—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä na jej článok 2, článok 3, článok 4 ods. 3 a články 5, 6, 7, 19,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 70, 81, 82, 114 a 352,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä na jej články 11, 12, 15, 20, 47, 48 a 54,

—

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú prílohou k Zmluve o EÚ a ZFEÚ,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/692 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 a nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/693 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Spravodlivosť a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1382/2013 (5),

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2021 – Vitálna Únia v krehkom svete (COM(2020)0690),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre európsku demokraciu (COM(2020)0790),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Správa o právnom štáte 2020 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2020)0580) a jej 27 sprievodných kapitol o právnom štáte v členských štátoch (SWD(2020)0300 – 0326),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie k zaručeniu ochrany, bezpečnosti a posilneniu postavenia novinárov a iných pracovníkov médií v Európskej únii (C/2021/6650),

—

so zreteľom na nadväzné opatrenia Komisie na nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o pluralite médií a slobode médií v Európskej únii,

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti venujúce sa ľudským právam v EÚ, uverejnenú 17. januára 2018, jej bulletiny o dôsledkoch pandémie ochorenia COVID-19 na základné práva v EÚ, uverejnené v roku 2020 a na ďalšie správy, údaje a nástroje agentúry, najmä Európsky informačný systém pre základné práva (EFRIS),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 19,

—

so zreteľom na ďalšie nástroje OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a odporúčania a správy zo všeobecného pravidelného preskúmania OSN, ako aj na judikatúru orgánov OSN monitorujúcich zmluvy a osobitné postupy Rady pre ľudské práva,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z 8. marca 1999,

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania o strategických žalobách proti verejnej účasti a o slobode zhromažďovania a združovania,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsku sociálnu chartu, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a uznesenia Európskeho výboru pre sociálne práva a na dohovory, odporúčania, uznesenia, stanoviská a správy Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva, Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, Riadiaceho výboru pre nediskrimináciu, rozmanitosť a začlenenie, Benátskej komisie a ďalších orgánov Rady Európy,

—

so zreteľom na vyhlásenie Rady Európy zo 4. júla 2012 o potrebnosti medzinárodných štandardov zameraných na taktizovanie pri výbere súdu v súvislosti s ohováraním, vyhľadávanie najvýhodnejšej právnej ochrany pred nactiutŕhaním (libel tourism) s cieľom zabezpečiť slobodu prejavu,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 13. apríla 2016 o ochrane žurnalistiky a o bezpečnosti novinárov a iných mediálnych aktérov (CM/Rec(2016)4[1]),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady Európy z 28. novembra 2018 o potrebe posilnenia ochrany a podpory priestoru občianskej spoločnosti v Európe (CM/Rec(2018)11),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady Európy členským štátom zo 7. marca 2018 o pluralite médií a transparentnosti vlastníctva médií (CM/Rec(2018)1),

—

so zreteľom na uznesenie ministerskej konferencie Rady Európy z 11. júna 2021 o bezpečnosti novinárov,

—

so zreteľom na článok komisára Rady Európy pre ľudské práva s názvom Ľudské práva: Čas prijať opatrenia proti strategickým žalobám proti verejnej účasti uverejnený 27. októbra 2020,

—

so zreteľom na výročnú správu partnerských organizácií za rok 2021 pre platformu Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov,

—

so zreteľom na odporúčania a správy Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, predstaviteľa pre slobodu médií a iných orgánov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“),

—

so zreteľom na štúdiu siete OBČANIA-EÚ s názvom Strategické žaloby proti verejnej účasti v kontexte EÚ z 29. mája 2020 (6),

—

so zreteľom na výzvu koalície mimovládnych organizácií na prijatie smernice na boj proti strategickým žalobám proti verejnej účasti (7),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Používanie boja proti strategickým žalobám proti verejnej účasti na umlčovanie novinárov, MVO a občianskej spoločnosti z júna 2021, ktorú zadala tematická sekcia Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre právne veci,

—

so zreteľom na svoj briefing s názvom Európska pridaná hodnota mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva – predbežné posúdenie z 23. apríla 2020,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o Charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o pluralite médií a slobode médií v Európskej únii (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte v nadväznosti na nedávne odhalenia týkajúce sa vraždy Daphne Caruany Galiziovej (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2018 (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019 (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, medziinštitucionálnej dohode, Európskom nástroji obnovy a nariadení o právnom štáte (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, mechanizmu podmienenosti právnym štátom (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2021 o vražde Daphne Caruany Galiziovej a dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o účinkoch zmeny klímy na ľudské práva a úlohe ochrancov životného prostredia v tejto oblasti (25),

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0292/2021),

A.

keďže právo na slobodu prejavu, právo na informácie a právo na verejnú účasť patria medzi základné piliere demokracie; keďže sloboda prejavu je nevyhnutná na realizáciu zásad transparentnosti a zodpovednosti; keďže verejná účasť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa zaoberá záležitosťou verejného záujmu, môže mať rôzne formy; keďže verejná účasť môže zahŕňať online i offline vykonávanie verejnej kontroly a šírenie verejných informácií, ako je novinárska komunikácia, publikácie alebo diela vrátane redakčného obsahu, komunikácie, publikácií alebo diel politickej, vedeckej, akademickej, umeleckej povahy, komentárov alebo satirického materiálu, a to aj vtedy, ak sú zainteresovanými okrem iných osobnosti podliehajúce verejnej kontrole v kontexte širších záujmov v otvorenej diskusii o politických otázkach; keďže publikácie, ktoré prispievajú k diskusiám o otázkach verejného záujmu alebo všeobecného záujmu, majú vyššiu hranicu ochrany; keďže hranice prijateľnej kritiky sú širšie v prípade verejných činiteľov, najmä politikov a štátnych úradníkov;

B.

keďže nezávislá nestranná, profesionálna a zodpovedná žurnalistika, ako aj prístup k pluralitným informáciám sú kľúčovými piliermi demokracie; keďže informácie, správy, stanoviská, tvrdenia, argumenty a ďalšie vyjadrenia občianskej spoločnosti sú nevyhnutné pre úspech každej demokracie; keďže zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách sa stáva čoraz viac znepokojivým problémom a môže mať negatívny vplyv na demokracie; keďže nezávislá a vysokokvalitná žurnalistika a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu strážcov demokracie a právneho štátu tým, že majú právomoc zodpovedať sa a bojovať proti dezinformáciám a nesprávnym informáciám, ako aj proti zahraničnému politickému zasahovaniu a manipulácii;

C.

keďže za ostatné roky novinári a mediálni aktéri v Európe a v zahraničí čoraz častejšie čelia hrozbám, fyzickým útokom a popravám z dôvodu ich práce, najmä ak sa zameriava na zneužívanie moci, korupciu, porušovanie základných práv a trestnú činnosť; zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie slobody prejavu si vyžaduje rad pozitívnych opatrení na ochranu novinárov vrátane ochrany života a vyšetrovania vrážd, ako aj účinnej ochrany ich zdrojov; konštatuje, že tieto hrozby nemajú len násilnú povahu a zastrašovanie novinárov vyplýva aj z právnych, politických, sociálno-kultúrnych a ekonomických tlakov;

D.

keďže právo na slobodu prejavu je základné právo, ktoré sa musí uplatňovať so zmyslom pre povinnosť a zodpovednosťou, s ohľadom na základné právo ľudí získať nestranné informácie, ako aj na rešpektovanie základného práva na ochranu dobrého mena (26) a súkromia jednotlivca; keďže v prípadoch konfliktu medzi týmito právami musia mať všetky strany prístup k súdom, ak sa situácia nevyrieši zmierlivo;

E.

keďže strategické žaloby proti verejnej účasti sú žaloby alebo iné právne kroky (napr. súdne príkazy, zmrazenie aktív) podané súkromnými osobami a subjektmi a aj verejnými činiteľmi, verejnými orgánmi a verejne kontrolovanými subjektmi, zamerané na jedného alebo viacerých jednotlivcov alebo skupiny, použitím rôznych právnych základov zväčša občianskeho a trestného práva, ako aj hrozenie takýmito krokmi na účely zabránenia vyšetrovania a podávania správ o porušovaní práva Únie a vnútroštátneho práva, korupcii alebo iných zneužívajúcich praktík alebo na účely bránenia alebo iného narúšania verejnej účasti; keďže to má priamy a škodlivý vplyv na demokratickú účasť, odolnosť spoločnosti a dialóg a narúša hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ;

F.

keďže verejná účasť zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na vyšetrovanie záležitostí verejného záujmu, okrem iného praktík, ktoré potenciálne ohrozujú základné práva a slobody, demokraciu, právny štát alebo dobrú správu vecí verejných, a diskusiu a podávanie správ o nich či iné spôsoby poukázania na ne, ako aj zapojenie sa do presadzovania práva prostredníctvom výkonu občianskych slobôd, ako je sloboda združovania, sloboda pokojného zhromažďovania a sloboda prejavu a právo na informácie;

G.

keďže obete, ktoré čelia strategickým žalobám proti verejnej účasti, môžu byť žalované za vyjadrenie kritických názorov na správanie podnikov alebo orgánov alebo za odsúdenie ich protiprávneho konania, a to prostredníctvom publikácií, letákov, umeleckých diel alebo iných online alebo offline foriem vyjadrenia, alebo v rámci odvetných krokov za ich zapojenie do kampaní, súdnych žalôb, akcií alebo protestov; keďže strategické žaloby proti verejnej účasti sú vo všeobecnosti charakterizované žiadosťami, ktorým chýba akákoľvek skutková podstata, sú zjavne neopodstatnené, vyznačujú sa nerovnováhou sily a zneužívaním práv alebo konania žalobcom, pričom sa uplatňujú nadmerné nároky vo veciach, v ktorých odporca uplatňuje zákonom chránené právo, a teda sa súdne konanie využívajú na iné účely, než je skutočný výkon práva;

H.

keďže podľa organizácií občianskej spoločnosti, akademikov, odborníkov pracujúcich v oblasti práva a obetí, ktorí pracujú v tejto téme, sú strategické žaloby proti verejnej účasti čoraz sofistikovanejšie a účinnejšie, pričom jednou z používaných techník je začatie viacerých súdnych konaní proti tej istej osobe pre ten istý predmet, čo znamená, že vo všetkých sa musí obhajovať a súčasne sa nimi zaoberať rovnaká osoba, čo neúmerne zvyšuje náklady; keďže strategické žaloby proti verejnej účasti často vychádzajú z nárokov týkajúcich sa ohovárania, nactiutŕhania alebo hanobenia, ktoré vo väčšine členských štátov stále predstavujú trestné činy, a keďže osoby, ktoré čelia strategickým žalobám proti verejnej účasti, čelia obvineniam za trestné činy, pričom sú žalované vo veci občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá údajne vyplýva z toho istého správania; keďže strategické žaloby proti verejnej účasti často porušujú právo obetí na obhajobu uznané v charte, čo môže mať vplyv aj na ich právo na spravodlivý proces a prezumpciu neviny;

I.

keďže v Únii chýba konzistentný a komplexný právny a súdny prístup, a preto nie je možné rýchlo identifikovať a účinne riešiť spory týkajúce sa strategických žalôb proti verejnej účasti; keďže úroveň ochrany pred spormi týkajúcimi sa strategických žalôb proti verejnej účasti zostáva v členských štátoch veľmi fragmentovaná, čo narúša právnu istotu a právo osôb, ktoré čelia strategickým žalobám proti verejnej účasti, na účinný prostriedok nápravy; keďže jedna z hlavných výziev pri navrhovaní právnych predpisov proti strategickým žalobám proti verejnej účasti spočíva v spôsobe riešenia neopodstatnených nárokov bez toho, aby sa popierali práva žalobcov vyplývajúce z ústav členských štátov a ich povinnosti vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach;

J.

keďže z dôkazov vyplýva, že strategické žaloby proti verejnej účasti sú čoraz rozšírenejšími praktikami, ako dokazujú mnohé prípady v celej Únii, ako napríklad odstrašujúci prípad investigatívnej novinárky Daphne Caruany Galiziovej, ktorá v deň svojho zavraždenia 16. októbra 2017, ktoré dôrazne odsudzujeme, údajne čelila 47 občianskoprávnym žalobám a žalobám pre trestný čin ohovárania (ktoré viedli k zmrazeniu jej aktív) vo viacerých jurisdikciách, a žalobám, ktorým naďalej čelia jej dediči; keďže medzi ďalšie názorné a znepokojujúce prípady krokov proti nezávislým novinárom a médiám patrí platforma Realtid Media, ktorej opakovane hrozila žaloba v inej jurisdikcii ako v tej, v ktorej sa uskutočnilo dotknuté spravodajstvo, a denník Gazeta Wyborcza, na ktorý naďalej pravidelne podávajú žaloby viaceré verejné orgány a úradníci;

K.

keďže strategické žaloby proti verejnej účasti často využívajú verejné orgány alebo ich zástupcovia, ako sú štátom financované médiá, štátom financované mimovládne organizácie alebo štátne spoločnosti;

L.

keďže systém strategických žalôb proti verejnej účasti môže byť nástrojom na zníženie plurality médií na systémovej úrovni tým, že bude mať zastrašujúci účinok na nezávislé médiá; keďže strategické žaloby proti verejnej účasti sú zámerne iniciované s cieľom predražiť, predĺžiť a skomplikovať súdne spory pre obžalovaných vrátane účelu zastrašenia a vyčerpania finančných a psychologických zdrojov osôb, na ktoré sú namierené; keďže strategické žaloby proti verejnej účasti majú škodlivý vplyv nielen na obete, ale aj na ich rodiny a na širšiu účasť verejnosti;

M.

keďže odkazy na obete a ciele strategických žalôb proti verejnej účasti sa týkajú novinárov, vydavateľov a mediálnych organizácií, akademickej obce, mimovládnych organizácií, občianskej spoločnosti a ďalších aktérov zapojených do účasti verejnosti, napríklad tých, ktorí pracujú v oblasti ľudských práv a životného prostredia;

N.

keďže strategické žaloby proti verejnej účasti v Únii majú často cezhraničný charakter, v dôsledku čoho, ako dokazujú mnohé prípady, dochádza k oneskoreniu spravodajstva alebo neúplným informáciám, ktoré sa často týka ľudských práv a ochrany životného prostredia, finančných podvodov a/alebo korupcie, pričom predstavujú jasný pokus o oddialenie zverejnenia informácií prerušovaním alebo diskreditáciou práce jednotlivých novinárov a vydavateľských subjektov, čím oberajú občanov o ich právo na informácie a ovplyvňujú pluralitu, slobodu a rôznorodosť médií; keďže strategické žaloby proti verejnej účasti a hrozby strategických žalôb proti verejnej účasti môžu proti strážcom v rámci Únie podať aj aktéri v tretích krajinách a na súdoch v tretích krajinách;

O.

keďže vnútroštátne prípady strategických žalôb proti verejnej účasti sa v členských štátoch čoraz častejšie využívajú, ktorých cieľom je obmedziť slobodu prejavu a právo na informácie, dosiahnuť zastrašujúci účinok voči obetiam prípadov strategických žalôb proti verejnej účasti, pričom sa spoliehajú na psychologické a finančné vyčerpanie ich terčov, aby ich prinútili upustiť od odhaľovania záležitostí verejného záujmu;

P.

keďže chýba priama legislatíva o strategických žalobách proti verejnej účasti vo všetkých členských štátoch a zároveň existujú často nejednoznačné a široké vnútroštátne ustanovenia v tejto súvislosti, ako aj tvrdé sankcie, a to aj trestnej povahy, významne to prispieva k nárastu počtu týchto neopodstatnených žalôb a k následnému zastrašovaniu ich terčov;

Q.

keďže kriminalizácia novinárov za ich prácu je mimoriadne závažnou otázkou; keďže trestný čin ohovárania sa stále zachováva v 23 členských štátoch napriek opakovaným výzvam okrem iného OSN, Rady Európy, OBSE a prestížnych mimovládnych organizácií, ako je Index o cenzúre, Medzinárodný tlačový inštitút a výbor na ochranu novinárov na ich zrušenie;

R.

keďže právne opatrenia soft law sú vítaným doplnkovým opatrením na doplnenie legislatívneho návrhu a revízie v súčasnosti platného medzinárodného práva súkromného, ale samotné neposkytujú úplnú súdnu ochranu;

S.

keďže zvyšovanie informovanosti o strategických žalobách proti verejnej účasti zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní povedomia verejnosti a príslušníkov právnických povolaní, najmä sudcov a advokátov o tomto probléme;

T.

keďže v prípadoch, keď strategické žaloby proti verejnej účasti vydávajú verejní činitelia, verejné orgány alebo verejne kontrolované subjekty, ako sú štátne spoločnosti, sa tieto postupy stávajú nástrojom na uplatňovanie politickej moci a škody obetiam strategických žalôb proti verejnej účasti môžu byť ešte väčšie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.