V Bruseli16. 9. 2021

JOIN(2021) 24 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE EMPTY

Stratégia EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne


SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU

A RADE

STRATÉGIA EÚ PRE SPOLUPRÁCU V INDICKO-TICHOMORSKOM REGIÓNE

Úvod

Indicko-tichomorský región je rozsiahla oblasť, ktorá sa rozprestiera od východného pobrežia Afriky po tichomorské ostrovné štáty a ktorá má pre Európu čoraz strategickejší význam. Vďaka narastajúcej ekonomickej, demografickej a politickej dôležitosti je región kľúčovým hráčom pri formovaní medzinárodného poriadku a pri riešení globálnych výziev. EÚ má v úmysle zvýšiť svoju angažovanosť v regióne s cieľom vybudovať partnerstvá, ktoré posilnia medzinárodný poriadok založený na pravidlách, budú riešiť globálne výzvy a položia základy rýchlej, spravodlivej a udržateľnej hospodárskej obnovy, ktorá zabezpečí dlhodobú prosperitu. Táto angažovanosť bude založená na presadzovaní demokracie, právneho štátu, ľudských práv a všeobecne dohodnutých záväzkov, ako je Agenda 2030 a jej ciele udržateľného rozvoja a Parížska dohoda o zmene klímy.

V nadväznosti na obnovený záväzok členských štátov EÚ voči regiónu v záveroch Rady z 19. apríla 2021 sa týmto spoločným oznámením stanovuje stratégia EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne prostredníctvom:

-uvedenia odôvodnenia EÚ pre posilnenie jej angažovanosti v indicko-tichomorskom regióne,

-predstavenia zásad, ktorými sa riadi angažovanosť EÚ v indicko-tichomorskom regióne,

-stanovenia prístupu EÚ k partnerstvu a spolupráci v regióne a

-podrobného opísania spôsobu, akým bude EÚ presadzovať túto víziu v spolupráci s partnermi.

1.    Odôvodnenie EÚ: silný základ pre vzájomne prospešný vzťah

Budúcnosť EÚ a budúcnosť indicko-tichomorského regiónu sú neoddeliteľne spojené vzhľadom na vzájomnú závislosť ekonomík a spoločné globálne výzvy. V tomto regióne sa nachádza sedem členov skupiny G20 – Austrália, Čína, India, Indonézia, Japonsko, Kórejská republika a Juhoafrická republika – ako aj Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktoré je pre EÚ čoraz dôležitejším partnerom. Tento región je domovom troch pätín svetovej populácie, produkuje 60 % globálneho HDP, dvoma tretinami sa podieľal na globálnom hospodárskom raste v období pred pandémiou a je na čele digitálnej ekonomiky. Najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia EÚ, ktoré sú ústavne prepojené s jej členskými štátmi 1 , sú dôležitou súčasťou prístupu EÚ k indicko-tichomorskému regiónu.

EÚ a indicko-tichomorský región sú z hľadiska obchodu a investícií prirodzenými partnerskými krajinami. EÚ je najväčším investorom, hlavným poskytovateľom rozvojovej spolupráce a jedným z najväčších obchodných partnerov v indicko-tichomorskom regióne. Indicko-tichomorský región spolu s Európou predstavujú viac ako 70 % svetového obchodu s tovarom a so službami a viac ako 60 % tokov priamych zahraničných investícií. Obchodné výmeny medzi indicko-tichomorským regiónom a Európou sú vyššie ako medzi akýmikoľvek inými geografickými regiónmi na svete a ročný obchod v roku 2019 dosiahol 1,5 bilióna EUR. Tento región je druhým najväčším miestom určenia vývozu z EÚ a je sídlom štyroch z desiatich najväčších obchodných partnerov EÚ. V regióne sa nachádzajú významné vodné cesty, ktoré majú zásadný význam pre obchod EÚ, ako napríklad Melacký prieliv, Juhočínske more a prieliv Bab el-Mandeb.

Indicko-tichomorský región je dôležitým zdrojom globálnych environmentálnych výziev, no zároveň potenciálnym príjemcom ich nápravných opatrení. Podiel regiónu na svetových emisiách oxidu uhličitého sa od roku 2000 zvýšil z 37 % na 57 % a do roku 2030 bude mať tento región viac ako 70 % podiel na raste globálneho dopytu po energii. Očakáva sa, že zmena klímy ďalej zvýši tlak na morskú biodiverzitu, prírodné zdroje a populácie rýb, čo povedie k zmenám v dynamike ekosystémov. Indicko-tichomorský región zahŕňa viacero miest s kritickým významom pre morskú biodiverzitu, ako je Koralový trojuholník, v ktorom sa vyskytuje 76 % druhov koralov na svete a ktorý poskytuje živobytie 120 miliónom ľudí žijúcich v tejto oblasti. Len na samotné Juhočínske more pripadá približne 12 % celosvetového úlovku rýb a nachádza sa na ňom viac ako polovica svetových rybárskych plavidiel. Tento región je preto životne dôležitý pre zmiernenie zmeny klímy a ochranu krehkej ekologickej rovnováhy našej planéty.

V posledných rokoch viedol geopolitický vývoj v indicko-tichomorskom regióne k intenzívnemu súťaženiu vrátane napätia v súvislosti so spornými územiami a morskými oblasťami. Došlo k výraznému posilneniu armády, a to aj zo strany Číny, pričom podiel indicko-tichomorského regiónu na celosvetových vojenských výdavkoch sa zvýšil z 20 % celosvetovej sumy v roku 2009 na 28 % v roku 2019. Demonštrácia sily a narastajúce napätie v regionálnych nepokojných oblastiach, akými sú napríklad Juhočínske a Východočínske more a Taiwanský prieliv, môžu mať priamy vplyv na európsku bezpečnosť a prosperitu. Takisto narastá aj počet hybridných hrozieb, a to aj v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Autoritárske režimy v regióne ohrozujú aj demokratické zásady a ľudské práva, čo predstavuje riziko pre stabilitu v regióne. Podobne úsilie o vytvorenie rovnakých podmienok na globálnej úrovni založených na transparentných obchodných pravidlách je čoraz viac oslabované nekalými obchodnými praktikami a ekonomickým nátlakom. Tento vývoj zvyšuje napätie v obchode, dodávateľských a hodnotových reťazcoch. Pandémia ochorenia COVID 19 preverila odolnosť ekonomík, viac odhalila vzájomnú závislosť partnerov z EÚ a indicko-tichomorského regiónu a zdôraznila, že obidva regióny získavajú odolnosť vďaka otvorenému, diverzifikovanému a neskreslenému prístupu na svetové trhy. Pokračujúca kríza v Afganistane napokon ukazuje aj priamy vplyv udalostí v tomto regióne na bezpečnosť Európy.

Vzhľadom na tieto faktory musí EÚ posilniť spoluprácu s partnermi v indicko-tichomorskom regióne, a to aj z dvojstranného, regionálneho a mnohostranného hľadiska, a presadzovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách a prístup na otvorené trhy a zaistiť stabilné obchodné prostredie. To bude znamenať ďalšie prehĺbenie a diverzifikáciu obchodných a investičných väzieb a spolupráce s cieľom urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu. Táto angažovanosť by mala prispieť k posilneniu strategického dosahu a bezpečnosti Európy a k zaisteniu odolnosti jej dodávateľských reťazcov.

2.    Vízia EÚ: zásady spolupráce s partnermi v indicko-tichomorskom regióne

Angažovanosť EÚ v indicko-tichomorskom regióne bude zásadová a dlhodobá. Snahou bude:

·upevniť a brániť medzinárodný poriadok založený na pravidlách podporou inkluzívnej a účinnej mnohostrannej spolupráce založenej na spoločných hodnotách a zásadách vrátane záväzku dodržiavať demokraciu, ľudské práva a právny štát,

·presadzovať rovnaké podmienky a otvorené a spravodlivé prostredie pre obchod a investície,

·prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, k riešeniu zmeny klímy a zhoršovania stavu životného prostredia na pevnine a v oceáne a k podpore udržateľného a inkluzívneho sociálno-ekonomického rozvoja,

·zapojiť sa do dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce s partnermi s cieľom splniť ciele Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru o biologickej diverzite (DBD),

·pokračovať v dlhodobej mnohostrannej a regionálnej spolupráci s OSN a brettonwoodskymi inštitúciami, ako aj s regionálnymi organizáciami, ako je združenie ASEAN a Africká únia v západnom Indickom oceáne,

·podporovať skutočne inkluzívnu tvorbu politiky a spoluprácu, pri ktorej sa prihliada na hlasy občianskej spoločnosti, súkromného sektora, sociálnych partnerov a ďalších kľúčových zainteresovaných strán,

·nadviazať vzájomne sa podporujúce obchodné a hospodárske vzťahy s regiónom, ktoré posilňujú inkluzívny hospodársky rast a stabilitu, a podporovať a uľahčovať konektivitu,

·angažovať sa v regióne ako partner v našom úsilí o zvýšenie informovanosti o vplyve globálnych demografických trendov.

EÚ zostane dôsledným ochrancom ľudských práv a demokracie a naďalej bude využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii: politické dialógy a konzultácie o ľudských právach, obchodné preferencie a začlenenie hľadísk ľudských práv do všetkých politík a programov EÚ. EÚ bude aj naďalej používať svoj režim reštriktívnych opatrení (sankcií) voči jednotlivcom, subjektom a orgánom, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete, podieľajú sa na ňom alebo sú s ním spojené. Na medzinárodných fórach bude EÚ spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi v indicko-tichomorskom regióne na potlačení akejkoľvek iniciatívy, ktorá ohrozuje ľudské práva zakotvené v medzinárodnom obyčajovom práve a v medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv.

Prioritou EÚ bude aj naďalej podporovať uplatňovanie ľudských práv a rodovej rovnosti v plnom rozsahu pre ženy a dievčatá, posilňovať ich aktívne zapojenie do občianskeho a politického rozhodovania a pracovať na odstránení všetkých foriem násilia voči nim. EÚ bude takisto naďalej podporovať kroky v boji proti všetkým formám diskriminácie 2 , práva etnických a náboženských menšín a presadzovať zrušenie trestu smrti, ktorý je stále zavedený vo viacerých krajinách v indicko-tichomorskom regióne. EÚ bude podporovať aj dôstojnú prácu a dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem MOP s cieľom odstrániť detskú prácu a nútenú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch.

EÚ bude takisto naďalej podporovať dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Naďalej bude presadzovať prístup k humanitárnej pomoci a poskytovať pomoc na záchranu života ľuďom v núdzi. EÚ bude podporovať trvalé riešenia rozsiahlych a zdĺhavých situácii utečencov, ako je kríza v Afganistane a rohingská kríza.

3. Partnerstvo A spolupráca

Vzťahy EÚ s indicko-tichomorským regiónom sú založené na historických, kultúrnych a obchodných väzbách a desaťročiach významnej spolupráce a pomoci. V tejto súvislosti EÚ:

·prehĺbi svoju angažovanosť a posilní svoju úlohu spoľahlivého partnera poskytnutím pridanej hodnoty dlhodobým vzťahom so všetkými svojimi partnermi v regióne 3 ,

·posilní spoluprácu s multilaterálnymi a regionálnymi organizáciami, ako je združenie ASEAN, ako aj s medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom podporovať účinný multilateralizmus založený na pravidlách v indicko-tichomorskom regióne,

·zrealizuje iniciatívy v oblasti krízového riadenia, predchádzania konfliktom a budovania odolnosti,

·bude spolupracovať s členskými štátmi prostredníctvom prístupu Tím Európa s konkrétnymi iniciatívami na úrovni krajín a regiónov.

EÚ má s mnohými svojimi partnermi v regióne uzatvorené bilaterálne dohody o partnerstve a spolupráci (DPS) a ukončila rokovania o novej dohode o partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (AKT). Má v úmysle uzavrieť nové dohody o partnerstve a spolupráci s Thajskom a Malajziou a v blízkej budúcnosti začať rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci s Maldivami. EÚ sa zameria aj na prehĺbenie svojej spolupráce s partnermi, ktorí už majú svoje prístupy k indicko-tichomorskému regiónu – združenie ASEAN, Austrália, India, Japonsko, Nový Zéland, Kórejská republika, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. EÚ by mala záujem aj o spoluprácu s dialógom QUAD 4 v oblasti otázok spoločného záujmu, ako sú zmena klímy, technológie a vakcíny.

EÚ bude takisto pokračovať vo svojej mnohostrannej spolupráci s Čínou 5 , pričom sa bude dvojstranne angažovať pri presadzovaní riešení spoločných výziev, bude spolupracovať v oblasti otázok spoločného záujmu a bude povzbudzovať Čínu, aby zohrávala svoju úlohu v mierovom a prosperujúcom indicko-tichomorskom regióne. Zároveň bude EÚ v spolupráci s medzinárodnými partnermi, ktorí majú podobné problémy, pokračovať v ochrane svojich základných záujmov a presadzovaní svojich hodnôt, pričom sa bude aktívne prejavovať v oblastiach, v ktorých má s Čínou zásadné nezhody, napríklad v oblasti ľudských práv.

EÚ má v úmysle posilniť partnerstvá so všetkými relevantnými subjektmi v indicko-tichomorskom regióne pri zohľadnení subregionálnej dynamiky a osobitostí.

Indický oceán: vstupná brána pre Európu do indicko-tichomorského regiónu

Indický oceán je pre Európu hlavnou prístupovou cestou na indicko-tichomorské trhy a z týchto trhov. Stabilita a sloboda plavby v tejto oblasti sú preto nevyhnutne dôležité. EÚ je odhodlaná podporovať svojich partnerov v Indickom oceáne pri riešení rôznych výziev, ktorým čelia, ako sú čoraz intenzívnejšie účinky zmeny klímy, znečisťovanie mora a strata biodiverzity alebo nezákonné, nenahlásené a neregulované (NNN) rybolovné činnosti. EÚ sa pritom môže už opierať o silnú sieť partnerstiev 6 .

EÚ sa bude snažiť stať sa partnerom regionálnych hospodárskych spoločenstiev, prispeje k úsiliu o posilnenie Komisie pre Indický oceán, bude pokračovať vo vykonávaní dohôd o hospodárskom partnerstve so svojimi africkými partnermi v regióne a bude pracovať na uzatvorení novej dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) s Východoafrickým spoločenstvom.

Ústredné postavenie združenia ASEAN

EÚ a združenie ASEAN rozvíjajú dynamické a mnohostranné partnerstvo viac ako 40 rokov. Toto strategické partnerstvo sa zaoberá politickými, bezpečnostnými, ekonomickými, environmentálnymi, klimatickými a sociálno-kultúrnymi problémami, ako aj konektivitou 7 .

EÚ oceňuje záväzok združenia ASEAN týkajúci sa účinného multilateralizmu a podporuje zásadu centrálnosti združenia ASEAN, jeho úsilie o vybudovanie regionálnej architektúry založenej na pravidlách a mnohostranné ukotvenie, ktoré poskytuje. EÚ podporuje aj proces vedený združením ASEAN smerom k účinnému, vecnému a právne záväznému kódexu správania v Juhočínskom mori, ktorý by nemal poškodiť záujmy tretích strán. Spolupráca medzi EÚ a združením ASEAN zahŕňa aj celý rad bezpečnostných otázok, a to aj prostredníctvom Regionálneho fóra ASEAN-u.

Spolupráca s partnermi v Tichomorí

EÚ má s tichomorským regiónom dlhodobé partnerstvo, ktoré chce posilniť prostredníctvom dohody o partnerstve s Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov, ktorá nahradí Dohodu z Cotonou. Spolu s dohodou o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a tichomorskými štátmi poskytne základ na dosiahnutie silnejšej politickej a strategickej spolupráce založenej na spoločných hodnotách a cieľoch.

Okrem svojich partnerstiev s krajinami AKT udržiava EÚ úzke vzťahy a politický dialóg so všetkými tichomorskými ostrovnými štátmi a úzko spolupracuje s Fórom tichomorských ostrovov, Tichomorským spoločenstvom a ďalšími členmi Rady regionálnych organizácií Tichomoria.

4. Naša snaha o dosiahnutie vízie: SEDEM PRIORITNÝCH OBLASTÍ

V dôsledku krízy COVID-19 sa EÚ zameria na vytvorenie podmienok pre udržateľnú a inkluzívnu sociálno-hospodársku obnovu a bude aktívne spolupracovať so svojimi partnermi v týchto siedmich oblastiach:

·udržateľná a inkluzívna prosperita,

·zelená transformácia,

·správa oceánov,

·elektronická správa vecí verejných a partnerstvá,

·konektivita,

·bezpečnosť a obrana,

·ľudská bezpečnosť.

4.1. Udržateľná a inkluzívna prosperita

Pandémia COVID-19 preverila odolnosť spoločností, ekonomík a dodávateľských reťazcov. EÚ a indicko-tichomorský región musia spolupracovať v záujme „obnovy k lepšiemu“. Cieľom 13. samitu ASEM (Ázia – Európa), ktorý sa bude konať 25. – 26. novembra 2021, bude podpora obnovy ekologickým a udržateľným spôsobom. Bude posilnený mnohostrannou spoluprácou na úrovni G20 a doplnený dvojstrannými makroekonomickými dialógmi s regionálnymi partnermi G20. EÚ sa bude usilovať aj o rozvoj výmeny informácií v oblasti makroekonomických otázok s partnermi, ako je Indonézia a Úrad pre makroekonomický výskum ASEAN+3.

Odolné a diverzifikované hodnotové reťazce

Pre obnovu sú nevyhnutné odolné hodnotové reťazce. EÚ bude spolupracovať so svojimi partnermi v indicko-tichomorskom regióne na upevnení hodnotových reťazcov prostredníctvom posilnenia a diverzifikácie obchodných vzťahov, plnenia existujúcich obchodných dohôd, dokončenia prebiehajúcich obchodných rokovaní a rozvoja spolupráce v strategických odvetviach, vrátane riešenia strategických závislostí v dodávateľských reťazcoch. Napríklad v prípade polovodičov to dosiahne s partnermi, ako sú Japonsko, Kórejská republika a Taiwan. EÚ bude spolupracovať s partnermi aj na posilnení pravidiel na ochranu medzinárodného obchodu pred nekalými praktikami, ako sú priemyselné dotácie, ekonomické nátlaky, nútené transfery technológií a krádeže duševného vlastníctva.

Bude potrebné riešiť deficit dôstojnej práce a porušovanie základných pracovných práv, aby sa dodávateľské reťazce stali udržateľnejšie a zodpovednejšie. EÚ sa ako zástanca zodpovedného obchodného správania zameria na vytvorenie kritického množstva krajín, ktoré budú podporovať environmentálne, ľudské a pracovné práva, náležitú starostlivosť a najlepšie postupy 8 . Bilaterálne a multilaterálne úsilie budú sprevádzať iniciatívy EÚ v rámci Európskej zelenej dohody s cieľom zaistiť zodpovedné obchodné správanie a podporovať boj proti odlesňovaniu a strate biodiverzity. EÚ bude takisto naďalej podporovať integráciu rozvojových a najmenej rozvinutých krajín do regionálnych a globálnych hodnotových reťazcov.

S cieľom obmedziť technické prekážky obchodovania bude EÚ spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi v indicko-tichomorskom regióne na stanovovaní noriem a ďalších regulačných prioritách v súlade so zásadami WTO. EÚ bude iniciovať aj regulačnú spoluprácu v oblastiach na podporu zelenej a digitálnej transformácie, ako sa napríklad dohodli EÚ a India v máji 2021.

Vzhľadom na zásadnú úlohu odvetvia dopravy pri zabezpečovaní odolných dodávateľských reťazcov a podpore zelenej sociálno-hospodárskej obnovy bude kľúčovým cieľom EÚ zaistiť odolnosť dopravných systémov indicko-tichomorského regiónu voči budúcim krízam. Zásadný význam bude mať spolupráca na zachovaní a zaistení námornej bezpečnosti a slobody plavby v súlade s medzinárodným právom, a to najmä s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve.

Stavebné kamene nášho obchodného vzťahu

EÚ je odhodlaná ďalej sa angažovať v otvorenom a udržateľnom obchode založenom na pravidlách s partnermi v indicko-tichomorskom regióne vrátane budovania podpory pre modernizáciu Svetovej obchodnej organizácie. Osobitná pozornosť sa bude venovať implementácii a presadzovaniu komplexných obchodných dohôd s Japonskom, Kórejskou republikou, so Singapurom a s Vietnamom a dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) s tichomorskými štátmi 9 , ako aj dohôd o ochrane investícií EÚ so Singapurom a s Vietnamom, ktoré by mali nadobudnúť platnosť v nadchádzajúcich rokoch.

Pokrok pri ratifikácii Komplexnej dohody o investíciách medzi EÚ a Čínou, rokovania o ktorej sa uzavreli koncom roka 2020, je v spoločnom záujme EÚ a Číny.

Cieľom EÚ bude uzavrieť obchodné dohody s Austráliou a Novým Zélandom, pokračovať v práci na dohode s Indonéziou a na dohode o hospodárskom partnerstve s Východoafrickým spoločenstvom. V máji 2021 sa EÚ a India dohodli na obnovení obchodných rokovaní a začatí rokovaní o samostatnej dohode o ochrane investícií a dohode o zemepisných označeniach. Uzavretím týchto dohôd sa výrazne posilnia obchodné a investičné vzťahy medzi EÚ a Indiou. EÚ bude usilovať aj o prehĺbenie obchodných a investičných vzťahov s partnermi, s ktorými nemá uzavreté obchodné a investičné dohody, ako je napríklad Taiwan.

EÚ má okrem toho aj naďalej záujem o ďalšiu spoluprácu so združením ASEAN a s jeho členskými štátmi, a to aj prostredníctvom možného obnovenia obchodných rokovaní s Malajziou, Filipínami a Thajskom, akonáhle budú vhodné podmienky, a prostredníctvom prípadného rokovania o medziregionálnej obchodnej dohode.

Niekoľko krajín z indicko-tichomorského regiónu využíva colné preferencie EÚ v rámci všeobecného systému preferencií (VSP), čím sa uľahčuje prístup na trhy EÚ. Kým najmenej rozvinuté krajiny v tomto regióne využívajú bezcolné a bezkvótové opatrenie Všetko okrem zbraní 10 , Pakistan, Filipíny a Srí Lanka využívajú stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+). Tieto nástroje významne prispeli k hospodárskemu rozvoju týchto krajín, ich dodržiavaniu ľudských a pracovných práv a ochrane životného prostredia a zlepšeniu správy vecí verejných.

4.2. Zelená transformácia

Činnosť EÚ v indicko-tichomorskom regióne je založená na dlhodobom pláne spolupráce s partnermi v oblasti boja proti zmene klímy, jej zmierňovania a adaptácie na ňu a boja proti strate biodiverzity, znečisteniu a iným formám zhoršovania stavu životného prostredia. To sa dosiahne riešením hnacích faktorov týchto javov a prechodom na obehovejšie hospodárstvo.

EÚ v rámci tejto stratégie:

·uzavrie zelené aliancie 11 s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ktorí sa podpísali pod cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 a ďalšie ambiciózne klimatické a environmentálne ciele. Prvá takáto aliancia bola dohodnutá s Japonskom v máji 2021. EÚ vytvorí zelené partnerstvá aj s ďalšími partnermi,

·bude naďalej využívať Medzinárodnú platformu pre udržateľné financovanie 12  na výmenu najlepších postupov a hľadanie spoločného základu pre prístupy a nástroje s podobne zmýšľajúcimi partnermi,

·bude spolupracovať s krajinami, ktoré produkujú najviac emisií, alebo s regionálnymi organizáciami, ktoré môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu v boji proti zmene klímy a podpore globálnej zelenej transformácie,

·v rámci dvojstranných a viacstranných záväzkov a medzinárodných fór bude naďalej uprednostňovať transformáciu spočívajúcu v ukončení využívania uhlia vrátane ukončenia nových investícií do uhlia a postupného ukončovania neekologizovanej výroby energie z uhlia a ťažby uhlia, ako aj spolupracovať s partnermi v regióne na spravodlivej transformácii,

·zintenzívni svoju spoluprácu s týmto regiónom na ochrane biodiverzity a obnove degradovaných ekosystémov na pevnine a v oceánoch. To bude zahŕňať spoluprácu s kľúčovými partnermi na ambicióznom globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020,

·bude spolupracovať na vytvorení podmienok pre viac modelov obehovej výroby, odolnejšie dodávateľské reťazce medzi EÚ a týmto regiónom a zodpovednejšiu ťažbu zdrojov,

·bude podporovať dodávateľské reťazce, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu,

·bude aj naďalej podporovať posilnené regionálne a globálne opatrenia na boj proti znečisteniu plastmi 13 , najmä spoluprácou so združením ASEAN, s Japonskom a Čínou,

·bude pokračovať v dialógoch na vysokej úrovni a v ďalších formách angažovanosti v oblasti životného prostredia v regióne, najmä so združením ASEAN, s Austráliou, Čínou, Indiou, Indonéziou, Japonskom, Kórejskou republikou, Južnou Afrikou a ďalšími partnermi, ktorí prejavia záujem.

Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa 14 , sa zvýšil cieľ výdavkov na opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy na 30 %. Na opatrenia v oblasti klímy sa vyhradí aj približne 35 % výskumného programu Horizont Európa, čo poskytuje významné príležitosti spolupráce pre EÚ a partnerov v indicko-tichomorskom regióne pri riešení zmeny klímy a straty biodiverzity.

Čistá energia a doprava

V tejto oblasti má EÚ v úmysle zamerať sa na:

·mobilizáciu dialógov o energetike, partnerstiev a finančných nástrojov na dosiahnutie udržateľnej, bezpečnej a cenovo dostupnej energie, 15

·uprednostnenie spravodlivej transformácie na dekarbonizovaný integrovaný energetický systém, ktorý zohľadňuje a zmierňuje vplyv na zraniteľnejšie krajiny a regióny,

·pokračovanie spolupráce s partnermi v indicko-tichomorskom regióne v oblasti výskumu a vývoja technológie čistej energie vrátane obnoviteľného vodíka ako prioritnej oblasti, s cieľom umožniť rýchlejšiu, lacnejšiu a účinnejšiu energetickú transformáciu, 16

·posilnenie spolupráce v rámci Globálneho dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike so zameraním na mestá ako hybné sily opatrení v oblasti klímy a čistej energetickej transformácie s cieľom zdvojnásobiť počet signatárov v regióne (takmer 300 miest do roku 2023).

·implementáciu svojej stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu s cieľom riešiť otázky dekarbonizácie a digitalizácie s partnermi v indicko-tichomorskom regióne a v Medzinárodnej organizácii civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácii,

·pokračovanie svojej spolupráce s niekoľkými ekonomikami indicko-tichomorského regiónu v oblasti digitalizácie dopravy, ako aj v odvetví železničnej dopravy, najmä v súvislosti so zavedením Európskeho systému riadenia železničnej dopravy,

4.3. Správa oceánov

EÚ prijme ďalšie opatrenia zamerané na posilnenie správy oceánov v indicko-tichomorskom regióne v plnom súlade s medzinárodným právom, najmä s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, a s hlavným cieľom zaistiť udržateľné riadenie zdrojov oceánu a ochranu biodiverzity. 17 EÚ bude prostredníctvom svojich rôznych dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva v regióne 18 a dialógov a pracovných skupín 19 pre nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov naďalej podporovať partnerov v indicko-tichomorskom regióne pri dosahovaní reforiem systémov riadenia a kontroly rybárstva. To by malo zlepšiť dodržiavanie predpisov v oblasti rybárstva a prispieť k zachovaniu a udržateľnému riadeniu morských biologických zdrojov v celom regióne.

EÚ je ako najväčší vývozný trh s výrobkami z morských plodov z indicko-tichomorského regiónu aktívnym členom niekoľkých regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva 20 , ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v udržateľnom riadení rybolovných zdrojov. EÚ má rovnako v úmysle stať sa členom Komisie pre rybolov v severnom Tichom oceáne. EÚ bude pokračovať vo svojom úsilí zvýšiť výkonnosť týchto orgánov a spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva v indicko-tichomorskom regióne s cieľom podporiť ich pri zabezpečovaní udržateľného rybárstva.

EÚ okrem toho:

·pomôže sprostredkovať dohodu s Komisiou pre zachovanie živých antarktických morských zdrojov o určení troch nových chránených morských oblastí v Južnom oceáne,

·vybuduje kapacitu pre lepšiu správu oceánov vytvorením medzinárodnej námornej dátovej siete a regionálneho predpovedného systému oceánov,

·bude naďalej spolupracovať s týmto regiónom na podpore lepšej regionálnej správy oceánov, predchádzaní znečisťovania a ochrane morí, a to najmä podporou implementácie príslušných regionálnych dohovorov o moriach a akčných plánov. Účinné riadenie chránených morských oblastí bude zabezpečené prostredníctvom iniciatív, ako je twinningový projekt medzi EÚ a juhovýchodnou Áziou,

·bude pokračovať vo svojich dialógoch na vysokej úrovni o oceánskych záležitostiach a rybárstve s Austráliou, Indonéziou, Japonskom, Novým Zélandom a o „oceánskom partnerstve“ s Čínou,

·bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu ako globálny poskytovateľ námornej bezpečnosti (pozri oddiel 4.6.),

·bude podporovať životné a pracovné podmienky rybárov v súlade s pracovnými normami MOP.

4.4. Elektronická správa vecí verejných a partnerstvá

V súlade s oznámením Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob 21 sa bude EÚ snažiť posilniť svoje medzinárodné digitálne partnerstvá v indicko-tichomorskom regióne a vytvoriť nové partnerstvá. Cieľom týchto partnerstiev je posilniť technickú, politickú a výskumnú spoluprácu s partnermi v oblasti infraštruktúry, digitálnej transformácie podnikov a verejných služieb a rozvoja zručností, a to aj s cieľom uľahčiť digitálny obchod. Umožnia EÚ a podobne zmýšľajúcim partnerom zabezpečiť vypracovanie noriem pre vznikajúce technológie, a to aj v oblastiach, ako je umelá inteligencia, v súlade s demokratickými zásadami a základnými ľudskými právami. Tieto partnerstvá budú posilnené súborom nástrojov, ktorý vychádza z regulačnej spolupráce, budovania kapacít a zručností, a investíciami do medzinárodnej spolupráce a výskumných partnerstiev.

V najpokročilejších prípadoch sa bude EÚ snažiť formalizovať takéto partnerstvá prostredníctvom dohôd o digitálnom partnerstve, o ktorých sa bude rokovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi v indicko-tichomorskom regióne. Takýmito dohodami by sa rozšírili bilaterálne obchodné a investičné vzťahy posilnením spolupráce v oblasti noriem pre vznikajúce technológie a ich interoperability, ako je umelá inteligencia, na základe demokratických zásad a základných práv, budovaním odolnejších dodávateľských reťazcov technológií, podporou inovácií založených na hodnotách a uľahčením obchodných príležitosti pre startupy a MSP. Umožnili by prehĺbiť spoluprácu v oblasti správy údajov, spoľahlivých tokov údajov a inovácií založených na údajoch. Doplnili by sa nimi prebiehajúce rokovania o elektronickom obchode v rámci Svetovej obchodnej organizácie o konkrétnych problémoch, ktoré sú dôležité pre uľahčenie digitálneho obchodu. V počiatočnej fáze navrhuje EÚ preskúmať začatie rokovaní s Japonskom 22 , Kórejskou republikou a so Singapurom.

Digitálne partnerstvo medzi EÚ a Indiou bolo v máji 2021 posilnené dohodou o prehĺbení spolupráce v oblasti vznikajúcich technológií, od umelej inteligencie po vysokovýkonnú výpočtovú techniku a od kvantových technológií po zabezpečenú technológiu 5G a digitalizáciu verejného sektora.

V nasledujúcich rokoch posilní EÚ svoju spoluprácu so združením ASEAN podporou plánu ASEAN Digital Masterplan 2025. EÚ zvažuje navrhnutie prístupu medzi EÚ a združením ASEAN, ktorý by zahŕňal digitálnu prepojenosť a vedu, výskum, technológie a investície do inovácií.

EÚ bude takisto naďalej pôsobiť v regióne s cieľom podporovať zbližovanie režimov ochrany údajov na zaistenie bezpečných a voľných tokov údajov v rámci regiónu aj mimo neho, a to vrátane tokov s EÚ. To zahŕňa aktívnu spoluprácu s kľúčovými partnermi s cieľom dospieť k „záveru o primeranosti“, ak sú splnené podmienky. V tejto oblasti sa už dosiahli výsledky, ako napríklad vytvorenie najväčšej svetovej oblasti voľných a bezpečných tokov údajov medzi EÚ a Japonskom v roku 2019 a uzavretie rozhovorov o primeranosti s Kórejskou republikou v roku 2021. Okrem toho pokračuje dôležitá spolupráca s Novým Zélandom na zaistení kontinuity rozhodnutia o primeranosti prijatého podľa predchádzajúceho režimu ochrany údajov EÚ. Ďalší partneri ako India, Indonézia, Srí Lanka, Taiwan a Thajsko prijali alebo zavádzajú moderné právne predpisy o ochrane údajov. To by mohlo potenciálne pripraviť pôdu pre budúce rozhovory o primeranosti. EÚ takisto zintenzívňuje dialóg s regionálnymi organizáciami a sieťami, ako je združenie ASEAN, ktoré zohrávajú čoraz väčšiu úlohu pri vytváraní spoločných noriem ochrany údajov.

Výskum a inovácie

Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií je zásadná pre zelenú a digitálnu transformáciu a pre podporu rastu, prosperity a sociálneho blahobytu. Spolupráca s partnermi v indicko-tichomorskom regióne sa bude podporovať v rámci programu „Horizont Európa“ v súlade s globálnym prístupom EÚ 23 k výskumu a inováciám. Bude založená na zásade otvorenosti, vyváženej na vyššej úrovni reciprocity a hľadaní rovnakých podmienok založených na rešpektovaní základných zásad, akými sú akademická sloboda, rodová rovnosť, etika, integrita a inkluzívnosť výskumu, otvorená veda a tvorba politík založená na faktoch.

Program Horizont Európa ponúka partnerom, ktorí majú spoločné hodnoty, možnosť stať sa pridruženými s cieľom vytvárať systematickejšie spoločné príležitosti na výskum a inovácie. Začali sa neformálne diskusie s Austráliou, Japonskom, Kórejskou republikou, Novým Zélandom a so Singapurom. EÚ bude aj naďalej podporovať spoluprácu v oblasti rozvoja ľudského kapitálu vrátane odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov prostredníctvom programu akcií Marie Curie-Skłodowskej. Vedecká spolupráca a rozvoj regionálnych kolaboratívnych činností je takisto súčasťou partnerstva medzi EÚ a združením ASEAN.

Vzdelávanie

Investície EÚ do vzdelávania sa zvýšia aspoň na 10 % Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa 24 s cieľom posilniť vzdelávacie systémy. Nedávny prísľub Tímu Európa vo výške 1,7 miliardy EUR pre Globálne partnerstvo pre vzdelávanie sa premietne do zvýšeného financovania primárneho a sekundárneho vzdelávania, ako aj technického a odborného vzdelávania a prípravy.

Nový program Erasmus+ rovnako poskytne ďalšie príležitosti na akademické výmeny študentov a učiteľov medzi indicko-tichomorským regiónom a Európou v kľúčových oblastiach politiky, ktoré súvisia predovšetkým so zelenou a s digitálnou transformáciou. 25

4.5. Konektivita

EÚ sa zameria na podporu všetkých oblastí konektivity s partnermi v indicko-tichomorskom regióne. Zásady prístupu EÚ 26 (udržateľný, komplexný a založený na pravidlách) tvoria základnú časť tejto stratégie pre indicko-tichomorský región.

Pri rozvoji tejto spolupráce bude mať zásadný význam úplné partnerstvo medzi EÚ a jej členskými štátmi. EÚ bude podporovať investície do digitalizácie a lepšieho prepojenia Európy s jej partnermi v indicko-tichomorskom regióne, a to aj prostredníctvom iniciatív Team Europe a v súlade s vyhlásením EÚ z marca 2021 o európskych dátových bránach 27 . To sa dosiahne čiastočne tým, že sa partnerom pomôže zaviesť regulačné a politické prostredie, ktoré bude priťahovať súkromné a verejné investície, vyrovnávať podmienky, zaisťovať plnenie kritérií udržateľnosti a prijatie medzinárodných noriem a zásad.

Do mobilizácie súkromných investícií bude potrebné zapojiť verejné banky a agentúry pre vývozné úvery členských štátov v spolupráci so súkromným sektorom EÚ a s inštitúciami EÚ. V prípade potreby a okrem Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa sa bude hľadať komplementárnosť s inými nástrojmi EÚ, ako je „Nástroj na prepájanie Európy“, „Horizont Európa“ alebo InvestEU, spolu so zdrojmi a s technickou pomocou Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a medzinárodných finančných inštitúcií.

Prví dvaja „partneri EÚ v oblasti konektivity“, Japonsko a India, sú rovnako ako združenie ASEAN hlavnými partnermi v indicko-tichomorskom regióne, s ktorými EÚ v decembri 2020 schválila spoločné ministerské vyhlásenie o konektivite. EÚ sa bude snažiť o spoluprácu s týmito partnermi na spoločných projektoch a zároveň sa bude usilovať o väčšiu spoluprácu s inými regionálnymi partnermi, ako je Austrália a Kórejská republika, ako aj s medzinárodnými aktérmi, ako sú Spojené štáty a Kanada, a to multilaterálne (G7/G20) aj bilaterálne. Ukončenie rokovaní o komplexnej dohode o leteckej doprave medzi EÚ a ASEAN-om, prvej takejto dohode medzi regiónmi, ktorá zahŕňa 37 krajín, preukazuje odhodlanie EÚ prehĺbiť konektivitu s týmto regiónom.

EÚ bude ďalej:

·posilňovať vzťahy na najvyššej technickej úrovni prostredníctvom svojich dialógov o doprave s partnermi v regióne, ako je združenie ASEAN, Singapur a Japonsko, a čoskoro s Kórejskou republikou a Austráliou,

·pokračovať vo financovaní technickej spolupráce v konkrétnom sektore, ako sú napríklad letecké partnerstvá s niekoľkými ázijskými regiónmi,

·pokračovať v bilaterálnych dialógoch o námornej doprave a bezpečnosti so strategickými partnermi,

·pokračovať v dialógoch o kozmickom priestore podľa potreby vrátane bezpečnostnej zložky a vytvárať nové výmeny s partnermi v tomto regióne.

Ďalšie úsilie sa vynaloží na spoluprácu v oblasti konektivity s partnermi a regionálnymi organizáciami vo východnej Afrike a v západnom Indickom oceáne s cieľom zabezpečiť lepšie zosúladenie s prioritami infraštruktúry schválenými Africkou úniou na roky 2021 – 2030. Z užších väzieb by malo ťažiť aj Tichomorské spoločenstvo. EÚ sa bude usilovať o komplementárnosť s existujúcimi regionálnymi iniciatívami v južnej Ázii 28 . V širšom zmysle bude EÚ hľadať synergie na severojužných prepojeniach v regióne a bude sa aj naďalej podieľať na rámci udržateľného prepojenia ASEM.

4.6. Bezpečnosť a obrana

EÚ sa snaží podporovať otvorenú regionálnu bezpečnostnú architektúru založenú na pravidlách vrátane bezpečných námorných komunikačných liniek, budovania kapacít a posilnenej námornej prítomnosti v indicko-tichomorskom regióne v súlade s právnym rámcom stanoveným Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve.

EÚ a partneri v indicko-tichomorskom regióne čelia čoraz podobnejším bezpečnostným výzvam a hrozbám 29 . EÚ rozšírila svoju bezpečnostnú spoluprácu s partnermi nasadením zámorských misií a operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) vrátane civilnej misie v roku 2005 na monitorovanie mierového procesu v Acehu v Indonézii, ktorá sa uskutočnila s piatimi partnermi z ASEAN-u: Malajzia, Thajsko, Brunej, Singapur a Filipíny. EÚ má v súčasnosti po celom svete 18 civilných a vojenských misií vrátane námornej operácie EÚ EUNAVFOR Somalia – operácia Atalanta v Indickom oceáne, ako aj misie EUTM Mozambique.

Námorná prítomnosť

Za posledný rok uskutočnili námorné sily pod vedením EÚ Somalia (EU NAVFOR) – operácia Atalanta úspešné spoločné námorné činnosti s partnermi v indicko-tichomorskom regióne vrátane Japonska, Pakistanu, Indie a Džibuti. EÚ sa bude snažiť vykonávať viac spoločných cvičení a zastavení v prístavoch s partnermi v indicko-tichomorskom regióne vrátane mnohostranných cvičení s cieľom bojovať proti pirátstvu a chrániť slobodu plavby a zároveň posilňovať námornú diplomaciu EÚ v tomto regióne.

Vzhľadom na dôležitosť zmysluplnej európskej námornej prítomnosti v indicko-tichomorskom regióne bude EÚ skúmať spôsoby zaistenia lepšieho námorného nasadenia jej členských štátov v tomto regióne. Pri zohľadnení ponaučení z prvého hodnotenia koncepcie koordinovanej námornej prítomnosti EÚ 30 posúdi EÚ príležitosť na zriadenie námorných oblastí záujmu v indicko-tichomorskom regióne a bude spolupracovať s partnermi v tomto regióne, a to aj prostredníctvom preskúmania možnosti ich zapojenia do tejto iniciatívy.

Budovanie kapacít námornej bezpečnosti

EÚ bude pokračovať v implementácii svojho programu na podporu regionálnej námornej bezpečnosti pre partnerov západného Indického oceánu a takisto sa bude snažiť rozšíriť svoj projekt budovania kapacít kľúčových námorných trás v Indickom oceáne (CRIMARIO) do južného Tichého oceánu a zvýšiť synergie s podobne zmýšľajúcimi partnermi. Bude budovať námornú kapacitu proti obchodovaniu s drogami, obchodovaniu s ľuďmi a trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ako aj nezákonným finančným tokom spojeným s terorizmom. EÚ bude podporovať aj konsolidáciu mechanizmov výmeny informácií prostredníctvom centier syntézy informácií, a to aj prostredníctvom regionálnej platformy výmeny informácií v indicko-tichomorskom regióne (IORIS).

Rozširovanie našich partnerstiev

EÚ sa bude snažiť zohrávať silnejšiu úlohu v bezpečnostnej architektúre ASEAN-u a zúčastňovať sa na štruktúrach zasadnutí ministrov obrany krajín ASEAN-u Plus (ADMM+) a východoázijskom samite. EÚ okrem toho zintenzívni svoju angažovanosť na iných fórach, ako je námorné sympózium v Indickom oceáne.

EÚ zintenzívni dialógy s partnermi o bezpečnosti a obrane vrátane dialógov týkajúcich sa boja proti terorizmu, kybernetickej bezpečnosti, nešírenia zbraní a odzbrojenia, vesmírnej a námornej bezpečnosti. V tejto súvislosti vysiela vojenských poradcov do delegácií EÚ v regióne (zatiaľ do Číny a Indonézie). EÚ zriadi sieť kybernetickej diplomacie EÚ v spolupráci s delegáciami EÚ a v relevantných prípadoch aj s veľvyslanectvami členských štátov na celom svete.

EÚ takisto zintenzívni činnosti s partnermi v rámci projektu posilnenia bezpečnostnej spolupráce v Ázii a s Áziou, ktorý sa zameriava na boj proti terorizmu, kybernetickú bezpečnosť, námornú bezpečnosť a krízové riadenie. Pilotnými partnermi sú India, Indonézia, Japonsko, Kórejská republika, Singapur a Vietnam, pričom vojenskí experti EÚ už pôsobia v Indonézii a vo Vietname.

Partneri v indicko-tichomorskom regióne už prispeli k misiám a operáciám SBOP EÚ pre mier a stabilitu. EÚ uzavrela rámcové dohody o účasti s Austráliou, Kórejskou republikou, Novým Zélandom a Vietnamom. EÚ bude podporovať väčšiu účasť partnerov v indicko-tichomorskom regióne na misiách a operáciách SBOP, bude sa snažiť uzavrieť rámcové dohody o účasti s ďalšími partnermi v indicko-tichomorskom regióne a okrem toho bude podporovať úsilie partnerov v indicko-tichomorskom regióne o rozvoj vlastných kapacít na udržanie mieru.

Nové bezpečnostné výzvy

Pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, EÚ posilní budovanie kapacít partnerov na boj proti počítačovej kriminalite, pričom využije existujúce normy a mechanizmy spolupráce (konkrétne Budapeštiansky dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite) a zvýši kybernetickú odolnosť. V oblasti boja proti terorizmu prijme opatrenia na posilnenie postavenia spoločenstiev v boji proti násilnému extrémizmu. EÚ bude podporovať aj spoluprácu medzi Europolom a orgánmi presadzovania práva partnerov.

EÚ bude spolupracovať s partnermi v oblasti jadrovej bezpečnosti a nešírenia jadrových, chemických a biologických zbraní. Bude podporovať vykonávanie a všeobecné uplatňovanie Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a bude sa snažiť vypracovať mnohostranné iniciatívy v oblasti kontroly vývozu zbraní a kontroly vývozu dvojakého použitia s podobne zmýšľajúcimi partnermi. Iniciatíva týkajúca sa centier excelentnosti EÚ v oblasti zmierňovania chemického, biologického, rádiologického a jadrového rizika spolupracuje s krajinami ASEAN-u od roku 2010. Na základe dobrovoľného prístupu založeného na dopyte bude aj naďalej podporovať partnerov a regióny pri posilňovaní zmierňovania chemického, biologického, rádiologického a jadrového rizika a riadenia bezpečnosti všetkých rizík 31 .

EÚ bude pomáhať v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zasahovaniu štátnych a neštátnych aktérov v indicko-tichomorskom regióne prostredníctvom nových nástrojov zameraných na identifikáciu, analýzu a hodnotenie manipulácie s informáciami, boj proti manipulácii s informáciami a vyvodzovanie dôsledkov za manipuláciu s informáciami. Rozšíri siete expertov v regióne, bude si vymieňať informácie a skúsenosti s podobne zmýšľajúcimi partnermi a zvýši informovanosť o manipulácii s informáciami a zasahovaní. Opatrenia v tejto oblasti budú zahŕňať podporu nezávislého obsahu pre médiá. Pomôže to posilniť pluralistické informačné prostredie založené na faktoch, zníži závislosť od štátom kontrolovaných zahraničných médií a bude pôsobiť proti ich vplyvu.

4.7. Ľudská bezpečnosť

Zdravie

Pandémia COVID-19 na celom svete odhalila slabé stránky systémov zdravotnej starostlivosti, mechanizmov reakcie na epidémie a výskumných a výrobných kapacít v oblasti vírusových chorôb a vakcín. Zdravie sa preto stalo kľúčovým zameraním našej spolupráce s mnohými partnermi v indicko-tichomorskom regióne. EÚ v roku 2020 prijala dva hlavné regionálne programy na pomoc našim partnerom pri zvládaní sanitárnych dôsledkov pandémie.

EÚ bude aj naďalej spolupracovať so všetkými partnermi v indicko-tichomorskom regióne, aby zaistila účinnú mnohostrannú reakciu na ochorenie COVID-19 a budúcu globálnu zdravotnú krízu. To by zahŕňalo:

·pomoc partnerom v indicko-tichomorskom regióne s nízkymi a so strednými príjmami pri zabezpečení prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 prostredníctvom nástroja COVAX a inými prostriedkami. EÚ podporila mnohé krajiny v regióne 32 poskytnutím osobných prostriedkov, zdravotníckeho vybavenia, liekov a odborných znalostí v oblasti zdravotníctva. India bude v centre zamerania spolupráce vrátane kvality aktívnych farmaceutických zložiek. Budúci Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie bude úzko spolupracovať s globálnymi partnermi s cieľom riešiť medzinárodné dodávateľské reťazce a rozšíriť globálnu výrobnú kapacitu a prístup k zdravotníckym protiopatreniam,

·posilnenú mnohostrannú spoluprácu v súlade s farmaceutickou stratégiou EÚ na zaistení bezpečných a rozmanitých farmaceutických a zdravotných priemyselných dodávateľských reťazcov s cieľom uľahčiť prístup ku kvalitným liekom a k zdravotníckym výrobkom,

·kolaboratívny výskum v oblasti boja proti prenosným ochoreniam a zlepšenia prístupu k liekom a zdravotným ošetreniam. V rámci výskumného programu „Horizont Európa“ sa partneri v indicko-tichomorskom regióne budú môcť zúčastňovať na výskumných a inovačných akciách financovaných EÚ,

·pripojenie zainteresovaných krajín, ktoré zaviedli interoperabilné systémy COVID preukazov pre digitálny COVID preukaz EÚ. EÚ zverejnila technické špecifikácie, ako aj základný softvér vo formáte s otvoreným zdrojom,

·podporu transformácie smerom k zdravým a udržateľným potravinovým systémom. Cieľom EÚ je posilniť spoluprácu v rámci svojej stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie biodiverzity s podobne zmýšľajúcimi partnermi. EÚ má v úmysle nadviazať dialógy o udržateľných potravinových systémoch so zainteresovanými partnermi v indicko-tichomorskom regióne (niektorí z nich plánujú vlastné politiky a programy udržateľnosti) alebo uzavrieť dvojstranné a mnohostranné dohody s cieľom podporiť spoluprácu v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín a udržateľnosti,

·spoluprácu v boji proti znečisteniu ovzdušia, najmä v mestských centrách.

Posilnenie angažovanosti EÚ v oblasti znižovania rizika katastrof a pripravenosti

Indicko-tichomorský región je vo vysokej miere vystavený prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľuďmi. Zmena klímy nielen zosilňuje toto vystavenie, ale je aj multiplikátorom hrozieb, ktorý komplikuje a predlžuje konfliktné situácie, čím sa zvyšujú humanitárne potreby. Predovšetkým predvídateľné prístupy k humanitárnej činnosti a systémom včasného varovania môžu pomôcť posilniť odolnosť spoločenstiev v zraniteľných regiónoch. EÚ využije svoje predsedníctvo v rámci Platformy pre problematiku vysídľovania v dôsledku katastrof v roku 2022 na podporu celosvetového úsilia o ochranu ľudí vysídlených v dôsledku katastrof a zmeny klímy v indicko-tichomorskom regióne.

Za posledných 25 rokov spolupracuje EÚ s aktérmi v regióne na pripravenosti a reakcii na katastrofy vrátane Afganistanu, Pakistanu, Iránu, Mozambiku, Bangladéša, Mjanmarska, Filipín, Nepálu a niektorých krajín ASEAN-u, ktoré sú najviac zasiahnuté prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľuďmi. EÚ poskytla zásielky núdzovej pomoci alebo núdzové tímy v reakcii na núdzové situácie alebo katastrofy a bude naďalej podporovať budovanie kapacít na zvládanie katastrof pomocou organizácií, ako je koordinačné centrum ASEAN-u pre humanitárnu pomoc (centrum AHA). Zohľadnia sa aj opatrenia v kontexte Koalície pre infraštruktúru odolnú voči katastrofám.

Európsky globálny navigačný satelitný systém ponúkne novú službu na vysielanie výstražných správ pomocou infraštruktúry systému Galileo. S Japonskom pokračuje spolupráca na spoločnom formáte núdzových správ. Služba riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus EÚ naďalej pomáha pri úsilí o pomoc krajín v indicko-tichomorskom regióne a poskytuje informácie o včasnom varovaní a monitorovaní povodní, sucha a lesných požiarov.

5. Implementácia agendy: kľúčové opatrenia

EÚ začlení túto stratégiu do existujúcich dialógov so svojimi regionálnymi a multilaterálnymi partnermi a bude koordinovať prístupy k indicko-tichomorskému regiónu s členskými štátmi EÚ. Jej implementáciu posilnia samity, ministerské stretnutia, dialógy a budúce dohody s partnermi v tomto regióne. Európsky parlament bude o tom v plnom rozsahu informovaný.

Vykonávanie stratégie sa bude financovať z viacerých zdrojov vrátane Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa, v súlade s rozsahom pôsobnosti stratégie. EÚ bude maximalizovať vplyv svojho rozpočtu zavedením záruk a nástrojov kombinovaného financovania podporovaných Európskym fondom pre udržateľný rozvoj plus s cieľom zaistiť rozsiahlu mobilizáciu financovania rozvoja, a to aj zo súkromného sektora, v spolupráci s európskymi a medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Hlavné body navrhovaných opatrení EÚ:

·Spolupráca s partnermi v indicko-tichomorskom regióne na vytvorení odolnejších a udržateľnejších globálnych hodnotových reťazcov diverzifikáciou obchodných a hospodárskych vzťahov a vypracovaním technologických noriem a predpisov, ktoré sú v súlade s našimi hodnotami a zásadami.

·Dokončenie obchodných rokovaní EÚ s Austráliou, Indonéziou a Novým Zélandom; obnovenie obchodných rokovaní a začatie investičných rokovaní s Indiou; dokončenie dohody o hospodárskom partnerstve s Východoafrickým spoločenstvom; posúdenie možného obnovenia obchodných rokovaní s Malajziou, Filipínami a Thajskom a prípadné rokovania o medziregionálnej obchodnej dohode s ASEAN-om.

·Uzavretie dohôd o partnerstve a spolupráci (DPS) s Malajziou a Thajskom; začatie rokovaní o DPS s Maldivami a úplné uskutočnenie nadchádzajúcej dohody o partnerstve EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi.

·Uzatváranie zelených aliancií a partnerstiev s ochotnými a ambicióznymi partnermi v indicko-tichomorskom regióne v boji proti zmene klímy a zhoršovaniu stavu životného prostredia.

·Posilnenie správy oceánov v regióne vrátane zvýšenia podpory EÚ pre systémy riadenia a kontroly rybárstva krajín indicko-tichomorského regiónu, boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a vykonávania dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva.

·Rozširovanie siete digitálnych partnerstiev s partnermi v indicko-tichomorskom regióne, ako aj preskúmanie možnosti nových dohôd o digitálnom partnerstve.

·Zintenzívnenie implementácie partnerstiev v oblasti konektivity s Japonskom a Indiou; podpora partnerov pri vytváraní vhodného regulačného prostredia a uľahčenie mobilizácie potrebných financií na zlepšenie konektivity medzi Európou a indicko-tichomorským regiónom v praxi.

·Posilnenie spolupráce v oblasti výskumu a inovácií v rámci programu „Horizont Európa“; preskúmanie pridruženia oprávnených podobne zmýšľajúcich partnerov v indicko-tichomorskom regióne k tomuto programu, ako napríklad Austrália, Japonsko, Kórejská republika, Nový Zéland a Singapur.

·Preskúmanie spôsobov na zaistenie lepšieho námorného nasadenia členských štátov EÚ s cieľom pomôcť chrániť námorné komunikačné linky a slobodu plavby v indicko-tichomorskom regióne a zároveň posilniť kapacitu partnerov v indicko-tichomorskom regióne na zaistenie námornej bezpečnosti.

·Posilnenie podpory systémov zdravotnej starostlivosti a pripravenosti na pandémiu pre najmenej rozvinuté krajiny indicko-tichomorského regiónu, posilnenie kolaboratívneho výskumu prenosných ochorení v kontexte výskumného programu Horizont Európa.

Komisia a vysoký predstaviteľ vyzývajú Európsky parlament a Radu, aby schválili prístup stanovený v tomto spoločnom oznámení a spolupracovali na vykonávaní jeho opatrení a ich preskúmaní.

-------------------

(1)

     La Réunion, Mayotte; Francúzske južné a antarktické územia, Nová Kaledónia, Wallis a Futuna, Francúzska Polynézia.

(2)

     Okrem iného na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(3)

     Pozri, inter alia, závery Rady o stratégii EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne (19. apríla 2021), spoločné oznámenie Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (9. marca 2020), závery Rady „Africký roh: geostrategická priorita EÚ (10. mája 2020). Stratégia EÚ na prepájanie Európy a Ázie a závery Rady o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou.

(4)

     QUAD je štvorstranný bezpečnostný dialóg medzi Austráliou, Indiou, Japonskom a Spojenými štátmi.

(5)

     Spoločné oznámenie: EÚ – Čína: strategická vízia, 12. marca 2019.

(6)

     Medzi takéto partnerstvá patrí napríklad Africká únia (AÚ), Komisia pre Indický oceán, Združenie pobrežných štátov Indického oceánu a Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC), Spoločný trh pre východnú a južnú Afriku (COMESA), Východoafrické spoločenstvo (EAC), Medzivládny úrad pre rozvoj a Zoskupenie južnej Ázie pre regionálnu spoluprácu.

(7)

     https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/12/01/eu-asean-joint-ministerial-statement-on-connectivity/.

(8)

     Pripravované právne predpisy EÚ v tejto oblasti vytvoria potrebu rozšíriť projekt EÚ „Zodpovedné dodávateľské reťazce v Ázii“ s Čínou, Japonskom, Mjanmarskom, Filipínami, Thajskom a Vietnamom. EÚ a OSN spolupracujú s Indiou, Indonéziou, Malajziou, Mjanmarskom, Srí Lankou a Thajskom na podpore zavedenia hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v Ázii.

(9)

     Pôsobnosť existujúcej DHP s tichomorskými ostrovnými štátmi (Papua-Nová Guinea, Fidži, Samoa a Šalamúnove ostrovy) sa pravdepodobne rozšíri na nových členov (Tonga, Východný Timor a prípadne Kiribati, Tuvalu a Vanuatu) a jej rozsah sa pravdepodobne prehĺbi na služby a investície.

(10)

     Všetky krajiny kategorizované podľa OSN ako najmenej rozvinuté krajiny spĺňajú podmienky opatrenia Všetko okrem zbraní. V indicko-tichomorskom regióne sú takými krajinami napr. Bangladéš, Kambodža, Džibuti, Laos, Madagaskar a Mozambik.

(11)

     Zelené aliancie a partnerstvá https://ec.europa.eu/international-partnerships/topics/green-deal_sk.

(12)

     Platforma pre udržateľné financovanie https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/banking-and-finance/sustainable-finance/overview-sustainable-finance/platform-sustainable-finance_sk .

(13)

     Najmä prostredníctvom projektu Re-thinking Plastics (Prehodnotenie plastov).

(14)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.

(15)

     Medzi existujúce partnerstvá patria projekty ako plynovod TAPI (Turkménsko – Afganistan – Pakistan – India) a energetický projekt CASA1000 (Stredná Ázia – južná Ázia).

(16)

     Rámec Inovačnej misie (MI) z roku 2015 podnietil investície vo výške viac ako 4,9 miliardy dolárov ročne do inovácií v oblasti čistej energie a viac ako 70 nových spoluprác za posledných 5 rokov, ktoré sa teraz zameriavajú na inovácie v oblasti lodnej dopravy, vodíka a pohonu.

(17)

     V súlade so spoločným oznámením o medzinárodnej správe oceánov JOIN(2016) 49 final.

(18)

     Cookove ostrovy, Kiribati, Mikronézske federatívne štáty, Šalamúnove ostrovy, Madagaskar, Maurícius, Mozambik a Seychely. Diskusie s ďalšími partnermi v regióne budú pokračovať.

(19)

     S Taiwanom, Thajskom, Čínou, Thajskom, Ghanou, Kóreou, USA a Japonskom.

(20)

     Komisia pre tuniaky z Indického oceánu, Organizácia rybolovu v južnom Indickom oceáne, Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne a Regionálna organizácia pre riadenie rybárstva v južnom Tichom oceáne.

(21)

     Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob: digitálne desaťročie (europa.eu) .

(22)

     Na samite, ktorý sa konal v máji 2021, EÚ a Japonsko posilnili svoje digitálne partnerstvo tým, že sa dohodli na pláne rozšírenia spolupráce v oblasti 6G, normalizácie, umelej inteligencie, technológie blockchain, kvantovej technológie alebo kybernetickej bezpečnosti. Okrem toho sa dohodli, že budú spoločne usilovať o zvyšovanie odolnosti dodávateľských reťazcov pre polovodiče a preskúmajú možnosti spolupráce v oblasti inovácie moderných polovodičov.

(23)

   Globálny prístup k medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácií. 

(24)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.

(25)

     V období 2014 – 2020 umožnil Erasmus+ viac ako 18 000 výmen študentov a učiteľov medzi indicko-tichomorským regiónom a Európou, pričom dve tretiny príjemcov prichádzali z indicko-tichomorského regiónu do Európy.

(26)

     Ako sa stanovuje v oznámení o prepájaní Európy a Ázie z roku 2018.

(27)

     Vyhlásenie o európskych dátových bránach: digital_day_2021_data_gateways_declaration_E5DAD6A3-ECB7-0A42-CB1F162C9F47AC25_74941 (3).pdf .

(28)

     Vrátane Iniciatívy regionálnej prepojenosti infraštruktúry v južnej Ázii, Iniciatívy pre multisektorovú, technickú a hospodársku spoluprácu v Bengálskom zálive a Koalície pre rozvoj odolnej infraštruktúry.

(29)

     Závery Rady z mája 2018 o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou.

(30)

      https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2021/01/25/gulf-of-guinea-council-conclusions-launching-the-pilot-case-for-the-coordinated-maritime-presences-concept/ . 

(31)

      https://europa.eu/cbrn-risk-mitigation/index_sk . 

(32)

     Afganistan, Bangladéš, Bhután, Kambodža, Fidži, India, Indonézia, Kiribati, Laoská ľudovodemokratická republika, Maldivy, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Papua-Nová Guinea, Filipíny, Samoa, Šalamúnove ostrovy, Srí Lanka, Východný Timor, Tonga, Tuvalu, Vanuatu a Vietnam.