Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu návrhu smernice, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši?

Na základe záverov správy Komisie a spätnej väzby zainteresovaných strán z verejných konzultácií o fungovaní smernice o správcoch AIF mala táto smernica prevažne pozitívny vplyv, pokiaľ ide o vytvorenie vnútorného trhu pre AIF, keďže umožnila účinnejší dohľad nad činnosťami fondov a väčšiu transparentnosť ich činností, vďaka čomu sa zlepšila ochrana investorov. V správe a v rámci konzultácií sa zároveň zdôraznilo niekoľko oblastí, v ktorých by sa mohli dosiahnuť cielené zlepšenia so zámerom ďalej zlepšovať účinnosť smernice a riešiť oblasti, v ktorých dochádza k odlišnému výkladu právneho textu orgánmi dohľadu. Monitorovanie a riadenie rizík pre finančnú stabilitu by sa mohlo zlepšiť, a to najmä v súvislosti s novým vývojom na európskom trhu s AIF alebo v niektorých prípadoch s nedostatočným rozvojom európskeho trhu s AIF vrátane priameho poskytovania úverov investičnými fondmi. A napokon, ak investiční manažéri zabezpečujú vykonávanie svojich funkcií prostredníctvom tretích strán, medzi jednotlivými štátmi existujú odlišnosti vo výklade a uplatňovaní pravidiel delegovania uvedených v smernici o správcoch AIF a smernici o PKIPCPD, čo vyvoláva obavy v súvislosti s ochranou investorov v Európskej únii. Tieto rozdiely môžu viesť k rizikám presahovania do širšieho finančného systému, ale takisto môžu obmedziť schopnosť orgánov dohľadu identifikovať a zmierňovať vznikajúce riziká pre finančný systém.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Hlavným zámerom tejto iniciatívy je zlepšiť účinnosť a právne fungovanie smernice o správcoch AIF v súlade s jej primárnymi cieľmi ochrany investorov, znižovania rizík, ktoré predstavujú fondy AIF pre celkovú finančnú stabilitu, a prehĺbenia integrácie trhu s AIF.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ? 

Ciele smernice o správcoch AIF, t. j. zlepšenie integrácie trhu s AIF, zabezpečenie celkovej finančnej stability a jednotné pravidlá ochrany investorov, nie je možné dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov. Tieto celotrhové účinky možno dosiahnuť len prijatím opatrení na úrovni EÚ. V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality smernica o správcoch AIF neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľov stanovených pri prvom prijatí smernice o správcoch AIF.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo? 

V záujme dosiahnutia uvedených cieľov sa v rámci tejto iniciatívy skúma viacero možností politiky a identifikujú sa uprednostňované možnosti v týchto oblastiach: i) zavedenie harmonizovaných pravidiel pre správcov AIF, ktorí spravujú fondy pôsobiace v oblasti priameho poskytovania úverov (fondy poskytujúce úvery); ii) zlepšenie ponuky depozitárnych služieb na menších trhoch; iii) ďalšie objasnenie požiadaviek na správcov fondov, ktorí delegujú určité funkcie na tretie strany; iv) zlepšenie úrovne údajov zozbieraných prostredníctvom regulačného podávania správ; v) harmonizácia dostupnosti nástrojov na riadenie likvidity v celej Únii a vi) začlenenie centrálnych depozitárov cenných papierov (CDCP) do reťazca úschovy (custody) s cieľom zabezpečiť, aby si depozitári mohli plniť povinnosti a zabezpečiť ochranu investorov.

Teoreticky bolo možné požiadať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby pokračoval v konvergencii dohľadu. Usúdilo sa však, že v rámci rokovaní sa v tejto súvislosti nedosiahol dostatočný pokrok a že sú potrebné spoločné normy s normatívnou silou.

Kto podporuje ktorú možnosť? 

Mnohé orgány verejnej moci v EÚ sú za harmonizáciu požiadaviek na fondy poskytujúce úvery. Väčšina orgánov verejnej moci, ktoré odpovedali na verejné konzultácie, podporila návrh na objasnenie pravidiel delegovania uvedených v smernici o správcoch AIF a smernici o PKIPCP. Zainteresované strany zo súkromného a verejného sektora vo všeobecnosti podporujú harmonizáciu nástrojov na riadenie likvidity. Väčšina zainteresovaných strán (približne 70 %) rovnako ako ESMA vo svojom stanovisku podporuje začlenenie CDCP do reťazca úschovy (custody). Orgány verejnej moci z členských štátov s menšími trhmi s depozitárnymi službami vo svojej odpovedi na verejné konzultácie uviedli, že podporujú zvolenú možnosť splnomocniť príslušné vnútroštátne orgány tak, aby mohli povoliť cezhraničné zabezpečovanie depozitárnych služieb. Väčšina zainteresovaných strán by uprednostnila postupný prístup k možným zmenám požiadaviek na podávanie správ na účely dohľadu pre správcov AIF a PKIPCP.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? Maximálne 12 riadkov 

Zámerom návrhu je zaviesť cielené zmeny zamerané na riešenie problémov zdôraznených v hodnotení zvýšenia efektívnosti a účinnosti právneho rámca smernice o správcoch AIF. Harmonizovaný regulačný rámec pre správcov AIF spravujúcich fondy poskytujúce úvery umožní týmto fondom pôsobiť na nových trhoch a zväčšiť svoj rozsah, čím sa zabezpečí zdroj alternatívneho financovania pre reálne hospodárstvo. Vďaka lepšiemu prístupu k nástrojom na riadenie likvidity a príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré môžu aktivovať diferencovanejšie nástroje na riadenie likvidity, sa zlepší finančná stabilita a ochrana investorov. Vďaka komplexnejším údajom regulačného podávania správ bude možné lepšie monitorovať zvyšovanie rizika v systéme. Možnosti cezhraničného prístupu k depozitárnym službám a zabezpečenia rovnakých podmienok pre fondy poskytujúce úvery sú navrhnuté tak, aby zvýšili ponuku a hospodársku súťaž v tejto oblasti a zefektívnili trh s AIF v EÚ. Ďalším objasnením pravidiel týkajúcich sa delegovania sa zabezpečí ochrana investorov pred možným zneužitím dohôd o delegovaní. Začlenením CDCP do reťazca úschovy (custody) by sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany investorov, ktorú majú depozitári zabezpečiť.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

S návrhom by sa nemali spájať významné hospodárske, sociálne ani environmentálne náklady. Nemal by viesť k vzniku významných dodatočných prevádzkových nákladov pre správcov AIF a niektoré opatrenia môžu viesť k zníženiu nákladov vďaka väčšej hospodárskej súťaži a vyššej efektívnosti. Prínosy pre ochranu investorov a celkovú finančnú stabilitu prevážia nad akýmikoľvek dodatočnými nákladmi.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

Návrh by mal byť prínosom pre podniky vrátane MSP, keďže sa ním harmonizujú požiadavky na správcov AIF, ktorí spravujú AIF poskytujúce úvery. To umožní týmto fondom poskytovať úvery v celej Európskej únii, čím sa zabezpečí veľmi potrebný zdroj alternatívneho financovania pre MSP, a to najmä pre MSP, pre ktoré môže byť náročné alebo nákladné zabezpečiť si úver od tradičných poskytovateľov úverov.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu? 

Pred druhou fázou revízie požiadaviek na podávanie správ na účely dohľadu sa neočakáva žiadny významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu.

Očakávajú sa iné významné vplyvy? 

Toto preskúmanie nebude mať žiadny negatívny hospodársky, environmentálny ani sociálny vplyv a nebude mať negatívny vplyv ani na základné práva. Väčšia voľnosť AIF pri udržateľnom poskytovaní úverov by zvýšila dostupné finančné prostriedky pre reálnu ekonomiku, a to najmä pre MSP, ktoré majú často ťažkosti so zabezpečovaním úverov od bánk. Dynamický, ale usporiadaný súkromný dlhový trh bude kľúčom k pokroku pri prechode Európskej únie smerom k udržateľnejšej budúcnosti.

D. Nadväzné opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

S preskúmaním smernice o správcoch AIF by bolo vhodné začať päť rokov po nadobudnutí účinnosti zmien právneho rámca. V rámci preskúmania by sa malo analyzovať fungovanie trhu s fondmi poskytujúcimi úvery a riziká, ktoré tento trh predstavuje pre finančnú stabilitu, ako aj fungovanie trhu s depozitárnymi službami a zároveň by sa mali určiť postupy delegovania. Bolo by treba zanalyzovať, či zavedenie širšieho rozsahu nástrojov na riadenie likvidity a zvýšenie podrobnosti údajov prispeli k stabilite finančného systému.