Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ

(2022/C 270/04)

Spravodajca:

Juan Manuel MORENO BONILLA (ES/EĽS), predseda vlády autonómneho spoločenstva Andalúzia

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta túto dlhodobú víziu ako zásadný krok smerom k udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí a skutočnej územnej súdržnosti v celej EÚ a vyjadruje poľutovanie nad tým, že zverejnenie tejto dlhodobej vízie prichádza po ukončení rokovaní o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) na roky 2021 – 2027, keďže táto politika mohla prispieť k vykonávaniu tejto stratégie, najmä prostredníctvom lepšej finančnej rovnováhy medzi prvým a druhým pilierom SPP;

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci nedávnej reformy SPP sa upustilo od nástrojov konvergencie medzi politikou súdržnosti a politikou rozvoja vidieka, a predovšetkým nad tým, že Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) nebol začlenený do nariadenia o spoločných ustanoveniach pre politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027;

zdôrazňuje, že v rámci Konferencie o budúcnosti Európy je potrebné prihliadať na obyvateľov vidieckych oblastí, aby sa zohľadnili ich nápady, potreby a potenciál a zabezpečilo ich zapojenie do európskeho projektu. Odporúča, aby sa využili komunikačné a reklamné techniky zamerané na zlepšenie kolektívneho vnímania vidieckeho spôsobu života, a tým na vyzdvihnutie kultúrnych a sociálnych výhod života na vidieku;

opakuje, že je potrebné zabezpečiť, aby vzájomne prospešné prepojenia medzi vidiekom a mestami boli začlenené do všetkých politík EÚ v súlade s cieľmi územnej súdržnosti a aby sa v čo najväčšej možnej miere využívala silná vzájomná závislosť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami;

odporúča, aby sa súčasný územný model, ktorého základom je mesto/región, zmenil na model zameraný na dosiahnutie spoločného a vyrovnaného vzťahu medzi vidiekom a mestami. Tento model by zahŕňal kompenzačné mechanizmy, aby sa umožnila vzájomná súčinnosť a obnovila rovnováha vo vzťahu medzi mestami a vidiekom. Spoločný model vzťahu medzi mestami a vidiekom takisto prispieva k lepšej ochrane biodiverzity a podpore biokultúrnej rozmanitosti vidieckych oblastí;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že usmernenia týkajúce sa posilnenia podporných opatrení a financovania vidieckych oblastí na úrovni EÚ sa vypracujú len na programové obdobie 2028 –2034;

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné realizovať v praxi európsky program rozvoja vidieka, v ktorom sa definujú konkrétne návrhy na prijatie okamžitých opatrení na podporu dlhodobej vízie, a odporúča, aby tieto konkrétne návrhy sprevádzali prostriedky, finančné nástroje a kvantitatívne ciele v záujme zabezpečiť účinné uplatňovanie dlhodobej vízie;

v tejto súvislosti navrhuje, aby sa zaviedlo vyčleňovanie minimálnej výšky európskych finančných prostriedkov vo vidieckych oblastiach na nepoľnohospodárske projekty, a to tak v operačných programoch politiky súdržnosti, ako aj v iných európskych programoch priamej intervencie (Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy alebo Kreatívna Európa);

víta zámer Komisie zahrnúť aspekt rozvoja vidieka do všetkých politík EÚ. Posúdenia územného vplyvu spoločných európskych projektov sú predpokladom účinnej a cielenej politiky. Výbor v tejto súvislosti poukazuje na to, že v posúdeniach vplyvu sa musí zohľadňovať aj biodiverzita a biokultúrne aspekty;

10.

zdôrazňuje, že na realizáciu vízie pre vidiecke oblasti EÚ sa musia zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky. Politika EÚ v oblasti rozvoja vidieka by sa mala v čo najväčšej miere začleniť do politiky súdržnosti, aby sa vytvorila koherentná rozvojová politika. Rozvoj vidieka ovplyvňuje okrem poľnohospodárstva aj iné hospodárske odvetvia. Financovanie by sa preto nemalo obmedzovať len na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Špecifické miestne podmienky a potreby by mali byť východiskovým bodom európskej vidieckej politiky rovnako ako politika súdržnosti;

11.

vyzýva členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby v súčasnom programovom období 2021 – 2027 uplatňovali vo svojich stratégiách a investíciách v rámci SPP a fondov politiky súdržnosti, ako aj v rámci národných plánov na podporu obnovy a odolnosti prístup overovania vplyvov na vidiecke oblasti;

12.

zdôrazňuje, že rýchly a nákladovo efektívny rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a ich infraštruktúry a technológií, ktoré sa vyžadujú v zelenej dohode, sa môže uskutočniť len vo vidieckych oblastiach a v spolupráci s nimi. Pritom by sa mala venovať pozornosť obmedzeniam energetických sietí a akumulácie energie, najmä na cezhraničnej úrovni. Keďže sa (na niektorých miestach) dosiahlo maximálne využitie kapacity vysokonapäťovej siete, na zabezpečenie prenosu energie z obnoviteľných zdrojov sú potrebné investície. Preto je nevyhnutné, aby sa na hospodárskom úspechu podieľali aj vidiecke oblasti;

13.

pripomína význam dialógu medzi všetkými stranami, ktorých sa týka otázka budúcnosti vidieckych oblastí, od rôznych úrovní verejnej správy a riadenia až po hlavné hospodárske odvetvia, podniky, občanov alebo akademickú obec. Iniciatívy, ako sú fóra, rady alebo okrúhle stoly, na ktorých sa zúčastňujú všetky príslušné subjekty, sú vynikajúcim nástrojom na diskusiu o hlavných výzvach, ktorým čelia vidiecke oblasti, a na hľadanie riešení, ktoré by zohľadňovali všetky názory;

14.

potvrdzuje záväzok VR spolupracovať s Európskou komisiou na začatí uplatňovania vidieckeho paktu ešte v tomto roku a na vytvorení modelu riadenia, ktorý by umožnil všetkým zainteresovaným stranám úspešne realizovať dlhodobú víziu. Opakuje, že zapojenie miestnych a regionálnych aktérov do tejto štruktúry riadenia bude mať zásadný význam z hľadiska prispôsobenia opatrení požiadavkám a potrebám vidieckych oblastí, najmä pokiaľ ide o vyľudnené oblasti alebo oblasti s demografickými problémami;

15.

domnieva sa, že najstrategickejšími oblasťami, na ktoré by sa mala v rámci vidieckeho paktu zamerať spolupráca na miestnej a oblastnej úrovni, by mali byť biohospodárstvo, a to najmä poľnohospodárstvo opierajúce sa o ekologické základy, regionálne potravinové systémy, mobilita, digitálna pripojiteľnosť, sociálna a kultúrna vitalita, ako aj inovácie do sociálnych služieb vo všeobecnom záujme a energia z obnoviteľných zdrojov, a to vzhľadom na ich potenciál obmedziť vyľudňovanie a vytvárať sociálne a hospodárske príležitosti v spojitosti so zelenou dohodou. Domnieva sa, že vidiecke oblasti sú schopné aktívne stimulovať potrebnú udržateľnú ekologickú transformáciu Európy;

16.

domnieva sa, že je potrebné urobiť väčší pokrok, pokiaľ ide o hodnotenie ekosystémových služieb, ktoré zabezpečuje príroda (voda, živiny, hydrologické kolektory, regulácia teploty, biodiverzita atď.) a z ktorých by mohli čiastočne profitovať obce vo vidieckych oblastiach, aby sa podporila organizácia a rozvoj ich územia;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v prípadoch, keď je poskytovanie verejných statkov ekonomicky nerentabilné, dalo verejné financovanie vidieckych oblastí ľahšie doplniť prostriedkami zo súkromných zdrojov a aby v prípade potreby zvážila štátnu pomoc a daňové stimuly;

18.

pripomína, že v oznámení sa uznáva osobitné postavenie najvzdialenejších regiónov, ako sa stanovuje v článku 349 ZFEÚ, a súhlasí s tým, že vo vidieckych oblastiach najvzdialenejších regiónov je potrebné poskytovať služby všeobecného záujmu porovnateľnej kvality ako v mestských oblastiach;

19.

upozorňuje na osobitné výzvy, ktorým čelia vidiecke regióny postihnuté štrukturálnymi zmenami a/alebo transformačnými procesmi nevyhnutnými pre zelenú transformáciu, napr. v oblasti výroby energie alebo v automobilovom priemysle. Patria sem aj vidiecke regióny zamerané na cestovný ruch, ktoré sa musia vyrovnať s meniacimi sa modelmi cestovania v dôsledku pandémie COVID-19 a zmeny klímy;

20.

navrhuje, aby sa vypracovali kritériá, referenčné normy a transparentné ciele na sledovanie dosahu opatrení a pokroku dosiahnutého pri realizácii stanovenej vízie;

21.

takisto požaduje zavedenie ukazovateľov, ktoré sú osobitne relevantné pre vidiecke oblasti (napríklad z hľadiska percentuálneho podielu obyvateľstva s prístupom k službám verejnej dopravy, digitálnym službám, službám zamestnanosti, v oblasti zdravia alebo kultúry) v rámci európskeho semestra, s cieľom zabezpečiť, aby sa vízia pre budúcnosť vidieckych oblastí EÚ, najmä v riedko osídlených oblastiach, stala súčasťou všetkých nástrojov, ktoré EÚ vytvorí na pravidelné preskúmanie cieľov a zámerov z hospodárskeho hľadiska;

22.

zdôrazňuje, že pre úspech programu rozvoja vidieka je zásadné, aby sa v rámci neho neuplatňoval univerzálny prístup. Preto sa domnieva, že je potrebné dôsledne rozdeliť územné celky do jednotlivých kategórií a uznať miestne špecifiká, a to na základe transparentných a objektívnych parametrov a ukazovateľov, ktoré vyjadrujú skutočnú hodnotu rozvoja vidieka;

23.

pripomína, že medzi ciele nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (1) patrí aj podpora geograficky a demograficky znevýhodnených mestských a vidieckych oblastí. Takisto sa v ňom uvádza, že členské štáty poskytnú finančnú pomoc z prostriedkov EÚ projektom, ktoré podporujú environmentálne udržateľný a sociálne inkluzívny hospodársky rozvoj v príslušných regiónoch;

24.

v tejto súvislosti pripomína, že osobitná podpora by sa mala poskytnúť oblastiam úrovne NUTS 3 alebo veľmi riedko osídleným oblastiam alebo oblastiam, ktoré v rokoch 2007 až 2017 dosiahli priemerný pokles počtu obyvateľov o viac ako 1 %;

25.

žiada Európsku komisiu, aby po dohode s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami zabezpečila, že iniciatíva týkajúca sa dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti bude zahŕňať praktické riešenia a prostriedky na podporu riešenia problematiky demografických zmien vo vidieckych oblastiach. Takisto opakuje, že je potrebné realizovať integrované projekty vychádzajúce z operačných programov politiky súdržnosti, národných strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky a nástrojov národných strategických plánov obnovy. V neposlednom rade sa v rámci projektov Európskej územnej spolupráce (Interreg) vypracúvajú najlepšie cezhraničné postupy na rozvoj inovatívnych prístupov a pilotných projektov pre integrovaný územný rozvoj funkčných mestsko-vidieckych oblastí;

26.

požaduje zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa využívania európskych fondov a štátnej pomoci vo vidieckych oblastiach, zlepšenie možností ich kombinovania a prechod na model financovania z viacerých fondov, ktorým by sa zabezpečilo začlenenie vidieckych oblastí do všetkých politík;

27.

domnieva sa, že usmernenia na zlepšenie podpory a financovania vidieckych oblastí, ktoré Komisia uverejní vo svojej správe za rok 2024, by sa mali vzťahovať na dlhšie programové obdobie a nemali by sa obmedzovať na len na roky 2028 – 2034;

28.

upriamuje pozornosť Komisie na to, že je potrebné, aby koncepcia budúcnosti vidieckych oblastí zahŕňala systémové metodiky na zabezpečenie systémových vízií rozvoja, ktoré by neboli čiastkové ani lineárne;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola analýza problémov vidieckych oblastí už od počiatku komplexná, keďže na jej základe sa budú stanovovať oblasti činnosti v budúcom pláne. V tejto súvislosti sa domnieva, že medzi analyzované hospodárske problémy by sa mali zahrnúť niektoré ďalšie otázky, ako je vonkajšia hospodárska súťaž, cenová nestabilita alebo rozdelenie hrubej pridanej hodnoty medzi jednotlivé subjekty vo výrobno-odbytovom reťazci v poľnohospodárstve a agropotravinárstve;

30.

pokiaľ ide o príležitosti, domnieva sa, že odvetvia ako udržateľný vidiecky cestovný ruch, voľnočasové a kultúrne aktivity, ktoré však zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri budovaní diverzifikovaných, silných a udržateľných vidieckych hospodárstiev, sa nespomínajú v dostatočnej miere a uvádzajú sa len okrajovo. Existuje široká paleta možných doplnkových činností, ktoré sa spájajú s vidiekom nad rámec poľnohospodárskeho odvetvia, ako je napr. cykloturistika, poľovníctvo, pešia turistika, hubárstvo, cestovný ruch v oblasti wellness, gastronómia, komunitné umenie alebo tvorivé umelecké dielne, výstavné priestory a pod.;

31.

zdôrazňuje význam správneho a vyváženého hospodárskeho rozvoja so zameraním na nové podnikateľské modely. Niektoré časti vidieka, najmä v pohraničných oblastiach, kde sa počet obyvateľov znižuje a domy ostávajú prázdne, sú čoraz ohrozenejšie destabilizujúcou trestnou činnosťou. Tým sa normy stierajú a znižuje sa pocit bezpečia a vnímaná kvalita života;

32.

v tejto súvislosti pripomína, že budúcnosť vidieckych oblastí závisí od toho, či sa v nich podarí udržať, resp. do nich prilákať mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre život na vidieku. Pri hľadaní riešení v reakcii na výzvy, ktorým čelia vidiecke oblasti, je preto nevyhnutné aktívne zapájať mladých ľudí, zriadiť fóra na výmenu nápadov a podporovať mládežnícke iniciatívy vo vidieckych oblastiach;

33.

zdôrazňuje, že v súčasnej situácii, keď obyvateľstvo čoraz viac starne, je naliehavo potrebné vybudovať hospodárstvo základných služieb, v rámci ktorého by sa zabezpečila všeobecná dostupnosť všetkých tovarov a služieb vo vidieckom prostredí, a to najmä pre starších ľudí. Takisto víta Európsky rok mládeže 2022 ako možnosť poskytnúť mladým ľuďom na vidieku príležitosti a podporu, aby sa stali aktívnymi občanmi a aktérmi pozitívnych zmien;

34.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojich návrhoch v tejto oblasti zvážila možný prínos distribuovaných systémov poskytovania služieb v oblastiach, ako sú jasle, centrá starostlivosti o starších ľudí, školy, družiny, obchody alebo sociálna a zdravotná starostlivosť (oblasť, v ktorej môžu byť významným prínosom technológie, ako je telemedicína a starostlivosť na diaľku), a preto podnecuje Európsku komisiu, aby stanovila minimálne kvantitatívne ciele pre členské štáty s cieľom zlepšiť dostupnosť služieb vo všeobecnosti a základných verejných služieb najmä vo vidieckych oblastiach;

35.

zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do navrhovaného harmonizovaného prístupu k využívaniu geopriestorových informačných systémov všetky údaje o sociálnych, zdravotných, ako aj sociálno-zdravotných systémoch. Takisto treba zlepšiť interoperabilitu systému sociálnych služieb, ako aj jeho interoperabilitu s ďalšími systémami sociálnej ochrany;

36.

poukazuje aj na význam začlenenia ukazovateľov týkajúcich sa ľahkého prístupu k sociálnym službám v oblasti starostlivosti a ku komunitným službám v oblasti sociálnej ochrany;

37.

zdôrazňuje, že je dôležité čo najviac využívať vzájomnú závislosť medzi vidiekom a mestami v súlade s logikou územnej spravodlivosti. Z interkomunálnych investícií by mali mať úžitok všetky územné samosprávy. V ideálnom prípade by z nich mali profitovať mestá a vidiek v rovnakej miere;

38.

naliehavo žiada, aby sa tento pozitívny účinok dostatočne odrazil v odhadoch investícií na obyvateľa podľa typu regiónu (mestský, prechodný, vidiecky), a preto požaduje, aby sa zrevidovali mechanizmy stanovovania ukazovateľov zisku z týchto investícií s osobitným dôrazom na malé mestá a obce vo vidieckych oblastiach;

39.

zdôrazňuje, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov je pre vidiecke oblasti príležitosťou bojovať proti energetickej chudobe a získať energetickú sebestačnosť vo funkčných oblastiach (vrátane vidieckych/mestských oblastí ich vplyvu). Ďalej zdôrazňuje, že akceptáciu budovania zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov zo strany verejnosti možno zvýšiť tým, že časť dosiahnutých príjmov zostane vo vidieckych oblastiach;

40.

navrhuje, aby sa tam, kde je to vhodné, zvážili možnosti podpory relokalizácie, ktorá vytvára príležitosti pre synergie medzi poľnohospodárstvom, výrobou a obchodom na vidieku, a tým prispieva k posilneniu miestneho hospodárstva vytváraním pracovných miest a znižovaním nezamestnanosti;

41.

poukazuje na význam rámca, ktorý ponúka vízia rozvoja fyzickej infraštruktúry na zlepšenie prepojenosti vidieckych oblastí a uľahčenie ich sociálno-hospodárskej revitalizácie. Zároveň navrhuje, aby sa do tohto rámca zahrnuli príslušné urbánne agendy;

42.

opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť dopravné prepojenie s prímestskými a vidieckymi oblasťami, a to predovšetkým prostredníctvom regionálnych samospráv a ich operačných programov, aby sa zabezpečili koordinované, účinné a efektívne kroky. V stratégiách mestskej dopravy (2) sa preto musia v plnej miere zohľadňovať vidiecke a prímestské oblasti;

43.

poukazuje na to, že pri dobrom a udržateľnom rozvoji regionálneho hospodárstva a pri zakladaní alebo rozširovaní podnikov vo vidieckych oblastiach zohráva dôležitú úlohu dostupnosť priestorov na podnikanie. Platí to najmä pre regióny, ktoré prechádzajú štrukturálnymi zmenami. Miestne samosprávy potrebujú podporu, aby mohli vopred identifikovať, vyčleniť alebo prispôsobiť vhodné priestory na podnikanie. Problém pritom často predstavuje rozsah a náklady súvisiacich plánovacích činností;

44.

upozorňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať infraštruktúre a cezhraničnej spolupráci vo vidieckych pohraničných regiónoch. Zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť systém infraštruktúry a služieb verejnej dopravy vo vidieckych oblastiach a zabezpečiť rozvoj udržateľných riešení mobility, ktoré skrátia čas cestovania a spojenia medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami;

45.

zdôrazňuje, že prvoradým cieľom územného plánovania a dopravnej politiky by malo byť zaistiť čo najlepšie možnosti uspokojenia potrieb a zároveň minimalizovať nevyhnutnosť cestovania, a preto je nevyhnutná jeho racionalizácia;

46.

odporúča, aby sa v tejto ponuke multimodálnej mobility zohľadnil aj možný prínos modelov mobility ako služby (angl. MaaS) pri prechode na udržateľnejšiu fyzickú prepojenosť v oblasti energetiky a klímy. Napríklad služby na požiadanie a spoločná mobilita spájajúca vidiecke komunity s dopravnými uzlami, najmä autobusovými a železničnými stanicami, môžu podporiť využívanie udržateľnej dopravy;

47.

súhlasí s Komisiou, že digitalizácia zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji vidieckych oblastí a umožňuje im využívať inovatívne riešenia na zlepšenie odolnosti a využitie svojho potenciálu. Preto požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore rámcov umožňujúcich doplniť verejné opatrenia súkromnými prostriedkami na financovanie digitálnej infraštruktúry, ktorá síce nie je z hľadiska súkromných investícií dostatočne konkurencieschopná, avšak zo sociálneho a územného hľadiska je vysoko konkurencieschopná. Širokopásmové pripojenie je nevyhnutné na to, aby mali vidiecke oblasti prístup k rôznym službám a aby sa vyriešili problémy vyplývajúce z digitálnej priepasti, ktorým čelia viaceré komunity;

48.

zdôrazňuje, že samotné investície do digitálnej infraštruktúry nestačia, musí ich sprevádzať dostatočná ponuka odbornej prípravy na získanie digitálnych zručností či zlepšenie ich úrovne. Táto otázka je obzvlášť pálčivá vo vidieckych oblastiach. Má to zásadný význam aj vzhľadom na rastúcu celosvetovú počítačovú kriminalitu, a v tejto súvislosti najmä na potrebu poskytnúť dostatočnú ochranu pred kybernetickými útokmi miestnym podnikom, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca;

49.

pripomína, že v súvislosti s pandémiou COVID-19 sú vidiecke oblasti obzvlášť zraniteľné, pretože ich hospodárstvo je veľmi slabo diverzifikované, veľká časť ich obyvateľstva pracuje v kritických zamestnaniach a internetová infraštruktúra je nedostatočná. Avšak účinky pandémie z hľadiska väčšieho využívania práce na diaľku predstavujú príležitosť v súvislosti s predchádzaním vyľudňovaniu vidieka a vyvíjaním inovatívnych sociálnych a hospodárskych činností na vidieku v dlhodobom horizonte. Z tohto dôvodu navrhuje zvážiť okrem iného aj opatrenia na podporu využívania vysokokvalitných spoločných pracovných priestorov (coworking) vo vidieckych komunitách alebo vytváranie daňových stimulov s cieľom povzbudiť súkromné podniky, aby zamestnancom umožnili pracovať v mieste podľa vlastného výberu;

50.

domnieva sa, že v duchu hesla predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen „na nikoho nezabudnúť“ potrebujeme nástroje na to, aby sme zabezpečili, že vo všetkých územných celkoch budú existovať inovačné ekosystémy, ktoré by ponúkali príležitosti všetkým podnikateľom a všetkým vidieckym mikropodnikom a MSP, a tým by tieto malé vidiecke podniky podporovali. Takisto musí byť k dispozícii náležitá ponuka odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie v oblasti digitálnych zručností alebo iných tzv. mäkkých zručností súvisiacich s otvorenou inováciou, medziregionálnou a medzinárodnou spoluprácou, ako aj v oblasti medzikultúrnej komunikácie;

51.

víta väčšiu podporu iniciatív realizovaných zdola nahor, ako je LEADER/miestny rozvoj vedený komunitou (v ktorom sa vymedzila úloha miestnych akčných skupín) a Inteligentné obce, a vyzýva, aby sa aj naďalej využívali poznatky získané v rámci týchto programov a prístupov. V tejto súvislosti upozorňuje na prínosy regionálneho rozvoja založeného na inováciách, ktorý sa orientuje na miestne zručnosti a iniciatívy. Príslušné orgány na regionálnej a vnútroštátnej úrovni by mali venovať pozornosť inovatívnym nápadom miestnych subjektov a mali by ich podľa možnosti podporovať;

52.

požaduje, aby sa zohľadnil aj prínos kultúrneho dedičstva a profesionálov z odvetvia kultúry, umenia a tvorivej činnosti pri budovaní udržateľnej a prosperujúcej budúcnosti a zvyšovaní turistickej atraktívnosti vidieckych oblastí, čím sa zlepší aj hospodársky blahobyt týchto osídlení;

53.

nesmierne si cení skutočnosť, že v oznámení sa uznáva úloha udržateľného riadenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pokiaľ ide o odolnosť voči núdzovej situácii v oblasti klímy a súvisiacim rizikám, ako aj pri ochrane biodiverzity;

54.

pripomína, že ekologickou a digitálnou transformáciou by sa mala zabezpečiť aj odolnejšia a spravodlivejšia spoločnosť, v ktorej by sa zohľadňovali potreby všetkých členov vidieckeho spoločenstva vrátane znevýhodnených skupín a osôb žijúcich v menej rozvinutých oblastiach a v hlbokej chudobe. Preto treba zdôrazniť, že ekologická a digitálna transformácia musia byť spravodlivé a inkluzívne;

55.

domnieva sa, že poľnohospodárstvo by vo vidieckych oblastiach malo mať možnosť naďalej zohrávať ústrednú úlohu. Vyzýva Komisiu, aby zaistila náležité vypracovanie strategických plánov, ktoré bude musieť pripraviť každý členský štát v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), aby sa zabezpečilo, že európsky primárny sektor bude napredovať smerom vytýčeným v Zelenej dohode, stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii biodiverzity, a ktoré by umožnili, aby miestne stratégie vychádzali zo špecifík daného regiónu a zhodnocovania typických miestnych výrobkov;

56.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať postupy na získanie sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti, a to na základe miestnych, kvalitných a ekologických výrobkov v rámci inovačných hodnotových reťazcov, ktoré by vytvárali organizačnú štruktúru v príslušnom územnom celku. Berie na vedomie zavedenie 25 % miery pre ekologické poľnohospodárstvo v nadchádzajúcich rokoch. V tejto súvislosti sa považujú za potrebné podporné a sprievodné opatrenia, ako aj motivačné politiky spotreby v súlade s týmto cieľom;

57.

zdôrazňuje, že generačná výmena v poľnohospodárstve je aj naďalej naliehavou otázkou, a preto je dôležitá podpora zapojenia mladých ľudí a žien žijúcich na vidieku do poľnohospodárstva, ako aj do vlastníctva poľnohospodárskych podnikov. Súhlasí preto s Komisiou, že osobitnú pozornosť treba venovať potrebám mladých ľudí, aby boli motivovaní zostať na vidieku. Domnieva sa, že na riešenie problému generačnej výmeny je nevyhnutné posilniť verejné politiky na podporu modernizácie poľnohospodárskych podnikov, ktoré podnietia začlenenie mladých poľnohospodárov a žien, a to uľahčením ich prístupu k programom integrácie do spoločenského a pracovného života, ako aj k možnostiam vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie a tiež prístupu ku kultúre ponúkaným na miestnej úrovni. Súhlasí aj s tým, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť ženám, rozširovať pracovné príležitosti a možnosti odbornej prípravy a takisto podporovať opatrenia na zosúladenie pracovného a súkromného života;

58.

zdôrazňuje skutočnosť, že značný počet kvalifikovanej pracovnej sily musel od brexitu čeliť zmenám v pracovných podmienkach a právnych predpisoch a EÚ by mala zvážiť podporné rámce pre tieto kategórie migrujúcich pracovníkov. Čo je najdôležitejšie, EÚ by mala tiež zvážiť spustenie programov, ktoré pomáhajú emigrovaným kvalifikovaným pracovníkom a motivujú ich, aby sa vrátili domov, do svojej vlasti;

59.

pokladá za nevyhnutné zabezpečiť spravodlivé ceny a príjmy pre pracovníkov v poľnohospodárstve. Preto je potrebné zabrániť rozvoju trhov, ktoré sú pre podniky škodlivé. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ by mala proti tomu v čase krízy bojovať nástrojmi, ako je všeobecné záväzné prispôsobenie objemu výroby potrebám trhu a pravidlá týkajúce sa kvalifikovaného prístupu na trh;

60.

konštatuje, že významnú časť práce v poľnohospodárskom a potravinárskom odvetví v EÚ vykonávajú migrujúci pracovníci. Táto skupina obyvateľstva často žije v neistých podmienkach. Preto je potrebné posilniť sociálnu agendu EÚ s cieľom zvýšiť minimálne mzdy, vytvoriť dobré pracovné podmienky a posilniť sociálnu a spoločenskú integráciu;

61.

zdôrazňuje, že ekologická transformácia bude pre mnohých európskych poľnohospodárov a chovateľov znamenať množstvo výziev. Na úspešné využitie nových príležitostí bude potrebné vynaložiť osobitné úsilie v oblasti komunikácie, zvyšovania povedomia a odbornej prípravy, aby sa náležite informovalo o novom udržateľnom a ekologickom poľnohospodárstve a aby sa takisto umožnilo získať zručností potrebné na jeho zavedenie do praxe;

62.

zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť opúšťaniu pôdy, ako aj uľahčiť prístup k pôde. Vyžaduje si to vypracovať vhodný regulačný rámec, navrhnúť nové nástroje v oblasti obhospodarovania pôdy a poskytnúť potrebné fiškálne stimuly a financovanie;

63.

konštatuje, že čoraz častejší výskyt veľkých predátorov a s tým súvisiace častejšie zabíjanie hospodárskych zvierat na horských pasienkoch spôsobuje stále väčšie problémy pre horské poľnohospodárstvo a v mnohých prípadoch má za následok ukončenie hospodárenia na nich, pričom pasienky v horských regiónoch zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o to, aby sa zabezpečilo, že sa nebudú zalesňovať celé regióny, a tým významne prispievajú k ochrane prírody a kontrole erózie a predstavujú nevyčísliteľný kapitál pre ochranu krajiny vo vidieckych oblastiach. Preto vyzýva Európsku komisiu, aby:

—	vytvorila spoločný európsky systém riadenia populácie vlkov a veľkých mäsožravcov, najmä medveďov,

—

preskúmala zmenu príloh k smernici o biotopoch s cieľom rýchlejšie sa prispôsobiť vývoju určitých populácií a zmierniť alebo posilniť stav ochrany podľa krajiny alebo územnej jednotky, ak je to odôvodnené pozitívnym alebo negatívnym vývojom populácií chránených druhov a ohrozením pastevných činností,

—	rozšírila možnosti prispôsobiť európske právne predpisy a potrebné opatrenia miestnym danostiam s cieľom lepšie riadiť populácie predátorov, najmä vlkov a medveďov;

64.

poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohráva poľnohospodárska infraštruktúra z hľadiska organizácie a súdržnosti vidieckych oblastí. Žiada Komisiu, aby do svojich návrhov zahrnula opatrenia, ktoré by zabezpečovali údržbu tejto infraštruktúry a jej zachovanie v podobe prevažne priepustných (neasfaltovaných) ciest;

65.

požaduje, aby sa do hlavných iniciatív týkajúcich sa odolných oblastí zahrnuli záplavové oblasti vzhľadom na ich obrovský prínos k zvyšovaniu odolnosti voči zmene klímy, rozvoju nízkouhlíkového poľnohospodárstva, ako aj v kontexte protipovodňových opatrení a manažmentu povodňových rizík. Mnohé rieky a záplavové územia majú cezhraničný charakter (a teda predstavujú cezhraničnú výzvu) a sú súčasťou širšej vodohospodárskej problematiky. Preto je potrebná medzinárodná spolupráca;

66.

pripomína, že dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti musí posilniť úlohu regiónov pri určovaní svojich priorít. V tejto súvislosti sa domnieva, že pri vypracovávaní právnych predpisov o SPP, národných strategických plánov a národných plánov obnovy sa premeškala príležitosť zabezpečiť, aby budúce investičné projekty vo vidieckych oblastiach skutočne vychádzali z potrieb jednotlivých územných celkov, ako ich identifikovali subjekty, ktoré v nich pôsobia;

67.

požaduje, aby sa v budúcnosti pri príprave postupov plánovania, ktoré budú mať dosah na vidiecke oblasti, väčšmi zohľadňovali regionálne stratégie inteligentnej špecializácie, ktoré existujú v každom regióne EÚ a na vypracovaní ktorých sa podieľali viaceré zainteresované strany;

68.

požaduje, aby sa zvážilo poskytnutie dostatočnej technickej podpory na budovanie kapacít pre vidiecke samosprávy, ktoré majú slabšie zručnosti, pokiaľ ide o tvorbu programov, najmä dlhodobých stratégií, a vynakladanie finančných prostriedkov EÚ. Zároveň požaduje, aby sa v rámci európskych projektov zjednodušili požiadavky, poskytovali úľavy alebo vytvorili osobitné iniciatívy, vďaka čomu by sa do nich mohli zapojiť aj obce s nižším počtom obyvateľov, ktoré majú menej početný administratívny personál;

69.

poukazuje na význam sociálneho hospodárstva ako základného nástroja pre súčasný a budúci rozvoj vidieckych oblastí EÚ, pretože zohráva strategickú úlohu v súvislosti s demografickou výzvou a starnutím obyvateľstva tým, že vytvára odolnejšie podniky, ktoré sú úzko späté s miestnymi komunitami, udržiava v daných oblastiach miestne obyvateľstvo a takisto podporuje vytváranie kvalitných pracovných miest, odbornú prípravu pracovníkov, podnikanie žien, vstup mladých ľudí na trh práce a generačnú výmenu.

V Bruseli 26. januára 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60.

(2) Oznámenie Európskej komisie Rade a Európskemu parlamentu Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu, COM(2021) 811.