P9_TA(2021)0227

Zabezpečenie plnenia cieľov týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 spoločnej rybárskej politiky

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2021 o zabezpečení plnenia cieľov týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 spoločnej rybárskej politiky (2019/2177(INI))

(2022/C 15/02)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2019 o súčasnom stave spoločnej rybárskej politiky a konzultáciách týkajúcich sa rybolovných možností na rok 2020 (COM(2019)0274),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júna 2020 s názvom Udržateľnejší rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2021 (COM(2020)0248),

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (1),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení (2),

—	so zreteľom na správy Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (EFCA), v ktorých sa hodnotí dodržiavanie povinnosti vylodiť úlovky v Severnom mori (2016 – 2017), severozápadných vodách (2016 – 2017) a úlovky makrely v Severnom mori a severozápadných vodách (2015 – 2017),

—

so zreteľom na plenárne správy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) (PLEN 20-01, 19-01, 18-01 a 17-01) a jeho správy Hodnotenie výročných správ členských štátov o povinnosti vylodiť úlovky (za rok 2019) (Adhoc-20-02), Monitorovanie výkonnosti spoločnej rybárskej politiky (Adhoc-20-01) a Hodnotenie spoločných odporúčaní týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky a nariadenia o technických opatreniach (STECF-20-04),

—	so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2017/159 z 19. decembra 2016, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 (3),

—	so zreteľom na článok s názvom The unintended impact of the European discard ban (Neplánovaný vplyv európskeho zákazu odhadzovania úlovkov), uverejnený v periodiku Journal of Marine Science vydávanom Medzinárodnou radou pre výskum mora (ICES) (4),

—	so zreteľom na štúdiu s názvom Implementation of the EU fisheries control system by Member States (Vykonávanie systému EÚ na kontrolu rybárstva členskými štátmi) (2014 – 2019), o ktorej vypracovanie požadoval Výbor pre rybárstvo,

—

so zreteľom na štúdie, o ktorých vypracovanie požiadal Výbor pre rybárstvo a ktoré sa týkajú povinnosti vylodiť úlovky a blokačných druhov pri viacdruhovom a zmiešanom rybolove v Severnom mori (5), severozápadných vodách (6) a juhozápadných vodách (7), a na štúdie o zákaze odhadzovania úlovkov, povinnosti vylodiť úlovky a maximálnom udržateľnom výnose (MSY) v západnej časti Stredozemného mora (8) (9),

—

so zreteľom na knihu s názvom The European Landing Obligation, Reducing discards in complex, multi-species and multi-jurisdictional fisheries (Európska povinnosť vylodiť úlovky, znižovanie odhadzovania úlovkov v rámci komplexného a viacdruhového rybolovu a rybolovu s viacerými jurisdikciami) (10), ktorá bola publikovaná v roku 2019,

—	so zreteľom na správu s názvom A third assessment of global marine fisheries discards (Tretie posúdenie globálneho odhadzovania úlovkov v morskom rybolove), ktorú v roku 2019 uverejnila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0147/2021),

keďže cieľ 14.4 v rámci cieľa 14 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej Organizáciou Spojených národov naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby do roku 2020 účinne zregulovalo rybolov, zastavilo nadmerný, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov a deštruktívne rybolovné praktiky a zaviedlo vedecky podložené riadiace plány v záujme čo možno najrýchlejšej obnovy populácií rýb minimálne na úroveň, pri ktorej je možné dosahovať maximálny udržateľný výnos zodpovedajúci ich biologickým vlastnostiam;

keďže objem ročne odhodených úlovkov v rámci globálneho morského rybolovu sa odhaduje na 9,1 milióna ton, čo predstavuje 10,8 % priemerného ročného výlovu v období 2010 – 2014; keďže najnižšia miera odhadzovania úlovkov bola zaznamenaná v rámci rybolovu zameraného na tuniaky a iné pelagické druhy, zatiaľ čo v prípade rybolovu zameraného na kôrovce bola miera odhadzovania úlovkov najvyššia; keďže v rámci rybolovu zameraného na dnové ryby bol zaznamenaný najvyšší objem odhodených úlovkov a v rámci rybolovu zameraného na mäkkýše (okrem hlavonožcov) najnižší objem; keďže ročné celosvetové odhodené úlovky dosiahli vrchol v roku 1989 na úrovni približne 18,8 milióna ton a do roku 2014 postupne klesli na menej ako 10 miliónov ton (11);

keďže odhadzovanie úlovkov je bežnou rybárskou praxou a spočíva v tom, že sa do mora vracajú uhynuté alebo živé nechcené úlovky, a to z dôvodu, že jedince sú poškodené, nedosahujú predpísanú veľkosť (obmedzenia týkajúce sa minimálnej veľkosti), alebo z dôvodu predajnosti, nedostatku kvót alebo pravidiel týkajúcich sa zloženia úlovkov; keďže pred zavedením povinnosti vylodiť úlovky nebolo povolené uchovávať ryby nedosahujúce predpísanú veľkosť na palube ani ich vykladať;

keďže nechcené a odhodené úlovky predstavujú značné plytvanie prírodnými zdrojmi určenými na ľudskú spotrebu a môžu mať a často aj majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie populácií rýb a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybárstva; keďže určitej miere nechcených vedľajších úlovkov a odhadzovania nemožno zamedziť, najmä v zmiešanom rybolove;

E.	keďže historicky vysoká miera odhadzovania úlovkov v niektorých rybolovných oblastiach EÚ predstavuje vážny problém pre dlhodobú udržateľnosť rybárstva EÚ a spochybňuje dôveryhodnosť rybárskej politiky Únie;

F.	keďže zákaz umelého zvyšovania ceny, tzv. high grading (zbavovanie sa obchodovateľných rýb), ktorý bol v EÚ zavedený v roku 2010, sa nevykonáva dostatočne;

keďže spoločná rybárska politika (SRP), reformovaná v roku 2013, zabezpečuje minimalizáciu negatívnych vplyvov rybolovných činností na morský ekosystém a zavádza tieto ciele: a) „postupne odstraňuje odhadzovanie úlovkov na individuálnom základe pri zohľadnení najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva a postupným zabezpečením toho, aby sa úlovky [regulovaných komerčných druhov] vyloďovali“ a b) „podľa potreby čo najlepšie využíva nechcené úlovky, bez toho, aby sa pre takéto úlovky, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, vytvoril trh“;

keďže neexistujú spoľahlivé údaje o odhadzovaní úlovkov ani vedecké dôkazy, ktoré by naznačovali, že plnenie povinnosti vylodiť úlovky viedlo k podstatnému zníženiu nechcených úlovkov; keďže nedostatočné plnenie tejto povinnosti mohlo viesť k tomu, že úlovky sú v niektorých druhoch rybolovu menej viditeľné, a mohlo spôsobiť zníženie kvality vedeckých odporúčaní a údajov;

keďže odvetvie rybárstva dosiahlo pokrok smerom k dosiahnutiu cieľa maximálneho udržateľného výnosu; keďže 99 % vylodených úlovkov v Baltskom mori, Severnom mori a Atlantickom oceáne v roku 2020, ktoré riadi výlučne EÚ a pre ktoré sú k dispozícii vedecké hodnotenia, pochádzalo z udržateľného rybolovu; keďže v severovýchodnom Atlantiku bola biomasa plne hodnotených populácií v roku 2018 o 48 % vyššia ako v roku 2003; keďže závažné problémy pretrvávajú najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, kde sa nadmerne loví približne 75 % vedecky hodnotených populácií;

keďže povinnosť vylodiť úlovky postupne zavádzaná v priebehu štyroch rokov (2015 – 2019) znamená, že všetky úlovky druhov, ktoré podliehajú obmedzeniam výlovu a v Stredozemnom mori sa na ne vzťahujú minimálne veľkosti, ulovených vo vodách EÚ alebo v určitých prípadoch plavidlami EÚ v medzinárodných vodách, sa musia vylodiť a odpočítať od uplatniteľných kvót, pričom je zakázané využívať na priamu ľudskú spotrebu ryby, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť;

keďže podľa výboru STECF (12) neboli poskytnuté žiadne informácie o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky v prípade diaľkových flotíl pôsobiacich mimo vôd Únie; keďže Poradná rada pre diaľkové flotily (LDAC) zdôraznila, že povinnosť vylodiť úlovky sa v praxi nevzťahuje na plavidlá EÚ loviace mimo vôd EÚ;

keďže vylodené ryby nedosahujúce minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť sa naďalej používajú na rybiu múčku, krmivo pre spoločenské zvieratá alebo ako návnada pri rybolove s košom, a to s nízkou ekonomickou mierou návratnosti; keďže tieto alternatívne spôsoby použitia sú ekonomicky uskutočniteľné, ak sa v blízkosti prístavu vykládky nachádza výrobné zariadenie, ale uskutočniteľnosť klesá (alebo sa úplne stráca), ak je potrebná logistika a infraštruktúra pre diaľkovú dopravu alebo investície do nových výrobných zariadení (13);

M.	keďže niekoľko členských štátov navrhuje, aby sa právne predpisy zmenili tak, aby sa ryby nedosahujúce minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, mohli použiť na charitatívne účely;

keďže povinnosť vylodiť úlovky nie je úplným zákazom odhadzovania úlovkov, pretože sa vzťahuje len na regulované druhy (celkové povolené výlovy a regulované rybolovné úsilie, pre ktoré bola stanovená minimálna veľkosť) a obsahuje výnimky týkajúce rýb s poškodením spôsobeným predátormi a vysokej miery prežitia a výnimku de minimis až do výšky 5 % v prípadoch, keď je ťažké dosiahnuť zvýšenie selektívnosti alebo keď sú so spracovaním nechcených úlovkov spojené neprimerané náklady; keďže vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky závisí aj od rozsiahleho využívania dočasných výnimiek, ktoré si vyžadujú preskúmanie na základe vedeckého posúdenia, na čo je potrebný čas a úsilie rozhodujúcich činiteľov a odvetvia rybolovu;

keďže miera odhadzovania úlovkov sa značne líši podľa regiónov a druhov, pričom v rybolove, kde má väčšina úlovku alebo celý úlovok komerčnú hodnotu a využíva sa, nedochádza k žiadnemu alebo len malému odhadzovaniu úlovkov, tak ako je to v prípade maloobjemového alebo tradičného rybolovu a rybolovu, ktorého produkcia je určená na priamu ľudskú spotrebu;

keďže maloobjemový rybolov zamestnáva viac prevádzkovateľov a používa selektívnejší výstroj, čo spôsobuje menšie environmentálne škody a zohráva kľúčovú sociálnu a hospodársku úlohu, ako sa zdôrazňuje v správe Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) o stave rybolovu v Stredozemnom a Čiernom mori (SoMFi) z roku 2018;

keďže odhodené úlovky rýb prispievajú ku kŕmeniu celého radu nekrofágnych druhov, od vtáčích až po mezopelagické a bentické spoločenstvá, ktoré sú dôležité pre trofický ekologický reťazec; keďže vedecká literatúra uvádza, že zníženie odhadzovania úlovkov prostredníctvom povinnosti vylodiť úlovky môže mať vplyv na populácie niekoľkých druhov žijúcich v niektorých oblastiach, vo všeobecnosti je to však nepravdepodobné;

keďže blokačné druhy sú druhy rýb alebo populácie rýb, pri ktorých má daný členský štát, flotila alebo plavidlo menej rybolovných možností (kvót) ako v prípade iných druhov; keďže úplné a prísne dodržiavanie povinnosti vylodiť úlovky, najmä v zmiešanom rybolove, by znamenalo uzavretie príslušného rybolovu („zablokovanie“) po vyčerpaní (obmedzenej) kvóty pre tento druh s cieľom zastaviť jeho ďalšie úlovky; keďže možnosť zablokovania v zmiešanom rybolove zostáva vážnym problémom, ktorý mohol prispieť k nedostatočnému vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky a k obmedzenej výmene kvót medzi členskými štátmi, čím sa zhoršilo nedostatočné využívanie rybolovných možností;

keďže selektívnosť úplne nevyrieši problémy v tomto druhu rybolovu, pretože zníženie úlovkov príslušných blokačných populácií bez zapríčinenia veľkých strát v prípade iných obchodovateľných úlovkov môže byť technicky náročné, čo príslušným flotilám spôsobuje vážne ekonomické ťažkosti; keďže nedávno boli prijaté rezervy kvót pre vedľajšie úlovky, a to s cieľom bojovať proti situáciám spôsobeným blokačnými druhmi, pričom účinnosť tohto opatrenia ešte treba posúdiť;

T.	keďže množstvo nechcených rýb ulovených v sieti a vytiahnutých na palubu možno výrazne znížiť v prvom rade prostredníctvom priestorového a časového zamedzenia a opatrení technickej selektívnosti, čím sa skráti čas manipulácie, spotreba paliva a potreby skladovania;

keďže výbor STECF zdôrazňuje, že v spoločných odporúčaniach regionálnych skupín členských štátov týkajúcich sa vykonávania povinnosti vylodiť úlovky v roku 2021 bolo uvedených pomerne málo opatrení zameraných na zvýšenie selektívnosti; keďže počet pilotných projektov na testovanie selektívnejšieho výstroja alebo stratégií na zabránenie nechceným úlovkom v súlade s článkom 14 spoločnej rybárskej politiky klesá;

V.	keďže Rada v posledných rokoch odstránila niekoľko druhov zo zoznamu celkového povoleného výlovu, čím zároveň odstránila povinnosť vylodiť úlovky týchto druhov;

W.	keďže povinnosť vylodiť úlovky je nástrojom na dosiahnutie cieľa spoločnej rybárskej politiky spočívajúceho v selektívnosti, a nie samotným cieľom;

X.	keďže nedávno boli prijaté rezervy kvót pre vedľajšie úlovky, a to s cieľom bojovať proti situáciám spôsobeným blokačnými druhmi;

keďže odhadzovanie nechcených úlovkov je javom, ktorý sa vyskytuje vo všetkých rybolovných oblastiach na celom svete a nie je jedine problémom Európy; keďže vody EÚ sa vyznačujú hojnosťou zmiešaného rybolovu; keďže niekoľko tretích krajín a samosprávnych území vrátane Kanady, Faerských ostrovov, Nórska, Islandu, Čile a Nového Zélandu v rôznej miere zaviedlo zákaz odhadzovania úlovkov; keďže ďalšie tretie krajiny, napríklad USA, nezakázali odhadzovanie úlovkov, pretože ich právne predpisy v oblasti rybárstva namiesto toho využívajú na zníženie nechcených úlovkov iné prístupy; keďže zákaz odhadzovania úlovkov v Nórsku a na Islande bol v reakcii na konkrétne problémy v priebehu posledných 30 rokov upravovaný; keďže vplyv zákazu odhadzovania úlovkov v Čile ešte nie je úplne známy, pretože sa začal uplatňovať len nedávno; keďže odhadzovanie úlovkov zostáva jedným z hlavných problémom v riadení rybárstva Nového Zélandu;

keďže zásada relatívnej stability, ktorá bola prvýkrát stanovená v základnom nariadení o spoločnej rybárskej politike z roku 1983 a v praxi sa vykonáva podľa nariadenia o celkovom povolenom výlove a kvótach z toho istého roku, stanovuje distribučný kľúč celkového povoleného výlovu podľa členských štátov na základe zásad rozdeľovania historických úlovkov (1973 – 1978), závislosti zakotvenej v haagskych preferenciách z roku 1976 a jurisdikčných strát (1973 – 1976);

AA.	keďže bolo uverejnených takmer 4 000 vedeckých dokumentov o odhadzovaní úlovkov, z ktorých viac ako 3 700 súvisí s priemyselným rybolovom, zatiaľ čo menej ako 200 dokumentov sa zameriava na maloobjemový pobrežný rybolov;

AB.

keďže od roku 1950 prešli mnohé morské druhy v rôznych skupinách zmenami v zemepisnom rozšírení a sezónnej aktivite, a to v reakcii na otepľovanie oceánov a biogeochemické zmeny v rámci ich biotopov, ako je úbytok kyslíka, čo viedlo k posunu v zložení a hojnosti druhov a produkcii biomasy v ekosystémoch od rovníka k pólom; keďže zmena v rozložení populácií rýb má vplyv na budúce riadenie rybárstva, a teda aj na vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky;

AC.

keďže Komisia vykonala v júli 2011 pred predložením návrhu nového základného nariadenia o spoločnej rybárskej politike sociálno-ekonomické posúdenie vplyvu politík znižovania odhadzovania úlovkov, ale doteraz nevykonala dôkladnú analýzu jeho sociálno-ekonomického vplyvu a účinkov na bezpečnosť na palube ani neposkytla odpovede na obavy týkajúce sa vykonávania, ktoré vyjadrili poradné rady a členské štáty;

AD.	keďže miera, do akej sa podarilo znížiť odhadzovanie úlovkov, je stále neznáma; keďže až päť členských štátov neodpovedalo na dotazník Komisie týkajúci sa vykonávania povinnosti vylodiť úlovky za rok 2019 a dva z týchto štátov tak neurobili za posledné tri roky;

AE.

keďže rozdiely v kontrole a presadzovaní povinnosti vylodiť úlovky môžu viesť k nerovnakým podmienkam v rámci členských štátov i medzi nimi; keďže Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) vo svojich správach hodnotiacich dodržiavanie povinnosti vylodiť úlovky zistila nedostatočné vykonávanie zo strany členských štátov a predložila odporúčania na zlepšenie kontroly;

AF.	keďže Komisia musí do 31. decembra 2022 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní spoločnej rybárskej politiky vrátane povinnosti vylodiť úlovky;

potvrdzuje celkový cieľ EÚ, ktorým je zabezpečiť udržateľné využívanie populácií rýb a ochranu morských ekosystémov; zdôrazňuje, že zníženie odhadzovania úlovkov a minimalizácia nechcených úlovkov je prioritou verejnej politiky, ktorá bola vytvorená ako reakcia na obavy týkajúce sa zodpovednosti, ochrany prírodných zdrojov a plytvanie týmito zdrojmi, ako aj na vedeckú potrebu plne objasniť všetky dôvody rybolovnej úmrtnosti;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročné správy Komisie o súčasnom stave SRP obsahujú veľmi málo informácií o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky, pričom dosiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie o rozsahu, v akom došlo k zníženiu odhadzovania úlovkov v rámci tejto povinnosti, a neexistuje analýza sociálno-ekonomického vplyvu tejto povinnosti alebo jej vplyvu na bezpečnosť na palube rybárskych plavidiel;

uznáva, že zavedenie povinnosti vylodiť úlovky predstavuje zmenu paradigmy a jednu z najväčších výziev v histórii riadenia rybárstva EÚ – od zaznamenávania vylodení a v určitých prípadoch dokonca stanovenia povinného odhadzovania úlovkov až po systém, v ktorom sa zaznamenáva celý úlovok – čo má spoločne so zavedením politiky maximálneho udržateľného výnosu nevyhnutne celý rad ďalekosiahlych krátkodobých aj dlhodobých ekologických a sociálno-ekonomických vplyvov; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť sociálno-ekonomický vplyv povinnosti vylodiť úlovky;

poznamenáva, že politika maximálneho udržateľného výnosu neznamená, že nedochádza k odhadzovaniu úlovkov, a odhadzovanie úlovkov neznamená, že nemožno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos – dôkazy o oboch tvrdeniach možno nájsť v prípade mnohých populácií vrátane druhov ulovených ako vedľajší úlovok;

vyzdvihuje pokrok dosiahnutý v spolupráci so zainteresovanými stranami a kroky prijaté na zlepšenie selektívnosti; konštatuje však, že podľa Komisie a výboru STECF je úroveň plnenia povinnosti vylodiť úlovky naďalej celkovo nízka a k odhadzovaniu úlovkov dochádza približne v rovnakej miere ako v rokoch pred zavedením tejto povinnosti;

uznáva, že podľa nariadenia o kontrole rybárstva existuje od roku 2010 povinnosť zaznamenávať odhodené úlovky v lodnom denníku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek zavedeniu povinnosti vylodiť úlovky stále existuje málo spoľahlivých údajov a poznatkov o objeme odhodených úlovkov, že množstvo preventívneho celkového povoleného výlovu sa zvýšilo na rozdiel od zníženia množstiev analytického celkového povoleného výlovu a že dostupnosť vedeckých informácií o stave populácií sa výrazne nezlepšila;

poznamenáva, že povinnosť vylodiť úlovky vyvoláva v odvetví rybolovu a vo vedeckej komunite z dôvodu prekážok rôznej povahy neustále obavy; poukazuje na to, že zdrojom obáv v odvetví rybárstva je nedostatok primeranej infraštruktúry v prístavoch, rastúce prevádzkové náklady, nedostatočné stimuly na dodržiavanie predpisov zo strany orgánov a ťažkosti pri dosahovaní väčšej selektívnosti pri niektorých druhoch rybolovu bez toho, aby bola ohrozená hospodárska životaschopnosť rybolovu, najmä v zmiešanom rybolove vystavenom vysokému riziku situácií spôsobených blokačnými druhmi, čo vedie k nedostatočnému využívaniu dostupných kvót a potenciálnemu predčasnému ukončeniu rybolovu a spôsobuje dotknutým flotilám vážne hospodárske ťažkosti; konštatuje, že doteraz boli hlásené len dva prípady: solea európska (Belgicko) a tuniak okatý (Francúzsko);

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ťažkosti pri vykonávaní zákazu odhadzovania úlovkov viedli k negatívnemu obrazu rybárov a úsilia odvetvia rybárstva, a to i napriek pokroku dosiahnutému pri plnení cieľa maximálneho udržateľného výnosu;

berie na vedomie nedávno prijaté opatrenia, pokiaľ ide o výmeny kvót a rezervy kvót pre druhy ulovené ako vedľajší úlovok, hoci tieto opatrenia väčšinou nie sú trvalé a sú predmetom rokovaní medzi členskými štátmi a ich účinnosť sa ešte musí dôkladne posúdiť; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť administratívne prekážky brániace účinnému vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky a posilniť rozvoj a využívanie nového selektívneho výstroja a ďalej rozvíjať účinné plány na zníženie vedľajších úlovkov s cieľom obnoviť zraniteľné populácie;

10.

zdôrazňuje potenciál a potrebu využívania výnimiek (výnimka na základe vysokej miery prežitia a výnimka de minimis), ktoré sú stanovené v nariadení na uľahčenie vykonávania a kompenzáciu prípadného výskytu blokačných situácií; pripomína, že treba poskytovať spoľahlivé a presné dôkazy a údaje, a odporúča zefektívniť proces udeľovania výnimiek vrátane lepšieho zberu vedeckých údajov;

11.

zdôrazňuje, že výbor STECF uznal, že kvalita údajov poskytovaných na zdôvodnenie výnimiek sa od predloženia prvých spoločných odporúčaní v roku 2014 vo všeobecnosti zlepšila; uznáva, že poskytovanie údajov a informácií na zdôvodnenie výnimiek môže byť vzhľadom na povahu požadovaných údajov náročné; so znepokojením však konštatuje, že výbor STECF zdôraznil, že existuje mnoho prípadov, keď sa poskytnuté informácie a údaje nevzťahujú na konkrétne druhy a/alebo rybolov, a že na zdôvodnenie viacerých výnimiek sa používajú tie isté štúdie a hypotézy; zdôrazňuje, že v dôsledku absencie údajov a informácií týkajúcich sa konkrétnych druhov a rybolovu je ťažké posúdiť pravdepodobný vplyv navrhovanej výnimky alebo otázku, či daná výnimka spĺňa podmienky pre výnimku de minimis alebo výnimku na základe vysokej miery prežitia;

12.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že postupné znižovanie určitých flexibilných opatrení, ako je výnimka de minimis, môže spôsobiť alebo zhoršiť blokačný účinok a viesť k uzavretiu rybolovu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať účinné systémy na zníženie vedľajších úlovkov v menej selektívnom rybolove, ako je napr. lov pelagickými vlečnými sieťami;

13.

poukazuje na to, že povinnosť vylodiť úlovky nie je sama osebe cieľom, ale nástrojom, ktorý má podnietiť zavádzanie zlepšení v rybolove a prevádzke, stimulovať vývoj a používanie selektívnejšieho výstroja, aby sa množstvo nechcených úlovkov znížilo na minimum, a zlepšiť dokumentáciu o úlovkoch s cieľom lepšie pochopiť a vedecky posúdiť populácie rýb; konštatuje, že mnohí rybári nesúhlasia s prepojením medzi cieľmi týkajúcimi sa povinnosti vylodiť úlovky a jej vykonávaním, čo sa často ukazuje ako prekážka pri ich plnení; uznáva, že hoci dosiahnutie tohto konečného cieľa si vyžaduje čas a dostatočné znalosti, treba vyvinúť väčšie úsilie na podporu jednotného chápania tohto cieľa a zavedenie výsledkov štúdií uskutočnených vedcami a rybármi do praxe, aby sa tak zvýšila selektívnosť a znížili nechcené úlovky; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala plány na zlepšenie selektívnosti, v prípade potreby aj prostredníctvom stimulov na využívanie selektívnejšieho výstroja;

14.

zdôrazňuje špecifiká najvzdialenejších regiónov, najmä pokiaľ ide o plavidlá, starnúce flotily a prístavy s obmedzenou skladovacou a spracovateľskou kapacitou, v dôsledku čoho môže byť povinnosť vylodiť úlovky neuskutočniteľná;

15.

poznamenáva, že úrovne odhadzovania úlovkov sa medzi jednotlivými druhmi rybolovu a morskými oblasťami výrazne líšia, čo vyvoláva dojem, že uplatňovanie jednotného pravidla pre všetkých nemusí byť optimálnou stratégiou, ktorá by rybárov stimulovala k väčšej selektívnosti; vyzýva Komisiu, aby identifikovala hlavné nedostatky a pre jednotlivé druhy rybolovu v každej morskej oblasti navrhla upravené a individuálne prispôsobené riešenia, pričom treba osobitnú pozornosť venovať maloobjemovému tradičnému rybolovu, a to najmä v najvzdialenejších regiónoch;

16.

pripomína, že súčasný právny rámec poskytuje členským štátom právny základ na aktívnu spoluprácu pri stanovovaní pravidiel selektívneho rybolovu flexibilnejším spôsobom a zavádzaní vedecky overených nástrojov na zmiernenie; vyzýva členské štáty, aby posilnili vzájomnú spoluprácu prostredníctvom regionálneho prístupu, a to aj zapojením príslušných zainteresovaných strán a poradných rád, a aby na tento účel využívali dotácie, ktoré majú k dispozícii; opakuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky pri vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky;

17.

víta výsledky nedávnych vedeckých štúdií (napr. DiscardLess, MINOUW a LIFE iSEAS) o inovatívnej selektívnosti výstroja, stratégiách zabránenia nechceným úlovkom a úpravách plavidiel umožňujúcich nakladanie s nechcenými úlovkami na palube; domnieva sa, že je potrebné pokračovať vo výskume s cieľom zlepšiť selektívnosť výstroja, stratégie zabránenia nechceným úlovkom a manipuláciu s nechcenými úlovkami; víta návrh Misie Starfish 2030: obnova nášho oceánu a vôd, pričom sa domnieva sa, že misia v oblasti zdravých oceánov, morí a pobrežných a vnútrozemských vôd pomôže vypracovať naliehavo potrebné riešenia, ktoré budú mať priamy vplyv na odvetvie rybolovu a na udržateľné využívanie a riadenie oceánskych zdrojov;

18.

zdôrazňuje, že účinné systémy riadenia rybárstva vrátane schopnosti využívať všetky prvky na riadne vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky a dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky musia byť podložené presnou a spoľahlivou dokumentáciou o úlovkoch a vedeckými údajmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby zintenzívnili úsilie o úplné vykonávanie príslušných právnych predpisov EÚ a aby prijali ďalšie opatrenia na zabezpečenie úplnosti dokumentácie a zberu údajov, a to spôsobom primeraným rybolovnej kapacite danej maloobjemovej pobrežnej flotily;

19.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom náležitej kontroly nad povinnosťou vylodiť úlovky a jej dodržiavaním a zdôrazňuje negatívny vplyv týchto nedostatkov na udržateľnosť, a to aj v dôsledku stanovenia celkového povoleného výlovu na základe celkového úlovku vrátane zvyšovania kvót/celkového povoleného výlovu s cieľom zahrnúť ryby, ktoré sa predtým odhadzovali;

20.

zdôrazňuje, že existencia početných pravidiel, výnimiek a odchýlok prijatých v posledných rokoch komplikuje vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky a hodnotenie súladu agentúrou EFCA, v dôsledku čoho je ťažšie dosahovať ciele ochrany a zlepšovania udržateľnosti rybolovu; zdôrazňuje, že využívanie výnimiek stanovených v spoločnej rybárskej politike je mimoriadne dôležité pre vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky;

21.

požaduje lepšie využívanie nových technológií a digitálnych riešení vyvinutých v spolupráci s rybárskym odvetvím a orgánmi členských štátov v záujme zlepšenia monitorovania, kontroly a dohľadu pri plnom rešpektovaní práv na súkromie a obchodného tajomstva;

22.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu rybárov a iných zainteresovaných strán pri vykonávaní politík, čím sa podporuje kultúra dodržiavania predpisov a postupné, priebežné a adaptabilné zmeny pravidiel týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky; zdôrazňuje ďalšie prínosy dobrovoľných a stimulačných systémov na zlepšenie zapojenia rybárov;

23.

zdôrazňuje, že hoci zlepšovanie selektívnosti musí byť naďalej jednou z hlavných priorít, vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky si vyžaduje medziodvetvový prístup a vytvorenie jasných stimulov na podporu využívania najlepších postupov na zmiernenie; odporúča tieto sprievodné opatrenia a nástroje riadenia:

a)	ďalšie využívanie a optimalizácia nástrojov založených na kvótach v súlade so zásadami spoločnej rybárskej politiky, pokiaľ sa zavedú účinné kontrolné opatrenia, ako napríklad:

—	prerozdelenie kvót v súlade s očakávaným zložením úlovkov;

—

úpravy prostredníctvom flexibilnej a účinnej výmeny kvót s ostatnými členskými štátmi a susednými tretími krajinami, s ktorými EÚ využíva spoločné zásoby, aby sa zabránilo nedostatočnému využívaniu kvót, napríklad prechodom na trvalé a nie len raz ročne obnoviteľné mechanizmy po stanovení celkového povoleného výlovu a kvót v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;

—	pridelenie odhadovaného podielu odhadzovaných úlovkov na kvótach pre rybárov, najmä rybárov vykonávajúcich maloobjemový rybolov, ktorí sa rozhodnú používať selektívnejší výstroj;

preskúmanie uskutočniteľnosti vykonávania námorného priestorového plánovania a riadenia založeného na jednotlivých oblastiach s cieľom zabrániť odhadzovaniu úlovkov prostredníctvom nasmerovania rybárov do oblastí, v ktorých je nižšia pravdepodobnosť výskytu rýb s nedostatočnou veľkosťou, pričom treba zabezpečiť, aby takéto opatrenia neviedli k rozsiahlemu nevyužívaniu iných druhov komerčnej veľkosti;

c)	poskytnutie väčšej pružnosti rybárom pri výbere riešení týkajúcich sa výstroja spolu s väčšou zodpovednosťou za dokumentáciu (úplná dokumentácia úlovkov);

d)	zavedenie pružných mechanizmov schvaľovania nových typov selektívneho výstroja s cieľom motivovať zainteresované strany, aby sa prihlasovali do pilotných projektov a realizovali ich;

e)	udelenie výhradného prístupu k miestam rybolovu alebo na konkrétne obdobia s cieľom podporiť selektívnosť;

f)	prijatie stratégií na čo najlepšie využitie nechcených úlovkov na iné účely ako na ľudskú spotrebu bez toho, aby sa vytvoril dopyt po úlovkoch nedosahujúcich požadovanú veľkosť, pokiaľ je to pre rybárov z ekonomického a prevádzkového hľadiska uskutočniteľné;

vypracovanie atlasu odhadzovania úlovkov ako súpisu nechcených úlovkov v jednotlivých druhoch rybolovu a rybolovných oblastiach s cieľom lepšie rozvinúť regionálne plány pre vedľajšie úlovky so zapojením členských štátov a odvetvia rybolovu a s podporou Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu;

h)	využívanie a rozvoj dobrovoľných nástrojov umelej inteligencie spojených so stimulmi s cieľom zvýšiť selektívnosť a kontrolu a zlepšiť identifikáciu druhov, a to v spolupráci s odvetvím rybolovu a orgánmi členských štátov;

i)	postupné zavádzanie požiadavky uplatňovať rovnakú politiku odhadzovania úlovkov pri dovoze produktov rybárstva z tretích krajín, aby sa tak z hľadiska európskej flotily odstránili komparatívne nevýhody a nekalá súťaž a zároveň sme smerovali k lepšej ochrane svetových rybolovných zdrojov;

obnovenie povinnosti Komisie každoročne podávať správu o aktuálnom stave spoločnej rybárskej politiky a o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky a poskytovať viac informácií o jej vykonávaní vrátane sociálno-ekonomického vplyvu a, okrem iného, spotreby paliva, skladovacieho priestoru, vplyvu na bezpečnostné a pracovné podmienky na palube rybárskych plavidiel, zníženia odhadzovania úlovkov a nechcených úlovkov a zlepšenia stavu populácií rýb (maximálny udržateľný výnos);

24.

vyzýva Komisiu, aby v rámci hodnotiacej správy o vykonávaní spoločnej rybárskej politiky, ktorá sa má predložiť v roku 2022, predovšetkým:

a)	posúdila, do akej miery sa dosiahlo zníženie odhadzovania úlovkov v rámci povinnosti vylodiť úlovky a či to prispelo k zlepšeniu stavu populácií rýb (maximálny udržateľný výnos) a k zníženiu vplyvu na morský ekosystém;

b)	v súlade s odporúčaniami FAO a MOP posúdila sociálno-ekonomický vplyv povinnosti vylodiť úlovky, systém odmeňovania, počet členov posádky a bezpečnostné a pracovné podmienky na palube;

c)	identifikovala a monitorovala rybolov v oblastiach, kde vedecké dôkazy naznačujú, že dosiahnutie zvýšenia selektívnosti je v súčasnosti zložité;

d)	vyhodnotila účinnosť a uplatniteľnosť nedávno prijatých rezerv kvót pre vedľajšie úlovky ako účinného a uplatniteľného nástroja na boj proti situáciám spôsobeným blokačnými druhmi;

e)	posúdila vplyv druhov, ktoré Rada v posledných rokoch vyňala zo zoznamu populácií podliehajúcich celkovému povolenému výlovu, na udržateľnosť a vyhodnotila možné dôsledky ich opätovného zaradenia do systému celkového povoleného výlovu;

f)	identifikovala a odstránila administratívne ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri vypracúvaní a realizácii pilotných projektov v oblasti selektívnosti a ktoré brzdia úsilie rybárov o väčšiu selektívnosť;

identifikovala obchodné a/alebo charitatívne príležitosti v úsilí o čo najlepšie využitie týchto nezamedziteľných vylodených úlovkov nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť a nechcených úlovkov, aby sa zabránilo plytvaniu prírodnými zdrojmi, ako aj ohrozeniu cieľov spoločnej rybárskej politiky v oblasti udržateľnosti;

h)	posúdila, či je súčasná politika povinnosti vylodiť úlovky vhodná na daný účel, a vyhodnotila uskutočniteľnosť prispôsobenia povinnosti vylodiť úlovky podľa jednotlivých druhov rybolovu a/alebo populácie;

vyhodnotila spôsoby lepšieho prispôsobenia a zjednodušenia článku 15 spoločnej rybárskej politiky s cieľom uľahčiť vykonávanie a pochopenie tohto článku všetkými zainteresovanými stranami, a najmä využívanie celkových dostupných nástrojov, ktoré poskytuje platný právny rámec, zo strany členských štátov v záujme zlepšenia selektívnosti a zníženia množstva nechcených úlovkov;

25.

vyzýva Komisiu, aby v náležitom prípade na základe tohto hodnotenia predložila legislatívny návrh s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti zníženia odhadzovania úlovkov a zlepšenia stavu populácií;

26.

zdôrazňuje znepokojenie nad tým, že na populácie využívané spoločne s tretími krajinami sa vždy nevzťahujú rovnaké ustanovenia o odhadzovaní úlovkov; zdôrazňuje potrebu postupnej konvergencie, pokiaľ ide o hlavné ciele riadenia rybárstva, s cieľom zabezpečiť najvyššie normy v záujme dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu spoločného morského ekosystému, udržateľnosti rybolovných činností a zachovania rovnakých podmienok s tretími krajinami, najmä so Spojeným kráľovstvom;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2) Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105.

(3) Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12.

(4) Borges, L., The unintended impact of the European discard ban, ICES Journal of Marine Science, zväzok 78, 1. vydanie, január – február 2021, s. 134 – 141, https://doi.org/10.1093/icesjms/fsaa200

(5) Povinnosť vylodiť úlovky a blokačné druhy pri viacdruhovom a zmiešanom rybolove – Severné more.

(6) Povinnosť vylodiť úlovky a blokačné druhy pri viacdruhovom a zmiešanom rybolove – severozápadné vody.

(7) Povinnosť vylodiť úlovky a blokačné druhy pri viacdruhovom a zmiešanom rybolove – juhozápadné vody.

(8) Zákaz odhadzovania úlovkov, povinnosť vylodiť úlovky a maximálny udržateľný výnos v západnej časti Stredozemného mora – prípad Španielska.

(9) Zákaz odhadzovania úlovkov, povinnosť vylodiť úlovky a maximálny udržateľný výnos v západnej časti Stredozemného mora – prípad Talianska.

(10) Uhlmann, Sven & Ulrich, Clara & Kennelly, Steven. (2019). The European Landing Obligation Reducing Discards in Complex, Multi-Species and Multi-Jurisdictional Fisheries: Reducing Discards in Complex, Multi-Species and Multi-Jurisdictional Fisheries.

(11) A third assessment of global marine fisheries discards, FAO, 2019.

(12) Evaluation of Member States' Annual Reports on the Landing Obligation (for 2019) (Hodnotenie výročných správ členských štátov o povinnosti vylodiť úlovky (za rok 2019)) (STECF-Adhoc-20-02).

(13) Odbytiská pre nechcené úlovky. EUMOFA. 2020.