Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a o zrušení nariadenia (ES) č. 1005/2009

[COM(2022) 151 final – 2022/0100 (COD)]

(2022/C 365/09)

Spravodajca:

Jacob PLAT

Konzultácia	Európsky parlament, 2. 5. 2022 Rada Európskej únie, 10. 5. 2022
Právny základ	článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	31. 5. 2022
Prijaté v pléne	15. 6. 2022
Plenárne zasadnutie č.	570
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	123/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrh na revíziu nariadenia (ES) č. 1005/2009 (1), ktorým sa zabezpečilo výrazné zníženie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, avšak je možné ďalšie zníženie. Niekoľko látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu a sú stále povolené, sa používa pri výrobe iných chemických látok ako prostriedky požiarnej ochrany v osobitných situáciách, napríklad na palube lietadiel, a v laboratóriách na analýzu. V súčasnosti je však používanie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu ako napríklad hnacích plynov v izolačných penách v súčasnosti stále relevantné, keďže mnohé z týchto penových látok sú stále prítomné v budovách. Vzhľadom na to, že v nadchádzajúcich desaťročiach sa blížia ku koncu svojej životnosti, budú sa odstraňovať, čo by mohlo viesť k vzniku emisií. Prispôsobenie nariadenia tak, aby bolo viac v súlade s Európskou zelenou dohodou (2), a zlepšenie jeho štruktúry, sú teda dobrými iniciatívami.

1.2.

EHSV schvaľuje, že toto nariadenie je v súlade s nariadením o fluórovaných skleníkových plynoch (nariadenie (EÚ) č. 517/2014) (3). Je dôležité, aby hlavné predpisy týchto nariadení boli navzájom konzistentné (napr. pokiaľ ide o colné kontroly, pravidlá týkajúce sa úniku a vymedzenie pojmov).

1.3.

EHSV na základe rôznych dostupných správ a vykonaného hodnotenia konštatuje, že súčasné nariadenie ((ES) č. 1005/2009) spĺňa svoje vopred stanovené ciele. Tiež však považuje za potrebné zvýšiť úroveň ambícií, aby sa splnili ciele Zelenej dohody a zároveň poskytla maximálna ochrana pred toxickými látkami spôsobujúcimi rakovinu. EHSV preto súhlasí s opatreniami v návrhu na ďalšie zníženie emisií látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

1.4.

Dobré monitorovanie a registrácia sú kľúčovými prvkami na dosiahnutie dobrých výsledkov. EHSV podporuje čo najtransparentnejší systém monitorovania, ktorý prípadne dokáže uspokojiť potrebu rozšírenia, napríklad v prípade nových látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, na ktoré sa súčasné nariadenie nevzťahuje. Cieľom by mal byť univerzálny systém uplatniteľný vo všetkých členských štátoch. Zavedenie registračného a monitorovacieho systému v krajinách mimo EÚ by však malo byť jednoduché vzhľadom na priekopnícku úlohu, ktorú EÚ v súčasnosti plní.

1.5.

EHSV tiež žiada, aby sa počet výnimiek zo zákazov obmedzil na minimum a aby boli výnimky zo zoznamu zakázaných látok možné len vo výnimočných a nevyhnutných prípadoch. Použitia, na ktoré sa vzťahuje výnimka, by sa mali prísne kontrolovať, aby sa predišlo zneužitiu, a teda zhoršeniu situácie.

1.6.

EHSV upozorňuje na nebezpečný a nevyriešený problém hromadenia veľkého množstva látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v starých zariadeniach a izolačných penách a zároveň na skutočnosť, že žiadny medzinárodný dohovor neupravuje riadenie alebo ničenie zdrojov látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Výbor vyzýva na urýchlené zavedenie účinných právnych predpisov v členských štátoch s cieľom predísť úniku látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, aby sa zabránilo ohrozeniu atmosférického prostredia a životných podmienok obyvateľstva.

1.7.

V ideálnom prípade by malo byť nakladanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu súčasťou systému odpadového hospodárstva (na kontrolu, zber, zhodnocovanie a spracovanie) s už zavedenými zastrešujúcimi politikami, legislatívou a nariadeniami pre konkrétne toky odpadu. Riadenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v penách a iných bánk týchto látok je obrovskou výzvou, najmä pre rozvojové krajiny. EÚ musí priniesť uskutočniteľné riešenia a primeraný právny rámec.

1.8.

Vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú úroveň výroby a používania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu ako východiskových surovín a súvisiacich emisií, ktoré môžu byť podhodnotené, je EHSV znepokojený, že kvantitatívne limity látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu na použitie ako východisková surovina boli úplne zamietnuté. Zúženie výnimiek pre suroviny podľa nového nariadenia má viaceré prínosy pre životné prostredie. Dôraz by sa mal klásť na alternatívy šetrné k životnému prostrediu.

1.9.

Opatrenia na predchádzanie emisiám fluórovaných uhľovodíkov (HFC) vedľajších produktov spojených s výrobou látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu by sa mali posilniť prostredníctvom dodatočných požiadaviek na podávanie správ.

1.10.

Mali by sa zaviesť opatrenia na zníženie emisií nových látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu vrátane zníženia úniku a požiadaviek na zhodnocovanie, recykláciu a regeneráciu.

2.   Súvislosti

2.1.

Montrealský protokol (4) o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu je prelomovou mnohostrannou environmentálnou dohodou, ktorá upravuje výrobu a spotrebu takmer 100 syntetických chemikálií označovaných ako látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Keď sa tieto chemikálie dostanú do atmosféry, poškodia stratosférickú ozónovú vrstvu, ochranný štít Zeme, ktorý chráni ľudí a životné prostredie pred škodlivými hladinami ultrafialového žiarenia zo slnka. Tento protokol, ktorý bol prijatý 15. septembra 1987, je dosiaľ jedinou zmluvou OSN, ktorú ratifikovali všetky krajiny na svete – všetkých 198 členských štátov OSN.

2.2.

Nariadenie (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, je hlavným nástrojom zameraným na látky poškodzujúce ozónovú vrstvu v EÚ. Jeho všeobecným cieľom je predchádzať emisiám látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a zabezpečiť dodržiavanie protokolu. Nariadenie o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu bolo predložené na hodnotenie „REFIT“, v ktorom sa dospelo k záveru, že hoci nariadenie vo všeobecnosti spĺňalo svoj účel, mohlo by byť lepšie zosúladené s Európskou zelenou dohodou a mohlo by sa mierne zlepšiť. V tejto súvislosti je cieľom návrhu nahradiť nariadenie o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu a zároveň zachovať prísnu úroveň kontroly, najmä: 1. zosúladiť opatrenia s Európskou zelenou dohodou stanovením dodatočných znížení emisií, ktoré sú uskutočniteľné za primerané náklady; 2. zabezpečiť komplexnejšie monitorovanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu vrátane látok, ktoré ešte nie sú kontrolované; 3. zjednodušiť a zlepšiť účinnosť existujúcich pravidiel s cieľom znížiť administratívne náklady; 4. zlepšiť zrozumiteľnosť a súlad s inými pravidlami.

2.3.

Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu majú mnohonásobne vyšší potenciál globálneho otepľovania (5) ako oxid uhličitý, takže na boj proti zmene klímy a na ochranu zdravia a blahobytu občanov EÚ je potrebné znížiť ich emisie.

2.4.

Na základe Montrealského protokolu bude postupne ukončená výroba a používanie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu na emisné účely. Predpisy EÚ týkajúce sa látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu boli vždy ambicióznejšie ako Montrealský protokol a úplne vyradili tieto látky na emisné účely.

2.5.

Keďže väčšina výroby, používania a obchodovania s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu je už zakázaná, hlavným účelom je preto zabrániť emisiám uvedených látok z predtým zákonných použití vo výrobkoch a zariadeniach a z iných procesov, napr. východiskových surovín, ktoré sú vyňaté z postupného vyraďovania podľa Montrealského protokolu.

2.6.

Návrh nariadenia o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu úzko súvisí s návrhom týkajúcim sa fluórovaných plynov (NAT/847 (6)). V oboch prípadoch ide o skleníkové plyny a prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Tieto dve nariadenia musia spoločne zabezpečiť, aby Únia dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a fluórovaných uhľovodíkov podľa protokolu.

2.7.

Cieľom návrhu je zabrániť do roku 2050 ekvivalentom 180 miliónov ton ekvivalentu CO2 a 32 000 ton potenciálu poškodzovať ozón (ODP) prostredníctvom opatrení na obnovu a zničenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu z dvoch druhov izolačnej peny.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV rozhodne podporuje návrh Komisie na zmenu nariadenia o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu s cieľom ešte viac znížiť emisie a poskytnúť stimuly na používanie alternatív šetrných ku klíme.

3.2.

EHSV uznáva, že niektoré opatrenia v súčasnom nariadení, ktorých cieľom je predchádzať nezákonným činnostiam, by sa mohli zefektívniť, a preto víta prepojenie systému udeľovania povolení pre látky poškodzujúce ozónovú vrstvu s prostredím centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo (7). EHSV odporúča, aby sa takéto opatrenia vzťahovali aj na osobitné colné režimy vrátane tranzitu a dočasného uskladnenia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.

3.3.

EHSV uznáva veľký význam náležitého monitorovania, aby bolo možné prijať preventívne opatrenia a dosiahnuť pokrok. Nezákonné obchodné praktiky možno identifikovať, a teda riešiť prostredníctvom účinného monitorovania a podávania správ. Vzhľadom na vážne environmentálne dôsledky nezákonného obchodovania s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, EHSV víta zavedenie minimálnych noriem pre maximálne sankcie v súvislosti s nezákonnou výrobou, dovozom a uvádzaním týchto látok na trh, ale okrem toho požaduje zavedenie minimálnych sankcií. Nové nariadenie je v súlade s návrhom Komisie na revíziu smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a na nahradenie smernice 2008/99/ES (smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu) (8).

3.4.

EHSV dôrazne podporuje opatrenia, ktoré zabezpečia zhodnotenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v penách na zneškodnenie, pričom uznáva významný potenciál tohto opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, ako aj príležitosť na vytváranie pracovných miest a výskum a vývoj v odvetví recyklácie.

3.5.

EHSV víta skutočnosť, že sa dôkladne zvážil súlad s existujúcimi ustanoveniami politiky v tejto oblasti. Je to nevyhnutné, aby sa v konečnom dôsledku dosiahli ciele balíka Fit for 55 (2030) a Zelenej dohody (2050).

3.6.

Vzhľadom na to, že EÚ je lídrom v znižovaní látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, EHSV navrhuje, aby EÚ šla príkladom, aj pokiaľ ide o to, aby iné hospodárstva používali rovnaké pravidlá, napríklad tým, že obmedzia látky poškodzujúce ozónovú vrstvu pri používaní východiskových surovín a procesných činidiel, ak existujú alternatívy. V roku 2020 výroba kontrolovaných látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu predstavovala 164 704 metrických ton, najmä na použitie ako východisková surovina v EÚ. Vedci vyjadrili obavy, že nahlásené emisie z procesov východiskových surovín sú podhodnotené a môžu byť globálne príčinou zvýšenej atmosférickej úrovne tetrachlórmetánu (CTC) a CFC-113 (9).

3.7.

EHSV predpokladá, že revízia nevyvolá nadmernú administratívnu alebo finančnú záťaž. Očakáva sa, že návrh prinesie podnikom viacero výhod z hľadiska zjednodušenia. Takisto je dobré, že od revidovaného znenia sa možno odchýliť len vo veľmi výnimočných prípadoch.

3.8.

EHSV sa domnieva, že začlenenie nových látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, na ktoré sa zatiaľ protokol nevzťahuje, predstavuje zlepšenie. V roku 2020 bola výroba nových látok z hľadiska metrických ton približne šesťkrát vyššia ako výroba kontrolovaných látok. Preto je dôležité monitorovať vývoj v tejto oblasti vrátane použitých a vyprodukovaných množstiev a minimalizovať emisie nových plynov s cieľom minimalizovať ich vplyv na ozónovú vrstvu a zmenu klímy.

3.9.

EHSV víta aktualizované posúdenie vplyvu, najmä pokiaľ ide o hlavné opatrenie na úsporu emisií, ktoré predstavuje zhodnocovanie a zneškodňovanie izolačnej peny. Mechanizmus hodnotenia v návrhu je potrebný na to, aby bolo možné medzičasom posúdiť výsledky. V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu odborníci, pokiaľ ide o izolačnú penu a vývoj. Musí sa zvážiť aj administratívna záťaž.

3.10.

EHSV víta opatrenia na objasnenie úlohy colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom pri kontrole obchodu s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu. Je to potrebné, pretože naďalej dochádza k nezákonnému obchodovaniu (10).

3.11.

Nadmerné používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ako sú chladivá a penové látky, v minulosti viedlo k hromadeniu veľkých množstiev látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, napr. v starých chladničkách, izolačnej pene alebo valci. Elektronický odpad obsahujúci látky poškodzujúce ozónovú vrstvu môže uvoľňovať aj iné toxické látky spôsobujúce rakovinu: olovo, kadmium, polychlórovaný bifenyl (PCB), spomaľovače horenia a mnohé iné. Keďže ani Montrealský protokol, ani žiadny iný medzinárodný dohovor o životnom prostredí neupravuje riadenie a ničenie existujúcich bánk látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, každá krajina je zodpovedná za vytvorenie fungujúceho systému riadenia bánk poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ktorý bude schopný riešiť výzvy súvisiace s týmto dôležitým zdrojom emisií. Z týchto dôvodov sa EHSV domnieva, že je dôležité zabezpečiť cieľ ochrany atmosférického prostredia tým, že sa zabráni úniku a uvoľňovaniu prostredníctvom účinného riadenia bánk látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Výroba, používanie a obchodovanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu na emisné účely je už zakázané. EHSV preto podporuje cieľ nového návrhu zabrániť najmä emisiám látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu z výrobkov a zariadení, v ktorých bolo používanie takýchto látok predtým povolené. Významnou časťou je povinnosť zhodnocovať alebo zneškodňovať látky poškodzujúce ozónovú vrstvu v určitých typoch izolačnej peny pri obnove alebo búraní budov. EHSV však konštatuje, že je možné urobiť viac pre to, aby sa v EÚ podporilo prijatie alternatív látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.

4.2.

Revízia nariadenia pomôže splniť cieľ Parížskej dohody (11), ktorým je v ideálnom prípade neprekročiť zvýšenie teploty o 1,5 oC.

4.3.

EHSV víta požiadavku stanoviť minimálnu úroveň odbornej prípravy pre zamestnancov pracujúcich s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu. Vyjadruje však nádej, že tieto minimálne požiadavky budú rovnaké pre všetky členské štáty.

4.4.

EHSV konštatuje, že značné množstvá látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu sa naďalej používajú ako surovina pri chemickej výrobe, a to aj napriek dostupnosti alternatív v určitých procesoch východiskových surovín. Obzvlášť znepokojujúce je pokračujúce používanie HCFC-22 vzhľadom na vysoké emisie súvisiaceho vedľajšieho produktu HFC-23, ktorý má potenciál globálneho otepľovania 14 600 (12). EHSV konštatuje, že zúženie výnimiek pre východiskové suroviny podľa Montrealského protokolu by prinieslo viacero výhod (13) a EÚ by mala ísť príkladom a zakázať prebiehajúce používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v prípade východiskových surovín a procesných činidiel tam, kde existujú alternatívy šetrné k životnému prostrediu. To by mohlo predstavovať 38 % všetkých látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu používaných ako východiskové suroviny v EÚ.

4.5.

Vzhľadom na obavy týkajúce sa východiskových surovín látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a súvisiacich emisií EHSV odporúča, aby sa možnosť Komisie prijať vykonávacie akty na stanovenie maximálnych množstiev a úrovní emisií a zoznam podnikov, v ktorých sa povoľuje používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, pokiaľ ide o procesné činidlá (ako sa stanovuje v článku 7 ods. 3), rozšírila na východiskové suroviny, a to zahrnutím rovnocenného ustanovenia do článku 6.

4.6.

So zreteľom na možné emisie HFC-23 spojené s používaním HCFC-22 EHSV víta vyhlásenie o zhode ako prvý krok v boji proti tomuto javu a požaduje ďalšie opatrenia vrátane podávania správ, overovania a povinného zverejňovania výrobného zariadenia pôvodu, dôkazu o znižovaní emisií vedľajších produktov HFC-23 a vysledovateľnosti.

4.7.

EHSV berie na vedomie obavy z vplyvu emisií nových látok vrátane látok uvedených v prílohe II (napr. rýchly nárast atmosférickej koncentrácie dichlórmetánu, ktorý by mohol o viac ako desaťročie výrazne spomaliť obnovu ozónovej diery (14)) a odporúča, aby sa opatrenia vyžadujúce zhodnocovanie, recykláciu a regeneráciu (článok 20) a požiadavky na únik (článok 21) vzťahovali aj na plyny uvedené v prílohe II. Okrem toho tieto podniky musia mať platnú registráciu v systéme udeľovania povolení pred dovozom alebo vývozom plynov uvedených v prílohe II.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1.

(2)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0640&from=SK

(3)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195.

(4)  https://treaties.un.org/doc/publication/unts/volume%201522/volume-1522-i-26369-english.pdf

(5)  Potenciál globálneho otepľovania bol vyvinutý s cieľom umožniť porovnanie vplyvov rôznych plynov na globálne otepľovanie. Konkrétne je meradlom toho, koľko energie pohltia emisie 1 tony plynu za dané časové obdobie v porovnaní s emisiami 1 tony oxidu uhličitého (CO2).

(6)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014 [COM(2022) 150 final — 2022/0099 (COD)] (pozri stranu 44 tohto úradného vestníka).

(7)  Viac informácií o prostredí centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo: https://ec.europa.eu/taxation_customs/eu-single-window-environment-customs_en

(8)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádza smernica 2008/99/ES [COM(2021) 851 final – 2021/0422 (COD)], (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 143).

(9)  Solomon a kol. 2020. Unfinished business after five decades of ozone-layer science and policy. Nature Communications 11:4272.

(10)  https://www.europol.europa.eu/media-press/newsroom/news/how-company-earned-to-%E2 %82 %AC1-million-illegally-trading-ten-tons-of-ozone-depleting-substances

(11)  https://unfccc.int/sites/default/files/english_paris_agreement.pdf

(12)  Zlúčenina HFC-23 (trifluórmetán alebo CHF3), silný skleníkový plyn so 100-ročným potenciálom globálneho otepľovania 14 600, vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe HCFC-22 (difluórchlórmetán alebo CHClF2).

(13)  Andersen a kol. 2021. Narrowing feedstock exemptions under the Montreal Protocol has multiple environmental benefits. PNAS 2021 zväzok 118 č. 49. https://doi.org/10.1073/pnas.2022668118

(14)  Hossaini, R., Chipperfield, M., Montzka, S. a kol. The increasing threat to stratospheric ozone from dichloromethane. Nat Commun 8, 15962 (2017). https://doi.org/10.1038/ncomms15962