EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 11. 2021

COM(2021) 721 final

2021/0376(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa menia smernice 2011/61/EÚ a 2009/65/ES, pokiaľ ide o dohody o delegovaní, riadenie rizika likvidity, vykazovanie na účely dohľadu, poskytovanie služieb depozitára a držiteľskej správy cenných papierov a poskytovanie úverov z alternatívnych investičných fondov

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2021) 570 final} - {SWD(2021) 340 final} - {SWD(2021) 341 final}

DỔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V tomto legislatívnom návrhu sa predkladajú zmeny smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (smernica o správcoch AIF – smernica 2011/61/EÚ) 1 a v príslušnom rozsahu aj smernice týkajúcej sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) (smernica o PKIPCP – smernica 2009/65/ES). 2  

Komisia preskúmala uplatňovanie rozsahu pôsobnosti smernice o správcoch AIF, ako sa nariaďuje v článku 69 smernice. Dospela k záveru, že viaceré problémy, ktoré vyplynuli z preskúmania smernice o správcoch AIF, sa takisto prejavujú aj pri činnostiach PKIPCP. Preto sa tento legislatívny návrh zameriava na riešenie týchto problémov prostredníctvom zmeny smernice o správcoch AIF a smernice o PKIPCP tak, aby sa lepšie zosúladili ich požiadavky.

Smernica o správcoch AIF bola prijatá 8. júna 2011 v rámci politickej reakcie na globálnu finančnú krízu, ktorá odhalila slabé a zraniteľné miesta určitých činností fondov, ktoré by mohli zhoršiť riziká pre širší finančný systém. 3  

Keďže smernica o správcoch AIF je pokrízovou regulačnou iniciatívou, uplatňuje sa v nej jednotný prístup k dohľadu nad rizikami, ktoré môžu činnosti alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“) predstavovať pre finančný systém alebo naň prenášať. Smernica sa zameriava aj na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany investorov, pričom zároveň uľahčuje integráciu AIF do trhu Únie. 4 Správcovia alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“) musia účinne riadiť riziká a zabezpečovať primeranú transparentnosť činností AIF, ktoré spravujú. Po splnení týchto požiadaviek môžu AIF spravovať a uvádzať na trh pre profesionálnych investorov v celej Únii na základe jedného povolenia udeleného domovským orgánom dohľadu. 5 Smernica o správcoch AIF sa stala významným pilierom únie kapitálových trhov 6 vďaka schopnosti investičných fondov ponúkať prístup k trhovým zdrojom financovania a umožňovať investorom lepšie prerozdeľovať svoje úspory vo vybratom časovom horizonte na základe vlastných preferencií.

Z posúdenia rozsahu pôsobnosti a fungovania právneho rámca smernice o správcoch AIF, ktoré vykonala Komisia, vyplýva, že predpisy smernice o správcoch AIF na zabezpečenie vysokých úrovní ochrany investorov sú zväčša účinné. 7 Pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov, zverejňovania informácií a požiadaviek na transparentnosť sú potrebné na ochranu investorov. Požiadavkami na určovanie hodnoty, ktoré je potrebné na stanovenie podielu každého investora na danom AIF a na monitorovanie výkonnosti AIF, sa v procese určovania hodnoty aktív zvýšila úroveň disciplíny a štruktúry. A napokon sa režimom depozitára, v rámci ktorého sa zavádzajú povinnosti a zodpovednosť depozitárov vrátane úschovy aktív AIF a dohľadu nad činnosťami AIF, chránia záujmy investorov. Takisto sa ním podporuje riadne fungovanie trhu s investičnými fondmi.

Kľúčovými cieľmi smernice o správcoch AIF sú finančná stabilita a integrita trhu. 8 V smernici o správcoch AIF sa zaviedli nástroje na zlepšenie makroprudenciálneho monitorovania a dohľadu nad rizikami pre finančnú stabilitu. Správcovia AIF musia orgánom dohľadu podávať správy o hlavných expozíciách, profiloch likvidity a pákovom efekte AIF. Vykazovanie na účely dohľadu prispieva k účinnému makroprudenciálnemu dohľadu a je užitočné na monitorovanie trhu, úroveň podrobností vykazovaných údajov je však možné zlepšiť. Smernicou o správcoch AIF sa vytvára účinná sieť spolupráce v oblasti dohľadu koordinovaná Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“), ktorá prispieva ku konvergencii prístupov v oblasti dohľadu nad činnosťami AIF v Európskej únii.

Z posúdenia Komisie vyplýva, že smernica o správcoch AIF vo všeobecnosti plní svoje ciele a že harmonizácia regulačných predpisov na úrovni celej EÚ uľahčuje integráciu európskeho trhu s fondmi kolektívneho investovania. 9 Sektor investičných fondov sa od roku 2008 zväčšil približne trojnásobne, a to z aktív v hodnote 5,5 bilióna EUR na aktíva v hodnote viac ako 15 biliónov EUR, pričom percentuálny podiel jeho aktív v celom finančnom sektore sa podstatne zvýšil. 10 Je prepojený so širším finančným sektorom, a preto je dôležité primerane riadiť potenciálne systémové riziká. 11  

Smernica o správcoch AIF obsahuje všeobecné pravidlá riadenia likvidity, využívania pákového efektu a určovania hodnoty na riadenie rizík na úrovni fondu. Tieto požiadavky však nie sú dostatočne konkrétne na to, aby plne vyjadrovali špecifiká riadenia priameho poskytovania úverov z AIF a riešili potenciálne mikroriziká a makroriziká. Regulačná fragmentácia, pri ktorej sa stanovujú vnútroštátne rámce na úpravu poskytovania úverov z fondov, vedie k problémom pri identifikovaní potenciálnych účinkov činností týchto fondov na celý trh a pri účinnej reakcii na ne. Okrem toho bránia rozdielne vnútroštátne regulačné prístupy vytvoreniu efektívneho vnútorného trhu pre AIF poskytujúce úvery, pretože sa v nich podporuje regulačná arbitráž a rôzne úrovne ochrany investorov.

Ďalej z preskúmania vyplynulo, že údaje o trhu predkladané orgánom dohľadu sú nedostatočné alebo neobsahujú požadované podrobnosti, čím sa oslabuje schopnosť orgánov identifikovať nárast rizík a ich presahovanie do širšieho finančného systému. Cieľom tohto legislatívneho návrhu je v súlade so širšou stratégiou v oblasti údajov poskytovaných na účely dohľadu, ktorá bola oznámená v stratégii v oblasti digitálnych financií 12 , zlepšiť zber príslušných údajov a odstrániť neefektívnu duplicitu podávania správ, ktorá môže existovať v iných európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch.

Nástroje na riadenie likvidity umožňujú správcom fondov otvoreného typu, ku ktorým patria AIF otvoreného typu a všetky fondy PKIPCP, riešiť tlak na vyplácanie podielových listov za stresových trhových podmienok a lepšie chrániť záujmy investorov. Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) a ESMA odporúčajú harmonizáciu pravidiel používania nástrojov na riadenie likvidity. V smernici o správcoch AIF ani v smernici o PKIPCP sa v súčasnosti nestanovuje minimálny harmonizovaný súbor nástrojov na riadenie likvidity. 13  

Okrem toho by sa záujmom investorov mohlo lepšie poslúžiť, ak by sa pravidlá v smernici o správcoch AIF zmenili tak, aby sa zvýšila efektívnosť trhu so službami depozitára. Súčasnú požiadavku smernice o správcoch AIF, že depozitár by sa mal nachádzať v tom istom členskom štáte ako AIF z EÚ, ktorý ho určil, je náročné splniť na menších, koncentrovanejších trhoch, na ktorých pôsobí menej poskytovateľov služieb. Nedostatočná hospodárska súťaž vedie k vzniku vyšších nákladov pre správcov fondov a k menej efektívnym štruktúram fondov, čo môže mať vplyv na zisk pre investorov. Zvýšenie efektívnosti pri spravovaní investičných fondov sa môže na niektorých vnútroštátnych trhoch dosiahnuť oslabením koncentrácie trhu depozitárov za súbežného zabezpečovania dodržiavania európskych noriem poskytovateľmi služieb.

Z dôkazov vyplýva, že depozitári niekedy nemôžu vykonávať svoje povinnosti, ak aktíva fondu drží centrálny depozitár cenných papierov. 14 Centrálni depozitári cenných papierov sa nepovažujú za subjekty poverené depozitárom. 15 Tento právny stav nezaručuje vo všetkých prípadoch stabilný tok informácií medzi správcom aktív AIF alebo aktív PKIPCP a depozitárom. Depozitári teda nemôžu účinne vykonávať svoje povinnosti dohľadu, ak neexistuje stabilný tok informácií o pohyboch v portfóliu. Toto právne postavenie môže oslabovať ochranu investorov.

Režim delegovania v právnych rámcoch pre správcov AIF a PKIPCP umožňuje efektívne riadenie investičných portfólií a získavanie potrebných odborných znalostí na konkrétnom geografickom trhu alebo v rámci triedy aktív. Tento model prispieva k úspešnosti značiek fondov EÚ a správcov. Zároveň z hodnotenia vyplynulo, pričom tento záver podporil ESMA, že rôzne vnútroštátne postupy vykonávania dohľadu pri plnení požiadaviek EÚ týkajúcich sa delegovania riadenia rizík alebo správy portfólií na tretie strany vytvárajú nekonzistentnosti, ktoré môžu znižovať celkovú úroveň ochrany investorov. 16 Nedostatočná zrozumiteľnosť uplatniteľných regulačných predpisov znižuje právnu istotu, zvyšuje divergenciu výsledkov dohľadu, a napokon vedie k nemožnosti dosiahnuť jednotnú úroveň ochrany investorov v celej Únii.

Na vykonávanie požiadaviek smernice, ktorými sa zabezpečí, že správcovia AIF nasadia potrebné ľudské zdroje na vykonávanie úloh, ktoré si ponechajú, ak niektoré zo svojich funkcií delegujú na tretie strany, a na prenesenie väčšiny vykonávacích pravidiel v tejto oblasti stanovených v nariadení o správcoch alternatívnych investičných fondov (ďalej len „nariadenie o správcoch AIF“) do regulačného rámca pre PKIPCP by boli potrebné dodatočné opatrenia. 17 Tieto opatrenia by boli stanovené vo vykonávacích aktoch Komisie po udelení mandátu na ich stanovenie na základe prijatia tohto návrhu na zmenu smerníc.

Navrhujú sa zmeny smernice o správcoch AIF aj smernice o PKIPCP týkajúce sa delegovania, riadenia rizika likvidity, vykazovania údajov na účely monitorovania trhu a regulačného zaobchádzania so správcami, pričom smernica o správcoch AIF ako taká by sa mala zmeniť, pokiaľ ide o činnosti investičných fondov poskytujúcich úvery a cezhraničný prístup k službám depozitára.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrhy na zmenu právnych predpisov o európskych investičných fondoch sú v súlade s plánom Komisie pre úniu kapitálových trhov, ktorý bol prijatý 24. septembra 2020. Cieľom únie kapitálových trhov je umožniť tok kapitálu v celej EÚ v prospech spotrebiteľov, investorov a spoločností bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. V dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 vzrástla naliehavosť vytvorenia únie kapitálových trhov, keďže trhové financovanie je nevyhnutným predpokladom obnovy európskeho hospodárstva a návratu dlhodobého rastu. Navrhovanými legislatívnymi zmenami by sa podporila integrácia trhu s fondmi, čím by sa prispelo k dosiahnutiu uvedených cieľov.

V únii kapitálových trhov, nad ktorou sa vykonáva efektívny a účinný dohľad, môžu fondy poskytujúce úvery poskytovať alternatívny zdroj financovania európskym podnikom a MSP, keďže im zabezpečujú prístup k širokému rozsahu možností financovania za konkurenčné ceny. 18 Uvedené fondy majú potenciál priamo podporiť tvorbu pracovných miest, hospodársky rast, inováciu a zelenú transformáciu, ako aj prispieť k obnove po pandémii ochorenia COVID-19. Fondy poskytujúce úvery môžu slúžiť aj ako zabezpečovací mechanizmus alebo absorbér otrasov v prípade obmedzenia likvidity, pretože zabezpečujú financovanie úverov aj vtedy, keď sa z trhu stiahnu tradičnejší veritelia. Legislatívne návrhy sú preto zosúladené s celkovou stratégiou pre úniu kapitálových trhov, aby sa pokračovalo v budovaní vnútorného trhu s finančnými službami a v zabezpečení jednoduchšieho prístupu európskych spoločností k financovaniu.

Okrem toho majú navrhované zmeny smernice o správcoch AIF a smernice o PKIPCP za cieľ lepšie ochrániť záujmy investorov tým, že sa nimi zabezpečí, aby všetci správcovia investičných fondov, ktorí delegujú svoje funkcie na tretie strany, dodržiavali rovnako prísne požiadavky uplatňované v celej Únii.

Návrh na zmenu smernice o správcoch AIF okrem toho obsahuje opatrenia týkajúce sa dostupnosti a používania nástrojov na riadenie likvidity v čase napätia na trhu. Možnosť aktivovania nástrojov na riadenie likvidity môže ochrániť hodnotu peňazí investorov, znížiť tlak na likviditu vo fonde a zmierniť širšie vplyvy na systémové riziko v prípade napätia na celom trhu. Návrh v oblasti vykazovania na účely dohľadu prispieva k vytvoreniu spoločného dátového priestoru vo finančnom sektore, čo je súčasťou stratégie v oblasti digitálnych financií. 19 Údaje vykazované správcami AIF a PKIPCP by boli súčasťou integrovaného systému zberu údajov, prostredníctvom ktorého by sa poskytovali európskym a vnútroštátnym orgánom dohľadu presné, porovnateľné a včasné údaje a zároveň by sa minimalizovali náklady na súhrnné vykazovanie a zaťaženie všetkých strán.

Okrem toho bude mať preskúmanie smernice o správcoch AIF vplyv na správcov AIF spravujúcich AIF, ktoré sa upravujú v nariadení o európskych dlhodobých investičných fondoch (ďalej len „ELTIF“) [nariadenie o ELTIF – nariadenie (EÚ) 2015/760]. 20 Nariadenie o ELTIF je nariadenie o európskych produktoch, ktoré sa preskúmava súbežne so smernicou o správcoch AIF, pričom legislatívny návrh na zmenu nariadenia o ELTIF sa prijíma v rovnaký deň ako v prípade tohto návrhu. Je pravdepodobnejšie, že správcovia AIF spravujúci ELTIF budú využívať výhodu jednoduchšieho cezhraničného prístupu k službám depozitára, ak sa uvedené fondy nachádzajú na menších trhoch. Zlepšenie požiadaviek týkajúcich sa vykazovania na účely dohľadu by malo z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv aj na regulačné zaťaženie správcov AIF spravujúcich ELTIF. Začlenenie centrálnych depozitárov cenných papierov do reťazca úschovy by malo pozitívny vplyv na záujmy investorov, pokiaľ ide o podiel na držbe ELTIF, ktoré by mohli centrálni depozitári cenných papierov držať v úschove.

Nariadenie o ELTIF a zmenená smernica o správcoch AIF sa budú prelínať aj v otázke činností týkajúcich sa poskytovania úverov. V navrhovanej smernici by sa stanovovali niektoré všeobecné zásady týkajúce sa správcov AIF pôsobiacich na trhoch s úvermi. Navrhované prahové hodnoty požičiavania z AIF finančným inštitúciám sú zosúladené s prahovou hodnotou diverzifikácie uplatniteľnou na tie ELTIF, ktoré sa uvádzajú na trh iba pre retailových investorov. V prípade rozdielov medzi smernicou o správcoch AIF a nariadením o ELTIF by sa pravidlá týkajúce sa produktov uplatňovali ako lex specialis.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Očakáva sa, že po vytvorení vnútorného trhu s fondmi poskytujúcimi úvery sa zvýši dostupnosť alternatívnych zdrojov financovania v reálnej ekonomike. Činnosti takýchto fondov na trhu s úvermi pravdepodobne uľahčia prechod na udržateľnú budúcnosť, pretože sa podporí investovanie do zeleného hospodárstva, čím sa podporia širšie ciele stanovené v Európskej zelenej dohode.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právny základ smerníc 2011/61/EÚ a 2009/65/ES tvorí článok 53 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 47 ods. 2 Zmluvy o ES). Vhodným právnym základom pre vybraté možnosti politiky a konkrétny návrh pravidiel je článok 53 ods. 1 ZFEÚ o začatí a vykonávaní činností samostatne zárobkovo činných osôb. Slúži na regulovanie finančných sprostredkovateľov a ich investičných služieb a činností.

Navrhovanými zlepšeniami smernice o správcoch AIF sa majú podporiť spoľahlivé postupy poskytovania úverov z AIF a hlbšia integrácia trhu v tomto segmente a zároveň sa zabezpečí lepšie celkové monitorovanie rizík pre finančnú stabilitu. Pravidlá dostupnosti a využívania nástrojov na riadenie likvidity správcami AIF a PKIPCP je potrebné harmonizovať, aby sa zabezpečila účinnejšia reakcia správcov fondov otvoreného typu alebo orgánov dohľadu za stresových trhových podmienok. Zjednodušenie prístupu k cezhraničnému poskytovaniu služieb depozitára sa zameriava na hlbšiu integráciu trhu s AIF v EÚ, ktorou sa zabezpečí vyššia úroveň ochrany investorov. Cieľom návrhu je dosiahnuť jednotný prístup správcov európskych investičných fondov a orgánov dohľadu k činnostiam delegovania.

Jednostranné opatrenia členských štátov nemôžu vyplniť regulačné medzery smernice o správcoch AIF a dosiahnuť tieto ciele individuálne. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Navrhované zlepšenia smernice o správcoch AIF a smernice o PKIPCP dopĺňajú túto regulačnú štruktúru o dodatočné regulačné požiadavky a objasnenia a zameriavajú sa na zachovanie rovnováhy medzi harmonizáciou kľúčových opatrení kontroly rizík a zachovaním flexibility členských štátov pri plnení dohodnutých regulačných predpisov.

•Proporcionalita

V navrhovaných zmenách sa dodržiava zásada proporcionality stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), tieto zmeny nepresahujú rámec potrebný na dosiahnutie cieľov dokončenia jednotného trhu pre AIF a zabezpečuje sa nimi jednotný prístup k makroprudenciálnemu dohľadu nad trhom s AIF v EÚ a vysoká úroveň ochrany investorov.

Tam, kde je to primerané, sa nové požiadavky na správcov AIF spravujúcich AIF poskytujúce úvery navrhujú ako všeobecné zásady. Tam, kde sú regulačné požiadavky konkrétne, nemusia nevyhnutne narúšať existujúce podnikateľské modely. Pokiaľ ide o ochranu investorov, navrhované požiadavky na rozšírené zverejňovanie sú v súlade s najlepšími trhovými postupmi, ktoré by sa mali rozšíriť na všetkých investorov v Únii, čím sa zabezpečí rovnaká úroveň ochrany investorov.

Návrhmi na umožnenie cezhraničného prístupu k službám depozitára sa nastoľuje správna rovnováha medzi potrebami AIF a investorov, čím sa zabraňuje vzniku rizík, ktoré by sa mohli prejaviť, ak by neexistovala komplexná regulácia služieb depozitára na úrovni EÚ. Okrem toho je potrebné začlenenie centrálnych depozitárov cenných papierov do reťazca úschovy, aby sa zaplnila regulačná medzera, ktorá oslabuje schopnosť depozitárov vykonávať svoje povinnosti a môže poškodzovať investorov AIF a PKIPCP. Navrhované opatrenie je primerané a zohľadňuje sa v ňom postavenie subjektov, ktoré už majú povolenie.

V navrhovaných objasneniach režimov delegovania sa zachovávajú hodnotné vlastnosti týchto činností a zároveň sa zabezpečuje nasadenie dostatočných ľudských zdrojov na vykonávanie dohľadu nad tým, či správca AIF alebo PKIPCP deleguje a zachováva základné funkcie.

Legislatívny návrh je teda primeraný sledovaným cieľom.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Komisia vyhodnotila smernicu o správcoch AIF a dospela k záveru, že smernica o správcoch AIF funguje celkovo dobre a do veľkej miery dosahuje svoje ciele v oblasti zavádzania účinného rámca dohľadu nad správcami AIF, zabezpečenia vysokých úrovní ochrany investorov a uľahčovania vytvárania trhu s AIF v EÚ. Ak sa však má zohľadniť nový vývoj na trhu od nadobudnutia účinnosti smernice o správcoch AIF, mohli by sa do nej začleniť zlepšenia zacielené na tie prvky rámca, ktoré sa pri vzniku smernice dostatočne neriešili.

Rozdielne vnútroštátne prístupy sťažujú poskytovanie služieb v inom členskom štáte a bránia rozvoju vnútorného trhu s AIF. Nedostatočné poskytovanie služieb depozitára a rozdielne vnútroštátne regulačné predpisy pre AIF poskytujúce úvery bránia nastoleniu rovnakých podmienok pre AIF. Okrem toho rozdielne vnútroštátne pravidlá o AIF poskytujúcich úvery a nedostatočný prístup orgánov dohľadu k údajom o trhu sťažujú orgánom dohľadu monitorovanie rizika pre finančnú stabilitu a zachovanie integrity trhu. Podobne aj rozdiely v dostupnosti nástrojov na riadenie likvidity obmedzujú účinnosť možnej reakcie správcov fondov otvoreného typu alebo orgánov dohľadu za stresových trhových podmienok. A napokon rozdielne chápanie pravidiel delegovania orgánmi dohľadu oslabuje právnu istotu v prípade správcov fondov a vysokú úroveň ochrany investorov, a to najmä vtedy, keď európske subjekty delegujú riadenie rizika alebo správu portfólií mimo Európskej únie.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Dňa 22. októbra 2020 sa začala verejná konzultácia týkajúca sa preskúmania smernice o správcoch AIF, ktorá obsahovala 102 otázok o rôznych aspektoch preskúmania smernice o správcoch AIF. Skončila sa 29. januára 2021 a priniesla 132 odpovedí.

Viac ako polovica respondentov verejnej konzultácie nemala názor na to, či je potrebné harmonizovať požiadavky na správcov AIF spravujúcich AIF poskytujúce úvery. Do tejto skupiny patrili najväčšie združenia odvetvia. 23 % respondentov zastávalo názor, že žiadne ďalšie pravidlá nie sú potrebné, zatiaľ čo 7 z 10 orgánov verejnej moci členských štátov, ktoré vyplnili dotazník v rámci verejnej konzultácie, súhlasilo s tým, že požiadavky na správcov AIF spravujúcich AIF poskytujúce úvery je potrebné harmonizovať na úrovni EÚ. Domnievali sa, že pravidlá EÚ sú potrebné na to, aby sa nastolili rovnaké podmienky a riešili riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť z dôvodu tejto činnosti. Návrhom sa nastoľuje správna rovnováha medzi tým, čo je potrebné na zachovanie finančnej stability, a tým, čo je potrebné na umožnenie rozvoja trhu s AIF poskytujúcimi úvery v Únii.

Podobne väčšina orgánov verejnej moci, ktoré vyplnili dotazník v rámci verejnej konzultácie, podporila návrh na objasnenie pravidiel delegovania v smernici o správcoch AIF a v smernici o PKIPCP. Na druhej strane sa väčšina respondentov spomedzi subjektov odvetvia domnieva, že pravidlá delegovania sú dostatočne jasné na to, aby sa nimi predchádzalo zakladaniu smien na poštovej schránke v EÚ. Niektorí respondenti však žiadali podrobnejšie objasnenie toho, či obchodná prax patrí do rozsahu pôsobnosti delegovania, keďže členské sa na výklade tejto otázky nezhodujú. V návrhu sa uvádzajú potrebné objasnenia a zároveň sa v ňom zachovávajú výhody režimov delegovania zo smernice o správcoch AIF a smernice PKIPCP.

Zainteresované strany zo súkromného aj verejného sektora vyjadrili širokú podporu harmonizácii nástrojov na riadenie likvidity na úrovni EÚ (28 zo 40 celkovo, 8 z 9 orgánov verejnej moci, 15 z 23 subjektov odvetvia). Podporujú aj zlepšenie spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v prípade aktivovania nástrojov na riadenie likvidity (15 zo 40 celkovo, 5 z 9 orgánov verejnej moci, 6 z 23 subjektov odvetvia), a to najmä v situáciách, ktoré majú cezhraničné dôsledky. Okrem toho podporujú návrh na rozšírenie dostupnosti nástrojov na riadenie likvidity v celej Únii a udelenie právomoci správcom fondov, ako aj orgánom dohľadu na používanie nástrojov na riadenie likvidity za stresových trhových podmienok.

Väčšina zainteresovaných strán (približne 70 %) a ESMA (vo svojom stanovisku) podporujú začlenenie centrálnych depozitárov cenných papierov do reťazca úschovy. Návrh je primeraný, keďže sa v ňom od depozitárov nevyžaduje vykonávanie náležitej starostlivosti v prípade európskych centrálnych depozitárov cenných papierov.

Pokiaľ ide o problematiku menších trhov depozitárov, orgány verejnej moci z členských štátov uviedli v odpovediach v rámci verejnej konzultácie, že podporujú ponechanú možnosť udeliť príslušným vnútroštátnym orgánom právomoc povoliť cezhraničné obstarávanie služieb depozitára. Väčšina respondentov nepodporila zavedenie povolenia pre depozitárov vzhľadom na riziko koncentrácie trhu depozitárov, nižšiu ochranu investorov a výzvy v oblasti dohľadu. Komisia preto navrhuje opatrenie na umožnenie cezhraničného prístupu k službám depozitára tam, kde je to potrebné, a to až dovtedy, kým v tejto oblasti nedôjde k pozitívnemu regulačnému vývoju.

Väčšina zainteresovaných strán uprednostnila prístup postupného zavádzania potenciálnych zmien požiadaviek na správcov AIF a PKIPCP týkajúcich sa vykazovania na účely dohľadu. Tento prístup sa v návrhu prijíma, pričom orgány dohľadu sa poverujú vypracovaním hĺbkovej štúdie uskutočniteľnosti, v ktorej sa budú skúmať potenciálne synergie medzi existujúcimi požiadavkami týkajúcimi sa vykazovania na účely dohľadu v rámci rozličných právnych predpisov EÚ.

•Získavanie a využívanie odborných znalostí

Pri skúmaní smernice o správcoch AIF Komisia vychádzala z rozsiahlej prípravy vykonanej externým dodávateľom, ktorý uskutočnil všeobecný prieskum a vypracoval štúdiu o účinnosti smernice o správcoch AIF založenú na dôkazoch. 21 Komisia zohľadnila aj závery virtuálnej konferencie z 25. novembra 2020 o preskúmaní smernice o správcoch AIF, na ktorej sa zúčastnili poslanci Európskeho parlamentu, vnútroštátne orgány dohľadu, ESRB a ESMA a zástupcovia odvetvia a záujmov investorov. Okrem toho Komisia vychádzala aj z údajov spoločnosti Morningstar a z informácií uvedených v správach vypracovaných ESMA, Rady pre finančnú stabilitu (FSB) a Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO), ako aj z verejne dostupných správ, štúdií, prieskumov, pozičných dokumentov a ďalších relevantných dokumentov vypracovaných súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami. Komisia zvážila vstupy zo seminárov, dvojstranných stretnutí a konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami z odvetvia vrátane správcov aktív, výrobcov produktov, zástupcov retailových investorov a investičných fondov pôsobiacich v oblasti alternatívnych investícií. A napokon preskúmala odbornú literatúru, konkrétne literatúru o vplyvoch smernice o správcoch AIF na trhy, finančnú stabilitu a ochranu investorov.

•Posúdenie vplyvu

Výbor pre kontrolu regulácie vydal 16. júla 2021 kladné stanovisko k posúdeniu vplyvu predloženému v rámci preskúmania smernice o správcoch AIF a požiadal o ďalšie objasnenia.

Podobne sa v prípade riadenia rizika likvidity zvažovali rôzne úrovne intervencie na zabezpečenie finančnej stability. Vybratá možnosť je najmenej normatívna. Správcovia fondov otvoreného typu by mohli dočasne pozastavovať odkúpenie alebo vyplatenie podielových listov alebo akcií AIF alebo PKIPCP. Takisto by sa od nich vyžadovalo, aby si vybrali aspoň jeden ďalší nástroj na riadenie likvidity podľa vlastného uváženia, čím sa prijatie konečného rozhodnutia, ktoré by mohli aktivovať v prípade príslušných okolností, ponechalo na správcov fondov. Týmto opatrením by sa podporila stabilita finančného systému.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Celkový prístup k preskúmaniu smernice o správcoch AIF spočíva v navrhnutí opatrení, ktoré sú nevyhnutne potrebné v záujme finančnej stability, integrácie trhu alebo ochrany investorov, a v riešení problémov, ktorých sa jednoznačne obávajú zainteresované strany.

Navrhovaná zmena umožňujúca cezhraničné obstarávanie služieb depozitára by mala podľa očakávaní zabezpečiť úspory depozitárom, ako aj používateľom služieb depozitára vrátane menších správcov AIF. Jednorazové poplatky za nové povolenie a poplatky za ročné povolenia pre depozitárov dosahujú v závislosti od členského štátu výšku od 6 000 EUR do 9 200 EUR a od 4 400 EUR do 9 400 EUR. Intenzívnejšou hospodárskou súťažou medzi poskytovateľmi služieb depozitára sa bude pravdepodobne vyvíjať tlak na zníženie cien služieb.

Predpokladaným prístupom k údajom poskytovaným na účely dohľadu sa zjednodušia a zracionalizujú súčasné povinnosti v oblasti vykazovania. Bude spočívať v úsporách z dlhodobého hľadiska, pretože jeho cieľom je znížiť počet orgánov verejnej moci, ktorým správcovia AIF vykazujú prekrývajúce sa údaje. Týmto prístupom sa zabezpečuje aj čo najväčšia minimalizácia jednorazových nákladov vyplývajúcich zo zmien tým, že sa zabezpečí riadne počiatočné plánovanie a celkový pohľad na vykazovanie na účely dohľadu v rámci jednotlivých právnych predpisov EÚ, pričom sa zohľadní vývoj v digitálnom prostredí.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Zmeny smernice 2011/61/EÚ

Vkladá sa článok 15 ods. 4a, 4b a 4c s cieľom znížiť riziko pre finančný systém tým, že ak je dlžníkom finančná inštitúcia, požičiavanie sa obmedzení na jedného dlžníka.

Vkladá sa článok 15 ods. 4d s cieľom zabrániť potenciálnym konfliktom záujmov tým, že sa AIF zakazuje požičiavať svojmu správcovi AIF alebo jeho zamestnancom, svojmu depozitárovi alebo jeho subjektu, na ktorého sa funkcie delegovali.

Vkladá sa článok 15 ods. 4e s cieľom zabrániť morálnemu hazardu spočívajúcemu v poskytovaní úverov, ktoré sa okamžite predávajú na sekundárnom trhu. Preto sa navrhuje, aby si AIF museli zachovať ekonomickú zainteresovanosť vo výške 5 % nominálnej hodnoty úverov, ktoré poskytli a predali.

Vkladá sa článok 16 ods. 2a s cieľom zabrániť nesúladu splatností, ktorý môže predstavovať finančné riziká. Preto sa navrhuje, aby mali AIF povinnosť prijať uzavretú štruktúru, ak sa na poskytnutí úveru podieľajú významnou mierou (60 %).

Na účinné riešenie mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych rizík sa článok 16 dopĺňa o odseky 2b a 2c, v ktorých sa správcom AIF spravujúcim AIF otvoreného typu umožňuje získať za mimoriadnych okolností prístup k potrebným nástrojom na riadenie rizika likvidity. Navrhuje sa, aby boli títo správcovia AIF okrem možnosti pozastavenia vyplácania povinní vybrať si aspoň jeden ďalší nástroj na riadenie likvidity z prílohy V, v ktorej sa harmonizuje minimálny zoznam nástrojov, ktoré by mali byť dostupné všade v Únii. V článku 16 ods. 2e sa vyžaduje, aby to členské štáty zabezpečili vo svojich jurisdikciách. V pridanom odseku 2d sa vyžaduje, aby správcovia AIF oznamovali príslušným orgánom aktivovanie alebo deaktivovanie nástroja na riadenie likvidity.

Článok 16 ods. 2g a ods. 2h je zameraný na zabezpečenie jednotného uplatňovania odsekov 2b a 2c toho istého článku. ESMA je preto poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov obsahujúcich vymedzenia a vlastnosti nástrojov na riadenie likvidity stanovených v prílohe a vypracovaním regulačných technických predpisov týkajúcich sa výberu a použitia vhodných nástrojov na riadenie likvidity správcami AIF.

V článku 46 ods. 2 písm. j) sa príslušným orgánom udeľuje právomoc vyžadovať, aby správca AIF aktivoval alebo deaktivoval príslušný nástroj na riadenie likvidity. Doplnením písmena d) do článku 47 ods. 4 sa táto právomoc rozširuje aj na správcov AIF z krajiny mimo EÚ. V navrhovaných odsekoch 5a až 5g článku 50 sa od príslušných orgánov vyžaduje, aby požiadavku na aktiváciu alebo deaktiváciu nástroja na riadenie likvidity vopred oznámili ostatným relevantným orgánom, ESMA a ESRB. V navrhovaných odsekoch sa stanovujú aj zásady spolupráce v takýchto prípadoch. V navrhovanom článku 50 ods. 7 by sa ESMA udelila právomoc vypracovať regulačné technické predpisy, v ktorých by sa uvádzalo, kedy by bola intervencia zo strany príslušných orgánov odôvodnená.

V článku 20 ods. 1 sa objasňuje, že dohody o delegovaní sa uplatňujú na všetky funkcie uvedené v prílohe I a na vedľajšie služby povolené podľa článku 6 ods. 4. V písmene f) článku 20 ods. 1 a v odsekoch 3, 4 a 6 článku 20 sa zavádza jazyk náležite odkazujúci na služby, nielen na funkcie.

Posledná zarážka článku 21 ods. 11 sa mení s cieľom začleniť centrálnych depozitárov cenných papierov do reťazca úschovy, kde poskytujú konkurenčné služby držiteľskej správy cenných papierov, čím sa nastoľujú rovnaké podmienky pre správcov a zabezpečuje sa prístup depozitárov k informáciám, ktoré potrebujú na plnenie svojich povinností. Navrhuje sa odbremeniť depozitárov od požiadavky na vykonávanie primeranej starostlivosti ex ante, ak je správca centrálnym depozitárom cenných papierov, pretože už bol dostatočne preverený pri udeľovaní povolenia na vykonávanie činností správcu.

S cieľom zabezpečiť lepší dohľad sa článok 21 ods. 16 mení tak, aby depozitári spolupracovali nielen so svojimi príslušnými orgánmi, ale aj s príslušnými orgánmi AIF, ktoré ich určili za depozitárov, a s príslušnými orgánmi správcu AIF, ktorý spravuje AIF.

Článok 23 ods. 1 a ods. 4 sa dopĺňa tak, aby sa zlepšila transparentnosť činností správcu AIF pre investorov, a to o rozšírené zverejňovanie, ktoré musí správca AIF zabezpečovať, týkajúce sa najmä podmienok na používanie nástrojov na riadenie likvidity a poplatkov, ktoré bude znášať správca AIF alebo jeho prepojené subjekty, ako aj pravidelného vykazovania všetkých priamych a nepriamych poplatkov a nákladov, ktoré boli priamo alebo nepriamo účtované alebo pridelené AIF alebo na niektorú z jeho investícií. Správcovia AIF musia okrem toho podávať investorom správy o zložení portfólia poskytnutých úverov.

Článok 24 ods. 1 sa mení a článok 24 ods. 2 písm. d) sa vypúšťa, čím sa odstraňujú obmedzenia z odseku 1 týkajúce sa údajov, ktoré by mali príslušné orgány prijímať od správcov AIF o nimi spravovaných AIF. Navrhuje sa, aby ESMA vypracoval návrh regulačných technických predpisov a návrh vykonávacích technických predpisov, ktorými sa nahradí súčasný vzor vykazovania na účely dohľadu stanovený v prílohe IV k smernici o správcoch AIF, ktorou sa dopĺňa nariadenie o správcoch AIF.

Vkladá sa článok 38a, v ktorom sa ESMA stanovuje povinnosť pravidelne vykonávať partnerské preskúmanie postupov vykonávania dohľadu pri uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa delegovania s osobitným zameraním na predchádzanie zakladaniu mien na poštovej schránke. V novom článku 69b by sa od Komisie vyžadovalo preskúmanie režimu delegovania stanoveného v smernici 2011/61/EÚ a jeho vykonávacích opatrení s cieľom navrhnúť potrebné zmeny, ktorými sa bude predchádzať zakladaniu mien na poštovej schránke. Vyhodnotiť by sa mala aj možnosť zavedenia povolenia pre depozitárov a fungovanie pravidiel pre správcov AIF spravujúcich AIF poskytujúce úvery.

Spolupráca v oblasti dohľadu sa posilňuje vložením odsekov (5a až 5g) do článku 50. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu správcu AIF môže v prípade výskytu rizík pre finančnú stabilitu od príslušného orgánu domovského členského štátu správcu AIF vyžadovať uplatnenie jeho právomocí v oblasti dohľadu, pričom uvedie dôvody svojej požiadavky a oznámi to ESMA a ESRB. Zmenami článku 50 ods. 5 sa zmierňuje dôkazné bremeno príslušných orgánov, keďže prijatie príslušného opatrenia sa v nich vyžaduje od prijímajúcich orgánov. Okrem toho sa ESMA udeľuje právomoc požiadať príslušný orgán o predloženie veci stálemu výboru, ak vec môže mať cezhraničné dôsledky alebo vplyv na finančnú stabilitu, prípadne ochranu investorov. Okrem toho sa v článku 50 ods. 7 ESMA poveruje vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov obsahujúcich situácie, v ktorých môžu príslušné orgány uplatniť právomoci v súvislosti s nástrojmi na riadenie likvidity.

Navrhuje sa zmeniť článok 61 ods. 5 tak, aby sa príslušným orgánom povoľovalo umožňovať obstarávanie služieb depozitára v iných členských štátoch, kým sa v nadväznosti na preskúmanie potreby zaviesť povolenie pre depozitárov neprijmú opatrenia.

Navrhuje sa zmeniť prílohu I doplnením bodu 3, v ktorom sa bude požičiavanie uznávať za legitímnu činnosť správcov AIF. Znamená to, že AIF by mohli poskytovať úvery všade v Únii, a to aj cezhranične. Do prílohy I sa dopĺňa bod 4, v ktorom sa legitimizuje spravovanie subjektov zriadených na účely sekuritizácie správcami AIF.

Navrhujú sa zmeny článku 21 ods. 6 písm. c), článku 35 ods. 2 písm. b), článku 36 ods. 1 písm. c), článku 37 ods. 7 písm. e), článku 40 ods. 2 písm. b) a článku 42 ods. 1 písm. c), ktorými sa aktualizujú požiadavky na subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú usadené v jurisdikciách považovaných na základe najnovších európskych právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí za vysokorizikové krajiny.

Článok 36 ods. 1 a článok 42 ods. 1 sú doplnené o príslušné písmená d) a d), v ktorých sa stanovuje, že AIF z krajiny mimo EÚ alebo správcovia AIF z krajiny mimo EÚ, na ktorých sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá a ktorí pôsobia v jednotlivých členských štátoch, by mali spĺňať požiadavku, že sa nenachádzajú v tretej krajine, ktorá sa považuje za nespolupracujúcu v daňových veciach.

Navrhujú sa zmeny článku 21 ods. 6 písm. d), článku 35 ods. 2 písm. c), článku 37 ods. 7 písm. f) a článku 40 ods. 2 písm. c), ktorými sa aktualizujú požiadavky na subjekty z tretích krajín tak, že by mali mať prístup na vnútorný trh iba vtedy, ak sú usadené v tretích krajinách, ktoré nie sú uvedené na zozname EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií v daňových veciach.

Mení sa článok 47 ods. 3, čím sa ESMA umožňuje zverejňovať súhrnné alebo zovšeobecnené údaje o trhu, ktoré má k dispozícii, čím sa uvoľňuje norma v oblasti dôvernosti.

Vkladá sa doložka o preskúmaní (článok 69b), v ktorej sa Komisia poveruje začatím preskúmania ustanovení súvisiacich s delegovaním, službami depozitára a používaním nástrojov na riadenie likvidity. Takisto sa v nej ESMA poveruje vypracovaním správy určenej správcom AIF, zameranej na racionalizáciu požiadaviek týkajúcich sa vykazovania na účely dohľadu, na základe ktorej sa vypracuje návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa vykazovania na účely dohľadu podľa článku 24 smernice o správcoch AIF.

Zmeny smernice 2009/65/ES

V poslednej zarážke článku 22a sa mení štvrtý odsek tak, aby sa centrálni depozitári cenných papierov považovali za subjekty poverené depozitárom, ak poskytujú konkurenčné služby držiteľskej správy cenných papierov. Tým sa nastolia rovnaké podmienky medzi správcami a zabezpečí prístup depozitárov k informáciám, ktoré potrebujú na plnenie svojich povinností.

V článku 13 ods. 1 sa objasňuje, že dohody o poverení sa uplatňujú na všetky funkcie uvedené v prílohe II a na vedľajšie služby povolené podľa článku 6 ods. 3. V písmenách b), g), h) a i) článku 13 ods. 1 sa zavádza jazyk príslušne odkazujúci na služby, nielen na funkcie.

S cieľom lepšie zosúladiť právne rámce delegovania zo smerníc 2011/61/EÚ a 2009/65/ES a aby mohli orgány dohľadu preskúmať dôvody delegovania, sa v písmene j) vloženom do článku 13 ods. 1 navrhuje vyžadovať, aby PKIPCP odôvodnili celú svoju štruktúru delegovania objektívnymi dôvodmi.

Navrhuje sa doplniť článok 18a (ods. 1 a ods. 2), aby mali správcovské spoločnosti PKIPCP okrem možnosti pozastavenia vyplatenia aj povinnosť vybrať si aspoň jeden ďalší nástroj na riadenie likvidity z prílohy IIA, v ktorej sa harmonizuje minimálny zoznam nástrojov, ktoré by mali byť dostupné všade v EÚ. V novom článku 18a sa vyžaduje, aby to členské štáty zabezpečili vo svojich jurisdikciách. Navrhuje sa príloha IIA s minimálnym zoznamom takýchto nástrojov. Na účely zaistenia dobrej informovanosti investorov sa navrhuje objasniť vo vzore A prílohy I bode 1.13 postupy a podmienky odkúpenia alebo vyplatenia podielových listov, ako aj objasniť okolnosti, za ktorých sa odkúpenie alebo vyplatenie môže pozastaviť, prípadne sa môžu aktivovať alebo deaktivovať iné nástroje na riadenie likvidity.

Článok 18a (ods. 3 až 5) je zameraný na zabezpečenie jednotného uplatňovania predchádzajúcich ustanovení. ESMA je preto poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov obsahujúcich vymedzenia a vlastnosti nástrojov na riadenie likvidity stanovených v prílohe.

V novom článku 20a sa navrhuje zavedenie povinnosti správcovských spoločností pravidelne vykazovať na účely dohľadu informácie o trhoch, na ktorých obchodujú, a nástrojoch, s ktorými obchodujú, a to v mene PKIPCP.

V novom článku 20b sa navrhuje poveriť ESMA, aby v spolupráci s ďalšími európskymi orgánmi dohľadu a ECB vypracoval správu o uskutočniteľnosti týkajúcu sa snahy dosiahnuť efektívnosť v oblasti vykazovania na účely dohľadu. V správe by sa informovalo o potenciálnom návrhu vzoru vykazovania na účely dohľadu pre správcovské spoločnosti PKIPCP, pričom ESMA je povinný vypracovať na základe svojich zistení regulačné technické predpisy a návrh vykonávacích technických predpisov.

Článkom 22a ods. 2 sa odbremeňujú depozitári od požiadavky na vykonávanie náležitej starostlivosti ex ante, ak je správca centrálnym depozitárom cenných papierov, pretože už bol dostatočne preverený pri udeľovaní povolenia na vykonávanie činností správcu.

Na účinné riešenie mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych rizík sa navrhujú úpravy článku 84 ods. 3, v ktorých sa od správcovských spoločností PKIPCP vyžaduje, aby aktiváciu alebo deaktiváciu nástroja na riadenie likvidity oznamovali príslušným orgánom. Zmenou článku 84 ods. 2 písm. b) sa príslušným orgánom priznáva právomoc zasiahnuť a vyžadovať, aby správcovské spoločnosti PKIPCP aktivovali alebo deaktivovali príslušný nástroj na riadenie likvidity. V navrhovaných odsekoch 3a až 3e článku 84 sa od príslušných orgánov vyžaduje, aby požiadavku na aktiváciu alebo deaktiváciu nástroja na riadenie likvidity vopred oznámili ostatným relevantným orgánom, ESMA a ESRB a aby stanovili zásady spolupráce v takýchto prípadoch. V navrhovanom článku 84 ods. 3f by sa ESMA udelila právomoc vypracovať regulačné technické predpisy o tom, kedy by bola zaručená intervencia zo strany príslušných orgánov.

V článku 84 ods. 5 sa navrhuje udeliť ESMA právomoc na vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov týkajúcich sa výberu a používania vhodných nástrojov na riadenie likvidity zo strany PKIPCP.

Článok 98 sa dopĺňa o odseky 3 a 4 s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti dohľadu. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu PKIPCP môže v prípade výskytu rizík pre finančnú stabilitu od príslušného orgánu domovského členského štátu PKIPCP vyžadovať uplatnenie jeho právomocí v oblasti dohľadu, pričom uvedie dôvody svojej požiadavky a oznámi to ESMA a ESRB. Okrem toho sa ESMA udeľuje právomoc požiadať príslušný orgán o predloženie veci orgánu ESMA, ak vec môže mať cezhraničné dôsledky alebo vplyv na finančnú stabilitu, prípadne ochranu investorov.

V novom článku 101a sa navrhuje stanoviť ESMA povinnosť pravidelne vykonávať partnerské preskúmanie postupov vykonávania dohľadu pri uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa poverenia s osobitným zameraním na predchádzanie zakladaniu mien na poštovej schránke. V novom článku 110a by sa od Komisie vyžadovalo preskúmanie režimu poverenia stanoveného v tejto smernici a jeho vykonávacích opatrení s cieľom navrhnúť potrebné zmeny, ktorými sa bude predchádzať zakladaniu mien na poštovej schránke.

Články o transpozícii a nadobudnutí účinnosti

V článku 3 návrhu sa stanovuje, že členské štáty majú po nadobudnutí účinnosti zmenenej smernice 24 mesiacov na prijatie a zverejnenie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dodržanie súladu s touto smernicou. Členské štáty oznámia Komisii opatrenia na transpozíciu.

Navrhuje sa, aby táto zmenená smernica nadobudla účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2021/0376 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa menia smernice 2011/61/EÚ a 2009/65/ES, pokiaľ ide o dohody o delegovaní, riadenie rizika likvidity, vykazovanie na účely dohľadu, poskytovanie služieb depozitára a držiteľskej správy cenných papierov a poskytovanie úverov z alternatívnych investičných fondov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 24 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Komisia v súlade s článkom 69 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ 25 preskúmala uplatňovanie a rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a dospela k záveru, že ciele integrácie trhu Únie s alternatívnymi investičnými fondmi (ďalej len „AIF“), ktoré sa týkajú zabezpečenia vysokej úrovne ochrany investorov a ochrany finančnej stability, boli v prevažnej miere splnené. Pri tomto preskúmaní však Komisia dospela aj k záveru, že je potrebné harmonizovať pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“) spravujúcich AIF poskytujúce úvery, aby sa objasnili normy uplatniteľné na správcov AIF, ktorí delegujú svoje funkcie na tretie strany, zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so správcami, zlepšil cezhraničný prístup k službám depozitára, optimalizoval zber údajov na účely dohľadu a uľahčilo využívanie nástrojov na riadenie likvidity v celej Únii. Na zaplnenie týchto regulačných medzier sú preto potrebné zmeny, ktorými sa zlepší fungovanie smernice 2011/61/EÚ.

(2)Spoľahlivý režim delegovania, rovnaké zaobchádzanie so správcami, jednotnosť vykazovania na účely dohľadu a harmonizovaný prístup k používaniu nástrojov na riadenie likvidity sú rovnako potrebné aj na správu podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“). Preto je vhodné zmeniť aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES 26 , v ktorej sa stanovujú pravidlá udeľovania povolení PKIPCP a uplatňovania PKIPCP v oblastiach poverenia, úschovy aktív, vykazovania na účely dohľadu a riadenia rizík likvidity.

(3)S cieľom zvýšiť efektívnosť činností správcov AIF by sa mal zoznam povolených vedľajších služieb stanovený v článku 6 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ rozšíriť tak, aby obsahoval aj správu referenčných hodnôt upravenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 27 a spravovanie úverov upravené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2021/…./EÚ. 28

(4)S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo objasniť, že na správcov AIF poskytujúcich vedľajšie služby týkajúce sa finančných nástrojov sa vzťahujú pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 29 . Pokiaľ ide o ostatné aktíva, ktoré nie sú finančnými nástrojmi, správcovia AIF by mali mať povinnosť dodržiavať požiadavky smernice 2011/61/EÚ.

(5)S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie požiadaviek stanovených v článkoch 7 a 8 smernice 2011/61/EÚ týkajúcich sa potrebných ľudských zdrojov správcov AIF by sa malo objasniť, že v čase podania žiadosti o udelenie povolenia by mali správcovia AIF poskytnúť príslušným orgánom informácie o ľudských a technických zdrojoch, ktoré správcovia AIF nasadia na vykonávanie svojich funkcií, prípadne na dohľad nad subjektmi, na ktoré sa funkcie delegujú. Zamestnaní alebo poverení vykonávaním činnosti správcu AIF na plný pracovný čas by mali byť aspoň dvaja vyšší manažéri, ktorí by mali mať pobyt v Únii.

(6)S cieľom vypracovať spoľahlivý prehľad o činnostiach delegovania v Únii, ktoré sa upravujú v článku 20 smernice 2011/61/EÚ, a podložiť budúce politické rozhodnutia alebo opatrenia v oblasti dohľadu by mali príslušné orgány oznamovať Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) delegovanie v prípade, že správca AIF deleguje viac funkcií správy portfólia alebo riadenia rizík AIF, ako sám spravuje, na subjekty nachádzajúce sa v tretích krajinách.

(7)S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu procesu oznamovania v oblasti delegovania by sa mala na Komisiu v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 30 delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby sa stanovili obsah, formuláre a postupy, pokiaľ ide o štandardizovanie procesu oznamovania dohôd správcov AIF o delegovaní. Formulár oznámenia by mal obsahovať dátové polia na uvedenie činností predstavujúcich riziko a funkcií správy portfólia, aby bolo možné určiť, či správca AIF delegoval viac takýchto funkcií, ako si ponechal. Tieto regulačné technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu vypracovaného ESMA.

(8)Na posilnenie jednotného uplatňovania smernice 2011/61/EÚ by sa malo objasniť, že pravidlá delegovania stanovené v článku 20 sa uplatňujú na všetky funkcie uvedené v prílohe I k uvedenej smernici, ako aj na vedľajšie služby uvedené v článku 6 ods. 4 uvedenej smernice.

(9)Takisto by sa mali stanoviť spoločné pravidlá, aby sa vytvoril efektívny vnútorný trh s AIF poskytujúcimi úvery, zabezpečila jednotná úroveň ochrany investorov v Únii, umožnilo AIF rozvíjať svoje činnosti poskytovania úverov vo všetkých členských štátoch Únie a uľahčil prístup spoločností v EÚ k financovaniu, čo je kľúčový cieľ únie kapitálových trhov. 31 Vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúci súkromný trh s úvermi je potrebné riešiť potenciálne mikroprudenciálne a makroprudenciálne riziká, ktoré by AIF poskytujúce úvery mohli predstavovať a prenášať na širší finančný systém. Pravidlá uplatniteľné na správcov AIF spravujúcich fondy poskytujúce úvery by sa mali harmonizovať s cieľom zlepšiť riadenie rizík na celom finančnom trhu a zvýšiť transparentnosť pre investorov.

(10)Na podporu profesionálnej správy AIF a zníženie rizík pre finančnú stabilitu by mali mať správcovia AIF spravujúci AIF uskutočňujúce činnosti požičiavania vrátane nakupovania úverov na sekundárnom trhu zavedené účinné politiky, postupy a procesy na poskytovanie úverov, posudzovanie úverového rizika a spravovanie a monitorovanie svojho portfólia úverov, ktoré by sa mali pravidelne preskúmavať.

(11)Na zníženie rizika vzájomnej previazanosti medzi AIF poskytujúcimi úvery a ostatnými účastníkmi finančného trhu by mali byť správcovia uvedených AIF v prípade, že je dlžníkom finančná inštitúcia, povinní diverzifikovať riziko a svoju expozíciu špecificky obmedziť.

(12)S cieľom obmedziť konflikty záujmov by správcovia AIF a ich zamestnanci nemali prijímať úvery od AIF poskytujúcich úvery, ktoré spravujú. Podobne by mali mať depozitár AIF a jeho zamestnanci alebo subjekt poverený správcom AIF a jeho zamestnanci zakázané prijímať úvery od súvisiacich AIF.

(13)V smernici 2011/61/EÚ by sa malo uznávať právo AIF poskytovať úvery a obchodovať s nimi na sekundárnom trhu. S cieľom zabrániť morálnemu hazardu a zachovať všeobecnú úverovú kvalitu úverov poskytovaných AIF by sa mali na tieto úvery vzťahovať požiadavky na zadržanie rizika, ktorými sa zabráni situáciám vzniku úverov, ktorých jediným cieľom je ich predaj.

(14)Dlhodobé nelikvidné úvery v držbe AIF môžu vytvárať likvidné medzery, ak otvorená štruktúra AIF umožňuje investorom časté vyplácanie podielových listov alebo akcií fondu. Preto je potrebné znížiť riziká súvisiace s transformáciou splatnosti nariadením uzavretej štruktúry AIF poskytujúcich úvery, keďže fondy uzavretého typu by neboli zraniteľné voči nárokom na vyplácanie a poskytnuté úvery by mohli byť držané do splatnosti.

(15)Malo by sa objasniť, že ak sa na správcu AIF vzťahujú požiadavky stanovené v smernici 2011/61/EÚ v súvislosti s činnosťami požičiavania z AIF, ktorý spravuje, a požiadavky stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 32 , (EÚ) č. 346/2013 33 a (EÚ) 2015/760 34 , osobitné pravidlá pre produkty stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 345/2013, v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 346/2013 a v kapitole II nariadenia (EÚ) 2015/760 by mali mať prednosť pred všeobecnejšími pravidlami stanovenými v smernici 2011/61/EÚ.

(16)S cieľom podporiť monitorovanie trhu orgánmi dohľadu by sa mohli zlepšiť získavanie a výmena informácií uskutočňované prostredníctvom vykazovania na účely dohľadu. Duplicitné požiadavky týkajúce sa podávania správ vyplývajúce z právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov, najmä z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 35 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/834 36 , nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 37 a nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1073/2013 38 , by sa mali odstrániť, aby sa zvýšila efektívnosť a znížilo administratívne zaťaženie správcov AIF. Európske orgány dohľadu a Európska centrálna banka (ECB) by mali s prípadnou podporou príslušných vnútroštátnych orgánov posúdiť potreby jednotlivých orgánov dohľadu v oblasti údajov, aby boli zmeny vzoru vykazovania na účely dohľadu určeného pre správcov AIF efektívne.

(17)Pri príprave budúcich zmien povinností v oblasti vykazovania na účely dohľadu by sa mal rozšíriť rozsah údajov požadovaných od správcov AIF tým, že sa odstránia obmedzenia zamerané na hlavné obchody a expozície alebo protistrany. Ak ESMA stanoví, že sa má zaručiť pravidelné zverejňovanie celého portfólia orgánom dohľadu, ustanovenia smernice 2011/61/EÚ by sa mali upraviť tak, aby obsahovali potrebné rozšírenie rozsahu vykazovania.

(18)S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu povinností v oblasti vykazovania na účely dohľadu by sa mala na Komisiu v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 39 delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby sa stanovili obsah, formuláre a postupy, pokiaľ ide o štandardizovanie procesu vykazovania na účely dohľadu správcami AIF. V regulačných technických predpisoch by sa mali stanovovať obsah, formuláre a postupy, pokiaľ ide o štandardizovanie procesu vykazovania na účely dohľadu, čím sa nahradí vzor na podávanie správ stanovený v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 231/2013 40 . Tieto regulačné a vykonávacie technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu vypracovaného ESMA.

(19)S cieľom štandardizovať proces vykazovania na účely dohľadu by sa mala Komisii udeliť aj právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované ESMA, ktoré sa týkajú formulárov a dátových noriem, ako aj periodicity a načasovania podávania správ správcami AIF. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(20)S cieľom zabezpečiť účinnejšiu reakciu na tlaky na likviditu v čase napätia na trhu a lepšie ochrániť investorov by sa mali v smernici 2011/61/EÚ stanoviť pravidlá vykonávania odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB). 41

(21)S cieľom umožniť správcom AIF otvoreného typu so sídlom v akomkoľvek členskom štáte riešiť tlak na vyplácanie za stresových trhových podmienok by mali mať títo správcovia okrem možnosti pozastaviť vyplácanie aj povinnosť vybrať si aspoň jeden nástroj na riadenie likvidity z harmonizovaného zoznamu uvedeného v prílohe. Ak správca AIF prijme rozhodnutie aktivovať alebo deaktivovať nástroj na riadenie likvidity, mal by to oznámiť orgánom dohľadu. To by umožnilo orgánom dohľadu lepšie zvládnuť potenciálne účinky presahovania napätia súvisiaceho s likviditou na širší trh.

(22)Ak majú investori prijať investičné rozhodnutie v súlade so svojou ochotou podstupovať riziká a potrebami v oblasti likvidity, mali by byť informovaní o podmienkach používania nástrojov na riadenie likvidity.

(23)S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu v oblasti riadenia rizika likvidity správcami fondov otvoreného typu by sa mala na Komisiu v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 42 delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby sa stanovil proces výberu a používania nástrojov na riadenie likvidity na uľahčenie zbližovania trhov a konvergencie dohľadu. Tieto regulačné technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu vypracovaného ESMA.

(24)S cieľom zabezpečiť ochranu investorov a riešiť riziká pre finančnú stabilitu by mali mať príslušné orgány možnosť požiadať správcu fondu otvoreného typu o aktivovanie alebo deaktivovanie príslušného nástroja na riadenie likvidity.

(25)Depozitári zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane záujmov investorov a mali by byť schopní vykonávať svoje povinnosti bez ohľadu na druh správcu, ktorý uschováva aktíva fondov. Preto je potrebné začleniť centrálnych depozitárov cenných papierov do reťazca úschovy, ak poskytujú AIF služby držiteľskej správy cenných papierov. Zabezpečí sa tým totiž, že vo všetkých prípadoch bude existovať neprerušovaný tok informácií medzi správcom aktív AIF a depozitárom. S cieľom zabrániť nadbytočnému úsiliu by depozitári nemali vykonávať náležitú starostlivosť ex ante, ak zamýšľajú delegovať správu na centrálnych depozitárov cenných papierov.

(26)S cieľom zlepšiť spoluprácu a účinnosť v oblasti dohľadu by mali mať hostiteľské príslušné orgány možnosť zaslať príslušnému orgánu správcu AIF odôvodnenú žiadosť o prijatie opatrenia v oblasti dohľadu proti konkrétnemu správcovi AIF. 

(27)S cieľom zlepšiť spoluprácu v oblasti dohľadu by ESMA mal mať okrem toho možnosť požiadať príslušný orgán o predloženie veci ESMA, ak má vec cezhraničné dôsledky a mohla by mať vplyv na ochranu investorov, prípadne finančnú stabilitu. Na základe analýz, ktoré ESMA vykoná v prípade takýchto vecí, budú môcť ostatné príslušné orgány lepšie pochopiť diskutovanú problematiku a prispeje sa k predchádzaniu podobným prípadom v budúcnosti a ochráni sa tak integrita trhu s AIF.

(28)S cieľom podporiť konvergenciu dohľadu v oblasti delegovania by mal ESMA uskutočniť partnerské preskúmanie postupov vykonávania dohľadu s osobitným zameraním na predchádzanie zakladaniu mien na poštovej schránke. Analýza partnerských preskúmaní vykonaná ESMA sa použije pri preskúmaní opatrení prijatých v tejto smernici, pričom Európsky parlament, Rada a Komisia budú informované o všetkých dodatočných opatreniach, ktoré môžu byť potrebné na podporu účinnosti režimov delegovania stanovených v smernici 2011/61/EÚ.

(29)Niektorým koncentrovaným trhom chýba konkurenčná ponuka služieb depozitára. S cieľom riešiť tento nedostatok poskytovateľov služieb, ktorý môže mať za následok vyššie náklady pre správcov AIF a menej efektívny trh s AIF, by mali mať príslušné orgány možnosť povoliť správcom AIF alebo AIF obstaranie služieb depozitára nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, pričom Komisia posúdi v rámci svojho preskúmania smernice 2011/61/EÚ, či by bolo vhodné navrhnúť opatrenia na dosiahnutie integrovanejšieho trhu.

(30)Sprístupnenie možnosti určiť depozitára v inom členskom štáte by malo byť sprevádzané rozšíreným dosahom dohľadu. Depozitár by preto mal byť povinný spolupracovať nielen so svojimi príslušnými orgánmi, ale aj s príslušnými orgánmi AIF, ktoré ho určili, ako aj s príslušnými orgánmi správcu AIF, ktorý spravuje AIF, ak sa tieto príslušné orgány nachádzajú v inom členskom štáte, ako je štát depozitára.

(31)S cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu investorov by sa mal zintenzívniť tok informácií od správcov AIF k investorom AIF. S cieľom umožniť investorom lepšie sledovanie výdavkov investičného fondu by mali správcovia AIF identifikovať poplatky, ktoré bude znášať správca AIF alebo jeho prepojené subjekty, ako aj pravidelne vykazovať všetky poplatky a náklady, ktoré boli priamo alebo nepriamo pridelené AIF alebo na niektorú z jeho investícií. Správcovia AIF by mali byť okrem toho povinní podávať investorom správy o zložení portfólia poskytnutých úverov.

(32)S cieľom zvýšiť transparentnosť trhu a účinné využívanie dostupných údajov o trhu s AIF by mal mať ESMA možnosť zverejňovať podľa vlastného uváženia súhrnné alebo zovšeobecnené údaje o trhu, a preto by sa mala na účely povolenia takéhoto využívania údajov uvoľniť norma v oblasti dôvernosti.

(33)Požiadavky na subjekty z tretích krajín s prístupom na vnútorný trh by sa mali zosúladiť s normami stanovenými v záveroch Rady z roku 2020 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely 43 , a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849. 44 Okrem toho by mali AIF z krajiny mimo EÚ alebo správcovia AIF z krajiny mimo EÚ, na ktorých sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá a ktorí pôsobia v jednotlivých členských štátoch, spĺňať požiadavku, že sa nenachádzajú v tretej krajine, ktorá sa považuje za nespolupracujúcu v daňových veciach.

(34)V smernici 2009/65/ES by sa mali správcovským spoločnostiam PKIPCP zabezpečovať porovnateľné podmienky, ak nie je dôvod zachovávať regulačné rozdiely medzi PKIPC a správcami AIF. To sa týka režimu delegovania, regulačného prístupu k správcom, požiadaviek týkajúcich sa vykazovania na účely dohľadu a dostupnosti a používania nástrojov na riadenie likvidity.

(35)S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie hmotnoprávnych požiadaviek na správcovské spoločnosti PKIPCP by sa malo objasniť, že v čase podania žiadosti o udelenie povolenia by mali správcovské spoločnosti poskytnúť príslušným orgánom informácie o ľudských a technických zdrojoch, ktoré nasadia na vykonávanie svojich funkcií, prípadne na dohľad nad subjektmi, na ktoré sa funkcie delegovali. Zamestnaní alebo poverení riadením podnikania správcovskej spoločnosti na plný pracovný čas by mali byť aspoň dvaja vrcholoví manažéri, ktorí by mali mať pobyt v Únii.

(36)Na zabezpečenie jednotného uplatňovania smernice 2009/65/ES by sa malo objasniť, že pravidlá delegovania stanovené v článku 13 uvedenej smernice sa uplatňujú na všetky funkcie uvedené v prílohe II k uvedenej smernici, ako aj na vedľajšie služby uvedené v článku 6 ods. 3 uvedenej smernice.

(37)S cieľom zosúladiť právne rámce delegovania zo smerníc 2011/61/EÚ a 2009/65/ES by sa malo vyžadovať, aby správcovské spoločnosti PKIPCP odôvodnili príslušným orgánom delegovanie svojich funkcií a poskytli v súvislosti s delegovaním objektívne dôvody.

(38)S cieľom vypracovať spoľahlivý prehľad o činnostiach delegovania v Únii, ktoré sa upravujú v článku 13 smernice 2009/65/ES, a podložiť budúce politické rozhodnutia alebo opatrenia v oblasti dohľadu by mali príslušné orgány oznamovať ESMA delegovanie v prípade, ak správcovská spoločnosť PKIPCP deleguje na subjekty nachádzajúce sa v tretích krajinách viac funkcií správy portfólia alebo riadenia rizík, ako sama spravuje.

(39)S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu procesu oznamovania v oblasti delegovania by sa mala na Komisiu v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 45 delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby sa stanovili obsah, formuláre a postupy, pokiaľ ide o štandardizovanie procesu oznamovania dohôd PKIPCP o delegovaní. Formulár oznámenia by mal obsahovať dátové polia na uvedenie činností predstavujúcich riziko a funkcií správy portfólia, aby bolo možné určiť, či správcovská spoločnosť PKIPCP delegovala viac takýchto funkcií, ako si ponechala. Tieto regulačné technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu vypracovaného ESMA.

(40)S cieľom lepšie zosúladiť pravidlá delegovania uplatniteľné na správcov AIF a PKIPCP a dosiahnuť jednotnejšie uplatňovanie smerníc 2011/61/EÚ a 2009/65/ES by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, v ktorých sa podrobnejšie stanovujú podmienky delegovania zo správcovskej spoločnosti PKIPCP na tretiu stranu a podmienky, za ktorých sa môže správcovská spoločnosť PKIPCP považovať za meno na poštovej schránke, a preto sa naďalej nemôže považovať za správcu PKIPCP. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 46 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(41)V tejto smernici sa vykonávajú odporúčania ESRB 47 týkajúce sa harmonizácie nástrojov na riadenie likvidity a ich používania správcami fondov otvoreného typu, ku ktorým patria PKIPCP, s cieľom umožniť účinnejšiu reakciu na tlaky na likviditu v čase napätia na trhu a lepšie ochrániť investorov.

(42)S cieľom umožniť správcovským spoločnostiam PKIPCP so sídlom v akomkoľvek členskom štáte riešiť tlak na vyplácanie za stresových trhových podmienok by mali mať títo správcovia okrem možnosti pozastaviť vyplatenie aj povinnosť vybrať si aspoň jeden nástroj na riadenie likvidity z harmonizovaného zoznamu uvedeného v prílohe. Ak správcovská spoločnosť prijme rozhodnutie aktivovať alebo deaktivovať nástroj na riadenie likvidity, mala by to oznámiť orgánom dohľadu. To by umožnilo orgánom dohľadu lepšie zvládnuť potenciálne účinky presahovania napätia súvisiaceho s likviditou na širší trh.

(43)Ak majú investori PKIPCP prijať investičné rozhodnutie v súlade so svojou ochotou podstupovať riziká a potrebami v oblasti likvidity, mali by byť informovaní o podmienkach používania nástrojov na riadenie likvidity.

(44)S cieľom zabezpečiť ochranu investorov a riešiť riziká pre finančnú stabilitu by mali mať príslušné orgány možnosť požiadať správcovskú spoločnosť PKIPCP o aktivovanie alebo deaktivovanie príslušného nástroja na riadenie likvidity.

(45)S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu v oblasti riadenia rizika likvidity správcami PKIPCP by sa mala na Komisiu v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 48 delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby sa stanovil proces výberu a používania nástrojov na riadenie likvidity na uľahčenie zbližovania trhov a konvergencie dohľadu. Tieto regulačné technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu vypracovaného ESMA.

(46)S cieľom podporiť monitorovanie trhu orgánmi dohľadu by sa mali zlepšiť získavanie a výmena informácií uskutočňované prostredníctvom vykazovania na účely dohľadu, a to tým, že sa na PKIPCP budú vzťahovať povinnosti v oblasti vykazovania na účely dohľadu. Európske orgány dohľadu a ECB by mali byť povinné, a to prípadne aj s podporou príslušných vnútroštátnych orgánov, posúdiť potreby jednotlivých orgánov dohľadu v oblasti údajov vzhľadom na existujúce požiadavky na vykazovanie podľa právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov, a to najmä nariadenia (EÚ) č. 600/2014, nariadenia (EÚ) 2019/834, nariadenia (EÚ) č. 1011/2012 a nariadenia (EÚ) č. 1073/2013. Výsledok týchto prípravných prác by umožnil prijatie informovaného politického rozhodnutia o tom, do akej miery a v akej forme by mal PKIPCP podávať príslušným orgánom správy o svojich obchodoch.

(47)S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu povinností v oblasti vykazovania na účely dohľadu by sa mala na Komisiu v súlade s článkami 10 až 14 a článkom 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 49 delegovať právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby sa stanovili obsah, formuláre a postupy, pokiaľ ide o štandardizovanie procesu vykazovania na účely dohľadu vykonávaného PKIPCP. Tieto regulačné technické predpisy by sa mali prijať na základe návrhu vypracovaného ESMA.

(48)S cieľom štandardizovať proces vykazovania na účely dohľadu by sa mala Komisii udeliť aj právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované ESMA, ktoré sa týkajú formulárov a dátových noriem, ako aj periodicity a načasovania podávania správ zo strany PKIPCP. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(49)S cieľom zabezpečiť ochranu investorov, a najmä zabezpečiť, aby vo všetkých prípadoch existoval neprerušovaný tok informácií medzi správcom aktív PKIPCP a depozitárom, by sa mal režim depozitára rozšíriť tak, aby boli do reťazca úschovy začlenení aj centrálni depozitári cenných papierov, ak poskytujú PKIPCP služby držiteľskej správy cenných papierov. S cieľom zabrániť nadbytočnému úsiliu by depozitári nemali vykonávať náležitú starostlivosť ex ante, ak zamýšľajú delegovať správu na centrálnych depozitárov cenných papierov.

(50)S cieľom podporiť konvergenciu dohľadu v oblasti delegovania by mal ESMA uskutočniť partnerské preskúmania postupov vykonávania dohľadu s osobitným zameraním na predchádzanie zakladaniu mien na poštovej schránke. Analýza partnerských preskúmaní vykonaná ESMA by sa použila pri preskúmaní opatrení prijatých v tejto smernici, pričom Európsky parlament, Rada a Komisia by boli informované, ktoré dodatočné opatrenia môžu byť potrebné na podporu účinnosti režimu poverenia stanoveného v smernici 2009/65/ES.

(51)S cieľom zlepšiť spoluprácu a účinnosť v oblasti dohľadu by mali mať príslušné orgány hostiteľského členského štátu možnosť zaslať príslušnému orgánu domovského členského štátu PKIPCP odôvodnenú žiadosť o prijatie opatrenia v oblasti dohľadu proti konkrétnemu PKIPCP. 

(52)S cieľom zlepšiť spoluprácu v oblasti dohľadu by ESMA mal mať okrem toho možnosť požiadať príslušný orgán o predloženie veci ESMA, ak má vec cezhraničné dôsledky a mohla by mať vplyv na ochranu investorov, prípadne finančnú stabilitu. Na základe analýz, ktoré ESMA vykoná v prípade takýchto vecí, budú môcť ostatné príslušné orgány lepšie pochopiť diskutovanú problematiku a prispeje sa k predchádzaniu podobným prípadom v budúcnosti a ochráni sa tak integrita trhov s PKIPCP,

PRIJALI TÚTO SMERNICU

Článok 1

Zmeny smernice 2011/61/EÚ

Smernica 2011/61/EÚ sa mení takto:

1.V článku 4 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno ap):

„ap) „centrálny depozitár cenných papierov“ je centrálny depozitár cenných papierov v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014*.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).“

2.Článok 6 sa mení takto:

a)V odseku 4 sa dopĺňajú tieto písmená c) a d):

„c) správa referenčných hodnôt v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1011;

d) spravovanie úverov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2021/…“;

b)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Na poskytovanie služieb uvedených v odseku 4 písm. a) a písm. b) zo strany správcu AIF sa uplatňuje článok 2 ods. 2, článok 15, článok 16 okrem prvého pododseku odseku 5 a články 23, 24 a 25 smernice 2014/65/EÚ.“

3.Článok 7 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty vyžadujú, aby správca AIF, ktorý žiada o udelenie povolenia, poskytol príslušným orgánom svojho domovského členského štátu tieto informácie týkajúce sa správcu AIF:

a)informácie o osobách, ktoré skutočne vykonávajú činnosť správcu AIF, najmä funkcie uvedené v prílohe I, vrátane:

i) podrobného opisu ich úlohy, postavenia a úrovne nadriadenosti;

ii) opisu ich hierarchických vzťahov a zodpovednosti v rámci správcu AIF a mimo správcu AIF;

iii) prehľadu času, ktorý majú pridelený na každú úlohu;

iv) opisu technických a ľudských zdrojov na podporu ich činností;

b)informácie o totožnosti akcionárov alebo členov správcu AIF, či už priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia kvalifikované účasti, a o výškach týchto účastí;

c)program činnosti, v ktorom sa uvedie organizačná štruktúra správcu AIF vrátane informácií o tom, ako má správca AIF v úmysle plniť svoje povinnosti podľa kapitol II, III, IV a prípadne podľa kapitol V, VI, VII a VIII, a podrobný opis primeraných ľudských a technických zdrojov, ktoré správca AIF použije na tento účel;

d)informácie o politikách a postupoch odmeňovania podľa článku 13;

e)informácie o opatreniach prijatých na delegovanie a subdelegovanie funkcií uvedených v článku 20 na tretie strany a podrobný opis ľudských a technických zdrojov, ktoré správca AIF použije na účely monitorovania a riadenia subjektu, na ktorého sa funkcie delegovali.“;

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Príslušné orgány štvrťročne informujú ESMA o povoleniach udelených alebo zrušených v súlade s touto kapitolou.

ESMA vedie ústredný verejný register so záznamom o každom správcovi AIF, ktorému bolo udelené povolenie podľa tejto smernice, so zoznamom AIF, ktoré tento správca AIF spravuje a/alebo uvádza na trh v Únii, a príslušných orgánov každého takéhoto správcu AIF. Register sa sprístupní v elektronickej podobe.

Ak správca AIF deleguje viac funkcií správy portfólia alebo riadenia rizík na subjekty nachádzajúce sa v tretích krajinách, ako si ponecháva, príslušné orgány každoročne oznamujú ESMA všetky takéto delegovania (ďalej len „oznámenia o delegovaní“).

Oznámenia o delegovaní obsahujú:

a)informácie o správcovi AIF a dotknutom AIF;

b)informácie o subjekte, na ktorého sa funkcie delegovali, s uvedením jeho bydliska a toho, či ide alebo nejde o regulovaný subjekt;

c)opis delegovaných funkcií správy portfólia a riadenia rizík;

d)opis ponechaných funkcií správy portfólia a riadenia rizík;

e)všetky ostatné informácie potrebné na analýzu dohôd o delegovaní;

f)opis činností dohľadu vykonávaných príslušnými orgánmi vrátane administratívnych kontrol a kontrol na mieste a výsledkov takýchto činností;

g)všetky podrobnosti o spolupráci medzi príslušným orgánom správcu AIF a orgánom dohľadu subjektu, na ktorého sa funkcie delegovali.“;

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 8 a 9:

„8. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť obsah oznámení o delegovaní a štandardných formulárov, vzory a postupy zaslania oznámení o delegovaní, a to v jazyku bežnom pre oblasť financií. Štandardné formuláre a vzory obsahujú informačné polia pre všetky informácie uvedené v odseku 5 štvrtom pododseku.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9. ESMA predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii aspoň raz za dva roky pravidelné správy, v ktorých sa analyzujú trhové postupy týkajúce sa delegovania na subjekty nachádzajúce sa v tretích krajinách a súladu s článkami 7 a 20.“

4.V článku 8 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) osoby, ktoré skutočne vykonávajú činnosť správcu AIF, nemajú dostatočne dobrú povesť a dostatočné odborné skúsenosti aj v súvislosti s investičnými stratégiami, ktoré uplatňuje AIF spravovaný správcom AIF, pričom mená týchto osôb a každej osoby, ktorá ich v tejto pozícii vystrieda, sú bezodkladne oznámené príslušným orgánom domovského členského štátu správcu AIF a o výkone činnosti správcu AIF rozhodujú najmenej dve fyzické osoby spĺňajúce tieto podmienky, ktoré buď správca AIF zamestnáva na plný pracovný úväzok, alebo ktoré sú poverené vykonávaním činnosti daného správcu AIF na plný pracovný čas a ktoré majú pobyt v Únii;“.

5.Článok 15 sa mení takto:

a)V odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) v prípade činností poskytovania úverov vykonáva účinné politiky, postupy a procesy na poskytovanie úverov, v prípade posudzovania úverového rizika a spravovania a monitorovania svojho portfólia úverov zabezpečuje neustálu aktuálnosť a účinnosť uvedených politík, postupov a procesov a pravidelne ich aspoň raz ročne preskúmava.“;

b)Medzi odseky 4 a 5 sa vkladajú tieto odseky 4a až 4e:

„4a. Správca AIF zabezpečí, aby úver poskytnutý z AIF, ktorý spravuje, akémukoľvek jednotlivému dlžníkovi nepresiahol 20 % kapitálu AIF, ak je dlžníkom:

a)finančná spoločnosť v zmysle článku 13 ods. 25 smernice 2009/138/ES;

b)podnik kolektívneho investovania v zmysle článku 4 bodu 1 písm. a) tejto smernice alebo v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES. 

Obmedzením stanoveným v prvom pododseku nie sú dotknuté prahové hodnoty, obmedzenia a podmienky stanovené v nariadeniach (EÚ) 2015/760 50 , (EÚ) č. 345/2013 51 a (EÚ) č. 346/2013 52 .

4b. Limit na investovanie vo výške 20 % stanovený v odseku 4a sa:

a)uplatňuje do dátumu určeného v štatúte alebo zakladajúcich dokumentoch AIF;

b)prestáva uplatňovať, keď AIF začne predávať aktíva, aby vyplatil podielové listy alebo akcie investorov po ukončení životnosti AIF;

c)dočasne pozastaví až na 12 mesiacov, ak AIF získa dodatočný kapitál alebo zníži svoj existujúci kapitál.

4c. V dátume uplatňovania uvedenom v odseku 4b písm. a) sa prihliada na konkrétne vlastnosti a charakteristiky aktív, do ktorých investuje AIF, pričom tento dátum sa môže vzťahovať maximálne na polovicu životnosti AIF, ktorá sa uvádza v zakladajúcich dokumentoch AIF. Za výnimočných okolností môže príslušný orgán správcu AIF po predložení riadne zdôvodneného investičného plánu schváliť predĺženie tejto lehoty najviac o jeden ďalší rok.

4d. AIF neposkytne úvery týmto subjektom:

a)svojmu správcovi AIF alebo zamestnancom svojho správcu AIF;

b)svojmu depozitárovi;

c)subjektu, na ktorého správca AIF delegoval funkcie v súlade s článkom 20.

4e. Správca AIF zabezpečuje, aby si AIF, ktorý spravuje, neustále ponechával 5 % nominálnej hodnoty úverov, ktoré poskytoval a následne predával na sekundárnom trhu.

Požiadavka stanovená v prvom pododseku sa neuplatňuje na úvery, ktoré AIF nakúpil na sekundárnom trhu.“

6.V článku 16 sa vkladajú tieto odseky 2a až 2h:

„2a. Správca AIF zabezpečí, aby bol AIF, ktorý spravuje, fondom uzavretého typu, ak nominálna hodnota úverov z neho poskytnutých presiahne 60 % jeho čistej hodnoty aktív.

Požiadavkou stanovenou v prvom pododseku nie sú dotknuté prahové hodnoty, obmedzenia alebo podmienky stanovené v nariadeniach (EÚ) č. 345/2013, (EÚ) č. 346/2013 a (EÚ) 2015/760.

2b. Po posúdení vhodnosti vo vzťahu k sledovanej investičnej stratégii, profilu likvidity a politike vyplácania si správca AIF, ktorý spravuje AIF otvoreného typu, vyberie aspoň jeden vhodný nástroj na riadenie likvidity zo zoznamu stanoveného v prílohe V bodoch 2 až 4 na možné použitie v záujme investorov AIF. Správca AIF realizuje podrobné politiky a postupy na aktivovanie a deaktivovanie každého vybratého nástroja na riadenie likvidity a prevádzkové a administratívne mechanizmy na používanie takéhoto nástroja.

2c. Správca AIF, ktorý spravuje AIF otvoreného typu, môže v záujme investorov AIF dočasne pozastaviť odkúpenie alebo vyplatenie podielových listov AIF alebo aktivovať iné nástroje na riadenie likvidity vybraté zo zoznamu stanoveného v prílohe V bodoch 2 až 4 a uvedené v štatúte fondu alebo zakladajúcich dokumentoch správcu AIF.

Dočasné pozastavenie uvedené v prvom pododseku sa môže umožniť len vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžadujú okolnosti a pokiaľ je pozastavenie odôvodnené so zreteľom na záujmy investorov AIF.

2d. Správca AIF bezodkladne oznámi príslušným orgánom svojho domovského členského štátu aktivovanie alebo deaktivovanie nástroja na riadenie likvidity uvedeného v odseku 2b.

Príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF bezodkladne oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu správcu AIF, ESMA a ESRB každé oznámenie, ktoré prijali v súlade s týmto odsekom.

2e. Členské štáty zabezpečia, aby mali správcovia AIF spravujúci AIF otvoreného typu k dispozícii aspoň nástroje na riadenie likvidity stanovené v prílohe V.

2f. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich vlastnosti nástrojov na riadenie likvidity stanovených v prílohe V.

2g. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa kritérií výberu a používania vhodných nástrojov na riadenie likvidity správcami AIF v oblasti riadenia rizika likvidity vrátane primeraného zverejňovania informácií investorom, pričom sa prihliadne na schopnosť týchto nástrojov obmedziť neoprávnené výhody, ktoré by mali investori, ktorí si dajú vyplatiť svoje investície najskôr, a znižovať riziká pre finančnú stabilitu.

2h. Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v odsekoch 2f a 2g tohto článku.“

7.Článok 20 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

a)Úvodná veta sa nahrádza takto:

„1. Správcovia AIF, ktorí majú v úmysle delegovať na tretie strany úlohu vykonávať jednu alebo viaceré funkcie uvedené v prílohe I alebo služby uvedené v článku 6 ods. 4 v ich mene, informujú pred nadobudnutím účinnosti dohody o delegovaní príslušné orgány svojho domovského členského štátu. Musia byť splnené tieto podmienky:“;

b)Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f) správca AIF musí byť schopný preukázať, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, má odbornú spôsobilosť a je schopný vykonávať príslušné funkcie a poskytovať príslušné služby, že bol vybratý s maximálnou odbornou starostlivosťou a že správca AIF je schopný kedykoľvek účinne monitorovať delegovanú činnosť, dať kedykoľvek ďalšie pokyny subjektu, na ktorý sa funkcie delegujú, a s okamžitou účinnosťou zrušiť delegovanie, ak je to v záujme investorov.“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Na zodpovednosť správcu AIF voči jeho klientom, AIF a jeho investorom nemá vplyv skutočnosť, že správca AIF delegoval funkcie na tretiu stranu, ani akékoľvek ďalšie subdelegovanie, a ani správca AIF nedeleguje svoje funkcie v takom rozsahu, že ho už v podstate nemožno považovať za správcu AIF alebo poskytovateľa služieb a že sa stane menom na poštovej schránke.“;

c)V odseku 4 sa úvodná veta nahrádza takto:

„4. Tretia strana môže subdelegovať akúkoľvek z funkcií a akékoľvek poskytovanie služieb, ktoré sa na ňu delegovali, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:“.

8.Článok 21 sa mení takto:

a)V odseku 6 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:

„c) tretia krajina, v ktorej je depozitár usadený, nie je považovaná za vysokorizikovú tretiu krajinu podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849;

d) členské štáty, v ktorých sa majú uvádzať na trh podielové listy alebo akcie AIF z krajiny mimo EÚ, a pokiaľ je odlišný, domovský členský štát správcu AIF, podpísali dohodu s treťou krajinou, v ktorej je depozitár usadený, ktorá v plnom rozsahu zodpovedá normám stanoveným v článku 26 vzorového dohovoru OECD o daniach a kapitále a zaisťuje účinnú výmenu informácií týkajúcich sa daní, vrátane prípadných viacstranných dohôd o daniach, a tretia krajina sa neuvádza v prílohe I k záverom Rady z roku 2020 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely 53 ;“;

b)Odsek 11 sa mení takto:

i) V druhom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) depozitár využil pri výbere a určení tretej strany, na ktorú chce delegovať časť svojich úloh, náležité odborné znalosti, starostlivosť a pozornosť, okrem situácie, keď je danou treťou stranou centrálny depozitár cenných papierov konajúci z pozície centrálneho depozitára emitenta podľa vymedzenia z článku 1 písm. e) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/392*, a naďalej využíva náležité odborné znalosti, starostlivosť a pozornosť pri pravidelnom preskúmavaní a nepretržitom monitorovaní každej tretej strany, na ktorú delegoval časť svojich úloh, a opatrení tretej strany v súvislosti s delegovanými úlohami;

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/392 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o požiadavkách na povoľovanie centrálnych depozitárov cenných papierov, dohľad nad nimi a prevádzkové požiadavky pre ne (Ú. v. EÚ L 65, 10.3.2017, s. 48).“;

ii) Piaty pododsek sa nahrádza takto:

„Na účely tohto odseku sa za delegovanie funkcií úschovy (custody) depozitára nepovažuje poskytovanie služieb centrálnym depozitárom cenných papierov konajúcim z pozície centrálneho depozitára emitenta podľa vymedzenia z článku 1 písm. e) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/392. “;

c)Odsek 16 sa nahrádza takto:

„16. Depozitár na požiadanie sprístupní svojim príslušným orgánom, príslušným orgánom AIF, ktorého ho určili za depozitára, a príslušným orgánom správcu AIF, ktorý spravuje AIF, všetky informácie, ktoré získal pri výkone svojich povinností a ktoré môžu byť potrebné pre príslušné orgány AIF alebo správcu AIF. Ak sú príslušné orgány AIF alebo správcu AIF odlišné od príslušných orgánov depozitára, príslušné orgány depozitára bezodkladne sprostredkujú získané informácie príslušným orgánom AIF a správcu AIF.“

9.Článok 23 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) opis riadenia rizika likvidity AIF vrátane práv na vyplatenie za bežných, ako aj výnimočných okolností, zverejnenie možnosti a podmienok používania nástrojov na riadenie likvidity vybratých v súlade s článkom 16 ods. 2b a existujúce dojednania s investormi o vyplatení;“;

ii) Vkladá sa písmeno ia):

„ia) zoznam poplatkov a nákladov, ktoré sa budú uplatňovať v súvislosti s prevádzkou AIF a ktoré bude znášať správca AIF alebo jeho prepojené subjekty;“;

b)V odseku 4 sa dopĺňajú písmená d), e) a f):

„d) portfólio poskytnutých úverov;

e) štvrťročne všetky priame a nepriame poplatky a náklady, ktoré boli priamo alebo nepriamo účtované alebo pridelené AIF alebo na niektorú z jeho investícií;

f) štvrťročne každú materskú spoločnosť, dcérsku spoločnosť alebo účelovo vytvorený subjekt zriadený v súvislosti s investíciami AIF správcom AIF, zamestnancami správcu AIF alebo priamymi či nepriamymi prepojenými subjektmi správcu AIF.“

10.Článok 24 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Správca AIF pravidelne podáva príslušným orgánom svojho domovského členského štátu správy o trhoch, na ktorých obchoduje, a nástrojoch, s ktorými obchoduje, za AIF, ktorý spravuje.

Poskytuje informácie o nástrojoch, s ktorými obchoduje, trhoch, ktorých je členom alebo na ktorých aktívne obchoduje, a o expozíciách každého AIF, ktorý spravuje.“;

b)V odseku 2 sa vypúšťa písmeno d);

c)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem obsahujúcich podrobnosti, o ktorých sa majú podávať správy v súlade s odsekmi 1 a 2. ESMA prihliadne aj na ďalšie požiadavky na vykazovanie, ktoré sa vzťahujú na správcov AIF, a na správu vydanú v súlade s odsekom 2 článku 69b.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

d)Dopĺňa sa tento odsek 7:

„7. ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov obsahujúcich:

a)formát a dátové normy správ uvedených v odsekoch 1 a 2;

b)periodicitu a načasovanie podávania správ.

ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [vložte dátum 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

11.V článku 35 ods. 2 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b) tretia krajina, v ktorej je AIF z krajiny mimo EÚ usadený, nie je považovaná za vysokorizikovú tretiu krajinu podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849;

c) tretia krajina, v ktorej je AIF z krajiny mimo EÚ usadený, podpísala dohodu s domovským členským štátom správcu AIF, ktorému bolo udelené povolenie, a s každým ďalším členským štátom, v ktorom sa majú podielové listy alebo akcie AIF z krajiny mimo EÚ uvádzať na trh, dohodu, ktorá je plne v súlade s normami stanovenými v článku 26 vzorového dohovoru OECD o daniach a kapitále a zaručuje účinnú výmenu informácií o daňových otázkach vrátane viacstranných dohôd o daniach, a tretia krajina sa neuvádza v prílohe I k záverom Rady z roku 2020 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely 54 .“

12.Článok 36 ods. 1 sa mení takto:

a)Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) tretia krajina, v ktorej je AIF z krajiny mimo EÚ usadený, nie je považovaná za vysokorizikovú tretiu krajinu podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849.“;

b)Dopĺňa sa toto písmeno d):

d) tretia krajina, v ktorej je AIF z krajiny mimo EÚ usadený, podpísala dohodu s domovským členským štátom správcu AIF, ktorému bolo udelené povolenie, a s každým ďalším členským štátom, v ktorom sa majú podielové listy alebo akcie AIF z krajiny mimo EÚ uvádzať na trh, dohodu, ktorá je plne v súlade s normami stanovenými v článku 26 vzorového dohovoru OECD o daniach a kapitále a zaručuje účinnú výmenu informácií o daňových otázkach vrátane viacstranných dohôd o daniach, a daná tretia krajina sa neuvádza v prílohe I k záverom Rady z roku 2020 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely.“

13.V článku 37 ods. 7 sa písmená e) a f) nahrádzajú takto:

„e) tretia krajina, v ktorej je AIF z krajiny mimo EÚ usadený, nie je považovaná za vysokorizikovú tretiu krajinu podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849;

f) tretia krajina, v ktorej je správca AIF z krajiny mimo EÚ usadený, podpísala dohodu s referenčným členským štátom, ktorá je plne v súlade s normami stanovenými v článku 26 vzorového dohovoru OECD o daniach a kapitále a zaručuje účinnú výmenu informácií o daňových otázkach vrátane viacstranných dohôd o daniach, a tretia krajina sa neuvádza v prílohe I k záverom Rady z roku 2020 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely;“.

14.Vkladá sa tento článok 38a:

„Článok 38a

Partnerské preskúmanie uplatňovania režimu delegovania

1.ESMA pravidelne a aspoň každé dva roky uskutočňuje analýzu partnerského preskúmania činností dohľadu vykonávaných príslušnými orgánmi vo vzťahu k uplatňovaniu článku 20. Uvedená analýza partnerského preskúmania sa zameriava na opatrenia, ktorými sa zabraňuje tomu, aby sa zo správcov AIF, ktorí delegujú vykonávanie správy portfólia alebo riadenia rizík na tretie strany nachádzajúce sa v tretích krajinách, stali mená na poštovej schránke.

2.Pri vykonávaní analýzy partnerského preskúmania používa ESMA transparentné metódy na zabezpečenie objektívneho posúdenia a porovnania skúmaných príslušných orgánov.“

15.V článku 40 ods. 2 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b) tretia krajina, v ktorej je AIF z krajiny mimo EÚ usadený, nie je považovaná za vysokorizikovú tretiu krajinu podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849;

c) tretia krajina, v ktorej je AIF z krajiny mimo EÚ usadený, podpísala s referenčným členským štátom a s každým ďalším členským štátom, v ktorom sa majú podielové listy alebo akcie AIF z krajiny mimo EÚ uvádzať na trh, dohodu, ktorá je plne v súlade s normami stanovenými v článku 26 vzorového dohovoru OECD o daniach a kapitále a zabezpečuje účinnú výmenu informácií o daňových otázkach vrátane prípadných viacstranných dohôd o daniach, a daná tretia krajina sa neuvádza v prílohe I k záverom Rady z roku 2020 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely.“

16.Článok 42 ods. 1 sa mení takto:

a)Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) tretia krajina, v ktorej je správca AIF z krajiny mimo EÚ alebo AIF z krajiny mimo EÚ usadený, nie je považovaná za vysokorizikovú tretiu krajinu podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849.“;

b)Dopĺňa sa toto písmeno d):

„d) tretia krajina, v ktorej je AIF z krajiny mimo EÚ alebo správca AIF z krajiny mimo EÚ usadený, podpísala s členským štátom a s každým ďalším členským štátom, v ktorom sa majú podielové listy alebo akcie AIF z krajiny mimo EÚ uvádzať na trh, dohodu, ktorá je plne v súlade s normami stanovenými v článku 26 vzorového dohovoru OECD o daniach a kapitále a zabezpečuje účinnú výmenu informácií o daňových otázkach vrátane prípadných viacstranných dohôd o daniach, a daná tretia krajina sa neuvádza v prílohe I k záverom Rady z roku 2020 o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely.“

17.V článku 46 ods. 2 sa písmeno j) nahrádza takto:

„j) v záujme investorov alebo verejnosti vyžadujú od správcov AIF, aby aktivovali alebo deaktivovali nástroj na riadenie likvidity uvedený v bode 1 alebo 2 prílohy V, alebo ktorý správca AIF vybral v súlade s článkom 16 ods. 2b, a to podľa toho, čo je vhodnejšie vzhľadom na druh dotknutého AIF otvoreného typu alebo dotknutej skupiny AIF otvoreného typu a ochranu investorov, prípadne riziká pre finančnú stabilitu, ktorými sa opodstatňuje táto požiadavka;“.

18.Článok 47 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Všetky informácie vymieňané podľa tejto smernice medzi ESMA, príslušnými orgánmi, EBA, európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010* a ESRB sa považujú za dôverné okrem prípadov:

a)v ktorých ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán alebo dotknutý subjekt v čase oznámenia uvedie, že takáto informácia môže byť sprístupnená;

b)v ktorých je takéto sprístupnenie informácie potrebné na účely právnych úkonov;

c)v ktorých sa sprístupnené informácie používajú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, v ktorej nie je možné identifikovať jednotlivých účastníkov finančného trhu.

*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).“;

b)V odseku 4 sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) vyžadovať od správcov AIF z krajiny mimo EÚ, ktorí uvádzajú na trh Únie AIF, ktoré spravujú, alebo od správcov AIF z EÚ, ktorí spravujú AIF z krajiny mimo EÚ, aby aktivovali alebo deaktivovali nástroj na riadenie likvidity, ktorý je uvedený v bode 1 alebo 2 prílohy V alebo ktorý správca AIF vybral, podľa toho, čo je vhodnejšie vzhľadom na druh dotknutého AIF otvoreného typu a ochranu investorov, prípadne riziká pre finančnú stabilitu, ktorými sa opodstatňuje táto požiadavka.“

19.Článok 50 sa mení takto:

a)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Ak majú príslušné orgány jedného členského štátu opodstatnené dôvody na to, aby sa domnievali, že správca AIF, ktorý nepodlieha dohľadu týchto príslušných orgánov, koná alebo konal v rozpore s ustanoveniami tejto smernice, túto skutočnosť čo najkonkrétnejším spôsobom oznámia ESMA a príslušným orgánom domovského a hostiteľského členského štátu dotknutého správcu AIF. Orgány, ktoré prijali takéto oznámenie, prijmú vhodné opatrenia, informujú ESMA a príslušné oznamujúce orgány o výsledku týchto opatrení a podľa možnosti aj o dôležitých predbežných výsledkoch. Týmto odsekom nie sú dotknuté právomoci príslušného oznamujúceho orgánu.“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 5a až 5g:

„5a. Príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu správcu AIF ESMA a ESRB pred uplatnením právomocí podľa článku 46 ods. 2 písm. j) alebo článku 47 ods. 4 písm. d).

5b. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu správcu AIF môže príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF požiadať o uplatnenie právomocí stanovených v článku 46 ods. 2 písm. j) alebo v článku 47 ods. 4 písm. d), pričom uvedie dôvody žiadosti a túto skutočnosť oznámi ESMA a ESRB.

5c. Ak príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF nesúhlasí so žiadosťou uvedenou v odseku 5b, informuje o tom príslušný orgán hostiteľského členského štátu správcu AIF, ESMA a ESRB, pričom uvedie dôvody svojho nesúhlasu.

5d. Na základe informácií prijatých v súlade s odsekmi 5b a 5c vydá ESMA stanovisko pre príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF k uplatňovaniu právomocí stanovených v článku 46 ods. 2 písm. j) alebo článku 47 ods. 4 písm. d).

5e. Ak sa príslušný orgán neriadi alebo nemá v úmysle riadiť stanoviskom ESMA uvedeným v odseku 5d, informuje ESMA, pričom uvedie dôvody, pre ktoré sa ním neriadi alebo nemá v úmysle riadiť. ESMA môže skutočnosť, že príslušný orgán sa neriadi alebo sa nemieni riadiť jeho odporúčaním, zverejniť. ESMA sa v každom konkrétnom prípade môže takisto rozhodnúť, že zverejní dôvody uvedené príslušným orgánom v tejto veci. ESMA takéto zverejnenie príslušným orgánom vopred oznámi.

5f. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu správcu AIF môže príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF požiadať o bezodkladné uplatnenie jeho právomocí stanovených v článku 46 ods. 2, pričom uvedie dôvody svojej žiadosti a oznámi túto skutočnosť ESMA a v prípade výskytu potenciálnych rizík pre stabilitu a integritu finančného systému aj ESRB.

Príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF bezodkladne informuje príslušný orgán hostiteľského členského štátu správcu AIF, ESMA a v prípade výskytu potenciálnych rizík pre stabilitu a integritu finančného systému ESRB o uplatnených právomociach a výsledkoch tohto uplatnenia.

5g. ESMA môže požiadať príslušný orgán o podanie vysvetlení ESMA, a to v osobitných prípadoch, ktoré majú cezhraničné dôsledky, ovplyvňujú ochranu investorov alebo predstavujú riziká pre finančnú stabilitu.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek 7:

„7. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich situácie, v ktorých môžu príslušné orgány uplatniť právomoci stanovené v článku 46 ods. 2 písm. j) a v ktorých môžu predkladať žiadosti uvedené v odsekoch 5b a 5f. Pri vypracúvaní uvedených predpisov ESMA zváži potenciálne dôsledky takejto intervencie v oblasti dohľadu na ochranu investorov a finančnú stabilitu v inom členskom štáte alebo v Únii.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

20.V článku 61 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Príslušné orgány domovského členského štátu AIF alebo v prípade, keď AIF nie je regulovaný, príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF môžu umožniť inštitúciám uvedeným v článku 21 ods. 3 písm. a) a usadeným v inom členskom štáte, aby boli určené za depozitára. Týmto ustanovením nie je dotknuté úplné uplatňovanie článku 21, okrem ustanovení odseku 5 písm. a) uvedeného článku o mieste, kde má byť depozitár usadený.“

21.Vkladá sa tento článok 69b:

„Článok 69b

Preskúmanie

1.Do [vložte dátum 60 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] a v nadväznosti na partnerské preskúmania vykonané ESMA uvedené v článku 38a a správy vypracované ESMA v súlade s článkom 7 ods. 9 Komisia začne preskúmanie fungovania pravidiel stanovených v tejto smernici a skúseností s ich uplatňovaním. Pri uvedenom preskúmaní sa posúdia tieto aspekty:

a)vplyv dostupnosti a aktivovania nástrojov na riadenie likvidity správcami AIF na finančnú stabilitu;

b)účinnosť požiadaviek na udelenie povolenia správcom AIF z článkov 7 a 8 a režimu delegovania stanoveného v článku 20 tejto smernice, pokiaľ ide o predchádzanie zakladaniu mien na poštovej schránke v Únii;

c)primeranosť požiadaviek stanovených v článku 15 a uplatniteľných na správcov AIF spravujúcich AIF poskytujúcich úvery;

d)primeranosť doplnenia tejto smernice o povolenie pre depozitárov.

2.Do [vložte dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice], predloží ESMA Komisii správu o rozvoji integrovaného zberu údajov na účely dohľadu, ktorá sa bude zameriavať na:

a)obmedzenie oblastí duplicity a nezrovnalostí medzi rámcami na predkladanie informácií v sektore správy aktív a v iných sektoroch finančného odvetvia;

b)štandardizáciu údajov a efektívnu výmenu a využívanie údajov, ktoré už boli nahlásené podľa ktoréhokoľvek rámca Únie na predkladanie informácií ktorýmkoľvek relevantným príslušným orgánom, a to na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni.

3.Pri vypracúvaní správy uvedenej v odseku 2 ESMA úzko spolupracuje s Európskou centrálnou bankou (ECB), ďalšími európskymi orgánmi dohľadu a v prípade potreby aj s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

4.V nadväznosti na preskúmanie uvedené v odseku 1 a po konzultácii s ESMA Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu závery z uvedeného preskúmania.“

22.Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tejto smernici.

23.Text v prílohe II k tejto smernici sa dopĺňa ako príloha V.

Článok 2

Zmeny smernice 2009/65/ES

Smernica 2009/65/ES sa mení takto:

V článku 2 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno u):

„u) „centrálny depozitár cenných papierov“ je centrálny depozitár cenných papierov v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014*.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).“

2.Článok 7 ods. 1 sa mení takto:

a) Písmená b) a c) sa nahrádzajú takto:

„b) osoby, ktoré skutočne riadia podnikanie správcovskej spoločnosti, majú dostatočne dobrú povesť a dostatočnú prax aj v súvislosti s typom PKIPCP riadeného správcovskou spoločnosťou, mená týchto osôb a každej osoby, ktorá ich vystrieda v tejto pozícii, sú bezodkladne oznámené príslušným orgánom a o riadení podnikania správcovskej spoločnosti rozhodujú najmenej dve fyzické osoby spĺňajúce tieto podmienky, ktoré buď správcovská spoločnosť zamestnáva na plný pracovný úväzok, alebo ktoré sú poverené riadením podnikania danej správcovskej spoločnosti na plný pracovný čas a ktoré majú pobyt v Únii;

c) k žiadosti o udelenie povolenia je pripojený obchodný plán stanovujúci aspoň organizačnú štruktúru správcovskej spoločnosti a obsahujúci technické a ľudské zdroje, ktoré sa použijú na riadenie podnikania správcovskej spoločnosti, a informácie o osobách, ktoré skutočne riadia podnikanie správcovskej spoločnosti vrátane:

i) podrobného opisu ich úlohy, postavenia a úrovne nadriadenosti;

ii) opisu ich hierarchických vzťahov a zodpovednosti v rámci správcovskej spoločnosti a mimo nej;

iii) prehľadu času, ktorý majú pridelený na každú úlohu;“;

b)Dopĺňa sa toto písmeno e):

„e) správcovská spoločnosť poskytne informácie o opatreniach prijatých na poverenie tretích strán funkciami v súlade s článkom 13 a podrobný opis ľudských a technických zdrojov, ktoré správcovská spoločnosť použije na účely monitorovania a riadenia subjektu, na ktorého sa funkcie delegovali.“

3.Článok 13 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) Úvodná veta sa nahrádza takto:

„1. Správcovské spoločnosti, ktoré majú v úmysle delegovať na tretie strany úlohu vykonávať jednu alebo viaceré funkcie uvedené v prílohe II a služby uvedené v článku 6 ods. 3 v ich mene, informujú pred nadobudnutím účinnosti dohôd o poverení príslušné orgány svojho domovského členského štátu. Musia byť splnené tieto podmienky:“;

ii) Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) tento mandát nesmie brániť vykonávať účinný dohľad nad správcovskou spoločnosťou, a najmä nesmie brániť správcovskej spoločnosti konať v najlepších záujmoch investorov, ani nesmie brániť tomu, aby bol PKIPCP riadený v najlepších záujmoch investorov a klientov;“;

iii) Písmená g), h) a i) sa nahrádzajú takto:

„g) mandát nesmie brániť osobám, ktoré vedú podnikanie správcovskej spoločnosti, dať kedykoľvek ďalšie pokyny podniku, na ktorý sú prenesené úlohy alebo poskytovanie služieb, a odňať mandát s bezodkladnou účinnosťou, ak je to v záujme investorov a klientov;

h) so zreteľom na povahu úloh a poskytovania služieb, ktoré sa majú poveriť, podnik, na ktorý sa delegujú funkcie alebo poskytovanie služieb, musí byť kvalifikovaný a schopný vykonávať dané funkcie alebo poskytovať dané služby a

i) v prospektoch PKIPCP musí byť uvedený zoznam služieb a funkcií, ktoré má správcovská spoločnosť povolené poveriť v súlade s týmto článkom;“;

iv) Dopĺňa sa toto písmeno j):

„j) správcovská spoločnosť musí byť schopná odôvodniť celú svoju štruktúru delegovania objektívnymi dôvodmi.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Záväzky správcovskej spoločnosti a depozitára nesmú byť dotknuté skutočnosťou, že správcovská spoločnosť poverila určitými funkciami alebo poskytovaním služieb tretie osoby. Správcovská spoločnosť nesmie poveriť svoje funkcie alebo poskytovanie služieb v takom rozsahu, aby ju už v podstate nebolo možné považovať za správcu PKIPCP a aby sa stala len menom na poštovej schránke.“;

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 3, 4, 5 a 6:

„3. Ak správcovská spoločnosť poveruje viac funkcií správy portfólia alebo riadenia rizík na subjekty nachádzajúce sa v tretích krajinách, ako si ponecháva, príslušné orgány každoročne oznamujú ESMA všetky takéto poverenia (ďalej len „oznámenia o poverení“).

Oznámenia o poverení obsahujú:

a)informácie o PKIPCP a jeho dotknutej správcovskej spoločnosti;

b)informácie o subjekte, na ktorého sa funkcie delegovali, s uvedením jeho bydliska a toho, či ide alebo nejde o regulovaný subjekt;

c)opis delegovaných funkcií správy portfólia a riadenia rizík;

d)opis ponechaných funkcií správy portfólia a riadenia rizík;

e) všetky ostatné informácie potrebné na analýzu dohôd o poverení;

f)opis činností dohľadu vykonávaných príslušnými orgánmi vrátane administratívnych kontrol a kontrol na mieste a výsledkov takýchto činností;

g)všetky podrobnosti o spolupráci medzi príslušným orgánom a orgánom dohľadu subjektu, na ktorého sa funkcie delegovali.

4. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť obsah oznámení o poverení a štandardných formulárov, vzory a postupy zaslania oznámení o poverení, a to v jazyku bežnom pre oblasť financií. Štandardné formuláre a vzory obsahujú informačné polia pre všetky informácie uvedené v odseku 3.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5. ESMA predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii aspoň raz za dva roky pravidelné správy, v ktorých sa analyzujú trhové postupy týkajúce sa poverenia subjektom nachádzajúcim sa v tretích krajinách a súladu s článkami 7 a 13.

6. Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 112a opatrenia, v ktorých uvedie:

a)podmienky splnenia požiadaviek stanovených v odseku 1;

b)podmienky, za ktorých sa má za to, že správcovská spoločnosť PKIPCP poverila svojimi funkciami v takom rozsahu, že sa stáva menom na poštovej schránke, a teda ju už nemožno považovať za správcovskú spoločnosť PKIPCP, ako je stanovené v odseku 2.“

4.Vkladá sa tento článok 18a: 

„Článok 18a

1.Členské štáty zabezpečia, aby mali PKIPCP k dispozícii aspoň nástroje na riadenie likvidity stanovené v prílohe IIA.

2.Po posúdení vhodnosti vo vzťahu k sledovanej investičnej stratégii, profilu likvidity a politike vyplácania si správcovská spoločnosť vyberie aspoň jeden vhodný nástroj na riadenie likvidity zo zoznamu stanoveného v prílohe IIA bodoch 2 až 4 a začlení ho do štatútu fondu alebo zakladajúcich dokumentov investičnej spoločnosti na možné použitie v záujme investorov PKIPCP. Správcovská spoločnosť realizuje podrobné politiky a postupy na aktivovanie a deaktivovanie každého vybratého nástroja na riadenie likvidity a prevádzkové a administratívne mechanizmy na používanie takéhoto nástroja.

3.ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich vymedzenia a spresnenia vlastností nástrojov na riadenie likvidity stanovených v prílohe IIA.

4.ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa kritérií výberu a používania vhodných nástrojov na riadenie likvidity správcovskými spoločnosťami v oblasti riadenia rizika likvidity vrátane primeraného zverejňovania informácií investorom, pričom sa prihliadne na schopnosť týchto nástrojov obmedziť neoprávnené výhody, ktoré by mali investori, ktorí si dajú vyplatiť svoje investície najskôr, a znižovať riziká pre finančnú stabilitu.

5.Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odsekoch 3 a 4 v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

5.Vkladajú sa tieto články 20a a 20b:

„Článok 20a

1.Správcovská spoločnosť pravidelne podáva príslušným orgánom svojho domovského členského štátu správy o trhoch, na ktorých obchoduje, a nástrojoch, s ktorými obchoduje, za PKIPCP, ktorý spravuje.

2.ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich podrobnosti vykazované v súlade s odsekom 1. ESMA prihliadne aj na ďalšie požiadavky na podávanie správ, ktoré sa vzťahujú na správcovské spoločnosti, ako aj na správu vydanú v súlade s článkom 20b.

   ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov obsahujúcich:

a)    formát a dátové normy správ uvedených v odseku 1;

b)    periodicitu a načasovanie podávania správ.

ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [vložte dátum 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 20b

1.Do [vložte dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice], predloží ESMA Komisii správu o rozvoji integrovaného zberu údajov na účely dohľadu, ktorá sa bude zameriavať na:

b)obmedzenie oblastí duplicity a nezrovnalostí medzi rámcami predkladanie informácií v sektore správy aktív a v iných sektoroch finančného odvetvia a

c)zlepšenie štandardizácie údajov a efektívnej výmeny a využívania údajov, ktoré už boli nahlásené podľa ktoréhokoľvek rámca Únie na predkladanie informácií ktorýmkoľvek relevantným príslušným orgánom, a to na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni.

2.Pri vypracúvaní správy uvedenej v odseku 1 ESMA úzko spolupracuje s Európskou centrálnou bankou (ECB), ďalšími európskymi orgánmi dohľadu a v prípade potreby aj s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.“

6.Článok 22a sa mení takto:

a)V odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) depozitár využil pri výbere a vymenovaní tretej strany, ktorú zamýšľa poveriť plnením častí svojich úloh, všetky náležité odborné znalosti, starostlivosť a pozornosť, a to okrem situácie, keď je danou treťou stranou centrálny depozitár cenných papierov konajúci z pozície centrálneho depozitára emitenta podľa vymedzenia z článku 1 písm. e) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/392*, a naďalej využíva všetky náležité odborné znalosti, starostlivosť a pozornosť pri pravidelnom preskúmavaní a priebežnom monitorovaní každej tretej strany, ktorú poveril plnením častí svojich úloh, a opatrení tretej strany v súvislosti s úlohami, ktorými bola poverená.            

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/392 z 11. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o požiadavkách na povoľovanie centrálnych depozitárov cenných papierov, dohľad nad nimi a prevádzkové požiadavky pre ne (Ú. v. EÚ L 65, 10.3.2017, s. 48).“;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Na účely tohto odseku sa poskytovanie služieb centrálnym depozitárom cenných papierov konajúcim z pozície centrálneho depozitára emitenta podľa vymedzenia z článku 1 písm. e) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/392 nepovažuje za poverenie funkciami úschovy (custody) depozitára. “

7.V článku 29 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) riaditelia investičnej spoločnosti musia mať dostatočne dobrú povesť a dostatočnú prax aj v súvislosti s typom podnikania investičnej spoločnosti, a preto sa: mená riaditeľov a každej osoby, ktorá ich vystrieda v tejto pozícii, musia bezodkladne oznámiť príslušným orgánom; o riadení podnikania investičnej spoločnosti musia rozhodovať najmenej dvaja zamestnanci na plný úväzok alebo dve fyzické osoby, ktoré sú poverené riadením podnikania danej správcovskej spoločnosti na plný pracovný čas a ktoré majú pobyt v Únii, spĺňajúce tieto podmienky; a pod „riaditeľmi“ sa rozumejú tie osoby, ktoré podľa zákonných právnych predpisov alebo stanov zastupujú investičnú spoločnosť alebo ktoré rozhodujúcim spôsobom určujú politiku spoločnosti;“.

8.V článku 84 sa odseky 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:

„2. Bez ohľadu na odsek 1:

a)PKIPCP môže v záujme svojich podielnikov dočasne pozastaviť odkúpenie alebo vyplatenie svojich podielových listov alebo aktivovať iný nástroj na riadenie likvidity v súlade s článkom 18a ods. 2;

b)v záujme podielnikov alebo verejnosti môžu príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP vyžadovať od PKIPCP aktivovanie nástroja na riadenie likvidity uvedeného v bodoch 1 alebo 2 prílohy IIA alebo vybratého a oznámeného PKIPCP v súlade s článkom 18a ods. 2, a to podľa toho, čo je vhodnejšie vzhľadom na druh PKIPCP a riziká, ktorými sa opodstatňuje prijatie takéhoto opatrenia.

Dočasné pozastavenie uvedené v písmene a) prvého pododseku by sa malo umožniť len vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžadujú okolnosti a pokiaľ je pozastavenie odôvodnené so zreteľom na záujmy podielnikov.

3. PKIPCP bezodkladne oznámi príslušným orgánom svojho domovského členského štátu a príslušným orgánom všetkých členských štátov, v ktorých uvádza na trh svoje podielové listy, aktivovanie alebo deaktivovanie nástroja na riadenie likvidity uvedeného v odseku 2 písm. a).

Príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP bezodkladne oznámia ESMA a ESRB každé oznámenie, ktoré prijali v súlade s týmto odsekom.

3a. Príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP informujú príslušné orgány všetkých členských štátov, v ktorých PKIPCP uvádza na trh svoje podielové listy, ESMA a ESRB pred uplatnením právomocí podľa odseku 2 písm. b).

3b. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom PKIPCP uvádza na trh svoje podielové listy, môže od príslušného orgánu domovského členského štátu PKIPCP vyžadovať uplatnenie právomocí stanovených v odseku 2 písm. b), pričom uvedie dôvody žiadosti a túto skutočnosť oznámi ESMA a ESRB.

3c. Ak príslušný orgán domovského členského štátu PKIPCP nesúhlasí so žiadosťou uvedenou v odseku 3b, informuje o tom žiadajúci príslušný orgán, ESMA a ESRB, pričom uvedie dôvody svojho nesúhlasu.

3d. Na základe informácií prijatých v súlade s odsekmi 3b a 3c vydá ESMA stanovisko pre príslušné orgány domovského členského štátu PKIPCP k uplatňovaniu právomocí stanovených v odseku 2 písm. b).

3e. Ak sa príslušný orgán neriadi alebo nemá v úmysle riadiť stanoviskom ESMA uvedeným v odseku 3d, informuje ESMA, pričom uvedie dôvody, pre ktoré sa ním neriadi alebo nemá v úmysle riadiť. ESMA môže skutočnosť, že príslušný orgán sa neriadi alebo sa nemieni riadiť jeho odporúčaním, zverejniť. ESMA sa v každom konkrétnom prípade môže takisto rozhodnúť, že zverejní dôvody uvedené príslušnými orgánmi v tejto veci. ESMA takéto zverejnenie príslušným orgánom vopred oznámi.

3f. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich situácie, v ktorých môžu príslušné orgány uplatniť právomoci stanovené v odseku 2 písm. b). Pri vypracúvaní uvedených predpisov ESMA zváži potenciálne dôsledky takejto intervencie v oblasti dohľadu na ochranu investorov a finančnú stabilitu v inom členskom štáte alebo v Únii.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

9.V článku 98 sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4:

„3. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu PKIPCP môže od príslušného orgánu domovského členského štátu PKIPCP vyžadovať bezodkladné uplatnenie jeho právomocí stanovených v odseku 2, pričom uvedie dôvody svojej žiadosti a oznámi túto skutočnosť ESMA a v prípade výskytu potenciálnych rizík pre stabilitu a integritu finančného systému aj ESRB.

Príslušný orgán domovského členského štátu PKIPCP bezodkladne informuje príslušný orgán hostiteľského členského štátu PKIPCP, ESMA a v prípade výskytu potenciálnych rizík pre stabilitu a integritu finančného systému ESRB o uplatnených právomociach a výsledkoch tohto uplatnenia.

4. ESMA môže požiadať príslušný orgán o podanie vysvetlení ESMA, a to v osobitných prípadoch, ktoré majú cezhraničné dôsledky, ovplyvňujú ochranu investorov alebo predstavujú riziká pre finančnú stabilitu.“;

10.Vkladá sa tento článok 101a:

„Článok 101a

1.ESMA pravidelne a aspoň každé dva roky uskutočňuje analýzu partnerského preskúmania činností dohľadu vykonávaných príslušnými orgánmi vo vzťahu k uplatňovaniu článku 13. Uvedená analýza partnerského preskúmania sa zameriava na opatrenia, ktorými sa zabraňuje tomu, aby sa zo správcovských spoločností, ktoré delegujú vykonávanie správy portfólia alebo riadenia rizík na tretie strany nachádzajúce sa v tretích krajinách, stali mená na poštovej schránke.

2.Pri vykonávaní analýzy partnerského preskúmania používa ESMA transparentné metódy na zabezpečenie objektívneho posúdenia a porovnávania skúmaných príslušných orgánov.“

11.Vkladá sa tento článok 110a:

„Článok 110a

Do [vložte dátum 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] a v nadväznosti na partnerské preskúmania a analýzy uvedené v článku 101a a správu vypracovanú ESMA v súlade s článkom 13 ods. 4 Komisia začne preskúmanie režimu poverenia stanoveného v článku 13, pokiaľ ide o predchádzanie zakladaniu mien na poštovej schránke v Únii.“

12. Článok 112a sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].“;

b)V odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

„Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 12, 13, 14, 18a, 20a, 26b, 43, 50a, 51, 60, 61, 62, 64, 75, 78, 81, 95 a 111 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“;

c)V odseku 5 sa prvá veta nahrádza takto:

„Delegovaný akt prijatý podľa článkov 12, 13, 14, 18a, 20a, 26b, 43, 50a, 51, 60, 61, 62, 64, 75, 78, 81, 95 a 111 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

13.Príloha I sa mení v súlade s prílohou III k tejto smernici.

14.Text v prílohe IV k tejto smernici sa dopĺňa ako príloha IIA.

Článok 3

Transpozícia

1.Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [vložte dátum 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.Tieto ustanovenia uplatňujú od […].

3.Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1) (smernica o správcoch AIF).

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(3)    Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4)    Odôvodnenia 2 – 4 a odôvodnenie 94 smernice o správcoch AIF.

(5)    Článok 32 ods. 1 smernice o správcoch AIF.

(6)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán [COM(2020) 590 final].

(7)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posúdení uplatňovania a rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov [COM(2020) 232 final].

(8)    Správcovia AIF musia určiť jedného depozitára pre každý AIF, ktorý spravujú, s cieľom uchovávať aktíva AIF, monitorovať peňažné toky a zabezpečovať súlad AIF s príslušnými predpismi a so štatútom fondu.

(9)    Pozri poznámku pod čiarou č. 7.

(10)    Zdroj: ECB SDW. V roku 2008 tvorili aktíva investičných fondov v eurozóne približne 13 % celkových aktív finančného sektora a v roku 2020 to bolo takmer 20 % (zdroj: Makroprudenciálny bulletin ECB , apríl 2021).

(11)    Pozri napr. Monitor ESRB NBFI 2020, s. 59, 62 – 63 (zdroj: https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/reports/nbfi_monitor/esrb.202010_eunon-bankfinancialintermediationriskmonitor2020~89c25e1973.en.pdf?588be9e8391cfb17584d2a283dfe0abe).

(12)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia v oblasti digitálnych financií pre EÚ [COM(2020) 591 final].

(13)    Neexistencia minimálneho súboru nástrojov na riadenie likvidity môže okrem toho viesť k rozdielom z hľadiska integrácie trhu v jednotlivých členských štátoch.

(14)    V rámci post-transakčných infraštruktúr centrálni depozitári cenných papierov prevádzkujú systémy zúčtovania cenných papierov, podieľajú sa na kontrole integrity emisie, čo sťažuje zbytočné vytváranie alebo redukciu emitovaných cenných papierov, a sú zapojení do poskytovania zábezpeky pri operáciách menovej politiky a poskytovania zábezpeky medzi úverovými inštitúciami. Okrem toho majú centrálni depozitári cenných papierov v držbe cenné papiere svojich účastníkov.

(15)    Posledná zarážka článku 21 ods. 11 smernice o správcoch AIF.

(16)    List ESMA Európskej komisii z 18. augusta 2020 o preskúmaní smernice o správcoch AIF (zdroj: esma34-32-551_esma_letter_on_aifmd_review.pdf (europa.eu) .

(17)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2013 z 19. decembra 2012 (nariadenie o správcoch AIF), ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o výnimky, všeobecné podmienky výkonu činnosti, depozitárov, pákový efekt, transparentnosť a dohľad, ako aj o podrobné požiadavky na AIF týkajúce sa vykazovania na účely dohľadu (Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2013, s. 1 – 95).

(18)    Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(19)    Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s 98 – 121).

(21)    Správa o uplatňovaní smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (smernica o správcoch AIF) – smernica 2011/61/EÚ (správa KPMG, december 2018).

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(23)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014).

(24)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(26)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1 – 65).

(28)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(31)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán [COM(2020) 590 final].

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1 – 17).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18 – 38).

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s 98 – 121).

(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/834 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch nezúčtovaných centrálnou protistranou, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2019, s. 42).

(37)    Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1011/2012 zo 17. októbra 2012 o štatistike držby cenných papierov (Ú. v. EÚ L 305, 1.11.2012, s. 6).

(38)    Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1073/2013 z 18. októbra 2013 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 73).

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(40)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o výnimky, všeobecné podmienky výkonu činnosti, depozitárov, pákový efekt, transparentnosť a dohľad (Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2013, s. 1 – 95).

(41)    Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká zo 7. decembra 2017 o riziku likvidity a rizikách spojených s využívaním pákového efektu v investičných fondoch, ESRB/2017/6, 2018/C 151/01.

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(43)    Ú. v. EÚ C 64, 27.2.2020, s. 8.

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(45)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(46)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(47)    Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká zo 7. decembra 2017 o riziku likvidity a rizikách spojených s využívaním pákového efektu v investičných fondoch, ESRB/2017/6, 2018/C 151/01.

(48)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(49)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(50)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s 98 – 121).

(51)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1 – 17).

(52)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18 – 38).

(53)    Ú. v. EÚ C 64, 27.2.2020, s. 8.

(54)    Ú. v. EÚ C 64, 27.2.2020, s. 8.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 11. 2021

COM(2021) 721 final

PRÍLOHY

k

návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady,

ktorou sa menia smernice 2011/61/EÚ a 2009/65/ES, pokiaľ ide o dohody o delegovaní, riadenie rizika likvidity, vykazovanie na účely dohľadu, poskytovanie služieb depozitára a držiteľskej správy cenných papierov a poskytovanie úverov z alternatívnych investičných fondov

{SEC(2021) 570 final} - {SWD(2021) 340 final} - {SWD(2021) 341 final}

PRÍLOHA I

V prílohe I sa dopĺňajú tieto body 3 a 4:

„3. Poskytovanie úverov.

4. Spravovanie účelových subjektov zaoberajúcich sa sekuritizáciou.“

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA V

NÁSTROJE NA RIADENIE LIKVIDITY DOSTUPNÉ PRE SPRÁVCOV AIF SPRAVUJÚCICH AIF OTVORENÉHO TYPU

1.Pozastavenie vyplácania a upisovania: pozastavenie vyplácania a upisovania znamená, že je dočasne nemožné, aby sa investorom vyplácali akcie fondu alebo aby investori kupovali akcie fondu.

2.Obmedzenie vyplácania: obmedzenie vyplácania je dočasným obmedzením práva akcionárov na vyplatenie ich akcií. Toto obmedzenie môže byť úplné, keď investorom nemožno vyplatiť ich akcie vôbec, alebo čiastočné, keď investorom možno vyplatiť len určitú časť ich akcií.

3.Výpovedné lehoty: výpovedná lehota sa vzťahuje na lehotu, ktorú musia investori dodržať pri oznamovaní výpovede správcom fondov v súvislosti s vyplácaním ich akcií.

4.Poplatky za vyplatenie: poplatok za vyplatenie je poplatok účtovaný investorom pri vyplácaní ich akcií fondu.

5.Swing pricing: mechanizmus „swing pricing“ sa môže využiť na úpravu ceny akcií v investičnom fonde tak, aby odzrkadľovala náklady na transakcie fondu vyplývajúce z činnosti investora.

6.Poplatok na zabránenie zníženiu hodnoty investície: poplatok na zabránenie zníženiu hodnoty investície je poplatok, ktorý sa uplatňuje na jednotlivých investorov zúčastnených na transakciách, splatný fondu, s cieľom chrániť zostávajúcich investorov pred znášaním nákladov spojených s nákupom alebo predajom aktív z dôvodu veľkých kladných alebo záporných tokov kapitálu. Poplatok na zabránenie zníženiu hodnoty investície nezahŕňa žiadnu úpravu hodnoty akcií fondu.

7.Nepeňažné vyplácanie: nepeňažné vyplácanie umožňuje správcovi fondu vyhovieť žiadosti o vyplatenie tak, že namiesto hotovosti prevedie na akcionárov požadujúcich vyplatenie cenné papiere v držbe fondu.

8.Bočné vrecká: bočné vrecká umožňujú oddeliť nelikvidné investície od zostávajúcich likvidných investícií investičného fondu.“

PRÍLOHA III

V tabuľke vo vzore A prílohy I sa bod 1.13 nahrádza takto:

PRÍLOHA IV

„PRÍLOHA IIA

NÁSTROJE NA RIADENIE LIKVIDITY, KTORÉ MÁ PKIPCP K DISPOZÍCII

1.Pozastavenie vyplácania a upisovania: pozastavenie vyplácania a upisovania znamená, že je dočasne nemožné, aby sa investorom vyplácali akcie fondu alebo aby investori kupovali akcie fondu.

2.Obmedzenie vyplácania: obmedzenie vyplácania je dočasným obmedzením práva akcionárov na vyplatenie ich akcií. Toto obmedzenie môže byť úplné, keď investorom nemožno vyplatiť ich akcie vôbec, alebo čiastočné, keď investorom možno vyplatiť len určitú časť ich akcií.

3.Výpovedné lehoty: výpovedná lehota sa vzťahuje na lehotu, ktorú musia investori dodržať pri oznamovaní výpovede správcom fondov v súvislosti s vyplácaním ich akcií.

4.Poplatky za vyplatenie: poplatok za vyplatenie je poplatok účtovaný investorom pri vyplácaní ich akcií fondu.

5.Swing pricing: mechanizmus „swing pricing“ sa môže využiť na úpravu ceny akcií v investičnom fonde tak, aby odzrkadľovala náklady na transakcie fondu vyplývajúce z činnosti investora.

6.Poplatok na zabránenie zníženiu hodnoty investície: poplatok na zabránenie zníženiu hodnoty investície je poplatok, ktorý sa uplatňuje na jednotlivých investorov zúčastnených na transakciách, splatný fondu, s cieľom chrániť zostávajúcich investorov pred znášaním nákladov spojených s nákupom alebo predajom aktív z dôvodu veľkých kladných alebo záporných tokov kapitálu. Poplatok na zabránenie zníženiu hodnoty investície nezahŕňa žiadnu úpravu hodnoty akcií fondu.

7.Nepeňažné vyplácanie: nepeňažné vyplácanie umožňuje správcovi fondu vyhovieť žiadosti o vyplatenie tak, že namiesto hotovosti prevedie na akcionárov požadujúcich vyplatenie cenné papiere v držbe fondu.

8.Bočné vrecká: bočné vrecká umožňujú oddeliť nelikvidné investície od zostávajúcich likvidných investícií investičného fondu.“