Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k mandátu na rokovanie o uzavretí desiatich dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Eurojustom a príslušnými orgánmi pre justičnú spoluprácu v trestných veciach v určitých tretích krajinách

(Úplné znenie tohto stanoviska je k dispozícii v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku na webovom sídle európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov www.edps.europa.eu)

(2021/C 150/02)

Dňa 19. novembra 2020 Komisia vydala odporúčanie Rade, aby dala poverenie na začatie rokovaní medzi Európskou úniou a Alžírskom, Arménskom, Bosnou a Hercegovinou, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom a Tureckom o medzinárodných dohodách o výmene osobných údajov medzi Europolom a príslušnými orgánmi týchto štátov na účel justičnej spolupráce v trestných veciach. Tieto medzinárodné dohody by poskytli požadovaný právny základ pre výmenu osobných údajov medzi Europolom a príslušnými orgánmi týchto tretích krajín zodpovedných za justičnú spoluprácu v trestných veciach. V prílohe k tomuto odporúčaniu sa stanovujú smernice Rady na rokovania o týchto desiatich naplánovaných medzinárodných dohodách a uvádzajú sa mandáty udelené Komisii.

Medzinárodné dohody umožňujúce Eurojustu a tretím krajinám spolupracovať a vymieňať si osobné údaje by sa mali preukázať ako nevyhnutné a primerané v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv EÚ. Mali by dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi potrebou prevencie a boja proti trestnej činnosti na jednej strane a náležitou ochranou osobných údajov a iných základných práv chránených chartou na strane druhej.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) víta skutočnosť, že Komisia začlenila niekoľko odporúčaní uvedených v jeho stanovisku č. 2/2018 a č. 1/2020 do tohto navrhovaného mandátu na rokovanie.

Odporúčania EDPS v tomto stanovisku sú preto zamerané na objasnenie a v prípade potreby ďalšie rozvinutie záruk a kontrol v budúcich dohodách, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov.

Nakoniec, EDPS je pripravený poskytnúť ďalšie poradenstvo počas rokovaní a pred dokončením týchto desiatich medzinárodných dohôd.

1.   ÚVOD A SÚVISLOSTI

1.1   Základné informácie

1.

V nariadení o Eurojuste (1) sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa prenosov údajov Eurojustom mimo EÚ. V jeho článku 56 ods. 2 je uvedený zoznam niekoľkých právnych základov, podľa ktorých by Eurojust mohol zákonne prenášať údaje orgánom tretích krajín. Jednou možnosťou by bolo rozhodnutie Komisie o primeranosti v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680, v ktorom dospeje k záveru, že tretia krajina, do ktorej Eurojust prenáša údaje, zaisťuje primeranú úroveň ochrany. Keďže v súčasnosti neexistuje žiadne takéto rozhodnutie o primeranosti, ďalšou alternatívou pre Eurojust, pokiaľ ide o pravidelný prenos údajov do tretej krajiny, by bolo použitie vhodného rámca vyplývajúceho z uzavretia záväznej medzinárodnej dohody medzi EÚ a prijímajúcou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, ktorá poskytuje primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základné práva a slobody fyzických osôb.

2.

Dňa 19. novembra 2020 Komisia prijala odporúčanie pre rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohodách medzi Európskou úniou (EÚ) a Alžírskom, Arménskom, Bosnou a Hercegovinou, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom a Tureckom o spolupráci medzi agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a príslušnými orgánmi pre justičnú spoluprácu v trestných veciach týchto tretích štátov. Tieto medzinárodné dohody by poskytli požadovaný právny základ pre výmenu osobných údajov medzi Europolom a príslušnými orgánmi týchto tretích krajín zodpovedných za justičnú spoluprácu v trestných veciach.

3.

Komisia s prihliadnutím na politickú stratégiu, operačné potreby justičných orgánov naprieč EÚ a možné prínosy užšej spolupráce v tejto oblasti považuje za nevyhnutné v krátkodobom horizonte začať rokovania s desiatimi tretími krajinami s cieľom upraviť spôsob, akým Eurojust môže spolupracovať s príslušnými orgánmi týchto krajín. Komisia uskutočnila svoje posúdenie prioritných krajín, pri ktorom zohľadnila operačné potreby Eurojustu.

4.

Prvou prioritou bolo posilnenie spolupráce s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, keďže tieto tretie štáty by mali byť najlepšie pripravené na vysokú úroveň justičnej spolupráce v trestných veciach ako súčasť acquis Únie. Stanovisko Komisie k Bosne a Hercegovine a Turecku bolo uvedené v pravidelných správach Komisie na rok 2020 (2). Uzatvorenie medzinárodnej dohody, ktorá umožňuje výmenu osobných údajov s Eurojustom, je v oboch prípadoch podmienené tým, že obe krajiny vykonajú potrebné zmeny svojich príslušných právnych predpisov o ochrane údajov.

5.

Druhou prioritou bolo byť posilnenie spolupráce s ďalšími tretími krajinami, ktoré sa neuchádzali o členstvo v Únii, ale majú z geografických dôvodov potenciálne vysoký vplyv na bezpečnosť v Európe, ako sú krajiny Blízkeho východu a regiónu severnej Afriky. Táto možnosť je tiež v súlade s Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (3).

6.

Treťou prioritou by malo byť zabezpečenie čo najvyššej možnej miery konzistentnosti vo vzťahoch agentúr SVV s tretími krajinami, najmä medzi Europolom a Eurojustom, aby sa zabezpečila nadväznosť medzi presadzovaním práva a justičnou spoluprácou. V súčasnosti sa Komisia v mene Europolu snaží o uzavretie dohôd s ôsmimi z desiatich uvedených krajín. Komisia považuje za zmysluplné usilovať sa o to, aby sa v prípade, že je to možné a zmysluplné, zapojili do týchto budúcich rokovaní Eurojust aj Europol, vďaka čomu by sa tieto agentúry mohli stať atraktívnejšími pre dotknuté tretie krajiny.

7.

V súlade s postupom stanoveným v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) bude Komisia zodpovedná za rokovanie o týchto medzinárodných dohodách s tretími krajinami v mene EÚ. Komisia sa týmto odporúčaním snaží získať poverenie od Rady Európskej únie (Rada) na začatie rokovaní s určenými desiatimi tretími krajinami. Po dokončení rokovaní bude musieť Európsky parlament udeliť svoj súhlas so zneniami dohôd, ktoré boli predmetom rokovaní, a Rada bude musieť tieto dohody podpísať, aby sa formálne uzatvorili.

8.

Podľa článku 42 ods. 1 nariadenia 2018/1725 Komisia je povinná v nadväznosti na prijatie návrhu odporúčania Rade podľa článku 218 ZFEÚ viesť konzultácie s EDPS, ak má dosah na ochranu práv a slobôd fyzických osôb so zreteľom na spracúvanie osobných údajov. Komisia formálne konzultovala s EDPS 19. novembra 2020.

9.

EDPS víta skutočnosť, že s ním o odporúčaní Európskej komisie boli vedené konzultácie a očakáva, že v preambule rozhodnutia Rady bude zahrnutý odkaz na toto stanovisko. Týmto stanoviskom nie sú dotknuté žiadne ďalšie pripomienky, ktoré by EDPS mohol v neskoršej fáze predložiť na základe ďalších dostupných informácií.

3.   ZÁVERY

20.

Prenosy osobných údajov zhromaždených v rámci vyšetrovaní trestných činov plánované na základe dohody môžu mať významný vplyv na život dotknutých osôb, pretože by mohli byť využité v prípadoch trestného stíhania v prijímajúcej krajine podľa jej vnútroštátneho práva. V medzinárodných dohodách sa preto musí zabezpečiť, aby sa obmedzenia práv na súkromie a ochranu osobných údajov v súvislosti s bojom proti trestnej činnosti uplatňovali len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné.

21.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta cieľ mandátu na rokovanie, ktorým je zabezpečiť dodržiavanie základných práv a dodržiavať zásady uznané chartou, najmä právo na súkromný a rodinný život uznané v článku 7 charty, právo na ochranu osobných údajov uvedené v článku 8 charty a právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa článku 47 charty. Okrem toho EDPS oceňuje skutočnosť, že Komisia začlenila do navrhovaného mandátu na rokovanie viaceré konkrétne odporúčania, ktoré už EDPS uviedol vo svojom stanovisku č. 2/2018 o ôsmich mandátoch na rokovanie o uzavretí medzinárodných dohôd umožňujúcich výmenu údajov medzi Europolom a tretími krajinami a stanovisku č. 1/2020 k mandátu na rokovanie o uzavretí medzinárodnej dohody o výmene osobných údajov medzi Europolom a orgánmi presadzovania práva Nového Zélandu.

22.

EDPS by však chcel opätovne zdôrazniť, že rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania podľa článku 218 ZFEÚ by malo obsahovať odkaz nielen na procesnoprávny základ, ale aj na príslušný hmotnoprávny základ vrátane článku 16 ZFEÚ. Rozsah pôsobnosti každej medzinárodnej dohody a účely prenosov do každej tretej krajiny by mali byť zodpovedajúcim spôsobom presnejšie stanovené v prílohe k odporúčaniu. EDPS odporúča ďalšie vykonanie posúdení vplyvu s cieľom lepšie posúdiť riziká, ktoré predstavujú prenosy údajov do týchto tretích krajín pre práva jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov, ale aj pre iné základné práva a slobody chránené chartou, s cieľom vymedziť presné záruky, ktoré sú potrebné. EDPS sa okrem toho domnieva, že príslušné dozorné orgány EÚ a príslušných tretích krajín by mali byť zapojené do monitorovania a pravidelného hodnotenia dohôd.

23.

EDPS zostáva aj naďalej k dispozícii Komisii, Rade a Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o poskytovanie poradenstva v ďalších fázach tohto procesu. Pripomienky uvedené v tomto stanovisku nemajú vplyv na žiadne ďalšie pripomienky, ktoré by EDPS mohol predložiť v prípade ďalších otázok, ktoré by sa riešili po získaní ďalších informácií. V tomto zmysle EDPS očakáva, že pred finalizáciou návrhu dohôd budú s ním vedené konzultácie o ich ustanoveniach.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138), ďalej len „nariadenie o Eurojuste“.

(2)  Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020, Brusel, 6. októbra 2020, COM(2020) 660 final.

(3)  https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eugs_review_web_0.pdf