—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (4),

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane (5),

—

so zreteľom na závery Rady z 24. októbra 2019 pod názvom Budúcnosť práce: Európska únia podporuje deklaráciu MOP prijatú pri príležitosti stého výročia jej vzniku (6),

—

so zreteľom na závery Rady z 13. júna 2019 s názvom Meniaci sa svet práce: úvahy o nových formách práce a dôsledkoch pre bezpečnosť a zdravie pracovníkov (7),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES (COM(2020)0825) z 15. decembra 2020,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 15. decembra 2020 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o sporných a spravodlivých trhoch v digitálnom sektore (akt o digitálnych službách) (COM(2020)0842),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

—

so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 24. februára 2021 s názvom Prvá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi podľa článku 154 ZFEÚ o možnom opatrení na riešenie výziev súvisiacich s pracovnými podmienkami pri práci pre platformy (C(2021)1127),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o právo na odpojenie sa (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 o politike zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne v roku 2020 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu k rámcu etických aspektov umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o akt o digitálnych službách: zlepšenie fungovania jednotného trhu (12),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 10. júla 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o politike zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o online platformách a jednotnom digitálnom trhu (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach (18),

—

so zreteľom na poverovací list komisára Nicolasa Schmita z 10. septembra 2019 a pracovný program Komisie na rok 2021,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020 s názvom Spravodlivá práca v platformovom hospodárstve,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2019 s názvom Európsky rámec regulačných riešení pre kolaboratívne hospodárstvo,

—

so zreteľom na rámcovú dohodu európskych sociálnych partnerov o digitalizácii z júna 2020 (19),

—

so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 198 o pracovnoprávnych vzťahoch,

—

so zreteľom na štúdiu Komisie z 13. marca 2020Study to Gather Evidence on the Working Conditions of Platform Workers (Štúdia na získanie dôkazov o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem),

—

so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra (JRC) Komisie The Changing Nature of Work and Skills in the Digital Age (Zmeny povahy práce a zručností v digitálnej dobe),

—

so zreteľom na správu JRC Komisie Platform Workers in Europe (Pracovníci platforiem v Európe),

—

so zreteľom na štúdiu The Platform Economy and Precarious Work (Platformová ekonomika a neistá práca), ktorú GR pre vnútorné politiky zverejnilo 11. septembra 2020 (20),

—

so zreteľom na štúdiu The Social Protection of Workers in the Platform Economy (Sociálna ochrana pracovníkov v platformovej ekonomike), ktorú GR pre vnútorné politiky zverejnilo 7. decembra 2017 (21),

—

so zreteľom na správu strediska Cedefop z 24. septembra 2020Developing and Matching Skills in the Online Platform Economy (Rozvoj a zosúlaďovanie zručností v platformovej ekonomike),

—

so zreteľom na informačný dokument strediska Cedefop z 30. júla 2020Online Working and Learning in the Coronavirus Era (Online práca a vzdelávanie v čase koronavírusu),

—

so zreteľom na štúdiu Eurofoundu z 24. septembra 2018Employment and Working Conditions of Selected Types of Platform Work (Zamestnanosť a pracovné podmienky vybraných typov práce cez platformy),

—

so zreteľom na politickú správu Eurofoundu z 23. septembra 2019Platform Work: Maximising the Potential while Safeguarding Standards? (Práca cez platformy: maximalizácia potenciálu pri súčasnom zabezpečení štandardov?)

—

so zreteľom na výskumnú správu Eurofoundu z 21. septembra 2020Back to the Future: Policy Pointers from Platform Work Scenarios (Návrat do budúcnosti: politické ukazovatele zo scenárov práce cez platformy)

—

so zreteľom na webovú databázu platformovej ekonomiky nadácie Eurofound (22),

—

so zreteľom na štúdiu agentúry Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) zo 7. novembra 2017Protecting Workers in the Online Platform Economy: An Overview of Regulatory and Policy Developments in the EU (Ochrana pracovníkov v ekonomike internetových platforiem: prehľad vývoja regulácie a politiky v EÚ)

—

so zreteľom na správu MOP z 23. februára 2021World Employment and Social Outlook 2021: The Role of Digital Labour Platforms in Transforming the World of Work (Svetová zamestnanosť a sociálne vyhliadky na rok 2021: úloha digitálnych pracovných platforiem v transformácii sveta práce),

—

so zreteľom na správu MOP z 20. septembra 2018Digital Labour Platforms and the Future of Work: Towards Decent Work in the online World (Digitálne pracovné platformy a budúcnosť práce: za dôstojnú prácu vo svete internetu),

—

so zreteľom na deklaráciu MOP o budúcnosti práce prijatú 21. júna 2019 pri príležitosti stého výročia jej založenia,

—

so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť za rok 2020: digitalizácia a budúcnosť práce,

—

so zreteľom na správu výskumného inštitútu Data & Society z februára 2019 Workplace Monitoring & Surveillance a Algorithmic Management in the Workplace (Monitorovanie a dohľad na pracovisku a Algoritmické riadenie na pracovisku),

—

so zreteľom na štúdiu Data Subjects, Digital Surveillance, AI and the Future of Work (Dotknuté osoby, digitálny dohľad, umelá inteligencia a budúcnosť práce), ktorú 23. decembra 2020 zverejnilo GR pre parlamentné výskumné služby (23),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0257/2021),

A.

keďže „pracovníci platforiem“ sú fyzické osoby, ktoré cez digitálnu pracovnú platformu s väčšou alebo menšou mierou kontroly vykonávajú prácu alebo poskytujú služby; keďže teda môžu k nimi patriť zamestnanci aj skutočne samostatne zárobkovo činné osoby;

B.

keďže „digitálna pracovná platforma“ je súkromná internetová spoločnosť, ktorá s väčšou alebo menšou mierou kontroly poskytuje na vyžiadanie služby, o ktoré žiadajú zákazníci – fyzické alebo právnické osoby – a ktoré priamo alebo nepriamo poskytujú fyzické osoby bez ohľadu na to, či sa takéto služby poskytujú v mieste prevádzky alebo online;

C.

keďže „práca cez platformu“ je práca alebo služba na vyžiadanie, ktorú za odmenu vykonávajú alebo poskytujú pracovníci platforiem bez ohľadu na postavenie v zamestnaní, druh digitálnej pracovnej platformy (v mieste prevádzky alebo online) alebo požadovanú úroveň kvalifikácie;

D.

keďže aktuálnych celoeurópskych údajov o práci cez platformy je nedostatok a keďže metodológia zhromažďovania údajov sa v jednotlivých členských štátoch líši, čo sťažuje určiť rozsah práce cez platformy a počet dotknutých pracovníkov; keďže ďalší nárast práce cez platformy na trhu práce sa považuje za vysoko pravdepodobný;

E.

keďže práca cez platformy môže vytvárať pracovné príležitosti, rozširovať možnosti výberu, umožňovať ďalší príjem a redukovať prekážky vstupu na trh práce; keďže práca cez platformy môže podporovať flexibilitu a optimalizáciu zdrojov a poskytovať príležitosti tým, ktorí pracujú u digitálnych pracovných platforiem a klientov alebo ich prostredníctvom, ako aj spájať dopyt po službách s ich ponukou; keďže inovácia digitálnych nástrojov je predpokladom práce cez platformy a v čase krízy a obnovy môže prispieť k rastu; keďže práca cez platformy môže byť na prospešná pre študentov a tých, ktorí chcú zároveň študovať i pracovať, a pre mladých ľudí, ktorí nenavštevujú školu, nie sú zamestnaní ani sa nezúčastňujú prípravy (NEET), a pre ľudí s nižšou kvalifikáciou vytvárať prístup k zamestnaniu;

F.

keďže prácu cez platformy nemožno v žiadnom prípade obmedzovať na prepravu osôb alebo donášku potravín, pretože sem patrí aj odborná práca, práca v domácnosti a drobné práce;

G.

keďže práca cez platformy uľahčuje prístup na trh práce prostredníctvom moderných foriem zamestnávania a stimuluje rozvoj technológií s cieľom uľahčiť využívanie platforiem a priblížiť ich podnikom aj spotrebiteľom;

H.

keďže práca cez platformy vzbudzuje aj obavy v súvislosti s neistotou alebo zlými pracovnými podmienkami, nedostatočným alebo náročným prístupom k primeranej sociálnej ochrane, nekalou súťažou, nedeklarovanou prácou, dielčim a nepredvídateľným príjmom a rozvrhnutím pracovného času, nedostatkom mechanizmov na riešenie sporov, stratou zručností a nedostatočným kariérnym rastom, ako aj nedostatočnými opatreniami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä v prípade pracovníkov platforiem s nižšou kvalifikáciou, ktorí pracujú v mieste prevádzky, a tých, ktorí vykonávajú drobné práce, čo sa znova dostalo do popredia počas krízy COVID-19; keďže k tejto situácii prispieva nesprávna kategorizácia pracovníkov ako samostatne zárobkovo činných;

I.

keďže kríza COVID-19 spôsobila, že vzrástol význam práce pracovníkov platforiem pri zabezpečovaní kontinuity činnosti tisícov MSP a spotrebiteľov v celej EÚ, pretože zabezpečujú prepotrebné rozhranie medzi kľúčovými odvetviami, ako je potravinárstvo a doprava, a spotrebiteľmi, pričom model platformy umožňuje niektorým jej pracovníkom trvalý príjem; keďže viac ako 60 % obyvateľov EÚ tvrdí, že ani po kríze COVID-19 nehodlá prestať používať online služby, napríklad možnosť objednávať si stravu online (24); keďže pracovníci v neštandardných podmienkach sú vystavení vyššiemu zdravotnému riziku ako pracovníci v štandardných zariadeniach (25) a najmä pracovníci platforiem sú často vystavení zdravotným a bezpečnostným rizikám vzhľadom na charakteristiku práce, ktorú vykonávajú (napríklad cyklisti sú zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky, ktorí často pracujú v nepriaznivých a náročných poveternostných podmienkach, pod tlakom rýchlosti a efektívnosti); keďže práca cez platformy nesmie viesť k neistote, nestálosti alebo zdravotným a bezpečnostným rizikám; keďže pracovníci platforiem, ktorí v dôsledku pandémie trpeli stratou príjmu, pre svoj nedostatočný prístup k sociálnej ochrane často neboli oprávnení na opatrenia na podporu príjmu; keďže pracovníci platforiem v mieste prevádzky sú vo zvýšenej miere vystavení riziku nákazy COVID-19;

J.

ak sa uvedené riziká nevyriešia zodpovedajúcim spôsobom, mohli by ohroziť celý európsky model sociálneho trhového hospodárstva a ciele Európskeho piliera sociálnych práv; keďže technologický pokrok by mohol poskytnúť aj riešenia, ako európsky sociálny model prispôsobiť realite 21. storočia;

K.

keďže vo svetovom meradle platformy digitálnej práce vytvorili v roku 2019 príjmy vo výške najmenej 52 miliárd USD; keďže približne 70 % vytvorených príjmov sa koncentrovalo len do dvoch krajín, Spojených štátov (49 %) a Číny (22 %), pričom ich podiel v Európe (11 %) a ostatných regiónoch (18 %) bol oveľa nižší (26);

L.

keďže práca cez platformy sa vykonáva za rôznych okolností a vyznačuje sa vysokou mierou rôznorodosti vykonávaných činností; keďže sú rôzne kategórie práce cez platformy, ako je práca online alebo práca v mieste prevádzky, ktorá si vyžadujú vysokú alebo nízku kvalifikáciu, s úkolovou alebo hodinovou mzdou, sú vykonávané ako vedľajšie alebo hlavné zamestnanie, a keďže profil pracovníkov platforiem a jednotlivé typy platforiem sa navzájom výrazne líšia; keďže podľa nadácie Eurofound (27) v roku 2017 zodpovedala najčastejšej charakteristike práce cez platformy v mieste prevádzky vo vybraných členských štátoch práca v odborných službách, doručovacích službách a osobnej doprave a službách v domácnosti;

M.

keďže väčšina pracovníkov platforiem má ďalšiu prácu alebo ďalší zdroj príjmu; keďže pracovníci platforiem sú obvykle slabo platení, pričom ich malá časť zarába pomerne dobre; keďže pracovníci v platformovom hospodárstve sú obvykle mladší a vzdelanejší ako široká verejnosť (28);

N.

keďže pracovníci platforiem sú vo všeobecnosti formálne považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby bez ohľadu na ich pracovné postavenie a často nie sú tak odborne nezávislí, ako je to obvyklé pre samostatne zárobkovo činné osoby; keďže mnohí pracovníci platforiem preto nemajú zodpovedajúcu sociálnu ochranu, pracovné práva alebo štatút ochrany zdravia a bezpečnosti, ktoré poskytuje pracovná zmluva alebo pracovnoprávny vzťah vo vlastnom členskom štáte; keďže digitálnej pracovné platformy v takýchto prípadov neplatia príspevky na sociálne zabezpečenie; keďže malá časť pracovníkov platforiem má postavenie zamestnanca alebo agentúrneho zamestnanca; keďže veľký počet súdnych a správnych rozhodnutí, a to aj na vnútroštátnych súdoch najvyššieho stupňa a na Súdnom dvore Európskej únie (Súdny dvor EÚ), pokiaľ ide o prácu na platformách na mieste prevádzky, najmä v doprave a donáške stravy vo viacerých členských štátoch, na základe ich činnosti a prepojenia s platformou potvrdil, že pracovnoprávne vzťahy medzi platformami a pracovníkmi platforiem, ako aj z toho vyplývajúce práva a nároky existujú; keďže pracovníci by mali mať jednoduché prostriedky na objasnenie a potvrdenie svojho pracovného postavenia a nemali by byť povinní dokazovať svoje práva v súdnom konaní;

O.

keďže nesprávna klasifikácia niektorých pracovníkov platforiem ako samostatne zárobkovo činných osôb pracujúcich cez platformy vedie k neistote a pracovníkov pripravuje o prístup k pracovným právam, sociálnej ochrane, nárokom a uplatňovaniu príslušných pravidiel; keďže práca cez platformy alebo podobné spôsoby zamestnávania a digitalizácia v budúcnosti pravdepodobne budú mať vplyv na čoraz viac odvetví, ako je doručovanie, doprava, ľudské zdroje, zdravotníctvo, starostlivosť o deti, osobné služby, služby pre domácnosť a cestovný ruch; keďže rozvoj digitálnych technológií v mnohých odvetviach, najmä v oblasti internetového obchodu a služieb, so sebou prináša príležitosti i riziká pre podniky a pracovníkov;

P.

keďže nové formy práce by mali zostať udržateľné a spravodlivé a práca cez platformy by sa mala riadiť hodnotami Únie, etikou a prístupom zameraným na človeka, pričom digitálna technológia zostáva nástrojom; keďže v kontexte digitálnej transformácie je v tejto súvislosti nesmierne dôležité vybaviť všetkých európskych občanov digitálnymi zručnosťami;

Q.

keďže vysoký stupeň flexibility sa hodnotí ako jedna z najväčších výhod práce cez platformy;

R.

keďže členské štáty vyvinuli rôzne prístupy, ktoré vedú k útržkovitýmn pravidlám a iniciatívam s negatívnym vplyvom na pracovníkov, podniky vrátane platforiem a spotrebiteľov prameniacim v neistote; keďže na prekonanie z toho vyplývajúcej právnej neistoty, zabezpečenie a zlepšenie práv pracovníkov platforiem, ich pracovných podmienok a prístupu k sociálnej ochrane, na podporu inovačného potenciálu udržateľných modelov pracovných platforiem a na zabezpečenie rovnakých podmienok ako pre tradičné hospodárske subjekty je potrebná legislatívna iniciatíva na európskej úrovni; keďže väčšina platforiem pôsobí v rôznych členských štátoch EÚ a často nemá sídlo v krajine, kde ich pracovníci prácu vykonávajú;

S.

keďže na európskej úrovni neexistuje vymedzenie pojmu „pracovník“, pričom judikatúra Súdneho dvora EÚ stanovila kritériá na určenie postavenia pracovníka a samostatne zárobkovo činnej osoby; keďže charakteristika práce, ktorá ju umožňuje uznať za pracovnoprávny vzťah alebo za pracovnú zmluvu, je v jednotlivých členských štátoch odlišná a patrí do vnútroštátnej právomoci; keďže osobitné tzv. tretie postavenie pracovníkov platforiem by ešte viac deformovalo hospodársku súťaž medzi digitálnymi pracovnými platformami a podnikmi v tradičnej ekonomike, a najmä SME, a nebolo by zlučiteľné s klasifikáciou pracovníkov a skutočne samostatne zárobkovo činných osôb v jednotlivých členských štátoch s nepredvídateľnými právnymi, administratívnymi a súdnymi dôsledkami, ako aj vysokým rizikom ďalšej segmentácie trhu práce; keďže pracovníci platforiem by mali byť považovaní buď za zamestnancov alebo skutočne samostatne zárobkovo činné osoby podľa ich konkrétnej situácie a mali by požívať im prislúchajúce práva a podmienky; keďže vyvrátiteľná prezumpcia v spojení s presunom dôkazného bremena pracovnoprávneho vzťahu by umožnila správnu klasifikáciu pracovníkov platforiem, čo znamená, že v prípade sporu pracovníkov o klasifikácii ich postavenia v zamestnaní v súdnom alebo správnom konaní, potom strana, o ktorej sa tvrdí, že je zamestnávateľom, by mala preukázať, že pracovnoprávny vzťah podľa vnútroštátnych vymedzení stanovených v právnych predpisoch alebo kolektívnych zmluvách príslušného členského štátu neexistuje; keďže vyvrátiteľná domnienka pracovnoprávneho vzťahu nesmie viesť k automatickej klasifikácii všetkých pracovníkov platforiem ako zamestnancov;

T.

keďže treba zabezpečiť uplatňovanie platných ustanovení, najmä smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a nariadenia o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb;

U.

keďže MSP sú základom európskeho hospodárstva, pričom predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ;

V.

keďže v práci cez platformy sa opakuje rovnaká rodová nerovnosť ako na širšom trhu práce, ako napr. rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rodová segregácia v povolaniach alebo odvetviach (29); keďže práca cez platformy môže byť príležitosťou na zvýšenie účasti žien na trhu práce; keďže zastúpenie žien a mužov je v rôznych druhoch služieb a platforiem rozdielne, pričom muži sú viac zastúpení v práci cez platformy s vyššou pracovnou autonómiou a ženy skôr vykonávajú neistejšiu prácu v platformách s obmedzenou pracovnou autonómiou; keďže ľudia s podstatnou zodpovednosťou za opateru a rodinu sú preto znevýhodňovaní, čo bude mať pravdepodobne negatívne následky najmä pre ženy (30); keďže pracovníčky platforiem, najmä vodičky a poskytovateľky upratovacích a opatrovateľských služieb v súkromných obydliach môžu byť vystavené vyššiemu riziku sexuálneho obťažovania a rodovo motivovaného násilia (31) a pre nedostatok nástrojov nahlasovania, absenciu osobného kontaktu s manažérom-človekom alebo zo strachu zo negatívneho hodnotenia a straty práce v budúcnosti môžu skutok nenahlásiť;

W.

keďže vďaka technologickému pokroku nedávnych rokov, ktorý pracovníkom, zákazníkom a zamestnávateľom poskytuje nové príležitosti a možnosti výberu miesta, času, flexibility a frekvencie ich vzťahov vrátane práce a poskytovania služieb, je práca cez platformy od svojho vzniku stále viac rozšírená; keďže podľa globálnej správy MOP je práca cez digitálne pracovné platformy vo väčšom rozsahu hlavným zdrojom príjmu v rozvojových krajinách a u žien (32), a to v prípade väčšiny pracovníkov v mieste prevádzky a jednej tretiny pracovníkov online; keďže však v EÚ stále predstavuje malý podiel na všeobecnom trhu práce, pričom podľa odhadov 11 % pracovnej sily EÚ poskytlo služby cez pracovnú platformu v mieste prevádzky alebo online aspoň raz a od roku 2019 len 1,4 % z nich poskytuje takto služby v hlavnom pracovnom pomere (33); keďže prínosy digitalizácie treba všestranne a spravodlivo rozdeliť medzi platformy, pracovníkov, klientov a spoločnosť všeobecne; keďže na zabezpečenie slušných podmienok práce cez platformy a na ochranu trhu práce pred rozdrobenosťou sú potrebné silné záruky;

X.

keďže platformy v úlohe zamestnávateľov sú povinné plniť si všetky povinnosti ako zamestnávatelia a riadiť sa svojimi funkciami v rámci odvetvia;

Y.

keďže digitálne pracovné platformy ako súčasť svojho obchodného modelu používajú nástroje, ako sú mapy, algoritmy a umelá inteligencia, na zladenie dopytu a ponuky a v rôznej miere na riadenie pracovníkov; keďže algoritmické riadenie prináša budúcnosti práce nové výzvy a môže viesť k nerovnováhe v riadení a neprehľadnosti v rozhodovaní, ako aj ku kontrole a dozoru, ktoré umožňuje technológia, čo by mohlo vystupňovať diskriminačné praktiky a priniesť riziká pre súkromie, zdravie a bezpečnosť pracovníkov a ľudskú dôstojnosť (34); keďže na to, aby pracovníci v prípade potreby mohli uplatniť opravné prostriedky účinnými postupmi, musí byť algoritmické riadenie plne transparentné a pod dohľadom človeka a aby sa zamedzilo akémukoľvek riziku diskriminácie v jeho výsledkoch, nesmie vychádzať z neobjektívnych súborov údajov súvisiacich s pohlavím, etnickým pôvodom alebo sexuálnou orientáciou; keďže zraniteľnejšie skupiny, ako sú ženy, menšiny a osoby so zdravotným postihnutím, sú vystavené vyššiemu riziku neobjektívneho hodnotenia (35);

Z.

keďže otázka neplatenej práce je v prostredí práce cez platformy obzvlášť citlivá;

AA.

keďže zakladanie družstiev by mohlo byť dôležitým nástrojom organizácie práce cez platformy zdola nahor a mohlo by stimulovať hospodársku súťaž medzi platformami;

AB.

keďže integrované dopravné riešenia spočívajúce na širokom spektre služieb, ktoré budú klásť dôraz skôr na systém než na jeho zložky, sú veľmi potrebné, a keďže platformy môžu plniť úlohu pri podpore mobility ako služby, logistiky ako služby a kolaboratívnej mobility; keďže takouto digitalizáciou by mohli vzniknúť významné príležitosti pri budovaní udržateľného, inovačného a multimodálneho odvetvia dopravy, a to aj inováciami vo verejnej doprave; keďže výhľadovo orientovaný rámec pre prevádzkovateľov platforiem musí riešiť aj potenciálne súvislosti so životným prostredím a zdravím a čo najviac zvýšiť efektívnosť mobility a keďže by sa preto malo vypracovať hĺbkové posúdenie vplyvu platforiem v doprave a cestovnom ruchu na životné prostredie, pretože nie je dostatok informácií o ich pozitívnych a negatívnych vplyvoch;

AC.

keďže nárast digitálnych sprostredkovateľských platforiem a platforiem pre spoluprácu zásadne mení prepravu osôb a tovarov, a to najmä poskytovaním nových služieb pre podniky a jednotlivcov, rozvojom multimodálnej dopravy, zlepšením prepojenosti izolovaných oblastí, posilnenou mestskou mobilitou alebo dokonca optimalizáciou riadenia tokov;

AD.

keďže vysokorýchlostné bezdrôtové a pevné pripojenie má zásadný význam pre ďalší rozvoj digitalizovaných služieb v doprave; keďže EÚ stanovuje regulačné normy pre používanie digitálnych služieb a produktov, ako je to v prípade všeobecného nariadenia o ochrane údajov a európskej digitálnej stratégie, ale zaostáva vo vytváraní konkurenčných podmienok pre nové digitálne podniky a platformy v záujme ich ďalšieho rozvoja a rastu v EÚ;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.