—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na články 45, 56, 153, 154 a 174 ZFEÚ,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Parlamentom a Komisiou v novembri 2017,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD),

—

so zreteľom na základné pracovné normy stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (ďalej len „MOP“) a na jej dohovory a odporúčania o správe práce a pracovných inšpekciách,

—

so zreteľom na rozsiahle právne acquis Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (1) a na jej samostatné a súvisiace smernice,

—

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2020 o rekvalifikácii a zvyšovaní úrovne zručností ako základe pre zvyšovanie udržateľnosti a zamestnateľnosti v kontexte podpory oživenia hospodárstva a sociálnej súdržnosti,

—

so zreteľom na politické usmernenia pre Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia, ktoré predstavila kandidátka na predsedu Európskej komisie Ursula von der Leyen,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (ďalej len „EURES“), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (4),

—

so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/170 z 2. februára 2018 o jednotných podrobných špecifikáciách na zber a analýzu údajov s cieľom monitorovať a hodnotiť fungovanie siete EURES,

—

so zreteľom na správu Komisie z 2. apríla 2019 o činnosti siete EURES od januára 2016 do júna 2018,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (10),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (12),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (13),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (14),

—

so zreteľom na smernicu Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST) (15), v znení zmien a doplnení vykonaných smernicou Rady 2009/13/ES zo 16. februára 2009, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (16),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (17),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (18),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „nariadenie o IMI“) (19),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (20),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1181 z 8. júla 2019 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (21),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 z 9. marca 2016 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce (22),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe (26),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júla 2020 s názvom Plán obnovy Európy a viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2020 k udržateľnému financovaniu celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností v kontexte nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily (prieskumné stanovisko na žiadosť chorvátskeho predsedníctva Rady EÚ),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov s názvom Únik mozgov v EÚ: zvládanie tejto výzvy na všetkých úrovniach (C 141/34),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2020)0121) a (SWD(2020)0122),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2019 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020 (COM(2019)0650),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

—

so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 17. decembra 2019, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na správu Komisie z 25. septembra 2019 o uplatňovaní a vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „nariadenie o IMI“) (COM(2019)0426),

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2019 o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ,

—

so zreteľom na správu strediska Cedefop s názvom Predpovede o zručnostiach, trendy a výzvy do roku 2030,

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Posted workers in the European Union (Vyslaní pracovníci v Európskej únii) (2010) (27) a na národné správy,

—

so zreteľom na jarnú hospodársku prognózu Komisie zo 6. mája 2020,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) z 24. apríla 2020 s názvom COVID-19: návrat na pracovisko – prispôsobenie pracovísk a ochrana pracovníkov,

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z roku 2015 s názvom Sociálne a pracovné práva EÚ a právo EÚ v oblasti vnútorného trhu,

—

so zreteľom na usmernenia Komisie zo 17. júla 2020 o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na závery Rady z 9. októbra 2020 o zlepšovaní pracovných a životných podmienok sezónnych a iných mobilných pracovníkov,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na štúdiu Komisie z roku 2015 s názvom Study on wage setting systems and minimum rates of pay applicable to posted workers in accordance with Directive 96/71/EC in a selected number of Member States and sectors (Štúdia o systémoch stanovovania mzdy a o minimálnych mzdách vzťahujúcich sa na vyslaných pracovníkov v súlade so smernicou 96/71/ES vo vybranom počte členských štátov a odvetví),

—

so zreteľom na usmernenia Komisie z 30. marca 2020 týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2020 s názvom Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach – COVID-19 (2020/C 169/03),

—

so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound z roku 2015 s názvom Sociálny rozmer mobility v rámci EÚ: Vplyv na verejné služby,

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0066/2021),

A.

keďže nediskriminácia je základnou zásadou zakotvenou v zmluvách; keďže voľný pohyb pracovníkov je základnou zásadou Únie; keďže zásada rovnakého zaobchádzania, zakotvená v článku 45 ods. 2 ZFEÚ znamená, že voľný pohyb osôb musí zahŕňať zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky;

B.

keďže v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že Únia podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu; keďže v článku 9 ZFEÚ sa ustanovuje, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností musí Únia prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

C.

keďže voľný pohyb pracovníkov, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby patria k základným princípom vnútorného trhu;

D.

keďže voľný pohyb pracovníkov a služieb by mal byť v súlade so zásadami zakotvenými v Európskom pilieri sociálnych práv; keďže záväzok Únie týkajúci sa Agendy 2030 OSN a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, Európskej zelenej dohody a stratégie rodovej rovnosti vrátane ochrany a podpory spravodlivých miezd, rodovej rovnosti a dôstojných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania sa musí začleniť do všetkých politík vnútorného trhu, čím sa náležite zohľadnia sociálne a environmentálne aspekty;

E.

keďže voľný pohyb pracovníkov vrátane sezónnych pracovníkov je pre európsku integráciu nevyhnutný; keďže môže byť vzájomne prospešný pre vysielajúce aj prijímajúce členské štáty a podporuje ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; keďže Únia a členské štáty musia v plnej miere využívať potenciál mobility v rámci EÚ a zároveň účinne presadzovať dodržiavanie platných pravidiel týkajúcich sa mobility pracovnej sily;

F.

keďže voľný pohyb pracovníkov a služieb prispieva k hospodárskemu rastu a súdržnosti v Únii a vytvára pracovné príležitosti; keďže jednotný trh môže byť trvalý a zvyšovať prosperitu len v prípade, ak sa opiera o pravidlá, najmä v oblasti voľného pohybu pracovníkov a služieb, ktoré sú spravodlivé, spoločné a založené predovšetkým na zásade rovnakého zaobchádzania;

G.

keďže Únia by mala naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore výmeny osvedčených postupov na všetkých úrovniach verejnej správy a pri vypracúvaní usmernení a odporúčaní v spolupráci so sociálnymi partnermi týkajúcich sa zabezpečenia dôstojných pracovných a zamestnaneckých podmienok pre všetkých vrátane zraniteľných skupín pracovníkov;

H.

keďže sociálne dôsledky voľného pohybu služieb môžu mať pozitívny a/alebo negatívny vplyv na domovské i hostiteľské regióny; keďže nedostatok pracovných síl a miera úniku mozgov vyvolaná súčasnou hospodárskou a sociálnou nerovnováhou medzi regiónmi Únie, najmä po finančnej kríze, dosiahli v niektorých členských štátoch kritickú úroveň, čo viedlo k ďalším problémom, ako sú demografická nerovnováha, nedostatky v poskytovaní starostlivosti a chýbajúci zdravotnícky personál a celkovo zvýšené nerovnosti medzi regiónmi; keďže tieto javy obzvlášť zasahujú vidiecke a odľahlé oblasti; keďže je potrebná udržateľná priemyselná politika a pevná politika súdržnosti, ktorá by zachovala a vytvárala kvalitné zamestnanie v sektoroch a regiónoch, ktoré prechádzajú transformáciou, s cieľom zabrániť úniku mozgov a nedobrovoľnej mobilite;

I.

keďže hospodárska súťaž v oblasti nákladov práce poškodzuje súdržnosť medzi členskými štátmi; keďže koordinovaný prístup na úrovni Únie je potrebný na to, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži v oblasti nákladov práce a aby sa zvýšila vzostupná sociálna konvergencia pre všetkých; keďže účinná regulácia a kolektívne zmluvy sú kľúčové na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, kvalitných služieb a spravodlivej hospodárskej súťaže;

J.

keďže cezhraniční pracovníci sú tvorcami bohatstva pre sociálno-ekonomické tkanivá niektorých regiónov;

K.

keďže na to, aby sa chránili práva mobilných pracovníkov, aby sa posilnilo dodržiavanie uplatniteľných pravidiel a aby sa podporila rovnosť podmienok a spravodlivá hospodárska súťaž medzi všetkými spoločnosťami, je kľúčové zlepšiť, zosúladiť a skoordinovať cezhraničné presadzovanie pravidiel Únie v oblasti mobility pracovnej sily a riešiť súvisiace zneužívanie vrátane nedeklarovanej práce;

L.

keďže väčšina pracovníkov v Únii je zamestnaná v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch (ďalej len „MMSP“); keďže mikropodniky, malé a stredné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby sú najviac ohrozené porušovaním právnych predpisov Únie; keďže protichodné vnútroštátne právne predpisy, zbytočná administratívna záťaž a nespravodlivá hospodárska súťaž sú hlavným zdrojom ťažkostí pre MMSP, samostatne zárobkovo činné osoby a poctivé spoločnosti na vnútornom trhu; keďže iniciatívy zamerané na MMSP a začínajúce podniky by mali pomôcť podnikom dodržiavať súčasné pravidlá a nemali by viesť k zbytočnej administratívnej záťaži, dvojitým normám alebo nižším normám ochrany pracovníkov;

M.

keďže digitalizácia poskytuje bezprecedentnú príležitosť na uľahčenie mobility a zároveň pomáha overovať prísne dodržiavanie pravidiel Únie v oblasti mobility pracovnej sily;

N.

keďže Európsky orgán práce (ďalej len „ELA“) bol zriadený s cieľom pomôcť posilniť spravodlivosť a dôveru vo vnútorný trh, slobodu pohybu pracovníkov, vysielanie pracovníkov a veľmi mobilné služby, monitorovať súlad s pravidlami Únie v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie dojednaní v oblasti sociálneho zabezpečenia, ako aj posilniť výmenu najlepších postupov a spoluprácu medzi členskými štátmi a sociálnymi partnermi pri zabezpečovaní mobility pracovnej sily a riešení problému nedeklarovanej práce; keďže podpora spravodlivých miezd, ako aj dôstojných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní funkčného, spravodlivého a udržateľného jednotného trhu;

O.

keďže ELA je novo zriadeným orgánom, od ktorého sa očakáva, že do roku 2024 dosiahne svoju plnú prevádzkovú kapacitu;

P.

keďže vysielanie pracovníkov, dočasná agentúrna práca a sezónna práca sú vzhľadom na svoju povahu a právne vymedzenie dočasné;

Q.

keďže nedostatok primeranej právnej ochrany a prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov často vyplýva z nekalých foriem neštandardného zamestnania, umelých konštrukcií, ako je nepravá samostatná zárobková činnosť, neplatené a/alebo len slabo odmeňované dojednania o práci na vyžiadanie, tzv. zmluvy s nulovým pracovným časom, zneužívanie zmlúv na dobu určitú a stáží ako náhradu za riadne pracovné zmluvy, a to aj vo verejnom sektore, a využívanie schránkových spoločností; keďže tieto otázky by sa preto mali riešiť; keďže zvýšené využívanie rôznych subdodávateľských dohôd by mohlo viesť aj k zneužívaniu, čo si vyžaduje protiopatrenia; keďže mobilita pracovnej sily v rámci EÚ priamo založená na článku 45 ZFEÚ môže prirodzene prispieť aj k naplneniu dlhodobých potrieb v oblasti pracovnej sily prostredníctvom štandardných foriem zamestnania otvorených pre občanov Únie bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti;

R.

keďže sociálna súdržnosť je jednou z hlavných zásad Únie; keďže však v Únii pretrvávajú podstatné rozdiely v životných a pracovných podmienkach; keďže vyššie mzdy a HDP, silné sociálne zabezpečenie, ľahší prístup na trh práce a vyššia miera zamestnanosti patria medzi najrelevantnejšie stimulačné faktory mobility v rámci EÚ (28); keďže na druhej strane chudoba, sociálne vylúčenie, zlé životné a pracovné podmienky a nedostatok sociálnej pomoci sú hnacími faktormi mobility v rámci EÚ; keďže pretrvávajúci nedostatok pracovných síl v niektorých kritických odvetviach v niektorých členských štátoch možno do veľkej miery vysvetliť zlými pracovnými podmienkami a nízkymi mzdami; keďže tento nedostatok by sa mal riešiť skôr zlepšením pracovných podmienok v týchto odvetviach, najmä prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, namiesto toho, aby migrujúci a mobilní pracovníci vrátane cezhraničných a pohraničných a/alebo nelegálnych pracovníkov museli vykonávať prácu v podmienkach nízkej kvality;

S.

keďže rozhodnutie uplatňovať právo na slobodu pohybu by malo byť vždy dobrovoľné a nemalo by byť vynútené nedostatkom príležitostí v členskom štáte pobytu; keďže spravodlivá mobilita založená na pevných sociálnych a pracovných právach je predpokladom udržateľnej európskej integrácie, sociálnej súdržnosti a spravodlivej transformácie;

T.

keďže nekalé praktiky, ako je sociálny a environmentálny damping, oslabujú podporu zásad vnútorného trhu a konkurencieschopnosti podnikov, najmä MMSP a samostatne zárobkovo činných osôb, a oslabujú práva európskych pracovníkov a dôveru v európsku integráciu; keďže sa preto musí posilniť monitorovanie dodržiavania platných právnych predpisov; keďže pri príprave legislatívnych návrhov by sa na úrovni Únie mala náležite zohľadniť zásada „najskôr myslieť na malých“; keďže by sa malo zabrániť protichodným ustanoveniam vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré vytvárajú prekážky MMSP;

U.

keďže zásada rovnakého zaobchádzania je predpokladom sociálneho trhového hospodárstva a vzostupnej sociálnej konvergencie, čo si vyžaduje dodržiavať platné právne predpisy a kolektívne zmluvy v krajine určenia, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre miestnych a mobilných pracovníkov, ako aj medzi miestnymi a zahraničnými poskytovateľmi služieb;

V.

keďže viac ako 8 % mobilných pracovníkov je zamestnaných v odvetví zdravotnej starostlivosti a sociálnej práce, viac ako 7 % v odvetví dopravných služieb a viac ako 10 % v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb; keďže mobilní a sezónni pracovníci majú často zásadný význam pre členské štáty napríklad v odvetviach, ako je zdravotná starostlivosť a starostlivosť o starších ľudí alebo osoby so zdravotným postihnutím, alebo stavebníctvo;

W.

keďže najmenej 80 miliónov pracovníkov v Európe pôsobí na nevhodnom mieste, pokiaľ ide o kvalifikáciu, a viac ako päť z desiatich pracovných miest, ktoré sa ťažko obsadzujú, sa nachádza v povolaniach s vysokou kvalifikáciou (29);

X.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 opäť dokázala, že vysoko mobilní pracovníci, ktorí sa často presúvajú v rámci Únie, majú zásadný význam; keďže pandémia takisto dokázala, že sezónni, vyslaní, migrujúci a mobilní pracovníci vrátane cezhraničných a cezhraničných pracovníkov počas pandémie výrazne prispeli k prežitiu hospodárstva Únie, ako aj k medzinárodnému obchodu Únie; keďže títo pracovníci, ktorí pracovali v prvej línii, tak na seba a svoje rodiny prevzali obrovské zdravotné riziko; keďže sa ukázalo, že sezónni pracovníci majú zásadný význam pre udržanie mnohých európskych poľnohospodárskych podnikov; keďže vysoko mobilní pracovníci sú aj naďalej najzraniteľnejší a najmenej chránení; keďže počas prvej fázy pandémie ochorenia COVID-19 boli títo pracovníci najviac postihnutí nekoordinovanými opatreniami v oblasti riadenia hraníc;

Y.

keďže počas pandémie ochorenia COVID-19 sezónni a vyslaní pracovníci často nemali k dispozícii základnú zdravotnú starostlivosť, dôstojné ubytovanie, osobné ochranné prostriedky a primerané informácie; keďže často mali len nedostatočný alebo vôbec žiadny prístup k systémom sociálnej ochrany v hostiteľských členských štátoch vrátane nemocenských miezd a systémov krátkodobej nezamestnanosti; keďže v niektorých prípadoch boli dokonca deportovaní; keďže mobilita pracovníkov je vo veľkej miere závislá od dostupných dopravných prostriedkov a osobitne postihnutí sú pracovníci z ostrovov a najvzdialenejších regiónov Únie; keďže zatvorenie hraníc malo vplyv aj na cezhraničných a pohraničných pracovníkov tým, že sťažilo ich nástup na pracoviská a návrat späť k rodinám a obmedzilo ich prístup k sociálnym a zdravotníckym službám; keďže mobilní pracovníci v niektorých prípadoch zažili diskrimináciu a neisté pracovné a životné podmienky, čo viedlo k rozšíreniu ochorenia COVID-19;

Z.

keďže výskyt ochorenia COVID-19 odhalil a zhoršil ťažké a často žalostné pracovné a životné podmienky státisícov sezónnych pracovníkov, z ktorých prevažná väčšina sú mobilní pracovníci a viac ako jeden milión vyslaných pracovníkov v EÚ; keďže ich beztak neisté podmienky ďalej zhoršujú prípady štrukturálnej diskriminácie na trhu práce a absencie riadneho presadzovania existujúcich zákonov a iných právnych predpisov;

AA.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 odhalila početné štrukturálne nedostatky v európskych a vnútroštátnych regulačných rámcoch; keďže mnohé z týchto nedostatkov nesúviseli len s pandémiou; keďže tieto nedostatky by sa mali naliehavo riešiť na úrovni Únie a členských štátov s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké zaobchádzanie na vnútornom trhu; keďže pandémia ochorenia COVID-19 má zásadný a trvalý vplyv na európske trhy práce;

AB.

keďže mobilita pracovnej sily a najmä vysielanie pracovníkov nesmie viesť k súťaži založenej na neistých pracovných podmienkach a vyhýbaniu sa povinnostiam zamestnávateľov, ani k obchádzaniu platných vnútroštátnych právnych predpisov a kolektívnych zmlúv v hostiteľských členských štátoch, keďže takéto praktiky zneužívania vedú len k napätiu medzi členskými štátmi, nespravodlivej hospodárskej súťaži medzi podnikmi a nedôvere medzi pracovníkmi; keďže tieto nepriaznivé účinky vrátane úniku mozgov a nekalej hospodárskej súťaže môžu byť spôsobené aj neexistenciou vzostupnej sociálnej konvergencie; keďže mobilita pracovnej sily by sa mala vnímať ako príležitosť, mala by uľahčovať výmenu zručností a odborných skúseností a podporovať vzostupnú sociálnu konvergenciu; keďže pravidlá mobility pracovnej sily a vysielania pracovníkov by nemali viesť k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu; keďže pravidlá vysielania sa vzťahujú aj na štátnych príslušníkov vyslaných z jedného členského štátu do druhého, ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči vykorisťovaniu, a preto potrebujú osobitnú pozornosť vnútroštátnych inšpektorátov práce a ELA;

AC.

keďže nesúlad medzi ponukou zručností a dopytom po nich, ako aj nedostatok zručností predstavujú značné problémy pre úniový trh práce a vzdelávacie systémy a systémy odbornej prípravy; keďže toto odhaľuje významnú potrebu zlepšenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zvýšiť ich nadčasovosť a perspektívnosť, ako aj zlepšiť systém rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov; keďže však stále neexistujú žiadne oficiálne štatistiky ani ukazovatele na meranie nesúladu medzi ponukou a dopytom v oblasti zručností na európskych trhoch práce;

AD.

keďže sa očakáva ďalšie zväčšenie polarizácie pracovných miest a očakáva sa, že viac pracovných miest bude na vyššej a nižšej úrovni spektra zručností;

AE.

keďže digitálna priepasť medzi mestom a vidiekom a vplyv sociálno-ekonomických faktorov na digitálnu priepasť zostávajú hlavnými výzvami, ktoré treba bezodkladne riešiť; keďže medzi pracovníkmi je obrovský nedostatok digitálnych a zelených zručností, ktorý by sa mal riešiť okrem iného prostredníctvom celoživotného vzdelávania;

AF.

keďže investície podnikov do odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj do pracovných podmienok a podmienok zamestnania sú dôležitým nástrojom na pritiahnutie kvalifikovaných pracovníkov; keďže vzájomné uznávanie a transparentnosť kvalifikácií zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní konvergencie povolaní, slobody poskytovať služby a spravodlivej mobility pracovníkov;

AG.

keďže v tejto súvislosti by sa mal zohľadniť rozvoj systému uznávania neformálnych znalostí a zručností, napr. v prípade neformálnych opatrovateľov; keďže tento vývoj je mimoriadne dôležitý vzhľadom na súčasné demografické výzvy a trendy týkajúce sa starnúcich spoločností v členských štátoch;

AH.

keďže účinný trojstranný dialóg a sociálny dialóg môžu úspešne dopĺňať vládne a inštitucionálne úsilie o prekonanie súčasného napätia a rozporov v EÚ; keďže zapojenie sociálnych partnerov má potenciál zlepšiť tvorbu politík, ich vykonávanie a presadzovanie a je potrebné ho ďalej posilňovať na všetkých politických úrovniach;

AI.

keďže neexistuje celoeurópske systematické zhromažďovania údajov s cieľom poskytovať primerané údaje o mobilných pracovníkoch alebo umožniť im zistiť si stav vlastného sociálneho zabezpečenia a uplatniť si jednotlivé nadobudnuté nároky; keďže prístup k informáciám o príslušných pravidlách, ako aj účinné dodržiavanie, monitorovanie a presadzovanie sú nevyhnutnými predpokladmi spravodlivej mobility a boja proti zneužívaniu systému; keďže digitálne technológie, ktoré môžu uľahčiť dohľad nad právnymi predpismi na zabezpečenie práv mobilných pracovníkov a ich presadzovanie, by sa preto mali podporovať a používať v súlade s pravidlami ochrany údajov;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.