Zhrnutie

Posúdenie vplyvu: „Minimalizovanie rizika odlesňovania a degradácie lesov v súvislosti s výrobkami umiestňovanými na trh EÚ“

A. Potreba konať

V čom spočíva problém a prečo ide o problém na úrovni EÚ?

Odlesňovanie a degradácia lesov prebiehajú alarmujúcou rýchlosťou a vedú k zhoršovaniu zmeny klímy a strate biodiverzity. Za odlesňovanie a degradáciu lesov zodpovedá najmä rozširovanie poľnohospodárskej pôdy na účely produkcie komodít, akými sú hovädzí dobytok, drevo, palmový olej, sója, kakao alebo káva. Očakáva sa, že rastúca svetová populácia bude ešte viac zvyšovať dopyt po poľnohospodárskej pôde a spôsobovať ďalší tlak na lesy, pričom meniace sa klimatické podmienky budú mať vplyv na potravinársku výrobu.

EÚ je významným spotrebiteľom komodít spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov, nemá však zavedené osobitné a účinné pravidlá na znižovanie svojho podielu na týchto javoch. Súčasný legislatívny rámec vychádza z akčného plánu EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (ďalej len „FLEGT“) rieši nezákonnú ťažbu dreva a prispieva k posilneniu správy lesov, netýka sa však odlesňovania spôsobovaného rozširovaním poľnohospodárstva. Toto posúdenie vplyvu vychádza z kľúčových zistení vyplývajúcich z kontroly vhodnosti nariadenia EÚ o dreve (ďalej len „EUTR“) a nariadenia o systéme FLEGT.

Čo by sa malo dosiahnuť?

Cieľom tejto iniciatívy je obmedziť odlesňovanie a degradáciu lesov, ktoré sú spôsobované spotrebou a výrobou v EÚ. Očakáva sa, že toto obmedzenie bude viesť aj k zníženiu emisií skleníkových plynov a straty biodiverzity, za ktoré je zodpovedná EÚ. Iniciatíva je zameraná na minimalizovanie spotreby výrobkov pochádzajúcich z dodávateľských reťazcov spojených s odlesňovaním alebo degradáciou lesov, na zvýšenie dopytu EÚ po zákonných komoditách a výrobkoch, ktoré nespôsobujú odlesňovanie, ako aj obchodovania s nimi.

Aká je pridaná hodnota opatrenia na úrovni EÚ (subsidiarita)? 

Odlesňovanie a degradácia lesov súvisia predovšetkým s obchodom v rámci EÚ a medzinárodným obchodom. Opatrenie na úrovni EÚ je nevyhnutným predpokladom koordinovaného a harmonizovaného riešenia problematiky medzinárodného obchodu a zabezpečenia rovnakých podmienok pre spoločnosti, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré je potrebné splniť pred umiestnením výrobkov na vnútorný trh EÚ, aj pokiaľ ide o informácie poskytované zákazníkom. V rámci opatrenia na úrovni EÚ by sa okrem toho využívali predchádzajúce skúsenosti EÚ s riešením problematiky zložitých dodávateľských reťazcov (napr. vyplývajúce z právnych predpisov týkajúcich sa nezákonnej ťažby dreva).

B. Riešenia

Aké sú rôzne možnosti na dosiahnutie týchto cieľov? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Ak nie, prečo?

Zvažovalo sa týchto päť možností politiky: 1. zlepšený systém povinnej náležitej starostlivosti; 2. systém referenčného porovnávania a zoznam hospodárskych subjektov porušujúcich predpisy v spojení so zlepšeným viacúrovňovým systémom povinnej náležitej starostlivosti; 3. povinná verejná certifikácia v spojení s požiadavkou zlepšenej náležitej starostlivosti; 4. povinné označovanie v spojení s požiadavkou zlepšenej náležitej starostlivosti; 5. požiadavka, aby sa na trh EÚ umiestňovali výrobky, ktoré nespôsobujú odlesňovanie, podporená systémom referenčného porovnávania a systémom preukazov krajín.

Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 2. Obsahuje systém referenčného porovnávania krajín, na základe ktorého sa budú kategorizovať krajiny podľa modelov odlesňovania súvisiacich s príslušnými komoditami v rozsahu pôsobnosti. Budú existovať tri kategórie krajín – nízkorizikové, štandardne rizikové a vysokorizikové. Povinnosti hospodárskych subjektov a orgánov členských štátov sa budú líšiť podľa úrovne rizika v krajine výroby, pričom na nízkorizikové krajiny sa budú vzťahovať zjednodušené povinnosti v oblasti náležitej starostlivosti a na vysokorizikové krajiny posilnená kontrola.

Všetky zvažované možnosti politiky majú spoločné prvky: 1. vymedzenie pojmu nespôsobujúci odlesňovanie vychádzajúce z vymedzenia FAO, ktoré musia výrobky spĺňať, a dodatočná požiadavka na zákonnosť výrobkov v súlade so zákonmi krajiny výroby; 2. progresívne vymedzenie výrobku, ktoré sa pravidelne skúma a aktualizuje, pričom sa zameriava na komodity, ktoré predstavujú najväčší príspevok k odlesňovaniu v EÚ (hovädzie mäso, palmový olej, sója, drevo, kakao a káva) a z nich odvodené súvisiace výrobky.

Aké sú názory jednotlivých zainteresovaných strán? Kto podporuje ktorú možnosť?

V otvorenej verejnej konzultácii, ktorú uskutočnila Komisia v roku 2020, bolo prijatých takmer 1,2 milióna príspevkov a vyplynulo z nej, že väčšina zainteresovaných strán súhlasí s potrebou intervencie na úrovni EÚ, aby sa zmiernil podiel EÚ na globálnom odlesňovaní a degradácii lesov. Väčšina zainteresovaných strán súhlasila aj s tým, aby sa únijné vymedzenie pojmu nespôsobujúci odlesňovanie stanovilo ako požiadavka v rámci politickej intervencie.

Pokiaľ ide o politické opatrenia, z otvorenej verejnej konzultácie vyplynula silnejšia podpora pre právne záväzné možnosti (požiadavka na nespôsobovanie odlesňovania, povinná náležitá starostlivosť, povinná verejná certifikácia atď.) než pre „mäkké“, dobrovoľné opatrenia, akými sú dobrovoľná náležitá starostlivosť, dobrovoľné označovanie alebo dobrovoľná súkromná certifikácia. Prevažná väčšina kvalifikovaných zainteresovaných strán, ako sú podniky, združenia a MVO, podporila režim povinnej náležitej starostlivosti, hoci podrobnosti tohto systému sa medzi jednotlivými organizáciami líšia.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Očakáva sa, že uprednostňovanou možnosťou sa zabráni odlesňovaniu, za ktoré je zodpovedná spotreba a výroba šiestich komodít zahrnutých do rozsahu pôsobnosti v EÚ, pričom sa predpokladajú prínosy v podobe viac ako 71 920 hektárov lesov ročne až do roku 2030, ktoré budú menej ovplyvnené odlesňovaním a degradáciou lesov, za ktoré je zodpovedná EÚ. Bude to znamenať aj zníženie uhlíkových emisií do atmosféry, ktoré sú dôsledkom spotreby a výroby príslušných komodít v EÚ, a to aspoň o 31,9 milióna metrických ton ročne, čo možno premietnuť do hospodárskych úspor vo výške aspoň 3,2 miliardy EUR ročne. Okrem toho sa očakáva, že táto možnosť rozhodujúcou mierou prispeje k ochrane biodiverzity.

Táto možnosť by mala prispieť aj k plneniu špecifických cieľov intervencie EÚ, konkrétne k vytvoreniu rovnakých podmienok pre spoločnosti pôsobiace na trhu EÚ, minimalizovaniu spotreby výrobkov pochádzajúcich z dodávateľských reťazcov spojených s odlesňovaním alebo degradáciou lesov a k zvýšeniu dopytu EÚ po zákonných komoditách a výrobkoch, ktoré nespôsobujú odlesňovanie, ako aj obchodovania s nimi.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Jednorazové náklady v rozsahu od 5 000 EUR do 90 000 EUR na zavedenie systému náležitej starostlivosti v jednom hospodárskom subjekte, ktorých výška závisí od zložitosti a rizika súvisiaceho s odlesňovaním v rámci dodávateľských reťazcov spoločnosti. Opakujúce sa náklady: v rozsahu od 158 miliónov EUR do 2 354 miliónov EUR ročne.

Orgány členských štátov: približne 18 miliónov EUR ročne za všetky členské štáty spolu.

Európska komisia: zavedenie a prevádzka systému referenčného porovnávania si budú vyžadovať jednorazové náklady vo výške 337 000 EUR a potom 168 000 EUR ročne.

Aký je vplyv na MSP a konkurencieschopnosť?

Od tejto možnosti sa očakáva vytvorenie rovnakých podmienok pre spoločnosti pôsobiace na trhu EÚ. Výrobcovia zavádzajúci udržateľnejšie výrobné postupy by mali získať podiel na trhu EÚ a mali by zaznamenať, že sú konkurencieschopnejší v porovnaní s hospodárskymi subjektmi získavajúcimi suroviny z „vysokorizikových“ krajín.

Náklady na povinnosti súvisiace s náležitou starostlivosťou vznikajú najmä z dôvodu zložitosti dodávateľských reťazcov a rizík spojených s krajinou získavajúcou suroviny. Systém náležitej starostlivosti v spojení so systémom referenčného porovnávania by umožnil MSP a obchodníkom využívať výhody vyplývajúce z nižších nákladov na zjednodušenú náležitú starostlivosť, ak budú na trh umiestňovať výrobky pochádzajúce z nízkorizikových dodávateľských reťazcov.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu? 

Nie. Náklady už boli uvedené.

Očakávajú sa iné významné vplyvy? 

V oblasti obchodu v rámci EÚ môže dôjsť k prechodu z „vysokorizikových“ krajín výroby na „nízkorizikové“ krajiny výroby. Malí poľnohospodári vyrábajúci príslušné komodity môžu čeliť výzvam v oblasti adaptácie. Všetky tieto faktory by sa mali zmierniť po navrhovanom koncovom dátume roka 2020, keďže väčšina výrobkov, s ktorými sa v súčasnosti obchoduje, by sa získavala z pôdy, ktorá sa začala obhospodarovať pred rokom 2020.

Proporcionalita? 

Uprednostňovanou možnosťou by sa zabezpečilo, že EÚ zavedie veľmi ambiciózny a zároveň vykonateľný regulačný rámec, pričom by sa vo všetkých krajinách výroby stimulovala transformácia na udržateľnosť v rámci EÚ alebo aj mimo nej, čím by sa z EÚ stal dôveryhodný globálny tvorca noriem. Minimálne peňažne vyjadrené prínosy jednoznačne kompenzujú náklady. Iniciatíva primerane reaguje na závažnosť problému, ktorý sa ňou plánuje riešiť, a takisto je v súlade s prioritami Európskej zelenej dohody.

D. Nadväzné opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Systém by sa mal preskúmať po piatich rokoch plnej prevádzky, aby sa identifikovali akékoľvek problémy a potenciálne zlepšenia.