STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 27. apríla 2022

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia

(CON/2022/16)

(2022/C 248/03)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 17. januára 2022 žiadosť Európskeho parlamentu a 21. januára 2022 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (1) (ďalej len „navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách“).

Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách úzko súvisia s iným návrhom, ku ktorému ECB dostala žiadosť o konzultáciu, konkrétne s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty (2) (spolu s navrhovanými zmenami smernice o kapitálových požiadavkách ďalej len „reformný balík Komisie, ktorý sa týka bankového sektora“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách obsahujú ustanovenia súvisiace s úlohami ECB, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa článku 127 ods. 6 zmluvy, ako aj ustanovenia súvisiace s príspevkom Európskeho systému centrálnych bánk k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB rozhodne podporuje reformný balík Komisie, ktorý sa týka bankového sektora a ktorý do právnych predpisov Únie zavádza významné prvky programu globálnej regulačnej reformy. Posilní sa tým jednotný súbor pravidiel EÚ a výrazne sa posilní regulačný rámec v oblastiach, v ktorých orgány dohľadu zistili nedostatky, ktoré by mohli viesť k nedostatočnému monitorovaniu a pokrytiu rizík.

Po prvé, zlepšenie spôsobu riešenia environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia (ESG) zavedením prísnejších požiadaviek a rozšírením súboru nástrojov dohľadu v tejto oblasti pomôže zabezpečiť, aby inštitúcie aktívne rozvíjali posilnené rámce riadenia rizík, čím sa zníži pravdepodobnosť akumulácie nadmerných rizík jednotlivými inštitúciami a finančným systémom ako celkom.

Po druhé, riadnym zavedením spodnej hranice pre výstupné hodnoty sa zníži neodôvodnená variabilita rizikovej váhy (3) a je vítané, že nedôjde k dvojitému započítaniu rizík v súvislosti s inými požiadavkami, pričom by sa malo zabrániť zložitosti prevádzky.

Po tretie, harmonizované ustanovenia o posudzovaní riaditeľov bánk a kľúčových zamestnancov (posúdenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti) uľahčia účinnosť dohľadu a posilnia účinné riadenie.

Po štvrté, spoločný súbor pravidiel pre pobočky bankových skupín z tretích krajín, ktoré pôsobia v členských štátoch nahradí heterogénne vnútroštátne prístupy a posilní jednotný trh.

Po piate, prehĺbenie harmonizácie vnútroštátnych právomocí súvisiacich s nadobúdaním kvalifikovaných účastí, prevodmi aktív alebo pasív, zlúčeniami alebo splynutiami alebo rozdeleniami, ako aj sankčného režimu, zabezpečí konzistentnosť a spoľahlivosť tohto rámca.

Po šieste, ECB vyzýva na dosiahnutie súladu medzi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4) (ďalej len „smernica o kapitálových požiadavkách“) a nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (5), pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa nezávislosti dohľadu vo všeobecnosti a konkrétne konfliktu záujmov. Pri obmedzovaní možných konfliktov záujmov je dôležitý prísny, ale primeraný a pružný prístup, ktorý umožní riadne zohľadniť každú individuálnu situáciu.

Napokon, ak sa orgánom dohľadu umožní odňať povolenie úverovým inštitúciám, ktoré boli vyhlásené za inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, ale nespĺňajú podmienky pre riešenie krízových situácií, pretože nie je splnené kritérium verejného záujmu, uľahčí sa riadny odchod týchto bánk z trhu (6).

Toto stanovisko rieši otázky, ktoré sú pre ECB mimoriadne významné a ktoré sú rozdelené do ďalej uvedených častí.

1.   Environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (riziká ESG)

1.1.   Podpora navrhovaných zmien

ECB veľmi víta návrh Komisie posilniť požiadavky pre úverové inštitúcie, pokiaľ ide o riziká ESG, ako aj príslušný mandát pre príslušné orgány. ECB zdieľa názor Komisie, že riziká ESG môžu mať ďalekosiahle následky na stabilitu jednotlivých inštitúcií, ako aj finančného systému ako celku. Komisia správne stanovila ambiciózne ciele v súvislosti s prispôsobením sa EÚ vplyvom rizík ESG a s jej prechodom na udržateľné hospodárstvo vrátane konkrétnych zmien jej výrobného systému v obmedzenom časovom horizonte. V stratégii sa zdôrazňuje, že „úspech Európskej zelenej dohody závisí od príspevku všetkých hospodárskych aktérov a od stimulov pre týchto aktérov na splnenie našich cieľov. Na tento účel musia finančné inštitúcie premietnuť ciele EÚ v oblasti udržateľnosti do svojich dlhodobých stratégií financovania a rozhodovacích procesov“ (7). Tento prechod a s ním súvisiace riziká ovplyvňujú takmer všetky odvetvia hospodárstva a majú rozsiahly vplyv na všetky regióny; okrem toho závisia od politík v oblasti dekarbonizácie, zmien v preferenciách spotrebiteľov a investorov, ako aj technologických zmien. Tento rozsiahly vplyv si vyžaduje prijatie osobitných stratégií, ako aj rozšírenie možností pre riadenie rizík s cieľom zabezpečiť odolnosť obchodných modelov úverových inštitúcií v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte a zabrániť nahromadeniu nadmerného rizika súvisiaceho s prechodom vo svojich portfóliách. Preto je veľmi dôležité, aby úverové inštitúcie monitorovali riziko vyplývajúce z nesúladu svojich portfólií s cieľmi EÚ v oblasti prechodu na udržateľné hospodárstvo, a tým stanovili ambiciózne a konkrétne harmonogramy vrátane priebežných čiastkových cieľov na účely svojho strategického plánovania.

ECB podporuje návrh na explicitnejšie pokrytie rizík ESG v požiadavkách v oblasti dohľadu, čo pomôže minimalizovať hrozby, ktoré tieto riziká predstavujú pre jednotlivé inštitúcie a finančnú stabilitu. V nedávnom posúdení v oblasti dohľadu uskutočnenom ECB sa zdôraznila potreba lepšieho interného riadenia rizík bánk a väčšej kontroly zo strany orgánov dohľadu nad týmito rizikami. Z tohto komplexného posúdenia vyplynulo, že žiadna inštitúcia sa nepribližuje k úplnému zosúladeniu svojich postupov s očakávaniami v oblasti dohľadu v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi rizikami (ďalej len „riziká C&E“) a že samotné inštitúcie považujú 90 % svojich postupov za len čiastočne zosúladené alebo vôbec nezosúladené s očakávaniami ECB v oblasti dohľadu (8).

ECB uznáva, že riziká C&E majú prioritu pred sociálnymi faktormi a faktormi správy a riadenia, a to aj vzhľadom na rozdiely v metodikách. Riziká C&E zahŕňajú najmä hrozby vyplývajúce z požadovaného prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo a z prispôsobovania sa rastúcim fyzickým hrozbám. Riziká súvisiace s prechodom a fyzické riziká sú v porovnaní s inými prudenciálnymi rizikami špecifické a keďže sa časom zvyšujú, je potrebné dôkladné plánovanie a jasné stratégie ich zmierňovania, pričom na zmiernenie dlhodobých vplyvov môžu byť potrebné rozhodné a okamžité krátkodobé opatrenia.

ECB podporuje navrhovanú požiadavku, aby úverové inštitúcie vypracovali osobitné plány na monitorovanie a riešenie rizík ESG vznikajúcich v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Tým sa zabezpečí, aby úverové inštitúcie merali riziká ESG v dlhodobejšom horizonte a dôkladne posúdili štrukturálne zmeny, ku ktorým môže dôjsť v odvetviach, ktorým sú vystavené, v súlade s plánmi na prechod stanovenými v právnom rámci EÚ (9). Požiadavka vypracovať takéto plány zvýši transparentnosť rizík, ktorým je finančný systém vystavený. Táto požiadavka okrem toho tiež zabezpečí, aby úverové inštitúcie aktívne preskúmavali, a to aj v súvislosti s cieľmi EÚ v oblasti prechodu, či ich stratégie dostatočne pokrývajú aspekty súvisiace s ESG, čím sa zmiernia riziká poškodenia dobrej povesti alebo aj riziká vyplývajúce z rýchlo sa meniacich nálad na trhu.

ECB je pripravená spolupracovať s agentúrami EÚ na monitorovan9 pokroku úverových inštitúcií pri vypracúvaní ich osobitných plánov (nový článok 76 ods. 2) a zdôrazňuje potrebu včasných opatrení v tejto oblasti. ECB sa domnieva, že je potrebné sa prednostne zaoberať odolnosťou inštitúcií voči dlhodobým negatívnym vplyvom rizík ESG a ich prispôsobivosťou v súvislosti s týmito vplyvmi. Navrhované usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa obsahu plánov inštitúcií (nový článok 87a ods. 5 písm. b)) budú v tejto súvislosti mimoriadne dôležité, a preto ECB zastáva názor, že by sa tieto usmernenia mali uverejniť do 12 mesiacov. Naopak, lehota 24 mesiacov sa zdá vhodnejšia pre navrhované usmernenia o minimálnych normách a referenčných metodikách (nový článok 87a ods. 5 písm. a)).

Riadne interné riadenie rizík vrátane osobitného plánovania takisto uľahčí posudzovanie rizík ESG príslušnými orgánmi a makroprudenciálnymi orgánmi. V súvislosti s podrobnejšou úpravou požiadavky, aby úverové inštitúcie riadili všetky významné riziká testovaním svojej odolnosti voči dlhodobým negatívnym vplyvom rizík C&E, ECB víta posilnenie súvisiacich právomocí v oblasti dohľadu spôsobom, ktorý je v súlade s časovým horizontom naplnenia rizík ESG. To umožní ECB účinnejšie riešiť riziká ESG, počnúc klimatickými a environmentálnymi rizikami, ktoré majú vplyv na prudenciálnu situáciu úverovej inštitúcie (napr. kapitál a likviditu) aj v strednodobom až dlhodobom horizonte (t. j. 5 – 10 rokov). Takéto požiadavky takisto pomôžu makroprudenciálnym orgánom zmierniť celosystémové dôsledky rizík ESG, a to najmä analýzou ich systémových aspektov, napr. prostredníctvom celohospodárskeho stresového testovania v oblasti klímy. Toto všetko by malo ECB poskytnúť primeranejšie nástroje, ktoré by jej spolu s ostatnými príslušnými orgánmi pomohli zabrániť hromadeniu uviaznutých aktív v súvahách úverových inštitúcií a zabezpečiť komplementaritu medzi mikroprudenciálnym a makroprudenciálnym prístupom.

Pokiaľ ide o súbor makroprudenciálnych nástrojov, ECB víta aj objasnenie v odôvodnení navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách, že rámec vankúša na krytie systémového rizika sa už môže použiť na riešenie rôznych druhov systémových rizík vrátane rizík súvisiacich so zmenou klímy. V rozsahu, v akom môžu mať riziká súvisiace so zmenou klímy vážne negatívne dôsledky pre finančný systém a reálnu ekonomiku v členských štátoch, je možné na zmiernenie týchto rizík zaviesť mieru vankúša na krytie systémového rizika.

1.2.   Odolnosť voči dlhodobým negatívnym vplyvom rizík ESG

Pokiaľ ide o scenáre a metódy posudzovania odolnosti voči dlhodobým negatívnym vplyvom rizík ESG, najmä zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia, by ECB chcela zdôrazniť skutočnosť, že výzvy, ktoré tieto riziká predstavujú pre finančný sektor, možno posúdiť a riešiť len začlenením vedeckej analýzy do tvorby politík. V tejto súvislosti bude dôležitý príspevok vedeckého výskumu, subjektov finančného sektora a environmentálnych agentúr. ECB víta záväzok Komisie posilniť spoluprácu medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi vrátane orgánov dohľadu, ako aj skutočnosť že cieľom takejto spolupráce je „pomoc pri stanovení čiastkových cieľov pre finančný sektor“ (10). Napriek tomu by bolo užitočné pripomenúť v odôvodneniach navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách záväzok prijatý v akčnom bode 5.c stratégie financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo [COM(2021) 390 final]. Osobitne je dôležité zdôrazniť, že Komisia sa zaviazala posilniť spoluprácu s ECB, Európskym výborom pre systémové riziká, európskymi orgánmi dohľadu a Európskou environmentálnou agentúrou a že cieľom takejto spolupráce je pomôcť vymedziť čiastkové ciele pre finančný sektor, lepšie pochopiť, či je prebiehajúci a budúci pokrok dostatočný, a uľahčiť tak v prípade potreby prijímanie politických opatrení v rámci užšej spolupráce všetkých príslušných verejných orgánov. ECB by uvítala odkaz na takýto záväzok aj v súvislosti s mandátom stanoveným v novom článku 87a ods. 5 písm. c) smernice o kapitálových požiadavkách.

2.   Spodná hranica pre výstupné hodnoty

ECB víta zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty, ktorá je dôležitým prvkom reforiem Bazilej III (11). ECB poznamenáva, že navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách zahŕňajú niektoré mechanizmy, ktoré upravujú interakciu medzi spodnou hranicou pre výstupné hodnoty a nastavením i) požiadaviek piliera 2 v oblasti dohľadu a ii) makroprudenciálnych vankúšov.

ECB súhlasí s celkovým cieľom, ktorým je vyhnúť sa dvojitému započítaniu rizík v mikroprudenciálnom a makroprudenciálnom rámci, a so zámerom zabezpečiť, aby príslušné požiadavky zostali primerané. Pokiaľ ide o požiadavky piliera 2, ECB by rada zdôraznila skutočnosť, že už existuje všeobecná požiadavka na zabránenie akémukoľvek dvojitému započítaniu rizík, a preto je pripravená zabezpečiť, aby sa takéto dvojité započítanie rizík nevyskytlo v jej pôsobnosti. Pokiaľ ide o makroprudenciálne vankúše, ktoré sa v súčasnosti používajú, tieto riešia makroprudenciálne riziká, ktoré sa líšia od cieľa spodnej hranice pre výstupné hodnoty, ktorým je zníženie rizika nadmernej variability alebo nedostatočnej porovnateľnosti rizikových váh v dôsledku používania interných modelov inštitúciou.

Okrem toho sa v návrhu vyžaduje, aby sa nominálna hodnota požiadaviek piliera 2 okamžite nezvýšila v dôsledku toho, že sa pre inštitúciu sa stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty. ECB súhlasí so základným cieľom a zmyslom týchto ustanovení, ktorým je neutralizácia neodôvodnených aritmetických účinkov na požiadavky piliera 2 vyplývajúcich zo zavedenia spodnej hranice pre výstupné hodnoty a je pripravená podniknúť potrebné kroky na neutralizáciu tohto vplyvu.

Je dôležité, aby navrhované mechanizmy rešpektovali existujúce postupy v oblasti dohľadu a makroprudenciálne postupy a aby neboli prevádzkovo zložité a nepredstavovali administratívne zaťaženie pre príslušné a makroprudenciálne orgány. Najmä pokiaľ ide o požiadavky piliera 2, ako už bolo uvedené, ECB sa domnieva, že príslušné orgány sú už aktuálnym regulačným rámcom poverené, aby zabránili dvojitému započítaniu rizík a neodôvodneným zmenám prudenciálnych požiadaviek, a že usmernenia, ktoré EBA vydal podľa článku 107 ods. 3 smernice o kapitálových požiadavkách, poskytujú pevný právny základ na vytvorenie spoločnej metodiky na dosiahnutie tohto cieľa. Hoci ECB preto nevidí potrebu trvalo zakotviť v právnych predpisoch úrovne 1 spôsob, akým by sa mala zohľadniť spodná hranica pre výstupné hodnoty pri stanovovaní požiadaviek piliera 2, berie na vedomie osobitný legislatívny návrh týkajúci sa tejto záležitosti a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby navrhované ustanovenie – vrátane dočasného zmrazenia – trvalo nezasahovalo do aktuálneho prístupu podľa piliera 2 ani do jeho frekvencie. ECB zastáva názor, že okamžitá neutralizácia by sa mala uskutočniť v okamihu, keď sa pre banku stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty. V nasledujúcich rokoch by sa každá potrebná úprava vykonala v rámci pravidelného postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

Zákonodarcovia EÚ by mohli poskytnúť EBA osobitné oprávnenie na vypracovanie usmernení o tom, ako by príslušné orgány mali riešiť vplyv spodnej hranice pre výstupné hodnoty pri stanovovaní požiadaviek piliera 2, ako sa vymedzuje v návrhu nariadenia vypracovanom Komisiou, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 (článok 465 ods. 1). Ak by zákonodarcovia EÚ chceli túto záležitosť legislatívne upraviť, ECB v technickom pracovnom dokumente predložila návrhy týkajúce sa toho, ako by sa legislatívny návrh mohol zmeniť tak, aby bol v súlade s aktuálnym prístupom podľa piliera 2, ako aj s jeho frekvenciou, a aby sa zároveň výslovne upravil vzájomný vzťah medzi spodnou hranicou pre výstupné hodnoty a požiadavkami piliera 2 v texte úrovne 1.

Pokiaľ ide o vankúš na krytie systémového rizika, ECB má vážne obavy v súvislosti s navrhovanou požiadavkou na povinné preskúmanie jeho kalibrácie, ktorá zahŕňa dynamickú hornú hranicu vankúša a zmrazuje ho na úrovniach pred stanovením spodnej hranice pre výstupné hodnoty, kým sa takéto preskúmanie neukončí a výsledok nezverejní.

Pre tieto obavy existujú tri dôvody.

Po prvé, navrhovaným povinným preskúmaním sa zvyšuje zložitosť rámca a administratívna záťaž, keďže z návrhu vyplýva, že dotknuté orgány by museli preskúmať kalibráciu vankúša na krytie systémového rizika pre každú úverovú inštitúciu, pre ktorú sa stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty. Po druhé, dočasná horná hranica vankúša na krytie systémového rizika a jeho preskúmanie pre každú jednotlivú inštitúciu je v rozpore s makroprudenciálnou povahou vankúša a jeho uplatňovaním na úrovni celého sektoru (podsektoru). Tým by sa stanovil neodôvodnený špecifický prístup k jednotlivej úverovej inštitúcii, na ktorú má vplyv vankúš na krytie systémového rizika a pre ktorú sa stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty. Po tretie, smernica o kapitálových požiadavkách už obsahuje primerané ustanovenia upravujúce pravidelné preskúmanie kapitálových vankúšov, ktoré sú dostatočné na zabezpečenie požadovaných zmien uplatňovaných mier.

ECB má podobné obavy v súvislosti s navrhovanou požiadavkou na preskúmanie kalibrácie vankúša pre inak systémovo významné inštitúcie, keď sa spodná hranica pre výstupné hodnoty stane záväznou. Podobne ako pri preskúmaní vankúša na krytie systémového rizika táto povinnosť preskúmať vankúš pre inak systémovo významné inštitúcie zvyšuje zložitosť rámca a administratívnu záťaž. Okrem toho pravidelné preskúmania vankúša pre inak systémovo významné inštitúcie sú už upravené v smernici o kapitálových požiadavkách.

Namiesto navrhovaného mechanizmu preskúmania vankúša na krytie systémového rizika, keď sa spodná hranica pre výstupné hodnoty stane pre úverovú inštitúciu záväznou, ECB navrhuje výslovne uviesť, že vankúš na krytie systémového rizika sa nemôže použiť na riešenie rizika, ktoré zachytáva spodná hranica pre výstupné hodnoty bez ohľadu na to, či sa spodná hranica pre výstupné hodnoty stane pre dotknutú inštitúciu záväznou alebo nie. Toto by sa podľa možnosti malo upraviť ako odôvodnenie, ale mohlo by sa to vložiť aj do článku smernice o kapitálových požiadavkách. Táto úprava by mala riešiť všetky prípadné obavy, že riziká by sa mohli započítať dvakrát v rámci spodnej hranice pre výstupné hodnoty a v rámci vankúša na krytie systémového rizika. Rovnaké odôvodnenie a úprava by sa mohli uplatniť aj v súvislosti s vankúšom pre inak systémovo významné inštitúcie.

3.   Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť

3.1.   Podpora navrhovaných zmien

ECB veľmi víta návrh Komisie na revíziu rámca pre odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť. Dohľad nad odbornou spôsobilosťou a dôveryhodnosťou členov riadiacich orgánov úverových inštitúcií je kľúčovým nástrojom dohľadu, ktorý je nevyhnutný na zlepšenie správy a riadenia úverových inštitúcií. Dobrá správa a riadenie v úverových inštitúciách zvyšuje ich odolnosť voči nepriaznivému vývoju na trhu a je kľúčovým predpokladom finančnej stability. ECB sa v súvislosti so svojimi činnosťami v oblasti dohľadu domnieva, že je potrebné odstrániť nedostatky a zvýšiť kvalitu rámcov správy a riadenia (12), a preto veľmi víta posilnenie súboru nástrojov v oblasti dohľadu, ako to navrhuje Komisia. Aktuálny rámec pre odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť vyčnieva ako jedna z najmenej harmonizovaných oblastí práva v oblasti dohľadu z dôvodu rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica o kapitálových požiadavkách. Tieto rozdiely bránia efektívnosti dohľadu ECB nad odbornou spôsobilosťou a dôveryhodnosťou a vytvoreniu rovnakých podmienok v rámci EÚ. Návrhy Komisie predstavujú významný krok vpred, pretože by zabezpečili konzistentnejší, efektívnejší a účinnejší dohľad nad členmi predstavenstva a osobami zastávajúcimi kľúčové funkcie, pričom sa zameriavajú na dôležitejšie otázky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu. Týka sa to najmä záležitostí, ako je i) stanovenie jasných lehôt a postupov pre všetky členské štáty; ii) potreba výskytu nových skutočností na posúdenie obnovenia funkčného obdobia; iii) povinné ex ante posúdenia pre najvplyvnejšie inštitúcie; iv) posúdenie osôb zastávajúcich kľúčové funkcie; v) zrušenie výnimky pre súčasné vykonávanie funkcií predsedu a výkonného riaditeľa v článku 88 smernice o kapitálových požiadavkách a vi) zodpovednosť úverovej inštitúcie za zabezpečenie vhodnosti svojich členov predstavenstva.

ECB sa domnieva, že v novom rámci by sa mala zakotviť primeraná úroveň proporcionality a že ešte väčšia miera proporcionality by bola vhodná v súvislosti s prístupom príslušných orgánov k posúdeniam odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Zatiaľ čo v navrhovanom rámci sa už vo všeobecnosti uplatňuje náležite primeraný prístup k posúdeniam odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (vrátane obmedzenia posúdení ex ante na veľké inštitúcie), ECB je pripravená ďalej skúmať spôsoby, ako zabezpečiť primeranú úroveň proporcionality nového rámca, a diskutovať o nich. Proporcionalita predovšetkým umožňuje príslušným orgánom zamerať svoje zdroje na najdôležitejšie posúdenia.

ECB napokon poznamenáva, že posúdenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti ex ante, ktoré sa predpokladajú v navrhovaných zmenách smernice o kapitálových požiadavkách, nemajú vplyv na zákonné práva niektorých orgánov vymenúvať zástupcov do riadiacich orgánov dohliadaných subjektov podľa vnútroštátneho práva.

Bez ohľadu na celkovú výraznú podporu navrhovaných zmien ECB predkladá niekoľko pripomienok ku konkrétnym aspektom, a to tak ďalej v tomto texte, ako aj v technickom pracovnom dokumente.

3.2.   Objasnenie, že navrhované posúdenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti ex ante majú len procesnú povahu: Odôvodnenie 38 navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách.

V odôvodnení 38 sa zdôrazňuje dôležitosť posúdenia vhodnosti členov riadiaceho orgánu veľkých inštitúcií predtým, ako títo členovia nastúpia do svojich funkcií. Hoci ECB rozhodne podporuje plánované primerané posúdenie ex ante, mohlo by sa presnejšie upraviť, že navrhované ustanovenia o ex ante posúdení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti sú väčšinou procedurálne a nemajú vplyv na vnútroštátne zákonné práva určitých orgánov alebo právnických osôb menovať zástupcov do riadiacich orgánov dohliadaných subjektov dohľadu podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. ECB preto navrhuje vložiť do odôvodnenia 38 dodatočný text, ktorého cieľom je ubezpečiť členské štáty, že navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách neovplyvnia zákonné práva vyplývajúce z príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Mali by sa však zaviesť primerané záruky na zabezpečenie vhodnosti týchto zástupcov, ako je účinný dohľad nad vhodnosťou riadiaceho orgánu ako celku (kolektívna vhodnosť) a následné opatrenia na riešenie prípadných konfliktov záujmov a v prípade potreby otázok súvisiacich s časovým záväzkom a skúsenosťami.

3.3.   Zavedenie dvojdňovej lehoty pre potvrdenie o doručení: nový článok 91b ods. 3 a článok 91d ods. 3 smernice o kapitálových požiadavkách

Navrhovaná lehota len 2 dni pre písomné potvrdenie o doručení by v praxi bola pre všetky zainteresované príslušné orgány mimoriadne náročná z dôvodu vysokého počtu žiadostí o posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a rozsiahlej dokumentácie, ktorú je potrebné skontrolovať. Konkrétne v mnohých prípadoch, keď sa žiadosť týka viacerých vymenovaných osôb, môžu mať orgány dohľadu problém túto lehotu dodržať Celkovo môže toto ustanovenie ohroziť dodržanie stanovenej lehoty pre hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti.

ECB preto naliehavo vyzýva na vypustenie dvojdňovej lehoty.

3.4.   Mandát na vypracovanie vykonávacích technických predpisov o štandardných formulároch, vzoroch a postupoch na poskytovanie informácií: nový článok 91b ods. 10 a článok 91d ods. 8 smernice o kapitálových požiadavkách

ECB zodpovedá za účinné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu. V tejto súvislosti sa v rámci jednotného mechanizmu dohľadu dosiahol pokrok, pokiaľ ide o konzistentné používanie formulárov a riešení v oblasti informačných technológií na účely spracovania žiadostí o posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. ECB preto zdôrazňuje, že vykonávacie technické predpisy by mali byť v súlade s týmto úsilím o harmonizáciu a mohli by využiť už vyvinutú infraštruktúru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ECB navrhuje, aby sa do príslušných ustanovení alebo odôvodnení vložil odkaz, ktorým by sa nabádal EBA, aby pri vypracovávaní vykonávacích technických predpisov vychádzal z osvedčených existujúcich postupov a nástrojov.

3.5.   Procesné dôsledky v prípade, že dohliadané subjekty nedodržiavajú povinnosti a lehoty: nový článok 91b ods. 7 a článok 91d ods. 6 smernice o kapitálových požiadavkách

Právomoci v oblasti dohľadu, ktoré majú orgány dohľadu k dispozícii v prípadoch, keď subjekty neodpovedajú na žiadosti o dodatočné informácie v stanovenej lehote, nezahŕňajú právomoc príslušných orgánov vyhlásiť žiadosť za neúplnú, čo si v konečnom dôsledku vyžaduje predloženie novej žiadosti. ECB preto vyzýva na zavedenie dodatočných právnych ustanovení, ktoré by umožnili príslušným orgánom vyhlásiť žiadosť za neúplnú, v dôsledku čoho by bolo potrebné jej opätovné predloženie. Tým by sa zabezpečilo, že nedodržanie lehôt na poskytnutie dodatočnej dokumentácie alebo dodatočných informácií bude mať procesné následky bez toho, aby bola dotknutá možnosť subjektu podať novú žiadosť, a tým začať nové konanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ECB navrhuje doplniť takéto dodatočné procesné následky do nového článku 91b ods. 4 a článku 91d ods. 4 smernice o kapitálových požiadavkách.

3.6.   Možnosť predĺžiť lehotu na posúdenie, ak sa informácie požadujú od iných osôb

Nový článok 91b ods. 4 a článok 91d ods. 4 smernice o kapitálových požiadavkách umožňujú predĺženie lehoty na posúdenie, ak príslušné orgány požadujú dodatočnú dokumentáciu alebo informácie od subjektov, ale nie v prípade, ak sa dokumentácia alebo informácie požadujú od iných osôb, napr. súdnych orgánov alebo iných orgánov dohľadu. To sa stáva veľmi často a často to vyžaduje viac času.

ECB preto navrhuje, aby sa tieto ustanovenia zmenili tak, aby sa vzťahovali aj na situácie, v ktorých sa vyžaduje dokumentácia alebo informácie od iných subjektov/orgánov.

3.7.   Možnosť pre subjekty uskutočniť (interné) posúdenie vhodnosti členov predstavenstva po ich nástupe do funkcie: nový článok 91a ods. 2 smernice o kapitálových požiadavkách

Nový článok 91a ods. 2 druhý pododsek smernice o kapitálových požiadavkách umožňuje vymenovanie členov riadiaceho orgánu v naliehavých situáciách bez akéhokoľvek posúdenia ich vhodnosti. ECB sa obáva, že táto možnosť môže viesť k vymenovaniu nevhodných kandidátov, a to aj z dôvodu nejednoznačnosti výkladu pojmov „bezpodmienečne nevyhnutné“ a „okamžite“ použitých v tejto súvislosti.

ECB preto navrhuje, aby boli subjekty povinné vykonať posúdenie vhodnosti predtým, ako členovia riadiaceho orgánu nastúpia do funkcie, a to aj vo výnimočných prípadoch. V takejto situácii by však mohlo byť opodstatnené jednoduchšie posúdenie za podmienok, ktoré by sa stanovili v usmerneniach vypracovaných EBA. Tieto usmernenia by tiež poskytovali usmernenia o prípadoch, ktoré by sa mohli považovať za naliehavé, t. j. keď je bezpodmienečne nevyhnutné okamžite nahradiť členov predstavenstva.

4.   Požiadavky týkajúce sa pobočiek z tretích krajín (TCB)

Harmonizácia rámca týkajúceho sa pobočiek z tretích krajín je dôležitá na vytvorenie komplexného pohľadu na činnosti skupín z tretích krajín v EÚ, zosúladenie postupov v rámci EÚ a zabezpečenie rovnakých podmienok pre skupiny z tretích krajín v EÚ a európske úverové inštitúcie tým, že sa zabráni možnosti regulačnej arbitráže a zároveň sa nebráni prístupu skupín z tretích krajín na finančný trh EÚ prostredníctvom zriaďovania pobočiek. ECB považuje za nevyhnutné poskytnúť dotknutým príslušným orgánom účinné nástroje dohľadu. Harmonizácia rámca týkajúceho sa pobočiek z tretích krajín je tiež príležitosťou na zosúladenie požiadaviek EÚ s porovnateľnými normami v iných významných jurisdikciách a zachovanie globálnej otvorenosti jednotného trhu.

V tejto súvislosti ECB víta harmonizované minimálne normy pre udeľovanie povolení a odoberanie povolení pobočkám, ako aj v oblasti vnútornej správy a riadenia a kontroly rizík a zvýšené harmonizované požiadavky na vykazovanie. ECB tiež víta zavedenie právomoci príslušných orgánov požadovať od pobočiek z tretích krajín, aby zriadili dcérsku spoločnosť v prípadoch, keď majú systémový význam, čo by sa nemalo uskutočňovať automaticky, ale skôr na základe mechanizmu posudzovania orgánom dohľadu s otvoreným výsledkom, keď sa dosiahnu určité prahové hodnoty. Nový rámec okrem toho umožní komplexný dohľad prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi orgánmi dohľadu, napríklad začlenením pobočiek z tretích krajín triedy 1 do kolégií orgánov dohľadu. V tejto súvislosti ECB oceňuje aj úsilie Komisie zabezpečiť primerané zapojenie orgánov dohľadu nad inými subjektmi skupiny (t. j. dcérskymi spoločnosťami) do rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú štruktúru operácií skupín z tretích krajín v EÚ.

ECB okrem toho podporuje úpravu, podľa ktorej môžu pobočky z tretích krajín vykonávať len činnosti, na ktoré im bolo udelené povolenie, a to výlučne na území členského štátu, ktorý takéto povolenie udelil, a že vykonávanie takýchto činností na cezhraničnom základe na území Únie je výslovne zakázané.

Okrem toho, že ECB návrh rozhodne podporuje, navrhuje zmeny v nasledujúcich oblastiach.

S cieľom zabezpečiť zachytenie skutočného rozsahu činností pobočky, čím sa pomôže zabrániť tomu, aby skupiny z tretích krajín používali osobitné účtovné postupy na udržanie sa pod prahovými hodnotami, je dôležité, aby sa zohľadnili nielen aktíva, ktoré sú zaúčtované v pobočke, ale aj aktíva, ktoré vznikli na pobočke, ale boli zaúčtované na diaľku na inom mieste, pokiaľ sa táto prax považuje za uskutočniteľnú podľa nových právnych predpisov. Hoci navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách zahŕňajú mandát pre EBA na vypracovanie regulačných technických predpisov týkajúcich sa účtovných opatrení, ECB sa domnieva, že by bolo účinnejšie zahrnúť priamo do samotnej smernice o kapitálových požiadavkách aj úpravu spôsobu výpočtu aktív pobočky na účely posúdenia prahových hodnôt (napr. na účely klasifikácie pobočiek do triedy 1 a na posúdenie systémového významu).

ECB okrem toho navrhuje, aby sa súhrnné informácie o aktívach a pasívach držaných alebo zaúčtovaných dcérskymi spoločnosťami skupiny z tretej krajiny a pobočkami z tretích krajín v Únii, ktoré sú pobočky z tretích krajín povinné vykazovať svojmu príslušnému orgánu, sprístupnili aj príslušným orgánom, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami dotknutej skupiny z tretej krajiny. Tento návrh umožní komplexný prehľad a analýzu pôsobenia skupín z tretích krajín v Únii. V tejto súvislosti ECB takisto navrhuje, aby sa rozsah tejto požiadavky na vykazovanie týkajúcej sa služieb poskytovaných hlavným podnikom rozšíril tak, aby zahŕňal aj priame poskytovanie cezhraničných investičných služieb skupinou z tretej krajiny a investičných služieb, ktoré poskytuje skupina z tretej krajiny na základe investovania z vlastného podnetu.

5.   Priame poskytovanie bankových služieb v EÚ podnikmi z tretích krajín

5.1.   Požiadavka na zriadenie pobočky na poskytovanie bankových služieb podnikmi z tretích krajín: nový článok 21c smernice o kapitálových požiadavkách

ECB víta ustanovenia nového článku 21c smernice o kapitálových požiadavkách, podľa ktorých musia na poskytovanie bankových služieb v rámci Únie podniky z tretích krajín buď zriadiť pobočku, alebo vytvoriť dcérsku spoločnosť na území Únie, aby sa zabránilo neregulovaným a nekontrolovaným činnostiam, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu v EÚ.

ECB sa však domnieva, že rozsah základných bankových služieb zahrnutých do nového článku 21c smernice o kapitálových požiadavkách je nejasný. ECB preto vyzýva legislatívne orgány Únie, aby spresnili znenie nového článku 21c smernice o kapitálových požiadavkách, a najmä aby poskytli jasný zoznam základných bankových služieb zahrnutých do tohto článku, pričom sa zohľadnia aj existujúce požiadavky v iných právnych predpisoch EÚ, ktoré upravujú konkrétne služby, ako sú platobné služby a elektronické peniaze, ako aj vplyv nového článku na likviditu globálnych finančných trhov.

6.   Právomoci v oblasti dohľadu

ECB víta navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, keďže tieto ďalej harmonizujú tri druhy právomocí tým, že od príslušného orgánu vyžadujú, aby posúdil: i) nadobudnutia podielov v subjektoch finančného a nefinančného sektora; ii) významné prevody aktív a iii) zlúčenia alebo splynutia/rozdelenia. Súčasné rozdiely vo vnútroštátnych právomociach v týchto troch ohľadoch a skutočnosť, že ECB v súčasnosti vykonáva takéto právomoci len vtedy, ak sú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva, vedú k nerovnakým podmienkam a znižujú účinnosť opatrení ECB v oblasti dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu. Spoločný súbor pravidiel o základných prudenciálnych právomociach súčasne podporí harmonizáciu v rámci vnútorného trhu a zvýši celkovú kvalitu a účinnosť dohľadu. Je potrebné lepšie zosúladenie medzi týmito novými právomocami v oblasti dohľadu a právomocami, ktoré sú už ustanovené v smernici o kapitálových požiadavkách. Na tento účel ECB v technickom pracovnom dokumente predkladá niekoľko pozmeňovacích návrhov.

ECB víta najmä skutočnosť, že v návrhu Komisie sa uznáva potreba zosúladiť právomoci stanovené v hlave III kapitolách 3, 4 a 5 smernice o kapitálových požiadavkách, pokiaľ ide o nadobudnutie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii a nadobudnutie významného podielu inštitúciou. Týmto zosúladením by sa však mala zabezpečiť nielen výmena informácií medzi príslušnými orgánmi, ale upraviť aj priebeh a načasovanie príslušných postupov, ktoré nastanú súčasne pre tú istú operáciu.

Okrem tohto zladenia postupov by sa malo jasne rozlíšiť medzi pojmom „kvalifikovaná účasť“, ktorý by mal byť zameraný na vplyv nadobudnutia na cieľovú úverovú inštitúciu, a „nadobudnutím významného podielu“, ktoré by malo byť zamerané na vplyv nadobudnutia na nadobúdateľa.

Okrem toho ECB v súlade so svojím predchádzajúcim postojom (13) podporuje začlenenie dodatočných právomocí v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o i) zmenu stanov úverových inštitúcií, ii) transakcie so spriaznenými osobami a iii) významné dohody o externom zabezpečovaní činností. Harmonizácia týchto právomocí je naďalej potrebná a pomohla by priblížiť sa k skutočnému jednotnému súboru pravidiel a znížiť regulačnú fragmentáciu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.

7.   Administratívne sankcie

Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách odrážajú pozíciu ECB v tejto veci (14). Vítané je každé úsilie o ďalšiu harmonizáciu a posilnenie sankčných právomocí a právomocí v oblasti presadzovania práva na úrovni Únie, čo podporí účinné presadzovanie prudenciálnych požiadaviek v rámci Únie. Je potrebné najmä poznamenať, že právomoci príslušných orgánov v oblasti presadzovania práva sa posilňujú zavedením možnosti ukladať pravidelné penále ako nové opatrenie na presadzovanie zamerané na obnovenie súladu s prudenciálnymi požiadavkami a že takýmto opatrením nie je dotknutá následná možnosť sankcionovať vzniknuté porušenie. Preto je veľmi dôležité, aby sa rozdiel medzi týmto novým opatrením na presadzovanie práva, správnymi sankciami a inými správnymi opatreniami podľa smernice o kapitálových požiadavkách zohľadnil aj v transpozícii do vnútroštátneho práva uskutočnenej členskými štátmi. ECB okrem toho víta skutočnosť, že sa rozširuje zoznam porušení, na ktoré sa vzťahujú správne sankcie, a že sa upresňuje vymedzenie pojmu „celkový ročný obrat“.

8.   Referenčné porovnávanie v rámci dohľadu

ECB víta navrhované zmeny článku 78 smernice o kapitálových požiadavkách, a najmä skutočnosť, že tieto zmeny rozširujú rozsah referenčného porovnávania v rámci dohľadu na modely používané úverovými inštitúciami na výpočet očakávaných kreditných strát podľa medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 9. Je to veľmi dôležité na zabezpečenie spoľahlivosti modelov, ktoré používajú okrem iného úverové inštitúcie, ktoré nemajú schválené interné modely na určenie svojich kapitálových požiadaviek pre kreditné riziko. Zahrnutie alternatívneho štandardizovaného prístupu pre trhové riziko do rozsahu referenčného porovnávania v rámci dohľadu je takisto vítané ako doplnok k informáciám pochádzajúcim z prístupu interného modelu a ako ďalší krok smerom k úplnej implementácii bazilejského rámca trhového rizika v EÚ.

ECB okrem toho víta návrh poskytnúť EBA flexibilitu, aby mohol vykonávať referenčné porovnávanie raz za dva roky. ECB odporúča poskytnúť EBA ešte väčšiu flexibilitu pri stanovovaní frekvencie týchto porovnávaní. ECB tiež navrhuje, aby boli tieto porovnávania jasnejšie vymedzené.

ECB napokon navrhuje, aby sa od inštitúcií nevyžadovalo, aby každoročne predkladali výsledky svojich výpočtov príslušným orgánom, t. j. aj v rokoch, v ktorých EBA toto porovnávanie nevykonáva. Namiesto toho ECB navrhuje zosúladiť frekvenciu predkladania a hodnotenia, čím sa zníži zaťaženie inštitúcií spojené s vykazovaním.

9.   Zverejňovanie informácií

ECB víta cieľ nového integrovaného centra spravovaného EBA na zverejňovanie informácií úverovými inštitúciami v rámci piliera III, ktorého cieľom je znížiť zaťaženie bánk a uľahčiť využívanie informácií v rámci piliera III všetkými zainteresovanými stranami. Pre orgány dohľadu by mohlo byť centralizované centrum na zverejňovanie informácií prínosom, pretože by sa pre nich uľahčilo zabezpečovanie kvality informácií v rámci piliera III.

Podľa návrhu by sa mali uplatňovať rôzne prístupy v súvislosti so zverejňovaním kvantitatívnych informácií malých a menej zložitých inštitúcií a väčších úverových inštitúcií. V prípade malých a menej zložitých inštitúcií bude EBA používať predkladanie správ na účely dohľadu na zostavenie zodpovedajúceho zverejňovania (kvantitatívnych) informácií na základe vopred vymedzeného priraďovania, zatiaľ čo v prípade väčších inštitúcií dostane EBA úplné súbory sprístupňovaných informácií „v elektronickom formáte“ a bude musieť zverejniť súbory v ten istý deň, keď ich dostane. Tento odlišný prístup sa nezdá byť odôvodnený. Rovnaký prístup v súvislosti so zverejňovaním kvantitatívnych informácií by sa mohol uplatňovať na všetky úverové inštitúcie bez ohľadu na ich veľkosť a zložitosť s cieľom znížiť záťaž spojenú s predkladaním správ u všetkých úverových inštitúcií. Harmonogram, v ktorom má EBA zverejňovať informácie v rámci piliera III v centralizovanom centre, navyše neumožňuje zosúladiť informácie z predkladania správ na účely dohľadu a zo zverejňovania informácií v rámci piliera III, čo by mohlo viesť k ďalšiemu pracovnému zaťaženiu orgánov dohľadu a k nejasnostiam pre investorov a iných používateľov informácií v rámci piliera III. Navyše, zverejňované kvalitatívne informácie a niektoré zverejňované kvantitatívne informácie nemožno získať z informácií z predkladania správ na účely dohľadu na základe vopred vymedzeného priraďovania. Tento problém sa týka tak malých a menej zložitých inštitúcií, ako aj iných inštitúcií. Postup predkladania zverejňovaných informácií orgánu EBA by sa preto mal presnejšie upraviť. Ďalšie úvahy týkajúce sa plánovaného centralizovaného centra na zverejňovanie informácií v rámci piliera III sú uvedené v stanovisku CON/2022/11.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webových stránkach EUR-Lex.

---

(1)  COM(2021) 663 final.

(2)  COM(2021) 664 final.

(3)  Pokiaľ ide o všeobecné uplatňovanie spodnej hranice pre výstupné hodnoty, pozri stanovisko Európskej centrálnej banky CON/2022/11 z 24. marca 2022 k návrhu zmien nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty. Všetky stanoviská ECB sú dostupné na webovom sídle EUR-Lex.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(5)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(6)  Pozri najmä dokument „ECB contribution to the European Commission’s targeted consultation on the review of the crisis management and deposit insurance framework“, s. 9, dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(7)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. júla 2021: Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo, COM(2021) 390 final, s. 14.

(8)  Správa The state of climate and environmental risk management in the banking sector – Report on the supervisory review of banks’ approaches to manage climate and environmental risks, november 2021, dostupná na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(9)  Napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13). Takéto štandardy majú v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte priamy vplyv na úverové inštitúcie prostredníctvom ich protistrán.

(10)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. júla 2021: Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo, COM(2021) 390 final, s. 17.

(11)  Pozri aj stanovisko CON/2022/11, v ktorom sú uvedené podrobnejšie pripomienky k uplatňovaniu spodnej hranice pre výstupné hodnoty, najmä pokiaľ ide o úroveň jej uplatňovania a prechodné opatrenia.

(12)  Nedostatky v riadiacich schopnostiach riadiacich orgánov patria medzi kľúčové zraniteľné miesta úverových inštitúcií uvedené v prioritách ECB v oblasti dohľadu na roky 2022 – 2024, ktoré budú podkladom pre postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu, dostupné na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu

(13)  Pozri odsek 1.12.2 stanoviska Európskej centrálnej banky CON/2017/46 z 8. novembra 2017 k zmenám rámca Únie pre kapitálové požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností (Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 5).

(14)  Pozri odsek 1.15 stanoviska CON/2017/46.