DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Predmet návrhu

Tento návrh sa týka rozhodnutia o pozícii, ktorá sa má prijať v mene Únie na 72. zasadnutí výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „výkonný výbor“) v súvislosti s plánovaným prijatím záveru o medzinárodnej ochrane a trvalých riešeniach v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia.

2.Kontext návrhu

2.1.Rezolúcia Hospodárskej a sociálnej rady OSN z 30. apríla 1958 o zriadení výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov

Výkonný výbor bol zriadený Hospodárskou a sociálnou radou OSN rezolúciou z 30. apríla 1958 o zriadení výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov [E/RES/672 (XXV)]. V zmysle tejto rezolúcie výkonný výbor koná ako poradný orgán v oblastiach noriem a politiky so zreteľom na medzinárodnú ochranu utečencov.
2.2 Výkonný výbor programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov

Výkonný výbor tvoria členovia aj pozorovatelia. Členstvo je obmedzené na štáty. Štatút pozorovateľa sa udeľuje štátom aj iným subjektom. V súčasnosti je vo výkonnom výbore 107 členských štátov vrátane 27 členských štátov EÚ, 16 štátov v pozícii pozorovateľa a 39 neštátnych subjektov v pozícii pozorovateľa vrátane Európskej únie.

Pozorovatelia na rozdiel od členov nemajú právo hlasovať, majú však nárok vystupovať na verejných zasadnutiach výkonného výboru. Pokiaľ ide o medzivládne organizácie so štatútom pozorovateľa vo výkonnom výbore, v pravidle 38 druhom odseku rokovacieho poriadku výkonného výboru naposledy zmenenom v októbri 2016 je stanovené: „Výbor na základe odporúčania stáleho výboru môže každoročne rozhodovať o prizvaní medzivládnych organizácií so štatútom pozorovateľa vo výbore, aby sa zúčastnili jeho neverejných zasadnutí týkajúcich sa otázok azylu a utečencov, ktoré sú v ich kompetencii.“ Na základe tohto ustanovenia výkonný výbor 5. mája 2017 prizval Európsku úniu, aby sa zúčastnila jeho neverejných zasadnutí týkajúcich sa otázok azylu a utečencov v rámci kompetencie Európskej únie.

Výkonný výbor pravidelne prijíma tematické závery týkajúce sa ochrany utečencov na základe konsenzu svojich členov. Pripravujú ich v sérii neverejných zasadnutí členovia výkonného výboru a medzivládnych organizácií, ktoré boli z titulu ich postavenia pozorovateľov prizvané na účasť na týchto neverejných zasadnutiach, v spolupráci s expertmi Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“).

2.2.Pripravovaný akt výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov

Výkonný výbor má na svojom 72. zasadnutí, ktoré sa bude konať 4. – 8. októbra 2021, prijať záver o medzinárodnej ochrane a trvalých riešeniach v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia (ďalej len „pripravovaný záver“).

Na základe prizvania výkonného výboru v zmysle pravidla 38 druhého odseku jeho rokovacieho poriadku sa Európska únia zúčastňuje na príprave pripravovaného záveru. Členské štáty EÚ, ktoré sú aj členmi výkonného výboru, sa zúčastnia prijatia pripravovaného záveru.

Účelom navrhovaného pripravovaného záveru tak, ako vznikol počas neverejných zasadnutí 12. a 18. mája, 1. júna, 16. júna a 8. júla 2021, je uznať vplyv pandémie COVID-19 na utečencov, žiadateľov o azyl, navrátilcov, osoby bez štátnej príslušnosti a vnútorne vysídlené osoby (ďalej len „osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR“) a na hostiteľské komunity, pripomenúť kľúčové zásady medzinárodného utečeneckého a humanitárneho práva, ktoré treba dodržiavať v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti zdravia, vyvodiť ponaučenie z opatrení prijatých UNHCR, štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami na riešenie pandémie COVID-19 a zároveň sa snažiť zabezpečiť prístup k medzinárodnej ochrane, a to aj využívaním inovačných nástrojov, a nabádať štáty, aby naďalej podporovali trvalé riešenia a prístup osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, k službám zdravotnej starostlivosti.

Všetky odseky preambuly (PP) a väčšina operačných odsekov (OP) boli dohodnuté ad referendum, pričom štyri operačné odseky zostávajú otvorené.

V dohodnutých odsekoch záveru sa uznáva, že mimoriadna situácia v oblasti verejného zdravia medzinárodného dosahu, ako je pandémia COVID-19, si vyžaduje celosvetovú reakciu založenú na jednote, solidarite a posilnenej mnohostrannej spolupráci, a opätovne sa potvrdzuje záväzok štátov k medzinárodnej solidarite a k rozdeleniu zodpovednosti a zaťaženia. Uznáva sa právo štátov prijímať opatrenia na ochranu verejného zdravia, ale zároveň sa pripomína, že takéto opatrenia sa musia vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade so záväzkami štátov vyplývajúcimi z medzinárodného práva vrátane medzinárodného utečeneckého práva, medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a v príslušných prípadoch aj medzinárodného humanitárneho práva. V závere sa pripomína, že štáty majú zvrchovanú právomoc regulovať vstup cudzincov, pri plnom rešpektovaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a v súlade s uplatniteľným medzinárodným právom vrátane medzinárodného utečeneckého práva.

Pokiaľ ide o riešenie širších vplyvov mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia, v pripravovanom závere sa štáty nabádajú, aby sa usilovali o ďalšie začleňovanie osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, do služieb zdravotnej starostlivosti a aby identifikovali a riešili osobitné zdravotné potreby a prekážky v kontexte mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia vrátane duševného zdravia a psychosociálnej pohody, a vyzýva štáty a ďalších partnerov, aby urýchlene podporili financovanie a spravodlivé rozdeľovanie bezpečných a účinných diagnostických a liečebných prostriedkov a vakcín.

Pokiaľ ide o obmedzenia vstupu a pohybu a prístupu k azylu, v pripravovanom závere sa vítajú kroky štátov na zabezpečenie toho, aby opatrenia prijímané na obmedzenie vstupu na hraniciach v súvislosti s mimoriadnymi situáciami v oblasti verejného zdravia boli dočasné, nediskriminačné, nevyhnutné, primerané daným okolnostiam a opodstatnené a aby sa uplatňovali spôsobom, ktorý rešpektuje právo na azyl, ako aj zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Víta aj adaptačné opatrenia, ktoré prijali štáty a UNHCR na zabezpečenie nepretržitého prístupu ku konaniu o azyle a k postupom určovania osôb bez štátnej príslušnosti, k registrácii a vydávaniu dokladov a na zabezpečenie ich nepretržitého fungovania. V pripravovanom závere sa konštatuje, že je dôležité zabezpečiť, aby akékoľvek obmedzenia pohybu osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, na účely ochrany verejného zdravia boli nediskriminačné, stanovené zákonom, nevyhnutné, primerané daným okolnostiam a inak v súlade s medzinárodným právom, a víta používanie alternatív k zaisteniu, ktoré zaručujú súlad s opatreniami v oblasti verejného zdravia.

Pokiaľ ide o trvalé riešenia, v pripravovanom závere sa vyjadrujú obavy v súvislosti s dosahom ochorenia COVID-19 na hľadanie trvalých riešení, zdôrazňuje sa význam takýchto riešení a vyzýva sa na ďalšie angažovanie sa v podpore priaznivých podmienok v krajinách pôvodu vrátane úsilia o riešenie základných príčin a vykonávanie bezpečnej a dôstojnej dobrovoľnej repatriácie utečencov, ako aj udržateľnej reintegrácie, v podpore presídľovania a v uľahčovaní prístupu k doplnkovým možnostiam vrátane zlúčenia rodiny, trhu práce a študijných príležitostí v súlade s vnútroštátnym právom.

Záležitosti patriace do právomoci EÚ, v ktorých sa zatiaľ nedosiahla dohoda ad referendum na neverejných zasadnutiach, sú tieto:

1. zahrnutie osôb, ktoré zažili sexuálne a rodovo motivované násilie, medzi „osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR“, v rámci výzvy, aby štáty presadzovali dostupnosť podpory v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory v mimoriadnych situáciách pre tieto osoby a ďalej takéto opatrenia posilňovali, a to aj prostredníctvom medzinárodnej podpory (OP6);

2. odsek navrhnutý Iránom, v ktorom sa všetky štáty dôrazne vyzývajú, aby sa zdržali prijímania akýchkoľvek jednostranných donucovacích opatrení, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť schopnosť hostiteľských krajín chrániť utečencov a mohli by zužovať humanitárny priestor, najmä počas prebiehajúcej pandémie (OB7bAlt). Irán predložil tento návrh vo veľmi neskorom štádiu procesu rokovaní a ešte môže byť zamietnutý z procesných dôvodov;

3. zahrnutie služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj vakcín medzi humanitárne potreby osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, a ich hostiteľských komunít, pričom štáty sa v závere vyzývajú, aby túto otázku posúdili a riešili ako súčasť humanitárnej reakcie pri mimoriadnych situáciách v oblasti verejného zdravia (prečíslovaný OP13);

4. doplnenie služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia k základným službám zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpore, pričom členské štáty sa naliehavo vyzývajú, aby v spolupráci s UNHCR a s podporou iných zainteresovaných strán zaistili bezpečný a spoľahlivý prístup k týmto službám pre osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR (OP14).

3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie

Únia by mala podporiť prijatie záveru výkonného výboru o medzinárodnej ochrane a trvalých riešeniach v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia.

Únia by mala podporiť už dohodnuté časti záveru a zaujať pozíciu k zatiaľ otvoreným otázkam, ktoré patria do právomoci EÚ.

EÚ by mala podporiť zachovanie zásad medzinárodného utečeneckého práva v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti zdravia, a to najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ktorá je aj zásadou azylového práva EÚ zakotvenou v článku 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany 1 (procedurálna smernica) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany 2 (kvalifikačná smernica) a zaručenou ako základné právo článkom 18 a článkom 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

EÚ by mala v súlade s existujúcim acquis a politikou EÚ podporovať aj to, aby sa obmedzenia vstupu a iné opatrenia prijímané na obmedzenie vstupu na hraniciach v súvislosti s mimoriadnymi situáciami v oblasti verejného zdravia uplatňovali spôsobom, ktorý chráni verejné zdravie, ale zároveň zabezpečuje dodržiavanie práva na azyl a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia. EÚ by mala uvítať a podporiť aj skutočnosť, že štáty prijali adaptačné opatrenia na zabezpečenie nepretržitého prístupu ku konaniu o azyle a k postupom určovania osôb bez štátnej príslušnosti, k registrácii a vydávaniu dokladov a iným relevantným postupom pre osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, vrátane využívania technológie na vedenie pohovorov na diaľku, a na zabezpečenie ich nepretržitého fungovania.

Prístup ku konaniu o azyle upravuje procedurálna smernica (2013/32/EÚ) ako základná zásada a záruka, a najmä článok 3 o rozsahu pôsobnosti smernice, podľa ktorého sa uplatňuje na všetky žiadosti podané na území členských štátov vrátane hraníc, teritoriálnych vôd a tranzitných priestorov, a článok 6 o prístupe ku konaniu na základe registrácie a zabezpečenia skutočnej možnosti podať žiadosť. Zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia v súlade so Ženevským dohovorom o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 3 zmeneným Newyorským protokolom z 31. januára 1967 4 (ďalej len „dohovor z roku 1951 a jeho protokol z roku 1967“) sa v smernici potvrdzuje a mala by sa dodržiavať najmä v prípadoch, keď sa udeľujú výnimky z práva zostať na území počas posudzovania žiadostí, alebo pri uplatňovaní koncepcií bezpečnej krajiny pôvodu alebo bezpečnej tretej krajiny. V roku 2016 Komisia predložila návrh, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ 5 , v ktorom sa dodržiavajú rovnaké zásady a záruky.

Aj keď podmienky regulárneho vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín do schengenského priestoru v Kódexe schengenských hraníc zahŕňajú požiadavku, aby daná osoba nepredstavovala hrozbu pre verejné zdravie v žiadnom z členských štátov 6 , nie sú tým dotknuté práva utečencov a osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu, najmä pokiaľ ide o zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia 7 . Komisia16. marca 2020 prijala oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade, v ktorom vyzvala na dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, vzhľadom na ochorenie COVID-19 8 a Rada 30. júna 2020 prijala odporúčanie o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia 9 , v ktorom sa stanovujú výnimky z týchto dočasných obmedzení pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo ktoré musia byť prijaté na územie členských štátov z iných humanitárnych dôvodov. V usmernení Komisie zo 16. apríla 2020 10 sa stanovuje, že opatrenia prijaté členskými štátmi s cieľom zamedziť ďalšiemu šíreniu ochorenia COVID-19 a obmedziť ho by mali vychádzať z posúdení rizika a vedeckých odporúčaní a musia zostať primerané. Akékoľvek obmedzenia v oblasti azylu, návratu a presídľovania musia byť primerané, vykonávané nediskriminačným spôsobom a musia zohľadňovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a povinnosti podľa medzinárodného práva.

EÚ by mala podporiť opätovné zdôraznenie významu zabezpečenia toho, aby akékoľvek obmedzenia pohybu osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, na účely ochrany verejného zdravia boli nediskriminačné, stanovené zákonom, nevyhnutné, primerané daným okolnostiam a inak v súlade s medzinárodným právom, a mala by uvítať alternatívy k zaisteniu. Zaistenie a obmedzenia voľného pohybu upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu 11 (ďalej len „smernica o podmienkach prijímania“) – na ktorú odkazuje článok 26 procedurálnej smernice – a najmä jej článok 7 o pobyte a slobode pohybu a články 8 až 11 o zaistení. Pred nariadením zaistenia žiadateľov o azyl majú členské štáty povinnosť najskôr zvážiť miernejšie donucovacie alternatívne opatrenia. V článku 8 ods. 3 písm. e) uvedenej smernice sa stanovuje možnosť zaistenia, ak si to vyžaduje ochrana národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

EÚ by mala v súlade so svojimi existujúcimi pravidlami podporiť požiadavku, aby štáty zabezpečili spoľahlivý a bezpečný prístup osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, k základným službám zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpore. Pokiaľ ide o podmienky prijímania, členské štáty môžu podľa smernice 2013/33/EÚ o podmienkach prijímania využiť možnosť výnimočne ustanoviť v riadne odôvodnených prípadoch a na primerané obdobie, ktoré by malo byť čo najkratšie, spôsoby poskytovania materiálnych podmienok prijímania, ktoré sa odlišujú od bežne vyžadovaných spôsobov. Takéto spôsoby musia v každom prípade pokrývať základné potreby vrátane zdravotnej starostlivosti, pre ktorú sú stanovené podrobné pravidlá v článku 19 smernice o podmienkach prijímania.

Pokiaľ ide o trvalé riešenia a v súlade s existujúcimi pravidlami a politikou EÚ – najmä s rôznymi závermi Európskej rady 12 a Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, Paktom o migrácii a azyle 13 , stratégiou EÚ v oblasti dobrovoľného návratu a reintegrácie 14 , akčným plánom pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 15 , návrhom nariadenia, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídľovanie 16 –, by EÚ mala podporiť vyjadrenie obáv v súvislosti s dosahom ochorenia COVID-19 na hľadanie trvalých riešení, zdôraznenie významu takýchto riešení a výzvu na ďalšie angažovanie sa v a) podpore priaznivých podmienok v krajinách pôvodu vrátane úsilia o riešenie základných príčin a vykonávanie bezpečnej a dôstojnej dobrovoľnej repatriácie utečencov; b) podpore presídľovania; c) uľahčovaní prístupu k doplnkovým možnostiam vrátane zlúčenia rodiny, trhu práce a študijných príležitostí v súlade s vnútroštátnym právom a d) uľahčovaní sebestačnosti a poskytovaní príležitostí na integráciu.

Pokiaľ ide o zatiaľ neuzavreté otázky, EÚ by mala:

1. podporiť zahrnutie osôb, ktoré zažili sexuálne a rodovo motivované násilie, medzi „osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR“, v rámci výzvy, aby štáty presadzovali dostupnosť podpory v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory v mimoriadnych situáciách pre tieto osoby a ďalej takéto opatrenia posilňovali, a to aj prostredníctvom medzinárodnej podpory (OP6);

Ako sa uvádza v stratégii EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, Európska únia urobí všetko pre to, aby rodovo motivovanému násiliu predchádzala a bojovala proti nemu, podporovala a chránila obete a vyvodila voči páchateľom zodpovednosť.

Navrhovaným operačným odsekom 6 (OP6) sa nezakladá právna povinnosť, iba sa členské štáty vyzývajú, aby v rámci svojej reakcie na pandémiu riešili otázku duševného zdravia a psychosociálnej pohody presadzovaním dostupnosti podpory v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory v mimoriadnych situáciách pre osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR. Podľa smernice o podmienkach prijímania sú už členské štáty povinné poskytovať žiadateľom o medzinárodnú ochranu nevyhnutnú liečbu chorôb a závažných duševných porúch a zohľadňovať osobitné skutočnosti súvisiace s ich pohlavím a vekom. Podľa kvalifikačnej smernice by sa osobám, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, mal zaistiť prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane starostlivosti o fyzické a duševné zdravie. To zahŕňa v prípade potreby aj poskytovanie liečby duševných porúch osobám, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana a ktoré majú osobitné potreby, ako sú osoby, ktoré boli vystavené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia,

2. podporiť zahrnutie služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj vakcín medzi humanitárne potreby osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, a ich hostiteľských komunít, pričom štáty sa v závere vyzývajú, aby túto otázku posúdili a riešili ako súčasť humanitárnej reakcie pri mimoriadnych situáciách v oblasti verejného zdravia (prečíslovaný OP13).

Keďže podľa navrhovanej pozície EÚ (bod 1) by sa osoby, ktoré zažili sexuálne a rodovo motivované násilie, mali považovať za „osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNCHR“, potreby ochrany týchto osôb zahŕňajú aj podporu v podobe služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.

Zdravie je kľúčovou oblasťou humanitárnej pomoci. Od začiatku pandémie COVID-19 Tím Európa, ktorý zoskupuje zdroje EÚ, jej členských štátov a európskych finančných inštitúcií, poskytoval finančnú pomoc na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie. Zabezpečiť prístup k bezpečným a cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19 na celom svete, a najmä v krajinách s nízkym a stredným príjmom, je pre Európsku úniu prioritou, ktorú realizuje predovšetkým prostredníctvom nástroja COVAX,

3. podporiť výslovnú zmienku o službách zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia pre osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, v rámci presadzovania rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien vo všetkých fázach reakcie na mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia (OP14).

Poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia sa výslovne nestanovuje ani v smernici o podmienkach prijímania (článok 19), kvalifikačnej smernici (článok 30), ani v návrhu prepracovaného znenia smernice z roku 2016 17 (článok 18). Stanovuje sa v nich, že členské štáty zabezpečia potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa aspoň pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a nevyhnutnú liečbu chorôb a závažných duševných porúch, a poskytnú žiadateľom s osobitnými potrebami pri prijímaní potrebnú lekársku alebo inú pomoc vrátane primeranej starostlivosti o duševné zdravie, ak je potrebná. Preto je vhodné stanoviť pozíciu EÚ k tejto otázke,

4. zamietnuť akýkoľvek návrh zahrnutý do odseku OP7bAlt, ktorého cieľom je začleniť do záveru výzvu, aby štáty nepoužívali jednostranné donucovacie opatrenia, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť schopnosť hostiteľských krajín chrániť utečencov a zužovať humanitárny priestor.

Reštriktívne opatrenia (sankcie) sú nevyhnutným nástrojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) EÚ, prostredníctvom ktorého môže EÚ v prípade potreby zasiahnuť s cieľom predísť konfliktu alebo reagovať na vznikajúce alebo aktuálne krízy.

V každom prípade je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie vo výkonnom výbore, keďže pripravovaný záver môže mať vplyv na spoločné pravidlá obsiahnuté v smernici o podmienkach prijímania, ako aj v procedurálnej smernici, ako sa uvádza vyššie.

4.Právny základ

4.1.Procesnoprávny základ

4.1.1.Zásady

V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“

Článok 218 ods. 9 ZFEÚ sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je Únia členom predmetného orgánu alebo zmluvnou stranou predmetnej dohody 18 .

Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom EÚ“ 19 .

4.1.2.Uplatnenie na tento prípad

Výkonný výbor je orgán zriadený dohodou, konkrétne Rezolúciou Hospodárskej a sociálnej rady OSN z 30. apríla 1958 o zriadení výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

Záver, ktorý má výkonný výbor prijať, predstavuje akt s právnymi účinkami. Hoci závery výkonného výboru nie sú právne záväzné, prispievajú k interpretácii a ďalšiemu vývoju medzinárodných noriem v oblasti ochrany utečencov. Zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní spôsobu, akým sa dohovor z roku 1951 a protokol z roku 1967 vykladajú a uplatňujú. Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) využíva závery výkonného výboru pri plnení svojich povinností dohľadu nad uplatňovaním ustanovení dohovoru z roku 1951 a protokolu z roku 1967, ktoré majú štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, podporovať v súlade s článkom 35 dohovoru z roku 1951. Závery výkonného výboru zohrávajú úlohu pri ďalšom vývoji medzinárodného režimu na ochranu utečencov spôsobom, ktorým sa dopĺňa a posilňuje dohovor z roku 1951 a jeho protokol z roku 1967, ku ktorému sa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zaviazali 20 a ktorý uvítalo Valné zhromaždenie OSN 21 . Sú dôkazom už zavedeného pravidla medzinárodného obyčajového práva alebo vedú k tvorbe právnych predpisov. Niekedy im dávajú značnú váhu vnútroštátne a medzinárodné súdy vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva 22 .

Článok 18 Charty základných práv Európskej únie zaručuje právo na azyl dodržiavaním pravidiel dohovoru z roku 1951 a protokolu z roku 1967. Sekundárne právne predpisy EÚ vychádzajú z dohovoru z roku 1951 a jeho protokolu z roku 1967:

Spoločný európsky azylový systém je založený na plnom a všestrannom uplatňovaní dohovoru z roku 1951 a protokolu z roku 1967, potvrdzujúc zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia (pozri odôvodnenie 3 kvalifikačnej smernice, smernice o podmienkach prijímania a procedurálnej smernice).

V kvalifikačnej smernici sa stanovujú normy pre vymedzenie postavenia utečenca a jeho obsahu s cieľom usmerniť príslušné vnútroštátne orgány členských štátov pri uplatňovaní dohovoru z roku 1951 (odôvodnenie 23). Stanovujú sa v nej aj normy pre vymedzenie doplnkovej ochrany a jej obsahu, ktorá by mala byť doplnková a dodatočná k ochrane utečenca ustanovenej v dohovore z roku 1951 (odôvodnenie 33, pozri aj odôvodnenie 25 procedurálnej smernice). Vykonávanie smernice by sa malo posudzovať, najmä pokiaľ ide o vývoj medzinárodných záväzkov členských štátov týkajúcich sa zákazu vyhostenia alebo vrátenia (odôvodnenie 48).

Podľa smernice o podmienkach prijímania (odôvodnenie 15) by sa zaistenie žiadateľov malo uplatňovať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nemožno zaistiť len z toho dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu, a to najmä v súlade s medzinárodnými právnymi záväzkami členských štátov a s článkom 31 dohovoru z roku 1951.

Tieto úvahy sa pravdepodobne zohľadnia v pripravovanom závere. V pripravovanom závere sa stanovujú normy a dohodnuté postupy štátov pri poskytovaní prístupu ku konaniam o azyle, obmedzovaní vstupu a pohybu osôb, ktoré sú predmetom záujmu, UNHCR, a poskytovaní zdravotnej starostlivosti v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti zdravia na základe skúseností s pandémiou COVID-19. Ďalej sa v ňom rozvíja medzinárodný režim ochrany utečencov tým, že sa uznáva význam dodržiavania zásad medzinárodného utečeneckého práva v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti zdravia, a to najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; že obmedzenia vstupu a iné opatrenia prijímané na obmedzenie vstupu na hraniciach v súvislosti s mimoriadnymi situáciami v oblasti verejného zdravia sa uplatňujú spôsobom, ktorý zabezpečuje dodržiavanie práva na azyl a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; že obmedzenia pohybu osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, na účely ochrany verejného zdravia sa uplatňujú nediskriminačne a len v prípade, že sú stanovené zákonom, nevyhnutné a primerané daným okolnostiam; že zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti zdravia; a tým, že víta adaptačné opatrenia na zabezpečenie nepretržitého prístupu ku konaniu o azyle a k postupom určovania osôb bez štátnej príslušnosti. Uvedené aspekty upravuje právo EÚ, ktoré by sa malo uplatňovať v súlade s dohovorom z roku 1951 a protokolom z 31. januára 1967. V tomto zmysle môže pripravovaný záver rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah a uplatňovanie právnych predpisov EÚ.

Pripravovaný akt nedopĺňa ani nemení inštitucionálny rámec danej dohody.

Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.2.Hmotnoprávny základ

4.2.1.Zásady

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa prijíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo hlavná alebo prevažujúca zložka.

4.2.2.Uplatnenie na tento prípad

Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa týkajú spoločnej azylovej politiky Únie.

Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 78 ods. 2 ZFEÚ.

4.3.Záver

Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 78 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.

2021/0306 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na 72. zasadnutí výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, pokiaľ ide o prijatie záveru o medzinárodnej ochrane a trvalých riešeniach v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Rezolúcia o zriadení výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) bola prijatá Hospodárskou a sociálnou radou OSN 30. apríla 1958.

(2)V zmysle uvedenej rezolúcie výkonný výbor programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov koná ako poradný orgán v oblastiach noriem a politiky so zreteľom na medzinárodnú ochranu utečencov.

(3)Výkonný výbor programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov má počas svojho 72. zasadnutia 4. až 8. októbra 2021 prijať záver o medzinárodnej ochrane a trvalých riešeniach v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia.

(4)Tento záver pripravujú v sérii neverejných zasadnutí členovia výkonného výboru a medzivládnych organizácií, ktoré boli z titulu ich postavenia pozorovateľov prizvané na účasť na týchto neverejných zasadnutiach, v spolupráci s expertmi UNHCR. Európska únia ako pozorovateľ nemá právo hlasovať, má však nárok vystupovať na verejných zasadnutiach výkonného výboru a je prizývaná, aby sa zúčastnila na neverejných zasadnutiach výkonného výboru týkajúcich sa otázok azylu a utečencov, ktoré sú v jej právomoci.

(5)Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie vo výkonnom výbore programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, keďže pripravovaný záver môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie.

(6)Únia by mala podporiť prijatie pripravovaného záveru o medzinárodnej ochrane a trvalých riešeniach v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia.

(7)Únia by mala podporiť zachovanie zásad medzinárodného utečeneckého práva, a najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ako aj práva na azyl v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti zdravia a takisto zabezpečenie toho, aby obmedzenia pohybu boli nediskriminačné, stanovené zákonom, nevyhnutné, primerané daným okolnostiam a v súlade s medzinárodným právom.

(8)Únia by mala podporiť aj požiadavku, aby obmedzenia vstupu a iné opatrenia prijímané na obmedzenie vstupu na hraniciach v súvislosti s mimoriadnymi situáciami v oblasti verejného zdravia boli dočasné, nediskriminačné, nevyhnutné, primerané daným okolnostiam a opodstatnené a aby sa uplatňovali spôsobom, ktorý chráni verejné zdravie, ale zároveň zabezpečuje dodržiavanie práva na azyl a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia v súlade s uplatniteľným medzinárodným právom vrátane medzinárodného utečeneckého práva.

(9)Medzi „osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNCHR“ patria utečenci, žiadatelia o azyl, navrátilci, osoby bez štátnej príslušnosti a vnútorne vysídlené osoby. Únia by mala podporiť zahrnutie osôb, ktoré zažili sexuálne a rodovo motivované násilie, medzi „osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR“, v rámci výzvy, aby štáty pri svojej reakcii na pandémiu riešili otázku duševného zdravia a psychosociálnej pohody a presadzovali dostupnosť podpory v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory v mimoriadnych situáciách pre tieto osoby a ďalej takéto opatrenia posilňovali, a to aj prostredníctvom medzinárodnej podpory.

(10)Únia by mala podporiť zahrnutie služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj vakcín medzi humanitárne potreby osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, a ich hostiteľských komunít, pričom štáty by túto otázku mali posúdiť a riešiť ako súčasť humanitárnej reakcie pri mimoriadnych situáciách v oblasti verejného zdravia.

(11)Únia by mala podporiť doplnenie služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia k základným službám zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpore pre osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, len v rámci reakcie na mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia.

(12)Únia by mala zamietnuť akýkoľvek návrh súvisiaci s používaním jednostranných donucovacích opatrení.

(13)Pozíciu Únie vyjadria členské štáty Únie, ktoré sú členmi výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, konajúc spoločne.

(14)[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.] ALEBO [V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.]

(15) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie na 72. zasadnutí výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, pokiaľ ide o prijatie záveru o medzinárodnej ochrane a trvalých riešeniach v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia, je založená na návrhu záverov výkonného výboru pripojenom k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Ak sa na 72. zasadnutí výkonného výboru alebo pred týmto zasadnutím predložia nové návrhy týkajúce sa predmetu úpravy prílohy, ku ktorým ešte neexistuje pozícia Únie, pozícia Únie sa vymedzí koordináciou na úrovni Únie predtým, ako výkonný výbor prijme záver. V takýchto prípadoch musí byť pozícia Únie v súlade s existujúcimi politikami a právnymi predpismi Únie.

Článok 3

Pozíciu uvedenú v článku 1 vyjadria členské štáty Únie, ktoré sú členmi výkonného výboru programu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a zúčastňujú sa na 72. zasadnutí tohto výboru, konajúc spoločne.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60 – 95).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9 – 26).

(3) Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, 189 U.N.T.S. 137, nadobudol platnosť 22. apríla 1954.

(4) Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967, 606 U.N.T.S. 267, nadobudol platnosť 4. októbra 1967.

(5) COM(2016) 467 final, zmenený návrhom COM(2020) 611 final 2016/0224(COD) Brusel, 23.9.2020.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1 – 52), článok 6.

(7) Kódex schengenských hraníc, článok 3.

(8) COM(2020) 115 final.

(9) Odporúčanie Rady (EÚ) 2020/912 z 30. júna 2020 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia, ST/9208/2020/INIT (Ú. v. EÚ L 208I, 1.7.2020, s. 1 – 7).

(10) Ochorenie COVID-19: Usmernenie týkajúce sa vykonávania príslušných ustanovení EÚ v oblasti konaní o azyle a návrate a presídľovania, Brusel, C(2020) 2516 final zo 16. apríla 2020.

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96 – 116).

(12) Napr. závery Európskej rady z 24. júna 2021.

(13) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Novom pakte o migrácii a azyle, COM(2020) 609 final.

(14) COM(2021) 120 final.

(15) COM(2020) 758 final.

(16) COM(2016) 468 final.

(17)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie), COM(2016) 465 final – 2016/0222 (COD).

(18) Vec C-399/12 Nemecko/Rada (OIV), ECLI:EU:C:2014:2258, bod 64.

(19) Vec C-399/12 Nemecko/Rada (OIV), ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 – 64.

(20) Bod 7 vyhlásenia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1951 a/alebo jeho protokolu z roku 1967 o právnom postavení utečencov z 13. decembra 2001.

(21) Rezolúcia A/RES/57/187 ods. 4 z 18. decembra 2001.

(22) ESĽP (Veľká komora) z 29. januára 2008, Saadi proti Spojenému kráľovstvu (žiadosť č. 13229/03).

OP2. nabáda štáty, aby sa usilovali o ďalšie začleňovanie osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, do služieb zdravotnej starostlivosti, a vyzýva na ďalšie poskytovanie podpory štátom, ktorá umožní budovanie a rozširovanie kapacít systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom uspokojiť potreby osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, ako aj ich hostiteľských komunít;

OP3. nabáda štáty na zabezpečenie toho, aby stav bez štátnej príslušnosti alebo s ním súvisiace chýbajúce doklady nebránili prístupu osôb bez štátnej príslušnosti k službám a zariadeniam zdravotnej starostlivosti;

OP4. víta a požaduje ďalšie účinné opatrenia na zabránenie šíreniu infekcie a riadenie zdravotných rizík v súvislosti s osobami, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, vrátane tých, ktorí žijú v táboroch, hromadných ubytovniach a iných ubytovacích zariadeniach; a na zabezpečenie ubytovania, preventívnych opatrení a v prípade potreby aj liečby, ako aj prístupu k zdravotne bezpečnej pitnej vode a sanitácii, a to za hygienických podmienok, ktoré sú v súlade s príslušnými normami;

OP5. nabáda na prijatie opatrení zameraných na identifikáciu a riešenie osobitných zdravotných potrieb a prekážok v kontexte mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia, ako aj na podporu priorít a kapacít detí, žien, dospievajúcich dievčat, starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím a osôb s dlhodobými zdravotnými problémami;

OP5a. nabáda UNHCR a jeho partnerov, aby udržiavali dostatočné kapacity na podporu reakcií v oblasti zdravia, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych služieb, v prospech osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, a hostiteľského obyvateľstva v rámci pripravenosti, plánovania a reakcie na mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia;

OP6. nabáda štáty a UNHCR, aby v rámci svojej reakcie na pandémiu riešili otázku duševného zdravia a psychosociálnej pohody a presadzovali dostupnosť podpory v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory pre osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, [vrátane osôb, ktoré zažili sexuálne a rodovo motivované násilie,] ako aj hostiteľských komunít; a nabáda na ďalšie posilňovanie takýchto opatrení, a to aj prostredníctvom medzinárodnej podpory;

OP6a. nabáda UNHCR a jeho partnerov na ďalšie zabezpečovanie toho, aby sa skúsenosti a poznatky získané z pandémie COVID-19, ako aj z iných mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia využili na posilnenie plánovania, pripravenosti a reakcie na takéto mimoriadne situácie, a to aj pokiaľ ide o podporu v oblasti duševného zdravia a psychosociálnu podporu;

Medzinárodná spolupráca a rozdelenie zaťaženia a zodpovednosti

OP7. oceňuje pokračujúcu pohostinnosť hostiteľských krajín a ich reakcie v oblasti verejného zdravia podporujúce začlenenie utečencov, ako aj veľkorysosť darcov pri reagovaní na potreby ochrany osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, počas pandémie COVID-19; zdôrazňuje ústredný význam medzinárodnej spolupráce pre ochranu utečencov a režim trvalých riešení a opätovne potvrdzuje svoj záväzok k medzinárodnej solidarite a k spravodlivému rozdeleniu zaťaženia a zodpovednosti;

OP7a. vyzýva štáty a ďalších partnerov, aby urýchlene podporili financovanie a spravodlivé rozdeľovanie bezpečných a účinných diagnostických a liečebných prostriedkov a vakcín a aby ďalej skúmali inovatívne mechanizmy financovania zamerané na zabezpečenie cenovo dostupného, včasného, spravodlivého a univerzálneho prístupu k očkovacím látkam proti ochoreniu COVID-19 pre všetkých vrátane osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, a hostiteľských komunít, a ich spravodlivé rozdeľovanie;

EÚ MÁ ZAMIETNUŤ:[OP7bAlt: dôrazne vyzýva všetky štáty, aby sa zdržali prijímania akýchkoľvek jednostranných donucovacích opatrení, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť schopnosť hostiteľských krajín chrániť utečencov a mohli by zužovať humanitárny priestor, najmä počas prebiehajúcej pandémie, keď je včasný a spravodlivý prístup k účinnej a cenovo dostupnej vakcíne proti ochoreniu COVID-19 nevyhnutne potrebný na ochranu utečencov a hostiteľských komunít pred šírením vírusu;]

Obmedzenia vstupu a pohybu a prístup k azylu 4

OP8. víta kroky podniknuté štátmi na zabezpečenie toho, aby opatrenia prijímané na obmedzenie vstupu na hraniciach v súvislosti s mimoriadnymi situáciami v oblasti verejného zdravia boli dočasné, nediskriminačné, nevyhnutné, primerané daným okolnostiam a opodstatnené a aby sa uplatňovali spôsobom, ktorý chráni verejné zdravie, ale zároveň zabezpečuje dodržiavanie práva na azyl a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia v súlade s uplatniteľným medzinárodným právom vrátane medzinárodného utečeneckého práva;

OP9. víta adaptačné opatrenia, ktoré prijali štáty a UNHCR na zabezpečenie nepretržitého prístupu ku konaniu o azyle a k postupom určovania osôb bez štátnej príslušnosti, k registrácii a vydávaniu dokladov a iným relevantným postupom pre osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, vrátane využívania technológie na vedenie pohovorov na diaľku a predĺženia lehôt na zápis narodenia a platnosti dokladov o štátnej príslušnosti a pobyte, a na zabezpečenie ich nepretržitého fungovania a nabáda ostatné štáty, UNHCR a partnerov, aby štáty v tejto oblasti podľa potreby ďalej podporovali;

OP10. konštatuje, že je dôležité zabezpečiť, aby akékoľvek obmedzenia pohybu osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, na účely ochrany verejného zdravia boli nediskriminačné, stanovené zákonom, nevyhnutné, primerané daným okolnostiam a inak v súlade s medzinárodným právom, a víta používanie alternatív k zaisteniu, ktoré zaručujú súlad s opatreniami v oblasti verejného zdravia;

OP11. zdôrazňuje potrebu plného dodržiavania ľudských práv a zdôrazňuje, že v rámci reakcie na pandémiu neexistuje priestor pre žiadnu formu diskriminácie, rasizmu a xenofóbie;

Riešenie širších vplyvov mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia

Prečíslovaný OP12. vyjadruje znepokojenie nad mnohostrannými dôsledkami ochorenia COVID-19 na osoby, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, ako aj na ich hostiteľské komunity, a to vrátane nárastu chudoby a výrazného narušenia vzdelávania, zvýšenej potravinovej neistoty, obmedzených možností obživy a nárastu sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;

Prečíslovaný OP13. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s UNHCR a s podporou ďalších zainteresovaných strán zabezpečili, aby sa humanitárne potreby osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, a ich hostiteľských komunít vrátane čistej vody, potravín a výživy, prístrešia, vzdelávania, živobytia, energií, zdravia [vrátane služieb zdravotnej starostlivosti v oblasti] [sexuálneho a reprodukčného zdravia] [vrátane vakcín] a iné potreby ochrany riešili ako súčasť humanitárnej reakcie pri mimoriadnych situáciách v oblasti verejného zdravia, a to aj poskytovaním včasných a dostatočných zdrojov, a aby zároveň zabezpečili plný súlad ich spoločného úsilia s humanitárnymi zásadami;

Prečíslovaný OP14. víta a požaduje presadzovanie rodovej rovnosti a posilňovanie postavenia žien vo všetkých fázach reakcie na mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia štátmi, UNHCR a ďalšími zainteresovanými stranami a v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s UNHCR a s podporou ďalších zainteresovaných strán zabezpečili spoľahlivý a bezpečný prístup osôb, ktoré sú predmetom záujmu UNHCR, [k službám zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj] k základným službám zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej podpore od vzniku mimoriadnych situácií, pričom uznáva, že príslušné služby sú dôležité na účinné uspokojenie potrieb žien, dospievajúcich dievčat a detí a na ich ochranu pred preventabilnou úmrtnosťou a chorobnosťou, ku ktorým v núdzových humanitárnych situáciách dochádza;