8.12.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 494/106

P9_TA(2021)0109

Stratégia EÚ pre udržateľný cestovný ruch

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o vytvorení stratégie EÚ pre udržateľný cestovný ruch (2020/2038(INI))

(2021/C 494/09)

Európsky parlament

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 195,

—

so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa zriaďuje osobitný režim pre najvzdialenejšie regióny,

—

so zreteľom na článok 174 ZFEÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o doprave a cestovnom ruchu v roku 2020 a v ďalšom období (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2020 s názvom Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období (COM(2020)0550) a na prijatie balíka opatrení v oblasti cestovného ruchu a dopravy,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Identifikácia potrieb obnovy Európy (SWD(2020)0098),

—

so zreteľom na správu Komisie z 11. júna 2020 o modrej ekonomike EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2019 o negatívnom vplyve bankrotu spoločnosti Thomas Cook na cestovný ruch EÚ (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2019 o konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu ako hnacej sily udržateľného rastu, pracovných miest a sociálnej súdržnosti v EÚ v nasledujúcom desaťročí,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Nová európska stratégia pre kultúru (COM(2018)0267),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864 zo 17. mája 2017 o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086) a na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. marca 2017 o námornom cestovnom ruchu (SWD(2017)0126),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2017 o tejto agende (5),

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv (6),

—

so zreteľom na deklaráciu Cork 2.0 z 5. a 6. septembra 2016,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o smere k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (10) a z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020 (11),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. septembra 2020 s názvom Rozvoj udržateľnejšieho cestovného ruchu pre mestá a regióny EÚ,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2020 k cestovnému ruchu a doprave v roku 2020 a v ďalšom období,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0033/2021),

A.

keďže cestovný ruch je prierezovou hospodárskou činnosťou, ktorá má rozsiahly vplyv na životné prostredie a klímu a na hospodárstvo EÚ ako celok, najmä na hospodársky rast, zamestnanosť a sociálny a udržateľný rozvoj regiónov;

B.

keďže odvetvie cestovného ruchu priamo a nepriamo zamestnáva 27 miliónov ľudí, čo zodpovedá 11,2 % celkovej zamestnanosti v EÚ a v roku 2019 predstavovalo 10,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ; keďže cestovný ruch pomáha podporovať vyváženú regionálnu štruktúru, pozitívne vplýva na regionálny rozvoj a mal by prispievať k ochrane biodiverzity, sociálnemu blahobytu a hospodárskej bezpečnosti miestnych spoločenstiev;

C.

keďže hodnotový reťazec cestovného ruchu predstavuje podľa Komisie jeden z hlavných priemyselných ekosystémov Európy, je zložitý a pozostáva zo štyroch úzko prepojených kľúčových prvkov – dopravy, ubytovania, skúseností a sprostredkovania; keďže pre úspech odvetvia je rozhodujúca úroveň vzájomného pôsobenia medzi týmito štyrmi prvkami; keďže cestovný ruch má vplyv na zmenu klímy tým, že prispieva k tvorbe 8 % celosvetových emisií CO2 (12); keďže odvetvie cestovného ruchu zahŕňa širokú škálu rôznych služieb a povolaní; keďže tomuto odvetviu dominujú najmä malé a stredné podniky (MSP), ktorých činnosti vytvárajú zamestnanosť a bohatstvo v regiónoch, ktoré sú od neho závislé;

D.

keďže v roku 2018 sa 51,7 % ubytovacích zariadení cestovného ruchu v EÚ nachádzalo v pobrežných a prímorských oblastiach, ktoré sú obzvlášť citlivé na účinky zmeny klímy, pričom 32,9 % z nich bolo vo vidieckych oblastiach; keďže najvzdialenejšie regióny sa vyznačujú odľahlosťou, ostrovným charakterom a výraznou hospodárskou a sociálnou závislosťou od odvetví cestovného ruchu a dopravy, v dôsledku čoho sú ešte zraniteľnejšie voči účinkom pandémie COVID-19;

E.

keďže cestovný ruch a doprava patria medzi odvetvia, ktoré ochorenie COVID-19 postihlo najviac; keďže v EÚ je ohrozených najmenej 6 miliónov pracovných miest, napríklad sezónni pracovníci a pracovníci v zraniteľnej situácii; keďže obmedzenia cestovania zavedené v reakcii na pandémiu naďalej tvrdo postihujú celosvetový a európsky cestovný ruch, pričom podľa najnovších údajov Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch (UNWTO) klesol v roku 2020 počet turistov prichádzajúcich v rámci medzinárodného cestovného ruchu o 70 %; keďže v rámci nástroja Next Generation EU Komisia vyčíslila základnú potrebu investícií do ekosystému cestovného ruchu vo výške 161 miliárd EUR, čo je 22 % celkového nedostatku investícií v EÚ; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 vážne ovplyvnila všetky druhy dopravy, najmä leteckú prepojenosť, a mala za následok pokles leteckých služieb, čo v niektorých prípadoch viedlo k strate trás; keďže to malo osobitný dosah na najvzdialenejšie a ostrovné regióny v EÚ, pre ktoré má prístupnosť a prepojenosť zásadný význam; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 viedla k tomu, že milióny cestujúcich a spotrebiteľov čelia neistote, pokiaľ ide o ich práva, vrátane zložitých a často neuspokojených žiadostí o náhradu nákladov; keďže obnova dôvery spotrebiteľov je pre budúcnosť tohto odvetvia mimoriadne dôležitá;

F.

keďže v článku 195 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia by mala koordinovať a dopĺňať činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu najmä podporou konkurencieschopnosti podnikov Únie v tomto odvetví; keďže členské štáty čelia spoločným výzvam a príležitostiam v odvetví cestovného ruchu, ako je predchádzanie krízam a ich riadenie, pokrok smerom k digitálnej a ekologickej transformácii, sociálno-ekonomická a environmentálna udržateľnosť, vytváranie kvalitných pracovných miest, zvyšovanie zručností a odborná príprava pracovníkov a podpora MSP;

G.

keďže opatrenia v prospech odvetvia cestovného ruchu a cestovania sú najúčinnejšie, ak sa prijímajú v rámci koordinovanej stratégie EÚ, pričom sa zohľadňujú vnútroštátne a regionálne potreby a špecifiká;

H.

keďže toto odvetvie je odhodlané urýchliť a vykonávať opatrenia a činnosti, ktoré zabezpečia väčšiu udržateľnosť a odolnosť a prispejú k naplneniu cieľov v oblasti znižovania ekologickej stopy a dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody, najmä klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050;

I.

keďže sa dosiahol pokrok v oblasti ekologickej mobility a súvisiacich trás, ktoré sú reakciou na záujem európskych spotrebiteľov o turistické príležitosti, ktoré by boli ekologickejšie a bližšie k prírode;

J.

keďže efektívny, bezpečný, multimodálny a udržateľný systém hromadnej dopravy by pozitívne prispel k hospodárstvu v oblasti cestovného ruchu, rekreačného cestovania a pohostinstva, pretože umožňuje udržateľné a flexibilné riešenia v súvislosti s právom na mobilitu v celej EÚ, pričom pomáha zachovať prírodné ekosystémy a miestne mestské a prírodné prostredie;

K.

keďže Európsky rok železníc by mal predstavovať ideálny rámec pre iniciatívy na posilnenie udržateľného cestovného ruchu s cieľom zvýšiť atraktívnosť turistických destinácií;

L.

keďže rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) a jej prepojení s mestskými, miestnymi a pobrežnými oblasťami bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľných, alternatívnych a flexibilných dopravných riešení pre cestovanie a cestovný ruch;

M.

keďže sa v cestovnom ruchu vynárajú nové trendy, najmä v dôsledku digitalizácie, vrátane alternatívnych foriem cestovného ruchu, ako je ekologický cestovný ruch, agroturistika a vidiecky cestovný ruch a zdravotný cestovný ruch;

Obnoviť: plány reakcie na účinky ochorenia COVID-19

1.

 zdôrazňuje, že prudké šírenie ochorenia COVID-19 ochromilo odvetvie cestovného ruchu EÚ, čím sa jeho ekosystém dostal pod bezprecedentný tlak; poukazuje na to, že na prežitie tohto odvetvia je nevyhnutná nepretržitá krátkodobá finančná podpora, najmä vzhľadom na druhú a tretiu vlnu pandémie; domnieva sa však, že súčasná kríza by mala priviesť Komisiu a členské štáty k tomu, aby plne uznali význam odvetvia cestovného ruchu, plne ho začlenili do európskych a národných rozvojových plánov, zvýšili kvalitu ponuky, zabezpečili jeho väčšiu udržateľnosť a dostupnosť pre všetkých a začali dlho odkladané verejné a súkromné investovanie do digitalizácie a celkovej modernizácie tohto odvetvia;

2.

 žiada členské štáty, aby bezodkladne v plnej miere zaviedli spoločné a koordinované kritériá bezpečného cestovania, ktoré prijala Rada vo svojom odporúčaní o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu (13), a zároveň uľahčili zavádzanie formulára EÚ na vyhľadanie cestujúcich, pokiaľ možno v digitálnej forme, pri plnom rešpektovaní pravidiel ochrany údajov; poukazuje na dôležitosť dobrovoľných, interoperabilných a anonymizovaných aplikácií na vyhľadávanie, sledovanie a varovanie, ktoré by využívali bránu interoperability vytvorenú Komisiou, bez toho, aby sa údaje používali na iné účely, napríklad na komerčné účely alebo na účely presadzovania práva, a zdôrazňuje význam stanovenia spoločných hygienických kritérií v hlavných dopravných uzloch;

3.

 žiada Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), aby monitorovalo a včas uverejňovalo farebne rozlíšenú mapu krajín a regiónov Únie vrátane ostrovov – ak je k dispozícii dostatok informácií – s cieľom poskytnúť cestujúcim a podnikom koordinovanú a účinnú reakciu; vyzýva členské štáty, aby podporovali šírenie mapy prostredníctvom vnútroštátnych vysielateľov v záujme zabezpečenia toho, že sa mapa dostane aj k občanom, ktorí nemajú žiadne alebo len obmedzené širokopásmové pripojenie;

4.

 vyzýva členské štáty, aby v súlade s odporúčaním Komisie týkajúcim sa stratégie testovania na COVID-19 (14) a s usmerneniami ECDC a Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva vytvorili spoločný a nediskriminačný protokol EÚ o bezpečnosti zdravia na účely testovania pred odchodom, ktoré by malo byť spoľahlivé a cenovo dostupné vrátane technológií rýchleho testovania, testov PCR atď.; naliehavo žiada, aby karanténa zostala krajným riešením, ale ak bude potrebná, aby sa jej trvanie obmedzilo na minimálny počet dní, ktorý by sa mal harmonizovať v celej Únii; zdôrazňuje, že akékoľvek obmedzenie slobody pohybu musí byť primerané, dočasné a jasne spojené s pandémiou COVID-19; poukazuje na to, že v záujme správneho vykonávania protokolu by všetky členské štáty mali byť podporované z finančných prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby koordinovali riadenie testovania v rôznych fázach počas obdobia trvania cesty;

5.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prioritne vytvorili spoločné osvedčenie o očkovaní a systém vzájomného uznávania postupov očkovania na zdravotné účely, ktoré by sa mali zaviesť súbežne s distribúciou očkovacích látok pri súčasnom zachovaní práv jednotlivcov na súkromie a ochranu údajov; domnieva sa, že po sprístupnení očkovacích látok širokej verejnosti a po získaní dostatočných vedeckých dôkazov o tom, že očkované osoby vírus neprenášajú, by sa osvedčenie mohlo považovať za alternatívu k požiadavkám týkajúcim sa testov PCR a karantény na cestovné účely, pričom by sa zachovala potreba dodržiavať súčasné hygienické opatrenia, ako je nosenie rúšok na verejnosti a dodržiavanie odstupu; zdôrazňuje, že je potrebné a dôležité obnoviť slobodu pohybu v EÚ a zabezpečiť postupný návrat do normálneho stavu v odvetviach dopravy a cestovného ruchu;

6.

 víta zriadenie portálu Re-open EU a naliehavo žiada členské štáty, aby Komisii poskytovali zrozumiteľné informácie o uplatňovaní alebo rušení budúcich obmedzení voľného pohybu hneď, ako sa o takýchto zmenách rozhodne, aby sa zabezpečila spoľahlivosť portálu pre cestujúcich; vyzýva Komisiu, aby predložila mobilnú aplikáciu s cieľom lepšie šíriť informácie a aby naďalej poskytovala informácie v reálnom čase o stave na hraniciach a o dopravných službách a službách cestovného ruchu dostupných v krajinách EÚ vrátane informácií o opatreniach v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ďalších relevantných informácií; domnieva sa, že členské štáty by mali dopĺňať tento portál EÚ o informácie týkajúce sa kontaktných miest v príslušných destináciách, napr. v podobe verejného webového sídla a informačnej kancelárie;

7.

 vyzýva Komisiu, aby začala osobitnú komunikačnú kampaň EÚ o cestovaní a cestovnom ruchu prostredníctvom „značky EÚ v oblasti cestovného ruchu“, ktorá by bola zameraná na podporu cestovania v EÚ a obnovenie dôvery občanov v cestovanie a cestovný ruch počas pandémie COVID-19;

8.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli spoločný systém farebných kódov a spoločné kritériá pre cestovanie do tretích krajín prostredníctvom vzájomného uznávania porovnateľných ochranných opatrení proti COVID-19, čo sa týka všetkých spôsobov cestovania, predovšetkým však v leteckej a námornej doprave; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli systém včasného varovania, ktorý bude turistov prostredníctvom nových technológií používateľsky ústretovým spôsobom upozorňovať na všetky potenciálne ohrozenia zdravia v destinácii v tretej krajine; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali cestovné kancelárie v organizovaní ciest do vybraných oblastí v tretích krajinách pri plnom dodržiavaní prísnych zdravotných protokolov, ktoré minimalizujú riziko nákazy;

9.

 naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla pečať hygienickej certifikácie EÚ, ktorú by mali spoločne vypracovať ECDC a členské štáty a ktorá by mala certifikovať činnosti v oblasti cestovného ruchu, čím sa zabezpečí súlad s minimálnymi hygienickými normami na prevenciu a kontrolu vírusu COVID-19 a iných možných infekcií; domnieva sa, že cieľom tejto pečate by malo byť stanovenie celoeurópskych zdravotných noriem, ktoré by pomohli obnoviť dôveru spotrebiteľov v odvetvie cestovného ruchu, a tým prispieť k jeho oživeniu, pri súčasnom predchádzaní administratívnemu zaťaženiu mikropodnikov a MSP;

10.

 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci nástroja Next Generation EU sa odvetviu cestovného ruchu neposkytuje priame financovanie, a vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zahrnuli odvetvie cestovného ruchu a cestovania do svojich plánov obnovy a do iniciatívy REACT-EU pri dodržiavaní environmentálnych a sociálnych noriem; zdôrazňuje, že hoci je dôležité, aby opatrenia v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti boli spätne oprávnené na podporu odvetvia a predchádzanie bankrotom, nie sú samy osebe dostatočné; vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia, čo sa týka európskych regiónov, v ktorých má cestovný ruch výraznejší podiel na ich HDP, ako aj ostrovov a najvzdialenejších regiónov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že finančná podpora z fondov EÚ distribuovaná v členských štátoch v súvislosti s pandémiou COVID-19 sa nie vždy dostane k poskytovateľom služieb cestovného ruchu, ktorí naliehavo potrebujú priame financovanie, aby mohli pokračovať vo svojich hospodárskych činnostiach a zachovať ich;

11.

 vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k dočasnému stanoveniu znížených sadzieb DPH na služby v oblasti cestovania a cestovného ruchu, ktoré by sprevádzal osobitný stimulačný balík pre všetky mikropodniky a MSP na obdobie 2020 – 2024, s cieľom minimalizovať počet bankrotov a zachovať pracovné miesta a práva pracovníkov v európskom odvetví cestovného ruchu, a to pri súčasnom využívaní investícií na podporu prechodu na digitálnejší a udržateľnejší ekosystém cestovného ruchu;

12.

 vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby do svojich operačných programov, stratégií pre inteligentnú špecializáciu a partnerských dohôd na roky 2021 – 2027 zahrnuli cestovný ruch ako horizontálnu prioritu s cieľom financovať projekty v oblasti cestovného ruchu;

13.

 žiada Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom vykonala prijatú prípravnú akciu nazvanú Európsky mechanizmus krízového riadenia pre cestovný ruch s cieľom zabezpečiť pripravenosť na riešenie budúcich kríz a pomôcť turistickým destináciám pri vypracúvaní plánov na predchádzanie krízam, krízových opatrení a plánov a činností v oblasti pripravenosti;

14.

 vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne informovala a spolupracovala s ním, pokiaľ ide o prípravné práce a pokrok pri vytváraní pilotných projektov a prípravných akcií, a aby zabezpečila zapojenie príslušného parlamentného výboru a poslancov EP, ktorí projekty iniciovali, do tohto procesu;

Zmeniť zameranie: politika riadenia v rámci Únie

15.

 vyzýva Komisiu, aby zaviedla nový model riadenia medzi inštitúciami EÚ a posilnila organizačnú, finančnú a personálnu štruktúru zriadením osobitného riaditeľstva, ktoré by sa zaoberalo špeciálne cestovným ruchom a malo by k dispozícii primerané finančné prostriedky, s cieľom zaujať integrovaný a efektívny prístup k cestovnému ruchu, podporiť oživenie cestovného ruchu v európskych regiónoch a pomôcť podnikom pri realizácii opatrení potrebných na dosiahnutie kľúčových cieľov v oblasti udržateľnosti a inovácií, ako aj zvyšovať ich konkurencieschopnosť a atraktívnosť;

16.

 vyzýva ďalej Komisiu, aby zohľadnila možné synergie medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami vzhľadom na prierezový charakter cestovného ruchu v oblastiach ako poľnohospodárstvo, doprava, kultúra, námorné záležitosti, regionálny rozvoj, zamestnanosť a klíma;

17.

 požaduje, aby sa na Konferencii o budúcnosti Európy začala diskusia o tom, ako by sa cestovný ruch mohol stať oblasťou patriacou do spoločnej právomoci EÚ namiesto doplnkovej právomoci, ako je to v súčasnosti; zdôrazňuje, že zmluvy v súčasnosti poskytujú významnú flexibilitu pre politiky EÚ v oblasti cestovného ruchu, čo Komisia v plnej miere nevyužíva; vyzýva preto Komisiu, aby začala plne využívať zmluvy na vypracovanie komplexnej európskej politiky smerujúcej k vytvoreniu Európskej únie cestovného ruchu;

18.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027 neobsahuje osobitný okruh pre udržateľný cestovný ruch, čo by predstavovalo záväzok vykonávať európsku politiku cestovného ruchu, ktorú schválil Európsky parlament vo svojom uznesení o doprave a cestovnom ruchu v roku 2020 a v ďalšom období; konštatuje, že tento okruh by sa neprekrýval s finančnou podporou, ktorá je dostupná pre odvetvie cestovania a cestovného ruchu prostredníctvom existujúcich fondov EÚ, ani by ju nenahrádzal; vyjadruje poľutovanie nad tým, že cestovný ruch ešte nebol zahrnutý ako nezávislý cieľ do nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch ani do Programu pre jednotný trh;

19.

 vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus EÚ na monitorovanie poskytovania podpory mikropodnikom a MSP so zameraním na likviditu a zabezpečenie pridanej hodnoty EÚ a transparentnosti s cieľom zvýšiť schopnosť týchto podnikov získavať prístup k finančným prostriedkom a finančným nástrojom EÚ a využívať ich na uľahčenie modernizácie a vykonávania inovačných a udržateľných projektov pri zabezpečení zodpovednosti a administratívneho zjednodušenia;

20.

 vyjadruje uznanie Komisii za zorganizovanie Európskej konferencie o cestovnom ruchu v roku 2020 a vyzýva ju, aby v roku 2021 predložila akčný plán a včas vypracovala stratégiu EÚ pre udržateľný a strategický cestovný ruch v súlade s digitálnou agendou, zelenou dohodou a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktorá nahradí stratégiu z roku 2010, s cieľom zachovať postavenie Európy ako vedúcej destinácie; pripomína, že pri vypracúvaní tejto stratégie sa musia uskutočniť konzultácie s odborníkmi v odvetví cestovného ruchu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité podniknúť konkrétne kroky na prekonanie súčasnej krízy a podporiť alternatívne formy cestovného ruchu, ako je kultúrny a udržateľný cestovný ruch, agroturistika, cestovanie za divou prírodou, ekoturistika a ďalšie druhy cestovania, ktoré by mali rešpektovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo miestneho obyvateľstva, aby sa zabránilo nadmernému cestovnému ruchu;

21.

 zastáva názor, že v prípade cestovného ruchu ako globálneho odvetvia je mimoriadne dôležité podporovať dialóg a spoluprácu s UNWTO na základe memoranda o porozumení, ktoré Európsky parlament a UNWTO podpísali v roku 2018;

22.

 vyzýva Komisiu, aby aktualizovala príručku EÚ na podporu financovania a zahrnula do nej odkaz na národný kontaktný bod, ktorý uľahčuje prístup k informáciám pre mikropodniky a MSP, a to prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo online nástroja s podporou a poradenstvom členských štátov, ak to bude potrebné; vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť spoločností a MSP v odvetví cestovného ruchu o tejto príručke;

23.

 vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zriadila Európsku agentúru pre cestovný ruch a navrhla krátkodobé riešenie vytvorením oddelenia cestovného ruchu v jednej z existujúcich výkonných agentúr, pričom do úvahy prichádzajú najmä Výkonná agentúra pre MSP (EASME) alebo nadchádzajúca Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu;

Európska agentúra pre cestovný ruch by mala byť zodpovedná okrem iného za:

—

poskytovanie faktického prehľadu a údajov pre tvorcov politík v EÚ a jej členských štátoch, čo im umožní vypracovať informované stratégie založené na zhromaždených a zanalyzovaných údajoch o cestovnom ruchu vrátane ich možného sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu;

—

využívanie mechanizmu krízového riadenia s cieľom zabezpečiť, aby bolo odvetvie cestovného ruchu primerane pripravené na budúce krízy v oblastiach, v ktorých sa vnútroštátne reakcie ukázali ako nedostatočné;

—

poskytovanie technickej a administratívnej podpory mikropodnikom a MSP s cieľom zvýšiť ich schopnosť získavať prístup k finančným prostriedkom a finančným nástrojom EÚ a využívať ich;

—

podporu ekosystému cestovného ruchu napríklad prostredníctvom výmeny osvedčených postupov na prijímanie informovaných rozhodnutí o zlepšovaní politík v oblasti cestovného ruchu;

—

propagáciu európskej značky v tretích krajinách a zameranie na diverzifikáciu európskeho produktu cestovného ruchu;

Posilniť: prechod na udržateľný, zodpovedný a inteligentný cestovný ruch

24.

 konštatuje, že udržateľný cestovný ruch by mal zohľadňovať súčasné a budúce hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy, pričom by mal reagovať na potreby návštevníkov, priemyslu, životného prostredia a miestnych komunít (15); pripomína, že odvetvie cestovného ruchu a cestovania vytvára na celom svete ekologickú stopu; zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť udržateľné a flexibilné riešenia multimodálnej dopravy a vypracovať politiky na zachovanie prírodného dedičstva a biodiverzity, ktoré budú rešpektovať sociálno-kultúrnu autentickosť hostiteľských komunít, zabezpečovať udržateľnosť a prinášať sociálno-ekonomické výhody všetkým zainteresovaným stranám;

25.

 vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala plán pre udržateľný cestovný ruch, ktorý bude zahŕňať inovačné opatrenia na zníženie klimatickej a environmentálnej stopy odvetvia prostredníctvom vytvárania udržateľnejších foriem cestovného ruchu, diverzifikácie ponuky, podpory nových iniciatív v oblasti spolupráce a rozvoja nových digitálnych služieb;

26.

 žiada členské štáty, aby na základe konzultácií so zainteresovanými stranami a s občianskou spoločnosťou a v súlade s budúcim európskym plánom pre udržateľný cestovný ruch vypracovali akčné plány v oblasti udržateľného cestovného ruchu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a aby v plnej miere využívali finančné prostriedky nástroja Next Generation EU na financovanie akčných plánov pre transformáciu cestovného ruchu;

27.

 zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 viedla k tomu, že sa zmenila povaha dopytu cestujúcich smerom k bezpečnému, čistému a udržateľnejšiemu cestovnému ruchu; zdôrazňuje, že miestne remeselné činnosti, agroturistika, vidiecky cestovný ruch a ekoturistika sú neoddeliteľnou súčasťou udržateľného cestovného ruchu s dôrazom na objavovanie prírody a vidieka v Európe prostredníctvom trás vhodných na pešiu turistiku, bicyklovanie alebo jazdu na koni so spoločným prístupom;

28.

 vyzýva Komisiu, aby sprevádzkovala európsky systém ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS), vybavila ho stálou riadiacou štruktúrou a zaviedla ho v turistických destináciách so statickými ukazovateľmi a údajmi v reálnom čase pre ich riadenie a hodnotenie v spolupráci s regiónmi; zdôrazňuje, že cieľom hodnotiacej tabuľky ETIS je monitorovať hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv cestovného ruchu;

29.

 vyzýva Komisiu, aby preskúmala prekážky brániace získaniu environmentálnej značky a rozšírila jej spektrum na ďalšie služby cestovného ruchu ako doplnok k schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) pre cestovný ruch a aby vytvorila mechanizmy na podporu týchto certifikačných systémov a propagáciu poskytovateľov služieb cestovného ruchu, ktorí tieto certifikáty získali;

30.

 žiada členské štáty, vnútroštátne orgány cestovného ruchu a priemysel, aby posilnili koordináciu kritérií a uplatňovania existujúcich značiek kvality v Únii a nabádali Komisiu, aby plnila svoju koordinačnú úlohu a podporovala miestne iniciatívy;

31.

 vyjadruje uznanie Komisii za zriadenie skupiny pre udržateľný cestovný ruch a vyzýva skupinu, aby obnovila svoju činnosť a zrevidovala Európsku chartu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu z roku 2012 ako prostriedok na podnecovanie účasti a prijímania osvedčených postupov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; domnieva sa, že skupina môže slúžiť ako referencia pre európsku sieť zainteresovaných strán v oblasti udržateľného cestovného ruchu, predstaviť nové nástroje a iniciatívy na posúdenie hospodárskeho, sociálneho a ekologického vplyvu činností súvisiacich s cestovným ruchom, zapojiť cestujúcich a umožniť cestujúcim aj spoločnostiam pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu pochopiť ich environmentálnu stopu;

32.

 zdôrazňuje význam štatistického rámca UNWTO na meranie udržateľnosti cestovného ruchu, ktorý je zameraný na integráciu štatistík o hospodárskom, environmentálnom a sociálnom rozmere udržateľného cestovného ruchu;

33.

 pripomína, že nedostatok presných kvantitatívnych a kvalitatívnych metrických údajov o vplyvoch cestovného ruchu na udržateľnosť bráni verejným a súkromným subjektom prijímať rozhodnutia; žiada Eurostat, aby vytvoril referenčný rámec pre zber údajov týkajúcich sa udržateľnosti, nadmerného cestovného ruchu, nedostatočného cestovného ruchu a kritérií pracovných podmienok, a požaduje aktualizáciu nariadenia (EÚ) č. 692/2011 (16); zdôrazňuje obrovský potenciál veľkých dát a aktuálnych údajov, najmä pokiaľ ide o pôvod a typ rezervácií, dĺžku pobytov, priemerné výdavky rozdelené podľa kategórií a mieru obsadenosti, na pochopenie vývoja tokov cestovného ruchu a zmien v dopyte a na prispôsobenie ponuky a zodpovedajúce vykonávanie príslušných politík;

34.

 víta európsku dátovú stratégiu a návrh aktu o správe údajov, ktorý vypracovala Komisia; vyzýva Komisiu, aby začlenila cestovný ruch do rámca správy spoločných dátových priestorov a lepšie regulovala činnosť online rezervačných platforiem a online sprostredkovateľov služieb cestovného ruchu, čo umožní podnikom pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu plne sa zaviazať k inováciám a digitalizácii, pretože digitalizácia je kľúčová pre modernizáciu celého odvetvia a rozvoj nových služieb a širšej vysokokvalitnej ponuky; okrem toho žiada Komisiu, aby podporovala zhromažďovanie údajov pre potreby cestovného ruchu, ako aj regionálne inkubátory a akcelerátory pre podniky pôsobiace v tomto odvetví, s využitím výskumu a inovácií v záujme napomáhania mnohých MSP v tomto odvetví zbierať, spracúvať a využívať údaje, ktoré vytvárajú, a umožnenia, aby plne využívali dátové hospodárstvo a zavádzali udržateľné riešenia;

35.

 konštatuje, že produkty a služby cestovného ruchu sa čoraz viac nakupujú online; uznáva posilnenú úlohu platforiem kolaboratívneho hospodárstva ako sprostredkovateľov a ich prínos z hľadiska inovácií a udržateľnosti; víta návrhy aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch, ktoré predložila Komisia, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky pre online a offline podniky, aby sa zabránilo narušeniu trhu a zachovala sa zdravá hospodárska súťaž, najmä pokiaľ ide o rozlišovanie medzi partnermi a profesionálnymi poskytovateľmi služieb; poukazuje na vplyv, aký majú online recenzie a hodnotenia, čo sa týka cestovateľských skúseností, v tomto meniacom sa prostredí;

36.

 domnieva sa, že je rovnako dôležité zabezpečiť spoluprácu medzi znalostnými a inovačnými spoločenstvami v odvetviach potravinárstva a kultúry; je presvedčený, že podpora informovanosti o trhu, lepších kvalifikácií, vyššej účinnosti riadenia, skutočných partnerstiev a cielených príležitostí na nadväzovanie kontaktov, ako aj vypracúvanie inovatívnych opatrení pre budúcnosť sú kľúčovými faktormi úspechu agroturistiky; domnieva sa tiež, že na podporu sociálnej, hospodárskej a environmentálnej výkonnosti agroturistiky je potrebná lepšia spolupráca a koordinácia medzi zainteresovanými stranami, väčšie zapojenie miestnych orgánov do cestovného ruchu a prieskumu trhu a odborné komunikačné a marketingové stratégie;

37.

 vyzýva Komisiu, aby rešpektovala právo miestnych orgánov prijímať právne predpisy na boj proti škodlivým vplyvom nadmerného cestovného ruchu;

38.

 poznamenáva, že cestovný ruch úzko súvisí s mobilitou a členské štáty musia s finančnou podporou EÚ zvýšiť investície do prechodu na ekologickejšie palivá, podľa možnosti do vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, do prístupnejších druhov dopravy, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou v rámci všetkých druhov dopravy, a do podpory mobility ako služby a platforiem, ktoré zabezpečujú interoperabilitu a intermodalitu systému predaja lístkov s cieľom ponúkať nadnárodné a intermodálne cestovné lístky „od dverí k dverám“;

39.

 domnieva sa, že mobilita v oblasti cestovného ruchu by mala uprednostňovať využívanie najudržateľnejších dopravných prostriedkov, ktoré vytvárajú menšiu uhlíkovú stopu; pripomína, že je potrebné, aby všetky členské štáty mali modernú, bezpečnú a udržateľnú dopravnú infraštruktúru s cieľom uľahčiť cestovanie v rámci EÚ, zlepšiť prístupnosť najvzdialenejších regiónov, okrajových a odľahlých oblastí a ostrovov pre vnútroeurópsky a medzinárodný cestovný ruch a posilniť územnú súdržnosť; poukazuje na to, že osobitná pozornosť by sa mala venovať chýbajúcim cezhraničným prepojeniam a ich dokončeniu, ako aj dodržaniu termínov realizácie TEN-T do roku 2030 a 2050;

40.

 zdôrazňuje, že Európsky rok železníc by mohol predstavovať príležitosť na zvýšenie povedomia verejnosti o udržateľnom cestovnom ruchu a nových cezhraničných trasách, ktoré môžu európski občania objaviť vďaka železničným spojeniam; vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila európsku železničnú sieť; víta iniciatívu Únie DiscoverEU, ktorá poskytuje najmä mladým ľuďom príležitosť objavovať Európu prostredníctvom vzdelávania, kultúrnych skúseností a propagácie miestneho kultúrneho dedičstva;

41.

 poukazuje na význam kultúry a kultúrneho dedičstva v európskom cestovnom ruchu; vyzýva preto členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na kultúru a lokality kultúrneho dedičstva, a to bez toho, aby sa zabúdalo na ich skutočnú hodnotu ako súčasti nášho kultúrneho dedičstva, ktoré treba chrániť, najmä pred zmenou klímy a nadmerným cestovným ruchom;

42.

 zdôrazňuje, že je potrebné skúmať odolnosť kultúrneho dedičstva, a poukazuje na prepojenie medzi udržateľným cestovným ruchom a kultúrnym dedičstvom; domnieva sa, že kultúrny cestovný ruch môže pôsobiť ako katalyzátor pri posilňovaní vzájomného porozumenia ľudí v EÚ tým, že im umožňuje objavovať európske kultúrne dedičstvo v celej jeho rozmanitosti; zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť ponaučenia získané z Európskeho roka kultúrneho dedičstva; pripomína, že na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni bolo prijatých mnoho iniciatív zameraných na zlepšenie udržateľného cestovného ruchu prostredníctvom začlenenia kultúrneho dedičstva do politík v oblasti životného prostredia, architektúry a plánovania; domnieva sa, že je potrebné chrániť priemyselné dedičstvo regiónov v procese transformácie s cieľom umožniť vytváranie nových hospodárskych a pracovných príležitostí v týchto oblastiach; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zvyšovať informovanosť o ochrane dedičstva medzi všetkými aktérmi, a to aj o riziku nedovoleného obchodovania s kultúrnymi objektmi; poukazuje na to, že v rámci úvah o udržateľnom cestovnom ruchu sa musia starostlivo zohľadniť diela a kultúrne objekty, ktoré boli ulúpené, ukradnuté alebo nezákonne získané počas vojen; podporuje presadzovanie excelentnosti v udržateľnom kultúrnom cestovnom ruchu; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu spolupráce medzi odborníkmi v oblasti kultúrneho cestovného ruchu a aby podporovali spoluprácu a výmenu najlepších postupov v tomto odvetví;

43.

 domnieva sa, že program Kultúrne trasy, ktorý začala Rada Európy, prispieva k zviditeľneniu rozmanitosti európskej histórie a propagácii kultúrneho dedičstva; poukazuje na význam prepájania turistických atrakcií; domnieva sa, že tento program má vysoký potenciál pre malé podniky, medzikultúrny dialóg a nadnárodnú spoluprácu a že sa musí čoraz väčšmi zameriavať na zvýšené presadzovanie udržateľnosti v cestovnom ruchu vrátane ochrany kultúrneho dedičstva;

44.

 vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné synergie so sieťou EuroVelo a jej 17 koridormi, najmä zvýšením finančnej podpory, s cieľom propagovať cyklistický cestovný ruch v Európe; nabáda Komisiu, aby podnecovala rekonverziu nepoužívaných železničných tratí, a to aj prostredníctvom podpory projektov kombinujúcich jazdu na bicykli a cestovanie vlakom, a aby aktívne podporovala intermodalitu jazdy na bicykli a cestovania vlakom; navrhuje podporu balíkov zameraných na cykloturistiku v kombinácii s inými udržateľnými ponukami; domnieva sa, že cezhraničné trasy pre vonkajšie aktivity vrátane vidieckeho, horského alebo plavebného cestovného ruchu, podporované prostredníctvom osobitných sietí vytvorených s využitím finančných prostriedkov EÚ, môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri spájaní rôznych regiónov členských štátov a účinnom odkláňaní tokov cestovného ruchu a zároveň poskytovať príležitosti na podporu cestovného ruchu v menej rozvinutých regiónoch;

45.

 naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla nový európsky inkluzívny systém cestovného ruchu na základe modelu iniciatívy Calypso, ktorý umožní zraniteľným sociálnym skupinám využívať vnútroštátne cestovné poukazy v pridružených zariadeniach v iných členských štátoch, ktoré ponúkajú aj program sociálneho cestovného ruchu pre svojich občanov; konštatuje, že mnohé členské štáty vykonávajú takéto programy s veľmi dobrými výsledkami, a domnieva sa, že by bolo veľmi pozitívne, keby sa tieto systémy stali interoperabilnými na úrovni EÚ;

46.

 vyzýva Komisiu, aby predložila výsledky pilotného projektu Inteligentné turistické destinácie a načrtla, ako plánuje vykonávať tento program, ktorý spája inovácie s ochranou pamiatok UNESCO, prírodných lokalít, tradičných miestnych špecialít a kultúrnych centier;

47.

 vyzýva členské štáty a Komisiu, aby z európskeho hlavného mesta inteligentného cestovného ruchu urobili trvalý projekt so širšími a spravodlivejšími kritériami, ktorý bude prospešný pre miestnu ekonomiku a miestne dodávateľské reťazce; požaduje pevnejšie odhodlanie postupne zvyšovať možnosti udržateľnej mobility v celej Európe;

48.

 vyjadruje uznanie Komisii za cenu Access City a vyzýva na zavádzanie podobných iniciatív na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

49.

 vyjadruje Komisii uznanie za prácu na 14 opatreniach, ktoré tvoria stratégiu v oblasti pobrežného a námorného cestovného ruchu, a vyzýva ju, aby predložila výsledky, ktoré bude možné použiť na nasmerovanie financovania do infraštruktúry (prístavy a prístaviská), logistickej a operačnej podpory, predchádzania vzniku odpadu a využívania energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že treba rešpektovať námorný ekosystém, presadzovať dialóg medzi členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou a podporovať udržateľný rozvoj pobrežného a námorného cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby po dohode s členskými štátmi prijala opatrenia na podporu odvetvia výletných plavieb, ktoré je naďalej vážne poškodené pandémiou COVID-19, a aby uľahčila obnovenie jeho prevádzky pri súčasnom dodržiavaní sociálnych a environmentálnych noriem;

50.

 vyzýva Komisiu, aby vypracovala iniciatívy pre plavebný a pobrežný cestovný ruch, pokiaľ ide o uznávanie kvalifikácií kapitánov lodí, pravidlá DPH pre lode, prístaviská a kotviská, riešila problematiku sezónnosti, propagovala cezhraničné trasy, ako napríklad sieť trás pre plavebný cestovný ruch, a zverejňovala aktuálny stav pilotného projektu: charty osvedčených postupov pre udržateľný cestovný ruch v oblasti výletných plavieb;

51.

 nabáda Komisiu, aby zapojila miestnych aktérov, ktorí pracujú vo vidieckych a pobrežných oblastiach, do iniciatív diverzifikácie príjmov prostredníctvom vytvárania produktov, služieb alebo skúseností v oblasti cestovného ruchu, do navrhovania nových iniciatív a hľadania synergií medzi existujúcimi iniciatívami; podporuje úsilie o zapojenie výrobcov z primárneho sektora (poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a rybolov) do týchto iniciatív a o preskúmanie, či by sa tieto iniciatívy mohli využiť ako prostriedok na uvádzanie ich výrobkov na trh a šírenie ich kultúrnych alebo gastronomických tradícií;

52.

 zdôrazňuje potenciálne pracovné príležitosti vo vidieckych oblastiach pre štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom, čím sa podporí ich sociálne a hospodárske začlenenie;

53.

 zdôrazňuje pozitívny prínos vidieckeho cestovného ruchu k ochrane drobného a rozmanitého poľnohospodárstva, riešeniu sociálnych nerovností a vytváraniu pracovných príležitostí pre ženy, pretože podiel žien v tomto odvetví v EÚ predstavuje približne 50 %, čím prispieva ku generačnej výmene a zvráteniu trendu vyľudňovania;

54.

 zdôrazňuje potrebu zahrnúť zdravotný cestovný ruch, najmä cestovný ruch v oblasti kúpeľnej liečby a wellness, ako samostatné odvetvie s vysokým konkurenčným a inovačným potenciálom do budúcich opatrení na rozvoj cestovného ruchu v Európe, a to vzhľadom na demografické zmeny a zvyšovanie povedomia o verejnom zdraví;

Prehodnotenie: plánovanie budúcnosti odvetvia cestovného ruchu

55.

 zdôrazňuje, že je potrebné podporovať odvetvie cestovného ruchu pri uplatňovaní zásad obehového hospodárstva, napríklad posilnením dodávok klimaticky neutrálnych výrobkov, využívaním čistej energie, znížením používania škodlivých chemických látok a jednorazových plastov, zlepšením energetickej hospodárnosti budov prostredníctvom stimulovania obnovy fondu budov cestovného ruchu, vykonávaním procesov recyklácie dažďovej vody a odpadových vôd z domácností, uľahčovaním recyklácie odpadu a predchádzaním vzniku odpadu;

56.

 naliehavo žiada Komisiu, aby v prvom polroku 2021 predložila analýzu žiadostí každého členského štátu o štátnu pomoc pre odvetvie cestovného ruchu a finančných prostriedkov EÚ použitých na boj proti dosahom ochorenia COVID-19 vrátane uplatniteľnosti programu SURE; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na sociálno-ekonomické ťažkosti, ktorým čelia členské štáty, skonsolidovala a predĺžila program SURE do konca roka 2022;

57.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali situáciou pracovníkov v odvetví cestovného ruchu postihnutých krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a zvážili možnosť vytvoriť v rámci akčného plánu pre Európsky pilier sociálnych práv európsky rámec pokrývajúci celý hodnotový reťazec odvetvia, a to v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a podnikmi prostredníctvom konštruktívneho dialógu o pracovných podmienkach v tomto odvetví, ktoré sa vyznačuje sezónnosťou, prácou na čiastočný úväzok a atypickými formami zamestnania; zdôrazňuje, že treba zaručiť prístup k sociálnej ochrane;

58.

 vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou investičnou bankou zaviedla dostatočnú osobitnú podporu na dekarbonizáciu odvetvia cestovného ruchu, digitalizáciu a inovatívne projekty, ako aj podmienky prístupu mikropodnikov a MSP k Programu InvestEU, aby sa umožnilo nadobúdanie nových zručností a vytváranie väčšieho počtu pracovných miest; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi EÚ a miestnou úrovňou s cieľom vyriešiť otázku prístupu k financovaniu; poukazuje na to, že nové technológie, ako je umelá inteligencia, robotika a virtuálna a rozšírená realita, môžu mať významný vplyv na odvetvie cestovného ruchu; konštatuje, že zariadenia cestovného ruchu, najmä mikropodniky a MSP, potrebujú primerané financovanie, aby mohli tieto technológie využívať;

59.

 vyzýva Komisiu, aby navrhla nové programy na podporu inovácií v odvetví cestovného ruchu prostredníctvom dizajnérskeho myslenia;

60.

 žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala najlepšie postupy, ktoré v súčasnosti používajú vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, prechod na bezproblémovú intermodalitu v doprave a rozvoj priamych cestovných lístkov pre železničnú dopravu; pripomína význam moderných, súvislých sietí TEN-T a vysokorýchlostných cezhraničných služieb v celej Európe pre uvoľnenie potenciálu udržateľnej medzinárodnej hromadnej dopravy s cieľom zvýšiť udržateľnosť cestovného ruchu v každej sezóne roka; v tejto súvislosti pripomína potrebu posilniť mestské uzly a verejnú dopravu, ktoré sú dôležitou súčasťou turistických zážitkov a každodenného života občanov v turistických destináciách;

61.

 vyzýva Komisiu, aby zaviedla elektronické víza spolu s cestovnými vízami a ďalšími opatreniami umožňujúcimi návštevníkom legitímny vstup do Únie;

62.

 domnieva sa, že propagácia európskej značky pre cestovný ruch v tretích krajinách sa musí zamerať na diverzifikáciu produktu cestovného ruchu s cieľom prilákať širšiu škálu turistov a zvýšiť podiel na trhu a zároveň propagovať kľúčové destinácie, ktoré ponúkajú alternatívu k oblastiam masového cestovného ruchu; vyzdvihuje atraktívnosť celoeurópskych turistických produktov a služieb, ako sú nadnárodné trasy;

63.

 poukazuje na veľký prínos športu k európskemu cestovnému ruchu a zdôrazňuje príležitosti vyplývajúce zo športových podujatí a aktivít, pričom netreba zabúdať na to, že je dôležité zlepšiť udržateľnosť významných podujatí; zdôrazňuje význam európskej gastronómie, gastronomických trás a hotelového, reštauračného a stravovacieho sektora (Horeca) pre odvetvie cestovného ruchu; podčiarkuje význam zdravotného a kúpeľného cestovného ruchu a vyzýva Komisiu, aby podporovala turistické iniciatívy, ktoré môžu pomôcť znížiť zdravotné náklady prostredníctvom preventívnych opatrení a nižšej spotreby liekov; domnieva sa, že propagácia európskej značky pre cestovný ruch sa musí v spolupráci s destináciami a cestovnými kanceláriami zamerať na diverzifikáciu ponuky EÚ v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva, gastronómie a zdravia;

64.

 naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov, najmä s ohľadom na výsledok verejnej konzultácie z roku 2014, z ktorej vyplynulo, že toto uznanie v podobe okamžitej identifikácie výrobku s územím by posilnilo odvetvie cestovného ruchu;

65.

 vyzýva Komisiu, aby podporovala umelecké a tradičné remeselné povolania, ktoré sú príkladom excelentnosti produktov vyrobených v Európe, ako prejav identity a tradícií európskych území, a to aj v kontexte cestovného ruchu, prostredníctvom oficiálneho uznania za súčasť európskeho kultúrneho dedičstva;

66.

 vyzýva Komisiu, aby posúdila a v prípade potreby zrevidovala smernicu o balíkoch cestovných služieb (17) a odblokovala rokovania v Rade o revízii nariadenia (ES) č. 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave (18) s cieľom zohľadniť dôsledky nedávnej krízy, zabrániť budúcej právnej neistote a zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby zanalyzovala možnosť posilniť ustanovenia o ochrane pred platobnou neschopnosťou pridaním preventívneho prístupu s cieľom podporiť spoločnosti a MSP v skoršej fáze a v záujme ochrany pracovníkov v prípade systémových otrasov a/alebo platobnej neschopnosti;

67.

 vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky systém cestovných záruk, ktorý by vychádzal zo skúseností z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a podobných systémov členských štátov, s cieľom zabezpečiť pre spoločnosti finančnú likviditu a zaručiť pokrytie náhrad cestujúcim, ako aj nákladov na repatriáciu, spolu s primeranou kompenzáciou akýchkoľvek škôd vzniknutých v prípade konkurzu;

68.

 vyzýva Komisiu, aby zriadila jednotnú platformu na vytváranie programov gramotnosti v oblasti digitálnej inovácie pre vrcholový manažment mikropodnikov a MSP, ktoré im poskytnú zručnosti potrebné na optimalizáciu ich potenciálu tvorby bohatstva; domnieva sa, že pravidelná odborná príprava a rekvalifikácia existujúcej pracovnej sily v odvetví cestovného ruchu s osobitným zameraním na digitálne zručnosti a inovačné technológie sú mimoriadne dôležité; vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán EÚ na zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov v tomto odvetví vrátane systému financovania EÚ na daný účel;

69.

 konštatuje, že zručnosti a kvalifikácie nie sú medzi krajinami vždy harmonizované a chýba vzájomné uznávanie; vyzýva preto Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila možnosti harmonizácie pravidiel a právnych predpisov;

70.

 naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala so združeniami v tomto odvetví a využívala najlepšie postupy s cieľom vydávať odporúčania a poskytovať finančnú podporu na organizovanie podujatí cestovného ruchu zameraného na obchod, veľtrhov, kongresov a cestovného ruchu súvisiaceho s umeleckými a zábavnými podujatiami, ako sú koncerty a festivaly;

71.

 požaduje, aby Komisia zverejnila a podelila sa so zainteresovanými stranami a členskými štátmi o osvedčené postupy týkajúce sa povolania profesionálneho sprievodcu cestovného ruchu s cieľom riešiť problémy, ktoré ovplyvňujú toto odvetvie; zastáva názor, že profesionálni sprievodcovia cestovného ruchu zohrávajú zásadnú úlohu pri propagácii kultúrneho dedičstva v synergii s miestnym územím, jeho tradíciami a osobitosťami; domnieva sa preto, že toto povolanie by malo požívať primeranú ochranu na trhu práce, aby sa zabezpečili vysokokvalitné služby a zároveň sa zachovala otvorená a spravodlivá hospodárska súťaž; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala nedostatočné vzájomné uznávanie v tomto odvetví s cieľom zistiť, kde môže Únia dosiahnuť potrebné zlepšenia;

72.

 zdôrazňuje význam dostupnosti cestovných služieb a služieb cestovného ruchu pre všetkých vrátane detí, starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím bez ohľadu na ich hospodársku situáciu alebo potenciálne zraniteľné miesta; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala uľahčiť možné širšie uplatňovanie a uznávanie európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že bezbariérový cestovný ruch pre všetkých možno dosiahnuť len pomocou správnej kombinácie právnych noriem zavedených členskými štátmi, inovácií a technologického vývoja, odbornej prípravy zamestnancov, zvyšovania informovanosti, primeranej propagácie a komunikácie v rámci celého dodávateľského reťazca ponuky cestovného ruchu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam európskych sietí, v rámci ktorých môžu verejné a súkromné zainteresované strany spolupracovať a vymieňať si najlepšie postupy; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali pokračujúci vývoj noriem Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu týkajúcich sa bezbariérových služieb cestovného ruchu a aby po ich prijatí zabezpečili ich rýchle a správne vykonávanie, ako aj to, aby poskytovatelia služieb dodržiavali príslušné normy bezbariérovosti, ktoré sú už zavedené alebo sú v procese zavádzania, a poskytovali informácie o bezbariérovosti svojich služieb;

73.

 žiada Komisiu, aby navrhla štandardizovanú metódu zhromažďovania interaktívnej spätnej väzby o dostupnosti destinácií pre podniky a turistov a aby propagovala jej využívanie v celom odvetví cestovného ruchu;

74.

 vyzýva Komisiu, aby pri formulovaní a posudzovaní vplyvu právnych predpisov v oblasti cestovného ruchu v súlade s článkom 349 ZFEÚ zohľadnila osobitné charakteristiky a ďalšie obmedzenia najvzdialenejších regiónov, pretože tieto regióny sú pri svojom hospodárskom, sociálnom a kultúrnom rozvoji vo veľkej miere závislé od cestovného ruchu; v tejto súvislosti upozorňuje na potrebu zaistiť primerané financovanie, aby sa zabezpečila dostupnosť najvzdialenejších regiónov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zohľadnila klimatickú a digitálnu transformáciu v najvzdialenejších regiónoch;

75.

 žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť horským regiónom, ostrovom a ostrovným regiónom a vidieckym oblastiam, a zdôrazňuje význam dobre štruktúrovanej inštitucionálnej spolupráce so všetkými zainteresovanými regionálnymi aktérmi, ako aj s Výborom regiónov;

76.

 nabáda Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na prudký pokles ponuky zabezpečili mobilitu na územiach s dvojitým a trojitým ostrovným charakterom; vyzdvihuje možnosť vytvorenia bezpečných cestovných koridorov do najvzdialenejších regiónov a ostrovov a z nich s cieľom pomôcť zmierniť trvalé obmedzenia, ktorým čelia;

77.

 zdôrazňuje, že opatrenia EÚ týkajúce sa rozvoja vidieka prispievajú k posilňovaniu agropotravinárskeho odvetvia EÚ, environmentálnej udržateľnosti a blahobytu vo vidieckych oblastiach;

o

o o

78.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0169.

(2)  Prijaté texty, P9_TA(2019)0047.

(3)  Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 179.

(4)  Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 125.

(6)  Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.

(7)  Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 71.

(8)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 88.

(9)  Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 41.

(10)  Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.

(11)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0156.

(12)  The carbon footprint of global tourism, Nature Climate Change, máj 2018.

(13)  Odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (Ú. v. EÚ L 337, 14.10.2020, s. 3).

(14)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1595 z 28. októbra 2020 týkajúce sa stratégie testovania na COVID-19 vrátane používania rýchlych antigénových testov (Ú. v. EÚ L 360, 30.10.2020, s. 43).

(15)  UNWTO a Program OSN pre životné prostredie, Making Tourism More Sustainable – A Guide for Policy-Makers, 2005.

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 zo 6. júla 2011 o európskej štatistike cestovného ruchu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 95/57/ES (Ú. v. EÚ L 192, 22.7.2011, s. 17).

(17)  Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1.

(18)  Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1.