EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2021

COM(2021) 420 final

2021/0239(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2021) 391 final} - {SWD(2021) 190 final} - {SWD(2021) 191 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu predstavujú vážnu hrozbu pre integritu hospodárstva a finančného systému EÚ, ako aj pre bezpečnosť jej občanov. Podľa odhadov Europolu sa približne 1 % ročného hrubého domáceho produktu EÚ „využíva pri podozrivých finančných činnostiach“ 1 . Po niekoľkých významných prípadoch údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií v Únii Komisia v júli 2019 prijala balík 2 , v ktorom sa analyzovala účinnosť mechanizmu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v jeho vtedajšej podobe, a dospela k záveru, že sú potrebné reformy. V tejto súvislosti sa v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu 3 na roky 2020 – 2025 zdôrazňoval význam posilnenia rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom chrániť Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou.

Komisia 7. mája 2020 predložila akčný plán v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 4 . V uvedenom akčnom pláne sa Komisia zaviazala prijať opatrenia na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ich vykonávania, pričom určila šesť priorít alebo pilierov:

1.    zabezpečenie účinného vykonávania existujúceho rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

2.    vytvorenie jednotného súboru pravidiel EÚ pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

3.    realizácia dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ;

4.    zriadenie podporného a koordinačného mechanizmu pre FIU;

5.    presadzovanie ustanovení trestného práva na úrovni Únie a výmeny informácií;

6.    posilnenie medzinárodného rozmeru rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Zatiaľ čo 1., 5. a 6. pilier akčného plánu sa vykonávajú, ostatné piliere si vyžadujú legislatívne opatrenia. Tento návrh nariadenia je súčasťou balíka štyroch legislatívnych návrhov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý sa považuje za jeden súdržný celok pri vykonávaní akčného plánu Komisie zo 7. mája 2020, čím sa v EÚ vytvára nový a súdržnejší regulačný a inštitucionálny rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Balík zahŕňa:

–tento návrh nariadenia o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,

–návrh smernice 5 , ktorou sa stanovujú mechanizmy, ktoré by členské štáty mali zaviesť s cieľom zabrániť využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 6 ,

–návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Úrad EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA) 7 , a

–návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847, ktorým sa rozširujú požiadavky na vysledovateľnosť kryptoaktív 8 .

Tento legislatívny návrh spĺňa spolu s návrhom smernice a návrhom prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 cieľ vytvoriť jednotný súbor pravidiel EÚ (2. pilier).

Európsky parlament aj Rada podporili plán, ktorý Komisia stanovila v akčnom pláne z mája 2020. Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. júla 2020 vyzval na posilnenie pravidiel Únie a uvítal plány na prepracovanie inštitucionálnej štruktúry EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 9 . Rada ECOFIN prijala 4. novembra 2020 závery podporujúce každý z pilierov akčného plánu Komisie 10 .

Potrebu harmonizovaných pravidiel v rámci vnútorného trhu potvrdzujú dôkazy poskytnuté v správach z roku 2019, ktoré vydala Komisia. V týchto správach sa zistilo, že hoci sú požiadavky smernice (EÚ) 2015/849 ďalekosiahle, ich nedostatočná priama uplatniteľnosť a podrobnosť viedli k fragmentácii pri ich uplatňovaní na vnútroštátnej úrovni a k rozdielnym výkladom. Táto situácia neumožňuje účinne riešiť cezhraničné situácie, a preto nie je vhodná na primeranú ochranu vnútorného trhu. Zároveň vytvára dodatočné náklady a záťaž pre prevádzkovateľov poskytujúcich cezhraničné služby a spôsobuje regulačnú arbitráž.

S cieľom riešiť uvedené otázky a zabrániť rozdielom v regulácii sa všetky pravidlá, ktoré sa vzťahujú na súkromný sektor, presunuli do tohto návrhu nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, zatiaľ čo organizácia inštitucionálneho systému boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na vnútroštátnej úrovni sa ponecháva na smernicu, pričom sa uznáva potreba flexibility pre členské štáty v tejto oblasti.

V predkladanom návrhu však nejde len o presunutie ustanovení existujúcej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu do nariadenia; v záujme vyššej úrovne harmonizácie a konvergencie pri uplatňovaní pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej EÚ sa vykonalo niekoľko podstatných zmien:

–s cieľom zmierniť nové a vznikajúce riziká sa zoznam povinných subjektov rozširuje tak, aby zahŕňal poskytovateľov služieb kryptoaktív, ale aj ďalšie sektory, ako sú platformy hromadného financovania a poskytovatelia služieb v súvislosti s migráciou,

–s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie pravidiel na celom vnútornom trhu sa objasňujú požiadavky týkajúce sa vnútorných politík, kontrol a postupov, a to aj v prípade skupín, a zavádzajú sa podrobnejšie opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s jasnejšími požiadavkami podľa úrovne rizika klienta,

–preskúmavajú sa požiadavky týkajúce sa tretích krajín s cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti uplatňovali na tie krajiny, ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém Únie,

–o niečo podrobnejšie sa objasňujú požiadavky týkajúce sa politicky exponovaných osôb, najmä pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky exponovaná osoba“,

–zjednodušujú sa požiadavky týkajúce sa skutočného vlastníctva, aby sa zabezpečila primeraná úroveň transparentnosti v celej Únii, a zavádzajú sa nové požiadavky vo vzťahu k povereným osobám a zahraničným subjektom s cieľom zmierniť riziká spojené s ukrývaním páchateľov trestných činov za subjektmi na sprostredkovateľskej úrovni,

–s cieľom jednoznačnejšie usmerňovať ohlasovanie podozrivých transakcií sa objasňujú varovné signály vyvolávajúce podozrenie, zatiaľ čo požiadavky na poskytovanie informácií a ich a výmenu medzi súkromnými subjektmi zostávajú nezmenené,

–s cieľom zabezpečiť úplný súlad s pravidlami EÚ o ochrane údajov sa zavádzajú požiadavky na spracúvanie určitých kategórií osobných údajov a stanovuje sa kratšia lehota na uchovávanie osobných údajov,

–posilňujú sa opatrenia na zmiernenie zneužívania nástrojov na doručiteľa a vzhľadom na preukázanú nízku účinnosť súčasného prístupu, ktorý sa v súvislosti s veľkými hotovostnými transakciami pri plnení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu spolieha na obchodníkov s tovarom, sa vkladá ustanovenie obmedzujúce používanie peňažných prostriedkov v hotovosti pri veľkých transakciách.

Stanovením priamo uplatniteľných pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v nariadení, ktoré budú podrobnejšie než v súčasnosti v smernici (EÚ) 2015/849, sa nielen podporí konvergencia uplatňovania opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo všetkých členských štátoch, ale vznikne aj konzistentný rámec, na základe ktorého bude úrad AMLA schopný monitorovať uplatňovanie daných pravidiel vo svojej funkcii orgánu vykonávajúceho priamy dohľad nad určitými povinnými subjektmi.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Východiskovým bodom tohto návrhu je existujúca smernica (EÚ) 2015/849 zmenená smernicou (EÚ) 2018/843 11 . Hoci sa riadi súčasným komplexným prístupom založeným na hodnotení rizika, v návrhu sa tento prístup prehlbuje a posilňuje s cieľom dosiahnuť väčšiu účinnosť a cezhraničnú konzistentnosť uplatňovania požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Na základe zmien zavedených smernicou 2018/843 sa návrhom zjednodušuje transparentnosť skutočného vlastníctva na celom vnútornom trhu, pričom sa riešia aspekty, v rámci ktorých mohli páchatelia trestných činov pre nedostatočnú podrobnosť využívať najslabší článok. Tento návrh sa musí vnímať ako súčasť balíka, pričom ostatné legislatívne návrhy, ktoré s ním súvisia, musia byť navzájom v úplnom súlade.

Tento návrh je v súlade s najnovšími zmenami odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF), najmä v súvislosti s rozšírením rozsahu subjektov podliehajúcich požiadavkám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom zahrnúť medzi ne poskytovateľov služieb kryptoaktív a v súvislosti s opatreniami, ktoré majú povinné subjekty prijať, s cieľom posudzovať a zmierňovať riziká obchádzania cielených finančných sankcií. V súlade s normami FATF sa týmto návrhom zabezpečuje v celej Únii konzistentný prístup k zmierňovaniu rizík vyplývajúcich z akcií na doručiteľa a opcií na akcie na doručiteľa. Nad rámec noriem FATF sa v návrhu riešia riziká, ktoré sú špecifické pre Úniu alebo ktoré majú vplyv na úrovni Únie, ako sú riziká vyplývajúce zo systémov migrácie alebo z veľkých hotovostných platieb.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

–Zahrnutím poskytovateľov služieb kryptoaktív medzi subjekty, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a zavedením požiadaviek na informácie o prevodoch virtuálnych aktív sa doplní nedávny balík v oblasti digitálnych financií z 24. septembra 2020 13 a zabezpečí sa úplný súlad medzi rámcom EÚ a normami FATF.

–Vďaka prijatému prístupu k identifikácii subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, sa takisto zabezpečí súlad s nedávno prijatým nariadením o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania 14 v tom zmysle, že v tomto návrhu sa stanovuje uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu aj na platformy hromadného financovania, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, keďže dané nariadenie obsahuje určité záruky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súvislosti s platformami hromadného financovania, na ktoré sa vzťahuje.

–Zmeny pravidiel týkajúcich sa náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú ustanovenia s cieľom lepšie koncipovať náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v prípadoch, keď uzatváranie zmluvných vzťahov s klientmi prebieha na diaľku, a to v súlade s návrhom Komisie na zmenu nariadenia eIDAS v súvislosti s rámcom pre európsku digitálnu identitu 15 vrátane európskych peňaženiek digitálnej identity a príslušnej dôveryhodnej služby, najmä elektronického osvedčovania atribútov. Je to v súlade so stratégiou v oblasti digitálnych financií 16 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v článku 5 Zmluvy o Európskej únii nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť ciele tohto návrhu jednotlivo, a preto sa môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Návrh nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov.

V balíku opatrení Komisie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí z roku 2019 sa poukázalo na to, ako páchatelia trestných činov dokázali využívať rozdiely medzi režimami členských štátov na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti a financovanie terorizmu môžu poškodiť stabilitu a dobré meno finančného systému Únie a ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu. Opatrenia prijaté výlučne na vnútroštátnej úrovni by mohli mať nepriaznivé účinky na vnútorný trh a prispieť k fragmentácii. Opatrenie na úrovni EÚ je opodstatnené na zachovanie rovnakých podmienok v rámci Únie – pričom subjekty vo všetkých členských štátoch podliehajú konzistentnému súboru povinností v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Vzhľadom na cezhraničný charakter veľkej časti činností spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu je na predchádzanie týmto trestným činom nevyhnutná dobrá spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a jednotkami FIU. Mnohé subjekty podliehajúce povinnostiam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí vykonávajú cezhraničné činnosti a rôznorodosť prístupov vnútroštátnych orgánov dohľadu a jednotiek FIU im bráni v dosahovaní optimálnych postupov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni skupiny.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Vzhľadom na niekoľko nedávnych legislatívnych zmien sa zatiaľ neuskutočnilo úplné hodnotenie ex post súčasného režimu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Smernica (EÚ) 2015/849 bola prijatá 20. mája 2015, pričom lehota na transpozíciu členskými štátmi bola do 26. júna 2017. Smernica (EÚ) 2018/843 bola prijatá 30. mája 2018 s lehotou na transpozíciu do 10. januára 2020. Kontrola transpozície stále prebieha. Ako hodnotenie účinnosti režimu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v jeho vtedajšej podobe však slúži oznámenie Komisie z júla 2019 a uvedené sprievodné správy.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

–konzultácie o pláne, ktorým sa oznamuje akčný plán Komisie. Tieto konzultácie prebiehali od 11. februára do 12. marca 2020 na portáli Komisie Vyjadrite svoj názor a príspevok do nich poskytlo 42 rôznych zainteresovaných strán,

–verejné konzultácie o opatreniach navrhnutých v akčnom pláne otvorené širokej verejnosti a všetkým skupinám zainteresovaných strán, ktoré sa spustili 7. mája 2020 a prebiehali do 26. augusta. Prijalo sa v rámci nich 202 oficiálnych príspevkov,

–cielené konzultácie s členskými štátmi a príslušnými orgánmi činnými v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko na rôznych zasadnutiach skupiny expertov na problematiku boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a finančné spravodajské jednotky EÚ prispeli na stretnutiach platformy FIU a prostredníctvom písomných dokumentov. Diskusie boli podporené cielenými konzultáciami s členskými štátmi a príslušnými orgánmi vo forme dotazníkov,

–žiadosť o poradenstvo adresovaná v marci 2020 Európskemu orgánu pre bankovníctvo. orgán EBA svoje stanovisko poskytol 10. septembra,

–stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k akčnému plánu Komisie vydané 23. júla 2020,

–konferencia na vysokej úrovni, ktorú zorganizovala Komisia 30. septembra 2020 a na ktorej sa stretli zástupcovia vnútroštátnych orgánov a orgánov EÚ, poslanci Európskeho parlamentu, zástupcovia súkromného sektora a občianskej spoločnosti a akademická obec.

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

1. zachovanie pravidiel EÚ bez zmeny tak, ako sú;

2. zabezpečenie vyššej miery harmonizácie pravidiel, ktoré sa vzťahujú na povinné subjekty, a ponechanie podrobného stanovenia právomocí a povinností príslušných orgánov na členské štáty;

3. zabezpečenie vyššej miery harmonizácie pravidiel, ktoré sa vzťahujú na subjekty podliehajúce povinnostiam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a harmonizácie právomocí a povinností orgánov dohľadu a jednotiek FIU.

V prílohe IX k posúdeniu vplyvu sa analyzuje zavedenie limitov pre veľké hotovostné transakcie, pričom uvedený nový prístup sa zavádza v tomto návrhu.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Aj keď, ako už bolo uvedené, sa zatiaľ neuskutočnilo žiadne formálne hodnotenie ex post ani kontrola vhodnosti existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, možno uviesť niekoľko tvrdení vo vzťahu k prvkom návrhu, ktoré povedú k ďalšiemu zjednodušeniu a k zvýšeniu efektívnosti. Po prvé, nahradením určitých pravidiel obsiahnutých v smernici harmonizovanejšími a priamo uplatniteľnými pravidlami stanovenými v nariadení sa odstráni potreba transpozičného úsilia v členských štátoch a uľahčí sa podnikanie cezhraničným subjektom v EÚ. Ďalej sa vyňatím obchodníkov s tovarom z rozsahu pôsobnosti rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v kombinácii s navrhovaným zákazom hotovostných operácií nad 10 000 EUR odbremenia takíto obchodníci od administratívnej záťaže vyplývajúcej z uplatňovania požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súvislosti s hotovostnými operáciami presahujúcimi 10 000 EUR. A napokon, vyšším stupňom harmonizácie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí sa vo viacerých špecifických oblastiach uľahčí vykonávanie celoskupinových vnútorných politík, kontrol a postupov na celom vnútornom trhu.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Toto nariadenie nemá vplyv na rozpočet.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Návrh zahŕňa všeobecný plán monitorovania a hodnotenia vplyvu na špecifické ciele, v ktorom sa vyžaduje, aby Komisia vykonala prvé preskúmanie päť rokov po dátume začatia uplatňovania nariadenia (a potom každé tri roky) a aby podala správu o svojich hlavných zisteniach Európskemu parlamentu a Rade. Návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý sprevádza tento návrh, obsahuje rovnaké ustanovenia o hodnotení, pričom hodnotenie týchto dvoch nástrojov možno spojiť do jednej správy. Preskúmanie sa uskutoční v súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Vnútorné politiky, kontroly a postupy

Náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Zatiaľ čo väčšina ustanovení o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sa preberá z existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v tomto návrhu sa uvádza niekoľko objasnení a doplňujúcich podrobností týkajúcich sa náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Objasňuje sa, že základným cieľom povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je získať o klientoch dostatočné poznatky, ktoré povinným subjektom umožnia určiť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s obchodnými vzťahmi alebo príležitostnými transakciami a rozhodnúť sa, aké zodpovedajúce opatrenia na zmiernenie rizika musia uplatniť. Zavádzajú sa konkrétnejšie a podrobnejšie ustanovenia v súvislosti s identifikáciou klienta a overovaním jeho totožnosti. Objasňujú sa podmienky používania prostriedkov elektronickej identifikácie stanovené v nariadení (EÚ) č. 910/2014 20 . Úrad AMLA sa splnomocňuje vypracovať regulačné technické predpisy o štandardných súboroch údajov na identifikáciu fyzických a právnických osôb a stanovuje sa jeho povinnosť urobiť to; tieto regulačné technické predpisy budú zahŕňať osobitné opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré môžu povinné subjekty uplatniť v prípade situácií s nižším rizikom vymedzených v nadnárodnom hodnotení rizík, ktoré je Komisia povinná vypracovať. Uvádzajú sa podrobné pravidlá týkajúce sa opatrení zjednodušenej a zvýšenej náležitej starostlivosti.

Upravuje sa politika týkajúca sa tretích krajín. Komisia určí tretie krajiny buď s prihliadnutím na zverejnenú identifikáciu príslušným medzinárodným subjektom stanovujúcim normy (FATF), alebo na základe vlastného samostatného posúdenia. Na tretie krajiny, ktoré Komisia takto určí, sa bude vzťahovať jeden z dvoch súborov dôsledkov, a to úmerne riziku, ktoré dané krajiny predstavujú pre finančný systém Únie: i) tretie krajiny, na ktoré sa vzťahujú všetky opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti a dodatočné protiopatrenia špecifické pre danú krajinu, a ii) tretie krajiny, na ktoré sa vzťahujú opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti špecifické pre danú krajinu. Komisia v zásade označí tretie krajiny, ktoré sú „predmetom výzvy na prijatie opatrení“ vydanej FATF, ako vysokorizikové tretie krajiny. Vzhľadom na pretrvávajúcu povahu závažných strategických nedostatkov v rámcoch týchto krajín pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa na ne s cieľom primerane zmierňovať danú hrozbu budú vzťahovať všetky opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti, ako aj protiopatrenia špecifické pre danú krajinu. Tretie krajiny s nedostatkami v oblasti dodržiavania súladu s predpismi v rámci vlastných režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré FATF definuje ako „podliehajúce zvýšenému monitorovaniu“, Komisia v zásade takto identifikuje, na základe čoho budú podliehať opatreniam zvýšenej náležitej starostlivosti špecifickým pre danú krajinu, a to úmerne rizikám. Komisia môže takisto určiť tretie krajiny, ktoré FATF takto neidentifikuje, ale ktoré predstavujú pre finančný systém Únie osobitnú hrozbu a ktoré budú na základe tejto hrozby podliehať buď opatreniam zvýšenej náležitej starostlivosti špecifickým pre danú krajinu, alebo v prípade potreby všetkým opatreniam zvýšenej náležitej starostlivosti a protiopatreniam. Pri posudzovaní miery hrozby pochádzajúcej z takýchto tretích krajín môže Komisia vychádzať z technických odborných znalostí úradu AMLA. A napokon, úrad AMLA vypracuje usmernenia týkajúce sa rizík, trendov a metód v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré nie sú špecifické pre danú krajinu, ale vychádzajú skôr z geografických oblastí mimo Únie, a podľa toho poskytne povinným subjektom poradenstvo o možnosti prijať opatrenia na zmiernenie daných rizík. Cieľom tohto prepracovaného prístupu k tretím krajinám je zaistiť účinné zmierňovanie vonkajších hrozieb pre finančný systém Únie a riadne fungovanie vnútorného trhu, a to zavedením harmonizovaného prístupu na úrovni EÚ a zabezpečením väčšej podrobnosti a proporcionality pri určovaní dôsledkov spojených so zaradením určitej krajiny do príslušného zoznamu na základe zohľadnenia miery rizika.

Politicky exponované osoby

Ustanovenia o politicky exponovaných osobách vychádzajú zo súčasných právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zahŕňajú povinnosť členských štátov vypracovať zoznam funkcií, v ktorých sa na ich území osobám priznáva status politicky exponovanej osoby, ako aj povinnosti povinných subjektov uplatniť na politicky exponované osoby opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na základe prístupu založeného na hodnotení rizika. Požiadavky vzťahujúce sa na osoby, ktoré už nevykonávajú významné verejné funkcie, sú stanovené v právnych predpisoch.

Využívanie tretích strán a externé zabezpečovanie činností

V návrhu sa vychádzajúc zo súčasných pravidiel objasňujú príslušné podmienky, za ktorých možno využiť povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ktorú už vykonávajú iné povinné subjekty, a pristúpiť k externému zabezpečovaniu funkcií prostredníctvom iných subjektov alebo poskytovateľov služieb. V návrhu sa uvádza, že v oboch prípadoch nesie konečnú zodpovednosť za súlad s pravidlami povinný subjekt. Musí sa uplatňovať prístup založený na hodnotení rizika a nesmú sa využívať poskytovatelia so sídlom vo vysokorizikových tretích krajinách, v krajinách s nedostatkami v oblasti dodržiavania súladu s predpismi či v ktorejkoľvek inej krajine predstavujúcej hrozbu pre finančný systém Únie ani sa nesmie využívať externé zabezpečovanie funkcií prostredníctvom týchto poskytovateľov.

Informácie o skutočnom vlastníctve

Ustanovenia v návrhu týkajúce sa informácií o skutočnom vlastníctve vychádzajú z ustanovení súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane koncepcie skutočného vlastníctva a požiadavky, aby všetky podnikateľské a iné právne subjekty získavali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve. Stanovujú sa podrobnejšie pravidlá na identifikáciu konečných užívateľov výhod v prípade podnikateľských a iných právnych subjektov a zavádza sa harmonizovaný prístup k určovaniu skutočného vlastníctva. Pokiaľ ide o účelovo zriadenú správu zvereného majetku a podobné právne subjekty alebo štruktúry, sú zahrnuté ustanovenia na zabezpečenie konzistentnej identifikácie konečných užívateľov výhod vo všetkých členských štátoch v podobných situáciách, ako aj ustanovenie o splnomocnení Komisie na prijatie vykonávacieho aktu. Návrh zahŕňa požiadavky na poskytovanie informácií, ktorým podliehajú poverení akcionári a poverení riaditelia, a zavádza sa v ňom povinnosť, aby právne subjekty mimo EÚ, ktoré buď vstupujú do obchodného vzťahu s povinným subjektom EÚ, alebo nadobúdajú nehnuteľnosť v Únii, registrovali svoje skutočné vlastníctvo v Únii.

Ohlasovacie povinnosti

Ustanovenia o ohlasovaní podozrivých transakcií jednotkám FIU (alebo samoregulačnému orgánu, ak by to niektorý členský štát stanovil) vychádzajú z ustanovení súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Stanovujú sa jasnejšie pravidlá spôsobu identifikácie transakcií. S cieľom uľahčiť povinným subjektom plnenie ohlasovacích povinností a umožniť účinnejšie fungovanie analytických činností a spolupráce jednotiek FIU vypracuje úrad AMLA návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví spoločný vzor na ohlasovanie podozrivých transakcií, ktorý sa má používať ako jednotný základ v celej EÚ.

Ochrana údajov

Na spracúvanie osobných údajov na účely tohto návrhu sa vzťahuje všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov [nariadenie (EÚ) 2016/679]. V návrhu sa objasňujú podmienky, ktoré sa uplatňujú na spracúvanie určitých kategórií osobných údajov citlivejšej povahy povinnými subjektmi. Povinné subjekty musia uchovávať záznamy o určitých osobných údajoch päť rokov.

Opatrenia na zmiernenie rizík zneužívania nástrojov na doručiteľa

Návrh obsahuje ustanovenie, ktoré bráni obchodníkom s tovarom alebo poskytovateľom služieb prijímať hotovostné platby nad 10 000 EUR na jeden nákup, pričom členským štátom sa v prípade veľkých hotovostných transakcií umožňuje zachovať v platnosti nižšie stropy. Tento strop sa nevzťahuje na súkromné operácie medzi jednotlivcami. Komisia musí posúdiť prínosy a vplyvy ďalšieho znižovania tohto limitu do troch rokov od začiatku uplatňovania navrhovaného nariadenia. Zakazuje sa poskytovanie služieb a úschovy anonymných peňaženiek na kryptoaktíva. Spoločnosti, ktoré nie sú kótované, majú zakázané vydávať akcie na doručiteľa a musia tieto akcie registrovať. Vydávanie opcií na akcie na doručiteľa je povolené len v sprostredkovanej forme.

Záverečné ustanovenia

Stanovujú sa ustanovenia týkajúce sa prijímania delegovaných aktov Komisiou podľa článku 290 zmluvy. Nariadenie nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po uverejnení v úradnom vestníku a začne sa uplatňovať tri roky po nadobudnutí účinnosti. Komisia musí toto nariadenie preskúmať a vyhodnotiť do piatich rokov od začiatku jeho uplatňovania a potom každé tri roky.

2021/0239 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 21 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 22 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 23 predstavuje hlavný právny nástroj na predchádzanie využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V uvedenej smernici sa stanovuje komplexný právny rámec, ktorý ďalej posilňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 24 , a to riešením vznikajúcich rizík a zvyšovaním transparentnosti skutočného vlastníctva. Bez ohľadu na to, čo sa prostredníctvom uvedenej smernice dosiahlo, zo skúseností vyplynulo, žeby sa mali zaviesť ďalšie zlepšenia s cieľom primerane zmierňovať riziká a účinne odhaľovať pokusy o zneužitie finančného systému Únie na trestné účely.

(2)Hlavnou výzvou identifikovanou v súvislosti s uplatňovaním ustanovení smernice (EÚ) 2015/849, ktorou sa stanovujú povinnosti subjektov súkromného sektora, tzv. povinných subjektov, je nedostatočná priama uplatniteľnosť uvedených pravidiel a fragmentácia prístupu na vnútroštátnej úrovni. Hoci uvedené pravidlá existujú a vyvíjajú sa viac než tridsať rokov, stále sa vykonávajú spôsobom, ktorý nie je v úplnom súlade s požiadavkami integrovaného vnútorného trhu. Preto je potrebné, aby sa pravidlá týkajúce sa záležitostí v súčasnosti upravených smernicou (EÚ) 2015/849, ktoré môžu byť priamo uplatniteľné dotknutými povinnými subjektmi, zaviedli prostredníctvom nového nariadenia s cieľom dosiahnuť želanú jednotnosť uplatňovania.

(3)Tento nový nástroj je súčasťou komplexného balíka zameraného na posilnenie rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tento nástroj, smernica [vložiť odkaz – návrh 6. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final], nariadenie [vložiť odkaz – návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 – COM(2021) 422 final] a nariadenie [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final] budú spoločne tvoriť právny rámec upravujúci požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré majú spĺňať povinné subjekty, a podporujúci inštitucionálny rámec Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AMLA“).

(4)Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté na úrovni Únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzený účinok. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Únia, by preto mali byť v súlade s činnosťami na medzinárodnej úrovni, pričom by mali byť aspoň rovnako prísne. V rámci činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) a nástroje iných medzinárodných orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie účinnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa relevantné právne akty Únie mali v príslušných prípadoch zosúladiť s medzinárodnými normami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní prijatými FATF vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“) a s neskoršími zmenami uvedených noriem.

(5)Od prijatia smernice (EÚ) 2015/849 prispel nedávny vývoj trestnoprávneho rámca Únie k posilneniu predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a boja proti nim. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 25 viedla k spoločnému chápaniu trestnej činnosti prania špinavých peňazí a súvisiacich predikatívnych trestných činov. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 26 sa vymedzili hospodárske trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ktoré by sa takisto mali považovať za predikatívne trestné činy prania špinavých peňazí. Vďaka smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 27 sa dosiahlo spoločné chápanie trestnej činnosti financovania terorizmu. Keďže uvedené pojmy sú teraz v trestnom práve Únie objasnené, už nie je potrebné, aby sa v pravidlách Únie týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vymedzovali pojmy pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy alebo financovanie terorizmu. Namiesto toho by mal byť rámec Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v úplnom súlade s trestnoprávnym rámcom Únie.

(6)Technológie sa neustále vyvíjajú a ponúkajú súkromnému sektoru príležitosti na vývoj nových produktov a systémov na výmenu finančných prostriedkov alebo hodnoty. Na jednej strane ide o pozitívny jav, ale na druhej strane to môže viesť k vzniku nových rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, keďže páchateľom trestných činov sa neustále darí nachádzať spôsoby, ako využiť zraniteľné miesta na ukrývanie a presúvanie nezákonných finančných prostriedkov po celom svete. Poskytovatelia služieb kryptoaktív a platformy hromadného financovania sú vystavené zneužívaniu nových kanálov na pohyb peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti a majú dobré predpoklady na to, aby takéto pohyby dokázali odhaľovať a mohli zmierňovať riziká. Rozsah pôsobnosti právnych predpisov Únie by sa preto mal rozšíriť tak, aby zahŕňal aj tieto subjekty, a to v súlade s nedávnym vývojom noriem FATF v súvislosti s kryptoaktívami.

(7)Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zohrávajú kľúčovú úlohu ako strážcovia prístupu do finančného systému Únie, a preto by mali prijať všetky nevyhnutné opatrenia potrebné na plnenie požiadaviek tohto nariadenia s cieľom zabrániť páchateľom trestných činov v praní príjmov z ich nezákonných aktivít alebo vo financovaní teroristických činností. Mali by sa zaviesť aj opatrenia na zmiernenie akéhokoľvek rizika nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií.

(8)Jedným zo spôsobov riadenia skupinových financií je aj uskutočňovanie finančných transakcií v rámci tej istej skupiny. Takéto transakcie však neprebiehajú vo vzťahu voči klientom a nevyžadujú si uplatňovanie opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. S cieľom zabezpečiť právnu istotu treba uznať, že toto nariadenie sa nevzťahuje na finančné činnosti ani iné finančné služby, ktoré členovia skupiny poskytujú iným členom danej skupiny.

(9)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách vrátane poskytovania daňového poradenstva, a to v prípadoch, keď existuje riziko zneužitia služieb poskytovaných osobami vykonávajúcimi právnické povolania na účely prania príjmov z trestnej činnosti alebo na účely financovania terorizmu. Mali by však existovať výnimky z akejkoľvek povinnosti oznamovať informácie získané pred súdnym konaním, počas neho alebo po ňom, alebo počas zisťovania právneho postavenia klienta, na ktoré by sa mala vzťahovať povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť. Právne poradenstvo by preto naďalej malo podliehať povinnosti služobného tajomstva, pokiaľ sa osoba vykonávajúca právnické povolanie nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, a právne poradenstvo sa neposkytuje na účel prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo pokiaľ osoba vykonávajúca právnické povolanie nevie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(10)S cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv zaručených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) by v prípade audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, ktorí sú v niektorých členských štátoch oprávnení obhajovať alebo zastupovať klienta v súvislosti so súdnym konaním alebo zisťovať právne postavenie klienta, informácie, ktoré získavajú pri výkone uvedených úloh, nemali podliehať ohlasovacím povinnostiam.

(11)Smernica (EÚ) 2018/843 bola prvým právnym nástrojom v Únii na riešenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré predstavujú kryptoaktíva. Rozšíril sa ňou rozsah pôsobnosti rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa na dva druhy poskytovateľov služieb kryptoaktív: na poskytovateľov zmenárenských služieb medzi virtuálnymi menami a fiat menami a na poskytovateľov služieb peňaženky. Vzhľadom na rýchly technologický vývoj a pokrok v rámci noriem FATF je potrebné tento prístup prepracovať. Prvým krokom k dokončeniu a aktualizovaniu právneho rámca Únie bolo prijatie nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM(2020) 593 final], v ktorom sa stanovujú požiadavky na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí chcú požiadať o povolenie na poskytovanie svojich služieb na jednotnom trhu. Zároveň sa ním zaviedlo vymedzenie pojmov „kryptoaktíva“ a „poskytovateľ služieb kryptoaktív“, ktoré zahŕňajú širšiu škálu činností. S cieľom zmierniť akékoľvek riziko zneužitia kryptoaktív na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na poskytovateľov služieb kryptoaktív patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM(2020) 593 final].

(12)Zraniteľné miesta platforiem hromadného financovania voči rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu majú horizontálny charakter a ovplyvňujú vnútorný trh ako celok. V súčasnosti v jednotlivých členských štátoch vznikajú rozdielne prístupy k riadeniu týchto rizík. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 28 sa v celej Únii harmonizuje regulačný prístup k podnikateľským platformám hromadného financovania založeného na investovaní a na požičiavaní a zabezpečuje sa zavedenie primeraných a súdržných záruk na riešenie potenciálnych rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Patria medzi ne požiadavky na správu finančných prostriedkov a platieb vo vzťahu ku všetkým finančným transakciám vykonávaným na uvedených platformách. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia pri vykonávaní takýchto transakcií buď požiadať o licenciu, alebo uzavrieť partnerstvo s poskytovateľom platobných služieb alebo úverovou inštitúciou. V nariadení sa stanovujú aj záruky v rámci postupu udeľovania povolenia, v rámci posudzovania dobrej povesti manažmentu a prostredníctvom postupov náležitej starostlivosti vo vzťahu k vlastníkom projektov. Komisia je povinná do 10. novembra 2023 v správe o uvedenom nariadení posúdiť, či môžu byť potrebné ďalšie záruky. Preto je odôvodnené, aby platformy hromadného financovania oprávnené podľa nariadenia (EÚ) 2020/1503 nepodliehali právnym predpisom Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(13)Na platformy hromadného financovania, ktoré nie sú oprávnené podľa nariadenia (EÚ) 2020/1503, sa v súčasnosti buď nevzťahuje žiadna regulácia, alebo podliehajú rozdielnym regulačným prístupom, a to aj pokiaľ ide o pravidlá a postupy riešenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V záujme konzistentnosti a zaistenia, aby v danom prostredí neexistovali nekontrolované riziká, je potrebné, aby sa na všetky platformy hromadného financovania, ktoré nie sú oprávnené podľa nariadenia (EÚ) 2020/1503, a teda nepodliehajú jeho zárukám, vzťahovali pravidlá Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, s cieľom zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(14)V smernici (EÚ) 2015/849 sa zmierňovanie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré predstavujú veľké hotovostné platby, zabezpečuje tým, že medzi povinné subjekty sú zaradené osoby obchodujúce s tovarom, ak uskutočňujú alebo prijímajú platby v hotovosti nad 10 000 EUR, pričom sa členským štátom umožňuje zaviesť prísnejšie opatrenia. Takýto prístup sa vzhľadom na nedostatočnú zrozumiteľnosť a uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, nedostatočný dohľad a obmedzený počet podozrivých transakcií ohlásených jednotke FIU ukázal ako neúčinný. So zámerom primerane zmierniť riziká vyplývajúce zo zneužívania veľkých súm v hotovosti by sa pre celú Úniu mal stanoviť limit vzťahujúci sa na veľké hotovostné transakcie nad 10 000 EUR. V dôsledku toho by osoby obchodujúce s tovarom už nemali podliehať povinnostiam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(15)Niektoré kategórie obchodníkov s tovarom sú obzvlášť vystavené riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu z dôvodu vysokej hodnoty malého prepravovateľného tovaru, s ktorým obchodujú. Preto by sa na osoby obchodujúce s drahými kovmi a drahými kameňmi mali vzťahovať požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(16)Poskytovatelia investičných služieb v súvislosti s migráciou sú súkromné spoločnosti, subjekty alebo osoby, ktoré konajú alebo komunikujú priamo s príslušnými orgánmi členských štátov v mene štátnych príslušníkov tretích krajín alebo poskytujú sprostredkovateľské služby štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí chcú získať právo na pobyt v členskom štáte výmenou za akýkoľvek druh investícií vrátane kapitálových prevodov, nákupu alebo prenájmu nehnuteľností, investícií do štátnych dlhopisov, investícií do podnikateľských subjektov, poskytnutia daru alebo dotovania verejnoprospešnej činnosti a príspevkov do štátneho rozpočtu. Systémy udeľovania povolenia na pobyt investorom predstavujú riziká a zraniteľné miesta z hľadiska prania špinavých peňazí, korupcie a daňových únikov. Tieto riziká naberajú na intenzite v súvislosti s cezhraničnými právami spojenými s pobytom v členskom štáte. Preto je potrebné, aby poskytovatelia investičných služieb v súvislosti s migráciou podliehali povinnostiam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na systémy udeľovania občianstva investorom, v rámci ktorých možno získať štátnu príslušnosť výmenou za takéto investície, keďže tieto systémy je nevyhnutné považovať za narúšajúce základný štatút občianstva Únie a zásadu lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi.

(17)Na veriteľov spotrebiteľských úverov, hypotekárnych veriteľov a sprostredkovateľov spotrebiteľských a hypotekárnych úverov, ktorí nie sú úverovými inštitúciami ani finančnými inštitúciami, sa na úrovni Únie nevzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ale v niektorých členských štátoch takýmto povinnostiam podliehajú z dôvodu ich vystavenia rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Títo veritelia spotrebiteľských úverov, hypotekárni veritelia a sprostredkovatelia spotrebiteľských a hypotekárnych úverov môžu byť v závislosti od svojho obchodného modelu vystavení značným rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Je dôležité zabezpečiť, aby sa na subjekty vykonávajúce podobné činnosti, ktoré sú vystavené takýmto rizikám, vzťahovali požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bez ohľadu na to, či sa považujú za úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie. Preto je vhodné zahrnúť veriteľov spotrebiteľských úverov, hypotekárnych veriteľov a sprostredkovateľov spotrebiteľských a hypotekárnych úverov, ktorí nie sú úverovými inštitúciami ani finančnými inštitúciami, ale v dôsledku svojich činností sú vystavení rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(18)V záujme konzistentného prístupu treba objasniť, na ktoré subjekty v investičnom sektore sa vzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Hoci podniky hromadného investovania už patrili do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/849, je potrebné zosúladiť príslušnú terminológiu so súčasnými právnymi predpismi Únie o investičných fondoch, konkrétne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES 29 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ 30 . Keďže fondy by mohli byť zriadené bez právnej subjektivity, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia treba zahrnúť aj ich správcov. Požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mali uplatňovať bez ohľadu na formu, v akej sú podielové listy alebo akcie fondu sprístupnené na nákup v Únii, a to aj vtedy, keď sa podielové listy alebo akcie priamo alebo nepriamo ponúkajú investorom usadeným v Únii alebo keď sa u nich umiestňujú na podnet správcu alebo v mene správcu.

(19)Je dôležité, aby sa požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uplatňovali primeraným spôsobom a aby uloženie akejkoľvek požiadavky bolo primerané úlohe, ktorú môžu povinné subjekty zohrávať pri predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Na tento účel by členské štáty mali v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizík podľa tohto nariadenia mať možnosť oslobodiť určitých prevádzkovateľov od požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak činnosti, ktoré vykonávajú, predstavujú nízke riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a ak ide o činnosti, ktoré majú obmedzenú povahu. Na zabezpečenie transparentného a konzistentného uplatňovania takýchto výnimiek v celej Únii by sa mal zaviesť mechanizmus, ktorý by Komisii umožnil overiť potrebu výnimiek, ktoré sa majú udeliť. Komisia by takisto mala každoročne uverejňovať takéto výnimky v Úradnom vestníku Európskej únie.

(20)Konzistentný súbor pravidiel o vnútorných systémoch a kontrolách, ktorý sa vzťahuje na všetky povinné subjekty pôsobiace na vnútornom trhu, posilní dodržiavanie predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zvýši účinnosť dohľadu. S cieľom zaistiť primerané zmiernenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by povinné subjekty mali mať zavedený rámec vnútornej kontroly pozostávajúci z politík, kontrol a postupov založených na posudzovaní rizík, ako aj jasné rozdelenie povinností v rámci organizácie. V súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika stanoveným v tomto nariadení by uvedené politiky, kontroly a postupy mali byť úmerné povahe a veľkosti povinného subjektu a mali by reagovať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým daný subjekt čelí.

(21)Primeraný prístup založený na hodnotení rizika si vyžaduje, aby povinné subjekty identifikovali inherentné riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelia v dôsledku svojej podnikateľskej činnosti, s cieľom účinne ich zmierniť, a aby zabezpečili primeranosť svojich politík, postupov a vnútorných kontrol na riešenie týchto inherentných rizík. Povinné subjekty by pritom mali zohľadniť charakteristiky svojich klientov, ponúkané produkty, služby alebo transakcie, dotknuté krajiny alebo geografické oblasti a použité distribučné kanály. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa povahu rizík by sa takéto posúdenie rizika malo pravidelne aktualizovať.

(22)Je vhodné zohľadniť charakteristické znaky a potreby menších povinných subjektov a zabezpečiť zaobchádzanie, ktoré je primerané ich osobitným potrebám a povahe podnikania. To môže zahŕňať oslobodenie určitých povinných subjektov od vykonávania posúdenia rizika, ak sú riziká spojené so sektorom, v ktorom subjekt pôsobí, riadne preskúmané.

(23)FATF vypracovala normy, podľa ktorých majú jurisdikcie identifikovať a posudzovať riziká možného nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní a prijať opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Tieto nové normy, ktoré FATF v súčasnosti zaviedla, nenahrádzajú ani neoslabujú existujúce prísne požiadavky na krajiny týkajúce sa vykonávania cielených finančných sankcií s cieľom dosiahnuť súlad s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov týkajúcimi sa prevencie, potláčania a narúšania šírenia zbraní hromadného ničenia a jeho financovania. Uvedené existujúce povinnosti, ktoré sa na úrovni Únie vykonávajú rozhodnutiami Rady 2010/413/SZBP 31 a (SZBP) 2016/849 32 , ako aj nariadeniami Rady (EÚ) č. 267/2012 33 a (EÚ) 2017/1509 34 , naďalej predstavujú prísne povinnosti založené na pravidlách záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby v Únii.

(24)S cieľom zohľadniť najnovší vývoj na medzinárodnej úrovni sa týmto nariadením zavádza požiadavka identifikovať, pochopiť, riadiť a zmierňovať riziká potenciálneho nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní na úrovni povinných subjektov.

(25)Je dôležité, aby povinné subjekty prijali všetky opatrenia na úrovni svojho manažmentu v záujme vykonávania vnútorných politík, kontrol a postupov a vykonávania požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Kým osoba na úrovni manažmentu by mala byť určená ako osoba zodpovedná za vykonávanie politík, kontrol a postupov povinného subjektu, zodpovednosť za plnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal v konečnom dôsledku niesť riadiaci orgán subjektu. Úlohami týkajúcimi sa každodenného vykonávania politík, kontrol a postupov povinného subjektu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal byť poverený pracovník zodpovedný za dodržiavanie súladu s predpismi.

(26)V záujme účinného vykonávania opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je takisto nevyhnutné, aby zamestnanci povinných subjektov, ako aj ich agenti a distribútori, ktorí zohrávajú úlohu pri ich vykonávaní, rozumeli požiadavkám a vnútorným politikám, kontrolám a postupom zavedeným v danom subjekte. Povinné subjekty by mali na tento účel zaviesť opatrenia vrátane programov odbornej prípravy.

(27)Osoby poverené úlohami, ktoré súvisia s plnením požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany povinného subjektu, by sa mali podrobiť posúdeniu ich zručností, vedomostí, odborných znalostí, integrity a správania. Vykonávanie úloh, ktoré súvisia s dodržiavaním rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany povinného subjektu, zamestnancami vo vzťahu ku klientom, s ktorými majú blízky súkromný alebo profesionálny vzťah, môže viesť ku konfliktom záujmov a narušiť integritu systému. Zamestnancom by sa v takýchto situáciách preto malo zabrániť vykonávať akékoľvek úlohy, ktoré súvisia s dodržiavaním rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany povinného subjektu, vo vzťahu k takýmto klientom.

(28)Konzistentné vykonávanie celoskupinových politík a postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je kľúčové pre spoľahlivé a účinné riadenie rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu v rámci skupiny. Na tento účel by materský podnik mal prijať a vykonávať celoskupinové politiky, kontroly a postupy. Od povinných subjektov v rámci skupiny by sa malo vyžadovať, aby si vymieňali informácie, ak je takáto výmena relevantná na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výmena informácií by mala podliehať dostatočným zárukám, pokiaľ ide o dôvernosť, ochranu údajov a používanie informácií. Úlohou úradu AMLA by malo byť vypracovanie návrhu regulačných predpisov, v ktorých sa stanovia minimálne požiadavky týkajúce sa celoskupinových postupov a politík vrátane minimálnych noriem na výmenu informácií v rámci skupiny a úlohy a povinnosti materských podnikov, ktoré samy osebe nie sú povinnými subjektmi.

(29)Okrem skupín existujú aj iné štruktúry, ako napríklad siete alebo partnerstvá, v ktorých by povinné subjekty mohli mať spoločné vlastníctvo, riadenie a kontrolu dodržiavania súladu s predpismi. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky vo všetkých sektoroch a zároveň zabrániť nadmernému zaťažovaniu by mal úrad AMLA identifikovať situácie, v ktorých by sa podobné celoskupinové politiky mali na tieto štruktúry uplatňovať.

(30)Existujú prípady, keď sa pobočky a dcérske podniky povinných subjektov nachádzajú v tretích krajinách, v ktorých sú minimálne požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane povinností v oblasti ochrany údajov menej prísne ako rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii. V takýchto situáciách a s cieľom v plnej miere zabrániť využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany osobných údajov občanov Európskej únie by tieto pobočky a dcérske podniky mali plniť požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stanovené na úrovni Únie. Ak právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú plnenie týchto požiadaviek, napríklad z dôvodu obmedzených schopností skupiny pristupovať k informáciám, spracúvať ich alebo vymieňať si ich pre nedostatočnú úroveň právnych predpisov týkajúcich sa ochrany údajov alebo bankového tajomstva v tretej krajine, povinné subjekty by mali prijať dodatočné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pobočky a dcérske podniky nachádzajúce sa v danej krajine účinne zvládali riziká. Úrad AMLA by mal byť poverený vypracovaním návrhu technických predpisov, v ktorých sa stanoví druh takýchto dodatočných opatrení.

(31)Požiadavky náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby povinné subjekty identifikovali, overili a monitorovali svoje obchodné vzťahy so svojimi klientmi v súvislosti s rizikami spojenými s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré predstavujú. Presná identifikácia a overenie údajov potenciálnych a existujúcich klientov sú nevyhnutné na pochopenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojených s klientmi, či už ide o fyzické, alebo právnické osoby.

(32)V Únii treba dosiahnuť jednotnú a vysokú úroveň náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to pomocou harmonizovaných požiadaviek na identifikáciu klientov a overenie ich totožnosti a znížením vnútroštátnych rozdielov s cieľom umožniť rovnaké podmienky na celom vnútornom trhu a konzistentné uplatňovanie ustanovení v celej Únii. Zároveň je nevyhnutné, aby povinné subjekty uplatňovali požiadavky náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi spôsobom založeným na hodnotení rizika. Pre povinné subjekty nie je prístup založený na hodnotení rizika neprimerane liberálnou možnosťou. Zahŕňa využívanie rozhodovania sa na základe dôkazov s cieľom účinnejšie sa zamerať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí Únia a subjekty, ktoré v nej fungujú.

(33)Od povinných subjektov by sa nemalo vyžadovať, aby uplatňovali opatrenia náležitej starostlivosti voči klientom, ktorí vykonávajú príležitostné alebo prepojené transakcie pod určitou hodnotou, pokiaľ neexistuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Zatiaľ čo limit 10 000 EUR sa uplatňuje na väčšinu príležitostných transakcií, od povinných subjektov pôsobiacich v sektoroch alebo vykonávajúcich transakcie, ktoré predstavujú vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, by sa malo vyžadovať, aby uplatňovali náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v prípade transakcií s nižšími limitmi. S cieľom identifikovať sektory alebo transakcie, ako aj primerané limity pre tieto sektory alebo transakcie by mal úrad AMLA vypracovať osobitný návrh regulačných technických predpisov.

(34)Niektoré obchodné modely sú založené na tom, že povinný subjekt má obchodný vzťah s obchodníkom na ponúkanie platobných iniciačných služieb, prostredníctvom ktorých obchodník dostáva platbu za poskytnutie tovaru alebo služieb, a nie s obchodníkovým klientom, ktorý autorizuje platobnú iniciačnú službu na iniciáciu jedinej alebo jednorazovej transakcie obchodníkovi. V rámci takéhoto obchodného modelu je klientom povinného subjektu na účely pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obchodník, a nie klient obchodníka. Povinný subjekt by preto mal uplatňovať požiadavky náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi voči obchodníkovi.

(35)V smernici (EÚ) 2015/849 sa napriek tomu, že sa do určitej miery harmonizovali pravidlá členských štátov v oblasti povinností týkajúcich sa identifikácie klientov, nestanovili podrobné pravidlá týkajúce sa postupov, ktoré majú povinné subjekty dodržiavať. Vzhľadom na kľúčový význam tohto aspektu pri predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je vhodné v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika zaviesť konkrétnejšie a podrobnejšie ustanovenia o identifikácii klienta a o overení jeho totožnosti, či už vo vzťahu k fyzickým, alebo právnickým osobám, právnym štruktúram, ako je správa zvereného majetku, alebo subjektom s právnou spôsobilosťou podľa vnútroštátneho práva.

(36)Technologický vývoj a pokrok v digitalizácii umožňujú bezpečnú diaľkovú alebo elektronickú identifikáciu a overenie potenciálnych a existujúcich klientov a môžu uľahčiť vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na diaľku. Riešenia identifikácie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 a návrhu na jeho zmenu v súvislosti s rámcom pre európsku digitálnu identitu 35 umožňujú bezpečné a dôveryhodné prostriedky identifikácie a overenia klientov v prípade potenciálnych i existujúcich klientov a môžu uľahčiť vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na diaľku. Povinné subjekty by mali pri procese identifikácie klienta zohľadniť a akceptovať elektronickú identifikáciu stanovenú v uvedenom nariadení. Tieto spôsoby identifikácie môžu v prípade, že sú zavedené vhodné opatrenia na zmiernenie rizík, predstavovať štandardnú alebo dokonca nízku úroveň rizika.

(37)S cieľom zabezpečiť, aby rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bránil vstupu finančných prostriedkov pochádzajúcich z nezákonnej činnosti do finančného systému, by povinné subjekty mali vykonať náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pred nadviazaním obchodných vzťahov s potenciálnymi klientmi, a to v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika. Povinné subjekty však môžu zhromažďovať informácie od potenciálneho klienta počas zakladania obchodného vzťahu, aby sa zbytočne neodkladalo zvyčajné vykonávanie podnikateľskej činnosti. Úverové a finančné inštitúcie môžu získať potrebné informácie od potenciálnych klientov po založení vzťahu za predpokladu, že transakcie sa začnú až po úspešnom ukončení procesu náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(38)Vkladatelia, ktorých finančné prostriedky sú príjmami z prania špinavých peňazí, by sa mali vylúčiť z vyplatenia vkladov prostredníctvom systému ochrany vkladov. Aby sa zabránilo vyplácaniu nezákonných finančných prostriedkov takýmto vkladateľom, úverové inštitúcie by mali pod dohľadom orgánov dohľadu vykonávať náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v prípade svojich klientov, ak sa konštatovalo, že úverové inštitúcie zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, alebo ak sú vklady definované ako nedostupné. Úverové inštitúcie by mali jednotke FIU ohlasovať všetky podozrivé transakcie zistené pri vykonávaní takejto náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(39)Proces náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sa neobmedzuje na identifikáciu a overenie totožnosti klienta. Pred nadviazaním obchodných vzťahov alebo vykonávaním príležitostných transakcií by povinné subjekty mali posúdiť aj účel a povahu obchodného vzťahu. Predzmluvné alebo iné informácie o navrhovanom produkte alebo navrhovanej službe, ktoré sa oznámia potenciálnemu klientovi, môžu prispieť k pochopeniu tohto účelu. Povinné subjekty by mali byť vždy schopné jednoznačne posúdiť účel a povahu potenciálneho obchodného vzťahu. Ak ponúkaná služba alebo ponúkaný produkt umožňuje klientom vykonávať rôzne druhy transakcií alebo činností, povinné subjekty by mali získať dostatočné informácie o zámere klienta, pokiaľ ide o využitie tohto vzťahu.

(40)S cieľom zabezpečiť účinnosť rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by povinné subjekty mali pravidelne preskúmavať informácie získané od svojich klientov v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika. Povinné subjekty by takisto mali zriadiť monitorovací systém na odhaľovanie neobvyklých transakcií, ktoré by mohli vyvolať podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. S cieľom zabezpečiť účinnosť monitorovania transakcií by monitorovacia činnosť povinných subjektov mala v zásade zahŕňať všetky služby a produkty ponúkané klientom a všetky transakcie, ktoré povinný subjekt vykonáva v mene klienta alebo ktoré klientovi ponúka. Nie všetky transakcie sa však musia kontrolovať individuálne. Intenzita monitorovania by mala rešpektovať prístup založený na hodnotení rizika a mala by byť navrhnutá na základe presných a relevantných kritérií, pričom by sa mali zohľadniť najmä charakteristiky klientov a úroveň rizika, ktorá je s nimi spojená, ponúkané produkty a služby a dotknuté krajiny alebo geografické oblasti. Úrad AMLA by mal vypracovať usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby intenzita monitorovania obchodných vzťahov a transakcií bola primeraná a úmerná úrovni rizika.

(41)S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia by malo byť úlohou úradu AMLA vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. V týchto regulačných technických predpisoch by sa mal stanoviť minimálny súbor informácií, ktoré majú povinné subjekty získať na účely nadviazania nových obchodných vzťahov s klientmi alebo posúdenia prebiehajúcich obchodných vzťahov, podľa úrovne rizika spojeného s každým klientom. Návrh regulačných technických predpisov by mal okrem toho byť dostatočne jasný, aby účastníci trhu mohli vyvíjať bezpečné, prístupné a inovatívne prostriedky na overovanie totožnosti klientov a vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to aj na diaľku, pričom by sa mala dodržiavať zásada technologickej neutrality. Komisia by mala byť splnomocnená prijať uvedený návrh regulačných technických predpisov. Tieto osobitné úlohy sú v súlade s úlohou a povinnosťami úradu AMLA stanovenými v nariadení [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

(42)Cieľom harmonizácie opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi by nemalo byť len konzistentné a konzistentne účinné chápanie rizík spojených s existujúcim alebo potenciálnym klientom bez ohľadu na to, kde v Únii bol obchodný vzťah nadviazaný, pričom ich harmonizácia pomôže dosiahnuť tento cieľ. Malo by sa ňou takisto zabezpečiť, aby povinné subjekty nepoužívali informácie získané pri vykonávaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri postupoch znižovania rizík, čo by mohlo viesť k obchádzaniu iných právnych povinností, najmä povinností stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/92 36 alebo smernici Európskeho parlamentu a Rady 2015/2366 37 , a to bez dosiahnutia cieľov Únie v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Na umožnenie riadneho dohľadu nad plnením požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je dôležité, aby povinné subjekty viedli záznamy o vykonaných činnostiach a získaných informáciách počas procesu náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi bez ohľadu na to, či s nimi bol založený nový obchodný vzťah, a bez ohľadu na to, či po odmietnutí založenia obchodného vzťahu predložili správu o podozrivých transakciách. Ak sa povinný subjekt rozhodne, že nenadviaže obchodný vzťah s potenciálnym klientom, záznamy o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi by mali obsahovať dôvody takéhoto rozhodnutia. To dozorným orgánom umožní posúdiť, či povinné subjekty vhodne nastavili svoje postupy náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a to, ako sa vyvíja vystavenie subjektu riziku, a takisto to pomôže pri získavaní štatistických dôkazov o uplatňovaní pravidiel náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zo strany povinných subjektov v celej Únii.

(43)Prístup na preskúmanie existujúcich klientov v súčasnom rámci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu už je založený na hodnotení rizika. Vzhľadom na vyššie riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu spojené s určitými sprostredkovateľskými štruktúrami by však tento prístup nemusel umožniť včasné odhalenie a posúdenie rizík. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa pravidelne monitorovali aj jasne špecifikované kategórie existujúcich klientov.

(44)Povaha samotného rizika je premenlivá a premenné samotné alebo ich kombinácie môžu zvýšiť alebo znížiť možné riziko, ktoré predstavujú, a tak ovplyvňovať primeranú úroveň preventívnych opatrení, ako sú napríklad opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(45)V situáciách s nízkym rizikom by povinné subjekty mali mať možnosť uplatňovať opatrenia zjednodušenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Nejde o postup rovnocenný výnimke či absencii opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Ide skôr o zjednodušený alebo obmedzený súbor kontrolných opatrení, ktoré by sa však mali týkať všetkých zložiek štandardného postupu náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. V súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika by povinné subjekty mali mať napriek tomu možnosť znížiť frekvenciu alebo intenzitu kontrol svojich klientov alebo transakcií, alebo sa spoliehať na primerané predpoklady, pokiaľ ide o účel obchodného vzťahu alebo použitie jednoduchých produktov. V regulačných technických predpisoch týkajúcich sa náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi by sa mali stanoviť osobitné zjednodušené opatrenia, ktoré môžu povinné subjekty uplatniť v prípade situácií s nižším rizikom identifikovaných v nadnárodnom hodnotení rizík Komisie. Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov by mal úrad AMLA náležite zohľadniť zachovanie sociálneho a finančného začlenenia.

(46)Malo by sa uznať, že určité situácie predstavujú väčšie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Napriek tomu, že totožnosť a podnikateľský profil všetkých klientov by mali byť zistené pravidelným uplatňovaním požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, existujú prípady, keď sa vyžadujú obzvlášť prísne postupy identifikácie a overovania klientov. Preto treba stanoviť podrobné pravidlá pre takéto opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti vrátane osobitných opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti v prípade cezhraničných korešpondenčných vzťahov.

(47)Cezhraničné korešpondenčné vzťahy s respondentskou inštitúciou z tretej krajiny sa vyznačujú pretrvávajúcim a opakujúcim sa charakterom. Okrem toho nie všetky cezhraničné korešpondenčné bankové služby predstavujú rovnakú úroveň rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Intenzita opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti by sa preto mala určovať uplatnením zásad prístupu založeného na posudzovaní rizík. Prístup založený na posudzovaní rizík by sa však nemal uplatňovať pri interakcii s respondentskými inštitúciami z tretej krajiny, ktoré nemajú fyzickú prítomnosť v mieste, kde sú založené. Vzhľadom na vysoké riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s fiktívnymi bankami by sa úverové inštitúcie a finančné inštitúcie mali zdržať akýchkoľvek korešpondenčných vzťahov s takýmito fiktívnymi bankami.

(48)V súvislosti s opatreniami zvýšenej náležitej starostlivosti získanie súhlasu od vrcholového manažmentu na založenie obchodných vzťahov nemusí vo všetkých prípadoch znamenať získanie súhlasu od predstavenstva. Udeliť takýto súhlas by malo byť v možnostiach osoby, ktorá má dostatočné vedomosti o vystavení subjektu riziku spojenému s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, a ktorá je na dostatočne vysokej riadiacej úrovni, aby prijímala rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie subjektu riziku.

(49)S cieľom ochrániť riadne fungovanie finančného systému Únie pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na identifikovanie tretích krajín, ktorých nedostatky v rámci vlastných vnútroštátnych režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu predstavujú hrozbu pre integritu vnútorného trhu Únie. Meniaca sa povaha hrozieb prania špinavých peňazí a financovania terorizmu z krajín mimo Únie, čomu napomáha neustály vývoj technológií a prostriedkov, ktoré majú páchatelia trestných činov k dispozícii, si vyžaduje, aby sa vykonávali rýchle a nepretržité úpravy právneho rámca, pokiaľ ide o tretie krajiny, a to v snahe efektívne riešiť existujúce riziká a predchádzať vzniku nových. Komisia by mala zohľadňovať informácie od medzinárodných organizácií a subjektov stanovujúcich normy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sú verejné vyhlásenia FATF, vzájomné hodnotenie alebo podrobné hodnotiace správy či zverejnené nadväzujúce správy, a mala by podľa potreby prispôsobovať svoje posúdenia zmenám, ktoré sú v nich uvedené.

(50)Tretie krajiny, ktoré sú „predmetom výzvy na prijatie opatrení“ vydanej príslušným medzinárodným subjektom stanovujúcim normy (FATF), vykazujú vo svojich právnych a inštitucionálnych rámcoch boja v oblasti proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a v ich vykonávaní závažné strategické nedostatky pretrvávajúcej povahy, ktoré pravdepodobne predstavujú vysoké riziko pre finančný systém Únie. Pretrvávajúca povaha závažných strategických nedostatkov, ktorá je odrazom nedostatočného záväzku alebo neustáleho zlyhávania pri ich riešení zo strany tretej krajiny, signalizuje zvýšenú úroveň hrozby pochádzajúcu z týchto tretích krajín, čo si vyžaduje účinnú, konzistentnú a harmonizovanú zmierňujúcu reakciu na úrovni Únie. Od povinných subjektov by sa preto malo vyžadovať uplatňovanie celého súboru dostupných opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti na príležitostné transakcie a obchodné vzťahy, ktoré zahŕňajú tieto vysokorizikové tretie krajiny, s cieľom riadiť a zmierňovať podkladové riziká. Okrem toho vysoká úroveň rizika odôvodňuje uplatňovanie dodatočných osobitných protiopatrení, či už na úrovni povinných subjektov alebo zo strany členských štátov. Takýmto prístupom by sa zabránilo rozdielom pri určovaní príslušných protiopatrení, čo by vystavilo celý finančný systém Únie rizikám. Úrad AMLA môže vzhľadom na svoje technické odborné znalosti poskytovať Komisii užitočné informácie pri určovaní vhodných protiopatrení.

(51)Nedostatky pri dodržiavaní právneho aj inštitucionálneho rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a jeho vykonávaní v tretích krajinách, ktoré sú predmetom „zvýšeného monitorovania“ skupinou FATF, môžu zneužiť páchatelia trestných činov. To pravdepodobne predstavuje riziko pre finančný systém Únie, ktoré treba riadiť a zmierňovať. Záväzok týchto tretích krajín riešiť zistené nedostatky, hoci aj bez odstránenia rizika, odôvodňuje zmierňujúcu reakciu, ktorá je menej závažná ako reakcia vzťahujúca sa na vysokorizikové tretie krajiny. V týchto prípadoch by povinné subjekty Únie mali pri styku s fyzickými osobami alebo právnymi subjektmi usadenými v týchto tretích krajinách uplatňovať na príležitostné transakcie a obchodné vzťahy opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti, ktoré sú prispôsobené osobitným nedostatkom zisteným v každej tretej krajine. Takéto podrobné určenie opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti, ktoré sa majú uplatňovať, by v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika takisto zabezpečilo, aby boli opatrenia úmerné úrovni rizika. Na zabezpečenie takéhoto konzistentného a primeraného prístupu by Komisia mala byť schopná určiť, ktoré osobitné opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti sú potrebné na zmiernenie rizík špecifických pre danú krajinu. Úrad AMLA môže vzhľadom na svoje technické odborné znalosti poskytovať Komisii užitočné informácie na určenie vhodných opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti.

(52)Krajiny, ktoré medzinárodné subjekty stanovujúce normy verejne neidentifikovali ako krajiny, ktoré sú predmetom výziev na prijatie opatrení alebo zvýšeného monitorovania, môžu stále predstavovať hrozbu pre integritu finančného systému Únie. Na zmiernenie týchto rizík by Komisia mala mať možnosť podniknúť kroky identifikovaním (na základe jasného súboru kritérií a s podporou úradu AMLA) tretích krajín, ktoré predstavujú osobitnú a vážnu hrozbu pre finančný systém Únie, čo môže byť buď z dôvodu nedostatkov v oblasti dodržiavania súladu s predpismi, alebo pre závažné strategické nedostatky pretrvávajúcej povahy v rámci vlastného režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a určením príslušných zmierňujúcich opatrení. Tieto tretie krajiny by mala identifikovať Komisia. Podľa úrovne rizika pre finančný systém Únie by Komisia mala vyžadovať uplatňovanie buď všetkých opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti a protiopatrení špecifických pre danú krajinu, ako je to v prípade vysokorizikových tretích krajín, alebo zvýšenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi špecifickej pre danú krajinu, ako je to napríklad v prípade tretích krajín s nedostatkami v oblasti dodržiavania súladu s predpismi.

(53)Vzhľadom na to, že v rámcoch v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu týchto tretích krajín alebo v ich vykonávaní môžu nastať zmeny, napríklad v dôsledku záväzku krajiny riešiť zistené nedostatky alebo v dôsledku prijatia príslušných opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na ich riešenie, ktoré by mohli zmeniť povahu a úroveň rizík, ktoré z nich pochádzajú, by Komisia mala pravidelne preskúmavať určenie uvedených osobitných opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti, aby sa zabezpečilo, že zostanú úmerné a primerané.

(54)Potenciálne vonkajšie hrozby pre finančný systém Únie nepochádzajú len z tretích krajín, ale môžu sa vyskytnúť aj v súvislosti s osobitnými rizikovými faktormi vo vzťahu ku klientovi alebo s produktmi, so službami, s transakciami alebo distribučnými kanálmi, ktoré sa pozorujú v súvislosti s konkrétnou geografickou oblasťou mimo Únie. Preto treba identifikovať trendy, riziká a metódy v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým môžu byť vystavené povinné subjekty Únie. Úrad AMLA má najlepšie predpoklady na odhaľovanie akýchkoľvek nových typológií prania špinavých peňazí a financovania terorizmu z krajín mimo Únie a na monitorovanie ich vývoja v záujme poskytovania usmernení povinným subjektom Únie o potrebe uplatňovania opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti zameraných na zmiernenie takýchto rizík.

(55)Vzťahy s jednotlivcami, ktorí zastávajú alebo zastávali dôležité verejné funkcie v rámci Únie alebo na medzinárodnej úrovni, a najmä s jednotlivcami z krajín, v ktorých je rozšírená korupcia, môžu vystaviť finančný sektor závažným rizikám týkajúcim sa dobrej povesti a právnym rizikám. Potreba venovať osobitnú pozornosť takýmto osobám a uplatňovať primerané opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o osoby, ktorým boli zverené významné verejné funkcie, a vysokopostavených predstaviteľov v medzinárodných organizáciách, je odôvodnená aj medzinárodným úsilím v boji proti korupcii. Preto treba spresniť opatrenia, ktoré by povinné subjekty mali uplatňovať v súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s politicky exponovanými osobami. S cieľom uľahčiť prístup založený na hodnotení rizika by mal byť úrad AMLA poverený vydaním usmernení týkajúcich sa posudzovania úrovne rizík spojených s konkrétnou kategóriou politicky exponovaných osôb, ich rodinnými príslušníkmi alebo osobami známymi ako blízke osoby.

(56)Na identifikáciu politicky exponovaných osôb v Únii by mali členské štáty vydávať zoznamy uvádzajúce špecifické funkcie, ktoré sa podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení majú považovať za významné verejné funkcie. Členské štáty by mali požiadať každú medzinárodnú organizáciu akreditovanú na ich území, aby vydala a aktualizovala zoznam významných verejných funkcií v danej medzinárodnej organizácii. Komisia by mala byť poverená vypracovaním a vydaním zoznamu, ktorý by mal platiť v celej Únii, pokiaľ ide o osoby, ktorým boli zverené významné verejné funkcie v inštitúciách či orgánoch Únie.

(57)Ak klienti už nie sú poverení významnou verejnou funkciou, stále môžu predstavovať vyššie riziko, napríklad z dôvodu neformálneho vplyvu, ktorý by mohli naďalej uplatňovať, alebo preto, že ich predchádzajúca funkcia je prepojená so súčasnou funkciou. Je nevyhnutné, aby povinné subjekty zohľadnili tieto pretrvávajúce riziká a uplatňovali jedno alebo viacero opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti, až kým sa nedospeje k záveru, že daní jednotlivci už nepredstavujú žiadne ďalšie riziko, ale v každom prípade najmenej 12 mesiacov od okamihu, keď prestali vykonávať významnú verejnú funkciu.

(58)Poisťovne často nemajú klientske vzťahy s poistencami. Mali by však byť schopné identifikovať situácie s vyšším rizikom, napríklad keď výnosy zo zmluvy čerpá politicky exponovaná osoba. Na určenie toho, či je to tak, by poistná zmluva mala obsahovať primerané opatrenia na identifikáciu poistenca, ako keby táto osoba bola novým klientom. Takéto opatrenia možno prijať v čase vyplatenia alebo v čase postúpenia poistnej zmluvy, ale nie neskôr.

(59)Blízke súkromné a profesionálne vzťahy možno zneužiť na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Z tohto dôvodu by sa opatrenia týkajúce sa politicky exponovaných osôb mali uplatňovať aj na ich rodinných príslušníkov a osoby známe ako blízke osoby. Riadna identifikácia rodinných príslušníkov a osôb známych ako blízke osoby môže závisieť od sociálno-ekonomickej a kultúrnej štruktúry krajiny politicky exponovanej osoby. V tejto súvislosti by malo byť úlohou úradu AMLA vydanie usmernení týkajúcich sa kritérií, ktoré sa majú používať na identifikáciu osôb, ktoré by sa mali považovať za blízke osoby.

(60)Požiadavky týkajúce sa politicky exponovaných osôb, ich rodinných príslušníkov a ich blízkych osôb sú svojou povahou preventívne, nie trestnoprávne, a nemali by sa vykladať v zmysle, že naznačujú účasť týchto osôb na trestnej činnosti. Odmietnutie obchodného vzťahu s osobou len na základe jej označenia za politicky exponovanú osobu je v rozpore s literou a duchom tohto nariadenia.

(61)S cieľom vyhnúť sa opakovaným postupom identifikácie klienta je vhodné s výhradou vhodných záruk umožniť povinným subjektom, aby využili informácie o klientovi zhromaždené inými povinnými subjektmi. Ak povinný subjekt využíva iný povinný subjekt, konečná zodpovednosť za náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi by mala zostať na povinnom subjekte, ktorý sa rozhodne využiť náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi vykonanú iným povinným subjektom. Povinný subjekt, ktorého informácie sa využili, by mal takisto niesť svoju vlastnú zodpovednosť za plnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane požiadavky ohlasovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy.

(62)Povinné subjekty môžu externe zabezpečiť úlohy súvisiace s vykonávaním náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi prostredníctvom agenta alebo externého poskytovateľa služieb, pokiaľ nie sú usadení v tretích krajinách označených za vysokorizikové, za krajiny s nedostatkami v oblasti dodržiavania súladu s predpismi alebo krajiny predstavujúce hrozbu pre finančný systém Únie. V prípade zmluvných vzťahov o zastúpení alebo zmluvných vzťahov pri externom zabezpečovaní činností medzi povinnými subjektmi a externými poskytovateľmi služieb, na ktorých sa nevzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akékoľvek povinnosti týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených agentov alebo poskytovateľov služieb externého zabezpečovania činností by mohli vyplývať len zo zmluvy medzi zmluvnými stranami, a nie z tohto nariadenia. Zodpovednosť za plnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by preto mala zostať v celom rozsahu na samotnom povinnom subjekte. Povinný subjekt by mal najmä zabezpečiť, aby sa v prípadoch zapojenia poskytovateľa služieb externého zabezpečovania činností na účely identifikácie klienta na diaľku dodržal prístup založený na hodnotení rizika.

(63)Aby vzťahy, pri ktorých sa využívajú tretie strany, a vzťahy pri externom zabezpečovaní činností fungovali efektívne, je potrebné objasnenie podmienok, na základe ktorých dochádza k využívaniu tretích strán. Úlohou úradu AMLA by malo byť vypracovanie usmernení týkajúcich sa podmienok, za akých možno využívať tretie strany a externe zabezpečovať činnosti, ako aj úloh a povinností príslušných strán. V snahe zaistiť, aby sa v celej Únii zabezpečil konzistentný dohľad nad postupmi využívania tretích strán a externého zabezpečovania činností, by sa v usmerneniach malo objasniť aj to, ako by orgány dohľadu mali zohľadňovať takéto postupy a overovať plnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v prípade, že sa povinné subjekty rozhodnú využiť tieto postupy.

(64)Koncepcia skutočného vlastníctva bola zavedená smernicou (EÚ) 2015/849 s cieľom zvýšiť transparentnosť zložitých podnikových štruktúr. Potreba prístupu k presným, aktuálnym a primeraným informáciám o konečnom užívateľovi výhod je kľúčovým faktorom na vysledovanie páchateľov trestných činov, ktorí by inak mohli byť schopní ukryť svoju totožnosť za takéto neprehľadné štruktúry. Od členských štátov sa v súčasnosti vyžaduje, aby zabezpečili, aby podnikateľské aj iné právne subjekty, ako aj účelovo zriadená správa zvereného majetku a iné podobné právne štruktúry získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve. Stupeň transparentnosti stanovený členskými štátmi sa však líši. Pravidlá sa vykladajú rôzne, čo vedie k rozdielnym metódam identifikácie konečných užívateľov výhod daného subjektu alebo danej štruktúry. Príčinou sú okrem iného nekonzistentné spôsoby výpočtu nepriameho vlastníctva subjektu alebo štruktúry. To bráni transparentnosti, ktorej dosiahnutie bolo zámerom. Je preto potrebné objasniť pravidlá v záujme dosiahnutia konzistentného vymedzenia pojmu konečný užívateľ výhod a jeho uplatňovania na celom vnútornom trhu.

(65)Mali by sa stanoviť podrobné pravidlá na identifikáciu konečných užívateľov výhod podnikateľských a iných právnych subjektov a na harmonizáciu vymedzenia pojmu skutočné vlastníctvo. Hoci na základe spresnenia percentuálneho podielu na akciách alebo vlastníckeho podielu nemožno automaticky určiť konečných užívateľov výhod, malo by ísť o jeden z viacerých faktorov, ktorý treba zohľadniť. Členské štáty by však mali mať možnosť rozhodnúť o tom, že náznakom vlastníctva či kontroly môže byť percentuálny podiel nižší ako 25 %. Kontrola prostredníctvom vlastníckeho podielu vo výške 25 % plus jedna z akcií alebo hlasovacích práv, alebo iného vlastníckeho podielu by sa mala posudzovať na každej úrovni vlastníctva, čo znamená, že tento limit by sa mal uplatňovať na každé prepojenie vo vlastníckej štruktúre a že každé prepojenie vo vlastníckej štruktúre a ich kombinácia by sa mali riadne preskúmať.

(66)Zmysluplná identifikácia konečných užívateľov výhod si vyžaduje určenie toho, či sa kontrola vykonáva inými prostriedkami. Určenie kontroly prostredníctvom vlastníckeho podielu je nevyhnutné, no nie dostatočné ani vyčerpávajúce z hľadiska potrebných kontrol na určenie konečných užívateľov výhod. Posúdenie toho, či nejaká fyzická osoba vykonáva kontrolu inými prostriedkami, nie je následným testom, ktorý sa má vykonať len vtedy, keď nemožno určiť vlastnícky podiel. Dve posúdenia, a to kontrola prostredníctvom vlastníckeho podielu a kontrola inými prostriedkami, by sa mali vykonávať súbežne. Kontrola inými prostriedkami môže zahŕňať právo vymenovať alebo odvolať viac ako polovicu členov predstavenstva podnikateľského subjektu; schopnosť podstatne ovplyvňovať rozhodnutia prijaté podnikateľským subjektom; kontrolu prostredníctvom formálnych alebo neformálnych dohôd s vlastníkmi, členmi alebo podnikateľskými subjektmi, ako aj pravidiel hlasovania; prepojenia s rodinnými príslušníkmi manažérov alebo riaditeľov alebo s osobami, ktoré vlastnia alebo kontrolujú podnikateľský subjekt; využívanie formálnych alebo neformálnych dojednaní týkajúcich sa poverenej osoby.

(67)V záujme účinnej transparentnosti by sa pravidlá skutočného vlastníctva mali vzťahovať na čo najširšiu škálu právnych subjektov a štruktúr založených alebo vytvorených na území členských štátov. Patria sem aj iné právne subjekty ako podnikateľské subjekty a štruktúry podobné správe zvereného majetku. Vzhľadom na rozdiely v právnych systémoch členských štátov tieto rozsiahle kategórie zahŕňajú rôzne organizačné štruktúry. Členské štáty by mali Komisii oznámiť zoznam druhov podnikateľských a iných právnych subjektov, v ktorých sa koneční užívatelia výhod identifikovali v súlade s pravidlami identifikácie konečných užívateľov výhod pre podnikateľské subjekty. Komisia by mala členským štátom odporučiť osobitné pravidlá a kritériá na identifikovanie konečných užívateľov výhod právnych subjektov iných ako podnikateľské subjekty.

(68)V záujme konzistentnej identifikácie konečných užívateľov výhod účelovo zriadenej správy zvereného majetku a podobných právnych subjektov, ako sú nadácie, alebo štruktúr, je potrebné stanoviť harmonizované pravidlá skutočného vlastníctva. Od členských štátov sa vyžaduje, aby Komisii oznámili zoznam druhov právnych subjektov a právnych štruktúr podobných účelovo zriadenej správe zvereného majetku, v ktorých sa koneční užívatelia výhod identifikovali na základe identifikácie konečných užívateľov výhod účelovo zriadenej správy zvereného majetku a podobných právnych subjektov alebo štruktúr. Komisia by mala byť splnomocnená prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu zoznam právnych štruktúr a právnych subjektov riadiacich sa vnútroštátnym právom členských štátov, ktoré majú podobnú štruktúru alebo funkciu ako účelovo zriadená správa zvereného majetku.

(69)Konzistentný prístup k mechanizmu transparentnosti skutočného vlastníctva si vyžaduje aj zabezpečenie toho, aby sa na celom vnútornom trhu zhromažďovali rovnaké informácie o konečných užívateľoch výhod. Je vhodné zaviesť presné požiadavky týkajúce sa informácií, ktoré by sa mali zhromažďovať v jednotlivých prípadoch. Tieto informácie zahŕňajú minimálny súbor osobných údajov konečného užívateľa výhod, povahu a rozsah podielu konečného užívateľa výhod držaného v právnom subjekte alebo právnej štruktúre a informácie o právnom subjekte alebo právnej štruktúre.

(70)Základom účinného rámca transparentnosti skutočného vlastníctva sú vedomosti podnikateľských a iných právnych subjektov o fyzických osobách, ktoré sú ich konečnými užívateľmi výhod. Všetky podnikateľské a iné právne subjekty v Únii by preto mali získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve. Tieto informácie by sa mali uchovávať počas piatich rokov a totožnosť osoby zodpovednej za uchovávanie informácií by sa mala ohlásiť do registrov. Toto obdobie uchovávania je rovnaké ako obdobie uchovávania informácií získaných v rámci uplatňovania požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Na zaistenie možnosti krížovej kontroly a overenia informácií, napríklad prostredníctvom mechanizmu ohlasovania nezrovnalostí, je opodstatnené zabezpečiť zosúladenie príslušných období uchovávania údajov.

(71)Podnikateľské a iné právne subjekty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na identifikáciu svojich konečných užívateľov výhod. Môžu však existovať prípady, v ktorých nemožno identifikovať žiadnu fyzickú osobu, ktorá skutočne vlastní subjekt alebo nad ním vykonáva kontrolu. V takýchto výnimočných prípadoch za predpokladu, že sa vyčerpajú všetky spôsoby identifikácie, pri poskytovaní informácií o skutočnom vlastníctve povinným subjektom v priebehu procesu náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi alebo pri poskytovaní informácií do centrálneho registra možno nahlásiť vrcholových riadiacich pracovníkov. Podnikateľské a právne subjekty by mali viesť záznamy o opatreniach prijatých s cieľom identifikovať svojich konečných užívateľov výhod, najmä ak sa spoliehajú na toto opatrenie v krajnom prípade, ktoré by malo byť riadne odôvodnené a zdokumentované.

(72)Treba zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne druhy právnych foriem a zabrániť zneužívaniu správy zvereného majetku a právnych štruktúr, ktoré sú často vrstvené v zložitých štruktúrach, aby sa ešte viac zakrylo skutočné vlastníctvo. Správcovia každej účelovo zriadenej správy zvereného majetku spravovanej v členskom štáte by preto mali byť zodpovední za získavanie a uchovávanie primeraných, presných a aktuálnych informácií o skutočnom vlastníctve týkajúcich sa danej správy zvereného majetku a za zverejňovanie ich postavenia a poskytovanie týchto informácií povinným subjektom, ktoré vykonávajú náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. Každý ďalší konečný užívateľ výhod správy zvereného majetku by mal správcovi pomáhať pri získavaní takýchto informácií.

(73)Vzhľadom na osobitnú štruktúru určitých právnych subjektov, ako sú nadácie, a potrebu zabezpečiť dostatočnú transparentnosť, pokiaľ ide o ich skutočné vlastníctvo, by takéto subjekty a právne štruktúry podobné správe zvereného majetku mali podliehať rovnocenným požiadavkám týkajúcim sa skutočného vlastníctva, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú na účelovo zriadenú správu zvereného majetku.

(74)Dojednania týkajúce sa poverenej osoby môžu umožniť zatajenie totožnosti konečných užívateľov výhod, pretože poverená osoba môže konať ako riaditeľ alebo akcionár právneho subjektu, kým informácie o poverovateľovi nie sú vždy poskytované. Tieto dojednania by mohli zastrieť štruktúru skutočného vlastníctva a kontroly, ak koneční užívatelia výhod nechcú v rámci nich poskytnúť informácie o svojej totožnosti alebo úlohe. Je preto potrebné zaviesť požiadavky na transparentnosť s cieľom zabrániť zneužívaniu týchto dojednaní a predísť tomu, aby sa páchatelia trestných činov skrývali za osobami konajúcimi v ich mene. Poverení akcionári a poverení riaditelia podnikateľských alebo iných právnych subjektov by mali uchovávať dostatočné informácie o totožnosti svojho poverovateľa, ako aj o každom konečnom užívateľovi výhod poverovateľa a poskytnúť tieto informácie, ako aj informácie o ich postavení podnikateľským alebo iným právnym subjektom. Podnikateľské a iné právne subjekty by mali ohlasovať tie isté informácie aj povinným subjektom, keď sa vykonávajú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(75)Treba zmierniť riziká, ktoré predstavujú zahraničné podnikateľské subjekty a právne štruktúry, ktoré sa zneužívajú na nasmerovanie príjmov z trestnej činnosti do finančného systému Únie. Keďže normy skutočného vlastníctva platné v tretích krajinách nemusia byť dostatočné na to, aby umožnili rovnakú úroveň transparentnosti a včasnú dostupnosť informácií o skutočnom vlastníctve ako v Únii, treba zabezpečiť primerané prostriedky na identifikáciu skutočných užívateľov výhod zahraničných podnikateľských subjektov alebo právnych štruktúr za osobitných okolností. Od právnych subjektov založených mimo Únie a účelovo zriadenej správy zvereného majetku alebo podobných právnych štruktúr spravovaných mimo Únie by sa preto malo vyžadovať, aby poskytovali informácie o svojich skutočných užívateľoch výhod vždy, keď prevádzkujú činnosť v Únii nadviazaním obchodného vzťahu s povinným subjektom Únie alebo nadobudnutím nehnuteľnosti v Únii.

(76)V záujme podpory dodržiavania súladu s predpismi a zabezpečenia účinnej transparentnosti skutočného vlastníctva sa musia presadzovať požiadavky týkajúce sa skutočného vlastníctva. Na tento účel by členské štáty mali uplatňovať sankcie za porušenie týchto požiadaviek. Uvedené sankcie by mali byť účinné, úmerné a odrádzajúce a nemali by prekračovať mieru potrebnú na podporu dodržiavania súladu s predpismi. Sankcie zavedené členskými štátmi by mali mať rovnocenný odrádzajúci účinok v celej Únii v prípade porušenia požiadaviek týkajúcich sa skutočného vlastníctva.

(77)O podozrivých transakciách vrátane pokusov o transakcie a iných informáciách, ktoré sú relevantné z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, by mala byť informovaná jednotka FIU, ktorá by mala pôsobiť ako jediná centrálna národná jednotka na prijímanie a analyzovanie ohlásených podozrení a podávanie správ o výsledkoch svojich analýz príslušným orgánom. Ohlasovať by sa mali všetky podozrivé transakcie vrátane pokusov o transakcie, a to bez ohľadu na ich výšku. Ohlasované informácie by mohli obsahovať aj informácie založené na limitoch. Poskytnutie informácií jednotke FIU v dobrej viere zo strany povinného subjektu alebo zamestnanca či riaditeľa takéhoto subjektu by nemalo predstavovať porušenie žiadneho obmedzenia týkajúceho sa poskytovania informácií a povinný subjekt ani jeho riaditelia či zamestnanci by nemali niesť zodpovednosť žiadneho druhu.

(78)Rozdiely medzi členskými štátmi v povinnostiach ohlasovania podozrivých transakcií môžu zhoršiť problémy s plnením požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, s ktorými sa stretávajú povinné subjekty pôsobiace alebo vykonávajúce činnosti cezhranične. Okrem toho štruktúra a obsah správ o podozrivých transakciách majú vplyv na kapacitu jednotiek FIU vykonávať analýzu a na povahu tejto analýzy a takisto majú dosah na schopnosti jednotiek FIU spolupracovať a vymieňať si informácie. S cieľom uľahčiť povinným subjektom plnenie ich ohlasovacích povinností a umožniť účinnejšie fungovanie analytických činností a spolupráce jednotiek FIU by mal úrad AMLA vypracovať návrh regulačných predpisov, v ktorých sa stanoví spoločný vzor na ohlasovanie podozrivých transakcií, ktorý sa má používať ako jednotný základ v celej Únii.

(79)Jednotkám FIU by sa malo umožniť rýchlo získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu všetky potrebné informácie týkajúce sa ich funkcií. Ich voľný a rýchly prístup k informáciám je dôležitý na zabezpečenie toho, aby bolo možné náležite sledovať toky peňazí a odhaľovať nezákonné siete a toky v ranom štádiu. Potreba jednotiek FIU získať ďalšie informácie od povinných subjektov na základe podozrenia týkajúceho sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu by mohla byť vyvolaná predchádzajúcou správou o podozrivej transakcii poskytnutou jednotke FIU, ale mohla by byť vyvolaná aj inými prostriedkami, napríklad vlastnou analýzou jednotky FIU, spravodajskými informáciami poskytnutými príslušnými orgánmi alebo informáciami, ktoré má iná jednotka FIU. Jednotky FIU by preto v súvislosti so svojimi funkciami mali mať možnosť získať informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu aj bez predchádzajúcej správy. Povinné subjekty by mali odpovedať na žiadosť jednotky FIU o informácie čo najskôr a v každom prípade do piatich dní od doručenia žiadosti. V odôvodnených a naliehavých prípadoch by povinný subjekt mal byť schopný odpovedať na žiadosť jednotky FIU do 24 hodín. Nepatria sem plošné žiadosti o informácie povinným subjektom v rámci analýzy jednotky FIU, ale len žiadosti o informácie založené na dostatočne vymedzených podmienkach. Jednotka FIU by takisto mala mať možnosť získať tieto informácie na žiadosť predloženú inou jednotkou FIU z Únie a vymieňať si informácie so žiadajúcou jednotkou FIU.

(80)Členské štáty by mali mať v prípade určitých povinných subjektov možnosť určiť príslušný samoregulačný orgán, ktorý má byť na prvom stupni informovaný namiesto jednotky FIU. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva systém ohlasovania na prvom stupni samoregulačnému orgánu predstavuje dôležité ochranné opatrenie na zlepšenie ochrany základných práv, pokiaľ ide o ohlasovacie povinnosti vzťahujúce sa na právnikov. Členské štáty by mali zabezpečiť prostriedky a spôsoby na dosiahnutie ochrany služobného tajomstva, dôvernosti a súkromia.

(81)Ak sa členský štát rozhodne určiť takýto samoregulačný orgán, môže mu umožniť či od neho požadovať, aby nepodával jednotke FIU žiadne informácie získané od osôb zastúpených uvedeným orgánom, ak takéto informácie dostal od jedného zo svojich klientov alebo získal informácie o jednom zo svojich klientov počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo počas obhajovania či zastupovania daného klienta na súdnom konaní alebo v súvislosti so súdnym konaním vrátane poskytovania poradenstva o začatí takéhoto konania alebo vyhnutí sa takémuto konaniu, a to bez ohľadu na to, či takéto informácie dostal alebo získal pred takýmto konaním, počas neho alebo po ňom.

(82)Povinné subjekty by výnimočne mali mať možnosť vykonávať podozrivé transakcie pred tým, ako informujú príslušné orgány, ak sa tomu nemožno vyhnúť alebo ak je pravdepodobné, že informovanie príslušných orgánov zmarí úsilie súvisiace so stíhaním príjemcov operácie, pri ktorej existuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Táto výnimka by sa však nemala uplatňovať vo vzťahu k transakciám, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné záväzky prijaté členskými štátmi s cieľom bezodkladne zmraziť finančné prostriedky alebo iné aktíva teroristov, teroristických organizácií či tých, ktorí financujú terorizmus, v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

(83)Aby príslušné orgány mohli zmraziť a zhabať aktíva potenciálne spojené s praním špinavých peňazí, so súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi alebo s financovaním terorizmu, je nevyhnutná dôvernosť v súvislosti s ohlasovaním podozrivých transakcií a poskytovaním iných relevantných informácií jednotkám FIU. Podozrivá transakcia nie je znakom trestnej činnosti. Poskytnutie informácie o ohlásení podozrenia môže poškodiť povesť osôb zapojených do transakcie a ohroziť vykonávanie analýz a vyšetrovaní. Povinné subjekty a ich riaditelia a zamestnanci by preto nemali dotknutého klienta ani žiadnu tretiu stranu informovať o tom, že informácie sa postupujú, budú postúpené alebo boli postúpené jednotke FIU, či už priamo alebo prostredníctvom samoregulačného orgánu, ani o tom, že sa vykonáva alebo by sa mohla vykonať analýza prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Zákaz poskytovania informácií by sa nemal uplatňovať za osobitných okolností, ktoré sa týkajú napríklad poskytovania informácií príslušným orgánom a samoregulačným orgánom pri výkone funkcií dohľadu alebo poskytovania informácií na účely presadzovania práva, alebo ak si informácie navzájom poskytnú povinné subjekty, ktoré patria do tej istej skupiny.

(84)Páchatelia trestných činov prevádzajú výnosy získané z nezákonnej činnosti cez viacero sprostredkovateľov, aby neboli odhalení. Je preto dôležité umožniť povinným subjektom vymieňať si informácie nielen medzi členmi skupiny, ale v určitých prípadoch aj medzi úverovými a finančnými inštitúciami a inými subjektmi, ktoré pôsobia v rámci sietí, a to s náležitým zohľadnením pravidiel ochrany údajov.

(85)Na spracúvanie osobných údajov na účely tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 38 . Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako dôvod dôležitého verejného záujmu.

(86)Je nevyhnutné, aby sa zosúladenie rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s revidovanými odporúčaniami FATF vykonalo v plnom súlade s právom Únie, a to najmä pokiaľ ide o právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany údajov a o ochranu základných práv zakotvených v charte. Určité aspekty vykonávania rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zahŕňajú zhromažďovanie, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov. Takéto spracovanie osobných údajov by malo byť povolené pri plnom rešpektovaní základných práv len na účely stanovené v tomto nariadení a na vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, prebiehajúce monitorovanie, analýzu a ohlasovanie neobvyklých a podozrivých transakcií, identifikáciu konečného užívateľa výhod v súvislosti s právnickou osobou alebo právnou štruktúrou, identifikáciu politicky exponovanej osoby a poskytovanie informácií úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi. Zhromažďovanie a následné spracúvanie osobných údajov povinnými subjektmi by sa malo obmedziť na to, čo je nevyhnutné na splnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a osobné údaje by sa nemali ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade s týmto účelom. Predovšetkým by sa malo prísne zakázať ďalšie spracúvanie osobných údajov na komerčné účely.

(87)Revidované odporúčania FATF preukazujú, že povinné subjekty by mali uchovávať potrebné informácie, ktoré získali prostredníctvom opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a záznamy o transakciách aspoň päť rokov, aby bolo možné plne spolupracovať a rýchlo vybavovať požiadavky na informácie od príslušných orgánov na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania alebo vyšetrovania. S cieľom vyhnúť sa rôznym prístupom a splniť požiadavky týkajúce sa ochrany osobných údajov a právnej istoty by sa malo uvedené obdobie uchovávania stanoviť na päť rokov od skončenia obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie.

(88)Ak pojem „príslušné orgány“ označuje orgány zodpovedné za vyšetrovanie a trestné stíhanie, vykladá sa tak, že zahŕňa centrálnu aj decentralizovanú úroveň Európskej prokuratúry, pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry.

(89)Na účely zabezpečenia riadneho a efektívneho vykonávania spravodlivosti počas obdobia medzi nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a jeho uplatňovaním a s cieľom umožniť jeho bezproblémové spolupôsobenie s vnútroštátnym procesným právom by sa informácie a dokumenty týkajúce sa prebiehajúcich súdnych konaní na účely predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania alebo vyšetrovania, ktoré sa v členských štátoch neuzavreli do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, mali uchovávať na obdobie piatich rokov od uvedeného dátumu, pričom dané obdobie by malo byť možné predĺžiť o ďalších päť rokov.

(90)Na osobné údaje spracúvané na účely tohto nariadenia sa vzťahujú práva na prístup k údajom dotknutej osoby. Prístupom dotknutej osoby k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa správy o podozrivých transakciách by sa však vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výnimky z tohto práva a jeho obmedzenia v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) 2016/679 môžu byť preto odôvodnené. Dotknutá osoba má právo žiadať, aby dozorný orgán uvedený v článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 skontroloval zákonnosť spracovania, a má právo uplatniť súdny prostriedok nápravy uvedený v článku 79 uvedeného nariadenia. Dozorný orgán môže konať aj z úradnej moci. Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia práva na prístup, by mal mať dozorný orgán možnosť informovať dotknutú osobu, že sa vykonali všetky potrebné overenia zo strany dozorného orgánu, a o výsledku overenia, pokiaľ ide o zákonnosť dotknutého spracovania.

(91)Povinné subjekty by sa mohli rozhodnúť využiť služby iných súkromných prevádzkovateľov. Rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa však mal uplatňovať len na povinné subjekty a povinné subjekty by mali naďalej niesť plnú zodpovednosť za plnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V záujme právnej istoty a s cieľom zabrániť neúmyselnému zahrnutiu niektorých služieb do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia treba objasniť, že osoby, ktoré len menia papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s povinným subjektom, a osoby, ktoré úverovým inštitúciám alebo finančným inštitúciám poskytujú výlučne systémy posielania správ alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania, nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(92)Povinné subjekty by mali získať a mať primerané a presné informácie o skutočnom vlastníctve a kontrole právnických osôb. Keďže akcie na doručiteľa udeľujú vlastníctvo osobe, ktorá vlastní osvedčenie o akciách na doručiteľa, konečnému užívateľovi výhod umožňujú zostať v anonymite. Aby sa tieto akcie nezneužívali na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, obchodné spoločnosti – iné ako tie, ktoré majú kótované cenné papiere na regulovanom trhu alebo ktorých akcie sú emitované ako sprostredkované cenné papiere – by mali všetky existujúce akcie na doručiteľa konvertovať na akcie na meno. Okrem toho by sa mali povoliť len opčné listy na akcie na doručiteľa v sprostredkovanej forme.

(93)Anonymná povaha kryptoaktív ich vystavuje rizikám zneužitia na trestné účely. Anonymné peňaženky na kryptoaktíva znemožňujú vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív a zároveň sťažujú identifikáciu prepojených transakcií, ktoré môžu vyvolať podozrenie, alebo uplatnenie primeranej úrovne náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na kryptoaktíva je nevyhnutné zakázať poskytovanie služieb a úschovy anonymných peňaženiek na kryptoaktíva poskytovateľmi služieb kryptoaktív.

(94)Využívanie veľkých hotovostných platieb je ľahko zneužiteľné na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu a táto skutočnosť nebola dostatočne zmiernená požiadavkou, aby obchodníci s tovarom podliehali pravidlám boja proti praniu špinavých peňazí pri uskutočňovaní alebo prijímaní hotovostných platieb vo výške 10 000 EUR alebo viac. Rozdiely v prístupoch medzi členskými štátmi zároveň oslabili rovnaké podmienky v rámci vnútorného trhu na úkor podnikov so sídlom v členských štátoch s prísnejšími kontrolami. Preto treba zaviesť celoúniový limit pre veľké hotovostné platby vo výške 10 000 EUR. Členské štáty by mali mať možnosť prijať nižšie limity a ďalšie prísnejšie ustanovenia.

(95)Komisia by mala posúdiť náklady, prínosy a vplyvy zníženia limitu na veľké hotovostné platby na úrovni Únie s cieľom ešte viac zlepšiť rovnaké podmienky pre podniky a obmedziť príležitosti pre páchateľov trestných činov používať peňažné prostriedky v hotovosti na pranie špinavých peňazí. V rámci tohto posúdenia by sa mala zvážiť najmä najvhodnejšia úroveň harmonizovaného limitu hotovostných platieb na úrovni Únie vzhľadom na súčasné existujúce limity hotovostných platieb zavedené vo veľkom počte členských štátov, presadenie takéhoto limitu na úrovni Únie a účinky takéhoto limitu na postavenie eura ako zákonného platidla.

(96)Komisia by mala posúdiť aj náklady, prínosy a vplyvy zníženia limitu na identifikáciu konečných užívateľov výhod, ak sa kontrola vykonáva prostredníctvom vlastníctva. V rámci tohto posúdenia by sa mali zvážiť najmä poznatky získané z členských štátov alebo tretích krajín, ktoré zaviedli nižšie limity.

(97)S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na doplnenie tohto nariadenia prijatím delegovaných aktov, v ktorých sa identifikujú vysokorizikové tretie krajiny, tretie krajiny s nedostatkami v oblasti dodržiavania súladu s predpismi a krajiny predstavujúce hrozbu pre finančný systém Únie a ktorými sa vymedzia harmonizované a primerané opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti a podľa potreby aj zmierňujúce opatrenia, ako aj prijatím regulačných technických predpisov, ktorými sa stanovia minimálne požiadavky týkajúce sa celoskupinových politík, kontrol a postupov a podmienky, za akých sa od štruktúr so spoločným vlastníctvom, riadením či kontrolami dodržiavania súladu s predpismi vyžaduje uplatňovanie celoskupinových politík, kontrol a postupov, opatrenia, ktoré majú skupiny prijať, ak právne predpisy tretích krajín nepovoľujú uplatňovanie celoskupinových politík, kontrol a postupov, a opatrenia dohľadu, sektory a transakcie, ktoré podliehajú nižším limitom na vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a informácie potrebné na vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 39 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri vypracúvaní delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(98)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom identifikovať právne štruktúry podobné účelovo zriadenej správe zvereného majetku, ktoré sa riadia vnútroštátnym právom členských štátov, ako aj prijať vykonávacie technické predpisy, v ktorých sa bližšie určí formát, ktorý sa má používať na ohlasovanie podozrivých transakcií. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 40 .

(99)V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v charte, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7 charty), právo na ochranu osobných údajov (článok 8 charty) a sloboda podnikania (článok 16 charty).

(100)V súlade s článkom 21 charty, v ktorom sa zakazuje diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, by povinné subjekty mali vykonávať posudzovania rizík v kontexte náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi bez diskriminácie.

(101)Pri príprave správy o hodnotení vykonávania tohto nariadenia by Komisia mala venovať náležitú pozornosť dodržiavaniu základných práv a zásad, ktoré boli uznané v charte.

(102)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to predísť využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(103)V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[, ktorý vydal stanovisko dňa … 41 ],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Oddiel 1

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)opatrení, ktoré majú uplatňovať povinné subjekty s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)požiadaviek na transparentnosť skutočného vlastníctva pre právne subjekty a štruktúry;

c)opatrení na obmedzenie zneužívania nástrojov na doručiteľa.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„pranie špinavých peňazí“ je konanie uvedené v článku 3 ods. 1 a 5 smernice (EÚ) 2018/1673 vrátane napomáhania uvedenému konaniu, navádzania naň, podnecovania k nemu a pokusu oň, bez ohľadu na to, či činnosti, z ktorých pochádza daný majetok určený na legalizáciu, boli vykonané na území členského štátu alebo na území tretej krajiny. Vedomosť, úmysel alebo účel, ktoré sa požadujú ako prvok uvedeného konania, môžu byť odvodené z objektívnych skutkových okolností;

2.„financovanie terorizmu“ je konanie uvedené v článku 11 smernice (EÚ) 2017/541 vrátane napomáhania uvedenému konaniu, navádzania naň, podnecovania k nemu a pokusu oň, bez ohľadu na to, či k nemu dochádza na území členského štátu alebo na území tretej krajiny. Vedomosť, úmysel alebo účel, ktoré sa požadujú ako prvok uvedeného konania, môžu byť odvodené z objektívnych skutkových okolností;

3.„trestná činnosť“ je trestná činnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2018/1673, ako aj podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2017/1371, pasívna a aktívna korupcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 2 a sprenevera v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 3 druhom pododseku uvedenej smernice;

4.„majetok“ je majetok v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2018/1673;

5.„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 42 vrátane jej pobočiek v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 17 uvedeného nariadenia nachádzajúcich sa v Únii, bez ohľadu na to, či majú ústredie v Únii alebo v tretej krajine;

6.„finančná inštitúcia“ je:

a)podnik iný než úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorý vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v bodoch 2 až 12, 14 a 15 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ 43 vrátane činností zmenární (bureaux de change) alebo ktorého hlavnou činnosťou je nadobúdať účasti, vrátane finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti;

b)poisťovňa v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES 44 , pokiaľ vykonáva činnosti životného poistenia alebo iného investičného poistenia, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, vrátane holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní v zmysle vymedzenia v článku 212 ods. 1 písm. f) a g) smernice 2009/138/ES;

c)sprostredkovateľ poistenia v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 45 , ak koná v súvislosti so životným poistením a ostatnými službami súvisiacimi s investíciami;

d)investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 46 ;

e)podnik kolektívneho investovania, najmä:

i) podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES a jeho správcovská spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice alebo investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s uvedenou smernicou a ktorá neurčila správcovskú spoločnosť, ktoré sprístupňujú na nákup podielové listy PKIPCP v Únii;

ii) alternatívny investičný fond v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ a jeho správca alternatívnych investičných fondov v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 2 uvedenej smernice;

f)pobočky finančných inštitúcií v zmysle vymedzenia v písmenách a) až e), ak sa nachádzajú v Únii, bez ohľadu na to, či majú ústredie v členskom štáte alebo v tretej krajine;

7.„poskytovateľ služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ je akákoľvek osoba, ktorá ako svoju podnikateľskú činnosť poskytuje tretím stranám ktorúkoľvek z týchto služieb:

a)zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb;

b)konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti, spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti (partnership) alebo v podobnej pozícii vo vzťahu k iným právnickým osobám;

c)zabezpečenie sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy a ostatných súvisiacich služieb pre obchodnú spoločnosť, verejnú obchodnú spoločnosť alebo akúkoľvek inú právnickú osobu, alebo právnu štruktúru;

d)konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako správca účelovo zriadenej správy zvereného majetku, alebo vykonávanie rovnocennej funkcie v prípade podobnej právnej štruktúry;

e)konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako poverený akcionár pre inú osobu;

8.„služby v oblasti hazardných hier“ sú služba, ktorá zahŕňa uzatvorenie stávky, ktorá má peňažnú hodnotu, v hazardných hrách vrátane tých, ktoré zahŕňajú prvok zručnosti, ako napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, ktoré sa poskytujú na fyzickom mieste alebo akýmikoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej komunikáciu a ktoré sa poskytujú na individuálnu žiadosť príjemcu služieb;

9.„hypotekárny veriteľ“ je veriteľ v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ 47 ;

10.„sprostredkovateľ hypotekárnych úverov“ je sprostredkovateľ úverov v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 5 smernice 2014/17/EÚ;

11.„veriteľ spotrebiteľského úveru“ je veriteľ v zmysle vymedzenia v článku 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES 48 ;

12.„sprostredkovateľ spotrebiteľského úveru“ je sprostredkovateľ úveru v zmysle vymedzenia v článku 3 písm. f) smernice 2008/48/ES;

13.„kryptoaktívum“ je kryptoaktívum v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM/2020/593 final] okrem prípadov, ak patrí do kategórií uvedených v článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia alebo ak sa inak nekvalifikuje ako finančné prostriedky;

14.„poskytovateľ služieb kryptoaktív“ je poskytovateľ služieb kryptoaktív v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 8 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 – COM/2020/593 final], ak vykonáva jednu alebo viac služieb kryptoaktív v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 9 uvedeného nariadenia;

15.„elektronické peniaze“ sú elektronické peniaze v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES 49 , ale bez peňažnej hodnoty uvedenej v článku 1 ods. 4 a 5 uvedenej smernice;

16.„obchodný vzťah“ je obchodný, profesionálny alebo komerčný vzťah, ktorý je spojený s odbornými činnosťami povinného subjektu a od ktorého sa v čase nadviazania styku očakáva, že obsahuje prvok trvania, vrátane vzťahu, v rámci ktorého sa povinný subjekt požiada, aby pre svojho klienta založil spoločnosť alebo zriadil správu zvereného majetku, bez ohľadu na to, či je založenie spoločnosti alebo zriadenie správy zvereného majetku jedinou transakciou vykonanou pre daného klienta;

17.„prepojené transakcie“ sú dve alebo viaceré transakcie s rovnakým alebo podobným pôvodom a miestom určenia za určité časové obdobie;

18.„tretia krajina“ je akákoľvek jurisdikcia, nezávislý štát alebo autonómne územie, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, ale majú vlastné právne predpisy alebo režim presadzovania v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

19.„korešpondenčný vzťah“ je:

a)poskytovanie bankových služieb jednou úverovou inštitúciou ako korešpondentom inej úverovej inštitúcii ako respondentovi vrátane poskytovania bežného účtu alebo iného účtu pasív a súvisiacich služieb, ako je riadenie hotovosti, zahraničné prevody finančných prostriedkov, zúčtovanie šekov, platobno-korešpondenčné účty a zmenárenské služby;

b)vzťahy medzi úverovými inštitúciami, medzi finančnými inštitúciami a medzi úverovými a finančnými inštitúciami navzájom vrátane vzťahov, v rámci ktorých poskytuje korešpondenčná inštitúcia podobné služby respondentskej inštitúcii, a vrátane vzťahov, ktoré sú založené na účely transakcií s cennými papiermi alebo prevodov finančných prostriedkov;

20.„fiktívna banka“ je úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia, alebo inštitúcia, ktorá vykonáva činnosti rovnocenné s tými, ktoré vykonávajú úverové inštitúcie a finančné inštitúcie, založená v jurisdikcii, v ktorej nie je fyzicky prítomná, pričom takáto prítomnosť zahŕňa zmysluplnú správu a manažment, a ktorá nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine;

21.„identifikátor právneho subjektu“ je jedinečný alfanumerický referenčný kód na základe normy ISO 17442, ktorý je pridelený právnemu subjektu;

22.„konečný užívateľ výhod“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právny subjekt alebo účelovo zriadenú správu zvereného majetku či podobnú právnu štruktúru, ako aj akákoľvek fyzická osoba, v mene ktorej alebo v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva;

23.„právna štruktúra“ je účelovo zriadená správa zvereného majetku alebo štruktúra, ktorá má podobnú štruktúru alebo funkciu ako účelovo zriadená správa zvereného majetku, vrátane fiducie a určitých typov Treuhand a fideicomiso;

24.„formálne dojednanie týkajúce sa poverenej osoby“ je zmluva alebo formálne dojednanie s rovnocennou právnou hodnotou ako zmluva, a to medzi poverenou osobou a poverovateľom, pričom poverovateľom je právny subjekt alebo fyzická osoba, ktoré vydávajú pokyny pre poverenú osobu, aby konala v ich mene v určitej funkcii, a to aj ako riaditeľ alebo akcionár, a poverenou osobou je právny subjekt alebo fyzická osoba, ktoré dostali od poverovateľa pokyny, aby konali v jeho mene;

25.„politicky exponovaná osoba“ je fyzická osoba, ktorej sú alebo ktorej boli zverené tieto významné verejné funkcie:

a)v členskom štáte:

i) hlavy štátov, predsedovia vlád, ministri a štátni tajomníci alebo zástupcovia ministrov;

ii) poslanci parlamentu alebo členovia podobných legislatívnych orgánov;

iii) členovia riadiacich orgánov politických strán;

iv) členovia najvyšších súdov, ústavných súdov alebo iných justičných orgánov vyššieho stupňa, proti rozhodnutiu ktorých sa s výnimkou výnimočných okolností nemožno odvolať;

v) členovia dvorov audítorov alebo rád centrálnych bánk;

vi) veľvyslanci, chargés d'affaires a vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl;

vii) členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov štátom vlastnených podnikov;

b)v medzinárodnej organizácii:

i) najvyššie postavený funkcionár, jeho zástupcovia a členovia správnej rady alebo rovnocenné funkcie v rámci medzinárodnej organizácie;

ii) zástupcovia v členskom štáte alebo predstavitelia pri Únii;

c)na úrovni Únie:

i) funkcie na úrovni inštitúcií a orgánov Únie, ktoré sú rovnocenné s funkciami uvedenými v písmene a) bodoch i), ii), iv), v) a vi);

d)v tretej krajine:

i) funkcie, ktoré sú rovnocenné s funkciami uvedenými v písmene a);

26.„rodinní príslušníci“ sú:

a)manžel/manželka alebo osoba v registrovanom partnerstve, civilnom zväzku alebo podobnom usporiadaní;

b)deti a manželia/manželky týchto detí alebo osoby v registrovanom partnerstve, civilnom zväzku alebo podobnom usporiadaní s týmito deťmi;

c)rodičia;

27.„osoby známe ako blízke osoby“ sú:

a)fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú spolu s politicky exponovanou osobou konečným užívateľom výhod v súvislosti s právnymi subjektmi alebo právnymi štruktúrami, alebo ktoré majú s touto osobou iné úzke obchodné vzťahy;

b)fyzické osoby, ktoré sú jediným konečným užívateľom výhod v súvislosti s právnym subjektom alebo právnou štruktúrou, o ktorých je známe, že boli vytvorené de facto v prospech politicky exponovanej osoby;

28.„vrcholový manažment“ je popri výkonných členoch predstavenstva alebo, ak predstavenstvo neexistuje, riadiaceho orgánu rovnocenného s predstavenstvom úradník alebo zamestnanec s dostatočnými vedomosťami o vystavení inštitúcie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý je na dostatočne vysokej riadiacej úrovni, aby prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie inštitúcie riziku;

29.„skupina“ je skupina podnikov, ktorá pozostáva z materského podniku, jeho dcérskych podnikov a subjektov, v ktorých má materský podnik alebo jeho dcérske podniky majetkovú účasť, ako aj podniky navzájom prepojené vzťahom v zmysle článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ 50 ;

30.„peňažné prostriedky v hotovosti“ sú mena, obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa, komodity používané ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty a predplatené karty v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. c) až f) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 51 ;

31.„príslušný orgán“ je:

a)finančná spravodajská jednotka;

b)dozorný orgán v zmysle vymedzenia v bode 33;

c)orgán verejnej moci, ktorého úlohou je vyšetrovanie alebo stíhanie prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu alebo ktorého úlohou je vysledovanie, zhabanie alebo zmrazenie a zabavenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti;

d)orgán verejnej moci so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu;

32.„orgán dohľadu“ je orgán poverený úlohami zameranými na zabezpečenie súladu povinných subjektov s požiadavkami tohto nariadenia, a to vrátane Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA) pri plnení úloh, ktoré mu boli zverené v článku 5 ods. 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM/2021/421 final];

33.„dozorný orgán“ je orgán dohľadu, ktorý je verejným orgánom, alebo orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi pri výkone ich funkcií dohľadu podľa článku 29 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM/2021/423 final];

34.„samoregulačný orgán“ je orgán, ktorý zastupuje osoby vykonávajúce dané povolanie, pričom zohráva úlohu pri ich regulácii, pri výkone určitých funkcií dohľadu či monitorovania a pri zabezpečovaní presadzovania pravidiel, ktoré sa ich týkajú;

35.„cielené finančné sankcie“ sú zmrazenie aktív a zákazy priameho alebo nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov alebo iných aktív v prospech označených osôb a subjektov podľa rozhodnutí Rady prijatých na základe článku 29 Zmluvy o Európskej únii a nariadení Rady prijatých na základe článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

36.„cielené finančné sankcie týkajúce sa financovania šírenia zbraní“ sú cielené finančné sankcie uvedené v bode 35, ktoré sa ukladajú podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/849 a rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP a podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1509 a nariadenia Rady (EÚ) 267/2012.

Oddiel 2

Rozsah pôsobnosti

Článok 3

Povinné subjekty

Na účely tohto nariadenia sa za povinné subjekty považujú tieto subjekty:

1.úverové inštitúcie;

2.finančné inštitúcie;

3.tieto fyzické alebo právnické osoby konajúce pri výkone svojich odborných činností:

a) audítori, externí účtovníci a daňoví poradcovia a každá iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa zaväzuje poskytovať priamo alebo prostredníctvom iných osôb, s ktorými je uvedená iná osoba prepojená, materiálnu pomoc, pomoc alebo poradenstvo v daňových záležitostiach ako hlavnú podnikateľskú alebo odbornú činnosť;

b) notári a iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech svojho klienta, na akejkoľvek finančnej transakcii alebo transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú:

i) nákupu a predaja nehnuteľností alebo podnikateľských subjektov;

ii) správy peňazí, cenných papierov alebo iných aktív klienta;

iii) otvárania alebo správy bankových účtov, sporiacich účtov alebo účtov cenných papierov;

iv) organizovania príspevkov potrebných na vytvorenie, prevádzku alebo riadenie obchodných spoločností;

v) vytvárania, prevádzky alebo riadenia správy zvereného majetku, obchodných spoločností, nadácií alebo podobných štruktúr;

c) poskytovatelia služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti;

d) realitní agenti vrátane prípadov, keď konajú ako sprostredkovatelia nájmu nehnuteľného majetku v prípade transakcií, pri ktorých mesačné nájomné dosahuje výšku 10 000 EUR alebo viac, prípadne ekvivalentnú výšku v národnej mene;

e) osoby obchodujúce s drahými kovmi a kameňmi;

f) poskytovatelia služieb v oblasti hazardných hier;

g) poskytovatelia služieb kryptoaktív;

h) poskytovatelia služieb hromadného financovania, ktorí nie sú regulovaní nariadením (EÚ) 2020/1503;

i) osoby obchodujúce alebo konajúce ako obchodní sprostredkovatelia s umeleckými dielami, a to aj v prípadoch, ak túto činnosť vykonávajú umelecké galérie a aukčné domy, ak hodnota transakcie alebo prepojených transakcií dosahuje výšku najmenej 10 000 EUR, prípadne ekvivalentnú výšku v národnej mene;

j) osoby, ktoré uchovávajú umelecké diela, obchodujú s nimi alebo konajú ako sprostredkovatelia pri obchodovaní s nimi, ak sa táto činnosť vykonáva v rámci slobodných pásem a colných skladov, ak hodnota transakcie alebo prepojených transakcií dosahuje výšku najmenej 10 000 EUR, prípadne ekvivalentnú výšku v národnej mene;

k) veritelia hypotekárnych a spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú úverovými inštitúciami vymedzenými v článku 2 bode 5 ani finančnými inštitúciami vymedzenými v článku 2 bode 6, a sprostredkovatelia hypotekárnych a spotrebiteľských úverov;

l) poskytovatelia investičných služieb v súvislosti s migráciou, ktorí majú povolenie na zastupovanie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo na ponúkanie sprostredkovateľských služieb štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí chcú získať právo na pobyt v členskom štáte výmenou za akýkoľvek druh investícií vrátane kapitálových prevodov, nákupu alebo prenájmu nehnuteľností, investícií do štátnych dlhopisov, investícií do podnikateľských subjektov, poskytnutia daru alebo dotovania verejnoprospešnej činnosti a príspevkov do štátneho rozpočtu.

Článok 4

Výnimky pre určitých poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier

1.S výnimkou kasín môžu členské štáty rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom vyňatí poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier z požiadaviek stanovených v tomto nariadení, a to na základe dokázaného nízkeho rizika, ktoré predstavuje povaha a prípadne rozsah činností takýchto služieb.

2.Členské štáty na účely odseku 1 vykonávajú posúdenie rizík spojených so službami v oblasti hazardných hier, pričom posudzujú:

a)zraniteľné miesta v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a zmierňujúce faktory týkajúce sa služieb v oblasti hazardných hier;

b)riziká spojené s veľkosťou transakcií a použitými platobnými metódami;

c)geografickú oblasť, v ktorej sa služba v oblasti hazardných hier spravuje.

Členské štáty pri vykonávaní takýchto posúdení rizík zohľadňujú zistenia vyplývajúce z posúdenia rizík vypracovaného Komisiou podľa článku 7 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final].

3.Členské štáty zavedú monitorovanie založené na hodnotení rizika alebo prijmú iné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby výnimky udelené podľa tohto článku neboli zneužité.

Článok 5

Výnimky pre určité finančné činnosti

1.S výnimkou osôb zapojených do činnosti poukázania peňazí v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 22 smernice (EÚ) 2015/2366 môžu členské štáty rozhodnúť o vyňatí osôb zapojených do finančných činností uvedených v bodoch 2 až 12, 14 a 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ na príležitostnom alebo veľmi obmedzenom základe, ak existuje malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, z požiadaviek stanovených v tomto nariadení za predpokladu, že sú splnené všetky tieto kritériá:

a)finančná činnosť je obmedzená v absolútnom vyjadrení;

b)finančná činnosť je obmedzená, pokiaľ ide o jednotlivé transakcie;

c)finančná činnosť nie je hlavnou činnosťou takýchto osôb;

d)finančná činnosť je doplnková a priamo súvisí s hlavnou činnosťou takýchto osôb;

e)hlavná činnosť takýchto osôb nie je činnosťou, ktorá je uvedená v článku 3 bode 3 písm. a) až d) alebo písm. f);

f)finančná činnosť sa poskytuje len klientom hlavnej činnosti takýchto osôb a vo všeobecnosti nie je ponúkaná verejnosti.

2.Na účely odseku 1 písm. a) členské štáty vyžadujú, aby celkový obrat z finančnej činnosti nepresahoval limit, ktorý je dostatočne nízky. Uvedený limit sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti.

3.Na účely odseku 1 písm. b) členské štáty uplatňujú maximálny limit na jedného klienta a transakciu bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých zjavne prepojených operáciách. Uvedený maximálny limit sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti. Musí byť dostatočne nízky, aby sa zabezpečilo, že príslušné druhy transakcií predstavujú nepraktický a neúčinný spôsob prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a nesmie presahovať hodnotu 1 000 EUR, prípadne ekvivalentnú hodnotu v národnej mene.

4.Na účely odseku 1 písm. c) členské štáty vyžadujú, aby obrat z finančnej činnosti nepresahoval 5 % celkového obratu príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby.

5.Pri posudzovaní rizík prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu na účely tohto článku členské štáty venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, pri ktorých možno vzhľadom na ich povahu s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať ich použitie či zneužitie na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

6.Členské štáty zavedú monitorovanie založené na hodnotení rizika alebo prijmú iné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby výnimky udelené podľa tohto článku neboli zneužité.

Článok 6

Predbežné oznamovanie výnimiek

1.Členské štáty bezodkladne oznamujú Komisii každú výnimku, ktorú zamýšľajú udeliť v súlade s článkami 4 a 5. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie založené na príslušnom posúdení rizík v prípade danej výnimky.

2.Komisia do dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 2 prijme jeden z týchto krokov:

a)potvrdí, že výnimku možno udeliť;

b)odôvodneným rozhodnutím vyhlási, že výnimku nemožno udeliť.

3.Po prijatí rozhodnutia Komisie podľa odseku 2 písm. a) môžu členské štáty prijať rozhodnutie o udelení výnimky. V takomto rozhodnutí musia byť uvedené dôvody, na ktorých sa zakladá. Členské štáty preskúmavajú takéto rozhodnutia v pravidelných intervaloch, a v každom prípade vtedy, keď aktualizujú svoje vnútroštátne posúdenie rizík podľa článku 8 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final].

4.Členské štáty do [troch mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] oznámia Komisii výnimky udelené podľa článku 2 ods. 2 a 3 smernice (EÚ) 2015/849 platné v čase dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

5.Komisia každý rok v Úradnom vestníku Európskej únie uverejňuje zoznam výnimiek udelených podľa tohto článku.

KAPITOLA II

VNÚTORNÉ POLITIKY, KONTROLY A POSTUPY POVINNÝCH SUBJEKTOV

ODDIEL 1

Vnútorné postupy, posudzovanie rizík a zamestnanci

Článok 7

Rozsah vnútorných politík, kontrol a postupov

1.Povinné subjekty musia mať zavedené politiky, kontroly a postupy na zabezpečenie súladu s týmto nariadením, a najmä s cieľom:

a)zmierňovať a účinne riadiť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zistené na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu;

b)popri povinnosti uplatňovať cielené finančné sankcie, zmierňovať a riadiť riziká nevykonania a obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní.

Tieto politiky, kontroly a postupy musia byť primerané povahe a veľkosti povinného subjektu.

2.Politiky, kontroly a postupy uvedené v odseku 1 zahŕňajú:

a)vypracovanie vnútorných politík, kontrol a postupov vrátane postupov riadenia rizík, náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ohlasovania, využívania tretích strán a vedenia záznamov, monitorovania a riadenia dodržiavania takýchto politík, kontrol a postupov, ako aj politík týkajúcich sa spracúvania osobných údajov podľa článku 55;

b)politiky, kontroly a postupy na identifikáciu, kontrolu a riadenie obchodných vzťahov alebo príležitostných transakcií, ktoré predstavujú vyššie alebo nižšie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

c)funkciu nezávislého auditu na testovanie vnútorných politík, kontrol a postupov uvedených v písmene a);

d)overovanie pri prijímaní a prideľovaní zamestnancov na určité úlohy a funkcie a pri vymenúvaní agentov a distribútorov, či tieto osoby majú dobrú povesť, a to úmerne k rizikám spojeným s úlohami a funkciami, ktoré majú vykonávať;

e)interné oznamovanie vnútorných politík, kontrol a postupov povinného subjektu, a to aj jeho agentom a distribútorom;

f)politiku týkajúcu sa odbornej prípravy zamestnancov a prípadne agentov a distribútorov, pokiaľ ide o opatrenia zavedené v povinnom subjekte v záujme plnenia požiadaviek tohto nariadenia.

Vnútorné politiky, kontroly a postupy stanovené v prvom pododseku písm. a) až f) sa zaznamenávajú v písomnej podobe. Uvedené politiky, kontroly a postupy schvaľuje vrcholový manažment.

3.Povinné subjekty aktualizujú politiky, kontroly a postupy a v prípade zistenia nedostatkov ich posilnia.

4.Úrad AMLA do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia týkajúce sa prvkov, ktoré by povinné subjekty mali zohľadniť pri rozhodovaní o rozsahu svojich vnútorných politík, kontrol a postupov.

Článok 8

Posudzovanie rizík

1.Povinné subjekty prijímajú vhodné opatrenia primerané ich povahe a veľkosti s cieľom identifikovať a posúdiť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým sú vystavené, ako aj riziká nevykonania a obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní, pričom zohľadnia:

a)premenné faktory rizika stanovené v prílohe I a rizikové faktory stanovené v prílohách II a III;

b)zistenia vyplývajúce z nadnárodného posúdenia rizík vypracovaného Komisiou podľa článku 7 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final];

c)zistenia vyplývajúce z vnútroštátnych posúdení rizík vykonaných členskými štátmi podľa článku 8 [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final].

2.Posúdenie rizík vypracované povinným subjektom podľa odseku 1 sa zdokumentuje, aktualizuje a sprístupňuje orgánom dohľadu.

3.Orgány dohľadu môžu rozhodnúť, že samostatné zdokumentované posúdenia rizík nie sú potrebné, ak špecifické riziká vyplývajúce z povahy daného sektora sú jasné a zrozumiteľné.

Článok 9

Funkcie dodržiavania súladu s predpismi

1.Povinné subjekty vymenujú jedného výkonného člena svojho predstavenstva, alebo ak predstavenstvo neexistuje, riadiaceho orgánu rovnocenného s predstavenstvom, ktorý je zodpovedný za vykonávanie opatrení na zabezpečenie súladu s týmto nariadením (ďalej len „manažér pre dodržiavanie predpisov“). Ak subjekt nemá riadiaci orgán, funkciu by mal vykonávať člen jeho vrcholového manažmentu.

2.Manažér pre dodržiavanie predpisov je zodpovedný za vykonávanie politík, kontrol a postupov povinného subjektu a za získavanie informácií o významných alebo závažných nedostatkoch v takýchto politikách, kontrolách a postupoch. Manažér pre dodržiavanie predpisov pravidelne podáva správy o týchto záležitostiach predstavenstvu alebo rovnocennému riadiacemu orgánu. V prípade materských podnikov je táto osoba zodpovedná aj za dohľad nad celoskupinovými politikami, kontrolami a postupmi.

3.Povinné subjekty musia mať pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi, ktorého vymenuje predstavenstvo alebo riadiaci orgán a ktorý je zodpovedný za každodenné fungovanie politík povinného subjektu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Táto osoba je zodpovedná aj za ohlasovanie podozrivých transakcií finančnej spravodajskej jednotke (ďalej len „FIU“) v súlade s článkom 50 ods. 6.

V prípade povinných subjektov, ktoré podliehajú kontrolám týkajúcim sa ich vrcholového manažmentu alebo konečných užívateľov výhod podľa článku 6 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final] alebo podľa iných aktov Únie, pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi podliehajú overeniu, či spĺňajú uvedené požiadavky.

Povinný subjekt, ktorý je súčasťou skupiny, môže vymenovať za svojho pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi jednotlivca, ktorý vykonáva túto funkciu v inom subjekte v rámci danej skupiny.

4.Povinné subjekty poskytujú funkciám dodržiavania súladu s predpismi primerané zdroje vrátane zamestnancov a technológií, a to úmerne k veľkosti, povahe a rizikám povinného subjektu, na vykonávanie funkcií dodržiavania súladu s predpismi a zabezpečujú, aby sa osobám zodpovedným za tieto funkcie udelili právomoci navrhovať akékoľvek opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti vnútorných politík, kontrol a postupov povinného subjektu.

5.Manažér pre dodržiavanie predpisov predkladá raz ročne, alebo v prípade potreby aj častejšie, riadiacemu orgánu správu o vykonávaní vnútorných politík, kontrol a postupov povinného subjektu a priebežne informuje riadiaci orgán o výsledkoch akýchkoľvek preskúmaní. Riadiaci orgán prijíma potrebné opatrenia na včasnú nápravu akýchkoľvek zistených nedostatkov.

6.Ak je to odôvodnené veľkosťou povinného subjektu, funkcie uvedené v odsekoch 1 a 3 môže vykonávať tá istá fyzická osoba.

Ak je povinným subjektom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej činnosti vykonáva len jedna fyzická osoba, za vykonávanie úloh podľa tohto článku je zodpovedná táto osoba.

Článok 10

Informovanosť o požiadavkách

Povinné subjekty prijímajú opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich zamestnanci, ktorých funkcia si to vyžaduje, ako aj ich agenti a distribútori boli informovaní o požiadavkách vyplývajúcich z tohto nariadenia a o vnútorných politikách, kontrolách a postupoch zavedených v povinnom subjekte, a to aj v súvislosti so spracúvaním osobných údajov na účely tohto nariadenia.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku zahŕňajú účasť zamestnancov na programoch osobitnej priebežnej odbornej prípravy, ktoré im majú pomôcť rozpoznať operácie, ktoré môžu súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a takisto im majú dať návod na to, ako v takýchto prípadoch postupovať. Takéto programy odbornej prípravy sa riadne zdokumentujú.

Článok 11

Integrita zamestnancov

1.Každý zamestnanec povinného subjektu poverený úlohami súvisiacimi s dodržiavaním súladu s týmto nariadením a nariadením [vložiť odkaz – návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 – COM(2021) 422 final] zo strany povinného subjektu sa podrobuje posúdeniu schválenému pracovníkom zodpovedným za dodržiavanie súladu s predpismi, ktoré sa týka:

a)individuálnych zručností, vedomostí a odborných znalostí v záujme účinného vykonávania jeho funkcií;

b)dobrej povesti, čestnosti a integrity.

2.Zamestnanci poverení úlohami súvisiacimi s dodržiavaním súladu s týmto nariadením zo strany povinného subjektu informujú pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi o akomkoľvek blízkom súkromnom alebo profesionálnom vzťahu s klientmi alebo potenciálnymi klientmi povinného subjektu a týmto zamestnancom sa zabráni vykonávať akékoľvek úlohy súvisiace s dodržiavaním súladu s predpismi zo strany povinného subjektu vo vzťahu k týmto klientom.

3.Povinné subjekty musia mať zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov alebo osoby v porovnateľnom postavení na interné ohlasovanie porušení tohto nariadenia prostredníctvom osobitného, nezávislého a anonymného kanála, ktoré sú primerané povahe a veľkosti dotknutého povinného subjektu.

Povinné subjekty prijímajú opatrenia na zabezpečenie toho, aby zamestnanci, manažéri alebo agenti, ktorí ohlásia porušenia podľa prvého pododseku, boli chránení pred odvetnými opatreniami, diskrimináciou a akýmkoľvek iným nespravodlivým zaobchádzaním.

4.Tento článok sa nevzťahuje na povinné subjekty, ktoré sú individuálnymi podnikateľmi.

Článok 12

Prípad osobitných zamestnancov

Ak fyzická osoba patriaca do niektorej z kategórií uvedených v článku 3 bode 3 vykonáva odborné činnosti ako zamestnanec právnickej osoby, požiadavky stanovené v tomto oddiele sa vzťahujú na uvedenú právnickú osobu, a nie na fyzickú osobu.

ODDIEL 2

Ustanovenia vzťahujúce sa na skupiny

Článok 13

Celoskupinové požiadavky

1.Materský podnik zabezpečuje, aby sa požiadavky týkajúce sa vnútorných postupov, posudzovania rizík a zamestnancov uvedené v oddiele 1 tejto kapitoly uplatňovali vo všetkých pobočkách a dcérskych podnikoch skupiny v členských štátoch a v prípade skupín, ktorých materský podnik je usadený v Únii, v tretích krajinách. Celoskupinové politiky, kontroly a postupy zahŕňajú aj politiky v oblasti ochrany údajov a politiky, kontroly a postupy týkajúce sa výmeny informácií v rámci skupiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

2.Od povinných subjektov v rámci skupiny sa v politikách, kontrolách a postupoch týkajúcich sa výmeny informácií uvedených v odseku 1 vyžaduje, aby si vymieňali informácie, ak je takáto výmena relevantná z hľadiska predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výmena informácií v rámci skupiny sa vzťahuje najmä na totožnosť a charakteristiky klienta, jeho konečných užívateľov výhod alebo osoby, v mene ktorej klient koná, povahu a účel obchodného vzťahu a podozrenia, že finančné prostriedky sú príjmami z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu ohláseným jednotke FIU podľa článku 50, pokiaľ jednotka FIU nevydá iný pokyn.

Skupiny zavedú celoskupinové politiky, kontroly a postupy na zabezpečenie toho, aby informácie vymieňané podľa prvého pododseku podliehali dostatočným zárukám, pokiaľ ide o dôvernosť, ochranu údajov a používanie informácií, a to aj na zabránenie ich zverejneniu.

3.Úrad AMLA do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa bližšie určia minimálne požiadavky týkajúce sa celoskupinových politík vrátane minimálnych noriem na výmenu informácií v rámci skupiny, úloha a povinnosti materských podnikov, ktoré samy osebe nie sú povinnými subjektmi, pokiaľ ide o zabezpečenie celoskupinového plnenia požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a podmienky, za akých sa ustanovenia tohto článku uplatňujú na subjekty, ktoré sú súčasťou štruktúr so spoločným vlastníctvom, riadením či kontrolou dodržiavania súladu s predpismi vrátane sietí alebo partnerstiev.

4.Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v odseku 3 tohto článku v súlade s článkami 38 až 41 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

Článok 14

Pobočky a dcérske podniky v tretích krajinách

1.Ak sa pobočky alebo dcérske podniky povinných subjektov nachádzajú v tretích krajinách, v ktorých sú minimálne požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu menej prísne ako požiadavky stanovené v tomto nariadení, dotknutý povinný subjekt zabezpečí, aby tieto pobočky alebo dcérske podniky spĺňali požiadavky stanovené v tomto nariadení vrátane požiadaviek týkajúcich sa ochrany údajov, prípadne rovnocenné požiadavky.

2.Ak právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú plnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení, povinné subjekty prijmú dodatočné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pobočky a dcérske podniky v tejto tretej krajine účinne zvládli riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a ústredie informuje orgány dohľadu svojho domovského členského štátu. Ak sa orgány dohľadu domovského členského štátu domnievajú, že dodatočné opatrenia nie sú dostatočné, vykonajú dodatočné opatrenia dohľadu vrátane uloženia požiadavky, aby skupina nezakladala žiadne obchodné vzťahy, aby ukončila existujúce vzťahy alebo nevykonávala transakcie alebo aby ukončila svoju činnosť v tretej krajine.

3.Úrad AMLA do [dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa bližšie určí druh dodatočných opatrení uvedených v odseku 2 vrátane minimálnych opatrení, ktoré majú prijať povinné subjekty, ak právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú vykonávanie opatrení vyžadovaných podľa článku 13, a dodatočné opatrenia dohľadu požadované v takýchto prípadoch.

4.Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v odseku 3 tohto článku v súlade s článkami 38 až 41 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

KAPITOLA III

NÁLEŽITÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 15

Uplatňovanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

1.Povinné subjekty uplatňujú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vo všetkých týchto situáciách:

a)pri zakladaní obchodného vzťahu;

b)pri zapojení do príležitostnej transakcie vo výške 10 000 EUR alebo viac, prípadne v ekvivalentnej výške v národnej mene, alebo pri jej vykonávaní, bez ohľadu na to, či sa táto transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo prostredníctvom prepojených transakcií, alebo vo výške nižšieho limitu stanoveného podľa odseku 5;

c)ak existuje podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, bez ohľadu na akúkoľvek odchýlku, výnimku alebo limit;

d)ak existujú pochybnosti o pravosti alebo primeranosti predtým získaných identifikačných údajov o klientoch.

2.Popri situáciách uvedených v odseku 1 úverové a finančné inštitúcie a poskytovatelia služieb kryptoaktív uplatňujú náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ak iniciujú alebo vykonávajú príležitostnú transakciu, ktorá predstavuje prevod finančných prostriedkov v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 9 nariadenia [vložiť odkaz – návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 – COM(2021) 422 final] alebo prevod kryptoaktív v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 10 uvedeného nariadenia, ktorý presahuje hodnotu 1 000 EUR alebo ekvivalentnú hodnotu v národnej mene.

3.Poskytovatelia služieb v oblasti hazardných hier uplatňujú náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri výbere výhier, uzatváraní stávok alebo v oboch prípadoch pri vykonávaní transakcií vo výške najmenej 2 000 EUR, prípadne v ekvivalentnej výške v národnej mene, a to bez ohľadu na to, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v prepojených transakciách.

4.V prípade úverových inštitúcií sa náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi vykonáva pod dozorom orgánov dohľadu aj vtedy, ak sa konštatovalo, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ 52 , alebo ak sú vklady nedostupné v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ 53 . Orgány dohľadu rozhodnú o intenzite a rozsahu takýchto opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi so zreteľom na osobitné okolnosti úverovej inštitúcie.

5.Úrad AMLA do [dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa bližšie určia:

a)povinné subjekty, sektory alebo transakcie, ktoré sa spájajú s vyšším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a ktoré musia dodržiavať limity nižšie ako limity stanovené v odseku 1 písm. b);

b)súvisiace limity príležitostných transakcií;

c)kritériá na identifikáciu prepojených transakcií.

Úrad AMLA pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku náležite zohľadní tieto skutočnosti:

a)úrovne rizík vyplývajúce z povahy obchodných modelov rôznych druhov povinných subjektov;

b)nadnárodné posúdenie rizík vypracované Komisiou podľa článku 7 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final].

6.Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v odseku 5 tohto článku v súlade s článkami 38 až 41 [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

Článok 16

Opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

1.Na účely vykonávania náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi povinné subjekty uplatňujú všetky tieto opatrenia:

a)identifikácia klienta a overenie jeho totožnosti;

b)identifikácia konečného užívateľa (konečných užívateľov) výhod podľa článkov 42 a 43 a overenie jeho (ich) totožnosti, aby bol povinný subjekt presvedčený o tom, že vie, kto je konečným užívateľom výhod, a že chápe štruktúru vlastníctva a kontroly klienta;

c)posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;

d)vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane kontroly transakcií vykonaných v priebehu trvania obchodného vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s vedomosťami povinného subjektu o klientovi, obchodnom a rizikovom profile vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov.

Povinné subjekty pri uplatňovaní opatrení uvedených v prvom pododseku písm. a) a b) takisto overujú, či každá osoba, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta, je na takéto konanie oprávnená, a identifikujú a overujú totožnosť takejto osoby v súlade s článkom 18.

2.Povinné subjekty určujú rozsah opatrení uvedených v odseku 1 na základe individuálnej analýzy rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu so zreteľom na osobitné charakteristiky klienta a obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie a s ohľadom na posudzovanie rizík povinným subjektom podľa článku 8 a premenné faktory týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu stanovené v prílohe I, ako aj rizikové faktory stanovené v prílohách II a III.

Ak povinné subjekty zistia zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, prijmú opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti podľa oddielu 4 tejto kapitoly. Ak sa zistia situácie s nižším rizikom, povinné subjekty môžu uplatniť opatrenia zjednodušenej náležitej starostlivosti podľa oddielu 3 tejto kapitoly.

3.Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tohto nariadenia] vydá usmernenia týkajúce sa premenných faktorov rizika a rizikových faktorov, ktoré povinné subjekty majú zohľadňovať pri nadväzovaní obchodných vzťahov alebo vykonávaní príležitostných transakcií.

4.Povinné subjekty musia byť vždy schopné preukázať svojim orgánom dohľadu, že prijaté opatrenia sú primerané vzhľadom na zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Článok 17

Neschopnosť splniť požiadavku týkajúcu sa uplatňovania opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

1.Ak povinný subjekt nie je schopný splniť opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovené v článku 16 ods. 1, zdrží sa vykonania transakcie alebo založenia obchodného vzťahu, pričom ukončí obchodný vzťah a zváži podanie správy o podozrivej transakcii jednotke FIU vo vzťahu k danému klientovi v súlade s článkom 50.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na notárov, právnikov a iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa striktne uplatňuje na prípady, keď uvedené osoby zisťujú právne postavenie svojho klienta alebo obhajujú či zastupujú uvedeného klienta v súdnom konaní alebo v súvislosti so súdnym konaním vrátane poskytovania poradenstva o začatí takéhoto konania alebo vyhnutí sa takémuto konaniu.

2.Ak povinné subjekty súhlasia s nadviazaním obchodného vzťahu alebo ho nadviazať odmietnu, vytvoria záznam o opatreniach prijatých na splnenie požiadavky týkajúcej sa uplatňovania opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vrátane záznamov o prijatých rozhodnutiach a príslušných podporných dokumentov. Dokumenty, údaje alebo informácie, ktoré má v držbe povinný subjekt, sa aktualizujú pri každom preskúmaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa článku 21.

Článok 18

Identifikácia a overenie totožnosti klienta

1.S výnimkou prípadov s nižším rizikom, na ktoré sa vzťahujú opatrenia podľa oddielu 3, a bez ohľadu na uplatňovanie dodatočných opatrení v prípadoch s vyšším rizikom podľa oddielu 4 povinné subjekty získavajú na účely identifikácie klienta a osoby konajúcej v jeho mene prinajmenšom tieto informácie:

a)v prípade fyzickej osoby:

i) meno a priezvisko;

ii) miesto a dátum narodenia;

iii) štátnu príslušnosť alebo štátne príslušnosti, prípadne informácie o stave bez štátnej príslušnosti a postavení utečenca alebo postavení osoby s doplnkovou ochranou, a prípadne národné identifikačné číslo;

iv) obvyklé bydlisko alebo v prípade neexistencie adresy trvalého bydliska s oprávneným pobytom v Únii poštovú adresu, na ktorej možno fyzickú osobu kontaktovať, a podľa možnosti zamestnanie, povolanie alebo postavenie v zamestnaní a daňové identifikačné číslo;

b)v prípade právneho subjektu:

i) právnu formu a názov právneho subjektu;

ii) adresu registrovaného alebo oficiálneho sídla a v prípade, že ide o odlišnú adresu, adresu hlavného miesta podnikateľskej činnosti a krajinu založenia;

iii) mená právnych zástupcov, ako aj registračné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikátor právneho subjektu, ak sú k dispozícii. Povinné subjekty takisto na základe účtovných dokladov za posledné účtovné obdobie alebo iných relevantných informácií overia, či právny subjekt vykonáva činnosti;

c)v prípade správcu účelovo zriadenej správy zvereného majetku alebo osoby zastávajúcej rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre:

i) informácie uvedené v článku 44 ods. 1 písm. a) a b) a v písmene b) tohto odseku za všetky osoby identifikované ako koneční užívatelia výhod;

ii) adresu pobytu správcu (správcov) alebo osoby (osôb) zastávajúcej (zastávajúcich) rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre a právomoci, ktorými sa riadia a zaväzujú právne štruktúry, ako aj daňové identifikačné číslo a identifikátor právneho subjektu, ak sú k dispozícii;

d)v prípade iných organizácií s právnou spôsobilosťou podľa vnútroštátneho práva:

i) názov, adresu registrovaného sídla alebo rovnocennú adresu;

ii) mená osôb splnomocnených zastupovať organizáciu a prípadne aj právnu formu, daňové identifikačné číslo, číslo v registri, identifikátor právneho subjektu a stanovy alebo rovnocenné dokumenty.

2.Na účely identifikácie konečného užívateľa výhod právneho subjektu povinné subjekty zhromažďujú informácie uvedené v článku 44 ods. 1 písm. a) a informácie uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku.

Ak sa po vyčerpaní všetkých možných spôsobov identifikácie podľa prvého pododseku neurčí ako konečný užívateľ výhod žiadna fyzická osoba alebo ak existujú akékoľvek pochybnosti o tom, že identifikovaná osoba (identifikované osoby) je (sú) konečným užívateľom (konečnými užívateľmi) výhod, povinné subjekty identifikujú fyzickú osobu (fyzické osoby) zastávajúcu (zastávajúce) v podnikateľskom alebo inom právnom subjekte pozíciu (pozície) vrcholového riadiaceho pracovníka (vrcholových riadiacich pracovníkov) a overia ich totožnosť. Povinné subjekty vedú záznamy o prijatých opatreniach, ako aj o problémoch, ktoré sa vyskytli počas procesu identifikácie a ktoré viedli k potrebe identifikovania vrcholového riadiaceho pracovníka.

3.Pokiaľ ide o príjemcov v rámci správy zvereného majetku alebo podobných právnych subjektov či štruktúr, ktorí sú určení na základe konkrétnej charakteristiky alebo triedy, povinný subjekt musí získať dostatočné informácie týkajúce sa príjemcu, aby dokázal určiť jeho totožnosť v čase vyplatenia alebo v čase, keď si príjemca uplatní práva, ktoré mu prináležia.

4.Povinné subjekty získavajú informácie, dokumenty a údaje potrebné na overenie totožnosti klienta a konečného užívateľa výhod pomocou jednej z týchto možností:

a)predložením dokladu totožnosti, pasu alebo rovnocenného dokumentu a získaním informácií zo spoľahlivých a nezávislých zdrojov, ku ktorým majú priamy prístup alebo ktoré poskytol klient;

b)využitím prostriedkov elektronickej identifikácie a príslušných dôveryhodných služieb, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

Na účely overenia informácií o konečnom užívateľovi (konečných užívateľoch) výhod povinné subjekty nahliadajú aj do centrálnych registrov uvedených v článku 10 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final], ako aj do dodatočných informácií. Povinné subjekty určujú rozsah dodatočných informácií, do ktorých sa má nahliadnuť, pričom zohľadnia riziká, ktoré predstavuje transakcia alebo obchodný vzťah a konečný užívateľ výhod.

Článok 19

Načasovanie overenia totožnosti klienta a konečného užívateľa výhod

1.Totožnosť klienta a konečného užívateľa výhod sa overuje pred založením obchodného vzťahu alebo vykonaním príležitostnej transakcie. Táto povinnosť sa nevzťahuje na situácie s nižším rizikom podľa oddielu 3 tejto kapitoly za predpokladu, že nižšie riziko odôvodňuje odklad takéhoto overenia.

2.Odchylne od odseku 1 možno overenie totožnosti klienta a konečného užívateľa výhod dokončiť počas zakladania obchodného vzťahu, ak je to potrebné v záujme neprerušenia zvyčajného vykonávania podnikateľskej činnosti a ak existuje malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V takých situáciách sa uvedené postupy musia podľa možnosti dokončiť čo najskôr po prvom kontakte.

3.Odchylne od odseku 1 môže úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia otvoriť účet vrátane účtov, ktoré umožňujú transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, podľa žiadosti klienta za predpokladu, že bude dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú úplne splnené požiadavky na náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi stanovené v článku 16 ods. 1 prvom pododseku písm. a) a b).

4.Pri každom nadviazaní nového obchodného vzťahu s právnym subjektom alebo so správcom účelovo zriadenej správy zvereného majetku, alebo s osobou, ktorá zastáva rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre uvedenej v článkoch 42, 43 a 48, a pod podmienkou registrácie informácií o skutočnom vlastníctve podľa článku 10 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final] povinné subjekty získajú doklad o registrácii alebo výpis z registra.

Článok 20

Identifikácia účelu a plánovanej povahy obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie

Pred nadviazaním obchodného vzťahu alebo vykonaním príležitostnej transakcie musí povinný subjekt v záujme pochopenia ich účelu a plánovanej povahy získať prinajmenšom tieto informácie:

a)účel plánovaného účtu, transakcie alebo obchodného vzťahu;

b)odhadovanú sumu a ekonomické odôvodnenie plánovaných transakcií alebo činností;

c)zdroj finančných prostriedkov;

d)miesto určenia finančných prostriedkov.

Článok 21

Priebežné monitorovanie obchodného vzťahu a monitorovanie transakcií vykonávaných klientmi

1.Povinné subjekty vykonávajú priebežné monitorovanie obchodného vzťahu vrátane transakcií, ktoré vykonáva klient počas trvania tohto vzťahu, s cieľom kontrolovať, či sú tieto transakcie v súlade s vedomosťami povinného subjektu o klientovi, jeho podnikateľskej činnosti a rizikovom profile a v prípade potreby aj s informáciami o pôvode finančných prostriedkov, a s cieľom odhaľovať transakcie, ktoré podliehajú podrobnejšej analýze podľa článku 50.

2.V súvislosti s priebežným monitorovaním uvedeným v odseku 1 povinné subjekty zabezpečia, aby sa príslušné dokumenty, údaje alebo informácie týkajúce sa klienta aktualizovali.

Intervaly aktualizovania informácií o klientovi podľa prvého pododseku vychádzajú z rizika, ktoré predstavuje obchodný vzťah. Intervaly aktualizovania informácií o klientovi nepresahujú v žiadnom prípade päť rokov.

3.Popri požiadavkách stanovených v odseku 2 povinné subjekty preskúmajú a podľa potreby aktualizujú informácie o klientovi, ak:

a)došlo k zmene relevantných okolností klienta;

b)má povinný subjekt v priebehu príslušného kalendárneho roka právnu povinnosť kontaktovať klienta na účely preskúmania akýchkoľvek relevantných informácií týkajúcich sa konečného užívateľa (konečných užívateľov) výhod alebo v záujme dodržiavania súladu so smernicou Rady 2011/16/EÚ 54 ;

c)sa dozvedia o relevantnej skutočnosti, ktorá sa týka klienta.

4.Úrad AMLA do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia týkajúce sa priebežného monitorovania obchodného vzťahu a monitorovania transakcií vykonaných v kontexte takéhoto vzťahu.

Článok 22

Regulačné technické predpisy týkajúce sa informácií potrebných na vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

1.Úrad AMLA do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa bližšie určia:

a)požiadavky, ktoré sa vzťahujú na povinné subjekty podľa článku 16, a informácie, ktoré sa majú zhromažďovať na účely vykonávania štandardnej, zjednodušenej a zvýšenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa článkov 18 a 20, článku 27 ods. 1 a článku 28 ods. 4, vrátane minimálnych požiadaviek v situáciách s nižším rizikom;

b)druh opatrení zjednodušenej náležitej starostlivosti, ktoré povinné subjekty môžu uplatňovať v situáciách s nižším rizikom podľa článku 27 ods. 1, vrátane opatrení vzťahujúcich sa na osobitné kategórie povinných subjektov a produktov alebo služieb, so zreteľom na výsledky nadnárodného posúdenia rizík vypracovaného Komisiou podľa článku 7 [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final];

c)spoľahlivé a nezávislé zdroje informácií, ktoré možno použiť na overenie identifikačných údajov fyzických alebo právnických osôb na účely článku 18 ods. 4;

d)zoznam atribútov, ktoré musia obsahovať prostriedky elektronickej identifikácie a príslušné dôveryhodné služby uvedené v článku 18 ods. 4 písm. b), aby sa splnili požiadavky v článku 16 písm. a), b) a c) v prípade štandardnej, zjednodušenej a zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

2.Požiadavky a opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) vychádzajú z týchto kritérií:

a)inherentné riziko spojené s poskytovanou službou;

b)povaha, výška a opakovanie transakcie;

c)kanály použité na vykonávanie obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie.

3.Úrad AMLA pravidelne preskúmava regulačné technické predpisy a v prípade potreby pripraví a predloží Komisii návrh na aktualizáciu týchto predpisov s cieľom okrem iného zohľadniť inovácie a technologický vývoj.

4.Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v odseku 1 a 3 tohto článku v súlade s článkami 38 až 41 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

ODDIEL 2

Politika voči tretím krajinám a hrozby prania špinavých peňazí a financovania terorizmu z krajín mimo Únie

Článok 23

Identifikácia tretích krajín so závažnými strategickými nedostatkami v rámci vlastných vnútroštátnych režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

1.Komisia identifikuje tretie krajiny so závažnými strategickými nedostatkami v rámci vlastných vnútroštátnych režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a označí ich za „vysokorizikové tretie krajiny“.

2.V záujme identifikácie krajín uvedených v odseku 1 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 60 s cieľom doplniť toto nariadenie, ak:

a)sa zistili závažné strategické nedostatky v právnom a inštitucionálnom rámci tretej krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)sa zistili závažné strategické nedostatky v súvislosti s účinnosťou systému tretej krajiny pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pri riešení rizík prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu;

c)sú závažné strategické nedostatky zistené podľa písmen a) a b) trvalej povahy a neboli prijaté ani sa neprijímajú žiadne opatrenia na ich zmiernenie.

Uvedené delegované akty sa prijmú do jedného mesiaca po tom, ako Komisia zistí, že boli splnené kritériá uvedené v písmene a), b) alebo c).

3.Na účely odseku 2 Komisia zohľadňuje výzvy na uplatňovanie opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti a dodatočných zmierňujúcich opatrení (ďalej len „protiopatrenia“) vydané medzinárodnými organizáciami a subjektmi stanovujúcimi normy s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu, ako aj príslušné hodnotenia, posúdenia, správy alebo verejné vyhlásenia, ktoré vypracovali.

4.Ak sa v súlade s kritériami uvedenými v odseku 3 identifikuje tretia krajina, povinné subjekty uplatňujú opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti uvedené v článku 28 ods. 4 písm. a) až g), pokiaľ ide o obchodné vzťahy alebo príležitostné transakcie, do ktorých sú zapojené fyzické alebo právnické osoby z danej tretej krajiny.

5.V delegovanom akte uvedenom v odseku 2 sa v rámci protiopatrení uvedených v článku 29 určia osobitné protiopatrenia na zmiernenie rizík špecifických pre danú krajinu, ktoré pochádzajú z vysokorizikových tretích krajín.

6.Komisia pravidelne preskúmava delegované akty uvedené v odseku 2 s cieľom zabezpečiť, aby osobitné protiopatrenia určené podľa odseku 5 zohľadňovali zmeny v rámci tretej krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a aby boli úmerné a primerané rizikám.

Článok 24

Identifikácia tretích krajín s nedostatkami v dodržiavaní súladu s predpismi v rámci vlastných vnútroštátnych režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

1.Komisia identifikuje tretie krajiny s nedostatkami v dodržiavaní súladu s predpismi v rámci vlastných vnútroštátnych režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

2.V záujme identifikácie krajín uvedených v odseku 1 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 60 s cieľom doplniť toto nariadenie, ak:

a)sa v právnom a inštitucionálnom rámci tretej krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zistili nedostatky v dodržiavaní súladu s predpismi;

b)sa zistili nedostatky v dodržiavaní súladu s predpismi v súvislosti s účinnosťou systému tretej krajiny pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pri riešení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Uvedené delegované akty sa prijmú do jedného mesiaca po tom, ako Komisia zistí, že boli splnené kritériá uvedené v písmene a) alebo b).

3.Komisia pri vypracúvaní delegovaných aktov uvedených v odseku 2 zohľadňuje informácie o jurisdikciách, ktoré podliehajú zvýšenému monitorovaniu medzinárodnými organizáciami a subjektmi stanovujúcimi normy s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu, ako aj príslušné hodnotenia, posúdenia, správy alebo verejné vyhlásenia, ktoré vypracovali.

4.V delegovanom akte uvedenom v odseku 2 sa v rámci opatrení uvedených v článku 28 ods. 4 písm. a) až g) určia osobitné opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti, ktoré musia povinné subjekty uplatňovať na zmiernenie rizík súvisiacich s obchodnými vzťahmi alebo príležitostnými transakciami, do ktorých sú zapojené fyzické alebo právnické osoby z danej tretej krajiny.

5.Komisia pravidelne preskúmava delegované akty uvedené v odseku 2 s cieľom zabezpečiť, aby osobitné opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti určené podľa odseku 4 zohľadňovali zmeny v rámci tretej krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a aby boli úmerné a primerané rizikám.

Článok 25

Identifikácia tretích krajín predstavujúcich hrozbu pre finančný systém Únie

1.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 60 prijímať delegované akty, v ktorých sa identifikujú tretie krajiny, ktoré predstavujú osobitnú a vážnu hrozbu pre finančný systém Únie a riadne fungovanie vnútorného trhu, iné ako tie, na ktoré sa vzťahujú články 23 a 24.

2.Komisia pri vypracúvaní delegovaných aktov uvedených v odseku 1 zohľadňuje najmä tieto kritériá:

a)právny a inštitucionálny rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v danej tretej krajine, najmä:

i) kriminalizáciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

ii) opatrenia týkajúce sa náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;

iii) požiadavky na vedenie záznamov;

iv) požiadavky na ohlasovanie podozrivých transakcií;

v) dostupnosť presných a včasných informácií o skutočnom vlastníctve právnických osôb a právnych štruktúr príslušným orgánom;

b)právomoci a postupy príslušných orgánov tretej krajiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane primerane účinných, úmerných a odrádzajúcich sankcií, ako aj praktiky tretej krajiny pri spolupráci a výmene informácií s príslušnými orgánmi v členských štátoch;

c)účinnosť systému tretej krajiny pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pri riešení rizík prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

3.Komisia môže na účely určenia úrovne hrozby uvedenej v odseku 1 požiadať úrad AMLA o prijatie stanoviska zameraného na posúdenie osobitného vplyvu na integritu finančného systému Únie vzhľadom na úroveň hrozby, ktorú predstavuje tretia krajina.

4.Komisia pri vypracúvaní delegovaných aktov uvedených v odseku 1 zohľadňuje najmä príslušné hodnotenia, posúdenia alebo správy vypracované medzinárodnými organizáciami a subjektmi stanovujúcimi normy s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu.

5.Ak zistená osobitná a vážna hrozba zo strany dotknutej tretej krajiny predstavuje závažný strategický nedostatok, uplatní sa článok 23 ods. 4 a v delegovanom akte uvedenom v odseku 2 sa určia osobitné protiopatrenia uvedené v článku 23 ods. 5.

6.Ak zistená osobitná a vážna hrozba zo strany dotknutej tretej krajiny predstavuje nedostatok v dodržiavaní súladu s predpismi, v delegovanom akte uvedenom v odseku 2 sa určia opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti uvedené v článku 24 ods. 4.

7.Komisia pravidelne preskúmava delegované akty uvedené v odseku 2 s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia uvedené v odsekoch 5 a 6 zohľadňovali zmeny v rámci tretej krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a aby boli úmerné a primerané rizikám.

Článok 26

Usmernenia týkajúce sa rizík, trendov a metód v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu

1.Úrad AMLA do [troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prijme usmernenia, v ktorých sa vymedzia trendy, riziká a metódy v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vzťahujúce sa na akúkoľvek geografickú oblasť mimo Únie, ktorým sú povinné subjekty vystavené. Úrad AMLA zohľadňuje najmä rizikové faktory uvedené v prílohe III. Ak sa zistia situácie s vyšším rizikom, usmernenia musia zahŕňať opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti, ktorých uplatnenie povinné subjekty zvážia s cieľom zmierniť takéto riziká.

2.Úrad AMLA najmenej každé dva roky preskúmava usmernenia uvedené v odseku 1.

3.Úrad AMLA pri vydávaní a preskúmavaní usmernení uvedených v odseku 1 zohľadňuje hodnotenia, posúdenia alebo správy medzinárodných organizácií a subjektov stanovujúcich normy s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu.

ODDIEL 3

Zjednodušená náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Článok 27

Opatrenia zjednodušenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

1.Ak obchodný vzťah alebo transakcia predstavujú s ohľadom na rizikové faktory uvedené v prílohách II a III nízky stupeň rizika, povinné subjekty môžu uplatniť tieto opatrenia zjednodušenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi:

a)overenie totožnosti klienta a konečného užívateľa výhod po založení obchodného vzťahu za predpokladu, že takéto odloženie je odôvodnené vzhľadom na zistené osobitné nižšie riziko, v každom prípade však najneskôr do 30 dní od založenia tohto vzťahu;

a)predĺženie intervalov aktualizácií identifikácie klienta;

b)zníženie množstva informácií zhromaždených na identifikáciu účelu a plánovanej povahy obchodného vzťahu alebo ich odvodenie z druhu transakcií alebo založeného obchodného vzťahu;

c)predĺženie intervalov alebo zníženie stupňa kontroly transakcií vykonávaných klientom;

d)uplatnenie akéhokoľvek iného relevantného opatrenia zjednodušenej náležitej starostlivosti identifikovaného úradom AMLA podľa článku 22.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku musia byť primerané povahe a veľkosti podniku a osobitným prvkom zisteného nižšieho rizika. Povinné subjekty však vykonávajú dostatočné monitorovanie transakcií a obchodného vzťahu, ktoré im umožní odhaliť neobvyklé alebo podozrivé transakcie.

2.Povinné subjekty zabezpečujú, aby vnútorné postupy stanovené podľa článku 7 obsahovali osobitné opatrenia zjednodušeného overovania, ktoré sa prijmú vo vzťahu k jednotlivým druhom klientov, ktorí predstavujú nižšie riziko. Povinné subjekty zdokumentujú rozhodnutia o zohľadnení dodatočných faktorov nižšieho rizika.

3.Na účely uplatňovania opatrení zjednodušenej náležitej starostlivosti uvedených v odseku 1 písm. a) povinné subjekty prijmú postupy riadenia rizík, pokiaľ ide o podmienky, za akých môžu klientovi poskytovať služby alebo vykonávať transakcie pred overením, a to aj obmedzením výšky, počtu alebo druhov transakcií, ktoré možno vykonať, alebo monitorovaním transakcií s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade s očakávanými normami pre daný obchodný vzťah.

4.Povinné subjekty pravidelne overujú, či sú naďalej splnené podmienky na uplatňovanie zjednodušenej náležitej starostlivosti. Intervaly tohto overovania musia byť primerané povahe a veľkosti podniku a rizikám, ktoré predstavuje konkrétny vzťah.

5.Povinné subjekty sa zdržia uplatňovania opatrení zjednodušenej náležitej starostlivosti v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)povinné subjekty nadobudnú pochybnosti, pokiaľ ide o pravdivosť informácií, ktoré poskytol klient alebo konečný užívateľ výhod vo fáze identifikácie, alebo v súvislosti s týmito informáciami odhalia nezrovnalosti;

b)pominuli faktory poukazujúce na nižšie riziko;

c)vzhľadom na monitorovanie transakcií klienta a informácie zhromaždené v kontexte obchodného vzťahu je scenár nižšieho rizika vylúčený;

d)existuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

ODDIEL 4

Zvýšená náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

Článok 28

Rozsah uplatňovania opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

1.V prípadoch uvedených v článkoch 23, 24, 25 a článkoch 30 až 36, ako aj v iných prípadoch s vyšším rizikom, ktoré povinné subjekty identifikovali podľa článku 16 ods. 2 druhého pododseku (ďalej len „prípady s vyšším rizikom“), povinné subjekty uplatňujú opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká.

2.Povinné subjekty preskúmavajú pôvod finančných prostriedkov použitých v transakcii, miesto ich určenia a účel transakcie v prípade všetkých transakcií, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

a)ide o transakcie komplexnej povahy;

b)ide o neobvykle veľké transakcie;

c)transakcie sú realizované podľa neobvyklého vzorca;

d)transakcie nemajú zrejmý hospodársky alebo zákonný účel.

3.S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje oddiel 2 tejto kapitoly, povinné subjekty pri posudzovaní rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré predstavuje obchodný vzťah alebo príležitostná transakcia, zohľadňujú prinajmenšom faktory potenciálneho vyššieho rizika stanovené v prílohe III a usmernenia prijaté úradom AMLA podľa článku 26.

4.S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje oddiel 2 tejto kapitoly, môžu povinné subjekty v prípadoch s vyšším rizikom uplatniť ktorékoľvek z týchto opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sú úmerné k identifikovaným vyšším rizikám:

a)získanie dodatočných informácií o klientovi a konečnom užívateľovi (konečných užívateľoch) výhod;

b)získanie dodatočných informácií o plánovanej povahe obchodného vzťahu;

c)získanie dodatočných informácií o zdroji finančných prostriedkov a pôvode majetku klienta a konečného užívateľa (konečných užívateľov) výhod;

d)získanie informácií o dôvodoch plánovaných alebo uskutočnených transakcií a o ich konzistentnosti s obchodným vzťahom;

e)získanie súhlasu od vrcholového manažmentu na založenie obchodného vzťahu alebo pokračovanie v ňom;

f)vykonávanie posilneného monitorovania obchodného vzťahu zvýšením počtu uplatňovaných kontrol a predĺžením ich trvania, ako aj výberom vzorcov transakcií, ktoré si vyžadujú ďalšie preskúmanie;

g)uplatnenie požiadavky, aby sa prvá platba vykonala prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v úverovej inštitúcii podliehajúcej normám náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sú aspoň také prísne ako normy stanovené v tomto nariadení.

5.S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje oddiel 2 tejto kapitoly, ak členské štáty podľa článku 8 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final] identifikujú prípady s vyšším rizikom, môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby uplatňovali opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti, a v prípade potreby môžu dané opatrenia špecifikovať. Členské štáty oznamujú Komisii a úradu AMLA požiadavky na zvýšenú náležitú starostlivosť uložené povinným subjektom usadeným na ich území do jedného mesiaca od ich prijatia, a to aj s vysvetlením rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu odôvodňujúcich dané rozhodnutie.

Ak je pravdepodobné, že riziká identifikované členskými štátmi podľa prvého pododseku ovplyvnia finančný systém Únie, úrad AMLA na požiadanie Komisie alebo z vlastnej iniciatívy zváži aktualizáciu usmernení prijatých podľa článku 26.

6.Opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sa automaticky neuplatňujú v súvislosti s pobočkami alebo dcérskymi podnikmi povinných subjektov usadených v Únii, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách uvedených v článkoch 23, 24 a 25, ak tieto pobočky alebo dcérske podniky úplne dodržiavajú celoskupinové politiky, kontroly a postupy v súlade s článkom 14.

Článok 29

Protiopatrenia na zmiernenie hrozieb prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pochádzajúcich z krajín mimo Únie

Na účely článkov 23 a 25 Komisia môže vybrať niektoré z týchto protiopatrení:

a)protiopatrenia, ktoré majú povinné subjekty uplatňovať na osoby a právne subjekty s prepojením na vysokorizikové tretie krajiny a v prípade potreby iné krajiny predstavujúce hrozbu pre finančný systém Únie a ktoré pozostávajú z/zo:

i) uplatňovania dodatočných prvkov zvýšenej náležitej starostlivosti;

ii) zavedenia posilnených relevantných mechanizmov ohlasovania alebo systematického ohlasovania finančných transakcií;

iii) obmedzenia obchodných vzťahov alebo transakcií s fyzickými osobami alebo právnymi subjektmi z uvedených tretích krajín;

b)protiopatrenia, ktoré majú členské štáty uplatňovať v súvislosti s vysokorizikovými tretími krajinami a v prípade potreby inými krajinami predstavujúcimi hrozbu pre finančný systém Únie a ktoré pozostávajú z/zo:

i) zamietnutia zriadenia dcérskych podnikov alebo pobočiek či zastúpení povinných subjektov z dotknutej krajiny alebo iného zohľadnenia skutočnosti, že príslušný povinný subjekt je z tretej krajiny, ktorá nemá primerané režimy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

ii) zakázania povinným subjektom zriaďovať pobočky alebo zastúpenia povinných subjektov v dotknutej tretej krajine alebo iného zohľadnenia skutočnosti, že príslušná pobočka alebo zastúpenie by boli v tretej krajine, ktorá nemá primerané režimy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

iii) vyžadovania prísnejších požiadaviek na preskúmanie dohľadu alebo na externý audit pobočiek a dcérskych podnikov povinných subjektov nachádzajúcich sa v dotknutej tretej krajine;

iv) vyžadovania prísnejších požiadaviek na externý audit finančných skupín, pokiaľ ide o ktorúkoľvek ich pobočku a ktorýkoľvek ich dcérsky podnik, ktoré sa nachádzajú v dotknutej tretej krajine;

v) vyžadovania, aby úverové a finančné inštitúcie preskúmali a zmenili alebo v prípade potreby ukončili korešpondenčné vzťahy s respondentskými inštitúciami v dotknutej tretej krajine.

Článok 30

Osobitné opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti v prípade cezhraničných korešpondenčných vzťahov

V oblasti cezhraničných korešpondenčných vzťahov vrátane vzťahov založených na účely transakcií s cennými papiermi alebo prevodov finančných prostriedkov, ktoré zahŕňajú vykonávanie platieb s respondentskou inštitúciou z tretej krajiny, sa od úverových inštitúcií a finančných inštitúcií popri opatreniach náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 16 vyžaduje, aby pri nadviazaní obchodného vzťahu:

a)zhromaždili dostatočné informácie o respondentskej inštitúcii s cieľom úplne pochopiť povahu podnikania respondenta a na základe verejne dostupných informácií určiť povesť inštitúcie a kvalitu dohľadu;

b)vyhodnotili kontrolné mechanizmy respondentskej inštitúcie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

c)získali súhlas od vrcholového manažmentu pred založením nových korešpondenčných vzťahov;

d)zdokumentovali príslušné povinnosti každej inštitúcie;

e)v súvislosti s platobno-korešpondenčnými účtami boli presvedčené, že respondentská inštitúcia overila totožnosť klientov, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej inštitúcie, a vykonala vo vzťahu k nim priebežnú náležitú starostlivosť a že je schopná poskytnúť korešpondenčnej inštitúcii na základe žiadosti relevantné údaje o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Ak sa úverové inštitúcie a finančné inštitúcie rozhodnú ukončiť cezhraničný korešpondenčný vzťah z dôvodov týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, svoje rozhodnutie zdokumentujú.

Článok 31

Zákaz korešpondenčných vzťahov s fiktívnymi bankami

Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie nenadväzujú korešpondenčný vzťah s fiktívnou bankou ani v takomto vzťahu nepokračujú. Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie prijímajú primerané opatrenia proti nadviazaniu korešpondenčných vzťahov s úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, o ktorej je známe, že povoľuje, aby jej účty používala fiktívna banka, a proti pokračovaniu v takýchto vzťahoch.

Článok 32

Osobitné ustanovenia týkajúce sa politicky exponovaných osôb

1.Popri opatreniach náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 16 musia mať povinné subjekty zavedené primerané systémy riadenia rizík vrátane postupov založených na hodnotení rizika na stanovenie toho, či je klient alebo konečný užívateľ výhod klienta politicky exponovanou osobou.

2.Povinné subjekty uplatňujú v súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s politicky exponovanými osobami tieto opatrenia:

a)získanie súhlasu vrcholového manažmentu na založenie obchodných vzťahov s politicky exponovanými osobami alebo na pokračovanie v nich;

b)prijatie primeraných opatrení na zistenie zdroja majetku a zdroja finančných prostriedkov použitých v obchodných vzťahoch alebo transakciách s politicky exponovanými osobami;

c)posilnené priebežné monitorovanie týchto obchodných vzťahov.

3.Úrad AMLA vydá do [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] usmernenia týkajúce sa týchto záležitostí:

a)kritériá na identifikáciu osôb patriacich do vymedzenia pojmu „osoby známe ako blízke osoby“;

b)úroveň rizika spojeného s konkrétnou kategóriou politicky exponovaných osôb, ich rodinnými príslušníkmi alebo osobami známymi ako blízke osoby vrátane usmernenia o spôsobe posudzovania týchto rizík, keď už daná osoba nevykonáva významnú verejnú funkciu na účely článku 35.

Článok 33

Zoznam významných verejných funkcií

1.Každý členský štát vydáva a aktualizuje zoznam presných funkcií, ktoré sa v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi ustanoveniami kvalifikujú ako významné verejné funkcie na účely článku 2 bodu 25. Členské štáty vyžadujú od každej medzinárodnej organizácie akreditovanej na ich území, aby vydala a aktualizovala zoznam významných verejných funkcií v danej medzinárodnej organizácii na účely článku 2 bodu 25. Uvedené zoznamy obsahujú aj všetky funkcie, ktoré môžu byť zverené zástupcom tretích krajín a medzinárodných orgánov akreditovaných na úrovni členských štátov. Členské štáty oznamujú uvedené zoznamy, ako aj všetky ich zmeny Komisii a úradu AMLA.

2.Komisia zostavuje a aktualizuje zoznam presných funkcií, ktoré sa kvalifikujú ako významné verejné funkcie na úrovni Únie. Uvedený zoznam obsahuje aj všetky funkcie, ktoré môžu byť zverené zástupcom tretích krajín a medzinárodných orgánov akreditovaných na úrovni Únie.

3.Komisia zostaví na základe zoznamov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku jednotný zoznam všetkých významných verejných funkcií na účely článku 2 bodu 25. Komisia uverejní uvedený jednotný zoznam v Úradnom vestníku Európskej únie. Úrad AMLA daný zoznam zverejní na svojom webovom sídle.

Článok 34

Politicky exponované osoby, ktoré sú poistencami

Povinné subjekty prijímajú primerané opatrenia na určenie toho, či poistenci, ktorí majú uzavretú zmluvu o životnom poistení alebo inom investičnom poistení, resp. v relevantných prípadoch koneční užívatelia výhod poistencov, sú politicky exponovanými osobami. Uvedené opatrenia sa prijímajú najneskôr v čase vyplatenia alebo v čase úplného alebo čiastočného postúpenia poistnej zmluvy. V prípadoch, keď sa určili vyššie riziká, povinné subjekty popri uplatňovaní opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 16:

a)pred vyplatením výnosu z poistnej zmluvy informujú vrcholový manažment;

b)vykonávajú prísnejšiu kontrolu celého obchodného vzťahu s poistníkom.

Článok 35

Opatrenia voči osobám, ktoré prestanú byť politicky exponovanými osobami

1.Ak politicky exponovaná osoba už nie je Úniou, členským štátom, treťou krajinou ani medzinárodnou organizáciou poverená vykonávaním významnej verejnej funkcie, povinné subjekty vo svojom posúdení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súlade s článkom 16 zohľadňujú pretrvávajúce riziko, ktoré uvedená osoba predstavuje.

2.Povinné subjekty uplatňujú jedno alebo viacero opatrení uvedených v článku 28 ods. 4 s cieľom zmierniť riziká, ktoré predstavuje daný obchodný vzťah, až kým sa nedospeje k záveru, že uvedená osoba už nepredstavuje žiadne ďalšie riziko, ale v každom prípade najmenej 12 mesiacov od okamihu, keď uvedená osoba prestala vykonávať významnú verejnú funkciu.

3.Povinnosť uvedená v odseku 2 sa náležite uplatňuje v prípade, keď povinný subjekt nadviaže obchodný vzťah s osobou, ktorá bola v minulosti Úniou, členským štátom, treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou poverená vykonávaním významnej verejnej funkcie.

Článok 36

Rodinní príslušníci a blízke osoby politicky exponovaných osôb

Opatrenia uvedené v článkoch 32, 34 a 35 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov alebo na osoby známe ako blízke osoby politicky exponovaných osôb.

ODDIEL 5

Osobitné ustanovenia o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

Článok 37

Špecifikácie pre sektor životného a iného investičného poistenia

Pokiaľ ide o podnikanie v oblasti životného poistenia alebo iného investičného poistenia, povinné subjekty popri opatreniach náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sa vyžadujú v prípade klienta a konečného užívateľa výhod, vykonávajú v súvislosti s poistencami, ktorí majú uzavreté zmluvy o životnom poistení a inom investičnom poistení, v okamihu, keď sú títo poistenci identifikovaní alebo určení, tieto opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi:

a)pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú identifikovaní ako konkrétne pomenované osoby alebo právne štruktúry, zapísanie mena tejto osoby alebo názvu tejto štruktúry;

b)pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú určení na základe charakteristík alebo triedy či iných prostriedkov, získanie dostatočných informácií týkajúcich sa týchto poistencov na to, aby povinný subjekt dokázal v čase vyplatenia určiť totožnosť poistenca.

Na účely prvého pododseku písm. a) a b) sa overenie totožnosti poistencov a v prípade potreby ich konečných užívateľov výhod uskutoční v čase vyplatenia. V prípade úplného alebo čiastočného postúpenia životného poistenia alebo iného investičného poistenia tretej strane povinné subjekty upovedomené o postúpení určia konečného užívateľa výhod v čase postúpenia fyzickej alebo právnickej osobe, alebo právnej štruktúre, ktorá prijíma hodnotu postúpenej poistnej zmluvy vo svoj vlastný prospech.

ODDIEL 6

Plnenie tretími stranami

Článok 38

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa využívania iných povinných subjektov

1.Povinné subjekty môžu pri plnení požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 16 ods. 1 písm. a), b) a c) využívať iné povinné subjekty, ktoré sa nachádzajú buď v členskom štáte, alebo v tretej krajine, za predpokladu, že:

a)uvedené iné povinné subjekty uplatňujú požiadavky náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov stanovené v tomto nariadení alebo rovnocenné požiadavky, ak sú usadené alebo sa nachádzajú v tretej krajine;

b)dohľad nad plnením požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu inými povinnými subjektmi prebieha spôsobom, ktorý je v súlade s kapitolou IV smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final].

Konečnú zodpovednosť za splnenie požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi naďalej znáša povinný subjekt, ktorý využíva iný povinný subjekt.

2.Povinné subjekty pri prijímaní rozhodnutia o využívaní iných povinných subjektov nachádzajúcich sa v tretích krajinách zohľadňujú rizikové faktory z geografického hľadiska uvedené v prílohách II a III, ako aj všetky relevantné informácie alebo usmernenia poskytnuté Komisiou, úradom AMLA alebo inými príslušnými orgánmi.

3.V prípade povinných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, možno plnenie požiadaviek uvedených v tomto článku a v článku 39 zabezpečiť prostredníctvom celoskupinových politík, kontrol a postupov, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)povinný subjekt využíva informácie poskytnuté výlučne povinným subjektom, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny;

b)skupina uplatňuje politiky a postupy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a pravidlá vedenia záznamov, ktoré sú v úplnom súlade s týmto nariadením alebo s rovnocennými pravidlami v tretích krajinách;

c)dohľad nad účinným plnením požiadaviek uvedených v písmene b) na úrovni skupiny vykonáva dozorný orgán domovského členského štátu v súlade s kapitolou IV smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final] alebo dozorný orgán tretej krajiny v súlade s pravidlami danej tretej krajiny.

4.Povinné subjekty nevyužívajú povinné subjekty usadené v tretích krajinách určených podľa oddielu 2 tejto kapitoly. Povinné subjekty usadené v Únii, ktoré majú v daných tretích krajinách pobočky a dcérske podniky, však môžu uvedené pobočky a dcérske podniky využívať, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 3 písm. a) až c).

Článok 39

Postup pri využití iného povinného subjektu

1.Povinné subjekty získavajú od povinného subjektu, ktorý využívajú, všetky potrebné informácie týkajúce sa požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 16 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) alebo týkajúce sa prezentovaného podniku.

2.Povinné subjekty využívajúce iné povinné subjekty prijímajú všetky kroky potrebné na zaistenie toho, aby povinný subjekt, ktorý využívajú, na požiadanie poskytol:

a)kópie informácií zhromaždených na identifikáciu klienta;

b)všetky doplňujúce dokumenty alebo dôveryhodné zdroje informácií, ktoré sa použili na overenie totožnosti klienta a v relevantných prípadoch totožnosti konečných užívateľov výhod klienta alebo osôb, v ktorých mene klient koná, vrátane údajov získaných prostriedkami elektronickej identifikácie a pomocou príslušných dôveryhodných služieb, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 910/2014, a

c)akékoľvek zhromaždené informácie o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu.

3.Využívaný povinný subjekt poskytne informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 bezodkladne a v každom prípade do piatich pracovných dní.

4.Podmienky prenosu informácií a dokumentov uvedených v odsekoch 1 a 2 sa stanovia v písomnej dohode medzi povinnými subjektmi.

5.Ak povinný subjekt využíva povinný subjekt, ktorý je súčasťou jeho skupiny, písomnú dohodu možno nahradiť interným postupom určeným na úrovni skupiny, pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v článku 38 ods. 2.

Článok 40

Externé zabezpečovanie činností

1.Povinné subjekty môžu úlohy vyplývajúce z požiadaviek podľa tohto nariadenia na účely vykonávania náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi externe zabezpečiť prostredníctvom agenta alebo externého poskytovateľa služieb, ktorý je buď fyzickou, alebo právnickou osobou, s výnimkou fyzických alebo právnických osôb nachádzajúcich sa alebo usadených v tretích krajinách identifikovaných podľa oddielu 2 tejto kapitoly.

Povinný subjekt je naďalej plne zodpovedný za všetky kroky agentov alebo externých poskytovateľov služieb, ktorých poveril externým zabezpečením činností.

2.Úlohy zabezpečené externe podľa odseku 1 sa nevykonávajú spôsobom, ktorým by sa podstatne narušila kvalita opatrení a postupov povinného subjektu na plnenie požiadaviek tohto nariadenia a nariadenia [vložiť odkaz – návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 – COM(2021) 422 final]. Za žiadnych okolností sa externe nezabezpečujú tieto úlohy:

a)schválenie posúdenia rizík povinného subjektu;

b)vnútorné kontroly zavedené podľa článku 7;

c)vypracovanie a schválenie politík, kontrol a postupov povinného subjektu na plnenie požiadaviek tohto nariadenia;

d)priradenie rizikového profilu potenciálnemu klientovi a nadviazanie obchodného vzťahu s daným klientom;

e)určenie kritérií na odhaľovanie podozrivých alebo neobvyklých transakcií a činností;

f)ohlasovanie podozrivých činností alebo podávanie vyhlásení založených na limitoch jednotke FIU podľa článku 50.

3.Ak povinný subjekt zabezpečuje úlohu externe podľa odseku 1, zaistí, aby agent alebo externý poskytovateľ služieb uplatňoval opatrenia a postupy prijaté povinným subjektom. Podmienky vykonávania takýchto úloh sú stanovené v písomnej dohode medzi povinným subjektom a subjektom poskytujúcim externe zabezpečené činnosti. Povinný subjekt uskutočňuje pravidelné kontroly s cieľom uistiť sa, že subjekt poskytujúci externe zabezpečené činnosti účinne vykonáva predmetné opatrenia a postupy. Intervaly takýchto kontrol sa určia na základe toho, do akej miery sú dané externe zabezpečené úlohy zásadné.

4.Povinné subjekty zaisťujú, aby externé zabezpečovanie činností neprebiehalo spôsobom, ktorým by sa podstatne narušila schopnosť dozorných orgánov monitorovať a vysledovať plnenie všetkých požiadaviek stanovených v tomto nariadení zo strany povinného subjektu.

Článok 41

Usmernenia týkajúce sa plnenia tretími stranami

Úrad AMLA vydá do [troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] usmernenia určené povinným subjektom týkajúce sa:

a)podmienok, na základe ktorých je prijateľné, aby povinné subjekty využívali informácie zhromaždené iným povinným subjektom, a to aj v prípade náležitej starostlivosť vo vzťahu ku klientovi vykonávanej na diaľku;

b)nadväzovania vzťahov na účely externého zabezpečovania činností v súlade s článkom 40, ich riadenia a postupov monitorovania vykonávania funkcií subjektmi poskytujúcimi externe zabezpečené činnosti, a najmä funkcií, ktoré sa majú považovať za zásadné;

c)úloh a povinností jednotlivých aktérov, či už v prípade využívania iného povinného subjektu alebo externého zabezpečovania činností;

d)prístupov dohľadu nad využívaním iných povinných subjektov a externým zabezpečovaním činností.

KAPITOLA IV

TRANSPARENTNOSŤ SKUTOČNÉHO VLASTNÍCTVA

Článok 42

Identifikácia konečných užívateľov výhod podnikateľských a iných právnych subjektov

1.V prípade podnikateľských subjektov je (sú) konečným užívateľom (konečnými užívateľmi) výhod v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 22 fyzická osoba (fyzické osoby), ktorá (ktoré) kontroluje (kontrolujú) podnikateľský subjekt, či už priamo alebo nepriamo, buď prostredníctvom vlastníckeho podielu, alebo vykonávaním kontroly inými prostriedkami.

„Kontrola prostredníctvom vlastníckeho podielu“ je na účely tohto článku vlastnícky podiel vo výške 25 % plus jedna z akcií alebo hlasovacích práv, alebo iný vlastnícky podiel v podnikateľskom subjekte, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa, na každej úrovni vlastníctva.

„Kontrola inými prostriedkami“ na účely tohto článku zahŕňa najmenej jeden z týchto prvkov:

a)právo vymenovať alebo odvolať viac ako polovicu členov predstavenstva podnikateľského subjektu alebo pracovníkov vykonávajúcich v rámci podnikateľského subjektu podobnú funkciu;

b)schopnosť podstatne ovplyvňovať rozhodnutia prijaté podnikateľským subjektom vrátane uplatňovania práv veta, práv týkajúcich sa prijímania rozhodnutí a akýchkoľvek rozhodnutí týkajúcich sa rozdeľovania zisku alebo vedúcich k presunu aktív;

c)kontrolu, či už spoločnú alebo samostatnú, prostredníctvom formálnych alebo neformálnych dohôd s vlastníkmi, členmi alebo podnikateľskými subjektmi, stanov, partnerských dohôd, dohôd o syndikáte alebo rovnocenných dokumentov v závislosti od konkrétnych charakteristík právneho subjektu, ako aj pravidiel hlasovania;

d)prepojenia s rodinnými príslušníkmi manažérov alebo riaditeľov, resp. s osobami, ktoré vlastnia alebo kontrolujú podnikateľský subjekt;

e)využívanie formálnych alebo neformálnych dojednaní týkajúcich sa poverenej osoby.

Kontrolu inými prostriedkami možno určiť aj v súlade s kritériami uvedenými v článku 22 ods. 1 až 5 smernice 2013/34/EÚ.

2.V prípade právnych subjektov, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi, je konečným užívateľom výhod v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 22 fyzická osoba identifikovaná podľa odseku 1 tohto článku s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 43 ods. 2.

3.Členské štáty predložia Komisii do [troch mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] zoznam druhov podnikateľských a iných právnych subjektov, ktoré existujú podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov, s konečnými užívateľmi výhod identifikovanými v súlade s odsekom 1. Predložený zoznam obsahuje konkrétne kategórie subjektov, opis ich charakteristík, názvy a podľa potreby informácie o právnom základe podľa vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov. Zahŕňa aj informáciu o tom, či sa z dôvodu osobitnej formy a štruktúr právnych subjektov iných ako podnikateľské subjekty uplatňuje mechanizmus podľa článku 45 ods. 3, ako aj podrobné zdôvodnenie.

4.Komisia do [jedného roka od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] vydá odporúčania pre členské štáty týkajúce sa osobitných pravidiel a kritérií na identifikovanie konečných užívateľov výhod právnych subjektov iných ako podnikateľské subjekty. Ak sa členské štáty rozhodnú niektoré z odporúčaní neuplatňovať, oznámia to Komisii a poskytnú dôvody pre takéto rozhodnutie.

5.Ustanovenia tejto kapitoly sa neuplatňujú na:

a)spoločnosti kótované na regulovanom trhu, ktoré podliehajú požiadavkám na zverejňovanie informácií v súlade s právnymi predpismi Únie alebo podliehajú rovnocenným medzinárodným normám, a

b)verejnoprávne inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 55 .

Článok 43

Identifikácia konečných užívateľov výhod účelovo zriadenej správy zvereného majetku a podobných právnych subjektov alebo štruktúr

1.V prípade účelovo zriadenej správy zvereného majetku sú konečnými užívateľmi výhod všetky z týchto fyzických osôb:

a)zriaďovateľ/zriaďovatelia (settlor);

b)správca/správcovia (trustee);

c)protektor/protektori, ak sú určení;

d)príjemcovia alebo v prípade triedy príjemcov jednotlivci v rámci danej triedy, ktorí prijímajú výhodu z právnej štruktúry alebo právneho subjektu, a to bez ohľadu na akékoľvek limity, ako aj trieda príjemcov. V prípade dôchodkových plánov patriacich do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 56 , v ktorých sa stanovuje trieda príjemcov, je však príjemcom len trieda príjemcov;

e)akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad účelovo zriadenou správou zvereného majetku prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami, a to aj prostredníctvom reťazca kontroly alebo vlastníctva.

2.V prípade právnych subjektov a právnych štruktúr podobných účelovo zriadenej správe zvereného majetku sú konečnými užívateľmi výhod fyzické osoby, ktoré majú rovnocennú alebo podobnú pozíciu ako osoby uvedené v odseku 1.

Členské štáty predložia Komisii do [troch mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] zoznam právnych štruktúr a právnych subjektov podobných účelovo zriadenej správe zvereného majetku, v prípade ktorých sa koneční užívatelia výhod identifikujú v súlade s odsekom 1.

3.Komisia je splnomocnená prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu zoznam právnych štruktúr a právnych subjektov riadiacich sa právnymi predpismi členských štátov, na ktoré by sa mali vzťahovať rovnaké požiadavky transparentnosti skutočného vlastníctva ako na účelovo zriadenú správu zvereného majetku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 61 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 44

Informácie o skutočnom vlastníctve

1.Na účely tohto nariadenia musia byť informácie o skutočnom vlastníctve primerané, presné a aktuálne, pričom zahŕňajú tieto údaje:

a)meno a priezvisko, úplné miesto a dátum narodenia, adresa bydliska, krajina pobytu a štátna príslušnosť alebo štátne príslušnosti konečného užívateľa výhod, národné identifikačné číslo a jeho zdroj, napr. cestovný pas alebo národný doklad totožnosti, a v relevantných prípadoch daňové identifikačné číslo alebo iné rovnocenné číslo, ktoré osobe priradila krajina jej obvyklého bydliska;

b)povaha a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod v právnom subjekte alebo právnej štruktúre prostredníctvom vlastníckeho podielu alebo kontroly inými prostriedkami, ako aj dátum nadobudnutia držaného podielu konečného užívateľa výhod;

c)informácie o právnom subjekte alebo právnej štruktúre, ktorého, resp. ktorej konečným užívateľom výhod je daná fyzická osoba v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. b), ako aj opis štruktúry kontroly a vlastníctva.

2.Informácie o skutočnom vlastníctve sa získavajú do 14 kalendárnych dní od založenia právnych subjektov alebo právnych štruktúr. Aktualizujú sa bezodkladne a v každom prípade najneskôr do 14 kalendárnych dní od každej zmeny konečného užívateľa (konečných užívateľov) výhod a raz ročne.

Článok 45

Povinnosti právnych subjektov

1.Všetky podnikateľské a iné právne subjekty založené v Únii musia získať a mať v držbe primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve.

Právne subjekty poskytujú povinným subjektom popri informáciách o svojom zákonnom vlastníkovi (zákonných vlastníkoch) aj informácie o konečnom užívateľovi (konečných užívateľoch) výhod, ak povinné subjekty uplatňujú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou III.

Koneční užívatelia výhod podnikateľských alebo iných právnych subjektov poskytujú uvedeným subjektom všetky informácie, ktoré podnikateľský alebo iný právny subjekt potrebuje.

2.Ak po vyčerpaní všetkých možných spôsobov identifikácie podľa článkov 42 a 43 nie je žiadna osoba identifikovaná ako konečný užívateľ výhod alebo ak existujú pochybnosti o tom, že identifikované osoby sú konečnými užívateľmi výhod, podnikateľské alebo iné právne subjekty uchovávajú záznamy o opatreniach prijatých s cieľom identifikovať svojich konečných užívateľov výhod.

3.V prípadoch uvedených v odseku 2 podnikateľské alebo iné právne subjekty pri poskytovaní informácií o skutočnom vlastníctve v súlade s článkom 16 tohto nariadenia a článkom 10 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final] poskytujú tieto údaje:

a)vyhlásenie so sprievodným zdôvodnením, že neexistuje žiadny konečný užívateľ výhod alebo že konečného užívateľa (konečných užívateľov) výhod nebolo možné identifikovať a overiť;

b)podrobnosti o fyzickej osobe (fyzických osobách) zastávajúcej (zastávajúcich) pozíciu vrcholového riadiaceho pracovníka v podnikateľskom alebo právnom subjekte rovnocenné s informáciami požadovanými podľa článku 44 ods. 1 písm. a).

4.Právne subjekty na požiadanie bezodkladne sprístupňujú informácie zhromaždené podľa tohto článku príslušným orgánom.

5.Informácie uvedené v odseku 4 sa uchovávajú päť rokov od dátumu zrušenia alebo iného zániku spoločností a uchováva ich buď osoba, ktorú subjekt poveril uchovávaním dokumentov, alebo správcovia, likvidátori, alebo prípadne iné osoby podieľajúce sa na zrušení subjektu. Údaje o totožnosti a kontaktné údaje osoby zodpovednej za uchovávanie informácií sa nahlasujú do registrov uvedených v článku 10 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final].

Článok 46

Povinnosti správcov

1.Správcovia akejkoľvek účelovo zriadenej správy zvereného majetku spravovanej v členskom štáte a osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre musia získať a mať v držbe primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve týkajúce sa danej právnej štruktúry. Takéto informácie sa uchovávajú päť rokov od ukončenia ich účasti na účelovo zriadenej správe zvereného majetku alebo v podobnej právnej štruktúre.

2.Osoby uvedené v odseku 1 poskytujú povinným subjektom informácie o svojom postavení a konečných užívateľoch výhod, ak povinné subjekty uplatňujú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou III.

3.Koneční užívatelia výhod účelovo zriadenej správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry iní ako správca alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu poskytujú správcovi alebo osobe zastávajúcej rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre všetky informácie potrebné na splnenie požiadaviek tejto kapitoly.

4.Správcovia účelovo zriadenej správy zvereného majetku a osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre na požiadanie bezodkladne sprístupňujú informácie zhromaždené podľa tohto článku príslušným orgánom.

Článok 47

Povinnosti poverených osôb

Poverení akcionári a poverení riaditelia podnikateľských alebo iných právnych subjektov uchovávajú primerané, presné a aktuálne informácie o totožnosti svojho poverovateľa, ako aj o konečných užívateľoch výhod poverovateľa a poskytujú tieto informácie, ako aj informácie o ich postavení podnikateľským alebo iným právnym subjektom. Podnikateľské alebo iné právne subjekty nahlasujú tieto informácie do registrov zriadených podľa článku 10 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final].

Podnikateľské a iné právne subjekty ohlasujú tieto informácie povinným subjektom aj vtedy, keď povinné subjekty prijímajú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou III.

Článok 48

Zahraničné právne subjekty a štruktúry

1.Informácie o skutočnom vlastníctve právnych subjektov založených mimo Únie alebo účelovo zriadenej správy zvereného majetku, alebo podobných právnych štruktúr spravovaných mimo Únie sa uchovávajú v centrálnom registri uvedenom v článku 10 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final] zriadenom členským štátom, v ktorom takéto subjekty alebo správcovia účelovo zriadenej správy zvereného majetku, alebo osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre:

a)nadviažu obchodný vzťah s povinným subjektom;

b)nadobudnú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na jeho území.

2.Ak právny subjekt, správca účelovo zriadenej správy zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nadviaže viacero obchodných vzťahov alebo nadobudne nehnuteľnosť v rôznych členských štátoch, za postačujúci doklad o registrácii sa považuje osvedčenie o registrácii informácií o skutočnom vlastníctve v centrálnom registri prevádzkovanom jedným z členských štátov.

Článok 49

Sankcie

Členské štáty stanovujú pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušení ustanovení tejto kapitoly a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty do [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] oznámia Komisii uvedené pravidlá týkajúce sa sankcií spolu s ich právnym základom a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré sa na ne vzťahujú.

KAPITOLA V 
OHLASOVACIE POVINNOSTI

Článok 50

Ohlasovanie podozrivých transakcií

1.Povinné subjekty ohlasujú jednotke FIU všetky podozrivé transakcie vrátane pokusov o transakcie.

Povinné subjekty a v prípade potreby ich riaditelia a zamestnanci plne spolupracujú tak, že urýchlene:

a)z vlastnej iniciatívy ohlasujú jednotke FIU prípady, ak povinný subjekt vie, má podozrenie alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že finančné prostriedky, bez ohľadu na ich výšku, sú príjmami z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu, ako aj tak, že reagujú na žiadosti jednotky FIU o ďalšie informácie v takýchto prípadoch;

b)poskytnú jednotke FIU priamo na jej žiadosť všetky potrebné informácie.

Na účely písmen a) a b) povinné subjekty odpovedajú na žiadosť jednotky FIU o informácie do piatich dní. V odôvodnených a naliehavých prípadoch majú jednotky FIU možnosť skrátiť uvedenú lehotu na 24 hodín.

2.Na účely odseku 1 povinné subjekty posudzujú, či sú transakcie identifikované podľa článku 20 neobvyklé, s cieľom odhaľovať transakcie, pri ktorých môže vzniknúť podozrenie, že sú spojené s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Podozrenie vychádza z charakteristík klienta, veľkosti a povahy transakcie alebo činnosti, zo spojenia medzi viacerými transakciami alebo činnosťami a z akýchkoľvek iných okolností známych povinnému subjektu vrátane toho, či transakcia alebo činnosť zodpovedá rizikovému profilu klienta.

3.Úrad AMLA do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu vykonávacích technických predpisov sa určí formát, ktorý sa má používať na ohlasovanie podozrivých transakcií podľa odseku 1.

4.Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 3 tohto článku v súlade s článkom 42 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

5.Úrad AMLA vydá a pravidelne aktualizuje usmernenie týkajúce sa ukazovateľov neobvyklej alebo podozrivej činnosti alebo správania.

6.Osoba vymenovaná v súlade s článkom 9 ods. 3 postúpi informácie uvedené v odseku 1 tohto článku jednotke FIU členského štátu, na ktorého území je usadený povinný subjekt, ktorý informácie postupuje.

Článok 51

Osobitné ustanovenia o ohlasovaní podozrivých transakcií určitými kategóriami povinných subjektov

1.Odchylne od článku 50 ods. 1 môžu členské štáty povinným subjektom uvedeným v článku 3 bode 3 písm. a), b) a d) povoliť, aby informácie uvedené v článku 50 ods. 1 postúpili samoregulačnému orgánu určenému členským štátom.

Určený samoregulačný orgán urýchlene a v neprefiltrovanej podobe ďalej postúpi informácie uvedené v prvom pododseku jednotke FIU.

2.Notári, právnici a iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolanie, audítori, externí účtovníci a daňoví poradcovia sú oslobodení od požiadaviek stanovených v článku 50 ods. 1, pokiaľ sa táto výnimka uplatňuje v súvislosti s informáciami, ktoré prijmú od jedného zo svojich klientov alebo získajú o jednom zo svojich klientov počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo počas obhajovania či zastupovania daného klienta na súdnych konaniach alebo v súvislosti so súdnymi konaniami, a to vrátane poskytovania poradenstva o začatí takýchto konaní alebo vyhnutí sa takýmto konaniam, bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.

Článok 52

Súhlas jednotky FIU s uskutočnením transakcie

1.Povinné subjekty sa zdržia vykonávania transakcií, o ktorých vedia alebo v súvislosti s ktorými majú podozrenie, že súvisia s príjmami z trestnej činnosti alebo s financovaním terorizmu, až pokým nevykonajú potrebné kroky v súlade s článkom 50 ods. 1 druhým pododsekom písm. a) a nesplnia akékoľvek ďalšie konkrétne pokyny jednotky FIU alebo iného príslušného orgánu v súlade s uplatniteľným právom.

2.Ak je zdržanie sa vykonávania transakcií uvedených v odseku 1 nemožné alebo by mohlo zmariť snahu o stíhanie príjemcov podozrivej transakcie, príslušné povinné subjekty informujú jednotku FIU hneď po ich vykonaní.

Článok 53

Poskytovanie informácií jednotke FIU

Poskytovanie informácií v dobrej viere v súlade s článkami 50 a 51 zo strany povinného subjektu alebo zamestnanca či riaditeľa takéhoto povinného subjektu nepredstavuje porušenie žiadneho obmedzenia týkajúceho sa poskytovania informácií, ktoré sa ukladá zmluvou alebo akýmkoľvek legislatívnym, regulačným alebo správnym ustanovením, a nezakladá pre tento povinný subjekt alebo jeho riaditeľov či zamestnancov zodpovednosť žiadneho druhu, a to ani za takých okolností, keď presne nevedeli o súvislosti s trestnou činnosťou, a bez ohľadu na to, či k nezákonnej činnosti skutočne došlo.

Článok 54

Zákaz poskytovania informácií

1.Povinné subjekty a ich riaditelia a zamestnanci neposkytujú dotknutému klientovi ani iným tretím osobám informácie o skutočnosti, že v súlade s článkom 50 alebo 51 sa informácie postupujú, postúpia alebo že boli postúpené, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať analýza v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

2.Odsek 1 sa neuplatňuje na poskytovanie informácií príslušným orgánom a samoregulačným orgánom v prípadoch, keď vykonávajú funkcie dohľadu, ani na poskytovanie informácií na účely vyšetrovania a trestného stíhania prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a inej trestnej činnosti.

3.Odchylne od odseku 1 sa môže poskytovanie informácií uskutočňovať medzi povinnými subjektmi, ktoré patria do tej istej skupiny, alebo medzi uvedenými subjektmi a ich pobočkami a dcérskymi podnikmi usadenými v tretích krajinách za predpokladu, že uvedené pobočky a dcérske podniky plne dodržiavajú celoskupinové politiky a postupy vrátane postupov výmeny informácií v rámci skupiny v súlade s článkom 13 a že uvedené celoskupinové politiky a postupy sú v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

4.Odchylne od odseku 1 sa môže poskytovanie informácií uskutočňovať medzi povinnými subjektmi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a) a b) alebo medzi subjektmi z tretích krajín, ktoré kladú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, ktoré vykonávajú svoje profesionálne činnosti, a to aj ako zamestnanci, v rámci tej istej právnickej osoby alebo väčšej štruktúry, ku ktorej osoba patrí a ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie alebo kontrolu dodržiavania právnych predpisov, vrátane sietí alebo partnerstiev.

5.Pokiaľ ide o povinné subjekty uvedené v článku 3 bodoch 1 a 2 a bode 3 písm. a) a b), v prípadoch týkajúcich sa rovnakého klienta a rovnakej transakcie s účasťou dvoch alebo viacerých povinných subjektov sa odchylne od odseku 1 môže poskytovanie informácií uskutočňovať medzi príslušnými povinnými subjektmi za predpokladu, že sa nachádzajú v Únii, alebo so subjektmi v tretej krajine, ktorá kladie požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, a za predpokladu, že sú z tej istej kategórie povinných subjektov a podliehajú služobnému tajomstvu a požiadavkám na ochranu osobných údajov.

6.Ak sa povinné subjekty uvedené v článku 3 bode 3 písm. a) a b) snažia klienta odradiť od zapojenia sa do nezákonnej činnosti, nepovažuje sa to za poskytovanie informácií v zmysle odseku 1.

KAPITOLA VI

OCHRANA ÚDAJOV A UCHOVÁVANIE ZÁZNAMOV

Článok 55

Spracúvanie určitých kategórií osobných údajov

1.Výlučne pokiaľ je to nevyhnutné na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, povinné subjekty môžu spracúvať osobitné kategórie osobných údajov uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky uvedené v článku 10 uvedeného nariadenia pod podmienkou zabezpečenia záruk uvedených v odsekoch 2 a 3.

2.Povinné subjekty môžu spracúvať osobné údaje, na ktoré sa vzťahuje článok 9 nariadenia (EÚ) 2016/679, za predpokladu, že:

a)povinné subjekty informujú svojich klientov alebo potenciálnych klientov, že na účely splnenia požiadaviek tohto nariadenia môže dochádzať k spracúvaniu daných kategórií údajov;

b)údaje pochádzajú zo spoľahlivých zdrojov, sú presné a aktuálne;

c)povinný subjekt prijme opatrenia na zaistenie vysokej miery bezpečnosti v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) 2016/679, najmä pokiaľ ide o dôvernosť.

3.Popri odseku 2 môžu povinné subjekty spracúvať osobné údaje, na ktoré sa vzťahuje článok 10 nariadenia (EÚ) 2016/679, za predpokladu, že:

a)ide o osobné údaje týkajúce sa prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu;

b)povinné subjekty majú zavedené postupy, ktoré umožňujú pri spracúvaní takýchto údajov rozlišovať medzi tvrdeniami, vyšetrovaniami, súdnymi konaniami a uznaniami viny pri zohľadnení základného práva na spravodlivý proces, práva na obhajobu a prezumpcie neviny.

4.Osobné údaje spracúvajú povinné subjekty na základe tohto nariadenia len na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom sa ďalej nespracúvajú spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s uvedenými účelmi. Spracovanie osobných údajov na základe tohto nariadenia na komerčné účely sa zakazuje.

Článok 56

Uchovávanie záznamov

1.Povinné subjekty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na účely predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania, ktoré vykonáva jednotka FIU alebo iné príslušné orgány, uchovávajú tieto dokumenty a informácie:

a)kópiu dokumentov a informácií získaných pri vykonávaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa kapitoly III vrátane informácií získaných prostriedkami elektronickej identifikácie a výsledkov analýz uskutočnených podľa článku 50;

b)podporné dôkazy a záznamy o transakciách pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných v súdnom konaní podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú potrebné na identifikáciu transakcií.

2.Odchylne od odseku 1 sa povinné subjekty môžu rozhodnúť uchovávať namiesto kópií informácií odkazy na takéto informácie, pokiaľ povaha takýchto informácií a metóda ich uchovávania zaisťujú, že povinné subjekty dokážu okamžite poskytnúť informácie príslušným orgánom a že informácie nemožno upraviť ani zmeniť.

Povinné subjekty uplatňujúce výnimku uvedenú v prvom pododseku určia vo svojich interných postupoch vypracovaných podľa článku 7 kategórie informácií, ku ktorým budú namiesto kópie alebo originálu uchovávať odkazy, ako aj postupy vyhľadania daných informácií, aby sa na požiadanie mohli poskytnúť príslušným orgánom.

3.Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uchovávajú päť rokov po skončení obchodného vzťahu s klientom alebo po dátume príležitostnej transakcie. Po uplynutí uvedeného obdobia uchovávania povinné subjekty osobné údaje vymažú.

Obdobie uchovávania uvedené v prvom pododseku sa vzťahuje aj na údaje dostupné prostredníctvom centralizovaných mechanizmov uvedených v článku 14 smernice [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final].

4.Ak k [dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] prebieha v členskom štáte súdne konanie týkajúce sa predchádzania údajnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania, pričom povinný subjekt má k dispozícii informácie alebo dokumenty súvisiace s týmto prebiehajúcim konaním, tento povinný subjekt môže takéto informácie alebo takéto dokumenty uchovávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi päť rokov od [dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia].

Členské štáty môžu bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo v otázke dôkazov uplatniteľné na prebiehajúce vyšetrovania trestnej činnosti a súdne konania, umožniť alebo vyžadovať uchovávanie takýchto informácií alebo dokumentov počas ďalšieho obdobia piatich rokov v prípade, ak sa konštatovalo, že takéto ďalšie uchovávanie je z hľadiska predchádzania údajnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania nevyhnutné a primerané.

Článok 57

Poskytovanie záznamov príslušným orgánom

Povinné subjekty musia mať zavedené systémy, ktoré im umožnia v plnom rozsahu a rýchlo reagovať na otázky ich jednotky FIU alebo iných príslušných orgánov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o to, či majú alebo mali počas piatich rokov predchádzajúcich danej otázke obchodný vzťah s určitými osobami, a pokiaľ ide o povahu tohto vzťahu, prostredníctvom bezpečných kanálov a spôsobom, ktorý zabezpečuje úplnú dôvernosť takýchto otázok.

KAPITOLA VII

Opatrenia na zmiernenie rizík vyplývajúcich z anonymných nástrojov

Článok 58

Anonymné účty, akcie na doručiteľa a opčné listy na akcie na doručiteľa

1.Úverovým inštitúciám, finančným inštitúciám a poskytovateľom služieb kryptoaktív sa zakazuje viesť anonymné účty, anonymné vkladné knižky, anonymné bezpečnostné schránky alebo anonymné peňaženky na kryptoaktíva, ako aj akýkoľvek účet, ktorý iným spôsobom umožňuje anonymizáciu klienta, ktorý je držiteľom účtu.

Na vlastníkov a príjemcov existujúcich anonymných účtov, anonymných vkladných knižiek, anonymných bezpečnostných schránok alebo peňaženiek na kryptoaktíva sa predtým, než sa dané účty, vkladné knižky, bezpečnostné schránky alebo peňaženky na kryptoaktíva akokoľvek použijú, uplatnia opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

2.Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie konajúce ako nadobúdatelia neprijímajú platby uskutočnené pomocou anonymných predplatených kariet vydaných v tretích krajinách, pokiaľ sa nestanoví inak v regulačných technických predpisoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 22 na základe preukázaného nízkeho rizika.

3.Spoločnostiam sa zakazuje emitovať akcie na doručiteľa a do [dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] všetky existujúce akcie na doručiteľa skonvertujú na akcie na meno. Spoločnostiam, ktoré majú kótované cenné papiere na regulovanom trhu alebo ktorých akcie sú emitované ako sprostredkované cenné papiere, sa však povoľuje ponechať si akcie na doručiteľa.

Spoločnostiam sa zakazuje emitovať opčné listy na akcie na doručiteľa, ktoré nie sú v sprostredkovanej forme.

Článok 59

Limity pre veľké hotovostné platby

1.Osoby obchodujúce s tovarom alebo poskytujúce služby môžu prijímať alebo uskutočňovať platby v hotovosti len do výšky 10 000 EUR alebo zodpovedajúcej výšky v národnej alebo cudzej mene bez ohľadu na to, či sa daná transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené.

2.Členské štáty môžu prijať nižšie limity po konzultácii s Európskou centrálnou bankou v súlade s článkom 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 98/415/ES 57 . Uvedené nižšie limity sa oznámia Komisii do troch mesiacov od zavedenia opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

3.Ak už na vnútroštátnej úrovni existujú limity, ktoré sú nižšie než limit stanovený v odseku 1, naďalej sa uplatňujú. Členské štáty uvedené limity oznámia do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

4.Limit uvedený v odseku 1 sa nevzťahuje na:

a)platby medzi fyzickými osobami, ktoré nekonajú v rámci svojej profesionálnej funkcie;

b)platby alebo vklady uskutočnené v priestoroch úverových inštitúcií. V takých prípadoch úverová inštitúcia ohlasuje platbu alebo vklad presahujúci limit jednotke FIU.

5.Členské štáty zabezpečujú prijatie primeraných opatrení vrátane sankcií zameraných na fyzické alebo právnické osoby konajúce v rámci svojej odbornej spôsobilosti, ktoré sú podozrivé z prekročenia limitu stanoveného v odseku 1 alebo nižšieho limitu prijatého členskými štátmi.

6.Celková úroveň sankcií sa v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva vypočítava tak, aby boli výsledky úmerné závažnosti porušenia, čím sa zaistí účinné odrádzanie od páchania ďalších trestných činov rovnakého druhu.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 60

Delegované akty

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 23, 24 a 25 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 23, 24 a 25 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 23, 24 a 25 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

Článok 61

Výbor

1.Komisii pomáha Výbor pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zriadený podľa článku 28 nariadenia [vložiť odkaz – návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 – COM(2021) 422 final]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 62

Preskúmanie

Do [piatich rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každé tri roky Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 63

Správy

Do [troch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správy, v ktorých posúdi potrebu a proporcionalitu:

a)zníženia percentuálneho podielu v súvislosti s identifikovaním skutočného vlastníctva právnych subjektov;

b)ďalšieho zníženia limitu pri veľkých hotovostných platbách.

Článok 64

Vzťah k smernici 2015/849

Odkazy na smernicu (EÚ) 2015/849 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a na smernicu [vložiť odkaz – návrh šiestej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 423 final] a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 65

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [troch rokov od jeho nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    Europol, From suspicion to action: Converting financial intelligence into greater operational impact (Od podozrenia k akcii: Premena finančných spravodajských informácií na väčší operačný vplyv), 2017.

(2)    Oznámenie Komisie – Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu [COM(2019) 360 final], správa Komisie o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ [COM(2019) 373 final], správa o posúdení rámca pre spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami [COM(2019) 371 final], správa o nadnárodnom hodnotení rizík [COM(2019) 370 final].

(3)    COM(2020) 605 final.

(4)    Oznámenie Komisie o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu [C(2020) 2800] (Ú. v. EÚ C 164, 13.5.2020, s. 21 – 33).

(5)    COM(2021) 423 final.

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(7)    COM(2021) 421 final.

(8)    COM(2021) 422 final.

(9)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o komplexnej politike Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – akčnom pláne Komisie a ďalšom nedávnom vývoji [2020/2686(RSP)], P9_TA(2020)0204.

(10)    Závery Rady o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, 12608/20.

(11)    Všetky odkazy na „súčasné právne predpisy EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“ v tejto dôvodovej správe by sa mali považovať za odkazy na túto smernicu.

(12)    Smernice (EÚ) 2015/2366, 2014/92 a 2009/110.

(13)    Konkrétne návrh nariadenia o trhoch s kryptoaktívami, COM(2020) 593 final.

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020, s. 1).

(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu, COM(2021) 281 final.

(16)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia v oblasti digitálnych financií pre EÚ, COM(2020) 591 final.

(17)    Pracovný dokument útvarov Komisie – správa o posúdení vplyvu, ktorá je sprievodným dokumentom k balíku legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a presadzovania práva, ktorý zahŕňa:

(18)    Všeobecné nariadenie o ochrane údajov [nariadenie (EÚ) 2016/679].

(19)    Komisia sa domnieva, že systémy udeľovania občianstva investorom, t. j. systémy, v rámci ktorých sa ponúka občianstvo členského štátu výmenou za vopred stanovené platby a investície, nie sú v súlade so zásadou lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 ZEÚ) a základným štatútom občianstva Únie stanoveným v zmluvách (článok 20 ZFEÚ). V dôsledku toho Komisia nenavrhuje reguláciu takýchto systémov.

(20)    Vrátane jeho zmien, ktoré sa očakávajú v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu, COM(2021) 281 final.

(21)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(22)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(23)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(24)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 22).

(26)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(27)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020, s. 1).

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(30)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(31)    2010/413/SZBP: Rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 39).

(32)    Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/849 z 27. mája 2016 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183/SZBP (Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2016, s. 79).

(33)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1).

(34)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1509 z 30. augusta 2017 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení nariadenia (ES) č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 224, 31.8.2017, s. 1).

(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73) a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu, COM(2021) 281 final.

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(39)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(41)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(43)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(45)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19).

(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie ) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(47)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(48)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(49)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 1).

(51)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 6).

(52)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(53)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(54)    Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(55)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(56)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37).

(57)    Rozhodnutie Rady z 29. júna 1998 o poradení sa s Európskou centrálnou bankou národnými orgánmi ohľadom návrhu právnych prepisov (Ú. v. ES L 189, 3.7.1998, s. 42).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2021

COM(2021) 420 final

PRÍLOHY

k

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

{SEC(2021) 391 final} - {SWD(2021) 190 final} - {SWD(2021) 191 final}

PRÍLOHA I

Orientačný zoznam premenných faktorov rizika

V tejto prílohe sa nachádza informatívny zoznam premenných faktorov rizika, ktoré musia povinné subjekty zohľadniť pri vypracúvaní svojho posúdenia rizík v súlade s článkom 8, pričom určia rozsah, v ktorom uplatnia opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 16:

a)Premenné faktory rizika týkajúce sa klienta:

i) podnikateľská alebo odborná činnosť klienta a konečného užívateľa výhod klienta;

ii) povesť klienta a konečného užívateľa výhod klienta;

iii) povaha a správanie klienta a konečného užívateľa výhod klienta;

iv) jurisdikcie, v ktorých sú klient a konečný užívateľ výhod klienta usadení;

v) jurisdikcie, v ktorých majú klient a konečný užívateľ výhod klienta hlavné miesto podnikania;

vi) jurisdikcie, na ktoré majú klient a konečný užívateľ výhod klienta relevantné osobné väzby;

b)Premenné faktory rizika týkajúce sa produktu, služby alebo transakcie:

i) účel účtu alebo vzťahu;

ii) pravidelnosť alebo trvanie obchodného vzťahu;

iii) výška aktív, ktoré má klient vložiť, alebo veľkosť realizovaných transakcií;

iv) úroveň transparentnosti alebo nejasnosti spojená s produktom, službou alebo transakciou;

v) zložitosť produktu, služby alebo transakcie;

vi) hodnota alebo veľkosť produktu, služby alebo transakcie;

c)Premenné faktory rizika týkajúce sa distribučného kanála:

i) miera, do akej sa obchodný vzťah uskutočňuje na báze nepriameho kontaktu;

ii) prítomnosť akýchkoľvek subjektov uvádzajúcich klienta alebo sprostredkovateľov, ktorých môže klient využívať, a povaha ich vzťahu s klientom;

d)Premenné faktory rizika týkajúce sa životného poistenia a iného investičného poistenia:

i) úroveň rizika, ktorú predstavuje poistenec.

PRÍLOHA II

Faktory predstavujúce nižšie riziko

V tejto prílohe sa nachádza informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o potenciálne nižšom riziku podľa článku 16:

1.    Rizikové faktory týkajúce sa klienta:

a)verejné spoločnosti kótované na burze cenných papierov, ktoré podliehajú požiadavkám na zverejňovanie (buď na základe pravidiel burzy cenných papierov alebo na základe právnych predpisov alebo vykonateľných prostriedkov), ktorými sa ukladajú požiadavky na zabezpečenie primeranej transparentnosti skutočného vlastníctva;

b)orgány verejnej správy alebo štátne podniky;

c)klienti, ktorí sídlia v geografických oblastiach s nižším rizikom, ako sa uvádza v bode 3;

2.Rizikové faktory týkajúce sa produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanála:

a)životné poistenia, ktoré majú nízke poistné;

b)poistné zmluvy v dôchodkových systémoch, ak v nich nie je žiadne ustanovenie o predčasnej odkupnej opcii a poistná zmluva sa nedá použiť ako kolaterál;

c)dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorým sa poskytujú dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky prebiehajú formou zrážok zo mzdy a pravidlá systému nedovoľujú postúpenie členského podielu v systéme;

d)finančné produkty alebo služby, ktorými sa poskytujú určitým typom klientov náležite vymedzené a obmedzené služby s cieľom zvýšiť prístup na účely finančného začleňovania;

e)produkty, v prípade ktorých sa riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu riadia inými faktormi, ako napríklad peňažnými limitmi alebo transparentnosťou vlastníctva (napríklad určité druhy elektronických peňazí);

3.Rizikové faktory z geografického hľadiska – registrácia, sídlo, trvalé bydlisko v:

a)členských štátoch;

b)tretích krajinách s účinnými systémami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

c)tretích krajinách, ktoré sú na základe dôveryhodných zdrojov určené ako krajiny s nízkou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;

d)tretie krajiny, ktoré majú na základe dôveryhodných zdrojov, ako sú vzájomné hodnotenia, podrobné správy o posúdení alebo zverejnené správy o nadväzujúcich krokoch, zavedené požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s revidovanými odporúčaniami FATF a uvedené požiadavky účinne uplatňujú.

PRÍLOHA III

Faktory predstavujúce vyššie riziko

V tejto prílohe sa nachádza informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o potenciálne vyššom riziku podľa článku 16:

1.Rizikové faktory týkajúce sa klienta:

a)obchodný vzťah prebieha za neobvyklých okolností;

b)klienti, ktorí sídlia v geografických oblastiach s vyšším rizikom, ako sa uvádza v bode 3;

c)právnické osoby alebo právne štruktúry, ktoré sú prostriedkom na držanie osobného majetku;

d)spoločnosti, ktoré majú poverených akcionárov alebo akcie na doručiteľa;

e)podnikateľské subjekty intenzívne využívajúce hotovosť;

f)vlastnícka štruktúra spoločnosti sa javí ako neobvyklá alebo nadmerne zložitá so zreteľom na povahu obchodnej činnosti spoločnosti;

g)klient, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, žiada o právo na pobyt v členskom štáte výmenou za akýkoľvek druh investícií vrátane prevodov kapitálu, nákupu alebo prenájmu majetku, investícií do vládnych dlhopisov, investícií do podnikateľských subjektov, darov alebo dotovania verejnoprospešnej činnosti a príspevkov do štátneho rozpočtu;

2.Rizikové faktory týkajúce sa produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanála:

a)súkromné bankovníctvo;

b)produkty alebo transakcie, ktoré by mohli byť priaznivé pre anonymitu;

c)prijatá platba od neznámych alebo nepridružených tretích strán;

d)nové produkty a nové obchodné postupy vrátane nového mechanizmu dodania a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií v prípade nových, ako aj už existujúcich produktov;

e)transakcie súvisiace s ropou, zbraňami, cennými kovmi, tabakovými výrobkami, kultúrnymi artefaktmi a ďalšími predmetmi archeologického, historického, kultúrneho a náboženského významu alebo vzácnej vedeckej hodnoty, ako aj slonovina a chránené druhy;

3.Rizikové faktory z geografického hľadiska:

a)tretie krajiny, ktoré podliehajú zvýšenému monitorovaniu alebo boli inak identifikované skupinou FATF z dôvodu nedostatkov v oblasti dodržiavania predpisov v ich systémoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)tretie krajiny, ktoré boli na základe dôveryhodných zdrojov/uznávaných postupov, akými sú vzájomné hodnotenia, podrobné správy o posúdení alebo zverejnené správy o nadväzujúcich krokoch, označené za krajiny, ktoré nemajú účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

c)tretie krajiny, ktoré boli na základe dôveryhodných zdrojov/uznávaných postupov označené za krajiny s významnou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;

d)tretie krajiny, ktoré podliehajú sankciám, embargám alebo podobným opatreniam, ktoré vydala napríklad Únia alebo Organizácia Spojených národov;

e)tretie krajiny poskytujúce finančné prostriedky alebo podporu teroristickým činnostiam alebo krajiny, na ktorých území fungujú určené teroristické organizácie.

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Smernica (EÚ) 2015/849	Smernica (EÚ) XXXX/XX [vložte odkaz na návrh 6. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí]	Toto nariadenie
Článok 1 ods. 1	–	–
Článok 1 ods. 2	–	–
Článok 1 ods. 3		Článok 2 bod 1
Článok 1 ods. 4		Článok 2 bod 1
Článok 1 ods. 5		Článok 2 bod 2
Článok 1 ods. 6		Článok 2 body 1 a 2
Článok 2 ods. 1		Článok 3
Článok 2 ods. 2		Článok 4
Článok 2 ods. 3		Článok 5 ods. 1
Článok 2 ods. 4		Článok 5 ods. 2
Článok 2 ods. 5		Článok 5 ods. 3
Článok 2 ods. 6		Článok 5 ods. 4
Článok 2 ods. 7		Článok 5 ods. 5
Článok 2 ods. 8		Článok 6
Článok 2 ods. 9		Článok 4 ods. 3 a článok 5 ods. 6
Článok 3 bod 1		Článok 2 bod 5
Článok 3 bod 2		Článok 2 bod 6
Článok 3 bod 3		Článok 2 bod 4
Článok 3 bod 4		Článok 2 bod 3
Článok 3 bod 5		Článok 2 bod 35
Článok 3 bod 6		Článok 2 bod 22
Článok 3 bod 6 písm. a)		Článok 42 ods. 1
Článok 3 bod 6 písm. b)		Článok 43
Článok 3 bod 6 písm. c)		Článok 42 ods. 2
Článok 3 bod 7		Článok 2 bod 7
Článok 3 bod 8		Článok 2 bod 19
Článok 3 bod 9		Článok 2 bod 25
Článok 3 bod 10		Článok 2 bod 26
Článok 3 bod 11		Článok 2 bod 27
Článok 3 bod 12		Článok 2 bod 28
Článok 3 bod 13		Článok 2 bod 16
Článok 3 bod 14		Článok 2 bod 8
Článok 3 bod 15		Článok 2 bod 29
Článok 3 bod 16		Článok 2 bod 15
Článok 3 bod 17		Článok 2 bod 20
Článok 3 bod 18		Článok 2 bod 13
Článok 3 bod 19	–	–
Článok 4	Článok 3
Článok 5	–	–
Článok 6	Článok 7
Článok 7	Článok 8
Článok 8 ods. 1		Článok 8 ods. 1
Článok 8 ods. 2		Článok 8 ods. 2 a 3
Článok 8 ods. 3		Článok 7 ods. 1
Článok 8 ods. 4		Článok 7 ods. 2
Článok 8 ods. 5		Článok 7 ods. 2 a 3
Článok 9		Článok 23
Článok 10		Článok 58
Článok 11		Článok 15
Článok 12	–	–
Článok 13 ods. 1		Článok 16 ods. 1
Článok 13 ods. 2		Článok 16 ods. 2
Článok 13 ods. 3		Článok 16 ods. 2
Článok 13 ods. 4		Článok 16 ods. 4
Článok 13 ods. 5		Článok 37
Článok 13 ods. 6		Článok 18 ods. 3
Článok 14 ods. 1		Článok 19 ods. 1
Článok 14 ods. 2		Článok 19 ods. 2
Článok 14 ods. 3		Článok 19 ods. 3
Článok 14 ods. 4		Článok 17
Článok 14 ods. 5		Článok 21 ods. 2 a 3
Článok 15		Článok 27
Článok 16		Článok 27 ods. 1
Článok 17	–	–
Článok 18 ods. 1		Článok 28 ods. 1
Článok 18 ods. 2		Článok 28 ods. 2
Článok 18 ods. 3	–	Článok 28 ods. 3
Článok 18 ods. 4	–	–
Článok 18a ods. 1		Článok 28 ods. 4
Článok 18a ods. 2	–	Článok 23 ods. 5 a článok 29 písm. a)
Článok 18a ods. 3		Článok 23 ods. 5 a článok 29 písm. b)
Článok 18a ods. 4	–	–
Článok 18a ods. 5	–	–
Článok 19		Článok 30
Článok 20		Článok 32
Článok 20a		Článok 33
Článok 21		Článok 34
Článok 22		Článok 35
Článok 23		Článok 36
Článok 24		Článok 31
Článok 25		Článok 38 ods. 1
Článok 26		Článok 38
Článok 27		Článok 39
Článok 28		Článok 38 ods. 3
Článok 29	–	–
Článok 30 ods. 1		Článok 45 ods. 1 a 3 a článok 49
Článok 30 ods. 2		Článok 45 ods. 4
Článok 30 ods. 3	Článok 10 ods. 1
Článok 30 ods. 4	Článok 10 ods. 5
Článok 30 ods. 5	Článok 11 a článok 12 ods. 1
Článok 30 ods. 5a	Článok 12 ods. 2
Článok 30 ods. 6	Článok 11 ods. 1, 2 a 3
Článok 30 ods. 7	Článok 45 ods. 2
Článok 30 ods. 8		Článok 18 ods. 4
Článok 30 ods. 9	Článok 13
Článok 30 ods. 10	Článok 10 ods. 11 a 12
Článok 31 ods. 1		Článok 43 ods. 1, článok 46 ods. 1 a článok 49
Článok 31 ods. 2		Článok 46 ods. 2
Článok 31 ods. 3		Článok 46 ods. 3
Článok 31 ods. 3a	Článok 10 ods. 1	Článok 48
Článok 31 ods. 4	Článok 11 a článok 12 ods. 1
Článok 31 ods. 4a	Článok 12 ods. 2
Článok 31 ods. 5	Článok 10 ods. 5
Článok 31 ods. 6		Článok 18 ods. 4
Článok 31 ods. 7	Článok 45 ods. 2
Článok 31 ods. 7a	Článok 13
Článok 31 ods. 9	Článok 10 ods. 11 a 12
Článok 31 ods. 10		Článok 43 ods. 2
Článok 31a	Článok 15 ods. 1
Článok 32 ods. 1	Článok 17 ods. 1
Článok 32 ods. 2	Článok 46 ods. 1
Článok 32 ods. 3	Článok 17 ods. 2, 4 a 5
Článok 32 ods. 4	Článok 18 ods. 1 a článok 19 ods. 1
Článok 32 ods. 5	Článok 19 ods. 1
Článok 32 ods. 6	Článok 19 ods. 2
Článok 32 ods. 7	Článok 20 ods. 1
Článok 32 ods. 8	Článok 17 ods. 3
Článok 32 ods. 9	Článok 18 ods. 4
Článok 32a ods. 1	Článok 14 ods. 1
Článok 32a ods. 2	Článok 14 ods. 2
Článok 32a ods. 3	Článok 14 ods. 3
Článok 32a ods. 4	Článok 14 ods. 4
Článok 32b	Článok 16
Článok 33 ods. 1		Článok 50 ods. 1
Článok 33 ods. 2		Článok 50 ods. 6
Článok 34 ods. 1		Článok 51 ods. 1
Článok 34 ods. 2		Článok 51 ods. 2
Článok 34 ods. 3	–	–
Článok 35		Článok 52
Článok 36	Článok 32
Článok 37		Článok 53
Článok 38	Článok 43 ods. 3	Článok 11 ods. 3
Článok 39		Článok 54
Článok 40		Článok 56
Článok 41		Článok 55
Článok 42		Článok 57
Článok 43	–	–
Článok 44 ods. 1	Článok 9 ods. 1
Článok 44 ods. 2	Článok 9 ods. 2
Článok 44 ods. 3	Článok 9 ods. 3
Článok 44 ods. 4	Článok 9 ods. 6
Článok 45 ods. 1		Článok 13 ods. 1
Článok 45 ods. 2	–	–
Článok 45 ods. 3		Článok 14 ods. 1
Článok 45 ods. 4	Článok 35
Článok 45 ods. 5		Článok 14 ods. 2
Článok 45 ods. 6		Článok 14 ods. 3
Článok 45 ods. 7		Článok 14 ods. 4
Článok 45 ods. 8		Článok 13 ods. 2
Článok 45 ods. 9	Článok 5 ods. 1
Článok 45 ods. 10	Článok 5 ods. 2
Článok 45 ods. 11	Článok 5 ods. 3
Článok 46 ods. 1		Článok 10
Článok 46 ods. 2	–	–
Článok 46 ods. 3	Článok 21
Článok 46 ods. 4		Článok 9
Článok 47 ods. 1	Článok 4
Článok 47 ods. 2	Článok 6 ods. 1
Článok 47 ods. 3	Článok 6 ods. 2
Článok 48 ods. 1	Článok 29 ods. 1
Článok 48 ods. 1a	Článok 29 ods. 5 a článok 46
Článok 48 ods. 2	Článok 29 ods. 2 a 5
Článok 48 ods. 3	Článok 29 ods. 6
Článok 48 ods. 4	Článok 33 a článok 34
Článok 48 ods. 5	Článok 33 ods. 4 a článok 34 ods. 2
Článok 48 ods. 6	Článok 31 ods. 1
Článok 48 ods. 7	Článok 31 ods. 2
Článok 48 ods. 8	Článok 31 ods. 5
Článok 48 ods. 9	Článok 29 ods. 3
Článok 48 ods. 10	Článok 31 ods. 4
Článok 49	Článok 45 ods. 1
Článok 50	Článok 47
Článok 50a	Článok 45 ods. 3
Článok 51	–	–
Článok 52	Článok 22
Článok 53	Článok 24
Článok 54	Článok 26
Článok 55	Článok 27
Článok 56	Článok 23 ods. 2 a 3
Článok 57	Článok 28
Článok 57a ods. 1	Článok 50 ods. 1
Článok 57a ods. 2	Článok 50 ods. 2
Článok 57a ods. 3	Článok 50 ods. 3
Článok 57a ods. 4	Článok 33 ods. 1 a článok 34 ods. 1 a 3
Článok 57a ods. 5	Článok 37
Článok 57b	Článok 51
Článok 58 ods. 1	Článok 39 ods. 1
Článok 58 ods. 2	Článok 39 ods. 2
Článok 58 ods. 3	Článok 39 ods. 3
Článok 58 ods. 4	–	–
Článok 58 ods. 5	Článok 39 ods. 4
Článok 59 ods. 1	Článok 40 ods. 1
Článok 59 ods. 2	Článok 40 ods. 2 a článok 41 ods. 1
Článok 59 ods. 3	Článok 40 ods. 3
Článok 59 ods. 4	Článok 40 ods. 4
Článok 60 ods. 1	Článok 42 ods. 1
Článok 60 ods. 2	Článok 42 ods. 2
Článok 60 ods. 3	Článok 42 ods. 3
Článok 60 ods. 4	Článok 39 ods. 5
Článok 60 ods. 5	Článok 42 ods. 4
Článok 60 ods. 6	Článok 42 ods. 5
Článok 61	Článok 43
Článok 62 ods. 1	Článok 44 ods. 1
Článok 62 ods. 2	Článok 6 ods. 6
Článok 62 ods. 3	Článok 44 ods. 2
Článok 63	–	–
Článok 64		Článok 60
Článok 64a	Článok 54	Článok 61
Článok 65	–	–
Článok 66	–	–
Článok 67	–	–
Článok 68	–	–
Článok 69	–	–
Príloha I		Príloha I
Príloha II		Príloha II
Príloha III		Príloha III
Príloha IV	–	–