preto nemá dostatočnú kapacitu na prijatie ďalšej elektrickej energie. Posilnenie siete vo vidieckych oblastiach by sa malo dôrazne podporovať, aby poľnohospodárske podniky mohli skutočne naplniť svoj potenciálny príspevok k energetickej transformácii prostredníctvom decentralizovanej výroby elektrickej energie.

(24b)

Malé zariadenia na výrobu energie v poľnohospodárskych podnikoch majú obrovský potenciál zvýšiť obehovosť na farmách tým, že transformujú odpad a zvyškové toky z fariem, okrem iného hnoj, na teplo a elektrinu. Preto by sa mali odstrániť všetky prekážky, aby sa poľnohospodári povzbudili k investíciám do týchto technológií smerujúcich k obehovému hospodárstvu, ako sú napríklad skryté vyhnívacie nádrže. Jednou z týchto prekážok je zhodnocovanie zvyškov procesu, napríklad RENURE, ako aj síranu amónneho, ktoré by sa mali dať kategorizovať a používať ako hnojivá.

(25)

Moderné systémy diaľkového vykurovania a chladenia využívajúce obnoviteľné zdroje energie preukázali potenciál poskytovať nákladovo efektívne riešenia na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenú energetickú efektívnosť a integráciu energetického systému, čo uľahčuje celkovú dekarbonizáciu odvetvia vykurovania a chladenia. Aby sa zaručilo využitie tohto potenciálu, ročný nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo odpadového tepla využívaných v diaľkovom vykurovaní a chladní by sa mal zvýšiť z 1 percentuálneho bodu na 2,3 bez toho, aby sa zmenila orientačná povaha takéhoto zvýšenia pri zohľadnení nerovnomerného vývoja tohto typu sietí v Únii.

(26)

V snahe zohľadniť zvýšený význam diaľkového vykurovania a chladenia i potrebu orientovať vývoj týchto sústav na integráciu väčšieho objemu energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné stanoviť požiadavky na zabezpečenie pripojenia dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla, ktorí sú tretími stranami, k sieťovým systémom diaľkového vykurovania alebo chladenia s výkonom nad 25 MW.

(27)

Odpadové teplo a chlad sa nevyužívajú v dostatočnej miere napriek tomu, že sú široko dostupné, dôsledkom čoho je plytvanie zdrojmi, nižšia energetická efektívnosť v národných energetických systémoch a vyššia spotreba energie v Únii, než je potrebná. Požiadavky na užšiu koordináciu medzi prevádzkovateľmi diaľkového vykurovania a chladenia, priemyselnými odvetviami a tretím sektorom a miestnymi orgánmi by mohli uľahčiť dialóg a spoluprácu potrebné na využívanie potenciálu nákladovo efektívneho odpadového tepla a chladu prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania a chladenia.

(28)

S cieľom zabezpečiť, aby sa diaľkové vykurovanie a chladenie plne začlenili do integrácie energetického systému, je potrebné rozšíriť spoluprácu s prevádzkovateľmi distribučnej sústavy aj na prevádzkovateľov prenosovej sústavy a rozšíriť rozsah spolupráce aj na plánovanie investícií do sietí a trhov v záujme lepšieho využívania potenciálu diaľkového vykurovania a chladenia na poskytovanie služieb flexibility na trhoch s elektrinou. Mala by sa umožniť aj ďalšia spolupráca s prevádzkovateľmi plynárenskej siete vrátane vodíkovej a iných energetických sietí, aby sa zabezpečila širšia integrácia všetkých energetických nosičov a ich nákladovo čo najefektívnejšie využívanie.

(29)

Používanie palív a elektriny z obnoviteľných zdrojov v doprave môže prispieť k dekarbonizácii odvetvia dopravy v Únii nákladovo efektívnym spôsobom a zlepšiť, okrem iného, aj diverzifikáciu dodávok energie v tomto odvetví a zároveň podporovať inováciu, rast a tvorbu pracovných miest v hospodárstve Únie a znížiť závislosť od dovozu energie. V snahe dosiahnuť prísnejšiu cieľovú hodnotu emisií skleníkových plynov, ktorú vytýčila Únia, by sa mala zvýšiť úroveň energie z obnoviteľných zdrojov dodávanej všetkým spôsobom dopravy v Únii. Ak sa cieľová hodnota v doprave vyjadrí ako cieľová hodnota zníženia intenzity skleníkových plynov, vytvorili by sa stimuly na zvýšenie používania nákladovo najefektívnejších a najvýkonnejších palív z hľadiska úspor skleníkových plynov v doprave. Okrem toho by cieľová hodnota zníženia intenzity skleníkových plynov stimulovala inováciu a prispela k stanoveniu jednoznačnej referenčnej hodnoty na porovnávanie typov palív a elektriny z obnoviteľných zdrojov v závislosti od ich intenzity skleníkových plynov. Zároveň by zvýšenie úrovne cieľovej hodnoty pokročilých biopalív a bioplynu stanovenej na základe energie a zavedenie cieľovej hodnoty pre palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu zaručili zvýšené používanie palív z obnoviteľných zdrojov s najmenším vplyvom na životné prostredie v spôsoboch dopravy, ktoré sa dajú ťažko elektrifikovať. Dosiahnutie daných cieľových hodnôt by sa malo zaručiť prostredníctvom povinností uložených dodávateľom palív, ako aj inými opatreniami zahrnutými v [nariadení (EÚ) 2021/XXX o používaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave – FuelEU Maritime a v nariadení (EÚ) 2021/XXX o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu]. Špecializované povinnosti dodávateľov leteckého paliva by sa mali stanoviť len podľa [nariadenia (EÚ) 2021/XXX o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu].

(29a)

Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na strategický význam odvetvia dopravy. Zavedenie zelených jazdných pruhov, ktoré zaručili bezpečné dodávateľské reťazce pre zdravotnú starostlivosť a pohotovostné služby, základné dodávky potravín a farmaceutické výrobky, bolo osvedčeným postupom, ktorý by mal mať v budúcnosti prednosť pred znižovaním emisií v čase krízy.

(29b)

Používanie alebo inštalácia systémov s pomocným veterným pohonom a s veterným pohonom sa považuje za obnoviteľný zdroj energie a jedno z riešení dekarbonizácie v oblasti námornej dopravy.

(30)

Elektromobilita bude zohrávať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii odvetvia dopravy. Členské štáty by na podporu ďalšieho rozvoja elektromobility mali zriadiť mechanizmus kreditov, ktorý prevádzkovateľom nabíjacích staníc dostupných pre verejnosť umožní dodávať elektrinu alebo energiu z obnoviteľných zdrojov, a prispieť tak k plneniu povinnosti, ktorú členské štáty uložili dodávateľom palív. Členské štáty môžu do tohto mechanizmu zahrnúť súkromné nabíjacie stanice, ak je možné preukázať, že elektrická energia z obnoviteľných zdrojov dodávaná týmto nabíjacím staniciam sa poskytuje výlučne elektrickým vozidlám. Pri podporovaní elektriny v doprave pomocou takéhoto mechanizmu je dôležité, aby členské štáty aj naďalej vytyčovali vysokú úroveň ambícií v dekarbonizácii svojho mixu kvapalných palív, najmä v ťažko dekarbonizovateľných odvetviach dopravy, ako sú letecká a námorná doprava, v ktorých je priama elektrifikácia oveľa ťažšia .

(30a)

Vodík sa môže využívať ako surovina alebo zdroj energie v priemyselných a chemických procesoch a v leteckej a námornej doprave, čím sa dekarbonizujú odvetvia, v ktorých priama elektrifikácia nie je technologicky možná alebo konkurencieschopná, ako aj na uskladnenie energie, aby sa v prípade potreby vyvážil energetický systém, čím by zohrával významnú úlohu v integrácii energetického systému.

(30b)

Regulačný rámec Únie a iniciatívy zamerané na dosiahnutie cieľov znižovania emisií skleníkových plynov by mali podporovať priemysel pri prechode na udržateľnejší európsky energetický systém, najmä pri stanovovaní nových cieľov a prahových hodnôt výroby.

(31)

Politika Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je zameraná na prispievanie k dosahovaniu cieľov zmiernenia zmeny klímy Európskej únie z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov. Pri napĺňaní tohto cieľa je mimoriadne dôležité prispievať aj k širším environmentálnym cieľom, a predovšetkým k prevencii straty biodiverzity, na ktorú má negatívny vplyv nepriama zmena využívania pôdy spojená s výrobou určitých biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. Aj nedostatočné plánovanie zariadení veľkých projektov v oblasti veternej alebo fotovoltickej energie môže mať nežiaduci vplyv na biodiverzitu, krajinu a miestne spoločenstvá. Mali by sa zohľadniť aj nepriame účinky odlesňovania a zhutňovania pôdy, účinky veterných turbín a konflikty spojené s využívaním pôdy v súvislosti so solárnymi parkmi. Prínos k týmto cieľom v oblasti klímy a životného prostredia predstavuje silný a dlhodobý medzigeneračný záujem pre občanov Únie i zákonodarcu Únie. Únia by tak mala podporovať palivá v množstvách, ktoré vyvažujú potrebné ambície s potrebou zabrániť tomu, aby prispievali k priamej a nepriamej zmene vo využívaní pôdy. Preto by zmeny v spôsobe výpočtu cieľovej hodnoty v doprave nemali ovplyvniť limity stanovené pre vykazovanie tohto cieľa pre určité palivá vyrábané z potravinárskych a krmovinárskych plodín na jednej strane a na druhej strane palivá s vysokým rizikom vyplývajúcim z nepriamej zmeny využívania pôdy. Navyše by členské štáty v snahe nestimulovať používanie biopalív a bioplynu vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín v doprave a zohľadniť vojnu na Ukrajine mali aj naďalej mať možnosť vybrať si, či ich budú započítavať do cieľovej hodnoty stanovenej pre dopravu. Ak ich započítavať nebudú, môžu zodpovedajúcim spôsobom znížiť cieľovú hodnotu zníženia intenzity skleníkových plynov, pričom sa vychádza z predpokladu, že s biopalivom založeným na potravinárskych a krmovinárskych plodinách sa dosahuje 50 % úspora emisií skleníkových plynov, čo zodpovedá typickým hodnotám stanoveným v prílohe k tejto smernici vzhľadom na úspory emisií skleníkových plynov najrelevantnejších postupov výroby biopalív založených na potravinárskych a krmovinárskych plodinách, ako aj minimálnym limitným hodnotám úspor platným pre väčšinu zariadení vyrábajúcich takéto biopalivá. Okrem toho by členské štáty mali zvážiť aj zabezpečenie dodatočných dodávok potravín s cieľom stabilizovať svetové trhy s potravinovými komoditami.

(31a)

Mal by sa zohľadniť článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa uznáva osobitná zraniteľnosť najvzdialenejších regiónov vyplývajúca z ich odľahlosti od kontinentálnych regiónov, ostrovnej polohy, malej rozlohy, zložitej topografie a klímy a hospodárskej závislosti od niekoľkých produktov, čo je kombinácia, ktorá výrazne obmedzuje ich rozvoj a v mnohých oblastiach spôsobuje značné dodatočné náklady, najmä v oblasti dopravy. Vynakladané úsilie a stanovené ciele na európskej úrovni v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov sa musia prispôsobiť tejto zložitej situácii a vyvážiť environmentálne ciele s vysokými sociálnymi nákladmi pre tieto regióny.

(32)

Pri cieľovej hodnote v doprave vyjadrenej ako cieľová hodnota zníženia intenzity skleníkových plynov už nebude potrebné používať koeficienty na podporu určitých obnoviteľných zdrojov energie. Dôvodom je skutočnosť, že rôzne obnoviteľné zdroje energie prinášajú úsporu rozmanitých objemov emisií skleníkových plynov, a teda rozlične prispievajú k dosahovaniu cieľovej hodnoty. Malo by sa vychádzať z predpokladu, že elektrina z obnoviteľných zdrojov má nulové emisie, čo znamená, že šetrí 100 % emisií v porovnaní s elektrinou vyrábanou z fosílnych palív. Vytvorí sa tak podnet na používanie elektriny z obnoviteľných zdrojov, pretože nie je pravdepodobné, že by palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu dosiahli taký vysoký percentuálny podiel úspor. Elektrifikácia založená na obnoviteľných zdrojoch energie by sa teda stala najefektívnejším spôsobom dekarbonizácie cestnej dopravy. Navyše s cieľom podporovať používanie pokročilých biopalív a bioplynu i palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v letectve a námornej doprave, ktoré sa dajú len ťažko elektrifikovať, je vhodné zachovať koeficienty pri daných palivách dodávaných týmto spôsobom dopravy v prípade, že sa započítavajú do osobitných cieľových hodnôt stanovených pre tieto palivá.

(33)

Priama elektrifikácia všetkých odvetví koncovej spotreby prispieva k efektívnosti systému a uľahčuje prechod na energetický systém založený na energii z obnoviteľných zdrojov. Samo osebe teda predstavuje účinný spôsob znižovania emisií skleníkových plynov. Preto sa nevyžaduje vytvorenie rámca pre doplnkovosť uplatňovaného konkrétne na elektrinu z obnoviteľných zdrojov dodávanú elektrickým vozidlám v odvetví dopravy. [PN 10]

(34)

Palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa majú započítavať ako energia z obnoviteľných zdrojov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa spotrebúvajú, a preto pravidlá určovania ich povahy obnoviteľnosti, keď sa vyrábajú z elektriny, ktoré sa uplatňovali len pri palivách spotrebúvaných v odvetví dopravy, by sa mali rozšíriť na všetky palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sa spotrebúvajú.

(34a)

Elektrinu získanú z priameho pripojenia na jedno zariadenie alebo viaceré zariadenia vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno plne započítať ako elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ak je použitá na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Zariadenia preukazujú, že táto elektrina bola dodaná bez odberu elektriny zo sústavy. Elektrina odobraná zo sústavy sa môže plne započítať ako elektrina z obnoviteľných zdrojov, ak sa vyrába výlučne z obnoviteľných zdrojov a ak bola obnoviteľnosť a ostatné zodpovedajúce kritériá preukázané uzatvorením dohody o nákupe energie. Aby bolo palivo plne kvalifikované ako palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, geografická korelácia by mala byť na úrovni ponukových oblastí a mala by zohľadňovať aj situácie na mori. Obnoviteľné vlastnosti tejto elektrickej energie sa majú nárokovať len raz a len v jednom sektore konečného použitia. To isté by sa malo vzťahovať na obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu dovážané do Únie. [PN 11]

(35)

V snahe zabezpečiť vyššiu environmentálnu účinnosť kritérií Únie v oblasti udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pri tuhých palivách z biomasy v zariadeniach zabezpečujúcich vykurovanie, elektrinu a chladenie by sa minimálna prahová hodnota uplatniteľnosti takýchto kritérií mala znížiť zo súčasných 20 MW na 7,5 MW .

(36)

V smernici (EÚ) 2018/2001 sa stanovili kritériá pre všetky odvetvia koncovej spotreby, čim sa posilnila udržateľnosť bioenergie i rámec úspor emisií skleníkových plynov. Stanovujú sa v nej konkrétne pravidlá týkajúce sa biopalív a palív z biomasy vyrábaných z lesnej biomasy, ktoré vyžadujú udržateľnosť operácií zberu a ťažby a započítavanie emisií vyplývajúcich zo zmeny využívania pôdy. V snahe dosiahnuť lepšiu ochranu biotopov mimoriadne bohatých na biodiverzitu a uhlík, ako sú pralesy, pralesovité porasty, lesy s vysokou biodiverzitou, trávne porasty, rašeliniská a vresoviská, by sa mali zaviesť výnimky a obmedzenia na získavanie lesnej biomasy z daných oblastí, v súlade s koncepciou biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z poľnohospodárskej biomasy. Navyše by sa kritériá úspory emisií skleníkových plynov mali uplatňovať na existujúce zariadenia založené na biomase s cieľom zaručiť, aby výroba bioenergie vo všetkých zariadeniach viedla k zníženiu emisií skleníkových plynov v porovnaní s energiou vyrábanou z fosílnych palív. Poloprirodzené lesy ako lesy alebo iné zalesnené plochy, ktoré nie sú pralesmi ani lesnými plantážami a pozostávajú prevažne z pôvodných stromov a druhov krov, ktoré neboli vysadené, majú vysokú biodiverzitu a klimatickú hodnotu a nemali by sa transformovať na lesné plantáže ani inak degradovať. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vedeckým poznatkom v lesníctve, aby riešilo otvorené otázky a poskytovalo údaje, keďže sú kľúčom k lepšiemu pochopeniu úlohy našich stromov v oblasti klímy, životného prostredia, hospodárstva a spoločnosti. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej a lesnej biomasy a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu by sa mali získavať z pôdy alebo lesov, v prípade ktorých sa dodržiavajú práva tretích strán týkajúce sa využívania a držby pôdy alebo lesa získaním slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu týchto tretích strán za účasti reprezentatívnych inštitúcií a organizácií, pričom sa dodržiavajú ľudské a pracovné práva tretích strán a nie je ohrozená dostupnosť potravín a krmív pre tretie strany.

(37)

V snahe znížiť administratívnu záťaž pre výrobcov palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu i pre členské štáty, v prípadoch, keď Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu uznala, že dobrovoľné alebo vnútroštátne systémy poskytujú dôkazy alebo primerané údaje o dodržiavaní kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ako aj iných požiadaviek stanovených v tejto smernici, členské štáty by mali akceptovať výsledky osvedčení vydaných v rámci týchto systémov v rozsahu pôsobnosti uznania zo strany Komisie. Na zníženie záťaže pre malé zariadenia by členské štáty mali stanoviť mechanizmus zjednodušeného overovania pre zariadenia s výkonom 5 MW až 20 MW .

(38)

Účelom databázy Únie, ktorú má zriadiť Komisia, je umožniť sledovanie kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu. Jej rozsah by sa mal rozšíriť z dopravy na všetky ostatné odvetvia koncovej spotreby, v ktorých sa spotrebúvajú palivá. Malo by to predstavovať podstatný prínos ku komplexnému monitorovaniu výroby a spotreby daných palív, zmierňovaniu rizík dvojitého započítania alebo nezrovnalostí v dodávateľských reťazcoch zahrnutých v databáze Únie. Okrem toho by sa so zámerom zabrániť akémukoľvek riziku dvojitého započítania toho istého plynu z obnoviteľných zdrojov malo zrušiť potvrdenie o pôvode vydané na akúkoľvek zásielku plynu z obnoviteľných zdrojov zaregistrovanú v databáze. Táto databáza by sa mala sprístupniť verejnosti otvoreným, transparentným a používateľsky ústretovým spôsobom. Komisia by mala uverejňovať výročné správy určené širokej verejnosti, ktoré zahŕňajú informácie obsiahnuté v databáze Únie vrátane množstva, geografického pôvodu a druhu vstupných surovín biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.

(38a)

S cieľom kompenzovať regulačné zaťaženie občanov, orgánov verejnej správy a podnikov spôsobené touto smernicou by Komisia mala v rámci svojho ročného prieskumu zaťaženia vykonaného podľa bodu 48 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva preskúmať regulačný rámec v dotknutých odvetviach v súlade so zásadou „jeden za jeden“ stanovenou v oznámení Komisie z 29. apríla 2021 s názvom „Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov“ a v prípade potreby predložiť legislatívne návrhy na zmenu alebo vypustenie ustanovení v iných legislatívnych aktoch Únie, ktoré spôsobujú náklady na dodržiavanie predpisov v týchto odvetviach.

(38b)

Musia sa zaviesť primerané ustanovenia o boji proti podvodom, najmä pokiaľ ide o použitý kuchynský olej vzhľadom na rozšírené používanie zmesí palmového oleja. Keďže odhaľovanie podvodov a ich prevencia sú nevyhnutné na zabránenie nekalej hospodárskej súťaži a rozsiahlemu odlesňovaniu v tretích krajinách, mala by sa zaviesť úplná a certifikovaná vysledovateľnosť týchto surovín .

(39)

Nariadenie o riadení (EÚ) 2018/1999 sa vo viacerých pasážach odvoláva na cieľovú hodnotu záväznú na úrovni Únie dosiahnuť, aby do roku 2030 energia z obnoviteľných zdrojov tvorila minimálne 32 % celkovej spotreby v Únii. Danú cieľovú hodnotu treba zvýšiť v snahe účinne prispieť k ambícii znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030, a preto by sa predmetné odkazy mali zmeniť. Dodatočné požiadavky na plánovanie a nahlasovanie neznamenajú vytvorenie nového systému plánovania a nahlasovania, ale mali by byť súčasťou existujúceho rámca plánovania a nahlasovania podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(40)

Rozsah pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES (16) by sa mal zmeniť tak, aby sa zamedzilo zdvojeniu regulatívnych požiadaviek vzhľadom na ciele dekarbonizácie paliva v doprave a so zámerom zladiť ho so smernicou (EÚ) 2018/2001.

(40a)

Dôležité je tiež podporovať výskum a inovácie v oblasti čistej energie, ako je vodík, s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po alternatívnych palivách a predovšetkým sprístupniť na trhu energiu lacnejšiu než fosílne palivá ako nafta, vykurovací olej a benzín, ktorých ceny sú v súčasnosti rekordne vysoké.

(41)

Vymedzenie pojmov v smernici 98/70/ES by sa malo zmeniť s cieľom zladiť ho so smernicou (EÚ) 2018/2001, a zabrániť tak tomu, aby sa v týchto dvoch aktoch uplatňovalo rozličné vymedzenie pojmov.

(42)

Povinnosti vzťahujúce sa na znižovanie emisií skleníkových plynov a používanie biopalív stanovené v smernici 98/70/ES by sa mali vypustiť so zámerom zjednodušiť reguláciu a zabrániť dvojitej regulácii vzhľadom na posilnené povinnosti v oblasti dekarbonizácie paliva v doprave stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001.

(43)

Povinnosti vzťahujúce sa na monitorovanie a nahlasovanie znižovania emisií skleníkových plynov stanovené v smernici 98/70/ES by sa mali vypustiť so zámerom zabrániť dvojitej regulácie podávania správ.

(44)

Smernica (EÚ) 2015/652, v ktorej sa stanovujú podrobné pravidlá jednotného vykonávania článku 7a smernice 98/70/ES, by sa mala zrušiť, pretože v dôsledku zrušenia článku 7a smernice Rady 98/70/ES touto smernicou sa stáva zastaranou.

(45)

Pokiaľ ide o biologické komponenty v motorovej nafte, odkazy na motorovú naftu B7 (teda na motorovú naftu obsahujúcu až do 7 % metylesterov mastných kyselín – FAME) v smernici 98/70/ES obmedzujú dostupné možnosti dosiahnuť vyššie cieľové hodnoty zapracúvania biopaliva stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001. Dôvodom je skutočnosť, že takmer celý objem dodávok motorovej nafty v Únii už tvorí B7. Preto by sa maximálny podiel biologických komponentov mal zvýšiť zo 7 % na 10 %. Udržanie uvádzania B10 (teda motorovej nafty s obsahom až do 10 % metylesterov mastných kyselín – FAME) na trhu si vyžaduje celoúnijný kvalitatívny ochranný stupeň B7 na obsah 7 % FAME v motorovej nafte z dôvodu veľkého podielu vozidiel, ktoré nie sú kompatibilné s B10, očakávaného vo vozovom parku do roku 2030. Táto skutočnosť by sa mala premietnuť do článku 4 ods. 1 druhého pododseku smernice 98/70/ES zmenenej týmto aktom.

(45a)

Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov môže zvýšiť aj energetickú bezpečnosť a sebestačnosť, okrem iného znížením závislosti od fosílnych palív. Pre spravodlivé a efektívne využitie tejto transformácie je však nevyhnutné ďalšie posilňovanie a prepájanie prenosovej sústavy tak, aby sa výsledné prínosy rovnomerne rozložili medzi obyvateľstvo Únie a neviedli k energetickej chudobe.

(46)

Prechodné ustanovenia by mali umožňovať riadené pokračovanie zberu údajov a plnenie ohlasovacích povinností vzhľadom na články smernice 98/70/ES, ktoré sa vypúšťajú na základe tejto smernice.

(47)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (17) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené, predovšetkým na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Komisia/Belgicko (18) (vec C-543/17).

(47a)

Únia a jej rozvojové partnerské krajiny majú obrovský potenciál, pokiaľ ide o technologickú spoluprácu, projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, vývoz čistej energie a rozvoj väčšej prepojenosti sietí čistej energie. Napriek celkovému stabilnému rastu sa investície do energie z obnoviteľných zdrojov naďalej sústreďujú do niekoľkých regiónov a krajín. Regióny prevažne rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín sú naďalej jednoznačne slabo zastúpené a pritiahli približne iba 15 % celosvetových investícií do obnoviteľných zdrojov energie  (19) . Partnerstvá Únie v oblasti energetiky by sa mali zameriavať na projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj na podporu rozvoja projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a stanovenie právnych a finančných rámcov a mali by zahŕňať poskytovanie potrebnej technickej pomoci a prenos znalostí v úzkej spolupráci so súkromným sektorom. Podmienkou spolupráce s Úniou by mali byť záväzky týkajúce sa dobrej správy vecí verejných a perspektíva stabilnej a dlhodobej spolupráce. Kľúčovou prioritou krajín vhodných pre iniciatívu Global Gateway by mala byť spolupráca v oblasti energie z udržateľných zdrojov, [PN 12]

1.

V prílohe I sa vypúšťa posledný riadok tabuľky;

▌

3.

Príloha III sa nahrádza takto:

ENERGETICKÝ OBSAH PALÍV

4.

Príloha IV sa mení takto:

5.

V prílohe VI sa časť C sa mení takto:

6.

V prílohe VI sa časť B sa mení takto:

6a.

V prílohe VI sa vkladá táto časť Ba:

„Ba.

Palivové suroviny z biomasy na použitie v stacionárnych zariadeniach mimo sektora dopravy vrátane týchto bodov:

7.

V prílohe VII sa vo vymedzení pojmu „Qvyužiteľné“ odkaz na článok 7 ods. 4 nahradzuje odkazom na článok 7 ods. 3.

8.

Príloha IX sa mení takto:

1.

Príloha I sa mení takto:

2.

Príloha II sa mení takto:

3.

Prílohy IV a V sa vypúšťajú.