EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2021

COM(2021) 805 final

2021/0423(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/942

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2021) 432 final} - {SWD(2021) 459 final} - {SWD(2021) 460 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

i) Zlepšiť presnosť informácií o hlavných zdrojoch emisií metánu spojených s energiou vyrobenou a spotrebovanou v EÚ. Cieľom je zaistiť dostupnosť údajov na úrovni zariadení a spoľahlivú kvantifikáciu emisií, a tým zvýšiť presnosť meraní – vrátane vykazovania údajov z inventúr skleníkových plynov (ďalej len „GHG“) podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) – ako aj rozsah vhodných zmierňovacích opatrení.

ii)Zaistiť ďalšie účinné znižovanie emisií metánu v celom energetickom dodávateľskom reťazci v EÚ. Týmto konkrétnym cieľom sa riešia zlyhania trhu vedúce k tomu, že spoločnosti nedostatočne zmierňujú emisie metánu.

iii)Zlepšiť dostupnosť informácií s cieľom poskytnúť stimuly na zníženie emisií metánu súvisiacich s energiou z fosílnych zdrojov dovážanou do EÚ. Keďže väčšina emisií metánu spojených s energiou z fosílnych zdrojov spotrebovanou v EÚ vzniká za hranicami EÚ, účelom tohto osobitného cieľa je stanoviť stimuly na zníženie emisií metánu v partnerských krajinách, a to vytvorením transparentnosti na trhu.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V nariadení (EÚ) 2021/1119 (ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“) Únia zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050 a takisto stanovila záväzný prísľub Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Návrh vychádza z plánu cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030 a jeho posúdenia vplyvu. Z plánu cieľov v oblasti klímy na základe modelových scenárov vyplýva, že dosiahnutie prísnejšieho cieľa v oblasti klímy, ktorým je zníženie čistých emisií skleníkových plynov v roku 2030 minimálne o 55 %, je realizovateľné a umožnilo by plynulý prechod ku klimatickej neutralite v roku 2050. V pláne sa zdôrazňuje aj potreba zintenzívnenia znižovania emisií metánu.

V Európskej zelenej dohode sa spája komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050. V oznámení o Európskej zelenej dohode 2 sa uvádza, že sa podporí dekarbonizácia plynárenstva, a to aj riešením problému metánových emisií v energetike. Komisia v októbri 2020 prijala stratégiu EÚ na zníženie emisií metánu (ďalej len „stratégia pre metán“), v ktorej stanovila opatrenia na znižovanie emisií metánu, a to aj v odvetví energetiky, v EÚ a na medzinárodnej úrovni.

Na úrovni Únie nie sú osobitne regulované emisie metánu, ktoré vznikajú na úrovni prieskumu a ťažby ropy a fosílneho plynu, získavania a spracovania, prepravy, distribúcie, podzemného uskladnenia fosílneho plynu a terminálov na skvapalnený fosílny plyn (LNG), ako aj aktívnych, zatvorených alebo opustených uhoľných baní.

Smernicou 2010/75/EÚ (smernica o priemyselných emisiách), ktorá sa v súčasnosti reviduje, sa upravujú emisie znečisťujúcich látok z priemyselných zariadení, najmä stanovením emisných limitov na základe najlepších dostupných techník ako podmienok povolenia. Smernica o priemyselných emisiách sa vzťahuje na rafináciu minerálnych olejov a plynu, ale nie na fosílny plyn v predvýrobnej, výrobnej a povýrobnej fáze (LNG, podzemné uskladnenie plynu, preprava, distribúcia) ani na ťažbu uhlia.

V nariadení (ES) č. 166/2006 3 (o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, E-PRTR), ktoré úzko súvisí so smernicou o priemyselných emisiách, sa vyžaduje, aby prevádzkarne „podpovrchová ťažba a súvisiace činnosti“ oznamovali uvoľnenia znečisťujúcich látok vrátane metánu, keď prekročia prahovú hodnotu pre oznamovanie predstavujúcu 100 000 kg/rok. Na meranie uvoľňovania metánu sa v dodatku 3 usmernenia k E-PRTR 4 odkazuje na normu ISO, ktorá sa pripravuje (ISP/TC 146/SC 1/WG 22). E-PRTR sa v súčasnosti takisto reviduje. Revízie smernice o priemyselných emisiách a nariadenia o E-PRTR zohľadnia potrebu zamedzenia dvojitej regulácie. Tento návrh je teda doplnkom k uvedeným dvom aktom, pretože sa zaoberá emisiami metánu v celom dodávateľskom reťazci energie z fosílnych zdrojov.

Európska komisia 14. júla 2021 prijala sériu legislatívnych návrhov, v ktorých stanovuje spôsob, ako plánuje dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 vrátane strednodobého cieľa znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov minimálne o 55 %. V tejto súvislosti majú relevantné prepojenia na meranie a zmierňovanie emisií metánu tieto iniciatívy:

Nariadenie (EÚ) 2018/842 (nariadenie o spoločnom úsilí, ESR) obsahuje na roky 2021 až 2030 pre členské štáty záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých krajín pre odvetvia, ako sú doprava (okrem leteckej dopravy), stavebníctvo, poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo, priemysel a časti odvetvia energetiky, na ktoré sa nevzťahuje existujúci systém obchodovania s emisiami (ETS). Do rozsahu pôsobnosti nariadenia patrí aj metán, čo sa zachováva aj v návrhu revízie prijatom 14. júla 2021. Táto iniciatíva dopĺňa nariadenie ESR, pretože sa ňou zavádzajú osobitné opatrenia na zníženie emisií metánu, keďže v nariadení ESR sa takéto opatrenia nestanovujú a členským štátom sa ponecháva určitý priestor, ako čo najlepšie dosiahnuť požadované zníženie emisií skleníkových plynov. Uvedené opatrenia pomôžu členským štátom splniť ich ciele a takisto môžu pomôcť zvýšiť nákladovú efektívnosť dosahovania cieľov stanovených v nariadení ESR, a to vďaka obchodnému potenciálu medzi členskými štátmi v rámci nariadenia ESR.

V návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) 2018/841 (nariadenie o LULUCF), ktorý je súčasťou balíka Fit for 55, sa stanovuje celkový cieľ EÚ pre odstraňovanie uhlíka prírodnými záchytmi, pričom na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov sa členské štáty budú musieť o svoje záchyty uhlíka starať a ich rozširovať ich. V návrhu sa určuje aj cieľ Únie dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane poľnohospodárskych emisií iných než emisie CO2, teda emisií metánu.

Smernica (EÚ) 2018/2001 (smernica o energii z obnoviteľných zdrojov, REDII) je hlavným nástrojom EÚ na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý uľahčí postupné nahrádzanie fosílnych zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi energie. Ďalej obsahuje určené hodnoty úspor emisií skleníkových plynov vrátane odhadov strát metánu pri výrobe bioplynu a biometánu, čo môže mať význam pre udržateľnosť bioplynu a biometánu. Tieto určené hodnoty môžu výrobcovia použiť pri vykazovaní úspor skleníkových plynov zo svojej výroby na preukázanie toho, že spĺňajú požiadavky na udržateľnosť podľa smernice REDII, a tieto hodnoty nepriamo poskytujú stimuly na znižovanie emisií metánu.

Na emisie metánu vznikajúce v zariadeniach na vykurovanie a chladenie priestoru sa vzťahuje viacero nariadení o ekodizajne a energetickom označovaní, v ktorých sa stanovujú pravidlá zlepšovania environmentálnych vlastností produktov, ako sú domáce spotrebiče, informačné a komunikačné technológie alebo technické zariadenia.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Pokiaľ ide o odvetvie poľnohospodárstva, viacero výziev sa rieši v rámci stratégie Z farmy na stôl 5 . Komisia zriadila skupinu odborníkov, ktorá bude analyzovať meranie emisií metánu v rámci životného cyklu. V spolupráci s odborníkmi z príslušných odvetví a s členskými štátmi Komisia vypracúva súpis najlepších postupov a dostupných technológií na účely skúmania a podpory širšieho uplatňovania inovačných zmierňujúcich opatrení. S cieľom podporiť výpočty bilancie uhlíka na úrovni fariem Komisia do roku 2022 poskytne šablónu digitálneho nástroja na monitorovanie uhlíka a usmernenia o spoločných postupoch pri kvantitatívnom výpočte emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania. Komisia bude podporovať zavádzanie zmierňujúcich technológií prostredníctvom rozsiahlejšieho zavádzania uhlíkového poľnohospodárstva v členských štátoch a v rámci ich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku od roku 2021. V strategickom pláne programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2024 Komisia navrhuje cielený výskum týkajúci sa rôznych faktorov, ktoré účinne vedú k zníženiu emisií skleníkových plynov, so zameraním na riešenia založené na technológii a inšpirované prírodou, ako aj na faktory vedúce k zmene stravovania. Komisia takisto zvažuje zahrnúť do rozsahu pôsobnosti smernice o priemyselných emisiách časť chovu hovädzieho dobytka, čo môže prispieť k obmedzeniu emisií metánu v tomto odvetví.

Na emisie metánu v odvetví odpadového hospodárstva sa vzťahujú súčasné a nadchádzajúce plánované preskúmania právnych predpisov v oblasti životného prostredia. V smernici (EÚ) 2018/850 (smernica o skládkach odpadov) sa vyžaduje, aby prevádzkovatelia skládok hospodárili so skládkovým plynom tak, že ho použijú na výrobu energie alebo ho spália. V preskúmaní smernice o skládkach odpadov, ktoré sa plánuje na rok 2024, Komisia zváži ďalšie opatrenia na zlepšenie hospodárenia so skládkovým plynom, minimalizovanie jeho škodlivých účinkov na klímu a využitie všetkých jeho potenciálnych energetických prínosov. V prebiehajúcom preskúmaní smernice o priemyselných emisiách sa navyše zvažuje prijatie záverov o najlepších dostupných technikách pre skládkovanie, ktoré by sa okrem iného týkali emisií metánu. Nedávnymi zmenami v právnych predpisoch EÚ o odpade (2018) sa zaviedla povinnosť triedeného zberu biologicky rozložiteľného odpadu do roku 2024 a stanovil nový cieľ ukladať do roku 2035 na skládky maximálne 10 % odpadu. Očakáva sa, že výsledkom týchto zmien bude ďalšie zníženie emisií metánu zo skládok. Pokiaľ ide o čistenie a využitie odpadových vôd a čistiarenského kalu podľa súčasného regulačného rámca, konkrétne smernice o čistení komunálnych odpadových vôd 6 a smernice o splaškových kaloch 7 , emisie skleníkových plynov sa v ňom osobitne neriešia. Vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd však pomohlo predísť značným emisiám metánu, a to vďaka zberu a čisteniu odpadových vôd v účinných centralizovaných zariadeniach. Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd sa v súčasnosti preskúmava. Smernicou o splaškových kaloch sa upravuje využívanie čistiarenského kalu s cieľom chrániť životné prostredie, a najmä pôdu, pred škodlivými účinkami kontaminovaného kalu pri používaní v poľnohospodárstve.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tejto iniciatívy je článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý oprávňuje Úniu zaviesť opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov Únie v súvislosti s politikou v oblasti energetiky. Návrh sa týka len odvetvia energetiky a prispieva k cieľom politiky Únie v oblasti energetiky uvedeným v článku 194 ods. 1, najmä k fungovaniu trhu s energiou, a to harmonizáciou pravidiel monitorovania, vykazovania a obmedzovania metánu, čo prispieva k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

Návrhom sa dosahuje dôkladná rovnováha medzi regulačnou nezávislosťou, ktorú majú členské štáty v prípade vnútroštátnych nápravných opatrení pri stanovovaní stimulov pre technologické inovácie alebo rozhodovaní o úrovni pridelených zdrojov, na jednej strane a potrebou riešiť problémy týkajúce sa emisií metánu, proti ktorým sa musí bojovať na úrovni Únie, na strane druhej.

Ako sa opisuje v kapitole 6 posúdenia vplyvu, náklady a regulačné zaťaženie súvisiace s týmto návrhom sa udržiavajú na čo najnižšej úrovni. Opatrenia predpokladané v tomto návrhu nepresahujú rámec, ktorý je potrebný na riešenie zistených problémov a dosiahnutie stanovených cieľov. Predpokladané náklady Komisie a členských štátov sa považujú za prijateľné, berúc pri tom do úvahy aj pozitívne čisté hospodárske vplyvy spojené s environmentálne a sociálne nákladovo efektívnou úrovňou zníženia emisií.

•Výber nástroja

Pre tento legislatívny návrh je vhodným právnym nástrojom nariadenie, pretože sa ním stanovujú jasné a podrobné pravidlá, ktoré nedávajú priestor pre odlišnú transpozíciu členskými štátmi. Nariadením sa zabezpečuje, aby boli právne požiadavky uplatniteľné v rovnakom čase v celej Únii, čím by sa zabránilo neefektívnosti a regulačným nákladom/regulačnému zaťaženiu v súvislosti s nekonzistentným vykonávaním ustanovení o znižovaní emisií metánu v rámci Únie.

Okrem toho je nariadenie primeraným nástrojom na uloženie priamych povinností hospodárskym subjektom a vnútroštátnym orgánom. Bolo by to potrebné na to, aby existovali jasné povinnosti kvantifikovať, vykazovať a overovať údaje, ako aj uplatňovať opatrenia na zmiernenie emisií metánu vrátane postupného ukončovania škodlivých priemyselných postupov, akými sú odplyňovanie a spaľovanie.

Aby boli údaje konzistentné a porovnateľné, je dôležité mať harmonizované požiadavky na meranie a vykazovanie. To sa dá najlepšie dosiahnuť nariadením, ako sa ukázalo pri súvisiacich právnych aktoch EÚ, napr. pri nariadení (EÚ) 2015/757 8 , nariadení (ES) č. 166/2006 alebo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/2066 9 . Úroveň vlastného uváženia, ktoré je v prípade smernice ponechané na členské štáty, by v tomto prípade nebola v súlade s potrebou porovnateľných, a teda harmonizovaných údajov.

Navyše, pokiaľ ide o zmierňujúce opatrenia a obmedzenia priemyselných postupov, je nariadenie primeraným nástrojom na zaistenie toho, že ustanovenia budú zamerané priamo na spoločnosti a že sa v týchto postupoch zavedú minimálne rovnaké podmienky.

A napokon nariadenie umožňuje, aby sa naliehavosť zaoberania sa emisiami metánu v kontexte núdzovej situácie v oblasti klímy a cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu riešila priamejším a priaznivejším spôsobom, ako sa vysvetľuje v oddiele 1.

Výber nariadenia zaisťuje, že identifikované problémy a ciele sa riešia najúčinnejším, najefektívnejším a najprimeranejším spôsobom. Dosahuje sa ním dôkladná rovnováha medzi regulačnou nezávislosťou, ktorú majú členské štáty v prípade vnútroštátnych nápravných opatrení, pri stanovovaní stimulov pre technologické inovácie alebo rozhodovaní o úrovni pridelených zdrojov, na jednej strane a potrebou riešiť problémy týkajúce sa emisií metánu, proti ktorým sa musí bojovať na úrovni Únie, na strane druhej.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie odborných znalostí

•Posúdenie vplyvu

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh zahŕňa viacero požiadaviek s vplyvom na rozpočet. Po prvé, požiadavka, aby Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) každé tri roky stanovila a uverejnila súbor ukazovateľov a zodpovedajúce referenčné hodnoty na porovnanie jednotkových investičných nákladov spojených s meraním, vykazovaním a znižovaním emisií metánu za porovnateľné projekty. Agentúra ACER sa síce nezaoberá nákladmi prevádzkovateľov siete z dôvodu merania, vykazovania a znižovania emisií metánu, no odhaduje sa, že dodatočné úlohy a súvisiacu pracovnú zaťaž pre agentúru ACER dostatočne pokryje jeden dodatočný ekvivalent plného pracovného času.

Po druhé, požiadavka, aby Únia vytvorila a udržiavala platformu pre transparentnosť metánu vrátane informácií o dovoze energie z fosílnych zdrojov do Únie, ktorú bude každé tri mesiace aktualizovať, a aby vytvorila nástroj na monitorovanie globálnych emisií metánu, v rámci ktorého sa budú pravidelne uverejňovať výsledky leteckého monitorovania veľkých producentov emisií metánu zo zdrojov energie a ktorý bude aktualizovať každý mesiac. Odhaduje sa, že dodatočné úlohy a súvisiaca pracovná zaťaž pre Komisiu si bude vyžadovať dvoch dodatočných úradníkov na plný pracovný úväzok.

Vplyv návrhu na rozpočet a požadované ľudské a administratívne zdroje sú uvedené v oddiele 3 legislatívneho finančného výkazu.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

V právnych predpisoch EÚ v oblasti klímy a energetiky sa poskytuje komplexný rámec na dosiahnutie pokroku pri plnení cieľov EÚ a sledovanie tohto pokroku, k čomu prispeje aj tento návrh. Zastrešujúci rámec poskytuje európsky právny predpis v oblasti klímy, zatiaľ čo nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy poskytuje podrobný integrovaný rámec pre monitorovanie a vykazovanie. Údaje zhromaždené v kontexte uvedeného nariadenia majú byť verejne prístupné na elektronickej platforme, kde sa majú uvádzať aj ukazovatele na monitorovanie pokroku pri plnení cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy.

Komisia každých päť rokov kontroluje vnútroštátne politiky a opatrenia členských štátov na dosiahnutie ich cieľov podľa nariadenia o spoločnom úsilí. Vykonávanie a účinnosť ustanovení obsiahnutých v tomto návrhu sa teda takisto bude sledovať v rámci kontroly dosahovania cieľov podľa nariadenia o spoločnom úsilí. Zavedené mechanizmy kontroly kvality poskytnutých vnútroštátnych údajov umožnia aj hodnotenie účinnosti ustanovení tohto návrhu pri dosahovaní zlepšovania presnosti údajov. V tejto súvislosti sa v nariadení o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy určujú požiadavky na vnútroštátne a únijné inventarizačné systémy týkajúce sa emisií skleníkových plynov, na politiky, opatrenia a prognózy a vyzýva sa na ich neustále zlepšovanie. Zavedenie takýchto systémov sa vyžaduje na medzinárodnej úrovni a má sa ním podporiť vykonávanie národných energetických a klimatických plánov vzhľadom na rozmer dekarbonizácie.

Emisie metánu sú čoraz viac predmetom verejného záujmu vrátane úsilia vedcov a zainteresovaných strán v oblasti zisťovania a kvantifikácie emisií. Takáto verejná kontrola podporená zlepšujúcim sa priestorovým a časovým rozlíšením satelitných údajov je cenným zdrojom pri monitorovaní vplyvu návrhu a identifikácií nedostatkov vo vykonávaní.

Pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie povinností stanovených v tomto návrhu, hlavnú zodpovednosť za uplatňovanie ustanovení budú niesť príslušné vnútroštátne orgány. Pokiaľ ide o overovanie údajov o emisiách, v tomto návrhu sa stanovuje úloha nezávislých akreditovaných overovateľov. Medzinárodné stredisko pre monitorovanie emisií metánu 11 zabezpečí dodatočnú kontrolu poskytnutých údajov o emisiách metánu vrátane možnosti ich krížového porovnania s inými zdrojmi, ako sú satelitné snímkovanie a satelitné produkty.

Komisia bude monitorovať vykonávanie právneho aktu prostredníctvom kontroly správneho uplatňovania opatrení povinnými subjektmi a v prípade potreby prijímaním opatrení na presadzovanie jeho dodržiavania. Tento návrh zahŕňa doložku o preskúmaní, podľa ktorej Komisia predloží správu o hodnotení a preskúmaní nariadenia.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Navrhované nariadenie tvorí šesť kapitol pozostávajúcich z 35 článkov.

Kapitola 1 – Všeobecné ustanovenia

V tejto kapitole sa stanovuje rozsah pôsobnosti a hlavné pojmy použité v navrhovanom nariadení. Jej súčasťou je aj ustanovenie o uznávaní nákladov, ktoré prevádzkovateľom siete vznikajú pri vykonávaní nariadenia.

Kapitola 2 – Príslušné orgány a nezávislé overovanie

Popri ustanoveniach o sankciách v kapitole 6 sa v tejto kapitole stanovujú ustanovenia o dodržiavaní nariadenia. Stanovujú sa v nej úlohy príslušných orgánov, najmä pravidlá týkajúce sa inšpekcií a sťažností, ako aj úloha a postupy pre nezávislých akreditovaných overovateľov, pokiaľ ide o overovanie údajov o emisiách metánu, ktoré vykazujú prevádzkovatelia.

Kapitola 3 – Emisie metánu v odvetviach ropy a zemného plynu

V tejto kapitole sa stanovujú povinnosti prevádzkovateľov a členských štátov v súvislosti s meraním a vykazovaním údajov o emisiách metánu, ako aj povinnosti týkajúce sa znižovania emisií metánu v príslušných lokalitách.

Kapitola 4 – Emisie metánu v odvetví uhlia

Táto kapitola je rozdelená do troch oddielov, ktoré sa týkajú: monitorovania a vykazovania emisií metánu v aktívnych baniach, zmierňovania emisií metánu v aktívnych hlbinných baniach a emisií metánu v zavretých a opustených hlbinných baniach.

V každom oddiele sa stanovujú povinnosti prevádzkovateľov a členských štátov v súvislosti s meraním a vykazovaním údajov o emisiách metánu, ako aj povinnosti týkajúce sa znižovania emisií metánu v príslušných lokalitách.

Kapitola 5 – Emisie metánu vznikajúce mimo Únie

V tejto kapitole sa zavádzajú nástroje transparentnosti emisií metánu vznikajúcich mimo Únie: informačná povinnosť dovozcov fosílnych palív vzhľadom na emisie metánu, zoznam transparentnosti spoločností Únie a krajín a spoločností vyvážajúcich energiu z fosílnych zdrojov do Únie vrátane informácií o ich medzinárodných povinnostiach týkajúcich sa vykazovania vzhľadom na emisie metánu a globálny nástroj monitorovania na poskytnutie informácií o množstve, výskyte a polohe zdrojov emisií metánu v celosvetovom meradle.

S cieľom zohľadniť dovoz energie z fosílnych zdrojov do Únie sa okrem toho v tejto kapitole stanovujú požiadavky na informácie dovozcov, ako aj právomoc Komisie predkladať pozmeňujúce legislatívne návrhy s cieľom uložiť prísnejšie opatrenia dodávateľom, keď budú k dispozícii lepšie údaje o globálnych emisiách metánu, a zaistiť tak dodržiavanie platných medzinárodných záväzkov Únie.

Kapitola 6 – Záverečné ustanovenia

V tejto kapitole sa stanovuje najmä systém sankcií: hoci sa uznáva, že stanovovanie sankcií je v kompetencii jednotlivých členských štátov, v oblasti sankcií sa stanovujú hlavné zásady, konkrétne kritériá stanovovania sankcií, druhy porušení, za ktoré sa majú ukladať sankcie, kritériá týkajúce sa maximálnych stropov, ako aj možnosť ukladať pravidelné penále.

Obsahuje aj ustanovenia o splnomocnení, pokiaľ ide o prijímanie delegovaných a vykonávacích aktov, ako aj doložku o preskúmaní.

2021/0423 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/942

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 12 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 13 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Celkový vplyv metánu, ktorý je hlavnou zložkou zemného plynu, na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý a k súčasnému otepľovaniu prispieva približne jednou tretinou.

(2)Aj keď metán zostáva v atmosfére v porovnaní s oxidom uhličitým (stovky rokov) kratší čas (10 až 12 rokov), na molekulárnej úrovni je jeho skleníkový efekt na klímu výraznejší a prispieva k tvorbe ozónu, čo je látka silne znečisťujúca ovzdušie, ktorá spôsobuje závažné zdravotné problémy. Celosvetovo množstvo metánu v atmosfére v uplynulom desaťročí prudko vzrástlo.

(3)Podľa nedávnych odhadov Programu OSN pre životné prostredie a Koalície pre klímu a čisté ovzdušie by sa znížením emisií metánu do roku 2030 o 45 % na základe dostupných cielených opatrení a dodatočných opatrení v súlade s prioritnými cieľmi Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) v oblasti rozvoja mohlo do roku 2045 predísť globálnemu otepleniu o 0,3 °C.

(4)Podľa údajov z inventúr skleníkových plynov Únie sa odhaduje, že odvetvie energetiky je zodpovedné za 19 % emisií metánu v Únii. Nezahŕňa to emisie metánu súvisiace so spotrebou energie z fosílnych zdrojov v Únii, ktoré vznikajú mimo Únie.

(5)V Európskej zelenej dohode sa spája komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050. V oznámení o Európskej zelenej dohode 14 sa uvádza, že sa podporí dekarbonizácia plynárenstva, a to aj riešením problému metánových emisií v energetike. Komisia v októbri 2020 prijala stratégiu EÚ na zníženie emisií metánu (ďalej len „stratégia pre metán“), v ktorej stanovila opatrenia na znižovanie emisií metánu v EÚ, a to aj v odvetví energetiky, a na medzinárodnej úrovni. V nariadení (EÚ) 2021/1119 15 (ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“) Únia zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050 a takisto stanovila záväzný prísľub Únie dosiahnuť zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstraňovania) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Na dosiahnutie uvedenej úrovne zníženia emisií skleníkových plynov by sa emisie metánu z odvetvia energetiky mali do roku 2030 znížiť približne o 58 % v porovnaní s úrovňami z roku 2020.

(6)Emisie metánu sú zahrnuté v rozsahu pôsobnosti cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, ktoré sú stanovené v európskom právnom predpise v oblasti klímy, a záväzných vnútroštátnych cieľov v oblasti znižovania emisií podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 16 . V súčasnosti však na úrovni Únie neexistuje žiadny právny rámec, ktorým by sa stanovovali osobitné opatrenia na znižovanie antropogénnych emisií metánu v odvetví energetiky. Okrem toho, zatiaľ čo smernica 2010/75 17 o priemyselných emisiách sa vzťahuje na emisie metánu z rafinácie minerálnych olejov a zemného plynu, nevzťahuje sa na iné činnosti v odvetví energetiky.

(7)V tejto súvislosti by sa toto nariadenie malo uplatňovať na znižovanie emisií metánu pri prieskume a ťažbe ropy a fosílneho plynu v počiatočnej fáze dodávateľského reťazca, získavaní a spracovaní fosílneho plynu, preprave, distribúcii, podzemnom skladovaní plynu a termináloch skvapalneného fosílneho plynu (LNG), ako aj na aktívne hlbinné a povrchové uhoľné bane a zatvorené a opustené hlbinné uhoľné bane.

(8)Pravidlá pre presné meranie, vykazovanie a overovanie emisií metánu v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia, ako aj pre znižovanie týchto emisií, a to aj prostredníctvom prieskumov na zisťovanie únikov a ich opravu a obmedzení týkajúcich sa odplyňovania a spaľovania, by sa mali riešiť primeraným právnym rámcom Únie. Takýto rámec by mal obsahovať pravidlá na posilnenie transparentnosti, pokiaľ ide o dovoz energie z fosílnych zdrojov do Únie, čím sa zlepšia stimuly na širšie využívanie riešení na zmierňovanie emisií metánu na celom svete.

(9)Dodržiavanie povinností podľa tohto nariadenia si pravdepodobne bude vyžadovať investície zo strany regulovaných prevádzkovateľov a pri určovaní taríf by sa pod podmienkou dodržania zásad efektívnosti mali zohľadniť náklady spojené s takýmito investíciami.

(10)Každý členský štát by mal určiť aspoň jeden príslušný orgán, ktorý bude dohliadať na to, aby prevádzkovatelia skutočne dodržiavali povinnosti stanovené v tomto nariadení, a mal by o určení príslušného orgánu a akýchkoľvek jeho zmenách informovať Komisiu. Určené príslušné orgány by mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení. Vzhľadom na cezhraničný charakter činností odvetvia energetiky a emisií metánu by príslušné orgány mali spolupracovať medzi sebou a s Komisiou. V tejto súvislosti by Komisia a príslušné orgány členských štátov mali spoločne vytvoriť sieť verejných orgánov uplatňujúcich toto nariadenie s cieľom podporiť úzku spoluprácu s využitím potrebných opatrení na výmenu informácií a najlepších postupov a umožniť konzultácie.

(11)Aby sa zabezpečilo plynulé a účinné vykonávanie povinností stanovených v tomto nariadení, Komisia podporuje členské štáty prostredníctvom Nástroja technickej podpory 18 , v rámci ktorého sa poskytujú prispôsobené technické odborné znalosti na navrhovanie a vykonávanie reforiem vrátane reforiem, ktorými sa presadzuje znižovanie emisií metánu v odvetví energetiky. Technická podpora zahŕňa napríklad posilnenie administratívnych kapacít, harmonizáciu legislatívnych rámcov a výmenu príslušných najlepších postupov.

(12)S cieľom zabezpečiť plnenie ich úloh by prevádzkovatelia mali príslušným orgánom poskytovať všetku potrebnú pomoc. Prevádzkovatelia by okrem toho mali v rámci obdobia určeného príslušnými orgánmi alebo akéhokoľvek iného obdobia, na ktorom sa s príslušnými orgánmi dohodli, prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré príslušné orgány identifikovali.

(13)Hlavný mechanizmus, ktorý majú príslušné orgány k dispozícii, by mali tvoriť inšpekcie vrátane preskúmania dokumentácie a záznamov, merania emisií a kontrol na mieste. Inšpekcie by sa mali uskutočňovať pravidelne na základe posúdenia environmentálneho rizika vykonaného príslušnými orgánmi. Inšpekcie by sa okrem toho mali vykonávať s cieľom vyšetriť opodstatnené sťažnosti a prípady nedodržiavania predpisov a zabezpečiť, aby sa opravy a výmeny komponentov vykonávali v súlade s týmto nariadením. Ak príslušné orgány identifikujú vážne porušenie požiadaviek tohto nariadenia, mali by vydať oznámenie o nápravných opatreniach, ktoré má prevádzkovateľ prijať. Príslušné orgány by mali viesť záznamy o vykonaných inšpekciách a príslušné informácie by sa mali sprístupniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES 19 .

(14)Vzhľadom na to, že niektoré zdroje emisií metánu sa nachádzajú v blízkosti mestských alebo obytných oblastí, mali by fyzické alebo právnické osoby poškodené porušením tohto nariadenia mať možnosť predložiť príslušným orgánom náležite opodstatnené sťažnosti. Sťažovatelia by mali byť informovaní o postupoch a prijatých rozhodnutiach a konečné rozhodnutie by sa im malo doručiť v primeranom čase od predloženia sťažnosti.

(15)Dôveryhodnosť vykázaných údajov môže zlepšiť spoľahlivý rámec overovania. Úroveň podrobnosti a technická zložitosť meraní emisií metánu si okrem toho vyžaduje riadne overovanie údajov o emisiách metánu vykázaných prevádzkovateľmi a prevádzkovateľmi uhoľných baní. Aj keď je možné vlastné overovanie, overovanie treťou stranou zabezpečuje väčšiu nezávislosť a transparentnosť. Okrem toho poskytuje harmonizovaný súbor kompetencií a úroveň odborných znalostí, ktoré by nemuseli mať všetky verejné subjekty k dispozícii. Overovatelia by mali byť akreditovaní akreditačnými orgánmi v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 20 . Nezávislí akreditovaní overovatelia by teda mali zabezpečiť, aby boli správy o emisiách, ktoré vypracovali prevádzkovatelia a prevádzkovatelia uhoľných baní, správne a v súlade s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení. Mali by preskúmať údaje v správach o emisiách s cieľom posúdiť ich spoľahlivosť, dôveryhodnosť a presnosť na základe bezplatných a verejne dostupných európskych alebo medzinárodných noriem, ktoré vypracovali nezávislé subjekty a ktorých uplatniteľnosť stanovila Komisia. Komisia by sa preto mala splnomocniť na prijímanie delegovaných aktov na účely začlenenia a stanovenia uplatniteľnosti takýchto európskych a medzinárodných noriem. Overovatelia sú oddelení od príslušných orgánov a mali by byť nezávislí od prevádzkovateľov a prevádzkovateľov uhoľných baní, ktorí by im mali poskytovať všetku pomoc potrebnú na umožnenie alebo uľahčenie vykonávania činností overovania, najmä pokiaľ ide o prístup do priestorov a predloženie dokumentácie alebo záznamov.

(16)Vzhľadom na overovaciu úlohu, ktorou má byť poverené Medzinárodné stredisko pre monitorovanie emisií metánu (IMEO), by sa mali Komisii poskytovať informácie uvádzané v správach o emisiách predkladaných príslušným orgánom, a to najmä pokiaľ ide o metodiky agregácie údajov, ako aj analýzu a overovanie metodík a štatistických postupov, ktoré spoločnosti používajú pri kvantifikácii údajov o svojich vykázaných emisiách. Referenčné kritériá môžu v tomto smere zahŕňať normy partnerstva OGMP a usmerňovacie dokumenty. Informácie, ktoré sú výsledkom práce IMEO, by mali byť prístupné verejnosti a Komisia by mala tieto informácie využívať pri riešení akýchkoľvek zistených nedostatkov v súvislosti s meraním, vykazovaním a overovaním údajov o emisiách metánu.

(17)IMEO zriadila Únia v októbri 2020 v spolupráci s Programom OSN pre životné prostredie, Koalíciou pre klímu a čisté ovzdušie a Medzinárodnou agentúrou pre energiu a svoju činnosť začalo na samite G20 v októbri 2021. IMEO má za úlohu zbierať, porovnávať, overovať a uverejňovať údaje o antropogénnych emisiách metánu na celosvetovej úrovni. IMEO je súčasťou Programu OSN pre životné prostredie, s ktorým Európska únia uzavrela memorandum o porozumení. Plní kľúčovú úlohu pri overovaní údajov o emisiách metánu v odvetví energetiky a je potrebné vytvoriť primerané vzťahy, aby bolo možné ho poverovať vykonávaním overovacích úloh. Keďže IMEO nie je orgánom Únie a nepodlieha právu Únie, je nevyhnutné zabezpečiť, aby prijalo primerané opatrenia na zaistenie ochrany záujmov Únie a jej členských štátov.

(18)Od Únie sa ako od zmluvnej strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Parížskej dohody vyžaduje, aby každoročne predkladala inventarizačnú správu o antropogénnych emisiách skleníkových plynov, ktorá predstavuje súhrn národných inventúr skleníkových plynov členských štátov a je vypracovaná na základe osvedčených metodík prijatých Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC).

(19)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 21 sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii vykazovali údaje z inventúry skleníkových plynov a podávali správy o svojich národných projekciách. V zmysle článku 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999 má vykazovanie prebiehať podľa usmernení UNFCCC k vykazovaniu a často vychádza skôr zo štandardných emisných faktorov než z priamych meraní na úrovni zdroja, z čoho vyplývajú neistoty, pokiaľ ide o pôvod, frekvenciu a rozsah emisií.

(20)Údaje za jednotlivé krajiny vykázané podľa ustanovení UNFCCC o vykazovaní sa predkladajú sekretariátu UNFCCC podľa rôznych úrovní vykazovania v súlade s usmerneniami IPCC. V tejto súvislosti IPCC vo všeobecnosti navrhuje používať v prípade zdrojov emisií, ktoré majú z hľadiska absolútnej úrovne, trendu alebo neistoty významný vplyv na celkovú inventúru skleníkových plynov v krajine, metódy vyššej úrovne.

(21)Jednotlivé úrovne predstavujú mieru metodickej komplexnosti. Existujú tri úrovne. Metódy úrovne 1 sú zvyčajne založené na štandardných emisných faktoroch IPCC a vyžadujú sa pri nich len základné údaje o činnosti s najnižším stupňom členenia. Vyššie úrovne zvyčajne využívajú prepracovanejšie metódy a emisné faktory špecifické pre konkrétny zdroj, technológiu, región alebo krajinu, ktoré sú často založené na meraniach, a zvyčajne sa pri nich vyžadujú podrobnejšie rozčlenené údaje o činnosti. Konkrétne sa na úrovni 2 musia namiesto štandardných emisných faktorov používať emisné faktory špecifické pre danú krajinu, zatiaľ čo úroveň 3 si vyžaduje údaje alebo merania podľa jednotlivých zariadení a zahŕňa uplatňovanie prísneho posudzovania zdola nahor podľa typu zdroja na úrovni jednotlivých zariadení. Úrovne 1 až 3 sú odstupňované podľa miery istoty meraní emisií súvisiacich s metánom 22 .

(22)Pokiaľ ide o úroveň, na ktorej členské štáty vykazujú UNFCCC svoje emisie metánu súvisiace s energiou, uplatňujú jednotlivé členské štáty rôzne postupy. Vykazovanie na úrovni 2 v prípade veľkých zdrojov emisií je v súlade s usmerneniami IPCC k vykazovaniu, keďže úroveň 2 sa považuje za metódu vyššej úrovne. V dôsledku toho sa metodiky odhadu a vykazovanie emisií metánu súvisiacich s energiou v jednotlivých členských štátoch líšia a vo viacerých členských štátoch je v prípade emisií metánu z uhlia, zemného plynu a ropy stále veľmi časté vykazovanie na najnižšej úrovni, t. j. na úrovni 1.

(23)V súčasnosti sa emisie metánu v mnohých krajinách naďalej kvantifikujú a zmierňujú hlavne prostredníctvom dobrovoľných iniciatív pod vedením odvetvia. Kľúčovou iniciatívou pod vedením odvetvia energetiky je Partnerstvo pre emisie metánu z ropy a zo zemného plynu (ďalej len „partnerstvo OGMP“), dobrovoľná iniciatíva zacielená na meranie a vykazovanie emisií metánu, ktorú v roku 2014 založil Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie (CCAC) a v ktorej správnej rade je zastúpená Komisia. Partnerstvo OGMP sa zameriava na zavádzanie najlepších postupov s cieľom zlepšiť dostupnosť celosvetových informácií o kvantifikácii a riadení emisií metánu a podnecovať zmierňujúce opatrenia na ich znižovanie. Doteraz sa k partnerstvu OGMP prihlásilo vyše 60 spoločností, čo predstavuje 30 % celosvetovej ťažby ropy a zemného plynu a súvisiacich zariadení na piatich kontinentoch. Na práci partnerstva OGMP spojenej s vývojom štandardov a metodík sa podieľajú vlády, občianska spoločnosť a podniky. Najnovšiu verziu dynamického štandardu v oblasti emisií metánu predstavuje rámec OGMP 2.0, ktorý môže slúžiť ako vhodný základ pre štandardy týkajúce sa emisií metánu vychádzajúce zo spoľahlivých vedeckých noriem.

(24)V tejto súvislosti je potrebné zlepšiť meranie a kvalitu vykazovaných údajov o emisiách metánu vrátane hlavných zdrojov emisií metánu súvisiacich s energiou vyrábanou a spotrebúvanou v Únii. Okrem toho by sa mala zabezpečiť dostupnosť údajov na úrovni zdroja a dôkladná kvantifikácia emisií, čím sa zvýši spoľahlivosť vykazovania a rozšíri priestor na vhodné zmierňujúce opatrenia.

(25)Ak má byť meranie a vykazovanie účinné, ropné a plynárenské spoločnosti by mali mať povinnosť merať a vykazovať emisie metánu podľa zdroja a sprístupňovať členským štátom súhrnné údaje, aby členské štáty mohli zostavovať svoje inventúry s väčšou presnosťou. Okrem toho je potrebné účinné overovanie údajov vykazovaných spoločnosťami a vykazovanie by malo prebiehať raz za rok, aby sa minimalizovala administratívna záťaž pre prevádzkovateľov.

(26)Toto nariadenie vychádza z rámca OGMP 2.0, keďže daný rámec spĺňa kritériá uvedené v odôvodneniach 24 a 25, podľa ktorých má prispieť k zberu hodnoverných a spoľahlivých údajov, ktoré by tvorili dostatočný základ na monitorovanie emisií metánu, a v prípade potreby k zavedeniu dodatočných opatrení na ďalšie obmedzenie emisií metánu.

(27)Rámec OGMP 2.0 má päť úrovní vykazovania. Vykazovanie na úrovni zdroja sa začína na úrovni 3, ktorá sa považuje za porovnateľnú s úrovňou 3 UNFCCC. Umožňuje použitie všeobecných emisných faktorov. Vykazovanie na úrovni 4 rámca OGMP 2.0 si vyžaduje priame merania emisií metánu na úrovni zdroja. Umožňuje použitie špecifických emisných faktorov. Vykazovanie na úrovni 5 rámca OGMP 2.0 si vyžaduje doplnenie o doplnkové merania na úrovni lokality. Okrem toho musia spoločnosti podľa rámca OGMP 2.0 vykazovať priame merania emisií metánu do troch rokov od pristúpenia k OGMP 2.0 v prípade prevádzkovaných zariadení a do piatich rokov v prípade neprevádzkovaných zariadení. Na základe prístupu prijatého v rámci OGMP 2.0, pokiaľ ide o vykazovanie na úrovni zdroja, a vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2021 bol v Únii veľký počet spoločností, ktoré už k OGMP 2.0 pristúpili, by sa od prevádzkovateľov v Únii malo vyžadovať, aby predkladali priame merania emisií na úrovni zdroja do 24 mesiacov v prípade prevádzkovaných zariadení a do 36 mesiacov v prípade neprevádzkovaných zariadení. Popri kvantifikácii na úrovni zdroja umožňuje kvantifikácia na úrovni lokality posúdenie, overovanie a zosúladenie odhadov na úrovni zdroja agregovaných podľa jednotlivých lokalít, čím sa zvyšuje dôvera vo vykazované emisie. Podobne ako v rámci OGMP 2.0 sa v tomto nariadení vyžadujú merania na úrovni lokality s cieľom zosúladiť merania na úrovni zdroja.

(28)Podľa údajov z inventúry skleníkových plynov Únie je viac ako polovica všetkých priamych emisií metánu v odvetví energetiky spôsobená neúmyselným uvoľňovaním emisií do atmosféry. V prípade ropy a zemného plynu to tvorí najväčší podiel emisií metánu.

(29)K neúmyselným únikom metánu do atmosféry môže dochádzať počas vŕtania, ťažby, ako aj počas spracovania, skladovania, prepravy a distribúcie konečným spotrebiteľom. Môžu sa vyskytovať aj v neaktívnych vrtoch na ťažbu ropy alebo zemného plynu. Niektoré emisie sú spôsobené nedostatkami alebo bežným opotrebovaním technických komponentov, ako sú spoje, príruby a ventily, alebo poškodenými komponentmi, napríklad v prípade nehôd. Korózia alebo poškodenie môže takisto viesť k únikom zo stien tlakových zariadení.

(30)Zatiaľ čo odplyňovanie metánu je zvyčajne úmyselné a vyplýva z procesov alebo činností a z používania zariadení určených na tento účel, môže k nemu dochádzať aj neúmyselne, napríklad v prípade poruchy.

(31)S cieľom znížiť tieto emisie by prevádzkovatelia mali prijať všetky dostupné opatrenia, aby vo svojich prevádzkach emisie metánu minimalizovali.

(32)Konkrétnejšie sa emisie metánu z únikov najčastejšie znižujú prostredníctvom prieskumov týkajúcich sa zisťovania únikov metánu a ich opravy, ktoré sa vykonávajú s cieľom identifikovať úniky a následne ich opraviť. Prevádzkovatelia by preto mali prinajmenšom vykonávať pravidelné prieskumy týkajúce sa zisťovania únikov a ich opravy, ktoré by mali zahŕňať aj prieskum komponentov na odvádzanie metánu, aby sa odhalilo jeho neúmyselné vypúšťanie.

(33)Na tento účel by sa mal zaviesť harmonizovaný prístup na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých prevádzkovateľov v Únii. Tento prístup by mal zahŕňať minimálne požiadavky na prieskumy týkajúce sa zisťovania únikov a ich opravy, pričom by sa členským štátom a prevádzkovateľom ponechala primeraná miera flexibility. Je to nevyhnutné na to, aby sa umožnila inovácia a vývoj nových technológií a metód na zisťovanie únikov a ich opravu, čím sa zabráni odkázanosti na jednu technológiu na úkor ochrany životného prostredia. Stále sa objavujú nové technológie a detekčné metódy a členské štáty by mali podporovať inováciu v tomto odvetví, aby bolo možné prijať najpresnejšie a nákladovo najefektívnejšie metódy.

(34)Povinnosti súvisiace s prieskumami týkajúcimi sa zisťovania únikov a ich opravy by mali vychádzať z niekoľkých osvedčených postupov. V prvom rade by sa tieto prieskumy mali zameriavať na zisťovanie a odstraňovanie únikov, a nie na ich kvantifikáciu, pričom oblasti s vyšším rizikom úniku by sa mali kontrolovať častejšie; frekvencia prieskumov by sa mala riadiť nielen potrebou opravy komponentov, z ktorých metán uniká nad rámec prahovej hodnoty emisií metánu, ale aj prevádzkovými aspektmi, pričom by sa mali brať do úvahy bezpečnostné riziká. Ak sa teda zistí vyššie riziko pre bezpečnosť alebo vyššie riziko strát metánu, príslušné orgány by mali mať možnosť odporučiť vyššiu frekvenciu prieskumov príslušných komponentov; všetky úniky by sa bez ohľadu na ich rozsah mali zaznamenávať a monitorovať, pretože malé úniky môžu vyústiť do rozsiahlejších únikov; po oprave úniku by malo nasledovať potvrdenie, že oprava je účinná; s cieľom zaistiť, aby sa v budúcnosti mohli používať vyspelejšie technológie na zisťovanie emisií metánu, by sa mala špecifikovať hranica rozsahu straty metánu, pri ktorej dosiahnutí alebo prekročení je opodstatnené vykonať opravu, pričom by prevádzkovatelia mali možnosť vybrať si detekčné zariadenie. V prípade potreby sa v kontexte tohto nariadenia môže použiť priebežné monitorovanie.

(35)Odplyňovanie spočíva v uvoľňovaní nespáleného metánu do atmosféry buď úmyselne v dôsledku procesov, činností alebo používania zariadení na to určených, alebo neúmyselne v prípade poruchy. Keďže odplyňovanie má silný vplyv na emisie skleníkových plynov, malo by sa zakázať s výnimkou mimoriadnych situácií, poruchy alebo určitých špecifických udalostí, pri ktorých sa odplyňovaniu v určitom rozsahu nemožno vyhnúť.

(36)Spaľovanie je riadené spaľovanie metánu na účely likvidácie v zariadení určenom na takéto spaľovanie. Ak sa vykonáva počas bežnej ťažby ropy alebo fosílneho plynu a dôvodom na takéto spaľovanie je, že zariadenia nedokážu, resp. geologické podmienky neumožňujú metán opätovne vtláčať, prípadne využiť na mieste alebo ho distribuovať na trh, považuje sa za bežné spaľovanie. Bežné spaľovanie by sa malo zakázať. Spaľovanie by malo byť prípustné len vtedy, keď je to jediná alternatíva k odplyňovaniu a ak odplyňovanie nie je zakázané. Odplyňovanie je pre životné prostredie škodlivejšie než spaľovanie, keďže uvoľnený plyn zvyčajne obsahuje vysokú úroveň metánu, zatiaľ čo spaľovaním sa metán oxiduje na oxid uhličitý.

(37)Ak sa spaľovanie používa ako alternatíva k odplyňovaniu, spaľovacie zariadenia musia metán spaľovať účinne. Preto by sa pre prípady, v ktorých je spaľovanie prípustné, mala zahrnúť aj požiadavka na účinnosť spaľovania. Malo by sa takisto vyžadovať používanie zapaľovacích horákov, ktoré zaisťujú spoľahlivejšie zapaľovanie, pretože nie sú ovplyvnené vetrom.

(38)Pred spaľovaním metánu, a teda aj pred odplyňovaním, by sa vždy malo uprednostňovať opätovné vstrekovanie, používanie metánu na mieste alebo jeho distribúcia na trh. Prevádzkovatelia, ktorí odplyňujú, by mali príslušným orgánom poskytnúť dôkaz o tom, že metán nebolo možné opätovne vtláčať, použiť na mieste, distribuovať na trh, ani spaľovať, a prevádzkovatelia, ktorí spaľujú, by mali príslušným orgánom poskytnúť dôkaz o tom, že metán nebolo možné opätovne vstrekovať, použiť na mieste, ani distribuovať na trh.

(39)Prevádzkovatelia by mali bezodkladne informovať príslušné orgány o rozsiahlych prípadoch odplyňovania a spaľovania a predložiť o všetkých prípadoch odplyňovania a spaľovania komplexnejšie správy. Mali by takisto zabezpečiť, aby vybavenie a zariadenia spĺňali normy stanovené v práve Únie.

(40)Emisie metánu z neaktívnych vrtov na ťažbu ropy a zemného plynu predstavujú riziká pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Mali by preto naďalej podliehať povinnostiam monitorovania a vykazovania a tieto vrty a ich okolie by sa mali regenerovať a remediovať. V takýchto prípadoch by rozhodujúcu úlohu mali zohrávať členské štáty, najmä pokiaľ ide o vypracovanie inventúr a plánov zmierňovania.

(41)Z údajov z inventúry skleníkových plynov EÚ vyplýva, že najväčším jednotlivým zdrojom emisií metánu v odvetví energetiky Únie sú emisie metánu z uhoľných baní. V roku 2019 predstavovali priame emisie z uhoľného odvetvia 31 % emisií metánu, čo sa takmer rovná percentuálnemu podielu priamych emisií metánu spoločne z ropy a fosílneho plynu, ktoré dosahujú 33 %.

(42)V súčasnosti neexistujú žiadne osobitné predpisy na úrovni celej Únie, ktorými by sa obmedzovali emisie metánu z odvetvia uhlia, a to napriek dostupnosti širokej škály technológií na ich zmierňovanie. Neexistuje žiadna norma Únie ani medzinárodná norma týkajúca sa monitorovania, vykazovania a overovania pre odvetvie uhlia. V Únii tvorí vykazovanie emisií metánu z uhoľného priemyslu súčasť vykazovania emisií skleníkových plynov členskými štátmi a údaje týkajúce sa hlbinných baní sú zahrnuté aj do Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadeného nariadením (ES) č. 166/2006 23 .

(43)Emisie metánu sú v prvom rade spojené s podzemnými banskými činnosťami, a to v aktívnych aj opustených baniach 24 . V aktívnych hlbinných baniach sa koncentrácia metánu vo vzduchu nepretržite kontroluje, pretože predstavuje ohrozenie zdravia a bezpečnosti. V prípade hlbinných uhoľných baní dochádza k prevažnej väčšine emisií metánu prostredníctvom ventilačných a odvádzacích alebo odplyňovacích systémov, ktoré predstavujú dva hlavné spôsoby znižovania koncentrácie metánu vo vetracích šachtách baní.

(44)Keď sa ťažba zastaví a baňa sa zatvorí alebo odstaví, naďalej sa v nej uvoľňuje metán, označovaný ako metán z opustených baní. K týmto emisiám zvyčajne dochádza v presne identifikovaných bodových zdrojoch, ako sú vetracie šachty alebo otvory na znižovanie tlaku. Vzhľadom na zvýšené ambície v oblasti klímy a presun výroby energie na zdroje energie s nižšou uhlíkovou náročnosťou sa emisie metánu z opustených baní v Únii pravdepodobne zvýšia. Odhaduje sa, že v baniach, ktoré nie sú zatopené, sa metán naďalej uvoľňuje aj desať rokov po ukončení ťažby na úrovni, ktorá dosahuje približne 40 % emisií zaznamenaných v čase zatvorenia bane 25 . Nakladanie s metánom z opustených baní je navyše z dôvodu rôznych vlastníckych a ťažobných práv v celej EÚ naďalej roztrieštené. Členské štáty by preto mali zostaviť súpis zatvorených a opustených uhoľných aktív a malo by sa vyžadovať, aby buď členské štáty, alebo určená zodpovedná strana inštalovala zariadenia na meranie emisií metánu.

(45)V aktívnych povrchových uhoľných baniach v Únii sa ťaží hnedé uhlie a emituje sa z nich menej metánu ako v prípade hlbinných uhoľných baní. Podľa inventúry skleníkových plynov Únie aktívne povrchové bane v roku 2019 emitovali 166 kiloton v porovnaní s 828 kilotonami z hlbinných uhoľných baní 26 . Meranie emisií metánu z povrchových uhoľných baní je náročné vzhľadom na ich difúznu povahu na rozsiahlom území. Preto sa emisie z povrchových baní merajú len zriedka, a to aj napriek dostupnosti technológie 27 . Emisie metánu z povrchových baní možno odvodiť pomocou emisných faktorov špecifických pre danú uhoľnú panvu 28 a s väčšou presnosťou pomocou emisných faktorov špecifických pre konkrétnu baňu alebo ložisko, keďže uhoľné panvy majú ložiská s rôznou kapacitou na zachytávanie metánu 29 . Emisné faktory možno odvodiť z merania obsahu plynu v slojoch vo vzorkách odobratých z prieskumných vrtov 30 . Prevádzkovatelia uhoľných baní by preto mali merať emisie metánu v povrchových uhoľných baniach pomocou takýchto emisných faktorov.

(46)Prevádzkovatelia uhoľných baní by preto mali vykonávať priebežné meranie a kvantifikáciu emisií metánu z vetracích šácht v hlbinných uhoľných baniach, nepretržité meranie vypúšťaného a spaľovaného metánu v staniciach na odvádzanie plynu a v prípade povrchových uhoľných baní používať špecifické emisné faktory. Tieto údaje by mali vykazovať príslušným orgánom.

(47)V súčasnosti možno zmiernenie emisií metánu najlepšie dosiahnuť v aktívnych a zatvorených alebo opustených hlbinných uhoľných baniach. Účinné zmierňovanie emisií metánu z aktívnych a zo zatvorených alebo opustených povrchových baní je v súčasnosti technologicky obmedzené. S cieľom podporiť výskum a vývoj v oblasti technológií na zmierňovanie týchto emisií v budúcnosti by však malo prebiehať účinné a podrobné monitorovanie, vykazovanie a overovanie rozsahu týchto emisií.

(48)Hlbinné bane tvoria uhoľné bane na ťažbu buď energetického, alebo koksovateľného uhlia. Energetické uhlie sa používa predovšetkým ako zdroj energie a koksovateľné uhlie sa používa ako palivo a ako reaktant v procese výroby ocele. Meranie, vykazovanie a overovanie emisií metánu by sa malo vykonávať v baniach na koksovateľné aj na energetické uhlie.

(49)Pokiaľ ide o aktívne hlbinné uhoľné bane, zmierňovanie emisií metánu by sa malo realizovať prostredníctvom postupného upúšťania od odplyňovania a spaľovania. Hoci v prípade zatvorených alebo opustených hlbinných uhoľných baní možno emisiám metánu predísť zatopením banských diel, tento postup neprebieha systematicky a nesie so sebou environmentálne riziká. Aj v týchto baniach by sa malo postupne ukončiť odplyňovanie a spaľovanie. Keďže vzhľadom na geologické obmedzenia a environmentálne aspekty nemožno prijať univerzálny prístup na zmiernenie emisií metánu z opustených hlbinných uhoľných baní 31 , členské štáty by mali vypracovať vlastný plán zmierňovania, v ktorom zohľadnia konkrétne obmedzenia a technickú uskutočniteľnosť zmierňovania emisií metánu z opustených baní.

(50)V nadväznosti na návrh Komisie Rada 28. júna 2021 prijala nový právny základ Výskumného fondu pre uhlie a oceľ 32 , v ktorom sa predpokladá podpora výskumu a inovácií s cieľom zmeniť účel neaktívnych uhoľných baní alebo uhoľných baní v procese zatvárania a súvisiacej infraštruktúry v súlade s celkovým cieľom upustiť od využívania uhlia a v súlade s Mechanizmom spravodlivej transformácie. V tejto súvislosti bude jedným z hlavných cieľov nového programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ na nadchádzajúce roky minimalizovať environmentálny vplyv uhoľných baní v procese transformácie, najmä pokiaľ ide o emisie metánu.

(51)Únia je závislá od dovozu 70 % svojej spotreby čierneho uhlia, 97 % spotreby ropy a 90 % spotreby fosílneho plynu. O rozsahu, pôvode ani o povahe emisií metánu, ktoré súvisia s energiou z fosílnych zdrojov spotrebúvanou v Únii, no dochádza k nim v tretích krajinách, neexistujú presné poznatky.

(52)Účinky na globálne otepľovanie spôsobené emisiami metánu majú cezhraničný charakter. Hoci niektoré krajiny vyrábajúce energiu z fosílnych zdrojov začínajú na vnútroštátnej úrovni podnikať kroky s cieľom znížiť emisie metánu z odvetvia energetiky, mnohí vývozcovia nepodliehajú na príslušnom domácom trhu žiadnej regulácii. Títo prevádzkovatelia potrebujú jasné stimuly na to, aby v súvislosti so svojimi emisiami metánu konali, a preto by sa trhom mali sprístupniť transparentné informácie o emisiách metánu.

(53)Presné údaje o medzinárodných emisiách metánu (úroveň 3 UNFCCC alebo ekvivalentná úroveň) v súčasnosti existujú len v obmedzenom rozsahu. Mnohé krajiny vyvážajúce energiu z fosílnych zdrojov doteraz UNFCCC nepredložili úplné údaje z inventúr. Zároveň dôkazy svedčia o tom, že za posledných 20 rokov došlo k výraznému celosvetovému nárastu emisií metánu z činností spojených s ťažbou ropy a zemného plynu zo 65 na 80 Mt za rok 33 .

(54)Ako sa uvádza v oznámení o stratégii EÚ pre metán 34 , Únia je odhodlaná spolupracovať so svojimi energetickými partnermi a s ďalšími kľúčovými krajinami dovážajúcimi energiu z fosílnych zdrojov s cieľom riešiť otázku emisií metánu v celosvetovom meradle. Diplomacia v oblasti energetiky už v problematike emisií metánu priniesla významné výsledky. V septembri 2021 Únia a Spojené štáty oznámili globálny záväzok o metáne, čo je politický záväzok znížiť svetové emisie metánu do roku 2030 o 30 % (v porovnaní s úrovňami z roku 2020), ktorého plnenie sa začalo na konferencii OSN o zmene klímy (COP 26) v novembri 2021 v Glasgowe. K podpore sa zaviazalo viac než sto krajín, čo predstavuje takmer polovicu svetových antropogénnych emisií metánu. Súčasťou globálneho záväzku o metáne je aj záväzok prejsť k využívaniu najlepších dostupných metodík emisných inventúr na kvantifikovanie emisií metánu s osobitným zameraním na zdroje vysokých emisií.

(55)Okrem toho bude mať dôležitú a vedúcu úlohu pri zlepšovaní transparentnosti v oblasti emisií metánu v rámci globálneho odvetvia energetiky Medzinárodné stredisko pre monitorovanie emisií metánu (IMEO). Zriadenie strediska IMEO podporila Rada vo svojich záveroch o diplomacii v oblasti klímy a energetiky z januára 2021 35 .

(56)Ako sa výslovne uvádza v oznámení o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu 36 , Komisia bude so strediskom IMEO spolupracovať na zostavení „indexu dodávok metánu“. Index poskytne údaje o emisiách metánu z rôznych fosílnych zdrojov energie po celom svete – vrátane údajov z odhadov a meraní na úrovni zdroja, ako aj leteckého/satelitného monitorovania – čím sa umožní nákupcom energie z fosílnych zdrojov prijímať pri nákupe informované rozhodnutia na základe množstva emisií metánu z fosílnych zdrojov energie.

(57)Únia popri stále prebiehajúcej úspešnej diplomatickej činnosti s cieľom splniť uvedené celosvetové záväzky ďalej nabáda k významnému zníženiu množstva emisií metánu na celosvetovej úrovni, a to zvlášť v krajinách, ktoré sú dodávateľmi energie z fosílnych zdrojov pre Úniu.

(58)Dovozcovia energie z fosílnych zdrojov do Únie by teda mali poskytovať členským štátom informácie o opatreniach, ktoré realizovali vývozcovia v súvislosti s meraním, vykazovaním a zmierňovaním množstva emisií metánu, a to najmä o vykonávaní regulačných alebo dobrovoľných opatrení na kontrolu množstva ich emisií vrátane opatrení ako prieskumy na zisťovanie únikov a ich opravu alebo opatrení na kontrolu a obmedzovanie odplyňovania a spaľovania metánu. Úrovne vykonávania meraní a vykazovania stanovené v rámci požiadaviek na informácie uplatňovaných v prípade dovozcov sa zhodujú s úrovňami požadovanými v tomto nariadení od prevádzkovateľov z Únie, ako sa uvádzajú v odôvodneniach 24 až 26 a odôvodnení 46. Poskytovanie informácií o opatreniach na kontrolu emisií metánu nepredstavuje väčšiu záťaž ako poskytovanie informácií v prípade prevádzkovateľov z Únie.

(59)Členské štáty by mali tieto informácie oznamovať Komisii. Na ich základe by Únia mala zriadiť a udržiavať databázu transparentnosti v oblasti dovozu energie z fosílnych zdrojov do Únie s podrobnými informáciami o tom, či sa dané vyvážajúce spoločnosti hlásia k partnerstvu OGMP pre ropné a plynárenské spoločnosti a v stanovenom rozsahu aj k rovnocennej, medzinárodne alebo v Únii uznávanej norme pre uhoľné spoločnosti. Takéto informácie by mali preukázať úroveň záväzku spoločností vo vyvážajúcich krajinách merať, vykazovať a overovať množstvo emisií metánu podľa metodiky úrovne 3 pre vykazovanie v súlade s dohovorom UNFCCC. Databáza transparentnosti by slúžila ako zdroj informácií pre rozhodovanie pri nákupe pre dovozcov energie z fosílnych zdrojov do Únie, ako aj pre ďalšie zainteresované strany a verejnosť. Takisto by mala v prípade spoločností z Únie a spoločností vyvážajúcich energiu z fosílnych zdrojov do Únie odrážať ich úsilie merať a vykazovať, ako aj znižovať množstvo emisií metánu. Mala by zahŕňať aj informácie o regulačných opatreniach týkajúcich sa merania, vykazovania a zmierňovania, ktoré prijali krajiny, kde sa energia z fosílnych zdrojov vyrába.

(60)Okrem toho by mala Únia zaviesť nástroj na monitorovanie globálnych zdrojov emisií metánu poskytujúci informácie o množstve, výskyte a polohe zdrojov veľkého množstva emisií metánu. To by malo priniesť ďalšie skutočné a preukázateľné výsledky zavádzania opatrení týkajúcich sa regulácie a účinného zmierňovania množstva emisií metánu prijatých spoločnosťami z Únie a spoločnosťami dodávajúcimi do Únie energiu z fosílnych zdrojov. Nástroj by mal zhromažďovať údaje od viacerých certifikovaných poskytovateľov údajov a služieb vrátane zložky Copernicus Vesmírneho programu Únie a strediska IMEO. Prispieval by do dvojstranných dialógov Komisie s dotknutými krajinami, v rámci ktorých sa diskutuje o rozličných predpokladaných scenároch v súvislosti s politikami a opatreniami týkajúcimi sa emisií metánu.

(61)Kombinácia týchto opatrení, ako sa uvádzajú v odôvodneniach 58 až 60, by mala v prospech nakupujúcich zlepšiť transparentnosť, umožniť im, aby prijímali informované rozhodnutia o zdrojoch dodávok, a celosvetovo zlepšiť možnosť širšieho prijatia riešení na zmiernenie množstva emisií metánu. Okrem toho by ďalej mali stimulovať medzinárodné spoločnosti, aby sa hlásili k medzinárodným normám merania a vykazovania emisií metánu, ako napríklad partnerstvo OGMP, alebo prijali účinné opatrenia na ich meranie, vykazovanie a zmierňovanie. Tieto opatrenia sú navrhnuté ako základ postupného sprísňovania opatrení uplatniteľných v rámci dovozu. Komisia by teda mala byť splnomocnená meniť alebo dopĺňať požiadavky na vykazovanie kladené na dovozcov. Okrem toho by Komisia by mala hodnotiť vykonávanie týchto opatrení, a pokiaľ to uzná za vhodné, predkladať návrhy na preskúmanie s cieľom uložiť dovozcom prísnejšie opatrenia a zabezpečiť porovnateľnú úroveň účinnosti opatrení uplatniteľných v tretích krajinách na účely monitorovania, vykazovania, overovania a zmierňovania množstva emisií metánu. Pri hodnotení by sa mala zohľadniť činnosť strediska IMEO vrátane indexu dodávok metánu, databázy transparentnosti a nástroja na monitorovanie globálnych zdrojov emisií metánu. Pokiaľ Komisia uzná za vhodné sprísniť opatrenia uplatniteľné v rámci dovozu, je osobitne dôležité, aby počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to vrátane konzultácií s príslušnými tretími krajinami.

(62)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby porušenie tohto nariadenia bolo sankcionované účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami, ktoré môžu zahŕňať pokuty a pravidelné penále, a prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Aby sa zaistil výrazný odrádzajúci účinok, mali by byť sankcie primerané druhu porušenia, možnej výhode pre prevádzkovateľa a druhu a závažnosti environmentálnej škody. Pri ukladaní sankcií by sa mala venovať náležitá pozornosť povahe, závažnosti a trvaniu predmetného porušenia. Ukladanie sankcií by malo byť primerané a malo by byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, ako aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a so zásadami Charty základných práv.

(63)Na zabezpečenie väčšej konzistentnosti by sa mal zostaviť zoznam druhov porušení, na ktoré by sa mali vzťahovať sankcie. S cieľom prispieť ku konzistentnejšiemu uplatňovaniu sankcií by sa mali stanoviť spoločné neúplné a orientačné kritériá na ich uplatňovanie. Odrádzajúci účinok sankcií by sa mal posilniť možnosťou uverejňovať informácie týkajúce sa sankcií uložených členskými štátmi v súlade s požiadavkami na ochranu údajov stanovenými v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 37 a (EÚ) 2018/1725 38 .

(64)Ako výsledok ustanovení vyžadujúcich, aby sa pri stanovovaní taríf zohľadňovali investície realizované regulovanými prevádzkovateľmi, by sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 39 malo zmeniť tak, že sa agentúra ACER poverí úlohou sprístupniť súbor ukazovateľov a referenčných hodnôt pre porovnanie jednotkových investičných nákladov spojených s meraním, vykazovaním a znižovaním emisií metánu v rámci porovnateľných projektov.

(65)Na účely vymedzenia prvkov postupného ukončovania procesov odplyňovania a spaľovania v baniach na koksovateľné uhlie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom doplniť toto nariadenie tak, že sa stanovia obmedzenia pre bane na koksovateľné uhlie týkajúce sa odplyňovania metánu cez vetracie šachty. Okrem toho by sa s cieľom umožniť podľa potreby požadovať od dovozcov ďalšie informácie mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými sa toto nariadenie doplní tak, že sa zmenia alebo doplnia požiadavky na informácie, ktoré majú dovozcovia poskytovať. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty predovšetkým doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a ich experti majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(66)V záujme zaistenia jednotných podmienok vykonávania by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci v súlade s článkom 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom prijať podrobné pravidlá týkajúce sa spoločne používaných formátov vykazovania. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 40 .

(67)Prevádzkovateľom a príslušným orgánom by sa mala poskytnúť primeraná lehota na vykonanie potrebných prípravných činností na účely splnenia požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

(68)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to presné meranie, vykazovanie, overovanie a znižovanie emisií metánu v odvetví energetiky, nie je možné dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.    Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na vykonávanie presného merania, vykazovania a overovania množstva emisií metánu v odvetví energetiky v Únii, ako aj ich znižovania, a to aj prieskumami na zisťovanie únikov a ich opravu a obmedzeniami odplyňovania a spaľovania. Týmto nariadením sa takisto stanovujú pravidlá pre nástroje zabezpečujúce transparentnosť množstva emisií metánu z dovozu energie z fosílnych zdrojov do Únie.

2.    Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a) prieskum a ťažbu ropy a fosílneho plynu v počiatočnej fáze dodávateľského reťazca, získavanie a spracúvanie fosílneho plynu;

b) prepravu, distribúciu, podzemné uskladňovanie plynu, terminály na skvapalnený plyn (LNG) s prevádzkou na fosílny a/alebo obnoviteľný (bio- alebo syntetický) metán;

c) aktívne hlbinné a povrchové uhoľné bane, zatvorené a opustené hlbinné uhoľné bane.

3.    Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie metánu vznikajúce mimo Únie, a to pokiaľ ide o požiadavky na informácie od dovozcov, databázu transparentnosti metánu a nástroj na monitorovanie zdrojov emisií metánu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.    „emisie metánu“ sú všetky priame emisie vznikajúce v rámci všetkých zložiek, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi emisií metánu, či už v dôsledku úmyselného alebo neúmyselného odplyňovania, neúplného horenia pri spaľovaní, alebo z iných zložiek a neúmyselných únikov;

2.    „prevádzkovateľ prepravnej siete“ je prevádzkovateľ vymedzený v [článku 2 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES 41 ] [upraví sa podľa pripravovaného návrhu prepracovaného znenia];

3.    „prevádzkovateľ distribučnej siete“ je prevádzkovateľ vymedzený v [článku 2 bode 6 smernice 2009/73/ES] [upraví sa podľa pripravovaného návrhu prepracovaného znenia];

4.    „prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie, alebo ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch, osoba, ktorej bola zverená rozhodujúca ekonomická moc nad technickým fungovaním zariadenia;

5.    „prevádzkovateľ uhoľnej bane“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo riadi uhoľnú baňu, alebo ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch, osoba, ktorej bola zverená rozhodujúca ekonomická moc nad technickým fungovaním uhoľnej bane;

6.    „overovanie“ je činnosť vykonávaná overovateľom na posúdenie súladu správ zasielaných prevádzkovateľmi a prevádzkovateľmi uhoľných baní;

7.    „overovateľ“ je právnická osoba iná ako príslušné orgány ustanovené v súlade s článkom 4 tohto nariadenia, ktorá vykonáva overovacie činnosti a ktorá je akreditovaná vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008, alebo fyzická osoba, ktorá je bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2 uvedeného nariadenia, v čase vydania vyhlásenia o overení poverená iným spôsobom;

8.    „zdroj“ je zložka alebo geologická štruktúra, z ktorej sa do atmosféry uvoľňuje metán, a to úmyselne alebo neúmyselne, súvisle alebo nesúvisle;

9.    „zariadenie“ je obchodná alebo prevádzková jednotka, ktorá môže zahŕňať niekoľko prevádzkarní alebo lokalít vrátane zariadení pod operačnou kontrolou prevádzkovateľa (prevádzkované zariadenia) a zariadení, ktoré nie sú pod operačnou kontrolou prevádzkovateľa (neprevádzkované zariadenia);

10.    „emisný faktor“ je koeficient, ktorý číselne vyjadruje množstvo emisií alebo odstráneného plynu na jednotku aktivity a ktorý sa často zakladá na vzorke údajov o meraní, ktoré sa spriemerujú s cieľom určiť reprezentatívnu mieru emisií na danú úroveň aktivity za stanovených prevádzkových podmienok;

11.    „všeobecný emisný faktor“ je štandardizovaný emisný faktor pre každý druh zdroja emisií, ktorý je odvodený z údajov z inventúr alebo databáz, ale v nijakom prípade nie je overený prostredníctvom priamych meraní;

12.    „špecifický emisný faktor“ je emisný faktor odvodený z priamych meraní;

13.    „priame meranie“ je priama kvantifikácia emisií metánu na úrovni zdroja pomocou zariadenia na meranie metánu;

14.    „emisie metánu na úrovni lokality“ sú všetky zdroje emisií v rámci jedného zariadenia;

15.    „meranie na úrovni lokality“ je meranie prístupom zhora nadol a zvyčajne zahŕňa použitie senzorov inštalovaných na mobilných platformách, ako sú vozidlá, drony, lietadlá, člny a družice alebo iných prostriedkoch na zachytenie celkového prehľadu o emisiách v rámci celej lokality;

16.    „podnik“ je každá fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca aspoň jednu z týchto činností: využívanie, prieskum a ťažba ropy a fosílneho plynu v počiatočnej fáze dodávateľského reťazca, získavanie a spracovanie fosílneho plynu a preprava, distribúcia a podzemné uskladňovanie plynu vrátane skvapalneného plynu;

17.    „prieskum na zisťovanie únikov a ich opravu“ je prieskum na zistenie zdrojov emisií metánu vrátane únikov a neúmyselného odplyňovania;

18.    „odplyňovanie“ je vypúšťanie nespáleného metánu do atmosféry, a to úmyselné v rámci postupov, činností a zariadení, ktoré sú na to určené, alebo neúmyselné v prípade poruchy alebo geologických obmedzení;

19.    „spaľovanie“ je kontrolované spaľovanie metánu na účely likvidácie v zariadení určenom na takéto spaľovanie;

20.    „mimoriadna situácia“ je dočasná, neočakávaná, zriedkavá situácia, v ktorej je uvoľnenie metánu neodvrátiteľné a potrebné na zabránenie bezprostrednému a závažnému nepriaznivému vplyvu na bezpečnosť ľudí, verejné zdravie alebo životné prostredie, pričom však nezahŕňa situácie, ktoré vznikli z dôvodu týchto udalostí alebo v súvislosti s nimi:

a) ak prevádzkovateľ nenainštaluje vhodné zariadenie s dostatočnou kapacitou na predpokladaný alebo skutočný objem a tlak ťažby;

b) ak prevádzkovateľ neobmedzí ťažbu v situácii, keď jej objem presiahne kapacitu príslušného zariadenia alebo ťažobného systému okrem prípadov, keď je nadmerná ťažba dôsledkom mimoriadnej situácie v ďalších fázach dodávateľského reťazca, poruchy alebo neplánovanej opravy, pričom jej trvanie nepresiahne osem hodín od času oznámenia kapacitných problémov v ďalších fázach dodávateľského reťazca;

c) plánovaná údržba;

d) nedbanlivosť prevádzkovateľa;

e) opakované zlyhania, t. j. štyri alebo viac zlyhaní toho istého zariadenia v priebehu 30 dní;

21.    „porucha“ je náhle, neodvrátiteľné zlyhanie alebo výpadok zariadenia, ktoré sa vymykajú primeranej kontrole prevádzkovateľa a ktoré významne narúšajú prevádzku, ale nezahŕňajú zlyhanie alebo výpadok spôsobené úplne alebo čiastočne zlou údržbou, nedbalou prevádzkou alebo iným zlyhaním alebo výpadkom, ktorým sa dalo predísť;

22.    „bežné spaľovanie“ je spaľovanie počas bežnej ťažby ropy alebo fosílneho plynu, keď nie sú k dispozícii dostatočné prevádzkárne alebo vhodné geologické podmienky na opätovné vtláčanie metánu, jeho využitie na mieste alebo distribúcia na trh;

23.    „spaľovací komín“ je zariadenie vybavené horákom určené na spaľovanie metánu;

24.    „neaktívny vrt“ je ropný alebo plynový vrt alebo vrtná lokalita, kde sa prieskumná alebo ťažobná prevádzka ukončila najmenej pred jedným rokom;

25.    „remediácia“ je proces čistenia znečistenej vody a pôdy;

26.    „regenerácia“ je proces návratu pôdnych a vegetačných podmienok vrtu alebo vrtnej lokality do stavu podobného tomu, v akom boli v čase pred narušením;

27.    „uhoľná baňa“ je lokalita, v ktorej prebieha alebo prebiehala ťažba uhlia, vrátane pozemkov, výkopov, podzemných priechodov, šácht, svahov, tunelov a samotných baní, konštrukcií, zariadení, vybavenia, strojov a nástrojov, ktoré sú umiestnené na povrchu alebo pod povrchom zeme a používajú sa pri činnostiach ťažby hnedého uhlia, subbituminózneho uhlia, bituminózneho uhlia alebo antracitu z prírodných ložísk v zemi, a to akýmikoľvek prostriedkami alebo metódami vrátane prípravy uhlia na ťažbu, alebo sú výsledkom týchto činností;

28.    „aktívna uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, ktorej väčšina príjmov pochádza z činností ťažby hnedého uhlia, subbituminózneho uhlia, bituminózneho uhlia alebo antracitov, pričom sa uplatňuje aspoň jedna z týchto podmienok:

a) odkrývanie bane stále prebieha;

b) počas posledných 90 dní sa v bani ťažilo uhlie;

c) ventilátory v bani sú v prevádzke;

29.    „hlbinná uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, kde sa ťaží uhlie pomocou stavby tunela do uhoľného sloja v zemi, v ktorom sa následne uhlie dobýva s použitím banských zariadení, ako sú brázdiace stroje, kontinuálne rýpadlá a stroje na dobývanie v dlhých a krátkych porubových stenách, a prepravuje sa na povrch;

30.    „povrchová uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, v ktorej uhlie leží blízko povrchu a môže sa ťažiť odstránením povrchových vrstiev horniny a zeminy;

31.    „vetracia šachta“ je zvislý otvor na prívod čerstvého vzduchu do podzemia alebo odvod metánu a iných plynov z hlbinnej uhoľnej bane;

32.    „stanica na odvádzanie plynov“ je stanica, ktorá zbiera metán zo siete na odvádzanie plynov z uhoľnej bane;

33.    „sieť na odvádzanie plynov“ je sieť, ktorá môže spájať viacero zdrojov metánu a ktorá odvádza plyn s vysokým obsahom metánu z uhoľných slojov alebo okolitej vrstvy horniny a prepravuje ho do stanice na odvádzanie plynov;

34.    „činnosti po ťažbe“ sú činnosti, ktoré sa vykonávajú po vyťažení uhlia a jeho prenesení na povrch, vrátane manipulácie s uhlím, jeho spracúvania, uskladnenia a prepravy;

35.    „nepretržité meranie“ je meranie, pri ktorom sa odčítavanie údajov vykonáva aspoň každú minútu;

36.    „metán v odvetranom vzduchu“ je metán uvoľnený z uhoľných slojov a ďalších vrstiev obsahujúcich plyny, ktorý sa zmieša s odvetraným vzduchom a odčerpá sa z vetracej šachty;

37.    „uhoľné ložisko“ je oblasť krajiny, kde sa nachádzajú významné množstvá uhlia, ktoré možno ťažiť, vymedzená v súlade s metodikou členského štátu na dokumentáciu geologických ložísk nerastných surovín;

38.    „zatvorená uhoľná baňa“ je uhoľná baňa s identifikovaným prevádzkovateľom, vlastníkom alebo nadobúdateľom licencie, ktorá bola zatvorená v súlade s platnými licenčnými požiadavkami alebo inými predpismi;

39.    „opustená uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, ktorej prevádzkovateľa, vlastníka alebo nadobúdateľa licencie nemožno identifikovať alebo ktorá nebola zatvorená regulovaným spôsobom;

40.    „baňa na koksovateľné uhlie“ je baňa, v ktorej v priemere aspoň 50 % objemu ťažby za posledné tri dostupné roky tvorí koksovateľné uhlie, ako sa vymedzuje v prílohe B k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 42 ;

41.    „dovozca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá v rámci obchodnej činnosti na trh Únie uvádza energiu z fosílnych zdrojov z tretej krajiny.

Článok 3

Náklady regulovaných prevádzkovateľov

1.    Pri stanovovaní alebo schvaľovaní prepravných alebo distribučných taríf alebo metodík pre prevádzkovateľov prepravnej siete, prevádzkovateľov distribučnej siete, prevádzkovateľov terminálov skvapalneného plynu alebo iné regulované spoločnosti, prípadne aj vrátane prevádzkovateľov podzemných zásobníkov plynu by mali regulačné orgány prihliadať na náklady vzniknuté a investície vykonané v súvislosti s plnením povinností podľa tohto nariadenia, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi účinného a štrukturálne porovnateľného regulovaného prevádzkovateľa.

2.    Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) každé tri roky stanoví a uverejní súbor ukazovateľov a zodpovedajúce referenčné hodnoty na porovnanie jednotkových investičných nákladov spojených s meraním, vykazovaním a znižovaním emisií metánu za porovnateľné projekty.

Kapitola 2

Príslušné orgány a nezávislé overovanie

Článok 4

Príslušné orgány

1.    Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za monitorovanie a presadzovanie uplatňovania tohto nariadenia.

Členské štáty oznámia Komisii názvy a kontaktné údaje príslušných orgánov do ... [troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Členské štáty bezodkladne upovedomia Komisiu o akýchkoľvek zmenách názvov alebo kontaktných údajov príslušných orgánov.

2.    Komisia zverejní zoznam príslušných orgánov a bude ho pravidelne aktualizovať.

3.    Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali primerané právomoci a zdroje na plnenie povinností stanovených v tomto nariadení.

Článok 5

Úlohy príslušných orgánov

1.    Príslušné orgány prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek uvedených v tomto nariadení.

2.    Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia uhoľných baní poskytnú príslušným orgánom všetku potrebnú pomoc s cieľom umožniť alebo uľahčiť týmto orgánom plnenie ich úloh uvedených v tomto nariadení, najmä pokiaľ ide o prístup do priestorov a predloženie dokumentácie alebo záznamov.

3.    Príslušné orgány spolupracujú medzi sebou a s Komisiou a podľa potreby aj s orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia. Komisia môže zriadiť sieť príslušných orgánov s cieľom posilniť spoluprácu, pričom vykoná potrebné opatrenia na výmenu informácií a najlepších postupov a umožní konzultácie.

4.    Správy, ktoré sa v súlade s týmto nariadením majú zverejňovať, príslušné orgány zverejňujú bezplatne, na vyhradenom webovom sídle a vo voľne prístupnom formáte, v ktorom ich možno stiahnuť a upravovať.

Keď sa zachováva dôvernosť informácií v súlade s článkom 4 smernice 2003/4/ES, príslušné orgány uvedú, aký druh informácií nebol poskytnutý a dôvod neposkytnutia informácií.

Článok 6

Kontroly

1.    Príslušné orgány vykonávajú pravidelné kontroly s cieľom overiť, či prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia uhoľných baní dodržiavajú požiadavky stanovené v tomto nariadení. Prvá kontrola sa dokončí do … [18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

2.    Kontroly v relevantných prípadoch zahŕňajú kontroly na mieste alebo preskúmanie dokumentácie a záznamov na mieste, ktoré preukazujú dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia, merania na zisťovanie emisií metánu a ich koncentrácie a akékoľvek následné opatrenia, ktoré vykonáva príslušný orgán alebo ktoré sa vykonávajú v jeho mene, s cieľom overiť a podporiť súlad lokalít alebo zariadení s požiadavkami tohto nariadenia.

Ak sa pri kontrole zistí vážne porušenie požiadaviek tohto nariadenia, príslušné orgány v rámci správy uvedenej v odseku 5 vydajú oznámenie o nápravných opatreniach, ktoré má vykonať prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ uhoľnej bane.

3.    Po prvej kontrole uvedenej v odseku 1 príslušné orgány vypracujú programy rutinných kontrol. Obdobie medzi kontrolami sa zakladá na hodnotení environmentálneho rizika a nepresahuje dva roky. Ak sa pri kontrole zistí vážne porušenie požiadaviek tohto nariadenia, ďalšia kontrola sa uskutoční do jedného roka.

4.    Príslušné orgány vykonávajú nerutinné kontroly:

a) s cieľom prešetriť odôvodnené sťažnosti uvedené v článku 7 a prípady nesúladu čo najskôr po dátume, keď sa príslušné orgány dozvedeli o týchto sťažnostiach alebo nesúlade;

b) s cieľom zabezpečiť, že boli vykonané opravy únikov alebo výmeny komponentov v súlade s článkom 14.

5.     Po každej kontrole príslušné orgány vypracujú správu, v ktorej opíšu právny základ kontroly, uskutočnené procesné kroky, príslušné zistenia a odporúčania týkajúce sa ďalších opatrení, ktoré má prijať prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ uhoľnej bane.

Správa sa oznámi príslušnému prevádzkovateľovi a zverejní sa do dvoch mesiacov odo dňa kontroly. Ak bola správa vypracovaná na základe sťažnosti podanej v súlade s článkom 7, príslušné orgány o správe informujú sťažovateľa po jej zverejnení.

Správu zverejňujú príslušné orgány v súlade s ustanoveniami smernice 2003/4/ES. Keď sa zachováva dôvernosť informácií v súlade s článkom 4 smernice 2003/4/ES príslušné orgány v správe uvedú, aký druh informácií nebol poskytnutý a dôvod neposkytnutia informácií.

6.    Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia uhoľných baní prijmú všetky potrebné opatrenia uvedené v správe spomínanej v odseku 5, a to v lehote stanovenej príslušnými orgánmi alebo v inej lehote dohodnutej s príslušnými orgánmi.

Článok 7

Sťažnosti podané príslušným orgánom

1.    Písomnú sťažnosť príslušným orgánom môže podať každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa domnieva, že utrpela ujmu v dôsledku toho, že prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia baní porušili požiadavky tohto nariadenia.

2.    Sťažnosti musia byť riadne odôvodnené a musia obsahovať dostatočné dôkazy o údajnom porušení a ujme, ktorá z neho vyplýva.

3.    Ak sa zistí, že sťažnosť neobsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce vyšetrovanie, príslušné orgány informujú sťažovateľa o dôvodoch svojho rozhodnutia nevykonať vyšetrovanie.

4.    Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uplatniteľné podľa vnútroštátneho práva, príslušné orgány informujú sťažovateľa o krokoch, ktoré v konaní prijali, a v prípade potreby ho informujú o vhodných alternatívnych formách nápravy, ako je postúpenie veci vnútroštátnemu súdu alebo použitie iných vnútroštátnych alebo medzinárodných postupov pre podanie sťažnosti.

5.    Príslušné orgány bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uplatniteľné podľa vnútroštátneho práva, a na základe porovnateľných konaní stanovia a zverejnia približné lehoty na prijatie rozhodnutia vo veci sťažností.

Článok 8

Overovacie činnosti a vyhlásenie o overení

1.    Overovatelia posúdia zhodu správ o emisiách, ktoré im v súlade s týmto nariadením predložili prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia uhoľných baní. Posúdia zhodu správ s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a preskúmajú všetky použité zdroje údajov a metodiky s cieľom posúdiť ich spoľahlivosť, dôveryhodnosť a presnosť, a to predovšetkým tieto body:

a) výber a použitie emisných faktorov;

b) metodiky, výpočty, odbery vzoriek, štatistické distribúcie a úrovne významnosti, na základe ktorých sa určili emisie metánu;

c) prípadné riziká nevhodného merania alebo vykazovania;

d) systémy kontroly kvality alebo zabezpečenia kvality, ktoré uplatňujú prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia uhoľných baní.

2.    Overovatelia pri výkone overovacích činností uvedených v odseku 1 používajú bezplatné a verejne dostupné európske alebo medzinárodné normy na kvantifikáciu emisií metánu, ktorých uplatniteľnosť stanoví Komisia v súlade s odsekom 5. Do dňa, od ktorého sa podľa rozhodnutia Komisie majú tieto normy uplatňovať, používajú overovatelia existujúce európske alebo medzinárodné normy na kvantifikáciu a overovanie emisií skleníkových plynov.

Na stanovenie spoľahlivosti, dôveryhodnosti a presnosti použitých zdrojov údajov a metodík môžu overovatelia vykonávať kontroly na mieste.

3.    Ak overovatelia pri posúdení dospejú k primeranej istote, že správa o emisiách je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, vydajú vyhlásenie o overení, v ktorom overia zhodu správy o emisiách a uvedú vykonané overovacie činnosti.

Overovatelia vydajú vyhlásenie o overení len vtedy, keď spoľahlivé, dôveryhodné a presné údaje a informácie umožňujú určiť emisie metánu s primeranou mierou istoty, a za predpokladu, že vykázané údaje sú konzistentné s odhadovanými údajmi, sú úplné a neobsahujú nezrovnalosti.

Ak sa v posúdení dospeje k záveru, že správa o emisiách nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, overovateľ o tejto skutočnosti informuje prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa uhoľnej bane a tento prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ uhoľnej bane overovateľovi bezodkladne predloží prepracovanú správu o emisiách.

4.    Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia uhoľných baní overovateľom poskytujú akúkoľvek pomoc potrebnú na umožnenie alebo uľahčenie vykonávania overovacích činností, najmä pokiaľ ide o prístup do priestorov a predloženie dokumentácie alebo záznamov.

5.    Komisia je na doplnenie tohto nariadenia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31, ktorými na účely tohto nariadenia začlení európske alebo medzinárodné normy o kvantifikácii a meraní emisií metánu a stanoví ich uplatniteľnosť.

Článok 9

Nezávislosť a akreditácia overovateľov

1.    Overovatelia sú nezávislí od prevádzkovateľov a prevádzkovateľov uhoľných baní a činnosti, ktoré sa požadujú podľa tohto nariadenia, vykonávajú vo verejnom záujme. Na tento účel nesmú byť ani overovatelia, ani žiadna časť rovnakej právnickej osoby prevádzkovateľom ani prevádzkovateľom uhoľnej bane, vlastníkom prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa uhoľnej bane, ani nesmú byť v ich vlastníctve a s prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi uhoľných baní nesmú mať vzťahy, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezávislosť a nestrannosť.

2.    Overovateľov akredituje vnútroštátny akreditačný orgán podľa nariadenia (ES) č. 765/2008.

3.    Ak sa v tomto nariadení neuvádzajú žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce sa akreditácie overovateľov, uplatňujú sa príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 765/2008.

Článok 10

Medzinárodné stredisko pre monitorovanie emisií metánu

1.    Úloha overovania údajov o emisiách metánu sa pod podmienkou, že bude chránený záujem Únie, zveruje medzinárodnému stredisku pre monitorovanie emisií, a to najmä pokiaľ ide o tieto úlohy:

a)    agregácia údajov o emisiách metánu v súlade s vhodnými štatistickými metódami;

b)    overovanie metodík a štatistických procesov, ktoré používajú spoločnosti na kvantifikáciu údajov o emisiách metánu;

c)    vypracovanie metodík na agregáciu a analýzu údajov v súlade s osvedčenými vedeckými a štatistickými postupmi s cieľom zabezpečiť vyššiu presnosť odhadov emisií s primeranou charakterizáciou neistoty;

d)    zverejňovanie agregovaných údajov, ktoré vykázali spoločnosti, podľa hlavného zdroja a úrovne vykazovania, roztriedených podľa prevádzkovaných a neprevádzkovaných zariadení, v súlade s požiadavkami na hospodársku súťaž a dôvernosť;

e)    podávanie správ o zisteniach týkajúcich sa významných nezrovnalostí medzi zdrojmi údajov.

2.    Komisia môže medzinárodnému stredisku pre monitorovanie emisií metánu predložiť údaje o emisiách metánu, ktoré jej poskytli príslušné orgány v súlade s týmto nariadením.

3.    Informácie, ktoré vytvorilo medzinárodné stredisko pre monitorovanie emisií metánu, sa sprístupnia verejnosti a Komisii.

Kapitola 3

Emisie metánu v odvetví ropy a zemného plynu

Článok 11

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa týka činností uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) a b).

Článok 12

Monitorovanie a vykazovanie

1.    Prevádzkovatelia do … [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predložia príslušným orgánom správu o emisiách metánu na úrovni zdroja, na ktorých odhad sa pre všetky zdroje použijú všeobecné emisné faktory, ktoré sú však špecifické pre jednotlivé zdroje.

2.    Prevádzkovatelia do … [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predložia príslušným orgánom aj správu o priamych meraniach emisií metánu na úrovni zdroja v prípade prevádzkovaných zariadení. Pri vykazovaní na takejto úrovni sa ako základ na stanovenie špecifických emisných faktorov použitých na odhad emisií môže použiť meranie a odber vzoriek na úrovni zdroja.

3.    Prevádzkovatelia do … [36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každý rok do 30. marca predložia príslušným orgánom správu o priamych meraniach emisií metánu na úrovni zdroja v prípade prevádzkovaných zariadení podľa odseku 2, ktoré doplnia o merania emisií metánu na úrovni lokality, čo umožní posúdiť a overiť odhadované údaje na úrovni zdroja agregované podľa lokalít.

Pred predložením správ príslušným orgánom prevádzkovatelia zabezpečia, aby správy uvedené v tomto odseku posúdil overovateľ a aby obsahovali vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkami 8 a 9.

4.    Podniky usadené v Únii do … [36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predložia príslušným orgánom správu o priamych meraniach emisií metánu na úrovni zdroja v prípade neprevádzkovaných zariadení. Pri vykazovaní na takejto úrovni sa ako základ na stanovenie špecifických emisných faktorov použitých na odhad emisií môže použiť meranie a odber vzoriek na úrovni zdroja.

5.    Podniky usadené v Únii do … [48 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každý rok do 30. marca predložia príslušným orgánom správu o priamych meraniach emisií metánu na úrovni zdroja v prípade neprevádzkovaných zariadení podľa odseku 4, ktoré doplnia o merania emisií metánu na úrovni lokality, čo umožní posúdiť a overiť odhadované údaje na úrovni zdroja agregované podľa lokalít.

Pred predložením správ príslušným orgánom podniky zabezpečia, aby správy uvedené v tomto odseku posúdil overovateľ a aby obsahovali vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkami 8 a 9.

6.    Správy stanovené v tomto článku sa vzťahujú na obdobie posledného dostupného kalendárneho roka a musia obsahovať aspoň tieto informácie:

a) druh a miesto zdroja emisií;

b) podrobné údaje za každý jednotlivý druh zdroja emisií;

c) podrobné informácie o metodikách na kvantifikáciu emisií používaných na meranie emisií metánu;

d) všetky emisie metánu za prevádzkované zariadenia;

e) vlastnícky podiel a emisie metánu z neprevádzkovaných zariadení vynásobené vlastníckym podielom;

f) zoznam subjektov s prevádzkovou kontrolou nad neprevádzkovanými zariadeniami.

Vzor na podávanie správ podľa odsekov 2, 3, 4 a 5 stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 32 ods. 2.

7.    Pri meraniach na úrovni lokality uvedených v odsekoch 3 a 5 sa použijú vhodné technológie na kvantifikáciu emisií, ktoré takéto merania dokážu poskytnúť.

8.    V prípade značných rozporov medzi emisiami, ktorých hodnota sa stanovila s použitím metód na úrovni zdroja, a emisiami, ktorých hodnota sa zistila meraním na úrovni lokality, sa ešte v tom istom období vykazovania vykonajú dodatočné merania.

9.    Merania emisií metánu plynárenskej infraštruktúry sa vykonajú podľa príslušných európskych (CEN) alebo medzinárodných (ISO) noriem na kvantifikáciu emisií metánu.

10.    Keď sa zachováva dôvernosť informácií v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 43 , prevádzkovatelia v správe uvedú, aký druh informácií nebol poskytnutý a dôvod neposkytnutia informácií.

11.    Príslušné orgány sprístupnia správy uvedené v tomto článku verejnosti a Komisii do troch mesiacov od ich predloženia prevádzkovateľmi a v súlade s článkom 5 ods. 4.

Článok 13

Všeobecná povinnosť týkajúca sa zmierňovania

Prevádzkovatelia prijmú všetky opatrenia, ktoré majú k dispozícii, aby pri svojich činnostiach zabránili emisiám metánu a aby ich minimalizovali.

Článok 14

Zisťovanie únikov a ich oprava

1.    Prevádzkovatelia do … [3 mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predložia príslušným orgánom program zisťovania únikov a ich opravy, v ktorom podrobne opíšu obsah prieskumov, ktoré sa majú vykonať v súlade s požiadavkami tohto článku.

Príslušné orgány môžu prevádzkovateľa požiadať, aby zmenil program tak, že zohľadní požiadavky tohto nariadenia.

2.    Prevádzkovatelia do … [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] v súlade s programom zisťovania únikov a ich opravy uvedeným v odseku 1 vykonajú prieskum všetkých relevantných komponentov, za ktoré nesú zodpovednosť.

Prieskumy na zisťovanie únikov a ich opravu sa následne opakujú každé tri mesiace.

3.    Pri vykonávaní prieskumov prevádzkovatelia použijú zariadenia, ktoré umožňujú zistiť straty metánu z komponentov v množstve 500 častíc na milión alebo viac.

4.    Všetky komponenty, pri ktorých sa zistia emisie metánu v množstve 500 častíc na milión alebo viac, prevádzkovatelia opravia alebo vymenia.

Oprava alebo výmena komponentov uvedených v prvom pododseku sa uskutoční bezprostredne po zistení úniku alebo čo najskôr po ňom, ale nie neskôr ako päť dní po zistení, ak prevádzkovatelia môžu preukázať, že z bezpečnostných alebo technických dôvodov nie je možné konať okamžite, a ak prevádzkovatelia stanovia harmonogram opráv a monitorovania.

Bezpečnostné a technické dôvody, ktoré neumožňujú konať okamžite, ako sa uvádza v druhom pododseku, sa obmedzujú na bezpečnosť pracovníkov a osôb v blízkosti, vplyvy na životné prostredie, koncentráciu uniknutého metánu, prístupnosť komponentu a dostupnosť náhrady za komponent. Medzi aspekty týkajúce sa vplyvu na životné prostredie môžu patriť prípady, v ktorých by oprava mohla viesť k vyšším emisiám metánu ako v prípade, keby sa oprava neuskutočnila.

Ak je pred opravou alebo výmenou potrebné vypnutie systému, prevádzkovatelia minimalizujú únik do jedného dňa od jeho zistenia a opravia ho do konca najbližšieho naplánovaného vypnutia systému alebo do jedného roka, podľa toho, čo nastane skôr.

5.    Bez ohľadu na odsek 2 prevádzkovatelia vykonajú prieskum komponentov, v prípade ktorých sa pri predchádzajúcich prieskumoch zistilo, že z nich unikajú emisie metánu v množstve najmenej 500 častíc na milión, a to čo najskôr po uskutočnení opravy podľa odseku 4 a najneskôr do 15 dní po oprave, aby sa zabezpečila úspešnosť opravy.

Bez ohľadu na odsek 2 prevádzkovatelia vykonajú prieskum komponentov, v prípade ktorých sa zistilo, že z nich unikajú emisie metánu v množstve menej ako 500 častíc na milión, a to najneskôr do troch mesiacov od zistenia emisií, s cieľom skontrolovať, či sa zmenil rozsah strát metánu.

Ak sa zistí vyššie riziko pre bezpečnosť alebo vyššie riziko strát metánu, príslušné orgány môžu odporučiť častejšie vykonávanie prieskumov príslušných komponentov.

6.    Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti podávať správy podľa odseku 7, prevádzkovatelia zaznamenajú všetky zistené úniky bez ohľadu na ich veľkosť a priebežne ich skúmajú, aby sa zabezpečilo, že budú opravené v súlade s odsekom 4.

Prevádzkovatelia tieto záznamy uchovávajú aspoň desať rokov a na požiadanie tieto informácie poskytnú príslušným orgánom.

7.    Do jedného mesiaca po každom prieskume prevádzkovatelia predložia príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádzajú dotknuté zariadenia, správu s výsledkami prieskumu a harmonogram opráv a monitorovania. Správa obsahuje aspoň prvky uvedené v prílohe I.

Príslušné orgány môžu prevádzkovateľa požiadať, aby správu alebo harmonogram opráv a monitorovania zmenil tak, že zohľadní požiadavky tohto nariadenia.

8.    Ktorúkoľvek z úloh uvedených v tomto článku môžu prevádzkovatelia delegovať. Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľov ani na účinnosť dohľadu vykonávaného príslušnými orgánmi.

9.    Členské štáty zabezpečia, aby sa v súvislosti s prieskumami poskytovateľom služieb sprístupnili certifikačné, akreditačné alebo rovnocenné systémy kvalifikácie vrátane vhodných programov odbornej prípravy.

Článok 15

Obmedzenia odplyňovania a spaľovania

1.    Odplyňovanie sa zakazuje, s výnimkou okolností stanovených v tomto článku. Bežné spaľovanie sa zakazuje.

2.    Odplyňovanie sa povoľuje iba v týchto situáciách:

a) v prípade mimoriadnej situácie alebo poruchy a

b) ak mu nie je možné zabrániť a ak je jednoznačne nevyhnutné na účely prevádzky, opravy, údržby alebo skúšky komponentov alebo vybavenia, pričom sa naň vzťahuje povinnosť podať správu podľa článku 16.

3.    Odplyňovanie podľa odseku 2 písm. b) zahŕňa tieto špecifické situácie, pri ktorých odplyňovanie nie je možné úplne vylúčiť:

a) počas bežnej prevádzky určitých komponentov za predpokladu, že vybavenie spĺňa všetky stanovené normy pre toto vybavenie a že je riadne udržiavané a pravidelne sa kontroluje s cieľom minimalizovať straty metánu;

b) na odľahčenie kvapaliny, ktorá zostala vo vrte, alebo na jej vyrovnanie s atmosférickým tlakom;

c) počas meraní zásobníka alebo inej nízkotlakovej nádoby, alebo pri odbere vzoriek z nich;

d) počas odčerpávania kvapalín zo zásobníka alebo inej nízkotlakovej nádoby do prepravného vozidla v súlade s platnými normami;

e) počas opráv a údržby vrátane odkaľovania vybavenia a znižovania tlaku v ňom s cieľom vykonať opravu a údržbu;

f) počas testu tesniacej pažnicovej hlavy (bradenhead);

g) počas skúšky presakovania tesniacej manžety;

h) počas ťažobnej skúšky trvajúcej menej než 24 hodín;

i) ak metán nespĺňa špecifikácie zberného potrubia za predpokladu, že prevádzkovateľ analyzuje vzorky metánu dvakrát za týždeň s cieľom určiť, či boli dosiahnuté špecifikácie, a nasmeruje metán do zberného potrubia hneď po splnení špecifikácií potrubia;

j) počas uvádzania potrubia, vybavenia alebo zariadení do prevádzky, a to len tak dlho, ako je potrebné na vypláchnutie privádzaných nečistôt z potrubia alebo vybavenia;

k) počas čistenia potrubia s použitím čistiacich valcov, odkaľovania na účely opráv alebo počas vyplachovania zberného potrubia na účely opráv alebo údržby, a to len vtedy, keď nie je možné zamedziť šíreniu plynu alebo ho presmerovať do časti potrubia, na ktorej sa nevykonávajú opravy či údržba.

4.    V prípadoch, v ktorých je odplyňovanie povolené podľa odsekov 2 a 3, ho prevádzkovatelia vykonávajú iba vtedy, keď spaľovanie nie je technicky možné alebo ohrozuje bezpečnosť prevádzky alebo pracovníkov. V takom prípade prevádzkovatelia v rámci povinností podávať správy uvedených v článku 16 príslušným orgánom preukážu nevyhnutnosť pristúpenia k odplyňovaniu namiesto spaľovania.

5.    Spaľovanie sa povolí len v prípadoch, keď z iných ako hospodárskych dôvodov nie je možné uskutočniť opätovné vtláčanie metánu, nie je ho možné použiť na mieste ani distribuovať na trh. V takom prípade prevádzkovatelia v rámci povinností podávať správy uvedených v článku 16 príslušným orgánom preukážu nevyhnutnosť pristúpenia k spaľovaniu namiesto opätovného vtláčania metánu, jeho použitia na mieste alebo distribúcie na trh.

Článok 16

Podávanie správ o prípadoch odplyňovania a spaľovania

1.    Prevádzkovatelia príslušným orgánom oznámia odplyňovanie a spaľovanie:

a) z dôvodu mimoriadnej situácie alebo poruchy;

b) ktoré trvajú spolu osem hodín alebo viac počas 24 hodín od jednotlivej udalosti.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku sa uskutoční bezodkladne po udalosti a najneskôr do 48 hodín od jej začiatku alebo od chvíle, keď sa o nej prevádzkovateľ dozvedel.

2.    Prevádzkovatelia príslušným orgánom predkladajú štvrťročné správy o všetkých prípadoch odplyňovania a spaľovania uvedených v odseku 1 a v článku 15 v súlade s prvkami uvedenými v prílohe II.

3.    Správy uvedené v tomto článku príslušné orgány každý rok a v súlade s článkom 5 ods. 4 sprístupňujú verejnosti a Komisii.

Článok 17

Požiadavky na spaľovanie

1.    V prípade postavenia zariadenia, jeho výmeny alebo renovácie alebo v prípade inštalácie nových spaľovacích komínov alebo iných spaľovacích zariadení prevádzkovatelia inštalujú iba spaľovacie zariadenia s automatickým zapaľovačom alebo neprerušovaným zapaľovacím horákom, ktoré sú schopné úplne zneškodniť a odstrániť uhľovodíky.

2.     Prevádzkovatelia zabezpečia, aby do … [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] všetky spaľovacie komíny alebo iné spaľovacie zariadenia spĺňali požiadavky odseku 1.

3.    Prevádzkovatelia vykonávajú týždenné kontroly spaľovacích komínov v súlade s prvkami uvedenými v prílohe III.

Článok 18

Neaktívne vrty

1.    Členské štáty do … [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] zostavia a zverejnia súpis všetkých neaktívnych vrtov, ktoré sa nachádzajú na ich území alebo podliehajú ich právomoci, a uvedú v ňom aspoň prvky stanovené v prílohe IV.

2.    Do … [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa na všetkých neaktívnych vrtoch musí nainštalovať vybavenie na meranie emisií metánu.

3.    Správy obsahujúce výsledky meraní uvedených v odseku 2 sa príslušným orgánom predložia do … [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každý rok do 30. marca, pričom sa vzťahujú na posledný dostupný kalendárny rok. Správy uvedené v tomto odseku pred predložením príslušným orgánom posúdi overovateľ a tieto správy musia obsahovať vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkami 8 a 9.

4.    Príslušné orgány sprístupnia správy uvedené v tomto článku verejnosti a Komisii do troch mesiacov od ich predloženia prevádzkovateľmi a v súlade s článkom 5 ods. 4.

5.    Členské štáty zodpovedajú za plnenie povinnosti stanovených v odsekoch 2 a 3, okrem prípadov, keď je možné určiť zodpovednú stranu; v takom prípade za plnenie uvedených povinností nesie zodpovednosť táto strana.

6.    Na účely remediácie, regenerácie a trvalého zasypania neaktívnych vrtov nachádzajúcich sa na ich území členské štáty vypracujú a realizujú plán zmierňovania.

V plánoch zmierňovania sa používajú súpisy uvedené v odseku 1 s cieľom určiť priority činností vrátane:

   a) remediácie, regenerácie a trvalého zatvorenia vrtov;

   b) regenerácie súvisiacich prístupových ciest;

   c) obnovy pôdy, vody a biotopu dotknutých vrtmi a predchádzajúcimi činnosťami;

   d) ročných kontrol s cieľom zabezpečiť, že zasypané vrty už nie sú zdrojom emisií metánu.

Kapitola 4

Emisie metánu v odvetví uhlia

Oddiel I

Monitorovanie a vykazovanie v aktívnych baniach

Článok 19

Rozsah pôsobnosti

1.    Tento oddiel sa vzťahuje na aktívne hlbinné a povrchové uhoľné bane.

2.    Emisie metánu z aktívnych hlbinných uhoľných baní zahŕňajú tieto emisie:

a)    emisie metánu zo všetkých vetracích šácht využívaných prevádzkovateľom uhoľnej bane;

b)    emisie metánu zo staníc na odvádzanie plynov a zo siete na odvádzanie metánu vznikajúce či už v dôsledku úmyselného alebo neúmyselného odplyňovania, alebo neúplného spaľovania v spaľovacích komínoch;

c)    emisie metánu vznikajúce počas činností po ťažbe.

3.    Emisie metánu z aktívnych povrchových uhoľných baní zahŕňajú tieto emisie:

a)    emisie metánu vznikajúce v uhoľnej bani počas procesu ťažby;

b)    emisie metánu vznikajúce počas činností po ťažbe.

Článok 20

Monitorovanie a vykazovanie

1.    Pokiaľ ide o hlbinné uhoľné bane, prevádzkovatelia baní vykonávajú priebežné meranie a kvantifikáciu emisií metánu v odvetrávanom vzduchu na všetkých vetracích šachtách využívaných prevádzkovateľom uhoľnej bane, pričom používajú prístroj s prahom citlivosti na koncentráciu metánu najmenej 100 častíc na milión. Vykonávajú aj mesačné merania založené na vzorkách.

2.    Prevádzkovatelia staníc na odvádzanie plynov vykonávajú nepretržité merania objemu odplyneného a spaľovaného metánu bez ohľadu na dôvody takéhoto odplyňovania a spaľovania.

3.    Pokiaľ ide o povrchové uhoľné bane, prevádzkovatelia uhoľných baní používajú na kvantifikáciu emisií vyplývajúcich z operácií ťažby emisné faktory metánu z uhoľných baní špecifické pre jednotlivé ložiská. Prevádzkovatelia uhoľných baní stanovujú tieto emisné faktory každé tri mesiace v súlade s vhodnými vedeckými normami a zohľadňujú emisie metánu z okolitých vrstiev.

4.    Meranie a kvantifikácia uvedené v odsekoch 1 až 3 sa vykonávajú v súlade s vhodnými európskymi alebo medzinárodnými normami.

Pokiaľ ide o nepretržité merania uvedené v odsekoch 1 a 2, ak časť meracieho zariadenia nie je určité obdobie v prevádzke, môžu sa hodnoty odčítané počas období, keď toto zariadenie bolo v prevádzke, použiť na pomernom základe na odhad údajov za obdobie, keď zariadenie nebolo v prevádzke.

Zariadenie použité na nepretržité merania uvedené v odsekoch 1 a 2 musí byť v prevádzke viac než 90 % obdobia, za ktoré sa používa na monitorovanie emisií, s výnimkou odstávky potrebnej na opätovnú kalibráciu.

5.    Prevádzkovatelia uhoľných baní vykonávajú odhad emisií po ťažbe s použitím faktorov emisií po ťažbe, ktoré sa každoročne aktualizujú na základe vzoriek uhlia špecifických pre jednotlivé ložiská a v súlade s vhodnými vedeckými normami.

6.    Do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každý rok do 30. marca prevádzkovatelia uhoľných baní a prevádzkovatelia staníc na odvádzanie plynov predložia príslušným orgánom správu, v ktorej uvedú údaje o ročných emisiách metánu na úrovni zdroja v súlade s ustanoveniami tohto článku.

Správa sa týka obdobia posledného dostupného kalendárneho roka a zahŕňa prvky uvedené v časti 1 prílohy V pre aktívne hlbinné uhoľné bane, v časti 2 prílohy V pre aktívne povrchové uhoľné bane a v časti 3 prílohy V pre stanice na odvádzanie plynov.

Prevádzkovatelia uhoľných baní a prevádzkovatelia staníc na odvádzanie plynov pred predložením správ príslušným orgánom zabezpečia, že správy uvedené v tomto odseku posúdi overovateľ a že ich súčasťou bude vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkami 8 a 9.

7.    Príslušné orgány sprístupnia správy uvedené v tomto článku verejnosti a Komisii do troch mesiacov od ich predloženia prevádzkovateľmi a v súlade s článkom 5 ods. 4.

Oddiel II

Zmierňovanie emisií metánu z aktívnych hlbinných uhoľných baní

Článok 21

Rozsah pôsobnosti

Tento oddiel sa vzťahuje na emisie metánu z hlbinných uhoľných baní uvedené v článku 19 ods. 2.

Článok 22

Zmierňujúce opatrenia

1.    Od [1. januára 2025] sa zakazuje odplyňovanie a spaľovanie metánu zo staníc na odvádzanie plynov okrem prípadu mimoriadnej situácie, poruchy, alebo ak je to nevyhnutné a jednoznačne potrebné na účely údržby. V takýchto prípadoch prevádzkovatelia stanice na odvádzanie plynov vykonajú odplyňovanie len vtedy, ak spaľovanie nie je technicky uskutočniteľné alebo predstavuje riziko ohrozenia bezpečnosti prevádzky alebo pracovníkov. V takom prípade prevádzkovatelia stanice na odvádzanie plynov v rámci povinností podávať správy uvedených v článku 23 príslušným orgánom preukážu nevyhnutnosť výberu odplyňovania namiesto spaľovania.

2.    Od 1. januára 2027 sa zakazuje odplyňovanie metánu cez vetracie šachty v uhoľných baniach, ktoré vypúšťajú viac než 0,5 tony metánu na kilotonu vyťaženého uhlia, s výnimkou baní na koksovateľné uhlie.

3.    Do ... [tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 31 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením obmedzení týkajúcich sa odplyňovania metánu z vetracích šácht pre bane na koksovateľné uhlie.

Článok 23

Podávanie správ o prípadoch odplyňovania a spaľovania

1.    Od [1. januára 2025] prevádzkovatelia stanice na odvádzanie plynov oznamujú príslušným orgánom všetky prípady odplyňovania a spaľovania,

a) ktoré boli spôsobené mimoriadnou situáciou alebo poruchou;

b) ku ktorým došlo nevyhnutne z dôvodu údržby siete na odvádzanie plynov.

Toto oznámenie sa vykoná bezodkladne po udalosti a najneskôr 48 hodín od jej začiatku alebo od chvíle, keď sa o nej prevádzkovateľ dozvedel, v súlade s prvkami uvedenými v prílohe VI.

2.    Príslušné orgány sprístupňujú informácie, ktoré im boli predložené v súlade s týmto článkom, verejnosti a Komisii každý rok a v súlade s článkom 5 ods. 4.

Oddiel III

Emisie metánu zo zatvorených a z opustených hlbinných uhoľných baní

Článok 24

Rozsah pôsobnosti

Tento oddiel sa vzťahuje na tieto emisie metánu z opustených a zo zatvorených hlbinných uhoľných baní, v ktorých sa zastavila ťažba uhlia:

a) emisie metánu zo všetkých vetracích šácht, ktoré naďalej vypúšťajú emisie metánu;

b) emisie metánu zo zariadení na ťažbu uhlia, ktoré sa už nepoužívajú;

c) emisie metánu z iných jasne vymedzených bodových zdrojov emisií uvedených v časti 1 prílohy VII.

Článok 25

Monitorovanie a vykazovanie

1.    Do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty v súlade s metodikou uvedenou v časti 1 prílohy VII vytvoria a sprístupnia verejnosti súpis všetkých zatvorených uhoľných baní a opustených uhoľných baní, ktoré sa nachádzajú na ich území alebo podliehajú ich právomoci, pričom tento súpis musí zahŕňať aspoň prvky uvedené v časti 1 prílohy VII.

2.    Merania koncentrácie metánu sa vykonávajú v súlade s vhodnými vedeckými normami a aspoň raz za hodinu zo všetkých prvkov uvedených v časti 1 bode vi) prílohy VII, o ktorých sa zistilo, že vypúšťajú emisie metánu.

Od ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa na všetky prvky uvedené v časti 1 bode v) prílohy VII v prípade zatvorených uhoľných baní a opustených uhoľných baní, ktorých prevádzka je ukončená od … [50 rokov pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], nainštalujú meracie zariadenia.

Prah citlivosti meracieho zariadenia používaného na merania uvedené v odseku 2 musí byť aspoň 10 000 častíc na milión.

Meracie zariadenie musí byť v prevádzke viac než 90 % obdobia, za ktoré sa používa na monitorovanie emisií, s výnimkou odstávky potrebnej na opätovnú kalibráciu.

3.    Správy obsahujúce údaje o ročných odhadovaných emisiách metánu na úrovni zdroja sa predložia príslušným orgánom do … [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], a potom každý rok do 30. marca.

Správy sa týkajú posledného dostupného kalendárneho roka a musia zahŕňať prvky uvedené v časti 3 prílohy VII.

Správy uvedené v tomto odseku pred ich predložením príslušným orgánom posúdi overovateľ a tieto správy musia obsahovať vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkami 8 a 9.

4.    Za plnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 2 a 3, pokiaľ ide o zavreté bane, sú zodpovední prevádzkovatelia uhoľných baní. Za plnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 2 a 3, pokiaľ ide o opustené bane, sú zodpovedné členské štáty.

5.    Príslušné orgány sprístupnia správy uvedené v tomto článku verejnosti a Komisii do troch mesiacov od ich predloženia prevádzkovateľmi a v súlade s článkom 5 ods. 4.

Článok 26

Zmierňujúce opatrenia

1.    Na základe súpisu uvedeného v článku 25 členské štáty vypracujú a vykonávajú plán zmierňovania s cieľom riešiť emisie metánu z opustených uhoľných baní.

Plán zmierňovania sa predloží príslušným orgánom do … [36 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a musí zahŕňať aspoň prvky uvedené v časti 4 prílohy VII.

2.    Od 1. januára 2030 sa zakazuje odplyňovanie a spaľovanie zo zariadení uvedených v článku 25 ods. 2 okrem prípadov, keď využívanie alebo zmierňovanie nie je technicky uskutočniteľné alebo predstavuje riziko ohrozenia environmentálnej bezpečnosti alebo bezpečnosti prevádzky alebo pracovníkov. V takom prípade prevádzkovatelia uhoľnej bane alebo členské štáty v rámci povinností podávať správy uvedených v článku 25 preukážu nevyhnutnosť výberu odplyňovania alebo spaľovania namiesto využívania alebo zmierňovania.

Kapitola 5

Emisie metánu vznikajúce mimo Únie

Článok 27

Požiadavky na dovozcu

1.    Do ... [deväť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každý rok do 31. decembra dovozcovia poskytnú príslušným orgánom dovážajúceho členského štátu informácie uvedené v prílohe VIII.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31 s cieľom doplniť toto nariadenie zmenou alebo doplnením informácií, ktoré majú poskytnúť dovozcovia.

2.    Do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každý rok do 30. júna členské štáty predložia Komisii informácie, ktoré im poskytli dovozcovia.

Komisia tieto informácie sprístupní v súlade s článkom 28.

3.    Do 31. decembra 2025 alebo skôr, ak Komisia usúdi, že má k dispozícii dostatok dôkazov, Komisia preskúma uplatňovanie tohto článku, pričom zohľadní najmä:

a)    vykazovanie dostupných údajov o emisiách metánu zhromaždených v rámci nástroja na monitorovanie globálnych emisií metánu uvedeného v článku 29;

b)    analýzu údajov o emisiách metánu vykonanú strediskom IMEO;

c)    informácie o opatreniach na monitorovanie, vykazovanie, overovanie a zmierňovanie uplatňovaných prevádzkovateľmi usadenými mimo Únie, od ktorých sa dováža energia do Únie, a

d)    dôsledky pre bezpečnosť dodávok a rovnaké podmienky v prípade možných dodatočných povinností vrátane povinných opatrení, ako sú normy alebo ciele pre emisie metánu, pričom samostatne zohľadní odvetvie ropy, zemného plynu a uhlia.

V náležitých prípadoch Komisia v záujme zaistenia plného súladu s uplatniteľnými medzinárodnými záväzkami Únie na základe nevyhnutných dôkazov navrhne zmeny tohto nariadenia s cieľom posilniť požiadavky uplatniteľné na dovozcov, aby sa zabezpečila porovnateľná úroveň účinnosti, pokiaľ ide o meranie, vykazovanie, overovanie a zmierňovanie emisií metánu v odvetví energetiky.

Článok 28

Databáza transparentnosti metánu

1.    Do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia zriadi a udržiava databázu transparentnosti metánu obsahujúcu informácie, ktoré sa jej predložili v súlade s článkom 27 a článkom 12 ods. 11, článkom 16 ods. 3, článkom 18 ods. 4, článkom 20 ods. 7, článkom 23 ods. 2 a článkom 25 ods. 5.

2.    Okrem informácií uvedených v odseku 1 musí databáza zahŕňať tieto informácie:

a)    zoznam krajín, v ktorých sa vyrába energia z fosílnych zdrojov a vyváža sa do Únie;

b)    za každú krajinu uvedenú v písmene a) informácie o týchto bodoch:

i) či má zavedené povinné regulačné opatrenia týkajúce sa emisií metánu v odvetví energetiky, ktoré pokrývajú prvky uvedené v tomto nariadení, pokiaľ ide o meranie, vykazovanie, overovanie a zmierňovanie emisií metánu v odvetví energetiky;

ii) či podpísala Parížsku dohodu o zmene klímy;

iii) prípadne či poskytuje národné inventúry v súlade s požiadavkami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy;

iv) prípadne či národné inventúry predložené v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy zahŕňajú vykazovanie emisií metánu na úrovni 3;

v) prípadne množstvo emisií metánu v odvetví energetiky podľa národných inventúr predložených v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy a či boli údaje predmetom nezávislého overovania;

vi) zoznam spoločností vyvážajúcich energiu z fosílnych zdrojov do Únie;

vii) zoznam dovozcov energie z fosílnych zdrojov do Únie.

2.    Databáza transparentnosti musí byť verejne dostupná online, bezplatná a minimálne v anglickom jazyku.

3.    Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice (EÚ) 2016/943.

Článok 29

Nástroj na monitorovanie globálnych zdrojov emisií metánu

1.    Do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia zriadi nástroj na monitorovanie globálnych zdrojov emisií metánu založený na satelitných údajoch a vstupoch od viacerých certifikovaných poskytovateľov údajov a služieb vrátane zložky Copernicus Vesmírneho programu Únie.

Tento nástroj sa sprístupní verejnosti a poskytuje pravidelné aktualizácie aspoň o množstve, výskyte a polohe zdrojov energie s vysokými emisiami metánu.

2.    Nástroj slúži ako základ pre dvojstranné dialógy Komisie, pokiaľ ide o politiky a opatrenia týkajúce sa emisií metánu. Keď nástroj identifikuje nový veľký zdroj emisií, Komisia upozorní príslušnú krajinu s cieľom podporiť informovanosť a nápravné opatrenia.

3.    Na tento článok sa vzťahujú ustanovenia smernice (EÚ) 2016/943.

Kapitola 6

Záverečné ustanovenia

Článok 30

Sankcie

1.    Členské štáty stanovia pravidlá ukladania sankcií za porušenie ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel.

2.    Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce a môžu zahŕňať:

a)    pokuty primerané environmentálnej škode, pričom výška týchto pokút sa vypočíta tak, aby sa zabezpečilo, že sa prostredníctvom nich tí, ktorí sú zodpovední za porušenie, účinne zbavia ekonomických výhod vyplývajúcich z tohto porušenia, pričom takéto pokuty sa budú v prípade opakovaného závažného porušenia postupne zvyšovať;

b)    pravidelné penále, aby sa prevádzkovatelia prinútili ukončiť porušovanie, dodržiavať rozhodnutie nariaďujúce nápravné opatrenia, poskytovať informácie alebo sa prípadne podrobiť inšpekcii.

Pravidlá ukladania sankcií členské štáty oznámia Komisii do ... [tri mesiace od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Členské štáty okrem toho Komisii bezodkladne oznámia každú následnú zmenu, ktorá má vplyv na tieto pravidlá.

3.    Sankcie sa uplatňujú aspoň na tieto porušenia:

a)     neposkytnutie pomoci príslušným orgánom alebo overovateľom prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi uhoľných baní, ktorá je potrebná na umožnenie alebo uľahčenie vykonávania ich úloh v súlade s týmto nariadením;

b)    nevykonanie opatrení stanovených v správe o kontrole uvedenej v článku 6 prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi uhoľných baní;

c)    nepredloženie správ o emisiách metánu, ktoré sa vyžadujú na základe tohto nariadenia, vrátane vyhlásenia o overení vydaného nezávislými overovateľmi v súlade s článkami 8 a 9, prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi uhoľných baní;

d)    nevykonanie prieskumu na zisťovanie únikov a ich opravu v súlade s článkom14 prevádzkovateľmi;

e)    neopravenie alebo nenahradenie komponentov, nevykonávanie priebežného prieskumu komponentov a nezaznamenávanie únikov v súlade s článkom 14 prevádzkovateľmi;

f)    nepredloženie správy v súlade s článkom 14 prevádzkovateľmi;

g)    odplyňovanie alebo spaľovanie vykonávané prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi uhoľných baní nad rámec situácií stanovených v článkoch 15, 22 a 26;

h)    bežné spaľovanie vykonávané prevádzkovateľmi;

i)    nepreukázanie zo strany prevádzkovateľov alebo prevádzkovateľov uhoľných baní nevyhnutnosti výberu odplyňovania namiesto spaľovania a nevyhnutnosti výberu spaľovania namiesto buď opätovného vtláčania, využitia na mieste alebo distribúcie metánu na trhu v prípade prevádzkovateľov, alebo využitia alebo zmierňovania v prípade prevádzkovateľov uhoľných baní v súlade s článkami 15, 22 a 26;

j)    neoznámenie alebo nevykázanie prípadov odplyňovania a spaľovania prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi uhoľných baní v súlade s článkami 16, 23 a 26;

k)    používanie spaľovacích komínov alebo spaľovacích zariadení v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 17;

l)    neposkytnutie informácií dovozcami, ktoré sa požadujú v súlade s článkom 27 a prílohou VIII.

4.    Členské štáty pri ukladaní sankcií zohľadnia aspoň tieto orientačné kritériá:

a)    trvanie alebo časové účinky, povahu a závažnosť porušenia;

b)    všetky opatrenia, ktoré podnik, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ uhoľnej bane prijal na včasné zmiernenie alebo nápravu škody;

c)    úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;

d)    všetky predchádzajúce porušenia zo strany podniku, prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa uhoľnej bane;

e)    finančné výhody, ktoré podnik, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ uhoľnej bane vďaka porušovaniu priamo alebo nepriamo získal, alebo straty, ktorým podnik, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ bane vďaka porušovaniu priamo alebo nepriamo zabránil, ak sú k dispozícii príslušné údaje;

f)    veľkosť podniku, prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa uhoľnej bane;

g)    stupeň spolupráce s orgánom;

h)    spôsob, akým sa orgán o porušení dozvedel, a najmä to, či prevádzkovateľ porušenie včas oznámil, a ak áno, v akom rozsahu;

i)    všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

5.    Členské štáty každý rok uverejnia informácie o druhu a výške sankcií uložených na základe tohto nariadenia, porušeniach a prevádzkovateľoch, ktorým sa tieto sankcie uložili.

Článok 31

Vykonávanie delegovania právomoci

1.    Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.    Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 5, článku 22 ods. 3 a článku 27 ods. 1 na dobu neurčitú od … [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.    Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci podľa článku 8 ods. 5, článku 22 ods. 3 a článku 27 ods. 1 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4.    Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určia jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.    Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.    Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 5, článku 22 ods. 3 a článku 27 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 32

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre energetickú úniu zriadený článkom 44 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

2.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 33

Preskúmanie

1.    Komisia každý päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení tohto nariadenia a podľa potreby predloží legislatívne návrhy na jeho zmenu. Tieto správy sa zverejnia.

2.    Na účel tohto článku si môže Komisia vyžiadať od členských štátov a príslušných orgánov informácie a zohľadňuje najmä informácie, ktoré členské štáty poskytli vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, v aktualizáciách týchto plánov a vo svojich národných energetických a klimatických správach o pokroku v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

Článok 34

Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/942

V článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) každé tri roky stanovuje a uverejňuje súbor ukazovateľov a zodpovedajúce referenčné hodnoty na porovnanie jednotkových investičných nákladov spojených s meraním, vykazovaním a znižovaním emisií metánu za porovnateľné projekty. K ukazovateľom a referenčným hodnotám pre jednotkové investičné náklady vydáva odporúčania, ktorými sa dosiahne dodržiavanie povinností podľa [tohto nariadenia] v súlade s článkom 3 [tohto nariadenia]“.

Článok 35

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    IPCC, 2021: Summary for Policymakers (Zhrnutie pre tvorcov politík). V: Climate Change 2021: The Physical Science Basis (Zmena klímy 2021: Prírodovedecký základ). Príspevokpracovnej skupiny I k šiestej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy, Cambridge University Press. V tlači.

(2)    COM(2019) 640 final.

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006).

(4)    Metodický dokument na vykonávanie Európskeho PRTR, Európska komisia (2006).

(5)    COM(2020) 381 final.

(6)    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd.

(7)    Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve.

(8)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

(9)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1).

(10)    Partnerstvo pre emisie metánu z ropy a zemného plynu (Oil and Gas Methane Partnership, OGMP), uzatvorené v roku 2014, bolo vytvorené Koalíciou pre klímu a čisté ovzdušie na redukciu látok s krátkou životnosťou znečisťujúcich klímu (CCAC) a Programom OSN pre životné prostredie (UNEP) ako dobrovoľná iniciatíva s cieľom pomôcť spoločnostiam v súvislosti s meraním a vykazovaním emisií metánu. Partnerstvo OGMP sa zameriava na zavádzanie najlepších postupov s cieľom zlepšiť dostupnosť celosvetových informácií o kvantifikácii a riadení emisií metánu a podnecovať k zmierňujúcim opatreniam na znižovanie emisií metánu. Doteraz sa k partnerstvu OGMP prihlásilo vyše 60 spoločností, čo predstavuje 30 % celosvetovej výroby ropy a zemného plynu a súvisiacich zariadení na piatich kontinentoch.

(11)    https://www.unep.org/explore-topics/energy/what-we-do/international-methane-emissions-observatory.

(12)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(13)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(14)    COM(2019) 640 final.

(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021).

(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018).

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010).

(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021).

(19)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003).

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008).

(21)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(22)    IPCC (2019) 2019 Refinement to the 2006 IPCC guidelines for national greenhouse gas inventories (Úprava z roku 2019 týkajúca sa usmernení IPCC z roku 2006 k národným inventúram skleníkových plynov).

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006).

(24)    (2020) N. Kholod a kol., Global methane emissions from coal mining to continue growing even with declining coal production (Svetové emisie metánu z ťažby uhlia pokračujú v raste aj napriek klesajúcej ťažbe uhlia), Journal of Cleaner Production, zv. 256, 120489.

(25)    (2020) N. Kholod a kol., Global methane emissions from coal mining to continue growing even with declining coal production (Svetové emisie metánu z ťažby uhlia pokračujú v raste aj napriek klesajúcej ťažbe uhlia), Journal of Cleaner Production, zv. 256, 120489.

(26)    Emisie metánu v odvetví energetiky v kilotonách, rozčlenené podľa kategórií emisných zdrojov, vykázané UNFCCC v apríli 2021 Európskou environmentálnou agentúrou v mene EÚ.

(27)    Best Practice Guidance for Effective Management of Coal Mine Methane at National Level: Monitoring, Reporting, Verification and Mitigation (Usmernenia o najlepších postupoch na účinné riadenie metánu z uhoľných baní na vnútroštátnej úrovni: monitorovanie, vykazovanie, overovanie a zmierňovanie), ECE Energy Series č. 71, EHK OSN 2021 (pripravuje sa).

(28)    2006 IPCC guidelines for national greenhouse gas inventories (Usmernenia IPCC z roku 2006 k národným inventúram skleníkových plynov).

(29)    Bilans Zasobow Zloz Kopalin, stan na 31.12.2020, Štátny geologický ústav Surowce mineralne (pgi.gov.pl) .

(30)    Best Practice Guidance for Effective Management of Coal Mine Methane at National Level: Monitoring, Reporting, Verification and Mitigation (Usmernenia o najlepších postupoch na účinné riadenie metánu z uhoľných baní na vnútroštátnej úrovni: monitorovanie, vykazovanie, overovanie a zmierňovanie), ECE Energy Series č. 71, EHK OSN 2021 (pripravuje sa).

(31)    Best Practice Guidance for Effective Methane Recovery and Use from Abandoned Mines (Usmernenie o najlepších postupoch na účinné získavanie a používanie metánu z opustených baní) (EHK OSN, 2019).

(32)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1094 z 28. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program (Ú. v. EÚ L 236, s. 69). Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1207 z 19. júla 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2003/77/ES, ktorým sa ustanovujú viacročné finančné usmernenia na riadenie aktív ESUO v likvidácii a na riadenie aktív Výskumného fondu uhlia a ocele po skončení tejto likvidácie. Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1208 z 19. júla 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2003/76/ES, ktorým sa ustanovujú opatrenia potrebné na vykonávanie protokolu tvoriaceho prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ (Ú. v. EÚ L 261, s. 54).

(33)    Global Assessment of Oil and Gas Methane 1 Ultra-Emitters (Celosvetové hodnotenie zdrojov ultravysokých emisií metánu z ťažby ropy a zemného plynu); T. Lauvaux, C. Giron, M. Mazzolini, A. d’Aspremont, R. Duren, D. Cusworth, D. Shindell, P. Ciais; apríl 2021.

(34)    COM(2020) 663 final.

(35)    5263/21 TI/eb 1 RELEX.1.C.

(36)    COM(2020) 663 final.

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019).

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1).

(43)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2021

COM(2021) 805 final

PRÍLOHY

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/942

{SEC(2021) 432 final} - {SWD(2021) 459 final} - {SWD(2021) 460 final}

PRÍLOHA I

Harmonogramy zisťovania únikov, ich opráv a monitorovania

Harmonogram opráv

Harmonogram opráv uvedený v článku 14 musí obsahovať aspoň tieto prvky:

i)    súpis a identifikáciu všetkých skontrolovaných komponentov;

ii)    výsledok kontroly z hľadiska toho, či bola zistená strata metánu a ak áno, v akom množstve;

iii)    v prípade komponentov, pri ktorých sa zistilo, že vypúšťajú 500 alebo viac častíc metánu na milión, údaje o tom, či sa počas prieskumov na zisťovanie únikov a ich opravu uskutočnila oprava a ak nie, dôvod jej neuskutočnenia berúc do úvahy požiadavky na to, ktoré prvky možno zohľadniť pri oneskorenej oprave podľa článku 14 ods. 4;

iv)    v prípade komponentov, ktoré vypúšťajú 500 alebo viac častíc metánu na milión, plánovaný harmonogram opráv s konkrétnym dátumom plánovanej opravy;

v)    v prípade komponentov, pri ktorých sa počas predchádzajúceho prieskumu na zisťovanie únikov a ich opravu zistilo, že vypúšťajú menej ako 500 častíc metánu na milión, ale počas monitorovania po prieskume zameraného na overenie toho, či sa množstvo uniknutého metánu zmenilo, sa zistilo, že vypúšťajú 500 alebo viac častíc metánu na milión, treba uviesť, či sa ihneď uskutočnila oprava a ak nie, dôvod [ako v bode iii)] a plánovaný harmonogram opravy s konkrétnym dátumom plánovanej opravy.

Potom má nasledovať harmonogram po oprave, v ktorom sa uvádza, kedy sa opravy naozaj uskutočnili.

Harmonogram monitorovania

Harmonogram monitorovania uvedený v článku 14 musí obsahovať aspoň tieto prvky:

i)    súpis a identifikáciu všetkých skontrolovaných komponentov;

ii)    výsledok kontroly z hľadiska toho, či bola zistená strata metánu a ak áno, v akom množstve;

iii)    v prípade komponentov, ktoré vypúšťajú 500 alebo viac častíc metánu na milión, výsledky monitorovania po oprave s cieľom skontrolovať, či bola oprava úspešná;

iv)    v prípade komponentov, ktoré vypúšťajú menej ako 500 častíc metánu na milión, výsledky monitorovania po prieskume na zisťovanie únikov a ich opravu zameraného na overenie toho, či sa množstvo uniknutého metánu zmenilo, a odporúčanie založené na zisteniach.

PRÍLOHA II

Podávanie správ o prípadoch odplyňovania a spaľovania

Podľa článku 16 musia prevádzkovatelia v správe príslušným orgánom uviesť aspoň tieto informácie o odplynenom alebo spálenom metáne:

i)    meno prevádzkovateľa;

ii)    názov a druh zariadenia;

iii)    o aké vybavenie ide;

iv)    dátum(-y) a čas(-y), kedy sa odplyňovanie alebo spaľovanie zistilo alebo kedy sa začalo a skončilo;

v)    odmeraný alebo odhadnutý objem odplyneného alebo spáleného zemného plynu;

vi)    príčina a povaha odplyňovania či spaľovania;

vii)    podniknuté kroky zamerané na skrátenie a zmiernenie odplyňovania alebo spaľovania;

viii)    prijaté nápravné opatrenia zamerané na odstránenie príčiny a zabránenie výskytu odplyňovania alebo spaľovania;

ix)    výsledky týždenných kontrol spaľovacích komínov vykonaných v súlade s článkom 17.

PRÍLOHA III

Kontroly spaľovacích komínov

Týždenné kontroly spaľovacích komínov musia pozostávať z komplexnej zvukovej, vizuálnej a čuchovej kontroly (patrí sem vonkajšia vizuálna kontrola spaľovacích komínov, načúvanie, či nedochádza k úniku tlaku a kvapaliny, a hľadanie nezvyčajných a silných pachov).

Počas kontroly musí prevádzkovateľ skontrolovať všetky komponenty vrátane spaľovacích komínov, poklopov na odber vzoriek, uzatvorených ventilačných systémov, čerpadiel, kompresorov, tlakových bezpečnostných zariadení, ventilov, vedení, prírub, konektorov a príslušných potrubí s cieľom identifikovať nedostatky, úniky a uvoľnenia.

V správe musia byť zahrnuté tieto pozorovania:

i)    v prípade zapálených horákov: či spaľovanie možno považovať za primerané alebo nie. Neprimerané spaľovanie sa vymedzuje ako spaľovanie s viditeľným únikom, ktorý celkovo trvá viac ako päť minút počas dvoch po sebe nasledujúcich hodín;

ii)    v prípade nezapálených horákov: či nezapálený horák vypúšťa plyn alebo nie. Ak vypúšťa plyn, treba uskutočniť nápravné opatrenie do šiestich hodín alebo do 24 hodín v prípade zlého počasia alebo iných extrémnych podmienok.

PRÍLOHA IV

Súpisy neaktívnych vrtov

Podľa článku 18 musia súpisy neaktívnych vrtov obsahovať aspoň tieto informácie:

i)    meno a adresu prevádzkovateľa, vlastníka, prípadne nadobúdateľa licencie;

ii)    názov, druh a adresu vrtu alebo lokality vrtu;

iii)    mapu znázorňujúcu hranice vrtu alebo lokality vrtu;

iv)    výsledky meraní koncentrácie metánu.

PRÍLOHA V

Podávanie správ o aktívnych uhoľných baniach

Časť 1

Podľa článkov 19 a 20 musia správy o aktívnych hlbinných uhoľných baniach obsahovať aspoň tieto informácie:

i)    meno a adresu prevádzkovateľa uhoľnej bane;

ii)    adresu uhoľnej bane;

iii)    tonáž každého druhu uhlia, ktoré baňa vyťaží;

iv)    za všetky vetracie šachty, ktoré baňa využíva

   1. názov (ak ho má);

   2. obdobie používania (ak sa odlišuje od vykazovaného obdobia);

   3. súradnice;

   4. účel (prívod, odvod);

5. technickú špecifikáciu meracieho zariadenia použitého na meranie a kvantifikáciu emisií metánu a optimálne prevádzkové podmienky určené výrobcom;

   6. časový podiel, počas ktorého bolo kontinuálne meracie zariadenie v prevádzke;

   7. zvolená európska alebo medzinárodná norma na:

       – umiestnenie zariadenia na meranie metánu pri odbere vzoriek,

       – meranie prietoku,

       – meranie koncentrácie metánu;

   8. emisie metánu zaregistrované zariadením na kontinuálne meranie (v tonách);

9. emisie metánu, ktoré sa zaregistrovali pri mesačnom odbere vzoriek (v tonách za hodinu), pričom treba uviesť:

       – dátum odberu vzoriek,

– techniku odberu vzoriek,

   – hodnoty atmosférických podmienok (tlak, teplota, vlhkosť), ktoré boli namerané vo vhodnej vzdialenosti na to, aby odrážali podmienky, za ktorých zariadenie na kontinuálne meranie beží;

11. ak je baňa prepojená s inou baňou tak, že medzi týmito baňami prúdi vzduch, názov tejto bane;

v)    emisné faktory po ťažbe a opis metódy ich výpočtu;

vi)    emisie po ťažbe (v tonách).

Časť 2

Podľa článkov 19 a 20 musia správy o aktívnych povrchových baniach obsahovať aspoň tieto informácie:

i)    meno a adresu prevádzkovateľa uhoľnej bane;

ii)    adresu uhoľnej bane;

iii)    tonáž každého druhu uhlia, ktoré baňa vyťaží;

iv)    mapu znázorňujúcu všetky ložiská využívané baňou s vyznačenými hranicami týchto ložísk;

v)    za každé uhoľné ložisko:

   1. názov (ak ho má);

   2. obdobie používania, ak sa odlišuje od vykazovaného obdobia;

3. opis experimentálnej metódy použitej na určenie emisií metánu spôsobených ťažobnou činnosťou vrátane výberu metodiky, ktorou sa zohľadňujú emisie metánu z okolitých vrstiev;

vi)    emisné faktory po ťažbe a opis metódy ich výpočtu;

vii)    emisie po ťažbe.

Časť 3

Podľa článkov 19 a 20 musia správy o staniciach na odvádzanie plynu obsahovať aspoň tieto informácie:

i)    meno a adresu prevádzkovateľa uhoľnej bane;

ii)    tonáž metánu dodávaného systémom na odvádzanie plynu bane/baní za každú baňu;

iii)    tonáž odplyneného metánu;

iv)    tonáž spáleného metánu;

v)    efektívnosť spaľovania;

vi)    využitie zachyteného metánu.

PRÍLOHA VI

Podávanie správ o prípadoch odplyňovania a spaľovania v staniciach na odvádzanie plynu

Podľa článku 23 musia prevádzkovatelia staníc na odvádzanie plynu v správe príslušným orgánom uviesť aspoň tieto informácie o odplynenom alebo spálenom metáne:

i)    názov a adresu prevádzkovateľa;

ii)    čas, keď sa udalosť zistila prvýkrát;

iii)    príčinu prípadu odplyňovania a/alebo spaľovania;

iv)    tonáž odplyneného a spáleného metánu (alebo odhad, ak sa nedá kvantifikovať).

PRÍLOHA VII

Zatvorené a opustené bane

Časť 1

Podľa článkov 24 a 25 musí súpis zatvorených a opustených uhoľných baní za každú lokalitu obsahovať aspoň tieto informácie:

i)    meno a adresu prevádzkovateľa, vlastníka, prípadne nadobúdateľa licencie;

ii)    adresu lokality;

iii)    mapu znázorňujúcu hranice bane;

iv)    schémy banských zariadení a ich stav;

v)    výsledky meraní koncentrácie metánu na týchto prvkoch:

   1. všetky ventilačné šachty využívané baňou pri prevádzke, ku ktorým sú uvedené:

       – súradnice šachty,

       – názov šachty (ak ho má),

       – stav zapečatenia a spôsob zapečatenia, ak je známy;

   2. nepoužívané vetracie potrubia;

   3. nepoužívané odplyňovacie vrty;

   4. otvárky;

5. identifikovateľné pukliny vo vrstve na území bane alebo súvisiace s jej bývalým uhoľným ložiskom;

   6. iné zaznamenané potenciálne bodové zdroje emisií.

Časť 2

Merania uvedené v časti 1 bode v) sa musia vykonávať v súlade s týmito zásadami:

i)    merania sa musia vykonávať pri atmosférickom tlaku, ktorý umožňuje zistiť potenciálny únik metánu, a to podľa príslušných vedeckých noriem;

ii)    merania sa musia vykonávať pomocou zariadenia s prahom citlivosti najmenej 10 000 ppm v najbližšej dostupnej vzdialenosti od meraného zdroja emisií;

iii)    k meraniam musia byť doložené informácie o:

   1. dátume merania;

   2. atmosférickom tlaku;

   3. technických údajoch zariadenia použitého na meranie;

iv)    vetracie šachty, ktoré v minulosti využívali dve alebo viaceré bane, treba priradiť len k jednej bani, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu.

Časť 3

Správa uvedená v článku 25 ods. 3 musí obsahovať tieto prvky:

i)    meno a adresu prevádzkovateľa, vlastníka, prípadne nadobúdateľa licencie;

ii)    adresu lokality;

iii)    emisie metánu zo všetkých prvkov opísaných v článku 25 ods. 3 vrátane:

   1. druhu prvku;

2. technických údajov meracieho zariadenia použitého na meranie vrátane jeho citlivosti;

   3. podiel času, počas ktorého bolo meracie zariadenie v prevádzke;

   4. koncentrácia metánu zaregistrovaná meracím zariadením;

   5. odhad emisií metánu z prvku.

Časť 4

Plán zmierňovania uvedený v článku 26 ods. 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

i)    zoznam všetkých prvkov uvedených v článku 25 ods. 3;

ii)    technickú realizovateľnosť zmiernenia emisií metánu z prvkov uvedených v článku 25 ods. 3;

iii)    harmonogram zmierňovania emisií metánu z prvkov uvedených v článku 25 ods. 3.

PRÍLOHA VIII

Informácie, ktoré majú poskytnúť dovozcovia

„Vývozca“ je na účely tejto prílohy zmluvná protistrana v každej zmluve o dodávke, ktorú uzavrel dovozca na dodávku energie z fosílnych zdrojov do Únie.

Podľa článku 27 musia dovozcovia poskytnúť tieto informácie:

i)    meno a adresu vývozcu a ak sa výrobca odlišuje od vývozcu, aj jeho meno a adresu;

ii)    krajinu a regióny podľa únijnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) úrovne 1, v ktorých bola energia vyrobená, a krajiny a regióny podľa únijnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) úrovne 1, cez ktoré sa energia prepravovala, až kým nebola uvedená na trh Únie;

iii)    pokiaľ ide o ropu a fosílny plyn, či vývozca vykonáva meranie a vykazovanie svojich emisií metánu, a to buď nezávisle, alebo v rámci záväzkov podávať správu o národnej inventúre skleníkových plynov v súlade s požiadavkami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), a či pritom spĺňa požiadavky UNFCCC na podávanie správ alebo či spĺňa normy Partnerstva pre emisie metánu z ropy a zemného plynu 2.0 (OGMP 2.0). K tomu musí byť doložená kópia poslednej správy o emisiách metánu vrátane informácií uvedených v článku 12 ods. 6, ak sú k dispozícii. Pre každý typ emisií musí byť špecifikovaná metóda kvantifikácie (ako úrovne UNFCCC alebo OGMP) použitá pri vykazovaní;

iv)    pokiaľ ide o ropu a zemný plyn, či vývozca uplatňuje regulačné alebo dobrovoľné opatrenia na riadenie emisií metánu vrátane opatrení, ako sú prieskumy na zisťovanie únikov a ich opravu alebo opatrenia na kontrolu a obmedzovanie odplyňovania a spaľovania metánu. K tomu musí byť priložený opis takýchto opatrení a ak sú k dispozícii, aj správy z prieskumov na zisťovanie únikov a ich opravu a správy o prípadoch odplyňovania a spaľovania vzťahujúce sa na posledný dostupný kalendárny rok;

v)    pokiaľ ide o uhlie, či vývozca vykonáva meranie a vykazovanie svojich emisií metánu, a to buď nezávisle alebo ako súčasť záväzkov podávať správu o národnej inventúre skleníkových plynov v súlade s požiadavkami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), a či pritom spĺňa požiadavky UNFCCC na podávanie správ alebo či spĺňa medzinárodné alebo európske normy pre monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií metánu. K tomu musí byť doložená kópia poslednej správy o emisiách metánu vrátane informácií uvedených v článku 20 ods. 6, ak sú k dispozícii. Pre každý typ emisií musí byť špecifikovaná metóda kvantifikácie (ako úrovne UNFCCC alebo OGMP) použitá pri vykazovaní;

vi)    pokiaľ ide o uhlie, či vývozca uplatňuje regulačné alebo dobrovoľné opatrenia na riadenie svojich emisií metánu vrátane opatrení na kontrolu a obmedzovanie odplyňovania a spaľovania metánu. K tomu musí byť priložený opis takýchto opatrení a ak sú k dispozícii, aj správy o prípadoch odplyňovania a spaľovania vzťahujúce sa na posledný dostupný kalendárny rok;

vii)    prípadne názov subjektu, ktorý vykonal nezávislé overenie správ uvedených v bodoch iii) a v).