V Bruseli29. 10. 2021

COM(2021) 963 final

2021/0359(BUD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku v súvislosti so sériou zemetrasení od 28. decembra 2020


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Kontext návrhu

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“)súladenariadením Rady (ES) č. 2012/2002 1 (ďalej len „nariadenie“) vo výške 319 192 359 EUR na poskytnutie pomoci Chorvátskunadväznosti na sériu zemetrasení, ku ktorým došlo od 28. decembra 2020 do 21. februára 2021.

Túto mobilizáciu sprevádza presun č. DEC 28/2021, v ktorom sa navrhuje presun sumy 277 866 852 EUR z riadku rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (ďalej len „SEAR“) do operačného rozpočtového riadku FSEÚ, a to vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch. Tieto rozpočtové prostriedky sa použijú na vyplatenie zvyšnej sumy Chorvátsku po odpočítaní už vyplatenej zálohy vo výške 41 325 507 EUR.

2.Informáciepodmienky

2.1Chorvátsko – zemetrasenia od 28. decembra 2020

Dňa 28. decembra 2020 zasiahlo oblasť Petrinja silné zemetrasenie (5,0 ML seizmického magnitúda 2 VI-VII stupeň stupnice intenzity EMS 3 )epicentromblízkosti mesta Petrinja. Išlo však lenpočiatočný otras pred zemetrasením, ktoré prišlo deň nato. Dňa 29. decembra 2020 zasiahlo širšiu časť oblasti Petrinja zemetraseniemagnitúdom 6,2 MLspôsobilo straty na životochznačné škody. Najviac postihnuté boli mestá Sisak, PetrinjaGlinaokolitými dedinami.centre mesta Sisak bolorôznej miere poškodených 90 % budov. Škody boli zaznamenané ajKarlovackejZáhrebskej župe. Dňa 30. decembra 2020 bolo zaznamenaných viacero následných otrasovsile 2,7 ML – 5,2 ML. Po počiatočných otrasoch zasiahla oblasť epicentra séria následných otrasov, pričomprvých mesiacoch bolo zaznamenaných viac ako 4 000 následných otrasov.

Chorvátska republika následne požiadala o finančnú pomoc z Fondu solidarity Európskej únie v súvislosti so sériou zemetrasení, ku ktorým došlo od 28. decembra 2020 do 21. februára 2021.

Útvary Komisie dôkladne posúdili predloženú žiadosť v súlade s nariadením, a najmä s jeho článkami 2, 3 a 4. Najdôležitejšie skutočnosti vyplývajúce z tohto posúdenia sú uvedené ďalej.

1.Chorvátska republika (ďalej len „Chorvátsko“) predložila 18. marca 2021 žiadosťpríspevokFondu solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“)súvislosti so sériou zemetrasení, ku ktorým došlo od 28. decembra 2020.

2.Žiadosť bola predložená do dvanástich týždňov od prvej škody spôsobenej živelnou pohromouobsahuje všetky informácie požadované podľa článku 4 nariadenia.

3.Zemetrasenie predstavuje živelnú pohromu,preto patrí do oblasti pôsobnosti FSEÚ.

4.Podľa odhadu chorvátskych orgánov dosahovali celkové priame škody výšku 5 508 740 811 EUR. Táto suma predstavuje 10,21 % hrubého národného dôchodku (HND) Chorvátskapresahuje prahovú hodnotu pre mobilizáciu FSEÚprípade „veľkej pohromy“ vo výške 323 774 mil. EUR (0,6 % HND Chorvátskaroku 2021). Pohroma teda patrí do kategórie „veľkých živelných pohrôm“spadá do hlavnej oblasti pôsobnosti nariadenia.

5.Celkové priame škody tvoria základ pre výpočet výšky finančného príspevkuFondu solidarity. Tento finančný príspevok možno použiť iba na základné núdzové opatrenia vymedzenéčlánku 3 nariadenia.

6.Chorvátske orgány vo svojej žiadosti podrobne opisujú udalosťpovahu škôd. Zemetrasenie29. decembra 2020 zasiahlo širšiu oblasť Petrinjamagnitúdom 6,2 MLspôsobilo smrť siedmich ľudí, desiatky zranenýchznačné škody. Otrasy bolo možné cítiť vo veľmi rozsiahlej oblasti,to ajSlovinsku, BosneHercegovineMaďarsku. Toto zemetrasenie spôsobilo škody na budovách nielenregióne epicentra, ale aj vo veľmi rozsiahlej oblasti na území Chorvátska. Zasiahlo aj budovy, ktoré boli už predtým poškodené zemetrasením, ku ktorému došloZáhrebe 22. marca 2020, čo si vyžiadalo značnézložité úsilie na posúdenie toho, či došlonovým škodám na už aj tak ohrozených budovách.kombinácii so sériou 4 000 následných otrasov sa toto zemetrasenie stalo najväčšou katastrofou tohto druhumoderných rokoch Chorvátska. Chorvátska vláda 4. januára 2021 vyhlásila stav prírodnej katastrofy (zemetrasenia)Sisacko-moslavinskej župe, Záhrebskej župe a v Karlovackej župe.

7.Odhaduje sa, že séria zemetrasenídecembri 2020následné otrasy veľmi závažným spôsobom postihli 1,55 milióna ľudí (viac ako tretinu celkového obyvateľstva Chorvátska). Najbežnejšou kategóriou poškodených obydlí boli rodinné domy, keďže predstavujú najväčšiu časť celkového bytového fondu. 72 % všetkých poškodených budov patrí do sektoru bývania, pričom zvyšných 28 % spadá do ostatných sektorov. 85,25 % poškodených obytných jednotiek sa nachádzaSisacko-moslavinskej župe. Mnohí ľudia zostali bez domova, keďže škodysektore bývania sú väčšie ako škody vo všetkých ostatných sektoroch spolu.

8.Zemetrasenia spôsobili značné škody na vzdelávacej infraštruktúre (celkovo bolo poškodených 271 budov), ako aj na architektonickom dedičstvekultúrnej infraštruktúrepostihnutých administratívnych jednotkách. Najzávažnejšia škoda vznikla na všeobecnej nemocniciSisacko-moslavinskej župe, ktorá je hlavným poskytovateľom zdravotnej starostlivostiregióne. Takmer všetky nemocničné budovySisakuPetrinji boli výrazne poškodené zemetrasením,dôsledku čoho tieto budovy viac neboli pre pacientov bezpečné. Poškodených bolo celkovo 324 budov využívaných orgánmi štátnej správyinými inštitúciami. Šesťpoškodených budov je klasifikovaných ako kultúrne dedičstvo.

9.Útvary Komisie uskutočnili nezávislé posúdenie,ktorom potvrdili postihnutú oblasť, ako aj celkový počet exponovanej populácie deklarovanýžiadosti. Aktivácia služby riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus – rýchle mapovanie umožnila vykonať analýzu satelitných snímokveľmi vysokým rozlíšením. Analýza potvrdila škody na budováchmestách Petrinja, SisakGlinapotvrdila priestorové rozloženie škôd deklarovanýchžiadosti.osobitnej analýze, ktorú vykonalo Spoločné výskumné centrum, sa zistilo, žeporovnaní so zemetrasením22. marca 2020epicentrom, ktoré bolo bližšieZáhrebu, je vplyv zemetraseniaPetrinji výrazne vyšší (takmer dvojnásobný)hľadiska exponovaného obyvateľstvazastavanej oblasti, aledôsledku nižších nákladov na rekonštrukciunižšieho počtu budovhistorickou hodnotou je celková výška priamych škôd výrazne nižšia.posúdení Komisie sa potvrdila vierohodnosť rozsahu celkových priamych škôd rádovo, ako ho odhadli chorvátske orgány.

10.Chorvátsko odhadlo náklady na núdzové opatreniaopatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 1,66 mld. EUR, pričom tieto náklady rozpísalo podľa typu operácie. Najväčšia časť sa týka nákladov na dočasné ubytovanie (viac ako 368 mil. EUR), okamžitú obnovu postihnutých prírodných oblastícieľom zabrániť bezprostredným účinkom erózie pôdy (viac ako 304 mil. EUR)vyčistenie oblastí postihnutých katastrofou (vyše 228 mil. EUR).

11.Chorvátske orgány potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.

12.Chorvátsko požiadalo vo svojej žiadosti18. marca 2021vyplatenie zálohy podľa článku 4a nariadenia. Komisia 23. júna 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie C(2021) 4648, na základe ktorého saFSEÚ poskytla záloha vo výške 41 325 507 EUR, ktorá sa následne vyplatila Chorvátsku.

13.Pokiaľ idevykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevenciezvládania rizík pohrôm,súčasnosti neprebieha žiadne konanienesplnení povinnosti.

14.V článku 47a novely chorvátskeho stavebného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 28. decembra 2019, sa stanovuje povinnosť prijať dlhodobú stratégiu obnovy národného fondu budov vrátane politíkopatrení, ktoré prispievajúzvýšeniu ochrany pred rizikami súvisiacimi so zemetraseniami majúcimi dosah na životnosť budov.

2.2Záver

Z dôvodov uvedených vyššie pohroma uvedená v žiadosti, ktorú predložilo Chorvátsko, spĺňa podmienky stanovené v nariadení.

3.Financovaniepridelených prostriedkov FSEÚ na rok 2021

Nariadenie Rady (EÚ, EURATOM) č. 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 4 (ďalej len „nariadenieVFR“),najmä jeho článok 9 umožňuje mobilizáciu FSEÚkontexte SEAR.bode 10 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únieEurópskou komisiourozpočtovej disciplíne, spoluprácirozpočtových záležitostiachsprávnom finančnom riadení 5 , ako ajnových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov sa stanovujú spôsoby mobilizácie FSEÚkontexte SEAR.

Keďže solidarita bola ústredným motívom zriadenia FSEÚ, Komisia zastáva názor, že pomoc by mala mať progresívny charakter. Znamená to, že podľa zavedenej praxe by tá časť škôd, ktorá presahuje prahovú hodnotu pre mobilizáciu FSEÚ v prípade „veľkej živelnej pohromy“ (t. j. 0,6 % HND alebo 3 mld. EUR v cenách roku 2011, podľa toho, ktorá suma je nižšia) mala viesť k vyššej intenzite pomoci, než ku ktorej vedie tá časť škôd, ktorá nepresahuje prahovú hodnotu. Pri stanovovaní výšky finančnej pomoci pri veľkých pohromách sa uplatňuje sadzba 2,5 % výšky celkových priamych škôd pod prahovou hodnotou a sadzba 6 % pre tú časť škôd, ktorá túto prahovú hodnotu presahuje.

Príspevok nesmie prekročiť odhadované celkové náklady na oprávnené operácie. Metodika na výpočet pomoci bola stanovená vo výročnej správe o FSEÚ za obdobie 2002 – 2003 a schválená Radou a Európskym parlamentom.

Na základe žiadosti Chorvátska a odhadov celkových priamych škôd je výpočet finančného príspevku z FSEÚ takýto:

Kvalifikácia pohromy

Celkové priame škody

(v EUR)

Uplatnená prahová hodnota pre veľké pohromy  

(v EUR)

2,5 % priamych škôd do výšky prahovej hodnoty pre veľké pohromy

6 % priamych škôd nad prahovú hodnotu pre veľké pohromy

Celková výška navrhovanej pomoci

Vyplatená záloha

Veľká

5 508 740 811

323 774 000

8 094 350

311 098 009

319 192 359

41 325 507

V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia o VFR predstavuje celkový ročný strop SEAR sumu 1 200 000 000 EUR v cenách roku 2018 alebo 1 273 450 000 EUR v bežných cenách. V článku 9 ods. 4 nariadenia o VFR sa stanovuje, že od 1. septembra každého roka sa zvyšná časť dostupnej sumy v rámci programu SEAR môže použiť na pomoc ktoroukoľvek zo zložiek SEAR. V súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia o VFR 25 % celkových prostriedkov pridelených na SEAR na rok 2021 (318 362 500 EUR v bežných cenách) sa muselo ponechať do 1. októbra 2021, ale od uvedeného dátumu sa sprístupnilo pre všetky zložky SEAR.

V nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutiemobilizáciiroku 2021 6 sa už zmobilizoval FSEÚcelkovej výške 484 199 841 EUR na poskytnutie pomoci GréckuFrancúzskusúvislosti so živelnými pohromami20 členským štátompristupujúcim krajinámsúvislostiohrozením verejného zdravia.

Maximálna suma, ktorá je v tejto chvíli k dispozícii na mobilizáciu v rámci FSEÚ, predstavuje teda 359 968 632 EUR, čo postačuje na pokrytie potrieb v rámci tohto rozhodnutia o mobilizácii.

Suma, ktorá je v súčasnosti k dispozícii v rámci FSEÚ:

 

Ročné prostriedky pridelené na SEAR na rok 2021

1 273 450 000 EUR

Plus nevyužitá suma z rozpočtových prostriedkov pridelených na FSEÚ na rok 2020, ktorá bola prenesená do roku 2021

47 981 598 EUR

Mínus suma z FSEÚ už mobilizovaná v roku 2021

-484 199 841 EUR

Mínus suma, ktorá už bola mobilizovaná inými zložkami SEAR

-477 263 125 EUR

Suma zo SEAR, ktorá je k dispozícii na mobilizáciu

359 968 632 EUR

Celková suma navrhovaná na mobilizáciu pre Chorvátsko

319 192 359 EUR

Zostávajúce disponibilné prostriedky zo SEAR do konca roka 2021

40 776 273 EUR

2021/0359 (BUD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku v súvislosti so sériou zemetrasení od 28. decembra 2020

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/200211. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie 7 ,najmä na jeho článok 4 ods. 3,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únieEurópskou komisiourozpočtovej disciplíne, spoluprácirozpočtových záležitostiachsprávnom finančnom riadení, ako ajnových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov 8 ,najmä na jej bod 10,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) je umožniť Únii reagovať rýchlym, účinnýmpružným spôsobom na núdzové situácieprejaviť solidarituobyvateľstvom oblastí postihnutých veľkými alebo regionálnymi živelnými pohromami alebo čeliacich závažnému ohrozeniu verejného zdravia.

(2)Finančný príspevokfondu nesmie prekročiť stropy stanovenéčlánku 9 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 2020/2093 9 .súladečlánkom 9 ods. 24 nariadeniaVFRvzhľadom na predchádzajúce mobilizácie rezervy na solidaritunúdzovú pomocroku 2021 predstavuje maximálna suma, ktorú možno mobilizovaťfondu, 359 968 632 EUR, čo je dostatočná suma na pokrytie potriebrámci tohto rozhodnutiamobilizácii.

(3)Chorvátsko predložilo 18. marca 2021 žiadosťmobilizáciu fondunadväznosti na série zemetrasení, ku ktorým došlo od 28. decembra 2020.

(4)Žiadosť Chorvátska spĺňa podmienky na poskytnutie finančného príspevkufondu stanovenéčlánkoch 24 nariadenia (ES) č. 2012/2002.

(7)Fond by sa mal preto mobilizovaťcieľom poskytnúť finančný príspevok Chorvátsku.

(8)S cieľom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu fondu by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2021 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie s cieľom poskytnúť Chorvátsku sumu 319 192 359 EUR vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov vrátane sumy 41 325 507 EUR ako zálohovej platby.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [dátum prijatia] 10***.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

(1)    Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014 (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/461 z 30. marca 2020 (Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 9).
(2)    ML je seizmická Richterova magnitúdová stupnica alebo stupnica lokálne magnitúdo.
(3)    Európska makroseizmická stupnica.
(4)    Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 11.
(5)    Ú. v. EÚ C 433I, 22.12.2020, s. 28.
(6)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/885 z 20. mája 2021 o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Grécku a Francúzsku v súvislosti so živelnými pohromami a Albánsku, Belgicku, Česku, Čiernej Hore, Estónsku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku a Taliansku v súvislosti s ohrozením verejného zdravia
(7)    Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(8)    Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28.
(9)    Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 11).
(10) ** Dátum vloží Parlament pred uverejnením v úradnom vestníku.