EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 10. 2021

COM(2021) 664 final

2021/0342(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2021) 320}
{SWD(2021) 321}
{SEC(2021) 380}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Navrhovaná zmena nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (ďalej len „nariadenie o kapitálových požiadavkách“ alebo „CRR“) je súčasťou legislatívneho balíka, ktorý obsahuje aj zmeny smernice 2013/36/EÚ (ďalej len „smernica o kapitálových požiadavkách“ alebo „CRD“) 1 .

V reakcii na veľkú finančnú krízu v rokoch 2008 – 2009 Únia zaviedla zásadné reformy prudenciálneho rámca uplatniteľného na banky s cieľom zvýšiť ich odolnosť, a tak zabrániť opakovaniu podobnej krízy. Tieto reformy boli do veľkej miery založené na medzinárodných štandardoch, ktoré po roku 2010 prijal Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) 2 . Štandardy sú spoločne známe ako štandardy Bazilej III, reformy Bazilej III alebo rámec Bazilej III 3 .

Význam globálnych štandardov, ktoré vypracúva výbor BCBS, sa zvyšuje vzhľadom na čoraz globálnejší a prepojenejší charakter bankového sektora. Hoci globalizovaný bankový sektor uľahčuje medzinárodný obchod a medzinárodné investície, vyvoláva aj zložitejšie finančné riziká. Bez jednotných globálnych štandardov by sa banky mohli rozhodnúť, že svoje činnosti začnú vykonávať v jurisdikcii s najmiernejšími režimami regulácie a dohľadu. To by mohlo viesť k regulačným pretekom ku dnu s cieľom pritiahnuť bankové podniky, čím by sa zároveň zvýšilo riziko celosvetovej finančnej nestability. Medzinárodná koordinácia v oblasti globálnych štandardov do veľkej miery obmedzuje tento druh rizikovej súťaže a je kľúčom k zachovaniu finančnej stability v globalizovanom svete. Globálne štandardy okrem toho zjednodušujú život medzinárodne pôsobiacich bánk – medzi ktorými je značný počet bánk EÚ – pretože zaručujú, aby sa vo všeobecnosti podobné pravidlá uplatňovali v najdôležitejších finančných centrách sveta.

EÚ bola kľúčovým navrhovateľom medzinárodnej spolupráce v oblasti bankovej regulácie. Prvý súbor reforiem prijatých po kríze, ktoré sú súčasťou rámca Bazilej III sa zaviedol v dvoch krokoch:

·v júni 2013 prijatím nariadenia CRR 4 a smernice CRD IV 5 ,

·v máji 2019 prijatím nariadenia (EÚ) 2019/876 6 , známeho aj ako nariadenie CRR II, a smernice (EÚ) 2019/878, známej aj ako smernica CRD V 7 .

Doteraz uskutočnené reformy boli zamerané na zvyšovanie kvality a kvantity regulatórneho kapitálu, ktorý sa od bánk vyžaduje na pokrytie potenciálnych strát. Ich cieľom ďalej bolo zníženie nadmerného využívania finančnej páky bánk, zvýšenie odolnosti inštitúcií 8 proti krátkodobým šokom likvidity, zníženie ich závislosti od krátkodobého financovania, obmedzenie rizika koncentrácie a riešenie problémov bánk, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku 9 .

V dôsledku toho sa podľa nových pravidiel posilnili kritériá prípustného regulatórneho kapitálu, zvýšili minimálne kapitálové požiadavky a zaviedli nové požiadavky na riziko úpravy ocenenia pohľadávok 10 (CVA) a na expozície centrálnym protistranám 11 . Okrem toho boli zavedené viaceré nové prudenciálne opatrenia: požiadavka na minimálny ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ krátkodobej likvidity (známy ako ukazovateľ krytia likvidity, LCR), ukazovateľ dlhodobejšieho stabilného financovania (známy ako ukazovateľ čistého stabilného financovania), limity veľkej majetkovej angažovanosti 12 a makroprudenciálne kapitálové vankúše 13 .

Vďaka tomuto prvému súboru reforiem zavedených v Únii 14 je bankový sektor EÚ výrazne odolnejší proti hospodárskym otrasom a do krízy v súvislosti COVID-19 vstupoval na podstatne stabilnejšej pôde v porovnaní so stavom na začiatku veľkej finančnej krízy.

Orgány dohľadu a zákonodarcovia navyše na začiatku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 prijali dočasné uľahčujúce opatrenia. Komisia vo svojom výkladovom oznámení z 28. apríla 2020 15 o uplatňovaní účtovných a prudenciálnych rámcov na uľahčenie poskytovania bankových úverov určených na podporu podnikov a domácností počas pandémie COVID-19 potvrdila flexibilitu zakotvenú v prudenciálnych a účtovných pravidlách ako zdôraznili európske orgány dohľadu a medzinárodné orgány. Na tomto základe spoluzákonodarcovia v júni 2020 prijali cielené dočasné zmeny konkrétnych aspektov prudenciálneho rámca ako balík rýchlych riešení nariadenia CRR 16 . Tento balík spolu s rozhodnými opatreniami v oblasti menovej a fiškálnej politiky 17 pomohol inštitúciám počas pandémie zachovať poskytovanie úverov pre domácnosti a spoločnosti. To na druhej strane pomohlo zmierniť hospodársky šok 18 , ktorý spôsobila pandémia.

Hoci sa celková úroveň kapitálu v bankovom systéme EÚ teraz považuje v priemere za uspokojivú, niektoré problémy, ktoré boli identifikované ako následky veľkej finančnej krízy, sa ešte neriešili. Z analýz vykonaných Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) a Európskou centrálnou bankou (ECB) vyplýva, že kapitálové požiadavky vypočítané inštitúciami usadenými v EÚ s použitím interných modelov sa vyznačujú značnou úrovňou rozdielov, ktorá nebola odôvodnená rozdielmi súvisiacich rizík a v skutočnosti ohrozuje spoľahlivosť a porovnateľnosť ich kapitálových ukazovateľov 19 . Okrem toho nedostatočná citlivosť na riziko v kapitálových požiadavkách vypočítaných s použitím štandardizovaných prístupov má za následok nedostatočné alebo neprimerane vysoké kapitálové požiadavky týkajúce sa niektorých finančných produktov alebo činností (a teda konkrétnych obchodných modelov, ktoré sú na nich primárne založené). V decembri 2017 sa výbor BCBS dohodol na konečnom súbore reforiem 20 medzinárodných štandardov na riešenie týchto problémov. V marci 2018 uvítali tieto reformy ministri financií a guvernéri centrálnych bánk krajín G20 a opakovane potvrdili svoj záväzok ich úplného, včasného a dôsledného vykonania. V roku 2019 oznámila Komisia svoj zámer predložiť legislatívny návrh na vykonanie týchto reforiem v prudenciálnom rámci EÚ 21 .

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa prípravné práce na tomto návrhu oneskorili. Oneskorenie sa prejavilo v rozhodnutí BCBS z 26. marca 2020 o odložení už dohodnutých lehôt zavedenia konečných prvkov reformy Bazilej III o jeden rok.  22

So zreteľom na uvedené skutočnosti, súčasná legislatívna iniciatíva mala dva všeobecné ciele: prispieť k finančnej stabilite a prispieť k stabilnému financovaniu hospodárstva v súvislosti s obnovou po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Tieto všeobecné ciele možno rozdeliť do štyroch špecifickejších cieľov:

1.posilniť rámec kapitálových požiadaviek založených na rizikách bez výrazného zvýšenia celkových kapitálových požiadaviek;

2.rozšíriť v prudenciálnom rámci zameranie na environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (ďalej len „riziká ESG“);

3.ďalej harmonizovať právomoci v oblasti dohľadu a nástroje dohľadu; a

4.znížiť administratívne náklady inštitúcií súvisiace so zverejňovaním informácií a zlepšovaním prístupu k prudenciálnym údajom inštitúcií.

1.Posilniť rámec kapitálových požiadaviek založených na rizikách

Dočasne zhoršené hospodárske podmienky nezmenili potrebu uskutočnenia tejto štrukturálnej reformy. Dokončenie reformy je potrebné v záujme riešenia pretrvávajúcich problémov a ďalšieho posilnenia finančného zdravia inštitúcií usadených v EÚ, ich uvedenia do lepšieho postavenia, pokiaľ ide o podporu hospodárskeho rastu a odolávanie potenciálnym budúcim krízam. Zavedenie zostávajúcich prvkov reformy Bazilej III je potrebné aj na to, aby sa inštitúciám poskytla potrebná regulačná istota, a zároveň sa dokončí desaťročia trvajúca reforma prudenciálneho rámca. Dokončenie reformy je napokon v súlade so záväzkom EÚ týkajúcim sa medzinárodnej spolupráce v oblasti regulácie a s konkrétnymi opatreniami, ktoré niektorí jej partneri oznámili alebo už podnikli s cieľom vykonať túto reformu včas a poctivo.

2.Zvýšiť zameranie na riziká ESG v prudenciálnom rámci

3.Ďalej harmonizovať právomoci v oblasti dohľadu a nástroje dohľadu

4.Znížiť administratívne náklady inštitúcií súvisiace so zverejňovaním informácií a zlepšovať prístup k prudenciálnym údajom inštitúcií

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V návrhu sa uvažuje o činnostiach na vytvorenie rámca na začatie a vykonávanie činností inštitúcií v rámci Únie a na dohľad nad nimi s cieľom zabezpečiť stabilitu jednotného trhu. Bankový sektor v súčasnosti zabezpečuje najväčšiu časť financovania v rámci jednotného trhu, v dôsledku čoho je jednou z hlavných zložiek finančného systému Únie. Únia má jasný mandát konať v oblasti jednotného trhu a primeraný právny základ pozostáva s príslušných článkov zmluvy 30 podporujúcich právomoci Únie v tejto oblasti.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Väčšinu zvažovaných opatrení predstavujú aktualizácie a zmeny existujúceho práva Únie a ako také sa týkajú oblastí, v ktorých Únia už vykonávala svoje právomoci a nemá v úmysle od týchto existujúcich právomocí upustiť. Cieľom niekoľkých opatrení (najmä tých, ktorými sa mení smernica CRD), je zavedenie dodatočného stupňa harmonizácie v záujme konzistentného dosiahnutia cieľov vymedzených v uvedenej smernici.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Útvary Komisie takisto viedli opakované konzultácie s členskými štátmi o vykonaní konečných prvkov reformy Bazilej III v EÚ a o ďalších možných revíziách nariadenia CRR a smernice CRD v súvislosti s expertnou skupinou Komisie pre bankové, platobné a poisťovacie služby (EGBPI).

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Vlastné zdroje

Vymedzenie pojmov „nepriamy podiel“ a „syntetický podiel“

Podľa článku 72e ods. 1 nariadenia CRR, inštitúcie, ktoré podliehajú článku 92a nariadenia CRR sú povinné odpočítať od určitých oprávnených záväzkov nepriame a syntetické podiely. Súčasné vymedzenie pojmov „nepriamy podiel“ a „syntetický podiel“ však zachytáva iba podiely kapitálových nástrojov. Uvedené vymedzenie pojmov sa preto zmenilo, aby zachytilo aj podiely príslušných záväzkov (článok 4 ods. 1 body 114 a 126 nariadenia CRR).

Kapitálové nástroje vzájomných spoločností, družstevných spoločností, sporiteľní alebo podobných inštitúcií

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii sa už článok 27 ods. 1 písm. a) bod v) nariadenia CRR netýka inštitúcií usadených v Únii (ustanovenie bolo zavedené na uspokojenie potrieb inštitúcie usadenej v Spojenom kráľovstve). Ustanovenie sa preto vypúšťa.

Prahové výnimky z odpočtu od položiek vlastného kapitálu Tier 1

Na účely uplatňovania niektorých odpočtov vlastných zdrojov stanovených v nariadení CRR musia inštitúcie vypočítať určité prahové hodnoty, ktoré vychádzajú z položiek vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) po uplatnení prudenciálnych filtrov a väčšiny odpočtov týkajúcich sa vlastného kapitálu Tier 1. V záujme udržania koherentnosti výpočtu príslušných prahových hodnôt a s cieľom vyhnúť sa asymetrii pri zaobchádzaní s určitými odpočtami prahových hodnôt, sa aj nové odpočty, ktoré sa týkajú vlastného kapitálu Tier 1 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 36 a nariadenia (EÚ) 2019/876, musia zohľadniť pri výpočte príslušných položiek vlastného kapitálu Tier 1. Preto sa do článku 46 ods. 1, článku 48 ods. 1, článku 60 ods. 1, článku 70 ods. 1 a článku 72i ods. 1 nariadenia CRR dopĺňajú odkazy na článok 36 ods. 1 písm. m) a n) nariadenia o kapitálových požiadavkách. Zároveň sa v záujme zohľadnenia odstránenia odpočtov kapitálových expozícií v rámci prístupu interných modelov vypúšťa z uvedených ustanovení odkaz na článok 36 ods. 1 písm. k) bod v).

Menšinové účasti v súvislosti s dcérskymi spoločnosťami z tretích krajín

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 37 (nariadenie o investičných spoločnostiach) sa zavádzajú zmeny v pojmoch „inštitúcia“ a „investičná spoločnosť“ (článok 4 ods. 1 body 2 a 3 nariadenia CRR). Vkladá sa nový článok 88b s cieľom zabezpečiť, aby sa dcérske spoločnosti, ktoré sídlia v tretej krajine, mohli napriek tomu zohľadňovať na účely druhej časti hlavy II nariadenia CRR (t. j. na určenie menšinovej účasti) pod podmienkou, že sa na tieto dcérske spoločnosti vzťahuje revidované vymedzenie pojmu, ak boli založené v Únii.

Niektoré dodatočné zmeny sa uplatňujú na článok 84 ods. 1, článok 85 ods. 1 a článok 87 ods. 1 nariadenia CRR v súvislosti s dcérskymi spoločnosťami z tretích krajín. Týmito zmenami sa súčasný výpočet menšinovej účasti nemení, ale ich účelom je objasniť právny text v nadväznosti na odpovede Komisie prostredníctvom nástroja otázok a odpovedí k súboru jednotných pravidiel orgánu EBA.

Spodná hranica pre výstupné hodnoty, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky založené na rizikách, sa zavádza zmenami nariadenia CRR aj zmenami smernice CRD. Predstavujú jedno z kľúčových opatrení reforiem Bazilej III a ich cieľom je obmedziť nadmernú variabilitu požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií vypočítané s použitím interných modelov, a tým zvýšiť porovnateľnosť kapitálových ukazovateľov inštitúcií. Stanovujú nižšiu hranicu kapitálových požiadaviek ako interné modely inštitúcií, a to vo výške 72,5 % požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré by sa uplatňovali na základe štandardizovaných prístupov. Rozhodnutie o zavedení minimálnych požiadaviek na výstupné parametre sa zakladá na analýze, ktorou sa zistilo, že inštitúcie používajúce interné modely sú náchylné podceniť riziká, a teda aj požiadavky na vlastné zdroje.

Podpora životaschopných projektov infraštruktúry a ďalších špecializovaných projektov je životne dôležitá pre hospodársky rast Únie. Špecializované financovanie inštitúciami je takisto určujúcou vlastnosťou hospodárstva Únie v porovnaní s inými jurisdikciami, v ktorých takéto projekty financujú prevažne kapitálové trhy. Veľké inštitúcie usadené v EÚ sú hlavnými poskytovateľmi financovania špecializovaných projektov, financovania predmetov a komodít v Únii aj na celom svete; ako také v týchto oblastiach dosiahli vysokú úroveň odborných znalostí. Činnosť vykonávajú hlavne účelové jednotky, ktoré zvyčajne fungujú ako subjekty, ktoré si požičiavajú a pre ktoré je návratnosť investície primárnym zdrojom splatenia získaného financovania.

V súlade so štandardmi Bazilej III sa v novom článku 122a v rámci prístupu SA-CR zavádza špecializovaná trieda expozícií, ako aj dva všeobecné prístupy na určenie rizikových váh špecializovaných expozícií, a to jeden pre expozície s externým ratingom a jeden pre expozície, ktoré nemajú externý rating. Triedy expozície financovania projektov, financovania predmetov a financovania komodít sa zavádzajú v rámci prístupu SA-CR v súlade s rovnakými tromi podkategóriami podľa prístupu na základe interných ratingov (IRB).

Keďže nové štandardizované zaobchádzanie s expozíciami bez ratingu vo forme špecializovaného financovania v rámci Bazilej III nie je dostatočne citlivé na riziko, aby sa prejavili účinky komplexných balíkov zabezpečenia v Únii obvykle spojené s určitými expozíciami financovania predmetov, v rámci prístupu SA-CR sa pre tieto expozície zavádza dodatočná podrobnosť. Expozície financovania predmetov bez ratingu, pri ktorých sa využíva obozretné a konzervatívne riadenie súvisiacich finančných rizík dodržiavaním súboru kritérií schopných znížiť ich rizikový profil na štandard „vysokej kvality“, využívajú priaznivé zaobchádzanie s kapitálom v porovnaní so všeobecným zaobchádzaním s expozíciami financovania predmetov bez ratingu v rámci štandardov Bazilej III. Určenie toho, čo tvorí „vysokú kvalitu“ financovania predmetov je otázkou konkrétnych podmienok, ktoré vypracuje orgán EBA v návrhu regulačných technických predpisov.

Preferenčné zaobchádzanie zavedené nariadením CRR II na podporu bankového financovania a súkromných investícií do projektov infraštruktúry vysokej kvality (faktor na podporu infraštruktúry) stanovené v článku 501a sa zachováva v rámci prístupu SA-CR a prístupov IRB ku kreditnému riziku s cielenými objasneniami, čo vedie k nižším požiadavkám na vlastné zdroje pre projekty infraštruktúry než osobitné zaobchádzanie stanovené štandardmi Bazilej III. Preferenčné zaobchádzanie uvedené v novom článku 122a v súvislosti s expozíciami financovania projektov s „vysokou kvalitou“ sa však vzťahuje len na expozície, na ktoré inštitúcie ešte neuplatňujú „faktor na podporu infraštruktúry“ podľa článku 501a, aby sa vyhli bezdôvodnému zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje.

Článok 123 sa mení v záujme ďalšieho zladenia klasifikácie retailových expozícií v rámci prístupu SA-CR s klasifikáciou podľa prístupov IRB tak, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie zodpovedajúcich rizikových váh na ten istý súbor expozícií. Článok 123 sa mení aj s cieľom zaviesť preferenčné zaobchádzanie podľa rizikových váh v hodnote 45 % pre revolvingové retailové expozície, ktoré spĺňajú súbor podmienok splácania alebo využívania, schopné znížiť svoj rizikový profil, a vymedziť ich ako expozície voči „účastníkom transakcie“ v súlade so štandardmi Bazilej III. Expozíciám voči jednej fyzickej osobe alebo viacerým fyzickým osobám, ktoré nespĺňajú všetky podmienky, aby sa mohli považovať za retailové expozície, sa priradí riziková váha 100 %.

Expozície voči nesúladu mien

Vkladá sa nový článok 123a, ktorým sa zavádza požiadavka na multiplikátor rizikovej váhy pre nehedžované retailové expozície a expozície nehnuteľností voči jednotlivcom, ak je nesúlad medzi menou nominálnej hodnoty úveru a menou dlžníkovho zdroja príjmu. Ako sa uvádza v konečnom znení štandardov Bazilej III, multiplikátor je stanovený na úroveň 1,5 podľa stropu výslednej konečnej rizikovej váhy 150 %. Keď je mena expozícií odlišná od domácej meny krajiny pobytu dlžníka, inštitúcie môžu uplatniť ako náhradu všetky nehedžované expozície.

V súlade s konečným znením štandardov Bazilej III sa zmenilo zaobchádzanie s triedou expozície nehnuteľného majetku s cieľom ďalej zvýšiť podrobnosť so zreteľom na inherentné riziko, ktoré predstavujú odlišné druhy transakcií s nehnuteľnosťami a úverov na ne.

V rámci nového zaobchádzania na základe rizikovej váhy sa zachováva rozlišovanie medzi hypotékami na bývanie a na podnikanie, ale dopĺňajú sa ďalšie podrobnosti podľa druhu financovania expozície (ktoré závisí od príjmových tokov vytváraných majetkom zabezpečeným kolaterálom alebo od nich nezávisí) a podľa prebiehajúcej fázy majetku (fázy výstavby resp. dokončeného majetku).

Novinkou je zavedenie osobitného zaobchádzania s hypotekárnymi úvermi generujúcimi príjem z nehnuteľností (IPRE), t. j. s hypotekárnymi úvermi, ktorých splácanie fyzicky závisí od peňažných tokov vytváraných majetkom zabezpečujúcim tieto úvery. Z dôkazov zhromaždených Bazilejským výborom pre bankový dohľad vyplýva, že uvedené úvery mávajú podstatne väčšiu rizikovosť než hypotekárne úvery, ktorých splácanie významne závisí od základnej schopnosti dlžníka splácať úver. Podľa súčasného prístupu SA-CR však neexistuje žiadne osobitné zaobchádzanie s týmito rizikovejšími expozíciami, hoci táto závislosť od peňažných rokov vytváraných majetkom, ktorým je úver zabezpečený, je významným rizikovým faktorom. Chýbajúce osobitné zaobchádzanie môže viesť k nedostatočným úrovniam požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie neočakávaných strát pri tomto druhu expozícií nehnuteľného majetku.

V článku 4 sa mení, nahrádza alebo dopĺňa niekoľko vymedzení pojmov s cieľom objasniť zmysel rôznych druhov expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok v súlade s revidovaným zaobchádzaním v časti III (body 75 až 75g).

Článok 124 sa nahrádza tak, že v odsekoch 1 až 5 sa stanovujú všeobecné a niektoré osobitné požiadavky na priraďovanie rizikových váh k expozíciám zabezpečeným hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie a nehnuteľný majetok určený na podnikanie vrátane hypotekárnych úverov IPRE. V odsekoch 6 až 10 sa zachováva súčasné pravidelné hodnotenie vhodnosti štandardných rizikových váh a postup ich zvyšovania podľa uváženia určeného orgánu.

Článok 125 sa nahrádza s cieľom zaviesť revidované zaobchádzanie Bazilej III s expozíciami zabezpečenými hypotékou na nehnuteľný majetok určený na bývanie. Vzhľadom na to, že sa zachováva prístup delenia úverov, pri ktorom sa hypotekárne expozície delia na zabezpečenú a nezabezpečenú časť a každej z týchto dvoch častí sa prideľuje príslušná riziková váha, jeho kalibrácia sa upravuje podľa štandardov Bazilej III, pričom zabezpečená časť expozície až do hodnoty majetku 55 % dostáva rizikovú váhu 20 %. Kalibráciou rizikovej váhy zabezpečenej časti sa rieši situácia, keď inštitúcii môžu vzniknúť dodatočné neočakávané straty mimo haircutu, ktorý už bol uplatnený na hodnotu majetku pri predaji v prípade zlyhania dlžníka. Článok 125 okrem toho poskytuje citlivejšie zaobchádzanie z hľadiska rizika v závislosti od pomeru hodnoty expozície k hodnote zabezpečenia pri hypotékach na nehnuteľný majetok určený na bývanie, keď majetok nie je oprávnený na rozdelenie úveru (napr. pretože nie je dokončený).

V zmenenom článku 125 sa takisto stanovuje osobitné a podrobnejšie zaobchádzanie na základe rizikovej váhy, ktoré sa uplatňuje na expozície voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem určeným na bývanie, pokiaľ nebola úspešná tzv. ťažká skúška: pri ktorej príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa hypotéka zabezpečujúca majetok nachádza, uverejnil dôkaz, z ktorého vyplýva, že trh s nehnuteľnosťami je dobre rozvinutý s dlhodobou tradíciou a ročnou mierou strát neprevyšujúcou určité prahové hodnoty, rovnaké preferenčné rizikové váhy sa môžu uplatňovať na expozície voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem určeným na bývanie ako na iné expozície na bývanie, pri ktorých riziko dlžníka významne nezávisí od výkonnosti nehnuteľnosti.

Článok 126 sa nahrádza s cieľom zaviesť revidované zaobchádzanie Bazilej III s expozíciami zabezpečenými hypotékou na nehnuteľný majetok určený na podnikanie. Koncepčne sa v ňom odzrkadľuje zaobchádzanie s expozíciami v prípade nehnuteľností na bývanie: zavedený prístup delenia úverov sa zachováva a jeho kalibrácia sa upravuje v súlade so štandardmi Bazilej III, pričom zabezpečená časť expozície až do hodnoty majetku 55 % dostáva rizikovú váhu 60 %. Článok 126 okrem toho poskytuje citlivejšie zaobchádzanie z hľadiska rizika v závislosti od pomeru expozície k hodnote pri hypotékach na nehnuteľný majetok určený na podnikanie, keď majetok nie je oprávnený na rozdelenie úveru.

Osobitné a podrobnejšie rizikovo vážené zaobchádzanie s expozíciami IPRE sa zavádza zmenami článku 126, pričom sa zachováva „ťažká skúška“, ktorá umožňuje inštitúciám uplatňovať rovnaké preferenčné rizikové váhy na expozície generujúce príjem a iné expozície voči nehnuteľnostiam určeným na podnikanie zabezpečeným majetkom umiestneným na trhoch, kde ročné miery strát nepresahujú určité prahové hodnoty.

Úvery na financovanie nadobudnutia pozemkov, rozvoja alebo výstavby akéhokoľvek nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo na podnikanie prinášajú zvýšené riziko. Príčinou zvýšeného rizika je skutočnosť, že v čase vzniku úveru bol zdrojom splatenia buď plánovaný, ale neistý predaj majetku, alebo značne neisté peňažné toky. Súčasná úprava špekulatívneho financovania nehnuteľného majetku sa zakladá výhradne na zámere dlžníka predať majetok so ziskom bez ohľadu na to, aký rozsah splatenia je v skutočnosti istý. Preto sa v článku 4 zavádza nové vymedzenie pojmu a vkladá sa nový článok 126a, ktorým sa zavádza osobitné zaobchádzanie na základe rizikovej váhy 150 % podľa štandardov Bazilej III pre úvery poskytované spoločnostiam alebo účelovo vytvoreným subjektom financujúcim nadobudnutie pozemkov, rozvoj alebo výstavbu akéhokoľvek nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo podnikanie. Na druhej strane sa odstránila súčasné zaobchádzanie na základe rizikovej váhy 150 % pre „špekulatívne financovanie nehnuteľného majetku“, keďže je založené výhradne na zámere dlžníka predať majetok so ziskom bez ohľadu na to, v akom rozsahu je splatenie v skutočnosti neisté. Článok 126a v súlade so štandardmi Bazilej III umožňuje priradiť rizikovú váhu 100 % expozíciám voči nadobudnutiu pozemku, výstavbe a budovaniu nehnuteľností určených na bývanie, ak sú splnené určité podmienky zmierňujúce riziko (pokiaľ ide o štandardy upisovania, podiel predpredajných alebo predlízingových zmlúv a kapitál vystavený riziku).

Na zníženie vplyvu cyklických účinkov na oceňovanie majetku, ktorým sa zabezpečuje úver, a na zachovanie požiadaviek na vyššiu stabilitu vlastných zdrojov na hypotekárne úvery, sa v konečnom znení štandardov Bazilej III stanovuje horná hranica hodnoty majetku uznávaného na prudenciálne účely pri hodnote meranej v čase vzniku úveru, pokiaľ sa zmenami „jednoznačne“ nezvýši hodnota majetku. Štandardmi sa zároveň neukladá bankám povinnosť monitorovať vývoj hodnoty majetku. Namiesto toho sa iba vyžadujú úpravy v prípade mimoriadnych udalostí. Naopak podľa súčasného prístupu SA-CR uplatniteľného v EÚ musia inštitúcie pravidelne monitorovať hodnotu majetku založeného ako kolaterál. Na základe tohto monitorovania sú inštitúcie povinné upravovať hodnoty majetku nahor alebo nadol (bez ohľadu na hodnotu majetku v čase vzniku úveru). Článok 208 sa mení s cieľom obmedziť vplyv cyklických účinkov na oceňovanie majetku, ktorým sa zabezpečujú úvery, a zachovať stabilnejšie požiadavky na vlastné zdroje v súvislosti s hypotékami. Zachováva sa najmä súčasná požiadavka častého monitorovania hodnôt majetku, čo umožňuje úpravu smerom nahor nad hodnotu v čase vzniku úveru (na rozdiel od štandardov Bazilej III), ale len do priemernej hodnoty za posledné tri roky v prípade nehnuteľného majetku určeného na podnikanie a za posledných šesť rokov v prípade nehnuteľného majetku určeného na bývanie. Pre nehnuteľný majetok, ktorým sa zabezpečujú kryté dlhopisy, sa v článku 129 objasňuje, že príslušné orgány môžu inštitúciám umožniť používať trhovú hodnotu alebo hodnotu poskytnutého hypotekárneho financovania bez obmedzenia zvyšovania hodnoty majetku v priemere počas posledných troch alebo šiestich rokov, v uvedenom poradí. Navyše sa v článku 208 objasňuje, že zmeny majetku, ktorými sa zvyšuje energetická efektívnosť budovy alebo bytovej jednotky, sa musia považovať za jednoznačne zvyšujúce ich hodnotu. A napokon, inštitúciám sa umožňuje vykonávať oceňovanie a preceňovanie nehnuteľností pomocou pokročilých štatistických alebo iných matematických metód vyvinutých nezávisle od procesu rozhodovania o úveroch, a to v závislosti od splnenia viacerých podmienok, ktoré sú uvedené v usmerneniach orgánu EBA k vzniku a monitorovaniu úveru (EBA/GL/2020/06), a od schválenia orgánom dohľadu.

Článok 465 sa mení na konkrétne prechodné opatrenie v prípade expozícií s nízkym rizikom zabezpečených hypotékou na nehnuteľný majetok určený na bývanie pri výpočte spodnej hranice pre výstupné hodnoty. Počas prechodného obdobia môžu členské štáty umožniť inštitúciám uplatňovať preferenčnú rizikovú váhu 10 % na zabezpečenú časť expozície do 55 % hodnoty majetku a rizikovú váhu 45 % na zvyšnú časť expozície do výšky 80 % hodnoty majetku, ak sú splnené určité podmienky určené na zabezpečenie, že predstavujú nízke riziko a boli overené príslušným orgánom. Orgán EBA má povinnosť monitorovať využívanie prechodného zaobchádzania a vypracovať správu o vhodnosti jeho kalibrácie. Na základe tejto správy sa Komisia bude musieť rozhodnúť, či Európskemu parlamentu a Rade predloží legislatívny návrh o nízkorizikových expozíciách zabezpečených hypotékou na nehnuteľný majetok určený na bývanie.

Okrem toho sa vkladá nový článok 495a s cieľom postupného zavedenia nových rizikových váh uplatniteľných na kapitálové expozície. V tomto novom článku sa navyše stanovuje zachovanie nadobudnutých práv pri súčasnom zaobchádzaní s historickými a strategickými kapitálovými investíciami, ktoré sú v držbe inštitúcie počas posledných desiatich rokov v subjektoch vrátane poisťovní, na ktoré má významný vplyv.

Expozície v stave zlyhania

Článok 127 sa zmenil, aby objasňoval zaobchádzanie na základe rizikovej váhy so zľavami pri nákupoch problémových expozícií, ako sa uvádza v oznámení Riešenie nesplácaných úverov v období po pandémii COVID-19. Na tento účel sa v návrhu objasňuje, že inštitúcie môžu vziať do úvahy zľavu pri nákupe zlyhaných aktív, keď určujú primeranú rizikovú váhu, ktorá sa má uplatniť na expozíciu v stave zlyhania. Tým sa dopĺňa aktuálne úsilie orgánu EBA zamerané na zmenu regulačných technických predpisov o úprave kreditného rizika.

Ďalšie zmeny článku 127 zosúlaďujú jazyk s jazykom použitým v revidovaných štandardoch Bazilej III.

Využívanie ratingových hodnotení externými ratingovými agentúrami a mapovanie

Článok 135 sa zmenil s cieľom poveriť európske orgány dohľadu (ESA) vypracovaním správy o prekážkach dostupnosti externých úverových ratingov od ECAI, najmä pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, a o možných opatreniach na ich odstránenie, ktorá poslúži ako podklad pre každú budúcu iniciatívu o vytvorení verejných alebo súkromných ratingových systémov.

·pri expozíciách voči podnikateľským subjektom s celkovým konsolidovaným ročným obratom prevyšujúcim 500 miliónov EUR alebo patriacim do skupiny, ktorej celkový ročný obrat za konsolidovanú skupinu prevyšuje 500 miliónov EUR („veľké podniky“), pri expozíciách voči inštitúciám a iným subjektom finančného sektora (vrátane subjektov považovaných za podnikateľské subjekty) už uplatnenie pokročilého prístupu IRB nie je dostupné – pri týchto expozíciách môžu inštitúcie použiť základný prístup interných ratingov (F-IRB), a teda modelovať iba pravdepodobnosť zlyhania;

·pri kapitálových expozíciách už nie je k dispozícii prístup IRB – na tieto expozície musia inštitúcie použiť prístup SA-CR.

·náhrada prístupu založeného na rizikovej váhe, pričom sa riziková váha dlžníka nahrádza rizikovou váhou ručiteľa, pokiaľ sa s porovnateľnými priamymi expozíciami voči ručiteľovi zaobchádza podľa prístupu SA-CR (článok 235a);

·náhrada prístupu na základe parametrov rizika, pričom sa parametre rizika dlžníka nahrádzajú parametrami rizika súvisiacimi s porovnateľnými priamymi expozíciami voči ručiteľovi, pokiaľ sa s porovnateľnými priamymi expozíciami voči ručiteľovi zaobchádza podľa prístupu IRB (článok 236a); alebo

·prispôsobenie straty v prípade zlyhania alebo pravdepodobnosti zlyhania, ako aj straty v prípade zlyhania (článok 183); podľa tohto prístupu sa v návrhu objasňuje, že uznanie záruky by nemalo viesť k rizikovej váhe uplatniteľnej na zaručenú expozíciu, ktorá je nižšia ako riziková váha podľa prístupu porovnateľného s priamou expozíciou voči ručiteľovi. Toto je určené ako záruka konzistentnosti rámca z hľadiska posudzovania rizík, pričom sa zabraňuje situácii, keď by sa pri nepriamej expozícii voči určitému poskytovateľovi zabezpečenia mohla uplatniť nižšia riziková váha ako v prípade porovnateľnej priamej expozície, pri ktorej je dlžníkom ten istý poskytovateľ zabezpečenia.

Rámec trhového rizika

V roku 2016 výbor BCBC zverejnil prvý súbor revidovaných štandardov trhového rizika, známych ako hĺbkové preskúmanie obchodnej knihy (FRTB), s cieľom riešiť zistené nedostatky rámca kapitálových požiadaviek pre trhové riziká pre pozície v obchodnej knihe. V priebehu monitorovania vplyvu štandardov výbor BCBS zistil niekoľko problémov týkajúcich sa týchto štandardov a v dôsledku toho v januári 2019 zverejnil revidované štandardy FRTB.

V novembri 2016 Komisia pôvodne navrhla zaviesť záväzné požiadavky na vlastné zdroje založené na štandardoch FRTB v rámci nariadenia CRR II s cieľom riešiť nedostatky rámca trhového rizika. Vzhľadom na následné rozhodnutie výboru BCBS o revízii týchto štandardov s časovým harmonogramom nezlučiteľným s míľnikmi v procese rokovaní o nariadení CRR II sa však Európsky parlament a Rada dohodli na tom, že do nariadenia CRR II sa zavedú štandardy FRTB len na účely podávania správ. Zavedenie požiadaviek na vlastné zdroje na základe štandardov FRTB sa ponechalo na neskôr, a to prijatím samostatného legislatívneho návrhu.

V záujme zavedenia záväzných požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s revidovanými štandardmi FRTB sa v nariadení CRR vykonalo niekoľko zmien.

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 4 sa mení s cieľom objasniť vymedzenie pojmu trading desk.

Prvky vlastných zdrojov

Článok 34 sa mení tak, aby obsahoval výnimku umožňujúcu inštitúciám znížiť celkové dodatočné úpravy ocenenia za mimoriadnych okolností na základe stanoviska, ktoré poskytol orgán EBA, s cieľom riešiť procyklickosť zakotvenú v dodatočných úpravách ocenenia odpočítaných z vlastného kapitálu Tier 1.

Všeobecné požiadavky, oceňovanie a podávanie správ

Článok 102 sa mení s cieľom zaviesť prístupy FRTB na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje. Článok 104 sa nahrádza s cieľom revidovať kritériá používané na priraďovanie pozícií do obchodnej knihy alebo do neobchodnej knihy (t. j. bankovej knihy); zároveň sa ním zavádza výnimka, ktorá inštitúcii umožňuje priradiť do neobchodnej knihy osobitné nástroje, ktoré by inak boli priradené do obchodnej knihy; výnimka podlieha veľmi prísnym podmienkam a schváleniu príslušným orgánom inštitúcie. Článok 104a sa mení s cieľom bližšie špecifikovať podmienky, ktoré je potrebné použiť na preklasifikovanie nástroja medzi týmito dvomi knihami. Článok 104b sa mení s cieľom zaviesť výnimku, ktorá inštitúciám umožňuje vytvárať špecializované trading desky, ktorým môžu inštitúcie prideľovať výlučne pozície v neobchodnej knihe podliehajúce devízovému riziku a komoditnému riziku. Zavádza sa článok 104c s cieľom špecifikovať zaobchádzanie s hedžingmi devízového rizika v kapitálových ukazovateľoch, čo inštitúciám umožňuje za určitých podmienok vylúčiť niektoré pozície z výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziko. Článok 106 sa mení s cieľom objasniť existujúce ustanovenia o interných presunoch rizika.

Všeobecné ustanovenia

Článok 325 sa mení s cieľom zaviesť záväzné požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko založené na prístupoch FRTB stanovených v kapitolách 1a (alternatívny štandardizovaný prístup alebo A-SA), 1b (alternatívny prístup interného modelu alebo A-IMA) a kapitolách 2 až 4 (zjednodušený štandardizovaný prístup alebo SSA), ako aj podmienky ich použitia a frekvenciu výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje. Zavádza sa aj výnimka pre inštitúcie z výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre pozície podliehajúce devízovému riziku, ktoré sa odpočítavajú od ich vlastných zdrojov.

Článok 325a sa mení s cieľom zaviesť kritériá prípustnosti na používanie SSA.

V článku 325b sa objasňuje výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko na konsolidovanom základe.

Alternatívny štandardizovaný prístup

Článok 325c sa mení s cieľom zaviesť dodatočné kvalitatívne požiadavky súvisiace s validáciou, dokumentáciou a správou a riadením A-SA.

Článok 325j sa mení s cieľom objasniť určité prvky konečných štandardov FRTB, pokiaľ ide o zaobchádzanie s investíciami do fondov (t. j podniky kolektívneho investovania alebo PKI) a zaviesť určité cielené úpravy do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre tieto pozície, aby sa zabezpečilo, že zaobchádzanie s PKI podľa štandardizovaného prístupu nebude neúmerne zvyšovať zložitosť výpočtu a bude menej penalizujúce vzhľadom na to, že PKI zohrávajú kľúčovú úlohu pri uľahčovaní akumulácie osobných úspor, či už na zásadné investície alebo na dôchodok. Tieto ciele sa riešia špecifikovaním toho, že inštitúcie by mali uplatňovať prístup založený na prezretí podkladových expozícií s mesačnou frekvenciou pre tie pozície v PKI, ktorých sa tento prístup týka, a tým, že inštitúciám sa za špecifických podmienok umožní používať údaje, ktoré poskytli príslušné tretie strany, pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje v rámci prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií. Okrem toho sa v rámci prístupu založeného na mandáte článkom 325j zavádza mandát pre orgán EBA na ďalšie špecifikovanie technických prvkov, ktoré musia inštitúcie použiť na vytvorenie hypotetického portfólia používaného pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje.

Článok 325q sa mení s cieľom objasniť zaobchádzanie s faktormi devízového rizika vega.

Článok 325s sa mení s cieľom upraviť vzorec citlivosti na riziko vega.

Článok 325t sa mení tak, aby sa ďalej zosúladili citlivosti používané na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje s citlivosťami, ktoré sa používajú na riadenie rizík inštitúcie.

Ustanovenie týkajúce sa obchodovaných nesekuritizačných kreditných a akciových derivátov sa presúva z článku 325ab do relevantnejšieho článku 325v.

Články 325y, 325am, 325ah a 325ak sa menia s cieľom objasniť priradenie kategórií kreditnej kvality podľa A-SA.

Článok 325ae sa upravuje s cieľom objasniť zaobchádzanie s rizikovým faktorom inflácie a s krížovými menovými bázickými rizikovými faktormi.

Články 325ah a 325ak sa menia s cieľom objasniť rizikové váhy krytých dlhopisov (s externým ratingom aj bez ratingu).

Články 325ai a 325aj sa menia s cieľom objasniť hodnotu korelačných parametrov.

Článok 325as sa upravuje tak, aby sa zaviedla nižšia riziková váha pre faktor komoditného rizika delta súvisiaci s obchodovaním s emisiami uhlíka. Podľa konečných štandardov Bazilej III sa emisné kvóty prispôsobujú zmluvám o elektrickej energii, čo by sa mohlo považovať za príliš konzervatívne vzhľadom na historické údaje relevantné pre trh EÚ s emisnými kvótami. Volatilita cien systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) sa vytvorením trhovej stabilizačnej rezervy Komisiou v roku 2015 skutočne stabilizovala. Odôvodňuje sa tým vytvorenie konkrétnej rizikovej kategórie pre kvóty systému ETS v rámci A-SA, odlišnej od elektrickej energie, s nižšou rizikovou váhou rovnajúcou sa 40 %, aby sa lepšie zohľadňovala skutočná volatilita cien tejto komodity špecifickej pre EÚ.

Článok 325ax sa mení s cieľom objasniť rizikové váhy pre citlivosti na faktory rizika vega.

Alternatívny prístup interného modelu

Článok 325az sa mení s cieľom objasniť podmienky, ktoré musia inštitúcie splniť, aby im bolo udelené povolenie používať prístup A-IMA na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.

Článok 325ba sa mení s cieľom zaviesť vzorec na agregáciu požiadaviek na vlastné zdroje vypočítaných podľa prístupu A-IMA.

Článok 325bc sa mení s cieľom zaviesť mandátna vypracovanie regulačných technických predpisov pre orgán EBA, aby mohol stanoviť kritériá na použitie vstupných údajov v modeli merania rizika.

Článok 325be sa mení s cieľom špecifikovať nové právomoci pre príslušné orgány, pokiaľ ide o hodnotenie modelovateľnosti rizikových faktorov, ktoré vykonávajú inštitúcie používajúce prístup A-IMA.

Článok 325bf sa mení s cieľom zaviesť nové právomoci pre príslušné orgány na riešenie nedostatkov modelu a vzhľadom na požiadavky na spätné testovanie, ktoré vykonávajú inštitúcie používajúce prístup A-IMA.

Článok 325bg sa mení s cieľom zaviesť záväzné požiadavky na pridelenie ziskov a strát, ktoré vykonávajú inštitúcie používajúce prístup A-IMA.

Článok 325bh sa mení s cieľom zaviesť úpravy na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre pozície PKI podľa prístupu A-IMA, najmä s cieľom zabezpečiť, aby v rámci tohto prístupu mohlo byť oprávnených viac PKI. Podobne ako v prípade zmien vykonaných pri zaobchádzaní s PKI podľa A-SA môžu inštitúcie za špecifických podmienok používať údaje, ktoré poskytli príslušné tretie strany pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje v rámci prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií a vyžadujú sa na uplatňovanie prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií s minimálnou týždennou frekvenciou.

Článok 325bi sa mení s cieľom objasniť povinnosti útvaru kontroly rizika a útvaru pre validáciu v súvislosti so systémom riadenia rizík.

Článok 325bp sa mení s cieľom bližšie objasniť situácie, v ktorých môžu inštitúcie používať model IRB na odhad pravdepodobnosti zlyhania a straty v prípade zlyhania na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.

Články 337, 338, 352 a 361 sa menia s cieľom nahradiť alebo vypustiť ustanovenia, ktoré už nie sú relevantné pre používanie SSA.

Použitie interných modelov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje

Kapitola 5 sa vypúšťa, pretože súčasný prístup interného modelu (IMA) používaný na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko sa nahrádza prístupom A-IMA uvedeným v kapitole 1b.

Delegované a vykonávacie akty

Vzhľadom na neistotu, či sa hlavné jurisdikcie pri vykonávaní FRTB odchýlia od konečných štandardov Bazilej III, a vzhľadom na význam zabezpečenia rovnakých podmienok v praxi medzi inštitúciami so sídlom v Únii a ich medzinárodnými partnermi sa Komisia článkom 461a splnomocňuje na prijatie delegovaných aktov, ktorými sa zmenia prístupy k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko a zmení sa dátum začiatku uplatňovania týchto prístupov s cieľom zosúladiť ich s medzinárodným vývojom.

Rámec rizika úpravy ocenenia pohľadávok

Úprava ocenenia pohľadávok (CVA) je účtovná úprava ceny derivátovej transakcie na základe reálnej hodnoty, ktorej cieľom je vytvoriť rezervu na potenciálne straty v dôsledku zhoršenia úverovej bonity protistrany tejto transakcie. Počas veľkej finančnej krízy niekoľko systémovo dôležitých bánk utrpelo naraz značné straty z úpravy ocenenia pohľadávok na svojich portfóliách derivátov v dôsledku zhoršenia úverovej bonity mnohých ich protistrán. Výbor BCBS v dôsledku toho v roku 2011 ako súčasť prvého súboru reforiem Bazilej III zaviedol nové štandardy na výpočet kapitálových požiadaviek pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, aby sa zabezpečilo, že toto riziko bánk bude v budúcnosti kryté dostatočným kapitálom. Tieto štandardy pre rámec Bazilej boli transponované do práva Únie v roku 2013 prostredníctvom nariadenia CRR.

Banky a orgány dohľadu však vyjadrili obavy, že v štandardoch z roku 2011 sa primerane nezachytilo skutočné riziko úpravy ocenenia pohľadávok, ktorému boli banky vystavené. V súvislosti s týmito štandardmi boli vznesené najmä tri konkrétne kritiky: i) že prístupy stanovené v týchto štandardoch nie sú citlivé na riziko, ii) že neuznávajú modely úprav ocenenia pohľadávok, ktoré vyvinuli banky na účtovné účely, a iii) že prístupmi stanovenými v týchto štandardoch sa nezachytáva trhové riziko, ktoré je súčasťou derivátových transakcií s protistranou. S cieľom vyriešiť tieto obavy výbor BCBS v decembri 2017 zverejnil revidované štandardy ako súčasť konečných reforiem Bazilej III a ďalej upravil ich nastavenie v revidovanej publikácii v júli 2020. V záujme zosúladenia so štandardmi výboru BCBS z roku 2020 sa v nariadení CRR vykonalo niekoľko zmien.

V článku 381 sa zavádza definícia významu rizika úprav ocenenia pohľadávok, aby sa zachytilo riziko kreditného rozpätia protistrany inštitúcie, ako aj trhové riziko portfólia transakcií, s ktorými daná inštitúcia obchoduje s touto protistranou.

Článok 382 sa mení s cieľom objasniť, ktoré transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje pre riziko úprav ocenenia pohľadávok. Okrem toho sa zavádza nové ustanovenie, v ktorom sa vyžaduje, aby inštitúcie oznamovali výsledky výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úprav ocenenia pohľadávok pre transakcie, na ktoré sa vzťahuje výnimka, v súlade s uvedeným článkom. Ďalej sa stanovuje, že inštitúcie, ktoré sa zaisťujú proti riziku úprav ocenenia pohľadávok pri týchto transakciách, na ktoré sa vzťahuje výnimka, môžu podľa vlastného uváženia vypočítať požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úprav ocenenia pohľadávok pre tieto transakcie, pričom zohľadnia príslušné prípustné hedžingy. Napokon sa zavádzajú nové mandáty pre orgán EBA na vypracovanie usmernení, ktoré orgánom dohľadu pomôžu identifikovať nadmerné riziko úprav ocenenia pohľadávok, a na vypracovanie regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podmienky na posudzovanie významnosti expozícií voči riziku úpravy ocenenia pohľadávok vyplývajúcich z transakcií financovania prostredníctvom reálne ocenených cenných papierov.

Vkladá sa článok 382a s cieľom stanoviť nové prístupy, ktoré by mali inštitúcie používať na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, ako aj podmienky používania kombinácie týchto prístupov.

Článok 383 sa nahrádza s cieľom zaviesť všeobecné požiadavky na používanie štandardizovaného prístupu na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, ako aj definíciu regulačnej CVA na tento účel. Vkladajú sa články 383a až 383x s cieľom bližšie špecifikovať technické prvky štandardizovaného prístupu.

Článok 384 sa nahrádza s cieľom zaviesť základný prístup na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade so štandardmi Bazilej III.

Článok 385 sa nahrádza s cieľom zaviesť zjednodušený prístup na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, ako aj kritériá prípustnosti na používanie zjednodušeného prístupu.

Nakoniec sa mení článok 386 tak, aby sa v ňom zohľadňovali nové požiadavky uplatniteľné na prípustné hedžingy na účely požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok.

Rámec minimálnych spodných hraníc haircutov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov

Transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov zohrávajú zásadnú úlohu vo finančnom systéme Únie tým, že umožňujú finančným inštitúciám riadiť svoju vlastnú pozíciu likvidity a podporovať svoje činnosti súvisiace s tvorbou trhu s cennými papiermi. Transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov sú dôležité aj pre centrálne banky, pretože tieto transakcie im umožňujú prostredníctvom finančných inštitúcií prenášať svoje plány menovej politiky do reálnej ekonomiky. Transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov však môžu takisto umožniť účastníkom trhu rekurzívne využívať svoje pozície reinvestovaním hotovostného kolaterálu a opätovným použitím bezhotovostného kolaterálu. Na riešenie rizika nahromadenia nadmerného využívania finančnej páky mimo bankového sektora zverejnila Rada pre finančnú stabilitu (FSB) v roku 2013 odporúčanie 39 svojim členom, ktorí patria do jej jurisdikcie, aby zaviedli minimálne haircuty z kolaterálu pre niektoré transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, obchodované medzi bankami a nebankovými subjektmi. Podľa tohto odporúčania by sa takéto minimálne haircuty z kolaterálu mali zaviesť podľa uváženia každej jurisdikcie, a to buď priamo prostredníctvom regulácie trhu, alebo nepriamo prostredníctvom represívnejšej kapitálovej požiadavky; tento druhý prístup vypracoval výbor BCBS v roku 2017 ako súčasť konečných reforiem Bazilej III.

V odporúčaniach orgánu EBA v jeho špecializovanej správe 40 o vykonávaní rámca minimálnych spodných hraníc haircutov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v práve Únie a v odporúčaniach orgánu ESMA v jeho správe 41 o transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov a finančnej páke v EÚ sa však poukázalo na to, že nie je jasné, aký vplyv bude mať uplatňovanie tohto rámca na inštitúcie. V týchto odporúčaniach sa takisto vyjadrili obavy, že uplatňovanie tohto rámca na určité typy transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov by mohlo mať nežiaduce dôsledky na tieto finančné činnosti. Okrem toho ešte nie je jasné, či by bolo vhodnejšie uplatniť rámec na inštitúcie ako represívnejšiu požiadavku na vlastné zdroje, alebo skôr ako reguláciu trhu. Uplatňovanie rámca na inštitúcie ako represívnejšej požiadavky na vlastné zdroje by umožnilo inštitúciám, ktoré by nedodržiavali tieto minimálne spodné hranice haircutov, aby vykonávali tieto finančné činnosti, pričom by podliehali sankciám. Eventuálne, uplatňovaním rámca ako regulácie trhu by sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu, ak by sa Únia rozhodla zaviesť podobnú reguláciu trhu pre príslušné transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov medzi nebankovými subjektmi, ako to odporúča aj FSB v uvedenej správe z roku 2013.

V tejto súvislosti sa článkom 519c zavádza mandát pre orgán EBA, aby v úzkej spolupráci s orgánom ESMA podával Komisii správy o primeranosti vykonávania rámca minimálnych spodných hraníc haircutov uplatniteľného na transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v Únii. Na základe tejto správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.

Operačné riziko

Nový štandardizovaný prístup, ktorý nahradí všetky existujúce prístupy k operačnému riziku

Výbor BCBS zrevidoval medzinárodné štandardy pre operačné riziko s cieľom riešiť slabé stránky, ktoré sa objavili v dôsledku finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Okrem nedostatočnej citlivosti na riziko v štandardizovaných prístupoch bola zistená nedostatočná porovnateľnosť vyplývajúca zo širokej škály postupov interného modelovania v rámci pokročilých prístupov merania (AMA). V tejto súvislosti a s cieľom zlepšiť jednoduchosť rámca boli všetky existujúce prístupy na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko nahradené jediným prístupom, ktorý nie je založený na modeli a ktorý majú používať všetky inštitúcie. Hoci používanie modelov, ako sú modely vyvinuté v rámci AMA, už podľa tohto nového rámca nie je možné na určenie požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko, inštitúcie budú mať stále možnosť použiť tieto modely na účely postupu hodnotenia primeranosti interného kapitálu (ICAAP).

Nový štandardizovaný prístup sa v Únii vykonáva nahradením tretej časti hlavy III nariadenia CRR. Okrem toho sa vykonali ďalšie úpravy niekoľkých ďalších článkov v nariadení CRR, najmä s cieľom i) zaviesť jasné a harmonizované vymedzenie pojmov súvisiace s operačným rizikom (článok 4 ods. 1 body 52a, 52b a 52c), ako odporúča orgán EBA vo svojej odpovedi 42 na výzvu Komisie o poskytnutie odporúčaní z roku 2019, a ii) zohľadniť nahradenie hlavy III v celom nariadení CRR (napríklad predchádzajúce odkazy na hlavu III v článku 20 sa vypúšťajú). Napokon má orgán EBA príkaz podávať Komisii správy o využívaní poistenia v súvislosti s revidovaným rámcom operačného rizika (článok 519d). Táto správa je potrebná, pretože v skupine orgánov dohľadu sa objavili určité obavy, či nový štandardizovaný prístup k operačnému riziku môže umožniť regulačnú arbitráž prostredníctvom využitia poistenia.

Výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko

Podľa konečných štandardov Bazilej III sa v novom štandardizovanom prístupe kombinuje ukazovateľ, ktorý sa opiera o veľkosť obchodov inštitúcie (komponent ukazovateľa obchodovania alebo BIC), s ukazovateľom, v ktorom sa zohľadňuje história strát danej inštitúcie. Pri revidovanom bazilejskom štandarde sa počíta s niekoľkými diskrečnými právomocami, ako možno tento druhý ukazovateľ vykonávať. Jurisdikcie nemusia zohľadňovať historické straty pri výpočte kapitálovej požiadavky pre operačné riziko pre všetky relevantné inštitúcie, alebo môžu údaje o historických stratách dodatočne zohľadňovať pre inštitúcie, ktoré nedosahujú určitú veľkosť obchodov. V prípade výpočtu minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje sa s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci Únie a zjednodušiť výpočet kapitálovej požiadavky pre operačné riziko tieto právomoci uplatňujú harmonizovaným spôsobom, pričom sa nezohľadňujú historické údaje o prevádzkových stratách pre všetky inštitúcie.

Výpočet komponentu ukazovateľa obchodov je stanovený v novej kapitole 1 hlavy III (nové články 312 až 315). V Únii budú minimálne požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko založené výlučne na komponentoch ukazovateľa obchodov (článok 312). Výpočet komponentu ukazovateľa obchodovania, pri ktorom sa vychádza z takzvaného ukazovateľa obchodovania, je stanovený v článku 313 a určenie ukazovateľa obchodovania vrátane jeho komponentov a prípadných úprav z dôvodu zlúčení, nadobudnutí alebo odpredajov sa uvádza v článkoch 314 a 315.

Zber údajov a správa a riadenie

V novej kapitole 2 (nové články 316 až 323) sa stanovujú pravidlá zberu údajov a správy a riadenia. Z dôvodu proporcionality sú tieto požiadavky rozdelené na pravidlá, ktoré platia pre všetky inštitúcie, ako sú ustanovenia o rámci riadenia operačného rizika (článok 323), a pravidlá, ktoré sú relevantné len pre inštitúcie, ktoré musia zverejňovať aj údaje o historických stratách (článok 446 ods. 2), a teda musia viesť súbor údajov o stratách (článok 317). V Únii sa v súlade s odpoveďou orgánu EBA na výzvu Komisie o poskytnutie odporúčaní z roku 2019 od všetkých inštitúcií s ukazovateľom obchodovania rovným alebo vyšším ako 750 miliónov EUR bude vyžadovať, aby uchovávali súbor údajov o stratách a vypočítavali svoje ročné straty z operačného rizika na účely zverejnenia. Aby sa zabezpečilo, že nový rámec zostane primeraný, príslušné orgány budú môcť udeliť výnimku z tejto požiadavky, pokiaľ ukazovateľ obchodovania inštitúcie nepresiahne 1 miliardu EUR (článok 316). S cieľom zabezpečiť určitú stabilitu v priebehu času, najmä predísť tomu, aby dočasné poklesy veľkosti ukazovateľa obchodovania neprimerane ovplyvňovali toto posudzovanie, bude príslušný ukazovateľ obchodovania najvyšším ukazovateľom obchodovania, ktorý sa vykáže za posledné dva roky.

Prvky, ktoré sú relevantné pre výpočet ročnej straty z operačného rizika, sú bližšie uvedené v článkoch 318 až 321. V článku 318 sa stanovuje určenie „hrubej straty“ a „čistej straty“ a článok 319 obsahuje príslušné prahové hodnoty údajov o strate vo výške 20 000 EUR a 100 000 EUR. Niektoré mimoriadne udalosti operačného rizika, ktoré už nie sú relevantné pre rizikový profil inštitúcie, sa nemusia zohľadniť za predpokladu, že budú splnené všetky súvisiace podmienky a orgán dohľadu inštitúcie udelil na tento účel povolenie (článok 320). Podľa rovnakého princípu by mohla inštitúcia zahrnúť dodatočné straty, napríklad súvisiace s nadobudnutými alebo zlúčenými subjektmi (článok 321).

Presnosť a úplnosť údajov o stratách inštitúcií sú nevyhnutné. Orgány dohľadu budú preto musieť pravidelne kontrolovať kvalitu údajov o stratách (článok 322).

Ukazovateľ finančnej páky

Výpočet hodnoty expozície derivátov

Výbor BCBC zrevidoval od prijatia nariadenia (EÚ) 2019/876 ešte jeden osobitný aspekt svojho rámca ukazovateľa finančnej páky. S cieľom uľahčiť poskytovanie klientskych zúčtovacích služieb bolo v júni 2019 zmenené zaobchádzanie s derivátmi zúčtovanými klientom na účely ukazovateľa finančnej páky 43 . Podľa revidovaných pravidiel je zaobchádzanie s týmito derivátmi vo všeobecnosti v súlade so zaobchádzaním stanoveným podľa štandardizovaného prístupu ku kreditnému riziku protistrany (SA-CCR) v rámci založenom na riziku. Vo svojej správe z februára 2021 o ukazovateľovi finančnej páky 44 Komisia dospela k záveru, že je vhodné upraviť výpočet veľkosti celkovej expozície tak, aby sa zaobchádzanie s derivátmi zúčtovanými klientom zosúladilo s medzinárodne dohodnutými normami. Článok 429c sa preto zodpovedajúcim spôsobom mení.

Výpočet hodnoty expozície podsúvahových položiek

Vzhľadom na navrhované zmeny článku 4 a článku 111 ods. 1 nariadenia CRR už nie je potrebné stanovovať minimálny konverzný faktor 10 % pre určité podsúvahové položky v rámci ukazovateľa finančnej páky. Výnimka stanovená v článku 429f ods. 3 sa preto vypúšťa.

Bežné nákupy a predaje čakajúce na vyrovnanie

Ustanovenia týkajúce sa nákupov a predajov čakajúcich na vyrovnanie sa menia tak, aby sa tieto pravidlá lepšie zosúladili so štandardmi Bazilej III, a to najmä objasnením, že tieto ustanovenia sa vzťahujú na finančné aktíva a nie len na cenné papiere. Článok 429 ods. 6 a článok 429g ods. 1 nariadenia CRR sa menia zodpovedajúcim spôsobom.

Inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu v ambícii Únie podporovať dlhodobý prechod k udržateľnému rozvoju vo všeobecnosti, a najmä podporovať spravodlivý prechod k nulovej bilancii skleníkových plynov v hospodárstve Únie do roku 2050. Tento prechod so sebou prináša nové riziká, ktoré je potrebné pochopiť a primerane riadiť na všetkých úrovniach.

Zrýchlený prechod k udržateľnejšiemu hospodárstvu môže mať značný vplyv na spoločnosti, pretože zvyšuje riziká pre jednotlivé inštitúcie a pre celkovú finančnú stabilitu. Vplyvy ľudského správania na klímu, ako sú emisie skleníkových plynov alebo pokračovanie neudržateľných hospodárskych postupov, sú hlavnými faktormi fyzických rizík, ktoré potenciálne zvyšujú pravdepodobnosť environmentálnych rizík a ich sociálno-ekonomické vplyvy. Inštitúcie sú zároveň vystavené tým fyzickým rizikám, ktoré majú kompromisný vzťah s rizikami prechodu, pretože pri zachovaní všetkých ostatných vecí sa očakáva, že fyzické riziká sa pri vykonávaní politík v oblasti prechodu znížia. Opak však môže nastať vtedy, keď sa nepodniknú žiadne kroky, čo znamená, že keď je riziko prechodu nízke a vykonávanie politík súvisiacich s prechodom trvá dlhšie, o to viac sa zvýšia fyzické riziká.

Na podporu primeraného pochopenia a riadenia rizík udržateľnosti, ktoré sa bežne označujú ako environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (riziká ESG), musia inštitúcie so sídlom v Únii tieto riziká systematicky identifikovať, zverejňovať a riadiť na svojej individuálnej úrovni. Relatívna novosť rizík ESG a ich špecifiká znamenajú, že chápanie týchto rizík sa môže medzi inštitúciami výrazne líšiť.

Preto sa článok 4 mení tak, aby sa zaviedlo nové harmonizované vymedzenie pojmov rôznych typov rizík v rámci rizík ESG (článok 4 ods. 1 body 52d až 52i). Toto vymedzenie pojmov je v súlade s vymedzením pojmov, ktoré navrhuje orgán EBA vo svojej správe venovanej rizikám ESG.

S cieľom umožniť lepší dohľad nad rizikami ESG sa článok 430 mení tak, že sa v ňom vyžaduje, aby inštitúcie nahlasovali svoje expozície voči rizikám ESG svojim príslušným orgánom.

A napokon, aby sa lepšie zosúladili časové harmonogramy akýchkoľvek zmien v prudenciálnych pravidlách, ktoré môžu byť potrebné, článok 501c sa mení tak, aby sa posunul termín, do ktorého má orgán EBA predložiť správu o prudenciálnom zaobchádzaní s týmito expozíciami, z roku 2025 na rok 2023. V rámci mandátu v článku 501c by mal orgán EBA posudzovať expozície voči aktívam a činnostiam v odvetviach energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov, ako aj v odvetviach infraštruktúry a vozových parkov. Posudzovanie by malo zahŕňať aj možnosť cieleného nastavenia rizikových váh pre položky spojené s obzvlášť vysokou expozíciou voči klimatickým rizikám vrátane aktív alebo činností v odvetví fosílnych palív a v odvetviach s vysokým vplyvom na klímu. Ak sa zistí, že je to opodstatnené, v správe orgánu EBA by sa mal opísať celý rad možností uplatňovania osobitného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami, ktoré podliehajú vplyvom environmentálnych a sociálnych faktorov.

Integrovaný systém podávania správ na účely dohľadu a spoločné využívanie údajov

Orgán EBA v spolupráci s ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pracuje od roku 2018 na vytvorení Európskej centralizovanej infraštruktúry pre údaje v oblasti dohľadu (EUCLID) s cieľom zhromažďovať v centralizovanom integrovanom systéme informácie o najväčších inštitúciách so sídlom v Únii, ktoré orgány dohľadu spoločne využívajú. Tento systém bude obzvlášť užitočný pre dopĺňanie verejných správ a analýz súhrnnými údajmi a ukazovateľmi rizika o celkovom bankovom sektore EÚ. V článku 430c sa orgán EBA v súčasnosti poveruje, aby vypracoval štúdiu uskutočniteľnosti na účely rozvoja konzistentného a integrovaného systému zberu štatistických údajov, údajov o riešení krízových situácií a prudenciálnych údajov a aby do prípravy štúdie takisto zapojil príslušné orgány. V marci 2021 orgán EBA publikoval diskusný dokument o tejto štúdii uskutočniteľnosti a požiadal zainteresované strany o poskytnutie údajov do 11. júna 2021. V súlade s článkom 430c ods. 3, keď orgán EBA dokončí štúdiu uskutočniteľnosti, Komisia posúdi, či v neskoršej fáze zavedie potenciálne zmeny požiadaviek na podávanie správ, ktoré sú nariadené v siedmej A časti nariadenia CRR.

Zverejňovanie informácií

Zvýšená transparentnosť a proporcionalita v požiadavkách na zverejňovanie informácií

Vzhľadom na zmeny vykonané v nariadení o kapitálových požiadavkách s cieľom vykonávať konečné štandardy Bazilej III, ako aj na potrebu ďalšieho znižovania administratívnych nákladov súvisiacich so zverejňovaním a na uľahčenie prístupu k informáciám, ktoré zverejňujú inštitúcie, sa v ôsmej časti nariadenia CRR vykonáva niekoľko zmien.

Článok 433 sa mení s cieľom splnomocniť orgán EBA na centralizáciu zverejňovania ročných, polročných a štvrťročných prudenciálnych zverejnení inštitúcií. Cieľom tohto návrhu je sprístupniť prudenciálne informácie prostredníctvom jednotného elektronického prístupového miesta, čím sa rieši súčasná fragmentácia s cieľom zvýšiť transparentnosť a porovnateľnosť zverejňovania informácií v prospech všetkých účastníkov trhu. Centralizované zverejnenie orgánom EBA by sa uskutočnilo v rovnakom čase, keď inštitúcie zverejňujú svoje účtovné závierky alebo správy, alebo čo najskôr po tom. Tento návrh je plne v súlade s akčným plánom únie kapitálových trhov a je prechodným krokom k budúcemu rozvoju jednotného prístupového miesta v celej EÚ k informáciám o finančných a udržateľných investíciách spoločností.

Článok 434 sa mení s cieľom znížiť administratívnu záťaž súvisiacu so zverejňovaním informácií, najmä pre malé a menej zložité inštitúcie. Zdôvodnenie tohto ustanovenia sa opiera o pokrok, ktorý orgán EBA a príslušné orgány dosiahli pri vytváraní infraštruktúry, ktorá zhromažďuje podávanie správ na účely dohľadu (EUCLID). Návrhom sa posilňuje proporcionalita tým, že sa orgán EBA poveruje zverejňovaním informácií malých a menej zložitých inštitúcií na základe informácií z podávania správ na účely dohľadu. Týmto spôsobom sa od malých a menej zložitých inštitúcií vyžaduje, aby podávali správy svojim orgánom dohľadu a neuverejňovali príslušné zverejnenia informácií.

Články 438 a 447 sa menia tak, aby obsahovali povinnosti zverejnenia, pokiaľ ide o inštitúcie, ktoré používajú interný model, a preto musia zverejňovať celkové hodnoty rizikovej expozície vypočítané podľa úplného štandardizovaného prístupu v porovnaní so skutočnými rizikovo váženými aktívami na úrovni rizika, a o kreditné riziko na úrovni triedy aktív a podtriedy aktív. Tým sa uplatňuje príslušný štandard Bazilej III, ktorým sa vyžaduje, aby banky porovnávali modelované a štandardizované rizikovo vážené aktíva na úrovni rizika. Podľa toho sa menia články 433a, 433b a 433c týkajúce sa frekvencie zverejňovania informácií.

Články 433b a 433c sa menia tak, aby obsahovali povinnosť pre malé a menej zložité inštitúcie, ako aj pre ostatné nekótované inštitúcie, každoročne zverejňovať informácie o výške a kvalite splácaných expozícií, nesplácaných expozícií a expozícií s pozmenenou splatnosťou pre úvery, dlhové cenné papiere a podsúvahové expozície a informácie o expozíciách po splatnosti. Navrhované zmeny sú v súlade s akčným plánom Rady z roku 2017 o riešení nesplácaných úverov 45 , v ktorom bol orgán EBA vyzvaný, aby do konca roku 2018 zaviedol rozšírené požiadavky na zverejnenie týkajúce sa kvality aktív a nesplácaných úverov pre všetky inštitúcie. Okrem toho by zmeny zabezpečili úplný súlad s oznámením o „riešení nesplácaných úverov v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19“ 46 . Rozšírenie požiadaviek na zverejnenie v článku 442 písm. c) a d) na malé a menej zložité inštitúcie a na iné nekótované inštitúcie nevytvára žiadnu dodatočnú záťaž pre tieto inštitúcie z dvoch dôvodov. Po prvé, tieto inštitúcie už zverejňujú nesplácané úvery na základe usmernení orgánu EBA o zverejňovaní nesplácaných úverov 47 , ktoré sa riadili akčným plánom Rady z roku 2017 a v súčasnosti sú zohľadnené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/637 z 15. marca 2021 48 . Po druhé, po zavedení centralizácie zverejňovania prostredníctvom webovej platformy orgánu EBA by sa informácie o nesplácaných úveroch mohli získať z podávania správ na účely dohľadu, čím by sa znížila záťaž pre všetky inštitúcie a odstránila sa akákoľvek záťaž pre malé a menej zložité inštitúcie.

Článkami 445 a 455 sa zavádzajú nové požiadavky na zverejňovanie informácií, ktoré musia dodržiavať inštitúcie počítajúce svoje požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou jedného zo štandardizovaných prístupov, respektíve prístupu A-IMA.

Vkladá sa článok 445a s cieľom zaviesť nové požiadavky na zverejňovanie informácií o požiadavkách na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok.

Článok 446 sa mení s cieľom zaviesť revidované požiadavky na zverejnenie pre operačné riziko.

V oblasti zverejňovania sa už v nariadení CRR II zaviedli ustanovenia zamerané na zlepšenie zachytávania rizík ESG. V tejto súvislosti začnú veľké inštitúcie s verejne kótovanými emisiami zverejňovať informácie o rizikách ESG od júna 2022. Okamžitá účinnosť týchto ustanovení je však obmedzená, keďže veľký počet inštitúcií zostáva mimo rozsahu pôsobnosti pravidiel zverejňovania informácií v nariadení CRR. Článok 449a sa preto mení tak, aby sa požiadavky súvisiace so zverejňovaním rizík ESG rozšírili na všetky inštitúcie pri rešpektovaní zásady proporcionality.

Splnomocnenia pre orgán EBA

Návrhom sa rozširuje rozsah súčasného mandátu orgánu EBA podľa článku 434a. Navrhovanými zmenami článku 434a sa vyžaduje, aby okrem zavedenia a vývoja jednotných formátov zverejňovania informácií orgán EBA zaviedol politiku týkajúcu sa opätovného zverejňovania informácií a potrebných IT riešení na centralizáciu zverejnení.

Vymedzenie pojmu „malá a menej zložitá inštitúcia“

Návrhom sa mení vymedzenie pojmu „malá a menej zložitá inštitúcia“ uvedená v článku 4 ods. 1 bode 145 tým, že inštitúciám sa umožní vylúčiť derivátové transakcie uzatvorené s nefinančnými klientmi a derivátové transakcie používané na hedžing týchto transakcií v rámci limitu.

PKI s podkladovým portfóliom štátnych dlhopisov eurozóny

V článku 506a nariadenia (EÚ) 2021/558 bola Komisia poverená, aby do 31. decembra 2021 zverejnila správu, v ktorej posúdi, či je potrebné vykonať zmeny v regulačnom rámci „s cieľom podporiť trh s expozíciami a ich nákup bankami vo forme podielov alebo akcií v PKI s podkladovým portfóliom pozostávajúcim výlučne zo štátnych dlhopisov členských štátov, ktorých menou je euro, v ktorom sa relatívna váha dlhopisov každého členského štátu v celkovom portfóliu PKI rovná relatívnej váhe príspevku každého členského štátu ku kapitálu ECB“.

V článku 132 ods. 4 nariadenia CRR sa ustanovuje „prístup založený na prezretí podkladových expozícií“, v rámci ktorého môže investorská inštitúcia „preskúmať podkladové expozície [PKI] s cieľom vypočítať priemernú rizikovú váhu pre svoje expozície podielov na majetku v PKI“ v súlade s metódami stanovenými v nariadení CRR. Toto je podmienené tým, že investorská inštitúcia si je „vedomá“ podkladových expozícií PKI.

Súčasný regulačný režim teda umožňuje investorským inštitúciám uplatňovať na podiely na majetku v PKI rovnaké rizikové váhy, aké by sa uplatňovali na priame investície do štátnych dlhopisov členských štátov. Keďže takéto vystavenia voči štátnym dlhopisom už priťahujú zaobchádzanie s výhodným regulatórnym kapitálom, nezdá sa potrebné vykonávať zmeny v prudenciálnom rámci na podporu trhu pre PKI s týmto typom podkladových expozícií, alebo najmä na prispôsobenie osobitnej štruktúry uvedenej v článku 506a nariadenia (EÚ) 2021/558.

Okrem toho sa popri nedávnej a plánovanej emisii dlhopisov v rámci programu NextGenerationEU zdá, že už neexistuje bezprostredná potreba vytvorenia uvedenej štruktúry.

Dodatočné právomoci v oblasti dohľadu na zavedenie obmedzení rozdeľovania výnosov zo strany inštitúcií

Prudenciálne zaobchádzanie s kryptoaktívami

2021/0342 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 49 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V reakcii na celosvetovú finančnú krízu začala Únia rozsiahlu reformu prudenciálneho rámca pre inštitúcie zameranú na zvýšenie odolnosti bankového sektora EÚ. Jedným z hlavných prvkov reformy bolo vykonávanie medzinárodných štandardov dohodnutých Bazilejským výborom pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“), konkrétne tzv. reformy Bazilej III. Vďaka tejto reforme bankový sektor EÚ vstúpil do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na odolnom základe. Hoci je v súčasnosti celková úroveň kapitálu v inštitúciách v EÚ v priemere uspokojivá, niektoré problémy, ktoré boli zistené v dôsledku celosvetovej finančnej krízy, sa ešte neriešili.

(2)Na vyriešenie týchto problémov, poskytnutie právnej istoty a vyjadrenie nášho záväzku našim medzinárodným partnerom v G20 je mimoriadne dôležité poctivo vykonávať zostávajúce prvky reformy Bazilej III. Vykonávaním by sa zároveň malo zabrániť výraznému zvýšeniu celkových kapitálových požiadaviek pre bankový systém EÚ ako celok a mali by sa zohľadniť špecifiká hospodárstva EÚ. Ak je to možné, úpravy medzinárodných štandardov by sa mali uplatňovať na prechodnom základe. Vykonávanie by malo pomôcť vyhnúť sa znevýhodneniam v rámci hospodárskej súťaže pre inštitúcie v EÚ, najmä v oblasti obchodných aktivít, kde inštitúcie v EÚ priamo súťažia so svojimi medzinárodnými partnermi. Navrhovaný prístup by okrem toho mal byť v súlade s logikou bankovej únie a mal by zabrániť ďalšej fragmentácii jednotného trhu bankovníctva. A napokon by mal zabezpečiť proporcionalitu pravidiel a zamerať sa na ďalšie znižovanie nákladov na dodržiavanie predpisov, najmä pre menšie inštitúcie, bez uvoľnenia prudenciálnych štandardov.

(3)Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 umožňuje inštitúciám vypočítať si svoje kapitálové požiadavky buď pomocou štandardizovaných prístupov, alebo pomocou prístupov interného modelu. Prístupy interného modelu umožňujú inštitúciám odhadnúť väčšinu alebo všetky parametre požadované na výpočet kapitálových požiadaviek samostatne, kým pri štandardizovaných prístupoch sa vyžaduje, aby inštitúcie vypočítali kapitálové požiadavky pomocou pevne stanovených parametrov, ktoré sú založené na relatívne konzervatívnych predpokladoch a sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Bazilejský výbor pre bankový dohľad sa v decembri 2017 rozhodol zaviesť súhrnnú spodnú hranicu pre výstupné hodnoty. Toto rozhodnutie sa zakladalo na analýze realizovanej po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009, pri ktorej sa zistilo, že interné modely majú tendenciu podceňovať riziká, ktorým sú inštitúcie vystavené, najmä pri určitých druhoch expozícií a rizík, a preto sú ich výsledkom zvyčajne nedostatočné kapitálové požiadavky. V porovnaní s kapitálovými požiadavkami vypočítanými pomocou štandardizovaných prístupov vytvárajú interné modely v priemere nižšie kapitálové požiadavky pre rovnaké expozície.

(4)Spodná hranica pre výstupné hodnoty predstavuje jedno z kľúčových opatrení reforiem Bazilej III. Ich cieľom je obmedziť neopodstatnenú variabilitu regulatórnych kapitálových požiadaviek vytvorených internými modelmi a nadmerné zníženie kapitálu, ktoré môže inštitúcia využívajúca interné modely odvodiť v porovnaní s inštitúciou využívajúcou revidované štandardizované prístupy. Tieto inštitúcie to môžu urobiť tak, že stanovia spodnú hranicu kapitálových požiadaviek, ktoré vytvárajú interné modely inštitúcií, na 72,5 % kapitálových požiadaviek, ktoré by sa uplatňovali, ak by tieto inštitúcie používali štandardizované prístupy. Vykonávaním spodnej hranice pre výstupné hodnoty by sa mala zvýšiť porovnateľnosť ukazovateľov kapitálu inštitúcií, obnoviť dôveryhodnosť interných modelov a zabezpečiť rovnaké podmienky medzi inštitúciami, ktoré na výpočet kapitálových požiadaviek používajú rôzne prístupy.

(5)Aby sa predišlo fragmentácii vnútorného trhu s bankovníctvom, prístup k spodnej hranici pre výstupné hodnoty by mal byť v súlade so zásadou agregácie rizika medzi jednotlivými subjektmi v rámci tej istej bankovej skupiny a s logikou konsolidovaného dohľadu. V rámci spodnej hranice pre výstupné hodnoty by sa zároveň mali riešiť riziká vyplývajúce z interných modelov v domovských aj hostiteľských členských štátoch. Spodná hranica pre výstupné hodnoty by sa preto mala vypočítať na najvyššej úrovni konsolidácie v Únii, kým dcérske spoločnosti nachádzajúce sa v iných členských štátoch ako materská spoločnosť v EÚ by mali vypočítať svoj príspevok k požiadavke na spodnú hranicu pre výstupné hodnoty celej bankovej skupiny na subkonsolidovanom základe. Týmto prístupom by sa malo zabrániť neúmyselným vplyvom a malo by sa zabezpečiť spravodlivé rozdelenie dodatočného kapitálu požadovaného uplatnením spodnej hranice pre výstupné hodnoty medzi subjekty skupiny v domovských a hostiteľských členských štátoch podľa ich rizikového profilu.

(6)Bazilejský výbor pre bankový dohľad zistil, že súčasný štandardizovaný prístup pre kreditné riziko (SA-CR) nie je dostatočne citlivý na riziko v mnohých oblastiach, čo vedie k nepresnému alebo neprimeranému – buď príliš vysokému alebo príliš nízkemu – hodnoteniu kreditného rizika, a teda aj kapitálových požiadaviek. Ustanovenia týkajúce sa prístupu SA-CR by sa preto mali revidovať, aby sa zvýšila citlivosť tohto prístupu na riziko vo vzťahu k niekoľkým kľúčovým aspektom.

(7)Pre expozície s ratingom voči iným inštitúciám by sa niektoré rizikové váhy mali prepracovať v súlade so štandardmi Bazilej III. Okrem toho by sa zaobchádzanie s expozíciami voči inštitúciám bez ratingu na základe rizikovej váhy malo spresniť a oddeliť od rizikovej váhy platnej pre ústrednú vládu členského štátu, v ktorom má banka sídlo, keďže sa nepredpokladá žiadna implicitná vládna podpora pre inštitúcie.

(8)Pre podriadené dlhové a kapitálové expozície je potrebné podrobnejšie a prísnejšie zaobchádzanie na základe rizikovej váhy, aby sa zohľadnilo vyššie riziko straty podriadených dlhových a kapitálových expozícií v porovnaní s dlhovými expozíciami a aby sa predišlo regulačnej arbitráži medzi bankovou knihou a obchodnou knihou. Inštitúcie Únie majú dlhodobé strategické kapitálové investície do finančných a nefinančných podnikateľských subjektov. Keďže štandardná riziková váha pre kapitálové expozície sa počas 5-ročného prechodného obdobia zvyšuje, existujúce strategické kapitálové podiely v podnikateľských subjektoch a poisťovniach pod významným vplyvom inštitúcie by sa mali zachovať, aby sa predišlo rušivým účinkom a aby sa zachovala úloha inštitúcií Únie ako dlhodobých stálych, strategických kapitálových investorov. Vzhľadom na prudenciálne záruky a dohľad na podporu finančnej integrácie finančného sektora by sa však pre kapitálové podiely v iných inštitúciách v rámci tej istej skupiny alebo kryté rovnakým systémom inštitucionálnej ochrany mal zachovať súčasný režim. Navyše s cieľom posilniť súkromné a verejné iniciatívy na poskytovanie dlhodobého kapitálu podnikateľským subjektom v EÚ, či už kótovaným alebo nekótovaným, by sa investície nemali považovať za špekulatívne, ak sa uskutočňujú s pevným úmyslom vrcholového manažmentu inštitúcie držať ho tri alebo viac rokov.

(9)Na podporu určitých sektorov hospodárstva sa v štandardoch Bazilej III ustanovuje diskrečná právomoc orgánov dohľadu, ktorá inštitúciám umožňuje v rámci určitých limitov prideliť preferenčné zaobchádzanie kapitálovým podielom uskutočneným podľa „legislatívnych programov“, ktoré so sebou prinášajú významné dotácie na investície a zahŕňajú vládny dohľad a obmedzenia kapitálových investícií. Uplatňovanie tejto diskrečnej právomoci v Únii by takisto malo pomôcť pri podpore dlhodobých kapitálových investícií.

(10)Úvery podnikom v Únii poskytujú predovšetkým inštitúcie, ktoré na výpočet svojich kapitálových požiadaviek používajú pre kreditné riziko prístupy na základe na interných ratingov (IRB). Pri vykonávaní spodnej hranice pre výstupné hodnoty budú tieto inštitúcie musieť použiť aj prístup SA-CR, ktorý sa pri určovaní kreditnej kvality podnikového dlžníka opiera o ratingové hodnotenia od externých ratingových agentúr (ďalej len „ECAI“). Priradenie medzi externými ratingmi a rizikovými váhami platnými pre hodnotené podnikateľské subjekty by malo byť podrobnejšie s cieľom uviesť takéto priradenie do súladu s medzinárodnými normami v tejto veci.

(11)Väčšina podnikateľských subjektov v EÚ však nevyhľadáva externé úverové ratingy, najmä z dôvodu nákladov. Aby sa predišlo rušivým vplyvom na bankové úvery podnikateľským subjektom bez ratingu a aby sa poskytol dostatok času na vytvorenie verejných alebo súkromných iniciatív zameraných na zvýšenie krytia externými úverovými ratingmi, na takéto zvýšenie krytia treba stanoviť prechodné obdobie. Počas tohto prechodného obdobia by inštitúcie využívajúce prístupy IRB mali mať možnosť uplatniť priaznivé zaobchádzanie pri výpočte svojej spodnej hranice pre výstupné hodnoty pre expozície investičného stupňa voči podnikateľským subjektom bez ratingu, pričom by sa mali zaviesť iniciatívy na podporu širokého používania úverových ratingov. Táto prechodná úprava by sa mala doplniť o správu, ktorú vypracuje Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“). Po prechodnom období by inštitúcie mali mať možnosť použiť pri výpočte kapitálových požiadaviek pre väčšinu svojich expozícií voči podnikateľským subjektom ratingové hodnotenia od ECAI. S cieľom informovať o akejkoľvek budúcej iniciatíve týkajúcej sa vytvárania verejných alebo súkromných ratingových systémov by sa od európskych orgánov dohľadu (ďalej len „ESA“) malo požadovať, aby vypracovali správu o prekážkach dostupnosti externých úverových ratingov od ECAI, najmä pre podnikateľské subjekty, a o možných opatreniach na riešenie týchto prekážok. Počas tohto obdobia je Európska komisia pripravená poskytnúť technickú podporu členským štátom prostredníctvom svojho nástroja technickej podpory v tejto oblasti, napr. formulovať stratégie na zvýšenie prenikania ratingov do ich nekótovaných podnikateľských subjektov alebo preskúmať najlepšie postupy pri zakladaní subjektov schopných poskytovať ratingy alebo poskytovať súvisiace poradenstvo podnikateľským subjektom.

(12)Pre expozície v oblasti nehnuteľností určených na bývanie a podnikanie Bazilejský výbor pre bankový dohľad vyvinul prístupy citlivejšie na riziká, aby lepšie odrážali rôzne modely financovania a fázy procesu výstavby.

(13)Finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 odhalila množstvo nedostatkov súčasného štandardizovaného zaobchádzania s expozíciami v oblasti nehnuteľností. Tieto nedostatky sa riešili v štandardoch Bazilej III. V skutočnosti sa v štandardoch Bazilej III zaviedli expozície voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem (ďalej len „IPRE“) ako nová podkategória triedy expozícií voči podnikateľským subjektom, ktorá podlieha osobitnému zaobchádzaniu na základe rizikovej váhy s cieľom presnejšie zohľadňovať riziko spojené s týmito expozíciami, ale aj s cieľom zlepšiť súlad so zaobchádzaním s IPRE v rámci prístupu na základe interných ratingov (ďalej len „IRBA“) uvedeného v časti III hlave II kapitole 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(14)V prípade všeobecných expozícií v oblasti nehnuteľností určených na bývanie a podnikanie by sa mal zachovať prístup rozdelenia úverov v článkoch 124 až 126 nariadenia, keďže tento prístup je citlivý na typ dlžníka a zohľadňujú sa v ňom účinky kolaterálu vo forme nehnuteľnosti na zmiernenie rizika v príslušných rizikových váhach, a to aj v prípade vysokých pomerov výšky úveru k hodnote zabezpečenia (ďalej len „LTV“). Jeho nastavenie by sa však malo upraviť v súlade so štandardmi Bazilej III, keďže sa zistilo, že je príliš konzervatívny pre hypotéky s veľmi nízkymi pomermi LTV.

(15)Aby sa zabezpečilo, že vplyvy spodnej hranice pre výstupné hodnoty na hypotekárne úvery s nízkym rizikom na kúpu nehnuteľností na bývanie poskytovaných inštitúciami, ktoré využívajú prístupy IRB, budú rozložené na dostatočne dlhé obdobie, a tak sa predíde narušeniam tohto typu úverov, ktoré by mohlo spôsobiť náhle zvýšenie požiadaviek na vlastné zdroje, je potrebné stanoviť osobitnú prechodnú úpravu. Počas trvania opatrenia by mali mať inštitúcie IRB možnosť použiť pri výpočte spodnej hranice pre výstupné hodnoty nižšiu rizikovú váhu na tú časť svojich expozícií v prípade hypoték na obytné nehnuteľnosti, ktorá sa považuje za zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na bývanie podľa revidovaného prístupu SA-CR. Aby sa zabezpečilo, že prechodná úprava bude dostupná len pre nízkorizikové expozície v prípade hypoték na obytné nehnuteľnosti, mali by sa stanoviť vhodné kritériá prípustnosti založené na zavedených koncepciách, ktoré sa používajú v rámci prístupu SA-CR. Súlad s týmito kritériami by mali overovať príslušné orgány. Keďže trhy s nehnuteľnosťami určenými na bývanie sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť, rozhodnutie o tom, či aktivovať prechodnú úpravu, by sa malo ponechať na jednotlivé členské štáty. Používanie prechodnej úpravy by mal monitorovať orgán EBA.

(16)V dôsledku nedostatočnej jasnosti a citlivosti súčasného zaobchádzania so špekulatívnym financovaním nehnuteľného majetku na riziko sa kapitálové požiadavky na tieto expozície v súčasnosti často považujú za príliš vysoké alebo príliš nízke. Toto zaobchádzanie by sa preto malo nahradiť osobitným zaobchádzaním s expozíciami ADC, ktoré zahŕňa úvery podnikom alebo účelovo vytvoreným subjektom financujúcim nadobudnutie pozemkov na účely rozvoja a výstavby alebo na rozvoj a výstavbu akéhokoľvek nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo podnikanie.

(17)Dôležité je znížiť vplyv cyklických účinkov na ocenenie majetku zabezpečujúceho úver a udržať stabilnejšie kapitálové požiadavky na hypotéky. Hodnota majetku uznaná na prudenciálne účely by preto nemala presiahnuť priemernú hodnotu porovnateľného majetku nameranú počas dostatočne dlhého monitorovacieho obdobia, pokiaľ úpravy tohto majetku jednoznačne nezvýšia jeho hodnotu. Aby sa predišlo neželaným dôsledkom na fungovanie trhov s krytými dlhopismi, príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť pravidelné preceňovanie nehnuteľného majetku bez uplatňovania týchto obmedzení na zvýšenie hodnoty. Úpravy, ktoré zvyšujú energetickú účinnosť budov a bytových jednotiek, by sa mali považovať za zvyšovanie hodnoty.

(18)Špecializované financovanie sa vykonáva pomocou účelovo vytvorených subjektov, ktoré zvyčajne slúžia ako požičiavajúce subjekty, pre ktoré je návratnosť investícií primárnym zdrojom splácania získaných financií. Zmluvné dojednania v rámci modelu špecializovaného financovania poskytujú veriteľovi podstatnú mieru kontroly nad aktívami a primárnym zdrojom splatenia záväzku je príjem generovaný financovanými aktívami. Na presnejšie vyjadrenie súvisiaceho rizika by preto tieto zmluvné dojednania mali podliehať osobitným kapitálovým požiadavkám na kreditné riziko. V súlade s medzinárodne dohodnutými štandardmi Bazilej III o priraďovaní rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania by sa v rámci prístupu SA-CR mala zaviesť osobitná trieda špecializovaných expozícií, čím sa zlepší súlad s existujúcim osobitným zaobchádzaním so špecializovaným financovaním podľa prístupov IRB. Malo by sa zaviesť osobitné zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania, pričom by sa malo rozlišovať medzi „financovaním projektov“, „financovaním predmetov“ a „financovaním komodít“, s cieľom lepšie zohľadniť inherentné riziká týchto podtried triedy špecializovaných expozícií. Podobne ako v prípade expozícií voči podnikateľským subjektom by sa mali zaviesť dva prístupy na priraďovanie rizikových váh, jeden pre jurisdikcie umožňujúce použitie externých ratingov na regulačné účely a jeden pre jurisdikcie, ktoré to neumožňujú.

(19)Zatiaľ čo nové štandardizované zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania bez ratingu stanovené v štandardoch Bazilej III je podrobnejšie ako súčasné štandardizované zaobchádzanie s expozíciami voči podnikateľským subjektom podľa tohto nariadenia, nové štandardizované zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania bez ratingu nie je dostatočne citlivé na riziko, aby sa v ňom zohľadnili účinky komplexných bezpečnostných balíkov a prísľubov zvyčajne spojených s týmito expozíciami v Únii, ktoré umožňujú veriteľom kontrolovať budúce peňažné toky, ktoré sa majú generovať počas životnosti projektu alebo aktíva. V dôsledku nedostatočného externého ratingového krytia expozícií vo forme špecializovaného financovania v Únii môže zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania bez ratingu stanovené v štandardoch Bazilej III vytvárať stimuly pre inštitúcie, aby prestali financovať určité projekty alebo aby prevzali vyššie riziko v prípade expozícií, s ktorými sa inak zaobchádza podobne a ktoré majú rôzne rizikové profily. Zatiaľ čo expozície vo forme špecializovaného financovania väčšinou financujú inštitúcie používajúce prístup IRB, ktoré majú pre tieto expozície zavedené interné modely, vplyv môže byť obzvlášť významný v prípade expozícií „financovania predmetov“, pri ktorých by v konkrétnom kontexte uplatňovania spodnej hranice pre výstupné hodnoty mohlo hroziť prerušenie činností. Aby sa predišlo neúmyselným dôsledkom nedostatočnej citlivosti na riziko bazilejského zaobchádzania s expozíciami v oblasti financovania predmetov bez ratingu, na expozície v oblasti financovania predmetov, ktoré spĺňajú súbor kritérií schopných znížiť ich rizikový profil na „vysokokvalitné“ normy kompatibilné s obozretným a konzervatívnym riadením finančných rizík, by sa mala uplatňovať znížená riziková váha. Orgán EBA je poverený vypracovaním návrhov regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých môžu inštitúcie zaradiť expozíciu vo forme špecializovaného financovania predmetov do kategórie „vysokej kvality“ s rizikovou váhou podobnou expozíciám v oblasti financovania projektov „vysokej kvality“ podľa prístupu SA-CR. Inštitúcie so sídlom v jurisdikciách, ktoré umožňujú používanie externých ratingov, by mali svojim expozíciám vo forme špecializovaného financovania priradiť rizikové váhy určené len externými ratingmi špecifickými pre danú emisiu, ako sa to stanovuje v rámci Bazilej III.

(20)Klasifikácia retailových expozícií podľa prístupov SA-CR a IRB by sa mala ďalej zosúladiť, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie zodpovedajúcich rizikových váh na rovnaký súbor expozícií. V súlade so štandardmi Bazilej III by sa mali ustanoviť pravidlá pre diferencované zaobchádzanie s revolvingovými retailovými expozíciami, ktoré spĺňajú súbor podmienok splatenia alebo použitia schopných znížiť ich rizikový profil. Tieto expozície sa vymedzujú ako expozície voči „transakčným partnerom“. Expozíciám voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám, ktoré nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli považovať za retailové expozície, by sa podľa prístupu SA-CR mala priradiť riziková váha 100 %.

(21)Štandardmi Bazilej III sa zavádza konverzný faktor úverov 10 % na bezpodmienečne zrušiteľné prísľuby v rámci prístupu SA-CR. To bude mať pravdepodobne významný vplyv na dlžníkov, ktorí sa spoliehajú na flexibilnú povahu bezpodmienečne zrušiteľných prísľubov pri financovaní svojich činnosti pri riešení sezónnych výkyvov vo svojich podnikoch alebo pri riadení neočakávaných krátkodobých zmien potrieb pracovného kapitálu, najmä počas zotavovania sa z pandémie ochorenia COVID-19. Je teda vhodné ustanoviť prechodné obdobie, počas ktorého budú inštitúcie naďalej uplatňovať nulový konverzný faktor úverov na svoje bezpodmienečne zrušiteľné prísľuby, a následne posúdiť, či je zaručené potenciálne postupné zvyšovanie príslušných konverzných faktorov úverov, aby sa inštitúciám umožnilo prispôsobiť ich prevádzkové postupy a produkty bez toho, aby sa obmedzila dostupnosť úverov pre dlžníkov inštitúcií. Táto prechodná úprava by sa mala doplniť o správu, ktorú vypracuje orgán EBA.

(22)Finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 odhalila, že v niektorých prípadoch úverové inštitúcie použili prístupy IRB aj na portfóliá nevhodné na modelovanie z dôvodu nedostatočných údajov, čo malo nepriaznivé dôsledky na spoľahlivosť výsledkov, a tým aj na finančnú stabilitu. Je preto vhodné neukladať inštitúciám povinnosť používať prístupy IRB pre všetky svoje expozície a uplatňovať požiadavku na zavedenie na úrovni tried expozícií. Zároveň je vhodné obmedziť používanie prístupov IRB pre triedy expozícií, kde je spoľahlivé modelovanie zložitejšie na zvýšenie porovnateľnosti a spoľahlivosti kapitálových požiadaviek na kreditné riziko v rámci prístupov IRB.

(23)Expozície inštitúcií voči iným inštitúciám, iným subjektom finančného sektora a veľkým podnikateľským subjektom zvyčajne vykazujú nízku mieru zlyhania. V prípade takýchto portfólií expozícií s nízkym rizikom zlyhania sa ukázalo, že pre inštitúcie je náročné získať spoľahlivé odhady kľúčového parametra rizika prístupu IRB, straty v prípade zlyhania (ďalej len „LGD“), a to v dôsledku nedostatočného počtu pozorovaných zlyhaní pri týchto portfóliách. Tento problém má za následok nežiaducu úroveň rozptylu medzi úverovými inštitúciami v úrovni odhadovaného rizika. Inštitúcie by preto mali pre tieto portfóliá expozícií s nízkym rizikom zlyhania používať skôr regulačné hodnoty LGD ako interné odhady LGD.

(24)Inštitúcie, ktoré používajú interné modely na odhadovanie požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko pre kapitálové expozície, zvyčajne zakladajú svoje posudzovanie rizika na verejne dostupných údajoch, pri ktorých možno predpokladať, že k nim majú všetky inštitúcie rovnaký prístup. Za týchto okolností nemožno odôvodniť rozdiely v požiadavkách na vlastné zdroje. Kapitálové expozície držané v bankovej knihe tvoria okrem toho veľmi malú zložku súvah inštitúcií. Na zvýšenie porovnateľnosti požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií a na zjednodušenie regulačného rámca by preto inštitúcie mali vypočítať svoje požiadavky na vlastné zdroje pre kreditné riziko pre kapitálové expozície pomocou prístupu SA-CR a na tento účel by sa mal prístup IRB zamietnuť.

(25)Malo by sa zabezpečiť, aby odhady pravdepodobnosti zlyhania (ďalej len „PD“), LGD a konverzné faktory úverov jednotlivých expozícií inštitúcií, ktoré môžu používať interné modely na výpočet kapitálových požiadaviek na kreditné riziko, nedosiahli neadekvátne nízke úrovne. Je preto vhodné zaviesť minimálne hodnoty pre vlastné odhady a inštitúciám uložiť povinnosť, aby používali vyššie odhady spomedzi vlastných odhadov parametrov rizika a tieto minimálne hodnoty. Tieto parametre rizika „spodné hranice pre vstupné hodnoty“ by mali predstavovať záruku, ktorou sa zabezpečí, že kapitálové požiadavky neklesnú pod obozretnú úroveň. Okrem toho by mali zmierniť riziko modelu spôsobené takými faktormi, ako je nesprávna špecifikácia modelu, chyba merania a obmedzenia údajov. Zlepšili by takisto porovnateľnosť kapitálových pomerov medzi inštitúciami. Aby sa tieto výsledky mohli dosiahnuť, spodné hranice pre vstupné hodnoty by mali byť nastavené dostatočne konzervatívnym spôsobom.

(26)Minimálne hodnoty parametrov rizika, ktoré sú nastavené príliš konzervatívne, môžu skutočne odradiť inštitúcie od prijatia prístupov IRB a noriem v oblasti riadenia rizík. Inštitúcie môžu byť takisto motivované k tomu, aby presunuli svoje portfóliá do vyšších rizikových expozícií, aby sa vyhli obmedzeniam vyplývajúcim z minimálnych hodnôt parametrov rizika. Aby sa predišlo takýmto neúmyselným následkom, minimálne hodnoty parametrov rizika by mali primerane odrážať určité rizikové charakteristiky podkladových expozícií, a to najmä tým, že v prípade potreby sa prijmú rôzne hodnoty pre rôzne typy expozícií.

(27)Expozície vo forme špecializovaného financovania majú rizikové charakteristiky, ktoré sa líšia od všeobecných expozícií voči podnikateľským subjektom. Je preto vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého sa znížia spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD uplatniteľné na expozície vo forme špecializovaného financovania.

(28)V súlade so štandardmi Bazilej III by malo zaobchádzanie v rámci IRB s triedou expozícií voči štátnym dlhopisom zostať do značnej miery nedotknuté z dôvodu osobitnej povahy a rizík súvisiacich s podkladovými dlžníkmi. Expozície voči štátnym dlhopisom by predovšetkým nemali podliehať parametrom rizika „spodné hranice pre vstupné hodnoty“.

(29)Aby sa zabezpečil konzistentný prístup pre všetky expozície voči subjektom verejného sektora, regionálnym vládam a miestnym orgánom, mala by sa vytvoriť nová trieda expozícií voči subjektom verejného sektora, regionálnym vládam a miestnym orgánom, ktorá by bola nezávislá od tried expozícií voči štátu a inštitúciám a ktorá by mala podliehať spodným hraniciam pre vstupné hodnoty stanoveným v nových pravidlách.

(30)Malo by sa objasniť, ako by sa mohol rozpoznať účinok záruky pre zaručenú expozíciu, ak sa s podkladovou expozíciou zaobchádza podľa prístupu IRB, podľa ktorého je povolené modelovanie pre PD a LGD, ale kde ručiteľ patrí k druhu expozícií, pre ktoré modelovanie LGD alebo prístup IRB nie sú povolené. Predovšetkým použitie substitučného prístupu, pri ktorom sa parametre rizika podkladových expozícií nahrádzajú parametrami rizika ručiteľa, alebo metódy, pri ktorej sa PD alebo LGD podkladového dlžníka upravia pomocou špecifického prístupu modelovania, aby sa zohľadnil vplyv záruky, by nemal viesť k upravenej rizikovej váhe, ktorá je nižšia ako riziková váha uplatniteľná na priamu porovnateľnú expozíciu voči ručiteľovi. V dôsledku toho, ak sa s ručiteľom zaobchádza podľa prístupu SA-CR, uznanie záruky podľa prístupu IRB by malo viesť k priradeniu rizikovej váhy prístupu SA-CR ručiteľa k zaručenej expozícii.

(31)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 50 sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 s cieľom zaviesť konečné štandardy FRTB len na účely podávania správ. Zavedenie záväzných kapitálových požiadaviek na základe týchto štandardov bolo po posúdení ich vplyvu na banky Únie ponechané na samostatnú riadnu legislatívnu iniciatívu.

(32)S cieľom dokončiť reformný program zavedený po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a vyriešiť nedostatky súčasného rámca trhového rizika by sa do práva Únie mali zaviesť záväzné kapitálové požiadavky pre trhové riziko založené na konečných normách hĺbkového preskúmania obchodnej knihy. Z nedávnych odhadov vplyvu konečných štandardov FRTB na banky v Únii vyplynulo, že zavedenie týchto štandardov v Únii povedie k veľkému zvýšeniu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre určité obchodné činnosti a činnosti súvisiace s tvorbou trhu, ktoré sú dôležité pre hospodárstvo EÚ. S cieľom zmierniť tento vplyv a zachovať dobré fungovanie finančných trhov v Únii by sa do transpozície konečných štandardov FRTB do práva Únie mali zaviesť cielené úpravy.

(33)Ako sa vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2019/876, Komisia by mala pri výpočte kapitálových požiadaviek na trhové riziko pre inštitúcie so stredne veľkým rozsahom činnosti v obchodnej knihe zohľadniť zásadu proporcionality a tieto požiadavky podľa toho nastaviť. Inštitúcie so stredne veľkým rozsahom činnosti v obchodnej knihe by preto mali mať možnosť používať zjednodušený štandardizovaný prístup na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s medzinárodne dohodnutými normami. Okrem toho by kritériá prípustnosti na identifikáciu inštitúcií so stredne veľkým rozsahom činnosti v obchodnej knihe mali zostať v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) 2019/876 na oslobodenie takýchto inštitúcií od požiadaviek na podávanie správ o FRTB stanovených v uvedenom nariadení.

(34)Obchodné činnosti inštitúcií na veľkoobchodných trhoch možno ľahko realizovať cez hranice, a to aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Vykonávanie konečných štandardov FRTB by sa preto malo v rámci jurisdikcií čo najviac zbližovať, a to z hľadiska podstaty aj načasovania. V opačnom prípade nebude možné zabezpečiť pre tieto činnosti rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni. Komisia by preto mala monitorovať vykonávanie týchto štandardov v iných jurisdikciách členov výboru BCBS, a v prípade potreby by mala podniknúť kroky na riešenie možného narušenia týchto pravidiel.

(35)Výbor BCBS zrevidoval medzinárodnú normu pre operačné riziko s cieľom riešiť nedostatky, ktoré sa objavili v dôsledku finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Okrem nedostatočnej citlivosti na riziko v štandardizovaných prístupoch bola zistená nedostatočná porovnateľnosť vyplývajúca zo širokej škály postupov interného modelovania v rámci pokročilého prístupu merania (AMA). V záujme zjednodušenia rámca operačného rizika sa preto všetky existujúce prístupy k odhadu kapitálových požiadaviek na operačné riziko nahradili jednou metódou, ktorá nie je založená na modeli. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s revidovanými bazilejskými štandardmi tak, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni pre inštitúcie so sídlom v Únii, ktoré však pôsobia aj mimo Únie, a aby sa zabezpečilo, že rámec operačného rizika na úrovni Únie zostane účinný.

(36)V novom štandardizovanom prístupe k operačnému riziku, ktorý zaviedol výbor BCBS, sa kombinuje ukazovateľ, ktorý sa opiera o veľkosť obchodov inštitúcie, s ukazovateľom, v ktorom sa zohľadňuje história strát danej inštitúcie. V revidovaných bazilejských štandardoch sa stanovuje niekoľko právomocí týkajúcich sa toho, ako možno zaviesť ukazovateľ, ktorým sa zohľadňuje história strát inštitúcie. Jurisdikcie nemusia zohľadňovať historické straty pri výpočte kapitálovej požiadavky pre operačné riziko pre všetky relevantné inštitúcie, alebo môžu údaje o historických stratách zohľadňovať aj v prípade inštitúcií, ktoré nedosahujú určitú veľkosť obchodov. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci Únie a zjednodušiť výpočet kapitálovej požiadavky pre operačné riziko by sa tieto diskrečné právomoci mali uplatňovať harmonizovaným spôsobom v prípade minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje, a to tak, že sa nebudú zohľadňovať historické údaje o prevádzkových stratách pre všetky inštitúcie.

(37)Informácie o množstve a kvalite splácaných expozícií, nesplácaných expozícií a expozícií s pozmenenou splatnosťou, ako aj analýzu starnutia účtovníctva expozícií po splatnosti by mali zverejňovať aj malé a menej zložité inštitúcie a iné nekótované úverové inštitúcie. Táto povinnosť zverejňovania informácií nepredstavuje pre tieto úverové inštitúcie dodatočnú záťaž, keďže zverejnenie takéhoto obmedzeného súboru informácií už orgán EBA zaviedol na základe akčného plánu Rady z roku 2017 na riešenie nesplácaných úverov 51 , v ktorom sa orgán EBA vyzval, aby zlepšil požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite aktív a nesplácaných úverov pre všetky úverové inštitúcie. Je to aj plne v súlade s oznámením o riešení nesplácaných úverov v období po pandémii COVID-19 52 .

(38)Je potrebné znížiť zaťaženie vyplývajúce z dodržiavania predpisov na účely zverejňovania informácií a zlepšiť porovnateľnosť týchto informácií. Orgán EBA by preto mal zriadiť centralizovanú webovú platformu, ktorá umožní zverejnenie informácií a údajov predložených inštitúciami. Táto centralizovaná webová platforma by mala slúžiť ako jednotné prístupové miesto k zverejneniam inštitúcií, pričom vlastníctvo informácií a údajov a zodpovednosť za ich presnosť by mali zostať na inštitúciách, ktoré ich vytvárajú. Centralizácia uverejňovania zverejnených informácií by mala byť plne v súlade akčným plánom únie kapitálových trhov a predstavuje ďalší krok smerom k vytvoreniu jednotného prístupového miesta v celej EÚ pre informácie o finančných a udržateľných investíciách spoločností.

(39)Aby sa umožnila väčšia integrácia podávania správ na účely dohľadu a zverejnení, orgán EBA by mal uverejňovať informácie inštitúcií centralizovaným spôsobom, pričom by sa malo rešpektovať právo všetkých inštitúcií, aby samy zverejňovali údaje a informácie. Takéto centralizované zverejnenia by mali orgánu EBA umožniť zverejňovať informácie malých a menej zložitých inštitúcií na základe informácií, ktoré tieto inštitúcie oznamujú príslušným orgánom, a tým by sa mala výrazne znížiť administratívna záťaž, ktorej tieto malé a menej zložité inštitúcie podliehajú. Centralizácia zverejnení by zároveň nemala mať žiadny vplyv na náklady pre iné inštitúcie a mala by sa ňou zvýšiť transparentnosť a znížiť náklady účastníkov trhu na prístup k prudenciálnym informáciám. Takáto zvýšená transparentnosť by mala uľahčiť porovnateľnosť údajov medzi inštitúciami a podporiť trhovú disciplínu.

(40)Na zabezpečenie konvergencie v rámci Únie a jednotného chápania environmentálnych a sociálnych faktorov a rizík a rizík v oblasti správy a riadenia (ESG) by sa malo stanoviť všeobecné vymedzenie pojmov. Expozícia voči rizikám ESG nie je nevyhnutne úmerná veľkosti a zložitosti inštitúcie. Úroveň expozícií v Únii je zároveň celkom heterogénna, pričom niektoré krajiny vykazujú potenciálne mierne prechodné vplyvy a iné vykazujú potenciálne vysoké prechodné vplyvy na expozície súvisiace s činnosťami, ktoré majú významný negatívny vplyv na životné prostredie. Požiadavky na transparentnosť, ktorým inštitúcie podliehajú, a požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti stanovené v iných častiach existujúcich právnych predpisov v Únii poskytnú o niekoľko rokov podrobnejšie údaje. Na správne posúdenie rizík ESG, ktorým môžu inštitúcie čeliť, je však nevyhnutné, aby trhy a orgány dohľadu získali primerané údaje od všetkých subjektov vystavených týmto rizikám, bez ohľadu na ich veľkosť. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali k dispozícii údaje, ktoré sú podrobné, komplexné a porovnateľné na účely účinného dohľadu, by sa informácie o expozíciách voči rizikám ESG mali zahrnúť do podávania správ na účely dohľadu inštitúcií. Rozsah a podrobnosť týchto informácií by mali byť v súlade so zásadou proporcionality, a to so zreteľom na veľkosť a zložitosť inštitúcií.

(41)Keďže prechod hospodárstva Únie na udržateľný hospodársky model sa zrýchľuje, riziká udržateľnosti sa stávajú výraznejšími a budú si potenciálne vyžadovať ďalšie zváženie. Preto je potrebné o 2 roky posunúť mandát orgánu EBA na posúdenie a vypracovanie správy o tom, či by bolo odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami, ktoré sa týkajú aktív alebo činností, ktoré v značnej miere súvisia s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi.

(42)Pre orgány dohľadu je nevyhnutné, aby mali potrebné splnomocnenia na komplexné hodnotenie a meranie rizík, ktorým je banková skupina vystavená na konsolidovanej úrovni, a aby mali flexibilitu na prispôsobenie svojho prístupu dohľadu novým zdrojom rizík. Je dôležité vyhnúť sa medzerám medzi prudenciálnou a účtovnou konsolidáciou, ktoré môžu viesť k transakciám zameraným na presun aktív z rozsahu prudenciálnej konsolidácie, aj keď riziká v bankovej skupine zostávajú. Nedostatočná súdržnosť vo vymedzení pojmov „materská spoločnosť“, „dcérska spoločnosť“ a „kontrola“ a nedostatočná jasnosť vo vymedzení pojmov „podnik pomocných služieb“, „finančná holdingová spoločnosť“ a „finančná inštitúcia“ majú za následok to, že pre orgány dohľadu je ťažké konzistentne uplatňovať platné pravidlá v Únii a zisťovať a primerane riešiť riziká na konsolidovanej úrovni. Toto vymedzenie pojmov by sa preto malo zmeniť a ďalej objasniť. Okrem toho sa považuje za primerané, aby orgán EBA ďalej skúmal, či tieto splnomocnenia orgánov dohľadu môžu byť neúmyselne obmedzené akýmikoľvek zostávajúcimi nezrovnalosťami alebo medzerami v regulačných ustanoveniach alebo v ich interakcii s uplatniteľným účtovným rámcom.

(43)Nejasnosť určitých aspektov rámca minimálnych spodných hraníc haircutov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, ktorý výbor BCBS vypracoval v roku 2017 ako súčasť konečných reforiem Bazilej III, ako aj výhrady k ekonomickému odôvodneniu jeho uplatňovania na určité typy transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov nastolili otázku, či by sa prudenciálne ciele tohto rámca dali dosiahnuť bez vzniku nežiaducich následkov. Komisia by preto mala do [Úrad pre publikácie vloží dátum = 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prehodnotiť vykonávanie rámca minimálnych spodných hraníc haircutov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v práve Únie. S cieľom poskytnúť Komisii dostatočné dôkazy by mal orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánom ESMA podávať Komisii správy o vplyve tohto rámca a o najvhodnejšom prístupe k jeho vykonávaniu v práve Únie.

(44)Komisia by do práva Únie mala transponovať revidované štandardy pre kapitálové požiadavky na riziká úpravy ocenenia pohľadávok, ktoré zverejnil výbor BCBS v júli 2020, keďže tieto štandardy celkovo zlepšujú výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok tým, že riešia niekoľko predtým pozorovaných problémov, najmä to, že existujúci rámec kapitálových požiadaviek pre úpravy ocenenia pohľadávok nedokáže primerane zachytiť riziko úpravu ocenenia pohľadávok.

(45)Pri vykonávaní počiatočných reforiem Bazilej III v práve Únie prostredníctvom nariadenia CRR boli niektoré transakcie vyňaté z výpočtu kapitálových požiadaviek pre riziko úprav ocenenia pohľadávok. Tieto výnimky boli dohodnuté s cieľom zabrániť potenciálnemu nadmernému zvýšeniu nákladov na niektoré derivátové transakcie vyvolané zavedením kapitálovej požiadavky pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, najmä keď banky nemohli zmierniť riziko úpravy ocenenia pohľadávok niektorých klientov, ktorí neboli schopní vymeniť kolaterál. Podľa odhadovaných vplyvov, ktoré vypočítal orgán EBA, by kapitálové požiadavky pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok podľa revidovaných bazilejských noriem zostali neprimerane vysoké pre transakcie s týmito klientmi, na ktoré sa vzťahuje výnimka. Aby sa zabezpečilo, že klienti bánk budú aj naďalej zabezpečovať svoje finančné riziká prostredníctvom derivátových transakcií, pri vykonávaní revidovaných bazilejských štandardov by sa mali zachovať výnimky.

(46)Skutočné riziko úpravy ocenenia pohľadávok transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, však môže byť zdrojom značného rizika pre banky, ktoré tieto výnimky uplatňujú; ak sa tieto riziká naplnia, príslušné banky by mohli utrpieť značné straty. Ako orgán EBA zdôraznil vo svojej správe o úpravách ocenenia pohľadávok z februára 2015, riziká úpravy ocenenia pohľadávok pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje výnimka, vyvolávajú prudenciálne obavy, ktoré sa v rámci nariadenia CRR neriešia. S cieľom pomôcť orgánom dohľadu monitorovať riziko úpravy ocenenia pohľadávok vyplývajúce z transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, by inštitúcie mali oznámiť výpočet kapitálových požiadaviek pre riziká úpravy ocenenia pohľadávok transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, ktoré by sa vyžadovali, keby sa na tieto transakcie výnimka nevzťahovala. Okrem toho by orgán EBA mal vypracovať usmernenia, ktoré orgánom dohľadu pomôžu identifikovať nadmerné riziko úpravy ocenenia pohľadávok a zlepšiť harmonizáciu činností dohľadu v tejto oblasti v celej EÚ.

(47)Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.V článku 4 sa odsek 1 mení takto:

a)Body 15 a 16 sa nahrádzajú takto:

„15) „materská spoločnosť“ je podnik, ktorý v zmysle bodu 37 kontroluje jeden alebo viaceré podniky;

16) „dcérska spoločnosť“ je podnik, ktorý je v zmysle bodu 37 kontrolovaný iným podnikom;“;

b)Bod 18 sa nahrádza takto:

„18) „podnik pomocných služieb“ je podnik, za ktorého hlavnú činnosť – či už poskytovanú podnikom v rámci skupiny alebo klientom mimo skupiny – príslušný orgán považuje ktorúkoľvek z týchto činností:

a)priame rozšírenie bankových služieb;

b)operatívny lízing, faktoring, správa podielových fondov, vlastníctvo alebo správa majetku, poskytovanie služieb spracovania údajov alebo akákoľvek iná činnosť, ktorá je pomocnou službou pre bankovníctvo;

c)akákoľvek iná činnosť, ktorú orgán EBA považuje za podobnú činnostiam, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b);“;

c)Bod 20 sa nahrádza takto:

„20) „finančná holdingová spoločnosť“ je podnik, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a)podnik je finančnou inštitúciou;

b)podnik nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

c)aspoň jedna dcérska spoločnosť tohto podniku je inštitúciou;

d)s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, a s činnosťami, ktoré vykonáva samotný podnik a ktoré nesúvisia s nadobúdaním alebo vlastníctvom podielov v dcérskych spoločnostiach, keď sú uvedené činnosti rovnakej povahy ako činnosti, ktoré vykonávajú inštitúcie alebo finančné inštitúcie, neustále súvisí viac než 50 % ktoréhokoľvek z týchto ukazovateľov:

i)vlastné imanie podniku na základe jeho konsolidovanej situácie;

ii)aktíva podniku na základe jeho konsolidovanej situácie;

iii)príjmy podniku na základe jeho konsolidovanej situácie;

iv)zamestnanci podniku na základe jeho konsolidovanej situácie;

v)iný ukazovateľ, ktorý považuje príslušný orgán za relevantný;“;

d)Vkladá sa tento bod 20a:

„20a) „investičná holdingová spoločnosť“ je investičná holdingová spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 53 ;

e)Bod 26 sa nahrádza takto:

„26) „finančná inštitúcia“ je podnik, ktorý spĺňa obe tieto podmienky:

a)podnik nie je inštitúciou, čisto priemyselnou holdingovou spoločnosťou, holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou holdingovou poisťovňou v zmysle vymedzenia v článku 212 ods. 1 písm. f) a g) smernice 2009/138/ES;

b)podnik spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i)hlavným predmetom činnosti podniku je nadobúdať alebo vlastniť podiely alebo vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ alebo poskytovať jednu alebo viac služieb či vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v oddiele 1 alebo B prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 54 vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C uvedenej prílohy k uvedenej smernici;

ii)podnik je investičnou spoločnosťou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, investičnou holdingovou spoločnosťou, poskytovateľom platobných služieb v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 55 , správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb;“;

f)Vkladá sa tento bod 26a:

„26a) „čisto priemyselná holdingová spoločnosť“ je podnik, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a)hlavnou činnosťou podniku je nadobúdať alebo vlastniť podiely;

b)ani podnik, ani žiadny z podnikov, v ktorých má účasti, nie sú uvedené v bode 27 písmenách a), d), e), f), g), h), k) a l);

c)ani podnik, ani žiadny z podnikov, v ktorých má účasti, nevykonávajú ako hlavnú činnosť žiadnu z činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ, žiadnu z činností uvedených v oddieloch A alebo B prílohy I k smernici 2014/65/EÚ vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C uvedenej prílohy k uvedenej smernici, ani nie sú investičnými spoločnosťami, poskytovateľmi platobných služieb v zmysle smernice (EÚ) 2015/2366, správcovskými spoločnosťami ani podnikmi pomocných služieb;“;

g)V bode 27 sa vypúšťa písmeno c);

h)Bod 28 sa nahrádza takto:

„28) „materská inštitúcia v členskom štáte“ je inštitúcia v členskom štáte, ktorej dcérskou spoločnosťou je inštitúcia alebo finančná inštitúcia, alebo ktorá má účasť v inštitúcii, finančnej inštitúcii alebo podniku pomocných služieb a ktorá sama osebe nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;“;

i)Vkladajú sa tieto body 33a a 33b:

„33a) „samostatná inštitúcia v EÚ“ je inštitúcia, na ktorú sa v EÚ nevzťahuje prudenciálna konsolidácia podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2 a ktorá nemá v EÚ materskú spoločnosť, na ktorú by sa vzťahovala takáto prudenciálna konsolidácia;

33b) „samostatná dcérska inštitúcia v členskom štáte“ je inštitúcia, ktorá spĺňa všetky tieto kritériá:

a)inštitúcia je dcérskou spoločnosťou materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ;

b)inštitúcia sídli v inom členskom štáte než jej materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť;

c)samotná inštitúcia nemá dcérsku spoločnosť a nemá žiadne účasti v inej inštitúcii či finančnej inštitúcii;“;

j)V bode 37 sa odkaz „článku 1 smernice 83/349/EHS“ nahrádza odkazom „článku 22 smernice 2013/34/EÚ“;

k)Bod 52 sa nahrádza takto:

„52) „operačné riziko“ je riziko straty vyplývajúce z neprimeraných alebo chybných interných postupov, zo zlyhania ľudského faktora a systémov alebo zapríčinené vonkajšími udalosťami vrátane právneho rizika, rizika modelu a rizika IKT, no nezahŕňa strategické riziko a riziko straty dobrej povesti;“;

l)Vkladajú sa tieto body 52a až 52i:

„52a)    „právne riziko“ sú straty vrátane nákladov, pokút, sankcií alebo represívnych náhrad škody, ktoré sú spôsobené udalosťami vedúcimi k súdnym konaniam, vrátane:

a)opatrení dohľadu a súkromných vyrovnaní;

b)nečinnosti, ak je na splnenie právnej povinnosti potrebné konanie;

c)konania uskutočneného s cieľom vyhnúť sa splneniu právnej povinnosti;

d)udalostí vyvolaných pochybením, čo sú udalosti, ktoré vyplývajú z úmyselného pochybenia alebo pochybenia z nedbanlivosti vrátane neprimeraného poskytovania finančných služieb;

e)nedodržania akejkoľvek požiadavky odvodenej z vnútroštátnych alebo medzinárodných štatutárnych či legislatívnych ustanovení;

f)nedodržania akejkoľvek požiadavky odvodenej zo zmluvných dohôd alebo nedodržania interných pravidiel a kódexov správania vypracovaných v súlade s vnútroštátnymi alebo medzinárodnými normami a postupmi;

g)nedodržania etických pravidiel.

Právne riziko nezahŕňa náhrady tretím stranám alebo zamestnancom ani platby goodwillu splatné v dôsledku obchodných príležitostí, ak nedošlo k žiadnemu porušeniu akýchkoľvek pravidiel alebo etického správania a ak si inštitúcia včas splnila povinnosti; ani externé právne náklady, ak udalosť, ktorá spôsobila uvedené externé náklady, nie je udalosťou operačného rizika;

52b)    „riziko modelu“ je strata, ktorá môže inštitúcii vzniknúť v dôsledku rozhodnutí, ktoré by sa mohli zakladať najmä na výsledkoch interných modelov, a to z dôvodu chýb pri ich vypracúvaní, uplatňovaní alebo používaní, vrátane;

a)nesprávneho nastavenia zvoleného interného modelu a jeho charakteristických znakov;

b)neprimeraného overenia vhodnosti zvoleného interného modelu pre finančný nástroj, ktorý sa má ohodnotiť, alebo pre produkt, ktorého cena sa má stanoviť, alebo neprimeraného overenia vhodnosti zvoleného interného modelu pre príslušné trhové podmienky;

c)chýb v uplatňovaní zvoleného interného modelu;

d)nesprávneho oceňovania trhovou cenou a nesprávneho merania rizika v dôsledku chyby pri zadávaní obchodu do obchodného systému;

e)použitia zvoleného interného modelu alebo jeho výstupov na účely, na ktoré uvedený model nebol určený alebo navrhnutý, vrátane manipulácie s parametrami modelovania;

f)nesprávne načasovaného a neefektívneho monitorovania výkonnosti modelu na účely posúdenia toho, či je zvolený interný model naďalej vhodný na daný účel;

52c)    „riziko IKT“ je riziko strát alebo potenciálnych strát v súvislosti s používaním sieťových informačných systémov alebo komunikačných technológií vrátane narušenia dôvernosti, zlyhania systémov, nedostupnosti alebo nedostatočnej integrity údajov a systémov a kybernetického rizika;

52d)    „environmentálne a sociálne riziko a riziko v oblasti správy a riadenia“ (riziko ESG) je riziko strát, ktoré vyplývajú z akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov v oblasti správy a riadenia (ESG) na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

52e)    „environmentálne riziko“ je riziko strát, ktoré vyplývajú z akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov environmentálnych faktorov na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie, vrátane faktorov súvisiacich s transformáciou smerom k týmto environmentálnym cieľom:

a)zmierňovanie zmeny klímy;

b)adaptácia na zmenu klímy;

c)udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

d)prechod na obehové hospodárstvo;

e)prevencia a kontrola znečisťovania;

f)ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.

Environmentálne riziko zahŕňa fyzické riziko aj riziko prechodu;

52f)    „fyzické riziko“ v rámci celkového environmentálneho rizika je riziko strát, ktoré vyplývajú z akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov fyzických účinkov environmentálnych faktorov na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

52g)    „riziko prechodu“ v rámci celkového environmentálneho rizika je riziko strát, ktoré vyplývajú z akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov prechodu podnikateľských činností a sektorov na environmentálne udržateľné hospodárstvo na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

52h)    „sociálne riziko“ je riziko strát, ktoré vyplývajú z akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov sociálnych faktorov na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

52i)    „riziko v oblasti správy a riadenia“ je riziko strát, ktoré vyplývajú z akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov faktorov v oblasti správy a riadenia na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

m)Body 54, 55 a 56 sa nahrádzajú takto:

„54) „pravdepodobnosť zlyhania“ alebo „PD“ je pravdepodobnosť zlyhania dlžníka v priebehu jedného roka a v kontexte rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je to pravdepodobnosť zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov v priebehu tohto jedného roka;

55) „strata v prípade zlyhania“ alebo „LGD“ je očakávaný pomer straty z expozície súvisiacej s jednou facilitou v dôsledku zlyhania dlžníka alebo facility k nesplatenej sume v momente zlyhania a v kontexte rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je to strata v prípade zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov, teda očakávaný pomer straty z expozície v dôsledku zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov k nesplatenej sume na základe založenej alebo odkúpenej pohľadávky;

56) „konverzný faktor“ alebo „konverzný faktor úverov“ alebo „CCF“ je očakávaný pomer aktuálne nevyčerpanej sumy prísľubu z jednej facility, ktorý by sa mohol čerpať z jednej facility pred zlyhaním, a ktorý by preto bol nesplatený v momente zlyhania, k aktuálne nevyčerpanej sume prísľubu z uvedenej facility, pričom rozsah prísľubu sa určuje na základe oznámeného limitu, pokiaľ nie je neoznámený limit vyšší;“;

n)Vkladá sa tento bod 56a:

„56a) „realizovaný CCF“ je pomer vyčerpanej sumy prísľubu z jednej facility, ktorý bol nevyčerpaný k danému referenčnému dátumu pred zlyhaním, a ktorý je preto nesplatený v momente zlyhania, k nevyčerpanej sume prísľubu z uvedenej facility k uvedenému referenčnému dátumu;’;

o)Body 58, 59 a 60 sa nahrádzajú takto:

„58) „financované kreditné zabezpečenie“ alebo „FCP“ je postup zmierňovania kreditného rizika, v rámci ktorého je zníženie kreditného rizika expozície inštitúcie odvodené z práva tejto inštitúcie – v prípade zlyhania dlžníka alebo pri výskyte iných bližšie určených kreditných udalostí vzťahujúcich sa na dlžníka – speňažiť určité aktíva alebo hodnoty, alebo ich získať prevodom alebo prisvojením, alebo si ich ponechať, alebo znížiť hodnotu expozície na výšku rozdielu medzi hodnotou expozície a výškou pohľadávky voči inštitúcii, alebo ju týmto rozdielom nahradiť;

59) „nefinancované kreditné zabezpečenie“ alebo „UFCP“ je postup zmierňovania kreditného rizika, v rámci ktorého je zníženie kreditného rizika expozície inštitúcie odvodené zo záväzku tretej strany zaplatiť istú hodnotu v prípade zlyhania dlžníka alebo pri výskyte iných bližšie určených kreditných udalostí;

60) „nástroj hotovostného typu“ je vkladový certifikát, dlhopis vrátane krytého dlhopisu alebo akýkoľvek iný nepodriadený nástroj emitovaný požičiavajúcou inštitúciou, za ktorý už požičiavajúca inštitúcia prijala platbu v plnej výške a ktorý musí požičiavajúca inštitúcia bezpodmienečne uhradiť v jeho nominálnej hodnote;“;

p)Vkladá sa tento bod 60a:

„60a) „zásoby zlata“ je zlato ako komodita vrátane zlatých tehiel, ingotov a mincí, ktoré sú bežne akceptované na trhu zo zlatom, ak existujú likvidné trhy so zlatom, a ktorých hodnotu určuje hodnota obsahu zlata, ktorý je vymedzený rýdzosťou a hmotnosťou, a nie záujem numizmatikov o toto zlato;“;

q)Vkladá sa tento bod 74a:

„74a) „hodnota majetku“ je hodnota nehnuteľného majetku určená v súlade s článkom 229 ods. 1;“;

r)Bod 75 sa nahrádza takto:

„75) „nehnuteľný majetok určený na bývanie“ je ktorákoľvek z týchto možností:

a)nehnuteľný majetok, ktorý má povahu obydlia a spĺňa požiadavky všetkých príslušných zákonov a iných právnych predpisov, aby sa mohol využívať na účely bývania;

b)nehnuteľný majetok, ktorý má povahu obydlia a je stále vo fáze výstavby, a to za predpokladu, že existuje očakávanie, že tento majetok bude spĺňať požiadavky všetkých príslušných zákonov a iných právnych predpisov, aby sa mohol využívať na účely bývania;

c)právo obývať byt v bytových družstvách nachádzajúcich sa vo Švédsku;

d)príslušenstvo pozemku, na ktorom sa nachádza majetok uvedený v písmenách a), b) alebo c);“;

s)Vkladajú sa tieto body 75a až 75g:

„75a) „nehnuteľný majetok určený na podnikanie“ je akýkoľvek nehnuteľný majetok, ktorý nie je nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, vrátane pozemkov iných než tie, ktoré sú uvedené v bode 75 písm. d) a bode 79;

75b) „expozícia voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem“ (expozícia IPRE) je expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ak splnenie kreditných záväzkov súvisiacich s touto expozíciou významne závisí od peňažných tokov generovaných uvedeným nehnuteľným majetkom, ktorý zabezpečuje túto expozíciu, a nie od schopnosti dlžníka plniť kreditné záväzky z iných zdrojov;

75c) „expozícia voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem“ je každá expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktorá nie je expozíciou IPRE;

75d) „expozícia, ktorá nie je ADC“ je každá expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktorá nie je expozíciou ADC;

75e) „expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie“ alebo „expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie“ alebo „expozícia zabezpečená kolaterálom na nehnuteľný majetok určený na bývanie“ alebo „expozícia zabezpečená nehnuteľnosťou určenou na bývanie“ je expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo zabezpečená akýmikoľvek mechanizmami inými než hypotekárne úvery, ktoré sú však hospodársky rovnocenné s hypotekárnymi úvermi a ktoré sú v rámci uplatniteľného vnútroštátneho práva, v ktorom sa stanovujú podmienky pre vytvorenie takýchto mechanizmov, uznané za kolaterál na nehnuteľný majetok určený na bývanie;

75f) „expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie“ alebo „expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na podnikanie“ alebo „expozícia zabezpečená kolaterálom na nehnuteľný majetok určený na podnikanie“ je expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na podnikanie alebo zabezpečená akýmikoľvek mechanizmami inými než hypotekárne úvery, ktoré sú však hospodársky rovnocenné s hypotekárnymi úvermi a ktoré sú v rámci uplatniteľného vnútroštátneho práva, v ktorom sa stanovujú podmienky pre vytvorenie takýchto mechanizmov, uznané za kolaterál na nehnuteľný majetok určený na podnikanie;

75g) „expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom“ alebo „expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok“ alebo „expozícia zabezpečená kolaterálom na nehnuteľný majetok“ je expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na podnikanie alebo zabezpečená akýmikoľvek mechanizmami inými než hypotekárne úvery, ktoré sú však hospodársky rovnocenné s hypotekárnymi úvermi a ktoré sú v rámci uplatniteľného vnútroštátneho práva, v ktorom sa stanovujú podmienky pre vytvorenie takýchto mechanizmov, uznané za kolaterál na nehnuteľný majetok;“;

t)Body 78 a 79 sa nahrádzajú takto:

„78) „jednoročná miera zlyhania“ je pomer medzi počtom zlyhaní, ku ktorým došlo počas obdobia, ktoré sa začína jeden rok pred dátumom pozorovania T, a počtom dlžníkov – alebo počtom facilít, ak sa klasifikácia ako zlyhané uplatňuje na úrovni facilít podľa článku 178 – zaradených do tejto triedy alebo skupiny jeden rok pred týmto dátumom pozorovania T;

79) „expozícia ADC“ alebo „expozícia voči nadobudnutiu pozemku, výstavbe a budovaniu“ je expozícia voči podnikateľským subjektom alebo účelovo vytvoreným subjektom, ktoré financujú akékoľvek nadobudnutie pozemkov na účely výstavby a budovania, alebo ktoré financujú výstavbu a budovanie akéhokoľvek nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo nehnuteľného majetku určeného na podnikanie;“;

u)Bod 114 sa nahrádza takto:

„114) „nepriamy podiel“ je každá expozícia voči sprostredkovateľskému subjektu, ktorý má expozíciu voči kapitálovým nástrojom emitovaným subjektom finančného sektora alebo voči záväzkom emitovaným inštitúciou, keď v prípade, že by kapitálové nástroje emitované subjektom finančného sektora alebo záväzky emitované danou inštitúciou boli neustále odpisované, strata, ktorá by v dôsledku toho inštitúcii vznikla, by sa podstatne nelíšila od straty, ktorá by inštitúcii vznikla pri priamom podiele na týchto kapitálových nástrojoch emitovaných subjektom finančného sektora alebo na týchto záväzkoch emitovaných danou inštitúciou;“;

v)Bod 126 sa nahrádza takto:

„126) „syntetický podiel“ je investícia inštitúcie do finančného nástroja, ktorého hodnota priamo súvisí s hodnotou kapitálových nástrojov emitovaných subjektom finančného sektora alebo s hodnotou záväzkov emitovaných danou inštitúciou;“;

w)Bod 144 sa nahrádza takto:

„144) „trading desk“ je dobre vymedzená skupina obchodníkov, ktorú zriadila inštitúcia a ktorá spoločne spravuje portfólio pozícií v obchodnej knihe, alebo pozícií v neobchodnej knihe podľa článku 104b ods. 5 a 6, na základe dobre vymedzenej a konzistentnej obchodnej stratégie a ktorá pôsobí v rámci tej istej štruktúry riadenia rizík;“;

x)V bode 145 sa vkladá tento pododsek:

„Na účely písmena e) môže inštitúcia vylúčiť derivátové pozície, ktoré uzavrela so svojimi nefinančnými klientmi, a derivátové pozície, ktoré používa na hedžing týchto pozícií, za predpokladu, že kombinovaná hodnota vylúčených pozícií vypočítaná v súlade s článkom 273a ods. 3 nepresahuje 10 % celkových súvahových a podsúvahových aktív inštitúcie.“; y)Dopĺňajú sa tieto body 151 a 152:

„151) „revolvingová expozícia“ je každá expozícia, pri ktorej sa nesplatené zostatky dlžníkov môžu meniť na základe ich rozhodnutí požičať si a splácať, a to až do výšky dohodnutého limitu;

152) „expozícia voči transakčnému partnerovi“ je akákoľvek revolvingová expozícia, ktorá má aspoň 12-mesačnú históriu splácania a ktorá patrí do jednej z týchto kategórií:

a)expozícia, pri ktorej sa pravidelne počas aspoň každých 12 mesiacov zostatok, ktorý sa má splatiť k nasledujúcemu plánovanému dátumu splatenia, určuje ako vyčerpaná suma k vopred stanovenému referenčnému dátumu, pričom plánovaný dátum splatenia nenastane neskôr než po 12 mesiacoch, a to za predpokladu, že zostatok bol za predchádzajúcich 12 mesiacov v plnej miere splatený ku každému plánovanému dátumu splatenia;

b)povolené prečerpanie, ak za predchádzajúcich 12 mesiacov nedošlo k žiadnemu čerpaniu“;

2.Článok 5 sa mení takto:

a)Bod 3 sa nahrádza takto:

„3) „očakávaná strata“ alebo „EL“ je, v súvislosti s jednou facilitou, pomer výšky straty očakávanej z expozície voči ktorémukoľvek z týchto prípadov:

i)potenciálne zlyhanie dlžníka počas obdobia jedného roka v pomere k nesplatenej sume v momente zlyhania;

ii)potenciálna udalosť zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov počas obdobia jedného roka v pomere k nesplatenej sume k dátumu výskytu danej udalosti zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov;“;

b)Dopĺňajú sa tieto body 4 až 10:

„4) „kreditný záväzok“ je každý záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy vrátane istiny, vzniknutého úroku a poplatkov, ktoré dlžník dlží inštitúcii alebo, ak inštitúcia koná ako ručiteľ, ktoré dlžník dlží tretej strane;

5) „kreditná expozícia“ je každá súvahová položka vrátane akejkoľvek sumy istiny, vzniknutého úroku a poplatkov, ktoré dlžník dlží inštitúcii, a akákoľvek podsúvahová položka, ktorá vedie alebo môže viesť k vzniku kreditného záväzku;

6) „facilita“ je kreditná expozícia vyplývajúca zo zmluvy alebo súboru zmlúv medzi dlžníkom a inštitúciou;

7) „miera konzervatívnosti“ je pripočítanie alebo vynásobenie dodatočnou hodnotou zahrnutou do odhadov rizík, ktorá je dostatočne obozretná na to, aby sa v nej zohľadňoval očakávaný rozsah chybovosti pri odhadoch, ktoré vyplývajú z identifikovaných nedostatkov v údajoch, metódach a modeloch a zo zmien v štandardom upisovania, ochoty riskovať, politiky výberu a vymáhania a akýchkoľvek iných dodatočných zdrojov neistoty, ako aj zo všeobecnej chybovosti pri odhadoch;

8) „malý a stredný podnik“ alebo „MSP“ je spoločnosť, firma alebo podnik, ktorý má podľa poslednej konsolidovanej účtovnej závierky ročný obrat najviac 50 000 000 EUR;

9) „prísľub“ je každé zmluvné dojednanie, ktoré inštitúcia ponúkne klientovi a ktoré takýto klient prijme, poskytnúť úver, nakúpiť aktíva alebo vydať úverové substitúty. Prísľubom je aj akékoľvek dojednanie, ktoré môže inštitúcia bezpodmienečne kedykoľvek zrušiť bez toho, aby o tom dlžníka vopred informovala, alebo akékoľvek dojednanie, ktoré môže inštitúcia zrušiť, ak si dlžník neplní podmienky uvedené v dokumentácii k facilite vrátane podmienok, ktoré musí mať dlžník splnené pred akýmkoľvek prvotným alebo následným čerpaním prostriedkov v rámci daného dojednania.

Za prísľuby sa nepovažujú zmluvné dojednania, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)zmluvné dojednania, v rámci ktorých inštitúcia nedostáva žiadne poplatky alebo provízie za to, že uvedené zmluvné dojednania vytvorila alebo udržiava;

b)zmluvné dojednania, v rámci ktorých je klient povinný požiadať inštitúciu o prvotné a každé následné čerpanie prostriedkov na základe uvedených zmluvných dojednaní;

c)zmluvné dojednania, v rámci ktorých má inštitúcia plné právo – bez ohľadu na to, či klient plní podmienky uvedené v dokumentácii o zmluvnom dojednaní – rozhodovať o realizácii každého čerpania prostriedkov;

d)zmluvné dojednania, v rámci ktorých sa od inštitúcie vyžaduje, aby posúdila úverovú bonitu klienta bezprostredne pred tým, ako rozhodne o realizácii každého čerpania prostriedkov;

e)zmluvné dojednania, ktoré sa ponúknu podnikateľskému subjektu vrátane MSP, ktorý sa priebežne pozorne monitoruje;

10) „bezpodmienečne zrušiteľný prísľub“ je každý prísľub, ktorého podmienky umožňujú inštitúcii zrušiť uvedený prísľub v plnom rozsahu, čo je prípustné na základe pravidiel o ochrane spotrebiteľa a súvisiacich právnych predpisov, a to kedykoľvek bez toho, aby o to dlžníka vopred informovala, alebo ktoré účinne stanovujú možnosť automaticky zrušiť prísľub v dôsledku zhoršenia úverovej bonity dlžníka.“

3.V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Od žiadnej inštitúcie, ktorá je buď materskou alebo dcérskou spoločnosťou, ani od inštitúcie, ktorá je zahrnutá do konsolidácie podľa článku 18, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe plnila povinnosti stanovené v článku 92 ods. 5 a 6 a v ôsmej časti.“

4.V článku 10a sa jediný odsek mení takto:

„Na účely uplatňovania tejto kapitoly sa investičné spoločnosti a investičné holdingové spoločnosti považujú za materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte alebo materské finančné holdingové spoločnosti v Únii, ak sú tieto investičné spoločnosti alebo investičné holdingové spoločnosti materskými spoločnosťami inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, uvedenej v článku 1 ods. 2 alebo 5 nariadenia (EÚ) 2019/2033.“

5.V článku 11 ods. 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Materské inštitúcie v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej, tretej, štvrtej, siedmej a siedmej A časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe svojej konsolidovanej situácie s výnimkou článku 92 ods. 3 písm. a) a článku 430 ods. 1 písm. d).“

6.Článok 18 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa vypúšťa;

b)V prvom pododseku odseku 7 sa prvá veta nahrádza takto:

„Ak má inštitúcia dcérsku spoločnosť, ktorá je podnikom, ktorý nie je inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, alebo má majetkovú účasť v takomto podniku, uplatňuje na túto dcérsku spoločnosť alebo účasť metódu vlastného imania.“

c)Vkladá sa nový odsek 10:

„10. EBA podá do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] Komisii správu o úplnosti a primeranosti súboru vymedzenia pojmov a ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa dohľadu nad všetkými druhmi rizík, ktorým sú inštitúcie vystavené na konsolidovanej úrovni. EBA posúdi najmä všetky prípadné zostávajúce nezrovnalosti v tomto vymedzení pojmov a týchto ustanoveniach spolu s ich interakciou s uplatniteľným účtovným rámcom, ako aj všetky zostávajúce aspekty, ktoré by mohli predstavovať neúmyselné obmedzenia konsolidovaného dohľadu, ktorý je komplexný a prispôsobiteľný novým zdrojom alebo druhom rizík alebo štruktúr, ktoré by mohli viesť k regulačnej arbitráži. EBA pravidelne aktualizuje svoju správu každé dva roky.

Na základe zistení orgánu EBA môže Komisia v prípade potreby prijať delegované akty v súlade s článkom 462 s cieľom upraviť príslušné vymedzenie pojmov alebo rozsah pôsobnosti prudenciálnej konsolidácie.“

7.Článok 20 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) v prípade žiadostí o povolenia uvedené v článku 143 ods. 1, článku 151 ods. 4 a 9, článku 283 a v článku 363, ktoré predložila materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo spoločne dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, s cieľom rozhodnúť, či udeliť alebo neudeliť žiadané povolenie a určiť prípadné podmienky, ktorým by malo takéto povolenie podliehať;“;

ii)Tretí pododsek sa vypúšťa;

b)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti, dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ používajú prístup IRB uvedený v článku 143 na zjednotenom základe, povolia príslušné orgány materskej spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam, aby kvalifikačné kritériá stanovené v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 6 splnili spoločne, a to spôsobom, ktorý je v súlade so štruktúrou skupiny a jej systémami, postupmi a metodikami riadenia rizík.“

8.V článku 27 ods. 1 písm. a) sa vypúšťa bod v);

9.V článku 34 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Odchylne od prvého odseku tohto článku môžu inštitúcie za mimoriadnych okolností, ktorých existenciu určí stanovisko orgánu EBA, znížiť celkové dodatočné úpravy ocenenia pri výpočte celkovej hodnoty, ktorá sa má odpočítať od vlastného kapitálu Tier 1.

Orgán EBA monitoruje na účely poskytnutia stanoviska uvedeného v druhom pododseku trhové podmienky s cieľom posúdiť, či sa vyskytli mimoriadne okolnosti, a následne o tom bezodkladne informuje Komisiu.

Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť ukazovatele a podmienky, ktoré EBA použije na určenie mimoriadnych okolností uvedených v druhom odseku, a na spresnenie zníženia celkových súhrnných dodatočných úprav ocenenia uvedených v danom odseku.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 2 roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v treťom odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

10.Článok 36 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)    pre inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu interných ratingov (prístup IRB), prípadný schodok IRB vypočítaný v súlade s článkom 159;“;

b)V odseku 1 písm. k) sa vypúšťa bod v);

11.V článku 46 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)    odpočtov uvedených v článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodoch ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) okrem hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;“.

12.V článku 48 sa odsek 1 mení takto:

a)V písmene a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až h), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;“;

b)V písmene b) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až h), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov.“

13.V článku 49 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Podiely, pri ktorých sa nevykoná odpočet v súlade s odsekom 1, sa kvalifikujú ako expozície a rizikovo sa vážia v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2.

Podiely, pri ktorých sa nevykoná odpočet v súlade s odsekmi 2 alebo 3, sa kvalifikujú ako expozície a rizikovo sa vážia koeficientom 100 %.“

14.V článku 60 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;“.

15.V článku 62 prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3, prípadného prebytku IRB, a to bez zohľadnenia daňových účinkov, vypočítaného v súlade s článkom 159, až do výšky 0,6 % hodnôt rizikovo vážených expozícií vypočítaných podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3.“

16.V článku 70 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;“.

17.V článku 72b ods. 3 prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:

„Popri záväzkoch uvedených v odseku 2 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov až do súhrnnej hodnoty, ktorá nepresahuje 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3, a to za predpokladu, že:“.

18.V článku 72i ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;“.

19.V článku 84 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)hodnota vlastného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:

i)hodnota vlastného kapitálu Tier 1 tejto dcérskej spoločnosti vyžadovaná s cieľom dosiahnuť úroveň:

–keď je dcérska spoločnosť inštitúciou, súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice alebo prípadne v akýchkoľvek vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať vlastný kapitál Tier 1,

–keď je dcérska spoločnosť investičnou spoločnosťou, súčtu požiadavky stanovenej v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ)) 2019/2034 alebo prípadne v akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať vlastný kapitál Tier 1;

ii)hodnota konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1, ktorý súvisí s touto dcérskou spoločnosťou, vyžadovaná na konsolidovanom základe s cieľom dosiahnuť úroveň súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ a požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice;“.

20.V článku 85 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

a)hodnota kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:

i)hodnota kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti vyžadovaná s cieľom dosiahnuť úroveň:

–keď je dcérska spoločnosť inštitúciou, súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. b), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice alebo prípadne v akýchkoľvek vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať kapitál Tier 1,

–keď je dcérska spoločnosť investičnou spoločnosťou, súčtu požiadavky stanovenej v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ)) 2019/2034 alebo prípadne v akýchkoľvek vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať kapitál Tier 1;

ii)hodnota konsolidovaného kapitálu Tier 1, ktorý súvisí s touto dcérskou spoločnosťou, vyžadovaná na konsolidovanom základe s cieľom dosiahnuť úroveň súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. b), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ a požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice;“.

21.Vkladá sa tento článok 88b:

„Článok 88b
Podniky v tretích krajinách

Na účely tejto hlavy II sa pojmy „investičná spoločnosť“ a „inštitúcia“ chápu tak, že zahŕňajú aj podniky usadené v tretích krajinách, na ktoré by sa v prípade, že by boli usadené v Únii, vzťahovalo vymedzenie týchto pojmov v článku 4 ods. 1 bodoch 2 a 3.“

22.V článku 89 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Kvalifikovaná účasť, ktorej hodnota presiahne 15 % prípustného kapitálu inštitúcie v spoločnosti, ktorá nie je subjektom finančného sektora, podlieha ustanoveniam uvedeným v odseku 3.“

23.Článok 92 sa mení takto:

a)Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Celková hodnota rizikovej expozície sa vypočítava takto:

a)samostatná inštitúcia v EÚ a na účely plnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia na základe jej konsolidovanej situácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ a materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ vypočítavajú celkovú hodnotu rizikovej expozície takto:

kde:

TREA    = celková hodnota rizikovej expozície subjektu;

U-TREA    = celková hodnota rizikovej expozície subjektu bez spodnej hranice vypočítaná v súlade s odsekom 4;

S-TREA    = štandardizovaná celková hodnota rizikovej expozície subjektu vypočítaná v súlade s odsekom 5;

x    = 72,5 %;

b)na účely stanovené v bodoch i) a ii) sa celková hodnota rizikovej expozície vypočítava v súlade s odsekom 6:

i)v prípade samostatnej dcérskej inštitúcie v členskom štáte na účely splnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia na jej individuálnom základe;

ii)v prípade materskej inštitúcie v členskom štáte, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v členskom štáte alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v členskom štáte na účely splnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia na základe jej konsolidovanej situácie;

c)na účely splnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia na individuálnom základe je celková hodnota rizikovej expozície inštitúcie, ktorá nie je samostatnou inštitúciou v EÚ ani samostatnou dcérskou inštitúciou v členskom štáte celková hodnota rizikovej expozície bez spodnej hranice vypočítaná v súlade s odsekom 4.

4. Celková hodnota rizikovej expozície bez spodnej hranice sa vypočítava ako súčet písmen a) až f) tohto odseku po zohľadnení ustanovení odseku 7:

a)hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko, vrátane rizika protistrany, a rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov vo vzťahu ku všetkým obchodným činnostiam inštitúcie vypočítané v súlade s hlavou II a článkom 379, s výnimkou hodnôt rizikovo vážených expozícií pre riziko protistrany z činností v obchodnej knihe inštitúcie;

b)požiadavky na vlastné zdroje pre činnosti v obchodnej knihe inštitúcie pre nasledovné:

i)trhové riziko vypočítané v súlade s hlavou IV tejto časti;

ii)veľkú majetkovú angažovanosť prevyšujúcu limity stanovené v článkoch 395 až 401, ak má inštitúcia povolenie tieto limity prekročiť, ako je určené v súlade so štvrtou časťou;

c)požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vypočítané v súlade s hlavou IV tejto časti pre všetky obchodné činnosti, ktoré podliehajú devízovému alebo komoditnému riziku;

ca)požiadavky na vlastné zdroje pre riziko vyrovnania vypočítané v súlade s hlavou V tejto časti s výnimkou článku 379;

d)požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok vypočítané v súlade s hlavou VI tejto časti;

e)požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko vypočítané v súlade s hlavou III tejto časti;

f)hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko protistrany vyplývajúce z činností v obchodnej knihe inštitúcie pre nasledujúce druhy transakcií a zmlúv vypočítané v súlade s hlavou II tejto časti:

i)zmluvy uvedené v prílohe II a kreditné deriváty;

ii)repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít založené na cenných papieroch alebo komoditách;

iii)transakcie požičiavania s dozabezpečením založené na cenných papieroch alebo komoditách;

iv)transakcie s dlhou dobou vyrovnania.“;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5, 6 a 7:

„5. Štandardizovaná celková hodnota rizikovej expozície sa vypočítava ako súčet písmen a) až f) odseku 4 po zohľadnení odseku 7 a týchto požiadaviek:

a)hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov uvedené v odseku 4 písm. a) a pre riziko protistrany vyplývajúce z činností v obchodnej knihe, ako sa uvádza v písmene f) uvedeného odseku, sa vypočítavajú bez použitia ktoréhokoľvek z týchto prístupov:

i)prístupu interných modelov pre rámcové dohody o vzájomnom započítavaní stanoveného v článku 221;

ii)prístupu interných ratingov stanoveného v kapitole 3;

iii)prístupu k sekuritizácii založeného na interných ratingoch (SEC-IRBA) stanoveného v článkoch 258 až 260 a prístupu interného hodnotenia (IAA) stanoveného v článku 265;

iv)prístupu stanoveného v tejto časti hlave II kapitole 6 oddiele 6;

b)požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pre činnosti v obchodnej knihe uvedené v odseku 3 písm. b) bode i) a pre všetky jej obchodné činnosti, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku uvedené v písmene c) uvedeného odseku, sa vypočítavajú bez použitia alternatívneho prístupu interného modelu stanoveného v tretej časti hlave IV kapitole 1b.

6. Celková hodnota rizikovej expozície subjektu „i“ na účely stanovené v odseku 3 písm. b) sa vypočítava takto:

kde:

i    = index, ktorý označuje subjekt;

TREA    = celková hodnota rizikovej expozície subjektu i;

U-TREA = celková hodnota rizikovej expozície subjektu i bez spodnej hranice vypočítaná v súlade s odsekom 4;

DIconso    = akýkoľvek kladný rozdiel medzi celkovou hodnotou rizikovej expozície a celkovou hodnotou rizikovej expozície bez spodnej hranice pre konsolidovanú situáciu materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ skupiny, ktorej je subjekt i súčasťou, vypočítaný takto:

kde:

U-TREA    = celková hodnota rizikovej expozície bez spodnej hranice vypočítaná v súlade s odsekom 4 pre materskú inštitúciu v EÚ, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ na základe jej konsolidovanej situácie;

TREA    = celková hodnota rizikovej expozície vypočítaná v súlade s odsekom 3 písm. a) pre uvedenú materskú inštitúciu v EÚ, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ na základe jej konsolidovanej situácie.

Contribconsoi    = príspevok subjektu i vypočítaný takto:

kde:

j    = index, ktorý označuje všetky subjekty, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny ako subjekt i, pre konsolidovanú situáciu materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ;

U-TREAj    = celková hodnota rizikovej expozície bez spodnej hranice vypočítaná subjektom j v súlade s odsekom 4 na základe jeho konsolidovanej situácie alebo v prípade, že subjekt j je samostatnou dcérskou inštitúciou v členskom štáte, na jeho individuálnom základe;

F-TREAj    = hodnota celkovej rizikovej expozície subjektu j so spodnou hranicou vypočítaná na základe jeho konsolidovanej situácie takto:

kde:

   = hodnota celkovej rizikovej expozície so spodnou hranicou vypočítaná subjektom j na základe jeho konsolidovanej situácie alebo v prípade, že subjekt j je samostatnou dcérskou inštitúciou v členskom štáte, na jeho individuálnom základe;

   = štandardizovaná hodnota celkovej rizikovej expozície vypočítaná subjektom j v súlade s odsekom 5 na základe jeho konsolidovanej situácie alebo v prípade, že subjekt j je samostatnou dcérskou inštitúciou v členskom štáte, na jeho individuálnom základe;

x    = 72,5 %;

7. Na výpočet celkovej hodnoty rizikovej expozície bez spodnej hranice uvedenej v odseku 4 a štandardizovanej hodnoty rizikovej expozície uvedenej v odseku 5 sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 4 písm. c), ca), d) a e) zahŕňajú požiadavky vyplývajúce zo všetkých obchodných činností inštitúcie;

b)inštitúcie vynásobia požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 4 písm. b) až e) koeficientom 12,5.“

24.V článku 92a ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) rizikový pomer 18 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3;“.

25.V článku 102 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom uvedeným v článku 325 ods. 1 písm. b) sa pozície v obchodnej knihe priraďujú k trading deskom zriadeným v súlade s článkom 104b.“

26.Článok 104 sa nahrádza takto:

„Článok 104
Zahrnutie do obchodnej knihy

1. Inštitúcia musí mať zavedené presne vymedzené stratégie a postupy na určovanie pozícií, ktoré sa majú zahrnúť do obchodnej knihy na výpočet ich požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 102 a týmto článkom, berúc do úvahy schopnosti a prax riadenia rizík danej inštitúcie. Inštitúcia plne dokumentuje dodržiavanie uvedených stratégií a postupov, minimálne raz ročne ich podrobuje internému auditu a výsledky uvedeného auditu dáva k dispozícii príslušným orgánom.

2. Inštitúcie priraďujú do obchodnej knihy pozície v týchto nástrojoch:

a)nástrojoch, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 325 ods. 6, 7 a 8 na zahrnutie do alternatívneho korelačného obchodného portfólia („ACTP“);

b)nástrojoch, ktoré by viedli k čistej krátkej kreditnej alebo akciovej pozícii v neobchodnej knihe, s výnimkou vlastných záväzkov inštitúcie, pokiaľ takéto pozície nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 2 písm. e);

c)nástrojoch vyplývajúcich z prísľubov na upisovanie cenných papierov, ak sa tieto upisovacie prísľuby týkajú len cenných papierov, pri ktorých sa očakáva, že ich inštitúcia skutočne kúpi k dátumu vyrovnania;

d)finančných aktívach alebo záväzkoch, ktoré sú jednoznačne klasifikované ako finančné aktíva alebo záväzky na účely obchodovania podľa účtovného rámca uplatniteľného na inštitúciu;

e)nástrojoch, ktoré vyplývajú z činnosti tvorby trhu;

f)podnikoch kolektívneho investovania držaných s úmyslom obchodovania za predpokladu, že tieto podniky kolektívneho investovania spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v odseku 7;

g)kótovaných kapitálových cenných papieroch;

h)transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov súvisiacich s obchodovaním;

i)opciách alebo iných derivátoch vložených do vlastných záväzkov inštitúcie alebo z iných nástrojov v neobchodnej knihe, ktoré súvisia s kreditným alebo akciovým rizikom.

Na účely písmena b) musí mať inštitúcia čistú krátku akciovú pozíciu vtedy, keď zníženie ceny akcií prinesie inštitúcii zisk. Inštitúcia musí mať čistú krátku kreditnú pozíciu vtedy, keď zvýšenie kreditného rozpätia alebo zhoršenie úverovej bonity emitenta alebo skupiny emitentov prinesie inštitúcii zisk. Inštitúcie priebežne monitorujú, keď nástroje vedú k vzniku čistej krátkej kreditnej alebo akciovej pozície v neobchodnej knihe.

Inštitúcia odčleňuje na účely písmena i) vloženú opciu od svojho vlastného záväzku alebo od iného nástroja v neobchodnej knihe, ktoré sa týkajú kreditného alebo akciového rizika, a podľa potreby priraďuje vlastný záväzok alebo iný nástroj do obchodnej alebo neobchodnej knihy v súlade s týmto článkom.

3. Inštitúcie nesmú priraďovať do obchodnej knihy pozície v týchto nástrojoch:

a)nástrojoch určených na sekuritizačné skladovanie;

b)nástrojoch týkajúcich sa podielov na nehnuteľnostiach;

c)nekótovaných akciách;

d)retailových nástrojoch a nástrojoch súvisiacich s úvermi MSP;

e)iných podnikoch kolektívneho investovania ako tých, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. f);

f)zmluvách o derivátoch a podnikoch kolektívneho investovania s jedným alebo viacerými podkladovými nástrojmi uvedenými v písmenách a) až d);

g)nástrojoch držaných na hedžovanie konkrétneho rizika jednej alebo viacerých pozícií v nástroji uvedenom v písmenách a) až f);

h)vlastných záväzkoch inštitúcie, pokiaľ takéto nástroje nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 2 písm. e).

4. Odchylne od odseku 2 môže inštitúcia priradiť do neobchodnej knihy pozíciu v nástroji uvedenom v písmenách d) až i) uvedeného odseku za predpokladu súhlasu jej príslušného orgánu. Príslušný orgán udeľuje súhlas, ak inštitúcia k spokojnosti orgánu preukáže, že pozícia nie je držaná s úmyslom obchodovania ani nezabezpečuje pozície držané s úmyslom obchodovania.

5. Ak inštitúcia priradila do obchodnej knihy pozíciu v inom nástroji, ako sú nástroje uvedené v odseku 2 písm. a), b) alebo c), príslušný orgán inštitúcie môže požiadať inštitúciu, aby poskytla dôkazy na odôvodnenie takéhoto priradenia. Ak inštitúcia neposkytne vhodné dôkazy, jej príslušný orgán ju môže požiadať, aby takúto pozíciu presunula do neobchodnej knihy.

6. Ak inštitúcia priradila do neobchodnej knihy pozíciu v inom nástroji, ako sú nástroje uvedené v odseku 3, príslušný orgán inštitúcie môže požiadať inštitúciu, aby poskytla dôkazy na odôvodnenie takéhoto priradenia. Ak inštitúcia neposkytne vhodné dôkazy, jej príslušný orgán ju môže požiadať, aby takúto pozíciu presunula do obchodnej knihy.

7. Inštitúcia priraďuje do obchodnej knihy pozíciu v podniku kolektívneho investovania, ktorá je držaná s úmyslom obchodovania, a ak inštitúcia spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)inštitúcia je schopná získať dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI;

b)inštitúcia nie je schopná získať dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, ale inštitúcia má vedomosť o obsahu mandátu PKI a je schopná získavať pre PKI denné cenové kotácie.

8. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť postup, ktorý inštitúcie musia používať na výpočet a monitorovanie čistých krátkych kreditných alebo akciových pozícií v neobchodnej knihe uvedenej v odseku 2 písm. b).

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

27.Článok 104a sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„EBA monitoruje rozsah postupov dohľadu a do 28. júna 2024 vydá usmernenia o tom, čo znamenajú mimoriadne okolnosti na účely prvého pododseku a odseku 5. Uvedené usmernenia sa prijímajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Kým EBA nevydá uvedené usmernenia, príslušné orgány informujú EBA o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa otázky, či povoliť alebo nepovoliť inštitúcii reklasifikáciu pozície, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, pričom EBA poskytnú odôvodnenie udelenia takýchto povolení.“

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Reklasifikácia pozície podľa tohto článku je neodvolateľná s výnimkou mimoriadnych okolností uvedených v odseku 1.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek 6:

„6. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia reklasifikovať pozíciu v neobchodnej knihe na pozíciu v obchodnej knihe v súlade s článkom 104 ods. 2 písm. d) bez toho, aby požiadala o povolenie svoj príslušný orgán. V takom prípade sa na inštitúciu naďalej vzťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 3 a 4. Ak došlo k takejto reklasifikácii, inštitúcia bezodkladne informuje svoj príslušný orgán.“

28.Článok 104b sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom uvedeným v článku 325 ods. 1 písm. b) inštitúcie zriaďujú trading desky a priraďujú každú zo svojich pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe uvedených v odsekoch 5 a 6 k jednému z týchto trading deskov. Pozície v obchodnej knihe sa priraďujú k rovnakému trading desku len v prípade, keď sú tieto pozície v súlade s dohodnutou obchodnou stratégiou daného trading desku a keď sú konzistentne riadené a monitorované v súlade odsekom 2 tohto článku.“;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko inštitúcie priraďujú každú zo svojich pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, k trading deskom zriadeným v súlade s odsekom 1, ktoré riadia riziká podobné týmto pozíciám.

6. Odchylne od odseku 5 môžu inštitúcie pri výpočte svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko zriadiť jeden alebo viacero trading deskov, ku ktorým priraďujú výlučne pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku. Na tieto trading desky sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 1, 2 a 3.“

29.Vkladá sa tento článok 104c:

„Článok 104c 
Zaobchádzanie s hedžingom devízového rizika podielov kapitálu

1. Inštitúcia, ktorá zámerne prijala rizikovú pozíciu s cieľom aspoň čiastočne hedžovať voči nepriaznivým pohybom devízových kurzov ktoréhokoľvek zo svojich podielov kapitálu uvedených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c), môže s povolením príslušných orgánov túto rizikovú pozíciu vylúčiť z požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziko stanovených v článku 325 ods. 1 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)maximálna výška rizikovej pozície, ktorá je vylúčená z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, je obmedzená do výšky rizikovej pozície, ktorá neutralizuje citlivosť ktoréhokoľvek z podielov kapitálu na nepriaznivé pohyby devízových kurzov;

b)riziková pozícia je vylúčená z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko na obdobie najmenej 6 mesiacov;

c)inštitúcia zriadila primeraný rámec riadenia rizík pre hedžing nepriaznivých pohybov devízových kurzov na ktorýkoľvek zo svojich podielov kapitálu vrátane jasnej hedžingovej stratégie a štruktúry riadenia;

d)inštitúcia poskytla príslušným orgánom odôvodnenie vylúčenia rizikovej pozície z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, podrobnosti o tejto rizikovej pozícii a výšku sumy, ktorá sa má vylúčiť z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.

2. Každé vylúčenie rizikových pozícií z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s odsekom 1 sa musí uplatňovať konzistentne.

3. Príslušné orgány schvaľujú všetky zmeny rámca riadenia rizík uvedeného v odseku 1 písm. c) vykonané inštitúciou a podrobností rizikových pozícií uvedených v odseku 1 písm. d).

4. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)rizikové pozície, ktoré inštitúcia môže zámerne prijať s cieľom aspoň čiastočne hedžovať voči nepriaznivým pohybom devízových kurzov ktoréhokoľvek z podielov kapitálu inštitúcie uvedených v odseku 1 prvom pododseku;

b)ako určiť maximálnu výšku uvedenú v odseku 1 písm. a) a spôsob, akým inštitúcia vylúči túto sumu pre každý z prístupov stanovených v článku 325 ods. 1;

c)kritériá, ktoré musí spĺňať rámec riadenia rizík inštitúcie uvedený v odseku 1 písm. c), aby sa mohol na účely tohto článku považovať za primeraný.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 2 roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

30.Článok 106 sa mení takto:

a)V odseku 3 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i kreditný derivát uzavretý s treťou stranou sa zahŕňajú do obchodnej knihy na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou prístupu stanoveného v článku 325 ods. 1 písm. b) sa obe pozície priraďujú k tomu istému trading desku zriadenému v súlade s článkom 104b ods. 1, ktorý riadi podobné riziká.“;

b)V odseku 4 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i akciový derivát uzavretý s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou, sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko. Na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou prístupu stanoveného v článku 325 ods. 1 písm. b) sa obe pozície priraďujú k tomu istému trading desku zriadenému v súlade s článkom 104b ods. 1, ktorý riadi podobné riziká.“;

c)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Ak inštitúcia hedžuje expozície voči úrokovému riziku v neobchodnej knihe použitím pozície úrokového rizika, ktorá je zahrnutá do jej obchodnej knihy, uvedená pozícia úrokového rizika sa uzná za interný hedžing na posúdenie úrokového rizika vyplývajúceho z pozícií v neobchodnej knihe v súlade s článkami 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ, ak sú splnené tieto podmienky:

a)na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou prístupov uvedených v článku 325 ods. 1 písm. a), b) a c) bola úroková riziková pozícia priradená portfóliu oddelenému od ostatných pozícií v obchodnej knihe, ktorých obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku;

b)na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou prístupov uvedených v článku 325 ods. 1 písm. b) bola pozícia priradená k trading desku zriadenému v súlade s článkom 104b, ktorého obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku;

c)inštitúcia má plne zdokumentované, ako sa pozíciou zmierňuje úrokové riziko vyplývajúce z pozícií v neobchodnej knihe na účely požiadaviek uvedených v článkoch 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ.“;

d)Vkladajú sa tieto odseky 5a a 5b:

„5a. Inštitúcia môže na účely odseku 5 písm. a) priradiť uvedenému portfóliu iné pozície úrokového rizika, do ktorých vstúpila s tretími stranami alebo voči svojej vlastnej obchodnej knihe, pokiaľ inštitúcia dokonale kompenzuje trhové riziko týchto pozícií úrokového rizika, do ktorých vstúpila voči vlastnej obchodnej knihe, a to tak, že vstúpi do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami.

5b. Na trading desk uvedený v odseku 5 písm. b) sa vzťahujú tieto požiadavky:

a)uvedený trading desk môže zahŕňať iné pozície úrokového rizika, do ktorých vstúpila s tretími stranami alebo inými trading deskmi inštitúcie, pokiaľ uvedené pozície spĺňajú požiadavky na zahrnutie do obchodnej knihy uvedené v článku 104 a tieto iné trading desky dokonale kompenzujú trhové riziko uvedených iných pozícií úrokového rizika tak, že vstupujú do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami;

b)k tomuto trading desku neboli priradené žiadne iné pozície v obchodnej knihe ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a);

c)odchylne od článku 104b sa na tento trading desk nevzťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 1, 2 a 3 uvedeného článku.“;

e)Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií, ktoré boli priradené samostatnému portfóliu uvedenému v odseku 5 písm. a) alebo k trading desku uvedenému v písmene b) uvedeného odseku, sa vypočítavajú na individuálnom základe popri požiadavkách na vlastné zdroje pre ostatné pozície v obchodnej knihe.

7. Ak inštitúcia hedžuje expozíciu voči riziku úpravy ocenenia pohľadávky pomocou derivátového nástroja, do ktorého vstúpila voči svojej obchodnej knihe, pozícia v tomto derivátovom nástroji sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávky v súlade s prístupmi stanovenými v článkoch 383 alebo 384, uznáva ako interný hedžing pre expozíciu voči riziku úpravy ocenenia pohľadávky, ak sú splnené tieto podmienky:

a)derivátová pozícia sa uznáva ako prípustný hedžing v súlade s článkom 386;

b)ak sa na derivátovú pozíciu vzťahuje ktorákoľvek z požiadaviek stanovených v článku 325c ods. 2 písm. b) alebo c) alebo v článku 325e ods. 1 písm. c), inštitúcia dokonale kompenzuje trhové riziko tejto derivátovej pozície tak, že vstúpi do opačných pozícií s tretími stranami.

Opačná pozícia interného hedžingu v obchodnej knihe uznaná v súlade s prvým pododsekom sa zahŕňa do obchodnej knihy inštitúcie na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.“

31.V článku 107 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1. Inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 alebo, keď to povoľujú príslušné orgány v súlade s článkom 143, prístup IRB stanovený v kapitole 3, aby vypočítali svoje hodnoty rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 4 písm. a) a f).

2. Pre obchodné expozície a pre príspevky do fondu pre prípad zlyhania voči centrálnej protistrane uplatňujú inštitúcie na výpočet hodnôt ich rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 4 písm. a) a f) rovnaké zaobchádzanie, ako sa uvádza v kapitole 6 oddiele 9. V prípade všetkých ostatných druhov expozícií voči centrálnej protistrane inštitúcie zaobchádzajú s týmito expozíciami takto:

a)v prípade ostatných druhov expozícií voči kvalifikovaným CCP ako s expozíciami voči inštitúcii;

b)v prípade ostatných druhov expozícií voči nekvalifikovaným CCP ako s expozíciami voči podnikateľským subjektom.

3. Na účely tohto nariadenia sa s expozíciami voči investičným spoločnostiam z tretích krajín, expozíciami voči úverovým inštitúciám z tretích krajín a expozíciami voči zúčtovacím centrám a burzám z tretích krajín, ako aj s expozíciami voči finančným inštitúciám z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie a nad ktorými vykonávajú dohľad orgány tretej krajiny a ktoré podliehajú prudenciálnym požiadavkám porovnateľným s požiadavkami uplatňovanými na inštitúcie z hľadiska náročnosti, zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúcii len vtedy, ak tretia krajina na tento subjekt uplatňuje prudenciálne požiadavky a požiadavky v oblasti dohľadu, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uplatňovanými v Únii.“

32.Článok 108 sa nahrádza takto:

„Článok 108
Použitie postupov na zmierňovanie kreditného rizika a rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov podľa štandardizovaného prístupu a prístupu IRB

1. V prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje štandardizovaný prístup podľa kapitoly 2 alebo uplatňuje prístup IRB podľa kapitoly 3, ale bez použitia svojich vlastných odhadov straty v prípade zlyhania (LGD) podľa článku 143, môže inštitúcia zohľadniť účinok FCP v súlade s kapitolou 4 pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 4 písm. a) a f) alebo prípadne výšku očakávaných strát (EL) na účely výpočtu uvedeného v článku 36 ods. 1 písm. d) a v článku 62 písm. c).

2. V prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje prístup IRB pomocou svojich vlastných odhadov LGD podľa článku 143, môže inštitúcia zohľadniť účinok FCP na hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s kapitolou 3.

2a. Ak inštitúcia uplatňuje prístup IRB pomocou svojich vlastných odhadov LGD podľa článku 143 na pôvodnú expozíciu aj na porovnateľné priame expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, inštitúcia môže zohľadniť účinok UFCP na hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s kapitolou 3. Vo všetkých ostatných prípadoch môže inštitúcia zohľadniť účinok UFCP na hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s kapitolou 4.

3. S výhradou podmienok stanovených v odseku 4 sa retailové úvery môžu považovať za expozície zabezpečené hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie namiesto toho, aby sa s nimi na účely tretej časti hlavy II kapitol 2, 3 a prípadne 4 zaobchádzalo ako so zaručenými expozíciami, ak v členskom štáte boli pre tieto retailové úvery splnené tieto podmienky:

a)väčšina úverov poskytnutých fyzickým osobám na kúpu nehnuteľností určených na bývanie v danom členskom štáte sa neposkytuje ako hypotekárne úvery v právnej forme;

b)za väčšinu úverov poskytnutých jednotlivcom na nákup nehnuteľností určených na bývanie v danom členskom štáte ručí ručiteľ s ratingovým hodnotením nominovanej ECAI zodpovedajúcim stupňu kreditnej kvality 1 alebo 2, ktoré sa vyžaduje na splatenie úveru inštitúcii v plnej výške, ak pôvodný dlžník zlyhá;

c)inštitúcia má zákonné právo prevziať hypotekárny úver na nehnuteľný majetok určený na bývanie v prípade, že ručiteľ uvedený v písmene b) zlyhá.

Príslušné orgány informujú orgán EBA, ak sú podmienky uvedené v písmenách a), b) a c) splnené na štátnych územiach ich jurisdikcií, a poskytujú mená ručiteľov oprávnených na toto zaobchádzanie, ktorí spĺňajú podmienky tohto odseku a odseku 4.

Orgán EBA uverejňuje zoznam všetkých takýchto oprávnených ručiteľov na svojom webovom sídle a tento zoznam každoročne aktualizuje.

4. Na účely odseku 3 sa s úvermi uvedenými v danom odseku môže zaobchádzať ako s expozíciami zabezpečenými hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie namiesto toho, aby sa s nimi zaobchádzalo ako so zaručenými expozíciami, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)v prípade expozície, s ktorou sa zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu, expozícia spĺňa všetky požiadavky na zaradenie do triedy expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie podľa štandardizovaného prístupu podľa článkov 124 a 125 s výnimkou, že inštitúcia poskytujúca úver nedrží hypotéku na nehnuteľný majetok určený na bývanie;

b)v prípade expozície, s ktorou sa zaobchádza podľa prístupu IRB, expozícia spĺňa všetky požiadavky na zaradenie do triedy expozícií IRB „retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie“ uvedených v článku 147 ods. 2 písm. d) bode ii) s výnimkou, že inštitúcia poskytujúca úver nedrží na nehnuteľnosť hypotéku;

c)pri poskytnutí úveru sa na nehnuteľný majetok určený na bývanie nevzťahuje žiadne hypotekárne záložné právo a dlžník je zmluvne zaviazaný neposkytnúť záložné právo bez súhlasu úverovej inštitúcie, ktorá pôvodne poskytla úver;

d)ručiteľ je prípustným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, a ručiteľ má ratingové hodnotenie od ECAI zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1 alebo 2;

e)ručiteľ je inštitúciou alebo subjektom finančného sektora, ktorý podlieha kapitálovým požiadavkám, ktoré sú minimálne rovnocenné požiadavkám uplatňovaným na inštitúcie alebo poisťovne;

f)ručiteľ zriadil plne financovaný fond vzájomného ručenia alebo rovnocenné zabezpečenie pre poisťovne na absorbovanie strát spojených s kreditným rizikom, ktorých kalibráciu pravidelne prehodnocuje jeho príslušný orgán, a podlieha každoročnému stresovému testovaniu;

g)inštitúcia smie na základe zmluvy a zákona prevziať hypotekárny úver na nehnuteľný majetok určený na bývanie v prípade, že ručiteľ zlyhá;

h)inštitúcia, ktorá sa rozhodne uplatniť opciu stanovenú v odseku 3 pre daného oprávneného ručiteľa v rámci mechanizmu uvedeného v odseku 3, tak urobí v prípade všetkých svojich retailových expozícií, za ktoré ručí tento ručiteľ v rámci uvedeného mechanizmu.“

33.Vkladá sa tento článok 110a:

„Článok 110a
Monitorovanie zmluvných dojednaní, ktoré nie sú prísľubmi

„Inštitúcie monitorujú zmluvné dojednania, ktoré spĺňajú všetky podmienky stanovené v článku 5 bode 9 druhom pododseku písm. a) až e), a k spokojnosti svojich príslušných orgánov dokumentujú, či spĺňajú všetky uvedené podmienky.“

34.Článok 111 sa nahrádza takto:

„Článok 111
Hodnota expozície

„1. Hodnotou expozície položky aktív je jej účtovná hodnota zostávajúca po uplatnení špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkom 34 týkajúcich sa činností v neobchodnej knihe inštitúcie, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) a iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s touto položkou aktív.

2. Hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I sa rovná týmto percentuálnym hodnotám nominálnej hodnoty položky po odpočítaní špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110 a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):

a)100 % pre položky v skupine 1;

b)50 % pre položky v skupine 2;

c)40 % pre položky v skupine 3;

d)20 % pre položky v skupine 4;

e)10 % pre položky v skupine 5.

3. Hodnota expozície prísľubu na podsúvahovú položku, ako sa uvádza v odseku 2, je nižšia z nasledujúcich percentuálnych hodnôt nominálnej hodnoty prísľubu po odpočítaní špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):

a)percentuálna hodnota uvedená v odseku 2, ktorá sa vzťahuje na položku, na ktorú sa viaže prísľub;

b)percentuálna hodnota uvedená v odseku 2, ktorá sa vzťahuje na druh prísľubu.

4. Pri zmluvných dojednaniach, ktoré ponúka inštitúcia, ale ktoré ešte klient neprijal, a ktoré by sa v prípade, ak by ich klient prijal, stali prísľubmi, a pri zmluvných dojednaniach, ktoré by sa kvalifikovali ako prísľuby, ale spĺňajú podmienky na to, aby sa s nimi nezaobchádzalo ako s prísľubmi, je percentuálnou hodnotou, ktorá sa vzťahuje na tento druh zmluvného dojednania, tá percentuálna hodnota, ktorá je stanovená v súlade s odsekom 2.

5. Ak úverová inštitúcia používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom uvedenú v článku 223, hodnota expozície cenných papierov alebo komodít predaných, poskytnutých alebo požičaných v rámci repo transakcie alebo v rámci transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa zvyšuje o úpravu z dôvodu volatility primeranú pre takéto cenné papiere alebo komodity v súlade s článkami 223 a 224.

6. Hodnota expozície derivátového nástroja uvedeného v prílohe II sa určuje v súlade s kapitolou 6 pri zohľadnení účinkov zmlúv o novácii a iných dohôd o vzájomnom započítavaní, ako sa stanovuje v uvedenej kapitole. Hodnota expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa môže určovať buď v súlade s kapitolou 4, alebo s kapitolou 6.

7. Ak je expozícia krytá financovaným kreditným zabezpečením, hodnota expozície sa môže zmeniť v súlade s kapitolou 4.

8. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)kritériá, ktoré inštitúcie používajú na priradenie podsúvahových položiek, s výnimkou položiek, ktoré sú už zahrnuté v prílohe I, do skupín 1 až 5 uvedených v prílohe I;

b)faktory, ktoré môžu obmedziť schopnosť inštitúcií zrušiť bezpodmienečne zrušiteľné prísľuby uvedené v prílohe I;

c)postup informovania orgánu EBA o klasifikácii ostatných podsúvahových položiek inštitúcií s podobnými rizikami, ako sú tie, ktoré sú uvedené v prílohe I.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

35.V článku 112 sa písmeno k) nahrádza takto:

„k) expozície voči podriadenému dlhu;“.

36.Článok 113 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií sa rizikové váhy uplatňujú na všetky expozície, pokiaľ tieto expozície neboli odpočítané od vlastných zdrojov v súlade s oddielom 2, a to na základe triedy expozícií, do ktorej sú tieto expozície zaradené, a v rozsahu stanovenom v oddiele 2 na základe kreditnej kvality týchto expozícií. Kreditná kvalita sa môže určiť odkazom na ratingové hodnotenia ECAI alebo na ratingové hodnotenia agentúr na podporu exportu v súlade s oddielom 3. S výnimkou expozícií zaradených do tried expozícií stanovených v článku 112 písm. a), b), c) a e), ak posúdenie v súlade s článkom 79 písm. b) smernice 2013/36/EÚ odzrkadľuje vyššie rizikové charakteristiky než tie, ktoré vyplývajú z ratingového hodnotenia nominovanej ECAI alebo agentúry na podporu exportu, inštitúcia priradí rizikovú váhu aspoň o jeden stupeň kreditnej kvality vyšší, než je riziková váha vyplývajúca z ratingového hodnotenia nominovanej ECAI alebo agentúry na podporu exportu.“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak expozícia podlieha kreditnému zabezpečeniu, hodnota expozície alebo riziková váha uplatniteľná na túto expozíciu sa v prípade potreby môže zmeniť v súlade s touto kapitolou a kapitolou 4.“

37.V článku 119 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.

38.V článku 120 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Expozíciám, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priraďuje riziková váha podľa tabuľky 3, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.

Tabuľka 3

2. Expozíciám s pôvodnou splatnosťou tri mesiace alebo menej, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, a expozíciám, ktoré vyplývajú z pohybu tovaru cez štátne hranice s pôvodnou splatnosťou šesť mesiacov alebo menej a pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priraďuje riziková váha v súlade s tabuľkou 4, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu ECAI v súlade s článkom 136.

Tabuľka 4

39.Článok 121 sa nahrádza takto:

„Článok 121
Expozície voči inštitúciám bez ratingového hodnotenia

1. Expozície voči inštitúciám, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa zaraďujú do jednej z týchto tried:

a)ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky, expozície voči inštitúciám sa zaradia do triedy A:

i)inštitúcia má primeranú kapacitu na včasné splnenie svojich finančných prísľubov vrátane splátok istiny a úrokov počas predpokladanej životnosti aktív alebo expozícií a bez ohľadu na hospodárske cykly a obchodné podmienky;

ii)inštitúcia spĺňa alebo prekračuje požiadavku stanovenú v článku 92 ods. 1, osobitné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v článku 104a smernice 2013/36/EÚ, požiadavku na kombinovaný vankúš vymedzenú v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a akékoľvek rovnocenné alebo dodatočné miestne požiadavky v oblasti dohľadu alebo regulácie v tretích krajinách, pokiaľ sú tieto požiadavky uverejnené a majú byť splnené vlastným kapitálom Tier 1, kapitálom Tier 1 alebo vlastnými zdrojmi;

iii)informácie o požiadavkách uvedených v bode ii) sa zverejňujú alebo inak sprístupňujú;

iv)v posúdení v súlade s článkom 79 smernice 2013/36/EÚ sa nezistilo, že inštitúcia nespĺňa podmienky stanovené v bodoch i) a ii);

b)ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky a nie je splnená aspoň jedna z podmienok uvedených v písmene a), expozície voči inštitúciám sa zaradia do triedy B:

i)inštitúcia je vystavená značnému kreditnému riziku vrátane schopnosti splácať, ktorá závisí od stabilných alebo priaznivých hospodárskych alebo obchodných podmienok;

ii)inštitúcia spĺňa alebo prekračuje požiadavku stanovenú v článku 92 ods. 1, požiadavky uvedené v článkoch 458 a 459, osobitné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v článku 104a smernice 2013/36/EÚ a akékoľvek rovnocenné alebo dodatočné miestne požiadavky v oblasti dohľadu alebo regulácie, pokiaľ sú tieto požiadavky uverejnené a majú byť splnené vlastným kapitálom Tier 1, kapitálom Tier 1 a vlastnými zdrojmi;

iii)informácie o požiadavkách uvedených v bode ii) sa zverejňujú alebo inak sprístupňujú;

iv)v posúdení vykonanom v súlade s článkom 79 smernice 2013/36/EÚ sa nezistilo, že inštitúcia nespĺňa podmienky stanovené v bodoch i) a ii).

Na účely bodu ii) rovnocenné alebo dodatočné miestne požiadavky v oblasti dohľadu alebo regulácie nezahŕňajú kapitálové vankúše rovnocenné s tými, ktoré sú vymedzené v článku 128 smernice 2013/36/EÚ;

c)ak nie sú splnené podmienky na zaradenie do triedy A alebo triedy B, alebo ak je splnená ktorákoľvek z nasledujúcich podmienok, expozície voči inštitúciám sa zaradia do triedy C:

i)inštitúcia má významné riziká zlyhania a obmedzené miery bezpečnosti;

ii)nepriaznivé obchodné, finančné alebo hospodárske podmienky s veľkou pravdepodobnosťou povedú alebo viedli k neschopnosti inštitúcie plniť svoje finančné prísľuby;

iii)ak sa podľa zákona od inštitúcie vyžaduje auditovaná účtovná závierka, externý audítor vydal záporné audítorské stanovisko alebo vyjadril závažné pochybnosti vo svojej účtovnej závierke alebo auditovaných správach počas predchádzajúcich 12 mesiacov, pokiaľ ide o schopnosť inštitúcie pokračovať v činnosti ako inštitúcia s nepretržitou činnosťou.

2. Expozíciám zaradeným do tried A, B alebo C v súlade s odsekom 1 sa priraďuje riziková váha takto:

a)expozíciám zaradeným do tried A, B alebo C, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z nasledujúcich podmienok, sa priraďuje riziková váha pre krátkodobé expozície v súlade s tabuľkou 5:

i)expozícia má pôvodnú splatnosť tri mesiace alebo menej;

ii)expozícia má pôvodnú splatnosť šesť mesiacov alebo menej a vyplýva z pohybu tovaru cez štátne hranice;

b)expozíciám zaradeným do triedy A, ktoré nie sú krátkodobé, sa priraďuje riziková váha 30 %, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)expozícia nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v písmene a);

ii)podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie sa rovná alebo je vyšší ako 14 %;

iii)ukazovateľ finančnej páky inštitúcie je vyšší ako 5 %;

c)expozíciám zaradeným do tried A, B alebo C, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v písmene a) alebo b), sa priraďuje riziková váha v súlade s tabuľkou 5.

Ak expozícia voči inštitúcii nie je denominovaná v domácej mene jurisdikcie, v ktorej má táto inštitúcia sídlo, alebo ak táto inštitúcia zahrnula kreditný záväzok do pobočky v inej jurisdikcii a expozícia nie je v domácej mene jurisdikcie, v ktorej pobočka pôsobí, riziková váha priradená v súlade s písmenami a), b) alebo prípadne c) iným expozíciám, než sú expozície so splatnosťou jeden rok alebo menej, vyplývajúcim zo samolikvidných podmienených položiek týkajúcich sa obchodu, ktoré vyplývajú z pohybu tovaru cez štátne hranice, nesmie byť nižšia než riziková váha expozície voči ústrednej vláde krajiny, kde má inštitúcia sídlo.

Tabuľka 5

“;

40.Článok 122 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa tabuľka 6 nahrádza takto:

„Tabuľka 6

“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„Expozíciám, pre ktoré nie je k dispozícii takéto kreditné hodnotenie, sa priraďuje riziková váha 100 %.“

41.Vkladá sa tento článok 122a:

„Článok 122a
Expozície vo forme špecializovaného financovania

1. V rámci triedy expozícií voči podnikateľským subjektom stanovenej v článku 112 písm. g) určujú inštitúcie oddelene ako expozície vo forme špecializovaného financovania expozície so všetkými týmito vlastnosťami:

a)expozícia je voči subjektu, ktorý bol vytvorený výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie hmotného majetku, alebo je expozícia, ktorá je ekonomicky porovnateľná s takouto expozíciou;

b)expozícia nie je zabezpečená nehnuteľným majetkom ani inak nesúvisí s financovaním nehnuteľností;

c)zmluvné dojednania upravujúce záväzky súvisiace s expozíciou poskytujú inštitúcii značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú;

d)primárny zdroj splatenia záväzku súvisiaceho s expozíciou je príjem vyprodukovaný aktívami, ktoré sú financované, a nie nezávislá kapacita širšej obchodnej spoločnosti.

2. Expozíciám vo forme špecializovaného financovania, pre ktoré je k dispozícii priamo použiteľné ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priraďuje riziková váha v súlade s tabuľkou 6aa:

Tabuľka 6aa

3. Expozíciám vo forme špecializovaného financovania, pre ktoré nie je k dispozícii priamo uplatniteľné ratingové hodnotenie, sa priraďuje riziková váha takto:

a)ak je účelom expozície vo forme špecializovaného financovania financovanie nadobudnutia hmotného majetku vrátane lodí, lietadiel, satelitov, železničných vozňov a flotíl a príjmy, ktoré má tento majetok generovať, sa nadobúdajú v podobe peňažných tokov generovaných konkrétnym hmotným majetkom, ktorý bol financovaný a založený alebo priradený k veriteľovi jednou alebo viacerými tretími stranami („expozície spojené s financovaním predmetov“), inštitúcie uplatňujú tieto rizikové váhy:

i)80 %, ak sa expozícia považuje za expozíciu vysokej kvality pri zohľadnení všetkých týchto kritérií:

–dlžník si dokáže plniť finančné záväzky aj za vážne stresových podmienok vyskytujúcich sa kvôli existencii všetkých týchto znakov:

·primeraná hodnota expozície k hodnote zabezpečenia expozície;

·konzervatívny profil splácania expozície;

·zodpovedajúca zostávajúca životnosť aktív pri úplnom vyplatení expozície alebo alternatívne uchýlenie sa k poskytovateľovi zabezpečenia s vysokou úverovou bonitou;

·nízke riziko refinancovania expozície dlžníka alebo situácia, keď je takéto riziko primerane zmiernené zodpovedajúcou zostatkovou hodnotou aktív alebo uchýlením sa k poskytovateľovi zabezpečenia s vysokou úverovou bonitou;

·dlžník má zmluvné obmedzenia, pokiaľ ide o jeho činnosť a štruktúru financovania;

·dlžník používa deriváty len na účely zmierňovania rizika;

·významné prevádzkové riziká sú vhodne riadené;

–zmluvné dojednania týkajúce sa aktív poskytujú veriteľom vysoký stupeň ochrany vrátane týchto znakov:

·veritelia majú právne vymožiteľné prednostné právo na financované aktíva a prípadne na príjmy, ktoré generujú;

·existujú zmluvné obmedzenia schopnosti dlžníka zmeniť na aktíve čokoľvek, čo by malo negatívny vplyv na jeho hodnotu;

·ak je aktívum vo výstavbe, veritelia majú právne vymožiteľné prednostné právo na aktíva a podkladové zmluvy o zhotovení;

–financované aktíva spĺňajú všetky tieto normy, aby mohli fungovať spoľahlivým a účinným spôsobom:

·testuje sa technológia a koncepcia aktíva;

·na prevádzku aktív boli získané všetky potrebné povolenia a oprávnenia;

·ak je aktívum vo výstavbe, dlžník má primerané ochranné opatrenia týkajúce sa dohodnutých špecifikácií, rozpočtu a dátumu dokončenia aktíva vrátane silných záruk dokončenia alebo zapojenia skúseného stavebníka a primeraných zmluvných ustanovení o náhrade škody;

ii)100 %, ak sa expozícia nepovažuje za expozíciu vysokej kvality, ako sa uvádza v bode i);

b)ak je účelom expozície vo forme špecializovaného financovania zabezpečenie krátkodobého financovania rezerv, zásob alebo pohľadávok komodít obchodovaných na burze vrátane surovej ropy, kovov alebo plodín a príjem z týchto rezerv, zásob alebo pohľadávok má byť výnosom z predaja komodity („expozície spojené s financovaním komodít“), inštitúcie uplatňujú rizikovú váhu 100 %;

c)ak je účelom expozície špecializovaného financovania financovanie projektu výstavby alebo nadobudnutia veľkých, komplexných a drahých zariadení vrátane elektrární, chemických spracovateľských závodov, baní, dopravnej infraštruktúry, environmentálnej a telekomunikačnej infraštruktúry a príjem, ktorý má projekt generovať, sú peniaze generované zmluvami o výstupe zariadenia získaného od jednej alebo viacerých strán, ktoré nie sú pod kontrolou sponzora („expozície spojené s financovaním projektov“), inštitúcie uplatňujú tieto rizikové váhy:

i)130 %, ak je projekt, s ktorým expozícia súvisí, v predoperačnej fáze;

ii)za predpokladu, že sa neuplatňuje úprava požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko uvedená v článku 501a, 80 %, ak je projekt, s ktorým expozícia súvisí, v operačnej fáze a expozícia spĺňa všetky tieto kritériá:

–existujú zmluvné obmedzenia schopnosti dlžníka vykonávať činnosti, ktoré môžu poškodzovať veriteľov, vrátane obmedzenia, že nový dlh nemožno vydať bez súhlasu existujúcich veriteľov,

–dlžník má dostatočné rezervné fondy plne financované v hotovosti alebo iné finančné mechanizmy s ručiteľmi s vysokým ratingom na krytie pohotovostného financovania a požiadaviek na prevádzkový kapitál počas celej existencie financovaného projektu,

–dlžník generuje peňažné toky, ktoré sú predvídateľné a pokrýva všetky budúce splátky úverov,

–zdroj splatenia záväzku závisí od jednej hlavnej protistrany a táto hlavná protistrana je jednou z týchto subjektov:

·centrálna banka, ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestny orgán za predpokladu, že sa im priradí riziková váha 0 % podľa článkov 114 a 115 alebo sa im udelí rating ECAI so stupňom kreditnej kvality minimálne 3,

·subjekt verejného sektora za predpokladu, že sa mu priradí riziková váha 20 % alebo menej podľa článku 116 alebo sa mu udelí rating ECAI so stupňom kreditnej kvality minimálne 3,

·podnikateľský subjekt, ktorému bol udelený rating od ECAI so stupňom kreditnej kvality minimálne 3.

–zmluvné ustanovenia upravujúce expozíciu voči dlžníkovi poskytujú požičiavajúcej inštitúcii v prípade zlyhania dlžníka vysoký stupeň ochrany,

–zmluvné dojednania účinne chránia požičiavajúcu inštitúciu pred stratami vyplývajúcimi z ukončenia projektu,

–všetky aktíva a zmluvy potrebné na prevádzku projektu boli založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie v rozsahu povolenom uplatniteľným právom,

–vlastné imanie je založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie tak, aby boli schopní prevziať kontrolu nad subjektom dlžníka pri zlyhaní;

iii)100 %, ak je projekt, s ktorým expozícia súvisí, v operačnej fáze a expozícia nespĺňa podmienky stanovené v bode ii) tohto pododseku;

d)na účely písmena c) bodu ii) tretej zarážky sa generované peňažné toky nepovažujú za predvídateľné, pokiaľ podstatná časť príjmov nespĺňa jednu alebo viac týchto podmienok:

i)ide o príjmy na základe dostupnosti;

ii)príjmy podliehajú regulovaniu miery návratnosti;

iii)na príjmy sa vzťahuje zmluva typu zober alebo zaplať;

e)na účely písmena c) je operačná fáza fázou, v ktorej subjekt, ktorý bol osobitne vytvorený na financovanie projektu, spĺňa obe tieto podmienky:

i)subjekt má kladný čistý peňažný tok, ktorý je dostatočný na pokrytie všetkých zostávajúcich zmluvných záväzkov;

ii)subjekt má klesajúci dlhodobý dlh.

4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa presne stanovia podmienky, za ktorých sú splnené kritériá stanovené v odseku 3 písm. a) bode i) a v písmene c) bode ii).

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

42.Článok 123 sa nahrádza takto:

„Článok 123
Retailové expozície

1. Za retailové expozície sa považujú expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

a)expozícia je jedna z týchto expozícií:

i)expozícia voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám;

ii)expozícia voči MSP v zmysle článku 5 bodu 8, ak celková suma, ktorú dlžník alebo skupina prepojených klientov dlhuje inštitúcii, jej materským spoločnostiam a jej dcérskym spoločnostiam, vrátane akejkoľvek expozície v stave zlyhania, ale s výnimkou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie až do výšky hodnoty majetku, nesmie podľa vedomia inštitúcie, ktorá prijme primerané kroky na potvrdenie tejto situácie, presiahnuť 1 milión EUR;

b)expozícia predstavuje jednu z významného počtu expozícií s podobnými vlastnosťami, vzhľadom na ktoré sú riziká spojené s takouto expozíciou podstatne znížené;

c)dotknutá inštitúcia zaobchádza s expozíciou vo svojom rámci riadenia rizík a riadi expozíciu interne ako retailovú expozíciu v priebehu času konzistentne a spôsobom, ktorý je podobný zaobchádzaniu inštitúcie s inými retailovými expozíciami.

Súčasná hodnota retailových minimálnych platieb z prenájmu musí byť prípustná pre zaradenie do triedy retailových expozícií.

Orgán EBA vydá do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenie s cieľom presne stanoviť primerané metódy diverzifikácie, na základe ktorých sa má expozícia považovať za jednu z významného počtu podobných expozícií, ako sa uvádza v písmene b).

2. Za retailové expozície sa nepovažujú tieto expozície:

a)nedlhové expozície vyjadrujúce podriadenú, zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta;

b)dlhové expozície a iné cenné papiere, partnerstvá, deriváty alebo iné prostriedky, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám uvedeným v písmene a);

c)všetky ostatné expozície vo forme cenných papierov.

3. Retailovým expozíciám uvedeným v odseku 1 sa priraďuje riziková váha 75 % s výnimkou expozícií voči transakčnému partnerovi, ktorým sa priraďuje riziková váha 45 %.

4. Expozíciám v dôsledku úverov, ktoré inštitúcia poskytla dôchodcom alebo zamestnancom s trvalou pracovnou zmluvou výmenou za bezpodmienečný prevod časti dôchodku dlžníka alebo platu uvedenej inštitúcii, sa odchylne od odseku 3 priraďuje riziková váha 35 % za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)dlžník na to, aby splatil úver, bezpodmienečne povolí dôchodkovému fondu alebo zamestnávateľovi vykonávať priame platby inštitúcii odpočítaním mesačných splátok úveru od mesačného dôchodku alebo platu dlžníka;

b)riziká úmrtia, práceneschopnosti, nezamestnanosti alebo zníženia čistého mesačného dôchodku alebo platu dlžníka boli riadne pokryté prostredníctvom poistnej zmluvy v prospech inštitúcie;

c)mesačné platby, ktoré má dlžník zaplatiť, týkajúce sa všetkých úverov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) a b), v celkovej hodnote nepresahujú 20 % čistého mesačného dôchodku alebo platu dlžníka;

d)maximálna pôvodná splatnosť úveru sa rovná desiatim rokom alebo je kratšia ako desať rokov.“

43.Vkladá sa tento článok 123a:

„Článok 123a
Expozície s nesúladom mien

1. Expozície voči fyzickým osobám zaradené do ktorejkoľvek z tried expozícií stanovených v článku 112 písm. h) alebo i), riziková váha priradená v súlade s kapitolou 2 sa násobí koeficientom 1,5, pričom výsledná riziková váha nesmie byť vyššia ako 150 %, ak sú splnené tieto podmienky:

a)expozícia v dôsledku úveru denominovaného v mene, ktorá sa líši od meny zdroja príjmu dlžníka;

b)dlžník nemá hedžing svojho platobného rizika z dôvodu nesúladu mien, a to ani prostredníctvom finančného nástroja ani príjmu v cudzej mene, ktorý zodpovedá mene expozície, alebo celková hodnota takýchto hedžingov, ktoré má dlžník k dispozícii, pokrýva menej ako 90 % akejkoľvek splátky pre túto expozíciu.

Ak inštitúcia nie je schopná rozlíšiť tieto expozície s nesúladom mien, na všetky nehedžované expozície sa uplatňuje multiplikátor rizikovej váhy 1,5, ak je mena expozícií odlišná od domácej meny krajiny sídla dlžníka.

2. Na účely tohto článku sa zdrojom príjmu rozumie každý zdroj, ktorý generuje peňažné toky dlžníkovi, a to aj z remitencií, príjmov z prenájmu alebo miezd, pričom sa vylučujú výnosy z predaja aktív alebo podobných opatrení s regresom zo strany inštitúcie.“

44.Článok 124 sa nahrádza takto:

„Článok 124
Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok

1. S expozíciou, ktorá nie je ADC a ktorá nespĺňa všetky podmienky stanovené v odseku 3, sa zaobchádza takto:

a)s expozíciou voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem sa zaobchádza ako s expozíciou, ktorá nie je zabezpečená dotknutým nehnuteľným majetkom;

b)expozícia voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem má rizikovú váhu 150 %.

2. Ak sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 3, s expozíciou zabezpečenou nehnuteľným majetkom, ktorá nie je ADC, sa zaobchádza takto:

a)ak je expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, expozícia sa nekvalifikuje ako expozícia IPRE a zaobchádza sa s ňou v súlade s článkom 125 ods. 1, ak expozícia spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i)nehnuteľný majetok zabezpečujúci expozíciu je hlavným bydliskom dlžníka, a to buď vtedy, keď nehnuteľnosť ako celok tvorí jednu obytnú jednotku, alebo keď je nehnuteľným majetkom zabezpečujúcim expozíciu obytná jednotka, ktorá je oddelenou časťou nehnuteľnosti;

ii)expozícia je voči jednotlivcovi a je zabezpečená obytnou jednotkou vytvárajúcou príjem, a to buď vtedy, keď nehnuteľnosť ako celok predstavuje jednu obytnú jednotku, alebo keď je obytná jednotka oddelenou časťou nehnuteľnosti, a celkové expozície inštitúcie voči tomuto jednotlivcovi nie sú zabezpečené viac než štyrmi nehnuteľnosťami vrátane tých, ktoré nie sú nehnuteľnosťami určenými na bývanie alebo ktoré nespĺňajú žiadne z kritérií uvedených v tomto bode, alebo samostatné obytné jednotky v rámci nehnuteľností;

iii)expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie je voči združeniam alebo družstvám jednotlivcov, ktoré sú regulované zákonom a ktoré existujú výlučne na to, aby svojim členom umožňovali používanie hlavného bydliska v nehnuteľnosti, ktorou sa zabezpečujú úvery;

iv)expozícia je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie voči verejným bytovým podnikom alebo neziskovým združeniam, ktoré sú regulované zákonom a ktoré existujú na sociálne účely a na to, aby nájomníkom ponúkali dlhodobé bývanie;

b)ak je expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie a expozícia nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v písmenách a) bodoch i) až iv), s expozíciou sa zaobchádza v súlade s článkom 125 ods. 2;

c)ak je expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, s expozíciou sa zaobchádza takto:

i)s expozíciou voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem sa zaobchádza v súlade s článkom 126 ods. 1;

ii)s expozíciou voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem sa zaobchádza v súlade s článkom 126 ods. 2.

3. Na to, aby expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom bola prípustná na zaobchádzanie stanovené v odseku 2, musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)nehnuteľný majetok zabezpečujúci expozíciu spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i)nehnuteľný majetok bol úplne dokončený;

ii)nehnuteľný majetok tvorí lesná alebo poľnohospodárska pôda;

iii)nehnuteľný majetok je nehnuteľnosť určená na bývanie vo výstavbe alebo je pozemok, na ktorom sa plánuje výstavba nehnuteľnosti určenej na bývanie, ak tento plán schválili všetky dotknuté orgány a ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

–nehnuteľnosť nemá viac než štyri obytné jednotky a bude hlavným bydliskom dlžníka a požičiavanie jednotlivcovi nepriamo nefinancuje expozície ADC;

–ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestne orgány, alebo subjekt verejného sektora, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza v súlade s článkom 115 ods. 2 resp. článkom 116 ods. 4, majú zákonné právomoci a schopnosť zabezpečiť, aby sa nehnuteľnosť vo výstavbe dokončila v primeranom časovom rámci a sú povinné sa právne záväzným spôsobom zaviazať, že tak urobia, ak by výstavba inak v primeranom časovom rámci nebola dokončená, alebo sa už právne záväzným spôsobom tak zaviazali;

b)expozícia je zabezpečená prednostným záložným právom, ktoré inštitúcia drží na nehnuteľný majetok, alebo inštitúcia drží prvé záložné právo a akékoľvek záložné právo nižšieho stupňa v danej postupnosti na túto nehnuteľnosť;

c)hodnota majetku nie je významne závislá od kreditnej kvality dlžníka;

d)všetky informácie požadované pri vzniku expozície a na účely monitorovania sú riadne zdokumentované vrátane informácií o schopnosti dlžníka splácať a o oceňovaní nehnuteľností;

e)sú splnené požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1.

Na účely písmena c) smú inštitúcie vylúčiť situácie, keď čisto makroekonomické faktory ovplyvňujú tak hodnotu nehnuteľnosti, ako aj výkonnosť dlžníka.

4. Odchylne od odseku 3 písm. b) sa v jurisdikciách, v ktorých na základe podriadených záložných práv vzniká držiteľovi nárok na kolaterál, ktorý je právne vymožiteľný a predstavuje účinný faktor zmierňujúci kreditné riziko, môžu uznať aj podriadené záložné práva, ktoré má v držbe iná inštitúcia než tá, ktorá má v držbe nadriadené záložné právo, vrátane prípadov, keď inštitúcia nemá v držbe nadriadené záložné právo alebo nemá v držbe záložné právo, ktoré má postavenie medzi nadriadeným záložným právom a podriadeným záložným právom, ktoré má obidve inštitúcia v držbe.

Na účely prvého pododseku sa pravidlami, ktorými sa riadia záložné práva, zabezpečuje:

a)že každá inštitúcia, ktorá má v držbe záložné právo na nehnuteľnosť, môže iniciovať predaj nehnuteľnosti nezávisle od iných subjektov, ktoré majú v držbe záložné právo na nehnuteľnosť;

b)ak sa predaj nehnuteľnosti neuskutoční prostredníctvom verejnej dražby, subjekty, ktoré majú v držbe nadriadené záložné právo, podniknú primerané kroky na získanie reálnej trhovej hodnoty alebo najlepšej ceny, ktorú môžu za daných okolností získať pri vykonávaní kúpnej právomoci samostatne.

5. Na účely článku 125 ods. 2 a článku 126 ods. 2 sa pomer hodnoty expozície k hodnote zabezpečenia („ukazovateľ ETV“) vypočítava vydelením hrubej hodnoty expozície hodnotou majetku za týchto podmienok:

a)hrubá hodnota expozície sa vypočítava ako nesplatená hodnota kreditného záväzku súvisiaceho s expozíciou zabezpečenou nehnuteľným majetkom a akákoľvek nevyčerpaná suma, ktorá by po čerpaní zvýšila hodnotu expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom;

b)hrubá hodnota expozície sa vypočítava bez zohľadnenia úprav kreditného rizika a iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s expozíciou alebo akoukoľvek formou financovaného alebo nefinancovaného kreditného zabezpečenia, s výnimkou účtov založených vkladov v požičiavajúcej inštitúcii, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na vzájomné započítavanie v súvahe, a to buď na základe rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní v súlade s článkami 196 a 206, alebo na základe iných dohôd o vzájomnom započítavaní v súvahe v súlade s článkami 195 a 205 a boli bezpodmienečne a neodvolateľne založené výhradne na účely splnenia kreditného záväzku súvisiaceho s expozíciou zabezpečenou nehnuteľným majetkom;

c)expozície, s ktorými sa musí zaobchádzať v súlade s článkom 125 ods. 2 alebo článkom 126 ods. 2, ak má iná strana než inštitúcia v držbe nadriadené záložné právo a podriadené záložné právo je uznané podľa odseku 4, hrubá hodnota expozície sa vypočítava ako súčet hrubej hodnoty expozície záložného práva inštitúcie a hrubých hodnôt expozícií pre všetky ostatné záložné práva s rovnocenným alebo vyšším postavením ako záložné právo inštitúcie. Keď nie sú k dispozícii dostatočné informácie, z ktorých je možné určiť postavenie týchto ostatných záložných práv, inštitúcia by mala s týmito záložnými právami zaobchádzať tak, ako keby mali rovnaké postavenie ako podriadené záložné právo v držbe inštitúcie. Inštitúcia najprv určuje rizikovú váhu v súlade s článkom 125 ods. 2 alebo prípadne článkom 126 ods. 2 („základná riziková váha“). Potom upraví túto rizikovú váhu multiplikátorom 1,25 na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt podriadených záložných práv. Ak základná riziková váha zodpovedá najnižšej skupine ukazovateľa ETV, multiplikátor sa nepoužije. Riziková váha vyplývajúca z vynásobenia základnej rizikovej váhy hodnotou 1,25 musí byť zhora obmedzená rizikovou váhou, ktorá by sa uplatnila na expozíciu, ak by neboli splnené požiadavky uvedené v odseku 3.

Na účely písmena a), ak má inštitúcia viac než jednu expozíciu zabezpečenú tým istým nehnuteľným majetkom a tieto expozície sú zabezpečené záložnými právami na tento nehnuteľný majetok postupne v poradí bez akéhokoľvek záložného práva v držbe tretej strany s postavením medzi nimi, s expozíciami sa zaobchádza ako s jednou kombinovanou expozíciou a hrubé hodnoty expozícií pre jednotlivé expozície sa sčítavajú na účely výpočtu hrubej hodnoty expozície pre jednu kombinovanú expozíciu.

6. Členské štáty určujú orgán zodpovedný za uplatňovanie odseku 7. Uvedený orgán je príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, príslušným orgánom, tento orgán by mal zabezpečiť, aby boli zodpovedné vnútroštátne úrady a orgány, ktoré majú makroprudenciálny mandát, riadne informované o úmysle príslušného orgánu uplatniť tento článok a boli primerane zapojené do posudzovania obáv týkajúcich sa finančnej stability vo svojom členskom štáte v súlade s odsekom 6.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, iný ako príslušný orgán, členský štát prijme potrebné opatrenia, aby na účely správneho uplatňovania tohto článku zabezpečil riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi príslušným orgánom a určeným orgánom. Od orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených určeným orgánom podľa tohto článku. Uvedená spolupráca má za cieľ zabraňovať akémukoľvek duplicitnému alebo nesúladnému opatreniu zo strany príslušného orgánu a určeného orgánu, ako aj zabezpečovať riadne zohľadnenie interakcie s inými opatreniami, najmä opatreniami prijatými podľa článku 458 tohto nariadenia a článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

7. Na základe údajov zozbieraných podľa článku 430a o akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľoch orgán určený v súlade s odsekom 6 tohto článku pravidelne a aspoň raz ročne posudzuje, či váhy stanovené v článkoch 125 a 126 pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa na ich území sú primerane založené na:

a)zaznamenanej strate v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom;

b)budúcom vývoji trhov s nehnuteľným majetkom.

Ak na základe posúdenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku orgán určený v súlade s odsekom 6 tohto článku dospeje k záveru, že rizikové váhy stanovené v článku 125 alebo 126 primerane neodrážajú skutočné riziká súvisiace s jedným alebo viacerými majetkovými segmentmi expozícií, ktoré sú zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na nehnuteľný majetok určený na podnikanie nachádzajúcimi sa na jednej alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu, a ak usúdi, že neprimeranosť rizikových váh by mohla mať nepriaznivý vplyv na súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu v jeho členskom štáte, môže zvýšiť rizikové váhy uplatniteľné na takéto expozície v rozpätiach stanovených vo štvrtom pododseku tohto odseku alebo uplatniť prísnejšie kritériá, než sú stanovené v odseku 3 tohto článku.

Orgán určený v súlade s odsekom 6 tohto článku oznamuje EBA a ESRB akékoľvek úpravy rizikových váh a kritérií uplatnených podľa tohto odseku. EBA a ESRB poskytnú dotknutému členskému štátu svoje stanovisko v lehote jedného mesiaca od doručenia takéhoto oznámenia. EBA a ESRB zverejňujú rizikové váhy a kritériá pre expozície uvedené v článkoch 125, 126 a článku 199 ods. 1 písm. a) tak, ako ich implementoval zodpovedný orgán.

Na účely druhého pododseku tohto odseku môže orgán určený v súlade s odsekom 6 zvýšiť rizikové váhy stanovené v článku 125 ods. 1 písm. a) alebo v článku 126 ods. 1 písm. a). Orgán ich nesmie zvýšiť na viac než 150 %.

8. Ak orgán určený v súlade s odsekom 6 stanoví vyššie rizikové váhy alebo prísnejšie kritériá podľa druhého pododseku odseku 2, inštitúcie majú šesťmesačné prechodné obdobie na ich uplatnenie.

9. EBA v úzkej spolupráci s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť typy faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení primeranosti rizikových váh uvedených v odseku 7.

EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

10. ESRB môže prostredníctvom odporúčaní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a v úzkej spolupráci s EBA poskytnúť orgánom určeným v súlade s odsekom 6 tohto článku usmernenie, pokiaľ ide o:

a)faktory, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu“ uvedenú v odseku 7 druhom pododseku; a

b)orientačné referenčné hodnoty, ktoré má orgán určený podľa odseku 6 zohľadniť pri stanovení vyšších rizikových váh.

11. Inštitúcie usadené v členskom štáte uplatňujú rizikové váhy a kritériá, ktoré stanovili orgány iného členského štátu v súlade s odsekom 7, na všetky svoje zodpovedajúce expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nehnuteľný majetok určený na podnikanie, ktorý sa nachádza na časti alebo viacerých častiach toho iného členského štátu.“

45.Článok 125 sa nahrádza takto:

„Článok 125
Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie

1. S expozíciou zabezpečenou nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 124 ods. 2 písm. a) bodoch i) až iv), sa zaobchádza takto:

a)časti expozície do výšky 55 % hodnoty majetku zostávajúcej po odpočítaní všetkých záložných práv s nadriadeným alebo rovnocenným postavením, ktoré inštitúcia nemá v držbe, sa priraďuje riziková váha 20 %.

Na účely tohto písmena, ak v súlade s článkom 124 ods. 7 príslušný alebo prípadne určený orgán stanovil vyššiu rizikovú váhu alebo nižší percentuálny podiel hodnoty majetku než tie, ktoré sú uvedené v tomto písmene, inštitúcie používajú rizikovú váhu a percentuálny podiel stanovené v súlade s článkom 124 ods. 7;

b)so zostávajúcou časťou expozície, ak existuje, sa zaobchádza ako s expozíciou, ktorá nie je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie.

2. Expozícii zabezpečenej nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorá nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v článku 124 ods. 2 písm. a) bodoch i) až iv), sa priraďuje vyššia spomedzi hodnoty rizikovej váhy stanovenej v súlade s touto tabuľkou 6aaaa a hodnoty rizikovej váhy stanovenej v súlade s článkom 124 ods. 7:

Tabuľka 6aaa

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môžu inštitúcie uplatniť zaobchádzanie uvedené v odseku 1 na expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak stratovosť takýchto expozícií uverejnených príslušnými orgánmi daného členského štátu v súlade s článkom 430a ods. 3 nepresahuje žiadny z týchto limitov pre straty agregované v rámci všetkých inštitúcií s takýmito expozíciami existujúcimi v predchádzajúcom roku:

a)straty z časti expozícií do výšky 55 % hodnoty majetku nepresahujú 0,3 % celkovej sumy (v rámci všetkých uvedených expozícií) kreditných záväzkov nesplatených v danom roku.

Na účely tohto písmena, ak v súlade s článkom 124 ods. 7 príslušný alebo prípadne určený orgán stanovil nižší percentuálny podiel hodnoty majetku než ten, ktorý je uvedený v tomto písmene, inštitúcie používajú percentuálny podiel stanovený v súlade s článkom 124 ods. 7;

b)straty z časti expozícií do výšky 100 % hodnoty majetku nepresahujú 0,5 % celkovej sumy (v rámci všetkých týchto expozícií) kreditných záväzkov nesplatených v danom roku.“

46.Článok 126 sa nahrádza takto:

„Článok 126
Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie

1. S expozíciou uvedenou v článku 124 ods. 2 písm. c) bode i) sa zaobchádza takto:

a)časti expozície do výšky 55 % hodnoty majetku zníženej o všetky záložné práva s nadriadeným alebo rovnocenným postavením, ktoré inštitúcia nemá v držbe, sa priraďuje riziková váha 60 %, pokiaľ sa na túto časť expozície nevzťahuje vyššia riziková váha alebo nižší percentuálny podiel hodnoty majetku, ak sa o tom rozhodlo v súlade s článkom 124 ods. 7;

b)so zostávajúcou časťou expozície, ak existuje, sa zaobchádza ako s expozíciou, ktorá nie je zabezpečená týmto nehnuteľným majetkom.

2. Expozícii uvedenej v článku 124 ods. 2 písm. c) bode ii) sa priraďuje vyššia spomedzi hodnoty rizikovej váhy stanovenej v súlade s tabuľkou 6c a hodnoty rizikovej váhy stanovenej v súlade s článkom 124 ods. 7:

Tabuľka 6c

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môžu inštitúcie uplatniť zaobchádzanie uvedené v odseku 1 na expozíciu zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak stratovosť takýchto expozícií uverejnených príslušnými orgánmi daného členského štátu v súlade s článkom 430a ods. 3 nepresahuje žiadny z týchto limitov pre straty agregované v rámci všetkých takýchto expozícií existujúcich v predchádzajúcom roku:

a)straty z časti expozícií do výšky 55 % hodnoty majetku nepresahujú 0,3 % celkovej sumy kreditných záväzkov nesplatených v danom roku.

Na účely tohto písmena, ak v súlade s článkom 124 ods. 7 príslušný alebo prípadne určený orgán stanovil nižší percentuálny podiel hodnoty majetku než ten, ktorý je uvedený v tomto písmene, inštitúcie používajú percentuálny podiel stanovený v súlade s článkom 124 ods. 7;

b)straty z časti expozícií do výšky 100 % hodnoty majetku nepresahujú 0,5 % celkovej sumy kreditných záväzkov nesplatených v danom roku.“

47.Vkladá sa nový článok 126a:

„Článok126a
Expozície voči nadobudnutiu pozemku, výstavbe a budovaniu (ADC)

1. Expozícii ADC sa priraďuje riziková váha 150 %.

2. Expozíciám ADC voči nehnuteľnému majetku určenému na bývanie sa však môže priradiť riziková váha 100 % za predpokladu, že inštitúcia v náležitých prípadoch uplatňuje spoľahlivé štandardy pre vznik a monitorovanie, ktoré spĺňajú požiadavky článkov 74 a 79 smernice 2013/36/EÚ, a ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)významnú časť celkových zmlúv predstavujú právne záväzné predpredajné alebo predlízingové zmluvy, v súvislosti s ktorými kupujúci alebo nájomca uskutočnil značný hotovostný vklad, ktorý v prípade ukončenia zmluvy prepadne;

b)dlžník má značný kapitál vystavený riziku, ktorý pozostáva zo sumy vlastného imania, ktorú poskytol dlžník, primeranej vo vzťahu k odhadovanej hodnote nehnuteľného majetku určeného na bývanie po jeho dokončení.

3. EBA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti] vydá usmernenia, v ktorých sa spresnia pojmy „značné peňažné vklady“, „primeraná suma vlastného imania, ktorú poskytol dlžník“, „významná časť celkových zmlúv“ a „značný kapitál vystavený riziku“.

Uvedené usmernenia sa prijímajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

48.Článok 127 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely výpočtu súčtu špecifických úprav kreditného rizika uvedených v tomto odseku inštitúcie zahŕňajú do výpočtu akýkoľvek kladný rozdiel medzi sumou, ktorú dlžník dlhuje v súvislosti s expozíciou, na jednej strane a súčtom:

i) dodatočného zníženia vlastných zdrojov, ak bola expozícia odpísaná v plnej výške;

ii) akýchkoľvek už existujúcich znížení vlastných zdrojov súvisiacich s uvedenou expozíciou na strane druhej.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Na účely stanovenia zabezpečenej časti expozície v stave zlyhania sú kolaterál a záruky prípustné na účely zmierňovania kreditného rizika v súlade s kapitolou 4.“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, hodnote expozície zostávajúcej po špecifických úpravách kreditného rizika expozícií voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem, ktoré sú zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 125 alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 126, sa priraďuje riziková váha 100 %.“;

d)Odsek 4 sa vypúšťa.

49.Článok 128 sa nahrádza takto:

„Článok 128
Expozície voči podriadenému dlhu

1. S týmito expozíciami sa zaobchádza ako s expozíciami voči podriadenému dlhu:

a)dlhové expozície, ktoré sú podriadené pohľadávkam iného veriteľa;

b)nástroje vlastných zdrojov, pokiaľ sa tieto nástroje nepovažujú za kapitálové expozície v súlade s článkom 133 ods. 1,

c)nástroje záväzkov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 72b.

2. Expozíciám podriadeného dlhu sa priraďuje riziková váha 150 %, pokiaľ sa tieto expozície podriadeného dlhu nemusia odpočítať v súlade s druhou časťou tohto nariadenia.“

50.V článku 129 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/2162 na účely ocenenia nehnuteľného majetku povoliť, aby sa tento nehnuteľný majetok oceňoval na úrovni trhovej hodnoty alebo na nižšej úrovni, alebo v tých členských štátoch, ktoré v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach stanovili prísne kritériá na posúdenie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, na úrovni hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania na tento nehnuteľný majetok bez uplatnenia obmedzení stanovených v článku 208 ods. 3 písm. b).“

51.V článku 131 sa tabuľka 7 nahrádza takto:

„Tabuľka 7

.“

52.Článok 133 sa nahrádza takto:

„Článok 133
Kapitálové expozície

1. Ako kapitálové expozície sa klasifikujú všetky tieto položky:

a)expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)expozícia je nesplatiteľná v tom zmysle, že návratnosť investovaných finančných prostriedkov možno dosiahnuť len predajom investície alebo predajom práv na investíciu, alebo likvidáciou emitenta;

ii)expozícia nepredstavuje záväzok na strane emitenta

a iii)expozícia vyjadruje zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta;

b)nástroje, ktoré by sa kvalifikovali ako položky kapitálu Tier 1, ak by ich emitovala inštitúcia;

c)nástroje, ktoré predstavujú záväzok na strane emitenta a spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i)emitent môže odložiť vyrovnanie záväzku na neurčito;

ii)záväzok si vyžaduje, resp. podľa vlastného uváženia emitenta umožňuje vyrovnanie emisiou pevne stanoveného počtu akcií emitenta;

iii)záväzok si vyžaduje, resp. podľa vlastného uváženia emitenta umožňuje vyrovnanie emisiou variabilného počtu akcií emitenta a akákoľvek zmena hodnoty záväzku je ceteris paribus priraditeľná k zmene hodnoty pevne stanoveného počtu akcií emitenta, je s ňou porovnateľná a má rovnaké smerovanie;

iv)držiteľ nástroja má možnosť požadovať vyrovnanie záväzku v akciách, pokiaľ nie je splnená jedna z týchto podmienok:

–v prípade obchodovaného nástroja inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že s nástrojom sa na trhu obchoduje viac ako s dlhom emitenta než ako s jeho vlastným imaním;

–v prípade neobchodovaných nástrojov inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že s nástrojom by sa malo zaobchádzať ako s dlhovou pozíciou.

Na účely písmena c) bodu iii) sú zahrnuté záväzky, ktoré si vyžadujú alebo umožňujú vyrovnanie emisiou variabilného počtu akcií emitenta, v prípade ktorých sa zmena peňažnej hodnoty záväzku rovná zmene reálnej hodnoty pevne stanoveného počtu akcií vynásobenej určeným koeficientom, pričom koeficient aj referenčný počet akcií sú pevne stanovené.

Na účely bodu iv), ak je splnená jedna z podmienok stanovených v uvedenom bode, inštitúcia môže rozložiť riziká na regulačné účely, a to s výhradou predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu;

d)dlhové záväzky a iné cenné papiere, partnerstvá, deriváty alebo iné prostriedky štruktúrované tak, že ekonomická podstata je podobná expozíciám uvedeným v písmenách a), b) a c), vrátane záväzkov, pri ktorých je výnos spojený s výnosom z kapitálových cenných papierov;

e)kapitálové expozície, ktoré sa zaznamenávajú ako úver, ale vyplývajú zo swapu dlhu za kapitálový podiel uskutočneného v rámci riadnej realizácie alebo reštrukturalizácie dlhu.

2. S kapitálovými investíciami sa nezaobchádza ako s kapitálovými expozíciami v žiadnom z týchto prípadov:

a)kapitálové investície sú štruktúrované tak, aby ich ekonomická podstata bola podobná ekonomickej podstate držaných dlhových nástrojov, ktoré nespĺňajú kritériá uvedené v žiadnom z písmen v odseku 1;

b)kapitálové investície predstavujú sekuritizačné expozície.

3. Kapitálovým expozíciám okrem tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 4 až 7, sa priraďuje riziková váha 250 %, pokiaľ sa nevyžaduje, aby sa tieto expozície odpočítali alebo rizikovo vážili v súlade s druhou časťou.

4. Týmto kapitálovým expozíciám voči nekótovaným spoločnostiam sa priraďuje riziková váha 400 %, pokiaľ sa nevyžaduje, aby sa tieto expozície odpočítali alebo rizikovo vážili v súlade s druhou časťou:

a)investície na účely krátkodobého ďalšieho predaja;

b)investície do spoločností s rizikovým kapitálom alebo podobné investície, ktoré sa nadobudnú v očakávaní významných krátkodobých kapitálových ziskov.

Odchylne od prvého pododseku sa dlhodobým kapitálovým investíciám vrátane investícií do kapitálových cenných papierov podnikových klientov, s ktorými inštitúcia má alebo zamýšľa nadviazať dlhodobý obchodný vzťah, ako aj spoločnostiam s rizikovým kapitálom a swapom dlhu za kapitálový podiel na účely reštrukturalizácie podnikov priraďuje riziková váha v súlade s odsekom 3 alebo prípadne odsekom 5. Dlhodobá kapitálová investícia je na účely tohto článku taká kapitálová investícia, ktorá je v držbe tri roky alebo dlhšie alebo ktorá vznikla s úmyslom, že bude v držbe tri roky alebo dlhšie, a ktorú schválil vrcholový manažment inštitúcie.

5. Inštitúcie, ktoré získali predchádzajúce povolenie príslušných orgánov, môžu priradiť rizikovú váhu 100 % kapitálovým expozíciám, ktoré vznikli v rámci legislatívnych programov na podporu určených odvetví hospodárstva, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)legislatívne programy poskytujú významné dotácie na investovanie inštitúcii, a to aj vo forme záruk poskytnutých multilaterálnymi rozvojovými bankami, verejnými rozvojovými úverovými inštitúciami v zmysle vymedzenia v článku 429a ods. 2 alebo medzinárodnými organizáciami;

b)legislatívne programy zahŕňajú určitú formu vládneho dozoru;

c)takéto kapitálové expozície súhrnne nepresahujú 10 % vlastných zdrojov inštitúcií.

6. Kapitálovým expozíciám voči centrálnym bankám sa priraďuje riziková váha 100 %.

7. Kapitálovým expozíciám, ktoré sa zaznamenávajú ako úver, ale vyplývajú zo swapu dlhu za kapitálový podiel uskutočneného v rámci riadnej realizácie alebo reštrukturalizácie dlhu, sa nepriraďuje riziková váha nižšia ako riziková váha, ktorá by sa uplatnila, keby kapitálové podiely zostali v dlhovom portfóliu.“

53.Článok 134 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Hotovostným prostriedkom na ceste sa priraďuje riziková váha 20 %. Hotovosti vo vlastníctve a držbe inštitúcie alebo na ceste a rovnocenným hotovostným prostriedkom sa priraďuje riziková váha 0 %.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Hodnote expozície akejkoľvek inej položky, pre ktorú sa v kapitole 2 neuvádza žiadna riziková váha, sa priraďuje riziková váha 100 %.“

54.V článku 135 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. EBA, EIOPA a ESMA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti] vypracujú správu o prekážkach brániacich dostupnosti ratingových hodnotení od ECAI, najmä pre podnikateľské subjekty, a o možných opatreniach na ich riešenie, pričom zohľadnia rozdiely medzi hospodárskymi odvetviami a geografickými oblasťami.“

55.Článok 138 sa mení takto:

a)Dopĺňa sa toto písmeno g):

„g) inštitúcia nepoužíva ratingové hodnotenie od ECAI vo vzťahu k inštitúcii, ktorá zahŕňa predpoklady implicitnej vládnej podpory, pokiaľ sa príslušné ratingové hodnotenie ECAI nevzťahuje na inštitúciu, ktorú vlastnia alebo ktorú zriadili a sponzorujú ústredné vlády, regionálne vlády alebo miestne orgány.“;

b)Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely písmena g) sa v prípade inštitúcií, ktoré nie sú inštitúciami vlastnenými alebo zriadenými a sponzorovanými ústrednými vládami, regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi, pre ktoré existujú len ratingové hodnotenia od ECAI, ktoré zahŕňajú predpoklady implicitnej vládnej podpory, s expozíciami voči takýmto inštitúciám zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám bez ratingového hodnotenia v súlade s článkom 121.

Implicitná vládna podpora znamená, že ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestny orgán podniknú kroky s cieľom zabrániť tomu, aby veritelia inštitúcie utrpeli straty v prípade zlyhania inštitúcie alebo jej ťažkostí.“

56.V článku 139 ods. 2 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a) ratingové hodnotenie vytvára vyššiu rizikovú váhu, než by bola v prípade, keď sa s expozíciou zaobchádza ako s expozíciou bez ratingového hodnotenia, a príslušná expozícia:

i)nie je expozíciou vo forme špecializovaného financovania;

ii)má vo všetkých ohľadoch rovnocenné alebo podriadené postavenie vo vzťahu ku konkrétnemu emisnému programu alebo facilite alebo prípadne vo vzťahu k nadriadeným nezabezpečeným expozíciám daného emitenta;

b) ratingové hodnotenie vytvára nižšiu rizikovú váhu a príslušná expozícia:

i)nie je expozíciou vo forme špecializovaného financovania;

ii)má vo všetkých ohľadoch rovnocenné alebo nadriadené postavenie vo vzťahu ku konkrétnemu emisnému programu alebo facilite alebo prípadne vo vzťahu k nadriadeným nezabezpečeným expozíciám daného emitenta.“

57.Článok 141 sa nahrádza takto:

„Článok 141
Položky v domácej a cudzej mene

1. Ratingové hodnotenie, ktoré sa vzťahuje na položku denominovanú v domácej mene dlžníka, sa nepoužíva na odvodenie rizikovej váhy pre expozíciu voči tomu istému dlžníkovi, ktorá je denominovaná v cudzej mene.

2. Odchylne od odseku 1, ak expozícia vzniká v dôsledku účasti inštitúcie na úvere, ktorý poskytla alebo zaručila voči riziku konvertibility a prevodu multilaterálna rozvojová banka uvedená v článku 117 ods. 2, ktorej postavenie prednostného veriteľa je uznané na trhu, možno ratingové hodnotenie položky dlžníka v domácej mene použiť na odvodenie rizikovej váhy pre expozíciu voči tomu istému dlžníkovi, ktorá je denominovaná v cudzej mene.

Na účely prvého pododseku, ak je expozícia denominovaná v cudzej mene zaručená voči riziku konvertibility a prevodu, ratingové hodnotenie položky dlžníka v domácej mene sa môže použiť na účely váženia rizika len v rámci zaručenej časti tejto expozície. Časť tejto expozície, ktorá nie je zaručená, je rizikovo vážená na základe ratingového hodnotenia dlžníka, ktoré sa vzťahuje na položku denominovanú v danej cudzej mene.“

58.V článku 142 sa odsek 1 mení takto:

a)Vkladajú sa tieto body 1a až 1e:

„1a) „trieda expozícií’ je ktorákoľvek z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a), písm. a1) bode i), písm. a1) bode ii), písm. b), písm. c) bode i), písm. c) bode ii), písm. c) bode iii), písm. d) bode i), písm. d) bode ii), písm. d) bode iii), písm. d) bode iv), písm. e), písm. e1), písm. f) a písm. g);

1b) „trieda expozícií voči podnikateľským subjektom“ je ktorákoľvek z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. c) bode i), písm. c) bode ii) a písm. c) bode iii);

1c) „expozícia voči podnikateľským subjektom“ je ktorákoľvek expozícia priradená do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. c) bode i), písm. c) bode ii) a písm. c) bode iii);

1d) „trieda retailových expozícií“ je ktorákoľvek z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. d) bode i), písm. d) bode ii), písm. d) bode iii) a písm. d) bode iv);

1e) „retailová expozícia“ je ktorákoľvek expozícia priradená do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. d) bode i), písm. d) bode ii), písm. d) bode iii) a písm. d) bode iv);“;

b)Bod 2 sa nahrádza takto:

„2) „druh expozícií“ je skupina homogénne riadených expozícií v rámci triedy expozícií, ktoré sa môžu obmedzovať na jediný subjekt alebo jediný podsúbor subjektov v rámci skupiny za predpokladu, že ten istý druh expozícií sa v iných subjektoch skupiny riadi odlišne;“;

c)Body 4 a 5 nahrádzajú takto:

„4)    „veľký regulovaný subjekt finančného sektora“ je subjekt finančného sektora, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a)celkové aktíva subjektu – alebo celkové aktíva jeho materskej spoločnosti, ak daný subjekt má materskú spoločnosť – vypočítané na individuálnom alebo konsolidovanom základe sú vyššie alebo rovné 70 miliardám EUR, pričom na stanovenie hodnoty aktív sa použije najnovšia auditovaná účtovná závierka alebo konsolidovaná účtovná závierka;

b)subjekt podlieha prudenciálnej regulácii, priamo na individuálnom alebo konsolidovanom základe, alebo nepriamo v rámci prudenciálnej konsolidácie jeho materskej spoločnosti, v súlade s týmto nariadením, nariadením (EÚ) 2019/2033, smernicou 2009/138/ES alebo právnymi požiadavkami na prudenciálnu konsolidáciu tretej krajiny, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s uvedenými aktmi Únie;

5) „neregulovaný subjekt finančného sektora“ je subjekt finančného sektora, ktorý nespĺňa podmienku uvedenú v bode 4 písm. b);“;

d)Vkladá sa tento bod 5a:

„5a)    „veľký podnik“ je akýkoľvek podnikateľský subjekt, ktorého konsolidovaný ročný obrat je viac než 500 miliónov EUR alebo ktorý patrí do skupiny, v rámci ktorej celkový ročný obrat konsolidovanej skupiny je viac než 500 miliónov EUR;“;

e)Dopĺňajú sa tieto body 8 až 12:

„8) „prístup modelovania úpravy PD/LGD“ je modelovanie úpravy LGD alebo modelovanie úpravy PD aj LGD podkladovej expozície v súlade s článkom 183 ods. 1a;

9) „spodná hodnota rizikovej váhy poskytovateľa zabezpečenia“ je riziková váha uplatniteľná na porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia;

10) v prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje prístup interných ratingov pomocou vlastných odhadov LGD podľa článku 143, „uznané“ nefinancované kreditné zabezpečenie je nefinancované kreditné zabezpečenie, ktorého účinok na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície alebo výšky očakávanej straty podkladovej expozície sa v súlade s článkom 108 ods. 2a zohľadňuje prostredníctvom jednej z týchto metód:

a)prístupu modelovania úpravy PD/LGD;

b)prístupu substitúcie parametrov rizika podľa A-IRB v súlade s článkom 192 ods. 8;

11) „SA-CCF“ je percentuálny podiel uplatniteľný podľa kapitoly 2, prostredníctvom ktorého sa nominálna hodnota podsúvahovej položky násobí s cieľom vypočítať jej hodnotu expozície v súlade s článkom 111 ods. 2;

12) „IRB-CCF“ sú vlastné odhady CCF.“

59.Článok 143 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Predchádzajúce povolenie na používanie prístupu IRB vrátane vlastných odhadov LGD a CCF sa vyžaduje pre každú triedu expozícií a pre každý ratingový systém a pre každý použitý prístup k odhadovaniu LGD a CCF.“;

b)V odseku 3 prvom pododseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a) závažné zmeny v rozsahu uplatňovania ratingového systému, na ktorého používanie inštitúcia získala povolenie;

b) závažné zmeny ratingového systému, na ktorého používanie inštitúcia získala povolenie.“;

c)Odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„4. Inštitúcie oznamujú príslušným orgánom všetky zmeny ratingových systémov.

5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky pre posúdenie závažnosti používania exitujúceho ratingového systému v prípade iných dodatočných expozícií, na ktoré sa už neuplatňuje tento ratingový systém, a zmien ratingových systémov podľa prístupu IRB.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

60.V článku 144 ods. 1 sa prvý pododsek mení takto:

a)Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)    inštitúcia zvalidovala každý ratingový systém počas primeraného časového obdobia pred udelením povolenia na používanie tohto ratingového systému, počas uvedeného obdobia posúdila, či je ratingový systém vhodný pre rozsah uplatňovania ratingového systému, a na základe svojho posúdenia vykonala v týchto ratingových systémoch potrebné zmeny;“;

b)Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h)    inštitúcia zaradila a naďalej zaraďuje každú expozíciu v rozsahu uplatňovania ratingového systému do ratingového stupňa alebo skupiny tohto ratingového systému;“;

c)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiku posudzovania, ktorú príslušné orgány dodržiavajú pri posudzovaní, či inštitúcia pri používaní prístupu IRB dodržiava dané požiadavky.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

61.Článok 147 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Každá expozícia sa zaraďuje do jednej z týchto tried expozícií:

a)expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám;

a1)expozície voči regionálnym a miestnym orgánom a subjektom verejného sektora („RGLA-PSE“), ktoré sú rozdelené do týchto tried expozícií:

i)expozície voči regionálnym a miestnym orgánom („RGLA“);

ii)expozície voči subjektom verejného sektora („PSE“);

b)expozície voči inštitúciám;

c)expozície voči podnikateľským subjektom, ktoré sú rozdelené do týchto tried expozícií:

i)všeobecné expozície voči podnikateľským subjektom;

ii)expozície vo forme špecializovaného financovania („SL“);

iii)podnikové odkúpené pohľadávky;

d)retailové expozície, ktoré sú rozdelené do týchto tried expozícií:

i)kvalifikované revolvingové retailové expozície („QRRE“);

ii)retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie;

iii)retailové odkúpené pohľadávky;

iv)iné retailové expozície;

e)kapitálové expozície;

e1)expozície vo forme podielov na majetku v PKI;

f)položky predstavujúce sekuritizačné pozície;

g)ostatné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku.“;

b)V odseku 3 sa vypúšťa písmeno a);

c)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a.    Expozície voči regionálnym vládam, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora sa zaraďujú do triedy expozícií uvedenej v odseku 2 písm. a1) bez ohľadu na zaobchádzanie, ktoré by sa na tieto expozície uplatňovalo podľa článkov 115 alebo 116.“;

d)V odseku 4 sa vypúšťajú písmená a) a b);

e)Odsek 5 sa mení takto:

i)V písmene a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) expozíciami voči MSP v zmysle článku 5 bodu 8 za predpokladu, že celková suma, ktorú klient alebo skupina prepojených klientov dlží inštitúcii a materským spoločnostiam a jej dcérskym spoločnostiam vrátane akejkoľvek expozície v stave zlyhania, ale okrem expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie do výšky hodnoty majetku, nepresahuje 1 milión EUR podľa vedomia inštitúcie, ktorá prijme primerané kroky na overenie výšky tejto expozície;

iii) expozíciami zabezpečenými nehnuteľným majetkom určeným na bývanie vrátane prvých a následných záložných práv, termínovaných úverov, revolvingových hypotekárnych úverových liniek a expozícií uvedených v článku 108 ods. 3 a 4 bez ohľadu na veľkosť expozície za predpokladu, že expozícia je jednou z týchto expozícií:

–expozícia voči fyzickej osobe;

–expozícia voči združeniam alebo družstvám jednotlivcov, ktoré sú regulované podľa vnútroštátneho práva a existujú za jediným účelom, ktorým je umožniť svojim členom využívať nehnuteľný majetok, ktorým je úver zabezpečený, ako hlavné bydlisko;“;

ii)Dopĺňajú sa tieto pododseky:

„Expozície, ktoré spĺňajú všetky podmienky stanovené v písmene a) bode iii) a písmenách b), c) a d), sa zaraďujú do triedy expozícií „retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie“, ako sa uvádza v odseku 2 písm. d) bode ii).

Odchylne od tretieho pododseku môžu príslušné orgány z triedy expozícií „retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie“, ako sa uvádza v odseku 2 písm. d) bode ii), vylúčiť úvery fyzickým osobám, ktoré zaťažili hypotékou viac než štyri nehnuteľnosti alebo bytové jednotky, a zaradiť tieto úvery do triedy expozícií voči podnikateľským subjektom.“;

iii)Vkladá sa tento odsek 5 a:

„5a.    Do triedy expozícií QRRE možno zaradiť retailové expozície patriace k druhu expozícií, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)expozície tohto druhu expozícií sú voči fyzickým osobám;

b)expozície tohto druhu expozícií sú revolvingové, nezabezpečené, a ak nie sú čerpané, môže ich inštitúcia okamžite a bez akýchkoľvek podmienok zrušiť;

c)maximálna expozícia tohto druhu expozície voči jednej fyzickej osobe je 100 000 EUR alebo menej;

d)tento druh expozícií vykazoval nízku volatilitu stratovosti v pomere k jeho priemernej úrovni stratovosti, a to najmä v rámci pásiem nízkych PD;

e)zaobchádzanie ako s kvalifikovanou revolvingovou retailovou expozíciou je v súlade s podkladovými rizikovými charakteristikami druhu expozícií, ku ktorým patrí.

Odchylne od písmena b) sa požiadavka, aby expozícia nebola zabezpečená, neuplatňuje v súvislosti s kreditnými facilitami zabezpečenými kolaterálom, ktoré sú spojené so mzdovým účtom. V takom prípade sa hodnoty realizované z kolaterálu nezohľadňujú v odhade LGD.

Inštitúcie identifikujú v rámci triedy expozícií QRRE expozície voči transakčnému partnerovi („transakční partneri QRRE“) v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 152 a expozície, ktoré nie sú expozíciami voči transakčnému partnerovi („revolvingoví dlžníci QRRE“). QRRE s kratšou ako 12-mesačnou históriou splácania sa identifikujú ako revolvingoví dlžníci QRRE.“;

f)Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6.    Pokiaľ nie sú zaradené do triedy expozícií stanovenej v odseku 2 písm. e1), expozície uvedené v článku 133 ods. 1 sa zaraďujú do triedy kapitálových expozícií stanovenej v odseku 2 písm. e).

7. Každý kreditný záväzok, ktorý nie je zaradený do tried expozícií stanovených v odseku 2 písm. a), a1), b), d), e) a f), sa zaraďuje do jednej z tried expozícií uvedených v písmene c) uvedeného odseku.“;

g)V odseku 8 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Uvedené expozície sa zaraďujú do triedy expozícií uvedenej v odseku 2 písm. c) bode ii) a rozdeľujú sa do týchto kategórií: „projektové financovanie“ (PF), „financovanie predmetov“ (OF), „financovanie komodít“ (CF) a „nehnuteľnosti generujúce príjem“ (IPRE).

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a)rozdelenie do kategórií, ktorými sú PF, OF a CF, v súlade s vymedzenými pojmami uvedenými v kapitole 2;

b)určenie kategórie IPRE, najmä stanovenie toho, ktoré expozície ADC a expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom sa môžu kategorizovať alebo sa kategorizujú ako IPRE, ak tieto expozície významne nezávisia od peňažných tokov vytvorených nehnuteľným majetkom na účely ich splatenia.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

h)Dopĺňa sa nový odsek 11:

„11. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí triedy uvedené v odseku 2, ak je to potrebné, a podmienky a kritériá zaraďovania expozícií do týchto tried.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2026.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

62.Článok 148 sa mení takto:

a)Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Inštitúcia, ktorá má povolené uplatňovať prístup IRB v súlade s článkom 107 ods. 1, implementuje prístup IRB spolu s akoukoľvek materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami aspoň pre jednu z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a), písm. a1) bodoch i) a ii), písm. b), písm. c) bodoch i), ii) a iii), písm. d) bodoch i), ii), iii) a iv), písm. e1), f) a g). Po tom, ako inštitúcia implementuje prístup IRB pre jednu z uvedených tried expozícií, implementuje ho pre všetky expozície v rámci danej triedy expozícií, pokiaľ nezískala povolenie príslušných orgánov na trvalé používanie štandardizovaného prístupu v súlade s článkom 150.

S výhradou získania predchádzajúceho povolenia príslušných orgánov sa implementácia prístupu IRB môže vykonávať postupne naprieč jednotlivými druhmi expozícií v rámci tej istej triedy expozícií a v rámci toho istého obchodného útvaru a medzi rôznymi obchodnými útvarmi v tej istej skupine alebo v súvislosti s používaním vlastných odhadov LGD alebo IRB-CCF.

2.    Príslušné orgány určia lehotu, v rámci ktorej sa od inštitúcie a akejkoľvek materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností vyžaduje, aby implementovali prístup IRB pre všetky expozície v rámci jednej triedy expozícií naprieč rôznymi obchodnými útvarmi v tej istej skupine alebo v súvislosti s používaním vlastných odhadov LGD alebo IRB-CCF. Uvedenou lehotou je lehota, ktorú príslušné orgány považujú za primeranú na základe povahy a rozsahu činností príslušnej inštitúcie alebo akejkoľvek materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností a na základe počtu a povahy ratingových systémov, ktoré sa majú implementovať.“;

b)Odseky 4, 5 a 6 sa vypúšťajú.

63.Článok 150 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup na všetky tieto expozície:

a)expozície zaradené do triedy kapitálových expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e);

b)expozície zaradené do tried expozícií, pre ktoré sa inštitúcie rozhodli neimplementovať prístup IRB na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát;

c)expozície, pre ktoré inštitúcie nezískali predchádzajúce povolenie príslušných orgánov používať prístup IRB na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát.

Inštitúcia, ktorá má povolené používať prístup IRB na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre určitú triedu expozícií, môže s výhradou predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu uplatňovať pri niektorých druhoch expozícií v rámci danej triedy expozícií štandardizovaný prístup, ak sú tieto druhy expozícií nepodstatné z hľadiska veľkosti a vnímaného rizikového profilu.

Inštitúcia, ktorá má povolené používať prístup IRB na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií len pri niektorých druhoch expozícií v rámci triedy expozícií, uplatňuje pri zvyšných druhoch expozícií v rámci danej triedy expozícií štandardizovaný prístup.“;

b)Odseky 2, 3 a 4 sa vypúšťajú.

64.Článok 151 sa mení takto:

a)Odsek 4 sa vypúšťa;

b)Odseky 7, 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„7. V prípade retailových expozícií inštitúcie poskytujú vlastné odhady LGD a podľa potreby IRB-CCF podľa článku 166 ods. 8 a 8b, a to v súlade s článkom 143 a oddielom 6. Inštitúcie používajú SA-CCF, ak článok 166 ods. 8 a 8b neumožňujú použitie IRB-CCF.

8. V prípade týchto expozícií inštitúcie uplatňujú hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 1 a SA-CCF v súlade s článkom 166 ods. 8, 8a a 8b:

a)expozície zaradené do triedy expozícií „expozície voči inštitúciám“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. b);

b)expozície voči subjektom finančného sektora;

c)expozície voči veľkým podnikateľským subjektom.

V prípade expozícií patriacich do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a), a1) a c) s výnimkou expozícií uvedených v prvom pododseku tohto odseku inštitúcie uplatňujú hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 1 a SA-CCF v súlade s článkom 166 ods. 8, 8a a 8b, pokiaľ im nebolo udelené povolenie používať pri týchto expozíciách vlastné odhady LGD a CCF v súlade s odsekom 9 tohto článku.

9. V prípade expozícií uvedených v odseku 8 druhom pododseku príslušný orgán povoľuje inštitúciám, aby používali vlastné odhady LGD a v náležitých prípadoch podľa článku 166 ods. 8 a 8b IRB-CCF, a to v súlade s článkom 143 a oddielom 6.“;

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 11, 12 a 13:

„11. Inštitúcie uplatňujú požiadavky stanovené pre expozície patriace do triedy expozícií „všeobecné expozície voči podnikateľským subjektom“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. c) bode i) na expozície patriace do triedy expozícií „RGLA-PSE“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. a1). Na účely tohto odseku sa neuplatňuje prahová hodnota stanovená vo vymedzení pojmu veľké podnikateľské subjekty a v ustanoveniach uplatniteľných na veľké podnikateľské subjekty uvedených v odseku 8 prvom pododseku písm. c) a neuplatňuje sa zaobchádzanie stanovené v článku 501.

12. V prípade expozícií vo forme podielov na majetku v PKI patriacich do triedy expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e1) inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 152.

13. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť zaobchádzanie uplatniteľné na expozície patriace do triedy expozícií „podnikové odkúpené pohľadávky“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. c) bode iii) a triedy expozícií „retailové odkúpené pohľadávky“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. d) bode iii) na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií pre riziko zlyhania a pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov v prípade uvedených expozícií, a to aj na účely uznania postupov zmierňovania kreditného rizika.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

65.V článku 152 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku a ktoré nevyužívajú metódy stanovené v tejto kapitole alebo v kapitole 5 uplatniteľné na všetky podkladové expozície PKI alebo ich časti, vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s týmito zásadami:

a)v prípade podkladových expozícií, ktoré by boli zaradené do triedy kapitálových expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e), inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2;

b)v prípade expozícií zaradených do položiek predstavujúcich sekuritizačné pozície uvedených v článku 147 ods. 2 písm. f) inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 254, ako keby boli tieto expozície v priamej držbe uvedených inštitúcií;

c)v prípade všetkých ostatných podkladových expozícií inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2.“

66.Článok 153 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa bod iii) nahrádza takto:

„iii) ak 0 < PD < 1, potom:

kde:

N = kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, t. j. N(x) sa rovná pravdepodobnosti, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou 0 a varianciou 1 je menšia alebo rovná x;

G = inverzná kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, t. j. ak x = G(z), x je taká hodnota, že N(x) = z;

R = koeficient korelácie, ktorý je definovaný ako:

b = koeficient úpravy splatnosti, ktorý je definovaný ako:

M = splatnosť vyjadrená v rokoch a vypočítaná v súlade s článkom 162.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. V prípade expozícií voči veľkým regulovaným subjektom finančného sektora a neregulovaným subjektom finančného sektora sa pri výpočte rizikových váh týchto expozícií koeficient korelácie R stanovený v odseku 1 bode iii) alebo prípadne v odseku 4 vynásobí hodnotou 1,25.“;

c)Odsek 3 sa vypúšťa;

d)Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť spôsob, akým inštitúcie zohľadňujú faktory uvedené v odseku 5 druhom pododseku pri priraďovaní rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

67.Článok 154 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)    ak PD < 1, potom:

kde:

N = kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, t. j. N(x) sa rovná pravdepodobnosti, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou 0 a varianciou 1 je menšia alebo rovná x;

G = inverzná kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, t. j. ak x = G(z), x je taká hodnota, že N(x) = z;

R = koeficient korelácie, ktorý je definovaný ako:

“;

b)Odsek 2 sa vypúšťa.

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. V prípade retailových expozícií, ktoré nie sú v stave zlyhania a sú zabezpečené alebo čiastočne zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, sa hodnota vypočítaná podľa vzorca založeného na koeficiente korelácie uvedeného v odseku 1 nahrádza koeficientom korelácie R vo výške 0,15.

Riziková váha uplatniteľná podľa odseku 1 bodu ii) na expozíciu čiastočne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na bývanie sa uplatňuje aj na nezabezpečenú časť podkladovej expozície.“;

d)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. V prípade QRRE, ktoré nie sú v stave zlyhania, sa hodnota vypočítaná podľa vzorca založeného na koeficiente korelácie uvedeného v odseku 1 nahrádza koeficientom korelácie R vo výške 0,04.

Príslušné orgány preskúmajú relatívnu volatilitu stratovosti v rámci QRRE patriacich do rovnakého druhu expozícií, ako aj v rámci súhrnnej triedy expozícií QRRE, a vymieňajú si informácie o typických charakteristikách stratovosti kvalifikovaného revolvingového retailu medzi členskými štátmi a s EBA.“

68.Článok 155 sa vypúšťa.

69.V článku 157 sa dopĺňa tento odsek 6:

„6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť:

a)metodiku výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov v prípade odkúpených pohľadávok vrátane uznania postupov na zmierňovanie kreditného rizika v súlade s článkom 160 ods. 4 a podmienok používania vlastných odhadov a rezervných parametrov;

b)posudzovanie kritéria nepodstatnosti pre druh expozícií uvedený v odseku 5.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2026.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

70.Článok 158 sa mení takto:

a)V odseku 5 sa vypúšťa posledný pododsek;

b)Odseky 7, 8 a 9 sa vypúšťajú.

71.Článok 159 sa nahrádza takto:

„Článok 159
Zaobchádzanie s výškou očakávaných strát, schodkom IRB a prebytkom IRB

Inštitúcie odpočítavajú výšku očakávaných strát expozícií uvedených v článku 158 ods. 5, 6 a 10 od súčtu všetkých týchto položiek:

a)všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika súvisiace s uvedenými expozíciami, vypočítané v súlade s článkom 110;

b)dodatočné úpravy ocenenia týkajúce sa činností v neobchodnej knihe inštitúcie určené v súlade s článkom 34, ktoré súvisia s uvedenými expozíciami;

c)iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s uvedenými expozíciami okrem odpočtov vykonaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m).

Ak je výsledkom výpočtu vykonaného v súlade s prvým pododsekom kladná hodnota, získaná hodnota sa nazýva „prebytok IRB“. Ak je výsledkom výpočtu vykonaného v súlade s prvým pododsekom záporná hodnota, získaná hodnota sa nazýva „schodok IRB“.

Na účely výpočtu uvedeného v prvom pododseku inštitúcie zaobchádzajú s diskontmi alebo s prémiami určenými v súlade s článkom 166 ods. 1 pri súvahových expozíciách kúpených v čase, keď boli v stave zlyhania, rovnakým spôsobom ako so špecifickými úpravami kreditného rizika. Diskonty alebo prémie pri súvahových expozíciách kúpených v čase, keď neboli v stave zlyhania, sa nesmú zahrnúť do výpočtu schodku IRB ani prebytku IRB. Špecifické úpravy kreditného rizika pri expozíciách v stave zlyhania sa nepoužívajú na krytie výšky očakávaných strát pri iných expozíciách. Do výpočtu schodku IRB alebo prebytku IRB sa nezahŕňa výška očakávaných strát pri sekuritizovaných expozíciách a všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika týkajúce sa uvedených expozícií.“

72.V oddiele 4 sa vkladá tento pododdiel 0:

„Pododdiel 0
Expozície kryté zárukami poskytnutými ústrednými vládami a centrálnymi bankami členských štátov alebo ECB

Článok 159a
Neuplatňovanie spodných hraníc pre vstupné hodnoty PD a LGD

Na účely kapitoly 3, a najmä so zreteľom na článok 160 ods. 1, článok 161 ods. 4, článok 164 ods. 4 a článok 166 ods. 8c, ak je expozícia krytá prípustnou zárukou poskytnutou ústrednou vládou alebo centrálnou bankou členského štátu alebo ECB, spodné hranice pre vstupné hodnoty PD, LGD a CCF sa neuplatňujú na tú časť expozície, ktorá je krytá touto zárukou. Na tú časť expozície, ktorá nie je krytá touto zárukou, sa však vzťahujú príslušné spodné hranice pre vstupné hodnoty PD, LGD a CCF.“

73.Článok 160 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade expozícií zaradených do triedy expozícií „expozície voči inštitúciám“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. b) alebo „expozície voči podnikateľským subjektom“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. c), výlučne na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát týchto expozícií, najmä na účely článku 153, článku 157, článku 158 ods. 1, článku 158 ods. 5 a článku 158 ods. 10, hodnoty PD použité ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmú byť nižšie ako táto hodnota: 0,05 % („spodná hranica pre vstupné hodnoty PD“).“;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. V prípade expozície krytej UFCP môže inštitúcia, ktorá používa vlastné odhady LGD podľa článku 143 pre pôvodnú expozíciu aj pre priame porovnateľné expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v PD v súlade s článkom 183.“;

c)Odsek 5 sa vypúšťa;

d)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach sa PD stanoví na rovnakú úroveň ako odhad EL vypracovaný inštitúciou pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Inštitúcia, ktorá podľa článku 143 získala povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom, ktorá vie svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach rozložiť na PD a LGD spôsobom, ktorý príslušný orgán považuje za spoľahlivý, môže použiť odhad PD vyplývajúci z tohto rozloženia. Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v PD v súlade s kapitolou 4.“;

e)Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Inštitúcia, ktorá podľa článku 143 získala povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach, môže uznať nefinancované kreditné zabezpečenie úpravou hodnôt PD podľa článku 161 ods. 3.“

74.Článok 161 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) nadriadené expozície bez FCP voči ústredným vládam a centrálnym bankám a subjektom finančného sektora: 45 %;“;

ii)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) nadriadené expozície bez FCP voči podnikateľským subjektom, ktoré nie sú subjektmi finančného sektora: 40 %;“;

iii)Písmeno c) sa vypúšťa;

iv)Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) v prípade expozícií vo forme nadriadených odkúpených podnikových pohľadávok, ak inštitúcia nie je schopná odhadnúť PD alebo ak odhady PD vypracované inštitúciou nespĺňajú požiadavky stanovené v oddiele 6: 40 %;“;

v)Písmeno g) sa nahrádza takto:

„g) v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach: 100 %;“;

b)Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. V prípade expozície krytej nefinancovaným kreditným zabezpečením môže inštitúcia, ktorá používa vlastné odhady LGD podľa článku 143 pre pôvodnú expozíciu aj pre priame porovnateľné expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v LGD v súlade s článkom 183.

4. V prípade expozícií zaradených do triedy expozícií „trieda expozícií voči podnikateľským subjektom“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. c), výlučne na účel výpočtu rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát týchto expozícií, a najmä na účely článku 153 ods. 1 bodu iii), článku 157, článku 158 ods. 1, 5 a 10, ak sa používajú vlastné odhady LGD, hodnoty LGD použité ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmú byť nižšie ako tieto spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD a vypočítavajú sa v súlade s odsekom 5:

Tabuľka 2a

;“;

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Na účely odseku 4 sa spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD v tabuľke 2a v uvedenom odseku pre expozície plne zabezpečené FCP uplatňujú vtedy, keď je hodnota FCP po uplatnení príslušných úprav z dôvodu volatility Hc a Hfx v súlade s článkom 230 rovnaká alebo vyššia ako hodnota podkladovej expozície. Okrem toho sa uvedené hodnoty uplatňujú na FCP, ktoré sú prípustné podľa tejto kapitoly.

Uplatniteľná spodná hranica pre vstupné hodnoty LGD (LGDspodná hranica) sa v prípade expozície, ktorá je čiastočne zabezpečená FCP, vypočítava ako vážený priemer LGDU-floor časti expozície bez FCP a LGDS-floor plne zabezpečenej časti, a to takto:

kde:

LGDU-floor a LGDS-floor sú príslušné hodnoty spodných hraníc uvedené v tabuľke 1;

E, ES, EU a HE sa určujú tak, ako sa uvádza v článku 230.

6. Ak inštitúcia, ktorá používa pre určitý druh nezabezpečených expozícií voči podnikateľským subjektom vlastné odhady LGD, nie je schopná vo vlastných odhadoch LGD zohľadniť účinok FCP, ktorým je zabezpečená jedna z expozícií tohto druhu expozícií, inštitúcii sa povoľuje uplatňovať vzorec stanovený v článku 230 s tým rozdielom, že veličinou LGDU v uvedenom vzorci je vlastný odhad LGD inštitúcie. V takom prípade je FCP prípustné v súlade s kapitolou 4 a vlastný odhad LGD inštitúcie použitý ako veličina LGDU sa vypočítava na základe podkladových údajov o stratách bez akýchkoľvek realizovaných náhrad vyplývajúcich z uvedeného FCP.“

75.Článok 162 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade expozícií, pre ktoré inštitúcia nezískala povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD, je hodnota splatnosti (M) 2,5 roka okrem expozícií vyplývajúcich z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, v prípade ktorých M zodpovedá 0,5 roka.

Alternatívne môžu príslušné orgány ako súčasť povolenia uvedeného v článku 143 rozhodnúť o tom, či inštitúcia použije hodnotu splatnosti M stanovenú v odseku 2 pre všetky uvedené expozície alebo pre podsúbor uvedených expozícií.“;

b)Odsek 2 sa mení takto:

i)V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„V prípade expozícií, pri ktorých inštitúcia uplatňuje vlastné odhady LGD, sa hodnota splatnosti („M“) vypočítava pomocou časových období vyjadrených v rokoch, ako sú stanovené v tomto odseku, a s výhradou odsekov 3 až 5 tohto článku. Hodnota M je najviac päť rokov okrem prípadov uvedených v článku 384 ods. 1, v ktorých sa používa M tam uvedené. Hodnota M sa vypočítava takto v každom z týchto prípadov:“;

ii)Vkladajú sa tieto body da) a db):

„da) pre zabezpečené pôžičky, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M musí byť aspoň 20 dní. Na váženie splatnosti sa používa pomyselná hodnota každej transakcie;

db) pre rámcovú dohodu o vzájomnom započítavaní, ktorá zahŕňa viac ako jeden z druhov transakcií zodpovedajúcich písmenám c), d) alebo da), je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M musí byť aspoň najdlhšie obdobie držby (vyjadrené v rokoch) v prípade takýchto transakcií, ako sa stanovuje v článku 224 ods. 2 (buď 10 dní alebo 20 dní v závislosti od konkrétnych prípadov). Na váženie splatnosti sa používa pomyselná hodnota každej transakcie;“;

iii)Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f) pre všetky nástroje, ktoré nie sú uvedené v tomto odseku, alebo ak inštitúcia nie je schopná vypočítať M tak, ako sa uvádza v písmene a), zodpovedá M maximálnemu zostatkovému času (v rokoch), ktorý má dlžník k dispozícii na úplné splnenie svojich zmluvných záväzkov (istina, úroky a poplatky), pričom M musí byť aspoň jeden rok;“;

iv)Písmeno i) sa nahrádza takto:

„i) pre inštitúcie, ktoré na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávky pri transakciách s danou protistranou používajú prístupy uvedené v článku 382a ods. 1 písm. a) alebo b), nesmie byť hodnota M vo vzorci uvedenom v článku 153 ods. 1 na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií pre riziko protistrany pri tých istých transakciách, ako sa uvádza v článku 92 ods. 4 písm. a) alebo f), podľa toho, čo je uplatniteľné, väčšia ako 1;“;

v)Písmeno j) sa nahrádza takto:

„j) pre revolvingové expozície sa M určuje s použitím maximálneho zmluvného dátumu ukončenia facility. Inštitúcie nepoužívajú dátum splatenia súčasného čerpania, ak tento dátum nie je maximálnym dátumom ukončenia facility.“;

c)Odsek 3 sa mení takto:

i)V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:

„Keď sa podľa dokumentácie požaduje každodenné dozabezpečovanie a každodenné precenenie a dokumentácia zahŕňa ustanovenia, ktoré umožňujú okamžitú realizáciu alebo kompenzáciu kolaterálu v prípade zlyhania alebo nedozabezpečenia, M je vážená priemerná zostatková splatnosť transakcií a hodnota M musí byť aspoň jeden deň:“;

ii)Druhý pododsek sa mení takto:

–Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) samolikvidné krátkodobé transakcie obchodného financovania spojené s výmenou tovaru alebo služieb, vrátane podnikových odkúpených pohľadávok, so zostatkovou splatnosťou kratšou než jeden rok, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 80;“;

–Dopĺňa sa toto písmeno e):

„e) vydané, ako aj potvrdené akreditívy, ktoré sú krátkodobé a majú splatnosť menej ako jeden rok a ktoré sa samolikvidujú.“;

d)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom usadeným v Únii, ktoré nie sú veľkými podnikateľskými subjektmi, sa inštitúcie môžu rozhodnúť, že namiesto uplatnenia odseku 2 stanovia pre všetky takéto expozície hodnotu M uvedenú v odseku 1.“;

e)Dopĺňa sa tento nový odsek 6:

„6. Na účely vyjadrenia minimálneho počtu dní uvedeného v odseku 2 písm. c) až db) a odseku 3 v rokoch sa minimálny počet dní vydelí číslom 365,25.“

76.Článok 163 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Výlučne na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát týchto expozícií, a najmä na účely článku 154, článku 157 a článku 158 ods. 1, 5 a 10, hodnoty PD použité ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmú byť nižšie ako tieto hodnoty:

a)0,1 % pre revolvingových dlžníkov QRRE;

b)0,05 % pre retailové expozície, ktoré nie sú revolvingovými dlžníkmi QRRE.“;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. V prípade expozície krytej nefinancovaným kreditným zabezpečením môže inštitúcia, ktorá používa vlastné odhady LGD podľa článku 143 pre priame porovnateľné expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v PD v súlade s článkom 183.“

77.Článok 164 sa mení takto:

a)Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Pri dodržaní požiadaviek stanovených v oddiele 6 tejto kapitoly a na základe povolenia udeleného príslušnými orgánmi v súlade s článkom 143 inštitúcie zabezpečujú vlastné odhady LGD. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa používa hodnota LGD vo výške 100 %. Ak inštitúcia dokáže spoľahlivým spôsobom rozložiť svoje odhady očakávaných strát pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD, môže použiť svoj vlastný odhad LGD.

2. Inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD podľa článku 143 pre priame porovnateľné expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v LGD v súlade s článkom 183.“;

b)Odsek 3 sa vypúšťa.

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Výlučne na účel výpočtu rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát retailových expozícií, a najmä podľa článku 154 ods. 1, článku 157, článku 158 ods. 1 a 10, hodnoty LGD použité ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmú byť nižšie ako spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD stanovené v tabuľke 2aa a v súlade s odsekmi 4a a 4b:

Tabuľka 2aa

“;

d)Vkladajú sa tieto odseky 4a a 4b:

„4a. Na účely odseku 4 sa uplatňuje toto: