EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2021

COM(2021) 804 final

2021/0424(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie)

{SEC(2021) 431 final} - {SWD(2021) 455 final} - {SWD(2021) 456 final} - {SWD(2021) 457 final} - {SWD(2021) 458 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

1.1. Úvod

Európska únia si stanovila ambiciózny cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym svetadielom. Na jeho dosiahnutie sa členské štáty a Európsky parlament v rámci európskeho právneho predpisu v oblasti klímy dohodli, že do roku 2030 znížia emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %. Na dosiahnutie týchto cieľov a súčasné prispievanie ku konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti je v energetickom systéme potrebná systémová zmena: musíme znížiť používanie fosílnych palív – vrátane plynu z fosílnych zdrojov – a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie. Teraz teda musíme navrhnúť ambiciózny prechod plynárenského odvetvia na nízkouhlíkové a obnoviteľné plyny.

Fosílny plyn predstavuje približne 95 % plynných palív v súčasnosti spotrebúvaných v EÚ. Plynné palivá tvoria v súčasnosti zhruba 22 % celkovej spotreby energie EÚ (vrátane približne 20 % výroby elektriny v EÚ a 39 % výroby tepla). Podľa príslušných scenárov použitých v rámci posúdenia vplyvu plánu cieľov v oblasti klímy bude podiel plynných palív na celkovej spotrebe energie v EÚ v roku 2050 predstavovať okolo 20 %. Plynné palivá budú zohrávať dôležitú úlohu v energetickom mixe do roku 2050 a vyžiadajú si dekarbonizáciu plynárenského odvetvia prostredníctvom výhľadovej koncepcie konkurencieschopných trhov s dekarbonizovaným plynom. Napriek nepatrnému podielu bioplynu, biometánu, obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka, ako aj syntetického metánu (ďalej spoločne ako „obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny“) na súčasnom energetickom mixe EÚ, budú tieto plyny tvoriť dve tretiny plynných palív v energetickom mixe v roku 2050, pričom zvyšok bude predstavovať fosílny plyn so zachytávaním, s využívaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCUS). Táto iniciatíva je takisto súčasťou legislatívneho balíka „Fit for 55“. a týka sa koncepcie trhu pre plyny vrátane vodíka. Jej cieľom je odstránenie existujúcich regulačných prekážok a vytvorenie podmienok na dosiahnutie tohto cieľa nákladovo efektívnym spôsobom. Ide o dôležitý prvok prechodu na integrovaný energetický systém, ktorým sa minimalizujú náklady prechodu na klimatickú neutralitu, predovšetkým pre spotrebiteľov, a ktorým sa im otvárajú nové príležitosti na zníženie účtov za energie a na aktívnu účasť na trhu.

Predpokladá sa, že vodík sa bude používať najmä v oblastiach, v ktorých nie je možná elektrifikácia, vrátane súčasných energeticky náročných priemyselných odvetví (napr. rafinérie, hnojivá, výroba ocele) a v určitých odvetviach ťažkej nákladnej dopravy (námorná doprava, letectvo, diaľková doprava ťažkými vozidlami). Rozvoj špecializovanej vodíkovej infraštruktúry je potrebný na uvoľnenie celého potenciálu tohto nosiča energie v rámci špecifických konečných použití. Cieľom podpory obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov je dekarbonizovať tieto odvetvia, zvýšiť flexibilitu elektroenergetickej sústavy prostredníctvom technológií premeny energie na iné zdroje (power-to-x), posilniť bezpečnosť dodávok energie znížením závislosti od dovozu zemného plynu a umožniť skladovanie (a výrobu) elektriny. V spojení s inými formami skladovania a flexibility, ako sú batérie a reakcia na strane spotreby, to umožní prepojiť rôzne hospodárske odvetvia. Podobne sa podporí vlastná výroba a inteligentné využívanie distribuovanej dodávky energie a prispeje sa k posilneniu postavenia spotrebiteľa. Spotrebitelia okrem toho potrebujú jasné a ľahko prístupné informácie, ktoré im pomôžu so zmenou ich návykov z hľadiska spotreby energie a s prechodom na riešenia využívajúce obnoviteľné a nízkouhlíkové zdroje energie podobným spôsobom ako v prípade trhu s elektrinou.

Hoci je cieľom maximalizovať využívanie obnoviteľného vodíka od roku 2030, v krátkodobom a strednodobom horizonte môžu určitú úlohu zohrávať iné formy nízkouhlíkových plynov, najmä nízkouhlíkový vodík, a to predovšetkým na rýchle zníženie emisií z existujúcej výroby vodíka a na podporu súbežného používania obnoviteľného vodíka v budúcnosti. V súlade s vodíkovou stratégiou EÚ by výroba obnoviteľného vodíka v EÚ mala v roku 2024 dosiahnuť objem 1 milión ton a až 10 miliónov ton do roku 2030. Od uvedeného roku by sa mal obnoviteľný vodík používať vo veľkom rozsahu a mal by nahradiť nízkouhlíkový vodík.

Efektívny a udržateľný rozvoj obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, ako aj trhu s vodíkom si vyžadujú prispôsobenie trhového rámca. Dôvodom je skutočnosť, že obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny musia v súčasnosti prekonávať regulačné prekážky pre prístup na trh a k sieti, ktoré predstavujú komparatívnu nevýhodu v porovnaní so zemným plynom. Navyše na vytvorenie trhu s dekarbonizovaným plynom, ktorý prispeje k energetickej transformácii, je potrebný podstatne vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie v integrovanom energetickom systéme s aktívnou účasťou spotrebiteľov na konkurenčných trhoch. Vďaka tomu by spotrebitelia mohli využívať prijateľné ceny, dobré štandardy služieb a skutočný výber z ponúk odzrkadľujúcich technologický vývoj.

Zavádzanie rozličných druhov obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov môže prebiehať súbežne a očakáva sa, že sa budú rozvíjať rozličnou rýchlosťou v jednotlivých krajinách EÚ:

·vodíková infraštruktúra bude postupne dopĺňať sieť zemného plynu,

·plynárenská infraštruktúra, v rámci ktorej sa fosílny plyn bude postupne nahrádzať inými zdrojmi metánu.

Okrem toho udalosti, ktoré viedli k zvýšeniu cien energií, nám pripomenuli, že význam odolnosti európskeho energetického systému sa čoraz viac zvyšuje zároveň s tým, ako sa do energetického systému EÚ začleňuje viac decentralizovaných obnoviteľných zdrojov energie a postupne sa ukončuje používanie fosílnych palív. Opatrenia týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie a pripravenosti na riziká v plynárenskom odvetví musia byť vhodné na prechod na čistú energiu. Komisia vo svojom oznámení o boji s rastúcimi cenami energie (súbor nástrojov pre opatrenia a podporu) 1 poukázala na vzájomnú závislosť medzi bezpečnosťou dodávok energie, optimálnym využívaním skladovacích kapacít a nestálosťou cien energií.

1.2. Ciele návrhu

Cieľom tejto iniciatívy je uľahčiť obnoviteľným a nízkouhlíkovým plynom prienik do energetického systému, a tak umožniť prechod od zemného plynu, a dať týmto novým plynom možnosť, aby zohrali svoju úlohu, ktorá je potrebná na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050.

V tejto súvislosti sa iniciatíva zaoberá týmito oblasťami:

Nízka úroveň zapojenia odberateľov a ich ochrany na maloobchodnom trhu s ekologickými plynmi. Ak majú nové plyny splniť svoju úlohu v energetickej transformácii, pravidlá maloobchodného trhu by mali odberateľom umožniť rozhodnúť sa pre obnoviteľné a nízkouhlíkové zdroje energie. V súčasnosti túto možnosť nemajú. Navyše EÚ nemá spoločnú terminológiu ani certifikačný systém pre nízkouhlíkové palivá a plyny. Okrem toho sa maloobchodný trh s plynom vyznačuje trhovou koncentráciou a nízkou úrovňou nových vstupov a inovácie. To všetko odberateľom bráni vo využívaní výhod hospodárskej súťaže a rozhodnúť sa pre nízkouhlíkové zdroje energie.

Na to, aby sa odberatelia mohli rozhodnúť pre energie z udržateľných zdrojov, musia mať dostatočné informácie o spotrebe a pôvode svojej energie a efektívne nástroje na účasť na trhu. Členské štáty by okrem toho mali prijať opatrenia potrebné na ochranu zraniteľných odberateľov a odberateľov žijúcich v energetickej chudobe. Trh s dekarbonizovaným plynom by sa nemal rozvíjať bez toho, aby odberatelia mali z tohto rozvoja plný prínos.

Vodíková infraštruktúra a trhy s vodíkom. Súčasný regulačný rámec pre plynné nosiče energie sa netýka využívania vodíka ako nezávislého nosiča energie prostredníctvom špecializovaných vodíkových sietí. Na úrovni EÚ neexistujú žiadne pravidlá týkajúce sa investícií do sietí založených na tarifách alebo vlastníctva a prevádzky špecializovaných vodíkových sietí. Neexistujú ani harmonizované pravidlá týkajúce sa kvality vodíka (bez prímesí). V dôsledku toho existujú prekážky rozvoja nákladovo efektívnej, cezhraničnej vodíkovej infraštruktúry a konkurencieschopného trhu s vodíkom, ktorý je predpokladom pre zavádzanie výroby a spotreby vodíka. Cieľom tohto návrhu je odstrániť tieto nedostatky. Obsahuje návrh systému terminológie a certifikácie pre nízkouhlíkový vodík a nízkouhlíkové palivá.

Obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny v existujúcej plynárenskej infraštruktúre a trhoch s plynom a energetická bezpečnosť. Obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny v súčasnosti tvoria len nepatrný podiel v energetickom mixe EÚ. Prístup na veľkoobchodný trh s plynom, t. j. prístup k virtuálnym obchodným bodom, predstavuje kľúčový predpoklad pre uvoľnenie ich potenciálu. Odstránením nákladov na cezhraničný obchod s týmito plynmi a uľahčením prepojenia výrobných zariadení sa takisto zlepší zdôvodnenie projektu. Rozdiely v parametroch kvality plynu a v objeme vodíka v zmesi v sieti pre zemný plyn môžu ovplyvniť koncepciu plynárenskej infraštruktúry, použitia koncovým používateľom a interoperabilitu cezhraničných systémov, a tak môžu predstavovať riziko rozdrobenia vnútorného trhu. Súčasné pravidlá týkajúce sa kvality plynu však nie sú vhodné z hľadiska budúceho vývoja. Pokiaľ ide o LNG, odstránením zvyšných prekážok týkajúcich sa prístupu k terminálom LNG by sa mohol otvoriť priestor na dovoz obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov zo zahraničia, čím sa podporí dekarbonizácia trhu s plynom v EÚ. A napokon zachovanie a posilnenie odolnosti počas prechodu si vyžadujú primerané opatrenia týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie.

Plánovanie sietí. Ako sa uvádza v stratégii Komisie pre integráciu energetického systému, predpokladom na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy na rok 2050 je koordinované plánovanie a prevádzka energetického systému EÚ ako celku, ktorý zahŕňa rôzne nosiče energie, infraštruktúry a sektory spotreby. Súčasné systémy a postupy plánovania sietí sú nedostatočné vzhľadom na nezrovnalosti medzi 10-ročným plánom rozvoja siete pre celú EÚ a národnými plánmi rozvoja siete. Lepšia väzba medzi 10-ročným plánom rozvoja siete a národnými plánmi rozvoja siete umožní nadnárodnú výmenu informácií o využívaní prenosových a prepravných sústav.

Bezpečnosť dodávok a ukladania energie. V reakcii na značné zvýšenie cien energií v celej EÚ na jeseň 2021 Európska rada vyzvala Komisiu, aby rýchlo zvážila strednodobé a dlhodobé opatrenia, ktoré by zvýšili odolnosť energetického systému EÚ vrátane opatrení, ktoré by posilnili bezpečnosť dodávok energie. S cieľom prispieť k rýchlej reakcii na túto krízu a prípadnú novú krízu na úrovni Únie tento návrh obsahuje konkrétne opatrenia na zlepšenie spolupráce a odolnosti, predovšetkým na zabezpečenie účinnejšieho a koordinovaného používania dohôd o skladovaní a operačnej solidarite. Tieto opatrenia sú zamerané na posilnenie včasnej odolnosti energetického systému EÚ proti budúcim otrasom. Patria medzi ne opatrenia uvedené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok plynu. S cieľom zabezpečiť súdržnú reakciu sa opatrenia o bezpečnosti dodávok energie nenavrhujú v samostatnom legislatívnom návrhu, ale tvoria súčasť tohto legislatívneho návrhu. Ako sa uvádza v oznámení o cenách energie z 13. októbra 2021 s názvom Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu, medzinárodná koordinácia bezpečnosti dodávok energie je kľúčová pre odolnosť proti budúcim otrasom.

Členské štáty podľa navrhovaných opatrení musia výslovne zaradiť zásobníky do svojich posúdení rizík pre bezpečnosť dodávok energie na regionálnej úrovni, vrátane rizík spojených s kontrolou nad zásobníkmi zo strany subjektov z tretích krajín. V prípade nevyriešených rizík by členské štáty mali zvážiť opatrenia v oblasti skladovania prostredníctvom regionálnej spolupráce. V návrhu sa vymedzujú základné podmienky na zavedenie dobrovoľného spoločného verejného obstarávania strategických zásob plynu, ktoré sa majú používať v prípade núdze. Zavádzajú sa aj opatrenia na zlepšenie transparentnosti a prístupu k zásobníkom, na riešenie kybernetických rizík v oblasti plynu a na uľahčenie dvojstranných dohôd o solidarite medzi členskými štátmi v prípade krízy. Komisia vyzýva členské štáty, aby prikročili k dohodám o solidarite bez vyčkávania, aby aj v prípade závažnej krízy domácnosti dostali plyn, ktorý potrebujú.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky

Navrhovaná iniciatíva úzko súvisí s legislatívnymi návrhmi predloženými v kontexte legislatívneho balíka „Fit for 55“ a dopĺňa ich s cieľom vykonávať Európsku zelenú dohodu, konkrétne ide o tieto predpisy:

Revidovaná smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (ďalej len „smernica o energii z obnoviteľných zdrojov v prepracovanom znení“), ktorá predstavuje hlavný nástroj EÚ zameraný na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Jej cieľom je zrýchliť prienik energie z obnoviteľných zdrojov vrátane obnoviteľných plynov do energetického systému. Jej navrhovanou zmenou sa zvyšuje cieľová hodnota týkajúca sa obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe EÚ na 40 % a podporuje sa využívanie palív z obnoviteľných zdrojov, ako je obnoviteľný vodík, v priemysle a doprave s dodatočnými cieľovými hodnotami. V súvislosti s touto iniciatívou sa v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov v prepracovanom znení obnoviteľný vodík vymedzuje ako „palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ a „palivá z biomasy“, ktoré spĺňajú zníženie emisií skleníkových plynov o 70 % v porovnaní s fosílnymi palivami, pričom sa v nej stanovujú konkrétne čiastkové ciele pre spotrebu obnoviteľného vodíka (50 % celkovej spotreby vodíka na energetické účely a na použitie ako surovina v priemysle do roku 2030 a 2,6 % energie dodanej odvetviu dopravy).

Smernica o energetickej efektívnosti a súvisiaca smernica o energetickej hospodárnosti budov, ktoré obsahujú návrhy na ich zmenu, ovplyvňujú súčasnú iniciatívu, keďže sa dotýkajú úrovne a štruktúry dopytu po plyne. Opatrenia energetickej efektívnosti môžu zmierniť energetickú chudobu a znížiť zraniteľnosť spotrebiteľov. Keďže v európskom vykurovaní a chladení a v zariadeniach kombinovanej výroby v súčasnosti prevládajú plynné palivá, ich efektívne používanie je naďalej ústredným prvkom opatrení energetickej efektívnosti. Smernica o plyne a nariadenie o plyne sú v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti: otvorený a konkurenčný trh EÚ s cenami, v ktorých sa odrážajú výrobné náklady nosičov energie, náklady na emisie oxidu uhličitého a externé náklady a prínosy, efektívne zaistí čistý a bezpečný vodík koncovým používateľom, ktorí si ho cenia najviac.

Nariadenie o TEN-E, ktoré Komisia navrhla v decembri 2020, má za cieľ lepšiu podporu pre modernizáciu cezhraničnej energetickej infraštruktúry v Európe pre Európsku zelenú dohodu. Zavádza sa ním vodíková infraštruktúra ako nová kategória infraštruktúry pre vývoj európskej siete. Touto iniciatívou sa dopĺňa navrhované nariadenie o TEN-E, keďže sa zameriava na zosúladenie vnútroštátnych plánov s požiadavkami celoeurópskeho 10-ročného plánu rozvoja siete.

Ako už bolo oznámené v stratégii EÚ na zníženie emisií metánu, Komisia navrhne právny predpis na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky. Cieľom iniciatívy je zvýšiť kvalitu informácií o všetkých metánových emisiách v energetike. Ide o doplnkovú iniciatívu, keďže jej cieľom je uľahčiť prienik obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov a umožniť prechod od zemného plynu.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Systém obchodovania s emisiami (ďalej len „ETS“) zvyšuje cenu používania fosílnych palív vo vzťahu k cene obnoviteľným a nízkouhlíkovým plynom, a tak podporuje dopyt po týchto plynoch a investície do súvisiacej výrobnej technológie. Komisia navrhuje jeho posilnenie vrátane jeho upevnenia v sektore letectva, v námornej a cestnej doprave a v sektore budov a rozšírenia na tieto sektory. Do tohto systému sú zahrnuté všetky zariadenia na výrobu vodíka, ako aj elektrolyzéry s výrobnou kapacitou presahujúcou 25 ton/deň. Inovačný fond, ktorý bol zriadený smernicou o systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (ďalej len „smernica o ETS“) na obdobie od roku 2021 do roku 2030, je jedným z nástrojov financovania podporujúcich prechod na klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050. Inovačný fond, ktorý bol zriadený smernicou o EU ETS na obdobie od roku 2021 do roku 2030, je jedným z nástrojov financovania podporujúcich prechod na klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050.

Cieľom revízie smernice o zdaňovaní energie je zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy, podporiť čisté technológie a odstrániť zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. V rámci revidovanej smernice sa výrobky, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, zoskupujú a zoraďujú podľa ich environmentálnych vlastností. Podľa toho sa v revízii stanovuje preferenčná minimálna úroveň zdaňovania vo výške 0,15 EUR/GJ (v porovnaní s 10,75 EUR/GJ v prípade fosílnych palív) pre palivá obsahujúce obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík používané ako motorové palivá. V prípade palív obsahujúcich obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík používaných ako vykurovacie palivá sa v nej stanovuje minimálna úroveň zdaňovania vo výške 0,15 EUR/GJ (v porovnaní s 0,6 EUR/GJ v prípade zemného plynu).

Revidované nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá, ktorým sa zrušuje smernica 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, v znení navrhnutom Komisiou v júli 2021, má za cieľ bojovať proti zvyšovaniu emisií v cestnej doprave na podporu prechodu na vozidlový park s takmer nulovými emisiami do roku 2050. Podľa nariadenia musia členské štáty rozšíriť svoju sieť nabíjacej a čerpacej infraštruktúry v súlade s predajom automobilov s nulovými emisiami a na hlavných diaľniciach v pravidelných rozstupoch inštalovať nabíjacie body a čerpacie miesta. Podľa revízie nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá musí byť do roku 2030 jedna čerpacia stanica (s minimálnou kapacitou 2 t/deň, s tlakom minimálne 700 barov) každých 150 km pozdĺž základnej siete TEN-T a v každom mestskom uzle. Výsledkom bude približne 700 vodíkových čerpacích staníc pozdĺž dopravných uzlov a 88 vodíkových čerpacích staníc v mestských uzloch.

Zmena nariadenia, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá, je zameraná na zabezpečenie jasného smerovania k doprave s nulovými emisiami po roku 2025. V nariadení sa predovšetkým vymedzujú vozidlá s nulovými emisiami ako batériou poháňané elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a iné vozidlá na vodíkový pohon a stanovujú sa v ňom nulové priemerné emisie nových vozidlových parkov do roku 2030.

Návrh iniciatívy FuelEU Maritime má za cieľ zvýšiť podiel udržateľných nízkouhlíkových a bezuhlíkových alternatívnych palív v palivovom mixe v medzinárodnej námornej doprave vrátane: kvapalných biopalív, e-kvapalín, dekarbonizovaného plynu (vrátane skvapalneného biometánu a e-plynu), dekarbonizovaného vodíka a palív odvodených z dekarbonizovaného vodíka (vrátane metánu a amoniaku). Zameranie pozornosti na palivá a technológie v oblasti energie by malo umožniť značné a rýchle zníženie emisií, pri ktorom sa v plnej miere používajú existujúce technológie a infraštruktúra popri stimuloch zabezpečených v rámci iných navrhovaných opatrení. Týmto návrhom sa uľahčí aj vymedzenie spôsobov dekarbonizácie pre celé odvetvie námornej dopravy.

Návrh iniciatívy REFuel v letectve EÚ je zameraný na zlepšenie potenciálu udržateľných leteckých palív na zníženie stopy letectva v oblasti skleníkových plynov, ktorý je zatiaľ z väčšej časti nevyužitý. S cieľom výrazne znížiť emisie letectva bude tento sektor musieť v nasledujúcich rokoch znížiť svoju súčasnú závislosť od fosílneho leteckého paliva a čoraz viac sa začať opierať o využívanie udržateľných leteckých palív. V návrhu sa stanovuje minimálny podiel 0,7 % syntetických leteckých palív v leteckých palivách dodávaných prevádzkovateľom lietadla, pričom syntetické letecké palivá sú palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ako sa vymedzuje v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Ciele tejto iniciatívy nemožno dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni. Cieľom opatrení plánovaných v rámci tejto iniciatívy je presadenie štyroch cieľov uvedených v článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a zároveň prispieť k dekarbonizácii hospodárstva EÚ. Plánované opatrenia sa majú prijať na základe článku 194 ods. 2 ZFEÚ spoločne s článkom 114 ods. 1 ZFEÚ. V oblasti energetiky EÚ vykonáva spoločnú právomoc podľa článku 4 ods. 2 písm. i) ZFEÚ.

Iniciatíva zároveň vychádza z komplexného súboru legislatívnych aktov, ktoré boli prijaté a aktualizované za posledných dvadsať rokov. V záujme vytvorenia vnútorného trhu s energiou EÚ v rokoch 1996 až 2019 prijala štyri nadväzujúce legislatívne balíky s hlavným cieľom integrovať a liberalizovať vnútroštátne trhy s elektrinou a plynom. Tieto ustanovenia sa týkajú širokého okruhu aspektov od prístupu na trh po transparentnosť, práva spotrebiteľov, zvýšenie likvidity trhov s plynom a nezávislosť regulačných orgánov.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Na úrovni EÚ v súčasnosti neexistujú pravidlá upravujúce špecializované vodíkové siete alebo trhy s vodíkom a nízkouhlíkový vodík a nízkouhlíkové palivá. Vzhľadom na aktuálne snahy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni v oblasti podpory využívania čistého vodíka ako náhrady za fosílne palivá by členské štáty mohli mať motiváciu prijať vnútroštátne pravidlá týkajúce sa vyhradenej infraštruktúry na prepravu vodíka. Tým vzniká riziko roztriešteného regulačného prostredia v EÚ, čo by mohlo byť prekážkou pre integráciu národných vodíkových sietí a trhov s vodíkom, čím by sa bránilo cezhraničnému obchodovaniu s vodíkom alebo by mnohých od tohto obchodovania odradilo.

Harmonizácia pravidiel pre vodíkovú infraštruktúru v neskoršej fáze (t. j. po zavedení vnútroštátnych právnych predpisov) by viedla k vyššiemu administratívnemu zaťaženiu členských štátov a k vyšším regulačným nákladom a neistote pre spoločnosti, a to najmä v prípadoch týkajúcich sa dlhodobých investícií do infraštruktúry na výrobu a prepravu vodíka.

Vytvorením regulačného rámca na úrovni EÚ pre špecializované vodíkové siete a pre trhy s vodíkom sa podporí integrácia a vzájomné prepojenie vnútroštátnych trhov s vodíkom a vodíkových sietí. Pravidlá na úrovni EÚ v oblasti plánovania, financovania a prevádzkovania týchto špecializovaných vodíkových sietí so sebou prinesú dlhodobú predvídateľnosť pre prípadných investorov so záujmom o tento typ dlhodobej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o cezhraničné prepojenia (na ktoré by sa inak mohli vzťahovať rôzne a potenciálne rozdielne vnútroštátne právne predpisy).

Pokiaľ ide o biometán, bez iniciatívy na úrovni EÚ je pravdepodobné, že v súvislosti s prístupom na veľkoobchodné trhy, s povinnosťami v oblasti prepojenia a s opatreniami na koordináciu medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a prevádzkovateľom distribučnej siete by regulácia do roku 2030 bola stále rozdrobená. Podobne bez určitej harmonizácie na úrovni EÚ budú výrobcovia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov čeliť veľmi rozdielnym nákladom na prepojenie a vstrekovanie v jednotlivých krajinách EÚ, čím vzniknú nerovnaké podmienky.

Bez ďalších právnych predpisov na úrovni EÚ budú členské štáty naďalej uplatňovať odlišné normy kvality plynu a pravidlá týkajúce sa úrovne primiešavania vodíka, čím vzniká riziko obmedzení cezhraničného toku a segmentácie trhu. Normy kvality plynu by boli naďalej vymedzené najmä na základe parametrov kvality zemného plynu, čím by sa obmedzila integrácia obnoviteľných plynov v sieti.

Všetky tieto aspekty môžu viesť k zníženiu cezhraničného obchodu s obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi, ktoré by sa mohlo kompenzovať intenzívnejším dovozom zemného plynu. Využívanie terminálov LNG a dovoz by sa mohli naďalej týkať iba zemného plynu, a to aj napriek tomu, že terminály LNG nebude vôbec potrebné upravovať v prípade, že bude k dispozícii konkurencieschopný biometán alebo syntetický metán zo zdrojov nachádzajúcich sa mimo EÚ.

Vypracovanie národného plánu siete bude potrebné iba v členských štátoch, v ktorých pôsobia certifikovaní nezávislí prevádzkovatelia prepravnej siete a nezávislí prevádzkovatelia sietí. Hoci väčšina členských štátov má jeden národný plán rozvoja plynárenskej infraštruktúry, v rámci ktorého prevádzkovatelia v oblasti plynu spolupracujú, medziodvetvová spolupráca je stále obmedzená.

Pripravenosť na núdzové situácie v súčasnom plynárenskom odvetví koordinovaná na úrovni EÚ sa ukázala byť oveľa efektívnejšia ako opatrenia prijaté len na vnútroštátnej úrovni.

•Proporcionalita

Iniciatíva je v súlade so zásadou proporcionality. Patrí do rozsahu pôsobnosti článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Politická intervencia je úmerná rozsahu a povahe vymedzených problémov a dosiahnutiu stanovených cieľov.

Návrh neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného všeobecného cieľa, ktorým je uľahčiť dekarbonizáciu plynných palív konkurencieschopným spôsobom s minimálnymi hospodárskymi nákladmi a zároveň zabezpečiť energetickú bezpečnosť a postaviť spotrebiteľov do centra pozornosti trhov s energiou. Uprednostňovaný súbor možností sa považuje za primeraný a v čo najväčšej miere vychádza z existujúcich prístupov. Rovnováha medzi povinnosťami a zohľadnením rozličných schopností konať medzi členskými štátmi a súkromnými subjektmi sa považuje za primeranú vzhľadom na nevyhnutnosť dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050.

•Výber nástroja

Na základe celkového hodnotenia súčasného regulačného rámca pre trh s plynom bola ako nástroj zvolená smernica na prepracovanie smernice 2009/73/ES, ako aj nariadenie na prepracovanie nariadenia (ES) č. 715/2009. Voľba prepracovaného znenia týchto existujúcich právnych aktov ako riešenia zlepší právnu zrozumiteľnosť. Pozmeňujúci akt by nemusel byť primeraný vzhľadom na rozsiahly súbor nových ustanovení. Voľba nástrojov si teda vzhľadom na tieto zmeny v rámci prirodzeného vývoja súčasnej legislatívy vyžaduje revíziu už prijatých a zavedených pravidiel. Prostredníctvom nariadenia o plyne bude potrebné zmeniť ďalšie akty, napríklad: nariadenie (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok plynu, nariadenie (EÚ) 2019/942, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), a nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Nadobudnutie účinnosti tretieho energetického balíka pozitívne prispelo k hospodárskej súťaži a výkonnosti vnútorných trhov s energiou. Súčasný regulačný rámec pre plyn je však zameraný na zemný plyn z fosílnych zdrojov, pričom nie je v plnej miere pripravený na nástup alternatív k metánovým plynom (vrátane zemného plynu a biometánu), ako je vodík.

Potrebné je opakované preskúmanie súčasného regulačného rámca pre trh s plynom a Európska komisia ho už ohlásila vo svojom oznámení o vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu. Vhodný trhový rámec by vzhľadom na rozličný potenciál výroby obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka v členských štátoch EÚ mohol pomôcť, aby vodík zohral svoju úlohu ako nosič energie a ako faktor integrácie energetického systému.

Na tomto základe boli v problémovej oblasti I posúdenia vplyvu určené štyri hlavné činitele: i) dekarbonizácia bude mať za následok vznik európskeho vodíkového hodnotového reťazca, ktorý sa bude opierať o cezhraničný trh s vodíkom; ii) nedostatok investícií do vodíkovej infraštruktúry brzdí rozvoj trhu; iii) vodíková infraštruktúra môže vytvoriť prirodzený monopol, čo povedie k vzniku trhových štruktúr bez hospodárskej súťaže; iv) rozdielne pravidlá týkajúce sa kvality vodíka môžu zhoršiť cezhraničné toky a môžu byť príčinou dodatočných nákladov.

Existujúce pravidlá v oblasti plynu zamerané na zemný plyn z fosílnych zdrojov dovážaný prevažne z krajín mimo EÚ neriešia osobitné charakteristiky decentralizovanej výroby obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov v EÚ. Navyše čoraz vyšší objem biometánu, vodíka, ale aj LNG ovplyvňuje kvalitu plynu, čo má zas vplyv na koncepciu plynárenskej infraštruktúry a zariadení koncových používateľov. V posúdení vplyvu sa konkrétne uvádza päť hlavných faktorov súvisiacich s touto problémovou oblasťou: i) obmedzený prístup na trh a k sieti v prípade miestnych výrobcov biometánu pripojených do distribučných sietí, rozdielnosť pravidiel týkajúcich sa povinnosti pripojiť, náklady na povinnosť pripojenia do siete v prípade obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov a vstupné/výstupné tarify v rámci EÚ bránia vytvoreniu úplne integrovaného, likvidného a interoperabilného vnútorného trhu s plynom v EÚ; ii) rozdiely v kvalite plynu a úrovni primiešavania vodíka môžu mať negatívny vplyv na cezhraničné toky a koncových používateľov, kým súčasné pravidlá týkajúce sa kvality plynu nie sú vhodné z hľadiska budúceho vývoja; iii) terminály LNG sú vybavené predovšetkým na prijímanie zemného plynu, obmedzený prístup pre nové plyny do terminálov LNG; iv) dlhodobé zmluvy o dodávke zemného plynu bez zachytávania emisií môžu viesť k odkázanosti na zemný plyn a brániť zásobovaniu obnoviteľnými plynmi do roku 2050; v) súčasné opatrenia v oblasti energetickej bezpečnosti sú zamerané len na riziká súvisiace s dodávkami zemného plynu, a nie na dodávky obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov.

Pokiaľ ide o plánovanie sietí, je potrebné ďalej rozvíjať spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí a regulačnými orgánmi. Čoraz väčší prienik prerušovaných zdrojov energie si vyžaduje lepšiu integráciu celého energetického systému a väčšie prepojenie infraštruktúry na základe prístupu, ktorý bude holistickejší a inkluzívnejší. V posúdení vplyvu sú uvedené tri hlavné faktory týkajúce sa tejto problémovej oblasti: i) plánovanie sietí sa líši medzi jednotlivými členskými štátmi a prevádzkovateľmi prepravných sietí, samostatné plánovanie pre elektrickú energiu a plyn; ii) chýbajúca transparentnosť, pokiaľ ide o potenciál existujúcej infraštruktúry v súvislosti so zmenou jej účelu alebo vyradením z prevádzky; iii) prevádzkovatelia distribučných sietí nie sú výslovne zahrnutí do plánovania prevádzkovateľov prepravných sietí. Navyše stratégia rozvoja harmonizovanejšieho systému by ešte viac zvýšila vzájomné prepojenia medzi elektroenergetickou sústavou a plynárenskou sieťou vrátane vodíka.

Z hodnotenia vyplynulo, že sa musí zlepšiť hospodárska súťaž, aby sa zabezpečilo, že sa na spotrebiteľov EÚ prenesú všetky výhody integrácie trhu. Spotrebitelia okrem toho stále nemajú potrebné nástroje, aby sa mohli aktívne zapájať na trhu. Ukázalo sa, že ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľov uvedené v analyzovaných právnych predpisoch sú len čiastočne vhodné na daný účel. Najmä ochrana zraniteľných odberateľov je v členských štátoch stále rozdielna a miera energetickej chudoby v EÚ je stále vysoká. V zhode s uvedenými skutočnosťami sa v problémovej oblasti IV určili tri problémové faktory: i) nevyužívaný potenciál hospodárskej súťaže na maloobchodných trhoch; ii) slabé postavenie odberateľov z hľadiska zmeny dodávateľa, nedostatočné nástroje na porovnávanie cien, informácie o vyúčtovaní, energetické spoločenstvá a prístup k údajom a iii) nedostatočná ochrana spotrebiteľov, a to najmä v prípade zraniteľných spotrebiteľov a spotrebiteľov žijúcich v energetickej chudobe.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s usmerneniami o lepšej právnej regulácii Komisia uskutočnila komplexné a inkluzívne konzultácie so zainteresovanými stranami založené na konzultačnej stratégii, ktorá zahŕňala celý rad metód a nástrojov. Cieľom tejto stratégie bolo zabezpečiť, aby sa zohľadnili všetky relevantné dôkazy vrátane údajov o nákladoch, vplyve na spoločnosť a prínosoch iniciatívy. Použilo sa niekoľko konzultačných nástrojov: konzultácia o úvodnom posúdení vplyvu (plán), verejná konzultácia prebiehajúca online založená na dotazníkoch, prezentácia Komisie a spätná väzba zainteresovaných strán vrátane fóra pre reguláciu plynu, diskusie s členskými štátmi, poslancami Európskeho parlamentu a národnými regulačnými orgánmi a diskusie so zainteresovanými stranami v rámci veľkého seminára zainteresovaných strán.

Komisii bolo doručených 263 odpovedí na otvorenú verejnú konzultáciu. Respondenti vo všeobecnosti potvrdili, že v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti dekarbonizácie považujú za potrebné revidovať smernicu o plyne a nariadenie o plyne. Okrem toho vyše 60 % respondentov očakáva, že technologické a regulačné zmeny, ktoré sú potrebné na dekarbonizáciu trhu s plynom, ponúkajú potenciál na vytvorenie nových pracovných miest do roku 2030.

Pokiaľ ide o rozvoj vodíkovej infraštruktúry a trhov s vodíkom, väčšina respondentov podporuje zavedenie nariadenia v počiatočnej fáze s cieľom posilniť rozvoj riadne fungujúceho a konkurencieschopného trhu s vodíkom a vodíkovej infraštruktúry. Respondenti sa zasadzovali za legislatívny rámec EÚ, v ktorom sa vymedzia hlavné regulačné zásady a prijme sa postupný prístup. Veľká väčšina podporuje napr. prístup tretích strán, pravidlá pre prístup k vodíkovodom, dovozným terminálom a zásobníkom s vodíkom, a zasadzuje sa za oddelenie sieťových činností. Väčšina respondentov považuje za dôležité, aby sa v počiatočnej fáze vymedzila úloha súkromných subjektov pri rozvoji vodíkovej infraštruktúry. Veľká väčšina respondentov sa takisto domnieva, že existujúce a budúce súkromné siete sa môžu (dočasne) vyňať z určitých regulatórnych požiadaviek, ale že sa musí zaistiť zbližovanie v podobe jednotného regulačného rámca. Veľká väčšina respondentov sa domnieva, že práva a požiadavky na povolenia pre novú vodíkovú infraštruktúru by mali byť podobné právam a požiadavkám uplatňovaným v súčasnosti na plynovody na prepravu metánu.

Pokiaľ ide o podporu prístupu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov na existujúci trh s plynom a k plynárenskej infraštruktúre, zainteresované strany sa zhodli, že je potrebné revidovať súčasný regulačný rámec v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti dekarbonizácie. Väčšina zainteresovaných strán považuje za dôležité zabezpečiť úplný prístup na trh a uľahčiť vstrekovanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov do plynárenskej siete. Veľa respondentov sa zasadzuje za povinnosť prevádzkovateľov siete pripojiť výrobcov obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov a zaviesť zníženie poplatku za vstrekovanie. Väčšina respondentov podporuje aj zlepšenie rámca transparentnosti terminálov LNG. Medzi respondentmi je aj silná podpora harmonizovaného uplatňovania noriem kvality plynu v celej EÚ, posilnenej cezhraničnej koordinácie a vyššej transparentnosti. Názory respondentov sa rôznia v súvislosti s primiešavaním vodíka, väčšina však súhlasí, že primiešavanie môže predstavovať nákladovo efektívny a rýchly prvý krok smerom k dekarbonizácii energetického systému, a to aj napriek vysokým technickým nákladom. Len málo zainteresovaných strán podporuje zrušenie cezhraničných sadzieb v rámci EÚ. Väčšina respondentov považuje za dôležité bezpečnostné problémy týkajúce sa plynu a opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Pokiaľ ide o integráciu plánovania sietí, väčšina zainteresovaných strán podporuje zosúladenie harmonogramu plánu rozvoja siete s 10-ročným plánom rozvoja siete a jednotný plán v oblasti plynu bez ohľadu na zvolený model oddelenia. Väčšina respondentov vyjadrila ešte silnejšiu podporu spoločným scenárom pre elektrickú energiu a plyn. Veľké množstvo zainteresovaných strán požaduje začlenenie vodíkových projektov do národných plánov rozvoja siete. Väčšina zainteresovaných strán súhlasila s úlohou prevádzkovateľov distribučných sietí pri poskytovaní a výmene informácií, pričom niekoľko respondentov takisto podporilo názor, aby prevádzkovatelia distribučných sietí poskytli vlastný plán, ktorého súčasťou bude optimalizácia systému v jednotlivých odvetviach. Respondenti takisto dávajú prednosť spoločnému plánu v oblasti plynu a elektrickej energie pred spoločnými scenármi so samostatnými plánmi. Niekoľko zainteresovaných strán poukázalo na to, že spoločný plán pre metán a vodík so samostatným plánom v oblasti elektrickej energie predstavuje uprednostňovanú možnosť.

Pokiaľ ide o zapojenie odberateľov na maloobchodnom trhu s ekologickými plynmi a o ich ochranu na tomto trhu, väčšina zainteresovaných strán požaduje väčšie ambície v rámci ustanovení týkajúcich sa občanov/spotrebiteľov, ktoré by odzrkadľovali ustanovenia pre trh s elektrinou. Rovnako by ustanovenia týkajúce sa energetickej chudoby mali pomôcť zabezpečiť, aby spotrebitelia neplatili náklady na prechod na možnosti využívajúce čistý plyn. Zástupcovia súkromného sektora podporujú plány na ukončenie regulovaných cien, kým niektoré spotrebiteľské organizácie by si zvolili ich zachovanie v záujme ochrany spotrebiteľov žijúcich v energetickej chudobe a zraniteľných spotrebiteľov. Takmer polovica všetkých respondentov chce posilniť ustanovenia týkajúce sa porovnateľnosti ponúk a prístupnosti údajov, transparentnosti, inteligentných meracích systémov a zmeny dodávateľa. Žiaden respondent nepodporil neregulačný prístup.

•Získavanie a využívanie expertízy

Navrhovaná iniciatíva a jej podkladové posúdenie vplyvu vychádzajú z dôkazov získaných z príspevkov zainteresovaných strán do rozsiahlych konzultácií vykonaných v tejto súvislosti, ako aj z preskúmania literatúry a modelovania. Súčasťou preskúmania literatúry boli výsledky série tematických štúdií o kľúčových prvkoch, ako je úloha infraštruktúry pre vodík a dekarbonizovaný plyn, trhu s nimi a ich výroby, ktoré sa uskutočnili v rámci posúdenia vplyvu alebo ktoré prispeli k jeho rozsahu, ako aj posúdení vykonaných v rámci iných relevantných iniciatív Komisie. V analýze sa zohľadnili aj závery prijaté v rámci niektorých fór zainteresovaných strán, najmä v rámci fóra pre reguláciu plynu (Madridské fórum) a fóra pre reguláciu elektrickej energie (Florentské fórum). V rovnakej miere sa zohľadnili aj diskusie s členskými štátmi, poslancami Európskeho parlamentu, národnými regulačnými orgánmi, Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky a diskusie s inými zainteresovanými stranami.

•Posúdenie vplyvu

V nadväznosti na usmernenia o lepšej právnej regulácii Komisia vykonala posúdenie vplyvu viacerých možností politiky. Toto úsilie sa opieralo o konzultáciu v rámci Komisie prostredníctvom medziútvarovej riadiacej skupiny.

Posúdenie vplyvu bolo predložené výboru pre kontrolu regulácie a bolo s ním prediskutované. Výbor pre kontrolu regulácie vydal kladné stanovisko s výhradami. Výhrady sa riešili najmä prostredníctvom: i) začlenenia záverov hodnotenia do opisu problému; ii) objasnenia úlohy iniciatívy ako súčasti podporného rámca legislatívneho balíka „Fit for 55“; iii) objasnenia základného scenára pre vplyv možností politiky; iv) väčšieho rozlišovania medzi jednotlivými aktérmi, najmä medzi výrobcami zemného plynu a vodíka a ich spotrebiteľmi; v) posúdenia rôznych vplyvov, ktoré iniciatíva môže mať pre MSP v porovnaní s inými (väčšími) spoločnosťami; vi) lepšieho zohľadnenia nesúhlasných a menšinových názorov v celej správe vrátane v rámci vymedzenia problému, konštrukcie možností, analýzy vplyvov a voľby uprednostňovanej možnosti; vii) zlepšenia opisnej časti správy a viii) vyplnením tabuliek nákladov a prínosov vo vhodnom formáte.

V záujme dosiahnutia cieľov iniciatívy sa počas celej práce na posúdení vplyvu vo všetkých štyroch problémových oblastiach posudzoval celý okruh opatrení na riešenie zistených problémov a ich príčin. Po posúdení ich účinnosti, efektívnosti, koherentnosti a primeranosti sa dospelo k záveru, že balík uprednostňovaných možností je najvhodnejší na to, aby prispel k stanoveným cieľom.

Problémová oblasť I: Vodíková infraštruktúra a trhy s vodíkom

V problémovej oblasti I sa posudzujú tieto možnosti politiky: verejné obstarávanie na práva na prevádzku vodíkovej siete (možnosť 1); zavedenie hlavných regulačných zásad vychádzajúcich zo zásad, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na trh so zemným plynom, ktoré sú však prispôsobené fáze rozvoja trhov s vodíkom (možnosť 2), a vytvorenie plne rozvinutého regulačného režimu pre vodík (podobného režimu, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na odvetvie zemného plynu) bez potreby prechodu na vyspelejší trh s vodíkom (možnosť 3). Uprednostňuje sa možnosť zavedenia kľúčových regulačných zásad už na začiatku a zároveň poskytovať jednoznačnosť, pokiaľ ide o konečný (budúci) regulačný režim. (možnosť 2b „Hlavné regulačné zásady s víziou“). Kľúčovým prínosom tejto možnosti je to, že podporuje rozvoj integrácie trhov, zabezpečuje jednoznačnosť pre investorov, zabraňuje vzniku trhových štruktúr bez hospodárskej súťaže, ako aj nákladom na úpravy pravidiel ex post po rozvinutí trhu, ponecháva však určitú flexibilitu na prispôsobenie regulácie podľa postupného budovania sektora vodíka.

Problémová oblasť II: Obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny v existujúcej plynárenskej infraštruktúre a na trhoch s plynom a energetická bezpečnosť

Problémová oblasť II obsahuje možnosti, ktorými sa podporuje prístup obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov na existujúci trh s plynom a do plynárenskej infraštruktúry. Súčasťou všetkých možností je aj odstupňovaná úroveň zásahov na riešenie obáv týkajúcich sa energetickej bezpečnosti, predovšetkým rozšírenie uplatňovania existujúcich nástrojov, noriem a postupov na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny, na riešenie skutočnej solidarity a rizík spojených s kybernetickou bezpečnosťou v plynárenskom odvetví. Možnosť 3 (Umožniť a podporovať úplný prístup obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov na trh) predstavuje uprednostňovanú možnosť v problémovej oblasti II. Táto možnosť obsahuje opatrenia na podporu prístupu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov na veľkoobchodný trh, k terminálom LNG a do prepravnej siete (bez ohľadu na miesto pripojenia) vrátane zníženia taríf za vstrekovanie plynu do siete a za cezhraničnú prepravu. Kvalita plynu sa riadi harmonizovaným prístupom EÚ pre cezhraničné prepojovacie body, pričom sa členským štátom ponecháva určitá flexibilita. Povolený limit pre vodíkové zmesi sa stanovil na 5 % pre všetky cezhraničné body – úroveň, ktorá je nákladovo efektívna z hľadiska nákladov na prispôsobenie a znižovanie emisií.

Umožnenie a podpora úplného trhu s obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi: naplánované opatrenia sú v súlade s úsilím Únie v oblasti boja proti zmene klímy a sú potrebné na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Kľúčový prínos spočíva v tom, že prostredníctvom opatrení sa znížia výrobné náklady výrobcov obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, zvýši sa hospodárska súťaž, likvidita a obchod s obnoviteľnými plynmi a zároveň sa podporí znižovanie emisií skleníkových plynov. To znamená, že prínos pocítia spotrebitelia a daňovníci, keďže bude možné znížiť podporu. Tým sa znížia aj riziká pre energetickú bezpečnosť a ušetrí sa čas a zdroje, znížia sa neistoty, zlepší sa efektívnosť núdzových opatrení a posilnia sa požiadavky voči plynárenským spoločnostiam týkajúce sa bezpečnosti.

Problémová oblasť III: Plánovanie sietí

V problémovej oblasti III sa posudzujú možnosti týkajúce sa plánovania integrovanej siete. Uprednostňovanou možnosťou v problémovej oblasti III je možnosť 2 (Národné plánovanie na základe európskych scenárov). Táto možnosť umožňuje národné plánovanie, to však musí vychádzať zo spoločných scenárov pre plyn a elektrickú energiu, musí byť zosúladené s 10-ročným plánom rozvoja siete a prepojené s príslušným národným energetickým a klimatickým plánom. Národné plánovanie zahŕňa všetkých relevantných aktérov (prevádzkovateľov distribučných sietí) a umožňuje určovať plynovody, ktoré sa môžu použiť na zmenu účelu z prepravy metánu na vodík (H2), na takej úrovni podrobnosti, akú by nebolo ľahké dosiahnuť na európskej úrovni.

Stanovenie národných plánov založených na európskych scenároch: Hlavným prínosom je odstránenie rizík, že prevádzkovatelia elektrických prenosových sústav a prevádzkovatelia prepravných sietí pre plyn budú plánovať vývoj svojich sústav na základe nezlučiteľných predpokladov. Plánovanie umožňuje odvetvovú integráciu a koncepčný plán systému, pričom sa zachovávajú prínosy podrobnejších sektorových plánov rozvoja siete. Plánovaním sa zabezpečí spoločná vízia jednotlivých zainteresovaných strán, čo znamená, že sa pri plánovaní sietí zohľadnia stratégie dekarbonizácie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, zníži sa riziko možnej odkázanosti na určité technológie alebo uviaznutia aktív.

Problémová oblasť IV: Nízka úroveň zapojenia odberateľov a ich ochrany na maloobchodnom trhu s ekologickými plynmi

Problémová oblasť IV obsahuje možnosti, v ktorých sa predpokladá neregulačný prístup pri riešení hospodárskej súťaže a účasti spotrebiteľov alebo sa v nich namiesto toho vyžaduje riešenie problémových faktorov prostredníctvom nových právnych predpisov, v ktorých sa odzrkadľuje prevažne to, čo už bolo stanovené v elektroenergetickom odvetví. So zreteľom na analýzu je uprednostňovanou možnosťou možnosť 2 (Flexibilné právne predpisy), v ktorej sa odzrkadľuje ochrana spotrebiteľov na trhu s elektrinou, ako aj ustanovenia o splnomocnení. Táto možnosť bude s najväčšou pravdepodobnosťou najúčinnejšia, najefektívnejšia a najkonzistentnejšia s ostatnými problémovými oblasťami.

Hlavný prínos spočíva v tom, že táto možnosť ponúka potenciál značných úspor, pomoc novým dodávateľom a poskytovateľom služieb pri vstupe na trh, pri vývoji inovatívnych produktov, čo bude mať za následok vyššiu hospodársku súťaž, väčšiu účasť spotrebiteľov a väčší hospodársky úžitok. Táto možnosť takisto umožní občanom a spoločenstvám zvýšiť spoločenskú prijateľnosť, mobilizovať súkromný kapitál a uľahčiť zavádzanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov. Zníženie rizika nadmerných investícií bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Návrhy na zmenu existujúcich právnych predpisov sú navrhnuté v súlade s možnosťami politiky, ktoré sú nákladovo najefektívnejšie a ktoré boli dôkladne preskúmané v posúdení vplyvu. Od niektorých uprednostňovaných možností sa očakáva zvýšenie nákladov regulačných orgánov a účastníkov trhu na správu, vykonávanie a presadzovanie práva. Napríklad z navrhovaných opatrení môže vyplynúť vyšší objem administratívnych výmen medzi národnými regulačnými orgánmi a dodávateľmi zemného plynu, vyššie koordinačné úsilie medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a prevádzkovateľmi prepravných sietí a ďalšie regulačné a realizačné úsilie pre členské štáty a vnútroštátne orgány. Od zmeneného rámca sa však očakávajú aj nižšie a efektívnejšie regulačné náklady.

Z posúdenia vplyvu navyše vyplýva, že navrhované opatrenia ponúkajú nákladovo najefektívnejšie regulačné možnosti na dosiahnutie celkového cieľa iniciatívy, najmä stanovenie pravidiel na prepravu, distribúciu, dodávku a uskladňovanie metánových a vodíkových plynov, ktoré môžu podporiť dekarbonizáciu energetického systému a zároveň zaistiť bezpečnú a cenovo dostupnú energiu.

Krátkodobé regulačné náklady, ktoré sú súčasťou niektorých uprednostňovaných opatrení, sa musia posúdiť v porovnaní s nákladmi a úsilím, ktoré si neskorá integrácia a dekarbonizácia energetického systému vyžaduje v dlhodobom horizonte. Prínosy, ktoré sa od týchto možností očakávajú z hľadiska podpory obnoviteľných zdrojov energie, integrácie energetického systému, ochrany spotrebiteľov a energetickej bezpečnosti, z veľkej časti prevážia okamžité administratívne náklady a náklady na vykonávanie.

Návrh ďalej prispieva k zjednodušeniu súčasného regulačného rámca harmonizáciou ustanovení o plynárenskej infraštruktúre a trhu s plynom s novou regulačnou architektúrou, ktorá bola predstavená v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre elektroenergetické odvetvie. Očakáva sa, že vyššia miera súladu medzi odvetviami bude prínosom pre mnohé regulačné oblasti, predovšetkým posilnenie postavenia spotrebiteľov a ich ochranu, správu a riadenie a regulačný dohľad. Podobné príspevky sa predpokladajú aj pri včasnom zavedení regulačného rámca pre vodíkové infraštruktúry a trhy s vodíkom. Hoci sa v dôsledku týchto pravidiel môžu zvýšiť bezprostredné administratívne náklady a regulačné zaťaženie vnútroštátnych orgánov a účastníkov trhu, včasná harmonizácia regulačných zásad v oblasti vodíka má podľa očakávaní výrazne znížiť budúce náklady na dodržiavanie predpisov a zabrániť riziku veľkých rozdielov v regulácii a nákladov na vykonávanie.

•Základné práva

Ochrana hodnôt EÚ a základných práv občanov a bezpečnosti pri vývoji ekologického, digitálneho energetického prostredia je mimoriadne dôležitá. Navrhované politické opatrenia v oblasti správy údajov boli vypracované s ohľadom na túto skutočnosť s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup a využívanie digitálnych technológií a služieb založených na údajoch a zároveň zaručiť vysokú úroveň práva na súkromný život a na ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv EÚ a vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv na rozpočet EÚ spojený s návrhom v rámci tohto balíka sa týka ľudských zdrojov Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku (ďalej len „GR pre energetiku“), ktoré sú opísané v legislatívnom finančnom výkaze priloženom k návrhu Komisie na prepracovanie [nariadenia o plyne]. V podstate si nové úlohy, ktoré má vykonávať agentúra ACER, predovšetkým týkajúce sa pravidiel uľahčujúcich rozvoj konkurencieschopného sektora vodíka, ale aj zvýšenia komplexnosti trhov s plynom v dôsledku zvyšovania podielu iných plynov ako zemný plyn, vyžadujú postupne zaviesť v agentúre ACER 21 dodatočných ekvivalentov plného pracovného času (FTE) od roku 2023. Na účely vykonávania navrhovaných nových pravidiel v novom a rastúcom sektore, na integráciu nových druhov plynov na trhu s plynom a do plynárenskej infraštruktúry, ako aj na presadzovanie posilnených ustanovení na ochranu spotrebiteľov sa musia zvýšiť aj ľudské zdroje GR pre energetiku, a to o päť dodatočných ekvivalentov plného pracovného času.

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Monitorovanie pokroku bude tvoriť dvojúrovňový prístup ročného podávania správ agentúrou ACER a hodnotenie zo strany Komisie.

Mandát agentúry ACER na ročné monitorovanie a podávanie správ o výkonnosti trhu v jej výročnej správe o monitorovaní trhu [povinnosť v rámci nariadenia (ES) č. 715/2009] sa zachová, pričom sa jeho rozsah rozšíri na vodík. Do jedného roku od prijatia návrhov Komisia vyzve agentúru ACER, aby preskúmala a aktualizovala svoje aktuálne monitorovacie ukazovatele (so zapojením dotknutých zainteresovaných strán) s cieľom zabezpečiť ich ďalšiu relevantnosť pre monitorovanie pokroku k dosiahnutiu cieľov, ktoré sú základom predkladaných návrhov. Agentúra ACER sa bude ďalej opierať o existujúce zdroje údajov používané na prípravu správy o monitorovaní trhu rozšírené o príslušné údaje o vodíku.

Ročné podávanie správ agentúry ACER nahradí povinnosť Komisie podávať správy, ktorá ešte stále platí podľa smernice o plyne. Podrobnými návrhmi sa zabezpečí, že monitorovanie agentúry ACER bude dopĺňať ďalšie monitorovanie (najmä monitorovanie v rámci nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy), a to tak, aby sa predišlo prekrývaniu.

Komisia vykoná úplné hodnotenie vplyvu navrhovaných iniciatív vrátane účinnosti, efektívnosti, pretrvávajúcej koherentnosti a relevantnosti návrhov v danej lehote po nadobudnutí účinnosti prijatých opatrení (orientačne do piatich rokov). Komisia do 31. decembra 2030 preskúma túto smernicu a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia/Belgicko (vec C-543/17) musia členské štáty pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení dostatočne zrozumiteľné a presné informácie a uviesť, ktorými ustanoveniami vnútroštátneho práva sa transponujú ktoré ustanovenia smernice. Tieto informácie sa musia poskytnúť za každú povinnosť, nielen na „úrovni článku“. Ak si členské štáty splnia túto povinnosť, spravidla nepotrebujú zaslať Komisii vysvetľujúce dokumenty o transpozícii.

Nariadenie sa bude priamo a jednotne vykonávať v členských štátoch, a preto si nevyžaduje vysvetľujúci dokument.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Navrhovanú revidovanú smernicu tvorí desať kapitol zahŕňajúcich 91 článkov.

Kapitola 1 – Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

V tejto kapitole sa stanovuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti pravidiel na prepravu, distribúciu, dodávku a uskladňovanie plynov s využitím siete pre zemný plyn, ako aj pravidiel na prepravu, dodávku a uskladňovanie vodíka s využitím siete pre vodík. Obsahuje aj vymedzenie hlavných pojmov používaných v navrhovanej smernici.

Kapitola 2 – Všeobecné pravidlá pre organizáciu trhov

V tejto kapitole sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie konkurenčných, spotrebiteľsky orientovaných, flexibilných a nediskriminačných trhov s plynom. Obsahuje ustanovenia týkajúce sa prístupu na trh, ako je slobodná voľba dodávateľa, trhovo orientovaných dodávateľských cien, záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, udržateľnosti, certifikácie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, podpory regionálnej spolupráce a technických a procedurálnych pravidiel.

Kapitola 3 – Posilnenie postavenia spotrebiteľov a ich ochrana a maloobchodné trhy

V tejto kapitole sa stanovuje predovšetkým súbor práv spotrebiteľa: Podrobne sú v nej rozpísané základné zmluvné práva, práva a poplatky týkajúce sa zmeny dodávateľa a pravidlá pre porovnávacie nástroje, pre aktívnych odberateľov a pre občianske energetické spoločenstvá. Obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa vyúčtovania, inteligentného a konvenčného merania a správy údajov.

Obsahuje takisto ustanovenia týkajúce sa jednotných kontaktných miest, práva na mimosúdne urovnanie sporov, zraniteľných odberateľov a maloobchodných trhov.

Kapitola 4 – Prístup tretích strán k infraštruktúre

Táto kapitola je rozdelená na tri oddiely, ktorých predmetom je: prístup k plynárenskej infraštruktúre, prístup k vodíkovej infraštruktúre a odmietnutie prístupu a pripojenia. 

Kapitola 5 – Pravidlá pre prevádzkovateľov prepravnej siete, zásobníkov a zariadení pre zemný plyn

V tejto kapitole sa podrobne uvádzajú úlohy prevádzkovateľov prepravnej siete, zásobníkov a zariadenia LNG, ich povinnosti zachovania dôvernosti a rozhodovacie právomoci.

Kapitola 6 – Prevádzkovatelia distribučných sietí pre zemný plyn

V tejto kapitole sa stanovuje určenie prevádzkovateľov distribučných sietí, ich úlohy, rozhodovacie právomoci týkajúce sa pripojenia nových výrobných zariadení pre obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny do distribučnej siete, oddelenie prevádzkovateľov distribučných sietí, povinnosti zachovania dôvernosti informácií prevádzkovateľmi distribučných sietí, ustanovenia o uzavretých distribučných sieťach a o kombinovanom prevádzkovateľovi.

Kapitola 7 – Pravidlá platné pre špecializované vodíkové siete

Táto kapitola obsahuje najmä úlohy prevádzkovateľov vodíkovej siete, zásobníkov a terminálov, ustanovenia o existujúcich vodíkových sieťach, geograficky vymedzených vodíkových sieťach, uzavretých vodíkových sústav, prepojeniach s tretími krajinami a povinnosti prevádzkovateľov zachovávať dôvernosť informácií.

Kapitola 8 – Plánovanie integrovanej siete

V tejto kapitole sa podrobne opisuje rozvoj siete a právomoci na prijímanie investičných rozhodnutí, podávanie správ o rozvoji vodíkovej siete, ako aj financovanie novej cezhraničnej vodíkovej infraštruktúry.

Kapitola 9 – Oddelenie prevádzkovateľov prepravných sietí

Táto kapitola je rozdelená na šesť oddielov, ktorých predmetom je: oddelenie vlastníctva, nezávislí prevádzkovatelia sietí, nezávislí prevádzkovatelia prepravných sietí, oddelenie prevádzkovateľov špecializovaných vodíkových sietí, určenie a certifikácia prevádzkovateľov prepravných sietí pre zemný plyn a pre vodík a oddelenie a transparentnosť účtovníctva.

Kapitola 10 – Regulačné orgány

Táto kapitola je zameraná na určenie a nezávislosť regulačných orgánov, na všeobecné ciele regulačného orgánu, na jeho povinnosti a právomoci, na regulačný režim pre cezhraničné záležitosti, na súlad so sieťovými predpismi a s usmerneniami a na vedenie záznamov.

Kapitola 11 – Záverečné ustanovenia

Posledná kapitola je zameraná na záverečné ustanovenia a obsahuje články najmä o ochranných opatreniach, rovnakých podmienkach, technických dohodách, výnimkách, postupe splnomocnenia, vykonávaní delegovania právomocí, postupe výboru, podávaní správ, zrušení, transpozícii, nadobudnutí účinnosti a adresátoch.

Príloha I sa týka minimálnych požiadaviek na vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní.

Príloha II sa týka inteligentných meracích systémov v oblasti zemného plynu.

V prílohe III sa uvádza dátum uplatňovania a lehoty na transpozíciu zrušenej smernice a jej zmien.

Príloha IV obsahuje tabuľku zhody.

Navrhované revidované nariadenie tvorí osem kapitol zahŕňajúcich 69 článkov.

Kapitola 1 – Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

V tejto kapitole sa stanovuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa cieľov energetickej únie, rámca v oblasti klímy a energetiky, ako aj spotrebiteľov. Obsahuje aj vymedzenie hlavných pojmov používaných v navrhovanom nariadení.

Kapitola 2 – Všeobecné pravidlá pre organizáciu prístupu na trhy a k infraštruktúre

V tejto kapitole sa stanovujú všeobecné zásady, ako aj oddelenie regulačnej bázy aktív, služby prístupu tretích strán, posudzovanie trhu s obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi, zásady mechanizmov prideľovania kapacity a postupu riadenia preťaženia, obchodovanie s právami na kapacitu, pravidlá vyvažovania a poplatky za odchýlky, certifikácia a spolupráca prevádzkovateľov prepravných sietí.

Kapitola 3 – Prístup k sieti

V tejto kapitole sa podrobne opisujú tarify za prístup k sieťam a ich zníženia.

Kapitola 4 – Prevádzka prepravnej siete, zásobníkov, zariadení LNG a vodíkového terminálu

V tejto kapitole sa uvádzajú ustanovenia o pevnej kapacite prepravy obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, cezhraničnej koordinácii kvality plynu, vodíkových zmesiach, Európskej sieti prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn, monitorovaní agentúrou ACER, regulačných orgánoch, konzultáciách, nákladoch, regionálnej spolupráci, desaťročnom pláne rozvoja siete, požiadavkách na transparentnosť a vedení záznamov.

Kapitola 5 – Prevádzka distribučnej siete

V tejto kapitole sa stanovujú pravidlá pre pevnú kapacitu prepravy obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, pre spoluprácu medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a prevádzkovateľmi prepravných sietí, pre požiadavky na transparentnosť a pre Európsky subjekt prevádzkovateľov distribučných sietí. Kapitola zahŕňa postupy a úlohy.

Kapitola 6 – Prístup k špecializovaným vodíkovým sieťam

Táto kapitola je zameraná na cezhraničnú koordináciu kvality vodíka, Európsku sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre vodík, jej úlohy, desaťročný plán rozvoja vodíkovej siete, náklady a konzultácie, monitorovanie agentúrou ACER, regionálnu spoluprácu a požiadavky na transparentnosť.

Kapitola 7 – Sieťové predpisy a usmernenia

V tejto kapitole sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa prijatia sieťových predpisov a usmernení, vypracúvania sieťových predpisov, zmien sieťových predpisov, usmernení, práva členských štátov poskytovať podrobnejšie opatrenia, poskytovania informácií a zachovávania dôvernosti informácií a sankcií. Všetky tri pravidlá sú prispôsobené na použitie v prípade vodíka.

Kapitola 8 – Záverečné ustanovenia

Táto kapitola je zameraná na záverečné ustanovenia a obsahuje články najmä o novej infraštruktúre pre zemný plyn a vodík, postupe výboru, výnimkách, odchýlkach, vykonávaní delegovania právomocí, zmenách nariadení, zmene s cieľom rozšíriť pôsobnosť nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny a zahrnúť opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, o solidarite a uskladňovaní, zrušení a nadobudnutí účinnosti.

Príloha I obsahuje usmernenia.

Príloha II obsahuje vloženú prílohu IX k nariadeniu 2017/1938.

Príloha III obsahuje informácie o zrušenom nariadení so zoznamom neskorších zmien.

Príloha IV obsahuje tabuľku zhody.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

2021/0424 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom (prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva ⌦ Zmluvu o fungovaní Európskej únie ⌫ , a najmä na jej článok  95 ⌦ 194 ods. 2 ⌫ ,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 2 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 3 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

⇩ nový

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 4 bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené. Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti malo uvedené nariadenie prepracovať.

🡻 715/2009 odôvodnenie 1 (prispôsobené)

(2)Cieľom vnútorného trhu so zemným plynom, ktorý sa postupne zavádza od roku 1999, je ponúknuť všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve ⌦ Únii ⌫, či ide o  občanov alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti a zvýšiť objem cezhraničného obchodu v snahe získať výhody vyplývajúce z vyššej efektívnosti, konkurenčných cien a vyšších štandardov služieb a prispieť k bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti.

⇩ nový

(3)V Európskej zelenej dohode a európskom klimatickom predpise sa cieľ EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou stanovuje spôsobom, ktorý prispieva k európskej konkurencieschopnosti, rastu a tvorbe pracovných miest. Aby vznikli trhy s dekarbonizovanými plynmi a aby prispievali k energetickej transformácii, sú potrebné výrazne vyššie podiely obnoviteľných zdrojov energie v integrovanom energetickom systéme s aktívnou účasťou spotrebiteľov na konkurenčných trhoch.

(4)Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť prenikanie plynov z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových plynov do energetického systému, čo umožní prechod od fosílneho plynu, a umožniť, aby tieto nové plyny zohrávali dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050. Cieľom nariadenia je tiež vytvoriť regulačný rámec, ktorý umožní všetkým účastníkom trhu a motivuje ich, aby pri plánovaní svojich činností zohľadňovali prechodnú úlohu fosílneho plynu s cieľom zabrániť odkázanosti a zabezpečiť postupné a včasné vyraďovanie fosílneho plynu, najmä vo všetkých príslušných priemyselných odvetviach a na vykurovacie účely.

(5)Vo vodíkovej stratégii EÚ sa uznáva, že vzhľadom na to, že členské štáty EÚ majú odlišný potenciál na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov, otvorený a konkurencieschopný trh EÚ s neobmedzeným cezhraničným obchodom má významný prínos pre hospodársku súťaž, cenovú dostupnosť a bezpečnosť dodávok. Okrem toho sa v nej zdôrazňuje, že prechod na likvidný trh s obchodovaním s vodíkom založeným na komoditách by uľahčil vstup nových výrobcov a bol by prospešný pre hlbšiu integráciu s inými nosičmi energie. Vytvorili by sa tak reálne cenové signály pre investície a prevádzkové rozhodnutia. Pravidlá stanovené v tomto nariadení by preto mali umožňovať vznik trhov s vodíkom a obchodovania s vodíkom na základe komodít a likvidných obchodných uzlov a členské štáty by mali odstrániť akékoľvek neprimerané prekážky v tejto súvislosti. Aj keď sa uznávajú vnútorné rozdiely, v súvislosti s trhom s vodíkom by sa mali zvážiť existujúce pravidlá, ktoré umožnili efektívne obchodné operácie a ktoré boli vypracované pre trhy s elektrickou energiou a plynom a obchodovanie s nimi.

🡻 715/2009 odôvodnenie 2

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom 5 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1775/2005 z 28. septembra 2005 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn 6 významne prispeli k vytvoreniu takéhoto vnútorného trhu so zemným plynom.

🡻 715/2009 odôvodnenie 3

Skúsenosti získané pri vykonávaní a monitorovaní prvého súboru usmernení pre správnu prax prijatých Európskym fórom pre reguláciu plynu v roku 2002 (Madridské fórum) ukazujú, že aby sa zabezpečilo úplné vykonávanie pravidiel ustanovených v uvedených usmerneniach vo všetkých členských štátoch a poskytla minimálna záruka dodržiavania podmienok rovnakého prístupu na trh v praxi, je potrebné zabezpečiť ich právnu vymáhateľnosť.

🡻 715/2019 odôvodnenie 4

Druhý súbor spoločných pravidiel s názvom „Druhé usmernenia pre správnu prax“ bol prijatý na zasadnutí Madridského fóra 24. a 25. septembra 2003 a účelom tohto nariadenia je na základe týchto usmernení ustanoviť základné zásady a pravidlá pre prístup do sietí a pre služby poskytované pre prístup tretích strán, pre riadenie preťaženia, transparentnosť, vyvažovanie a obchodovanie s právami na kapacitu.

🡻 715/2009 odôvodnenie 5 (prispôsobené)

(6)⌦ [Prepracované znenie smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] ⌫ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom 7 umožňuje existenciu kombinovaného prevádzkovateľa prepravnej a distribučnej siete. Preto si pravidlá ustanovené v tomto nariadení nevyžadujú zmenu organizácie národných prepravných a distribučných sietí, ktoré sú v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenej smernice.

🡻 715/2019 odôvodnenie 6

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria aj vysokotlakové plynovody, ktoré sa primárne nepoužívajú na miestnu distribúciu a ktorými sú miestni distribútori pripojení k plynárenskej sieti.

🡻 715/2009 odôvodnenie 7

⇨ nový

(7)Je potrebné špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa určujú tarify za prístup do siete, aby sa zabezpečil ich úplný súlad so zásadou nediskriminácie a potrebou dobre fungujúceho vnútorného trhu a aby sa plne zohľadnila potreba integrity siete a skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, vrátane primeranej návratnosti investícií, ⇨a aby sa umožnila integrácia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov ⇦ a aby sa podľa vhodnosti zohľadňovali aj výsledky porovnávania taríf regulačnými orgánmi. ⇨ Pravidlá týkajúce sa taríf za prístup do siete uvedené v tomto nariadení sú doplnené ďalšími pravidlami týkajúcimi sa taríf za prístup do siete, najmä v sieťových predpisoch a usmerneniach prijatých na základe tohto nariadenia, a to v [nariadení o TEN-E v zmysle návrhu COM(2020) 824 final], [nariadení o metáne v zmysle návrhu COM(2021) xxx], smernici (EÚ) 2018/2001 a [smernici o energetickej efektívnosti v zmysle návrhu COM(2021) 558 final]. ⇦

⇩ nový

(8)Vo všeobecnosti je najúčinnejšie financovať infraštruktúru z výnosov získaných od používateľov tejto infraštruktúry a zabrániť krížovým dotáciám. Okrem toho by takéto krížové dotácie boli v prípade regulovaných aktív nezlučiteľné so všeobecnou zásadou taríf odrážajúcich náklady. Vo výnimočných prípadoch by však takéto krížové dotácie mohli priniesť spoločenské výhody, najmä počas skorších fáz rozvoja siete, keď je rezervovaná kapacita nízka v porovnaní s technickou kapacitou a neistota, pokiaľ ide o to, kedy sa zrealizuje budúci dopyt po kapacite, je významná. Krížové dotácie by preto mohli prispieť k primeraným a predvídateľným tarifám pre prvých užívateľov siete a znížiť investičné riziko prevádzkovateľov sietí. Krížové dotácie by tak mohli prispieť k investičnému prostrediu podporujúcemu dosiahnutie cieľov Únie v oblasti dekarbonizácie. Krížové dotácie by nemali priamo ani nepriamo financovať užívatelia siete v iných členských štátoch. Preto je vhodné vyberať finančné prostriedky na krížové dotácie len od výstupných miest pre koncových odberateľov v rámci toho istého členského štátu. Okrem toho, keďže krížové dotácie sú výnimočné, malo by sa zabezpečiť, aby boli primerané, transparentné, časovo obmedzené a stanovené pod regulačným dohľadom.

🡻 715/2009 odôvodnenie 8

Pri výpočte taríf za prístup do sietí je dôležité zohľadniť skutočne vynaložené náklady, pokiaľ zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete, a sú transparentné, ako aj potrebu zabezpečiť primeranú návratnosť investícií a stimuly na výstavbu novej infraštruktúry vrátane špeciálneho regulačného prístupu k novým investíciám v súlade so smernicou 2009/73/ES. V tomto ohľade a najmä, ak bude existovať účinná konkurencia paralelných plynovodov, budú výsledky porovnávania taríf regulačnými orgánmi relevantným faktorom.

🡻 715/2009 odôvodnenie 9 (prispôsobené)

⇨ nový

(9)Využívanie trhových mechanizmov, ako napr. aukcií, na určovanie taríf, musí byť zlučiteľné s ustanoveniami ⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx ⌫  smernice 2009/73/ES ⇨ a nariadenia Komisie (EÚ) 2017/459 ⇦.

🡻 715/2009 odôvodnenie 10 (prispôsobené)

(10)Na poskytovanie spoločného minimálneho štandardu v oblasti prístupu v praxi v celom Spoločenstve ⌦celej Únii ⌫ na zabezpečenie dostatočnej kompatibility služieb pre prístup tretích strán a zabezpečenie využívania výhod vyplývajúcich z dobre fungujúceho vnútorného trhu so zemným plynom je potrebný spoločný minimálny súbor služieb pre prístup tretích strán.

🡻 715/2009 odôvodnenie 11 (prispôsobené)

V súčasnosti však existujú prekážky, ktoré bránia tomu, aby sa v Spoločenstve mohol predávať plyn za rovnakých podmienok, bez diskriminácie alebo znevýhodnenia. Vo všetkých členských štátoch zatiaľ nie je zabezpečený najmä nediskriminačný prístup do siete a rovnako účinná úroveň regulačného dohľadu a izolované trhy pretrvávajú.

⇩ nový

(11)Opatrenia týkajúce sa prístupu tretích strán by sa mali zakladať na zásadách stanovených v tomto nariadení. Madridské fórum vo svojom 24. ročníku už v októbri 2013 uvítalo organizáciu vstupno-výstupných systémov, ktoré umožňujú voľné prideľovanie plynu na základe pevnej kapacity. Preto by sa malo zaviesť vymedzenie pojmu vstupno-výstupného systému a zabezpečiť začlenenie úrovne distribučnej siete do vyvažovacej zóny, čo by pomohlo dosiahnuť rovnaké podmienky pre obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny pripojené buď na prepravnej alebo distribučnej úrovni. Stanovovanie taríf prevádzkovateľov distribučných sietí a organizácia prideľovania kapacity medzi prepravnou a distribučnou sieťou by malo byť ponechané na regulačné orgány na základe zásad zakotvených v [prepracovanom znení smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx].

(12)Prístup k vstupno-výstupnému systému by mal byť vo všeobecnosti založený na pevnej kapacite. Prevádzkovatelia sietí by mali mať povinnosť spolupracovať spôsobom, ktorý maximalizuje ponuku pevnej kapacity, čo zase umožňuje užívateľom siete voľne prideľovať vstupujúci alebo vystupujúci plyn na základe pevnej kapacity každému vstupnému alebo výstupnému bodu v tom istom vstupno-výstupnom systéme.

(13)Podmienená kapacita by sa mala ponúkať len vtedy, keď prevádzkovatelia sietí nie sú schopní ponúknuť pevnú kapacitu. Prevádzkovatelia sietí by mali transparentne a jasne určiť podmienky podmienenej kapacity na základe prevádzkových obmedzení. Regulačný orgán by mal zabezpečiť, aby bol počet produktov podmienenej kapacity obmedzený s cieľom zabrániť fragmentácii trhu a zabezpečiť súlad so zásadou poskytovania efektívneho prístupu tretích strán.

🡻 715/2009 odôvodnenie 12

(14)V záujme dokončenia vnútorného trhu so zemným plynom by sa mala dosiahnuť dostatočná úroveň cezhraničnej prepojovacej kapacity a posilniť integrácia trhu.

🡻 715/2009 odôvodnenie 13

V oznámení Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Energetická politika pre Európu“ sa zdôraznil význam dobudovania vnútorného trhu so zemným plynom a vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky plynárenské podniky v Spoločenstve. Oznámenia Komisie z 10. januára 2007 s názvom „Vyhliadky vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou“ a „Vyšetrovanie podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 v odvetviach plynárenstva a elektrickej energie v Európe (záverečná správa)“ ukázali, že súčasné pravidlá a opatrenia neposkytujú potrebný rámec ani nezabezpečujú vytvorenie prepojovacích kapacít na dosiahnutie cieľa, ktorým je dobre fungujúci, efektívny a otvorený vnútorný trh.

🡻 715/2009 odôvodnenie 14

Okrem toho, že sa bude dôkladne vykonávať platný regulačný rámec, by sa mal v súlade s týmito oznámeniami upraviť regulačný rámec vnútorného trhu so zemným plynom ustanovený v nariadení (ES) č. 1775/2005.

🡻 715/2009 odôvodnenie 15 (prispôsobené)

⇨ nový

(15)Potrebná je najmä zvýšená spolupráca a koordinácia medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí ⇨ a prípadne prevádzkovateľmi distribučných sietí ⇦ na vypracovanie sieťových predpisov pre poskytovanie a riadenie účinného a transparentného cezhraničného prístupu do prepravných sietí a zaručenie koordinovaného plánovania dostatočne zameraného na budúcnosť a zdravý technický vývoj prepravných sietí ⇨zemného plynu⇦ v Spoločenstve ⌦ Únii ⌫, vrátane vytvorenia prepojovacích kapacít, s náležitým ohľadom na životné prostredie. Sieťové predpisy by mali byť v súlade s rámcovými usmerneniami, ktoré sú svojou povahou nezáväzné (ďalej len „rámcové usmernenia“) a ktoré vypracovala Agentúra ⌦ Európskej únie ⌫ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ⌦ (ďalej len „agentúra ACER“) ⌫ zriadená v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ⌦ (EÚ) 2019/942 ⌫ 8   9 (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009 o zriadení Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky 10 (ďalej len „agentúra“). Agentúra ⌦ ACER ⌫ by sa mala podieľať na preskúmavaní návrhov sieťových predpisov založenom na faktickom stave vrátane ich súladu s rámcovými usmerneniami a mala by mať možnosť ich odporúčať Komisii na prijatie. Agentúra ⌦ ACER ⌫ by mala tiež posudzovať navrhované úpravy sieťových predpisov a mala by mať možnosť odporúčať Komisii ich prijatie. Prevádzkovatelia prepravných sietí by mali prevádzkovať svoje siete v súlade s týmito sieťovými predpismi.

🡻 715/2009 odôvodnenie 16 (prispôsobené)

(16)S cieľom zabezpečiť optimálne riadenie prepravnej siete pre plyn v Spoločenstve ⌦ Únii ⌫ by sa mala ⌦ ustanoviť ⌫ zriadiť Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSO pre plyn“). Svoje úlohy by mala ENTSO pre plyn vykonávať v súlade s predpismi Spoločenstva ⌦ Únie ⌫ o hospodárskej súťaži, ktoré naďalejplatia pre rozhodnutia ENTSO pre plyn. Úlohy ENTSO pre plyn by mali byť dostatočne vymedzené a spôsob práce by mal byť taký, aby zabezpečil efektívnosť, transparentnosť a reprezentatívnu povahu ENTSO pre plyn. Cieľom sieťových predpisov pripravených ENTSO pre plyn nie je nahradiť potrebné národné sieťové predpisy určené pre záležitosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer. Vzhľadom na to, že pokrok možno účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom regionálneho prístupu, prevádzkovatelia prepravných sietí by mali vytvoriť v rámci celkovej štruktúry spolupráce regionálne štruktúry, čím sa zabezpečí kompatibilita výsledkov na regionálnej úrovni so sieťovými predpismi a nezáväznými 10-ročnými plánmi rozvoja siete na úrovni ⌦ Únie ⌫ Spoločenstva. Spolupráca v rámci takýchto regionálnych štruktúr si vyžaduje účinné oddelenie sieťových činností od ťažby a dodávok. Regionálna spolupráca medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí v prípade absencie takéhoto oddelenia vedie k riziku konania v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Členské štáty by mali podporovať spoluprácu a monitorovať účinnosť sieťových operácií na regionálnej úrovni. Spolupráca na regionálnej úrovni by mala byť zlučiteľná s pokrokom smerom ku konkurencieschopnému a efektívnemu vnútornému trhu s plynom ⌦ plynmi ⌫.

🡻 715/2009 odôvodnenie 17

Všetci účastníci trhu by sa mali podieľať na činnosti, ktorá sa očakáva od ENTSO pre plyn. Preto sú nevyhnutné efektívne konzultácie, pri ktorých by mali dôležitú úlohu zohrávať existujúce štruktúry, ako je napr. Európske združenie pre racionalizáciu výmeny energie, národní regulátori alebo agentúra, vytvorené na ich uľahčenie a zjednodušenie.

🡻 715/2009 odôvodnenie 18 (prispôsobené)

⇨ nový

(17)Na zabezpečenie väčšej transparentnosti týkajúcej sa rozvoja plynárenskej prepravnej siete v Spoločenstve ⌦ Únii ⌫ by ENTSO pre plyn mala vypracovať, zverejniť a pravidelne aktualizovať nezáväzný 10-ročný plán rozvoja siete pre celé Spoločenstvo ⌦ celú Úniu ⌫ (ďalej len „plán rozvoja siete pre celé Spoločenstvo⌦ celú Úniu ⌫“)⇨ na základe spoločného scenára a prepojeného modelu⇦. Do tohto plánu rozvoja siete by mali patriť životaschopné prepravné siete plynu a potrebné regionálne prepojenia, dôležité z hľadiska obchodu alebo bezpečnosti dodávok.

🡻 715/2009 odôvodnenie 19

⇨ nový

(18)Na podporu hospodárskej súťaže prostredníctvom likvidných veľkoobchodných trhov s plynom je dôležité, aby sa s plynom mohlo obchodovať nezávisle od miesta, na ktorom sa v rámci siete nachádza. Jediný spôsob, ako to dosiahnuť, je poskytnúť užívateľom siete voľnosť nezávisle si rezervovať vstupnú a výstupnú kapacitu, čím sa zabezpečí preprava plynu cez oblasti, a nie podľa zmluvne dohodnutých trás. ⇨Na zabezpečenie voľnosti rezervovať kapacitu nezávisle na vstupných a výstupných bodoch by preto tarify stanovené pre jeden vstupný bod nemali súvisieť s tarifami stanovenými pre jeden výstupný bod a naopak mali by byť ponúkané pre tieto body osobitne a v tarife by v rámci jednej ceny nemali byť zoskupené vstupné a výstupné poplatky.⇦ Väčšina zainteresovaných strán už na 6. zasadnutí Madridského fóra 30. až 31. októbra 2002 vyjadrila názor, že kvôli uľahčeniu rozvoja hospodárskej súťaže uprednostňujú siete so vstupno-výstupným tarifným systémom. Tarify by nemali závisieť od prepravnej trasy, a preto by sa tarify stanovené pre jeden alebo viacero vstupných bodov nemali viazať na tarify stanovené pre jeden alebo viacero výstupných bodov a naopak.

⇩ nový

(19)Hoci sa v nariadení Komisie (EÚ) č. 312/2014 o vytvorení sieťového predpisu na vyvažovanie plynu v prepravných sieťach stanovujú pravidlá na stanovenie technických pravidiel, ktorými sa vytvára režim vyvažovania, ponechávajú sa v ňom rôzne možnosti koncepcie pre každý režim vyvažovania, ktorý sa uplatňuje v konkrétnom vstupno-výstupnom systéme. Kombinácia prijatých rozhodnutí vedie k špecifickému režimu vyvažovania, ktorý sa uplatňuje v konkrétnom vstupno-výstupnom systéme, ktoré v súčasnosti väčšinou odzrkadľujú územia členských štátov.

(20)Užívatelia siete majú niesť zodpovednosť za vyváženie svojich vstupov voči svojim odberom s obchodnými platformami zriadenými na uľahčenie obchodu s plynom medzi užívateľmi siete. S cieľom lepšie integrovať obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny do vstupno-výstupného systému by vyvažovacia zóna mala zahŕňať aj úroveň distribučnej siete. Na výmenu plynu medzi vyrovnávacími účtami užívateľov siete by sa mali používať virtuálne obchodné body.

🡻 715/2019 odôvodnenie 20

(21)Odkazy na harmonizované zmluvy o preprave v kontexte nediskriminačného prístupu prevádzkovateľov prepravných sietí do siete neznamenajú, že podmienky v zmluvách o preprave určitého prevádzkovateľa siete v niektorom členskom štáte musia byť rovnaké ako podmienky iného prevádzkovateľa prepravnej siete v tom istom členskom štáte alebo inom členskom štáte, čo sa nevzťahuje na prípadné minimálne požiadavky, ktoré musia byť zahrnuté do všetkých zmlúv o preprave.

🡻 715/2009 odôvodnenie 21

V plynárenských sieťach dochádza k značnému zmluvnému preťaženiu. Zásady riadenia preťaženia a zásady prideľovania kapacity pre nové alebo novouzavreté zmluvy sú preto založené na uvoľňovaní nevyužitej kapacity tak, že sa užívateľom siete umožní prenájom alebo ďalší predaj ich zmluvných kapacít a prevádzkovateľom prepravných sietí uloží povinnosť ponúknuť nevyužité kapacity na trhu, a to minimálne jeden deň vopred a na prerušiteľnom základe. Vzhľadom na veľký podiel už uzatvorených zmlúv a na potrebu vytvoriť skutočne rovnaké podmienky pre užívateľov novej a už pridelenej kapacity by sa tieto zásady mali uplatňovať na všetky zmluvné kapacity vrátane už uzatvorených zmlúv.

🡻 715/2019 odôvodnenie 22

Napriek tomu, že fyzické preťaženie sietí je v súčasnosti v Spoločenstve problémom zriedkakedy, môže sa ním stať v budúcnosti. Preto je dôležité ustanoviť základné zásady prideľovania preťaženej kapacity v takýchto podmienkach.

🡻 715/2009 odôvodnenie 23

Monitorovanie trhu, ktoré v posledných rokoch vykonali národné regulačné orgány a Komisia, ukázalo, že súčasné požiadavky na transparentnosť a pravidlá prístupu k infraštruktúre nie sú postačujúce na zabezpečenie skutočného, dobre fungujúceho, otvoreného a efektívneho vnútorného trhu s plynom.

🡻 715/2019 odôvodnenie 24

(22)Aby mohli všetci účastníci trhu posúdiť celkový stav dopytu a ponuky a určiť dôvody pohybu veľkoobchodných cien, je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k informáciám týkajúcim sa fyzického stavu a účinnosti siete. To zahŕňa presnejšie informácie o dopyte a ponuke, kapacite siete, tokoch a údržbe, vyvažovaní a dostupnosti a využívaní skladovania. Význam týchto informácií pre fungovanie trhu si vyžaduje zmiernenie existujúcich obmedzení pri zverejňovaní informácií z dôvodu ich dôverného charakteru.

🡻 715/2009 odôvodnenie 25

(23)Požiadavky na dôvernosť citlivých obchodných informácií sú však osobitne dôležité v prípadoch, keď ide o strategické obchodné údaje podniku, keď zásobník využíva len jeden užívateľ alebo keď ide o informácie z výstupných bodov v rámci siete alebo podsiete, ku ktorým nie je pripojená iná prepravná alebo distribučná sieť, ale len jeden koncový priemyselný odberateľ, ak by zo zverejnenia týchto údajov a informácií vyplývali dôverné informácie o výrobnom procese tohto odberateľa.

🡻 715/2009 odôvodnenie 26

(24)V záujme posilnenia dôvery v trh si musia byť jeho účastníci istí, že zneužívajúce správanie možno účinne, primerane a odrádzajúcim spôsobom sankcionovať. Príslušné orgány by mali mať možnosť účinne vyšetriť obvinenia zo zneužívania postavenia na trhu trhu. Preto je potrebné, aby príslušné orgány mali prístup k údajom o prevádzkových rozhodnutiach dodávateľských podnikov. Na trhu s plynom sa všetky tieto rozhodnutia oznamujú prevádzkovateľom sietí vo forme rezervácií kapacít, nominácií a realizovaných tokov. Prevádzkovatelia sietí by mali istý stanovený čas tieto informácie uchovávať, aby boli k dispozícii a ľahko dostupné pre príslušné orgány. Príslušné orgány by mali okrem toho pravidelne monitorovať dodržiavanie pravidiel zo strany prevádzkovateľov prepravnej siete.

🡻 715/2009 odôvodnenie 27

⇨ nový

(25)Prístup do zásobníkov ⇨zemného⇦ plynu a zariadení na skvapalnený zemný plyn („LNG“) je v niektorých členských štátoch nedostatočný, a preto je potrebné zlepšiť vykonávanie existujúcich pravidiel⇨, a to aj pokiaľ ide o oblasť transparentnosti. Pri takomto zlepšení by sa mal zohľadniť potenciál a využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov pre tieto zariadenia na vnútornom trhu. ⇦ Na základe monitorovania Európskou skupinou regulačných orgánov pre elektrickú energiu a zemný plyn sa dospelo k záveru, že dobrovoľné usmernenia pre prevádzkovateľov zásobníkov týkajúce sa osvedčených postupov v oblasti prístupu tretích strán, odsúhlasené všetkými zainteresovanými stranami na Madridskom fóre, sa uplatňujú nedostatočným spôsobom, a preto sa musia stať záväznými.

🡻 715/2019 odôvodnenie 28

⇨ nový

(26)Nediskriminačné a transparentné systémy vyvažovania pre ⇨zemný⇦ plyn, ktoré prevádzkujú prevádzkovatelia prepravných sietí, sú dôležité mechanizmy najmä pre nových účastníkov trhu, ktorí môžu mať väčšie ťažkosti pri vyvažovaní portfólia svojho celkového predaja, ako spoločnosti, ktoré sa už etablovali v rámci príslušného trhu. Preto je potrebné ustanoviť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že prevádzkovatelia prepravných sietí používajú takéto mechanizmy spôsobom, ktorý je v súlade s podmienkami nediskriminačného, transparentného a efektívneho prístupu do siete.

🡻 715/2009 odôvodnenie 29

Obchodovanie s právami na primárnu kapacitu je dôležitou súčasťou budovania konkurencieschopného trhu a vytvárania likvidity. Týmto nariadením by sa preto mali ustanoviť základné pravidlá takéhoto obchodovania.

🡻 715/2019 odôvodnenie 30

⇨ nový

(27)Národné rRegulačné orgány by mali zabezpečiť dodržiavanie pravidiel obsiahnutých v tomto nariadení ⇨ a sieťových predpisov a ⇦ usmernení prijatých na jeho základe.

🡻 715/2009 odôvodnenie 31 (prispôsobené)

⇨ nový

(28)V usmerneniach, ktoré tvoria prílohu k tomuto nariadeniu, sú na základe druhého súboru usmernení pre osvedčenú prax vymedzené špecifické ⌦ podrobnejšie ⌫podrobné vykonávacie pravidlá. Podľa vhodnosti ⇨ by ⇦ sa ⌦ mali ⌫ tieto pravidlá budú časom rozvíjať, pričom sa zohľadnia rozdiely vo vnútroštátnych plynárenských sieťach ⇨ a ich vývoj ⇦.

🡻 715/2009 odôvodnenie 32

(29)Pri navrhovaní zmien usmernení ustanovených v prílohe k tomuto nariadeniu by mala Komisia zabezpečiť predchádzajúce konzultácie so všetkými príslušnými stranami, ktorých sa usmernenia týkajú, zastúpenými odbornými organizáciami, a členskými štátmi v Madridskom fóre.

🡻 715/2009 odôvodnenie 33

(30)Členské štáty a príslušné vnútroštátne orgány by mali byť povinné poskytovať Komisii relevantné informácie. Komisia by mala s týmito informáciami zaobchádzať ako s dôvernými.

🡻 715/2019 odôvodnenie 34 (prispôsobené)

⇨ nový

(31)Týmto nariadením a ⇨sieťovými predpismi⇦ a usmerneniami prijatými v súlade s týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie predpisov Spoločenstva⌦ Únie ⌫ o hospodárskej súťaži.

🡻 715/2009 odôvodnenie 35

11 Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu.

🡻 715/2009 odôvodnenie 36

Komisia by mala byť splnomocnená najmä na ustanovenie a prijímanie usmernení potrebných na zabezpečenie minimálneho stupňa harmonizácie požadovanej na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolu ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

⇩ nový

(32)Členské štáty a zmluvné strany Energetického spoločenstva by mali úzko spolupracovať vo všetkých otázkach týkajúcich sa rozvoja integrovaného regiónu obchodovania s plynom a nemali by prijímať opatrenia, ktoré by ohrozili ďalšiu integráciu trhov so zemným plynom alebo bezpečnosť dodávok členských štátov a zmluvných strán.

(33)Prevádzkovatelia prepravných sietí by mohli mať možnosť rezervovať zásobníky zemného plynu výlučne na vykonávanie svojich funkcií a na účely bezpečnosti dodávok. Naplnenie týchto strategických zásob by sa mohlo uskutočniť formou spoločného nákupu cez obchodnú platformu uvedenú v článku 10 nariadenia Komisie (EÚ) č. 312/2014 bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Prevádzkovatelia prepravných sietí by mali mať možnosť ťažiť zemný plyn len na účely vykonávania svojich funkcií alebo v prípade vyhlásenej núdzovej situácie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia, aby nenarúšali riadne fungovanie trhu.

(34)Ak sa uskutočňuje integrácia regionálnych trhov, príslušní prevádzkovatelia prepravných sietí a regulačné orgány by sa mali zaoberať otázkami, ktoré majú cezhraničný vplyv, ako sú tarifné štruktúry, vyvažovací režim, kapacity na zostávajúcich cezhraničných bodoch, investičné plány a plnenie úloh prevádzkovateľov prepravných sietí a regulačných orgánov.

(35)Energetická transformácia a pokračujúca integrácia trhu s plynom si bude vyžadovať väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o povolené alebo cieľové výnosy prevádzkovateľa prepravnej siete. Na základe uvedených informácií sa bude prijímať viacero rozhodnutí týkajúcich sa sietí zemného plynu. Väčšiu transparentnosť ako v súčasnosti si vyžaduje napríklad prevod prepravných aktív zo siete zemného plynu na vodíkovú sieť alebo zavedenie kompenzačného mechanizmu medzi PPS. Na posúdenie vývoja taríf z dlhodobého hľadiska sú okrem toho potrebné jasné prognózy, pokiaľ ide o dopyt po zemnom plyne a náklady. Umožniť by to mala transparentnosť v oblasti povolených výnosov. Regulačné orgány by mali najmä poskytovať informácie o metodike použitej na výpočet výnosov prevádzkovateľov prepravných sietí, hodnote ich regulačnej bázy aktív a jej odpisoch v priebehu času, hodnote prevádzkových výdavkov, kapitálových nákladoch uplatňovaných na prevádzkovateľov prepravných sietí a o uplatnených stimuloch a prémiách.

(36)Výdavky prevádzkovateľov prepravných sietí predstavujú prevažne fixné náklady. Ich obchodný model a súčasné vnútroštátne regulačné rámce vychádzajú z predpokladu dlhodobého využívania ich sietí s dlhými dobami odpisovania (30 až 60 rokov). V súvislosti s energetickou transformáciou by preto regulačné orgány mali byť schopné predvídať zníženie dopytu po plyne s cieľom včas upraviť regulačné opatrenia a zabrániť situácii, keď návratnosť nákladov prevádzkovateľov prepravných sietí prostredníctvom taríf ohrozuje cenovú dostupnosť pre spotrebiteľov v dôsledku zvyšujúceho sa pomeru fixných nákladov a dopytu po plyne. V prípade potreby by sa napríklad mohol zmeniť profil odpisovania alebo odmena za prepravné aktíva.

(37)Mala by sa zvýšiť transparentnosť týkajúca sa povolených alebo cieľových výnosov prevádzkovateľov prepravných sietí, aby sa umožnilo referenčné porovnávanie a hodnotenie zo strany užívateľov siete. Zvýšená transparentnosť by mala uľahčiť aj cezhraničnú spoluprácu a vytvorenie kompenzačných mechanizmov medzi prevádzkovateľmi na účely regionálnej integrácie alebo uplatňovania tarifných zliav na obnoviteľné plyny a nízkouhlíkové plyny, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(38)S cieľom využívať najhospodárnejšie lokality na produkciu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov by užívatelia siete mali profitovať zo zliav z kapacitných prepravných taríf. Mali by zahŕňať zľavu za vtláčanie zo zariadení na výrobu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, zľavu z taríf na vstupných a výstupných bodoch do zásobníkov a zľavu z cezhraničnej tarify a vstupných bodov zo zariadení LNG. V prípade zmeny hodnoty necezhraničných zliav musí regulačný orgán vyvážiť záujem užívateľov sietí a prevádzkovateľov sietí s prihliadnutím na stabilné finančné rámce osobitne pre existujúce investície, najmä pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Ak je to možné, ukazovatele alebo podmienky zmeny zľavy by sa mali poskytnúť v dostatočnom predstihu pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o zmene zľavy. Táto zľava by nemala mať vplyv na všeobecnú metodiku stanovovania taríf, ale mala by sa poskytnúť ex post na príslušnú tarifu. S cieľom využiť zľavu by užívatelia siete mali prevádzkovateľovi prepravnej siete predložiť požadované informácie na základe osvedčenia, ktoré by bolo prepojené s databázou Únie.

(39)Zníženie výnosov z uplatňovania zliav sa považuje za zníženie všeobecných výnosov, napr. z nižšieho predaja kapacity, a je potrebné ho včas vykompenzovať prostredníctvom taríf, napríklad zvýšením osobitných taríf podľa všeobecných pravidiel uvedených v článku 15 tohto nariadenia. Komisia by mala byť splnomocnená meniť úrovne zliav prostredníctvom delegovaných aktov s cieľom zmierniť štrukturálnu nerovnováhu výnosov prevádzkovateľov prepravných sietí.

(40)S cieľom zvýšiť efektívnosť v rámci distribučných sietí zemného plynu v Únii a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí a ENTSO pre plyn by sa mal zriadiť subjekt prevádzkovateľov distribučných sietí v Únii (ďalej len „subjekt PDS EÚ“), ktorý by zahŕňal aj prevádzkovateľov distribučných sietí zemného plynu. Úlohy subjektu PDS EÚ by mali byť náležite vymedzené a jeho spôsob práce by mal byť taký, aby zabezpečil efektívnosť, transparentnosť a reprezentatívnosť medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí v Únii. Subjekt PDS EÚ by mal podľa potreby úzko spolupracovať s ENTSO pre plyn pri tvorbe a vykonávaní sieťových predpisov a mal by pracovať na poskytovaní usmernení týkajúcich sa okrem iného integrácie decentralizovanej výroby a iných oblastí, ktoré súvisia s riadením distribučných sietí.

(41)Prevádzkovatelia distribučných sietí zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o integráciu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov do sústavy, pretože napríklad približne polovica výrobnej kapacity biometánu je pripojená do distribučnej siete. S cieľom zvýšiť podiel týchto plynov na veľkoobchodnom trhu by výrobné zariadenia pripojené k distribučnej sieti vo všetkých členských štátoch mali mať prístup k virtuálnemu obchodnému bodu. Okrem toho by v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia prevádzkovatelia distribučných sietí a prevádzkovatelia prepravných sietí mali spolupracovať s cieľom umožniť spätné toky z distribučnej siete do prepravnej siete alebo zabezpečiť integráciu distribučnej siete alternatívnymi prostriedkami, ktoré sú v podstate rovnocenné, s cieľom uľahčiť integráciu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov na trhu.

(42)Integrácia rastúcich objemov obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov do európskej siete zemného plynu zmení kvalitu zemného plynu, ktorý sa prepravuje a spotrebúva v Európe. V záujme zabezpečenia neobmedzeného cezhraničného toku zemného plynu, zachovania interoperability trhov a umožnenia integrácie trhu je potrebné zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o kvalitu plynu a náklady na jej riadenie, zabezpečiť harmonizovaný prístup k úlohám a zodpovednostiam regulačných orgánov a prevádzkovateľov sietí a posilniť cezhraničnú koordináciu. Popri zabezpečení harmonizovaného prístupu ku kvalite plynu pre cezhraničné prepojovacie body by mala byť zachovaná flexibilita členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie noriem kvality plynu v ich domácich sieťach zemného plynu.

(43)Pridávanie vodíka do siete zemného plynu je menej účinné v porovnaní s používaním vodíka v jeho čistej forme a znižuje hodnotu vodíka. Vplyv to má aj na prevádzku plynárenskej infraštruktúry, používanie zo strany koncových používateľov a interoperabilitu cezhraničných systémov. Malo by sa zachovať rozhodovanie členských štátov o tom, či budú uplatňovať zmiešavanie vodíka vo svojich vnútroštátnych sieťach zemného plynu. Harmonizovaný prístup k pridávaniu vodíka do siete zemného plynu vo forme povoleného únijného limitu v cezhraničných prepojovacích bodoch medzi členskými štátmi Únie, kde prevádzkovatelia prepravných sietí musia akceptovať zemný plyn s primiešaným podlimitným obsahom vodíka, by obmedzil riziko segmentácie trhu. Priľahlé prepravné siete by mali mať naďalej možnosť dohodnúť sa na vyšších mierach zmiešavania vodíka pre cezhraničné prepojovacie body.

(44)Úzka cezhraničná koordinácia a proces urovnávania sporov medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí v oblasti kvality plynu vrátane biometánu a vodíkových zmesí sú nevyhnutné na uľahčenie efektívnej prepravy zemného plynu v sieťach zemného plynu v rámci Únie, a tým na prechod k väčšej integrácii vnútorného trhu. Prísnejšie požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o parametre kvality plynu vrátane spalného tepla, Wobbovho indexu a obsahu kyslíka, a vodíkové zmesi a ich postupného vývoja v kombinácii s povinnosťami monitorovania a nahlasovania by mali prispieť k dobrému fungovaniu otvoreného a efektívneho vnútorného trhu so zemným plynom.

(45)S cieľom zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia a doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o nepodstatné prvky určitých špecifických oblastí, ktoré sú zásadné pre integráciu trhu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 12 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, by sa všetky dokumenty mali doručovať Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(46)V nariadení Komisie (EÚ) 2015/703 13 sa stanovujú pravidlá interoperability a výmeny údajov pre sieť zemného plynu, najmä pokiaľ ide o dohody o prepojení, vrátane pravidiel regulácie toku, zásad merania množstiev a kvality plynu, pravidiel postupu párovania a prideľovania množstiev plynu, komunikačných postupov pre mimoriadne udalosti; spoločného súboru jednotiek, kvality plynu vrátane pravidiel riadenia cezhraničných obchodných obmedzení z dôvodu rozdielov v kvalite plynu a postupoch odorizácie, krátkodobého a dlhodobého monitorovania kvality plynu a poskytovania informácií; výmeny údajov a vykazovania kvality plynu, transparentnosti, komunikácie, poskytovania informácií a spolupráce medzi príslušnými účastníkmi trhu.

(47)S cieľom zabezpečiť optimálne riadenie vodíkovej siete v Únii a umožniť cezhraničné obchodovanie s vodíkom a dodávky vodíka v Únii by sa mala zriadiť Európska sieť prevádzkovateľov sietí pre vodík (ďalej len „ENNOH“). Úlohy ENNOH by sa mali vykonávať v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Úlohy ENNOH by mali byť dostatočne vymedzené a spôsob jej práce by mal zabezpečiť efektívnosť, transparentnosť a reprezentatívnu povahu ENNOH. Sieťové predpisy, ktoré vypracovala ENNOH, by nemali nahrádzať potrebné národné sieťové predpisy určené pre záležitosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer.

(48)Kým sa nezriadi ENNOH, mala by sa zriadiť dočasná platforma pod vedením Komisie so zapojením agentúry ACER a všetkých príslušných účastníkov trhu vrátane ENTSO pre plyn, ENTSO pre elektrinu a subjektu PDS EÚ. Táto platforma by mala podporovať počiatočnú prácu na stanovení rozsahu pôsobnosti a rozvoji tém týkajúcich sa budovania vodíkovej siete a trhov bez formálnych rozhodovacích právomocí. Po vytvorení ENNOH by sa mala platforma zrušiť. Kým sa nezriadi ENNOH, ENTSO pre plyn bude zodpovedná za vypracovanie plánov rozvoja siete pre celú Úniu vrátane vodíkových sietí.

(49)S cieľom zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o rozvoj vodíkovej siete v Únii, by ENNOH mala vypracovať, uverejniť a pravidelne aktualizovať nezáväzný 10-ročný plán rozvoja vodíkovej siete pre celú Úniu zameraný na potreby rozvíjajúcich sa trhov s vodíkom. Do tohto plánu rozvoja siete by mali patriť životaschopné prepravné siete vodíka a potrebné prepojenia, dôležité z hľadiska obchodu. ENNOH by sa mala podieľať na príprave analýzy nákladov a prínosov na úrovni energetického systému, ktorá bude zahŕňať prepojený energetický trhový a sieťový model vrátane infraštruktúry na prenos elektriny, prepravu plynu a vodíka, ako aj zásobníkov, LNG a elektrolyzérov, scenárov pre desaťročné plány rozvoja siete a správy určujúcej nedostatky v infraštruktúre, ako sa uvádza v článkoch 11, 12 a 13 [nariadenia o TEN-E v zmysle návrhu COM(2020) 824 final] na účely vypracovania zoznamov projektov spoločného záujmu. Na tento účel by mala ENNOH úzko spolupracovať s ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn s cieľom uľahčiť systémovú integráciu. ENNOH by mala po prvýkrát tieto úlohy vykonávať na účely vypracovania 8. zoznamu projektov spoločného záujmu za predpokladu, že bude funkčná a schopná poskytnúť potrebné vstupy pre 10-ročný plán rozvoja siete do roku 2026.

(50)Všetci účastníci trhu by sa mali podieľať na činnosti, ktorá sa očakáva od ENNOH. Preto je nevyhnutný účinný konzultačný proces. Celkovo by sa ENNOH mala v spolupráci s ostatnými relevantnými účastníkmi trhu a ich združeniami usilovať o získavanie skúseností s plánovaním, rozvojom a prevádzkou infraštruktúry, stavať na nich a začleniť ich do svojej práce.

(51)Vzhľadom na to, že pokrok možno účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom regionálneho prístupu, prevádzkovatelia vodíkových sietí by mali vytvoriť v rámci celkovej štruktúry spolupráce regionálne štruktúry, čím sa zabezpečí kompatibilita výsledkov na regionálnej úrovni so sieťovými predpismi a nezáväznými 10-ročnými plánmi rozvoja siete na úrovni Únie. Členské štáty by mali podporovať spoluprácu a monitorovať účinnosť siete na regionálnej úrovni.

(52)Požiadavky na transparentnosť sú potrebné na zabezpečenie toho, aby sa medzi účastníkmi trhu mohla rozvíjať dôvera v nové trhy s vodíkom v Únii. Aby mohli všetci účastníci trhu posúdiť celkový stav dopytu a ponuky a určiť dôvody vývoja trhovej ceny, je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k informáciám týkajúcim sa fyzického stavu a fungovania vodíkovej siete. Informácie by sa mali vždy zverejňovať zmysluplným a ľahko prístupným spôsobom na nediskriminačnom základe.

(53)ENNOH zriadi centrálnu webovú platformu na sprístupnenie všetkých údajov relevantných pre účastníkov trhu, aby získali účinný prístup do siete.

(54)Podmienky prístupu do vodíkových sietí v počiatočnej fáze vývoja trhu by mali zabezpečiť efektívnu prevádzku, nediskrimináciu a transparentnosť pre užívateľov siete a zároveň zachovať dostatočnú flexibilitu pre prevádzkovateľov. Obmedzením maximálneho trvania kapacitných zmlúv by sa malo znížiť riziko zmluvného preťaženia a hromadenia kapacity.

(55)Mali by sa stanoviť všeobecné podmienky udeľovania prístupu tretích strán k zásobníkom vodíka a k vodíkovým terminálom s cieľom zabezpečiť nediskriminačný prístup a transparentnosť pre užívateľov siete.

(56)Prevádzkovatelia vodíkových sietí by mali spolupracovať pri vytváraní sieťových predpisov na poskytovanie a riadenie transparentného a nediskriminačného cezhraničného prístupu do sietí a na zabezpečenie koordinovaného rozvoja siete v Únii vrátane vytvárania prepojovacích kapacít. Sieťové predpisy by mali byť v súlade s nezáväznými rámcovými usmerneniami, ktoré vypracovala agentúra ACER. Agentúra ACER by sa mala podieľať na preskúmavaní návrhov sieťových predpisov na základe skutkového stavu, a to vrátane ich súladu s rámcovými usmerneniami, a mala by mať možnosť ich odporúčať Komisii na prijatie. Agentúra ACER by mala posudzovať navrhované úpravy sieťových predpisov a mala by mať možnosť odporúčať Komisii ich prijatie. Prevádzkovatelia vodíkových sietí by mali prevádzkovať svoje siete v súlade s uvedenými sieťovými predpismi.

(57)Sieťové predpisy vypracované Európskou sieťou prevádzkovateľov sietí pre vodík nemajú nahrádzať potrebné vnútroštátne predpisy pre záležitosti, ktoré nemajú cezhraničný rozmer.

(58)Kvalita vodíka prepravovaného a spotrebúvaného v Európe sa môže líšiť v závislosti od technológií jeho výroby a osobitostí prepravy. Výsledkom harmonizovaného prístupu na úrovni Únie k riadeniu kvality vodíka na cezhraničných prepojovacích vedeniach by preto mal byť cezhraničný tok vodíka a integrácia trhu.

(59)Ak to regulačný orgán považuje za potrebné, prevádzkovatelia vodíkových sietí by mohli byť zodpovední za riadenie kvality vodíka vo svojich sieťach v rámci uplatniteľných noriem kvality vodíka, čím by sa zabezpečila spoľahlivá a stabilná kvalita vodíka pre konečných spotrebiteľov.

(60)Úzka cezhraničná koordinácia a proces urovnávania sporov medzi prevádzkovateľmi vodíkových sietí sú nevyhnutné na uľahčenie prepravy vodíka vo vodíkových sieťach v rámci Únie, a tým na prechod k väčšej integrácii vnútorného trhu. Prísnejšie požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o parametre kvality vodíka a ich postupného vývoja v kombinácii s povinnosťami monitorovania a nahlasovania by mali prispieť k dobrému fungovaniu otvoreného a efektívneho vnútorného trhu s vodíkom.

(61)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali v súlade s článkom 291 ZFEÚ na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 14 .

(62)S cieľom zabezpečiť efektívnu prevádzku európskych vodíkových sietí by prevádzkovatelia vodíkových sietí mali byť zodpovední za prevádzku, údržbu a rozvoj vodíkovej prepravnej siete v úzkej spolupráci s ostatnými prevádzkovateľmi vodíkových sietí, ako aj s inými prevádzkovateľmi sietí, s ktorými sú ich siete prepojené, a to aj s cieľom uľahčiť integráciu energetického systému.

(63)V záujme fungovania vnútorného trhu je mať normy, ktoré boli harmonizované na úrovni Únie. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou zakladať predpoklad zhody s príslušnými požiadavkami ustanovenými vo vykonávacom opatrení prijatom na základe tohto nariadenia, hoci by sa mali pripustiť aj iné spôsoby preukázania takejto zhody. V súlade s článkom 10 nariadenia č. 1025/2012 môže Európska komisia požiadať európske normalizačné organizácie o vypracovanie technických špecifikácií, európskych noriem a harmonizovaných európskych noriem. Jednou z hlavných úloh harmonizovaných noriem by malo byť pomôcť prevádzkovateľom pri uplatňovaní vykonávacích opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx.

(64)Aby sa v plnej miere zohľadnili požiadavky koncových používateľov na kvalitu vodíka, technické špecifikácie a normy kvality vodíka vo vodíkovej sieti budú musieť zohľadniť už existujúce normy, ktoré stanovujú takéto požiadavky koncových používateľov (napríklad normu EN 17124).

(65)Prevádzkovatelia vodíkových sietí by mali vybudovať dostatočnú cezhraničnú kapacitu na prepravu vodíka, ktorá spĺňa všetky ekonomicky primerané a technicky uskutočniteľné požiadavky na takúto kapacitu, a tak umožniť integráciu trhu.

(66)Agentúra ACER by mala uverejňovať monitorovaciu správu o stave preťaženia.

(67)Vzhľadom na potenciál vodíka ako nosiča energie a možnosť, že členské štáty sa zapoja do obchodovania s vodíkom s tretími krajinami, je potrebné objasniť, že medzivládne dohody v oblasti energetiky týkajúce sa plynu podliehajúce oznamovacej povinnosti v súlade s rozhodnutím (EÚ) 2017/684 zahŕňajú medzivládne dohody týkajúce sa vodíka vrátane zlúčenín vodíka, ako sú amoniak a tekuté organické nosiče vodíka.

(68)V reakcii na výrazné zvýšenie cien energie na jeseň 2021, ktoré zasiahlo celú Úniu, a jeho negatívny vplyv sa v oznámení Komisie z 13. októbra 2021 s názvom Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu vyzdvihol význam účinného a dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou a účinného využívania zásobníkov plynu v Európe na celom jednotnom trhu. V oznámení sa tiež zdôraznilo, že zásadný význam pre odolnosť proti budúcim otrasom má lepšia koordinácia cezhraničnej bezpečnosti dodávok. Európska rada 20. a 21. októbra 2021 prijala závery, v ktorých vyzvala Komisiu, aby urýchlene zvážila opatrenia na zvýšenie odolnosti energetického systému EÚ a vnútorného trhu s energiou vrátane opatrení na zvýšenie bezpečnosti dodávok. S cieľom prispieť k jednotnej a včasnej reakcii na túto krízu a na prípadnú novú krízu na úrovni Únie by sa v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2017/1938 mali zaviesť osobitné pravidlá na zlepšenie spolupráce a odolnosti, najmä pokiaľ ide o lepšie koordinované pravidlá uskladňovania a solidarity.

(69)Analýza fungovania skladovacích kapacít v rámci spoločných regionálnych posúdení rizík by mala byť založená na objektívnych posúdeniach potrieb bezpečnosti dodávok, pričom by sa mala náležite zohľadniť cezhraničná spolupráca a záväzky v oblasti solidarity podľa tohto nariadenia. Takisto by sa v nej mal zohľadniť význam predchádzania uviaznutým aktívam pri prechode na čistú energiu a cieľ znížiť závislosť Únie od externých poskytovateľov fosílnych palív. Analýza by mala zahŕňať posúdenie rizík spojených s kontrolou skladovacej infraštruktúry subjektmi z tretích krajín. V analýze by sa mala zohľadniť možnosť využívať zásobníky v iných členských štátoch a aby prevádzkovatelia prepravných sietí zriadili spoločné obstarávanie strategických zásob pre núdzové situácie za predpokladu, že sa dodržia podmienky tohto nariadenia. Regionálne spoločné posúdenia rizík a vnútroštátne posúdenia rizík by mali byť navzájom konzistentné s cieľom identifikovať opatrenia národných preventívnych a núdzových plánov v súlade s týmto nariadením, ktorými sa zabezpečí, aby prijaté opatrenia neohrozovali bezpečnosť dodávok iných členských štátov a neprimerane nebránili účinnému fungovaniu trhu s plynom. Nemali by napríklad blokovať ani obmedzovať využívanie cezhraničných prepravných kapacít.

(70)Spolupráca členských štátov so zmluvnými stranami Zmluvy o založení Energetického spoločenstva 15 , ktoré majú veľké dostupné uskladňovacie kapacity, by mohla podporiť opatrenia, pri ktorých uskladňovanie v Únii nie je uskutočniteľné alebo nákladovo efektívne. To môže zahŕňať možnosť zvážiť využitie týchto uskladňovacích kapacít nachádzajúcich sa mimo Únie v rámci príslušného spoločného posúdenia rizika. Členské štáty môžu požiadať príslušné regionálne rizikové skupiny, aby prizvali odborníkov z tretej krajiny na ad hoc zasadnutia regionálnych rizikových skupín bez vytvorenia precedensu pravidelnej a plnej účasti.

(71)Spoločné obstarávanie strategických zásob viacerými prevádzkovateľmi prepravných sietí z rôznych členských štátov by malo byť koncipované tak, aby sa mohli použiť v prípade núdzovej situácie v celej Únii alebo regióne ako súčasť opatrení koordinovaných Komisiou podľa článku 12 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1938. Prevádzkovatelia prepravných sietí, ktorí sa zapoja do spoločného obstarávania strategických zásob, zabezpečia, aby každá dohoda o spoločnom nákupe bola v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ, a najmä s požiadavkami článku 101 ZFEÚ. Oznámením vykonaným na posúdenie súladu s týmto nariadením nie je dotknuté prípadné oznámenie pomoci poskytnutej štátmi podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(72)Európske odvetvie energetiky prechádza dôležitou zmenou, ktorá smeruje k dekarbonizovanému hospodárstvu, pričom zároveň zaisťuje bezpečnosť dodávok energie a konkurencieschopnosť. Hoci kybernetická bezpečnosť v elektroenergetike už napreduje prostredníctvom sieťového predpisu o cezhraničnom toku elektrickej energie, na zaistenie bezpečnosti európskeho energetického systému sú potrebné odvetvové povinné pravidlá pre plynárenstvo.

(73)Ako sa preukázalo v rámci simulácie na úrovni celej Únie v rokoch 2017 a 2021, regionálne opatrenia spolupráce a solidarity sú nevyhnutné na zabezpečenie odolnosti Únie v prípade vážneho zhoršenia situácie v oblasti dodávok. Solidárne opatrenia by mali vo všetkých situáciách zabezpečiť cezhraničné dodávky pre odberateľov chránených solidaritou, ako sú domácnosti. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na vykonávanie ustanovení týkajúcich sa mechanizmu solidarity, a to aj prostredníctvom dosiahnutia dohody dotknutých členských štátov o technických, právnych a finančných dojednaniach. Členské štáty by mali opísať podrobnosti uvedených dojednaní vo svojich núdzových plánoch. V prípade členských štátov, ktoré sa nedohodli na potrebnej dvojstrannej dohode, by sa mal uplatňovať štandardný vzor podľa tohto nariadenia, aby sa zabezpečila takáto účinná solidarita.

(74)Také opatrenia preto môžu viesť k vzniku povinnosti členského štátu zaplatiť náhradu subjektom dotknutým opatreniami, ktoré prijal. S cieľom zabezpečiť, aby náhrada vyplatená členským štátom žiadajúcim o solidaritu členskému štátu poskytujúcemu solidaritu bola spravodlivá a primeraná, by mal mať národný energetický regulačný orgán alebo národný orgán na ochranu hospodárskej súťaže ako nezávislý orgán právomoc vykonať audit výšky požadovanej a vyplatenej náhrady a v prípade potreby požiadať o opravu.

🡻 715/2009 odôvodnenie 37 (prispôsobené)

(75)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie spravodlivých pravidiel v oblasti podmienok prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, zásobníkov a zariadení LNG, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ⌦ z dôvodu rozsahu a účinkov takéhoto opatrenia ⌫ ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva ⌦ Únie ⌫, môže Spoločenstvo ⌦ Únia ⌫ v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zZmluvy ⌦ o Európskej únii ⌫ prijať opatrenia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

🡻 715/2009 odôvodnenie 38 (prispôsobené)

Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení, ktoré sa majú vykonať v nariadení (ES) č. 1775/2005, je kvôli jasnosti a racionalizácii žiaduce, aby sa dotknuté ustanovenia prepracovali a spojili do jedného textu v novom nariadení,

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

 Kapitola I

 ⌦ Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov ⌫

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Cieľom tohtoTýmto nariadenímia je:

a)stanoviť sa stanovujú nediskriminačné pravidlá pre podmienky prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn ⇨ a vodík ⇦ pri zohľadnení špecifík národných a regionálnych trhov a so zámerom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s ⇨ plynmi ⇦ plynom; ⇨ a ⇦

b)vytvoriť nediskriminačné pravidlá pre podmienky prístupu do zariadení LNG a do zásobníkov pri zohľadnení osobitostí národných a regionálnych trhov; a

c)uľahčiť ⌦ sa uľahčuje ⌫ vývoj dobre fungujúceho a transparentného veľkoobchodného trhu s vysokou úrovňou bezpečnosti dodávok ⇨ plynov ⇦ plynu a ustanoviť ⌦ stanovujú ⌫ mechanizmy na harmonizáciu pravidiel prístupu do siete pre cezhraničné výmeny ⇨ plynov ⇦ plynu.

Ciele uvedené v prvom pododseku tohto článku zahŕňajú stanovenie harmonizovaných zásad pre tarify za prístup do siete ⇨ zemného plynu ⇦, ale nie k zásobníkom, alebo metód ich výpočtu, vytvorenie služieb pre prístup tretích strán a vytvorenie harmonizovaných zásad prideľovania kapacity a riadenia preťaženia, určenie požiadaviek na transparentnosť, pravidiel vyvažovania a poplatkov za odchýlky a uľahčenie obchodovania s kapacitami.

S výnimkou článku 31 19 ods. 5 4 sa toto nariadenie uplatňuje len na zásobníky ⇨ zemného plynu a vodíka ⇦, na ktoré sa vzťahuje článok 2933 ods. 3 alebo 4 ⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx ⌫.smernice 2009/73/ES

Na účely vykonávania jednej alebo viacerých činností, ktoré v bežných prípadoch vykonáva prevádzkovateľ prepravnej siete alebo ⇨ prevádzkovateľ vodíkovej siete ⇦, môžu členské štáty v súlade so smernicou 2009/73/ES ⌦ prepracovaným znením smernice o plyne v zmysle návrhu COM xxx ⌫ zriadiť subjekt alebo orgán, ktorý sa riadi požiadavkami tohto nariadenia. Tento subjekt alebo orgán podlieha certifikácii v súlade s článkom 133 tohto nariadenia a určeniu v súlade s článkom 6510 smernice 2009/73/ES ⌦prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx⌫.

Článok 2

Vymedzeniea pojmov

1.Na účely tohto nariadenia sa uplatňujeú ⌦ toto vymedzenie ⌫ tieto vymedzenia pojmov:

⇩ nový

1.„regulačná báza aktív“ sú všetky sieťové aktíva prevádzkovateľa siete používané na poskytovanie regulovaných sieťových služieb, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte výnosov zo sieťových služieb;

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

2.(1)„preprava“ je preprava zemného plynu cez sieť, ktorú tvoria najmä vysokotlakové plynovody a ktorá nie je ťažobnou sieťou ani časťou vysokotlakového plynovodu používaného primárne na miestnu distribúciu zemného plynu, s cieľom dodať plyn odberateľom, ktorá však nezahŕňa samotnú dodávku;

3.(2)„zmluva o preprave“ je zmluva, ktorú prevádzkovateľ prepravnej siete ⇨ alebo prevádzkovateľ vodíkovej siete ⇦ uzavrel s užívateľom siete s cieľom vykonať ⇨ služby prepravy plynov ⇦ prepravu;

4.(3)„kapacita“ je maximálny prietok, na ktorý má užívateľ siete nárok podľa ustanovení zmluvy o preprave, vyjadrený v metroch kubických za časovú jednotku alebo v energetickej jednotke za časovú jednotku;

5.(4)„nevyužitá kapacita“ je pevná kapacita, ktorú získal užívateľ siete na základe zmluvy o preprave, ale ktorú tento užívateľ nenominoval v lehote stanovenej v zmluve;

6.(5)„riadenie preťaženia“ je riadenie portfólia kapacít prevádzkovateľa prepravnej siete s cieľom optimálne a maximálne využiť technickú kapacitu a včas zistiť budúce body preťaženia a nasýtenia;

7.(6)„sekundárny trh“ je trh, na ktorom sa obchoduje s kapacitou mimo primárneho trhu;

8.(7)„nominácia“ je predchádzajúce hlásenie užívateľa siete podané prevádzkovateľovi prepravnej siete o skutočnom prietoku, ktorý chce užívateľ siete vtlačiť do siete alebo z nej odobrať;

9.(8)„renominácia“ je následné oznámenie opravenej nominácie;

10.(9)„integrita siete“ je každá situácia prepravnej siete vrátane potrebných prepravných zariadení, keď sa tlak a kvalita zemného plynu ⇨ alebo vodíka ⇦ nachádzajú medzi minimálnou a maximálnou hranicou stanovenou prevádzkovateľom prepravnej siete, takže je preprava zemného plynu ⇨ alebo vodíka ⇦ ⇨ je ⇦ z technického hľadiska zaručená;

11.(10)„vyvažovacie obdobie“ je obdobie, v ktorom sa odber množstva ⇨ plynov ⇦ zemného plynu, vyjadrený v energetických jednotkách, musí vyrovnať každým užívateľom siete prostredníctvom vtlačenia rovnakého množstva ⇨ plynov ⇦ zemného plynu do prepravnej siete v súlade so zmluvou o preprave alebo sieťovým predpisom;

12.(11)„užívateľ siete“ je odberateľ alebo potenciálny odberateľ prevádzkovateľa prepravnej siete a samotní prevádzkovatelia prepravných sietí, pokiaľ ním potrebujú byť na výkon svojich činností vo vzťahu k ⇨ preprave zemného plynu a vodíka ⇦ preprave;

13.(12)„prerušiteľné služby“ sú služby, ktoré prevádzkovateľ prepravnej siete ⇨ alebo prevádzkovateľ vodíkovej siete ⇦ ponúka v súvislosti s prerušiteľnou kapacitou;

14.(13)„prerušiteľná kapacita“ je kapacita prepravy plynu, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej siete ⇨ alebo prevádzkovateľ vodíkovej siete ⇦ prerušiť podľa podmienok ustanovených v zmluve o preprave;

15.(14)„dlhodobé služby“ sú služby ponúkané prevádzkovateľom prepravnej siete ⇨ alebo prevádzkovateľom vodíkovej siete ⇦ na obdobie najmenej jedného roka;

16.(15)„krátkodobé služby“ sú služby, ktoré prevádzkovateľ prepravnej siete ⇨ alebo prevádzkovateľ vodíkovej siete ⇦ ponúka na obdobie kratšie ako jeden rok;

17.(16)„pevná kapacita“ je kapacita prepravy plynu, ktorú prevádzkovateľ prepravnej siete alebo ⇨prevádzkovateľ vodíkovej siete⇦ zmluvne zaručuje ako neprerušiteľnú;

18.(17)„pevné služby“ sú služby, ktoré prevádzkovateľ prepravnej siete alebo ⇨prevádzkovateľ vodíkovej siete⇦ ponúka v súvislosti s pevnou kapacitou;

19.(18)„technická kapacita“ je maximálna pevná kapacita, ktorú môže prevádzkovateľ prepravnej siete ponúknuť ⇨ možno ponúknuť ⇦ užívateľom siete pri zohľadnení integrity siete a prevádzkových požiadaviek prepravnej siete ⇨ alebo vodíkovej siete ⇦;

20.(19)„zmluvná kapacita“ je kapacita, ⇨ ktorá bola pridelená ⇦ ktorú prevádzkovateľ prepravnej siete pridelil užívateľovi siete prostredníctvom zmluvy o preprave;

21.(20)„dostupná kapacita“ je tá časť technickej kapacity, ktorá nie je pridelená a je v danom čase dostupná v sieti;

22.(21)„zmluvné preťaženie“ je situácia, keď je úroveň dopytu po pevnej kapacite vyššia ako technická kapacita;

23.(22)„primárny trh“ je trh, na ktorom s kapacitou obchoduje priamo prevádzkovateľ prepravnej siete alebo ⇨ prevádzkovateľ vodíkovej siete ⇦ ;

24.(23)„fyzické preťaženie“ je situácia, keď je úroveň dopytu po skutočnej dodávke v určitom časovom okamihu vyššia ako technická kapacita;

25.(24)„kapacita zariadenia LNG“ je kapacita terminálu ⌦ skvapalneného zemného plynu ⌫ (LNG) na skvapalňovanie zemného plynu alebo dovoz, vykládku, doplnkové služby a dočasné uskladnenie a spätné splyňovanie LNG;

26.(25)„pracovný objem“ je objem plynu, ktorý môže užívateľ zásobníka využívať na skladovanie plynu;

27.(26)„ťažobný výkon“ je množstvo plynu, ktoré je užívateľ zásobníka oprávnený ťažiť zo zásobníka;

28.(27)„vtlačný výkon“ je množstvo plynu, ktoré je užívateľ zásobníka oprávnený vtlačiť do zásobníka;

29.(28)„uskladňovacia kapacita“ je kombinácia pracovného objemu, vtlačného výkonu a ťažobného výkonu.;

⇩ nový

30.„vstupno-výstupný systém“ je zoskupenie všetkých prepravných a distribučných sietí alebo všetkých vodíkových sietí, na ktoré sa vzťahuje jeden osobitný vyvažovací režim;

31.„vyvažovacia zóna“ je vstupno-výstupný systém, na ktorý sa vzťahuje osobitný vyvažovací režim;

32.„virtuálny obchodný bod“ je nefyzické obchodné miesto v rámci vstupno-výstupného systému, kde dochádza k výmene plynov medzi predávajúcim a kupujúcim bez potreby rezervovať prepravnú alebo distribučnú kapacitu;

33.„vstupný bod“ je bod podliehajúci rezervačným postupom zo strany užívateľov siete alebo výrobcov, ktorý poskytuje prístup k vstupno-výstupnému systému;

34.„výstupný bod“ je bod podliehajúci rezervačným postupom zo strany užívateľov siete alebo koncových odberateľov, ktorý umožňuje toky plynu zo vstupno-výstupného systému;

35.„podmienená kapacita“ je pevná kapacita, ktorá zahŕňa transparentné a vopred určené podmienky buď poskytovania prístupu z virtuálneho obchodného bodu a k nemu alebo obmedzenej prideliteľnosti;

36.„prideliteľnosť“ je ľubovoľná kombinácia vstupnej kapacity s akoukoľvek výstupnou kapacitou alebo naopak;

37.„povolené výnosy“ sú suma výnosov z prepravných a neprepravných služieb poskytovaných prevádzkovateľom prepravnej siete za určité časové obdobie v rámci daného regulačného obdobia, na ktoré má prevádzkovateľ prepravnej siete nárok v rámci režimu bez cenového stropu a ktoré sa stanovujú v súlade s článkom 75 ods. 6 písm. a) smernice 2009/73/ES;

38.„nová infraštruktúra“ je infraštruktúra nedokončená do 4. augusta 2003.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

2.Bez toho, aby boloi dotknuté vymedzeniea pojmov v odseku 1 tohto článku, sa uplatňujeú aj vymedzeniea pojmov uvedené v článku 2 smernice 2009/73/ES ⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx ⌫ relevantné z hľadiska uplatňovania tohto nariadenia, s výnimkou vymedzenia pojmu prepravy v bode 3 uvedeného článku.

Vymedzeniea pojmov v odseku 1 bodoch 43 až 243 tohto článku týkajúciche sa prepravy sa analogicky uplatňujú aj na zásobníky a zariadenia LNG.

⇩ nový

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA SIETE ZEMNÉHO PLYNU A VODÍKA

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá organizácie trhov a prístupu k infraštruktúre

Článok 3

Všeobecné zásady

Členské štáty, regulačné orgány, prevádzkovatelia prepravných sietí, prevádzkovatelia distribučných sietí, prevádzkovatelia zásobníkov, prevádzkovatelia LNG, prevádzkovatelia vodíkových sietí a delegovaní prevádzkovatelia ako organizátori trhu alebo prevádzkovatelia rezervačných platforiem zabezpečia, aby trhy s plynmi fungovali v súlade s týmito zásadami:

a)ceny plynov sa musia tvoriť na základe dopytu a ponuky;

b)prevádzkovatelia prepravných a distribučných sietí navzájom spolupracujú s cieľom poskytnúť užívateľom siete slobodu nezávisle si rezervovať vstupnú a výstupnú kapacitu. Plyn sa prepravuje v rámci vstupno-výstupného systému namiesto zmluvných trás;

c)tarify účtované vo vstupných a výstupných bodoch musia byť štruktúrované tak, aby prispievali k integrácii trhu, zvýšeniu bezpečnosti dodávok a podpore prepojenia medzi plynárenskými sieťami;

d)podniky pôsobiace v tom istom vstupno-výstupnom systéme si vymieňajú plyn vo virtuálnom obchodnom bode;

e)užívatelia siete sú zodpovední za vyváženie svojich vyvažovacích portfólií s cieľom minimalizovať potrebu prevádzkovateľov prepravnej siete vykonávať vyvažovacie opatrenia;

f)vyvažovacie opatrenia sa vykonávajú na základe štandardizovaných produktov a prebiehajú na obchodnej platforme;

g)trhové pravidlá musia zabraňovať opatreniam, ktoré znemožňujú tvorbu cien na základe dopytu po plynoch a ich ponuky;

h)trhové pravidlá podporujú vznik a fungovanie likvidného obchodovania s plynmi, čím sa podporuje tvorba cien a cenová transparentnosť;

i)trhové pravidlá musia umožňovať dekarbonizáciu sietí zemného plynu a vodíka, a to aj umožnením integrácie plynov z obnoviteľných zdrojov energie na trh a poskytnutím stimulov v prospech energetickej efektívnosti;

j)trhové pravidlá musia poskytovať vhodné investičné stimuly, najmä pre dlhodobé investície do dekarbonizovanej a udržateľnej siete zemného plynu, uskladňovanie energie, energetickú efektívnosť a riadenie odberu s cieľom napĺňať potreby trhu, a musia uľahčovať spravodlivú hospodársku súťaž a bezpečnosť dodávok;

k)musia sa odstrániť prípadné prekážky cezhraničných tokov plynu medzi vstupno- výstupnými systémami;

l)trhové pravidlá musia uľahčovať regionálnu spoluprácu a integráciu.

Článok 4

Oddelenie regulovaných báz aktív

1.Ak prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ siete poskytuje regulované služby v oblasti plynu, vodíka a/alebo elektriny, musí spĺňať požiadavku oddelenia účtov stanovenú v článku 69 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] a článku 56 smernice (EÚ) 2019/944 a musí mať regulovanú bázu aktív samostatne pre plynárenské, elektroenergetické alebo vodíkové aktíva. Samostatnou regulovanou bázou aktív sa zabezpečí, aby:

a)sa výnosy zo služieb získané z poskytovania osobitných regulovaných služieb mohli použiť len na náhradu kapitálových a prevádzkových výdavkov súvisiacich s aktívami zahrnutými do regulovanej bázy aktív, na základe ktorej sa regulované služby poskytovali;

b)sa pri prevode aktív do inej regulovanej bázy aktív stanovila ich hodnota. Hodnota stanovená pre prevedené aktívum podlieha auditu a schváleniu príslušným regulačným orgánom. Stanovená hodnota bude taká, aby nedochádzalo ku krížovým dotáciám.

2.Členský štát môže povoliť finančné prevody medzi regulovanými službami, ktoré sú oddelené v zmysle prvého odseku, za predpokladu, že:

a)všetky výnosy potrebné na finančný prevod sa vyberajú ako účelový poplatok;

b)účelový poplatok sa vyberá len z výstupných bodov ku koncovým odberateľom nachádzajúcich sa v tých istých členských štátoch ako príjemca finančného prevodu;

c)účelový poplatok a finančný prevod alebo metodiky ich výpočtu schvaľuje pred nadobudnutím ich účinnosti regulačný orgán uvedený v článku 70;

d)schválené účelové poplatky a finančný prevod a metodiky v prípade ich schválenia sa uverejňujú.

3.Regulačný orgán môže schváliť finančný prevod a účelový poplatok uvedený v odseku 2 len za predpokladu, že:

a)tarify za prístup do siete sa účtujú užívateľom regulovanej bázy aktív, ktorá profituje z finančného prevodu;

b)súčet finančných prevodov a výnosov zo služieb vybraných prostredníctvom taríf za prístup do siete nemôže byť vyšší ako povolené výnosy;

c)finančný prevod sa schvaľuje na obmedzené časové obdobie, ktoré nikdy nemôže byť dlhšie ako jedna tretina obdobia odpisovania príslušnej infraštruktúry.

4.Agentúra ACER do [dátum prijatia = 1 rok] vydá prevádzkovateľom prepravných sietí alebo prevádzkovateľom sietí a regulačným orgánom odporúčania týkajúce sa metodík:

a)určenia hodnoty aktív, ktoré sa prevedú do inej regulovanej bázy aktív, a umiestnenia všetkých ziskov a strát, ktoré môžu v dôsledku toho vzniknúť;

b)výpočtu výšky a maximálneho trvania finančného prevodu a účelového poplatku;

c)pre kritériá prideľovania príspevkov na účelový poplatok medzi koncovými odberateľmi pripojenými k regulovanej báze aktív.

Agentúra ACER aktualizuje odporúčania aspoň raz za dva roky.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 5 ods. 14

Služby prevádzkovateľov prepravných sietí pre prístup tretích strán

1.Prevádzkovatelia prepravných sietí:

a)zabezpečujú, aby ponúkali ⇨ kapacitu a ⇦ služby všetkým užívateľom siete na nediskriminačnom základe;

b)poskytujú pevnúé aj prerušiteľnúé ⇨kapacitu⇦ služby pre prístup tretích strán, pričom cena prerušiteľnej kapacity vychádza z pravdepodobnosti prerušenia;

c)ponúkajú užívateľom siete dlhodobúé aj krátkodobúé ⇨kapacitu⇦ služby.

Vo vzťahu k písm. a) prvého pododseku, ak prevádzkovatelia prepravných sietí ponúkajú rovnakú službu rôznym odberateľom, musia ju ponúkať za rovnakých zmluvných podmienok s použitím buď harmonizovaných zmlúv o preprave, alebo spoločného sieťového predpisu, schváleného príslušným orgánom v súlade s postupom ustanoveným v článku 7241 ⌦ alebo 73 ⌫ smernice 2009/73/ES ⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx ⌫.

2.V súlade so zásadami ustanovenými v článku 1513 ods. 1 zmluvy o preprave podpísané k neštandardnému dátumu začiatku plnenia alebo s kratšou dobou trvania ako bežná ročná zmluva o preprave nesmú mať za následok svojvoľné zvýšenie ani zníženie tarify, ktoré neodráža trhovú hodnotu služby.

⇩ nový

3.Keď dva alebo viaceré prepojovacie body spájajú tie isté dva susediace vstupno-výstupné systémy, príslušní prevádzkovatelia susediacich prepravných sietí musia ponúkať kapacity, ktoré sú dostupné v prepojovacích bodoch, v jednom virtuálnom prepojovacom bode. Každá zmluvná kapacita v prepojovacích bodoch sa bez ohľadu na dátum jej uzavretia prevedie do virtuálneho prepojovacieho bodu.

Virtuálny prepojovací bod sa zriadi, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)celková technická kapacita vo virtuálnych prepojovacích bodoch musí byť rovná súčtu technických kapacít vo všetkých prepojovacích bodoch, z ktorých sa daný virtuálny prepojovací bod skladá, alebo väčšia;

b)virtuálny prepojovací bod uľahčuje hospodárne a účinné využívanie systému, okrem iného aj vrátane pravidiel stanovených v článku 9 a 10 tohto nariadenia.

🡻 715/2009

43.Ak je to vhodné, služby pre prístup tretích strán možno poskytnúť pod podmienkou, že užívatelia siete poskytnú vhodné záruky, pokiaľ ide o ich dôveryhodnosť. Takéto záruky nesmú vytvárať neprimerané prekážky vstupu na trh a musia byť nediskriminačné, transparentné a primerané.

🡻 2009/73/ES článok 32 ods. 2

52.Prevádzkovatelia prepravných sietí majú prístup do siete iných prevádzkovateľov prepravných sietí, ak je to nevyhnutné na účel vykonávania ich činností vrátane činností, ktoré súvisia s cezhraničnou prepravou.

⇩ nový

Článok 6

Služby prevádzkovateľov vodíkových sietí pre prístup tretích strán

1.Prevádzkovatelia vodíkových sietí ponúkajú svoje služby všetkým užívateľom siete na nediskriminačnom základe. Ak sa tá istá služba ponúka rôznym zákazníkom, ponúka sa za rovnocenných zmluvných podmienok. Prevádzkovatelia vodíkových sietí uverejnia na svojej webovej stránke zmluvné podmienky a tarify účtované za prístup do siete a prípadne vyvažovacie poplatky.

2.Účastníkom trhu sa sprístupňuje maximálna kapacita vodíkovej siete, pričom sa zohľadňuje integrita a efektívna prevádzka siete.

3.Maximálne trvanie zmlúv o kapacite je 20 rokov v prípade infraštruktúry dokončenej do [dátum nadobudnutia účinnosti] a 15 rokov v prípade infraštruktúry dokončenej po tomto dátume. Regulačné orgány majú právo uložiť kratšie maximálne obdobia trvania, ak je to potrebné na zabezpečenie fungovania trhu, ochranu hospodárskej súťaže a zabezpečenie budúcej cezhraničnej integrácie.

4.Prevádzkovatelia vodíkových sietí zavedú a uverejnia nediskriminačné a transparentné postupy riadenia preťaženia, ktoré uľahčujú aj cezhraničné výmeny vodíka na nediskriminačnom základe.

5.Prevádzkovatelia vodíkových sietí pravidelne posudzujú dopyt na trhu po nových investíciách, pričom zohľadňujú bezpečnosť dodávok a efektívnosť konečného využitia vodíka.

6.Od 1. januára 2031 sú vodíkové siete organizované ako vstupno-výstupné systémy.

7.Od 1. januára 2031 sa článok 15 uplatňuje aj na tarify za prístup do vodíkových sietí. Za prístup do vodíkových sietí v prepojovacích bodoch medzi členskými štátmi sa podľa článku 15 neúčtujú žiadne tarify. Ak sa členský štát rozhodne uplatňovať regulovaný prístup tretích strán k vodíkovým sieťam v súlade s článkom 31 [prepracovaného znenia smernice o plyne] pred 1. januárom 2031, na tarify za prístup k vodíkovým sieťam v uvedenom členskom štáte sa uplatňuje článok 15 ods. 1.

8.Od 1. januára 2031 musia prevádzkovatelia vodíkových sietí pri poskytovaní svojich služieb spĺňať požiadavky na prevádzkovateľov prepravných sietí podľa článkov 5, 9 a 12 a uverejňovať tarify za každý sieťový bod na online platforme prevádzkovanej ENNOH. Kým sa neprijme a nenadobudne účinnosť sieťový predpis o prideľovaní kapacity pre vodíkové siete podľa článku 54 ods. 2 písm. d), takéto uverejnenie sa môže uskutočniť prostredníctvom odkazov na uverejnenie taríf na webových sídlach prevádzkovateľov vodíkových sietí.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 7 15

Služby pre prístup tretích strán do zásobníkov ⌦zemného plynu⌫⌦, vodíkových terminálov⌫ a zariadení LNG ⌦a zásobníkov vodíka⌫ 

1.Prevádzkovatelia zariadení LNG a ⇨a vodíkových terminálov, prevádzkovatelia zásobníkov vodíka⇦⇨, ako aj prevádzkovatelia zásobníkov zemného plynu⇦:

a)ponúkajú služby na uspokojenie dopytu na trhu všetkým užívateľom siete na nediskriminačnom základe; najmä ak prevádzkovateľ zariadení LNG ⇨alebo prevádzkovateľ⇦ ⇨vodíkových terminálov, zásobníka vodíka⇦ alebo zásobníkov ⇨zemného plynu⇦ ponúka rovnakú službu rôznym odberateľom, musí ju ponúkať za rovnakých zmluvných podmienok;

b)ponúkajú služby, ktoré umožňujú využívanie vzájomne prepojených prepravných sietí pre ⇨zemný ⇦ plyn ⇨a vodík⇦, a uľahčujú prístup prostredníctvom spolupráce s prevádzkovateľom prepravnej siete ⇨alebo prevádzkovateľom vodíkovej siete⇦ a

c)zverejňujú dôležité informácie, a to najmä údaje o využívaní a dostupnosti služieb, v časovom rámci, ktorý je v súlade s prijateľnými obchodnými potrebami užívateľov zariadenia LNG alebo zásobníkov, ⇨vodíkových terminálov alebo zásobníkov vodíka ⇦ pričom takéto zverejnenie podlieha monitorovaniu zo strany národného regulačného orgánu.

2.Každý prevádzkovateľ zásobníkov:

a)poskytuje pevné aj prerušiteľné služby pre prístup tretích strán; cena prerušiteľnej kapacity pritom vychádza z pravdepodobnosti prerušenia;

b)ponúka užívateľom zásobníkov dlhodobé aj krátkodobé služby a

c)ponúka užívateľom zásobníkov oddelené ⌦ zoskupené ⌫ aj neoddelené ⌦ nezoskupené ⌫ služby súvisiace so skladovacím objemom, vtlačným výkonom a ťažobným výkonom.

⇩ nový

3.Každý prevádzkovateľ zariadenia LNG ponúka používateľom zariadení LNG zoskupené aj nezoskupené služby v rámci zariadenia LNG v závislosti od potrieb vyjadrených používateľmi zariadenia LNG.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

43.Zmluvy o využívaní zariadení LNG a zásobníkov ⇨zemného plynu⇦ nesmú mať za následok svojvoľné zvýšenie taríf v prípade, že sa podpíšu:

a)mimo stanoveného bežného roku k neštandardnému dátumu začiatku plnenia alebo

b)s kratšou dobou trvania ako bežná ⌦ ročná ⌫ zmluva o využívaní zariadení LNG a zásobníkov.

⇩ nový

Zmluvy o zásobníkoch vodíka a vodíkových termináloch s kratším trvaním ako bežná ročná zmluva o využívaní zariadení LNG a zásobníkov nesmú viesť k svojvoľne vyšším tarifám.

🡻 715/2009

⇨ nový

54.Ak je to vhodné, služby pre prístup tretích strán možno poskytnúť pod podmienkou, že užívatelia siete poskytnú vhodné záruky, pokiaľ ide o ich dôveryhodnosť. Takéto záruky nesmú vytvárať neprimerané prekážky vstupu na trh a musia byť nediskriminačné, transparentné a primerané.

65.Zmluvné obmedzenia týkajúce sa minimálnej požadovanej kapacity zariadenia LNG ⇨ alebo vodíkového terminálu ⇦ a uskladňovacej kapacity ⇨ pre zemný plyn alebo vodík ⇦ musia byť opodstatnené na základe technických obmedzení a musia umožňovať získať prístup k skladovacím službám aj menším užívateľom zásobníkov.

⇩ nový

Článok 8

Posúdenie trhu s obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi prevádzkovateľmi zariadení LNG a zásobníkov

Prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov posudzujú aspoň každé dva roky dopyt na trhu po nových investíciách umožňujúcich využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov v zariadeniach. Prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov pri plánovaní nových investícií posudzujú dopyt na trhu a zohľadňujú bezpečnosť dodávok. Prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov zverejňujú všetky plány týkajúce sa nových investícií, ktoré umožnia využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov vo ich zariadeniach.

🡻 715/2009

Článok 9 16

Zásady mechanizmov prideľovania kapacity a postupy riadenia preťaženia týkajúce sa prevádzkovateľov prepravných sietí

1.Účastníkom trhu sa sprístupňuje maximálna kapacita vo všetkých príslušných bodoch uvedených v článku 3018 ods. 3, pričom sa zohľadňuje integrita siete a efektívna prevádzka siete.

2.Prevádzkovateľ prepravnej siete zavedie a uverejní nediskriminačné a transparentné mechanizmy prideľovania kapacity, ktoré:

a)poskytujú vhodné ekonomické signály na efektívne a maximálne využívanie technickej kapacity a uľahčujú investície do novej infraštruktúry a cezhraničné výmeny zemného plynu;

b)sú v súlade s trhovými mechanizmami vrátane spotových trhov a obchodných hubov a zároveň sú flexibilné a schopné prispôsobiť sa vyvíjajúcej sa situácii na trhu; a

c)sú v súlade so systémami prístupu do sietí členských štátov.

3.Prevádzkovateľ prepravnej siete zavedie a uverejní nediskriminačné a transparentné postupy riadenia preťaženia, ktoré uľahčujú cezhraničnú výmenu zemného plynu na nediskriminačnom základe a ktoré vychádzajú z týchto zásad:

a)v prípade zmluvného preťaženia ponúka prevádzkovateľ prepravnej siete nevyužitú kapacitu na primárnom trhu najmenej deň vopred a ako prerušiteľnú a

b)užívatelia siete, ktorí si želajú opakovane predať alebo prenajať nevyužitú zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu, sú oprávnení to urobiť.

So zreteľom na prvý pododsek písm. eno ba) prvého pododseku členský štát môže od užívateľov siete požadovať, aby prevádzkovateľovi prepravnej siete poslali o tejto skutočnosti oznámenie alebo ho o nej informovali.

⇩ nový

4.Prevádzkovatelia prepravných sietí pravidelne posudzujú dopyt na trhu po nových investíciách, pričom zohľadňujú spoločný scenár vypracovaný pre integrovaný plán rozvoja siete na základe článku 51 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle COM(2021) xxx], ako aj bezpečnosť dodávok.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

 4. V prípade fyzického preťaženia uplatňuje prevádzkovateľ prepravnej siete, prípadne regulačné orgány, mechanizmy nediskriminačného a transparentného prideľovania kapacity.

5.Prevádzkovatelia prepravných sietí pravidelne posudzujú dopyt na trhu z hľadiska nových investícií. Prevádzkovatelia prepravných sietí pri plánovaní nových investícií posudzujú dopyt na trhu a zohľadňujú bezpečnosť dodávok.

Článok 1017

Zásady mechanizmov prideľovania kapacity a postupy riadenia preťaženia týkajúce sa zásobníkov ⌦ zemného plynu ⌫ ⌦ , vodíkových terminálov, zásobníkov vodíka ⌫a zariadení LNG

1.Účastníkom trhu sa sprístupňuje maximálna uskladňovacia kapacita ⌦ zásobníka ⌫ ⇨ zemného plynu ⇦ a ⌦ zariadenia ⌫ LNG alebo ⇨ zásobníka vodíka ⇦ ⇨ , ako aj vodíkových terminálov ⇦ maximálna kapacita zariadení LNG, pričom sa zohľadňuje integrita a prevádzka siete.

2.Prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov ⇨vodíka, ako aj vodíkových terminálov a zásobníkov zemného plynu⇦ zavedú a uverejnia nediskriminačné a transparentné mechanizmy prideľovania kapacity, ktoré:

a)poskytujú vhodné ekonomické signály na efektívne a maximálne využívanie kapacity a uľahčujú investície do novej infraštruktúry;

b)sú v súlade s trhovými mechanizmami vrátane spotových trhov a obchodných hubov a zároveň sú flexibilné a schopné prispôsobiť sa vyvíjajúcej sa situácii na trhu; a

c)sú v súlade s prepojenými systémami prístupu do siete.

3.Zmluvy o využívaní zariadení ⌦ terminálov ⌫ LNG, ⌦ vodíkových terminálov ⌫ alebo ⇨a zásobníkov vodíka a zemného plynu⇦ obsahujú opatrenia na zabránenie hromadeniu kapacity, pričom v prípade zmluvného preťaženia zohľadňujú tieto zásady:

a)prevádzkovateľ siete musí bezodkladne ponúknuť ⌦ ponúkne ⌫ nevyužitú kapacitu zariadenia LNG ⇨, vodíkového terminálu⇦ a uskladňovaciu kapacitu na primárnom trhu; v prípade zásobníkov ju ponúkne najmenej deň vopred a ako prerušiteľnú;

b)užívatelia zariadení LNG ⇨, vodíkových terminálov⇦ a zásobníkov, ktorí si želajú opakovane predať svoju zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu, musia byť ⌦ sú ⌫ oprávnení to urobiť. ⇨Prevádzkovatelia zariadení LNG, vodíkových terminálov a zásobníkov jednotlivo alebo regionálne zabezpečia transparentnú a nediskriminačnú rezervačnú platformu pre používateľov zariadení LNG, vodíkových terminálov a zásobníkov s cieľom opätovne predať svoju zmluvnú kapacitu na sekundárnom trhu najneskôr 18 mesiacov po [nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].⇦

Článok 1122

Obchodovanie s právami na kapacitu

Každý prevádzkovateľ prepravnej siete, zásobníkov, a zariadení LNG ⇨ a vodíkovej siete ⇦ prijíma vhodné opatrenia, aby umožnil voľné obchodovanie s právami na kapacitu a uľahčil takéto obchodovanie transparentným a nediskriminačným spôsobom. Každý takýto prevádzkovateľ vypracuje harmonizované zmluvy o preprave, zmluvy o využívaní zariadenia LNG ⇨, vodíkových terminálov ⇦ a⇨ zásobníkov ⇦ ⇨ zemného plynu a vodíka ⇦ zmluvy o uskladňovaní a postupy na primárnom trhu na uľahčenie sekundárneho obchodu s kapacitou a uzná prevod práv na primárnu kapacitu, ak mu ho užívatelia siete oznámili.

Harmonizované zmluvy o preprave a postupy týkajúce sa prepravy, zariadení LNG a uskladňovania sa oznamujú regulačným orgánom

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 12 21

Pravidlá vyvažovania a poplatky za odchýlky

1.Pravidlá vyvažovania sa tvoria spravodlivým, nediskriminačným a transparentným spôsobom a zakladajú sa na objektívnych kritériách. Pravidlá vyvažovania odrážajú skutočné potreby siete a zohľadňujú sa v nich zdroje, ktoré má prevádzkovateľ prepravnej siete k dispozícii. Pravidlá vyvažovania sú trhovo orientované.

2.Prevádzkovatelia prepravných sietí poskytujú online dostatočné, dobre načasované a spoľahlivé informácie o stave vyváženosti užívateľov siete s cieľom umožniť im prijať včasné nápravné opatrenie.

Poskytované informácie odrážajú úroveň informácií, ktoré má prevádzkovateľ prepravnej siete k dispozícii, a zúčtovaciu lehotu, za ktorú sa počítajú poplatky za odchýlku.

Poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nespoplatňuje.

3.Poplatky za odchýlku, pokiaľ je to možné, odrážajú náklady a zároveň poskytujú vhodné stimuly pre užívateľov sietí, aby vyvažovali množstvo plynu, ktoré vtláčajú a odoberajú. Predchádzajú krížovým dotáciám medzi užívateľmi siete a nebránia vstupu nových účastníkov na trh.

Príslušné orgány alebo prípadne prevádzkovatelia prepravných sietí zverejňujú každú metodiku na výpočet poplatkov za odchýlku, ako aj konečné ⇨ hodnoty ⇦ tarify.

4.Členské štáty zabezpečujú, aby sa prevádzkovatelia prepravných sietí usilovali zosúladiť svoje režimy vyvažovania a zefektívniť štruktúry a úrovne poplatkov za odchýlku, aby uľahčili obchod s plynom⇨ , ktorý sa uskutočňuje vo virtuálnom obchodnom bode ⇦.

Článok 13 3

Certifikácia prevádzkovateľov prepravných sietí ⌦ a prevádzkovateľov vodíkových sietí ⌫ 

1.Komisia preskúma oznámenie o rozhodnutí o certifikácii prevádzkovateľa prepravnej siete alebo ⇨prevádzkovateľa vodíkovej siete⇦ podľa článku 6510 ods. 6 ⌦ [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle COM(2021) xxx] ⌫ smernice 2009/73/ES, hneď ako jej ho doručia. Komisia do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto oznámenia doručí príslušnému národnému regulačnému orgánu svoje stanovisko o dodržaní ustanovení článku 6510 ods. 2 alebo článku 6611 a článku 549 smernice 2009/73/ES⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne ⌫ ⇨v prípade prevádzkovateľov prepravných sietí a článku 65 v prípade prevádzkovateľov vodíkových sietí⇦.

Pri príprave stanoviska uvedeného v prvom pododseku si môže Komisia vyžiadať od agentúry ⌦ ACER ⌫ stanovisko k rozhodnutiu národného regulačného orgánu. V takomto prípade sa dvojmesačná lehota uvedená v prvom pododseku predlžuje o ďalšie dva mesiace.

Ak Komisia v lehote uvedenej v prvom alebo druhom pododseku nevydá stanovisko, považuje sa to za nevznesenie námietok voči rozhodnutiu regulačného orgánu.

2.Národný Rregulačný orgán prijme do dvoch mesiacov od doručenia stanoviska Komisie svoje konečné rozhodnutie ohľadom certifikácie prevádzkovateľa prepravnej siete a/alebo ⇨prevádzkovateľa vodíkovej siete⇦, pričom v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Rozhodnutie regulačného orgánu a stanovisko Komisie sa uverejňujú spoločne.

3.Regulačné orgány alebo Komisia môžu kedykoľvek počas tohto postupu od prevádzkovateľov prepravných sietí ⇨, prevádzkovateľa vodíkových sietí⇦ alebo podnikov, ktoré vykonávajú ťažobnú alebo dodávateľskú činnosť, žiadať akékoľvek informácie dôležité pre plnenie svojich úloh podľa tohto článku.

4.Regulačné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

5.Komisia ⇨je splnomocnená v súlade s článkom 63 prijať delegované akty, v ktorých sa uvádzajú⇦ môže prijať usmernenia ustanovujúce podrobný postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 tohto článku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

6.Ak je Komisii doručené oznámenie o certifikácii prevádzkovateľa prepravnej siete podľa článku 549 ods. 10 smernice 2009/73/ES⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx ⌫, Komisia prijme rozhodnutie o certifikácii. Regulačný orgán rozhodnutiu Komisie vyhovie.

⇩ nový

Článok 14

Spolupráca medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí

1.Prevádzkovatelia prepravných sietí spolupracujú s inými prevádzkovateľmi prepravných sietí a prevádzkovateľmi infraštruktúry pri koordinovaní údržby svojich príslušných sietí s cieľom minimalizovať akékoľvek prerušenie prepravných služieb poskytovaných užívateľom siete a prevádzkovateľom prepravných sietí v iných oblastiach.

2.Prevádzkovatelia prepravných sietí spolupracujú navzájom, ako aj s ostatnými prevádzkovateľmi infraštruktúry s cieľom maximalizovať technickú kapacitu v rámci vstupno-výstupného systému a minimalizovať využívanie palivového plynu v čo najväčšej možnej miere.

 Oddiel 2

Prístup k sieti

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 15 13

Tarify za prístup do sietí

1.Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet, uplatňované prevádzkovateľmi prepravných sietí a schválené regulačnými orgánmi podľa článku 7241 ods. 67 smernice 2009/73/ES⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne ⌫, ako aj tarify uverejnené podľa článku 2732 ods. 1 uvedenej smernice musia byť transparentné a zohľadňovať potrebu integrity siete a jej zlepšovania a odrážať skutočne vynaložené náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa siete a sú transparentné, za súčasného zabezpečenia vhodnej návratnosti investícií, a kde je to vhodné, za súčasného zohľadnenia výsledkov porovnávania taríf regulačnými orgánmi. Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že tTarify možno určiť aj prostredníctvom trhových opatrení, ako sú aukcie, za predpokladu, že takéto opatrenia a príjmy z nich schváli regulačný orgán.

Tarify alebo metodiky použité na ich výpočet uľahčujú efektívny obchod s plynom a hospodársku súťaž a zároveň predchádzajú krížovým dotáciám medzi užívateľmi sietí a poskytujú stimuly pre investície a udržiavanie alebo vytváranie interoperability prepravných sietí.

Tarify pre užívateľov siete sú nediskriminačné a stanovia sa samostatne pre každý vstupný a výstupný bod prepravnej siete. Mechanizmy prideľovania nákladov a metodiky na stanovovanie množstiev v súvislosti so vstupnými a výstupnými bodmi schvaľujú národné regulačné orgány. Členské štáty zabezpečia, aby sa po prechodnom období, t.j. do 3. septembra 2011, sieťové poplatky nevypočítavali na zmluvnom základe.

2.Tarify zapre prístup do siete nesmú obmedzovať likviditu trhu ani narúšať cezhraničný obchod medzi rôznymi prepravnými sieťami. Ak by rozdiely v štruktúre taríf alebo mechanizmov vyvažovania bránili obchodu medzi prepravnými sieťami, a bez ohľadu na článok 7241 ods. 67 smernice 2009/73/ES⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne ⌫, prevádzkovatelia prepravných sietí sa v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi aktívne snažia o konvergenciu štruktúr taríf a zásad spoplatňovania, okrem iného aj v súvislosti s vyvažovaním.

⇩ nový

Článok 16

Zľavy z taríf na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny

1.Pri stanovovaní taríf sa zľava na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny uplatňuje na:

a)vstupné body z výrobných zariadení obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov. Na účely zvýšenia vtlačenia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov sa na príslušné kapacitné tarify uplatňuje zľava vo výške 75 %;

b)kapacitné prepravné tarify na vstupných a výstupných miestach do zásobníkov, pokiaľ zásobník nie je pripojený k viac ako jednej prepravnej alebo distribučnej sieti a nepoužíva sa ako konkurent prepojovacieho bodu. Takáto zľava sa stanoví na úrovni 75 % v členských štátoch, v ktorých bol obnoviteľný a nízkouhlíkový plyn prvýkrát vtlačený do siete.

2.Regulačné orgány môžu stanoviť diskontné sadzby nižšie ako sadzby stanovené v odseku 1 tohto článku za predpokladu, že zľava je v súlade so všeobecnými zásadami taríf stanovenými v článku 15, a najmä so zásadou odzrkadľovania nákladov, pričom sa v prípade potreby zohľadní potreba stabilných finančných rámcov pre existujúce investície a pokrok pri zavádzaní obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov v dotknutom členskom štáte.

3.Podrobnosti o zľavách poskytnutých v súlade s odsekom 1 sa môžu stanoviť v sieťovom predpise o tarifných štruktúrach, ako sa uvádza v článku 52 ods. 1 písm. e).

4.Komisia opätovne preskúma zníženia taríf podľa odseku 1 [5 rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia]. Vydá správu obsahujúcu prehľad o ich vykonávaní a posúdi, či je úroveň znížení stanovených v odseku 1 stále primeraná vzhľadom na najnovší vývoj na trhu. Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 63 s cieľom zmeniť výšku zliav stanovených v odseku 1.

5.Od 1. januára roku nasledujúceho po prijatí dostanú užívatelia siete zľavu vo výške 100 % z regulovanej tarify od prevádzkovateľa prepravnej siete na všetkých prepojovacích bodoch vrátane vstupných bodov z tretích krajín a výstupných bodov do tretích krajín, ako aj vstupných bodov z terminálov LNG pre obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny po tom, ako príslušnému prevádzkovateľovi prepravnej siete poskytne dôkaz o udržateľnosti na základe platného osvedčenia o udržateľnosti podľa článkov 29 a 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 16  a zaregistrovaných v databáze Únie.

V súvislosti s touto zľavou:

a)sa od prevádzkovateľov prepravných sietí vyžaduje, aby poskytovali zľavu len pre najkratšiu možnú trasu, pokiaľ ide o prekročenie hraníc medzi miestom, kde sa v databáze Únie prvýkrát zaznamenalo osobitné vyhlásenie o udržateľnosti založené na osvedčení o udržateľnosti, a kde bolo zrušené, keďže sa považovalo za použité. Zľava sa nevzťahuje na žiadnu prípadnú aukčnú prémiu;

b)prevádzkovatelia prepravných sietí poskytnú príslušnému regulačnému orgánu informácie o skutočných a očakávaných objemoch obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov a o vplyve uplatňovania zľavy z tarify na svoje výnosy. Regulačné orgány monitorujú a posudzujú vplyv zľavy na stabilitu taríf;

c)Keď sa výnosy prevádzkovateľa prepravnej siete z týchto osobitných taríf znížia o 10 % v dôsledku uplatnenia zľavy, dotknutí a všetci susediaci prevádzkovatelia prepravných sietí sú povinní rokovať o kompenzačných mechanizmoch medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí. Príslušní prevádzkovatelia sietí dospejú k dohode do troch rokov. Ak sa v uvedenej lehote nedosiahne dohoda, zúčastnené regulačné orgány do dvoch rokov spoločne rozhodnú o vhodnom kompenzačnom mechanizme medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí. Ak regulačné orgány nedospejú k dohode, uplatňuje sa článok 6 nariadenia o ACER. Ak regulačné orgány neboli schopné dosiahnuť dohodu do dvoch rokov alebo na základe ich spoločnej žiadosti agentúra ACER rozhodne v súlade s článkom 6 ods. 10 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) 2019/942;

d)ďalšie podrobnosti potrebné na zavedenie zľavy na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny, ako je výpočet oprávnenej kapacity, na ktorú sa zľava uplatňuje, a požadované postupy sa stanovia v sieťovom predpise stanovenom na základe článku 53 tohto nariadenia.

Článok 17

Výnosy prevádzkovateľov plynárenskej prepravnej siete

1.Od [1 roka po transpozícii] príslušný regulačný orgán zabezpečí transparentnosť, pokiaľ ide o metodiky, parametre a hodnoty používané na určenie povolených alebo cieľových výnosov prevádzkovateľov prepravných sietí. Regulačný orgán uverejní informácie uvedené v prílohe I alebo požiada príslušného prevádzkovateľa prepravnej siete o ich uverejnenie. Tieto informácie sa sprístupnia v používateľsky ústretovom formáte a v čo najväčšej možnej miere v jednom alebo vo viacerých bežne zrozumiteľných jazykoch.

2.Náklady prevádzkovateľa prepravnej siete podliehajú porovnaniu efektívnosti medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí Únie, ktoré primerane vymedzí agentúra ACER. Agentúra ACER uverejní [3 roky po transpozícii] a potom každé štyri roky štúdiu porovnávajúcu efektívnosť nákladov prevádzkovateľov prepravných sietí Únie. Príslušné regulačné orgány a prevádzkovatelia prepravných sietí poskytnú agentúre ACER všetky údaje potrebné na toto porovnanie. Výsledky takéhoto porovnania zohľadnia príslušné regulačné orgány spolu s vnútroštátnymi okolnosťami pri pravidelnom stanovovaní povolených alebo cieľových výnosov prevádzkovateľov prepravných sietí.

3.Príslušné regulačné orgány posúdia dlhodobý vývoj prepravných taríf na základe očakávaných zmien ich povolených alebo cieľových výnosov a dopytu po plyne do roku 2050. Na vykonanie tohto posúdenia regulačný orgán zahrnie informácie zo stratégie opísanej v národných energetických a klimatických plánoch príslušného členského štátu a scenárov, z ktorých vychádza integrovaný plán rozvoja siete vypracovaný v súlade s článkom 51 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021)xxx].

Oddiel 3

Prevádzka prepravnej siete, zásobníkov, zariadení LNG a siete vodíkových terminálov

Článok 18

Pevná kapacita pre prístup obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov do prepravnej siete

1.Prevádzkovatelia prepravných sietí zabezpečia pevnú kapacitu pre prístup výrobných zariadení obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov pripojených do ich siete. Na tieto účely prevádzkovatelia prepravných sietí vypracujú v spolupráci s prevádzkovateľmi distribučných sietí postupy a opatrenia vrátane investícií s cieľom zabezpečiť spätný tok z distribučnej siete do prepravnej siete.

2.Odsekom 1 nie je dotknutá možnosť prevádzkovateľov prepravných sietí vyvíjať alternatívy k investíciám do spätného toku, ako sú riešenia inteligentných sietí alebo pripojenie k iným prevádzkovateľom siete. Pevný prístup môže byť obmedzený len na účely ponuky kapacít podliehajúc prevádzkovým obmedzeniam s cieľom zabezpečiť hospodársku efektívnosť. Regulačný orgán zabezpečí, aby sa všetky obmedzenia pevnej kapacity alebo prevádzkové obmedzenia zavádzali na základe transparentných a nediskriminačných postupov a nevytvárali sa nimi neprimerané prekážky pre vstup na trh. Ak výrobné zariadenie znáša náklady súvisiace so zabezpečením pevnej kapacity, neuplatňuje sa žiadne obmedzenie.

Článok 19

Cezhraničná koordinácia kvality plynu

1.Prevádzkovatelia prepravných sietí spolupracujú, aby zabránili obmedzeniam cezhraničných tokov z dôvodu rozdielov v kvalite plynu v prepojovacích bodoch medzi členskými štátmi Únie.

2.Ak dotknutí prevádzkovatelia prepravných sietí pri svojich štandardných prevádzkových činnostiach nemôžu zabrániť obmedzeniu cezhraničného toku z dôvodu rozdielov v kvalite plynu, bezodkladne o tom informujú príslušné regulačné orgány. Informácie musia obsahovať opis a oprávnené zdôvodnenie všetkých krokov, ktoré prevádzkovatelia prepravných sietí doteraz podnikli.

3.Dotknuté regulačné orgány sa do šiestich mesiacov spoločne dohodnú, či obmedzenie uznajú.

4.Ak dotknuté regulačné orgány uznajú obmedzenie, požiadajú dotknutých prevádzkovateľov prepravných sietí, aby do 12 mesiacov od uznania vykonali tieto kroky v tejto postupnosti:

a)spolupráca a vypracovanie technicky uskutočniteľných možností bez zmeny špecifikácií kvality plynu, ku ktorým môžu patriť záväzky tokov a úprava plynu s cieľom odstrániť uznané obmedzenie;

b)spoločná realizácia analýzy nákladov a prínosov technicky uskutočniteľných možností s cieľom určiť ekonomicky efektívne riešenia, v ktorých sa uvedie rozpis nákladov a prínosov podľa kategórií dotknutých strán;

c)vypracovanie časového odhadu realizácie každej potenciálnej možnosti;

d)uskutočnenie verejnej konzultácie o určených uskutočniteľných riešeniach a zohľadnenie výsledkov konzultácie;

e)na základe analýzy nákladov a prínosov a výsledkov verejnej konzultácie predloženie spoločného návrhu riešenia, ktorým sa odstráni uznané obmedzenie, vrátane časového rámca na jeho vykonanie, svojim príslušným regulačným orgánom na schválenie a ostatným príslušným vnútroštátnym orgánom každého zúčastneného členského štátu pre informáciu.

5.Ak príslušní prevádzkovatelia prepravných sietí nedosiahnu dohodu o riešení, každý prevádzkovateľ prepravnej siete bezodkladne informuje svoj príslušný regulačný orgán.

6.Dotknuté regulačné orgány prijmú spoločné koordinované rozhodnutie na odstránenie uznaného obmedzenia s prihliadnutím na analýzu nákladov a prínosov vypracovanú dotknutými prevádzkovateľmi prepravných sietí a výsledky verejnej konzultácie do šiestich mesiacov, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2019/942.

7.Spoločné koordinované rozhodnutie dotknutých regulačných orgánov zahŕňa rozhodnutie o rozdelení investičných nákladov, ktoré má znášať každý prevádzkovateľ prepravnej siete za realizáciu dohodnutého riešenia, ako aj o ich zahrnutí do taríf, pričom sa zohľadnia hospodárske, sociálne a environmentálne náklady a prínosy riešenia v dotknutých členských štátoch.

8.Agentúra ACER môže regulačným orgánom poskytnúť odporúčania týkajúce sa podrobností o takýchto rozhodnutiach o rozdelení nákladov, ako sa uvádza v odseku 7.

9.Ak dotknuté regulačné orgány nie sú schopné dosiahnuť dohodu uvedenú v odseku 3, agentúra ACER rozhodne o obmedzení na základe postupu stanoveného v článku 6 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2019/942. Ak agentúra ACER uzná obmedzenie, požiada dotknutých prevádzkovateľov prepravných sietí, aby do 12 mesiacov vykonali opatrenia uvedené v odseku 4 písm. a) až e) v danej postupnosti.

10.Ak príslušné regulačné orgány nie sú schopné prijať spoločné koordinované rozhodnutia, ako sa uvádza v odsekoch 6 a 7, agentúra ACER rozhodne o riešení na odstránenie uznaného obmedzenia a o rozdelení investičných nákladov, ktoré má znášať každý prevádzkovateľ prepravnej siete za realizáciu dohodnutého riešenia, a to na základe postupu stanoveného v článku 6 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2019/942.

11.Ďalšie podrobnosti potrebné na vykonávanie prvkov tohto článku vrátane podrobností o analýze nákladov a prínosov sa určia v sieťovom predpise stanovenom na základe článku 53 tohto nariadenia.

Článok 20

Vodíkové zmesi v prepojovacích bodoch medzi členskými štátmi Únie v sieti zemného plynu

1.Prevádzkovatelia prepravných sietí prijímajú toky plynu s obsahom vodíka do 5 % hmotnostnej koncentrácie v prepojovacích bodoch medzi členskými štátmi Únie v sieti zemného plynu od 1. októbra 2025 s výhradou postupu opísaného v článku 19 tohto nariadenia.

2.Ak obsah primiešaného vodíka v sieti zemného plynu prekročí 5 % hmotnostnej koncentrácie, postup opísaný v článku 19 tohto nariadenia sa neuplatňuje.

3.Členské štáty nesmú používať primiešavanie vodíka v sieti zemného plynu na obmedzenie cezhraničných tokov plynu.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 214

Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn

Všetci prevádzkovatelia prepravných sietí spolupracujú na úrovni ⌦ Únie ⌫ Spoločenstva prostredníctvom ⌦ Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn ⌫ (ENTSO pre plyn) s cieľom podporovať dobudovanie a fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom a cezhraničného obchodu a zabezpečiť optimálne riadenie, koordinovanú prevádzku a vhodný technický vývoj prepravnej siete pre zemný plyn.

Článok 225

Zriadenie ⌦ Organizácia ⌫ENTSO pre plyn

1.Prevádzkovatelia prepravných sietí pre plyn do 3. marca 2011 ⌦ ENTSO ⌫ predložíia Komisii a agentúre ⌦ ACER ⌫ návrh stanov, zoznam členov a návrh rokovacieho poriadku ENTSO pre plyn vrátane rokovacieho poriadku pre konzultácie s ostatnými zainteresovanými subjektmi ⇨v prípade zmeny uvedených dokumentov alebo na odôvodnenú žiadosť Komisie alebo agentúry ACER⇦.

2.Agentúra ⌦ ACER ⌫ poskytne Komisii stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku do štyroch mesiacov odo dňa ich doručenia a po formálnej porade s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, najmä užívateľmi siete vrátane odberateľov.

3.Komisia vydá stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku po zohľadnení stanoviska agentúry ⌦ ACER ⌫ prijatého podľa ⌦ uvedeného v ⌫ odseku 2, a to do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska agentúry ⌦ ACER ⌫.

4.Prevádzkovatelia prepravných sietí Do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska Komisie zriadia ENTSO pre plyn, ⇨musí prijať⇦ jej ⌦ zrevidované ⌫ stanovy a rokovací poriadok ⌦ ENTSO pre plyn ⌫ a ⇨ uverejniť ⇦ ich.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

Článok 238

Úlohy ENTSO pre plyn

1.ENTSO pre plyn vypracúva na žiadosť Komisie podľa článku 53 ods. 96 ods. 6 sieťové predpisy pre oblasti uvedené v odseku 6 tohto článku.

2.ENTSO pre plyn môže vypracúvať sieťové predpisy pre oblasti uvedené v odseku 6 v záujme dosiahnutia cieľov uvedených v článku 214, ak sa takéto sieťové predpisy netýkajú oblastí, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, ktorú ENTSO pre plyn adresovala Komisia. Tieto sieťové predpisy sa predkladajú agentúre ⌦ ACER ⌫, aby k nim zaujala stanovisko. ENTSO pre plyn toto stanovisko riadne zohľadní.

3.ENTSO pre plyn prijme:

a)spoločné nástroje na prevádzku siete na zabezpečenie koordinácie prevádzky siete za normálnych a núdzových podmienok vrátane spoločnej stupnice na klasifikáciu poruchových udalostí, a výskumné plány;

b)každé dva roky nezáväzný 10-ročný plán rozvoja siete pre ⌦ celú Úniu ⌫celé Spoločenstvo (ďalej len „plán rozvoja siete pre ⌦ celú Úniu ⌫celé Spoločenstvo“) obsahujúci európsky výhľad primeranosti dodávok;

c)odporúčania o koordinácii technickej spolupráce medzi prevádzkovateľmi prepravnej siete ⌦ z Únie ⌫zo Spoločenstva a z tretích krajín;

d)ročný pracovný program;

e)výročnú správu;

f)ročný výhľad dodávok v letnom a zimnom období. ⌦ a ⌫

⇩ nový

g)správu o monitorovaní kvality plynu najneskôr do 15. mája 2024 a potom každé dva roky vrátane vývoja parametrov kvality plynu, vývoja miery a objemu primiešaného vodíka v sieti zemného plynu, prognóz očakávaného vývoja parametrov kvality plynu a objemu primiešaného vodíka v sieti zemného plynu, vplyvu primiešavania vodíka na cezhraničné toky, ako aj informácií o prípadoch týkajúcich sa rozdielov v špecifikáciách kvality plynu alebo v špecifikáciách mier primiešavania a o tom, ako boli takéto prípady vyriešené;

g)správa o monitorovaní kvality plynu sa vzťahuje aj na rozvoj oblastí uvedených v písmene g), pokiaľ je to relevantné pre distribučnú sieť, na základe informácií poskytnutých subjektom prevádzkovateľov distribučných sietí v Únii (ďalej len „subjekt PDS EÚ“).

🡻 715/2009

4.Európsky výhľad primeranosti dodávok uvedený v odseku 3 písm. b) sa zaoberá celkovou primeranosťou plynárenskej siete z hľadiska schopnosti uspokojovať súčasný a projektovaný dopyt po plyne počas nasledujúcich piatich rokov, ako aj počas obdobia medzi piatimi a 10 rokmi od vydania výhľadu. Tento európsky výhľad primeranosti dodávok sa musí zakladať na vnútroštátnych výhľadoch dodávok vypracovaných všetkými jednotlivými prevádzkovateľmi prepravných sietí.

⇩ nový

Plán rozvoja siete pre celú Úniu uvedený v odseku 3 písm. b) musí obsahovať modelovanie integrovanej siete vrátane vodíkových sietí, vypracúvanie scenárov, európsky výhľad primeranosti dodávok a hodnotenie odolnosti siete.

🡻 715/2009

5.Ročný pracovný program uvedený v odseku 3 písm. d) obsahuje zoznam a opis sieťových predpisov, ktoré sa majú vypracovať, plán koordinácie prevádzky siete a výskumno-vývojové činnosti, ktoré sa majú vykonať v danom roku, ako aj orientačný harmonogram.

6.Sieťové predpisy uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú tieto oblasti, pričom vo vhodných prípadoch zohľadňujú regionálne špecifiká:

a)pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a spoľahlivosti siete;

b)pravidlá pripojenia k sieti;

c)pravidlá prístupu pre tretie strany;

d)pravidlá výmeny údajov a zúčtovania;

e)pravidlá interoperability;

f)prevádzkové havarijné postupy;

g)pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia;

h)pravidlá obchodovania týkajúce sa technickej a prevádzkovej stránky poskytovania služieb prístupu do siete a vyvažovania siete;

i)pravidlá transparentnosti;

j)pravidlá vyvažovania vrátane pravidiel pre postupy nominácie týkajúce sa siete, pravidiel spoplatňovania odchýlok a pravidiel prevádzkového vyvažovania medzi sieťami prevádzkovateľov prepravných sietí;

k)pravidlá týkajúce sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf; a

l)energetická efektívnosť súvisiaca s plynárenskými sieťami;.

⇩ nový

m)kybernetická bezpečnosť súvisiaca s plynárenskými sieťami.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

7.Sieťové predpisy sa vypracujú pre cezhraničné sieťové záležitosti a otázky týkajúce sa integrácie trhu a nie je nimi dotknuté právo členských štátov ustanoviť národné sieťové predpisy, ktoré neovplyvňujú cezhraničný obchod.

8.ENTSO pre plyn monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 53 ods. 136 ods. 11 ⌦ alebo článku 56 ⌫, ako aj ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu. ENTSO pre plyn oznamuje svoje zistenia agentúre a výsledky analýzy zahŕňa do výročnej správy uvedenej v odseku 3 písm. e) tohto článku.

9.ENTSO pre plyn sprístupňuje všetky informácie, ktoré agentúra ⌦ ACER ⌫požaduje na účely plnenia jej úloh podľa článku 249 ods. 1.

10.11.Agentúra⌦ ACER ⌫ preskúma národné 10-ročné plány rozvoja siete s cieľom posúdiť ich súlad s nezáväzným 10-ročným plánom rozvoja siete na úrovni ⌦ pre celú Úniu ⌫ Spoločenstva. Ak agentúra ⌦ ACER ⌫ zistí nesúlad medzi národným 10-ročným plánom rozvoja siete a nezáväzným 10-ročným plánom rozvoja siete na úrovni ⌦ pre celú Úniu ⌫ Spoločenstva, odporučí zmeny v národnom 10-desaťročnom pláne rozvoja siete alebo v nezáväznom 10-ročnom pláne rozvoja siete na úrovni ⌦ pre celú Úniu ⌫Spoločenstva. Ak je takýto národný 10-ročný plán rozvoja siete vypracovaný v súlade s článkom 5122 smernice 2009/73/ES ⌦[prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] ⌫, agentúra ⌦ ACER ⌫ odporučí príslušnému národnému regulačnému orgánu zmeniť národný 10-ročný plán rozvoja siete v súlade s článkom 5122 ods. 57 uvedenej smernice a informuje o tom Komisiu.

11.12.Na žiadosť Komisie poskytuje ENTSO pre plyn Komisii stanoviská k prijímaniu usmernení uvedených v článku 5623.

Článok 249

Monitorovanie agentúrou ⌦ ACER ⌫

1.Agentúra ⌦ ACER ⌫ monitoruje plnenie úloh ENTSO pre plyn uvedených v článku 238 ods. 1, 2 a 3 a podáva o tom správy Komisii.

Agentúra ⌦ ACER ⌫ monitoruje, ako ENTSO pre plyn vykonáva sieťové predpisy vypracované podľa článku 238 ods. 2 a sieťové predpisy, ktoré sa vypracovali v súlade s článkom 536 ods. 1 až 1210, ktoré však neprijala Komisia podľa článku 536 ods. 1311. Ak ENTSO pre plyn nevykonáva ktorýkoľvek z týchto sieťových predpisov, Agentúra ⌦ agentúra ACER ⌫ju požiada, aby poskytla riadne vysvetlenie dôvodov, pre ktoré predpisy nevykonáva. Agentúra ⌦ ACER ⌫ informuje Komisiu o tomto vysvetlení a uvedie k nemu svoje stanovisko.

Agentúra ⌦ ACER ⌫ monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a uusmernení prijatých Komisiou podľa článkovu 526 ods. 111 ⌦ ,53, 55 a 56 ⌫ a ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhu, ako aj ich účinok na nediskrimináciu, skutočnú hospodársku súťaž a efektívne fungovanie trhu a podáva o tom správy Komisii.

2.ENTSO pre plyn predloží agentúre ⌦ ACER ⌫ návrh plánu rozvoja siete pre ⌦ celú Úniu ⌫celé Spoločenstvo a návrh ročného pracovného programu vrátane informácií týkajúcich sa konzultačného postupu a ostatných dokumentov uvedených v článku 238 ods. 3, aby k nim agentúra zaujala stanovisko.

Ak agentúra ⌦ ACER ⌫ usúdi, že návrh ročného pracovného programu alebo návrh plánu rozvoja siete pre ⌦ celú Úniu ⌫ celé Spoločenstvo predložený ENTSO pre plyn neprispieva k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži, efektívnemu fungovaniu trhu ani k dostatočnej úrovni cezhraničného prepojenia otvoreného pre prístup tretích strán, do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhov poskytne pre ENTSO pre plyn a Komisiu riadne odôvodnené stanovisko, ako aj odporúčania.

Článok 2524

Regulačné orgány

Regulačné orgány pri vykonávaní svojich povinností podľa tohto nariadenia zabezpečujú dodržiavanie tohto nariadenia a ⇨ , sieťových predpisov a ⇦ usmernení prijatých podľa článku 52 až 5623.

Keď je to vhodné, spolupracujú medzi sebou navzájom, s Komisiou a s agentúrou ⌦ ACER ⌫ v súlade s kapitolou VIII smernice 2009/73/ES⌦ prepracovaného znenia smernice o plyne ⌫.

Článok 26 10

Konzultácie

1.ENTSO pre plyn pri vypracúvaní sieťových predpisov, návrhu plánu rozvoja siete pre⌦ celú Úniu ⌫celé Spoločenstvo a ročného pracovného programu uvedených v článku 238 ods. 1, 2 a 3 dôkladne, včas, otvorene a transparentne konzultuje so všetkými relevantnými účastníkmi trhu, a najmä s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, a to v súlade s rokovacím poriadkom uvedeným v článku 225 ods. 1. Týchto konzultácií sa zúčastňujú aj národné regulačné orgány a iné vnútroštátne orgány, dodávateľské a ťažobné podniky, užívatelia siete vrátane odberateľov, prevádzkovatelia distribučných sietí vrátane relevantných odvetvových združení, technických orgánov a platforiem zainteresovaných subjektov. Cieľom konzultácií je zistiť stanoviská a návrhy všetkých relevantných účastníkov počas rozhodovacieho procesu.

2.Všetky dokumenty a zápisnice zo zasadnutí týkajúce sa konzultácií uvedených v odseku 1 sa zverejnia.

3.ENTSO pre plyn pred prijatím ročného pracovného programu a sieťových predpisov uvedených v článku 238 ods. 1, 2 a 3 uvedie spôsob, akým boli zohľadnené pripomienky, ktoré dostala v priebehu konzultácií. Ak pripomienky neboli zohľadnené, uvedie dôvody.

🡻 347/2013 článok 22 ods. 2 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 27 11

Náklady

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre plyn uvedenými v článkoch 214 až 23až 12 ⇨ , 52 a ⇦ 53 tohto nariadenia a v článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 17 (EÚ) č. 347/2013 hradia prevádzkovatelia prepravných sietí a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2812

Regionálna spolupráca prevádzkovateľov prepravných sietí

1.Prevádzkovatelia prepravných sietí nadviažu regionálnu spoluprácu v rámci ENTSO pre plyn s cieľom podieľať sa na úlohách uvedených v článku 238 ods. 1, 2 a 3. Konkrétne, každé dva roky uverejnia regionálny investičný plán a môžu prijímať investičné rozhodnutia, ktoré sú na ňom založené.

2.Prevádzkovatelia prepravných sietí podporujú prevádzkové opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť optimálne riadenie siete, ako aj rozvoj výmen energie, koordinované prideľovanie cezhraničnej kapacity prostredníctvom nediskriminačných trhovo orientovaných riešení, v ktorých sa venuje náležitá pozornosť osobitným výhodám implicitných aukcií pri krátkodobom prideľovaní, a integráciu mechanizmov vyvažovania.

3.V záujme dosiahnutia cieľov uvedených v odsekoch 1 a 2 ⇨je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 63 týkajúce sa⇦ ⌦vymedzenia ⌫môže Komisia vymedziť zemepisnejú oblastiť, na ktorú sa vzťahuje jednotlivá štruktúra regionálnej spolupráce, pričom zohľadní existujúce štruktúry regionálnej spolupráce. Každý členský štát môže podporovať spoluprácu vo viacerých zemepisných oblastiach. Opatrenie uvedené v prvej vete zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

Komisia na tento účel konzultuje s agentúrou ⌦ ACER ⌫ a s ENTSO pre plyn.

Článok 29

⌦ 10-ročný plán rozvoja siete ⌫

🡻 715/2009 (prispôsobené)

ENTSO pre plyn každé dva roky prijme a uverejní plán rozvoja siete pre celéú Spoločenstvo⌦ Úniu ⌫uvedený v ⌦ článku 23 ⌫ odseku 3 písm. b). Tento plán rozvoja siete pre ⌦ celú Úniu ⌫celé Spoločenstvo musí obsahovať modelovanie integrovanej siete, vypracúvanie scenárov, európsky výhľad primeranosti dodávok a hodnotenie odolnosti siete.

Plán rozvoja siete pre ⌦ celú Úniu ⌫celé Spoločenstvo najmä:

🡻 347/2013 článok 22 ods. 1

⇨ nový

a)vychádza z národných investičných plánov ⇨ a kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 347/2013 ⇦ , zohľadňujúc regionálne investičné plány uvedené v článku 12 ods. 1 a podľa potreby aspektov Únie týkajúcich sa plánovania siete, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013( 18 ) o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru; vypracuje sa analýza nákladov a prínosov s využitím metodiky stanovenej v článku 11 tohto nariadenia;

🡻 715/2009 článok 8 (prispôsobené)

⇨ nový

b)vychádza, pokiaľ ide o cezhraničné prepojenia, aj z primeraných potrieb jednotlivých užívateľov sietí a integruje dlhodobé záväzky investorov uvedené v článkoch 5614 a 5222 smernice 2009/73/ES ⌦ [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] ⌫ a

c)identifikuje investičné medzery, obzvlášť pokiaľ ide o cezhraničné kapacity.

So zreteľom na písm. c) druhýého pododseku písm. c), k plánu rozvoja siete pre ⌦ celú Úniu ⌫celé Spoločenstvo môže byť priložený prehľad prekážok zvyšovania cezhraničnej kapacity siete vyplývajúcich z rozličných postupov schvaľovania alebo rozličnej praxe.

Článok 3018

Požiadavky na transparentnosť týkajúce sa prevádzkovateľov prepravných sietí

1.Prevádzkovatelia prepravných sietí zverejňujú podrobné informácie ⇨o kapacite a⇦ službách, ktoré ponúkajú, a príslušných podmienkach, ktoré sa uplatňujú, spolu s technickými informáciami, ktoré užívatelia sietí potrebujú na získanie účinného prístupu do siete.

2.S cieľom zabezpečiť transparentné, objektívne a nediskriminačné tarify a uľahčiť efektívne využívanie plynárenskej siete prevádzkovatelia prepravných sietí alebo príslušné vnútroštátne orgány uverejňujú primerané a dostatočne podrobné informácie o výpočte, metodike a štruktúre taríf.

3.Každý prevádzkovateľ prepravnej siete pravidelne, priebežne a štandardizovaným spôsobom zrozumiteľným užívateľovi ⇨, ako sa podrobne uvádza v prílohe I,⇦ zverejňuje k poskytovaným službám informácie o technických, zmluvných a dostupných kapacitách v číselných údajoch pre všetky príslušné body vrátane vstupných a výstupných bodov.

4.Príslušné body prepravnej siete, o ktorých sa musia zverejňovať informácie, schvaľujú príslušné orgány po konzultácii s užívateľmi siete.

5.Prevádzkovateľ prepravnej siete vždy zverejňuje informácie požadované na základe tohto nariadenia zmysluplným, kvantitatívne jasným a ľahko prístupným spôsobom a nediskriminačne.

6.Prevádzkovateľ prepravnej siete zverejňuje predbežné, ako aj následné informácie o ponuke a dopyte na základe nominácií ⇨ a pridelení⇦, predpovedí a uskutočnených prietokov pri vtláčaní alebo ťažbe. Národný Rregulačný orgán zabezpečí, že všetky takéto informácie sa zverejnia. Úroveň podrobnosti informácií, ktoré sa zverejňujú, vychádza z informácií, ktoré má prevádzkovateľ prepravnej siete k dispozícii.

Prevádzkovateľ prepravnej siete zverejňuje opatrenia prijaté na vyvažovanie siete, ako aj náklady a príjmy, ktoré pri ňom vznikli.

Dotknutí účastníci trhu poskytujú prevádzkovateľovi prepravnej siete údaje uvedené v tomto článku.

⇩ nový

7.Prevádzkovatelia prepravných sietí zverejňujú na základe článkov 16 a 17 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/703 podrobné informácie o kvalite plynov prepravovaných v ich sieti, ktoré by mohli mať vplyv na užívateľov siete.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 3119

Požiadavky na transparentnosť týkajúce sa zásobníkov ⌦ zemného plynu a vodíka⌫, a zariadení LNG a ⌦ vodíkových terminálov ⌫ 

1.Prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov ⇨ vodíka, ako aj prevádzkovatelia zásobníkov (zemného plynu) ⇦ ⇨a vodíkových terminálov⇦ zverejňujú podrobné informácie o ⇨ všetkých ⇦ službách, ktoré ponúkajú, a príslušných podmienkach, ktoré sa uplatňujú, spolu s technickými informáciami, ktoré užívatelia zariadení LNG a zásobníkov ⇨vodíka⇦⇨ a vodíkových terminálov⇦ potrebujú na získanie účinného prístupu do k zariadenamí LNG a zásobníkomv ⇨vodíka⇦ ⇨a vodíkovým terminálom⇦. ⇨Regulačné orgány môžu od uvedených prevádzkovateľov požadovať, aby zverejnili akékoľvek ďalšie relevantné informácie pre užívateľov siete.⇦

⇩ nový

2.Prevádzkovatelia zariadenia LNG poskytujú používateľsky ústretové nástroje na vypočítanie taríf za dostupné služby. 

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

3.2. Prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov ⇨ vodíka, ako aj zemného plynu ⇦ pravidelne, priebežne a štandardizovaným spôsobom zrozumiteľným užívateľovi v číselných údajoch zverejňujú k poskytovaným službám informácie o zmluvných a dostupných uskladňovacích kapacitách a kapacitách zariadenia LNG ⇨ a zásobníkoch vodíka ⇦⇨, ako aj vodíkových terminálov⇦.

4.3. Prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov ⇨ vodíka, ako aj zemného plynu⇦ vždy zverejňujú informácie požadované na základe tohto nariadenia zmysluplným, kvantitatívne jasným a ľahko prístupným spôsobom a nediskriminačne.

5.4. Prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov ⇨a prevádzkovatelia zásobníkov vodíka a vodíkových terminálov⇦ zverejňujú množstvo plynu v každom zásobníku alebo zariadení LNG ⇨a vodíkovom termináli⇦, alebo skupine zásobníkov, ak to zodpovedá spôsobu, akým sa prístup ponúka užívateľom, množstvo vtlačeného a vyťaženého ⇨zemného plynu a vodíka⇦plynu a dostupné uskladňovacie kapacity zásobníka ⌦ zemného plynu a vodíka ⌫ a kapacity zariadenia LNG⇨ a vodíkového terminálu⇦ vrátane tých zariadení, ku ktorým nemajú prístup tretie strany. Informácie sa oznamujú aj prevádzkovateľovi prepravnej siete ⇨alebo prevádzkovateľovi vodíkovej siete za zásobníky a terminály vodíka⇦, ktorý ich zverejňuje súhrnne za sieť alebo podsieť, ktorá sa vymedzuje príslušnými bodmi. Informácie sa aktualizujú minimálne každý deň.

Užívateľ zásobníkov ⇨ zemného plynu alebo vodíka ⇦ môže podať odôvodnenú žiadosť národnému regulačnému orgánu o dôverné zaobchádzanie s údajmi uvedenými v prvom pododseku, ak je jediným užívateľom zásobníkov ⇨ zemného plynu alebo vodíka ⇦. Ak národný regulačný orgán dospeje k záveru, že táto žiadosť je odôvodnená, pričom zohľadňuje najmä potrebu zabezpečenia rovnováhy medzi oprávnenou ochranou obchodného tajomstva, ktorého zverejnením by sa mohla negatívne ovplyvniť celková obchodná stratégia užívateľa zásobníkov, a cieľom, ktorým je vytvorenie konkurencieschopného vnútorného trhu s plynom, môže na obdobie maximálne jedného roka povoliť užívateľovi ⌦ prevádzkovateľovi ⌫ zásobníkov, aby údaje uvedené v prvom pododseku nezverejňoval.

Druhý pododsek sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti oznámenia prevádzkovateľovi prepravnej siete a povinnosti zverejnenia prevádzkovateľom prepravnej siete uvedené v prvom pododseku okrem prípadov, keď sú agregované údaje identické s individuálnymi údajmi zo zásobníkov ⇨zemného plynu alebo vodíka⇦, pre ktoré národný regulačný orgán povolil nezverejňovanie údajov.

6.5. Aby sa zabezpečili transparentné, objektívne a nediskriminačné tarify a uľahčilo sa efektívne využívanie infraštruktúr, prevádzkovatelia zariadení LNG a zásobníkov ⇨zemného plynu alebo vodíka⇦ alebo príslušné regulačné orgány zverejňujú dostatočne podrobné informácie o pôvode, metodike a štruktúre taríf pre infraštruktúru s regulovaným prístupom tretích strán. ⇨ Zariadenia LNG, ktorým bola udelená výnimka podľa článku 22 smernice 2003/55/ES a článku 36 smernice 2009/73/ES, ako aj článku 60 tohto nariadenia, a prevádzkovatelia zásobníkov zemného plynu v rámci dohodnutého režimu prístupu tretích strán uverejňujú tarify pre infraštruktúru s cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti. ⇦

⇩ nový

Prevádzkovatelia zariadení LNG a prevádzkovatelia zásobníkov zriadia jednu jednotnú európsku platformu do 18 mesiacov od [dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia] na účely transparentného a používateľsky ústretového uverejňovania informácií požadovaných v tomto článku.

🡻 715/2009

Článok 3220

Vedenie záznamov prevádzkovateľmi

Prevádzkovatelia prepravných sietí, prevádzkovatelia zásobníkov a prevádzkovatelia zariadení LNG uchovávajú pre vnútroštátne orgány vrátane národného regulačného orgánu, národný orgán pre hospodársku súťaž a Komisiu po dobu piatich rokov všetky informácie uvedené v článkoch 3018 a 3119 a prílohe I častiť 3.

⇩ nový

Oddiel 4

Prevádzka distribučnej siete

Článok 33

Pevná kapacita pre obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny do distribučnej siete

1.Prevádzkovatelia distribučných sietí zabezpečia pevnú kapacitu pre prístup výrobných zariadení obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov pripojených do ich distribučnej siete. V tomto rozsahu prevádzkovatelia distribučných sietí vypracujú v spolupráci s prevádzkovateľmi prepravných sietí postupy a opatrenia vrátane investícií s cieľom zabezpečiť spätný tok z distribučnej siete do prepravnej siete.

2.Odsekom 1 nie je dotknutá možnosť prevádzkovateľov distribučných sietí vyvíjať alternatívy k investíciám do spätného toku, ako sú riešenia inteligentných sietí alebo pripojenie k iným prevádzkovateľom siete. Pevný prístup môže byť obmedzený len na účely ponuky kapacít podliehajúc prevádzkovým obmedzeniam s cieľom zabezpečiť hospodársku efektívnosť. Regulačný orgán zabezpečí, aby sa všetky obmedzenia pevnej kapacity alebo prevádzkové obmedzenia zavádzali na základe transparentných a nediskriminačných postupov a nevytvárali sa nimi neprimerané prekážky pre vstup na trh. Ak výrobné zariadenie znáša náklady súvisiace so zabezpečením pevnej kapacity, neuplatňuje sa žiadne obmedzenie.

Článok 34

Spolupráca medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a prevádzkovateľmi prepravných sietí

Prevádzkovatelia distribučných sietí spolupracujú s ostatnými prevádzkovateľmi distribučných sietí a prevádzkovateľmi prepravných sietí s cieľom koordinovať údržbu, rozvoj siete, nové pripojenia a prevádzku siete, aby sa zabezpečila integrita siete a maximalizovala kapacita a minimalizovalo využívanie palivového plynu.

Článok 35

Požiadavky na transparentnosť týkajúce sa prevádzkovateľov distribučných sietí

Ak sú prevádzkovatelia distribučných sietí zodpovední za riadenie kvality plynu vo svojich sieťach, zverejnia podrobné informácie o kvalite plynov prepravovaných v ich sieťach, ktoré môžu mať vplyv na užívateľov siete, na základe článkov 16 a 17 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/703.

Článok 36

Európsky subjekt prevádzkovateľov distribučných sietí

Prevádzkovatelia distribučných sietí prevádzkujúci sieť zemného plynu spolupracujú na úrovni Únie prostredníctvom európskeho subjektu prevádzkovateľov distribučných sietí (ďalej len „subjekt PDS EÚ“) zriadeného v súlade s článkami 52 až 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 19 s cieľom podporiť dokončenie a fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom a podporiť optimálne riadenie a koordinovanú prevádzku distribučných a prepravných sietí.

Registrovaní členovia sa môžu zúčastňovať na činnosti subjektu PDS EÚ priamo alebo prostredníctvom zastúpenia vnútroštátnym združením, ktoré určí členský štát, alebo prostredníctvom združenia na úrovni Únie.

Náklady spojené s činnosťami subjektu PDS EÚ hradia prevádzkovatelia distribučných sietí, ktorí sú registrovanými členmi, a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a primerané.

Článok 37

Zmena základných pravidiel a postupov pre subjekt PDS EÚ

1.Pravidlá a postupy účasti prevádzkovateľov distribučných sietí v subjekte PDS EÚ podľa článku 54 nariadenia (EÚ) 2019/942 sa uplatňujú aj na prevádzkovateľov distribučných sietí, ktorí prevádzkujú sieť zemného plynu.

2.Skupina strategických poradcov podľa článku 54 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) 2019/942 pozostáva aj zo zástupcov združení zastupujúcich európskych prevádzkovateľov distribučných sietí, ktorí prevádzkujú výlučne sieť zemného plynu.

3.Subjekt PDS EÚ do [jedného roka od nadobudnutia účinnosti] predloží Komisii a agentúre ACER návrh aktualizovaných stanov vrátane kódexu správania, zoznam registrovaných členov, návrh aktualizovaného rokovacieho poriadku vrátane rokovacieho poriadku pre konzultácie s ENTSO pre elektrinu, ENTSO pre plyn a inými zainteresovanými subjektmi a návrh aktualizovaných finančných pravidiel.

Návrh aktualizovaného rokovacieho poriadku subjektu PDS EÚ zabezpečuje vyvážené zastúpenie všetkých zúčastnených prevádzkovateľov distribučných sietí vrátane tých, ktorí vlastnia alebo prevádzkujú výlučne sieť zemného plynu.

4.Agentúra ACER poskytne Komisii svoje stanovisko do štyroch mesiacov od doručenia dokumentov podľa odseku 3 a po porade s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, najmä používateľov distribučnej siete.

5.Komisia vydá stanovisko k dokumentom podľa odseku 3 po zohľadnení stanoviska agentúry ACER uvedeného v odseku 3, a to do troch mesiacov od doručenia stanoviska agentúry ACER.

6.Prevádzkovatelia distribučných sietí do troch mesiacov od doručenia priaznivého stanoviska Komisie prijmú a uverejnia aktualizované stanovy, rokovací poriadok a finančné pravidlá.

7.V prípade zmien alebo na základe odôvodnenej žiadosti Komisie alebo agentúry ACER sa im predložia dokumenty uvedené v odseku 3. Komisia a agentúra ACER môžu vydať stanovisko v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 3, 4 a 5.

Článok 38

Ďalšie úlohy subjektu PDS EÚ

1.Subjekt PDS EÚ plní úlohy uvedené v článku 55 ods. 1 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) 2019/943 a vykonáva činnosti uvedené v článku 55 ods. 2 písm. c) až e) uvedeného nariadenia, a to aj v súvislosti s tými distribučnými sieťami, ktoré sú súčasťou siete zemného plynu.

2.Okrem úloh uvedených v článku 55 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/943 sa subjekt PDS EÚ zúčastňuje na vypracúvaní sieťových predpisov, ktoré sú relevantné pre prevádzku a plánovanie distribučných sietí a koordinovanú prevádzku prepravných sietí a distribučných sietí podľa tohto nariadenia, a prispieva k zmierňovaniu fugitívnych emisií metánu zo siete zemného plynu.

Pri zúčastňovaní sa na vypracúvaní nových sieťových predpisov podľa článku 53 subjekt PDS EÚ dodržiava požiadavky na konzultácie stanovené v článku 56 nariadenia (EÚ) 2019/943.

3.Okrem činností uvedených v článku 55 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/943 subjekt PDS EÚ:

a)spolupracuje s ENTSO pre plyn pri monitorovaní vykonávania sieťových predpisov a usmernení prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré sú relevantné pre prevádzku a plánovanie distribučných sietí a koordinovanú prevádzku prepravných sietí a distribučných sietí;

b)spolupracuje s ENTSO pre plyn a prijíma najlepšie postupy v oblasti koordinovanej prevádzky a plánovania prepravných a distribučných sietí vrátane otázok, ako je výmena údajov medzi prevádzkovateľmi a koordinácia distribuovaných zdrojov energie;

c)pracuje na identifikácii najlepších postupov vykonávania výsledkov posúdení podľa článku 23 ods. 1 písm. a) [návrh smernice REDIII] a článku 23 [návrh revidovanej smernice o energetickej efektívnosti] a spolupráce medzi prevádzkovateľmi distribučných sústav elektriny, distribučných sietí zemného plynu a systémov diaľkového vykurovania a chladenia, a to aj na účely posúdenia podľa článku 24 ods. 8 [návrh smernice REDIII].

4.Subjekt PDS EÚ poskytuje vstupné údaje ENTSO pre plyn na účely vykazovania kvality plynu, pokiaľ ide o distribučné siete, v ktorých sú prevádzkovatelia distribučných sietí zodpovední za riadenie kvality plynu, ako sa uvádza v článku 23 ods. 3.

Kapitola III

PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA ŠPECIALIZOVANÉ VODÍKOVÉ SIETE

Článok 39

Cezhraničná koordinácia kvality vodíka

1.Prevádzkovatelia vodíkových sietí vzájomne spolupracujú na zabránení obmedzeniam cezhraničného toku vodíka z dôvodu rozdielov v kvalite vodíka. 

2.Ak dotknutí prevádzkovatelia vodíkových sietí pri svojich štandardných prevádzkových činnostiach nemôžu zabrániť obmedzeniu cezhraničného toku z dôvodu rozdielov v kvalite vodíka, bezodkladne o tom informujú príslušné regulačné orgány. Informácie musia obsahovať opis a oprávnené zdôvodnenie všetkých krokov, ktoré prevádzkovatelia vodíkových sietí doteraz podnikli.

3.Dotknuté regulačné orgány sa do šiestich mesiacov spoločne dohodnú, či obmedzenie uznajú.

4.Ak dotknuté regulačné orgány uznajú obmedzenie, požiadajú dotknutých prevádzkovateľov vodíkových sietí, aby v lehote 12 mesiacov vykonali tieto kroky v tejto postupnosti:

a)spolupráca a vývoj technicky uskutočniteľných možností s cieľom odstrániť uznané obmedzenie;

b)spoločná realizácia analýzy nákladov a prínosov technicky uskutočniteľných možností s cieľom určiť ekonomicky efektívne riešenia, v ktorých sa uvedie rozpis nákladov a prínosov podľa kategórií dotknutých strán;

c)vypracovanie časového odhadu realizácie každej potenciálnej možnosti;

d)uskutočnenie verejnej konzultácie o určených uskutočniteľných riešeniach a zohľadnenie výsledkov konzultácie;

e)na základe analýzy nákladov a prínosov a výsledkov verejnej konzultácie predloženie spoločného návrhu riešenia, ktorým sa odstráni uznané obmedzenie, vrátane časového rámca na vykonanie, svojim príslušným regulačným orgánom na schválenie a ostatným príslušným vnútroštátnym orgánom každého zúčastneného členského štátu pre informáciu.

5.Ak dotknutí prevádzkovatelia vodíkových sietí nedosiahnu dohodu o riešení do 12 mesiacov, každý prevádzkovateľ vodíkovej siete bezodkladne informuje svoj príslušný regulačný orgán.

6.Dotknuté regulačné orgány prijmú spoločné koordinované rozhodnutie na odstránenie uznaného obmedzenia s prihliadnutím na analýzu nákladov a prínosov vypracovanú dotknutými prevádzkovateľmi prepravných sietí a výsledky verejnej konzultácie do šiestich mesiacov, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2019/942.

7.Spoločné koordinované rozhodnutie dotknutých regulačných orgánov zahŕňa rozhodnutie o rozdelení investičných nákladov, ktoré má znášať každý prevádzkovateľ vodíkovej siete za realizáciu dohodnutého riešenia, ako aj o ich zahrnutí do taríf od 1. januára 2031, pričom sa zohľadnia hospodárske, sociálne a environmentálne náklady a prínosy riešenia v dotknutých členských štátoch.

8.Agentúra ACER môže regulačným orgánom poskytnúť odporúčania týkajúce sa podrobností o takýchto rozhodnutiach o rozdelení nákladov, ako sa uvádza v odseku 7.

9.Ak dotknuté regulačné orgány nie sú schopné dosiahnuť dohodu uvedenú v odseku 3 tohto článku, agentúra ACER rozhodne o obmedzení na základe postupu stanoveného v článku 6 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2019/942. Ak agentúra ACER uzná obmedzenie, požiada dotknutých prevádzkovateľov vodíkových sietí, aby do 12 mesiacov vykonali opatrenia uvedené v odseku 4 písm. a) až e) v danej postupnosti.

10.Ak príslušné regulačné orgány nie sú schopné prijať spoločné koordinované rozhodnutia, ako sa uvádza v odsekoch 6 a 7 tohto článku, agentúra ACER rozhodne o riešení na odstránenie uznaného obmedzenia a o rozdelení investičných nákladov, ktoré má znášať každý prevádzkovateľ siete za realizáciu dohodnutého riešenia, a to na základe postupu stanoveného v článku 6 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2019/942.

11.Ďalšie podrobnosti potrebné na vykonávanie tohto článku vrátane podrobností o spoločnej záväznej špecifikácii kvality vodíka pre cezhraničné vodíkové prepojovacie vedenia, analýzach nákladov a prínosov na odstránenie obmedzení cezhraničného toku z dôvodu rozdielov v kvalite vodíka, pravidlách interoperability pre cezhraničnú vodíkovú infraštruktúru vrátane riešenia dohôd o prepojení, jednotiek, výmeny údajov, komunikácie a poskytovania informácií medzi príslušnými účastníkmi trhu, sa určia v sieťovom predpise stanovenom v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. b).

Článok 40

Európska sieť prevádzkovateľov sietí pre vodík

1.Prevádzkovatelia vodíkových sietí spolupracujú na úrovni Únie prostredníctvom Európskej siete prevádzkovateľov sietí pre vodík (ENNOH) s cieľom podporovať rozvoj a fungovanie vnútorného trhu s vodíkom a cezhraničný obchod a zabezpečiť optimálne riadenie, koordinovanú prevádzku a vhodný technický vývoj európskej vodíkovej siete.

2.ENNOH pri vykonávaní svojich funkcií podľa práva Únie na účely vytvorenia fungujúceho a integrovaného vnútorného trhu s vodíkom prispieva k efektívnemu a udržateľnému dosahovaniu cieľov stanovených v rámci politík v oblasti klímy a energetiky, a to najmä prispievaním k účinnej integrácii vodíka vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie a k zvyšovaniu energetickej efektívnosti, a to pri zachovaní bezpečnosti sústavy. ENNOH musí byť vybavená primeranými ľudskými a finančnými zdrojmi na vykonávanie svojich úloh.

3.Prevádzkovatelia vodíkových sietí do 1. septembra 2024 predložia Komisii a agentúre ACER návrh stanov, zoznam členov a návrh rokovacieho poriadku ENNOH vrátane rokovacieho poriadku pre konzultácie so zainteresovanými subjektmi.

4.Prevádzkovatelia vodíkových sietí predložia Komisii a agentúre ACER všetky návrhy zmien stanov, zoznamu členov alebo rokovacieho poriadku ENNOH.

5.Agentúra ACER poskytne Komisii stanovisko k návrhom a návrhom zmien stanov, zoznamu členov alebo rokovacieho poriadku do štyroch mesiacov od doručenia týchto návrhov alebo návrhov zmien stanov, zoznamu členov alebo rokovacieho poriadku po porade s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, najmä užívateľov siete vrátane odberateľov.

6.Komisia vydá stanovisko k návrhom a návrhom zmien stanov, zoznamu členov alebo rokovacieho poriadku po zohľadnení stanoviska agentúry ACER stanoveného v odseku 5, a to do troch mesiacov od doručenia stanoviska agentúry ACER.

7.Prevádzkovatelia vodíkových sietí do troch mesiacov od doručenia priaznivého stanoviska Komisie prijmú a uverejnia stanovy, zoznam členov a rokovací poriadok.

8.V prípade zmien alebo na základe odôvodnenej žiadosti Komisie alebo agentúry ACER sa im predložia dokumenty uvedené v odseku 3. Komisia a agentúra ACER vydajú stanovisko v súlade s odsekmi 5, 6 a 7.

Článok 41

Prechod k ENNOH

1.Do zriadenia ENNOH v súlade s článkom 40 Komisia zriadi dočasnú platformu zahŕňajúcu agentúru ACER a všetkých príslušných účastníkov trhu vrátane ENTSO pre plyn, ENTSO pre elektrinu a subjektu PDS EÚ a zabezpečí jej administratívnu podporu. Táto platforma bude podporovať prácu na stanovení rozsahu pôsobnosti a rozvoji tém týkajúcich sa budovania vodíkovej siete a trhov. Po zriadení ENNOH platforma zanikne.

2.Do zriadenia ENNOH bude ENTSO pre plyn zodpovedná za vypracovanie plánov rozvoja siete pre celú Úniu týkajúcich sa plynárenských a vodíkových sietí. ENTSO pre plyn pri plnení tejto úlohy zabezpečuje účinné konzultácie so všetkými účastníkmi trhu vrátane účastníkov trhu s vodíkom a ich zapojenie.

Článok 42

Úlohy ENNOH

1.ENNOH:

a)vypracúva sieťové predpisy pre oblasti uvedené v článku 54 v záujme splnenia cieľov stanovených v článku 40;

b)prijíma a uverejňuje každé dva roky nezáväzný 10-ročný plán rozvoja siete pre celú Úniu vrátane európskeho výhľadu primeranosti dodávok;

c)spolupracuje s ENTSO pre elektrinu a s ENTSO pre plyn;

d)vypracúva odporúčania týkajúce sa koordinácie technickej spolupráce medzi prevádzkovateľmi prepravných a distribučných sietí plynu na jednej strane a prevádzkovateľmi vodíkových sietí na strane druhej v Únii;

e)vypracúva odporúčania o koordinácii technickej spolupráce medzi prevádzkovateľmi sietí Únie a tretích krajín;

f)prijíma ročný pracovný program;

g)prijíma výročnú správu;

h)prijíma ročný výhľad dodávok vodíka, ktorý pokrýva členské štáty, v ktorých sa vodík používa pri výrobe elektrickej energie alebo na zásobovanie domácností;

i)najneskôr do 15. mája 2026 a potom každé dva roky prijíma správu o monitorovaní kvality vodíka vrátane vývoja a prognóz očakávaného vývoja parametrov kvality vodíka, ako aj informácií o prípadoch týkajúcich sa rozdielov v špecifikáciách kvality vodíka a o tom, ako boli takéto prípady vyriešené;

j)podporuje kybernetickú bezpečnosť a ochranu údajov v spolupráci s príslušnými orgánmi a regulovanými subjektmi.

2.ENNOH monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou v súlade s článkami 54, 55 a 56, ako aj ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie rozvoja a integrácie trhu. Európska sieť prevádzkovateľov sietí pre vodík oznamuje svoje zistenia agentúre ACER a výsledky analýzy zahŕňa do výročnej správy uvedenej v odseku 1 písm. f) tohto článku.

3.ENNOH uverejňuje zápisnice zo zasadnutí svojho valného zhromaždenia, zasadnutí správnej rady a zasadnutí výborov a pravidelne poskytuje verejnosti informácie o svojom rozhodovaní a svojich činnostiach.

4.Ročný pracovný program uvedený v odseku 1 písm. f) obsahuje zoznam a opis sieťových predpisov, ktoré sa majú vypracovať, plán koordinácie prevádzky siete a zoznam výskumno-vývojových činností, ktoré sa majú vykonať v danom roku, ako aj orientačný harmonogram.

5.ENNOH poskytne agentúre ACER informácie, ktoré ACER požaduje na účely plnenia jej úloh podľa článku 46. S cieľom umožniť ENNOH splniť uvedenú požiadavku, prevádzkovatelia vodíkových sietí poskytujú ENNOH požadované informácie.

6.Na žiadosť Komisie poskytuje ENNOH Komisii svoje stanoviská k prijímaniu usmernení uvedených v článku 56.

Článok 43

Desaťročný plán rozvoja siete pre vodík

1.Desaťročný plán rozvoja siete pre celú Úniu uvedený v 42 musí obsahovať modelovanie integrovanej siete, vypracúvanie scenárov a hodnotenie odolnosti sústavy.

Desaťročný plán rozvoja siete pre celú Úniu najmä:

a)vychádza z národných správ o rozvoji vodíkovej siete, ako sa stanovuje v článku 52 prepracovaného znenia smernice o plyne, ak existujú, a v kapitole IV nariadenia (EÚ) xxx [nariadenie o TEN-E];

b)vychádza, pokiaľ ide o cezhraničné prepojenia, aj z primeraných potrieb jednotlivých užívateľov sietí a integruje dlhodobé záväzky investorov uvedené v článku 55 a kapitole IX oddiele 3 prepracovaného znenia smernice o plyne;

c)identifikuje investičné medzery, obzvlášť pokiaľ ide o cezhraničné kapacity.

So zreteľom na druhý pododsek písm. c) môže byť k plánu rozvoja siete pre celú Úniu priložený prehľad prekážok zvyšovania cezhraničnej kapacity siete vyplývajúcich z rozličných postupov schvaľovania alebo rozličnej praxe.

2.Agentúra ACER vypracuje stanovisko k prípadným národným správam o rozvoji vodíkovej siete s cieľom posúdiť ich súlad s plánom rozvoja siete pre celú Úniu. Ak agentúra ACER zistí nesúlad medzi národnou správou o rozvoji vodíkovej siete a plánom rozvoja siete pre celú Úniu, navrhne zmeniť národnú správu o rozvoji vodíkovej siete prípadne plán rozvoja siete pre celú Úniu.

3.Pri vypracúvaní desaťročného plánu rozvoja siete pre celú Úniu, ako sa uvádza v článku 42, ENNOH spolupracuje s ENTSO pre elektrinu a s ENTSO pre plyn, najmä na vypracovaní analýzy nákladov a prínosov na úrovni energetickej sústavy a prepojeného energetického trhového a sieťového modelu vrátane infraštruktúry na prenos elektriny, prepravu plynu a vodíka, ako aj zásobníkov, terminálov LNG a vodíka a elektrolyzérov uvedených v článku 11 [revízia TEN-E], scenárov desaťročných plánov rozvoja siete uvedených v článku 12 [revízia TEN-E] a identifikácie nedostatkov v infraštruktúre uvedenej v článku 13 [revízia TEN-E].

Článok 44

Náklady

Náklady spojené s činnosťami ENNOH pre vodík uvedenými v článku 42 tohto nariadenia znášajú prevádzkovatelia vodíkových sietí a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.

Článok 45

Konzultácia

1.ENNOH pri vypracúvaní návrhov v zmysle úloh uvedených v článku 42 v počiatočnom štádiu a otvorene a transparentne dôkladne konzultuje so všetkými relevantnými účastníkmi trhu, a najmä s organizáciami zastupujúcimi všetky zainteresované subjekty, a to v súlade s rokovacím poriadkom uvedeným v článku 40 tohto nariadenia. V konzultačnom procese sa zohľadňujú pripomienky zainteresovaných strán pred konečným prijatím návrhu s cieľom identifikovať názory a návrhy všetkých príslušných strán počas rozhodovacieho procesu. Na týchto konzultáciách sa zúčastňujú aj regulačné orgány a ostatné vnútroštátne orgány, výrobcovia, užívatelia siete vrátane odberateľov, technické orgány a platformy zainteresovaných subjektov.

2.Všetky dokumenty a zápisnice zo zasadnutí týkajúce sa konzultácie sa uverejnia.

3.ENNOH pred prijatím návrhov uvedených v článku 42 uvedie spôsob, akým boli zohľadnené pripomienky, ktoré dostala v priebehu konzultácií. Ak pripomienky neboli zohľadnené, uvedie dôvody. 

Článok 46

Monitorovanie agentúrou ACER

1.Agentúra ACER monitoruje plnenie úloh ENNOH uvedených v článku 42 a informuje o svojich zisteniach Komisiu.

2.Agentúra ACER monitoruje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou zo strany ENNOH, ako sa stanovuje v článkoch 54, 55 a 56. Ak ENNOH nevykonala akýkoľvek sieťový predpis alebo usmernenie, agentúra ACER požiada ENNOH, aby poskytla riadne odôvodnené vysvetlenie, prečo ich nevykonala. ACER informuje Komisiu o tomto vysvetlení a poskytne k nemu stanovisko.

3.ENNOH predloží agentúre ACER návrh plánu rozvoja siete pre celú Úniu, návrh ročného pracovného programu vrátane informácií týkajúcich sa konzultačného postupu a ďalšie dokumenty uvedené v článku 42, aby k nim ACER zaujala stanovisko.

Ak agentúra ACER usúdi, že návrh ročného pracovného programu alebo návrh plánu rozvoja siete pre celú Úniu predložený ENNOH neprispieva k nediskriminácii, efektívnej hospodárskej súťaži a účinnému fungovaniu trhu, ani k dostatočnej úrovni cezhraničného prepojenia, do dvoch mesiacov odo dňa predloženia programu alebo plánu poskytne pre ENNOH a Komisiu riadne odôvodnené stanovisko, ako aj odporúčania.

Článok 47

Regionálna spolupráca prevádzkovateľov vodíkových sietí

1.Prevádzkovatelia vodíkových sietí nadviažu regionálnu spoluprácu v rámci ENNOH s cieľom podieľať sa na úlohách uvedených v článku 42.

2.Prevádzkovatelia vodíkových sietí podporujú prevádzkové opatrenia s cieľom zabezpečiť optimálne riadenie siete a zabezpečujú interoperabilitu prepojenej vodíkovej siete Únie na uľahčenie obchodnej a prevádzkovej spolupráce medzi prevádzkovateľmi susediacich vodíkových sietí.

Článok 48

Požiadavky na transparentnosť týkajúce sa prevádzkovateľov vodíkových sietí

1.Prevádzkovatelia vodíkových sietí zverejňujú podrobné informácie o službách, ktoré ponúkajú, a príslušných podmienkach, ktoré sa uplatňujú, spolu s technickými informáciami, ktoré užívatelia vodíkových sietí potrebujú na získanie účinného prístupu do siete.

2.S cieľom zabezpečiť transparentné, objektívne a nediskriminačné tarify a uľahčiť efektívne využívanie vodíkovej siete prevádzkovatelia vodíkových sietí alebo príslušné orgány uverejnia od 1. januára 2031 úplné informácie o výpočte, metodike a štruktúre taríf.

3.Prevádzkovatelia vodíkových sietí zverejnia podrobné informácie o kvalite vodíka prepravovaného v ich sieťach, ktoré by mohli mať vplyv na užívateľov siete.

4.Príslušné body vodíkovej siete, o ktorých sa musia zverejňovať informácie, schvaľujú príslušné orgány po konzultácii s užívateľmi vodíkovej siete.

5.Prevádzkovatelia vodíkovej siete vždy zverejňujú informácie požadované na základe tohto nariadenia zmysluplným, kvantitatívne jasným a ľahko prístupným spôsobom a nediskriminačne.

6.Prevádzkovatelia vodíkových sietí zverejňujú informácie o ponuke a dopyte ex ante a ex post vrátane pravidelných prognóz a zaznamenaných informácií. Regulačný orgán zabezpečí, že všetky takéto informácie sa zverejnia. Úroveň podrobnosti informácií, ktoré sa zverejňujú, vychádza z informácií, ktoré majú prevádzkovatelia vodíkových sietí k dispozícii.

7.Dotknutí účastníci trhu poskytujú prevádzkovateľovi vodíkovej siete údaje uvedené v tomto článku.

8.Ďalšie podrobnosti potrebné na vykonávanie požiadaviek na transparentnosť pre prevádzkovateľov vodíkových sietí vrátane ďalších podrobností o obsahu, frekvencii a forme poskytovania informácií zo strany prevádzkovateľov vodíkových sietí sa stanovia v sieťovom predpise vypracovanom v súlade s článkom 54 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 49

Vedenie záznamov v rámci vodíkovej siete

Prevádzkovatelia vodíkových sietí, prevádzkovatelia zásobníkov vodíka a prevádzkovatelia vodíkových terminálov uchovávajú pre vnútroštátne orgány vrátane regulačného orgánu, vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a Komisiu po dobu piatich rokov všetky informácie uvedené v článkoch 31 a 48 a v prílohe I časti 4.

Článok 50

Predpoklad zhody s harmonizovanými normami

1.Harmonizované normy alebo ich časti, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, sa považujú za normy alebo ich časti, ktoré sú v zhode s požiadavkami uvedenými v delegovaných aktoch vydaných podľa článku 54 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia alebo vykonávacích aktoch vydaných v súlade s článkom 51.

2.Komisia informuje príslušnú európsku normalizačnú inštitúciu a v prípade potreby vydá nový mandát na účely revízie dotknutých harmonizovaných noriem.

Článok 51

Spoločné špecifikácie

Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú spoločné špecifikácie pre požiadavky stanovené v článku 46 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx], alebo môže tieto špecifikácie stanoviť v sieťovom predpise podľa článku 54 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia, ak:

a)harmonizované normy alebo ich časti, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, nepokrývajú uvedené požiadavky alebo

b)Komisia zaznamená zbytočné prieťahy pri prijímaní požadovaných harmonizovaných noriem alebo sa domnieva, že príslušné harmonizované normy na daný účel nepostačujú alebo

c)Komisia rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o tom, že odkazy na dané harmonizované normy alebo ich časti, ktoré sa vzťahujú na uvedené požiadavky, ponechá s obmedzením alebo ich zruší.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 61 ods. 3.

Kapitola IV

SIEŤOVÉ PREDPISY A USMERNENIA

Článok 52

Prijímanie sieťových predpisov a usmernení

1.Komisia môže na základe poverení uvedených v článkoch 53 až 56 prijímať vykonávacie alebo delegované akty. Takéto akty sa môžu prijímať ako sieťové predpisy na základe návrhov znení, ktoré vypracuje ENTSO pre plyn alebo ENNOH, alebo ak sa tak stanovuje v zozname priorít podľa článku 53 ods. 3, subjekt PDS EÚ v prípade potreby v spolupráci so sieťou ENTSO pre elektrinu, ENNOH a agentúrou ACER v súlade s postupom uvedeným v článkoch 52 až 55, alebo ako usmernenia v súlade s postupom uvedeným v článku 56.

2.Sieťové predpisy a usmernenia:

a)stanovujú minimálny stupeň harmonizácie potrebný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia;

b)podľa potreby zohľadňujú regionálne špecifiká;

c)nesmú prekračovať rámec toho, čo je potrebné na účely písmena a) a

d)sa vzťahujú na všetky prepojovacie body v rámci Únie a vstupné body z tretích krajín a výstupné body do tretích krajín.

🡻 715/2009

Článok 536

Vypracúvanie sieťových predpisov

⇩ nový

1.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú sieťové predpisy v týchto oblastiach:

a)pravidlá výmeny údajov a zúčtovania, ktorými sa vykonávajú články 21 a 22 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx], pokiaľ ide o interoperabilitu a výmenu údajov, ako aj harmonizované pravidlá prevádzky plynárenských prepravných sietí, platforiem na rezervovanie kapacity a IT procesov relevantných pre fungovanie vnútorného trhu;

b)pravidlá interoperability pre sieť zemného plynu, ktorými sa vykonávajú články 9 a 46 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] vrátane riešenia dohôd o prepojení, pravidiel kontroly toku a zásad merania pre kvantitu a kvalitu plynu, pravidiel prideľovania a pravidiel párovania, spoločných súborov jednotiek, výmeny údajov, kvality plynu vrátane pravidiel riadenia cezhraničných obmedzení v dôsledku rozdielov v kvalite plynu alebo v dôsledku rozdielov v postupoch odorizácie alebo v dôsledku rozdielov v objeme primiešaného vodíka v sieti zemného plynu, analýzy nákladov a prínosov na odstránenie obmedzení cezhraničného toku, klasifikácia Wobbovho indexu, zmierňujúce opatrenia, minimálne úrovne prijateľnosti parametrov kvality plynu, ktoré sú relevantné pre zabezpečenie neobmedzeného cezhraničného toku biometánu (napr. obsah kyslíka), krátkodobé a dlhodobé monitorovanie kvality plynu, poskytovanie informácií a spolupráca medzi príslušnými účastníkmi trhu, vykazovanie kvality plynu, transparentnosť, komunikačné postupy, a to aj v prípade výnimočných udalostí;

c)pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia, ktorými sa vykonáva článok 29 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] a články 7 až 10 tohto nariadenia vrátane pravidiel spolupráce pri postupoch údržby a výpočtu kapacity ovplyvňujúcich prideľovanie kapacity, štandardizácie produktov kapacity a jednotiek vrátane zoskupovania, metodiky prideľovania vrátane aukčných algoritmov, postupnosti a postupu pre existujúcu, prírastkovú, pevnú a prerušiteľnú kapacitu, platforiem na rezerváciu kapacít, systémov nadmerného objednania a spätného odkúpenia, krátkodobých a dlhodobých systémov „využiť alebo stratiť“ alebo akýchkoľvek iných systémov riadenia preťaženia, ktoré bránia hromadeniu kapacity;

d)pravidlá vyvažovania vrátane sieťových pravidiel týkajúcich sa postupu nominácie, pravidlá spoplatňovania odchýlok a pravidlá prevádzkového vyvažovania medzi sieťami prevádzkovateľov prepravných sietí, ktorými sa vykonáva článok 35 ods. 5 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] a články 7 až 10 tohto nariadenia vrátane sieťových pravidiel týkajúcich sa postupov nominácie, poplatkov za odchýlku, postupov zúčtovania súvisiacich s poplatkom za dennú odchýlku a prevádzkového vyvažovania medzi sieťami prevádzkovateľov prepravných sietí;

e)pravidlá týkajúce sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf, ktorými sa vykonáva článok 72 ods. 7 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] a články 15 až 16 tohto nariadenia, pravidlá týkajúce sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn vrátane pravidiel uplatňovania metodiky referenčných cien, súvisiacich požiadaviek na konzultácie a uverejňovanie, ako aj výpočtu vyvolávacích cien produktov štandardnej kapacity, zliav pre LNG a zásobníky, povolených výnosov, postupov na zavedenie poskytovania zľavy na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny vrátane spoločných zásad pre kompenzačné mechanizmy medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 61 ods. 3.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 63, pokiaľ ide o vypracúvanie sieťových predpisov v týchto oblastiach:

a)pravidlá bezpečnosti a spoľahlivosti siete vrátane pravidiel prevádzkovej bezpečnosti siete, ako aj pravidlá spoľahlivosti zabezpečujúce kvalitu služieb siete;

b)pravidlá pripojenia do siete vrátane pravidiel pripojenia výrobných zariadení obnoviteľného a nízkouhlíkového plynu, postupy pre žiadosti o pripojenie;

c)prevádzkové havarijné postupy vrátane plánov obrany siete, plánov obnovy siete, trhovej interakcie, výmeny informácií a komunikácie, ako aj nástrojov a zariadení;

d)pravidlá obchodovania týkajúce sa technickej a prevádzkovej stránky poskytovania služieb prístupu do siete a vyvažovania siete;

e)energetická účinnosť plynárenských sietí a komponentov, ako aj energetická účinnosť, pokiaľ ide o plánovanie sietí a investície, ktoré umožňujú najefektívnejšie riešenie z hľadiska systému;

f)kybernetickobezpečnostné aspekty cezhraničných tokov zemného plynu vrátane pravidiel pre spoločné minimálne požiadavky, plánovania, monitorovania, podávania správ a krízového riadenia.

3.Komisia po porade s agentúrou ACER, ENTSO pre plyn, ENNOH, subjektom PDS EÚ a ostatnými relevantnými zainteresovanými subjektmi každé tri roky vypracuje zoznam priorít, v ktorom sa určia oblasti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ktoré sa zaradia do vypracúvania sieťových predpisov. Ak predmet sieťového predpisu priamo súvisí s prevádzkou distribučnej siete a primárne nesúvisí s prepravnou sieťou, Komisia môže požiadať subjekt PDS EÚ v spolupráci s ENTSO pre plyn o zvolanie prípravného výboru a predloženie návrhu sieťového predpisu agentúre ACER.

4.Komisia požiada agentúru ACER, aby jej v primeranej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov od doručenia žiadosti Komisie predložila nezáväzné rámcové usmernenia s jasnými a objektívnymi zásadami pre vypracovanie sieťových predpisov, ktoré súvisia s oblasťami určenými v zozname priorít. Žiadosť Komisie môže obsahovať podmienky, ktorými sa rámcové usmernenia majú zaoberať. Všetky rámcové usmernenia musia prispievať k integrácii trhu, nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu. Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti agentúry ACER lehotu na predloženie usmernení predĺžiť.

5.Agentúra ACER sa po dobu najmenej dvoch mesiacov otvorene a transparentne radí o rámcových usmerneniach s ENTSO pre plyn, ENNOH, so subjektom PDS EÚ a s ostatnými relevantnými zainteresovanými subjektmi.

6.Na žiadosť podľa odseku 4 predloží agentúra ACER Komisii nezáväzné rámcové usmernenia.

7.Ak Komisia usúdi, že rámcové usmernenia neprispievajú k integrácii trhu, nediskriminácii, efektívnej hospodárskej súťaži a účinnému fungovaniu trhu, môže agentúru ACER požiadať, aby rámcové usmernenia v primeranej lehote prepracovala a opätovne ich predložila Komisii.

8.Ak agentúra ACER nepredloží alebo opätovne nepredloží rámcové usmernenia v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 4 alebo 7, príslušné rámcové usmernenia vypracuje Komisia.

9.Komisia požiada ENTSO pre plyn alebo, ak je to stanovené v zozname priorít podľa odseku 3, subjekt PDS EÚ v spolupráci s ENTSO pre plyn, aby v primeranej lehote nepresahujúcej 12 mesiacov od prijatia žiadosti Komisie predložili agentúre ACER návrh sieťového predpisu v súlade s príslušnými rámcovými usmerneniami.

10.ENTSO pre plyn, alebo ak sa tak stanovuje v zozname priorít podľa odseku 3, subjekt PDS EÚ v spolupráci s ENTSO pre plyn zvolajú prípravný výbor, ktorý im má poskytovať podporu pri vypracúvaní sieťového predpisu. Prípravný výbor sa skladá zo zástupcov agentúry ACER, ENTSO pre plyn, ENNOH, prípadne subjektu PDS EÚ, a obmedzeného počtu hlavných dotknutých zainteresovaných subjektov. ENTSO pre plyn alebo, ak sa tak stanovuje v zozname priorít podľa odseku 3, subjekt PDS EÚ v spolupráci s ENTSO pre plyn vypracúva na žiadosť Komisie podľa odseku 9 návrhy sieťových predpisov pre oblasti uvedené v odseku 1 a 2.

11.Agentúra ACER navrhnutý sieťový predpis prepracuje a zabezpečí, aby bol v súlade s príslušnými rámcovými usmerneniami a prispieval k integrácii trhu, nediskriminácii, efektívnej hospodárskej súťaži a účinnému fungovaniu trhu, a do šiestich mesiacov od doručenia návrhu predloží prepracovaný sieťový predpis Komisii. V návrhu predloženom Komisii agentúra ACER zohľadní názory všetkých zúčastnených strán vyjadrené počas prípravy návrhu pod vedením ENTSO pre plyn alebo subjektu PDS EÚ a znenie, ktoré sa má predložiť Komisii, konzultuje s príslušnými zainteresovanými subjektmi.

12.Ak ENTSO pre plyn alebo subjekt PDS EÚ nevypracovali sieťový predpis v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 9, Komisia môže požiadať agentúru ACER, aby na základe príslušných rámcových usmernení vypracovala návrh sieťového predpisu. Agentúra ACER môže začať ďalšiu konzultáciu. Agentúra ACER predloží Komisii návrh sieťového predpisu, ktorý vypracovala na základe tohto odseku, a môže odporučiť jeho prijatie.

13.Ak ENTSO pre plyn alebo subjekt PDS EÚ nevypracovali sieťový predpis, alebo ak agentúra ACER nevypracovala takýto návrh podľa odseku 12, alebo na návrh agentúry ACER podľa odseku 11 môže Komisia z vlastného podnetu prijať jeden alebo viaceré sieťové predpisy v oblastiach uvedených v odseku 1 a 2.

14.Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, najmenej počas obdobia dvoch mesiacov konzultuje návrh sieťového predpisu s agentúrou ACER, ENTSO pre plyn a so všetkými relevantnými zainteresovanými subjektmi.

15.Týmto článkom nie je dotknuté právo Komisie prijímať a meniť usmernenia uvedené v článku 56. Nie je ním dotknutá možnosť, aby ENTSO pre plyn vypracovala nezáväzné usmernenie v oblastiach uvedených v odseku 1 a 2, ak sa takéto usmernenie netýka oblastí, ktoré sú predmetom žiadosti Komisie určenej ENTSO pre plyn. ENTSO pre plyn predloží všetky takéto usmernenia agentúre ACER, aby k nim zaujala stanovisko, a uvedené stanovisko riadne zohľadní.

🡻 715/2009

1.Komisia po porade s agentúrou, ENTSO pre plyn a ostatnými relevantnými zainteresovanými subjektmi vypracuje ročný zoznam priorít, v ktorom sa určia oblasti uvedené v článku 8 ods. 6, ktoré sa zohľadnia pri vypracúvaní sieťových predpisov.

2.Komisia požiada agentúru, aby jej v primeranej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov predložila nezáväzné rámcové usmernenia (ďalej len „rámcové usmernenia“) s jasnými a objektívnymi zásadami v súlade s článkom 8 ods. 7 pre vypracovanie sieťových predpisov, ktoré súvisia s jednotlivými oblasťami určenými v zozname priorít. Všetky rámcové usmernenia musia prispievať k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu. Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti agentúry túto lehotu predĺžiť.

3.Agentúra sa po dobu najmenej dvoch mesiacov formálne, otvorene a transparentne radí o rámcových usmerneniach s ENTSO pre plyn a ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami.

4.Ak Komisia usúdi, že rámcové usmernenia neprispievajú k nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu, môže agentúru požiadať, aby rámcové usmernenia v primeranej lehote prepracovala a opätovne ich predložila Komisii.

5.Ak agentúra nepredloží alebo opätovne nepredloží rámcové usmernenia v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 2 alebo 4, príslušné rámcové usmernenia vypracuje Komisia.

6.Komisia požiada ENTSO pre plyn, aby agentúre v primeranej lehote nepresahujúcej dvanásť mesiacov predložila sieťový predpis, ktorý je v súlade s príslušnými rámcovými usmerneniami.

7.Agentúra do troch mesiacov odo dňa doručenia sieťového predpisu, počas ktorých môže uskutočniť formálne konzultácie s relevantnými zainteresovanými subjektmi, poskytne ENTSO pre plyn odôvodnené stanovisko k tomuto sieťovému predpisu.

8.ENTSO pre plyn môže na základe stanoviska agentúry sieťový predpis zmeniť a opätovne ho predložiť agentúre.

9.Po tom, čo sa agentúra uistí, že sieťový predpis je v súlade s príslušnými rámcovými usmerneniami, predloží ho Komisii a môže odporučiť jeho prijatie v primeranej lehote. Ak Komisia sieťový predpis neprijme, uvedie dôvody jeho neprijatia.

10.Ak ENTSO pre plyn nevypracovala sieťový predpis v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 6, Komisia môže vyzvať agentúru, aby na základe príslušných rámcových usmernení vypracovala jeho návrh. Agentúra môže počas vypracovávania návrhu sieťového predpisu na základe tohto odseku začať ďalšie konzultácie. Agentúra predloží návrh sieťového predpisu, ktorý vypracovala na základe tohto odseku, Komisii a môže odporučiť jeho prijatie.

11.Komisia môže z vlastného podnetu, ak ENTSO pre plyn nevypracovala sieťový predpis, alebo ak agentúra nevypracovala návrh sieťového predpisu uvedeného v odseku 10 tohto článku, alebo na odporúčanie agentúry podľa odseku 9 tohto článku prijať jeden alebo viaceré sieťové predpisy v oblastiach uvedených v článku 8 ods. 6.

Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, najmenej dva mesiace konzultuje návrh sieťového predpisu s agentúrou, ENTSO pre plyn a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

12.Týmto článkom nie je dotknuté právo Komisie prijímať a meniť usmernenia uvedené v článku 23.

⇩ nový

Článok 54

Vypracovanie sieťových predpisov pre vodík

1.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia stanovením sieťových predpisov v oblasti pravidiel transparentnosti, ktorými sa vykonáva článok 48 tohto nariadenia, vrátane ďalších podrobností o obsahu, frekvencii a forme poskytovania informácií zo strany prevádzkovateľov vodíkových sietí a vykonávaním bodu 4 prílohy I k tomuto nariadeniu vrátane podrobností o formáte a obsahu informácií potrebných pre užívateľov siete na účinný prístup do siete, informácií, ktoré sa majú uverejniť v príslušných bodoch, podrobností o harmonogramoch.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 61 ods. 2.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 63, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o vypracúvanie sieťových predpisov v týchto oblastiach:

a)energetická efektívnosť vodíkových sietí a komponentov, ako aj energetická efektívnosť, pokiaľ ide o plánovanie sietí a investície, ktoré umožňujú najefektívnejšie riešenie z hľadiska systému;

b)pravidlá interoperability pre vodíkovú sieť vrátane riešenia dohôd o prepojení, jednotiek, výmeny údajov, transparentnosti, komunikácie, poskytovania informácií a spolupráce medzi príslušnými účastníkmi trhu, ako aj kvalita vodíka vrátane spoločných špecifikácií a normalizácie, odorizácie, analýz nákladov a prínosov na odstránenie obmedzení cezhraničného toku z dôvodu rozdielov v kvalite vodíka a vykazovania kvality vodíka;

c)pravidlá systému finančnej kompenzácie pre cezhraničnú vodíkovú infraštruktúru;

d)pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia vrátane pravidiel spolupráce pri postupoch údržby a výpočtu kapacity ovplyvňujúcich prideľovanie kapacity, štandardizácie produktov kapacity a jednotiek vrátane zoskupovania, metodiky prideľovania vrátane aukčných algoritmov, postupnosti a postupu pre existujúcu, prírastkovú, pevnú a prerušiteľnú kapacitu, platforiem na rezerváciu kapacít, systémov nadmerného objednania a spätného odkúpenia, krátkodobých a dlhodobých systémov „využiť alebo stratiť“ alebo akýchkoľvek iných systémov riadenia preťaženia, ktoré bránia hromadeniu kapacity;

e)pravidlá týkajúce sa harmonizovaných tarifných štruktúr pre prístup do vodíkovej siete vrátane pravidiel uplatňovania metodiky referenčných cien, súvisiacich požiadaviek na konzultácie a uverejňovanie, ako aj výpočtu vyvolávacích cien pre produkty štandardnej kapacity a povolených výnosov;

f)pravidlá na určenie hodnoty prevedených aktív a účelového poplatku;

g)pravidlá vyvažovania vrátane sieťových pravidiel týkajúcich sa postupu nominácie, pravidlá spoplatňovania odchýlok a pravidlá prevádzkového vyvažovania medzi sieťami prevádzkovateľov vodíkových sietí vrátane sieťových pravidiel týkajúcich sa postupov nominácie, poplatkov za odchýlku, postupov zúčtovania súvisiacich s poplatkom za dennú odchýlku a prevádzkového vyvažovania medzi sieťami prevádzkovateľov prepravných sietí;

h)kybernetickobezpečnostné aspekty cezhraničných tokov vodíka vrátane pravidiel pre spoločné minimálne požiadavky, plánovania, monitorovania, podávania správ a krízového riadenia.

3.Komisia po porade s agentúrou ACER, ENNOH, ENTSO pre plyn, subjektom PDS EÚ a ostatnými relevantnými zainteresovanými subjektmi každé tri roky vypracuje zoznam priorít, v ktorom sa určia oblasti uvedené v odsekoch 1 a 2, ktoré sa zohľadnia pri vypracúvaní sieťových predpisov.

4.Komisia požiada agentúru ACER, aby jej v primeranej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov od doručenia žiadosti Komisie predložila nezáväzné rámcové usmernenia s jasnými a objektívnymi zásadami pre vypracovanie sieťových predpisov, ktoré súvisia s oblasťami určenými v zozname priorít. Žiadosť Komisie môže obsahovať podmienky, ktorými sa rámcové usmernenia majú zaoberať. Všetky rámcové usmernenia musia prispievať k integrácii trhu, nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu. Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti agentúry ACER lehotu na predloženie usmernení predĺžiť.

5.Agentúra ACER sa po dobu najmenej dvoch mesiacov otvorene a transparentne radí o rámcových usmerneniach s ENNOH, ENTSO pre plyn a ostatnými relevantnými zainteresovanými subjektmi.

6.Na žiadosť podľa odseku 4 predloží agentúra ACER Komisii nezáväzné rámcové usmernenia.

7.Ak Komisia usúdi, že rámcové usmernenia neprispievajú k integrácii trhu, nediskriminácii, skutočnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu, môže agentúru ACER požiadať, aby rámcové usmernenia v primeranej lehote prepracovala a opätovne ich predložila Komisii.

8. Ak agentúra ACER nepredloží alebo opätovne nepredloží rámcové usmernenia v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 4 alebo 6, príslušné rámcové usmernenia vypracuje Komisia.

9.Komisia požiada ENNOH, aby v primeranej lehote nepresahujúcej 12 mesiacov od prijatia žiadosti Komisie predložila agentúre ACER návrh sieťového predpisu v súlade s príslušnými rámcovými usmerneniami.

10.ENNOH zvolá prípravný výbor, aby ju podporil v procese tvorby sieťového predpisu. Prípravný výbor sa skladá zo zástupcov agentúry ACER, ENTSO pre plyn, ENTSO pre elektrinu, prípadne subjektu PDS EÚ, a obmedzeného počtu hlavných dotknutých zainteresovaných subjektov. Európska sieť prevádzkovateľov sietí pre vodík vypracuje návrhy sieťových predpisov v oblastiach uvedených v odsekoch 1 a 2.

11.Agentúra ACER navrhnutý sieťový predpis prepracuje a zabezpečí, aby bol v súlade s príslušnými rámcovými usmerneniami a prispieval k integrácii trhu, nediskriminácii, efektívnej hospodárskej súťaži a účinnému fungovaniu trhu, a do šiestich mesiacov od doručenia návrhu predloží prepracovaný sieťový predpis Komisii. V prepracovanom sieťovom predpise agentúra ACER zohľadní názory všetkých zúčastnených strán poskytnuté počas prípravy návrhu pod vedením Európskej siete prevádzkovateľov siete pre vodík a prepracované znenie, ktoré sa má predložiť Komisii, konzultuje s príslušnými zainteresovanými subjektmi.

12.Ak ENNOH nevypracovala sieťový predpis v lehote stanovenej Komisiou podľa odseku 9, Komisia môže vyzvať agentúru ACER, aby na základe príslušných rámcových usmernení vypracovala návrh sieťového predpisu. Agentúra ACER môže počas vypracovávania návrhu sieťového predpisu na základe tohto odseku začať ďalšie konzultácie. Agentúra ACER predloží Komisii návrh sieťového predpisu, ktorý vypracovala na základe tohto odseku, a môže odporučiť jeho prijatie.

13.Ak Európska sieť prevádzkovateľov siete pre vodík nevypracovala sieťový predpis alebo agentúra ACER nevypracovala návrh sieťového predpisu, ako sa uvádza v odseku 12, Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na návrh agentúry ACER podľa odseku 11 prijať jeden alebo viacero sieťových predpisov v oblastiach uvedených v odsekoch 1 a 2.

14.Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, najmenej dva mesiace konzultuje návrh sieťového predpisu s agentúrou ACER, ENNOH, ENTSO pre plyn a všetkými relevantnými zainteresovanými subjektmi.

15.Týmto článkom nie je dotknuté právo Komisie prijímať a meniť usmernenia uvedené v článku 56. Nie je ním dotknutá možnosť, aby ENNOH vypracovala nezáväzné usmernenie v oblastiach uvedených v odseku 1 a 2, ak sa takého usmernenia netýkajú oblastí, ktoré sú predmetom žiadosti Komisie určenej ENNOH. ENNOH predloží všetky takéto usmernenia agentúre ACER, aby k nim zaujala stanovisko, a uvedené stanovisko riadne zohľadní.

🡻 715/2009

⇨ nový

Článok 557

Zmeny a doplnenia sieťových predpisov

1.Osoby, pri ktorých sa dá predpokladať záujem o daný sieťový predpis, vrátane ENTSO pre plyn, prevádzkovateľov prepravných sietí, užívateľov siete a spotrebiteľov, môžu agentúre predkladať návrhy na zmeny a doplnenia sieťového predpisu prijatého podľa článku 6. Agentúra môže predkladať návrhy na zmeny a doplnenia aj z vlastného podnetu.

2.Agentúra konzultuje so všetkými zainteresovanými stranami v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 713/2009. Agentúra potom môže predložiť odôvodnené návrhy zmien a doplnení Komisii, pričom vysvetlí, ako sú tieto návrhy v súlade s cieľmi sieťových predpisov ustanovenými v článku 6 ods. 2 tohto nariadenia.

3.Komisia môže prijímať zmeny a doplnenia všetkých sieťových predpisov prijatých podľa článku 6, pričom zohľadňuje návrhy agentúry. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

4.Zvažovanie návrhov zmien a doplnení podľa postupu uvedeného v článku 28 ods. 2 sa obmedzuje na zvažovanie aspektov, ktoré súvisia s navrhovanými zmenami a doplneniami. Takýmito navrhovanými zmenami a doplneniami nie sú dotknuté iné úpravy, ktoré môže navrhnúť Komisia.

⇩ nový

1.Komisia je splnomocnená meniť sieťové predpisy v oblastiach uvedených v článku 53 ods. 1 a 2 a v článku 54 ods. 1 a 2 a v súlade s príslušným postupom stanoveným v uvedených článkoch.

2.Osoby, u ktorých sa dá predpokladať záujem o akýkoľvek sieťový predpis prijatý podľa článkov 52 až 55, vrátane ENTSO pre plyn, Európskej siete prevádzkovateľov sietí pre vodík, subjektu PDS EÚ, regulačných orgánov, prevádzkovateľov prepravnej siete, prevádzkovateľov distribučnej siete, užívateľov siete a odberateľov môžu agentúre ACER predkladať návrhy na zmeny sieťového predpisu. ACER môže predkladať zmeny aj z vlastného podnetu.

3.ACER môže predložiť odôvodnené návrhy zmien Komisii, pričom uvedie, ako sú tieto návrhy v súlade s cieľmi sieťových predpisov stanovenými v článku 52 tohto nariadenia. Ak ACER považuje návrh na zmenu za prípustný a v prípade zmien z vlastného podnetu, ACER vedie konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2019/942.

🡻 715/2009

Článok 5623

Usmernenia

1.Ak je to vhodné, usmernenia ustanovujúce minimálny stupeň harmonizácie potrebný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia obsahujú:

⇩ nový

1.Komisia je splnomocnená prijať záväzné usmernenia v oblastiach uvedených v tomto článku.

2.Komisia je splnomocnená prijímať usmernenia v oblastiach, kde by sa takéto akty mohli vypracovať aj na základe postupu prijímania sieťového predpisu podľa článkov 53 a 54. Tieto usmernenia sa prijmú vo forme delegovaných alebo vykonávacích aktov v závislosti od príslušného splnomocnenia podľa tohto nariadenia.

3.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 63, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie, pokiaľ ide o vypracúvanie usmernení v týchto oblastiach:

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

a)informácie o službách pre prístup tretích strán vrátane povahy, trvania a iných požiadaviek týkajúcich sa týchto služieb v súlade s článkami ⌦ 5 až 7 ⌫ 14 a 15;

b)informácie o zásadách, ktorými sa riadia mechanizmy prideľovania kapacít, a o uplatňovaní postupov riadenia preťaženia v prípade zmluvného preťaženia v súlade s článkami 916 a 1017;

c)podrobnosti o poskytovaní informácií, vymedzenie technických informácií, ktoré užívatelia siete potrebujú, aby získali účinný prístup do siete, a vymedzenie všetkých príslušných bodov, pre ktoré platia požiadavky transparentnosti, vrátane informácií, ktoré sa majú uverejniť vo všetkých príslušných bodoch, a harmonogram, podľa ktorého sa informácie uverejňujú v súlade s článkami 3018 a 3119;

d)informácie o metodike stanovenia taríf, ktorá sa týka cezhraničného obchodu so zemným plynom v súlade s článkom článkami ⇨ 15 a ⇦ 1613 ⇨ tohto nariadenia ⇦;

e)informácie o oblastiach uvedených v článku 238 ods. 6.

⇩ nový

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 63 s cieľom zmeniť usmernenia stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

5.Pri prijímaní alebo zmene usmernení Komisia vedie konzultácie s ACER, ENTSO pre plyn, ENNOH, subjektom PDS EÚ a prípadne s ostatnými zainteresovanými subjektmi.

🡻 715/2009

Na tento účel Komisia konzultuje s agentúrou a ENTSO pre plyn.

6.Usmernenia pre prevádzkovateľov prepravnej siete týkajúce sa záležitostí uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) sú stanovené v prílohe I.

Komisia môže prijať usmernenia týkajúce sa záležitostí uvedených v odseku 1 tohto článku a zmeniť usmernenia uvedené v písmenách a), b) a c) uvedeného odseku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 28 ods. 2.

7.Uplatňovanie usmernení prijatých podľa tohto nariadenia a ich zmeny zohľadňujú rozdiely medzi národnými plynárenskými sieťami, a preto si nevyžadujú jednotné podrobné podmienky prístupu tretích strán na úrovni Spoločenstva. Môžu sa v nich však ustanoviť minimálne požiadavky, ktoré sú potrebné na dosiahnutie nediskriminačných a transparentných podmienok prístupu do siete pre vnútorný trh so zemným plynom, ktoré potom možno uplatňovať v kontexte rozdielov medzi vnútroštátnymi plynárenskými sieťami.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 25

Poskytovanie informácií

Členské štáty a regulačné orgány poskytujú Komisii na požiadanie všetky informácie potrebné na účely článku 23.

Komisia určí primeranú lehotu, v ktorej sa má táto informácia poskytnúť, pričom berie do úvahy komplexnosť požadovanej informácie a naliehavosť, s akou je potrebná.

Článok 5726

Právo členských štátov ustanoviť podrobnejšie opatrenia

Týmto nariadením nie sú dotknuté práva členských štátov udržiavať alebo zavádzať opatrenia, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia ako tie, ktoré sú stanovené v tomto nariadení ⇨ , v usmerneniach uvedených v článku 56 alebo v sieťových predpisoch uvedených v článkoch 52 až 55, ak sú tieto opatrenia v súlade s právom Únie ⇦ alebo v usmerneniach uvedených v článku 23.

Článok 58

Poskytovanie informácií ⌦ a dôvernosť ⌫

1.Členské štáty a regulačné orgány poskytujú Komisii na požiadanie všetky informácie potrebné na účely ⇨ presadzovania tohto nariadenia vrátane usmernení a sieťových predpisov prijatých podľa tohto nariadenia ⇦ článku 23.

2.Komisia určí primeranú lehotu, v ktorej sa má táto informácia poskytnúť, pričom berie do úvahy komplexnosť ⌦ a naliehavosť ⌫ požadovanej informácie a naliehavosť, s akou je potrebná.

⇩ nový

3.Pokiaľ dotknutý členský štát alebo regulačný orgán neposkytne informácie v lehote stanovenej Komisiou, táto môže požiadať priamo dotknuté podniky o všetky informácie potrebné na účely presadzovania tohto nariadenia.

Komisia pri posielaní žiadosti o informácie podniku zároveň pošle kópiu žiadosti regulačným orgánom členského štátu, na ktorého území sa nachádza sídlo podniku.

4.Vo svojej žiadosti o informácie Komisia uvedie právny základ žiadosti, lehotu, v rámci ktorej sa majú informácie poskytnúť, účel žiadosti, ako aj sankcie uvedené v článku 59 ods. 2 za poskytnutie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií.

5.Požadované informácie poskytujú vlastníci podniku alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb, fyzické osoby oprávnené na zastupovanie podniku zo zákona alebo ich zakladateľským dokumentom. Ak informáciu za svojho klienta poskytujú riadne splnomocnení právni zástupcovia, klient ostáva v plnej miere zodpovedný za to, ak sú poskytnuté informácie neúplné, nesprávne alebo zavádzajúce.

6.Pokiaľ podnik neposkytne požadované informácie v rámci lehoty stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia môže rozhodnutím požiadať o poskytnutie informácií. V rozhodnutí sa uvedie, aké informácie sa požadujú, a stanoví sa v ňom primeraná lehota, v rámci ktorej sa majú informácie poskytnúť. Uvedú sa v ňom sankcie stanovené v článku 59 ods. 2. Takisto sa v ňom uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie.

Komisia zároveň pošle kópiu svojho rozhodnutia regulačným orgánom členského štátu, na území ktorého sa nachádza bydlisko osoby alebo sídlo podniku.

7.Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa používajú len na účely presadzovania tohto nariadenia.

Komisia zachováva mlčanlivosť o informáciách získaných podľa tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo.

🡻 715/2009

Článok 5927

Sankcie

⇩ nový

1.Členské štáty stanovujú pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia, sieťových predpisov a usmernení prijatých podľa článkov 52 až 56 a usmernení stanovených v prílohe I k tomuto nariadeniu a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2.Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom pokuty neprevyšujúce 1 % z ich celkového obratu za predchádzajúci obchodný rok, pokiaľ v odpovedi na žiadosť podľa článku 58 ods. 4 tieto podniky zámerne alebo z nedbanlivosti poskytnú nesprávne, neúplné, alebo zavádzajúce informácie alebo neposkytnú informácie v lehote stanovenej rozhodnutím prijatým podľa článku 58 ods. 6 prvého pododseku. Pri stanovovaní výšky pokuty Komisia prihliada na závažnosť nedodržania požiadaviek uvedených v odseku 1 tohto článku.

3.Sankcie podľa odseku 1 a všetky rozhodnutia prijaté podľa odseku 2 nemajú trestnoprávnu povahu.

🡻 715/2009

🡺1 korigendum, Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 87

1. Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii pravidlá zodpovedajúce ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1775/2005 do 1. júla 2006 a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú. è1 Členské štáty oznámia Komisii tie pravidlá, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1775/2005, do 3. marca 2011 a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú. ç 

2. Sankcie podľa odseku 1 nie sú trestnoprávnej povahy.

Kapitola V

Záverečné ustanovenia 

⇩ nový

Článok 60

Nová infraštruktúra pre zemný plyn a vodík

1.Významná nová infraštruktúra pre zemný plyn, t. j. prepojenia, zariadenia LNG a zásobníky, sa môže na požiadanie na vymedzené obdobie vyňať z pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia, ako aj článkov 28, 27, 29, 54 a článku 72 ods. 7, 9 a článku 73 ods. 1 [prepracovaného znenia smernice o plyne]. Významná nová vodíková infraštruktúra, t. j. prepojenia, vodíkové terminály a podzemné zásobníky vodíka, sa môže na požiadanie na vymedzené obdobie vyňať z pôsobnosti ustanovení článkov 62, 31, 32, 33 [prepracovaného znenia smernice o plyne] a článku 15 tohto nariadenia. Uplatňujú sa tieto podmienky:

a)investície zvyšujú hospodársku súťaž v oblasti dodávok plynu alebo vodíka a takisto bezpečnosť dodávok;

b)investície prispievajú k dekarbonizácii;

c)úroveň rizika spojeného s investíciami je taká, že investície by sa neuskutočnili, pokiaľ by nebola udelená výnimka;

d)infraštruktúru vlastní fyzická alebo právnická osoba, ktorá je, minimálne pokiaľ ide o jej právnu formu, oddelená od prevádzkovateľov sietí, v ktorých sa táto infraštruktúra vybuduje;

e)poplatky sa vyberajú od užívateľov tejto infraštruktúry a

f)výnimka nesmie mať nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž na príslušných trhoch, ktoré by mohli byť dotknuté investíciami, na účinné fungovanie vnútorného trhu s plynom, efektívne fungovanie dotknutých regulovaných sietí, dekarbonizáciu ani na bezpečnosť dodávok v Únii.

Tieto podmienky by sa mali posudzovať so zreteľom na zásadu energetickej solidarity. Vnútroštátne orgány by mali zohľadniť situáciu v inom postihnutom členskom štáte a vyvážiť možné negatívne účinky priaznivými účinkami na jeho území.

2.Výnimka uvedená v odseku 1 sa uplatňuje aj v prípade významného zvýšenia kapacity existujúcej infraštruktúry a modifikácií takejto infraštruktúry, ktoré umožňujú rozvoj nových zdrojov dodávok obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov.

3.O udelení výnimky uvedenej v odsekoch 1 a 2 môže v jednotlivých prípadoch rozhodovať regulačný orgán.

Pred prijatím rozhodnutia o udelení výnimky vedie regulačný orgán, alebo v relevantnom prípade iný príslušný orgán uvedeného členského štátu konzultácie:

a)s regulačnými orgánmi členských štátov, na ktorých trhy môže mať nová infraštruktúra vplyv a

b)s príslušnými orgánmi tretích krajín, ak je dotknutá infraštruktúra pripojená k sieti Únie, ktorá patrí do právomoci členského štátu, a začína alebo končí v jednej tretej krajine alebo vo viacerých tretích krajinách.

Ak konzultované orgány tretích krajín nereagujú na konzultáciu v primeranom časovom rámci alebo v rámci stanovenej lehoty, ktorá nie je dlhšia ako tri mesiace, dotknutý regulačný orgán môže prijať potrebné rozhodnutie.

4.Ak sa dotknutá infraštruktúra nachádza na území viac ako jedného členského štátu, regulačným orgánom dotknutých členských štátov môže ACER predložiť do dvoch mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o udelenie výnimky poslednému z týchto regulačných orgánov poradné stanovisko. Z tohto stanoviska môžu pri svojom rozhodnutí vychádzať.

Ak sa všetky dotknuté regulačné orgány dohodnú s ohľadom na žiadosť o udelenie výnimky v priebehu šiestich mesiacov od dátumu doručenia žiadosti o výnimku poslednému z týchto regulačných orgánov, informujú o svojom rozhodnutí agentúru ACER. Ak je dotknutá infraštruktúra prepravným plynovodom medzi členským štátom a treťou krajinou, regulačný orgán, alebo v relevantnom prípade iný príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza prvý prepojovací bod so sieťou členských štátov, môžu pred prijatím rozhodnutia o udelení výnimky viesť konzultácie s príslušným orgánom tejto tretej krajiny s cieľom zabezpečiť, pokiaľ ide o dotknutú infraštruktúru, aby sa toto nariadenie na území, a prípadne v pobrežnom mori tohto členského štátu, uplatňovalo jednotne. Ak konzultovaný orgán tretej krajiny nereaguje na konzultáciu v primeranom časovom rámci alebo v rámci stanovenej lehoty, ktorá nie je dlhšia ako tri mesiace, dotknutý regulačný orgán môže prijať potrebné rozhodnutie.

ACER vykonáva úlohy pridelené regulačným orgánom dotknutých členských štátov podľa tohto článku:

a)ak všetky dotknuté regulačné orgány neboli schopné dosiahnuť dohodu do šiestich mesiacov od dátumu doručenia žiadosti o udelenie výnimky poslednému z nich alebo

b)na základe spoločnej žiadosti dotknutých regulačných orgánov.

Všetky dotknuté regulačné orgány môžu spoločne požiadať o predĺženie lehoty uvedenej v treťom pododseku písm. a), a to najviac o tri mesiace.

5.ACER predtým, ako prijme rozhodnutie, vedie konzultácie s príslušnými regulačnými orgánmi a so žiadateľmi.

6.Výnimka sa môže týkať celej kapacity novej infraštruktúry alebo jej časti alebo existujúcej infraštruktúry s významne zvýšenou kapacitou.

Pri rozhodovaní o udelení výnimky je potrebné v jednotlivých prípadoch brať do úvahy potrebu stanoviť podmienky týkajúce sa obdobia trvania výnimky a nediskriminačného prístupu k infraštruktúre. Pri rozhodovaní o týchto podmienkach je potrebné brať do úvahy predovšetkým dodatočnú kapacitu, ktorá sa má vybudovať, alebo zmenu v existujúcej kapacite, časový horizont projektu a okolnosti v danom členskom štáte.

Regulačný orgán pred udelením výnimky rozhodne o pravidlách a mechanizmoch riadenia a prideľovania kapacity. V týchto pravidlách sa vyžaduje, aby sa pred pridelením kapacity v novej infraštruktúre vrátane kapacity na vlastné použitie všetci potenciálni užívatelia infraštruktúry vyzvali, aby vyjadrili, či majú záujem o získanie zmluvnej kapacity. Regulačný orgán vyžaduje, aby pravidlá riadenia preťaženia zahŕňali povinnosť ponúkať nevyužitú kapacitu na trhu a aby mali užívatelia infraštruktúry právo obchodovať so svojimi zmluvnými kapacitami na sekundárnom trhu. Regulačný orgán pri hodnotení kritérií uvedených v odseku 1 písm. a), b) a e) prihliada k výsledkom uvedeného postupu prideľovania kapacity.

Rozhodnutie o udelení výnimky vrátane podmienok uvedených v druhom pododseku tohto odseku sa musí riadne odôvodniť a uverejniť.

7.Pri analýze toho, či sa očakáva, že významná nová infraštruktúra zvýši bezpečnosť dodávok podľa odseku 1 písm. a), príslušný orgán zváži, do akej miery sa očakáva, že nová infraštruktúra zlepší plnenie záväzkov členských štátov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 20 , a to na regionálnej aj vnútroštátnej úrovni.

8.Členské štáty môžu stanoviť, že regulačný orgán alebo ACER musí na účely formálneho rozhodnutia predkladať príslušnému orgánu v členskom štáte svoje stanovisko k žiadosti o udelenie výnimky. Uvedené stanovisko sa uverejní spolu s rozhodnutím.

9.Regulačný orgán bezodkladne po prijatí každej žiadosti o udelenie výnimky zasiela Komisii jej kópiu. Príslušný orgán bezodkladne oznámi Komisii rozhodnutie o udelení výnimky spolu so všetkými relevantnými informáciami. Tieto informácie môžu byť Komisii zaslané v súhrnnej forme, čo umožní Komisii posúdiť rozhodnutie o udelení výnimky. Tieto informácie obsahujú najmä:

a)podrobný opis dôvodov, na základe ktorých regulačný orgán alebo členský štát udelil alebo odmietol udeliť výnimku spolu s odkazom na odsek 1 vrátane príslušného bodu alebo bodov uvedeného odseku, podľa ktorého sa toto rozhodnutie prijalo, vrátane finančných informácií odôvodňujúcich potrebu výnimky;

b)analýzu vplyvu udelenia výnimky na hospodársku súťaž a efektívne fungovanie vnútorného trhu;

c)odôvodnenie obdobia trvania výnimky a podiel na celkovej kapacite infraštruktúry, pre ktorú sa výnimka udeľuje;

d)ak sa výnimka týka prepojenia, výsledok konzultácie s príslušnými regulačnými orgánmi;

e)prínos infraštruktúry k diverzifikácii dodávok.

10.Do 50 pracovných dní odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia podľa odseku 7 môže Komisia vydať rozhodnutie, ktorým požiada oznamujúce orgány o zmenu alebo stiahnutie rozhodnutia o udelení výnimky. Táto lehota sa môže predĺžiť o ďalších 50 pracovných dní, ak Komisia požaduje dodatočné informácie. Táto dodatočná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení úplných informácií. Pôvodná lehota sa môže predĺžiť aj na základe súhlasu Komisie a oznamujúcich orgánov.

Oznámenie sa považuje za stiahnuté, ak požadované informácie neboli poskytnuté v lehote uvedenej v žiadosti, pokiaľ sa pred uplynutím uvedenej lehoty táto lehota s obojstranným súhlasom Komisie a regulačného orgánu nepredĺži, alebo ak regulačný orgán v náležite odôvodnenom vyhlásení neinformuje Komisiu o tom, že oznámenie považuje za úplné.

Regulačný orgán vyhovie rozhodnutiu Komisie o zmene alebo stiahnutí rozhodnutia o udelení výnimky v lehote jedného mesiaca a informuje o tom Komisiu.

Komisia zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií.

Keď Komisia schváli rozhodnutie o udelení výnimky, toto schválenie stráca účinnosť:

a)po dvoch rokoch od jeho prijatia, ak sa výstavba infraštruktúry ešte nezačala,

b)po piatich rokoch od jeho prijatia, ak infraštruktúra nebola v rámci tohto obdobia uvedená do prevádzky, pokiaľ Komisia nerozhodne, že dané oneskorenie je spôsobené veľkými prekážkami mimo kontroly osoby, ktorej bola výnimka udelená.

11.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 63 prijímať delegované akty na stanovenie usmernení o uplatňovaní podmienok uvedených v odseku 1 tohto článku a postupe, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 3, 6, 8 a 9 tohto článku.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 6128

⌦ Postup výboru ⌫Výbor

1.1.Komisii pomáha výbor ⌦ [názov výboru] ustanovený ⌫ zriadený podľa článku 8451 smernice 2009/73/ES [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]. ⇨  Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. ⇦

⇩ nový

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

🡻 715/2009

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

🡻 1999/2018 článok 50

---

🡻 715/2009 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 6230

Odchýlky a výnimky

Toto nariadenie sa nevzťahuje na: 

a)prepravné siete zemného plynu, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch počas obdobia uplatňovania odchýlok udelených podľa článku ⇨ 80 [novej smernice o plyne] ⇦ 49 smernice 2009/73/ES;

b)významnú novú infraštruktúru, tj. prepojenia, zariadenia LNG a zásobníky a významné zvýšenia kapacity existujúcich infraštruktúr a modifikácie takejto infraštruktúry, ktoré umožňujú rozvoj nových zdrojov dodávok plynu v zmysle článku 36 ods. 1 a ods. 2 smernice 2009/73/ES, ktoré sú vyňaté z ustanovení článkov 9, 14, 32, 33, 34 alebo článku 41 ods. 6, 8 a 10 uvedenej smernice, pokiaľ sú vyňaté z ustanovení uvedených v tomto pododseku, s výnimkou článku 19 ods. 4 tohto nariadenia alebo

c)prepravné siete zemného plynu, ktorým boli udelené odchýlky podľa článku 48 smernice 2009/73/ES.

So zreteľom na písmeno a) prvého pododseku členské štáty, ktorým boli udelené odchýlky podľa článku 49 smernice 2009/73/ES, môžu požiadať Komisiu o dočasné odchýlky od uplatňovania tohto nariadenia až na obdobie dvoch rokov odo dňa skončenia platnosti odchýlky uvedenej v tomto bode.

⇩ nový

Článok 63

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 16, 28, 53, 54, 56 a 60 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 16, 28, 53, 54, 56 a 60 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 16, 28, 53, 54, 56 a 60 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 64

Zmena rozhodnutia (EÚ) 2017/684

Oznamovacie povinnosti v prípade medzivládnych dohôd v oblasti energetiky týkajúcich sa plynu stanovené v rozhodnutí (EÚ) 2017/684 sa vykladajú tak, že zahŕňajú medzivládne dohody týkajúce sa vodíka vrátane zlúčenín vodíka, ako sú amoniak a tekutý organický nosič vodíka.

Článok 65

Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/942

Nariadenie (EÚ) 2019/942 sa mení takto:

1.V článku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) vydáva stanoviská a odporúčania určené prevádzkovateľom prenosových sústav či prepravných sietí, sieti ENTSO pre elektrinu, sieti ENTSO pre plyn, Európskej sieti prevádzkovateľov sietí pre vodík (ENNOH), subjektu PDS EÚ, regionálnym koordinačným centrám, nominovaným organizátorom trhu s elektrinou a subjektom zriadeným prevádzkovateľmi prepravných sietí pre plyn, prevádzkovateľom siete LNG, prevádzkovateľom zásobníkov plynu alebo vodíka alebo prevádzkovateľom vodíkových sietí;“

2.V článku 3 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Na žiadosť agentúry ACER regulačné orgány, sieť ENTSO pre elektrinu, sieť ENTSO pre plyn, ENNOH, regionálne koordinačné centrá, subjekt PDS EÚ, prevádzkovatelia prenosových sústav či prepravných sietí, prevádzkovatelia vodíkových sietí, nominovaní organizátori trhu s elektrinou a subjekty zriadené prevádzkovateľmi prepravných sietí pre plyn, prevádzkovateľmi siete LNG, prevádzkovateľmi zásobníkov plynu alebo vodíka alebo prevádzkovateľmi vodíkových terminálov poskytnú agentúre ACER informácie s rovnakou úrovňou podrobností, aká je potrebná na vykonávanie jej úloh podľa tohto nariadenia okrem prípadov, keď už agentúra ACER o takéto informácie požiadala a aj ich dostala.“

3.Článok 4 ods. 1 a 2 a ods. 3 písm. a) a b) sa nahrádzajú takto:

„1. Agentúra ACER poskytuje Komisii stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku siete ENTSO pre elektrinu v súlade s článkom 29 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/943 a siete ENTSO pre plyn v súlade s článkom 22 ods. 2 [nariadenia pre plyn], siete ENNOH v súlade s článkom 40 ods. 5 [nariadenia pre plyn] a subjektu PDS EÚ v súlade s článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/943 a článkom 37 ods. 4 [nariadenia pre plyn].“

„2. Agentúra ACER monitoruje plnenie úloh siete ENTSO pre elektrinu v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) 2019/943, siete ENTSO pre plyn v súlade s článkom 24 [nariadenia pre plyn], siete ENNOH v súlade s článkom 46 [nariadenia pre plyn] a subjektu PDS EÚ v súlade s článkom 55 nariadenia (EÚ) 2019/943 a článkom 38 [nariadenia pre plyn].“

„3. ACER môže poskytnúť stanovisko:

a) sieti ENTSO pre elektrinu v súlade s článkom 30 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2019/943 a sieti ENTSO pre plyn v súlade s článkom 23 ods. 2 [nariadenia pre plyn v zmysle návrhu COM(2021) xxx] a sieti ENNOH v súlade s článkom XX [nariadenia pre plyn] k návrhom sieťových predpisov;“

„b) sieti ENTSO pre elektrinu v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/943, sieti ENTSO pre plyn v súlade s článkom 24 ods. 2 [prepracovaného znenia nariadenia o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] a sieti ENNOH v súlade s článkom 43 ods. 2 [prepracovaného znenia nariadenia o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] k návrhu plánu rozvoja siete či sústavy pre celú Úniu a ďalším príslušným dokumentom uvedeným v článku 30 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/943, článku 23 ods. 3 a článku 42 ods. 1 [prepracovaného znenia nariadenia o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] s ohľadom na ciele nediskriminácie, efektívnej hospodárskej súťaže a účinného a bezpečného fungovania vnútorných trhov s elektrinou a zemným plynom;“

4.Článok 4 ods. 6, 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„6. Príslušné regulačné orgány koordinujú svoj postup s cieľom spoločne zistiť, či existuje nesúlad subjektu EÚ PDS, siete ENTSO pre elektrinu, siete ENTSO pre plyn, siete ENNOH, subjektu PDS EÚ alebo regionálnych koordinačných centier s ich povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie, a podniknú vhodné opatrenia v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. c) a článkom 62 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944 alebo s článkom 72 ods. 1 písm. e) [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx].

Agentúra ACER na žiadosť jedného alebo viacerých regulačných orgánov alebo z vlastnej iniciatívy vydá odôvodnené stanovisko, ako aj odporúčanie pre sieť ENTSO pre elektrinu, sieť ENTSO pre plyn, Európsku sieť prevádzkovateľov sietí pre vodík, subjekt PDS EÚ alebo regionálne koordinačné centrá, pokiaľ ide o súlad s ich povinnosťami.“;

„7. V prípade, že sa v odôvodnenom stanovisku agentúry ACER uvádza potenciálny nesúlad siete ENTSO pre elektrinu, siete ENTSO pre plyn, Európskej siete prevádzkovateľov sietí pre vodík, subjektu PDS EÚ alebo regionálneho koordinačného centra s ich povinnosťami, dotknuté regulačné orgány jednomyseľne prijmú koordinované rozhodnutia, ktorými stanovia, či existuje nesúlad s príslušnými povinnosťami a prípadne určia opatrenia, ktoré má sieť ENTSO pre elektrinu, sieť ENTSO pre plyn, sieť ENNOH, subjekt PDS EÚ alebo regionálne koordinačné centrum prijať na nápravu tohto nesúladu. Ak regulačné orgány jednomyseľne neprijmú takéto koordinované rozhodnutia do štyroch mesiacov od dátumu, keď regulačné orgány dostali odôvodnené stanovisko agentúry ACER, vec sa postúpi agentúre ACER na rozhodnutie podľa článku 6 ods. 10.“

„8. Ak do troch mesiacov nedošlo k náprave nesúladu zo strany siete ENTSO pre elektrinu, siete ENTSO pre plyn, siete ENNOH, subjektu PDS EÚ alebo regionálneho koordinačného centra, ktorý bol identifikovaný podľa odseku 6 alebo 7 tohto článku, alebo ak regulačný orgán v členskom štáte, v ktorom má subjekt sídlo, neprijal žiadne opatrenia na zabezpečenie súladu, agentúra ACER vydá pre regulačný orgán odporúčanie, aby prijal opatrenie v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. c) a článkom 62 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2021/944 alebo s článkom 74 ods. 1 písm. d) [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] s cieľom zabezpečiť, aby si sieť ENTSO pre elektrinu, sieť ENTSO pre plyn, sieť ENNOH, subjekt PDS EÚ alebo regionálne koordinačné centrum splnili svoje povinnosti, a informuje o tom Komisiu.“;

5.Článok 5 ods. 1 sa nahrádza takto:

1.   Agentúra ACER sa podieľa na vypracúvaní sieťových predpisov v súlade s článkom 59 nariadenia (EÚ) 2019/943 a článkami 53 a 54 6 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009 a usmernení v súlade s článkom 61 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/943 a článkom 56 ods. 5 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]. Agentúra ACER najmä:

a)predkladá nezáväzné rámcové usmernenia Komisii, ak je o to požiadaná podľa článku 59 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článku 53 ods. 4 alebo článku 54 ods. 4 6 ods. 2 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009. Agentúra ACER prepracuje rámcové usmernenia a opätovne ich predkladá Komisii, ak je o to požiadaná podľa článku 59 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článku 53 ods. 7 alebo článku 54 ods. 7 6 ods. 4 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009;

b)poskytuje sieti ENTSO pre plyn odôvodnené stanovisko k sieťovému predpisu v súlade s článkom 6 ods. 7 nariadenia (ES) č. 715/2009;

bc)reviduje sieťový predpis v súlade s článkom 59 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článkom 53 ods. 11 alebo článkom 54 ods. 11 6 ods. 9 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009. Pri revízii agentúra ACER zohľadní názory všetkých zúčastnených strán poskytnuté počas prípravy daného zrevidovaného sieťového predpisu pod vedením siete ENTSO pre elektrinu, siete ENTSO pre plyn, siete ENNOH alebo subjektu PDS EÚ a znenie, ktoré sa má predložiť Komisii, konzultuje s príslušnými zainteresovanými subjektmi. Na tento účel môže agentúra ACER podľa vhodnosti využiť výbor zriadený podľa sieťových predpisov. Agentúra ACER podá správu Komisii o výsledku týchto konzultácií. Agentúra ACER následne predloží zrevidovaný sieťový predpis Komisii v súlade s článkom 59 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článkom 53 ods. 11 alebo článkom 54 ods. 11 6 ods. 9 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009. Ak sieť ENTSO pre elektrinu, sieť ENTSO pre plyn, sieť ENNOH alebo subjekt PDS EÚ nevypracujú sieťový predpis, agentúra ACER vypracuje a predloží návrh sieťového predpisu Komisii, ak je o to požiadaná podľa článku 59 ods. 12 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článku 53 ods. 12 alebo článku 54 ods. 12 6 ods. 10 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009;

cd)poskytuje Komisii riadne odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článkom 24 ods. 1 alebo článkom 46 ods. 2 9 ods. 1 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009, ak sieť ENTSO pre elektrinu, sieť ENTSO pre plyn, sieť ENNOH alebo subjekt PDS EÚ nevykonali sieťový predpis vypracovaný podľa písm. a) článku 30 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článku 23 ods. 1 alebo článku 42 ods. 1 písm. a) 8 ods. 2 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009, alebo sieťový predpis vypracovaný v súlade s článkom 59 ods. 3 až 12 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článkom 53 ods. 3 až 12 alebo článkom 54 ods. 3 až 12 6 ods. 1 až 10 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009, ale ktorý neprijala Komisia podľa článku 59 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článku 53 ods. 13 alebo článku 54 ods. 13 6 ods. 11 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009;

de)monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 59 nariadenia (EÚ) 2019/943 a článkami 53 a 54 6 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx]nariadenia (ES) č. 715/2009 a usmernení prijatých v súlade s článkom 61 nariadenia (EÚ) 2019/943 a článkom 56 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] a ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhov, ako aj ich účinok na nediskrimináciu, účinnú hospodársku súťaž a efektívne fungovanie trhu, a podáva o ňom správy Komisii.

6.V článku 6 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3. Komisia predloží do 5. júla 2022 a následne každé štyri roky Európskemu parlamentu a Rade správu o nezávislosti regulačných orgánov podľa článku 57 ods. 7 smernice (EÚ) 2019/944 a článku 70 ods. 6 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx].“

7.V článku 6 sa vkladajú tieto odseky 9a, 9b, 9c a 9d:

9a. ACER vydáva odporúčania regulačným orgánom a prevádzkovateľom sietí týkajúce sa regulovaných báz aktív podľa článku 4 ods. 4 [nariadenia o plyne].

9b. ACER môže regulačným orgánom vydať odporúčania týkajúce sa rozdelenia nákladov na riešenia v prípade obmedzení cezhraničných tokov v dôsledku rozdielov v kvalite plynu podľa článku 19 ods. 8 [nariadenia o plyne].

9c. ACER môže regulačným orgánom vydať odporúčania týkajúce sa rozdelenia nákladov na riešenia v prípade obmedzení cezhraničných tokov v dôsledku rozdielov v kvalite vodíka podľa článku 39 ods. 8 [nariadenia o plyne].

9d. ACER uverejňuje správy o monitorovaní preťaženia v prepojovacích bodoch podľa prílohy I oddielu 2.2.1 bodu 2 [nariadenia o plyne].

8.V článku 6 ods. 10 prvom pododseku sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b) sieťové predpisy a usmernenia uvedené v článkoch 59 až 61 nariadenia (EÚ) 2019/943 prijaté pred 4. júlom 2019 a neskoršie revízie týchto sieťových predpisov a usmernení; alebo“

c) sieťové predpisy a usmernenia uvedené v článkoch 59 až 61 nariadenia (EÚ) 2019/943 prijaté ako vykonávacie akty podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011; alebo“

9.V článku 6 ods. 10 prvom pododseku sa dopĺňajú tieto písmená:

d) usmernenia podľa prílohy I k [nariadeniu o plyne]; alebo

e) sieťové predpisy a usmernenia uvedené v článkoch 53 až 56 [nariadenia o plyne].

10.V článku 6 ods. 10 druhom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

a) keď príslušné regulačné orgány neboli schopné dosiahnuť dohodu v lehote šiestich mesiacov po postúpení veci poslednému z týchto regulačných orgánov alebo v lehote štyroch mesiacov v prípadoch podľa článku 4 ods. 7 tohto nariadenia alebo podľa článku 59 ods. 1 písm. c) alebo článku 62 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944 alebo článku 72 ods. 1 písm. e) [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx];

11.V článku 6 ods. 10 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Príslušné regulačné orgány môžu spoločne požiadať, aby sa lehota uvedená v druhom pododseku písm. a) tohto odseku predĺžila o najviac šesť mesiacov, okrem prípadov podľa článku 4 ods. 7 tohto nariadenia alebo článku 59 ods. 1 písm. c) alebo článku 62 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944alebo článku 72 ods. 1 písm. e) [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx].;“

12.V článku 6 ods. 10 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Ak boli v nových sieťových predpisoch alebo usmerneniach uvedených v článkoch 59 až 61 nariadenia (EÚ) 2019/943 prijatých ako delegované akty po 4. júli 2019 regulačným orgánom zverené právomoci rozhodovať o cezhraničných otázkach uvedených v prvom pododseku, agentúra ACER je príslušná len na dobrovoľnom základe podľa druhého pododseku písm. b) tohto odseku na žiadosť najmenej 60 % príslušných regulačných orgánov. V prípade, že ide len o dva regulačné orgány, každý z nich môže postúpiť vec agentúre ACER.“;

13.V článku 6 ods. 12 sa písmeno a) nahrádza takto:

a) vydá rozhodnutie do šiestich mesiacov od dátumu postúpenia alebo do štyroch mesiacov od dátumu postúpenia v prípadoch podľa článku 4 ods. 7 tohto nariadenia alebo podľa článku 59 ods. 1 písm. c) alebo článku 62 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2019/944 alebo článku 72 ods. 1 písm. e) [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx], a

14.Článok 14 ods. 1 sa nahrádza takto:

„Agentúra ACER pri plnení svojich úloh, najmä pri vypracúvaní rámcových usmernení podľa článku 59 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článkov 53 a 54 [prepracovaného znenia nariadenia o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx], a pri navrhovaní zmien sieťových predpisov podľa článku 60 nariadenia (EÚ) 2019/943 alebo článku 55 [prepracovaného znenia nariadenia o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] dôkladne a včas vedie konzultácie s účastníkmi trhu, prevádzkovateľmi prenosových sústav či prepravných sietí, prevádzkovateľmi vodíkovej siete, spotrebiteľmi, koncovými užívateľmi, a ak je to vhodné, orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci, pričom koná otvorene a transparentne, najmä ak sa jej úlohy týkajú prevádzkovateľov prenosových sústav či prepravných sietí a prevádzkovateľov vodíkovej siete.“

15.V článku 15 sa dopĺňajú tieto odseky 6 a 7:

„6. Agentúra ACER vydá štúdie porovnávajúce efektívnosť nákladov prevádzkovateľov prepravných sietí v EÚ podľa článku 17 ods. 2 [nariadenia o plyne].“

„7. Agentúra ACER predkladá stanoviská poskytujúce harmonizovaný formát na uverejňovanie technických informácií o prístupe k vodíkovým sieťam podľa prílohy I k tomuto nariadeniu.“

16.Článok 15 ods. 1 sa nahrádza takto:

„Agentúra ACER v úzkej spolupráci s Komisiou, členskými štátmi a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vrátane regulačných orgánov a bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, monitoruje veľkoobchodné a maloobchodné trhy s elektrinou a so zemným plynom, najmä maloobchodné ceny elektriny a zemného plynu, dodržiavanie práv spotrebiteľov stanovených v smernici (EÚ) 2019/944 a [smernici o plyne], vplyv vývoja trhu na domácnosti, prístup k sieťam vrátane prístupu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, dosiahnutý pokrok v súvislosti s prepojeniami, potenciálne prekážky cezhraničného obchodu vrátane vplyvu primiešavania vodíka do siete zemného plynu a prekážok cezhraničného toku biometánu, regulačné prekážky vstupu nových a malých subjektov na trh vrátane občianskych energetických spoločenstiev, štátne zásahy brániace tomu, aby ceny odrážali skutočný nedostatok, ako sú tie stanovené v článku 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/943, výsledky členských štátov v oblasti bezpečnosti dodávok elektriny na základe výsledkov posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni uvedeného v článku 23 uvedeného nariadenia, najmä pri zohľadnení hodnotení ex-post uvedených v článku 17 nariadenia (EÚ) 2019/941.“

17.V článku 15 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek 2:

„ACER v úzkej spolupráci s Komisiou, členskými štátmi a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vrátane regulačných orgánov a bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, monitoruje trhy s vodíkom, najmä vplyv vývoja trhu na odberateľov vodíka, prístup k vodíkovej sieti vrátane prístupu k sieti vodíka vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, pokrok dosiahnutý v súvislosti s prepojeniami, možné prekážky cezhraničného obchodu.“

18.Článok 15 ods. 2 sa nahrádza takto:

„Agentúra ACER každoročne zverejňuje správu s výsledkami monitorovania uvedeného v odseku 1. V tejto správe uvedie všetky prekážky dokončenia vnútorných trhov s elektrinou a zemným, zemným plynom a vodíkom.“

Článok 66

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1227/2011

Nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 sa mení takto:

a)V článku 2, článku 3 ods. 3 a 4, článku 4 ods. 1, článku 8 ods. 5 sa výraz „elektriny alebo zemného plynu“ nahrádza výrazom „elektriny, vodíka alebo zemného plynu“;

b)V článku 6 ods. 2 sa výraz „trhy s elektrinou a plynom“ nahrádza výrazom „trhy s elektrinou, vodíkom a zemným plynom“.

Článok 67

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/1938

Nariadenie (EÚ) 2017/1938 sa mení takto:

1.V článku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Týmto nariadením sa zavádzajú ustanovenia, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnosti dodávok plynu tým, že sa zabezpečí riadne a neprerušované fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom a obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi (ďalej len „plyn“), že sa povolia mimoriadne opatrenia, ktoré sa vykonajú v situácii, keď trh už nie je schopný zabezpečovať požadované dodávky plynu, vrátane solidárnych opatrení ako poslednej možnosti a že sa zabezpečí presné vymedzenie a rozdelenie povinností plynárenských podnikov, členských štátov a Únie v súvislosti s preventívnym opatrením a reakciou na konkrétne prerušenia dodávok plynu.“

2.V článku 2 sa dopĺňa toto vymedzenie pojmov:

„27. „plyn“ je zemný plyn vymedzený v článku 2 bode 1 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx];

28. „strategické zásoby“ sú plyn, ktorý nakúpili, spravujú a uskladňujú prevádzkovatelia prepravných sietí výlučne na účely vykonávania svojich funkcií ako prevádzkovateľov prepravných sietí a na účely bezpečnosti dodávok. Plyn uskladnený ako súčasť strategických zásob sa distribuuje, len ak je to potrebné na zachovanie prevádzky siete v rámci bezpečných a spoľahlivých podmienok v súlade s článkom 35 [prepracovaného znenia smernice o plyne v zmysle návrhu COM(2021) xxx] alebo v prípade stavu núdze vyhláseného podľa článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 a nemožno ho inak predávať na veľkoobchodných trhoch s plynom;“ 

29. „užívateľ zásobníkov“ je odberateľ alebo potenciálny odberateľ prevádzkovateľa zásobníkov.“

3.V článku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odkazy na zemný plyn sa považujú za odkazy na plyn, ako sa vymedzuje v bode 27.“

4.Článok 7 sa mení takto:

a) odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Simulácia zahŕňa určenie a posúdenie koridorov pre núdzové dodávky plynu a zároveň identifikuje tie členské štáty, ktoré môžu riešiť zistené riziká, a to aj v súvislosti so zásobníkmi a s LNG.

5.V odseku 4 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e) zohľadňujúc riziká súvisiace s kontrolou infraštruktúry dôležitej pre bezpečnosť dodávok plynu v rozsahu, v akom môžu zahŕňať, okrem iného, riziká nedostatočných investícií, nedostatočnej diverzifikácie, zneužívania existujúcej infraštruktúry vrátane hromadenia uskladňovacej kapacity alebo porušovanie práva Únie;“

6.Vkladá sa tento nový článok 7a:

Článok 7a

Preventívne a núdzové opatrenia

Členské štáty prijímajú vhodné preventívne a núdzové opatrenia. Tieto opatrenia musia zohľadňovať výsledky najnovšej celoúnijnej simulácie scenárov prerušenia dodávok a prevádzky infraštruktúry uvedených v článku 7 a musia byť vhodné na riešenie rizík identifikovaných v spoločných a vnútroštátnych posúdeniach rizík.“

7.Článok 8 ods. 1 a článok 9 ods. 3 až 10 sa presúvajú a stáva sa z nich článok 7a ods. 2 až 12.

8.Vkladajú sa tieto nové články 7b, 7c a 7d:

Článok 7b

Efektívne a spoločné využívanie infraštruktúr a zásobníkov plynu

1. Členské štáty zabezpečujú efektívne využívanie existujúcej infraštruktúry na vnútroštátnej a regionálnej úrovni v záujme bezpečnosti dodávok. Členské štáty predovšetkým umožnia cezhraničnú výmenu plynu a cezhraničný prístup k zásobníkom a LNG.

2. Spoločné posúdenia rizík a všetky následné aktualizácie zahŕňajú analýzu primeranosti kapacity zásobníkov dostupných v regióne, fungovania uskladňovacích kapacít a ich prínosu k bezpečnosti dodávok Únie vrátane rizík súvisiacich s kontrolou skladovacej infraštruktúry relevantných pre bezpečnosť dodávok plynu subjektmi z tretích krajín. V tejto analýze sa porovná úloha zásobníkov plynu s alternatívnymi opatreniami, ako sú investície do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie.

3. Ak výsledky tejto analýzy v spoločnom posúdení rizika alebo v akýchkoľvek aktualizáciách tohto posúdenia naznačujú, že existuje riziko na regionálnej úrovni, ktoré môže predstavovať riziko pre jeden alebo viacero členských štátov tej istej rizikovej skupiny, a že ho nemožno riešiť inak, členské štáty zvážia jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a) uložiť užívateľom zásobníkov plynu povinnosť skladovať minimálny objem plynu v podzemných zásobníkoch,

b) využiť mechanizmy verejného obstarávania, obchodovania formou aukcie alebo rovnocenné mechanizmy, ktoré motivujú k rezerváciám uskladňovacích kapacít, v rámci ktorých sa pokryje potenciálny deficit v nákladoch,

c) uložiť prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť nakupovať a spravovať strategické zásoby plynu,

d) umožniť úplnú integráciu zásobníkov do siete prevádzkovateľa prepravnej siete v prípade, že by inak zásobníky zastavili prevádzkové činnosti, ak by takéto zastavenie prevádzkových činností ohrozilo bezpečné a spoľahlivé fungovanie prepravnej siete.

Takéto opatrenia sú predmetom konzultácií v príslušnej rizikovej skupine, najmä o tom, ako opatreniami riešiť riziká identifikované v spoločnom posúdení rizika.

4. Opatrenia prijaté podľa článku 7a a odseku 3 tohto článku musia byť nevyhnutné, presne vymedzené, transparentné, primerané, nediskriminačné a overiteľné, nesmú neprimerane narúšať hospodársku súťaž alebo účinné fungovanie vnútorného trhu s plynom, ani ohrozovať bezpečnosť dodávok plynu iných členských štátov ani Únie. Opatrenia nesmú blokovať ani obmedzovať cezhraničné kapacity pridelené v súlade s ustanoveniami nariadenia Komisie (EÚ) 2017/459.

5. Ak sa zistia regionálne riziká, členské štáty v príslušnej rizikovej skupine sa zamerajú na to, aby sa vo svojej regionálnej rizikovej skupine dohodli na cieľovej úrovni zásob v regióne s cieľom zabezpečiť, aby sa identifikované riziko bezpečnosti dodávok pokrylo v súlade so spoločnou analýzou rizík.

Členské štáty v príslušnej rizikovej skupine sa snažia dohodnúť na spoločných systémoch financovania opatrení prijatých podľa odseku 3, ktoré sa zvolili na základe spoločného posúdenia rizika. Rozdelenie nákladov medzi členské štáty musí byť spravodlivé a založené na analýze vykonanej v súlade s odsekom 2. Ak je opatrenie financované prostredníctvom poplatku, tento poplatok sa nepridelí cezhraničným prepojovacím bodom. Ak sa členské štáty nedokážu dohodnúť na spoločných systémoch financovania, Komisia môže prijať právne nezáväzné usmernenie o kľúčových prvkoch, ktoré treba zahrnúť.

6. Členské štáty v príslušnej rizikovej skupine sa v prípade stavu núdze dohodnú na spoločnom koordinovanom postupe pri ťažení plynu uskladneného v zásobníkoch uvedených v odseku 3 tohto článku, ako sa vymedzuje v článku 11 ods. 1. Spoločný koordinovaný postup zahŕňa postup v prípade ťaženia plynu ako súčasť opatrení koordinovaných Komisiou v prípade stavu núdze v regióne alebo v Únii, ako sa uvádza v článku 12 ods. 3. 

7. Po interných konzultáciách v príslušnej rizikovej skupine uvedenej v odseku 3 sa členské štáty poradia s Koordinačnou skupinou pre plyn. Členské štáty informujú Koordinačnú skupinu pre plyn o spoločných systémoch financovania a postupoch ťaženia uvedených v odsekoch 5 a 6.

8. Opatrenia, ktoré vyplývajú z odseku 3, sa zahrnú do posúdení rizík a v prípade potreby do preventívneho akčného plánu a núdzového plánu, ktoré zodpovedajú danému obdobiu.

Článok 7c

Posúdenie rizika v celej EÚ

Ako prechodné ustanovenie všetky členské štáty do šiestich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia dokončia existujúce spoločné a vnútroštátne posúdenia rizík a prípadne preventívny akčný plán a núdzový plán prostredníctvom dodatku potrebného na dosiahnutie súladu s článkom 7b ods. 2 až 6. Tieto aktualizované plány sa zverejňujú a oznamujú Komisii v súlade s postupom uvedeným v článku 8 ods. 7 a Komisia vydáva odporúčanie za podmienok vymedzených v článku 8 ods. 8, ktoré musí zohľadniť dotknutý príslušný orgán v súlade s postupom opísaným v článku 8 ods. 9.

Článok 7d

Spoločné obstarávanie strategických zásob

1. Členské štáty môžu v rámci preventívnych opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok vytvoriť mechanizmus spoločného obstarávania strategických zásob prevádzkovateľmi prepravných sietí.

Mechanizmus musí byť koncipovaný v súlade s právom EÚ a pravidlami hospodárskej súťaže a tak, aby sa strategické zásoby mohli využívať ako súčasť opatrení koordinovaných Komisiou v prípade stavu núdze v regióne alebo v Únii, ako sa uvádza v článku 12 ods. 3.

Mechanizmus je otvorený účasti všetkých prevádzkovateľov prepravných sietí v Únii, ktorí sa chcú po jeho zriadení pripojiť.

2. Zúčastnené členské štáty oznámia Komisii svoj zámer zriadiť takýto mechanizmus. Oznámenie obsahuje informácie potrebné na posúdenie súladu s týmto nariadením, ako je objem plynu, ktorý sa má nakúpiť, trvanie opatrenia, zúčastnení prevádzkovatelia prepravných sietí, mechanizmy správy a riadenia, prevádzkové postupy a podmienky aktivácie v núdzovej situácii. Uvedú sa v ňom aj očakávané náklady a prínosy.

3. Komisia môže v lehote troch mesiacov vydať stanovisko o súlade plánovaného mechanizmu s týmto nariadením. Komisia informuje o prijatom oznámení Koordinačnú skupinu pre plyn a v prípade potreby agentúru ACER. Zúčastnené členské štáty v čo najväčšej miere zohľadňujú stanovisko Komisie.

Článok 7e

Správa o skladovaní a spoločnom obstarávaní strategických zásob

Komisia vydá tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia správu o uplatňovaní článkov 7b, 7c a 7d a o skúsenostiach, prínosoch, nákladoch a akýchkoľvek prekážkach, ktoré sa vyskytli pri využívaní možnosti spoločného obstarávania strategických zásob.

9.Článok 8 sa mení takto:

a) odsek 1 sa vypúšťa;

b) odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Regionálne kapitoly obsahujú vhodné a účinné cezhraničné opatrenia, a to aj v súvislosti so zásobníkmi a s LNG, ktoré sú podmienené dohodou medzi členskými štátmi, ktoré tieto opatrenia vykonávajú, z rovnakých alebo rôznych rizikových skupín, ktoré sú na základe simulácie uvedenej v článku 7 ods. 1 a spoločného posúdenia rizika opatrením dotknuté.“;

10.V odseku 6 sa dopĺňa táto veta:

„Návrh na spoluprácu môže zahŕňať dobrovoľnú účasť na spoločnom obstarávaní strategických zásob, ako sa uvádza v článku 7c.“;

11.Vkladá sa tento nový článok 8a:

„Článok 8a

Opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti

1. Pri vypracúvaní preventívnych akčných plánov a núdzových plánov členské štáty zvážia vhodné opatrenia týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti.  

2. Komisia môže prijať delegovaný akt v súlade s článkom 19, ktorým sa stanovia pravidlá špecifické pre odvetvie plynu týkajúce sa aspektov kybernetickej bezpečnosti cezhraničných tokov plynu vrátane pravidiel týkajúcich sa spoločných minimálnych požiadaviek, plánovania, monitorovania, podávania správ a krízového riadenia.

3. Na účely vypracovania tohto delegovaného aktu Komisia úzko spolupracuje s Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ACER, Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť ENISA, Európskou sieťou prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSOG) a obmedzeným počtom hlavných dotknutých zainteresovaných strán, ako aj so subjektmi s existujúcimi právomocami v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci ich mandátu, ako sú operačné centrá kybernetickej bezpečnosti (SOC) a jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT), ako sa uvádza v smernici o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS 2.0).“

12.Článok 9 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) ostatné preventívne opatrenia určené na riešenie rizík identifikovaných v posúdení rizika, ako sa uvádza v článku 7a ods. 1, napríklad opatrenia týkajúce sa potreby posilniť prepojenia medzi susediacimi členskými štátmi, ďalšieho zlepšovania energetickej efektívnosti, zabránenia hromadeniu kapacity, znižovania dopytu po plyne a možnosti diverzifikovať plynárenské trasy a zdroje dodávok plynu a prípadne používania existujúcich zásobníkov a kapacít LNG na regionálnej úrovni s cieľom zachovať dodávky plynu pre všetkých odberateľov v čo najväčšej miere;“;

ii) písmeno k) sa nahrádza takto:

„k)    informácie o všetkých záväzkoch vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré súvisia s bezpečnosťou dodávok plynu, vrátane povinností týkajúcich sa uskladňovacej kapacity a strategických zásob.“;

iii) dopĺňa sa toto písmeno l):

„l)    informácie o opatreniach týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti, ako sa uvádza v článku 8a.“;

13.V článku 12 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) koordinuje činnosti týkajúce sa spoločného obstarávania strategických zásob, ako sa uvádza v článku 7c.“;

14.Článok 13 sa mení takto:

a) odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„3.   Solidárne opatrenie sa prijíma ako posledná možnosť a uplatňuje sa len vtedy, ak žiadajúci členský štát:

a) vyhlásil stav núdze podľa článku 11;

b) nie je schopný pokryť deficit dodávok plynu odberateľom chráneným solidaritou napriek uplatňovaniu opatrenia uvedeného v článku 11 ods. 3;

c) vyčerpal všetky trhovo orientované opatrenia („dobrovoľné opatrenia“), všetky netrhové opatrenia („povinné opatrenia“) a iné opatrenia obsiahnuté v jeho núdzovom pláne;

d) oznámil výslovnú žiadosť Komisii a príslušným orgánom všetkých členských štátov, s ktorými je prepojený buď priamo, alebo – podľa odseku 2 – cez tretiu krajinu, ku ktorej je pripojený opis vykonaných opatrení uvedených v písmene b) tohto odseku a výslovný záväzok zaplatiť spravodlivú a rýchlu náhradu členskému štátu poskytujúcemu solidaritu v súlade s odsekom 8.

4. Členské štáty, ktoré dostanú žiadosť o solidárne opatrenie, predkladajú takéto ponuky na základe dobrovoľných opatrení na strane dopytu, a to v čo najväčšom možnom rozsahu a čo najdlhšie pred tým, než sa pristúpi k netrhovým opatreniam.

Ak sa preukáže, že trhovo orientované opatrenia sú pre členský štát poskytujúci solidaritu nedostatočné na účely riešenia deficitu dodávok plynu odberateľom chráneným solidaritou v žiadajúcom členskom štáte, členský štát poskytujúci solidaritu môže zaviesť netrhové opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s povinnosťami stanovenými v odsekoch 1 a 2.

5. Ak existuje viac ako jeden členský štát, ktorý by mohol poskytnúť solidaritu žiadajúcemu členskému štátu, žiadajúci členský štát sa po konzultácii so všetkými členskými štátmi požiadanými o poskytnutie solidarity snaží vybrať najvýhodnejšiu ponuku na základe nákladov, rýchlosti dodania, spoľahlivosti a diverzifikácie dodávok plynu. Ak dostupné trhové ponuky nestačia na pokrytie deficitu dodávok plynu odberateľom chráneným solidaritou v žiadajúcom členskom štáte, členské štáty, od ktorých sa vyžaduje poskytnutie solidarity, sú povinné aktivovať netrhové opatrenia.“;

b) v odseku 10 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak bolo solidárne opatrenie poskytnuté v súlade s odsekmi 1 a 2, konečná výška náhrady, ktorú vyplatil žiadajúci členský štát, podlieha ex post kontrole zo strany regulačného orgánu a/alebo orgánu na ochranu hospodárskej súťaže poskytujúceho členského štátu do troch mesiacov od zrušenia stavu núdze. So žiadajúcim členským štátom sa vedú konzultácie a ten poskytne svoje stanovisko k záverom ex post kontroly. Po konzultácii so žiadajúcim členským štátom je orgán, ktorý vykonáva túto ex post kontrolu, oprávnený požadovať opravu výšky náhrady s prihliadnutím na stanovisko žiadajúceho členského štátu. Závery tejto ex post kontroly sa zašlú Európskej komisii, ktorá ich zohľadní vo svojej správe o stave núdze podľa článku 14 ods. 3.“;

c) odsek 14 sa nahrádza takto:

„14.   Uplatniteľnosť tohto článku nie je dotknutá, ak sa členským štátom nepodarí dosiahnuť dohodu o ich technických, právnych a finančných dojednaniach alebo ich sfinalizovať. V takejto situácii, keď je potrebné solidárne opatrenie na zaručenie dodávok plynu odberateľom chráneným solidaritou, sa na žiadosť a poskytnutie príslušného plynu štandardne uplatňujú opatrenia uvedené v (novej) prílohe IX.“;

15.V článku 14 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Po skončení stavu núdze príslušný orgán uvedený v odseku 1 čo najskôr, najneskôr však šesť týždňov po zrušení stavu núdze, predloží Komisii podrobné posúdenie stavu núdze a účinnosti vykonaných opatrení vrátane posúdenia hospodárskeho vplyvu stavu núdze, vplyvu na sektor elektroenergetiky a pomoci, ktorá bola poskytnutá Únii a jej členským štátom alebo ktorú poskytla Únia a jej členské štáty. Ak je to relevantné, posúdenie obsahuje podrobný opis okolností, ktoré viedli k aktivácii mechanizmu uvedeného v článku 13, a podmienok, za ktorých boli prijaté dodávky chýbajúceho plynu, vrátane vyplatenej ceny a finančnej náhrady, a v prípade potreby aj dôvody, prečo neboli prijaté ponuky solidarity a/alebo nebol dodaný plyn. Toto posúdenie sa sprístupní GCG a zohľadní sa v aktualizáciách preventívnych akčných plánov a núdzových plánov.“;

16.Článok 19 sa mení takto:

a) V odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:

„Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 8 ods. 5 a článku 8a ods. 2 (kybernetická bezpečnosť) sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. novembra 2017.“;

b) V odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

„3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 8 ods. 5 a článku 8a ods. 2 (kybernetická bezpečnosť) môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.“;

c) V odseku 6 sa prvá veta nahrádza takto:

„6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 8 ods. 5 a článku 8a ods. 2 (kybernetická bezpečnosť) nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku.“;

17.Príloha VI sa mení takto:

a) v oddiele 5 písm. a) druhom pododseku sa za druhú zarážku „opatrenia na diverzifikáciu trás a zdrojov dodávok plynu,“ vkladá táto zarážka:

„– opatrenia na zabránenie hromadeniu kapacity,“;

b) v oddiele 11.3 písm. a) druhom pododseku sa za druhú zarážku „opatrenia na diverzifikáciu trás a zdrojov dodávok plynu,“ vkladá táto zarážka:

„– opatrenia na zabránenie hromadeniu kapacity,“;

18.Text uvedený v prílohe II k tomuto nariadeniu sa dopĺňa ako príloha IX k nariadeniu (EÚ) 2017/1938.

🡻 715/2009 (prispôsobené)

Článok 6831

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. ⌦ 715/2009 ⌫1775/2005 sa zrušuje od 3. marca 2011. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 6932

Nadobudnutie účinnosti

🡻 Korigendum, Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 29 (prispôsobené).

⇨ nový

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ⇨ januára 2023 ⇦ 3. marca 2011.

🡻 715/2009

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ – „AGENTÚRY“

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh sa týka 

X novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 21  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele 

1.4.2.Špecifické ciele 

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti 

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

X neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 22  

X Priame riadenie na úrovni Komisie prostredníctvom

–◻    výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

X Nepriame riadenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu:

◻ medzinárodným organizáciám a ich agentúram (uveďte),

◻Európskej investičnej banke (EIB) a Európskemu investičnému fondu,

X subjektom podľa článkov 70 a 71,

◻ verejnoprávnym subjektom,

◻ súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávnym subjektom spravovaným právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osobám povereným vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určeným v príslušnom základnom akte.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ 

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

ACER				Rok 2023	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	SPOLU
Hlava 1	Záväzky		(1)	0,690	0,994	1,380	1,614	1,918	6,596
	Platby		(2)	0,690	0,994	1,380	1,614	1,918	6,596
Hlava 2	Záväzky		(1a)
	Platby		(2a)
Hlava 3	Záväzky		(3a)
	Platby		(3b)
Rozpočtové prostriedky pre agentúru ACER SPOLU	Záväzky		= 1 + 1a + 3a	0,690	0,994	1,380	1,614	1,918	6,596
	Platby		= 2 + 2a + 3b	0,690	0,994	1,380	1,614	1,918	6,596

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky  OKRUHU 7  viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,152

0,304

0,304

0,456

0,760

1,976

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky ACER 

–X    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry ACER 

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD)	0,456	0,760	0,912	1,064	1,216	4,408
Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST)
Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST/SC)	0,152	0,152	0,304	0,304	0,456	1,368
Zmluvní zamestnanci	0,082	0,082	0,164	0,246	0,246	0,820
Vyslaní národní experti

Požiadavky na pracovníkov (ekvivalent plného pracovného času):

Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD)	3	6	7	8	10	10
Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST)
Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST/SC)	1	2	3	4	5	5
Zmluvní zamestnanci (FG IV)	1	2	3	3	6	6
Vyslaní národní experti